Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky o pracovno-právnych vzťahoch pracovníkov medzinárodných hospodárskych organizácií

Okrem sviatkov uznaných za dni pracovného pokoja v Československej socialistickej republike sú pre pracovníkov, ktorí nemajú na jej území trvalý pobyt (ďalej len „cudzozemskí pracovníci“), dňami pracovného pokoja²) najviac dva dni sviatkov uznaných v štáte, na území ktorého majú trvalý pobyt; tieto sviatky na návrh účastníka určí organizácia v pracovnom poriadku.

Dovolenka cudzozemských pracovníkov je päť kalendárnych týždňov v kalendárnom roku.

Cudzozemským pracovníkom sa poskytuje mesačne príplatok vo výške 25 % základnej mesačnej mzdy; tento príplatok sa neposkytuje za dobu, po ktorú sa poskytuje náhrada mzdy, a za dobu pracovného voľna bez náhrady mzdy dlhšiu ako tridsať dní s pobytom mimo územia Československej socialistickej republiky.

Cudzozemským pracovníkom sa v súvislosti s čerpaním dovolenky v štáte ich trvalého pobytu poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy³) na cestu do miesta pobytu cez dovolenku v štáte trvalého pobytu a späť. Toto pracovné voľno sa poskytuje raz v kalendárnom roku v dĺžke doby nevyhnutnej na cestu, najviac však v rozsahu štyroch dní; v tomto rozsahu je zahrnutá doba na cestu pri nástupe dovolenky aj pri jej skončení. Podľa vzdialenosti medzi miestom výkonu práce a miestom trvalého pobytu a druhu dopravného prostriedku, ktorý sú oprávnení cudzozemskí pracovníci použiť, môže organizácia určiť jednotný rozsah pracovného voľna s náhradou mzdy od jedného do štyroch dní v pracovnom poriadku.

Cudzozemským pracovníkom sa poskytuje na vlastnú svadbu pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu troch dní, pri narodení dieťaťa manželke (družke) cudzozemského pracovníka v rozsahu dvoch dní a pri úmrtí iných rodinných príslušníkov ako je manžel, druh alebo dieťa, v rovnakom rozsahu, v akom sa poskytuje pri obstarávaní pohrebu týchto osôb.⁴)

Cudzozemským pracovníkom študujúcim popri zamestnaní na školských zariadeniach v inom štáte ako v Československej socialistickej republike, sa poskytuje pracovné voľno a hmotné zabezpečenie v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi tohto štátu.

Pri dôležitých osobných prekážkach v práci vyžadujúcich nevyhnutne cestu do štátu trvalého pobytu sa cudzozemským pracovníkom poskytuje pracovné voľno na cestu tam a späť v rozsahu uvedenom v odseku 1; náhrada mzdy za toto pracovné voľno sa poskytuje, iba ak patrí náhrada mzdy aj za dobu prekážky v práci.

Náhradou mzdy podľa predchádzajúcich odsekov sa rozumie náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.⁵)

Cudzozemským pracovníkom sa pri prijatí do pracovného pomeru poskytuje

Náležitosti uvedené v predchádzajúcom odseku písm. a) a b) sa poskytujú aj pri skončení pracovného pomeru cudzozemského pracovníka a odchode do miesta trvalého pobytu.

Pri čerpaní dovolenky v štáte trvalého pobytu sa cudzozemským pracovníkom poskytuje pri nástupe dovolenky raz v kalendárnom roku príspevok na náhradu výdavkov vo výške 75 % základnej mesačnej mzdy. Tento príspevok môže organizácia poskytnúť aj cudzozemským pracovníkom, ktorí nečerpajú dovolenku v štáte trvalého pobytu, pokiaľ im vzniknú v súvislosti s čerpaním dovolenky vyššie výdavky v dôsledku odlúčenia od miesta trvalého pobytu.

V prípade úmrtia cudzozemského pracovníka alebo rodinného príslušníka, ktorý s ním na území Československej socialistickej republiky žil v spoločnej domácnosti, organizácia uhrádza výdavky za prevoz zomretého do miesta trvalého pobytu.

Pri úmrtí cudzozemského pracovníka poskytne organizácia manželovi jednorazový príspevok v úhrnnej výške dvojnásobku jeho základnej mesačnej mzdy. Ak manžel nie je, prechádza postupne tento nárok na deti, rodičov, prípadne ďalšie osoby, pokiaľ boli na zomretého odkázané výživou.

Rozhodujúcim obdobím pre zisťovanie priemerného zárobku u cudzozemských pracovníkov je obdobie dvanásť kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok zistiť. Ak pre vznik pracovného pomeru v bežnom alebo v predchádzajúcom kalendárnom roku nemožno určiť rozhodujúce obdobie podľa predchádzajúcej vety, zisťuje sa priemerný zárobok z obdobia celých kalendárnych mesiacov od vzniku pracovného pomeru.

Takto zistený priemerný zárobok sa používa do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistil; pokiaľ však potreba jeho použitia trvá bez prerušenia aj v ďalšom období, používa sa zistený priemerný zárobok po celú dobu trvania potreby použitia priemerného zárobku. Prerušením potreby použitia priemerného zárobku sa rozumejú prípady, keď cudzozemskému pracovníkovi za niektorý pracovný deň vyplývajúci pre neho z harmonogramu smien patrí mzda podľa vykonanej práce, prípadne náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku bez mzdy za prácu nadčas alebo mu nepatrí mzda ani náhrada mzdy.

So súhlasom účastníka môže organizácia v pracovnom poriadku ustanoviť, že pre zisťovanie priemerného zárobku u cudzozemských pracovníkov platia všeobecné predpisy o zisťovaní priemerného zárobku; v tom prípade sa priemerný zárobok podľa predchádzajúcich odsekov nezisťuje.

V prípadoch uvedených v § 7, § 9 ods. 1 písm. c) a d), § 10 a § 11 ods. 2 sa základnou mesačnou mzdou u pracovníkov odmieňaných hodinovou mzdou rozumie hodinová mzdová tarifa vynásobená 185, 180 alebo 175 hodinami pri určenom týždennom pracovnom čase 42 1/2, 41 1/4 alebo 40 hodín.

Uchádzačom o prijatie, ktorí boli organizáciou pozvaní na pohovor, sa poskytne náhrada cestovných výdavkov, nocľažného a diéty (stravné) ako pri pracovných cestách.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1988.