Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky štátnom riadení cien 1986

Štátne riadenie cien zabezpečuje zdokonaľovanie sústavy cien tak, aby ceny účinnejšie pôsobili na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej politiky štátu tým, že

Štátne riadenie cien ďalej sprísnenou cenovou kontrolou čelí neodôvodnenému rastu cien a skrytému zvyšovaniu cien nových výrobkov.

Na zabezpečenie účinného pôsobenia štátneho riadenia cien musia sa opatrenia v cenách a v ostatných ekonomických nástrojoch vykonávať vo vzájomnom súlade. Opatrenia, ktoré vyvolávajú potrebu zmien cien, dohodne príslušný ústredný orgán vopred podľa príslušnosti s Federálnym cenovým úradom, Českým cenovým úradom alebo Slovenským cenovým úradom (ďalej len „cenové úrady“). Opatrenia v riadení cien, ktoré menia podmienky, za ktorých sa určili ostatné ekonomické nástroje, dohodne príslušný cenový úrad vopred s ústredným orgánom, ktorému patrí určiť alebo navrhnúť tieto ekonomické nástroje alebo ich zmeny.

Ceny výrobkov vyrábaných v tuzemsku alebo dodávaných tuzemským odberateľom sú jednotné na celom území Československej socialistickej republiky, ak nejde o prípady uvedené v odsekoch 2 a 3.

Podľa rozhodnutí cenových úradov, ďalších ústredných orgánov a národných výborov v rozsahu ich poverenia cenovou pôsobnosťou (ďalej len „cenové orgány“) ceny nemusia byť jednotné medzi zhodnými výrobkami

Podľa rozhodnutí cenových úradov a národných výborov ceny nemusia byť jednotné medzi zhodnými výrobkami, pokiaľ slúžia na ovplyvnenie cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia alebo na vyjadrenie iných podmienok realizácie výrobkov.

Dodávatelia sú oprávnení požadovať len platné ceny, ktorými sa rozumejú ceny určené príslušným orgánom alebo organizáciou, alebo dojednané dohodou dodávateľa s odberateľom pre výrobky určené osobitným predpisom.

Základným nástrojom riadenia vývoja cien záväzným pre všetky orgány a organizácie je plán vývoja cien, ktorý je súčasťou sústavy národohospodárskych plánov.

Plán vývoja cien zabezpečuje uskutočňovanie štátnej cenovej politiky v plánovanom období, najmä približovanie cien spoločensky potrebným nákladom vyplývajúcim z vnútorných a vonkajších podmienok vývoja národného hospodárstva, podporuje efektívne zmeny štruktúry výroby a spotreby a zabezpečuje súlad hodnotových a hmotných vzťahov.

Plán vývoja cien ustanovuje úlohy v zmenách úrovne a relácií cien odvetví, odborov, ich častí, prípadne i dôležitých výrobkov a nositeľov týchto úloh. Uskutočňuje sa zmenami cien príslušných výrobkov.

Plánovanie vývoja cien zahŕňa spracovanie a schválenie

Na zabezpečenie zásad štátnej cenovej politiky sa okrem plánovaných zmien cien uskutočňujú

Ústredné orgány zabezpečujú a predkladajú príslušným cenovým orgánom podklady a návrhy pre vypracovanie návrhu smerníc pre plán vývoja cien a úpravy cien, pre vypracovanie návrhu plánu vývoja cien, pre operatívne a drobné zmeny cien a rozbory pôsobenia cien.

Spôsob premietnutia dôsledkov zmien cien do ukazovateľov štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva, štátnych rozpočtov a rozpočtov národných výborov, menového plánu Československej socialistickej republiky a do rozpočtov stavieb ustanovujú príslušné ústredné orgány tak, aby tieto zmeny cien účinne pôsobili na dodávateľov i odberateľov na rast hospodárnosti a efektívnosti a na utváranie rovnovážneho stavu národného hospodárstva.

Štátne riadenie tvorby cien nových výrobkov zahŕňa

Úlohou tvorby cien je

Dodávatelia môžu s odberateľmi dojednávať iba ceny výrobkov uvedených v osobitných predpisoch a za podmienok v nich ustanovených.

Cenové orgány môžu orgánom alebo organizáciám, ktoré poveria určením cien a uskutočňovaním zmien cien, uložiť povinnosť predkladať im prerokovaný návrh ceny pred nadobudnutím jej platnosti. Cenový orgán do tridsiatich dní po tom, čo dostane návrh ceny, vyjadrí predkladateľovi súhlas s navrhovanou cenou pridelením registračného čísla alebo mu uloží navrhnutú cenu upraviť.

Opatrenia a rozhodnutia cenových úradov sa vyhlasujú v Cenovom vestníku. Opatrenia alebo rozhodnutia určené len pre niektoré orgány a organizácie sa v Cenovom vestníku spravidla nevyhlasujú.

Ostatné orgány a organizácie, ktoré určujú ceny a cenové limity, sú povinné pre opakovane dodávané výrobky bez meškania zaslať cenové rozhodnutia (výmery) dodávateľom a stálym odberateľom daných výrobkov známym v čase vydania týchto rozhodnutí a ďalej národným výborom a ústredným orgánom, ktoré si ich vyžiadajú.

Orgány a organizácie určené v osobitnom predpise²) sú povinné vydávať cenníky opakovane dodávaných výrobkov, prehľady veľkoobchodných cien reprezentantov neštandardných výrobkov, prehľady cenových limitov, ako aj dodatky k nim tak, aby sa zabezpečila priebežná a včasná informovanosť odberateľov i dodávateľov o cenách nových výrobkov aj o zmenách cien.

Výrobky dodávané za maloobchodné ceny sa musia označiť platnou maloobchodnou cenou tak, aby pri ich nákupe bola zreteľne viditeľná, a to na výrobku alebo na jeho obale, pokiaľ príslušný cenový úrad neustanoví iný spôsob označenia cenou.

Cenovou kontrolou sa zisťuje dodržiavanie cenových predpisov, cenových rozhodnutí a predpisov, ktoré súvisia s plánovaním, tvorbou a uplatnením cien, a overuje sa účinnosť cien, cenových opatrení a vnútorných cenových kontrol. Výsledky cenových kontrol sa využívajú pre zdokonaľovanie riadenia cien a pre opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

Cenovú kontrolu vykonávajú kontrolné orgány oprávnené na to podľa osobitných predpisov.³) Vedúci pracovníci, odborné útvary a kontrolné útvary orgánov a organizácií plánujú a vykonávajú cenovú kontrolu ako súčasť riadenia. Spravujú sa pritom osobitnými predpismi pre kontrolnú činnosť.⁴)

Organizácie sú povinné vykonávať odberateľskú kontrolu dodržiavania platných cien i podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok, za ktorých sú ceny určené, s výnimkou menej významných dodávok pre výrobnú a vlastnú konečnú spotrebu organizácie ustanovených osobitným predpisom.⁵) Pri výrobkoch dodávaných pre tuzemskú investičnú výstavbu je povinný vykonať odberateľskú kontrolu cien len prvý odberateľ a investor.

Ustanovenia tejto časti platia pre organizácie uvedené v § 9 ods. 1 zákona č. 161/1982 Zb. Podmienky a spôsob vykonávania jednotlivých dodatkových odvodov ústrednými orgánmi republík a národnými výbormi a nimi riadenými rozpočtovými a príspevkovými organizáciami sú upravené osobitnými predpismi.⁶)

Dodatkové odvody prostriedkov získaných porušením cenových predpisov⁷) (ďalej len „neoprávnene získané prostriedky“) slúžia na odčerpanie prostriedkov, ktoré podľa cenových predpisov organizácii nepatria, a na presadzovanie cenovej disciplíny v organizáciách.

Dodatkové odvody na odčerpanie prostriedkov na základe cenového znevýhodnenia alebo v dôsledku cenových opatrení⁸) sa používajú v prípadoch, keď je táto forma ekonomicky a administratívne vhodnejšia ako zníženie alebo zvýšenie cien.

Dodatkové odvody organizácie odvádzajú do toho istého rozpočtu ako odvod zo zisku, odvod voľného zostatku zisku, odvod dôchodkovej dane, príspevku na sociálne zabezpečenie a daň zo zisku podľa zákona o poľnohospodárskej dani.⁹) Rozpočtové a príspevkové organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi odvádzajú dodatkové odvody do štátneho rozpočtu československej federácie.

Na ukladanie dodatkových odvodov upravených týmto nariadením sa nevzťahuje správny poriadok a predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov.¹⁰)

Dodatkový odvod neoprávnene získaných prostriedkov je splatný do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o jeho uložení. Ak sa tento odvod vykonáva bez rozhodnutia príslušného orgánu, je splatný do pätnástich dní po uplynutí mesiaca, v ktorom sa neoprávnene získané prostriedky zistili. V ostatných prípadoch je dodatkový odvod splatný najneskôr tretí deň pred koncom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa má odviesť. Organizácia je povinná predložiť v lehote splatnosti dodatkového odvodu príslušnému finančnému orgánu výpočet dodatkového odvodu, pokiaľ nie je výška odvodu určená v rozhodnutí o jeho uložení.

Rozhodnutie o uložení dodatkového odvodu je konečné.

Pre správu dodatkových odvodov platia ustanovenia osobitných predpisov.¹¹)

Za neoprávnene získané prostriedky sa považujú prostriedky, ktoré organizácia získala tým, že

Pokiaľ organizácia cenu nenavrhla ani neurčila (nedojednala), získa neoprávnene prostriedky podľa odseku 1 písm. a) bod 1 a 2 len vtedy, ak

Neoprávnene získané prostriedky sa určia ako

Neoprávnene získané prostriedky podľa odseku 3 sa vyčíslia za obdobie 3 rokov pred prvým dňom mesiaca, v ktorom boli zistené, a ďalej za čas po tomto dátume až do uloženia dodatkového odvodu; pritom sa neprihliada na dátum uskutočnenia zmeny nesprávnej ceny. Za neoprávnene získané prostriedky sa nepovažujú prostriedky získané uplatnením dočasnej ceny, pokiaľ sa vyrovná podľa osobitných predpisov.¹⁴)

Neoprávnene získané prostriedky sa vyčíslia vyčerpávajúcim spôsobom, a pokiaľ ho nemožno použiť, uplatní sa výberový spôsob;¹⁵) výberový spôsob určí kontrolný orgán a v prípade vlastného zistenia organizácie, jej nadriadený orgán. Pokiaľ nemožno uplatniť uvedené spôsoby, postupuje sa podľa ustanovenia § 12 ods. 3.

Ak organizácia pri tom istom výrobku získa prostriedky podľa odseku 1 písm. a) alebo b) a súbežne podľa odseku 1 písm. e) až h), odvedie organizácia neoprávnene získané prostriedky podľa toho ustanovenia cenového predpisu, ktorého porušením získala vyššiu sumu.

Predmetom dodatkového odvodu sú neoprávnene získané prostriedky podľa § 11 po odpočítaní prostriedkov, ktoré

Pri dodávkach pre investičnú výstavbu podliehajú dodatkovému odvodu neoprávnene získané prostriedky na základe faktúry alebo splátkových listov. Od dodatkového odvodu sa odpočítajú sumy získané v trojročnom období, ktoré boli alebo budú odberateľovi vrátené odpočtom v bezprostredne nasledujúcej splátke alebo faktúre.

Ak úhrn neoprávnene získaných prostriedkov nemožno zistiť vyčerpávajúcim ani výberovým spôsobom,¹⁵) tvorí dodatkový odvod desaťnásobok neoprávnene získaných prostriedkov preukázaných pri kontrole. Od desaťnásobku sa neodpočítajú prostriedky vrátené organizáciám a občanom.

Ak organizácia získa neoprávnene prostriedky podľa § 11 ods. 1 podľa vlastného zistenia alebo podľa zistenia jej nadriadeného generálneho (odborového) riaditeľstva, priamo nadriadeného družstevného alebo spoločenského orgánu, odvedie dodatkový odvod do príslušného rozpočtu bez osobitného rozhodnutia.

Ak iný orgán než orgán uvedený v odseku 4 zistí, že organizácia získala neoprávnene prostriedky, dodatkový odvod sa zvyšuje o 50 % úhrnu neoprávnene získaných prostriedkov podľa § 11. Ak obchodná, odbytová alebo zásobovacia organizácia porušila pri predaji za maloobchodnú cenu cenové predpisy spôsobom uvedeným v § 11 ods. 1 písm. a), vypočíta sa zvýšenie dodatkového odvodu zo sumy, o ktorú sa nesprávne zvýšila obchodná zrážka alebo odbytová prirážka (zrážka). Zvýšenie dodatkového odvodu sa neuplatňuje v prípadoch uvedených v odseku 3 a v § 11 ods. 1 písm. d) až ch).

Dodatkový odvod včítane jeho zvýšenia ukladá kontrolný orgán, ktorý porušenie cenových predpisov zistil. Ak na to podľa osobitných predpisov nemá oprávnenie alebo oprávnenie má a dodatkový odvod neuloží, uloží ho cenový úrad republiky príslušný podľa sídla organizácie, ktorej sa má dodatkový odvod uložiť.

Dodatkový odvod včítane jeho zvýšenia sa ukladá kontrolovanej organizácii. Ak cenové predpisy porušilo generálne riaditeľstvo trustu, koncern alebo odborový podnik, ukladá sa dodatkový odvod tej organizácii, ktorá získala neoprávnene prostriedky, a zvýšenie dodatkového odvodu sa ukladá uvedenému orgánu hospodárskeho riadenia.

Generálnemu riaditeľstvu trustu, koncernu alebo odborovému podniku sa uloží dodatkový odvod, pokiaľ postupovali spôsobom uvedeným v § 11 ods. 1 písm. d) až ch).

Vykonaním dodatkového odvodu do príslušného rozpočtu nie sú dotknuté nároky organizácií a občanov, na úkor ktorých sa prostriedky neoprávnene získali.

Spôsob premietania neoprávnene získaných prostriedkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) do plnenia ukazovateľov plánov, do vzťahov k štátnym rozpočtom a rozpočtom národných výborov a do rozpočtov stavieb určujú príslušné ústredné orgány tak, aby pôsobili rovnako, ako keby k porušeniu cenových predpisov nedošlo.

Príslušný cenový orgán¹⁹) môže namiesto cenového znevýhodnenia výrobkov technicky a morálne zastaraných a výrobkov nedosahujúcich určenú akosť alebo efektívnosť vykonávaného podľa osobitného predpisu²⁰) alebo podľa rozhodnutí cenových úradov uložiť organizácii dodatkový odvod, a to najviac 30 % z ceny príslušného výrobku. Dodatkový odvod sa vypočíta z množstva výrobkov skutočne dodaných od dátumu cenového znevýhodnenia, najmenej však z množstva, ktoré sa má po dobu cenového znevýhodnenia dodať podľa plánu odbytu a ak nie je tento plán v potrebnom členení zostavovaný, z množstva podľa zmlúv o dodávkach.

Dodatkový odvod až 30 % zo základnej ceny finálneho výrobku môže príslušný cenový úrad uložiť aj výrobnej organizácii alebo organizácii poverenej vykonávaním zahraničného obchodu, ktorá na dodávaný finálny výrobok nezabezpečuje nevyhnutne potrebné množstvo náhradných dielcov. Dodatkový odvod sa vypočíta najviac z množstva finálnych výrobkov dodávaných v predchádzajúcom roku, prípadne vo dvoch rokoch, keď boli dodávané, ak ide o výrobky, ktoré sa prestali vyrábať alebo dovážať.

Príslušný cenový orgán môže uložiť dodatkový odvod tých prostriedkov, ktoré organizácia získala ako dôsledok cenových opatrení, najmä v prípadoch zníženia cien nakupovaných surovín, materiálov a výrobkov alebo povolenej odchýlky od podstatných kvalitatívnych alebo dodacích podmienok dodávaného výrobku, na uplatnenie cien rozdielnych pre dodávateľov a odberateľov a v ďalších prípadoch, keď organizácia získa prostriedky bez vlastnej zásluhy.

Dodatkový odvod podľa odseku 1 sa neukladá za dovážané výrobky a za objem výrobkov dodaných na vývoz.

Spôsob riešenia dôsledkov uplatnenia dodatkových odvodov v ukazovateľoch štátnych a hospodárskych plánov, v štátnych rozpočtoch a v rozpočtoch národných výborov a v sústave hmotnej zainteresovanosti organizácií určujú príslušné orgány tak, aby pôsobili na organizáciu rovnako ako zníženie, prípadne zvýšenie cien.

Federálny cenový úrad pre organizácie riadené orgánmi federácie a Český cenový úrad alebo Slovenský cenový úrad pre organizácie riadené orgánmi republík môžu so súhlasom príslušného ministerstva financií na zamedzenie tvrdosti a nezrovnalostí, prípadne ak to vyžadujú spoločenské záujmy, povoliť úľavu z dodatkových odvodov. Socialistické organizácie a ich organizačné jednotky predkladajú žiadosť o úľavu prostredníctvom nadriadeného ústredného orgánu. Organizácie riadené národnými výbormi robia tak prostredníctvom príslušného krajského národného výboru, prípadne prostredníctvom Národného výboru hlavného mesta Prahy alebo Národného výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy. Žiadosť musí obsahovať aj rozbor finančnej situácie organizácie.

Neoprávnene získané prostriedky zistené z cenových kontrol začatých do 31. decembra 1985 sa posudzujú a vyrovnajú podľa predpisov platných do tohto dátumu.

Zrušujú sa:

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1986.