Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí o cestovných náhradách 1989

Touto vyhláškou sa upravujú náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov a niektoré ďalšie náhrady pri tuzemských pracovných cestách, pri preložení na pracovisko v inej obci, pri prijatí, pri niektorých prácach vyplývajúcich z osobitnej povahy povolania a v ďalších prípadoch uvedených vo vyhláške.

Vyhláška sa vzťahuje

Výdavkami podľa tejto vyhlášky sa rozumie rozdiel medzi pravidelnými výdavkami pracovníka a nevyhnutnými vyššími výdavkami, ktoré pracovníkovi vznikajú v súvislosti s úkonmi uvedenými v § 1 ods.1.

Pravidelným pracoviskom (pracoviskami) pracovníka je na účely tejto vyhlášky organizačná jednotka (jednotky) organizácie (závod, prevádzka a pod.) dohodnutá ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, prípadne inak určená organizáciou. Ak sa ako miesto výkonu práce dohodne celá obec a organizácia neurčí niektorú organizačnú jednotku (jednotky) v obci, sú pravidelnými pracoviskami všetky organizačné jednotky v obci. Ak sa ako miesto výkonu práce dohodne územie širšie ako jedna obec, sú pravidelnými pracoviskami všetky organizačné jednotky v obci sídla organizácie, pokiaľ organizácia neurčí ako pravidelné pracovisko určitú organizačnú jednotku (jednotky). Ak sa ako miesto výkonu práce dohodne územie širšie ako jeden kraj, môže organizácia pracovníkovi určiť ako pravidelné pracovisko aj jeho bydlisko v obci pobytu, aj keď v tejto obci organizácia nemá organizačnú jednotku.

Prechodným pracoviskom sa rozumie miesto mimo pravidelného pracoviska, na ktorom plní pracovník pracovné úlohy pri pracovnej ceste.

Obcou pobytu sa rozumie obec, v ktorej je pracovník hlásený na trvalý pobyt.¹) Inú obec môže organizácia určiť za obec pobytu pracovníka na jeho žiadosť, ak pracovník v nej býva; tým sa rozumie, že je v nej vlastníkom alebo užívateľom bytu, za ktorý mu vznikajú výdavky, alebo v nej žije v spoločnej domácnosti vlastníka (užívateľa) bytu. Ak organizácia zistí, že pracovník v obci pobytu nebýva alebo nemá iný závažný dôvod, aby do tejto obce dochádzal, môže mu na účely tejto vyhlášky určiť za obec pobytu tú obec, v ktorej sa pracovník skutočne zdržiava, ak je to pre ňu hospodárnejšie.

Obcou pravidelného i prechodného pracoviska a obcou pobytu sa rozumie katastrálne územie obce (mesta, strediskovej obce), prípadne všetky katastrálne územia (územno-technické jednotky), ktoré územie obce vypĺňajú.²)

Organizácia aj pracovníci sú povinní postupovať pri vykonávaní vyhlášky s najväčšou úspornosťou; pri všetkých opatreniach, ktorých dôsledkom je výplata náhrad, vopred uvážia, či sú nevyhnutne potrebné a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť úspornejšie iným vhodným spôsobom.

Pre určenie začiatku a konca pracovnej cesty vykonávanej verejným hromadným dopravným prostriedkom je rozhodujúci čas odchodu (prípadne obsadenie miesta) a čas príchodu určený cestovným (prepravným) poriadkom verejného hromadného dopravného prostriedku (s výnimkou miestneho dopravného prostriedku), ktorý pracovník použije na prekonanie vzdialenosti medzi obcou, ktorá bola určená ako východisko cesty, a obcou prechodného pracoviska a medzi obcou prechodného pracoviska a miestom ukončenia cesty. Pri použití lietadla je rozhodujúci cestovným poriadkom určený, prípadne skutočný čas odchodu autobusu z východiskového miesta dopravy cestujúcich na letisko a skutočný čas jeho príchodu na toto východiskové miesto.

V odôvodnených prípadoch organizácia určí začiatok a koniec pracovnej cesty odchylne s prihliadnutím na podmienky dopravy, najmä započíta čas strávený cestou k určenému dopravnému prostriedku a späť, pokiaľ je aspoň o 30 minút dlhší, ako je pracovníkova cesta z bydliska na pravidelné pracovisko, a prihliadne na meškanie verejného dopravného prostriedku pri spiatočnej ceste. Organizácia však nesmie paušálne pripočítavať určitý čas pred odchodom verejného hromadného dopravného prostriedku alebo po jeho príchode.

Pri použití iného než verejného hromadného dopravného prostriedku je pre určenie začiatku a konca pracovnej cesty rozhodujúci určený čas jeho odchodu z východiska cesty a skutočný čas jeho príchodu na miesto ukončenia cesty. V ostatných prípadoch je rozhodujúci čas skutočne strávený na pracovnej ceste.

Ak má pracovník na základe dohody o vykonaní práce uskutočniť pracovnú úlohu v mieste mimo obce pobytu, môže s ním organizácia v dohode dojednať, že mu poskytne náhrady ako pri pracovnej ceste. V dohode o pracovnej činnosti môže organizácia dojednať poskytovanie náhrad ako pri pracovných cestách, ak pracovníkovi určí pravidelné pracovisko.

Pri pracovnej ceste, na ktorú organizácia vyšle pracovníka plniť pracovné úlohy na prechodné pracovisko mimo obce pravidelného pracoviska a mimo obce pobytu, poskytne organizácia pracovníkovi

Pri pracovnej ceste, na ktorú organizácia vyšle pracovníka plniť pracovné úlohy na prechodné pracovisko v obci pravidelného pracoviska alebo v obci pobytu, alebo pri ceste z pravidelného pracoviska na iné pravidelné pracovisko v tej istej obci poskytne organizácia pracovníkovi iba

Ak je pracovník, ktorého obec pravidelného pracoviska nie je zhodná s obcou pobytu, vyslaný na pracovnú cestu z obce pravidelného pracoviska do obce pobytu alebo ak je mimoriadne povolaný z obce pobytu do obce pravidelného pracoviska, pričom mu vzniknú vyššie výdavky, poskytne mu organizácia popri náhradách uvedených v odseku 2

Pracovníkovi patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu medzi obcou východiska cesty, obcou (obcami) prechodného pracoviska a obcou miesta ukončenia cesty. Ak si pracovník nemohol obstarať ubytovanie v obci prechodného pracoviska, uhrádza mu organizácia aj preukázané cestovné výdavky za cestu do miesta ubytovania a späť. Cestovnými výdavkami sú výdavky za cestovný lístok (cestovné), letenku, miestenku, za použitie lôžkového alebo ležadlového vozňa a za použitie nájomného auta. Pri ceste vlakom do vzdialeností nad 200 km jedným smerom uhrádza sa cestovné za prvú vozňovú triedu; inak sa cestovné uhrádza iba za druhú vozňovú triedu.

Organizácia poskytne náhradu podľa odseku 1, ak pracovník cestovné výdavky preukáže (cestovným lístkom, letenkou, miestenkou a pod.). Pracovník je povinný využiť možnosť zliav cestovného, ak je to účelné, s výnimkou cestovných výhod, ktoré mu patria ako rodinnému príslušníkovi pracovníka odvetvia dopravy.

Pri strate dokladu o cestovných výdavkoch výnimočne možno tieto výdavky preukázať písomným vyhlásením pracovníka vyslaného na pracovnú cestu, ktoré potvrdí pracovník, ktorý dal príkaz vykonať pracovnú cestu, a prípadne spoluúčastník cesty.

Ak pracovník pri pracovnej ceste použije z vážnych dôvodov iný verejný hromadný dopravný prostriedok, než ktorý mu organizácia určila (§ 3 ods. 1), poskytne mu náhradu preukázaných cestovných výdavkov s výnimkou výdavkov za letenku; inak mu poskytne náhradu vo výške cestovného za určený verejný hromadný dopravný prostriedok za predpokladu, že preukáže výdavky za použitý dopravný prostriedok.

Podmienky používania vlastných cestných motorových vozidiel a iných vlastných dopravných prostriedkov a služobných vozidiel zverených pracovníkom do osobnej starostlivosti pri pracovných cestách a náhrady zaň ustanovujú osobitné predpisy.³)

Organizácia pracovníkovi uhrádza aj cestovné výdavky za dopravu v obci východiska a miesta ukončenia cesty a v obci prechodného pracoviska (ubytovania). Výdavky za použitie iných než miestnych hromadných dopravných prostriedkov je pracovník povinný preukázať.

Pokiaľ čas strávený na pracovnej ceste inak ako plnením pracovných úloh spadá do pracovného času vyplývajúceho z určeného rozvrhu pracovných smien pracovníka (ďalej len „pracovný čas“), považuje sa za čas zameškaný pre prekážky v práci na strane organizácie. Za tento čas patrí pracovníkovi odmieňanému podľa mzdových predpisov hodinovou mzdovou tarifou náhrada mzdy vo výške priemerného hodinového zárobku bez mzdy za nadčasovú prácu; pracovníkovi odmieňanému mesačnou mzdou náhrada mzdy vo výške pomernej časti jeho základnej mesačnej mzdy.

Za čas strávený na pracovnej ceste prekonaním vzdialenosti medzi obcou východiska cesty, obcou (obcami) prechodného pracoviska (ubytovania) a obcou miesta ukončenia cesty mimo pracovného času patrí pracovníkovi náhrada za stratu času, ktorá je za každú celú hodinu

Náhrada podľa odseku 2 nepatrí, ak pracovníkovi patrí za tento čas mzda za výkon práce; toto ustanovenie sa nevzťahuje na pracovníkov, ktorým organizácia poskytuje podľa osobitného predpisu odmeny za vedenie vozidla v súvislosti s výkonom povolania.⁴)

S pracovníkom činným na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru⁵) možno v tejto dohode dojednať poskytovanie náhrady odmeny (odsek 1) a náhrady za stratu času (odsek 2), ak organizácia s pracovníkom v dohode dojedná rozvrhnutie času výkonu práce (začiatok a koniec).

Pri pracovnej ceste, ktorá netrvá celý kalendárny deň, patrí pracovníkovi stravné vo výške

Za deň, keď sa nastúpila pracovná cesta, ktorá spadá do dvoch alebo viacerých kalendárnych dní, a za deň, keď sa ukončila, patrí pracovníkovi stravné podľa odseku 2. Ak bolo treba takú pracovnú cestu nastúpiť pred 6. hodinou alebo ju ukončiť po 20. hodine, patrí pracovníkovi za deň nástupu alebo ukončenia cesty stravné podľa odseku 1.

Pri pracovnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní, sa upustí od oddeleného počítania stravného za jednotlivé dni, ak to je pre pracovníka výhodnejšie. Pri niekoľkých pracovných cestách vykonávaných v jednom kalendárnom dni sa stravné poskytuje za každú cenu samostatne.

Predchádzajúcimi ustanoveniami nie sú dotknuté predpisy pre hospodárenie s prostriedkami na pohostenie a dary.

Za každú noc, ktorú pracovník strávi na pracovnej ceste, patrí mu nocľažné vo výške 20 Kčs, ak mu organizácia nezabezpečí bezplatné ubytovanie alebo ak pracovník nepoužije lôžkový alebo ležadlový vozeň.

Pracovníkom vykonávajúcim montážne práce na staveniskách a pracovníkom na pracoviskách obdobného charakteru, ktoré určí organizácia po dohode s odborovým orgánom, zabezpečí organizácia zásadne bezplatné ubytovanie spravidla v závodných zariadeniach; v tomto prípade nocľažné pracovníkom nepatrí. Náklady organizácie na bezplatné ubytovanie pracovníka môžu byť najviac 20 Kčs denne; výnimku môže v odôvodnených prípadoch povoliť príslušný ústredný orgán.

Ak organizácia nezabezpečí bezplatné ubytovanie podľa odseku 2 alebo ak ho pracovník z vážnych dôvodov odmietne použiť, poskytne mu organizácia nocľažné vo výške 12 Kčs za každú noc. Vážnym dôvodom odmietnutia bezplatného ubytovania je najmä skutočnosť, že ubytovňa nezodpovedá predpisom o hygienických požiadavkách na zriaďovanie a prevádzku hromadných ubytovní,⁶) prípadne iným normám.

Ak je výdavok za ubytovanie vyšší ako ustanovené nocľažné, uhrádza sa pracovníkovi v preukázanej výške namiesto nocľažného. Ubytovacie zariadenie nesmie viazať ubytovanie tuzemských hostí pri pracovných cestách na povinný odber raňajok a zahŕňať ich cenu do ceny za ubytovanie. Pokiaľ pracovník príjme v ubytovacom zariadení raňajky, uhradí mu organizácia iba výdavok za ubytovanie bez ceny raňajok.

Ak pracovník cestuje v noci a nepoužije lôžkový alebo ležadlový vozeň, patrí mu popri náhrade za stratu času nocľažné alebo náhrada výdavku za ubytovanie iba vtedy, ak je nutený sa tej istej noci ubytovať pre včasný príchod alebo neskorý odchod.

Iné výdavky, ktoré pracovníkovi vznikajú popri výdavkoch za dopravu, za stravovanie a ubytovanie a ktoré pracovník musí nevyhnutne vynaložiť v súvislosti s plnením pracovných úloh na pracovnej ceste, organizácia mu uhrádza v preukázanej výške ako nevyhnutné vedľajšie výdavky (napr. poplatky za dopravu a úschovu nevyhnutných osobných a služobných batožín, pracovných pomôcok a náradia, za parkovanie vozidiel, za telefón, za kúpeľňu). Ako nevyhnutné vedľajšie výdavky sa neuhrádzajú výdavky za pranie bielizne, čistenie šiat a obuvi, poplatky za súkromné telefonické hovory a pod.

Ustanovenia tejto časti sa nevzťahujú na cesty uskutočňované pri výkone niektorých prác vyplývajúcich z osobitnej povahy povolania, ak za ne pracovníkom patria náhrady podľa časti IV.

Náhrady podľa tejto časti sa poskytujú pracovníkovi, ktorý bol v záujme organizácie preložený na pracovisko mimo obce pravidelného pracoviska a obce pobytu, a pracovníkovi, ktorý bol takto preložený na vlastnú žiadosť, pretože podľa lekárskeho posudku nie je vhodné, aby ďalej pracoval na doterajšom pracovisku (ďalej len „obec preloženia“).

Za dni cesty do obce preloženia pri nástupe do práce a za dni cesty späť po skončení preloženia patria preloženému pracovníkovi (ženatému aj slobodnému) náhrady ako pri pracovnej ceste.

Pracovníkom organizácií stavebnej výroby, ktorým je pridelená práca na stavenisku, organizácia poskytne

Náhrady podľa odseku 1 nepatria pracovníkom organizácií stavebnej výroby, ktorí majú organizáciou určené pravidelné pracovisko mimo staveniska a z neho, prípadne z obce pobytu sú vysielaní na pracovné cesty na stavenisko, pracovníkom, ktorí sú vysielaní na montážne práce a ďalšie vybrané práce na stavenisku (§ 23), a ďalej vodičom cestných motorových vozidiel, závozníkom a posádkam mechanizmov na motorových podvozkoch, pokiaľ im nie je pridelená práca na stavenisku (§ 24).

Pracovníkom investora a pracovníkom projektových organizácií, ktorí sú predelení na stavenisko, patria náhrady podľa tejto časti, iba ak sú dlhodobo poverení výkonom investorského alebo autorského dozoru na stavenisku; v ostatných prípadoch sa týmto pracovníkom poskytujú náhrady ako pri pracovných cestách.

Staveniskom sa rozumie priestor určený plánom organizácie výstavby pre stavbu alebo súbor stavieb a pre zariadenie staveniska. Staveniskom je aj závod (stavebná správa), ak je umiestnený v priestore staveniska a zriadený len na čas realizácie stavby, prípadne súboru stavieb, ako aj pracovisko prechodných oblastných staveniskových základní. Staveniskom sa rozumie aj pracovisko, kde organizácia stavebnej výroby vykonáva stavebné opravné a udržiavacie práce.

Organizáciami stavebnej výroby sa na účely tejto vyhlášky rozumejú dodávateľské stavebné organizácie zahrnuté v pláne stavebníctva podľa jednotných metodických pokynov vydaných Štátnou plánovacou komisiou a Federálnym ministerstvom financií.⁷)

Pracovníkom stavebnej výroby v ostatných organizáciách sa poskytujú náhrady pri prácach na staveniskách, len pokiaľ to ustanovuje príslušný ústredný orgán po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí a s príslušným ministerstvom stavebníctva.

Náhrada cestovných výdavkov sa poskytuje pracovníkom, ktorí z obce pobytu denne dochádzajú do práce na stavenisko, ktoré je v inej obci a je vzdialené viac ako 10 km.

Náhrada cestovných výdavkov sa poskytuje vo výške preukázaného cestovného za verejný hromadný dopravný prostriedok určený organizáciou s výnimkou miestnych dopravných prostriedkov v obci pobytu; pri ceste vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu.

Ak pracovník vykonáva denne cestu na stavenisko so súhlasom organizácie inak než verejným hromadným dopravným prostriedkom, patrí mu za každý deň, keď príde do práce na stavenisko, pri vzdialenosti z obce pobytu na stavenisko väčšej ako 10 km až do 20 km 1 Kčs, pri vzdialenosti väčšej ako 20 km 2 Kčs.

Ak do blízkosti staveniska nie je spojenie verejným hromadným dopravným prostriedkom a pracovník vykonáva na žiadosť organizácie cestu vlastným osobným vozidlom, poskytne mu organizácia náhrady ustanovené predpismi o náhradách za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách.³)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia aj pre dni cesty na prvý nástup práce na stavenisko a pre dni cesty do obce pobytu pri skočení pracovného pomeru, ako aj pre dni cesty, pri pridelení práce na inom pracovisku; v tomto prípade sa pracovníkovi poskytne aj náhrada preukázaných výdavkov za miestenku a za použitie lôžkového (ležadlového) vozňa a náhrada mzdy za čas strávený na ceste podľa § 6 ods. 1.

Pracovník je povinný využívať možnosť poskytovaných zliav cestovného. Ak pracovník má možnosť využívať cestovné výhody poskytované mu ako pracovníkovi odvetvia dopravy alebo ak organizácia zabezpečuje jeho dopravu bezplatne, náhrady cestovných výdavkov mu nepatria.

Ak je pracovníkovi pridelená práca na stavenisku na kratší čas ako 14 dní, patrí mu náhrada cestovného, aj keď je stavenisko vzdialené menej ako 10 km od obce pobytu.

Ak pracovníci, ktorí poberajú odlučné, sú nútení ubytovať sa mimo staveniska pre nedostatok vhodného ubytovania na stavenisku, patria im náhrady cestovných výdavkov (včítane miestneho dopravného) za cestu z miesta ubytovania do práce na stavenisko a späť, i keď vzdialenosť miesta ubytovania od staveniska je menšia ako 10 km.

Pri posudzovaní času stráveného cestou vychádza organizácia z použitia časovo najvhodnejšieho a hospodárneho verejného hromadného dopravného prostriedku a z času cesty z bydliska na najbližšie miesto nástupu do tohto prostriedku a z miesta výstupu z neho pri ceste na stavenisko a späť, ale nezahŕňa doňho čas čakania na dopravný prostriedok pri nastúpení cesty na stavenisko alebo späť po skončení práce.

Ak pracovník nepoužije verejný hromadný dopravný prostriedok, rozumie sa časom stráveným cestou čas, ktorý by pracovník na cestu potreboval, keby použil tento prostriedok čo najvhodnejšie.

Staveniskové odlučné podľa odseku 1 dostanú aj ostatní pracovníci za dni, v ktorých sa ubytujú v obci staveniska alebo v jej blízkom okolí preto, že im organizácia nariadila prácu alebo pracovnú pohotovosť na stavenisku, pre ktorú sa v tieto dni do obce pobytu nemôžu vrátiť.

Staveniskové odlučné sa poskytne pracovníkovi aj za dni cesty na jeho prvý nástup do práce na stavenisku a za dni cesty do obce pobytu pri skončení pracovného pomeru, ako aj za dni cesty pri pridelení práce na inom stavenisku (pracovisku), ak jeho neprítomnosť v bydlisku trvá v kalendárnom dni dlhšie ako 11 hodín a ak sa do bydliska nevracia.

Ak pracovník na dni pracovného pokoja odíde do obce pobytu alebo ak to možno od neho požadovať, staveniskové odlučné mu za tieto dni nepatrí; patrí mu však náhrada vo výške cestovného za cestu do obce pobytu a späť, najviac však do úhrnu staveniskového odlučného za tieto dni, pokiaľ organizácia nezabezpečí dopravu bezplatne. Možnosť požadovať od pracovníka, aby odišiel na dni pracovného pokoja do obce pobytu, posudzuje organizácia individuálne. Na stavbách s päťdňovým pracovným týždňom môže požadovať, aby pracovník na dni pracovného pokoja odišiel do obce pobytu, keď po odpracovaní posledného pracovného dňa v týždni určeného rozvrhom pracovného času pracovník pri použití najvhodnejšieho dopravného spojenia dosiahne toho istého dňa obec pobytu.

Ak pracovník, ktorému sa inak poskytuje staveniskové odlučné, je vyslaný na pracovnú cestu, poskytne mu organizácia odlučné namiesto stravného, ak to je pre pracovníka výhodnejšie.

Pokiaľ ide o ubytovanie pracovníkov a nocľažné, postupuje organizácia podľa § 8 ods. 2 až 4. Ustanovenia § 13 ods. 5 a 6 platia obdobne.

Pracovníkom organizácií stavebnej výroby, ktorí sú vysielaní na montážne práce na staveniskách, patria náhrady ako pri pracovných cestách (§ 3 až 9).

Za montážne práce sa považujú:

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na technicko-hospodárskych pracovníkov, ktorí na staveniskách riadia práce a pracovníkov uvedených v týchto odsekoch, prípadne sa na týchto prácach zúčastňujú.

Ak organizácia stavebnej výroby nepridelí prácu na stavenisku

Pracovníkom, u ktorých častá zmena miesta výkonu práce vyplýva z osobitnej povahy povolania (pracovníkom v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve, geodetom, prevádzkovým pracovníkom ČSD a iným pracovníkom dopravy, členom lodných posádok, kominárom, doručovateľom a pod.), patria osobitné paušálne náhrady vo výške a za podmienok ustanovených príslušným ústredným orgánom po dohode s príslušným odborovým orgánom a Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí, a ak ide o ústredný orgán republiky, aj po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí republiky.

Ak pracovník trávi dovolenku alebo dni pracovného pokoja v obci prechodného pracoviska bezprostredne pred vyslaním na pracovnú cestu, začína sa pracovná cesta v obci prechodného pracoviska; náhrada cestovných výdavkov, stravné a náhrada za stratu času za cestu do obce prechodného pracoviska mu nepatria. Ak sa pracovník nevracia z obce prechodného pracoviska do obce pravidelného pracoviska alebo do obce pobytu, pretože nastupuje dovolenku, skončí sa pracovná cesta v obci prechodného pracoviska ukončením pracovného výkonu; náhrada cestovných výdavkov, stravné a náhrada za stratu času pri ceste z obce prechodného pracoviska do inej obce mu nepatria; obdobne sa postupuje, ak pracovník zostáva v obci prechodného pracoviska tráviť dni pracovného pokoja a po ich uplynutí nepokračuje v plnení pracovných úloh na tomto pracovisku.

Ak pracovník v čase, keď poberá náhrady podľa tejto vyhlášky, nastúpi dovolenku na zotavenie, patrí mu v čase dovolenky iba náhrada výdavkov za ubytovanie, ak si ho z vážnych dôvodov i v tomto čase zachoval. Ak sa vracia do obce pravidelného pracoviska alebo pobytu, poskytne mu organizácia náhrady ako pri návšteve rodiny.

Pracovníkovi poberajúcemu náhrady podľa tejto vyhlášky patria náhrady aj v čase, keď nepracuje pre prekážky v práci, ak má v tomto čase nárok na náhradu mzdy, prípadne pre prerušenie práce v dôsledku nepriaznivých poveternostných vplyvov, alebo i v čase, keď je hmotne zabezpečený podľa predpisov o nemocenskom poistení, pokiaľ je hospodárne alebo nevyhnutné, aby pracovník zostal mimo obce pobytu. Ak je pracovník v tomto čase v obci pobytu alebo v mieste (zariadení), v ktorom mu nevznikajú zvýšené výdavky za stravovanie, a pracovník, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu, aj v obci pravidelného pracoviska, patrí mu iba náhrada výdavkov za ubytovanie, ak si ho z vážnych dôvodov i v tomto čase zachoval. Náhradou výdavkov za ubytovanie sa rozumie nocľažné, časť odlučného určená na úhradu ubytovacích výdavkov, prípadne rozdiel medzi touto sumou a preukázaným výdavkom za ubytovanie. Pri prekážkach v práci poskytne náhrady podľa tejto vyhlášky organizácia, ktorá ich pracovníkovi poskytovala pred vznikom prekážky.

Náhrady podľa tejto vyhlášky nepatria pracovníkovi za dni pracovného voľna, za ktoré mu nepatrí náhrada mzdy, s výnimkou dní, ktorých pracovný čas pracovník odpracoval, ani za dni, v ktorých neospravedlnene zameškal smenu alebo jej podstatnú časť. Ak zameškanie smeny bezprostredne nadväzuje na deň pracovného voľna alebo na deň pracovného pokoja alebo im predchádza, nepatria pracovníkovi náhrady ani za tieto dni.

Pracovníkovi, ktorý je v čase, keď poberá odlučné, vyslaný plniť pracovné úlohy do obce pobytu, poskytne organizácia za celé dni pobytu v tejto obci iba náhradu výdavkov za ubytovanie, ak si ho pracovník z vážnych dôvodov i v týchto dňoch zachoval. Za dni nastúpenia a ukončenia pracovnej cesty však pracovník dostane príslušné odlučné, náhrada cestovných výdavkov, náhradu za čas strávený na ceste, prípadne náhradu nevyhnutných vedľajších výdavkov.

Ak pracovník pri pracovnej ceste je povolaný z obce prechodného pracoviska na pracovný výkon do obce pravidelného pracoviska alebo do obce pobytu, výška stravného sa nemení, ak pracovník v ten istý kalendárny deň nastúpi cestu do obce prechodného pracoviska; inak sa mu poskytne stravné podľa § 7 ods. 2 a 3; ostatné náhrady sa mu poskytnú obdobne podľa odseku 1.

Ženatému pracovníkovi, ktorý poberá náhrady podľa tejto vyhlášky, poskytne organizácia každých 14 dní jeho odlúčenia od rodiny náhradu preukázaného cestovného (prípadne zľavneného cestovného) za dopravu verejným hromadným dopravným prostriedkom na návštevu jeho rodiny (bydliska) a späť s výnimkou lietadla a lôžkového a ležadlového vozňa. Slobodnému pracovníkovi poskytne organizácia túto náhradu raz za tri mesiace. Pri ceste vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu osobného vlaku a pri vzdialenosti nad 100 km jedným smerom aj príplatok na rýchlik.

Pokiaľ náhrada cestovného podľa odseku 1 neprekračuje súčet náhrad, ktoré by pracovník dostal (po znížení o náhradu za ubytovanie), keby zostal v obci pracoviska (ubytovania), nemusí výšku cestovného preukazovať. Náhrada do výšky tohto cestovného patrí pracovníkovi, aj keď na návštevu rodiny (bydliska) použije iný dopravný prostriedok.

Organizácia pracovníkovi výnimočne poskytne náhrady podľa odseku 1 alebo 2 za ďalšie cesty na návštevu jeho rodiny (bydliska), ak cestu vyvolajú mimoriadne závažné preukázané dôvody (napr. úmrtie, vážne ochorenie rodinného príslušníka).

Ak pracovníkovi pracovné alebo vážne osobné dôvody bránia, aby sám vykonal cestu na návštevu rodiny, a ak ho preto navštívi jeho rodinný príslušník, poskytne organizácia pracovníkovi za túto cestu rodinného príslušníka náhradu podľa odseku 1 alebo 2. V odôvodnených prípadoch môže organizácia poskytnúť náhrady preukázaného cestovného podľa odseku 1 aj za cestu druhého rodinného príslušníka.

Pri návšteve rodiny (bydliska) poskytne organizácia stravné podľa § 7 alebo odlučné podľa § 13 a 22 za deň odchodu a deň návratu iba za podmienky, že pracovník v tieto dni odpracuje ustanovený pracovný čas. Ak pracovník odchádza alebo ak sa vracia v deň pracovného pokoja, stravné alebo odlučné mu nepatrí. Za celé dni návštevy rodiny (bydliska) sa pracovníkovi poskytne iba náhrada za ubytovanie v obci prechodného pracoviska.

Organizácia môže pracovníkovi, ktorý sa vracia po skončení pracovného týždňa do obce pobytu, poskytnúť náhrady podľa odsekov 1, 2 a 5; tieto náhrady nesmú byť vyššie ako náhrady, ktoré by pracovník dostal (po znížení o náhradu za ubytovanie), keby zostal v obci pracoviska (ubytovania).

Ženatému pracovníkovi (vydatej pracovníčke) je postavený na roveň osamelý pracovník (pracovníčka), ktorý žije a hospodári v spoločnej domácnosti aspoň s jedným rodinným príslušníkom, ktorému poskytuje zaopatrenie a ktorý je uznaný na účely dane zo mzdy za osobu vyživovanú pracovníkom. Za spoločnú domácnosť sa nepovažuje iba poskytovanie výživného.

Rodinnými príslušníkmi pracovníka sa na účely tejto vyhlášky rozumejú manželka (manžel), druh (družka), vlastné alebo nevlastné deti, deti zverené do pestúnskej starostlivosti, vlastní aj nevlastní rodičia, pestúni, osvojenci a osvojitelia.

Pracovník je povinný neodkladne oznámiť organizácii každú zmenu vo svojich osobných pomeroch, ktorá má vplyv na poskytovanie náhrad podľa tejto vyhlášky; na zmenu v osobných pomeroch sa prihliadne odo dňa, keď táto zmena nastala.

V záujme zjednodušenia účtovania a zhospodárnenia náhrad najmä u pracovníkov, ktorí pravidelne vykonávajú časté pracovné cesty do rovnakých miest alebo v určitom okruhu rôznych miest, sa môžu náhrady ustanovené touto vyhláškou určiť paušálnymi mesačnými alebo dennými sumami zodpovedajúcimi očakávanému priemernému zvýšeniu výdavkov pracovníka (§ 2 ods. 1).

Pri určení výšky paušálnych náhrad sa vychádza z predpokladaného počtu nevyhnutných ciest, pre ktoré sa paušálna náhrada určí, z predpokladaného času trvania ciest, zo spôsobu ubytovania a výšky nocľažného, z predpokladaného spôsobu prekonania vzdialenosti, počtu prejdených kilometrov a výšky cestovného a zo sadzieb náhrad ustanovených touto vyhláškou; pri ceste peši a na bicykli mimo obce pravidelného pracoviska a obce pobytu sa použije ako náhrada za tieto úkony sadzba vo výške 0,40 Kčs za 1 km.

Pri určení výšky paušálnej náhrady výdavkov za používanie miestnych hromadných dopravných prostriedkov vychádza organizácia z priemerných skutočných výdavkov v uplynulých 6 mesiacoch alebo z predpokladaného počtu pracovných ciest nevyhnutne potrebných na splnenie pracovných úloh, z výšky týchto cestovných výdavkov a z výšky ceny predplatného cestovného lístku; vzhľadom na bežné výdavky pracovníka za cesty do práce a späť môže byť paušálna náhrada najviac 50% ceny predplatného cestovného lístku. Vyššiu paušálnu náhradu, najviac však v cene predplatného cestovného lístku, možno určiť iba v prípadoch, keď pracovník preukázateľne nepoužíva miestne hromadné dopravné prostriedky na cesty do práce a späť.

Pri určení paušálnych náhrad mesačnými alebo dennými sumami je organizácia povinná určiť aj spôsob krátenia paušálnych súm za dni ospravedlnenej a neospravedlnenej neprítomnosti pracovníka v práci; pritom sa použije aj ustanovenie § 26 ods. 4.

Na náhrady podľa tejto vyhlášky poskytne organizácia pracovníkovi na jeho žiadosť primeraný zúčtovateľný preddavok.⁸)

Vo vyúčtovaní sa musia uviesť a podľa potreby doložiť všetky okolnosti rozhodujúce pre poskytovanie náhrad. Pracovník, ktorý vyúčtovanie predkladá, zodpovedá za úplnosť a správnosť údajov vo vyúčtovaní.

Organizácie nesmú pracovníkom uhrádzať výdavky za cesty do práce na pravidelnom pracovisku (§ 2 ods. 2) a späť s výnimkou prípadov upravených touto vyhláškou, prípadne iným osobitným predpisom. Pokiaľ tieto cesty organizácia výnimočne zabezpečuje vlastným dopravným prostriedkom alebo prostriedkom iných organizácií na svoje náklady, je povinná vyžadovať od pracovníkov náhradu skutočných dopravných nákladov, a ak sú vyššie ako cestovné verejným hromadným dopravným prostriedkom, vo výške tohto cestovného; toto ustanovenie sa nevzťahuje na pracovníkov uvedených v § 21 ods. 1 a na výnimky povolené príslušným ústredným orgánom po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí a ministerstvom financií.

Náhrady za čas pred 1. júnom 1984 sa spravujú doterajšími predpismi. Na skutočnosti rozhodujúce podľa tejto vyhlášky pre ďalšie poskytovanie náhrad alebo ich výšku sa prihliada, aj keď nastali pred týmto dňom s výnimkou § 17 ods. 1 vety za bodkočiarkou.

Zrušujú sa:

Nedotknuté však zostávajú predpisy vydané na vykonanie § 20 vyhlášky č. 96/1967 Zb., ostatné osobitné predpisy o cestovných náhradách a opatrenia na odstránenie tvrdostí podľa § 30 vyhlášky č. 96/1967 Zb., pokiaľ nie sú v rozpore s § 36 ods. 1 tejto vyhlášky.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júnom 1984.