Zákon o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) 1984

Základné školy a stredné školy sú súčasťou československej výchovno-vzdelávacej sústavy a svojimi výchovno-vzdelávacími cieľmi a obsahom tvoria jednotný celok.

Sústavu základných a stredných škôl tvorí základná škola, stredné odborné učilište, gymnázium, stredná odborná škola a školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky v Českej socialistickej republike a Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky v Slovenskej socialistickej republike (ďalej len „ministerstvá školstva“) ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom typy a názvy jednotlivých druhov škôl uvedených v odseku 1.

Výchova a vzdelávanie sa uskutočňujú v českom alebo slovenskom jazyku. Občanom maďarskej, nemeckej, poľskej a ukrajinskej (rusínskej) národnosti sa v rozsahu primeranom záujmom ich národného rozvoja zabezpečuje právo na vzdelávanie v ich jazyku.

Výchova a vzdelávanie sú bezplatné.

V rozsahu určenom vládou Československej socialistickej republiky sa žiakom bezplatne poskytujú učebnice a učebné texty a základné školské potreby.

Základná škola poskytuje základy všeobecného polytechnického vzdelania; zabezpečuje rozumovú výchovu, výchovu k vedeckému svetonázoru, ideovo-politickú výchovu, výchovu k socialistickému vlastenectvu, socialistickému a proletárskemu internacionalizmu, mravnú, pracovnú, estetickú, telesnú výchovu a brannú výchovu žiakov.

Základná škola pripravuje žiakov na štúdium na všetkých druhoch stredných škôl.

Základnú školu navštevujú žiaci najdlhšie do splnenia povinnej školskej dochádzky (§ 34).

Základná škola má osem ročníkov; ročníky prvý až štvrtý tvoria prvý stupeň základnej školy, ročníky piaty až ôsmy tvoria druhý stupeň základnej školy. Prvý stupeň základnej školy poskytuje základné vedomosti a zručnosti, základné poznatky o prírode a spoločnosti, základné pracovné návyky a návyky kolektívneho konania. Druhý stupeň obsahovo nadväzuje na prvý stupeň a rozvíja výchovný a vzdelávací základ získaný na prvom stupni.

V miestach, kde nie sú podmienky na zriadenie všetkých ôsmich ročníkov základnej školy, môže sa zriadiť základná škola len s ročníkmi prvého stupňa. Žiaci, ktorí skončia posledný ročník takej školy, pokračujú v povinnej školskej dochádzke na základnej škole so všetkými ročníkmi, do obvodu ktorej patrí základná škola s ročníkmi prvého stupňa.

Školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť poskytujú pomocou osobitných výchovných a vyučovacích metód, prostriedkov a foriem výchovu a vzdelávanie mentálne, zmyslove alebo telesne postihnutým žiakom, žiakom s chybami reči, žiakom s viacerými chybami, ťažko vychovateľným žiakom a chorým a oslabeným žiakom umiestneným v zdravotníckych zariadeniach; pripravujú týchto žiakov na začlenenie do pracovného procesu a do života spoločnosti.

Školami pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť sú základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť; vzdelanie získané na týchto školách je rovnocenné so vzdelaním získaným na základnej škole a na ostatných stredných školách.

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ustanovenia vzťahujúce sa na základnú školu, a na stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť ustanovenia vzťahujúce sa na stredné školy.

Školami pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť sú aj osobitné školy, osobitné odborné učilištia a pomocné školy.

Do základných škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitných škôl a do pomocných škôl zaraďuje žiakov národný výbor.

Ministerstvá školstva po prerokovaní s ministerstvami zdravotníctva a ministerstvami práce a sociálnych vecí ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky zaradenia žiakov do základných škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, do osobitných škôl, do pomocných škôl a podmienky prijímania žiakov na osobitné odborné učilištia.

Základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie podľa § 5 a 6 spôsobom primeraným ich postihnutiu; zriaďujú sa ako školy pre sluchovo postihnutých žiakov, pre zrakovo postihnutých žiakov, pre žiakov s chybami reči, pre telesne postihnutých žiakov, pre žiakov s viacerými chybami, pre ťažko vychovateľných žiakov a pre chorých a oslabených žiakov umiestnených v zdravotníckych zariadeniach.

Základné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť majú osem ročníkov; ministerstvá školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom školy, ktoré majú deväť ročníkov.

Stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť poskytujú žiakom výchovu a vzdelávanie podľa § 7 a 8 spôsobom primeraným ich postihnutiu; na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť sa vzdelávajú zmyslovo alebo telesne postihnutí žiaci a ťažko vychovateľní žiaci, pokiaľ sa nemôžu vzdelávať spoločne so žiakmi ostatných stredných škôl.

Stredné školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť sa členia na tieto druhy: stredné odborné učilištia, gymnáziá a stredné odborné školy.

Národné výbory môžu zriaďovať stredné odborné učilištia pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť aj na prípravu mládeže na robotnícke povolania, ktorá sa nebude pripravovať pre určitú organizáciu.

Ministerstvá školstva po prerokovaní s ministerstvami zdravotníctva a s ministerstvami práce a sociálnych vecí môžu všeobecne záväzným právnym predpisom predĺžiť dĺžku štúdia na stredných školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť až o dva roky.

V osobitnej škole sa vzdelávajú žiaci s takými rozumovými nedostatkami, pre ktoré sa nemôžu s úspechom vzdelávať na základnej škole ani na základnej škole pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

V osobitnej škole sa žiaci s ohľadom na stupeň rozumovej vyspelosti vyučujú podľa rozdielnych učebných osnov. Podľa učebných osnov pre rozumovo vyspelejších sa vyučujú žiaci, u ktorých možno predpokladať, že po skončení vzdelávania na osobitnej škole budú môcť získať odbornú prípravu. Podľa učebných osnov pre rozumovo zaostávajúcich sa vyučujú žiaci, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

Osobitnú školu navštevujú žiaci najdlhšie do splnenia povinnej školskej dochádzky (§ 34 ods. 4).

Osobitné odborné učilište poskytuje odbornú prípravu v učebných odboroch s upravenými učebnými plánmi.

Osobitné odborné učilište pripravuje na výkon povolaní zodpovedajúcich príslušnému učebnému odboru. Príprava trvá dva až tri roky. Príprava na osobitnom odbornom učilišti sa ukončuje úspešným vykonaním záverečnej skúšky.

Osobitné odborné učilište môže tiež poskytovať prípravu na výkon jednoduchých činností žiakov, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

Osobitné odborné učilište sa zriaďuje a zrušuje podľa § 10 a vzťahujú sa naň ustanovenia § 11 až 14, § 20 ods. 2 a § 25 ods. 1, 2, 4, 5 a 6; národné výbory môžu zriaďovať osobitné odborné učilište aj na prípravu mládeže na robotnícke povolania, ktorá nebude pripravovaná pre určitú organizáciu.

Ministerstvá školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi sústavu učebných odborov, dĺžku prípravy na jednotlivých učebných odboroch a dĺžku prípravy na výkon jednoduchých činností a spôsob jej ukončenia na osobitných odborných učilištiach.

Povinná školská dochádzka sa začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku. Dieťa, ktoré dovŕši šiesty rok veku v čase od začiatku školského roka do konca kalendárneho roka, môže byť prijaté do školy, ak je telesne aj duševne primerane vyspelé a ak o to požiada jeho zákonný zástupca, pestún alebo občan, prípadne ústav, ktorému bolo dieťa na základe súdneho rozhodnutia zverené do výchovy. Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roku veku nie je telesne alebo duševne primerane vyspelé, odloží mu národný výbor začiatok povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok.

Povinná školská dochádzka trvá desať rokov. Povinná školská dochádzka do pomocnej školy trvá osem rokov.

Povinnú školskú dochádzku plnia žiaci, ak nejde o žiakov podľa § 42 ods. 1, v základnej škole a v prvom a druhom ročníku strednej školy, pokiaľ ju nesplnili len v základnej škole; žiaci škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť plnia povinnú školskú dochádzku v týchto školách. Povinnú školskú dochádzku splnia žiaci ukončením obdobia školského vyučovania školského roka, v ktorom dovŕšia posledný rok povinnej školskej dochádzky.

Žiaci osobitnej školy plnia povinnú školskú dochádzku v tejto škole a v prvom a druhom ročníku osobitného odborného učilišťa, pokiaľ ju nesplnili len v osobitnej škole (§ 31).

Žiaci, ktorí úspešne ukončili základnú školu a nemajú povinnú školskú dochádzku splnenú a neboli prijatí na štúdium na strednej škole, na ktorú sa prihlásili, alebo prihlášku na štúdium na strednej škole nepodali ani si nevybrali žiadnu strednú školu, ktorú im národný výbor ponúkol v rámci voľných miest na stredných školách, dokončia plnenie povinnej školskej dochádzky v stredných školách určených národnými výbormi (§ 19 ods. 2).

Zákonný zástupca dieťaťa, pestún alebo občan, prípadne ústav, ktorému bolo dieťa na základe súdneho rozhodnutia zverené do výchovy, je povinný prihlásiť školopovinné dieťa na zápis do školy a dbať o to, aby dochádzalo do školy pravidelne a včas; je tiež povinný vyjadriť sa k prihláške žiaka na strednú školu. Ak prihlási žiaka na dochádzku do školskej družiny alebo do školského klubu, je povinný dbať o to, aby aj tam dochádzal žiak pravidelne a včas.

Žiaka, ktorý pre svoj zdravotný stav nemôže dochádzať do školy, oslobodí národný výbor trvale alebo dočasne od tejto povinnosti; súčasne rozhodne o inom spôsobe jeho vzdelávania.

Dieťa, ktoré pre svoj duševný stav nie je schopné sa vzdelávať, oslobodí národný výbor od povinnej školskej dochádzky.

Školský rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka; člení sa na obdobie školského vyučovania a obdobie školských prázdnin.

Ministerstvá školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii školského roka.

V školách sa vyučuje podľa učebných plánov a učebných osnov, ktoré vydávajú ministerstvá školstva.

Učebné plány a učebné osnovy všeobecnovzdelávacích predmetov pre stredné zdravotnícke školy vydávajú ministerstvá školstva po dohode s ministerstvami zdravotníctva; učebné plány a učebné osnovy odborných predmetov pre tieto školy vydávajú ministerstvá zdravotníctva po dohode s ministerstvami školstva. Učebné plány a učebné osnovy pre ostatné stredné školy vydávajú ministerstvá školstva po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi.

Pri výchove a vzdelávaní sa používajú učebnice a učebné texty, ktoré schvaľujú ministerstvá školstva.

Učebnice a učebné texty všeobecnovzdelávacích predmetov pre stredné zdravotnícke školy schvaľujú ministerstvá školstva po dohode s ministerstvami zdravotníctva; učebnice a učebné texty odborných predmetov pre tieto školy schvaľujú ministerstvá zdravotníctva.

Pedagogickými pracovníkmi sú učitelia a ďalší pracovníci, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní detí, mládeže alebo dospelých v odvetví školstva alebo v inom odvetví zabezpečujúcom prípravu na povolanie, v pracovnej náplni ktorých prevažuje výchovno-vzdelávacia činnosť.

Učitelia vyučujú a vychovávajú deti a mládež alebo dospelých na základných školách, na stredných školách alebo na školách pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť alebo vykonávajú obdobnú činnosť podľa osobitných predpisov.

Pedagogickým pracovníkom môže byť ten, kto má odbornú a pedagogickú spôsobilosť, je občiansky bezúhonný a morálne vyspelý.

Pedagogický pracovníci vychovávajú žiakov v súlade s cieľmi a úlohami štátnej školskej politiky; sú povinní sa na svoju prácu svedomite pripravovať a ďalej sa vzdelávať.

Ministerstvá školstva ustanovujú po dohode s ministerstvami práce a sociálnych vecí všeobecne záväzným právnym predpisom podmienky odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov.

Ministerstvá školstva ustanovujú všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu, obsah, rozsah a formy ďalšieho vzdelávania pedagogických pracovníkov.

Riaditelia a ostatní pracovníci stredných odborných učilíšť a osobitných odborných učilíšť s výnimkou učiteľov⁷) sú pracovníkmi výrobnej hospodárskej jednotky alebo organizácie, ku ktorej je stredné odborné učilište alebo osobitné odborné učilište organizačne pričlenené.

Na ustanovenie do funkcie riaditeľa stredného odborného učilišťa a osobitného odborného učilišťa a na uvoľnenie z tejto funkcie je potrebný súhlas národného výboru.⁸)

Vojenskými strednými školami sú vojenské gymnáziá, vojenské stredné odborné školy a vojenské stredné odborné učilištia; ustanovenia tohto zákona sa na tieto školy vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 10 až 12, § 13 ods. 3, § 14, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 33, § 34 ods. 1 a 4, § 35, 37, § 42 ods. 1, § 46, 52, § 54 až 57, § 60 až 63, § 64 ods. 1, 4, 5, 6 a 7, § 65 až 67.

Vojenské stredné školy riadi Federálne ministerstvo národnej obrany. Pri zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky a vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje po dohode s ministerstvami školstva.

Pôsobnosť vo veciach stredných škôl, ktorú majú ministerstvá školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva voči vojenským stredným školám Federálne ministerstvo národnej obrany alebo minister národnej obrany Československej socialistickej republiky.

Služobné pomery žiakov a učiteľov vojenských stredných škôl, ktorí sú vojakmi v činnej službe, sa spravujú osobitnými predpismi.⁹)

Stredné školy Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 9 až 14, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 33, § 34 ods. 1 a 4, § 35 až 37, § 41, § 42 ods. 1, § 44 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46, § 52, 53, § 55 až 57, § 58 písm. b), § 60 až 69; ustanovenia § 25, 38, § 45 ods. 1 a § 51 sa na ne vzťahujú primerane.

Stredné školy Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra riadi Federálne ministerstvo vnútra. Pri zabezpečovaní povinnej školskej dochádzky a vo všeobecno-pedagogických veciach postupuje po dohode s ministerstvami školstva.

Pôsobnosť, ktorú podľa tohto zákona majú ministerstvá školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva vo veciach stredných škôl Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra Federálne ministerstvo vnútra alebo minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Stredné školy požiarnej ochrany sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, 10, 11, § 12 ods. 2, 3, 4 a 5, § 13 ods. 3, § 14, 15, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 25 ods. 2 a 3, § 28 až 37, § 38 ods. 1, § 42 ods. 1, § 45 ods. 2, § 46, § 52 až 54, § 56, 57, § 58 písm. b), § 60 až 63, § 64 ods. 1, 3, 4, 5, 6 a 7, § 65 až 69; ustanovenie § 51 sa na ne vzťahujú primerane.

Stredné školy požiarnej ochrany v Českej socialistickej republike riadi Ministerstvo vnútra Českej socialistickej republiky, stredné školy požiarnej ochrany v Slovenskej socialistickej republike riadi Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky; vo všeobecno-pedagogických veciach postupujú tieto ministerstvá po dohode s ministerstvami školstva.

Pôsobnosť, ktorú majú ministerstvá školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva vo veciach stredných škôl požiarnej ochrany Ministerstvo vnútra Českej socialistickej republiky v Českej socialistickej republike a Ministerstvo vnútra Slovenskej socialistickej republiky v Slovenskej socialistickej republike.

Stredné školy Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky a stredné školy Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky sú školami podľa tohto zákona; jeho ustanovenia sa na ne vzťahujú s výnimkou ustanovení § 5, 6, § 9 až 14, § 16 ods. 2, § 17, § 19 ods. 2, 3 a 5 písm. b), § 24, § 28 až 37, § 41, § 42 ods. 1, § 44 ods. 2, § 45 ods. 2, § 46, § 52 až 55, § 57, § 58 písm. b), § 60 až 69; ustanovenia § 25, 38, § 45 ods. 1 a § 51 sa na ne vzťahujú primerane.

Stredné školy Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky riadi Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky, stredné školy Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky riadi Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky; vo všeobecno-pedagogických veciach postupujú tieto ministerstvá po dohode s ministerstvami školstva.

Pôsobnosť vo veciach stredných škôl, ktorú majú ministerstvá školstva alebo iné štátne orgány, vykonáva voči stredným školám Zboru nápravnej výchovy Českej socialistickej republiky Ministerstvo spravodlivosti Českej socialistickej republiky a voči stredným školám Zboru nápravnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky.

Služobné pomery žiakov a učiteľov stredných škôl zborov nápravnej výchovy, ktorí sú v služobnom pomere príslušníkov zborov nápravnej výchovy, sa spravujú osobitnými predpismi.¹¹)

Na stredné odborné učilištia a osobitné odborné učilištia, v ktorých sa pripravujú na povolanie občania vo výkone trestu odňatia slobody, sa vzťahujú ustanovenia § 1 až 4, § 7 až 9, § 20, 22, § 25 ods. 1, § 32, § 34 ods. 2, 3 a 4, § 39, 40, § 48 až 51, § 56 ods. 2 a 3, § 58 písm. a) a § 59; ustanovenia § 10 až 13, § 21, § 25 ods. 2 a 3, § 28 a 30 sa na ne vzťahujú primerane.

Stupne vzdelania získané podľa doterajších predpisov zostávajú nedotknuté.

Pre občanov, ktorí nezískali vzdelanie, ktoré poskytuje základná škola, môže základná škola organizovať kurzy na získanie tohto vzdelania.

Vo výnimočných prípadoch sa môže so súhlasom ministerstva školstva zriadiť stredné odborné učilište, ktoré zabezpečuje iba teoretické vyučovanie. Pre jeho zriaďovanie a zrušovanie platí § 10 s tým, že ak ide o stredné odborné učilište, ktoré sa zriaďuje podľa § 10 ods. 1 písm. a) alebo písm. c), podáva návrh príslušný ústredný orgán s vyjadrením národného výboru.

Pre žiakov stredného odborného učilišťa, ktoré zabezpečuje iba teoretické vyučovanie, zabezpečuje praktické vyučovanie a výchovu mimo vyučovania stredisko praktického vyučovania. Stredisko praktického vyučovania zriaďuje riaditeľ (vedúci) organizácie, pre ktorú sa žiaci pripravujú na výkon povolania, so súhlasom generálneho riaditeľa výrobnej hospodárskej jednotky alebo orgánu, ktorý plní funkciu obdobnú funkcii generálneho riaditeľa výrobnej hospodárskej jednotky, so súhlasom národného výboru, príslušného ústredného orgánu a ministerstva školstva. V stredisku praktického vyučovania sa môžu pripravovať žiaci aj pre iné organizácie; ustanovenia § 12 ods. 2 a § 14 platia obdobne. Národný výbor môže zriadiť stredisko praktického vyučovania pre prípravu mládeže vyžadujúcu osobitnú starostlivosť aj pre potrebu organizácií, ktoré neriadi ani nespravuje, prípadne pre prípravu mládeže, ktorá sa nebude pripravovať pre určité organizácie.

Vláda Českej socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej republiky na návrh ministerstiev školstva ustanovujú nariadením dobu, od ktorej nemožno postupovať podľa odsekov 1 a 2, a deň, ktorým stredné odborné učilištia zabezpečujúce iba teoretické vyučovanie a strediská praktického vyučovania zaniknú.

Vedúci a ostatní pracovníci stredísk praktického vyučovania sú pracovníkmi organizácie, v ktorej je toto stredisko organizačne začlenené.

Vedúceho strediska praktického vyučovania ustanovuje do funkcie a z nej uvoľňuje riaditeľ (vedúci) organizácie, pre ktorú sa žiaci pripravujú na výkon robotníckych povolaní, so súhlasom generálneho riaditeľa výrobnej hospodárskej jednotky alebo orgánu, ktorý plní funkciu obdobnú funkcii generálneho riaditeľa výrobnej hospodárskej jednotky, a národného výboru.

Vedúci strediska praktického vyučovania je podriadený riaditeľovi (vedúcemu) organizácie, ktorý zriadil toto stredisko, a zodpovedá za odbornú úroveň praktického vyučovania a za výchovu mimo vyučovania. V otázkach výchovy a vyučovania metodicky riadi vedúceho strediska praktického vyučovania riaditeľ stredného odborného učilišťa, ktoré poskytuje žiakom teoretické vyučovanie.

Organizácia, v ktorej je stredisko praktického vyučovania organizačne začlenené, uhrádza náklady na jeho prevádzku a rozvoj. Ak sa v stredisku praktického vyučovania pripravujú aj žiaci pre iné organizácie, sú tieto organizácie povinné uhrádzať pomerný podiel nákladov vynaložených na ich prípravu.

Žiaci stredných odborných učilíšť a žiaci osobitných odborných učilíšť, ktorí splnili povinnú školskú dochádzku, vykonávajú v období školských prázdnin odbornú prax v určených organizáciách v rozsahu najviac štyroch týždňov. Ministerstvá školstva môžu po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi dĺžku tejto praxe v období školských prázdnin skrátiť.

Žiaci deviateho ročníka základnej deväťročnej školy v školskom roku 1983/84 ukončia základnú deväťročnú školu a získajú základné vzdelanie podľa doterajších predpisov.

Žiaci, ktorí sú k 1. septembru 1984 žiakmi druhého alebo vyššieho ročníka stredných škôl, ukončia štúdium podľa doterajších predpisov.

Stredné školy pre pracujúcich sa zrušujú 31. augustom 1984; študujúci týchto škôl pokračujú v štúdiu na stredných odborných učilištiach.

Pracovnoprávne vzťahy žiakov stredných odborných učilíšť a žiakov osobitných odborných učilíšť, s ktorými bola uzavretá učebná zmluva pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa spravujú až do skončenia učebného pomeru ustanoveniami tretej časti Zákonníka práce o učebnom pomere.

Osobitné školy, základné deväťročné školy pre nevidomých, základné deväťročné školy pre deti so zvyškami zraku, osobitné školy pre nevidomých, osobitné školy pre deti so zvyškami zraku, osobitné školy pre slabozrakých, osobitné školy pre nedoslýchavých, osobitné školy pre telesne chybných, osobitné školy pri zdravotníckych zariadeniach, osobitné školy pri detských diagnostických ústavoch a osobitné školy pri detských výchovných ústavoch zriadené podľa zákona č. 186/1960 Zb. zaniknú 31. augustom 1986. Úspešným ukončením posledného ročníka získajú žiaci týchto škôl základné vzdelanie.

Základné deväťročné školy pre nepočujúcich, základné deväťročné školy pre deti so zvyškami sluchu, osobitné školy pre nepočujúcich a osobitné školy pre deti so zvyškami sluchu zriadené podľa zákona č. 186/1960 Zb. zaniknú 31. augustom 1987. Úspešným ukončením posledného ročníka získajú žiaci týchto škôl základné vzdelanie.

Žiaci základnej školy pre nepočujúcich, základnej školy pre žiakov so zvyškami sluchu, základnej školy pre nedoslýchavých, základnej školy pre nehovoriacich, osobitnej školy pre nepočujúcich, osobitnej školy pre žiakov so zvyškami sluchu, osobitnej školy pre nedoslýchavých a osobitnej školy pre nehovoriacich,¹²) ktorých povinná školská dochádzka podľa doterajších predpisov trvá jedenásť rokov,¹³) plnia povinnú školskú dochádzku podľa tohto zákona.

Pri praktickom vyučovaní žiakov stredných škôl a osobitných odborných učilíšť (§ 22) sa spravuje škola aj organizácia príslušnými učebnými plánmi a učebnými osnovami.

Na právne pomery žiakov pri praktickom vyučovaní sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce, ktoré upravujú pracovný čas a čas odpočinku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, starostlivosť o pracovníkov a pracovné podmienky žien a mladistvých (§ 83 a 84, § 87 až 89, § 90 ods. 1, § 92 ods. 1 a 2, § 93 a 94, § 99, § 132 až 140, § 148, § 150 ods. 2 a 3, § 163, § 165 až 168 Zákonníka práce).

Za vytvorenie podmienok pre praktické vyučovanie žiakov stredných škôl a osobitných odborných učilíšť zodpovedajú školy, školské zariadenia a organizácie, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva.

Kde sa v pracovnoprávnych predpisoch upravuje odmieňanie a hmotné zabezpečenie žiakov a učňov pripravujúcich sa na robotnícke povolania v učebných alebo študijných odboroch, rozumejú sa tým aj žiaci pripravujúci sa na robotnícke povolania na stredných odborných učilištiach a osobitných odborných učilištiach; kde sa v právnych predpisoch upravuje financovanie učňovských zariadení, rozumejú sa týmito zariadeniami aj stredné odborné učilištia a osobitné odborné učilištia.