Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov 1985

Vyhláška upravuje organizáciu, obsah, rozsah a formy ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov.

Cieľom ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov (ďalej len „ďalšie vzdelávanie“) je obnovovať, prehlbovať, doplňovať a rozširovať vedomosti a zručnosti pedagogických pracovníkov v ideovopolitickej, pedagogicko-psychologickej a odborno-predmetovej oblasti, a to ako predpoklad zdokonalenia pedagogickej praxe.

Ďalšie vzdelávanie riadi Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) a iné ústredné orgány, ktoré riadia školy a školské zariadenia a národné výbory, ktoré odborne vedú školy a školské zariadenia.¹)

Ďalším vzdelávaním je ideovopolitické vzdelávanie, uvádzanie začínajúcich pedagogických pracovníkov do praxe, pomaturitné štúdium,²) postgraduálne štúdium,³) špecializačné štúdium, funkčné štúdium, priebežné vzdelávanie a rozširujúce štúdium.

Ideovopolitické vzdelávanie, uvádzanie začínajúcich pedagogických pracovníkov do praxe, pomaturitné štúdium, postgraduálne štúdium, funkčné štúdium a priebežné vzdelávanie je povinné.⁴) Špecializačné štúdium je povinné, ak je kvalifikačným predpokladom.⁵) Rozširujúce štúdium nie je povinné.

Ideovopolitické vzdelávanie organizujú školy a školské zariadenia.

Obsahom ideovopolitického vzdelávania sú aktuálne otázky školskej politiky; uskutočňuje sa v rozsahu 6 seminárov za školský rok, ukončuje sa besedou.

Uvádzanie začínajúcich pedagogických pracovníkov do praxe (ďalej len „uvádzanie“) organizuje škola alebo školské zariadenie v spolupráci s okresným pedagogickým strediskom alebo krajským pedagogickým ústavom, Ústredným ústavom pre vzdelávanie učiteľov⁶) (ďalej len „ústredný ústav“) a odvetvovými vzdelávacími zariadeniami.

Uvádzaním sa začínajúci pedagogický pracovníci adaptujú na konkrétne podmienky povolania, učia sa tvorivo uplatňovať vedomosti získané v období prípravy na povolanie a rozvíjajú svoje praktické pedagogické zručnosti.

Uvádzanie sa uskutočňuje v prvom roku po nástupe pedagogického pracovníka do pracovného pomeru a trvá jeden rok. Ukončuje sa záverečným hodnotením. Ak sa po roku uvádzania nedosiahne ustanovený cieľ, predĺži riaditeľ uvádzanie primerane, najdlhšie však o jeden rok.

Stredné školy určené krajským národným výborom organizujú pomaturitné štúdium pedagogických pracovníkov v spolupráci s príslušným krajským pedagogickým ústavom, ďalej s ústredným ústavom, prípadne po dohode s príslušnými vysokými školami.

Postgraduálne štúdium organizujú vysoké školy v spolupráci s ústredným ústavom, prípadne s odvetvovými vzdelávacími zariadeniami.

Rozsah a obsah pomaturitného a postgraduálneho štúdia ustanovujú osobitné predpisy.²),³)

Pedagogickí pracovníci sa na postmaturitné a postgraduálne štúdium prihlasujú prostredníctvom organizácie, s ktorou sú v pracovnom pomere, členskom, služobnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovný pomer“), najskôr po piatich rokoch a najneskôr do skončenia dvanásteho roku ich pedagogickej praxe.

Špecializačné štúdium organizujú ústredný ústav, krajské pedagogické ústavy, vysoké školy, stredné školy a odvetvové vzdelávacie zariadenia. Špecializačné štúdium sa ukončuje záverečným pohovorom. Ak je absolvovanie príslušného druhu špecializačného štúdia kvalifikačným predpokladom,⁵) ukončuje sa záverečnou skúškou. O absolvovaní špecializovaného štúdia sa vydáva osvedčenie.

Špecializačné štúdium je prípravou na vykonávanie špecializovaných pedagogických činností, na výskumnú a publikačnú činnosť, prehlbujú sa ním vedomosti vo vednom, technickom alebo umeleckom odbore, rozvíjajú sa ním záujmy o vedu, techniku a umenie.

Špecializačné štúdium sa organizuje v rozsahu najviac dvoch rokov formou štúdia popri zamestnaní.

Pedagogickí pracovníci sa na špecializačné štúdium prihlasujú v súlade s potrebami školy alebo školského zariadenia, na ktorých pôsobia, a podľa vlastného záujmu.

Funkčné štúdium riaditeľov, ich zástupcov a kádrových rezerv škôl a školských zariadení, ktoré odborne vedú okresné národné výbory, organizujú krajské pedagogické ústavy v spolupráci s ústredným ústavom, vysokými školami a odvetvovými vzdelávacími zariadeniami. Funkčné štúdium riaditeľov, ich zástupcov a kádrových rezerv škôl a školských zariadení, ktoré odborne vedú krajské národné výbory, vedúcich stredísk praktického vyučovania, vedúcich kabinetov krajských pedagogických ústavov, okresných pedagogických stredísk alebo mestských pedagogických stredísk a školských inšpektorov organizuje ústredný ústav v spolupráci s vysokými školami a odvetvovými vzdelávacími zariadeniami. Funkčné štúdium riaditeľov stredných zdravotníckych škôl,ich zástupcov a kádrových rezerv, riaditeľov domovov mládeže týchto škôl, vedúcich stredísk praktického vyučovania, hlavných majstrov odbornej výchovy, vedúcich odlúčených pracovísk a vedúcich vychovávateľov stredných odborných učilíšť organizujú odvetvové vzdelávacie zariadenia v spolupráci s ústredným ústavom a vysokými školami.

Funkčné štúdium poskytuje pracovníkom uvedeným v odseku 1 spôsobilosť na výkon funkcie.

Funkčné štúdium trvá spravidla dva roky. Uchádzač sa na štúdium prihlasuje na podnet organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere, najneskôr do dvoch rokov po nástupe do funkcie. Skúšobnú komisiu menuje pre štúdium organizované ústredným ústavom na návrh jeho riaditeľa ministerstvo školstva, pre štúdium organizované krajským pedagogickým ústavom na návrh jeho riaditeľa príslušný krajský národný výbor. Členmi skúšobných komisií sú poprední pracovníci z oblasti školstva. O absolvovaní funkčného štúdia sa vydáva osvedčenie.

Priebežné vzdelávanie organizujú a jeho obsah v súlade s celospoločenskými a miestnymi potrebami ďalšieho rozvoja československej výchovno-vzdelávacej sústavy určujú školy a školské zariadenia, okresné pedagogické strediská, krajské pedagogické ústavy a odvetvové vzdelávacie zariadenia v spolupráci s ústredným ústavom a vysokými školami.

Priebežné vzdelávanie je svojím obsahom zamerané na teoretické a praktické otázky zjednocovania výchovno-vzdelávacieho pôsobenia všetkých pedagogických pracovníkov na rozvoj osobnosti žiaka školy alebo školského zariadenia, na zmeny v koncepciách výchovy a vzdelávania vyjadrené v učebných plánoch, osnovách, v učebniciach a programoch výchovnej práce, na nové právne normy v oblasti školstva a na nové poznatky z pedagogiky, psychológie a didaktiky.

Rozširujúce štúdium je osobitný druh štúdia na vysokých školách na rozšírenie pedagogickej a odbornej spôsobilosti na výchovno-vzdelávaciu činnosť na školách a školských zariadeniach.

Rozširujúcim štúdiom získavajú

Prihlášky sa podávajú na tlačivách pre riadne štúdium na vysokej škole. Uchádzač podáva prihlášku prostredníctvom organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere, do 30.novembra kalendárneho roku. Organizácia, prípadne miestny národný výbor v mieste trvalého bydliska uchádzača doplní prihlášku o osobnú charakteristiku uchádzača vrátane vyjadrenia, či ho na štúdium odporúča a zašle ju dekanátu fakulty, na ktorú sa uchádzač hlási, do 28.februára kalendárneho roku. Súčasťou prihlášky uchádzača je súhlas krajského národného výboru a lekárske potvrdenie o jeho zdravotnej spôsobilosti. Uchádzač so zmenenou pracovnou schopnosťou priloží tiež posudok vydaný posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru.⁷) O prijatí uchádzača na štúdium rozhoduje dekan fakulty s prihliadnutím na študijné výsledky a osobnú charakteristiku uchádzača.⁸) Na prijatie sa nevyžaduje konanie prijímacej skúšky s výnimkou overenia praktických zručností v hudobnej, výtvarnej alebo telesnej výchove na rozširujúce štúdium podľa odseku 2 písm. a) a b).

Rozširujúce štúdium sa organizuje formou štúdia popri zamestnaní, ktoré trvá 4 až 6 semestrov. Na priebeh štúdia sa vzťahujú osobitné predpisy.⁹)

Rozširujúce štúdium sa ukončuje úspešným vykonaním záverečnej skúšky. Záverečná skúška sa koná pred skúšobnou komisiou, ktorá sa skladá z predsedu a aspoň dvoch členov. Komisiu menuje dekan fakulty. Záverečná skúška sa koná v jednom dni. Absolventom sa vydá osvedčenie, ktoré je dokladom o rozšírení pedagogickej spôsobilosti. Na vysvedčení sa uvedie klasifikácia z jednotlivých študijných predmetov záverečnej skúšky, spôsobilosť, ktorú absolvent získa, a deň konania záverečnej skúšky.¹⁰)

Na pracovné úľavy a hospodárske zabezpečenie pedagogických pracovníkov pri ďalšom vzdelávaní sa vzťahujú osobitné predpisy.¹¹)

Ďalšie vzdelávanie začaté pred účinnosťou tejto vyhlášky sa ukončí podľa doterajších právnych predpisov.

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 80/1977 Zb. o jednotnom systéme ďalšieho vzdelávania učiteľov škôl poskytujúcich základné, stredné a vyššie vzdelanie a ostatných pedagogických a výchovných pracovníkov.

Táto vyhláška¹²) nadobúda účinnosť 1. septembrom 1985.