Zákon o sociálnom zabezpečení 1991

Zaopatrovací príspevok patrí, ak občan vykonáva základnú (náhradnú) vojenskú službu v ozbrojených silách Československej socialistickej republiky (ďalej len „vojak“),

Zaopatrovací príspevok patrí oprávneným uvedeným v odseku 1 aj vtedy, keď nemá občan nárok na zabezpečenie pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách.

Zaopatrovací príspevok je mesačne

Zaopatrovací príspevok dieťaťa sa vypláca tomu, kto má dieťa v priamom zaopatrení; zaopatrovací príspevok dieťaťa, ktoré je v zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo mládež s celoročným alebo týždenným pobytom z iných dôvodov než z dôvodu liečenia, prípadne z dôvodov plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na budúce povolanie, sa vypláca tomuto ústavu.

Zaopatrovací príspevok občanov uvedených v § 76 ods. 1 písm. b) a h), ktorí sa nestarajú o dieťa, sa kráti o polovicu sumy, o ktorú úhrn zaopatrovacieho príspevku a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti dosiahnutých za obdobie nepresahujúce šesť kalendárnych mesiacov prevyšuje 1 500 Kčs mesačne.

Zaopatrovací príspevok patrí od prvého dňa základnej (náhradnej) služby; ak sa splnia podmienky nároku na zaopatrovací príspevok až po nástupe tejto služby, vzniká nárok dňom splnenia podmienok. Ak však má vojak nárok na náhradu mzdy (príjmu) za čas po nástupe tejto služby, patrí zaopatrovací príspevok až odo dňa nasledujúceho po poslednom dni, za ktorý ešte patrila táto náhrada.

Nárok na zaopatrovací príspevok zaniká dňom, ktorým pominula niektorá z podmienok trvania nároku. Ak však niektorá z podmienok trvania nároku pominie až po 22. dni v mesiaci, zaniká nárok na zaopatrovací príspevok až posledným dňom tohto kalendárneho mesiaca; ak však základná (náhradná) služba trvá aspoň časť mesiaca, patrí zaopatrovací príspevok po celý kalendárny mesiac.

Ak oprávnený spĺňa podmienky poskytovania zaopatrovacieho príspevku z rôznych dôvodov, patrí mu len jeden zaopatrovací príspevok, a to vyšší.

Vojakovi patrí príspevok na úhradu za užívanie bytu. Tento príspevok patrí aj vtedy, keď občan nemá nárok na zabezpečovanie pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch služby v ozbrojených silách.

Pre nárok na príspevok na úhradu za užívanie bytu vojaka obdobne platí § 78 ods. 1 a 2.

Podmienky a spôsob poskytovania príspevku na úhradu za užívanie bytu vojaka a jeho výšku ustanoví vykonávací predpis.

Ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala alebo sa vypláca v nižšej sume, ako patrí, alebo že sa neprávom odoprela alebo že sa priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí, dávka sa zvýši alebo prizná.

Dávka sa zvýši alebo prizná podľa odseku 1 odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac však za tri roky späť odo dňa zistenia alebo uplatnenia nároku na dávku alebo na jej zvýšenie.

Dávka uvedená v § 94 ods. 3 sa môže odňať najskôr odo dňa, ktorým sa zmenili skutočnosti rozhodné pre jej priznanie.

Ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že dávka sa priznala neprávom, dávka sa odníme.

Ak sa zistí, že dávka sa priznala vo vyššej sume, ako patrí, dávka sa zníži.

Ak sa zmenia skutočnosti rozhodné pre nárok na výplatu dávky, jej výplata sa zastaví alebo sa dávka vypláca v nižšej alebo vyššej sume.

Dávka sa odníme alebo zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. Dávka podmienená dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom však patrí v doterajšej výške až do dňa predchádzajúceho dňu jej najbližšej výplaty, ktorá nasleduje po dni doručenia rozhodnutia o odňatí alebo znížení dávky alebo zastavenia jej výplaty. Ak sa výplata tejto dávky zastavila podľa § 106 ods. 3 a ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným už pred zastavením výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia výplaty; ak sa zistí, že občan prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným až po zastavení výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa, ktorým prestal byť invalidným alebo čiastočne invalidným.

Ak zanikol nárok na dávku alebo na jej výplatu, prípadne na časť výplaty pre priznanie inej dávky, zúčtujú sa sumy inej dávky patriace odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas.

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti zaniká, ak nie je uvedené inak, uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrí. Nárok na výplatu výchovného za jednotlivé kalendárne mesiace zaniká, ak sa neuplatnil do troch rokov od posledného mesiaca, za ktorý patrí. Uvedené lehoty neplynú počas konania o dávke, počas prechodného pobytu oprávneného v cudzine a po dobu, po ktorú občanovi, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

Starobný dôchodok sa nevypláca počas ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské, pokiaľ vláda Československej socialistickej republiky neustanoví inak.

Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa nevypláca počas poskytovania nemocenského priznaného na podklade nemocenského zabezpečenia z času pred vznikom nároku na dôchodok. Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok priznaný podľa § 34 ods. 1 písm. a) a § 38 sa vypláca najskôr po skončení služby v ozbrojených silách, za výkonu ktorej došlo k úrazu alebo ochoreniu.

Ak je dôchodca, ktorý neplní vyživovaciu povinnosť, umiestnený v psychiatrickej liečebni pre dlhodobo chorých, vypláca sa mu začínajúc štvrtou mesačnou splátkou dôchodku splatnou po umiestnení v liečebni dôchodok znížený o sumu ustanovenú vykonávacím predpisom; táto suma však nesmie byť vyššia ako suma ustanovená podľa § 93. Vykonávací predpis tiež ustanoví, za aké obdobie po prepustení z liečebne sa dôchodok doplatí spätne.

Ak dôchodca vykonáva trest odňatia slobody dlhší ako jeden mesiac alebo je vo väzbe, dôchodok sa nevypláca. Ak bol dôchodca vo výkone trestu odňatia slobody neprevyšujúcom tri mesiace, vyplatí sa mu dôchodok spätne za jeden mesiac; ak bol prepustený z väzby bez toho, žeby bol odsúdený, vyplatí sa mu dôchodok spätne za celý čas väzby.

Dôchodcovi uvedenému v odseku 1, jeho manželke a deťom uvedeným v § 71 ods. 2 sa na žiadosť vypláca časť dôchodku, najmenej však jedna polovica, ktorá je potrebná na úhradu ich potrieb alebo záväzkov, a to za podmienok a vo výške ustanovených vykonávacím predpisom; výchovné sa vypláca neobmedzene. Ak sa vyplácala časť dôchodku a ak sa dôchodcovi dopláca dôchodok spätne, vyplatí sa mu len rozdiel.

Dávky sa vyplácajú dopredu v pravidelných mesačných lehotách určených platiteľom dávky, ak vykonávací predpis neustanoví inak. Výchovné sa vypláca spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí; pri priznaní výchovného patrí táto dávka vždy za celý kalendárny mesiac. Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť sa vypláca spolu s dôchodkom, ku ktorému patrí.

Dávky s výnimkou výchovného sa môžu vyplácať preddavkom; preddavky sa zúčtovávajú za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie dôchodku z cudziny. Ak dávky nedosahujú 100 Kčs mesačne, môžu sa vyplácať v dlhších ako mesačných lehotách. Podrobnosti ustanoví vykonávací predpis.

Výška dávok sa zaokrúhľuje na celé koruny hore.

Dávky sa vyplácajú v hotovosti; na základe žiadosti oprávneného sa dávka dôchodkového zabezpečenia alebo jeho časť môže poukazovať na účet oprávneného v československom peňažnom ústave. Príjemcom dávky je oprávnený alebo jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca.

Osobitným príjemcom je

Príslušny štátny orgán ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom v prípadoch, keby sa výplatou dávky doterajšiemu príjemcovi zrejme nedosiahol účel, na ktorý má dávka slúžiť, alebo keby sa tým poškodzovali záujmy osôb, ktoré je dôchodca povinný vyživovať, alebo ak oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať. Súhlas oprávneného, prípadne jeho zákonného zástupcu s ustanovením osobitného príjemcu sa vyžaduje iba v prípade, že oprávnený, prípadne jeho zákonný zástupca nemôže výplatu prijímať.

Zákonný zástupca a osobitný príjemca sú povinní dávku použiť iba v prospech oprávneného a osôb, ktoré je oprávnený povinný vyživovať. Osobitný príjemca ustanovený oprávnenému, ktorý nemôže výplatu prijímať, používa dávku podľa pokynov oprávneného.

Príslušny štátny orgán dohliada, ako ním ustanovený osobitný príjemca plní svoje povinnosti; ak osobitný príjemca svoje povinnosti neplní, príslušny šátny orgán ustanoví iného príjemcu.

Ak sa dávka vypláca osobitnému príjemcovi podľa odseku 2 písm. b), môže on alebo oprávnený kedykoľvek po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony požiadať platiteľa dávky, aby sa dávka vyplácala už do rúk oprávneného; ak tak neurobí, vypláca sa dávka aj naďalej doterajšiemu príjemcovi.

Na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky.

Dávky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava v cudzine trvale. O tom, že sa dávka pri pobyte v cudzine do cudziny nevypláca, sa nevydáva rozhodnutie. Služby sociálnej starostlivosti sa počas pobytu v cudzine neposkytujú.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanoví inak.

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí môže po dohode s ostatnými zúčastnenými orgánmi výnosom ustanoviť podmienky nároku a výplaty dávok odchylne od ustanovení odsekov 1 a 2 alebo môže povoliť výnimky z ustanovení odsekov 1 a 2.

Nárok na dávku zaniká dňom smrti oprávneného.

Ak oprávnený zomrel po uplatnení nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, vstupujú do ďalšieho konania o dávke a nadobúdajú nárok na sumy splatné do dňa smrti oprávneného postupne manželka (manžel), deti a rodičia, ak žili s oprávneným v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti. Podmienka spoločnej domácnosti nemusí byť splnená u detí, ktoré majú nárok na sirotský dôchodok po zomretom.

Ak sa dávka priznala pred smrťou oprávneného, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili do dňa smrti oprávneného, členom jeho rodiny podľa poradia a za podmienok ustanovených v odseku 2.

Nároky prechádzajúce na osoby uvedené v odsekoch 2 a 3 nie sú predmetom dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto pozostalých.

Nároky na dávky sa nemôžu postúpiť.

Dohoda o zrážkach z dôchodku sa môže uzavrieť iba pre pohľadávky na výživnom a na príspevku na výživu, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Občan môže s platiteľom dávky uzavrieť dohodu o zrážkach z dôchodku na úhradu preplatku na dávke, a to až do sumy, ktorú možno zraziť výkonom rozhodnutia. Ostatné dávky nemôžu byť predmetom dohody o zrážkach.

Pre výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkami zo mzdy. Ak však ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý zo svojho dôchodku uhrádza náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v týchto ústavoch; zostávajúca časť dôchodku potom podlieha výkonu rozhodnutia celá. Ostatné dávky nepodliehajú výkonu rozhodnutia.

Oprávnený alebo iný príjemca dávky alebo služby sociálnej starostlivosti je povinný písomne ohlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do ôsmich dní zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku a výplatu alebo poskytovanie.

Ak bol oprávnený alebo iný príjemca vyzvaný orgánom sociálneho zabezpečenia, aby osvedčil skutočnosti rozhodné pre nárok na dávku alebo službu sociálnej starostlivosti, jej výšku alebo výplatu, je povinný výzve vyhovieť, a to v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak orgán sociálneho zabezpečenia neurčil dlhšiu lehotu; ak tak neurobí v určenej lehote, môže sa výplata dávky, prípadne poskytovanie služby sociálnej starostlivosti zastaviť, ak oprávnený alebo iný príjemca bol vo výzve na tento následok upozornený.

Výplata dávky alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti podmienené nepriaznivým zdravotným stavom sa môže zastaviť, ak sa občan, ktorého zdravotný stav treba zistiť, nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu a občan, prípadne jeho zákonný zástupca alebo osobitný príjemca sa upozornil na možnosť zastavenia výplaty dávky alebo poskytovania služby sociálnej starostlivosti.

Ak sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu alebo inému odbornému vyšetreniu, nepovažuje sa odo dňa uvedeného v rozhodnutí orgánu sociálneho zabezpečenia za občana so zmenenou pracovnou schopnosťou; podmienkou však je, že bol na túto možnosť občan so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo jeho zákonný zástupca upozornený.

Občania, od ktorých je príslušný štátny orgán oprávnený požadovať úhradu nákladov vynaložených na dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, sú povinní v lehote uvedenej v odseku 2 osvedčiť výšku svojich príjmov a hlásiť zmeny v ich výške, ako aj zmeny v rodinných a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodné pre výšku tejto úhrady.

Príjemca dávky, ktorý nesplnil niektorú jemu uloženú povinnosť, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, alebo vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške; to platí najmä vtedy, keď nesplnil ohlasovaciu povinnosť, dávku vylákal alebo zamlčal niektorú rozhodnú skutočnosť.

O povinnosti vrátiť dávku poskytnutú neprávom alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. Sumy neprávom prijaté sa môžu zrážať aj z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej dávky alebo zo mzdy oprávneného; pritom obdobne platia predpisy o výkone súdnych rozhodnutí zrážkou zo mzdy.

Nárok na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia túto skutočnosť zistil, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku, výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky.

O povinnosti uhradiť výdavky vynaložené na službu sociálnej starostlivosti poskytnutú neprávom, bez úhrady nákladov alebo len za nižšiu úhradu platia ustanovenia odsekov 1 až 3.

Organizácie sú povinné viesť potrebné záznamy o skutočnostiach rozhodných pre nároky na dávky, ich výšku a výplatu a predkladať ich príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia.

Zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu sú organizácie povinné písomne hlásiť, ak nie je určené inak, do ôsmich dní; vykonávací predpis ustanoví náležitosti a spôsob hlásenia. Na výzvu orgánov sociálneho zabezpečenia sú organizácie povinné podať hlásenie a predložiť záznamy v lehote určenej týmto orgánom, ak lehota nie je určená do ôsmich dní od doručenia výzvy.

Orgány sociálneho zabezpečenia majú právo preskúmať správnosť a úplnosť záznamov a hlásení a včasnosť a spôsob ich predloženia a podania.

Ak organizácia nepodala hlásenie alebo nepredložila záznam buď vôbec, alebo nie určeným spôsobom alebo včas alebo podané hlásenie, predložený záznam alebo údaje potvrdené organizáciou boli nesprávne, a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

O povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy rozhoduje orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý je príslušný rozhodovať o dávke. Nárok na náhradu neprávom vyplatených súm zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď orgán sociálneho zabezpečenia zistil, že sumy sa vyplatili neprávom, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa ich výplaty. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku a počas výkonu rozhodnutia.

Ak organizácia i príjemca dávky spôsobili, že dávka sa poskytla neprávom alebo vo vyššej výmere, ako patrila, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a nerozdielne. Organizácia a príjemca dávky sa vzájomne vyrovnajú podľa miery zavinenia. Spory o vzájomné vyrovnanie medzi organizáciou a príjemcom dávky rozhodujú v prvom stupni krajské súdy.

Poverení pracovníci orgánov sociálneho zabezpečenia sú oprávnení vstupovať do organizácií, na pracoviská a do zariadení sociálnej starostlivosti a kontrolovať plnenie povinností uložených predpismi sociálneho zabezpečenia; na odstránenie zistených nedostatkov sú oprávnení vyžadovať prijatie opatrení na nápravu. Organizácie a zariadenia sú povinné poskytnúť povereným pracovníkom potrebnú súčinnosť.

Za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, zákonov národných rád o pôsobnosti orgánov republík v sociálnom zabezpečení, ustanovení § 84 ods. 2, § 85 až 87, 90, 92, § 97 ods. 3 a § 101 zákona č.121/1975 Zb. a z predpisov ich vykonávajúcich, je príslušny štátny orgán oprávnený uložiť organizácii pokutu až do sumy 100 000 Kčs a pri opätovnom porušení povinností, za nedodržanie ktorých sa už pokuta uložila, pokutu až do výšky 500 000 Kčs.

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa príslušný štátny orgán dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď ich organizácia porušila. Pokutu nemožno uložiť, ak organizácii za to isté porušenie povinností už pokutu alebo inú majetkovú sankciu uložil iný orgán podľa iných právnych predpisov, alebo ak ide o orgán (útvar), vykonávajúci sociálne zabezpečenie vojakov z povolania.

Zdravotnícke zariadenia sú povinné pre orgány sociálneho zabezpečenia vyšetriť zdravotný stav občanov v konaní o dávkach alebo službách sociálnej starostlivosti, vydávať výpisy z chorobopisov a podávať lekárske nálezy, posudky, správy o priebehu choroby a potrebné hlásenia a podklady, ktoré sú potrebné pri rozhodovaní o dávke alebo službe sociálnej starostlivosti. Pre podávanie hlásení a vydávanie výpisov z chorobopisov platia lehoty uvedené v § 108 ods. 2.

Starobné a invalidné dôchodky účastníkov odboja sa okrem zvýšenia podľa § 146 ods. 1 ďalej zvyšujú o 120 Kčs mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja I. skupiny, o 80 Kčs mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja II. skupiny, a o 30 Kčs mesačne, ak ide o dôchodok účastníka odboja III. a IV. skupiny.

Ak sú splnené podmienky zvýšenia starobného a invalidného dôchodku tak podľa odseku 1, ako aj podľa § 146 ods. 3 a 4, patrí len jedno zvýšenie, a to vyššie.

Čiastočné invalidné dôchodky účastníkov odboja a vdovské a sirotské dôchodky vdov a sirôt po účastníkovi odboja sa okrem zvýšenia podľa § 147 a 148 ďalej zvyšujú, a to príslušným pomerom zo súm uvedených v § 150 ods. 1. Ustanovenie § 150 ods. 2 platí tu obdobne.

Ak dôchodky účastníkov odboja a vdov alebo sirôt po účastníkovi odboja nedosahujú spolu so všetkými zvýšeniami podľa § 146 až 151 a podľa prv platných predpisov¹⁷) sumy uvedené v § 64 ods. 2 a 3, § 65 ods. 2, 3, 5 a 6 a § 66, zvyšujú sa na tieto sumy.

Dôchodky priznané pred 1. októbrom 1988 sa zvyšujú od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988.

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov patrí zvýšenie iba k jednému dôchodku, a to najvyššie zvýšenie. Zvýšenie k dôchodku upravenému pre súhrn nárokov na výplatu dôchodkov patrí v plnej výške; doterajšia úprava nárokov na výplatu dôchodkov pri ich súbehu zostáva pritom i po pripočítaní tohto zvýšenia naďalej zachovaná.

Ak však ide o zvýšenie dôchodku vyplácaného v súbehu s vdovským dôchodkom po účastníkovi odboja upraveným podľa § 152, znižuje sa úhrn zvýšenia o sumu, o ktorú bol takto upravený vdovský dôchodok, prípadne znížený o sumy zvýšenia podľa prv platných predpisov,¹⁷) pokiaľ boli v najnižšej výmere ustanovenej prv platnými predpismi zahrnuté.

Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie dôchodkov podľa prv platných predpisov¹⁷) sa zlučujú s dôchodkom, ku ktorému patria, a tvoria s ním naďalej jeden celok; zlúčením s dôchodkom nároky na tieto zvýšenia zanikajú.

Pri súbehu nárokov na výplatu viacerých dôchodkov sa zvýšenie podľa tohto zákona a podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 76/1979 Zb. o zvýšení dôchodkov a zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. o zvýšení dôchodkov a niektorých zmenách zákona o sociálnom zabezpečení zlučujú so starobným, invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov, a ak ide o súbeh nárokov na vdovský a sirotský dôchodok, s vdovským dôchodkom. Zvýšenie podľa zákona č. 108/1984 Zb. o zvýšení niektorých nízkych dôchodkov a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení sa vždy zlučuje s tým dôchodkom, ku ktorému patrí. Zvýšenie podľa zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb. sa však zlučuje s vdovským, prípadne sirotským dôchodkom, ak ide o súbeh týchto dôchodkov s invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom, ktoré boli prepočítané podľa čl. III ods. 2 zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 7/1982 Zb.

Zvýšenie patriace podľa tohto zákona a zvýšenie patriace podľa prv platných predpisov¹⁷) patrí, ak keď dôchodok spolu s takým zvýšením presiahne najvyššiu výmeru dôchodku alebo úhrnu dôchodkov ustanovenú predpismi platnými pred 1. októbrom 1988.

Dôchodky vyplácané do cudziny sa zvyšujú podľa predchádzajúcich ustanovení. K čiastočným dôchodkom priznaným podľa medzinárodnej zmluvy patrí zvýšenie v plnej výške, a to aj v prípade ich výplaty do cudziny. Ak podľa medzinárodnej zmluvy patrí dôchodcovi pri jeho trvalom pobyte na území Československej socialistickej republiky dôchodok len podľa československých predpisov, zvýši sa dôchodok podľa roka jeho priznania v zmluvnom štáte, z ktorého dôchodca presídlil do Československej socialistickej republiky.

Ak ide o dôchodky upravené ako jediný zdroj príjmu, patrí zvýšenie podľa ustanovení § 146 až 156 k sume dôchodku pred jeho úpravou.

Zvýšenie podľa § 146 ods. 3 a § 150 ods. 1 sa poskytnú na žiadosť; na žiadosť sa zvýšia i čiastočné invalidné, vdovské a sirotské dôchodky, a ak ide o ich zvýšenie zo súm zvýšenia podľa § 146 ods. 3 a § 150 ods. 1. Ostatné zvýšenia sa poskytnú bez žiadosti. Zvýšenia dôchodkov vyplácaných orgánmi uvedenými v § 142 sa poskytnú vždy bez žiadosti.

O nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. októbrom 1988 a o ktorých sa do tohto dňa právoplatne nerozhodlo, sa rozhodne podľa prv platných predpisov s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Dávky priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 sa považujú za dávky podľa predpisov platných po 30. septembri 1988, a to vo výške, v akej patrili k 30. septembru 1988 po zvýšení podľa šiestej časti, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Podľa tohto zákona sa posudzujú od 1. októbra 1988 aj nároky na dávky, ktorých podmienky ustanovené týmto zákonom sa splnili pred týmto dňom a nezakladali nárok na dávky podľa prv platných predpisov, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.

Občanom, ktorí pred 1. októbrom 1988 splnili podmienky nároku na dôchodok ustanovené prv platnými predpismi okrem podmienky trvania zamestnania,¹⁸) vznikne nárok na dôchodok po 30. septembri 1988, len ak chýbajúcu podmienku splní po tomto dni, a to za podmienok ustanovených prvšími predpismi a vo výške podľa tohto zákona; ak tento občan po 30. septembri 1988 splní vekovú podmienku vzniku nároku na pomerný starobný dôchodok a bol zamestnaný najmenej 25 rokov, vymeria sa mu tento dôchodok, ako by šlo o vznik nároku na starobný dôchodok. Ustanovenie predchádzajúcej vety však neplatí, ak pracujúci získal potrebnú dobu zamestnania pre nárok na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie; za deň vzniku nároku sa v tomto prípade považuje 1. október 1988.

Výška starobného dôchodku, invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý vznikne nárok v čase od 1. októbra 1988 do 31. decembra 1990 nesmie byť nižšia ako jeho výška ustanovená podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988, a to ani ak sa výška uvedených dôchodkov zisťuje pre vymeranie čiastočného invalidného, vdovského alebo sirotského dôchodku; ak vznikol nárok na uvedené dôchodky po 31. decembri 1990, vymeria sa dôchodok vo výške podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 iba na žiadosť. K dôchodku však nepatrí zvýšenie podľa šiestej časti tohto zákona. Ustanovenia § 12 ods. 1 až 5 a 7 však platia aj v prípade, že sa uvedené dôchodky vymeriavajú podľa predpisov prv platných.

Výška starobného dôchodku občanov, ktorí splnili podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. októbrom 1988, sú po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaní k 30. septembru 1988 a nepoberali starobný dôchodok ani jeho časť, sa určí podľa predpisov platných po 30. septembri 1988. Táto výška však nesmie byť nižšia ako výška určená podľa prv platných predpisov.

K starobnému dôchodku vymeranému podľa odseku 1 prvej vety nepatrí zvýšenie podľa šiestej časti a ani podľa prv platných predpisov.¹⁷)

Zvýšenie starobného dôchodku priznaného podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 za dobu ďalšieho zamestnania vykonávaného po 30. septembri 1988 patrí až do najvyšších výmer ustanovených týmto zákonom.

Najvyššie výmery úhrnu dôchodkov pri súbehu ustanovené týmto zákonom tiež platia, ak jedným z dôvodov je starobný dôchodok vymeraný podľa § 164 ods. 1.

Ak sa požívateľ invalidného (čiastočného invalidného) dôchodku priznaného pred 1. októbrom 1988 stal čiastočne invalidným (invalidným), vymeria sa čiastočný invalidný (invalidný) dôchodok podľa predpisov platných po 30. septembri 1988. Čiastočný invalidný dôchodok nesmie byť nižší ako polovica doterajšieho invalidného dôchodku; invalidný dôchodok nesmie byť nižší ako doterajší čiastočný invalidný dôchodok.

Čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 sa prizná najskôr od 1. októbra 1988.

Ak zanikol nárok na invalidný, čiastočný invalidný alebo vdovský dôchodok, ktorý vznikol pred 1. októbrom 1988, a po 30.septembri 1988 do dvoch rokov po zániku tohto nároku vznikol znova nárok na taký dôchodok, nesmie byť novopriznaný dôchodok nižší ako predošlý dôchodok patriaci ku dňu zániku nároku včítane zvýšení, ktoré by k nemu patrili, keby nárok naň trval k 1. októbru 1988. Ustanovenie predchádzajúcej vety obdobne platí pre sirotský dôchodok; nie je pritom rozhodujúce, kedy naň znova vznikol nárok.

Vdovský dôchodok a dôchodok za výsluhu rokov preddavkovo krátené k 1. októbru 1988 pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa krátia podľa prv platných predpisov až do konca zúčtovacieho obdobia ustanoveného podľa týchto predpisov a potom podľa § 44 a 48; vyplatené preddavky sa však už nezúčtovávajú. Zvýšenie k týmto dôchodkom podľa šiestej časti patrí k vyplácanému preddavku v plnej výške až do konca zúčtovacieho obdobia.

Ak je dôchodok manželky k 1. októbru 1988 menší ako 200 Kčs mesačne, upraví sa na túto sumu od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988; ak je väčší ako 200 Kčs mesačne, výška dôchodku sa nemení.

Od 1. októbra 1988 sa čiastočné dôchodky za výsluhu rokov považujú za čiastočné invalidné dôchodky, vdovské dôchodky družky priznané podľa predpisov platných pred 1. júlom 1964 za vdovské dôchodky a dôchodky rodičov a súrodencov priznané podľa predpisov platných pred 1. januárom 1957 za sociálne dôchodky.

Doby zamestnania a náhradné doby v cudzine pred 1. májom 1990 sa hodnotia podľa predpisov platných pred týmto dňom; pritom sa nevyžaduje splnenie podmienky povolenia česko-slovenských štátnych orgánov na pobyt v cudzine.

Zaradenie zamestnania vykonávaného pred 1. októbrom 1988 do I. alebo II. pracovnej kategórie sa určuje po 30. septembri 1988 podľa tohto zákona, ak je to pre občana výhodnejšie a nevznikol mu nárok na dôchodok pred 1. októbrom 1988; pokiaľ však bolo zaradenie zamestnania vykonávaného pred 1. októbrom 1988 výhodnejšie podľa predpisov platných počas výkonu zamestnania, určuje sa do 30. septembra 1988 zaradenie podľa týchto predpisov.

Zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, ktoré sa podľa predpisov, platných pred 1. októbrom 1988 priznalo v nižších sumách, než ktoré sú uvedené v § 70 ods. 1, alebo sa nepriznalo, pretože by dôchodok spolu s ním presiahol sumu 2000 Kčs mesačne, prípadne sa z tohto dôvodu priznalo v nižšej sume, sa na žiadosť prizná alebo zvýši na sumy uvedené v § 70 ods. 1 od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988; najvyššie výmery ustanovené v § 70 ods. 2 a § 139 ods. 2 platia aj tu.

Nárok na výchovné k čiastočnému invalidnému dôchodku zaniká od splátky dôchodku splatnej po 30. septembri 1988.

Zvýšenie výchovného pre bezvládnosť priznané podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988 sa poskytuje v doterajšej výške; potom ho možno len znížiť alebo odobrať za podmienok ustanovených predpismi platnými pred 1. októbrom 1988.

Príslušný orgán národného výboru najneskôr do 30. septembra 1988 posúdi, ktoré z detí, ktoré bolo pred 1. októbrom 1988 uznané za invalidné a vyžadujúce stálu starostlivosť podľa prv platných predpisov, spĺňa podmienky pre uznanie za dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť s nárokom na príplatok k výchovnému vo výške 700 Kčs mesačne.

Zaopatrovací príspevok dieťaťu sa zvýši na sumu 400 Kčs mesačne bez žiadosti od 1. októbra 1988.

Pokiaľ zaopatrovací príspevok podľa tohto zákona už nepatrí, bude sa poskytovať podľa predpisov platných pred 1. októbrom 1988, ak patril k 30. septembru 1988.

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi a vyhlášku podľa § 6 ods. 2 a 3, § 8 ods. 1, § 9, § 12 ods. 2,3 a 7, § 19 ods. 2 a 3, § 23 ods. 3, § 37 ods.3, § 41 ods. 2, § 44 ods. 2, § 48 ods. 2, § 54 ods. 5, § 59 ods. 3, § 74 ods. 3, § 75 ods. 4, § 79 ods. 3, § 85, § 92 ods. 1 a 2, § 93, § 94 ods. 1, 99, § 100 ods. 2, § 101, § 108 ods. 2, § 120 ods. 7, § 125 ods. 2, 131 ods.3 a § 142 ods. 5.

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi vyhláškou,

Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí ustanoví po dohode s ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi vyhláškou

Ministerstvá zdravotníctva a sociálnych vecí republík ustanovia po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, ostatnými zúčastnenými ústrednými orgánmi vyhláškou podmienky, výšku a spôsob poskytovania ostatných dávok a služieb sociálnej starostlivosti, povinnosti organizácií pri vykonávaní starostlivosti o občanov spoločensky neprispôsobených a organizáciu ústavnej starostlivosti a starostlivosti v ostatných zariadeniach sociálnej starostlivosti.

Federálne ministerstvá národnej obrany a vnútra a ministerstvá spravodlivosti republík vo svojej pôsobnosti ustanovia podrobnosti na vykonanie tohto zákona vyplývajúce z osobitostí služby a organizácie ozbrojených síl a zborov.

Zrušujú sa

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1988 s výnimkou ustanovenia § 176 písm. c), ktoré nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.