Vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu o zaistení jadrovej bezpečnosti pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi 1987

Vyhláška ustanovuje základné technické a organizačné požiadavky na zabránenie úniku rádioaktívnych látok do ovzdušia, vôd alebo pôdy (ďalej len „životné prostredie“) pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi vznikajúcimi v jadrových zariadeniach.

Vyhláška upravuje záväzný postup pre orgány, organizácie a ich pracovníkov, ktorí navrhujú a projektujú (ďalej len „navrhujú“), vyrábajú a uskutočňujú výstavbu (ďalej len „stavajú“), uvádzajú do prevádzky, prevádzkujú, opravujú alebo rekonštruujú (ďalej len „prevádzkujú“), umiestňujú alebo vyraďujú z prevádzky jadrové zariadenia alebo ich časti pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi vznikajúcimi v jadrových zariadeniach.

Vyhláška sa nevzťahuje na zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi vznikajúcimi z iných činností, ktoré je upravené osobitnými predpismi.¹)

Odpady sú podľa tejto vyhlášky nevyužiteľné odpadové látky a nepoužiteľné predmety, ktoré môžu obsahovať rádionuklidy a ktoré možno za podmienok ustanovených osobitnými predpismi¹) uviesť do životného prostredia.

Rádioaktívne odpady sú nevyužiteľné odpadové látky a nepoužiteľné predmety, ktoré nemožno pre zvýšený obsah rádionuklidov alebo neodstrániteľnú povrchovú kontamináciu zviesť do životného prostredia. Vyhorené jadrové palivo sa na účely tejto vyhlášky za rádioaktívne odpady nepovažuje.

Zaobchádzaním s rádioaktívnymi odpadmi sa rozumie súhrn činností súvisiacich s bezpečným odstraňovaním rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia od ich vzniku až po končené uloženie.

Uvádzaním odpadov do životného prostredia sa rozumie ich vypúšťanie, odvoz alebo iný spôsob, ktorým sa odpady organizovane odstraňujú a ukladajú alebo rozptyľujú do životného prostredia.

Vypúšťaním sa rozumie uvádzanie plynných a kvapalných odpadov do životného prostredia.

Spracovaním rádioaktívnych odpadov sa rozumie oddelenie rádioaktívnych odpadov z ich zmesi s inými látkami (odpadmi, využiteľnými látkami a pod.).

Úpravou rádioaktívnych odpadov sa rozumie zmena ich fyzikálnych alebo chemických vlastností alebo ich balenie, ktoré podmieňujú ďalšie nakladanie s nimi (skladovanie, dopravu a konečné uloženie).

Skladovanie rádioaktívnych odpadov je krátkodobé uloženie rádioaktívnych odpadov medzi jednotlivými činnosťami pri zaobchádzaní s nimi.

Konečným uložením rádioaktívnych odpadov sa rozumie uloženie, ktorého cieľom je oddelenie rádioaktívnych odpadov od životného prostredia.

Systémom sa rozumie súbor postupov a zariadení používaných pri danej činnosti.

Uvážením hospodárskych a spoločenských hľadísk sa rozumie postup, ktorým sa zisťuje účelnosť vynaloženia prostriedkov na zaistenie vyššej jadrovej bezpečnosti, než zodpovedá príslušným predpisom.

Jadrové zariadenie musí byť navrhnuté, postavené, prevádzkované a vyradené z prevádzky tak, aby množstvo vznikajúcich rádioaktívnych odpadov bolo tak nízke, ako možno dosiahnuť pri uvážení hospodárskych a spoločenských hľadísk.

Návrh jadrového zariadenia musí obsahovať rozbor zloženia a množstva rádioaktívnych odpadov vznikajúcich za prevádzky²) a za havarijných podmienok,³) spôsob ich zberu, triedenia, spracovania, úpravy, skladovania a dopravy na konečné uloženie a spôsob uvádzania odpadov do životného prostredia.

Súčasťou jadrového zariadenia včítane zariadenia vlastného systému zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi sa dekontaminujú, ak je to nevyhnutné z hľadiska požiadaviek jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany. Dekontaminačné prostriedky a postupy sa musia voliť tak, aby účinnosť dekontaminácie bola čo najväčšia, ich pôsobenie na dekontaminované zariadenia čo najpriaznivejšie a množstvo a zloženie následne vznikajúcich rádioaktívnych odpadov čo najmenšie.

Pri navrhovaní, výstavbe a prevádzke jadrových zariadení sa musia zvažovať hľadiská jadrovej bezpečnosti a radiačnej ochrany pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi pochádzajúcimi z veľkých opráv, obnov alebo vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky.

Systém zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi musí byť navrhnutý a postavený tak, aby:

Na zabezpečenie plynulej prevádzky systému zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi musia mať jeho jednotlivé časti podľa výsledku bezpečnostných rozborov rezervu alebo musia byť zabezpečené náhradnými dielcami. V súlade s tým musí byť v návrhu systému určené minimum rezerv technologických zariadení a náhradných dielcov, ktoré musí mať prevádzkovateľ k dispozícii.

Ak rádioaktívne odpady obsahujú výbušné alebo horľavé látky, musí byť príslušný systém ich spracovania navrhnutý, postavený a prevádzkovaný tak, aby možnosť výbuchu alebo požiaru bola vylúčená; ak ju nemožno vylúčiť, musí byť systém proti možným účinkom výbuchu alebo požiaru odolný. Veličiny majúce rozhodujúci vplyv na výbušnosť alebo vzplanutie týchto rádioaktívnych odpadov sa musia kontrolovať.

Technologické postupy používané pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi sa musia podľa dostupných poznatkov vedy zdokonaľovať, aby sa úroveň zaistenia jadrovej bezpečnosti systému zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi zvyšovala pri uvážení hospodárskych a spoločenských hľadísk.

Pri prevádzke systémov zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi sa musia priebežne alebo aspoň pravidelne merať veličiny, ktoré preukazujú správnu funkciu týchto systémov. Veličiny limitujúce uvádzanie odpadov do životného prostredia podľa § 8 tejto vyhlášky sa musia merať nepretržite a výsledky merania musia byť zaznamenávané. Metódy merania týchto limitovaných veličín upravujú technické normy.

Rádioaktívne odpady alebo ich zmesi s inými látkami sa musia v mieste ich vzniku zbierať, a pokiaľ je to technicky možné a zdôvodniteľné, triediť a bezpečne dopravovať na spracovanie, úpravu a pod. Pri zbere a skladovaní rádioaktívnych odpadov nesmie dôjsť k ich styku so životným prostredím, najmä k ich prieniku do podzemných a povrchových vôd.

Rádioaktívne odpady a ich zmesi s inými látkami sa musia triediť do tried tak, aby ďalšie zaobchádzanie s nimi bolo pri dodržaní požiadaviek jadrovej bezpečnosti čo najvýhodnejšie. Do úvahy sa musia vziať najmä ich fyzikálne a chemické vlastnosti, spôsob ďalšieho spracovania a úpravy.

Triedy a spôsob triedenia rádioaktívnych odpadov sa musia ustanoviť samostatnými prevádzkovými predpismi.

Rádioaktívne odpady sa nesmú pri zbere alebo doprave miešať, pokiaľ by vzniknutá zmes mohla nadobudnúť nežiadúce vlastnosti (stuhnúť, vznietiť sa a pod.). Rádioaktívne odpady a odpady sa môžu miešať len vtedy, ak nie je iná možnosť ich odstránenia z jadrového zariadenia a ak sú splnené požiadavky ustanovené v § 8 tejto vyhlášky.

Ak treba rádioaktívne odpady pred ich spracovaním alebo úpravou skladovať, musí byť ich skladované množstvo čo najmenšie. Pre každú triedu skladovaných rádioaktívnych odpadov určí prevádzkovateľ na základe technicko-hospodárskeho rozboru ich najvyššie prípustné skladovateľné množstvá, ktoré podliehajú schváleniu Československej komisie pre atómovú energiu (ďalej len „Komisia“).

Nádrže s kvapalnými rádioaktívnymi odpadmi musia byť zabezpečené proti preplneniu a ich zaplnenie sa musí sústavne kontrolovať. Nádrže sa musia umiestniť v ochranných záchytkách, ktoré pojmú s dostatočnou rezervou objem nádrže. Ochranné záchytky musia byť tesné, opatrené signalizáciou úniku z nádrží a vybavené zariadením na ich odčerpanie. Výpary z nádrží sa musia odvádzať a spracúvať ako rádioaktívne odpady.

Skladovacie a zhromažďovacie nádrže sa musia navrhnúť, postaviť a prevádzkovať tak, aby sa ich obsah mohol vyčerpať a aby v každom systéme skladovacích alebo zhromažďovacích nádrží bola vždy, ako havarijná rezerva, voľná kapacita s objemom zodpovedajúcim najväčšej nádrži systému.

Pevné rádioaktívne odpady sa musia skladovať tak, aby nemohlo dôjsť k ich rozkladu alebo rozptýleniu.

Rádioaktívne odpady sa musia spracovať tak, aby sa oddeliteľné a využiteľné látky mohli v čo najväčšej možnej miere vrátiť do výrobného procesu a aby množstvo zvyšných odpadov a rádioaktívnych odpadov bolo čo najmenšie a ich zloženie a ďalšie fyzikálne a chemické vlastnosti také, aby nebránili uvedeniu odpadov do životného prostredia alebo úprave rádioaktívnych odpadov pre ich konečné uloženie.

Rádioaktívne odpady a ich zmesi s inými látkami sa musia spracovať tak, aby objem a aktivita, prípadne iné limitované veličiny následne vznikajúcich a do životného prostredia uvádzaných odpadov splnili požiadavky podľa § 8 tejto vyhlášky.

V návrhu spôsobu spracovania rádioaktívnych odpadov sa musí zvážiť vplyv vznikajúcich látok na jadrovú bezpečnosť a spoľahlivosť technologických zariadení systému spracovania rádioaktívnych odpadov aj technologicky súvisiacich systémov.

Ak sa pri spracovaní rádioaktívnych odpadov používajú iontové meniče, filtračné alebo podobné deliace látky s obmedzenou životnosťou, musí sa pravidelne sledovať účinnosť ich funkcie a určiť medzné podmienky, pri prekročení ktorých sa musia obnoviť, vymeniť a pod. Tieto medzné podmienky sa musia zahrnúť do limitov a podmienok⁴) jadrového zariadenia.

Ak sú rádioaktívne odpady spaľované, musí sa pre každú ich triedu určiť v prevádzkových predpisoch optimálny režim spaľovania.

Plynné a kvapalné odpady možno vypustiť len za podmienok ustanovených podľa osobitných predpisov.¹) Vypúšťanie rádioaktívnych odpadov je neprípustné.

Súčasťou limitov a podmienok⁴) jadrového zariadenia musia byť ročné limity vypúšťaných odpadov a ďalej vyšetrovacie a zásahové úrovne ustanovené ako násobok dlhodobo normálnych alebo projektovaných hodnôt denne vypúšťaných odpadov. Pri prevýšení vyšetrovacej úrovne sa musia zistiť a vyhodnotiť jeho príčiny; pri prevýšení zásahovej úrovne sa musia podniknúť nápravné opatrenia primerané stupňu tohto prevýšenia.

Rádioaktívne odpady sa musia upraviť tak, aby vyhoveli limitom a podmienkam pre konečné uloženie. Výber metód úpravy rádioaktívnych odpadov a jeho zdôvodnenie musí byť predmetom bezpečnostných rozborov.

Ak sa tekuté rádioaktívne odpady spevňujú miešaním so stužovadlami, ktorými môžu byť napr. cement, tuhé bitúmeny alebo sklená hmota, musí byť príslušný systém úpravy navrhnutý a postavený tak, aby umožňoval jeho prehliadky, údržbu a opravy a ľahké čistenie. V samostatných prevádzkových predpisoch musia byť ustanovené režimy úpravy zahŕňajúce okrem iného pomer miešania alebo merné spotreby stužovadiel a podmienky tuhnutia a musí byť ustanovený spôsob a lehoty čistenia zariadení. pre stužovadla musia byť ustanovené a kontrolované preberacie podmienky zaručujúce ich požadovanú akosť. Ak sa zmes plní do obalov, musí byť systém zabezpečovaný proti ich preplneniu.

Ak je súčasťou úpravy rádioaktívnych odpadov balenie, musia sa použiť technicky normalizované obaly. Obaly musia byť zvolené tak, aby spoľahlivo vydržali namáhanie pri uskladňovaní, vyskladňovaní, doprave a ukladaní na úložisku a aby zaobchádzanie s nimi bolo bezpečné. Pritom sa musí vziať do úvahy tak možné pôsobenie rádioaktívnych odpadov vyvolané prítomnosťou korozívnych látok, ich rozpínaním, vývinom plynov, uvoľňovaním tepla a pod. na obaly zvnútra, ako aj pôsobenie vonkajších vplyvov.

Ak upravené rádioaktívne odpady nemôžu byť ihneď odvezené do úložiska, musia byť bezpečne skladované v jadrovom zariadení, v ktorom boli upravené.

Upravené rádioaktívne odpady musia byť skladované tak, aby nedošlo k zmenám vlastností, ktoré by mohli znemožniť ich konečné uloženie. Musia byť skladované s ohľadom na organizáciu prepravy a konečného uloženia a na požiadavky radiačnej ochrany.

Ak sa upravené rádioaktívne odpady skladujú v sudoch, musí sa určiť najvyšší možný počet sudov skladovaných na sebe a spôsob prekladania a viazania skladovaného útvaru.

Skladovacie priestory musia zodpovedať technickým normám; ich stav a vybavenie sa musí pravidelne kontrolovať.

Všetka doprava rádioaktívnych odpadov v jadrovom zariadení a všetky činnosti s ňou spojené sa musia navrhnúť a vykonávať tak, aby sa zamedzilo úniku rádioaktívnych odpadov zo systému zaobchádzania s nimi.

Tekuté rádioaktívne odpady sa môžu v jadrovom zariadení prepravovať v kontejneroch len vtedy, ak je ich doprava potrubím technicky alebo hospodársky neúnosná.

Spôsob, organizácia a prostriedky dopravy rádioaktívnych odpadov v jadrovom zariadení musia byť upravené samostatnými prevádzkovými predpismi.

Preprava rádioaktívnych odpadov mimo jadrových zariadení sa spravuje osobitnými predpismi.⁵) Musí sa organizovať tak, aby riziká s ňou spojené boli tak nízke, ako možno dosiahnuť pri uvážení hospodárskych a spoločenských hľadísk.

Rádioaktívne odpady, ktoré vyhovujú limitom a podmienkam konečného uloženia, uloží zodpovedná organizácia v úložisku. Požiadavky na zaistenie jadrovej bezpečnosti pri konečnom uložení rádioaktívnych odpadov, ktoré limitom a podmienkam konečného uloženia nemôžu vyhovieť, určí v jednotlivých prípadoch Komisia po prerokovaní s príslušnými orgánmi.

Úložisko sa pokladá za jadrové zariadenie. Musí byť umiestnené, navrhnuté, postavené a prevádzkované tak, aby uložené rádioaktívne odpady boli bezpečne oddelené od životného prostredia na dobu, než ich aktivita klesne na požadovanú úroveň. Prípadné úniky rádioaktívnych látok z úložiska do okolitého prostredia musia byť tak nízke, ako možno dosiahnuť pri uvážení hospodárskych a spoločenských hľadísk.

Úložné priestory úložiska musia byť tak veľké, aby spoľahlivo pojali rádioaktívne odpady z prevádzky jadrových zariadení. Pri umiestňovaní a navrhovaní úložiska sa musí pamätať na možnosť konečného uloženia rádioaktívnych odpadov vznikajúcich za mimoriadnych okolností alebo v období po ukončení prevádzky týchto jadrových zariadení.

Úložné priestory úložiska musia zaručovať tesnosť proti obojsmernému priesaku vôd zodpovedajúcu geologickému podložiu. Zapĺňané úložné priestory úložiska musia byť suché.

Pozemné úložisko musí byť chránené proti záplave a zatopeniu zrážkovými vodami aj za abnormálnych zrážok. Ak je touto ochranou vonkajší odvodňovací systém, musí byť navrhnutý a postavený tak, aby nedošlo k jeho zaneseniu alebo upchaniu. Pre prípadné prieniky vôd do úložných priestorov musí byť zabezpečené ich odčerpanie a zaobchádzanie s nimi v súlade s požiadavkami podľa § 6 až 8 tejto vyhlášky.

Zaplnené úložné priestory úložiska musia byť uzavreté v súlade s požiadavkami odsekov 4 a 5.

Úložisko a jeho okolie musí byť monitorované po celú dobu prevádzky úložiska, to znamená po dobu jeho zapĺňania. Systém monitorovania musí poskytovať dostatočný prehľad o prípadnom vniknutí vody do úložných priestorov úložiska a o prípadnom úniku rádionuklidov z úložiska do okolitého prostredia a súčasne nesmie znižovať tesnosť a narušovať celistvosť úložiska. Systém monitorovania musí sledovať činnosť vonkajšieho odvodňovacieho systému.

Úložisko musí byť navrhnuté, postavené a prevádzkované tak, aby jeho kontrola a monitorovanie boli možné aj v dobe po ukončení jeho prevádzky.

Jadrová bezpečnosť systému konečného uloženia rádioaktívnych odpadov musí byť preukázaná v bezpečnostnej dokumentácii obsahujúcej jednak bezpečnostné rozbory možných následkov navrhovaného spôsobu končeného uloženia a jednak limity a podmienky konečného uloženia rádioaktívnych odpadov. Bezpečnostné rozbory musia preukázateľne a vierohodne v rozsahu a podrobnostiach zodpovedajúcich stupňu a obsahu bezpečnostnej správy zhodnotiť riziká vyplývajúce z prevádzky úložiska a riziká prichádzajúce do úvahy v období po skončení prevádzky úložiska.

Uložiť možno len rádioaktívne odpady, ktoré s ohľadom na daný systém konečného uloženia spôsobia obyvateľstvu a životnému prostrediu v súčasnej dobe i v budúcnosti dávky žiarenia tak nízke, ako možno dosiahnuť pri uvážení hospodárskych a spoločenských hľadísk.

Limity a podmienky konečného uloženia rádioaktívnych odpadov musia vymedzovať charakteristické vlastnosti ukladaných rádioaktívnych odpadov, najmä obsah rádionuklidov, štrukturálnu stabilitu, lúhovateľnosť, tepelné a radiačné účinky, možnosť tvorenia plynov, mikrobálneho rozkladu a vzniku kritického stavu, obsah korozívnych, výbušných a samozápalných látok, horľavín, voľných kvapalín a komplexotvorných činidiel, antikoróznosť a povrchovú kontamináciu obalov a dávkový príkon. Tieto limity a podmienky musia vychádzať z bezpečnostných rozborov možných dopadov systému konečného uloženia rádioaktívnych odpadov na okolité prostredie.

Limity a podmienky konečného uloženia rádioaktívnych odpadov obsiahnuté v predprevádzkovej bezpečnostnej správe musia zahŕňať súpis podmieňujúcich veličín alebo kritérií, spôsoby a lehoty alebo početnosť ich meraní a hodnotení, limity podmieňujúcich veličín a ich zdôvodnenie alebo zdôvodnenie toho, prečo nie je charakteristická vlastnosť ukladaných rádioaktívnych odpadov limitovaná. Spôsoby merania a hodnotenia podmieňujúcich veličín upravujú technické normy.

Limity a podmienky konečného uloženia schvaľuje komisia.⁴)

Zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi včítane monitorovania, organizácie, výcviku pracovníkov, prehliadok a údržby zariadení, vedenia záznamov a pod. musí byť organizované tak, aby bola jednoznačne vymedzená zodpovednosť každého pracovníka.

Prevádzkovateľ jadrového zariadenia musí evidovať a pravidelne, najmenej však raz za rok, vyhodnocovať množstvo a merné aktivity rádioaktívnych odpadov pri ich vzniku, triedení, spracovaní, úprave, skladovaní, doprave a konečnom uložení včítane nákladov s tým spojených.

Pred odvozom rádioaktívnych odpadov z jadrového zariadenia do úložiska musí prevádzkovateľ jadrového zariadenia prevádzkovateľovi úložiska preukázať splnenie limitov a podmienok konečného uloženia odvážaných rádioaktívnych odpadov.

Doklady o splnení limitov a podmienok konečného uloženia rádioaktívnych odpadov musia prevádzkovatelia jadrových zariadení trvalo archivovať. Rovnakým spôsobom musí prevádzkovateľ úložiska nakladať s evidenčnými záznamami o konečnom uložení rádioaktívnych odpadov v úložisku.

Bezpečnostná dokumentácia systému zaobchádzania s rádioaktívnymi odpadmi predkladaná Komisii musí obsahovať popri náležitostiach požadovaných osobitnými predpismi⁶) a inými predpismi Komisie:⁷)

Preukaz požadovaný podľa odseku 1 písm. b) č. 2 a odseku 1 písm. c) č. 2 musí byť založený na rozbore nákladov potrebných na zvýšenie úrovne zaistenia jadrovej bezpečnosti a prínosov z toho plynúcich.

Jadrové zariadenia alebo ich časti umiestnené, navrhnuté, postavené, prevádzkované alebo vyraďované z prevádzky pred začiatkom účinnosti tejto vyhlášky, pokiaľ nespĺňajú požiadavky ňou ustanovené, musia byť postupne, najneskôr 1. 9. 1993, uvedené do súladu s ňou, ak Komisia nerozhodne o neskoršej lehote.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1987.