13/1987 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1987 do 31.05.2002
13
NARIADENIE VLÁDY
Slovenskej socialistickej republiky
zo 6. februára 1987
o niektorých chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd
Vláda Slovenskej socialistickej republiky podľa § 18 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) nariaďuje:
§1
(1)
Oblasti Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvoria významnú prirodzenú akumuláciu povrchových a podzemných vôd, sú chránenými oblasťami prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len „chránené vodohospodárske oblasti“).
(2)
Hranice chránených vodohospodárskych oblastí uvedených v odseku 1 sú vymedzené v prílohe tohto nariadenia.
(3)
Územia chránených vodohospodárskych oblastí vyznačia príslušné orgány geodézie a kartografie v evidencii nehnuteľností; mapy, v ktorých sú zakreslené územia chránených vodohospodárskych oblastí, sú uložené na krajských a okresných národných výboroch a príslušných strediskách geodézie a kartografie, v ktorých územnom obvode sú tieto oblasti.
§2
(1)
V chránených vodohospodárskych oblastiach možno plánovať a vykonávať hospodársku, technickú alebo inú činnosť, len ak sa zabezpečí všestranná ochrana povrchových a podzemných vôd.
(2)
Hospodárske a iné záujmy treba zosúladiť s požiadavkami ochrany povrchových a podzemných vôd a ostatnými vodohospodárskymi potrebami predovšetkým v rámci národohospodárskych plánov a územnoplánovacej dokumentácie.
§3
(1)
V chránených vodohospodárskych oblastiach sa zakazuje:
a)
budovať alebo rozširovať
1.
priemyselné závody (objekty), v ktorých sa na výrobné účely používajú alebo ktoré produkujú látky ohrozujúce akosť alebo zdravotnú nezávadnosť vôd (ďalej len „škodlivé látky“);1) zákaz sa nevzťahuje na prípady ich rozširovania, ak sa dosiahne účinnejšia ochrana vôd a celkové zlepšenie ekologických pomerov,
2.
závody (objekty), ktoré produkujú odpadové vody obsahujúce jedy alebo rádioaktívne látky,2)
3.
ropovody a produktovody, ktorými sa prepravujú škodlivé látky,3)
4.
sklady ropných látok s celkovou kapacitou nad 1000 m3 a s kapacitou jednotlivých nádrží nad 100 m3,
5.
sklady škodlivých látok,4) ktorých kapacita presahuje potrebu vlastnej prevádzky závodu (zariadenia, prevádzkárne),
6.
asanačno-veterinárne zariadenia a sanitárne bitúnky,
7.
stavby na chov ošípaných nad 5000 kusov.
b)
používať leteckú aplikáciu pesticídnych prostriedkov v takej blízkosti vodných nádrží a vodných tokov, pri ktorej by sa mohli znečistiť povrchové vody alebo ohroziť ich akosť a zdravotná nezávadnosť,
c)
znižovať výmeru lesných pozemkov v jednotlivých prípadoch o viac ako 10 ha, pričom sa v jednotlivej chránenej vodohospodárskej oblasti nesmie znížiť celková výmera lesného pôdneho fondu oproti stavu ku dňu vyhlásenia chránených vodohospodárskych oblastí,
d)
vykonávať plošné odvodnenie lesných pozemkov v takom rozsahu, ktorým by sa podstatne narušili vodohospodárske pomery dotknutej lokality,
e)
odvodňovať poľnohospodárske pozemky vo výmere presahujúcej 50 ha súvislej plochy; zákaz sa nevzťahuje na prípady, pri ktorých sa na základe hydrogeologického prieskumu preukáže, že odvodnenie neohrozí kapacitu zbernej oblasti,
f)
ťažiť rašelinu v množstve presahujúcom 500 000 m3 na jednej lokalite; zákaz sa nevzťahuje na prípady, pri ktorých sa na základe hydrogeologického prieskumu preukáže, že ťažba neohrozí kapacitu zbernej oblasti,
g)
ťažiť nevyhradené nerasty povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktoré by viedli k odkrytiu súvislej hladiny podzemných vôd; zákaz sa nevzťahuje na ťažbu
1.
s možnosťou následného vodohospodárskeho využitia priestoru ložiska,
2.
ak sa na základe hydrogeologického prieskumu preukáže, že táto činnosť neohrozí kapacitu zbernej oblasti,
h)
spracúvať rádioaktívne suroviny, pri ktorých nie je zabezpečené zneškodňovanie odpadov v súlade s predpismi na ochranu akosti vôd,5)
i)
ukladať rádioaktívne odpady.
(2)
Zákazy podľa odseku 1 sa nevzťahujú na činnosti uvedené v písm. c), f) a g), ak súvisia s výstavbou vodných nádrží.
(3)
V prípadoch odôvodnených celospoločenskými záujmami, pri ktorých sa preukáže zabezpečenie ochrany vôd, môže Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky povoliť výnimku zo zákazu činnosti uvedených v odseku 1 písm. a) bod 1 až 4.
(4)
Na území chránených vodohospodárskych oblastí sú organizácie povinné
a)
hospodáriť v lesoch spôsobom, ktorý napomáha zlepšenie vodohospodárskych pomerov najmä vhodnou priestorovou úpravou lesných porastov, dodržiavaním vhodného drevinového zloženia; pri ťažbovo-obnovných postupoch uplatňovať najmä podrastové a výberkové formy hospodárskych spôsobov a veľkoplošné holoruby použiť pri obnove lesných hospodárskych plánov len po predchádzajúcom prerokovaní s príslušným vodohospodárskym orgánom,
b)
pásť hospodárske zvieratá organizovane a používať na ich preháňanie priehony zabezpečené proti erózii a znečisťovaniu povrchových vôd,
c)
zabezpečovať neupravené úseky vodných tokov brehovými porastmi a vhodnými technickými úpravami.
§4
(1)
Vodohospodárske orgány pri vydávaní povolení, súhlasov a vyjadrení6) na stavby, zariadenia, prípadne činnosti, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť vodné pomery v chránenej vodohospodárskej oblasti, sú povinné vychádzať z potreby ochrany vôd chránenej vodohospodárskej oblasti; národné výbory postupujú v úzkej súčinnosti so Slovenskou vodohospodárskou inšpekciou.7)
(2)
Stavby, zariadenia, prípadne činnosti podľa odseku 1 sú najmä:
a)
veľkokapacitné farmy živočíšnej výroby8) a agrochemické strediská,
b)
používanie tekutých odpadov z veľkokapacitných fariem živočíšnej výroby na závlahy alebo na priamu aplikáciu na pozemkoch,
c)
stavby, zariadenia a činnosti vo vodárenských tokoch a na pozemkoch pri nich,
d)
skládky tuhých komunálnych a priemyselných odpadov.
§5
§6
Správcovia vodohospodársky významných vodných tokov zabezpečia v rámci svojej územnej pôsobnosti vyznačenie územia chránených vodohospodárskych oblastí v teréne informačnými tabuľami a ich údržbu.
§7
§8
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. aprílom 1987.
Prof. JUDr. Colotka v. r.
Príloha nariadenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 13/1987 Zb.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
Strážovské vrchy
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu východne od obce Plevník-Drienové juhovýchodným smerom tak, že sleduje rozvodnicu medzi povodím Rajčianky (4-21-06) a povodím Váhu (4-21-08). V oblasti obce Fačkov hranica chránenej vodohospodárskej oblasti zasahuje do povodia Rajčianky smerom ku kóte Kľak (1351), odtiaľ sa stáča na juh až juhozápad a pokračuje po rozvodnici medzi povodím Nitry (4-22-01) a povodím Váhu (4-21-08). Severne asi 3 km od obce Čierna Lehota sa hranica stáča na juhovýchod, pokračuje po hranici medzi Západoslovenským a Stredoslovenským krajom asi v dĺžke 4 km, odtiaľ mení svoj smer na juhozápad tak, že zasahuje do povodia Nitry (4-22-01). Južne od obce Trebichava mení svoj smer na západ, prechádza cez kótu Udrina (652) k severnému okraju intravilánu obce Horné Motešice, odtiaľ sleduje súvislý okraj lesa až po obec Trenčianske Mitice. Tu mení svoj smer na sever až severovýchod, sleduje opäť rozvodnicu medzi povodím Váhu (4-21-09) a povodím Nitry (4-22-02). Severne od kóty Ostrá (768) sa stáča na severozápad po rozvodnici medzi povodím (4-21-08) a (4-21-09) k mestu Trenčín až po styk alúvia Váhu so svahmi Strážovských vrchov. Odtiaľ hranica severovýchodným smerom sleduje styk alúvia Váhu s priľahlými svahmi tak, že obchádza územia určené na osobitné účely v priestore Závodov ťažkého strojárstva a Závodov všeobecného strojárstva Dubnica nad Váhom a pokračuje až po východiskový bod opisu tohto územia pri obci Plevník-Drienové.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
Beskydy a Javorníky
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu (v mieste styku hraníc medzi Slovenskou socialistickou republikou, Českou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou severozápadne od obce Skalité) spočiatku východným, potom južným a opäť východným smerom po hranicu medzi okresmi Čadca a Dolný Kubín.
Odtiaľ južným smerom sleduje hranicu medzi okresmi Čadca a Dolný Kubín, ďalej medzi okresmi Žilina a Dolný Kubín až po kótu Veľký Stoh (1608).
Tu hranica mení smer na juhozápad tak, že sleduje hranicu medzi okresmi Žilina a Martin až po koryto rieky Váh. Tu sa stáča na severozápad a súvisle sleduje pravý breh koryta Váhu, pričom severne obchádza aglomeráciu mesta Žiliny. Pod nádržou Hričov sa stáča na juhozápad, obchádza mestá Bytču a Púchov. Asi 5 km juhozápadne od mesta Púchova sa hranica stáča na severozápad až západ, pričom sleduje rozvodnicu medzi vodnými tokmi Zubák a Biela Voda až po hranicu medzi Slovenskou socialistickou republikou a Českou socialistickou republikou. Odtiaľ pokračuje severovýchodným a východným smerom, pričom sleduje uvedenú hranicu až po východiskový bod.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
Veľká Fatra
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu v úžine medzi Kraľovanmi a Krpeľanmi východným až juhovýchodným smerom po ľavom brehu Váhu až k Ružomberku tak, že obchádza intravilány obcí Ľubochňa a Hubová. Západne od Ružomberka sa hranica stáča na juh, sleduje ľavý breh vodného toku Revúca po obec Liptovské Revúce, ďalej pokračuje juhozápadným smerom k obciam Staré Hory a Harmanec. Asi 5 km juhozápadne od obce Harmanec sa hranica stáča na západ až severozápad, prechádza cez kótu Flochová (1318) a schádza k štátnej ceste Horná Štubňa - Turčianske Teplice. Odtiaľ hranica pokračuje severovýchodným smerom k obciam Háj, Blatnica, Necpaly, Nolčovo a Krpeľany tak, že sleduje súvislý okraj lesa, pritom východne obchádza intravilány menovaných obcí a vracia sa k východiskovému bodu - k úžine Váhu medzi Krpeľanmi a Kraľovanmi.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
Nízke Tatry
(západná časť a východná časť)
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu (severozápadne od obce Kordíky) smerom na severovýchod k obciam Harmanec, Staré Hory, Liptovské Revúce a Liptovská Osada až na kótu Salatín (1630) východne od Veľkého Brankova (1134). Tu sa stáča na juh až juhovýchod k rozvodnici medzi povodiami Váhu (4-21) a Hrona (4-23), po ktorej ide východným smerom cez Chabenec (1955) ku kóte Poľana (1889). Odtiaľ hranica mení svoj smer na sever k obci Pavčina Lehota, stáča sa na severovýchod, pokračuje súvislým okrajom lesa k obci Závažná Poruba, ďalej prebieha po ľavom brehu Váhu až po sútok Bieleho a Čierneho Váhu. Severovýchodným smerom pokračuje pozdĺž ľavého brehu Bieleho Váhu až k obci Važec a mení svoj smer na východ k obci Šuňava - časť Vyšná Šuňava.
Tu sa hranica stáča na juhovýchod a sleduje rozvodnicu medzi povodím Váhu (4-21) a povodím Hornádu (4-32) až po Kráľovu hoľu (1948), kde mení svoj smer na západ, ďalej sleduje rozvodnicu medzi povodiami Váhu (4-21) a Hrona (4-23) cez kóty Veľká Vápenica (1691) a Homôľka (1659) ku kóte Čertova svadba (1463) východne od sedla Čertovica.
Odtiaľ sa hranica stáča na juhozápad, sleduje rozvodnicu medzi základnými povodiami (4-23-01) a (4-23-02) cez kóty Kačka (1542) a Krajčovo (860) schádza k obci Valaská. Západným smerom sleduje styk alúvia s priľahlými svahmi až k severnému okraju intravilánu obce Predajná, kde sa stáča na severozápad ku kótam Čierny diel (1146) a Veľká Chochoľná (1563). Tu hranica mení svoj smer na juh a schádza k severnému okraju obce Hiadeľ.
Pri tejto obci sa hranica oblasti stáča na juhozápad, severne obchádza intravilány obcí Moštenica, Podkonice, Priechod, Selce, mesta Banskej Bystrice a od jeho časti Podlavice smeruje na kótu Zlatá Studňa (1265) v Kremnických vrchoch. Tu sa stáča na sever ku kóte Vyhnatová (1283) a prichádza k východiskovému bodu severozápadne od obce Kordíky.
Hranicu medzi západnou a východnou časťou chránenej vodohospodárskej oblasti v dĺžke asi 5,5 km severovýchodne od kóty Veľká Chochoľná (1563) tvorí rozvodnica medzi povodiami Váhu (4-21) a Hrona (4-23).
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti vychádza z vrcholového bodu rozvodnice medzi vodnými tokmi Rimavy a Klenovskej Rimavy, odtiaľ juhovýchodným smerom pokračuje po tejto rozvodnici až po vrch Ostrá (1012). Tu sa hranica stáča na juhozápad, prechádza priehradným profilom vodárenskej nádrže Klenovec a ďalej smerom na západ k obci Kokava nad Rimavicou - časť Utekáč, odtiaľ juhozápadným smerom pokračuje k priehradnému profilu budúcej vodárenskej nádrže Málinec (1,5 km nad obcou Málinec). Odtiaľ hranica prechádza cez kótu Nad Ráztokami (757) k obciam Dobroč a Píla až po rozvodnicu medzi povodiami Ipľa a Slatiny. Po tejto rozvodnici pokračuje severovýchodným smerom k Detvianskej Hute - časti Žabica asi 2 km južne od obce Látky, kde sa stáča na severozápad a prechádza profilom vodárenskej nádrže Hriňová až na kótu Poľana (1458). Odtiaľ pokračuje východným smerom po rozvodnici medzi povodiami Slatiny a Kamenistého potoka, ďalej severovýchodným smerom po rozvodnici medzi povodiami Ipľa a Čierneho Hrona a cez kótu Klenovský Vepor (1338) sa vracia späť k východiskovému bodu opisu tohto územia.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
Muránska planina
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu na rozvodnici medzi povodiami Hrona (4-23) a Hornádu (4-32) smerom na juh a juhozápad. V tomto smere sleduje hranicu medzi Stredoslovenským a Východoslovenským krajom až po obec Muránska Huta, odtiaľ pokračuje po západnom okraji štátnej cesty Muránska Huta-Muráň-Tisovec tak, že obchádza intravilány týchto obcí. Od mesta Tisovec pokračuje hranica opäť juhozápadným smerom asi 5,5 km ku kóte Poľana (882), kde sa lomí na severozápad k rozvodnici medzi povodím Slanej (4-31-02) a povodím Hrona (4-23-01). Po tejto rozvodnici pokračuje severovýchodným smerom, prechádza cez kóty Fabova hoľa (1439) a Kľak (1409), tu sa stáča na sever do údolia Hrona k obci Pohorelá - časť Pohorelská Maša. Odtiaľ hranica pokračuje východným smerom po ľavom brehu Hrona k jeho pramenisku až po východiskový bod opisu tohto územia.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
Horné povodie rieky Hnilec
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti vychádza z najvyššieho bodu oblasti z kóty Kráľova hoľa (1948), odtiaľ pokračuje severovýchodným smerom asi 4 km ku kóte Úplaz (1555), kde sa stáča na juhovýchod až východ, pričom sleduje rozvodnicu medzi povodím Hnilca (4-32-02) a povodím Hornádu (4-32-01) po kótu Hýľ (1158).
Odtiaľ sa hranica stáča na juhozápad do údolia potoka Biela Voda, ktorý sleduje až po obec Mlynky - časť Biele Vody, prechádza priehradným profilom vodnej nádrže Palcmanská Maša a pokračuje západným smerom po rozvodnici medzi povodím Hnilca (4-32-02) a povodím Slanej (4-31-01) cez kótu Ondrejisko (1271) a Gregová (1168) späť k východiskovému bodu opisu tohto územia na kótu Kráľova hoľa (1948).
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
Slovenský kras
(Plešivská planina a Horný vrch)
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti - podoblasti Plešivskej planiny sa začína pri severnom okraji intravilánu mesta Plešivec, pokračuje severným smerom k obci Kunova Teplica tak, že sleduje súvislý okraj lesa. Ďalej pokračuje v tomto smere v dĺžke asi 4 km a stáča sa na severovýchod až východ k obci Rožňavské Bystré. Odtiaľ hranica mení svoj smer na juhovýchod, sleduje súvislý okraj lesa k mestu Rožňava - časť Kružná, kde sa stáča na juh a v tomto smere sleduje styk úpätia svahov Plešivskej planiny s Rožňavskou kotlinou až k obci Slavec. Tu sa stáča na juhozápad, obchádza intravilán obce Slavec - časť Vidová a vracia sa späť k východiskovému bodu.
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti - podoblasti planiny Horného vrchu prebieha od východiskového bodu severne od obce Drienovec smerom na západ a sleduje súvislý okraj lesa až po obec Turnianske Podhradie - časť Háj. Tu sa lomí na juhovýchod a sleduje pravý breh Hájskeho potoka. Severne od obce Turnianske Podhradie sa hranica stáča opäť na západ a sleduje styk úpätia svahov Plešivskej planiny s Turnianskou kotlinou tak, že severne obchádza intravilány obcí Zádielske Dvorníky - časť Zádiel, Hrhov a Jablonov nad Turňou.
Tu hranica mení svoj smer na severozápad a sleduje východný okraj štátnej cesty Jablonov nad Turňou-Lipovník. Pri obci Lipovník sa stáča smerom na východ a sleduje južný okraj štátnej cesty Lipovník-Bôrka, pričom obchádza intravilány obcí Drnava, Kováčová, Lúčka a Bôrka.
Východne od obce Bôrka sa hranica stáča na sever, pretína štátnu cestu Bôrka-Zádiel a pokračuje severozápadným smerom cez kótu Matesova skala (925) ku kóte Osadník (1186). Tu sa lomí najskôr smerom na severovýchod, potom na východ, sleduje pravý breh rieky Bodvy, južne obchádza intravilán obce Medzev a pokračuje k západnému okraju obce Jasov. Odtiaľ hranica mení svoj smer na juh sleduje opäť súvislý okraj lesa až k východiskovému bodu - k severnému okraju obce Drienovec.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
Vihorlat
Hranica chránenej vodohospodárskej oblasti prebieha od východiskového bodu severne od obce Trnava pri Laborci, severozápadným až severným smerom k obciam Oreské a Porúbka tak, že sleduje súvislý okraj lesa. Po okraji lesa pokračuje severovýchodným smerom k obciam Kamienka a Zemplínske Hámre, odtiaľ sa stáča na juhovýchod ku kóte Nežabec (1023). Odtiaľ pokračuje južným smerom ku kóte Diel (858), kde mení svoj smer na západ k obci Remetské Hámre. V tomto smere hranica chránenej vodohospodárskej oblasti sleduje súvislý okraj lesa, severne obchádza intravilán obce Vinné a vracia sa k východiskovému bodu opisu územia - k obci Trnava pri Laborci.
1)
§ 1 ods. 1 písm. a) až c), e) až h), i) bod 2,3, písm. j) vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č.23/1977 Zb. o ochrane akosti povrchových a podzemných vôd.
2)
Vládne nariadenie č.56/1967 Zb. o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu.
Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti č.57/1967 Zb., ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č:12/1981 Zb.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č.65/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením.
Vyhláška ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti č.57/1967 Zb., ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o jedoch a iných látkach škodlivých zdraviu v znení vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č:12/1981 Zb.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č.65/1972 Zb. o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením.
3)
§ 1 ods.1 písm. a) až c), e) až j) vyhlášky č.23/1977 Zb.
4)
§ 1 ods.1 písm. b) až f), h) a j) vyhlášky č.23/1977 Zb.
5)
Vyhláška č.23/1977 Zb.
6)
§ 8 až 14 zákona č.138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
7)
§ 4 vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č.117/1976 Zb. o Slovenskej vodohospodárskej inšpekcii.
8)
Veľkokapacitné farmy živočíšnej výroby sú farmy s celkovou kapacitou zástavu pri chove dojníc nad 400 kusov, pri chove teliat nad 800 kusov, pri chove mladého hovädzieho dobytka nad 500 kusov a pri maštaľných objektoch na chov na výkrm nad 500 kusov hovädzieho dobytka; pri pôrodniciach prasníc a odchovniach ošípaných v pred výkrme nad 700 kusov.
9)
§ 10, 11 a 12 zákona SNR č.135/1974 Zb. o štátnej správe vo vodnom hospodárstve.
10)
Správcami vodohospodársky významných vodných tokov sú štátne vodohospodárske organizácie Povodie Dunaja, Povodie Váhu, Povodie Hrona a Povodie Bodrogu a Hornádu.
11)
Vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č.158/1976 Zb. o vodnej stráži v znení vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č.112/1978 Zb., ktorou sa dopĺňa vyhláška č.158/1976 Zb. o vodnej stráži.
12)
Napr. zákon č.169/1949 Zb. o vojenských obvodoch, zákon č.69/1951 Zb. o ochrane štátnych hraníc, zákon SNR č.1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody, zákon SNR č.7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach, zákon č.20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, vyhláška Ministerstva zdravotníctva č.45/1966 Zb. o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok.
13)
§ 19 zákona o vodách.
