Predpis bol zrušený predpisom 22/1990 Zb.
113/1985 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1986 do 14.02.1990
113
VYHLÁŠKA
Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu
z 5. novembra 1985
o cenách
Federálny cenový úrad podľa § 47 zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev, Český cenový úrad podľa § 6 zákona Českej národnej rady č. 134/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti cien a Slovenský cenový úrad podľa § 2 ods. 2 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 135/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien ustanovujú:
§1 Rozsah platnosti
(1)
Táto vyhláška
a)
upravuje tvorbu cien (sadzieb) výrobkov, výkonov, služieb a prác1) (ďalej len „výrobky“; ak sa týka ustanovenie len výkonov, služieb alebo prác len „výkony“) a kontrolu cien,
b)
upravuje a zahŕňa pôsobnosť ústredných orgánov, pôsobnosť koncernov, odborových podnikov a generálnych riaditeľstiev trustov a ďalších orgánov hospodárskeho riadenia, ktoré plnia funkciu stredného článku riadenia (ďalej len „generálne riaditeľstvá“) a pôsobnosť organizácií, organizačných jednotiek štátnych organizácií, územných a odborových orgánov družstevných organizácií, orgánov a organizačných zložiek spoločenských organizácií, ktoré vystupujú vo svojom mene2) (ďalej len „organizácie“) v oblasti cien a podrobnejšie rozvádza cenovú pôsobnosť národných výborov ustanovenú zákonmi národných rád.3)
(2)
Vyhláška sa vzťahuje na ceny výrobkov dodávaných alebo poskytovaných (ďalej len „dodávaných“) organizáciami so sídlom v Československej socialistickej republike, na ceny výrobkov dodávaných občanmi s povolením príslušných orgánov4) alebo na základe oprávnenia a na ceny ostatných výrobkov dodávaných občanmi socialistickým organizáciám. Na ceny zo zmlúv medzi občanmi, občanmi a nesocialistickými organizáciami a medzi nesocialistickými organizáciami, ak nejde o dodávky od občanov na základe povolenia alebo oprávnenia, sa vyhláška vzťahuje v rozsahu podľa Občianskeho zákonníka. Pri vnútropodnikových výkonoch platí vyhláška pre určenie cien základných prostriedkov vyrobených vo vlastnej réžii. Pre ďalšie vnútropodnikové výkony platí len, pokiaľ tak ustanovuje právny predpis alebo rozhodnutie cenového orgánu.
(3)
Pre ceny pri odplatných prevodoch vlastníctva alebo správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia a pre náhrady za jeho dočasné užívanie medzi socialistickými organizáciami, pre spôsob ocenenia stavieb, pozemkov a porastov na účely prevodov alebo prechodov vlastníctva k nim, pre spôsob zistenia úhrady za zriadenie práva osobného užívania pozemkov, pre náhrady za dočasné užívanie pozemkov vo vzťahu k občanom a pre úhrady za dočasné užívanie stavieb alebo ich častí platí vyhláška len, pokiaľ neustanovujú inak osobitné predpisy.5)
(4)
Vyhláška sa nevzťahuje na zahraničné ceny dovážaných a vyvážaných výrobkov, na medzinárodné tarify v doprave a spojoch, na ceny výrobkov dodávaných v tuzemsku za zahraničné meny, na ceny výrobkov predávaných zahraničnými kultúrnymi a informačnými strediskami, na odplaty a úhrady spojené s poskytovaním peňažných a poisťovacích služieb, na predaj bytov z národného majetku do osobného vlastníctva občanov, na náhrady poskytované pri vyvlastnení nehnuteľností a na evidenčné ceny obalov. Pri pochybnostiach rozhoduje Federálny cenový úrad po dohode s Českým cenovým úradom a Slovenským cenovým úradom.
(5)
Ak je v tejto vyhláške uvedený pojem
a)
„cenový úrad“, rozumie sa tým Federálny cenový úrad, Český cenový úrad a Slovenský cenový úrad v rozsahu ich pôsobnosti podľa § 60 a 61,
b)
„národný výbor“, rozumie sa tým krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy, Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy alebo okresný národný výbor v rozsahu ich územnej pôsobnosti a podľa § 70,
c)
„cenový orgán“, rozumie sa tým cenový úrad, národný výbor a ďalšie ústredné orgány, pokiaľ sú osobitným predpisom, touto vyhláškou alebo rozhodnutím cenového úradu poverené pôsobnosťou uvedenou v tých ustanoveniach, v ktorých je tento pojem použitý,
d)
„organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov“, rozumejú sa tým organizácie a občania podľa zákonov národných rád.3)
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ POJMY
Druhy cien
§2
(1)
Ceny v tuzemsku vyjadrujú spoločensky potrebné náklady. Rozlišujú sa podľa zložiek nákladov a čistého dôchodku (zložky cien), podľa smerov použitia výrobkov a podľa doby ich platnosti.
(2)
V národnom hospodárstve sa uplatňujú tieto druhy cien:
a)
veľkoobchodné ceny; obsahujú potrebné náklady výroby (dovozu), prípadne náklady odbytu a zisk alebo stratu vo výške vyplývajúcej z použitého spôsobu ich tvorby; pri poľnohospodárskych výrobkoch zahŕňajú aj prirážku za nákupnú, prípadne aj odbytovú činnosť; za tieto ceny sa dodávajú výrobky organizáciám pre výrobnú spotrebu, investície, na zabezpečenie obrany a bezpečnosti štátu a na ďalší odbyt, okrem dodávok pre vývoz a dodávok organizáciám vnútorného obchodu určených pre ďalší predaj,
b)
nákupné ceny; ich ekonomický obsah je obdobný ako pri veľkoobchodných cenách; za tieto ceny poverené organizácie nakupujú poľnohospodárske výrobky od ich výrobcov, predmety získané zberom a výrobky od občanov; nákupné ceny môžu byť podľa rozhodnutia cenového úradu uplatnené aj na výrobky vyrábané poľnohospodárskymi podnikmi z poľnohospodárskych surovín,
c)
kúpne ceny; zahŕňajú cenu franko čs. hranice, t. j. zahraničnú cenu v obchodnej parite zníženú pri vývoze a zvýšenú pri dovoze o priame zahraničné obchodné náklady, prepočítanú na Kčs podľa prepočítacích pomerov pre socialistické organizácie určených Československou obchodnou bankou (ďalej len „prepočítacie pomery“), prípadne upravenú o ďalšie položky podľa osobitných predpisov, a obchodnú prirážku alebo obchodnú zrážku organizácie poverenej vykonávaním zahraničného obchodu (ďalej len „organizácia zahraničného obchodu“); za tieto ceny dodávajú tuzemskí dodávatelia výrobky pre vývoz organizáciám zahraničného obchodu a organizácie zahraničného obchodu výrobky z dovozu tuzemským odberateľom, pokiaľ sa na dovážané výrobky dodávané organizáciami zahraničného obchodu neuplatňujú obchodné ceny, prípadne kúpne ceny s rozdielom vnútorného trhu vo výške základnej a dodatkovej dane z obratu alebo podľa rozhodnutia Federálneho cenového úradu veľkoobchodné ceny,
d)
obchodné ceny; zahŕňajú veľkoobchodné (nákupné) ceny a základnú sadzbovú daň z obratu alebo kúpne ceny a rozdiely vnútorného trhu spravidla vo výške základnej sadzbovej dane z obratu, v ustanovených prípadoch zahŕňajú aj odbytovú prirážku; za tieto ceny sa dodávajú výrobky z tuzemskej výroby alebo z dovozu určené na ďalší predaj za maloobchodné ceny organizáciám, ktoré majú nárok na obchodnú zrážku,
e)
maloobchodné ceny; zahŕňajú obchodné ceny a obchodné zrážky, v ustanovených prípadoch zahŕňajú obchodnú alebo odbytovú prirážku, cenový rozdiel, prípadne ďalšie zložky určené cenovými úradmi; len za tieto ceny sa predávajú výrobky občanom; organizáciám sa za maloobchodné ceny dodávajú výrobky pri nákupe v maloobchode alebo pri nákupe od iných dodávateľov, ak ide o výrobky, pri ktorých sa všeobecne uplatňuje rozdielová daň z obratu a organizácia je podľa daňových predpisov povinná nakupovať za ceny s daňou, prípadne ďalšie výrobky určené cenovým úradom,
f)
veľkoobchodné ceny s daňou z obratu; zahŕňajú veľkoobchodnú cenu, základnú sadzbovú a dodatkovú daň z obratu, prípadne namiesto dodatkovej dane odbytovú prirážku, ak nie je dodatková daň ustanovená alebo je nižšia než odbytová prirážka; za tieto ceny sa dodávajú výrobky mimotrhovým odberateľom, ktorí sú podľa daňových predpisov povinní nakupovať za ceny s daňou a nemusia podľa písmena e) nakupovať za maloobchodné ceny; v ustanovených prípadoch sa týmito cenami oceňuje spotrebovaný materiál a náhradné dielce aj pri dodávkach výkonov občanom.
(3)
V prípadoch, keď je výška veľkoobchodnej ceny a maloobchodnej ceny rovnaká, posudzuje sa cena ako maloobchodná pri dodávkach občanom a ako veľkoobchodná pri dodávkach organizáciám.
(4)
Uvedené druhy cien sa uplatňujú ako ceny
a)
určené, ktoré sú utvorené a prerokované spôsobom ustanoveným touto vyhláškou a nadväzujúcimi rozhodnutiami cenových orgánov a určené cenovým orgánom povereným generálnym riaditeľstvom alebo poverenou organizáciou, alebo
b)
dojednané dohodou dodávateľa s odberateľom podľa osobitného predpisu.6)
(5)
Cenový orgán môže určiť ceny ako najvyššie prípustné (maximálne) alebo najnižšie (minimálne) alebo smerné (s určenou maximálnou a minimálnou hranicou), ktoré sú záväzné pre určenie alebo dojednanie cien jednotlivých výrobkov.
§3
(1)
Druhy cien podľa § 2 možno určiť s platnosťou obmedzenou časom alebo množstvom ako dočasné, prípadne prechodne platné ceny alebo uplatniť pred vlastnou výrobou ako cenové limity alebo ako predbežné ceny. Cenový limit a predbežnú cenu nemožno použiť pre fakturáciu a v splátkových listoch.
(2)
Dočasná je cena určená dodávajúcou organizáciou, keď z dôvodov od nej nezávislých nemožno do doby potrebnej pre fakturáciu určiť konečnú cenu. Po určení konečnej ceny sa rozdiel medzi dočasnou a konečnou cenou vyrovná od začiatku dodávok. Dočasná cena musí byť ako dočasná označená vo faktúre. Dočasnú cenu, ak nejde o výrobok, pre ktorý sa určuje maloobchodná cena, môže použiť dodávateľská organizácia
a)
za podmienok uvedených v ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky alebo v rozhodnutí cenového úradu, prípadne národného výboru, alebo
b)
pri výrobkoch určených prevažne pre nadväzujúci (finálny) výrobok, ak ich odberateľ pri prerokúvaní návrhu ceny uplatní takú požiadavku na zabezpečenie väzby na cenu nadväzujúceho výrobku; dočasnú cenu možno uplatniť najdlhšie do doby určenia ceny nadväzujúceho výrobku,
c)
v jednotlivých zdôvodnených prípadoch najdlhšie na 6 mesiacov, a to na základe písomného súhlasu cenového úradu alebo národného výboru; žiadosť generálneho riaditeľstva alebo organizácie priamo riadenej ústredným orgánom alebo organizácie v cenovej pôsobnosti národného výboru o súhlas na použitie dočasnej ceny musí obsahovať presné označenie výrobku a zdôvodnenie, prečo je potrebné určiť dočasnú cenu.
(3)
Prechodne platná je cena, ktorej platnosť je obmedzená časovo alebo množstvom výrobkov. Rozdiel medzi prechodne platnou cenou a konečnou cenou sa nevyrovnáva s odberateľmi a z hľadiska vplyvu cien na ukazovatele plánu dodávateľa i odberateľa sa neposudzuje ako zmena ceny. Prechodne platné ceny určuje cenový úrad alebo národný výbor
a)
za podmienok uvedených v ďalších ustanoveniach tejto vyhlášky alebo v rozhodnutiach cenových úradov alebo národných výborov; podľa osobitného poverenia cenovým úradom môžu tieto ceny určiť aj organizácie, alebo
b)
v jednotlivých zdôvodnených prípadoch na riešenie dôsledkov objektívne potrebných prechodne vyšších nákladov pri národohospodársky významných výrobkoch, alebo vo vývoze efektívnych výrobkov, ktoré sú výsledkom riešenia plánu technického rozvoja a nie sú cenovo zvýhodnené. Pokiaľ doba platnosti veľkoobchodnej ceny presiahne jeden kalendárny rok, určia sa súčasne na ďalšie roky ročne sa znižujúce ceny (stupňovité ceny).
(4)
Cenový limit určuje hornú hranicu ceny budúceho tuzemského alebo dovážaného výrobku, prípadne spodnú hranicu kúpnej ceny vyvážaného výrobku. Cenový limit je potrebné určiť tak, aby pri výrobnom prostriedku zabezpečoval zníženie ceny na jednotku rozhodujúceho parametra a pri výrobku, ktorý bude predmetom zahraničnej výmeny, zabezpečoval v čase realizácie zlepšenie efektívnosti vývozu. Určiť vyššiu cenu než je limit veľkoobchodnej alebo maloobchodnej ceny môže len cenový úrad. Rozsah uplatňovania cenových limitov, spôsoby ich tvorby, postup ich prerokovania a určenia upravuje osobitný predpis.7)
(5)
Predbežná cena je informáciou dodávateľa o výške ceny, ak konečnú cenu nemožno zatiaľ určiť a informácia o cene je potrebná najmä pre uzavretie zmluvy. Podľa dostupných podkladov sa uplatňuje spôsob tvorby cien používaný v príslušnej skupine výrobkov, a ak ho nemožno použiť, určí sa predbežná cena odhadom. Predbežnú cenu nemožno použiť pre výrobok, pre ktorý je alebo má byť určený cenový limit. Predbežná cena sa použije
a)
ak to vyplýva z právneho predpisu8) alebo z ďalších ustanovení tejto vyhlášky alebo z rozhodnutia cenového úradu,
b)
na ocenenie výrobkov dodávaných pre stavby,9) ak pre určenie ich veľkoobchodných cien nie sú splnené podmienky podľa tejto vyhlášky,
c)
pre ocenenie nakupovaných výrobkov a poddodávok, ktoré je potrebné pre utvorenie cenového limitu alebo ceny výrobku.
DRUHÁ ČASŤ | TVORBA CIEN
§4 Postup pri tvorbe cien
(1)
Tvorba cien zahŕňa
a)
určenie spôsobu tvorby cien,
b)
spracovanie návrhu ceny,
c)
prerokovanie návrhu ceny s hlavnými odberateľmi,
d)
určenie ceny.
(2)
Cena sa tvorí pre nový výrobok vymedzený podstatnými kvalitatívnymi a podstatnými dodacími podmienkami a mernou jednotkou. Ako jednotku, pre ktorú sa cena tvorí, možno určiť
a)
jednotlivý výrobok alebo jeho časť (diel), ktorá je predmetom samostatnej dodávky, alebo
b)
dobu uskutočňovania výkonu (napr. hodinová sadzba), alebo
c)
skupinu výrobkov s obdobnými kvalitatívnymi a dodacími podmienkami (skupinová cena), alebo
d)
súbor rôznych výrobkov tvoriacich funkčne alebo inak ucelenú dodávku (napr. súhrnná cena).
§5 Podstatné kvalitatívne a podstatné dodacie podmienky
(1)
Podstatné kvalitatívne a podstatné dodacie podmienky zahŕňajú vybrané údaje o technickej úrovni, úžitkových vlastnostiach, akosti a druhu výrobku, rozsahu a podmienkach jeho dodávky, ktoré sú rozhodujúce pre odberateľov, prípadne podmienky ustanovené cenovým orgánom. Podstatné kvalitatívne podmienky sa vymedzujú výberom z príslušnej technickej dokumentácie používanej v danom odbore (skupine výrobkov), najmä zo štátnych, odborových, podnikových, prípadne zahraničných noriem, z technických podmienok, z výkresu, vzorky, modelu a pri neštandardných výrobkoch z požiadaviek odberateľa. Podstatné dodacie podmienky sa vymedzujú predovšetkým podľa základných podmienok dodávok, technických podmienok, všeobecných podmienok cenníkov, hospodárskych a iných zmlúv a dodávkových príkazov (ďalej len „zmluvy“).
(2)
Vymedzenie podstatných kvalitatívnych a podstatných dodacích podmienok (ďalej len „podstatné podmienky“) je súčasťou návrhu ceny nového výrobku. Návrh na ich vymedzenie predkladá dodávateľ spôsobom, ktorý je pre daný prípad najvhodnejší a administratívne najjednoduchší. Odberateľ môže požadovať odlišné vymedzenie podstatných podmienok od návrhu dodávateľa, ale len v rámci platnej technickej dokumentácie a platných predpisov uvedených v odseku 1. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi dodávateľom a odberateľom, platí vymedzenie podstatných podmienok podľa požiadavky odberateľa (hlavných odberateľov). Ak dodávateľ ani odberateľ nenavrhne vymedzenie podstatných podmienok, považujú sa za podstatné všetky podmienky platné pre výrobok, a ak nie je príslušná dokumentácia, podmienky vyplývajúce z cenovej kalkulácie.
(3)
Vyššiu spoľahlivosť prevádzky, dlhšiu životnosť alebo zlepšenie iných podstatných podmienok nového výrobku overiteľných až pri jeho použití možno v cene vyjadriť úmerne nákladom potrebným na ich dosiahnutie len vtedy, ak dodávateľ poskytne súčasne v rovnakom rozsahu záruku odberateľom za ich dodržanie, alebo ak bolo toto zlepšenie overené a potvrdené štátnou (rezortnou) skúšobňou.
(4)
Pri výkonoch sa považujú za podstatné všetky podmienky, ktorými je výkon určený.
(5)
Za zmenu podstatných kvalitatívnych podmienok, za ktorých bola určená cena, sa nepovažuje rozdielne označenie alebo ocenenie totožných surovín, materiálov a výrobkov, najmä rozdiely medzi ich cenami pri dodávkach z tuzemska a z dovozu, alebo rozdiel vznikajúci pri nahradení nákupu výrobku jeho vlastnou výrobou a naopak. To isté platí pre zmenu stupníc mzdových taríf, zmeny v ocenení iných nákladov a ďalej pre zmeny v technológii výroby, ktorými sa nemenia podstatné podmienky výrobku.
§6 Nový výrobok
(1)
Novým sa na účely tejto vyhlášky rozumie výrobok, ktorý sa od výrobkov s určenou cenou odlišuje niektorou z podstatných podmienok a ktorý súčasne
a)
uspokojuje spoločenské potreby, ktoré dosiaľ neboli uspokojované, prípadne uspokojuje spoločenské potreby inak než dosiaľ, alebo
b)
umožňuje zníženie nákladov vo výrobe alebo ekonomický prínos u tuzemských odberateľov alebo pri vyvážaných výrobkoch zlepšenie efektívnosti vývozu, alebo
c)
lepšie a v súlade s kúpyschopným dopytom uspokojuje potreby obyvateľstva.
(2)
Za nový sa tiež považuje výrobok,
a)
ktorý má určenú cenu, ale jeho výrobu zavádza organizácia, pre ktorú neplatí jednotnosť cien,
b)
s platnou cenou, ktorého výroba skončila, pretože bola nahradená dovozom, a ktorý je potrebné znova vyrábať na zabezpečenie plynulého zásobovania alebo pre vysoké ceny dovozu; určená veľkoobchodná cena, ktorou sa zrušuje dosiaľ platná cena, musí byť nižšia ako doterajšia kúpna cena dovozu.
(3)
Za nový sa nepovažuje výrobok,
a)
pri ktorom sa dodatočnými úpravami zabezpečuje dodržanie podstatných podmienok, ktoré platia pre určenú cenu už vyrábaného výrobku, alebo výrobok so zmenami podstatných podmienok znamenajúcimi zvýšenie ceny, s ktorými odberatelia nesúhlasia,
b)
pri ktorom zmeny podstatných podmienok vyvolané dodávateľom nespôsobia zvýšenie veľkoobchodnej ceny doterajšieho výrobku o viac ako + 3 %. Výška tejto odchýlky sa zisťuje prepočtom ceny spôsobom, aký sa používa v príslušnej skupine výrobkov. Dodávateľ môže toto ustanovenie uplatniť aj pri vyššej odchýlke od ceny ako + 3 %.
(4)
Ustanovenie odseku 3 písm. b) neplatí pre
a)
výrobok, ktorého veľkoobchodná cena sa tvorí záväzným spôsobom tvorby cien podľa § 11, 12, § 13 ods. 2 písm. a) ustanoveným cenovým úradom,
b)
výrobok, pri ktorom cena konkrétneho vyhotovenia sa tvorí pomocou prirážok (zrážok) k cene základného vyhotovenia, pokiaľ sú podľa § 22 písm. d) určené v cenníkoch alebo v rozhodnutiach cenových orgánov.
§7 Spôsoby tvorby cien
(1)
Generálne riaditeľstvá, organizácie a národné výbory navrhujú cenovým úradom podľa špecifických podmienok jednotlivých skupín výrobkov (odborov) uplatnenie spôsobov tvorby cien, ktoré
a)
sú v súlade s plánovaným vývojom vzťahu vnútorných a zahraničných cien a pri spotrebných výrobkoch s plánovaným vzťahom veľkoobchodných a maloobchodných cien,
b)
zabezpečujú ekonomicky odôvodnený vzťah medzi cenami a podstatnými podmienkami výrobkov a pri výrobných prostriedkoch vedú k zníženiu ceny na jednotku rozhodujúceho parametra alebo umožňujú odberateľovi dosiahnuť iný ekonomický prínos,
c)
objektivizujú kalkulačné spôsoby tvorby cien tým, že sa náklady výroby a obehu kalkulujú iba v ekonomicky odôvodnenej výške, pri súbežných výrobách najvyššie priemerné náklady pri vylúčení okrajových výrobcov, a že sadzby zisku sa diferencujú podľa konečnej efektívnosti jednotlivých výrob.
(2)
(3)
Spôsoby tvorby cien schválené cenovým úradom pre jednotlivé skupiny (odbory) výrobkov musia záväzne používať všetky organizácie, pre ktoré platí jednotnosť cien (ďalej len „záväzný spôsob“), pokiaľ nie je rozhodnutím cenového úradu rozsah ich platnosti obmedzený. Návrh záväzného spôsobu tvorby cien predkladaný na schválenie musí okrem zdôvodnenia obsahovať aj vopred dohodnutú formu preukázania o vplyve na úroveň cien príslušnej skupiny výrobkov.
(4)
Cenové úrady v ustanovenom rozsahu ponechávajú rozhodnutie o spôsobe tvorby cien na dodávateľskej organizácii a umožňujú dojednanie ceny dohodou dodávateľa s odberateľom.
(5)
Generálne riaditeľstvo a organizácia poverená určením cien, ako aj cenový orgán, môžu určiť nižšiu veľkoobchodnú cenu nového výrobku ako je cena utvorená záväzným spôsobom alebo podľa § 8 až 16. Nižšia cena platná pre všetkých odberateľov sa určí najmä vtedy, keď uplatnenie novej techniky alebo zhromadnenie výroby nového výrobku taký postup umožňuje alebo keď cena porovnateľného výrobku zahŕňa vysoké náklady výroby a nadmerný zisk alebo keď zníženie veľkoobchodnej ceny je potrebné na zblíženie vnútorných cien so zahraničnými cenami.
§8 Odvodenie ceny zo zahraničných cenových relácií
(1)
Cena sa odvodzuje z priemernej relácie medzi cenami dvoch zahraničných výrobkov, z ktorých jeden je obdobný novému výrobku a druhý tuzemskému výrobku s platnou veľkoobchodnou cenou. Ak sú také výrobky vyrábané vo viacerých štátoch, použijú sa na zistenie relácií zahraničnej ceny aspoň z dvoch štátov.
(2)
Zahraničnými cenovými reláciami je potrebné utvoriť návrh ceny nového výrobku, pokiaľ tak rozhodne cenový úrad alebo národný výbor, a ďalej návrh ceny nového, opakovane dodávaného výrobku, ktorého predpokladaný objem výroby prepočítaný pomocou cenového limitu, a ak nie je, pomocou predbežnej ceny, za prvé tri roky je vyšší než 5 mil. Kčs, pričom ide o výrobok,
a)
ktorý je výsledkom riešenia úlohy plánu technického rozvoja a predpokladá sa tiež jeho vývoz, alebo
b)
ktorý je v tuzemsku cenovo neporovnateľný a jeho cenu by bolo potrebné utvoriť podľa § 15.
(3)
Ak je pre tvorbu cien nových výrobkov uvedených v odseku 2 ustanovený ako záväzný spôsob podľa § 11, 12 alebo § 13 ods. 2 písm. a), vypracuje organizácia návrh jeho veľkoobchodnej ceny aj týmto záväzným spôsobom. Generálne riaditeľstvá alebo organizácie poverené pôsobnosťou v určení cien môžu určiť vyššiu z oboch cien len po jej registrácii11) cenovým úradom. Bez registrácie môžu určiť len nižšiu cenu.
(4)
Príslušná organizácia zahraničného obchodu je povinná na požiadanie organizácie, ktorá spracúva návrh ceny, bezplatne poskytnúť, prípadne obstarať údaje potrebné pre správne uplatnenie zahraničných cenových relácií, a to najneskôr do 30 dní od doručenia požiadavky, ak nie je medzi nimi dohodnutý iný termín.
(5)
Ak organizácia zahraničného obchodu nezabezpečí potrebné údaje o zahraničných cenových reláciách, odovzdá tuzemskej organizácii všetky získané podklady včítane technicko-ekonomického vyhodnotenia zahraničných trhov doplnené prepočtom a zdôvodnením priemernej dosiahnuteľnej ceny franko čs. hranice nového výrobku.
(6)
Zahraničné cenové relácie sa neuplatňujú pri tvorbe cien výkonov, dielcov pre výrobnú a náhradnú spotrebu, a ak podľa osobitnej úpravy12) nemusí mať organizácia zahraničného obchodu príslušnú zahraničnú cenovú dokumentáciu a bolo by ju potrebné zaobstarať len za odplatu v zahraničnej mene.
§9 Odvodenie veľkoobchodnej ceny z ceny vývozu
(1)
Veľkoobchodná cena nového výrobku sa odvodzuje zo skutočne dosiahnutej ceny franko čs. hranice, a ak to nie je možné, z odhadu priemernej dosiahnuteľnej ceny franko čs. hranice pri vývoze tak, aby zodpovedala platnej úrovni veľkoobchodných cien v danom odbore v príslušnej výrobnej organizácii.
(2)
Odvodenie veľkoobchodnej ceny z ceny franko čs. hranice pri vývoze sa použije
a)
pri výlučne vyvážanom výrobku na základe jeho skutočne dosiahnutej ceny v jednotlivých obchodných prípadoch; v prípade, že sa taký výrobok bude dodatočne opakovane dodávať do tuzemska a nejde o dodávku, pre ktorú možno dojednať cenu dohodou,6) utvorí sa a určí jeho cena spôsobom používaným pre príslušný odbor (skupinu); takto určená cena platí pre všetky ďalšie dodávky do tuzemska;
b)
v prípadoch podľa § 8 ods. 5 na základe priemernej dosiahnuteľnej ceny prerokovanej medzi organizáciou zahraničného obchodu a spracovateľom návrhu ceny;
c)
v ďalších prípadoch podľa rozhodnutia cenového úradu.
§10 Odvodenie veľkoobchodnej ceny z maloobchodnej ceny
(1)
Veľkoobchodná cena nového spotrebného výrobku sa odvodzuje z návrhu jeho maloobchodnej ceny tak, že z navrhovanej maloobchodnej ceny sa odpočíta základná sadzbová daň z obratu a obchodná zrážka a cenový rozdiel, ak je v nej zahrnutý.
(2)
Tento spôsob tvorby veľkoobchodnej ceny sa uplatní
a)
na návrh obchodnej organizácie, prípadne výrobnej organizácie, ak ide o výrobok predávaný výhradne v ich predajniach, ak by predložený návrh veľkoobchodnej ceny vypracovaný spôsobom podľa § 14 až 16 viedol k maloobchodnej cene, za ktorú by nebolo možné nový výrobok predať a uplatnenie záporného cenového rozdielu nie je odôvodnené,
b)
v ďalších prípadoch podľa rozhodnutia cenového úradu.
§11 Parametrické spôsoby
(1)
Parametrickými spôsobmi sa odvodzuje cena nového výrobku na základe preukázateľnej závislosti výšky ceny od veľkosti rozhodujúcich technicko-ekonomických parametrov použitia zistenej pri viacerých porovnateľných výrobkoch. K týmto spôsobom tvorby cien patria najmä cenové rady, cenové ukazovatele a bodovací spôsob.
(2)
Parametrický spôsob sa uplatní
a)
v prípadoch, keď je ustanovený cenovými úradmi ako záväzný spôsob,
b)
v ostatných prípadoch, ak zmeny v podstatných podmienkach oproti porovnateľným výrobkom možno prevažne vyjadriť merateľnými veličinami a sú určené ceny potrebného počtu porovnateľných výrobkov a ak pre uplatnenie automatizovaného výpočtu parametrického spôsobu má organizácia alebo výrobná hospodárska jednotka potrebnú výpočtovú techniku.
§12 Cenové normatívy
(1)
Cenové normatívy sú súbory noriem spotreby priameho materiálu, priamych miezd, ostatných priamych nákladov, sadzieb nepriamych nákladov a zisku, ktoré sú záväzné pre zostavenie cenovej kalkulácie. Nevyhnutnou podmienkou cenových normatívov je normatív priamych miezd a rozvrhy nepriamych nákladov a zisku, a to buď samostatne pre jednotlivé položky kalkulácie, alebo ako komplexná položka.
(2)
Cena nového výrobku sa tvorí pomocou cenových normatívov len v prípade, keď sú cenové normatívy schválené cenovým úradom.
§13 Stavebnicový spôsob
(1)
Stavebnicovým spôsobom sa tvorí cena nového výrobku súčtom (rozdielom) cien všetkých jeho dielov a výkonov (úplný stavebnicový spôsob) alebo pripočítaním (odpočítaním) k cene porovnateľného výrobku cien alebo súm zistených cenovou kalkuláciou pribúdajúcich (ubúdajúcich) dielov a výkonov, ktoré nemajú dosiaľ určenú cenu (kombinovaný stavebnicový spôsob).
(2)
Pokiaľ nie je povinnosť utvoriť cenu nového výrobku niektorým zo spôsobov podľa § 8 až 12, uplatňuje sa
a)
úplný stavebnicový spôsob v prípadoch, keď sú podmienky jeho použitia,
b)
kombinovaný stavebnicový spôsob v prípadoch, keď ide o čiastkovú zmenu už vyrábaného výrobku, o zámenu priameho materiálu, ktorá sa premieta do ceny, o zmenu rozsahu príslušenstva výrobku, alebo ak si použitie tohto spôsobu hlavní odberatelia vyžiadajú pri prerokúvaní návrhu ceny utvorenej podľa § 14 alebo 15.
§14 Kalkulačné porovnanie
(1)
Kalkulačným porovnaním sa tvorí cena nového výrobku pomocou porovnania cenovej kalkulácie nového výrobku s kalkuláciou porovnateľného výrobku.
(2)
Kalkulačné porovnanie sa uplatňuje pre tvorbu cien nového výrobku, ktorý je porovnateľný s dosiaľ vyrábaným výrobkom, a ak nie je preň potrebné použiť niektorý zo spôsobov tvorby cien podľa § 8 až 13.
§15 Individuálna cenová kalkulácia
(1)
Individuálnou cenovou kalkuláciou sa tvorí cena nového výrobku len na základe cenovej kalkulácie zostavenej podľa podmienok výrobnej organizácie.
(2)
Týmto spôsobom sa tvorí cena nového výrobku,
a)
ktorý nie je svojimi podstatnými kvalitatívnymi podmienkami porovnateľný s dosiaľ vyrábanými výrobkami, a ak jeho cenu nie je potrebné utvoriť podľa § 8 až 10 alebo § 13 ods. 2 písm. a),
b)
v ďalších prípadoch ustanovených touto vyhláškou alebo rozhodnutím cenového úradu.
(3)
Ceny utvorené pomocou individuálnej cenovej kalkulácie podliehajú overeniu v rozsahu a spôsobom ustanoveným cenovým úradom.10)
§16 Tvorba cien výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti
(1)
Spôsob tvorby cien výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti určí dodávateľská organizácia, ktorá môže buď prevziať záväzný spôsob, alebo použiť iný ekonomicky odôvodnený a administratívne jednoduchý spôsob. Generálne riaditeľstvo alebo ústredný orgán pre ním priamo riadené organizácie môžu určiť spôsob tvorby cien alebo ustanoviť iné podmienky pre tvorbu cien v podriadených organizáciách.
(2)
Do ostatnej výrobnej činnosti zaraďujú cenové úrady predovšetkým výrobky vyrábané vo vedľajšej a pomocnej výrobe, výrobky využívajúce druhotné zdroje vznikajúce v hlavnej výrobe, výrobky patriace do iného odvetvia, než je hlavná výrobná činnosť, prípadne objemovo nevýznamné odbory hlavnej činnosti. Rozsah výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti a podmienky zmien ich veľkoobchodných cien upravuje rozhodnutie cenových úradov.10)a 13)
§17 Dojednávanie cien dohodou dodávateľa s odberateľom
(1)
Dojednávanie cien a ich zmien dohodou dodávateľa s odberateľom sa uplatňuje najmä na vyjadrenie rýchlo sa meniacich podmienok výroby a spotreby (sezónnosti, módnosti), individuálnych podmienok jednotlivých dodávateľov a odberateľov a na maximálne zjednodušenie postupu pri tvorbe a zmenách cien.
(2)
Podmienky, ktoré treba pri dojednávaní cien dodržiavať, a zoznam výrobkov, pri ktorých je prípustné dojednanie ceny alebo zmeny ceny dohodou dodávateľa s odberateľom, ustanovuje osobitný predpis.6)
§18 Úprava cien z hľadiska vyjadrenia podmienok realizácie
(1)
Návrh ceny nového výrobku utvorenej niektorým zo spôsobov tvorby cien okrem spôsobu podľa § 16 a 17 môže byť ďalej upravený na zvýraznenie podmienok realizácie, a to
a)
na dosiahnutie potrebnej relácie ceny nového výrobku k cenám zameniteľných výrobkov podľa § 19,
b)
na zabránenie negatívnemu vplyvu ceny nového výrobného prostriedku na náklady odberateľov podľa § 20,
c)
na zvýhodnenie alebo znevýhodnenie ceny výrobku podľa § 21.
(2)
Cenové úrady môžu určiť rozdielne ceny toho istého výrobku pre dodávateľov a odberateľov (dvojaké ceny), prípadne pre niektorých dodávateľov alebo odberateľov v prípadoch, keď
a)
nemožno jednotnou cenou zabezpečiť jej žiadúce pôsobenie na dodávateľov i odberateľov,
b)
je záujem na jednostrannom pôsobení podmienok realizácie buď u dodávateľa, alebo u odberateľa.
(3)
Úprava veľkoobchodnej ceny podľa odseku 1 písm. a) a b), prípadne podľa odseku 2 sa pri tvorbe cien podľa § 12, § 13 ods. 2 písm. b), § 14 a 15 premietne súčasne ako zvýšenie (zníženie) kalkulovaného zisku. V prípadoch cenového zvýhodnenia alebo znevýhodnenia podľa odseku 1 písm. c), prípadne podľa odseku 2 sa táto úprava premietne buď ako prirážka alebo zrážka k základnej veľkoobchodnej cene, alebo ako jej zvýšenie alebo zníženie (zvýhodnená a znevýhodnená cena). Základnou cenou, ktorú treba určiť pred začatím dodávok, je cena bez cenového zvýhodnenia alebo znevýhodnenia. Úprava maloobchodnej ceny, pokiaľ nie je v relatívne rovnakej výške premietnutá do veľkoobchodných cien, sa vždy premieta ako cenový rozdiel. Veľkoobchodnú cenu i maloobchodnú cenu možno pri uplatnení podmienok realizácie upraviť len podľa jediného, a to rovnakého dôvodu uvedeného v odseku 1.
(4)
Ceny upravené podľa odseku 1 alebo 2 menia pri zmene podmienok realizácie cenové úrady na návrh dodávateľa alebo odberateľa, prípadne organizácie poverené vykonávaním týchto zmien. Návrhy zmien maloobchodných cien upravených podľa odseku 1 písm. a) predkladajú cenovým úradom ústredné orgány alebo národné výbory.
(5)
Možnosti navrhovať, prípadne vykonávať úpravy cien podľa podmienok realizácie nesmú organizácie zneužívať jednostranne na zvýšenie cien.
§19 Cenové relácie
(1)
Spracovateľ návrhu veľkoobchodnej ceny utvorenej podľa § 8 až 15, spracovateľ návrhu maloobchodnej ceny a orgány a organizácie, s ktorými sa návrhy cien prerokúvajú, môžu na dosiahnutie potrebnej cenovej relácie nového výrobku k cenám výrobkov už dodávaných navrhnúť zvýšenie alebo zníženie za účelom
a)
dosiahnutia súladu pôsobenia cien s plánovaným vývojom hmotných proporcií základných surovín a materiálov, potrebou ich vzájomnej zameniteľnosti a čiastočnej alebo úplnej náhrady dovozu tuzemskou výrobou,
b)
podpory spoločenských zámerov v politickovýchovných, zdravotníckych, kultúrnych a ďalších oblastiach spoločenského a sociálneho rozvoja,
c)
utvorenia záujmu dodávateľa i odberateľa na urýchlení vedecko-technického rozvoja a na rozširovaní vnútornej aj medzinárodnej špecializácie a kooperácie umožňujúcej relatívne zníženie ceny,
d)
účinnejšieho využitia cien spotrebných výrobkov na utváranie súladu zdrojov a potrieb a pre obmenu výrobkov v žiadúcej štruktúre a cenových polohách, akosti a vyhotovení, s výnimkou výrobkov predstavujúcich základné životné potreby.
(2)
Pomocou cenových relácií sa priamo tvorí cena nového výrobku, ktorý vzniká ako vedľajší produkt technologického postupu výroby iného výrobku (tzv. združená výroba), alebo keď pri uplatnení rozdielnych technológií alebo rôznych surovín a materiálov vzniká rovnaký výrobok.
(3)
Postup podľa odseku 1 nemožno v oblasti veľkoobchodných cien uplatniť, ak by
a)
zvýšil cenu utvorenú podľa § 8 až 11,
b)
zhoršil rozdielový ukazovateľ vývozu nového výrobku oproti porovnateľnému výrobku alebo oproti priemernému rozdielovému ukazovateľu vývozu odboru v organizácii, ak je tento vyšší,
c)
bol v rozpore s opatreniami cenových úradov na zdokonalenie tvorby cien nových výrobkov, najmä s pôsobením aktualizácie kalkulačných sadzieb na výšku a zmenu relácií cien nových výrobkov.
(4)
V prípadoch, keď by cena nového výrobku pôsobila negatívne na výrobu z dôvodu relatívne vysokej ceny porovnateľného výrobku, je potrebné na dosiahnutie potrebnej relácie ceny navrhnúť zmenu ceny porovnateľného výrobku.
§20 Vplyv ceny nového výrobného prostriedku na náklady odberateľa
(1)
Veľkoobchodná cena nového výrobného prostriedku musí byť určená tak, aby umožňovala zníženie nákladov u odberateľov s výnimkou prípadov zdôvodnených zodpovedajúcimi mimoekonomickými účinkami nového výrobku, ako je zvýšenie bezpečnosti práce, odstránenie namáhavej práce a zlepšenie pracovného a životného prostredia. Spôsob prepočtu a rozsah jeho povinného uplatnenia je ustanovený rozhodnutím cenových úradov.10)
(2)
Na prepočet vplyvu použitia nového výrobného prostriedku na náklady odberateľa je odberateľ povinný poskytnúť na požiadavku dodávateľa potrebné podklady do 30 dní, ak organizácie nedohodnú dlhší termín, a vyjadriť sa k prepočtu predkladanému dodávateľom s návrhom ceny. Na cenové konanie môže odberateľ predložiť vlastný prepočet.
(3)
Organizácia smie v rozsahu svojej pôsobnosti určiť cenu len vo výške, ktorá zodpovedá podmienkam uvedeným v odseku 1. Ak odberateľ nesúhlasí s prepočtom dodávateľa, predkladá dodávateľ cenovému orgánu s návrhom ceny aj zápisnicu o prerokovaní rozdielnych stanovísk dodávateľa a odberateľa včítane ich zdôvodnenia.
§21 Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie
(1)
Cenové zvýhodnenie sa uplatňuje tak, aby sa dosiahla vzájomne výhodná cena pre dodávateľa i odberateľa umožňujúca dodávateľovi dosiahnuť vyšší zisk ako je zisk vyplývajúci zo spôsobov tvorby cien podľa § 8 až 15 a odberateľovi znížiť náklady alebo inak efektívnejšie uspokojiť potreby. Cenové znevýhodnenie sa využíva na ekonomické znevýhodnenie výroby spoločensky nežiadúcich výrobkov, na obmedzenie výroby alebo spotreby niektorých výrobkov, na dopredaj ťažko predajných výrobkov, prípadne na zvýšenie cien len pre odberateľa.
(2)
Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie zabezpečuje diferenciáciu cien výrobkov podľa ich technicko-ekonomickej úrovne, akosti a efektívnosti. Cenové zvýhodnenie sa ďalej využíva najmä na podporu výroby módnych noviniek, výrobkov luxusného vyhotovenia, výrobkov mimoriadnej kvality, výrobkov nahrádzajúcich dosiaľ výlučný dovoz a výrobkov so zníženou energetickou náročnosťou.
(3)
Uplatňovanie cenového zvýhodnenia nesmie byť v rozpore so zabezpečovaním výroby a predaja výrobkov nižších cenových polôh a so zlepšovaním vzťahu vnútorných cien k zahraničným cenám. Cenové zvýhodnenie môže byť viazané na dodržanie ďalších podmienok, najmä na zabezpečenie potrebného rozsahu dodávok doterajších výrobkov,14) výrobkov štandardného vyhotovenia, akosti a technickej úrovne.
(4)
Dodatkový odvod namiesto cenového znevýhodnenia15) vykonáva výrobná organizácia bez osobitného rozhodnutia cenového orgánu vždy, ak ide o
a)
spotrebné výrobky zaradené do najnižšieho stupňa akosti,16) pokiaľ majú určenú maloobchodnú cenu a dodávajú sa aj do trhových fondov, ďalej kŕmne zmesi a kŕmne bielkovinové koncentráty označené podľa osobitných predpisov za krmivo so zníženou akosťou,
b)
výrobky, ktoré neboli dodané v dobe platnosti rozhodnutia o zaradení výrobku do najnižšieho stupňa akosti16) alebo v dobe, keď sú technicky zastarané.
(5)
Dodatkový odvod ako cenové znevýhodnenie finálnych tuzemských a dovážaných výrobkov nezabezpečených náhradnými dielcami, prípadne servisnými službami17) ukladá cenový úrad a dodatkové odvody namiesto cenového znevýhodnenia v prípadoch neuvedených v odseku 4 ukladá cenový úrad alebo národný výbor.
(6)
Cenové zvýhodnenie a cenové znevýhodnenie podľa odseku 2 sa neuplatňuje
a)
pri dovážaných výrobkoch, okrem výrobkov osvedčených ako módna novinka alebo výrobky luxusného vyhotovenia, výrobkoch mimoriadnej kvality a výrobkov zaradených do dopredaja,
b)
pri výrobkoch, na ktoré sa poskytujú dotácie k veľkoobchodným cenám zo štátneho rozpočtu, okrem cenového znevýhodnenia potravinárskych výrobkov a výrobkov označených za krmivo so zníženou akosťou,
c)
na objem vyvážaných výrobkov,
d)
na výrobky spotrebúvané vnútri organizácie,
e)
pri výrobkoch, ktorých ceny sa tvoria podľa § 16 a 17,
f)
pri dieloch a náhradných dielcoch.
(7)
Podmienky uplatňovania cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia, spôsob určenia ich výšky, doba platnosti a pôsobnosť orgánov a organizácií je ustanovená rozhodnutím cenových úradov.18)
§22 Prirážky a zrážky
Prirážky k cenám a zrážky z cien sa uplatňujú
a)
na ocenenie výkonov organizácií vnútorného a zahraničného obchodu a organizácií poskytujúcich obstarávateľské služby občanom, a to ako obchodné prirážky alebo zrážky (obchodné rozpätie); ďalej na ocenenie výkonov odbytových, zásobovacích, nákupných a výkupných organizácií, a to ako odbytové prirážky alebo zrážky (odbytové rozpätie),
b)
na ocenenie odchýlok od podstatných podmienok výrobku, za ktorých bola cena určená,
c)
na cenové zvýhodnenie a znevýhodnenie s výnimkou maloobchodných cien,
d)
na zjednodušenie spôsobu tvorby cien, na zníženie počtu cien a na účelnejšie usporiadanie cenníkov.
§23 Obchodné a odbytové prirážky a zrážky
(1)
Obchodné prirážky alebo zrážky organizácií vnútorného a zahraničného obchodu a odbytové prirážky alebo zrážky, ktoré sa uplatňujú ako absolútna suma alebo percentná sadzba k určenej základni, sa tvoria
a)
pri určení prirážok alebo zrážok pre nové organizácie alebo pri ich zmene pomocou cenovej kalkulácie obchodnej alebo odbytovej činnosti celej organizácie, pričom sa diferencujú podľa potrebných nákladov na odchylné výkony,
b)
pri určení prirážky alebo zrážky za nové výkony ich prevzatím pre porovnateľné alebo totožné výkony alebo porovnaním s už určenými prirážkami alebo zrážkami zdôvodnenými cenovou kalkuláciou, ak sa nové výkony výraznejšie líšia od porovnateľných.
(2)
V cenovej kalkulácii obchodnej a odbytovej prirážky a zrážky
a)
sa okrem plánovaných nákladov na obeh určeného obdobia kalkuluje určený normatív obchodného rizika,
b)
určený zisk sa rozvrhuje v pomere k nákladom na obeh,
c)
pri určení hodnoty predaja (odbytu) sa vychádza z najvyššieho objemu ročného predaja (odbytu) predpokladaného v nasledujúcich troch rokoch alebo z obdobia ustanoveného Federálnym cenovým úradom pri uskutočňovaní ich zmien.
(3)
Obchodné zrážky organizácií vnútorného obchodu sú zložkou maloobchodných cien a členia sa spravidla na veľkoobchodnú a maloobchodnú časť úmerne nákladom, obchodnému riziku a zisku pripadajúcim na veľkoobchodnú a maloobchodnú činnosť. Základňou percentných sadzieb sú maloobchodné ceny a v prípade absolútnych súm merné jednotky výrobkov.
(4)
Obchodné prirážky a zrážky organizácií zahraničného obchodu sú zložkou kúpnych cien. Základňou percentných sadzieb je cena franko čs. hranice prepočítaná na Kčs. Pri dovozoch a vývozoch na zahraničný úver dlhší ako jeden rok, pri ktorých je v tuzemsku dojednaná promptná platba, znižuje sa základ pre výpočet obchodnej prirážky alebo zrážky o sumu vnútorného úroku vo výške zahrnutej v cene franko čs. hranice. Prvej tuzemskej odberateľskej organizácii možno fakturovať len jednu obchodnú prirážku.
(5)
Ako obchodné prirážky pripočítavané k maloobchodným cenám obstarávaných výrobkov sa uplatňujú ceny obstarávateľských služieb pre občanov. Cenu výkonu za obstarávateľskú činnosť poskytovanú organizáciami iným organizáciám podľa zmlúv o obstaraní záležitostí možno určiť tiež percentnou sadzbou z veľkoobchodných cien.
(6)
Odbytová prirážka odbytovej, zásobovacej, nákupnej, výkupnej organizácie alebo inej organizácie, ktorej sa taká činnosť osobitne povolila19) (ďalej len „odbytová organizácia“), sa pripočítava k veľkoobchodným alebo nákupným cenám výrobkov, ktoré sú predmetom ich výkonov. Uhrádza náklady spojené s týmito výkonmi, ktoré nie sú zahrnuté vo veľkoobchodných cenách výrobkov. Podstatné podmienky výkonov odbytových organizácií sa musia líšiť od podmienok, ktoré je povinný plniť výrobca podľa podmienok vymedzených pri určení veľkoobchodnej ceny výrobku. Pokiaľ sú náklady na tieto výkony zahrnuté vo veľkoobchodných cenách alebo nákupných cenách výrobkov, dodávajú organizácie novopoverené odbytovou činnosťou za tieto ceny a pre jej výkony sa určí odbytová zrážka, ktorá sa poskytuje z veľkoobchodnej (nákupnej) ceny.
(7)
Odbytové prirážky sa určujú v odlišnej výške pre spôsoby dodávok vymedzené na účely tejto vyhlášky ako
a)
traťová dodávka, za ktorú sa považuje dodávka uskutočňovaná výrobcom, prípadne organizáciou zahraničného obchodu konečnému odberateľovi z príkazu odbytovej organizácie a na jej účet; za traťovú sa považuje aj dodávka prostredníctvom skladu odbytovej organizácie zriadeného u odberateľa tejto dodávky,
b)
skladová dodávka, za ktorú sa považuje dodávka z vlastného skladu alebo zo skladu užívaného na základe zmluvy,20) ak sú pri nej poskytované rovnaké služby ako pri dodávkach z vlastných skladov, a to v lehotách ustanovených osobitným predpisom alebo zmluvou,
c)
pohotová dodávka, ktorou sa rozumie splnenie skladovej dodávky bez dodržania objednacej lehoty podľa technicky jasnej objednávky na žiadosť odberateľa do šiestich týždňov od jej doručenia, ak nie je určená rovnaká alebo kratšia dodacia lehota alebo ak sa v objednávke požadujú postupné dodávky, pokiaľ je prvá dodávka splnená do šiestich týždňov od doručenia a ostatné dodávky sú plnené v termínoch určených v objednávke,
d)
okamžitá dodávka, ktorou sa rozumie splnenie skladovej dodávky bez dodržania objednacej lehoty podľa technicky jasnej objednávky na žiadosť odberateľa najdlhšie do troch dní od doručenia objednávky.
(8)
Odberateľovi výrobku dodávaného odbytovou organizáciou možno fakturovať len jednu odbytovú prirážku, a to prirážku dodávajúcej odbytovej organizácie.
(9)
Odbytové organizácie môžu so súhlasom cenového úradu dodávať výrobky za veľkoobchodnú cenu s pripočítaním odbytovej prirážky, pričom môžu ustanoveným spôsobom veľkoobchodné ceny priemerovať, prípadne inak upravovať.
§24 Prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok
(1)
Pri dohodnutej odchýlke od podstatných podmienok výrobku, za ktorých bola cena určená, môže byť táto cena zvýšená alebo musí byť znížená primerane k zvýšeným alebo zníženým nákladom, ktoré odchýlka vyvoláva u dodávateľa alebo odberateľa. Prirážka k cene alebo zrážka z ceny sa uplatní najmä, ak ide o odchýlku časovo prechodnú alebo pre jednotlivého odberateľa.
(2)
Prirážka alebo zrážka za odchýlku od podstatných podmienok sa tvorí
a)
spôsobom tvorby cien platným pre príslušný výrobok,
b)
pomocou cenovej kalkulácie, ktorej odôvodnenosť sa preukazuje porovnaním s už určenými obdobnými prirážkami v technologicky príbuzných skupinách alebo odboroch, ak nemožno použiť spôsob uvedený pod písmenom a),
c)
podľa nákladov preukázateľne vynaložených odberateľom, ak ide o zrážku za odchýlku spôsobenú dodávateľom, ktorá zhoršuje úžitkové vlastnosti výrobku, a ak sú tieto viacnáklady vyššie ako zrážka utvorená podľa písmena a) alebo b). Tento výpočet sa použije aj v prípade, keď ako spôsob vyrovnania vady plnenia sa uplatní zľava z ceny,21) a dodávateľ s odberateľom (občanom) sa o tom dohodnú alebo príslušný orgán tak ustanoví.
(3)
Za kratšiu dodaciu alebo objednaciu lehotu, pokiaľ ju odberateľ požaduje, možno uplatňovať prirážku, ak ide o skrátenie lehoty uvedenej v právnych predpisoch, najmä v základných podmienkach dodávok, v cenníkoch alebo v rozhodnutiach ústredných orgánov. Celkové úpravy dosiaľ platných dodacích (objednacích) lehôt výrobkov, pokiaľ by znamenali zvýšenie cien, sa premietajú do cien len na základe rozhodnutia cenového úradu. Návrhy na všeobecné zavedenie prirážky za kratšie dodacie (objednacie) lehoty v jednotlivých odboroch možno predkladať cenovému úradu len súčasne s návrhom zrážok za dlhšie dodacie (objednacie) lehoty.
(4)
Prirážku za dlhšiu záručnú dobu, než je ustanovená osobitnými predpismi, možno k cene pripočítať len v prípadoch, keď k predĺženiu dochádza na žiadosť odberateľa a pokiaľ nejde o predĺženie záručnej doby podľa § 5 ods. 3.
(5)
Prirážku za menšie než minimálne expedičné alebo objednacie množstvo a prirážku za menšie než minimálne výrobné množstvo možno uplatňovať len v rozsahu a výške, ako je ustanovené v cenníku alebo v cenovom rozhodnutí. Uplatnenie prirážky za menšie než minimálne výrobné množstvo je ďalej podmienené tým, že minimálne výrobné množstvo sa nemôže v príslušných objednacích alebo dodacích lehotách dosiahnuť ani spojením objednávok všetkých odberateľov. Návrh na rozšírenie prirážok za menšie než minimálne výrobné množstvo pre odbory (skupiny) výrobkov, kde dosiaľ nie sú určené, možno predkladať cenovému úradu len súčasne s návrhom zrážok za vyššie než obvyklé výrobné množstvo.
(6)
Zrážku za vyššie než obvyklé množstvo výrobná organizácia uplatní, prípadne určí alebo navrhne nižšiu veľkoobchodnú cenu v prípadoch podľa písmen a) a b),
a)
ak ide o výrobok, ktorého výroba sa sústredila v dôsledku vnútornej alebo medzinárodnej špecializácie, alebo b) pokiaľ bola cena určená pre výrobu jedného kusa (dávky, várky) a dochádza k výrobe vo väčšom počte, alebo
c)
voči odberateľovi, ktorý zvýši svoje ročné objednávané množstvo tak, že umožní výrobcovi zvýšenie celkového doterajšieho ročného množstva výroby aspoň na dvojnásobok; táto zrážka sa neuplatní v prvých dvoch rokoch opakovanej výroby nového výrobku a v prípadoch, keď ide o jednorazové neopakovateľné zvýšenie požiadavky odberateľa.
(7)
Ak odberateľ zabezpečí na svoje náklady odvoz výrobkov zo závodu (skladu) dodávateľa, pričom náklady dopravy sú zahrnuté v cene, je dodávateľ povinný poskytnúť zrážku z veľkoobchodnej ceny (odbytovej prirážky), a to aj v prípade, keď závod (sklad) dodávateľa a odberateľa sú v jednom mieste. Výška zrážky sa určí ako rozdiel medzi veľkoobchodnou cenou bez nákladov dopravy a veľkoobchodnou cenou včítane týchto nákladov, a pokiaľ nie sú ceny takto určené, určia sa spôsobom uvedeným v príslušnom cenníku alebo v rozhodnutí cenového úradu; ak nemožno použiť ani tento spôsob, určia sa vo výške priemerných dopravných nákladov zahrnutých do cien príslušnej skupiny výrobkov alebo do odbytovej prirážky.
(8)
Obmedzujúce podmienky uplatnenia prirážok uvedené v odsekoch 3 a 5 sa netýkajú dodávok pre výskumné a vývojové organizácie a dodávok pre riešenie úloh vedecko-technického rozvoja v ostatných organizáciách.
(9)
Na základe rozhodnutia cenového úradu, prípadne národného výboru môže sa namiesto zrážky za odchýlky od podstatných podmienok uplatniť v rovnakej výške dodatkový odvod.22)
§25 Zľavy
(1)
Na zabezpečenie plynulého odbytu výrobku alebo na základe zdôvodnených požiadaviek odberateľa môže dodávateľ poskytnúť zľavu z určenej ceny. Podľa podmienok jednotlivých prípadov sa zľava týka buď všetkých, alebo len niektorých odberateľov. Zľavu nemožno poskytnúť
a)
z ceny výrobku, ktorého výroba a rozdelenie je v bežnom roku určená záväznou bilanciou vykonávacieho štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva,
b)
z maloobchodnej ceny, pokiaľ možnosť poskytnutia zľavy nevyplýva z osobitných predpisov alebo z rozhodnutí cenových úradov.13)
(2)
Výška zľavy sa musí vyznačiť vo faktúre.
(3)
Poskytnutie zľavy sa z hľadiska vplyvu cien na ukazovatele plánu neposudzuje ako zmena ceny, ani nezakladá nárok na zvýšenie dotácií zo štátneho rozpočtu k cene.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa netýka zliav podľa iných predpisov.23)
TRETIA ČASŤ | ZVLÁŠTNOSTI TVORBY CIEN V NIEKTORÝCH OBLASTIACH
§26 Kúpne ceny
(1)
Kúpne ceny sa používajú ako bežné kúpne ceny alebo v prípadoch ustanovených Federálnym cenovým úradom ako dohodnuté kúpne ceny. Pri ich tvorbe sa vychádza z príslušného odborového kalkulačného vzorca. Pri bežnej kúpnej cene je základom operatívna kalkulácia, pri dohodnutej kúpnej cene prepočtová kalkulácia.24)
(2)
Bežná kúpna cena zahŕňa skutočne dosiahnutú zahraničnú cenu v obchodnej parite,25) kalkulovanú výšku priamych zahraničných obchodných nákladov a určenú obchodnú prirážku alebo zrážku.
(3)
V prípade, keď do času fakturácie medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou dodávateľskou alebo odberateľskou organizáciou nemožno určiť bežnú kupnú cenu, určí dodávateľská organizácia dočasnú kúpnu cenu podľa § 3 ods. 2 písm. a). Dočasná kúpna cena sa uplatní vo výške limitu kúpnej ceny, pokiaľ nie je určený, podľa priemeru dosahovaných kúpnych cien v bežnom období, a ak nemožno, v predpokladanej výške kúpnych cien. Organizácie môžu tiež písomne dohodnúť používanie dočasnej kúpnej ceny pri opakovaných dodávkach a obdobiach, za ktoré organizácia zahraničného obchodu vyrovná rozdiely medzi dočasnou a bežnou kúpnou cenou. Platnosť dočasnej kúpnej ceny nesmie presiahnuť kalendárny rok, ak nejde o dodávku na sklad organizácie zahraničného obchodu alebo o splnenie dodávky uskladnením.26)
(4)
Do kalkulácie bežnej kúpnej ceny sa zahŕňajú náklady len vo výške zodpovedajúcej dodacím a platobným podmienkam dodávky. Organizácia zahraničného obchodu predloží na žiadosť tuzemského dodávateľa alebo odberateľa kalkuláciu bežnej kúpnej ceny a doloží ju podkladmi k položkám zahrnutým do týchto kalkulácií. Tuzemská výrobná organizácia predloží na žiadosť organizácie zahraničného obchodu požadovanú kalkuláciu vyvážaného výrobku.
(5)
Pre prepočet zahraničnej ceny v obchodnej parite na Kčs v operatívnej aj prepočtovej kalkulácii sa používajú prepočítacie pomery platné k dátumu kalkulácie kúpnej ceny. Pre fakturáciu bežnej kúpnej ceny sa pre prepočet zahraničných cien v obchodnej parite použijú prepočítacie pomery platné ku dňu plnenia medzi organizáciou zahraničného obchodu a tuzemskou organizáciou.
(6)
Priame zahraničné obchodné náklady sa prepočítavajú na Kčs podľa prepočítacích pomerov platných k dátumu ich kalkulácie a v tejto výške sa tiež fakturujú s výnimkou prípadov, keď sa ich prepočet pre fakturáciu vykonáva rovnakým spôsobom ako prepočet zahraničnej ceny v obchodnej parite, t. j. keď
a)
Federálny cenový úrad po dohode s Federálnym ministerstvom financií a Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu rozhodne o tomto postupe, alebo
b)
organizácie zahraničného obchodu kalkulujú priame zahraničné obchodné náklady určenou percentnou sadzbou zo zahraničnej ceny v obchodnej parite alebo priame zahraničné obchodné náklady sa zahŕňajú do ceny franko čs. hranice iným spôsobom dohodnutým s tuzemskou organizáciou.
(7)
Tuzemská dodávateľská alebo odberateľská organizácia môže voči organizácii zahraničného obchodu písomne uplatniť pred dojednaním zahraničnej ceny v obchodnej parite minimálny alebo maximálny limit bežnej kúpnej ceny, za ktorý sa výrobok vyvezie alebo dovezie, alebo uplatniť tieto limity ako priemerné kúpne ceny na určité obdobie. Súčasne musí písomne určiť postup pre prípad, keď sa limit nedodrží.
(8)
Organizácie zahraničného obchodu a výrobné organizácie sú povinné pri vývozoch realizovaných na zahraničný úver dlhší ako jeden rok odpočítať z ceny franko čs. hranice sumu úrokov do nej zahrnutých, viesť evidenciu cien franko čs. hranice a vykonávať prepočty rozdielového ukazovateľa vývozu27) včítane aj bez týchto úrokov. Odpočet úrokov sa vykonáva bez ohľadu na to, či sú uvedené samostatne alebo zahrnuté úplne alebo sčasti priamo v zahraničnej cene.
§27 Veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov
(1)
Veľkoobchodné ceny výrobkov z dovozu sa tvoria
a)
pri objemovo rozhodujúcich energiách, surovinách, materiáloch a výrobkoch určených pre výrobnú spotrebu podľa priemerných nákladov na ich obstaranie a ich predpokladaného vývoja s vylúčením krátkodobých konjunkturálnych výkyvov; pri výrobkoch, ktoré sa dovážajú a súčasne dodávajú z tuzemska, sa tvoria ceny podľa prevažujúceho spôsobu obstarania; položky zaradené do objemovo rozhodujúcich dovozov, spôsob tvorby ich cien upravujú rozhodnutia Federálneho cenového úradu,28)
b)
vo vymedzených skupinách (odboroch) dovozu určených pre výrobnú spotrebu, v úrovni tuzemských cien porovnateľných výrobkov, prípadne podľa prevažujúceho spôsobu obstarania; spôsob zjednotenia cien ustanovuje cenový úrad; pokiaľ o takom zjednotení cien rozhodne ústredný odvetvový orgán alebo výrobná hospodárska jednotka, určí súčasne, na ktoré dodávky sa zjednotené ceny vzťahujú, spôsob ich zjednotenia a organizácie, v ktorých sa rozdiely medzi zjednotenými veľkoobchodnými cenami a bežnými kúpnymi cenami finančne vyrovnávajú,
c)
v ostatných prípadoch na základe kúpnej ceny každej dodávky s pripočítaním tuzemského prepravného vyplývajúceho z rozdielnych dopravných parít kúpnej a veľkoobchodnej ceny, v ustanovených prípadoch cla, prípadne ďalších zložiek.
(2)
Výrobky z tuzemskej výroby nakúpené pre vývoz za kúpne ceny sa pri spätnom predaji do tuzemska dodávajú za platné veľkoobchodné, prípadne obchodné ceny.
(3)
Ak sa má podľa návrhu výrobnej organizácie úplne alebo čiastočne nahradiť tuzemský opakovane dodávaný výrobok určený pre výrobnú spotrebu dovážaným výrobkom s vyššou veľkoobchodnou cenou, je táto organizácia povinná pred obmedzením alebo zastavením výroby tuzemských výrobkov predložiť cenovému úradu návrh cenového riešenia prerokovaný s hlavnými odberateľmi. Návrh musí obsahovať vyčíslenie vplyvu vyššej kúpnej a veľkoobchodnej ceny na hlavných odberateľov, ich stanoviská k dôsledkom na nadväzujúcu výrobu a dôvody zastavenia alebo obmedzenia dodávok tuzemských výrobkov. Návrh sa predkladá v jednom vyhotovení aj nadriadenému ústrednému orgánu. Nadriadený ústredný orgán predloží cenovému úradu stanovisko k spôsobu riešenia včítane výsledkov prerokovania aj s ústrednými orgánmi hlavných odberateľov, ktorý môže určiť veľkoobchodnú cenu odlišne od ustanovenia odseku 1 písm. c).
(4)
Ak výrobná organizácia nedodrží postup uvedený v odseku 3, smie pri svojej dodávke dovážaného výrobku fakturovať len cenu zodpovedajúcu cene tuzemského výrobku. Tento postup platí aj pre inú organizáciu patriacu do tej istej výrobnej hospodárskej jednotky ako výrobná organizácia.
(5)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nevzťahujú na
a)
dovozy uskutočňované na základe vládou schválenej špecializácie a kooperácie výroby medzi členskými štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci,
b)
doplnkové dovozy výrobkov, pre ktoré sú zriadené dovozné gescie,
c)
dielce určené pre náhradnú spotrebu v prípadoch, keď sa dojednala medzinárodná súčiastková alebo uzlová špecializácia a kooperácia.
§28 Ceny stavebných a montážnych prác
(1)
Ceny stavebných a montážnych prác, pokiaľ sa tvoria pomocou cenovej kalkulácie,29) vychádzajú z podmienok reprezentujúcej technológie, mechanizácie a organizácie práce, aspoň však z priemerne dosiahnuteľných podmienok výroby. Uplatnenie inej než reprezentujúcej technológie, mechanizácie alebo organizácie práce dodávateľom alebo na základe požiadavky odberateľa prijatej dodávateľom nie je dôvodom pre určenie novej ceny, ak sa podstatné kvalitatívne podmienky výkonu nemenia; osobitné prípady, keď zvýšené náklady vzniknuté v dôsledku požiadavky odberateľa na uplatnenie určitej technológie, mechanizácie alebo organizácie práce možno premietnuť do ceny, sú ustanovené v rozhodnutí Federálneho cenového úradu.29)
(2)
Ceny stavebných a montážnych prác sú jednotné pre všetky organizácie a dodávateľsko-odberateľské vzťahy s výnimkou prípadov, keď platia ako najvyššie prípustné ceny.30)
(3)
Cena novej práce, pri ktorej sa nepredpokladá, že sa bude opakovane vykonávať, sa tvorí na rozdiel od ustanovenia odseku 1 na základe individuálnych podmienok dodávateľa a určí sa ako prechodne platná cena. Táto cena platí len pre dodávateľa, ktorý ju určil, a pre prevádzkový súbor alebo stavebný objekt, v rozpočte ktorého bola uplatnená, alebo pre iné jednorazové vykonanie práce. Pri opakovaní tejto práce sa postupuje podľa odseku 4.
(4)
Cena novej práce, pri ktorej sa predpokladá jej opakované vykonávanie na ďalších stavebných objektoch alebo prevádzkových súboroch alebo v ďalších prípadoch, sa tvorí spôsobmi podľa § 11 až 14 pri porovnateľných prácach, podľa § 15 pri neporovnateľných a podľa § 9 pri výlučne vyvážaných prácach. Pri zostavení cenovej kalkulácie sa postupuje podľa odseku 1.
(5)
(6)
Dodávatelia sú povinní viesť priebežnú evidenciu objemu výkonov oceňovaných spôsobom uvedeným pre osobitné prípady v odseku 1 alebo spôsobom podľa odseku 3.
§29 Súhrnné a skupinové ceny prevádzkových súborov a stavebných objektov a ich častí
(1)
Súhrnné ceny sa uplatňujú pre
a)
typové prevádzkové súbory a stavebné objekty, prípadne ich časti,
b)
prevádzkové súbory a stavebné objekty, prípadne ich časti dodávané podľa opakovaných projektov,
c)
typizované funkčné stavebné časti (diely, moduly), prípadne časti prevádzkových súborov,
d)
vývozné investičné celky,32)
e)
ďalšie prípady na základe rozhodnutia cenového úradu.
(2)
Skupinové ceny sa uplatňujú pre
a)
stavebné sústavy a stavebné diely,
b)
montážne práce.
(3)
Súhrnné a skupinové ceny nezahŕňajú vedľajšie a doplnkové rozpočtové náklady. Spôsob tvorby súhrnných a skupinových cien je ustanovený rozhodnutím cenových úradov.33)
§30 Veľkoobchodné ceny neštandardných výrobkov dodávaných pre stavby
(1)
Za neštandardný sa na účely tejto vyhlášky považuje výrobok vyrobený jednorazovo ako jeden kus alebo vo väčšom počte pre jedného odberateľa podľa jeho individuálnych požiadaviek, pri ktorom sa nepredpokladá, že sa bude v budúcnosti vyrábať v rovnakom vyhotovení, a ktorého celková doba opakovaných dodávok nepresiahne 12 mesiacov. Pri dodávkach pre stavby platí ďalej podmienka, že ide o dodávku len pre jeden prevádzkový súbor alebo stavebný objekt.
(2)
Pre vymedzenie podstatných podmienok neštandardného výrobku sa vychádza z technických údajov požadovaných odberateľom (investorom, generálnym projektantom alebo vyšším dodávateľom) a dohodnutých s dodávateľom. Pri neštandardných strojoch a zariadeniach ide najmä o
a)
označenie výrobku, jeho výkon, príkon, kapacitu, prevádzkové podmienky, požiadavky na stupeň automatizácie a regulácie, ochranu životného prostredia, požiarnu ochranu, hygienické podmienky, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, obsluhu, sortiment náhradných dielcov, stupeň dohotovenia z hľadiska jeho montáže a prípadné ďalšie podmienky pre montáž a osobitné požiadavky na prebierku a kontrolu,
b)
požadovaný počet (množstvo) výrobkov v merných technických jednotkách,
c)
údaje o druhoch, parametroch a vlastnostiach výrobkov, ktoré sa budú na neštandardnom výrobku vyrábať, spracúvať, dopravovať a pod.,
d)
približnú hmotnosť,
e)
náčrt základnej zostavy,
f)
názov a sídlo tuzemského dodávateľa porovnateľného výrobku spolu s uvedením roku dodania a fakturovanej ceny, ak sú odberateľovi známe.
(3)
Veľkoobchodná cena sa určí
a)
pre jednotlivé neštandardné výrobky špecifikované v podkladoch k projektu alebo v odbytovom rozpočte alebo
b)
pre súbor rôznych výrobkov tvoriacich funkčne ucelenú dodávku; takto určená cena zahŕňa aj výrobky, ktoré nie sú jednotlivo uvedené alebo ktoré miera technickej vyjasnenosti neumožňuje dostatočne určiť, ale ktoré sú dohodnutou alebo obvyklou súčasťou funkčne ucelenej dodávky.
(4)
Veľkoobchodná cena sa tvorí
a)
záväzným spôsobom, a ak nie je,
b)
parametrickým spôsobom, a ak ho nemožno uplatniť,
c)
kalkulačným porovnaním pri porovnateľných výrobkoch a individuálnou kalkuláciou pri neporovnateľných výrobkoch; ak nie sú v čase tvorby ceny k dispozícii údaje potrebné na zostavenie cenovej kalkulácie, uplatní sa prepočtová kalkulácia nového výrobku, v ktorej sa použijú kalkulačné sadzby určené pre tvorbu cien,
d)
stavebnicovým spôsobom na základe určených cien jednotlivých výrobkov, ak ide o cenu funkčne ucelenej dodávky, pokiaľ jej cenu netreba utvoriť podľa písmena a) alebo b).
§31 Tarify v doprave a spojoch
(1)
Tarifu (cenník) tvorí súhrn sadzieb (cien) a podmienok ich použitia diferencovaných podľa toho, na aký účel a akým spôsobom sa výkon poskytuje.
(2)
Sadzby v doprave a spojoch sa tvoria na základe priemerných nákladov, určeného zisku príslušného odboru dopravy a spojov a s prihliadnutím na relácie sadzieb zodpovedajúce plánovaným zámerom i rozvoju dopravnej a spojovej sústavy.
(3)
Dopravné sadzby určené pre železničnú, cestnú a leteckú prepravu, pre mestskú hromadnú dopravu a kontejnerový prepravný systém sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky. Dopravné sadzby pre riečnu dopravu, potrubnú dopravu, pre lanové dráhy a výťahy okrem lanových dráh v prevádzke ČSD sa určia predovšetkým podľa podmienok jednotlivých dopravcov.
(4)
Dopravné tarify sa členia na nákladné tarify, ktorých sadzby majú povahu veľkoobchodných cien, a tarify osobnej prepravy, kde sadzby majú povahu maloobchodných cien. V nákladnej doprave je cenou za prepravu zásielok prepravné, ktoré zahŕňa dovozné a všetky určené poplatky za úkony vyplývajúce z plnenia prepravnej zmluvy. V osobnej doprave cenou za prepravu cestujúcich je cestovné, za prepravu batožín, spešnín, psov a autobusových zásielok je dovozné. Prepravné, cestovné a dovozné vypočítané podľa dopravných taríf je cenou platnou pre organizácie aj občanov.
(5)
Sadzby za služby spojov sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky a pre všetkých užívateľov.
§32 Nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov
(1)
Úroveň nákupných cien hlavných poľnohospodárskych výrobkov vychádza z nákladov družstevných organizácií hospodáriacich v prírodných podmienkach, v ktorých sa vyrába rozhodujúca časť produkcie, s vylúčením nákladov ekonomicky zaostávajúcich družstevných organizácií.
(2)
Jednotlivé nákupné ceny sa tvoria na základe
a)
priemernej výšky nákladov reprezentatívneho súboru družstevných organizácií za určené obdobie s využitím normatívov vlastných nákladov,
b)
sadzby zisku určené s prihliadnutím na zámery štátneho plánu výroby a spotreby, na mieru rizikovosti jednotlivých výrobkov a sezónnosti výroby.
(3)
Nákupné ceny utvorené podľa odseku 2 sa na základe rozhodnutí cenových úradov uplatňujú ako najvyššie prípustné pre výrobky dodávané ich výrobcami nad zmluvu alebo mimo zmluvy, pričom sa pri rozhodujúcich výrobkoch uplatňujú najnižšie ceny.
(4)
Na podporu splnenia úloh štátneho plánu v množstve, štruktúre, akosti a časovosti výroby a nákupu sa využívajú dočasne platné príplatky a prémie.
§33 Ceny výrobkov od občanov a predmetov získaných občanmi zberom
(1)
Rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej poľnohospodárskej výroby, pestovateľskej alebo chovateľskej činnosti občanov a po domácky vyrábané alebo spracované výrobky, predmety získané občanmi zberom, najmä druhotné suroviny a lesné plody, nakupujú oprávnené organizácie za nákupné ceny určené cenovým úradom alebo národným výborom, pokiaľ ich podľa osobitného predpisu6) nenakupujú za ceny dojednané dohodou dodávateľa s odberateľom.
(2)
Pri určení nákupnej ceny sa prihliada na výšku veľkoobchodnej ceny platnej pre rovnaký alebo porovnateľný výrobok vyrábaný organizáciami. Pokiaľ organizácii patrí za nákupnú činnosť odbytová prirážka, určí sa nákupná cena znížená o túto odbytovú prirážku. Maloobchodná cena výrobku určeného na ďalší predaj prostredníctvom organizácie sa určí priamym prepojením na základe nákupnej ceny, maloobchodná cena na priamy predaj medzi občanov sa určí cenovým porovnaním.
(3)
Výrobky uvedené v odseku 1, ktoré možno podľa osobitných predávať bez povolenia,34) sa občanom predávajú za dohodnuté ceny,35) ktorých maximálnu výšku môže určiť cenový orgán.36) Maloobchodné ceny pre predaj prostredníctvom organizácií a pre výrobky, ktoré občania môžu podľa osobitných predpisov predávať priamo občanom na základe povolenia,34) určí cenový orgán.
§34 Maloobchodné ceny
(1)
Maloobchodné ceny zahŕňajú tieto zložky:
a)
veľkoobchodné ceny, a ak nie sú určené, nákupné ceny pri tuzemských výrobkoch alebo kúpne ceny pri dovážaných výrobkoch,
b)
daň z obratu pri tuzemských výrobkoch, t. j. základnú sadzbovú daň alebo daň z obratu vypočítanú rozdielom medzi maloobchodnou cenou zníženou o obchodnú zrážku a veľkoobchodnou cenou pri výrobkoch uvedených v sadzobníku dane z obratu.37) Pri dovážaných výrobkoch dodávaných organizáciami zahraničného obchodu sa podľa daňových predpisov namiesto dane z obratu uplatňuje rozdiel vnútorného trhu,
c)
obchodnú zrážku podľa platnej celkovej sadzby, prípadne obchodnú prirážku,
d)
cenový rozdiel, t. j. rozdiel medzi obchodnou cenou a maloobchodnou cenou zníženou o obchodnú zrážku; do maloobchodných cien nových výrobkov sa zahŕňa cenový rozdiel v určenej výške alebo vo výške vyplývajúcej z použitého spôsobu tvorby cien alebo z pravidiel pre zaokrúhľovanie cien alebo z uplatnenia podmienok realizácie; ako cenový rozdiel sa premietajú aj dôsledky zmien jednotlivých zložiek platných maloobchodných cien, pokiaľ sa maloobchodné ceny nemenia,
e)
ďalšie zložky na základe rozhodnutia cenového úradu, najmä odbytovú prirážku, ak sú tuzemské výrobky dodávané obchodným organizáciám výhradne prostredníctvom odbytovej organizácie, a clo podľa osobitného predpisu.38)
(2)
Maloobchodné ceny tuzemských výrobkov sa tvoria
a)
záväzným spôsobom,
b)
priamym prepojením na základe veľkoobchodnej (nákupnej) ceny so zahrnutím sadzbovej dane z obratu a obchodnej zrážky; cenový rozdiel sa zahŕňa len vo výške vyplývajúcej zo zaokrúhlenia maloobchodnej ceny; tento spôsob sa uplatňuje v prípadoch ustanovených cenovým úradom, alebo ak ide o neporovnateľný výrobok,
c)
úplným stavebnicovým spôsobom, ak možno všetky časti výrobku (súboru výrobkov) oceniť platnými maloobchodnými cenami a ak neplatí povinnosť použiť spôsob podľa písmena a) alebo b),
d)
porovnaním podstatných podmienok a jednotlivých zložiek maloobchodnej ceny porovnateľného a nového výrobku s tým, že do maloobchodnej ceny nového výrobku sa zahrnie sadzbová daň z obratu a obchodná zrážka podľa platných sadzieb, prípadne rozdielová daň z obratu v relatívne rovnakej výške vyjadrenej v percentách z veľkoobchodnej ceny, v akej je zahrnutá v maloobchodnej cene porovnateľného výrobku; cenový rozdiel možno zahrnúť len pri výrobkoch so sadzbovou daňou z obratu, a to maximálne v relatívne rovnakej výške, v akej je obsiahnutý v maloobchodnej cene porovnateľného výrobku; pri zisťovaní relatívnej výšky cenového rozdielu v maloobchodnej cene porovnateľného výrobku sa vychádza zo všetkých jej zložiek platných v čase vypracovania návrhu ceny nového výrobku; tento spôsob sa uplatňuje v prípadoch, keď nie je povinnosť použiť spôsoby podľa písmen a) až c),
e)
porovnaním podstatných podmienok a maloobchodných cien nového výrobku a porovnateľných výrobkov v prípadoch, keď sa veľkoobchodné ceny tvoria podľa § 10 a maloobchodnú cenu nemožno utvoriť podľa písmena a) alebo c).
(3)
Maloobchodné ceny dovážaných výrobkov sa tvoria
a)
záväzným spôsobom,
b)
priamym prepojením na základe kúpnej ceny so zahrnutím rozdielu vnútorného trhu, obchodnej zrážky a v ustanovených prípadoch cla alebo ďalšej zložky; cenový rozdiel možno zahrnúť len vo výške vyplývajúcej zo zaokrúhlenia,
c)
porovnaním podstatných podmienok a maloobchodných cien nového dovážaného výrobku s porovnateľným dovážaným výrobkom, pri dovozoch dopĺňajúcich tuzemskú výrobu s porovnateľným tuzemským výrobkom; cenový rozdiel sa zahrnie vo výške vyplývajúcej z tohto porovnania, záporný cenový rozdiel len so súhlasom cenového úradu.
(4)
Použitie spôsobu tvorby podľa odseku 3 ustanoví Federálny cenový úrad osobitným rozhodnutím.39) Maloobchodná cena určená pri prvom dovoze platí aj pre opakovane dovážané výrobky, pokiaľ cenový úrad nerozhodne o jej zmene.
(5)
Maloobchodná cena utvorená podľa odsekov 2 a 3 môže byť upravená podľa § 19 o ďalší cenový rozdiel. Poverené generálne riaditeľstvá alebo organizácie ho môžu zahrnúť do maloobchodnej ceny len so súhlasom cenového úradu, národný výbor môže bez súhlasu cenového úradu upraviť maloobchodnú cenu len o kladný cenový rozdiel.
(6)
Pre tvorbu maloobchodných cien možno vymedziť širšiu skupinu výrobkov než pre tvorbu veľkoobchodných cien alebo použiť iný porovnateľný výrobok, ak porovnateľný výrobok použitý pre tvorbu veľkoobchodnej ceny nemá určenú maloobchodnú cenu.
(7)
Maloobchodné ceny vo verejnom stravovaní sa tvoria z maloobchodných cien nakúpených a spotrebovaných výrobkov a v prípadoch ustanovených cenovým úradom z upravených maloobchodných cien (napr. priemerných) s pripočítaním určených obchodných prirážok. V ustanovených prípadoch sa pripočítavajú obchodné prirážky aj k maloobchodným cenám za ubytovanie.
§35 Tvorba cien v pôsobnosti národných výborov
(1)
Vymedzenie nového výrobku, jednotnosť cien a spôsob cenového porovnania sa posudzuje podľa podmienok výroby a realizácie výrobkov dodávaných organizáciami so sídlom na území národného výboru, do pôsobnosti ktorého určenie cien patrí, ak nejde o výrobky, pri ktorých cenové úrady rozhodli o jednotnosti cien. Jednotnosť cien môžu ustanoviť cenové úrady
a)
pre všetky organizácie bez ohľadu na to, či sú riadené ústrednými odvetvovými orgánmi alebo či ide o organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov, alebo
b)
pre všetky organizácie v cenovej pôsobnosti národných výborov.
(2)
Pre nový opakovane poskytovaný výkon, pri ktorom sa má uplatniť jednotnosť cien podľa odseku 1 písm. a) alebo b), národný výbor smie v prípade potreby určiť v okruhu svojej pôsobnosti prechodne platnú cenu, a to spravidla na šesť mesiacov. O jej určení informuje cenový úrad. Prechodne platnú cenu nemožno uplatniť, ak sa cena tvorí podľa § 11 až 13.
§36 Ceny služieb a opráv
(1)
Cena služby alebo opravy sa tvorí
a)
ako cena výkonu bez priameho materiálu, ktorý sa samostatne pripočítava podľa skutočnej, prípadne normovanej spotreby,
b)
v prípadoch ustanovených cenovým úradom ako celková cena služby alebo opravy.
(2)
Samostatne sa môžu k cene pripočítavať niektoré ďalšie náklady, napríklad cestovné pri prácach vykonávaných mimo sídla prevádzkárne, pokiaľ nie sú v cene zahrnuté.
(3)
Jednotkou, pre ktorú sa cena tvorí, môže byť
a)
presne vymedzený rozsah jednotlivého výkonu,
b)
jednotka času, napríklad hodina (formou hodinovej sadzby),
c)
súbor rôznych prác vymedzených časom, napríklad cena odvodená zo skutočného alebo odhadovaného rozsahu prác a ich cien za určité časové obdobie (zmluvný opravárenský servis).
(4)
Za podstatnú podmienku pri službách sa považuje aj odstupňovanie prevádzkární podľa cenových tried a vykonávanie opráv a služieb v skrátených dodacích lehotách a v čase pracovného pokoja. Podmienkou uplatňovania prirážky za skrátenú dodaciu lehotu je vykonávanie opravy alebo služby v určenej lehote za nezvýšenú cenu. Dodacie lehoty určí pre organizácie vo svojej pôsobnosti národný výbor alebo ústredný orgán. Pri nedodržaní určenej lehoty je organizácia povinná poskytnúť zľavu.
(5)
Cenové úrady určia, ktoré ceny opráv a služieb sa uplatňujú ako najvyššie prípustné.30) V rámci týchto cien môže cenový úrad, národný výbor, prípadne poverená organizácia podľa individuálnych alebo sezónnych podmienok určiť nižšie ceny.
(6)
Ak pri prevzatí výrobku do opravy alebo pri dojednaní služby nemožno určiť jej cenu, určí dodávateľ predbežnú cenu odhadom. Predbežná cena sa pri dodávkach organizáciám neuplatňuje, ak sa oprava alebo služba vykoná bezodkladne po tom, čo dodávateľ dostal požiadavku alebo sa vykonáva mimo prevádzkárne dodávateľa alebo ak odberateľská organizácia písomne uvedie, že predbežnú cenu nevyžaduje a povinnosť uplatniť predbežnú cenu nie je ustanovená iným právnym predpisom.40)
(7)
Ak dodávateľská organizácia počas vykonávania služby alebo opravy zistí, že jej cena prevýši predbežnú cenu o viac ako 10 % alebo inú výšku určenú cenovým orgánom, je povinná písomne a bezodkladne oznámiť odberateľskej organizácii zmenu predbežnej ceny. Ak dodávateľská organizácia zmenu písomne neoznámi alebo odberateľská organizácia so zmenou písomne nesúhlasí, je platnou cenou predbežná cena zvýšená o 10 %.
(8)
Prekročenie predbežnej ceny vo vzťahu medzi organizáciou a občanom alebo medzi občanmi sa rieši podľa osobitného predpisu.41)
(9)
Veľkoobchodná cena opakovane vykonávanej generálnej opravy sa určuje obvykle včítane nákladov na priamy materiál. Do cenovej kalkulácie sa náhrady na priamy materiál a priame mzdy započítavajú podľa štatisticky zistených technicko-hospodárskych noriem. Určená cena opakovane vykonávanej generálnej opravy môže byť najviac 90 % platnej ceny výrobku. Do veľkoobchodnej ceny neštandardnej generálnej opravy sa zahŕňa spotreba priameho materiálu a priamej mzdy v skutočnej výške. Za neštandardné sa považujú generálne opravy neštandardných výrobkov, generálne opravy havarovaných výrobkov a výrobkov vyhlásených za mŕtvy typ a generálne opravy vykonávané v období pred určením ceny pre opakovane vykonávané generálne opravy; cena pre opakovane vykonávané generálne opravy však musí byť určená najneskôr do 6 mesiacov od prvej fakturácie.
(10)
Ceny bežných opráv sa tvoria stavebnicovým spôsobom ako súčet
a)
určených cien jednotlivých prác, a ak nie sú, cien utvorených spôsobom podľa § 13 ods. 2 písm. b) až § 15,
b)
cien spotrebúvaných dielcov a priameho materiálu, ktorý nie je zahrnutý v cene prác. Pri opravách pre organizácie sa priamy materiál oceňuje cenami, za ktoré dodávateľská organizácia tento materiál nakúpila. V prípadoch, keď sa podľa sadzobníka dane z obratu uplatňuje cena s daňou, ocenia sa dielce a priamy materiál pri opravách pre organizácie veľkoobchodnými cenami s daňou z obratu, pri opravách poskytovaných občanom maloobchodnými cenami, a ak nie sú určené, veľkoobchodnými cenami s daňou z obratu, pokiaľ sa v cenovom rozhodnutí neustanovuje inak.
§37 Dielce pre výrobnú spotrebu a pre náhradnú spotrebu
(1)
Dielce na cenové účely sú výrobky označené v jednotnej klasifikácii priemyselných odborov ako dielce (spravidla v skupine 9 a 0, prípadne 8), ďalej výrobky odboru 440, 441, 442, 455 a 532, prípadne výrobky ďalších odborov, ktoré cenový úrad po dohode s Federálnym štatistickým úradom za dielce určí. Určenie pre náhradnú spotrebu sa uvádza v zmluve a vo faktúre. Toto určenie sa nemusí uvádzať pri dodávkach opravárenskym, odbytovým a obchodným organizáciám, keď sa všetky dielce posudzujú ako dielce pre náhradnú spotrebu. Cenový úrad môže na cenové účely ustanoviť ďalšie podmienky určenia výrobku pre náhradnú spotrebu (ďalej len „náhradný dielec“).
(2)
Pri rovnakých dielcoch, v závislosti od ich určenia pre výrobnú alebo náhradnú spotrebu, sa uplatňujú rozdielne ceny.
(3)
Veľkoobchodná cena náhradného dielca aj dielca pre výrobnú spotrebu sa tvorí, pokiaľ nie je ustanovený záväzný spôsob, z cenovej kalkulácie, v ktorej sa priame náklady uvádzajú vo výške podľa operatívnej kalkulácie dielca a nepriame náklady sa kalkulujú sadzbami určenými pre príslušný odbor (skupinu) a organizáciu; rovnakým spôsobom sa kalkuluje zisk do cien dielcov pre výrobnú spotrebu. Pri náhradnom dielci sa kalkuluje zisk sadzbou vo výške
a)
100 % zo spracovacích nákladov,42) ak nepresahujú 100 Kčs,
b)
75 % zo spracovacích nákladov, ak robia viac než 100,- Kčs a nepresahujú 1000 Kčs,
c)
50 % zo spracovacích nákladov v ostatných prípadoch.
(4)
Nižšiu sadzbu zisku než uvedenú v odseku 3 písm. a) až c) môže určiť generálne riaditeľstvo buď na dodávky v rámci výrobnej (obchodnej) hospodárskej jednotky, alebo na celkové dodávky. Rovnaký postup môže po prerokovaní s cenovým úradom uplatniť ústredný odvetvový orgán buď na dodávky vnútri rezortu, alebo na celkové dodávky.
(5)
Pokiaľ by uplatnením spôsobu tvorby cien podľa odseku 3 vychádzala cena náhradného dielca nižšia než cena dielca pre výrobnú spotrebu, platí aj pre náhradný dielec cena dielca pre výrobnú spotrebu.
(6)
Organizácia, ktorá nepatrí do výrobnej (obchodnej) hospodárskej jednotky, v ktorej sa vyrábal alebo vyrába finálny výrobok, pre ktorý je náhradný dielec určený, a ktorá nevyrábala tento dielec ani na kompletizáciu finálneho výrobku, môže pri začatí výroby náhradného dielca určiť jeho veľkoobchodnú cenu podľa odseku 3, a to aj v inej výške než je platná cena.
(7)
Maloobchodná cena náhradného dielca sa tvorí priamym prepojením podľa § 34 ods. 2 písm. b) a pri náhradných dielcoch z dovozu podľa § 34 ods. 3 písm. b). Takto utvorenú cenu môžu obchodné organizácie alebo zväzy spotrebných družstiev v nevyhnutných prípadoch upraviť na výšku zodpovedajúcu cenovým reláciám bez súhlasu cenového úradu.
(8)
Ak organizácia použije na kompletizáciu svojho výrobku dielec nakúpený za ceny platné pre náhradný dielec, vyrovná sa rozdiel medzi zvýšenou a nezvýšenou cenou dielca na konto jej hospodárskeho výsledku. Ak organizácia dielec nakúpený pre výrobnú spotrebu dodá pre náhradnú spotrebu, fakturuje ho za cenu platnú pre náhradný dielec a rozdiel sa ako dodatkový odvod22) odvedie do štátneho rozpočtu bez ďalšieho rozhodnutia cenového úradu.
§38 Ceny výkonov vedy a technického rozvoja
(1)
Pre výkony vedy a technického rozvoja (ďalej len „vedecko-technické práce“), s výnimkou úloh plánu základného výskumu zostavovaného Československou akadémiou vied, uskutočňované socialistickými organizáciami sa určujú predbežné ceny. Predbežná cena sa prerokúva s odberateľom (zadávateľom, realizátorom) a určuje sa súčasne s rozhodnutím o zaradení úlohy do plánu rozvoja vedy a techniky alebo s príkazom nadriadeného orgánu a v ostatných prípadoch súčasne s uzavretím zmluvy. Pri určení predbežnej ceny treba dohodnúť postup jej spresňovania.
(2)
Predbežnú cenu tvorí dodávateľ (riešiteľ) individuálnou kalkuláciou zostavenou
a)
pomocou určenej hodinovej sadzby, predpokladanej spotreby priameho materiálu, kooperovaných dodávok, prípadne ostatných priamych nákladov, pokiaľ nie sú zahrnuté v sadzbe, a pomocou predpokladaného počtu hodín,
b)
v členení podľa odborového kalkulačného vzorca podľa dostupných podkladov a odborného odhadu priamych nákladov a určených sadzieb nepriamych nákladov, ak hodinová sadzba nie je určená; sadzba zisku je maximálne 20 % zo spracovacích nákladov pri hospodárskej organizácii a 15 % pri príspevkovej organizácii, pričom o uplatnení nižšej sadzby zisku môže rozhodnúť orgán alebo organizácia, ktorá cenu určí.
(3)
Predbežná cena sa nepoužije pri vedeckotechnickej práci s cenou do 250 tisíc Kčs, ak cenu možno určiť s dostatočnou presnosťou a ak odberateľ s tým súhlasí.
(4)
Predbežná cena sa spresňuje podľa skutočných nákladov už vykonanej časti vedecko-technickej práce spôsobom uvedeným v odseku 8 a podľa spresneného odhadu nákladov na zvyšujúcu časť tejto práce, a to pred začiatkom ucelenej etapy alebo k začiatku roka pri dlhodobejších úlohách. Posledná spresnená cena je cenou, ktorá sa použije pre fakturáciu. Spresnenie ceny treba prerokovať rovnakým spôsobom ako predbežnú cenu.
(5)
Do cien vedecko-technických prác možno na základe dohody dodávateľa s odberateľom zahrnúť ekonomické prínosy, ktoré v dôsledku riešenia úlohy vzniknú u odberateľa. Ekonomickými prínosmi sa rozumie prírastok zisku dosiahnutý najmä znížením materiálových a mzdových nákladov v dôsledku realizácie vyriešenej úlohy prepočítaný na obdobie 12 mesiacov objemu výroby nového výrobku alebo uplatnenia novej technológie v cieľovom roku a prínosy vzniknuté skrátením plánovanej doby riešenia, pokiaľ ich odberateľ požaduje. Prínosy sa vyjadrujú formou prirážky k cene, ktorá môže byť maximálne 20 % ceny, a to aj v prípade súbehu oboch prirážok.
(6)
Ekonomické prínosy možno zahrnúť
a)
do predbežnej ceny, ak doba riešenia nepresiahne 2 roky a povaha riešenia to pripúšťa, alebo
b)
pri spresňovaní predbežnej ceny v priebehu riešenia, alebo
c)
následne po ukončení vedecko-technickej práce na základe skutočne dosiahnutých výsledkov.
(7)
Ak sa ekonomické prínosy u odberateľa zahrnú do predbežnej ceny alebo pri jej spresnení, treba po dokončení vedecko-technickej práce upraviť cenu podľa skutočne dosiahnutých výsledkov riešenia potvrdených odberateľom. Generálne riaditeľstvo môže rozhodnúť, že prirážky sa neuplatňujú v prípadoch, keď dodávateľom aj odberateľom sú organizácie, ktoré riadi.
(8)
Ak je posledná spresnená cena vyššia než 1 mil. Kčs, je dodávateľ povinný do 2 mesiacov po ukončení vedecko-technickej práce overiť výšku ceny. V prípade, že boli určené ceny na čiastkové práce, posudzuje sa povinnosť overenia podľa celkovej výšky ceny vedecko-technickej práce. Overovaniu nepodliehajú prirážky podľa odsekov 5 a 6. Výška ceny sa overuje
a)
výslednou kalkuláciou, v ktorej sa skutočný počet odpracovaných hodín ocení určenou hodinovou sadzbou a náklady nezahrnuté do tejto sadzby sa uvedú v skutočnej výške, ak sa cena tvorila podľa odseku 2 písm. a),
b)
výslednou kalkuláciou, v ktorej sa nepriame náklady a zisk zahrnú podľa sadzieb platných pre určenie ceny alebo jej spresnenie, ak sa cena tvorila podľa odseku 2 písm. b).
(9)
Ak je overená cena nižšia o viac než 5 % spresnenej ceny, znižuje sa spresnená cena o sumu presahujúcu 5 % a rozdiel sa vracia odberateľovi; pri prácach financovaných zo štátneho rozpočtu úplne alebo podielom, vracia sa táto suma bezodkladne do štátneho rozpočtu celá alebo jej zodpovedajúci podiel. Ak je overená cena vyššia, posledná spresnená cena sa nemení.
(10)
Ak skutočne dosiahnuté výsledky práce nezodpovedajú zavinením dodávateľa predpokladom plánu alebo hospodárskej zmluve a ak sa prejavia znížením zisku u realizátora alebo predĺžením doby riešenia, určí orgán alebo organizácia, ktorá cenu určila, zrážku z ceny podľa zdôvodneného návrhu odberateľa. Zrážka sa určí úmerne stupňu použiteľnosti výsledkov vedecko-technickej práce pre odberateľa, pri hospodárskych organizáciách však najmenej 15 % zo spresnenej ceny, prípadne z ceny zníženej podľa odseku 9. Podmienky uplatnenia zrážky alebo prirážky podľa odseku 5 sa uvedú v hospodárskej zmluve alebo v príkaze orgánu nadriadeného dodávateľovi.
(11)
Rovnakým spôsobom s výnimkou odsekov 5, 6, 7 a 10 sa tvoria a určujú ceny za riešenie úloh plánu štandardizácie.
§39 Ceny spotrebných výrobkov z doplnkovej výroby
(1)
Veľkoobchodná cena spotrebného výrobku vyrábaného organizáciou riadenou ústredným odvetvovým orgánom v prevádzkach určených na výrobu výrobných prostriedkov za účelom obohatenia vnútorného trhu alebo na krytie nedostatkových výrobkov43) sa tvorí pomocou individuálnej kalkulácie a v prípadoch, keď by tento postup viedol k vysokej maloobchodnej cene, za ktorú by nebolo možné výrobok predať, tvorí sa podľa § 10 odvodením z maloobchodnej ceny.
(2)
V cenovej kalkulácii týchto výrobkov sa
a)
oceňuje priamy materiál cenou neplnohodnotného, prípadne odpadového materiálu, ak sa na výrobu použije materiál, ktorý nemožno použiť pre hlavnú výrobu alebo predať pre bežné použitie,
b)
réžijné náklady sa kalkulujú len vo výške zodpovedajúcej uplatnenej technológii a použitým základným prostriedkom,
c)
zisk sa kalkuluje spôsobom platným pre ostatnú výrobnú činnosť a pri uplatnení spôsobu podľa § 10 rozdielom medzi veľkoobchodnou cenou a úplnými vlastnými nákladmi.
(3)
Maloobchodná cena výrobku, pri ktorom sa uplatňuje sadzbová daň z obratu, sa tvorí spôsobom uvedeným v § 34 ods. 2 písm. b) alebo e). Odbytová organizácia, ktorá pre svoj výhradný predaj tvorí maloobchodnú cenu priamym prepojením, môže v týchto prípadoch zahrnúť do maloobchodnej ceny záporný cenový rozdiel, ktorý finančne vyrovná so svojím hospodárskym výsledkom.
§40 Ceny výrobkov dodávaných výrobnými organizáciami priamo občanom
(1)
Pre výrobok, ktorý na základe osobitných rozhodnutí nadriadených ústredných orgánov na zlepšenie služieb pre obyvateľstvo,44) môže výrobná alebo odbytová organizácia dodať priamo občanom, platí určená maloobchodná cena.
(2)
Maloobchodnú cenu, pokiaľ nie je dosiaľ určená a ide o výrobok so sadzbovou daňou z obratu, utvorí organizácia priamym prepojením podľa § 34 ods. 2 písm. b) z platnej veľkoobchodnej ceny. Cena výkonu sa tvorí spôsobom podľa § 16 platným pre ostatnú výrobnú činnosť. Sadzobníkom dane z obratu je určené, v ktorých prípadoch a v akej výške sa do ceny výkonu zahŕňa daň z obratu.
(3)
Pokiaľ osobitné predpisy pripúšťajú, aby odberateľ (napríklad vlastný zamestnanec vo svojom voľnom čase) uskutočnil sám určitý výkon alebo vykonal niektoré práce spojené s výrobou výrobku alebo dodal svoj materiál na výrobok, zahŕňajú sa do ceny len náklady vzniknuté organizácii a zisk podľa príslušnej sadzby, prípadne daň z obratu.
(4)
Organizácia môže meniť ceny výkonov a výrobkov, ktoré sama určila, a to postupom platným pre ostatnú výrobnú činnosť. O zmenách cien opakovane dodávaných výkonov a výrobkov informuje organizácia krajský národný výbor, ktorý môže navrhnúť cenovému úradu inú cenu.
§41 Príležitostné požičanie základných prostriedkov
(1)
Cenu za príležitostné a ojedinelé požičanie hnuteľného základného prostriedku45) organizácii alebo občanovi, pokiaľ nie je pre niektoré organizácie alebo pre niektorý základný prostriedok určená cenovým orgánom,46) určí organizácia alebo občan, ktorý ho požičiava, na základe
a)
výšky odpisov určených osobitným predpisom47) s prihliadnutím na podmienky, za ktorých bude užívateľ základný prostriedok používať; ak sa základný prostriedok neodpisuje alebo ak jeho zostatková cena nezodpovedá skutočnému stavu opotrebenia alebo ho požičiava občan organizácii, započítava sa jeho opotrebenie odhadom,
b)
nákladov na generálne opravy, bežné opravy, údržbu a poistné pripadajúce na dobu požičania, pokiaľ ich uhrádza organizácia alebo občan, ktorý základný prostriedok požičiava, prípadne ďalšie náklady spojené s požičaním.
(2)
Cena podľa odseku 1 nesmie byť vyššia než cena určená pre organizácie, pre ktoré je táto činnosť hlavná (požičovne).
(3)
Ceny za dočasné užívanie nehnuteľností a za požičanie vecí medzi občanmi sa tvoria podľa osobitných predpisov.48)
§42 Príležitostný predaj výrobkov
(1)
Príležitostným predajom sa rozumie ojedinelý predaj plnohodnotného výrobku, ktorý organizácia pôvodne nakúpila pre svoju potrebu a v súlade s osobitnými predpismi alebo rozhodnutiami ho ďalej predáva ako
a)
výpomoc pri prechodných ťažkostiach odberateľa, a ak odberateľ tento dôvod písomne uvedie,
b)
výpomoc medzi dodávateľskými organizáciami zúčastnenými na jednej stavbe,
c)
nevyužité zásoby alebo z iných dôvodov.
(2)
Výrobky podľa odseku 1 písm. a) a b) sa dodávajú za platné ceny. Dodávateľ môže pripočítať k veľkoobchodnej cene výrobku zaplatenú odbytovú prirážku, ak tento druh výrobku nakupuje výhradne prostredníctvom odbytovej organizácie a okrem toho
a)
buď skutočnú výšku ním platených dopravných nákladov, pokiaľ nie sú zahrnuté v určenej cene, a náklady spojené s odoslaním výrobku,
b)
alebo namiesto skutočne vzniknutých nákladov uvedených v písmene a) prirážku zásobovacej réžie, najviac však vo výške 3 % z platnej ceny.
(3)
K maloobchodnej cene a k veľkoobchodnej cene s daňou z obratu výrobkov uvedených v odseku 1 a k veľkoobchodnej cene výrobkov uvedených v odseku 1 písm. c) sa nesmú pripočítať žiadne náklady alebo prirážky.
(4)
Pri výrobkoch, ktorých ceny už nie sú uvedené v cenníkoch, sa za platnú cenu považuje cena použitá pre ocenenie týchto výrobkov v účtovníctve.
(5)
Ak výrobca na písomnú požiadavku odberateľa dodá výrobok inej organizácie, ktorý nie je povinný podľa technických podmienok svojho výrobku osobitne dodávať, smie pripočítať k cene tohto nakúpeného výrobku 3 % prirážku z jeho veľkoobchodnej ceny.
(6)
Odberateľ nesmie zvýšenie nákladov podľa tohto paragrafu zahrnúť do cenovej kalkulácie svojich výrobkov.
§43 Úspory a zámeny materiálu
(1)
Úspory priameho materiálu alebo efektívne zámeny jednotlivých druhov priameho materiálu, ktorého množstvo alebo druh sú označené ako podstatné podmienky výrobku podľa § 5 ods. 2, ku ktorým došlo po určení ceny výrobku utvorenej pomocou cenových normatívov, kombinovaným stavebnicovým spôsobom, kalkulačným porovnaním alebo pomocou overenej individuálnej cenovej kalkulácie, sa riešia spôsobom ustanoveným cenovým úradom alebo národným výborom. Ak taký spôsob pre príslušný odbor (skupinu) nie je ustanovený, dodávateľ:
a)
prerokuje s odberateľom ponechanie platnej ceny za podmienok uvedených v odseku 2,
b)
predloží návrh na určenie novej ceny, prípadne ju určí, ak ide o zmenu všeobecnej alebo trvalej povahy, alebo poskytne zodpovedajúcu zrážku z ceny podľa § 24, ak ide o zmenu časovo prechodnú alebo o zmenu pre jednotlivého odberateľa,
c)
na základe rozhodnutia cenového orgánu vykoná finančné vyrovnanie formou dodatkového odvodu.22)
(2)
Doterajšiu cenu možno ponechať, ak úspory alebo zámeny priameho materiálu nezhoršia iné podstatné kvalitatívne podmienky výrobku. Ich dodržanie sa preukazuje súhlasom hlavných odberateľov a pri opakovane dodávaných výrobkoch aj písomným potvrdením štátnej alebo rezortnej skúšobne, a ak pre odbor nie je zriadená, inej odbornej príslušnej organizácie o tom, že úspora alebo zámena nezhoršuje inú podstatnú podmienku výrobku. Orgán alebo organizácie oprávnené určiť cenu nového výrobku potvrdia platnosť doterajšej ceny rozhodnutím vydaným podľa § 54 ods. 3. O týchto výrobkoch vedie výrobca evidenciu zahŕňajúcu označenie výrobku, rok začatia dodávok a vplyv úspory alebo zámeny na náklady na výrobok (v absolútnej sume a za celoročný objem dodávok). Najneskôr do troch rokov od potvrdenia platnosti doterajšej ceny treba túto cenu úmerne znížiť, pričom sa toto zníženie z hľadiska dôsledkov na ukazovatele plánu posudzuje ako plánovaná zmena ceny.
(3)
V prípadoch podľa odseku 2, keď dodávateľ nepredloží písomné potvrdenie, zníži sa veľkoobchodná cena, prípadne sa poskytne zrážka z ceny vo výške 50 % prepočítanej sumy úspory, ak sa odberateľská organizácia na realizácii úspory alebo zámeny svojím návrhom podieľala, a vo výške 30 % v ostatných prípadoch. V týchto prípadoch sa neuplatní zrážka podľa § 24 ods. 1.
(4)
Plné premietnutie vplyvu úspory alebo efektívnej zámeny priameho materiálu do ceny sa uplatní, ak k nim dochádza na základe rozhodnutia ústredného orgánu alebo ak nimi dochádza k zhoršeniu niektorej z ostatných podstatných podmienok výrobku.
(5)
Dodatkové odvody využívajú cenové orgány namiesto zníženia cien najmä v prípadoch, keď je odôvodnené odviesť do štátneho rozpočtu celú úsporu, pretože k nej dochádza na základe rozhodnutia ústredného orgánu, alebo keď ide o zmenu časovo prechodnú alebo týkajúcu sa len niektorých odberateľov alebo keď by bolo cenové riešenie neúmerne administratívne náročné.
(6)
Cenové úrady môžu určiť pre odbory alebo skupiny výrobkov jednotlivé druhy priameho materiálu, ktorých úspora alebo zámena nemá síce vplyv na podstatné podmienky výrobkov, ale má významný vplyv na zníženie nákladov výroby; v týchto prípadoch sa postupuje podľa odseku 3.
(7)
Úspory a efektívne zámeny priameho materiálu dosahované pri zavádzaní nových výrobkov sa riešia postupom vyplývajúcim z použitého spôsobu tvorby cien.
§44 Ceny výrobkov pri prevodoch výroby
Pri prevode výroby medzi organizáciami, pre ktoré platí jednotnosť cien, sa cena nemení. Pri prevode výroby medzi organizáciami, pre ktoré neplatí jednotnosť cien, dodáva preberajúca organizácia výrobok za cenu pre ňu platnú; ak taká cena nie je určená, dodáva za cenu platnú pre odovzdávajúcu organizáciu. Preberajúca organizácia je však povinná najneskôr do troch mesiacov od prevzatia výroby predložiť návrh ceny cenovému orgánu alebo poverenej organizácii alebo v prípade, že je poverená pôsobnosťou, sama ju v tej istej lehote určiť. Určiť vyššiu cenu, než bola cena platná pre odovzdávajúcu organizáciu, možno len so súhlasom cenového úradu.
§45 Prepočet ceny v dôsledku zmeny cien
(1)
Cena nového výrobku patriaceho do odboru (skupiny), pri ktorom sa podľa plánu vývoja cien alebo iného opatrenia cenových úradov menia veľkoobchodné ceny, sa v čase od schválenia zmeny do začiatku jej platnosti pre fakturáciu cien určí v doterajšej aj novej úrovni, ak bude výrobok dodávaný v tomto čase aj po ňom. Cena v doterajšej úrovni sa tvorí spôsobom platným v čase vypracovania návrhu, cena v novej úrovni podľa rozhodnutia cenových úradov o spôsobe uskutočnenia zmeny cien.
(2)
Ak sa má znovu vyrábať a dodávať výrobok, ktorého veľkoobchodná cena nebola zahrnutá do zmeny cien odboru alebo skupiny výrobkov, pretože sa nepredpokladala jeho ďalšia výroba, treba dodatočne uskutočniť zmenu veľkoobchodnej ceny predpísaným spôsobom. Tieto zmeny cien určí cenový úrad. Ak sa dodatočná zmena veľkoobchodnej ceny týka výrobku,
a)
ktorého cenu v platnej úrovni možno utvoriť záväzným spôsobom, postupuje sa ako pri tvorbe ceny nového výrobku a cenu určí poverená organizácia,
b)
ktorý sa nebude znovu vyrábať, ale je vybraný ako porovnateľný pre tvorbu veľkoobchodnej ceny, uvedie organizácia prepočet ceny len v cenovom návrhu nového výrobku.
(3)
Pre potreby nového ocenenia zásob prepočítajú organizácie veľkoobchodné ceny tuzemských výrobkov, ktoré neboli pri zmene cien prevedené na platnú úroveň, bez schválenia cenovým úradom. Prepočítanú veľkoobchodnú cenu určí organizácia zápisom do evidencie podľa § 54 ods. 6. Veľkoobchodná cena sa prepočíta na novú úroveň
a)
záväzným spôsobom, a ak nie je určený,
b)
indexom zmeny veľkoobchodných cien príslušnej skupiny výrobkov v danej organizácii.
(4)
Prepočet podľa odseku 3 sa neuskutočňuje, ak organizácia nemá podklady pre jeho uskutočnenie alebo ak ide o dovážané výrobky.
ŠTVRTÁ ČASŤ | CENOVÉ KONANIE NA URČENIE CIEN
§46 Spoločné ustanovenia o cenovom konaní
(1)
Ak cenové úrady neustanovia pre jednotlivé druhy cien výslovne inak, platia ustanovenia tejto časti primerane pre cenové konanie všetkých druhov cien s výnimkou cien uvedených v odseku 2.
(2)
Ustanovenia tejto časti, okrem § 54 ods. 6 alebo 7 a § 56 neplatí pre dočasné ceny, predbežné ceny (ak nejde o ceny podľa § 38), veľkoobchodné ceny s daňou z obratu, veľkoobchodné ceny odvodené z bežných kúpnych cien, veľkoobchodné ceny výlučne vyvážaných výrobkov, bežné kúpne ceny a veľkoobchodné ceny výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti, dodávaných vnútri výrobných (obchodných) hospodárskych jednotiek.
(3)
Podkladom pre cenové konanie je návrh ceny vypracovaný a doložený spôsobom uvedeným v ďalších ustanoveniach. Vzor cenového návrhu a rozsah jeho použitie ustanovujú cenové úrady osobitným rozhodnutím.
(4)
Generálne riaditeľstvá a organizácie sú povinné určiť útvary zodpovedajúce za vypracovanie podkladov pre jednotlivé náležitosti návrhov cien a limitov, za prerokovanie týchto návrhov s odberateľmi a za určenie cien.
§47 Náležitosti návrhu veľkoobchodnej ceny
(1)
Návrh na určenie veľkoobchodnej ceny výrobku musí obsahovať
a)
názov, označenie výrobku, mernú jednotku a kód podľa príslušnej položky jednotnej klasifikácie49) a odborového číselníka zodpovedajúci výrobku,
b)
vymedzenie podstatných podmienok výrobku podľa § 5 alebo odkaz na dokumentáciu, kde sú tieto podmienky vymedzené; vymedzenie sa dopĺňa podľa potreby opisom, výkresom, fotografiou, náčrtom alebo vzorkou výrobku,
c)
zdôvodnenie výroby (dovozu) nového výrobku,
d)
zdôvodnenie výberu porovnateľného výrobku, ak sa navrhovaná cena tvorí spôsobmi podľa § 8, § 13 ods. 2 písm. b) alebo § 14,
e)
navrhovanú výšku veľkoobchodnej ceny a jej zdôvodnenie s príslušnými dokladmi podľa použitého spôsobu tvorby cien, prípadne zdôvodnenie navrhovaného uplatnenia podmienok realizácie,
f)
predpokladaný objem výroby v tisícoch Kčs, v merných jednotkách a množstve výroby (výrobnú dávku), pre ktorú je zostavená cenová kalkulácia; ak sa výroba predpokladá na viac rokov, uvádza sa objem v prvých 3 rokoch, z toho vývoz a predpokladaný priemerný rozdielový ukazovateľ v členení na socialistické a nesocialistické krajiny,
g)
cenu spotrebiteľského obalu alebo náklady na jeho výrobu a príslušnú výšku zisku, prípadne náhradu za opotrebenie vratného obalu, pokiaľ tieto sumy predstavujú viac než 3 % ceny,
h)
porovnanie navrhovanej ceny s cenovým limitom alebo s dočasnou alebo s prechodne platnou veľkoobchodnou cenou alebo s cenou overovacej série, pokiaľ boli uplatnené, a zdôvodnenie rozdielu medzi nimi, dobu platnosti dočasnej alebo prechodne platnej ceny,
ch)
rozhodnutia a údaje, na základe ktorých sa navrhuje cenové zvýhodnenie alebo znevýhodnenie alebo vyjadrenie iných podmienok realizácie podľa § 19 a 20,
i)
ďalšie údaje alebo podklady potrebné na zdôvodnenie ceny vyplývajúcej z použitého spôsobu tvorby cien, napríklad podklady podľa § 8,
j)
stanoviská hlavných odberateľov k cenovému návrhu a v ustanovených prípadoch aj stanovisko gestora alebo inej určenej organizácie.
(2)
Náležitosti uvedené v odseku 1 sú záväzné pre vypracovanie návrhu veľkoobchodnej ceny opakovane dodávaného tuzemského výrobku. Pre návrh cien súboru výrobkov prerokúvaných súčasne možno po dohode s odberateľom a cenovým orgánom zjednodušiť a vhodne upraviť náležitosti uvedené v odseku 1 písm. c) až ch). Pre návrhy cien opakovane dodávaných výkonov sú záväzné náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a), b), e), i), j) a údaje o percentnej sadzbe aj absolútnej sume dane z obratu, pokiaľ sa podľa platného sadzobníka pri výkone uplatňuje. V návrhu ceny výkonu určeného výhradne pre občanov sa neuvádza stanovisko odberateľa.
(3)
Pokiaľ sa odlišnosť nového výrobku vyjadruje len dodatkom k podstatným podmienkam, možno v návrhu ceny nového výrobku pri náležitostiach uvedených v odseku 1 písm. b), d), e), f) a g) použiť odkaz na rozhodnutie o cene porovnateľného výrobku alebo na jeho cenový návrh.
(4)
Návrh veľkoobchodnej ceny opakovane dodávaného výrobku, utvorenej niektorým zo spôsobov podľa § 11 ods. 2 písm. a), § 12 alebo § 13 ods. 2 písm. a) určenej poverenou organizáciou, obsahuje len náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a) a b), výpočet veľkoobchodnej ceny podľa použitého spôsobu tvorby cien, respektíve len navrhovanú výšku veľkoobchodnej ceny, ak sa na jej výpočet používa výpočtová technika a výsledná zostava neumožňuje overenie správnosti výpočtu; ak dodávateľ navrhuje uplatnenie podmienok realizácie, obsahuje návrh aj náležitosti uvedené v písmenách f), ch) a j).
(5)
Návrh veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku alebo výkonu obsahuje náležitosti uvedené v odseku 1 písm. a), b), d), e), j), prípadne ďalšie náležitosti podľa písmen g), h), i), pokiaľ prichádzajú do úvahy.
(6)
Návrh veľkoobchodnej ceny neštandardného výrobku, ktorého dodávku uskutočňuje dodávateľ podľa požiadavky odberateľskej organizácie ihneď alebo najneskôr do 3 mesiacov, tvorí príloha faktúry obsahujúca rozpis spotreby materiálu a miezd a ďalšie položky cenovej kalkulácie, prípadne ďalšie náležitosti dohodnuté s odberateľom. Rovnaký postup platí pre ceny služieb a opráv, ak ich možno utvoriť stavebnicovým spôsobom podľa § 13 ods. 2 písm. a).
(7)
Návrh predbežnej veľkoobchodnej ceny vedecko-technickej práce, uvádzaný v pláne rozvoja vedy a techniky alebo v inom zodpovedajúcom pláne, obsahuje číslo a názov úlohy alebo jej časti, zdôvodnenie výšky ceny podľa použitého spôsobu tvorby, stanovisko odberateľa (zadávateľa, realizátora výsledku riešenia), termíny spresnenia ceny, a prípadne rozbor predpokladaných ekonomických a iných účinkov podľa § 38, pokiaľ sa navrhuje ich vyjadrenie v cene. Obdobné náležitosti obsahuje aj návrh spresnenej ceny alebo ceny podľa § 38 ods. 3.
§48 Náležitosti návrhu maloobchodnej ceny tuzemského výrobku
(1)
Návrh maloobchodnej ceny tuzemského výrobku predkladaný spolu s návrhom veľkoobchodnej ceny obsahuje
a)
dodacie podmienky, ak sú odlišné pri dodávkach za maloobchodnú cenu,
b)
zdôvodnenie výberu iného porovnateľného výrobku podľa § 34 ods. 6, než ktorý sa použil pre návrh veľkoobchodnej ceny,
c)
navrhovanú maloobchodnú cenu a zdôvodnenie jej výšky podľa použitého spôsobu tvorby,
d)
e)
stanovisko gestora v oblasti maloobchodných cien,50) ak je určený a ak nie je totožný s organizáciou, ktorá cenu určuje.
(2)
Návrh maloobchodnej ceny spotrebného výrobku predkladaný samostatne obsahuje aj náležitosti podľa § 47 ods. 1 písm. a), b), prípadne h) a ch).
§49 Náležitosti návrhu ceny dovážaného výrobku
(1)
Návrh veľkoobchodnej ceny dovážaného výrobku tvorenej podľa § 27 ods. 1 písm. a) obsahuje náležitosti podľa § 47 ods. 1 písm. a) až e) doplnené operatívnou (prepočtovou) kalkuláciou kúpnej ceny vyjadrujúcej priemerné náklady dovozu a tuzemským prepravným vyplývajúcim z rozdielu dopravných parít kúpnej a veľkoobchodnej ceny, ďalej sa uvádza údaj o množstve dovozu, prípadne ďalšie náležitosti, ktoré určí cenový úrad. Návrh veľkoobchodnej ceny dovážaného výrobku utvorenej podľa § 27 ods. 1 písm. b) sa ďalej zdôvodňuje údajmi, ktoré preukazujú dodržanie ustanoveného spôsobu zjednotenia cien dovážaných výrobkov z tuzemskými.
(2)
Návrh maloobchodnej ceny dovážaného výrobku tvorenej podľa § 34 ods. 3 obsahuje náležitosti podľa § 47 ods. 1 písm. a), b), ch) a i). Ďalej obsahuje kalkuláciu maloobchodnej ceny nového a porovnateľného dovážaného výrobku alebo kalkuláciu maloobchodnej ceny tuzemského porovnateľného výrobku, pokiaľ sa s ním porovnáva, a stanovisko gestora v oblasti maloobchodných cien, pokiaľ maloobchodnú cenu sám neurčí. Súčasťou podkladov pre návrh maloobchodnej ceny výrobku z dovozu je predbežná kalkulácia kúpnej ceny v členení podľa odborového kalkulačného vzorca spracovaná organizáciou zahraničného obchodu.
§50 Vypracovanie návrhov cien
(1)
Návrh veľkoobchodnej i maloobchodnej ceny tuzemského výrobku vypracúva výrobca nového výrobku a v prípadoch uvedených v § 53 ods. 2 ústredný orgán, pokiaľ cenový alebo ústredný orgán nepoverí inú organizáciu. Návrh maloobchodnej ceny pre svoj výhradný predaj vypracúvajú organizácie uvedené v § 72 ods. 9.
(2)
Návrh veľkoobchodnej ceny dovážaného výrobku, pokiaľ sa neodvodzuje z kúpnej ceny, ale sa tvorí podľa § 27 ods. 1 písm. a), vypracúva organizácia zahraničného obchodu a návrh ceny podľa § 27 ods. 1 písm. b) určený tuzemský odberateľ.
(3)
Návrh maloobchodnej ceny dovážaného výrobku vypracúva na základe podkladov organizácie zahraničného obchodu generálne riaditeľstvo obchodnej organizácie, prípadne organizácia riadená priamo ústredným orgánom alebo národným výborom, ktorá bude výrobok za maloobchodnú cenu predávať.
(4)
Všetky podklady potrebné pre tvorbu cien podľa tejto vyhlášky sú organizácie povinné bezplatne poskytnúť spracovateľom cenových návrhov alebo cenovým úradom, prípadne požičať využiteľné médiá, na ktorých sú príslušné údaje zapísané, alebo poskytnúť údaje pomocou diaľkového prenosu dát, ak sa pre tvorbu cien využíva výpočtová technika.
§51 Prerokúvanie návrhu ceny s odberateľmi
(1)
Spracovateľ alebo prekladateľ návrhu veľkoobchodnej ceny uvedený v § 53 alebo organizácia poverená určiť cenu, ktorá návrh ceny vypracovala, sú povinní zabezpečiť prerokúvanie návrhu s odberateľom, ak je odberateľov viac, s hlavnými odberateľmi reprezentujúcimi jednotlivé smery použitia nového výrobku. Ak je výrobok určený iba pre výrobnú spotrebu, prerokúva sa cenový návrh najmenej s tromi hlavnými konečnými odberateľmi. Pri výbere hlavných odberateľov prihliada spracovateľ návrhu na to, aby boli zastúpení odberatelia tak z Českej socialistickej republiky, ako aj zo Slovenskej socialistickej republiky. S občanmi ako odberateľmi sa návrhy na určenie maloobchodnej ceny neprerokúvajú s výnimkou cien neštandardných výrobkov alebo prípadov určených cenovým úradom.
(2)
Za hlavných odberateľov sa považujú
a)
organizácia, ktorá bude odoberať výrobok pre výrobnú spotrebu alebo pre investície v rozhodujúcom množstve, prípadne generálne riaditeľstvo, ak ide o viac organizácií jednej výrobnej hospodárskej jednotky,
b)
organizácia zahraničného obchodu, ak sa predpokladá vývoz,
c)
obchodná organizácia, ktorá má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu alebo ktorá je odberateľom rozhodujúceho množstva, ale nemá pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu,
d)
Federálne ministerstvo národnej obrany alebo ním riadené organizácie, ak ide o výrobky im dodávané a vtedy, ak si ministerstvo vyžiada predloženie cenového návrhu,
e)
ministerstvá stavebníctva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ak ide o výrobky dodávané organizáciám nimi riadeným určené pre bytovú alebo občiansku výstavbu a o výrobky vybrané pre centrálnu reguláciu,
f)
ministerstvá lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ak ide o výrobky dodávané organizáciám nimi riadeným,
g)
Federálne ministerstvo dopravy, ak ide o výrobky dodávané viac ako jednej organizácii alebo výrobnej hospodárskej jednotky riadené týmto ústredným orgánom,
h)
ministerstvá poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ak ide o výrobky dodávané organizáciám nimi riadeným,
ch)
ďalšie orgány alebo organizácie (gestor) podľa rozhodnutia cenového úradu.
(3)
Ak sú hlavnými odberateľmi ústredné orgány uvedené v odseku 2 písm. d) až h), nezasiela sa už cenový návrh im podriadeným odberateľským organizáciám.
(4)
Návrh veľkoobchodnej aj maloobchodnej ceny sa prerokúva súčasne, ak sa predpokladajú od začiatku dodávky za tieto ceny. Ak je výrobná organizácia oprávnená určiť len veľkoobchodnú cenu, predkladá návrhy oboch cien orgánu alebo organizácii, ktorá má pôsobnosť určiť maloobchodnú cenu. Pri tuzemských i pri dovážaných výrobkoch, ktoré sa budú podľa § 2 ods. 2 písm. d) dodávať i za obchodné ceny, musí sa v rámci cenového konania prerokovať aj obchodná cena.
(5)
Odberatelia uvedení v odseku 2 sú povinní zaslať svoje odôvodnené stanoviská k návrhu ceny do 15 dní od doručenia návrhu. Táto lehota sa predlžuje na 30 dní, ak o to požiada odberateľ zo závažných dôvodov. Ak odberateľ svoje stanovisko neoznámi do uvedenej lehoty, platí, že s návrhom súhlasí. Ak odberateľ s návrhom ceny nesúhlasí, je dodávateľ povinný prerokovať jeho námietky do 15 dní od ich doručenia. Ak ani potom nedôjde k dohode, prikladajú sa k návrhu ceny stanoviská dodávateľa i odberateľa podpísané oprávnenými pracovníkmi, ak cenu určí cenový orgán. Ak má pôsobnosť určiť cenu dodávateľ, rieši sa prípad ako cenový spor podľa § 55.
(6)
Návrh ceny výrobku dodávaného pre stavby prerokuje dodávateľ s investorom a s generálnym projektantom. Ak je prvým odberateľom vyšší dodávateľ, prerokuje ho s vyšším dodávateľom. Vyšší dodávateľ prerokuje ním odsúhlasené ceny s investorom a generálnym projektantom spolu s ostatnými cenovými podkladmi vyššej dodávky. Na tento účel im predkladá aj návrhy cien svojich poddodávateľov. Ak investor a generálny projektant nesúhlasí s cenami poddodávateľa, postupuje sa podľa § 55.
(7)
Pri tvorbe ceny neštandardného výrobku dodávaného pre stavby, pre ktorý bol určený limit veľkoobchodnej ceny, spracuje dodávateľ návrh ceny spôsobom uvedeným v § 30 ods. 4. Ak rozdiel medzi návrhom ceny a určeným cenovým limitom nie je viac ako ± 3 %, určí dodávateľ veľkoobchodnú cenu vo výške limitu podľa § 54 ods. 5 bez cenového konania.
(8)
Ak o to požiada spracovateľ návrhu ceny, je povinný tiež dodávateľ objemovo významnej poddodávky spracovať a prerokovať jej cenu v požadovaných lehotách.
(9)
Ak ide o návrh veľkoobchodnej ceny uvedený v § 47 ods. 4, zasiela odberateľ stanovisko len ak požaduje úpravu ceny podľa podmienok realizácie, alebo ak namieta nesprávny výpočet ceny. V ostatných prípadoch nezasiela stanovisko a poverená organizácia určí cenu podľa svojho návrhu po uplynutí lehoty podľa odseku 5.
(10)
K navrhovanej cene utvorenej spôsobom podľa § 11 ods. 2 písm. b), § 14 a 15 sa môže odberateľ vyjadriť aj z iných hľadísk, ako je návrh spracovaný, najmä z hľadiska vplyvu navrhovanej ceny na náklady odberateľa.
(11)
Za prerokovanie a súhlas s návrhom ceny sa považuje jej zaplatenie, ak ide o
a)
cenu služby alebo opravy tvorenú stavebnicovým spôsobom,
b)
veľkoobchodnú cenu neštandardného výrobku, ktorého dodávku podľa požiadavky odberateľa uskutočňuje dodávateľ ihneď alebo najneskôr do 3 mesiacov.
§52 Cenové komisie
Cenové úrady zriaďujú pre cenové konanie cenové komisie, ktorých členovia sú splnomocnení zástupcovia hlavných dodávateľských a odberateľských orgánov a organizácií. Cenový návrh sa zasiela členom cenovej komisie a jeho prerokovanie v cenovej komisii nahrádza prerokovanie podľa § 51, prípadne podľa § 53 ods. 5. Zloženie cenových komisií a podrobnejšie podmienky ich činnosti ustanovuje cenový úrad, ktorý ich zriadil a ktorý tiež, na návrh orgánov a organizácií v komisii zastúpených, vymenúva členov komisií. Cenové komisie si môžu zriaďovať aj orgány alebo organizácie poverené pôsobnosťou v určení cien, pričom musia byť ich členovia zástupcami hlavných odberateľov uvedených v § 51 ods. 2.
§53 Predkladanie návrhov cien
(1)
Ak cenu určuje cenový orgán alebo poverená organizácia, predkladá im návrh ceny generálne riaditeľstvo dodávateľskej organizácie, prípadne iná organizácia určená cenovým úradom po dohode s jej nadriadeným orgánom. Návrh nákupnej ceny iného výrobku ako poľnohospodárskeho a návrh maloobchodnej ceny dovážaného výrobku predkladá odberateľská organizácia.
(2)
Ústredné orgány predkladajú návrhy cien za podriadené organizácie uvedené v odseku 1
b)
ministerstvá lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o ceny povrchovej vody, pitnej a odkanalizovanej vody, podľa podkladov príslušných národných výborov a ceny surového dreva,
c)
ministerstvá poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o nákupné ceny poľnohospodárskych výrobkov,
d)
Český geologický úrad a Slovenský geologický úrad spoločne, pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny geologických prác,
e)
Český geodetický a kartografický úrad a Slovenský úrad geodézie a kartografie spoločne, pokiaľ ide o veľkoobchodné ceny geodetických a kartografických prác,
f)
v ďalších prípadoch na základe dohody s cenovým úradom.
(3)
Predkladateľ návrhu ceny je povinný predložiť návrh ceny tak, aby vzhľadom na lehoty na jeho prerokovanie podľa odseku 6, prípadne doplnenie podľa odseku 7, mohla sa cena určiť v lehotách podľa § 54 ods. 1 pred fakturáciou prvej dodávky, pri dodávkach pre investičnú výstavbu v lehotách podľa § 54 ods. 2.
(4)
Návrh ceny nového výrobku podpisuje štatutárny zástupca organizácie alebo pracovník oprávnený podľa organizačných predpisov, prípadne písomne splnomocnený štatutárnym zástupcom (ďalej len „oprávnený pracovník“).
(5)
Súčasne s predložením návrhu ceny cenovému orgánu predkladá sa ďalšie vyhotovenie návrhu
a)
nadriadenému ústrednému orgánu, pokiaľ si tento orgán predkladanie návrhov vyžiada,
b)
Federálnemu ministerstvu financií alebo ministerstvám financií Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky, ak návrh ceny predstavuje nové nároky na dotáciu zo štátneho rozpočtu, a ďalej v prípadoch, keď sa uplatňuje rozdielová daň z obratu.
(6)
Orgány uvedené v odseku 5 oznámia do 15 dní od doručenia návrhu svoje zdôvodnené stanoviská cenovému orgánu. Ak svoje stanovisko neoznámia do tejto lehoty, platí, že s návrhom súhlasia.
(7)
Ak návrh ceny nemá predpísané náležitosti alebo ak na určenie ceny treba doplniť návrh o ďalšie doklady, požiada cenový orgán alebo organizácia oprávnená určiť cenu o jeho doplnenie do 10 dní od doručenia návrhu. Predkladateľ je povinný doplniť návrh ceny do 15 dní, pokiaľ sa nedohodne s uvedeným orgánom alebo organizáciou na dlhšej lehote.
(8)
Občania predkladajú pre svoje výrobky podklady na spracovanie návrhu nákupnej ceny podľa § 33 ods. 2 odberateľskej organizácii a cenovému úradu alebo národnému výboru pre spracovanie návrhu maloobchodnej ceny podľa § 33 ods. 3. Náležitosti podkladov pre návrhy nákupných cien dohodnú s odberateľskou organizáciou, náležitosti podkladov pre návrhy maloobchodných cien určí cenový orgán.
§54 Lehoty a spôsob určenia ceny
(1)
Orgány oprávnené určiť cenu ju určia najneskôr do 30 dní, po tom, čo dostanú návrh so všetkými náležitosťami, včítane odôvodnených stanovísk účastníkov cenového konania. Lehota sa primerane predĺži v prípadoch, keď si orgán oprávnený určiť cenu písomne vyhradí dlhšiu lehotu alebo keď dôjde k cenovému sporu podľa § 55. Organizácie poverené určiť cenu ju určia do 10 dní po dosiahnutí dohody s odberateľmi.
(2)
Ceny výrobkov dodávaných pre stavby sa určia tak, aby sa mohli použiť pri spracovaní odbytového rozpočtu. V prípadoch, keď možno v odbytovom rozpočte použiť predbežné ceny alebo cenové limity, určí sa cena pred začatím výroby, najneskôr však 60 dní pred vystavením splátkového listu, ak sa nevystavil pred fakturáciou.
(3)
Výmer, ktorým sa určuje cena, obsahuje
a)
názov orgánu alebo organizácie ho vydávajúcej s odkazom na predpis alebo poverenie, na základe ktorého určí cenu,
b)
presné označenie výrobku, včítane číselného kódu podľa § 47 ods. 1 písm. a),
c)
označenie druhu ceny podľa § 2 a 3, výšku určenej ceny, mernú jednotku, a ak prichádza do úvahy, aj sumu, o ktorú bola upravená cena podľa § 19 až 21 s odkazom na príslušný paragraf, a ďalej označenie ceny platnej pre výrobu jedného kusa,
d)
vymedzenie podstatných podmienok, prípadne odkaz na doklad, kde sú písomne vymedzené,
e)
spôsob tvorby ceny; pri prevzatí ceny doterajšieho výrobku podľa § 43 ods. 2 sa uvádza odkaz na rozhodnutie, ktorým bola táto cena určená,
f)
dátum predloženia cenového návrhu pri výmeroch vydávaných cenovým orgánom,
g)
dátum začiatku účinnosti cenového výmeru; spätnú účinnosť cenového výmeru môže výnimočne povoliť iba príslušný cenový úrad alebo národný výbor; ak ide o prirážky za cenové zvýhodnenie, zvýhodnené alebo prechodne platné ceny, aj dátum skončenia ich platnosti, prípadne pre aké množstvo platí prechodne platná cena,
h)
výrobcu (ak ide o jediného výrobcu),
ch)
dátum vydania výmeru a jeho číslo,
i)
podpis oprávneného pracovníka.
(4)
Výmerom sa určujú veľkoobchodné ceny opakovane dodávaných výrobkov, veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov určované podľa § 27 ods. 1 písm. a) a b), nákupné ceny, maloobchodné ceny a kalkulačné sadzby používané pre tvorbu cien. Výmer sa vydáva aj na zaradenie nového výrobku do cenovej skupiny a na ponechanie ceny podľa § 6 ods. 3 písm. b).
(5)
Organizácie poverené určovať ceny sú povinné viesť evidenciu cenových výmerov, ktoré vydali, a evidenciu nimi určených cien, na ktoré neboli vydané cenové výmery. Pre evidenciu určených cien sú záväzné údaje uvedené v odseku 3 písm. b) až e), g) a i) s tým, že sa táto cena považuje za určenú dňom zápisu do evidencie.
(6)
Zápisom do evidencie sa určujú veľkoobchodné ceny neštandardných výrobkov, bežné kúpne ceny, veľkoobchodné ceny určované podľa § 27 ods. 1 písm. c), veľkoobchodné ceny výlučne vyvážaných výrobkov, základné veľkoobchodné ceny a maloobchodné ceny výrobkov luxusného vyhotovenia a výrobkov mimoriadnej kvality, veľkoobchodné ceny a maloobchodné ceny výkonov a výrobkov dodávaných výrobnými organizáciami priamo občanom podľa § 40, dočasné veľkoobchodné ceny určované organizáciami podľa § 3 ods. 2, predbežné ceny, veľkoobchodné ceny výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti podľa § 16.
(7)
Uvedením vo faktúre spolu s označením príslušného druhu ceny a uvedením percentných sadzieb dane z obratu určí dodávateľ veľkoobchodnú cenu s daňou z obratu alebo obchodnú cenu. Po predchádzajúcej dohode s dodávateľom môže obchodné ceny určovať obchodná organizácia.
(8)
Na prerokovanie a určenie ceny nového výrobku sa nevyžaduje, aby bolo ukončené technické alebo odbytové konanie pre tento výrobok alebo aby boli splnené ďalšie podmienky potrebné na jeho uvedenie do obehu, ako sú napríklad skúšky podľa predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Určenie ceny nie je súhlasom na uvedenie výrobku do obehu, ale len jednou z nevyhnutných podmienok jeho predaja. Ak po určení ceny a po dokončení technického alebo odbytového konania dôjde k zmene niektorej z podstatných podmienok výrobku, spracovateľ návrhu ceny formou dodatku prerokuje a určí novú cenu, prípadne nahradí dosiaľ uplatňovanú dočasnú cenu.
(9)
Ak sa pre výrobok zmení kód jednotnej klasifikácie, zostáva vydané rozhodnutie (výmer) o cene v platnosti. Výrobca je však povinný informovať o tejto zmene orgán alebo organizáciu, ktorá cenu určila, cenového gestora a hlavných odberateľov, ktorým výmer zaslala. Tento postup neplatí v prípade, keď v dôsledku nesprávneho zaradenia nového výrobku spracovateľom návrhu ceny bola cena určená v nesprávnej výške. V tomto prípade platí postup pre zmeny nesprávnych cien.
§55 Cenové spory
(1)
Cenový spor vzniká v prípade, keď pôsobnosť určiť cenu nového výrobku má orgán alebo dodávajúca organizácia z poverenia cenového úradu a keď nedošlo k dohode o výške ceny medzi dodávateľom a niektorým hlavným odberateľom, ani medzi ich nadriadenými ústrednými orgánmi.
(2)
Cenový spor predkladá orgán poverený určením ceny alebo ústredný orgán dodávateľskej organizácie poverenej určením ceny do 30 dní po skončení neúspešného rokovania cenovému úradu na rozhodnutie. Ak cenový spor predkladá poverená organizácia, musí súčasne predložiť cenovému úradu stanoviská nadriadených orgánov dodávateľa i odberateľa.
(3)
Mimoriadne náklady spojené s riešením cenových sporov (napr. odmeny znalcom) uhrádza generálne riaditeľstvo dodávateľskej a odberateľskej organizácie v pomere, ktorý určí cenový úrad na základe výsledku sporu.
§56 Zaokrúhľovanie cien
(1)
Ceny sa pri ich tvorbe zaokrúhľujú takto:
| Pri cene za mernú jednotku | Jednotka zaokrúhlenia pre maloobchodné ceny | Jednotka zaokrúhlenia pre ostatné druhy cien |
| do Kčs 0,10 | - | na haliere |
| do Kčs 1,- | na päť halierov | na päť halierov |
| do Kčs 5,- | na desať halierov | na päť halierov |
| do Kčs 20,- | na päťdesiat halierov | na desať halierov |
| do Kčs 100,- | na koruny | na päťdesiat halierov |
| do Kčs 500,- | na päť korún | na koruny |
| do Kčs 1 000,- | na desať korún | na päť korún |
| do Kčs 10 000,- | na desať korún | na desať korún |
| nad Kčs 10 000,- | na desať korún | na sto korún |
pritom sa sumy nižšie než 50 % zaokrúhľovacej jednotky zaokrúhľujú smerom dole a od 50 % včítane smerom hore.
(2)
Prirážky a zrážky uvedené v § 22 písm. b) až d) uplatňované v oblasti veľkoobchodných alebo nákupných cien a odbytové prirážky a zrážky sa zaokrúhľujú samostatne podľa stupnice pre ostatné druhy cien. Po ich pripočítaní (odpočítaní) k veľkoobchodnej alebo nákupnej cene sa výsledná cena už nezaokrúhľuje.
(3)
Pri tvorbe obchodnej ceny tuzemského výrobku sa vychádza zo zaokrúhlenej veľkoobchodnej (nákupnej) ceny. Pri tvorbe jeho maloobchodnej ceny sa vychádza zo zaokrúhlenej obchodnej ceny, prípadne zaokrúhlenej veľkoobchodnej (nákupnej) ceny. Ostatné zložky maloobchodnej ceny tuzemského i dovážaného výrobku (daň z obratu, obchodná zrážka, cenový rozdiel) ani prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok v oblasti maloobchodných cien určené percentnou sadzbou sa však samostatne nezaokrúhľujú. Zaokrúhľuje sa až výsledná maloobchodná cena.
(4)
Podľa stupnice pre maloobchodné ceny sa zaokrúhľuje aj veľkoobchodná cena s daňou z obratu a ceny podľa § 2 ods. 3.
(5)
Ustanovenia tohto paragrafu neplatia pre prípady, keď pri dodávkach za veľkoobchodnú cenu s daňou z obratu alebo veľkoobchodnú cenu s odbytovou prirážkou alebo s prirážkou (zrážkou) za odchýlky od podstatných podmienok sa vo faktúre uvádza daň z obratu alebo prirážka súhrnnou sumou na celkové dodávané množstvo. Ďalej sa nevzťahuje na prípady, keď na základe určenej ceny pre určitú mernú jednotku sa účtuje jej podiel alebo násobok.
(6)
Pokiaľ sa ceny a ich zložky nezaokrúhľujú podľa odseku 1 a iný spôsob nie je rozhodnutím cenového úradu alebo v platnom cenníku ustanovený, zaokrúhľujú sa ceny na dve desatinné miesta a maloobchodné ceny na päť halierov. Orgány a organizácie sú povinné pri najbližšej zmene cien výrobkov, pre ktoré platí výnimka, použiť spôsob zaokrúhľovania podľa odseku 1.
PIATA ČASŤ | INFORMAČNÁ SÚSTAVA V OBLASTI CIEN
§57
(1)
Riadenie cien využíva najmä
a)
údaje jednotnej sústavy sociálno-ekonomických informácií, sústavy informácií pre zostavenie plánov a štátnych rozpočtov a sústavy vedecko-technických a ekonomických informácií, a to v členení za príslušnú organizáciu, odbor, prípadne za určený súbor jednotlivých výrobkov,
b)
rozbory vývoja a pôsobenia cien,
c)
poznatky cenových kontrol.
(2)
Organizácie a orgány spracúvajú za uplynulý kalendárny rok rozbory vývoja a pôsobenia cien v rámci rozborov hospodárenia a podľa potreby ďalšie rozbory pôsobenia významných cenových opatrení. Ich vecné zameranie ustanovuje Federálny cenový úrad spolu s cenovými úradmi republík a po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.
(3)
Cenovú dokumentáciu v organizácii tvoria najmä
a)
cenové výmery, ďalej platné cenníky a dodatky k nim, ich podrobný obsah, záväzné náležitosti a spôsob centrálnej evidencie ustanovuje osobitný predpis,53) evidencia cien určených podľa § 54 ods. 5 na vyrábané výrobky,
b)
právne predpisy a rozhodnutia ústredných orgánov za oblasť cien platné pre činnosť organizácie,
c)
úplné návrhy na určenie ceny alebo zmenu ceny,
d)
podklady organizácie, ktorá spracovala návrh záväzného spôsobu tvorby cien schváleného cenovým orgánom, podklady k návrhu kalkulačných sadzieb používaných pre tvorbu cien včítane vymedzenia obsahu jednotlivých kalkulačných položiek,
e)
informácie o zahraničných cenách potrebné pre tvorbu cien.
(4)
Orgány a organizácie sú povinné uchovávať cenovú dokumentáciu najmenej 3 roky po skončení platnosti ceny pri podkladoch podľa odseku 3 písm. a) až c) a po skončení platnosti dokumentácie podľa odseku 3 písm. d) a e), dokumentáciu týkajúcu sa ceny jednotlivého výrobku najmenej 3 roky po skončení jeho výroby.
(5)
O cenách výrobkov určených pre obyvateľstvo musí byť vo všetkých prevádzkárňach obchodu, služieb, dopravy a i. zabezpečená každému prístupná, presná a úplná informácia (cenník, tarifa, výmer, prípadne doklad o cene).
ŠIESTA ČASŤ | PLÁNOVANIE CENOVÝCH KONTROL A ZMENY NESPRÁVNYCH CIEN
§58 Plánovanie cenových kontrol
(1)
(2)
Ustanovené rozhodujúce úlohy v cenovej kontrole sú ústredné orgány povinné zahrnúť do svojich plánov cenových kontrol, ktoré predložia cenovému úradu v ním určenom termíne. Tieto úlohy možno zmeniť len so súhlasom cenového úradu.
(3)
Orgány uvedené v odseku 1 predkladajú správy o výsledkoch cenových kontrol za uplynulý rok do 31. januára nasledujúceho roka, a to federálne orgány Federálnemu cenovému úradu, ostatné orgány cenovým úradom republík, podľa požiadaviek týchto úradov.
§59 Zmeny nesprávnych cien
(1)
Nesprávnou je cena, ktorej výška sa určila v rozpore s predpismi alebo s rozhodnutiami cenových orgánov pre tvorbu a zmeny cien.
(2)
Nesprávna vyššia cena sa mení najmä na základe zistenia cenovej kontroly alebo podľa rozhodnutia cenového orgánu. Odberateľské orgány a organizácie majú povinnosť upozorniť cenový orgán na nesprávnu vyššiu cenu, ktorá bola voči ním uplatnená.
(3)
Nesprávnu vyššiu cenu zmení orgán alebo organizácia, ktoré ju určili, bez meškania po zistení správnej ceny. Organizácia, ktorá nemá pôsobnosť určiť správnu cenu, môže do času určenia správnej ceny použiť dočasnú veľkoobchodnú cenu. Zmena platí pre všetky výrobky dodané za nesprávnu cenu, maximálne však 3 roky spätne pred prvým dňom v mesiaci, v ktorom bola nesprávna cena zistená.
(4)
Nesprávnu nižšiu cenu môže zmeniť len cenový úrad alebo národný výbor, ktorý zároveň určí platnosť tejto zmeny. Pri zmluvných dodávkach platí zmena pre dodávky podľa zmlúv uzavretých od začiatku platnosti zmeny.
(5)
Dôvodom pre zmenu nesprávnej nižšej ceny nie je preukázateľná výpočtová chyba v návrhu ceny, ktorá nepresahuje 5 % určenej ceny. Za nesprávnu nižšiu cenu sa nepovažuje najmä cena výrobku, ktorého skutočné náklady sú vyššie než náklady uvedené v cenovej kalkulácii alebo pri ktorom sa vykazuje nízka rentabilita, prípadne strata v cene.
(6)
Generálne riaditeľstvo a organizácie sú povinné v prípadoch porušenia cenových predpisov bez meškania zabezpečiť opatrenia na nápravu a v ich rámci
a)
vyrovnať podľa právnych predpisov56) prostriedky získané neoprávnene porušením cenových predpisov,
b)
zistiť osobne zodpovedných pracovníkov a uplatniť voči nim postih včítane náhrady škody.57)
(7)
Ak kontrolovaná organizácia nezabezpečí opatrenia na nápravu, je povinná ich zabezpečiť nadriadená organizácia alebo orgán. Ak organizácia nesplní povinnosť zmeniť nesprávnu cenu, môže o jej zmene rozhodnúť cenový úrad.
SIEDMA ČASŤ | PÔSOBNOSŤ V TVORBE A KONTROLE CIEN
§60 Federálny cenový úrad
(1)
Federálny cenový úrad v rozsahu svojej pôsobnosti58) najmä
a)
vyhlasuje ceny a ich zmeny schválené vládou Československej socialistickej republiky,
b)
vydáva metodické pokyny pre vypracovanie plánu vývoja cien na základe splnomocnenia Štátnou plánovacou komisiou a podrobnejšie zásady pre zmeny cien,
c)
ustanovuje a mení spôsoby tvorby cien a cenových limitov, ceny, cenové limity a kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, pokiaľ túto pôsobnosť neprenesie na iné orgány alebo organizácie,
d)
vydáva opatrenia pre úpravu cien podľa podmienok realizácie a určí takto upravené ceny, pokiaľ pôsobnosť v určení týchto cien neprenesie na iné orgány alebo organizácie,
e)
ustanovuje spôsoby tvorby cien dovážaných výrobkov, jednotné ceny niektorých dovážaných výrobkov a určuje výrobky, ktorých ceny sa zjednocujú s cenami tuzemských výrobkov,
f)
ustanovuje spôsoby tvorby cenových rozdielov v maloobchodných cenách a po dohode s Federálnym ministerstvom financií, príslušnými ministerstvami a cenovými úradmi republík spolurozhoduje o ich použití,
g)
ustanovuje lehoty na predkladanie podkladov pre tvorbu cien a pre cenové opatrenia a navrhuje hlavné smery cenového výskumu,
h)
určuje po dohode s cenovými úradmi republík, ktoré údaje zo sociálno-ekonomických informácií podľa § 57 ods. 1 písm. a) sa záväzne využívajú v cenovej oblasti,
ch)
poveruje cenovou gesciou orgány alebo organizácie po dohode s ich nadriadenými ústrednými orgánmi a zriaďuje cenové komisie,
i)
rozhoduje cenové spory a po predchádzajúcom prerokovaní môže zastaviť cenové konanie, zrušiť alebo zmeniť cenové rozhodnutia orgánov a organizácií, na ktoré preniesol cenovú pôsobnosť, v prípadoch, keď došlo alebo by mohlo dôjsť k porušeniu cenových alebo iných právnych predpisov alebo keď je to potrebné pre určenie správnej ceny.
(2)
Federálny cenový úrad metodicky riadi federálne orgány a organizácie, ktoré tvoria a určujú ceny podľa osobitných predpisov, a zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v oblasti cien.
(3)
Federálny cenový úrad koordinuje
a)
účasť federálnych orgánov a organizácií na zabezpečovaní zásadných opatrení v oblasti cien,
b)
spracovanie rozborov vývoja a pôsobenia cien v Československej socialistickej republike.
(4)
Federálny cenový úrad sa môže zúčastňovať cenového konania pri výrobkoch, ktoré sú v cenovej pôsobnosti iných orgánov a organizácií.
(5)
Federálny cenový úrad po dohode s cenovými úradmi republík
a)
vydáva opatrenia určené pre celé odvetvia, prípadne odbory alebo organizácie, pri ktorých je cenová pôsobnosť rozdelená medzi tieto orgány,
b)
ustanovuje lehoty podľa odseku 1 písm. g) pre odbory a organizácie v cenovej pôsobnosti cenových úradov republík.
§61 Cenové úrady republík
(1)
Cenové úrady republík v rozsahu svojej pôsobnosti v tvorbe a kontrole cien59) na území svojej republiky najmä
a)
vyhlasujú ceny a ich zmeny schválené vládami republík, prípadne schválené len vládou Československej socialistickej republiky, ak ide o zmeny maloobchodných cien,
b)
vydávajú podrobnejšie pokyny na vykonanie plánovaných zmien cien,
c)
ustanovujú a menia spôsoby tvorby cien a cenových limitov, ceny, cenové limity a kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, pokiaľ touto pôsobnosťou nepoveria iné orgány alebo organizácie,
d)
vydávajú opatrenia pre úpravu cien podľa podmienok realizácie a určujú takto upravené ceny, pokiaľ touto pôsobnosťou nepoveria iné orgány alebo organizácie,
e)
menia maloobchodné ceny po dohode s Federálnym cenovým úradom,
f)
poverujú cenovou gesciou orgány alebo organizácie po dohode s ich nadriadenými ústrednými orgánmi a zriaďujú cenové komisie,
g)
rozhodujú cenové spory a po predchádzajúcom prerokovaní môžu zastaviť cenové konanie, zrušiť alebo zmeniť cenové rozhodnutia orgánov a organizácií, na ktoré preniesli cenovú pôsobnosť,
h)
predkladajú Federálnemu cenovému úradu svoje stanoviská k návrhom zásad cenovej politiky, smerníc pre vypracovanie plánu vývoja cien a plánu vývoja cien pripravovaných federálnymi orgánmi a k návrhom ostatných zásadných opatrení pripravovaných Federálnym cenovým úradom.
(2)
Cenové úrady republík pre oblasť cenovej pôsobnosti národných výborov
a)
určujú zmeny cien uskutočňované podľa osobitného predpisu60) s výnimkou zmien cien služieb, výkonov a prác, pokiaľ si nevyhradia aj zmeny týchto cien,
b)
môžu rozhodnúť po dohode s príslušným národným výborom, že organizácie v pôsobnosti národných výborov určujú veľkoobchodné ceny, ak sú utvorené niektorým zo záväzných spôsobov, a maloobchodné ceny tvorené z týchto veľkoobchodných cien spôsobom uvedeným v § 34 ods. 2 písm. a) alebo b), alebo ceny objemovo nevýznamných výrobkov.
(3)
Cenové úrady republík sa môžu zúčastniť cenového konania pri výrobkoch, ktoré sú v cenovej pôsobnosti Federálneho cenového úradu alebo iných orgánov alebo organizácií.
(4)
Cenové úrady republík koordinujú, metodicky riadia a vykonávajú cenovú kontrolu na území republiky vo všetkých orgánoch a organizáciách, u občanov poskytujúcich drobné výrobky a služby s povolením príslušných orgánov alebo vykonávajúcich činnosť na základe oprávnenia, okrem cenovej kontroly v ústredných orgánoch, v hospodárskych organizáciách podľa osobitného štatútu a v rozpočtových organizáciách a útvaroch podriadených Federálnemu ministerstvu národnej obrany a Federálnemu ministerstvu vnútra.
(5)
Opatrenia v tvorbe a kontrole cien výrobkov vyrábaných v oboch republikách robia cenové úrady republík v odôvodnených prípadoch po vzájomnom prerokovaní alebo spoločne a zabezpečujú pritom v ustanovenom rozsahu jednotnosť cien.
§62 Štátna plánovacia komisia
Štátna plánovacia komisia vykonáva pôsobnosť v tvorbe a kontrole cien lietadiel a podľa osobitného predpisu v tvorbe a kontrole cien výrobkov vojenskej techniky.61)
§63 Federálne ministerstvo financií, Ministerstvo financií ČSR a Ministerstvo financií SSR
V prípadoch, keď sa navrhuje uplatnenie dotácie k cene a keď daň z obratu nie je určená sadzbou, je potrebné určiť alebo zmeniť cenu po dohode s Federálnym ministerstvom financií, prípadne s ministerstvami financií republík.
§64 Federálne ministerstvo zahraničného obchodu
(1)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu podľa osobitného predpisu62)
a)
vydáva v súlade s ustanovenými zásadami štátnej cenovej politiky pre organizácie zahraničného obchodu pokyny pre tvorbu a kontrolu cien v oblasti zahraničnoobchodných vzťahov, cien výrobkov predávaných do zahraničia i tuzemska za cudzie meny a výrobkov predávaných zahraničnými kultúrnymi a informačnými strediskami, b) vykonáva kontrolu v oblastiach podľa písmena a).
(2)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu predkladá Federálnemu cenovému úradu
a)
návrhy zásad tvorby obchodných prirážok a obchodných zrážok pre organizácie zahraničného obchodu, prípadne návrhy týchto prirážok a zrážok,
b)
na určenie veľkoobchodných cien dovážaných výrobkov uvedených v § 27 ods. 1 písm. a) a b) podklady podľa § 47 ods. 1 písm. a) a b), v dohodnutom rozsahu údaje o skutočných kúpnych cenách a ich predpokladanom vývoji a zúčastňuje sa na prerokovaní ich návrhov,
c)
návrhy na spôsoby tvorby a kontroly kúpnych cien a zabezpečuje ich dodržiavanie v podriadených organizáciách,
d)
prognózy vývoja zahraničných cien.
(3)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu vykonáva primerane pôsobnosť odvetvového ministerstva podľa § 69 pre tvorbu a kontrolu cien pri organizáciách, voči ktorým plní úlohy ústredného orgánu štátnej správy.
§65 Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj, Česká komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj
(1)
Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj podľa zásad štátnej cenovej politiky v spolupráci s Českou komisiou pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a Slovenskou komisiou pre vedeckotechnický a investičný rozvoj predkladá Federálnemu cenovému úradu návrhy spôsobov tvorby cien a návrhy na určenie a zmeny cien projektových prác a inžinierskej činnosti. V tejto oblasti zabezpečuje vydávanie cenníkov a vykonávanie rozborov vývoja a pôsobenia cien.
(2)
Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj pre organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi a Česká komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj alebo Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj pre organizácie riadené ústrednými orgánmi republík určuje predbežné a spresnené ceny vedecko-technických prác spojených s riešením úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky; pri úlohách zo štátnych cieľových programov a štátnych vedecko-technických programov riešených v pôsobnosti ústredných orgánov republík robí tak Česká komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj alebo Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj po dohode so Štátnou komisiou pre vedeckotechnický a investičný rozvoj.
(3)
Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj predkladá na požiadanie Federálneho cenového úradu stanoviská k návrhom cien rozhodujúcich výrobkov pre stavby.
(4)
Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a Česká komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj a Slovenská komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj vykonávajú pôsobnosť odvetvových ministerstiev podľa § 69 pre tvorbu a kontrolu cien pri organizáciách nimi riadených.
§66 Úrad pre normalizáciu a meranie
Úrad pre normalizáciu a meranie ustanovuje po dohode s cenovými úradmi
a)
spôsob tvorby cien za výkony štátneho skúšobníctva63) a určuje ceny za tieto výkony štátnym skúšobniam, ktoré sú mu priamo podriadené,
b)
spôsob tvorby cien metrologických výkonov a určuje ceny za výkony orgánov štátnej metrológie.
§67 Federálne ministerstvo národnej obrany a Federálne ministerstvo vnútra
(1)
Federálne ministerstvo národnej obrany určuje a mení ceny výrobkov vyrábaných podriadenými hospodárskymi organizáciami podľa osobitného štatútu a jemu podriadenými útvarmi a zariadeniami a dodávaných československým ozbrojeným silám s výnimkou výrobkov, ktorých ceny určuje Štátna plánovacia komisia podľa § 62, a stavebných a montážnych prác.
(2)
Federálne ministerstvo národnej obrany môže pôsobnosť podľa odseku 1 preniesť na podriadené organizácie.
(3)
Federálne ministerstvo národnej obrany vykonáva primerane pôsobnosť odvetvového ministerstva podľa § 69 pre tvorbu a kontrolu cien pri podriadených organizáciách. V hospodárskych organizáciách podľa osobitného štatútu a v podriadených útvaroch a zariadeniach má výhradné právo kontroly cien, pokiaľ nejde o kontrolu cien vykonávanú Štátnou plánovacou komisiou podľa § 62.
(4)
Federálne ministerstvo vnútra má pôsobnosť uvedenú v odsekoch 1 až 3 pre podriadené organizácie, útvary a zariadenia.
§68 Správa federálnych hmotných rezerv
(1)
Správa federálnych hmotných rezerv určuje po dohode s Federálnym ministerstvom financií a po prerokovaní s Federálnym cenovým úradom ceny (sadzby) a ich zmeny, ktoré účtuje za poskytnutie hmotných rezerv na dočasné použitie.
(2)
Správa federálnych hmotných rezerv vykonáva pôsobnosť odvetvového ministerstva podľa § 69 pre tvorbu a kontrolu cien prác a služieb v podriadených organizáciách.
§69 Ostatné federálne a republikové ústredné orgány štátnej správy
(1)
Odvetvové federálne a republikové ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy (ďalej len „ministerstvá“) predkladajú cenovému úradu, prípadne iným orgánom, na ktoré je prenesená cenová pôsobnosť, návrhy
b)
odbytových prirážok a zrážok, obchodných prirážok a zrážok z maloobchodných cien a ich zmien v podriadených organizáciách.
(2)
Ministerstvá určujú
a)
predbežné a spresnené ceny a zmeny týchto cien za práce podľa § 38 spojené s riešením úloh príslušného rezortného plánu rozvoja vedy a techniky a plánu štandardizácie,
b)
predbežné a spresnené ceny a zmeny týchto cien za práce podľa § 38 spojené s riešením úloh štátneho plánu ekonomického výskumu po dohode s Radou ekonomického výskumu,
c)
kalkulačné sadzby a hodinové sadzby pre tvorbu cien vedecko-technických prác priamo riadeným organizáciám,
d)
podľa spôsobu tvorby cien ustanoveného Úradom pre normalizáciu a meranie pre podriadené štátne i rezortné skúšobne ceny výkonov skúšobníctva vykonávaných podľa osobitného predpisu,66)
e)
ceny a zmeny cien v rozsahu ustanovenom právnymi predpismi51) alebo v rozsahu na ne prenesenej pôsobnosti.
(3)
Federálne ministerstvo palív a energetiky určuje ceny geologických prác pre ťažbu uránového kovu.
(4)
Ministerstvá poľnohospodárstva a výživy republík určujú veľkoobchodné ceny opráv traktorov, poľnohospodárskych strojov a zariadení opakovane vykonávaných poľnohospodárskymi organizáciami výhradne pre potreby poľnohospodárskej výroby s výnimkou generálnych opráv traktorov a mechanizačných prostriedkov vykonávaných strojovými a traktorovými stanicami a opravovňami poľnohospodárskych strojov a s výnimkou opráv, ktorých ceny sa určujú podľa § 70 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. a) a podľa § 72 ods. 3 písm. a) č. 4.
(5)
Ministerstvá obchodu republík a príslušné odvetvové ústredné orgány zabezpečujú pri spotrebných výrobkoch žiadúcu skladbu sortimentu v jednotlivých cenových polohách, najmä primeraný podiel výrobkov nízkych cenových polôh. Ministerstvá obchodu republík určujú maloobchodné ceny služieb, ktoré poskytujú nimi riadené organizácie v súvislosti s predajom výrobkov, ak nie je ustanovené inak, a vydávajú po dohode s cenovými úradmi smernice pre dopredaje v oblasti maloobchodných cien.
(6)
Ministerstvá, ktorých podriadené organizácie vykonávajú dopredaje, schvaľujú návrhy na vecný a finančný rozsah dopredajov včítane znížených cien, pokiaľ určením znížených cien nepoveria nimi riadené generálne riaditeľstvá, prípadne organizácie. Tieto ministerstvá predkladajú ročne cenovým úradom zhodnotenie dopredajov v dohodnutom termíne.
(7)
Ministerstvá zabezpečujú v podriadených organizáciách dodržiavanie cenových predpisov a vykonávanie kontroly cien, ukladajú opatrenia na nápravu a dodatkové odvody, prerokúvajú spolu navzájom prípady, keď sa ich organizácie nedohodli o výške ceny, a predkladajú svoje stanoviská na riešenie cenového sporu cenovým úradom, stanoviská k návrhom záväzných spôsobov tvorby cien a robia podľa cenových, prípadne iných predpisov ďalšie opatrenia.
(8)
Ministerstvá zabezpečujú v podriadených organizáciách vydávanie cenníkov a zverejňovanie cien výrobkov vyrábaných, prípadne predávaných týmito organizáciami.
(9)
Federálne ministerstvá predkladajú Federálnemu cenovému úradu a ministerstvá republík cenovým úradom republík rozbory vývoja a pôsobenia cien, plány cenových kontrol, správy o plnení týchto plánov a o výsledkoch vykonaných kontrol, o uložených dodatkových odvodoch, majetkových a osobných sankciách a náhradách škôd.
§70 Národné výbory
(1)
Krajské národné výbory, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“) v rozsahu cenovej pôsobnosti ustanovenej zákonmi národných rád,67) najmä
a)
určujú ceny výrobkov včítane cien upravených podľa podmienok realizácie, kalkulačné sadzby pre tvorbu cien, menia ceny výkonov a určujú ceny v rámci najvyššie prípustných cien pre organizácie a občanov v týchto osobitných predpisoch uvedené, ak nejde o výrobky uvedené v odseku 4,
b)
určujú ceny prepravných výkonov v odbore 932 - nákladná doprava, ak ide o mestskú koľajovú dopravu, miestnu vodnú dopravu, potrubnú dopravu v rámci kraja, inú mechanizovanú dopravu (okrem lanoviek prevádzkovaných ČSD), ďalej v odbore 951 - osobná doprava, ak ide o miestnu vodnú dopravu a prepravné výkony skupiny 951.7 (okrem lanoviek prevádzkovaných ČSD), ďalej určujú ceny vstupného na kultúrne produkcie s výnimkou vstupného do kín,
c)
usmerňujú cenovú tvorbu zverenú do pôsobnosti národných výborov nižších stupňov,
d)
zabezpečujú zverejňovanie cien včítane vydávania cenníkov pre výrobky dodávané organizáciami riadenými národnými výbormi (v Slovenskej socialistickej republike organizáciami riadenými krajskými národnými výbormi), okrem cenníkov vydávaných cenovými úradmi,
e)
predkladajú cenovým úradom republík rozbory vývoja a pôsobenia cien za organizácie riadené národnými výbormi.
(2)
Okresné národné výbory v Slovenskej socialistickej republike v rozsahu cenovej pôsobnosti ustanovenej zákonom Slovenskej národnej rady68)
a)
určujú ceny výrobkov včítane cien upravených podľa podmienok realizácie a menia ceny výkonov pre organizácie a občanov v tomto osobitnom predpise uvedené, ak nejde o výrobky uvedené v odseku 4,
b)
predkladajú krajským národným výborom podklady pre rozbory vývoja a pôsobenia cien,
c)
spracúvajú návrhy na cenové opatrenia,
d)
spracúvajú a predkladajú krajským národným výborom návrhy plánu kontroly cien,
e)
zabezpečujú zverejňovanie cien včítane vydávania cenníkov pre výrobky dodávané organizáciami riadenými okresnými národnými výbormi, mestskými národnými výbormi a miestnymi národnými výbormi.
(3)
Krajské národné výbory majú tiež pôsobnosť podľa § 69 ods. 6 s tým, že pri výrobkoch predávaných súbežne v organizáciách štátneho obchodu a v spotrebných družstvách zabezpečujú opatrenia pre dopredaje po dohode s ústrednými orgánmi týchto organizácií. Túto pôsobnosť nemôžu preniesť na organizácie ani na národné výbory nižšieho stupňa.
(4)
Pôsobnosť krajských národných výborov republík, prípadne okresných národných výborov v Slovenskej socialistickej republike sa nevzťahuje na určenie cien a ich zmien
a)
ak ide o jednotné ceny podľa § 35 ods. 1,
b)
stavebných a montážnych prác, ak nejde o ceny určené v rámci najvyššie prípustných cien,
c)
poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, okrem potravinárskych výrobkov vyrábaných a dodávaných na základe povolenia národného výboru občanmi alebo jednorazovo spoločenskými organizáciami,
d)
opráv motorových vozidiel pre cestnú dopravu, ak nejde o ceny určené v rámci najvyššie prípustných cien,
e)
cestovného ruchu, periodických publikácií, neperiodických publikácií vydávaných organizáciami, ktoré majú trvalé vydavateľské oprávnenie,
f)
ktoré si vyhradí cenový úrad republiky,
g)
ktoré určuje Federálny cenový úrad podľa § 60 pre všetky organizácie alebo ktoré určujú iné orgány a organizácie podľa osobitných predpisov alebo tejto vyhlášky.
(5)
Krajské národné výbory môžu zveriť výkon svojej pôsobnosti v určení cien a v určení zmien cien výkonov národným výborom nižšieho stupňa so súhlasom cenového úradu republiky, s výnimkou cien upravených podľa § 18 až 20, základných cien a zvýhodnených alebo znevýhodnených cien podľa § 21.
(6)
Národné výbory uvedené v odsekoch 1 a 2 zabezpečujú v organizáciách, pri ktorých majú pôsobnosť v tvorbe cien, a u občanov vykonávajúcich drobné služby s povolením národného výboru metodické riadenie v oblasti cien.
(7)
Krajské národné výbory
a)
riadia cenovú kontrolu vykonávanú národnými výbormi nižších stupňov,
b)
predkladajú cenovému úradu plány cenových kontrol, správy o ich výsledkoch včítane uložených dodatkových odvodov, majetkových a osobných sankcií a náhrad škôd.
(8)
Národné výbory uvedené v odsekoch 1 a 2 vykonávajú kontrolu cien nielen v organizáciách riadených národnými výbormi, ale aj v ďalších organizáciách a u občanov uvedených v osobitných predpisoch67) a68) pokiaľ sú tým poverené cenovými úradmi po predchádzajúcej dohode. Na základe kontrolných zistení ukladajú opatrenia na nápravu, dodatkové odvody a robia ďalšie opatrenia podľa cenových, prípadne iných predpisov.
§71 Ústredné orgány družstevných a spoločenských organizácií
(1)
Ústredné orgány tých družstevných a spoločenských organizácií, ktoré vyrábajú a dodávajú výrobky, majú pôsobnosti uvedené v § 69 ods. 1, 2, 7, 8 a 9. Zväzy výrobných družstiev majú tiež pôsobnosť podľa § 69 ods. 6 s tým, že pri výrobkoch predávaných súbežne v organizáciách štátneho obchodu a spotrebných družstiev zabezpečujú opatrenia pre dopredaje po dohode s ústrednými orgánmi týchto organizácií, prípadne s krajskými národnými výbormi. Túto pôsobnosť nemôžu preniesť na podriadené organizácie.
(2)
Zväzy spotrebných družstiev okrem pôsobností podľa odseku 1
a)
určujú maloobchodné ceny výrobkov v rozsahu poverenia cenovým úradom,
b)
predkladajú Federálnemu cenovému úradu návrhy obchodných zrážok za výrobky predávané prevažne v ich obchodnej sieti.
§72 Generálne riaditeľstvá a organizácie
(1)
Generálne riaditeľstvá a organizácie majú pôsobnosť uvedenú v tomto paragrafe, ak podľa predchádzajúcich ustanovení nie je ustanovené inak.
(2)
Generálne riaditeľstvá výrobných organizácií
a)
určujú
1.
veľkoobchodné ceny tvorené spôsobmi podľa § 9, 10, § 11 ods. 2 písm. a), § 12 a § 13 ods. 2 písm. a) pre opakovane dodávané výrobky,
2.
veľkoobchodné ceny tvorené spôsobmi podľa § 11 ods. 2 písm. b), § 13 ods. 2 písm. b), § 14 a 15 pre opakovane vyrábané výrobky, ktorých určením boli generálne riaditeľstvá poverené cenovými úradmi podľa osobitných rozhodnutí alebo na základe zoznamu novovyrábaných výrobkov, ktorý predkladajú generálne riaditeľstvá cenovým úradom najneskôr do 30. novembra pred rokom začatia výroby s uvedením predpokladaného objemu výroby každého výrobku za prvé tri roky, predpokladaného spôsobu tvorby jeho ceny a označenie stupňa plánu rozvoja vedy a techniky, ak ide o výrobok, ktorý sa bude vyrábať na jeho základe; o ďalších výrobkoch nezahrnutých do zoznamu informujú generálne riaditeľstvá cenové úrady aj v priebehu roka,
3.
veľkoobchodné ceny za práce podľa § 38 spojené s riešením úloh hospodárskeho plánu rozvoja vedy a techniky a plánu štandardizácie, za ostatné vedecko-technické práce, hodinové sadzby a kalkulačné sadzby pre tvorbu cien vedecko-technických prác podriadených organizácií,
4.
ceny výrobkov vyrábaných len v organizáciách ich výrobnej hospodárskej jednotky a súčasne predávaných výhradne v predajniach týchto organizácií,
5.
základné veľkoobchodné ceny módnych noviniek, okrem výrobkov, ktorých základné ceny určuje príslušný cenový úrad,
6.
zmeny veľkoobchodných cien výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti podľa § 16,
7.
veľkoobchodné ceny výlučne vyvážaných výrobkov,
8.
obchodné ceny,
9.
ceny a zmeny cien na základe ďalšieho poverenia cenovým orgánom alebo podľa osobitného predpisu,
b)
predkladajú
1.
cenovému orgánu návrhy na určenie cien a na zmeny veľkoobchodných cien, pokiaľ nemajú pôsobnosť ich určiť,
2.
nadriadenému orgánu plány cenových kontrol v podriadených organizáciách a správy o ich plnení včítane majetkových a osobných postihov a náhrad škôd,
3.
nadriadenému orgánu podklady pre pripravované cenové opatrenia včítane návrhov na zmeny maloobchodných cien a rozbory vývoja a pôsobenia cien,
c)
vydávajú za oblasť svojej výroby, prípadne podľa poverenia za osobitne vymedzenú oblasť, cenníky a ich dodatky,
d)
riadia činnosť podriadených organizácií v oblasti cien.
(3)
Organizácie riadené generálnymi riaditeľstvami uvedenými v odseku 2
a)
určujú
1.
veľkoobchodné ceny neštandardných výrobkov,
2.
veľkoobchodné ceny dovážaných výrobkov tvorené podľa § 27 ods. 1 písm. c),
3.
ceny opráv výrobných prostriedkov a ceny dielcov pre výrobnú i náhradnú spotrebu, okrem maloobchodných cien náhradných dielcov dodávaných tiež štátnym a družstevným obchodným organizáciám na ďalší predaj,
4.
veľkoobchodné ceny výrobkov zaradených do ostatnej výrobnej činnosti podľa § 16,
5.
ceny priemyselných prác výrobnej povahy,
6.
prirážky a zrážky za odchýlky od podstatných podmienok s výnimkou prirážok a zrážok podľa § 24 ods. 3 až 5,
7.
ceny za požičanie základných prostriedkov podľa § 41,
8.
ceny a zmeny cien výrobkov podľa § 40 ods. 2 až 4,
9.
kalkulačné sadzby pre tvorbu cien novozavádzaných odborov, pokiaľ si ich určenie nevyhradí cenový úrad,
10.
dočasné ceny podľa § 3 ods. 2,
b)
dojednávajú dohodou ceny podľa § 17,
c)
predkladajú návrhy cien nadriadenému orgánu alebo organizácii.
(4)
Generálne riaditeľstvá výrobných organizácií môžu pôsobnosť uvedenú v odseku 2 písm. a) preniesť na podriadené organizácie alebo si pre seba vyhradiť pôsobnosť uvedenú v odseku 3 písm. a) a b). O takej zmene informujú cenový úrad.
(5)
Generálne riaditeľstvá obchodných organizácií majú pôsobnosť podľa odseku 2 písm. a) č. 3, 6, 8 a 9, písm. b) až d), podľa odseku 3 písm. a) č. 6 a pôsobnosť určiť maloobchodné ceny náhradných dielcov dodávaných podriadeným organizáciám na ďalší predaj. Pôsobnosť podľa odseku 3 písm. b) majú pri výrobkoch určených na ďalší predaj za maloobchodné ceny i za podriadené organizácie, pokiaľ ju na tieto organizácie neprenesú. Generálne riaditeľstvá obchodných organizácií môžu ďalej na podriadené organizácie preniesť pôsobnosť podľa odseku 2 písm. a) č. 3 a odseku 3 písm. a) č. 6.
(6)
Obchodné organizácie majú pôsobnosť podľa odseku 2 písm. a) č. 8, odseku 3 písm. a) č. 1, 4, 5, 7, 10, písm. b), ak nejde o výrobky určené na ďalší predaj za maloobchodné ceny, a podľa písmena c).
(7)
Organizácie priamo riadené ústredným orgánom majú rovnakú pôsobnosť ako generálne riaditeľstvá a organizácie s výnimkou určenia kalkulačných a hodinových sadzieb pre tvorbu cien vedecko-technických prác.
(8)
Organizácie v cenovej pôsobnosti krajských národných výborov a okresných národných výborov majú pôsobnosť podľa odseku 2 písm. a) č. 1, 3, 7, 8 a 9, písm. b) č. 1 a 3, písm. c), odseku 3 písm. a) č. 1, 2, 5, 6, 7, 10 a písm. b). Ďalej majú pôsobnosť určiť ceny nimi vyrábaných alebo dovážaných dielcov pre výrobnú i náhradnú spotrebu a maloobchodné ceny neštandardných výrobkov.
(9)
Odbytové a ostatné nevýrobné oraganizácie dodávajúce výrobky za maloobchodné ceny určujú ich pre priemyselné tuzemské i dovážané spotrebné výrobky predávané výhradne v predajniach týchto organizácií občanom, ak nejde o maloobchodné ceny, ktoré určuje cenový orgán. Uvedené organizácie tvoria maloobchodné ceny podľa § 34 ods. 2 písm. b) a ods. 3 písm. b). Maloobchodná cena dodatočne určená pre predaj výrobkov v obchodných organizáciách štátneho alebo družstevného obchodu platí pre odbytové, ostatné nevýrobné organizácie a pre organizácie uvedené v § 40 najneskôr po uplynutí 3 mesiacov od jej určenia.
(10)
Organizácie zahraničného obchodu určujú bežné kúpne ceny, sadzby priamych zahraničných obchodných nákladov, obchodné ceny dovážaných výrobkov, pokiaľ ich podľa dohody neurčí obchodná organizácia.
§73 Cenové gescie
(1)
K širšej súčinnosti pri uplatňovaní štátnej cenovej politiky a regulácie cien môžu cenové úrady poverovať po predchádzajúcej dohode orgány a organizácie cenovou gesciou, a to najmä organizácie, ktoré sa podieľajú na prevažnej časti výroby v danom odbore alebo v najväčšom rozsahu výrobky daného odboru predávajú alebo nakupujú.
(2)
Cenové úrady pri poverovaní cenovou gesciou určujú zároveň úlohy, práva a povinnosti cenového gestora v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie opatrení, pre ktoré sa cenová gescia zriaďuje. Cenoví gestori najmä
a)
spracúvajú a predkladajú návrhy záväzných spôsobov v príslušnej skupine (odbore), vo vymedzených prípadoch prostredníctvom svojho nadriadeného ústredného orgánu,
b)
zúčastňujú sa na cenovom konaní v určenom rozsahu,
c)
pri zmenách cien zabezpečujú a koordinujú jednotné vykonávanie pokynov pre zmeny cien,
d)
organizujú spracovanie a vydávanie jednotných odborových cenníkov, prípadne dodatkov k nim.
ÔSMA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§74 Prechodné ustanovenia
(1)
Vyhláška platí pre vypracovanie a prerokovanie návrhov cien a cenových limitov, ktoré budú určené od 1. apríla 1986. Pre ceny a cenové limity, ktoré budú určené do 31. marca 1986, sa použijú cenové predpisy a rozhodnutia platné do 31. decembra 1985.
(2)
(3)
Pre odbytové organizácie, ktoré majú určené samostatné odbytové prirážky podľa § 23 ods. 7, platí naďalej povinnosť fakturovať odbytovú prirážku zníženú o jednu pätinu, ak nesplnia pohotovú dodávku, a to až do určenia prirážok za skladovú a pohotovú prirážku. Návrhy na určenie odbytových prirážok predložia tieto organizácie v rámci plánu vývoja veľkoobchodných cien. S platnosťou od 1. januára 1988 sa zrušujú výnimky z pohotových dodávok vydané do 31. decembra 1985 a všetky odbytové organizácie sú povinné pri všetkých dodávkach tuzemských výrobkov postupovať podľa ustanovenia prvej vety.
(4)
Touto vyhláškou nie sú dotknuté doterajšie rozhodnutia cenových úradov a iných cenových orgánov o cenovej pôsobnosti ostatných orgánov a organizácií.
§75 Záverečné ustanovenia
V závažných prípadoch môže cenový úrad ustanoviť výnimku z druhej, tretej a štvrtej časti tejto vyhlášky po predchádzajúcej dohode s ostatnými cenovými úradmi.
§76
Zrušuje sa vyhláška Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách v znení vyhlášok č. 73/1978 Zb. a č. 160/1980 Zb.
§77
Vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1986.
Minister poverený riadením Federálneho cenového úradu:
Doc. Sabolčík DrSc. v. r.
Predseda Českého cenového úradu:
Ing. Habart v. r.
Predseda Slovenského cenového úradu:
Doc. Ing. Zervan CSc. v. r.
Doc. Sabolčík DrSc. v. r.
Predseda Českého cenového úradu:
Ing. Habart v. r.
Predseda Slovenského cenového úradu:
Doc. Ing. Zervan CSc. v. r.
1)
Výrobky, výkony a práce klasifikované v rámci jednotnej sústavy sociálno-ekonomických klasifikácií a číselníkov podľa príslušných predpisov Federálneho štatistického úradu.
2)
3)
§ 3 zákona ČNR č. 134/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v oblasti cien v znení zákona ČNR č. 39/1983 Zb.
§ 3 ods. 1 a 2 zákona SNR č. 135/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien v znení zákona SNR č. 47/1983 Zb.
§ 3 ods. 1 a 2 zákona SNR č. 135/1973 Zb. o pôsobnosti orgánov Slovenskej socialistickej republiky v oblasti cien v znení zákona SNR č. 47/1983 Zb.
4)
§ 24 ods. 1 zákona ČNR č. 127/1981 Zb.: o vnútornom obchode.
§ 24 ods. 1 zákona SNR č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode.
Nariadenie vlády ČSR č. 154/1982 Zb. o poskytovaní služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.
Nariadenie vlády SSR č. 158/1982 Zb. o poskytovaní služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.
§ 24 ods. 1 zákona SNR č. 130/1981 Zb. o vnútornom obchode.
Nariadenie vlády ČSR č. 154/1982 Zb. o poskytovaní služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.
Nariadenie vlády SSR č. 158/1982 Zb. o poskytovaní služieb občanmi na základe povolenia národného výboru.
5)
Úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. V-1/86 o cenách dojednávaných dohodou, Cenový vestník čiastka 52/1985.
Vyhláška Ministerstva miestneho hospodárstva č. 200/1956 Ú. v. (Ú. l.) o nájomnom z pozemkov, na ktorých sa ťažia piesky.
Vyhláška Českého cenového úradu č. 128/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov.
Vyhláška Slovenského cenového úradu č. 129/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov.
Vyhláška Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva č. 60/1964 Zb. o úhrade za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva vnútra č. 98/1967 Zb. o úhrade za užívanie nebytových priestorov. § 397 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., úplné znenie č. 70/1983 Zb.
Vyhláška Ministerstva miestneho hospodárstva č. 200/1956 Ú. v. (Ú. l.) o nájomnom z pozemkov, na ktorých sa ťažia piesky.
Vyhláška Českého cenového úradu č. 128/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov.
Vyhláška Slovenského cenového úradu č. 129/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov.
Vyhláška Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva č. 60/1964 Zb. o úhrade za užívanie bytu a za služby spojené s užívaním bytu v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva vnútra č. 98/1967 Zb. o úhrade za užívanie nebytových priestorov. § 397 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., úplné znenie č. 70/1983 Zb.
6)
Úprava č. V-1/86.
7)
Úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. V-4/86 o tvorbe cenových limitov, Cenový vestník čiastka 52/1985.
8)
§ 231 Občianskeho zákonníka.
§ 17 ods. 2 vyhlášky Ministerstva všeobecného strojárstva č. 137/1967 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu.
§ 2 ods. 6 a 7 vyhlášky Ministerstva všeobecného strojárstva a Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva č. 18/1965 Zb. o podmienkach údržby a opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu v majetku občanov a nesocialistických organizácií.
§ 17 ods. 2 vyhlášky Ministerstva všeobecného strojárstva č. 137/1967 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu.
§ 2 ods. 6 a 7 vyhlášky Ministerstva všeobecného strojárstva a Ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva č. 18/1965 Zb. o podmienkach údržby a opráv cestných vozidiel pre motorovú dopravu v majetku občanov a nesocialistických organizácií.
9)
§ 53 ods. 2 písm. d) vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 105/1981 Zb. o dokumentácii stavieb.
10)
Výmer Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 01/86 o spôsoboch tvorby cien, Cenový vestník čiastka 48-49/1985.
11)
Podľa § 6 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb. o štátnom riadení cien.
12)
Inštrukcia Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 3/80 o tvorbe a kontrole zahraničných cien, Vestník Federálneho ministerstva zahraničného obchodu čiastka 8/1980.
13)
Výmer Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 03/86 o osobitných úpravách podľa cenovej vyhlášky, Cenový vestník čiastka 48-49/1985.
14)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže ČSSR č. 77/1977 Zb. o centrálnej regulácii výrobkov a materiálov vo výstavbe.
15)
§ 13 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.
16)
§ 18 ods. 2 zákona č. 30/1968 Zb. o štátnom skúšobníctve.
17)
§ 13 ods. 2 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.
18)
Výmer Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 02/86 o cenovom zvýhodnení a cenovom znevýhodnení, Cenový vestník čiastka 52/1985.
22)
§ 13 ods. 3 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.
23)
§ 201 Hospodárskeho zákonníka. § 246 a 269 Občianskeho zákonníka.
§ 10 vyhlášky Federálneho Ministerstva financií, Ministerstva financií ČSR, Ministerstva financií SSR a predsedu Štátnej banky československej č. 1/1982 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe.
§ 10 vyhlášky Federálneho Ministerstva financií, Ministerstva financií ČSR, Ministerstva financií SSR a predsedu Štátnej banky československej č. 1/1982 Zb. o finančnej, úverovej a inej pomoci družstevnej a individuálnej bytovej výstavbe.
24)
Smernice Federálneho ministerstva financií č. VII/1-10575/85 pre kalkuláciu vlastných nákladov a ďalších zložiek ceny výkonov, Finančný spravodajca čiastka 3/1985.
25)
Skutočne dosiahnutou zahraničnou cenou v obchodnej parite sa rozumie cena dojednaná so zahraničným dodávateľom alebo odberateľom.
27)
Rozdielový ukazovateľ vývozu (RU) sa vypočíta takto: cena franko čs. hranice RU = (cena franko čs. hranice / veľkoobchodná cena) x 100
28)
Výmer Federálneho cenového úradu č. 115/221/85 o tvorbe veľkoobchodných cien vybraných dovážaných výrobkov.
29)
Výmer Federálneho cenového úradu č. 8093/10/1981, ktorým sa vydávajú pravidlá pre určenie cien stavebných prác, Cenový vestník čiastka 28/1981. Výmer Federálneho cenového úradu č. 1450/07.3/1984, ktorým sa vydávajú pravidlá pre určenie cien montážnych prác, Cenový vestník čiastka 31-32/1984.
30)
Výmer Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 083/84 o uplatnení najvyššie prípustných cien služieb, Cenový vestník čiastka 3/1985.
31)
Výmer Federálneho cenového úradu č. 8065/10/1981, ktorým sa určujú sadzby vedľajších rozpočtových nákladov stavieb, Cenový vestník čiastka 20/1981.
33)
Výmer Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 08/81 o tvorbe súhrnných cien stavebných objektov a skupinových cien stavebných sústav a stavebných dielov, Cenový vestník čiastka 31/1981.
34)
§ 23 ods. 2 a § 24 ods. 1 zákona ČNR č. 127/1981 Zb.
§ 23 ods. 2 a § 24 ods. 1 zákona SNR č. 130/1981 Zb.
§ 51 až 53 vyhlášky Ministerstva obchodu ČSR č. 93/1982 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 127/1981 Zb.§ 51 až 53 vyhlášky Ministerstva obchodu SSR č. 100/1982 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona SNR č. 130/1981 Zb.
§ 23 ods. 2 a § 24 ods. 1 zákona SNR č. 130/1981 Zb.
§ 51 až 53 vyhlášky Ministerstva obchodu ČSR č. 93/1982 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 127/1981 Zb.§ 51 až 53 vyhlášky Ministerstva obchodu SSR č. 100/1982 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona SNR č. 130/1981 Zb.
35)
Pre výšku dohodnutej ceny platí ustanovenie § 399 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
36)
Výmer ČCÚ a SCÚ č. 1072/622/1982 o uplatňovaní cien pri predaji ovocia a zeleniny medzi občanmi, Cenový vestník čiastka 36/1982.
37)
Sadzobník dane z obratu vydávaný Federálnym ministerstvom financií podľa § 6, 18 a § 19 ods. 1 zákona č. 73/1952 Zb. o dani z obratu.
38)
Československý colný sadzobník obchodného tovaru.
39)
Výmer Federálneho cenového úradu č. 301/05/1983 o tvorbe maloobchodných cien výrobkov z dovozu, Cenový vestník čiastka 29/1983.
42)
Spracovacími nákladmi sa rozumejú úplné vlastné náklady bez nákladov na priamy materiál a na polotovary vlastnej výroby.
43)
Podľa uznesenia vlády ČSSR č. 151/1982, vlády ČSR č. 126/1982 a vlády SSR č. 147/1982 o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva na roky 1981 až 1985 a smerníc pre vypracovanie vykonávacieho štátneho plánu na rok 1983.
44)
Na základe uznesenia vlády ČSSR č. 55/1982, vlády ČSR č. 75/1982 a č. 162/1982 a vlády SSR č. 85/1982 pre účinnejšie riadenie a pružnejšie zabezpečovanie rozvoja platených služieb.
45)
Ide o požičanie samotného prostriedku bez pracovníkov.
46)
Napr. výmer Federálneho cenového úradu č. 3631/07.3/1976, ktorým sa vydáva sadzobník strojhodín veľkých montážnych mechanizmov, Cenový vestník čiastka 3/1977.
47)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 94/1980 Zb. o odpisovaní základných prostriedkov.
48)
§ 385, 389 a 397 Občianskeho zákonníka.
Vyhláška č. 200/1956 Ú. v. (Ú. l.).
Vyhláška č. 128/1984 Zb.
Vyhláška č. 129/1984 Zb.
Úprava č. V-1/86.
Vyhláška č. 200/1956 Ú. v. (Ú. l.).
Vyhláška č. 128/1984 Zb.
Vyhláška č. 129/1984 Zb.
Úprava č. V-1/86.
49)
Podľa vyhlášky Ústrednej komisie ľudovej kontroly a štatistiky č. 71/1965 Zb. o zavedení a využívaní jednotnej klasifikácie priemyslových odborov a výrobkov a jednotnej klasifikácie výrobkov v poľnohospodárstve a lesníctve, vyhlášky Federálneho štatistického úradu č. 116/1972 Zb. o utváraní a udržiavaní odborových číselníkov priemyselných výrobkov, vyhlášky Federálneho štatistického úradu č. 124/1980 Zb. o jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy, vyhlášky Federálneho štatistického úradu č. 114/1972 Zb. o zavedení a využívaní jednotnej klasifikácie výkonov, vyhlášky Federálneho štatistického úradu č. 117/1981 Zb. o zavedení a využívaní jednotnej klasifikácie priemyselných prác výrobnej povahy v znení neskorších predpisov.
50)
Výmer Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 01/1978 o poverení generálnych riaditeľstiev obchodných organizácií, Českého zväzu spotrebných družstiev a ďalších organizácií cenovou gesciou v oblasti maloobchodných cien, Cenový vestník čiastka 5/1978.
51)
53)
Úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. V-3/86 o cenníkoch a o označovaní výrobkov maloobchodnými cenami, Cenový vestník čiastka 52/1985.
54)
§ 49 zákona č. 133/1970 Zb.
55)
§ 2 ods. 3 a § 3 ods. 1 písm. c) zákona ČNR č. 134/1973 Zb.§ 2 ods. 3 a § 3 ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 135/1973 Zb.
56)
§ 123 Hospodárskeho zákonníka. § 456 Občianskeho zákonníka.
§ 12 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.
§ 12 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.
57)
Najmä podľa § 77, 172 a nasledujúcich Zákonníka práce.
58)
§ 45 až 50 zákona č. 133/1970 Zb.
Nariadenie vlády ČSSR č. 22/1971 Zb., ktorým sa ustanovuje zoznam surovín, výrobkov, výkonov a služieb, ktorých ceny určuje Federálny cenový úrad, v úplnom znení č. 170/1980 Zb.
Nariadenie vlády ČSSR č. 22/1971 Zb., ktorým sa ustanovuje zoznam surovín, výrobkov, výkonov a služieb, ktorých ceny určuje Federálny cenový úrad, v úplnom znení č. 170/1980 Zb.
59)
§ 2 ods. 2 zákona ČNR č. 134/1973 Zb. v znení zákona ČNR č. 39/1983 Zb.§ 2 ods. 2 zákona SNR č. 135/1973 Zb. v znení zákona SNR č. 47/1983 Zb.
60)
§ 4 ods. 5 nariadenia vlády ČSSR č. 112/1985 Zb.
61)
§ 31 ods. 2 zákona č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní.
62)
§ 36 písm. e) zákona č. 133/1970 Zb.
63)
§ 9 vyhlášky Úradu pre normalizáciu a meranie č. 136/1982 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o štátnom skúšobníctve.
64)
Návrhy zmien maloobchodných cien predkladajú podľa výmeru Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 04/86 o postupe pri zmenách maloobchodných cien.
65)
66)
Zákon č. 30/1968 Zb.
67)
§ 3 zákona ČNR č. 134/1973 Zb. v znení zákona ČNR č. 39/1983 Zb.§ 3 ods. 1 a 2 zákona SNR č. 135/1973 Zb. v znení zákona SNR č. 47/1983 Zb.
68)
69)
Podľa bodu 16 výmeru Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 047/83 o úpravách a výnimkách z vyhlášky č. 137/1973 Zb. v znení vyhlášok č. 73/1978 Zb. a č. 160/1980 Zb., Cenový vestník čiastka 14/1983.
