Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška o Dohode o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode a Protokole k nej 1984

Znenie účinné: od 28.11.1984
Časové verzie:
1984
120/1984 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 28.11.1984
120
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 20. augusta 1984
Dňa 12. apríla 1979 bola v Ženeve dojednaná Dohoda o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode a dňa 1. novembra 1979 bol v Ženeve dojednaný Protokol k Dohode o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode.
V mene Československej socialistickej republiky boli Dohoda aj Protokol podpísané v Ženeve 2. apríla 1984.
S Dohodou aj Protokolom vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident Československej socialistickej republiky ich ratifikoval. Ratifikačná listina bola uložená u depozitára, ktorým je generálny riaditeľ Zmluvných strán Všeobecnej dohody o clách a obchode, 28. mája 1984.
Dohoda aj Protokol nadobudli platnosť 1. januárom 1981. Pre Československú socialistickú republiku nadobudli platnosť 27. júnom 1984.
Český preklad Dohody aj Protokolu sa vyhlasuje súčasne.*)
Minister:

Ing. Chňoupek v. r.
Všeobecný úvodný komentár
1.
Prvotným základom pre colnú hodnotu podľa tejto Dohody je „prevodná hodnota“ definovaná v čl. 1. Článok 1 treba čítať spolu s článkom 8, ktorý ustanovuje medzi iným úpravy skutočne platených cien alebo cien, ktoré majú byť zaplatené v prípadoch, keď určité osobitné prvky, ktoré sa považujú za súčasť hodnoty na colné účely, pripadajú na ťarchu kupujúceho, ale nie sú zahrnuté do ceny skutočne platenej alebo ktorá má byť zaplatená za dovážaný tovar. Článok 8 tiež zabezpečuje, aby sa do prevodnej ceny zahrnuli určité plnenia kupujúceho v prospech predávajúceho, ktoré môžu mať skôr povahu tovaru alebo služieb než formu peňazí. Články 2 až 7 včítane ustanovujú metódy určenia colnej hodnoty, pokiaľ sa nemôže určiť podľa ustanovenia čl. 1.
2.
Ak sa colná hodnota nemôže určiť podľa ustanovenia článku 1, malo by normálne dôjsť ku konzultácii medzi colnou správou a dovozcom, aby sa dospelo k podkladu pre hodnotu podľa ustanovení článkov 2 alebo 3. Môže sa napr. stať, že dovozca má informácie o colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru, ktoré colná správa v mieste dovozu v danom čase práve nemá. Alebo naopak, colná správa môže mať informácie o colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru, ku ktorým dovozca nemá ľahký prístup. Konzultácia medzi oboma stranami umožní výmenu informácií pri zachovaní požiadaviek obchodného tajomstva za účelom určenia vhodného základu hodnoty na colné účely.
3.
Články 5 a 6 poskytujú dve základne na určenie colnej hodnoty, ak sa nemôže určiť na základe prevodnej hodnoty dovážaného tovaru alebo rovnakého alebo podobného dovážaného tovaru. Podľa 1. odseku článku 5 sa colná hodnota určuje na základe ceny, za ktorú sa tovar predáva v stave, v akom bol dovezený, kupujúcemu, ktorý nie je v spojení s predávajúcim v krajine dovozu. Dovozca má aj právo, ak o to požiada, aby sa ustanovenia článku 5 použili na určenie hodnoty tovaru, ktorý bol po dovoze ďalej spracovaný. Podľa článku 6 sa colná hodnota zisťuje na základe vypočítanej hodnoty. Obe tieto metódy sú spojené s určitými ťažkosťami, a preto má dovozca podľa článku 4 právo vybrať si poradie použitia týchto dvoch metód.
4.
Článok 7 vysvetľuje, ako sa má určovať colná hodnota v prípadoch, keď sa nedá zistiť podľa žiadneho z predchádzajúcich článkov.
ÚVOD
So zreteľom na mnohostranné obchodné rokovania strany tejto Dohody (ďalej len „strany“),
prajúc si podporovať ciele Všeobecnej dohody o clách a obchode (ďalej len „Všeobecná dohoda“ alebo „GATT“) a zabezpečiť ďalšie výhody pre medzinárodný obchod rozvojových krajín,
uznávajúc dôležitosť ustanovení článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode a prajúc si vypracovať pravidlá na ich vykonávanie v záujme zabezpečovania väčšej jednotnosti a určitosti v ich vykonávaní,
uznávajúc potrebu spravodlivého, jednotného a nestranného systému na zisťovanie hodnoty tovaru na colné účely, ktorý vylučuje použitie neobmedzených alebo fiktívnych colných hodnôt,
uznávajúc, že základom pre hodnotenie tovaru na colné účely by mala byť podľa možnosti prevodná hodnota tovaru, ktorý sa má hodnotiť,
uznávajúc, že by sa colná hodnota mala určovať podľa jednoduchých a spravodlivých kritérií zlučiteľných s obchodnou praxou a že hodnotiace konanie by sa malo používať všeobecne bez rozdielu medzi zdrojmi dodávok,
uznávajúc, že hodnotiace konanie sa nemá používať na potláčanie dumpingu,
dohodli sa takto:
ČASŤ I - PRAVIDLÁ PRE COLNÚ HODNOTU
Článok 1
1.
Colnou hodnotou dovážaného tovaru bude prevodná hodnota, t. j. skutočne platená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, keď bol predaný na vývoz do krajiny dovozu v súlade s ustanoveniami článku 8, za predpokladu:
a)
že tu nie sú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim s výnimkou obmedzení, ktoré
(i)
ukladajú alebo požadujú zákon alebo úrady krajiny dovozu,
(ii)
obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa tovar môže ďalej predať, alebo
(iii)
podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru;
b)
že predaj alebo cena nie sú podrobené podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnota sa nedá zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorý sa má hodnotiť,
c)
že žiadna časť výťažku akéhokoľvek ďalšieho predaja, postúpenia alebo použitia tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu, pokiaľ by sa nedala urobiť primeraná úprava podľa ustanovení článku 8, a
d)
že kupujúci a predávajúci nie sú vo vzájomnom spojení alebo kde kupujúci a predávajúci sú v spojení, že prevodná hodnota je prijateľná na colné účely podľa ustanovenia odseku 2 tohto článku.
2.
a)
Pri rozhodovaní o tom, či je prevodná hodnota prijateľná na účely odseku 1, nebude skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení podľa článku 15, sama osebe dôvodom pre to, aby sa prevodná hodnota považovala za neprijateľnú. V takom prípade sa preskúmajú okolnosti, ktoré sa týkajú predaja, a prevodná hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak colná správa na základe informácií poskytnutých dovozcom alebo inak získaných má dôvody pre to, aby považovala cenu za ovplyvnenú spojením, oznámi svoje dôvody dovozcovi a poskytne mu primeranú možnosť na odpoveď. Ak o to požiada dovozca, oznámia sa mu dôvody písomne.
b)
Pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar ohodnotený podľa ustanovenia odseku 1, ak dovozca dokáže, že táto hodnota je veľmi blízka niektorej z týchto hodnôt z rovnakého obdobia alebo zo skoro rovnakého obdobia:
(i)
prevodnej hodnote z predajov rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do rovnakej krajiny dovozu, kupujúcim, ktorí nie sú v spojení;
(ii)
colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej podľa ustanovení čl. 5;
(iii)
colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej podľa ustanovení čl. 6;
(iv)
prevodnej hodnote z predajov medzi kupujúcimi, ktorí nie sú v spojení, pri vývoze do rovnakej krajiny dovozu, pričom tovar bude rovnaký ako dovážaný tovar, ale bude pochádzať z inej krajiny, pokiaľ predávajúci v oboch porovnávaných transakciách nie sú v spojení.
Pri použití predchádzajúcich kritérií treba náležite prihliadnúť na preukázané rozdiely v komerčných úrovniach, úrovniach množstva, v prvkoch vymenovaných v článku 8 a v nákladoch pripadajúcich na predávajúceho v predajoch, v ktorých on a kupujúci nie sú v spojení a ktoré naň nepripadajú v predajoch, pri ktorých sú on a kupujúci v spojení.
c)
Kritériá uvedené v odseku 2b) sa majú použiť na návrh dovozcu a iba na účely porovnania. Náhradné hodnoty nemožno určiť podľa ustanovenia odseku 2b).
Článok 2
1.
a)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa ustanovení článku 1, bude colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do rovnakej krajiny dovozu a vyvážaného v rovnakom alebo skoro rovnakom období ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
b)
Pri vykonávaní tohto článku sa použije prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na rovnakej komerčnej úrovni a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa taký predaj nezistí, použije sa prevodná hodnota rovnakého tovaru predaného na odlišnej komerčnej úrovni alebo v odlišnom množstve, upravená so zreteľom na rozdiely vyplývajúce z komerčnej úrovne alebo z množstva, pokiaľ sa také úpravy môžu urobiť na základe predložených preukazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty.
2.
Pokiaľ sú v prevodnej hodnote zahrnuté náklady a výdavky spomínané v článku 8 ods. 2, upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na význačné rozdiely týchto nákladov a výdavkov vyplývajúce zo vzdialeností a spôsobov dopravy medzi dovážaným tovarom a rovnakým tovarom, o ktorý ide.
3.
Ak sa pri vykonávaní tohto článku zistí viac než jedna prevodná hodnota rovnakého tovaru, použije sa najnižšia taká hodnota na určenie colnej hodnoty dovezeného tovaru.
Článok 3
1.
a)
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa ustanovení článkov 1 a 2, bude colnou hodnotou prevodná hodnota podobného tovaru predávaného na vývoz do rovnakej krajiny dovozu a vyvážaného v rovnakom alebo skoro rovnakom období ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
b)
Pri vykonávaní tohto článku sa použije prevodná hodnota podobného tovaru predaného na rovnakej komerčnej úrovni a podstatne v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa taký predaj nezistí, použije sa prevodná hodnota podobného tovaru predaného na odlišnej komerčnej úrovni alebo v odlišnom množstve, upravená so zreteľom na rozdiely vyplývajúce z komerčnej úrovne alebo z množstva, pokiaľ sa také úpravy môžu urobiť na základe predložených preukazov, ktoré jasne potvrdzujú, že sú rozumné a správne, nech už vedú k zvýšeniu alebo zníženiu hodnoty.
2.
Pokiaľ sú v prevodnej hodnote zahrnuté náklady a výdavky spomínané v článku 8 ods. 2, upraví sa táto hodnota tak, aby sa prihliadlo na význačné rozdiely týchto nákladov a výdavkov vyplývajúce zo vzdialeností a spôsobu dopravy medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom, o ktoré ide.
3.
Ak sa pri vykonávaní tohto článku zistí viac ako jedna prevodná hodnota podobného tovaru, použije sa najnižšia taká hodnota na určenie colnej hodnoty dovezeného tovaru.
Článok 4
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa ustanovení článkov 1, 2 a 3, určí sa colná hodnota podľa ustanovení článku 5 alebo, pokiaľ colnú hodnotu nebude možné určiť podľa tohto článku, podľa článku 6; na žiadosť dovozcu môže byť poradie použitia článkov 5 a 6 obrátené.
Článok 5
1.
a)
Ak sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný dovážaný tovar predáva v krajine dovozu v stave, v akom bol dovezený, bude colná hodnota dovezeného tovaru podľa ustanovení tohto článku založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar takto predáva v najväčšom úhrnnom množstve v čase dovozu ohodnocovaného tovaru alebo v skoro rovnakom čase osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých taký tovar kupujú, s výhradou zrážok, ktoré sa týkajú:
(i)
buď všeobecne platených alebo dohodnutých provízií, alebo všeobecne používaných prirážok za zisk a všeobecné výdavky v spojitosti s predajmi dovážaného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu v tejto krajine;
(ii)
obvyklých dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým súvisiacich výdavkov, ktoré vznikli v krajine dovozu;
(iii)
prípadne nákladov a výdavkov uvedených v článku 8 odsek 2; a
(iv)
ciel a ostatných štátnych daní, ktoré sa majú zaplatiť v krajine dovozu z titulu dovozu alebo predaja tovaru.
b)
Ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar nepredáva v čase dovozu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, ani v skoro rovnakom čase, bude sa colná hodnota zakladať na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar predáva v krajine dovozu v stave, v akom bol dovezený, v najbližšom čase po dovoze ohodnoteného tovaru, najneskoršie však pred uplynutím 90 dní po tomto dovoze, pri zachovaní ostatných ustanovení odseku 1a) tohto článku.
2.
Ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovezený tovar nepredáva v krajine dovozu v stave, v akom bol dovezený, bude sa colná hodnota zakladať, pokiaľ o to dovozca požiada, na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní v najväčšom úhrnnom množstve osobám v krajine dovozu, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých taký tovar kupujú, s náležitým prihliadnutím na hodnotu pridanú v dôsledku tohto spracovania a po zrážkach uvedených v odseku 1a) tohto článku.
Článok 6
1.
Colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa ustanovení tohto článku sa zakladá na vypočítanej hodnote. Vypočítaná hodnota bude pozostávať zo súčtu:
a)
ceny alebo hodnoty materiálu a výroby alebo iného pracovného postupu na výrobu dovážaného tovaru;
b)
sumy pre zisk a všeobecné výdavky vo výške obvykle zahŕňanej do predajov tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, ako je ohodnocovaný tovar, ktoré uplatňujú výrobcovia v krajine vývozu pre vývoz do krajiny dovozu;
c)
ceny alebo hodnoty všetkých ostatných výdavkov, ku ktorým treba prihliadať pri voľbe spôsobu hodnotenia každou stranou podľa článku 8 ods. 2.
2.
Žiadna strana nemôže žiadať ani donútiť žiadnu osobu, ktorá nesídli na ich území, aby predložila na preskúmanie alebo dovolila prístup k akýmkoľvek účtom alebo iným záznamom za účelom určovania vypočítanej hodnoty. Jednako len informáciu, ktorú poskytol výrobca tovaru za účelom určenia colnej hodnoty podľa ustanovení tohto článku, môžu overovať v inej krajine úrady krajiny dovozu so súhlasom výrobcu za predpokladu, že vláda dotyčnej krajiny je dostatočne vopred upovedomená a nemá námietky proti zisteniu.
Článok 7
1.
Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa ustanovení článkov 1 až 6 včítane, určí sa s použitím rozumných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými predpismi tejto Dohody a článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode (ďalej len „GATT“) a na základe údajov, ktoré sú k dispozícii v krajine dovozu.
2.
Colná hodnota podľa ustanovení tohto článku sa nebude zakladať na:
a)
predajnej cene v krajine dovozu týkajúcej sa tovaru vyrábaného v tejto krajine;
b)
systéme, ktorý určuje prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych hodnôt na colné účely;
c)
cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu;
d)
výrobných nákladoch iných než na vypočítaných hodnotách, ktoré boli určené pre rovnaký alebo podobný tovar v súlade s ustanoveniami čl. 6;
e)
cene tovaru na vývoz do inej krajiny než krajiny dovozu;
f)
minimálnych colných hodnotách;
g)
ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.
3.
Ak o to požiada, bude dovozca písomne upovedomený o colnej hodnote určenej podľa ustanovení tohto článku a o metóde, ktorá bola použitá na určenie tejto hodnoty.
Článok 8
1.
Pri určení colnej hodnoty podľa ustanovení článku 1 sa ku skutočne platenej cene alebo k cene, ktorá sa má za dovezený tovar zaplatiť, pripočítajú:
a)
ďalej uvedené prvky, pokiaľ ich uhrádza kupujúci a nie sú zahrnuté v skutočne platenej cene alebo v cene, ktorá sa má zaplatiť;
(i)
provízie a odmeny za sprostredkovanie s výnimkou nákupných provízií;
(ii)
cena nádob, ktoré sa na colné účely považujú za jednotu s tovarom;
(iii)
cena obalov zahŕňajúca tak prácu, ako aj materiál;
b)
vhodným spôsobom rozvrhnutá hodnota ďalej uvedeného tovaru a služieb, pokiaľ ich kupujúci poskytuje priamo alebo nepriamo zdarma alebo za zníženú cenu a použije pri výrobe alebo predaji na vývoz dovážaného tovaru, pokiaľ táto hodnota nebola zahrnutá do skutočne platenej ceny alebo do ceny, ktorá sa má zaplatiť:
(i)
materiály, súčiastky, dielce a podobné položky začlenené do dovážaného tovaru;
(ii)
náradie, matrice, zlievačské formy a iné predmety použité na výrobu dovezeného tovaru;
(iii)
materiály spotrebované na výrobu dovezeného tovaru;
(iv)
technika, vývoj, umelecká práca, design a plány a nákresy vyhotovené inde než v krajine dovozu a potrebné na výrobu dovezeného tovaru;
c)
poplatky za používanie patentov a licenčné poplatky týkajúce sa ohodnocovaného tovaru, ktoré musí platiť kupujúci či už priamo alebo nepriamo ako podmienku predaja ohodnocovaného tovaru, pokiaľ tieto poplatky nie sú zahrnuté v skutočne platenej cene alebo v cene, ktorá sa má zaplatiť;
d)
hodnota akejkoľvek časti výnosu neskoršieho ďalšieho predaja, postúpenia alebo neskoršieho použitia dovezeného tovaru, ktorá priamo alebo nepriamo pripadne predávajúcemu.
2.
Pri vydávaní svojich predpisov každá strana zabezpečí, aby do colnej hodnoty boli zahrnuté alebo z nej vylúčené celkom alebo čiastočne tieto položky:
a)
náklady dopravy doterajšieho dovážaného tovaru do prístavu alebo miesta dovozu;
b)
výdavky za nakladanie, vykladanie a manipuláciu spojené s dopravou dovážaného tovaru do prístavu alebo miesta dovozu; a
c)
náklady na poistenie.
3.
Každý dodatok, ktorý bude pripočítaný ku skutočne platenej cene alebo k cene, ktorá by sa mala zaplatiť na základe tohto článku, bude založený na údajoch, ktoré sú objektívne a schopné kvantifikácie.
4.
Ku skutočne platenej cene alebo k cene, ktorá by sa mala zaplatiť, nebudú pripočítané žiadne dodatky s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v tomto článku.
Článok 9
1.
Ak na určenie colnej hodnoty je potrebný prepočet meny, použije sa menový kurz, ktorý je riadne uverejnený príslušnými úradmi krajiny dovozu a čo najúčinnejšie vyjadruje bežnú hodnotu takej meny v obchodných operáciách vyjadrenú v mene krajiny dovozu pre obdobie, na ktoré platí toto oznámenie.
2.
Použije sa kurzová sadzba, ktorá platí buď v čase vývozu, alebo v čase dovozu, podľa rozhodnutia každej strany.
Článok 10
Každú informáciu, ktorá je svojou povahou dôverná alebo ktorá bola dôverným spôsobom poskytnutá na účely colného hodnotenia, budú príslušné úrady považovať za prísne dôvernú a nebudú ju ďalej oznamovať bez výslovného súhlasu osoby alebo vlády, ktorá ju poskytla, pokiaľ by nebolo treba ju oznámiť v rámci súdneho konania.
Článok 11
1.
Predpisy každej strany majú dovozcovi alebo ktorejkoľvek inej osobe, ktorá je povinná zaplatiť clo, poskytnúť možnosť odvolania bez pokuty.
2.
Prvé právo odvolania bez pokuty sa môže poskytnúť v rámci colnej správy alebo na nezávislý orgán, ale predpisy každej strany majú zabezpečiť právo odvolania bez pokuty na súdnu inštanciu.
3.
Sťažovateľ bude upovedomený o vybavení odvolania a dôvody rozhodnutia mu budú oznámené písomne. Sťažovateľ bude tiež poučený o svojom práve na prípadný ďalší opravný prostriedok.
Článok 12
Zákony, nariadenia, súdne rozhodnutia a správne rozhodnutia všeobecnej platnosti, ktorými sa vykonáva táto Dohoda, uverejní krajina dovozu v súlade s článkom X Všeobecnej dohody o clách a obchode.
Článok 13
Ak v priebehu určovania colnej hodnoty dovážaného tovaru bude treba odložiť konečné rozhodnutie o tejto colnej hodnote, môže dovozca jednako vyzdvihnúť svoj tovar z colnice, ak na požiadanie zloží dostatočnú záruku vo forme zábezpeky, depozita alebo iným vhodným spôsobom kryjúcim definitívne clo, ktorým môže byť tovar zaťažený. Predpisy každej strany budú pamätať príslušnými pravidlami na také prípady.
Článok 14
Poznámky v prílohe I tejto Dohody sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Dohody a články tejto Dohody sa majú čítať a vykonávať v spojitosti s príslušnými poznámkami. Prílohy II a III tiež tvoria neoddeliteľnú časť Dohody.
Článok 15
1.
V tejto Dohode:
a)
„colná hodnota dovážaného tovaru“ znamená hodnotu tovaru na účely vyberania hodnotových ciel z dovážaného tovaru;
b)
„krajina dovozu“ znamená krajinu alebo colné územie dovozu; a
c)
„vyrobené“ zahŕňa vypestované, vypracované a vydolované.
2.
a)
V tejto Dohode „rovnaký tovar“ znamená tovar, ktorý je rovnaký vo všetkých ohľadoch včítane typických znakov, akosti a mena. Menšie rozdiely vo vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii, bol považovaný za rovnaký.
b)
V tejto Dohode „podobný tovar“ znamená tovar, ktorý je rovnaký vo všetkých ohľadoch, má podobné znaky a podobné zloženie, čo umožňuje, aby plnil rovnakú funkciu a bol komerčne zameniteľný. Akosť tovaru, jeho názov a existencia výrobnej alebo obchodnej známky patria k činiteľom, ktoré treba vziať do úvahy pri posudzovaní, či ide o podobný tovar.
c)
Pojmy „rovnaký tovar“ a „podobný tovar“ nezahŕňajú prípadnú techniku, vývoj, umeleckú prax, design alebo plány a náčrtky, pre ktoré nebola uskutočnená žiadna úprava podľa článku 8 1(b) (iv), pretože tieto práce sa urobili v krajine dovozu.
d)
Tovar sa nebude posudzovať ako „rovnaký“ alebo „podobný“, ak nie je vyrobený v jednakej krajine ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
e)
Tovar vyrobený inou osobou sa môže vziať do úvahy iba vtedy, ak tu nie je rovnaký tovar alebo podobný tovar vyrobený jednakou osobou ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
3.
V tejto Dohode „tovar rovnakej kategórie alebo druhu“ znamená tovar, ktorý patrí do jednej skupiny alebo jedného radu tovaru vyrábaných osobitným odvetvím výroby alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia, a zahŕňa rovnaký alebo podobný tovar.
4.
Na účely tejto Dohody sa bude predpokladať, že osoby sú v spojení, ak:
a)
jedna z nich je členom riaditeľstva alebo správnej rady podniku druhej a navzájom;
b)
sú právne uznanými spoločníkmi;
c)
sú zamestnávateľom a zamestnancom;
d)
akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo nepriamo v držbe 5 % alebo viac účastín alebo podielov s hlasovacím právom jednej a druhej osoby;
e)
jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú;
f)
obe priamo alebo nepriamo kontroluje tretia osoba;
g)
obe spoločne priamo alebo nepriamo kontrolujú tretiu osobu; alebo
h)
sú členmi jednej rodiny.
5.
Osoby, ktoré sú navzájom združené v obchode tým, že jedna z nich je výhradným zástupcom, výhradným distribútorom alebo výhradným koncesionárom druhej osoby, akokoľvek nazvaným, budú sa považovať za osoby, ktoré sú v spojení, pokiaľ spadajú pod kritériá uvedené v odseku 4 tohoto článku.
Článok 16
Dovozca má právo, aby mu colná správa krajiny dovozu na písomnú žiadosť písomne oznámila, akým spôsobom bola colná hodnota dovezeného tovaru určená.
Článok 17
Žiadne ustanovenie tejto Dohody sa nebude vykladať tak, aby obmedzovalo alebo spochybňovalo práva colnej správy overovať pravdivosť alebo presnosť akéhokoľvek potvrdenia, dokumentu alebo vyhlásenia predloženého na účely zisťovania colnej hodnoty.
ČASŤ II - VYKONÁVANIE DOHODY, KONZULTÁCIE A RIEŠENIE SPOROV INŠTITÚCIE
Článok 18
Podľa tejto Dohody sa zriaďuje:
1.
Výbor pre colné hodnotenie (ďalej Výbor) zložený zo zástupcov všetkých strán tejto Dohody. Výbor zvolí svojho predsedu a bude sa normálne schádzať raz do roka alebo inak ako predvídajú ustanovenia tejto Dohody za tým účelom, aby sa stranám tejto Dohody poskytla možnosť poradiť sa o otázkach týkajúcich sa vykonávania systému colného hodnotenia s ktoroukoľvek stranou tejto Dohody, pokiaľ by mohlo ovplyvňovať funkciu tejto Dohody alebo podporu jej cieľov, a aby plnil iné úlohy, ktoré by mu prikázali strany tejto Dohody. Sekretariát GATTu bude zabezpečovať služby sekretariátu Výboru.
2.
Technický výbor pre colné hodnotenie (ďalej Technický výbor) pod záštitou Rady pre colnú spoluprácu, ktorý bude plniť úlohy uvedené v prílohe II tejto Dohody a bude postupovať podľa rokovacích pravidiel obsiahnutých v spomínanej prílohe.
KONZULTÁCIE
Článok 19
1.
Ak sa niektorá strana tejto Dohody domnieva, že výhoda, ktorá pre ňu vyplýva priamo alebo nepriamo, je zmarená alebo ohrozená alebo že dosiahnutie niektorého z cieľov tejto Dohody je ohrozené opatreniami inej strany alebo iných strán tejto Dohody, môže za účelom navzájom uspokojivého riešenia tejto otázky požiadať príslušnú stranu alebo strany o konzultácie.
2.
Príslušné strany začnú vyžiadané konzultácie bez meškania.
3.
Strany, ktoré začali konzultácie o niektorej otázke týkajúcej sa vykonávania tejto Dohody, sa vynasnažia, aby konzultácie skončili v rozumne krátkom čase. Technický výbor poskytne na požiadanie radu a pomoc stranám, ktoré začali konzultácie.
ROZHODOVANIE SPOROV
Článok 20
1.
Ak sa v konzultáciách podľa článku 19 nedosiahne navzájom uspokojivé riešenie, zíde sa Výbor na žiadosť ktorejkoľvek strany tohto sporu do tridsiatich dní odo dňa, čo príde žiadosť, aby vyšetril záležitosť za účelom uľahčenia navzájom uspokojujúceho riešenia.
2.
Pri vyšetrovaní záležitosti a pri voľbe postupu Výbor uváži, či sa sporné otázky týkajú obchodnopolitického posúdenia alebo problémov, ktoré vyžadujú podrobné technické posúdenie. Výbor môže z vlastnej iniciatívy požiadať, aby Technický výbor preskúmal podľa dole uvedeného odseku 4 akúkoľvek otázku, ktorá vyžaduje technické posúdenie. Na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu, ktorá sa domnieva, že problematika sa týka otázok technickej povahy, požiada Výbor Technický výbor, aby také preskúmanie vykonal.
3.
V priebehu ktorejkoľvek fázy konania môžu byť konzultované inštitúcie na to spôsobilé a znalci v príslušnej problematike; od takých inštitúcií a znalcov možno žiadať vhodné informácie a pomoc. Výbor môže vziať do úvahy výsledky práce Technického výboru, ktoré sa vzťahujú na spornú záležitosť.
TECHNICKÉ OTÁZKY
4.
Ak je Výbor požiadaný podľa ustanovenia uvedeného 2. odseku, preskúma otázku a predloží Výboru správu najneskoršie do troch mesiacov odo dňa, keď mu bola technická otázka postúpená, pokiaľ by táto lehota nebola predĺžená vzájomnou dohodou strán sporu.
PANELOVÉ KONANIE
5.
V prípadoch, keď záležitosť nie je postúpená Technickému výboru, zriadi Výbor na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu panel, ak sa nedosiahne navzájom uspokojujúce riešenie do troch mesiacov odo dňa, keď bol Výbor požiadaný, aby záležitosť vyšetril. Ak záležitosť bola postúpená Technickému výboru, zriadi Výbor na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu panel, ak sa nedosiahne navzájom uspokojujúce riešenie do jedného mesiaca odo dňa, keď Technický výbor predloží svoju správu Výboru.
6.
a)
Ak sa ustanoví panel, spravuje sa pravidlami uvedenými v prílohe III.
b)
Ak Technický výbor vypracuje správu o technickej stránke spornej záležitosti, panel použije túto správu ako základ na svoje posúdenie technickej stránky spornej záležitosti.
VYKONANIE
7.
Po skončení zistenia alebo po predložení správy Technického výboru alebo panelu Výboru posúdi Výbor záležitosť bez meškania. Pokiaľ ide o správy panelu, urobí Výbor príslušné opatrenie do tridsiatich dní odo dňa, čo prišla správa. Také opatrenie bude zahŕňať:
(i)
opísanie skutkového stavu spornej veci a
(ii)
odporučenie jednej alebo viacerým stranám dohody alebo akékoľvek iné rozhodnutie, ktoré bude považovať za primerané.
8.
Ak sa strana, ktorej bolo určené odporučenie, domnieva, že ho nemôže vykonať, má ihneď písomne oznámiť dôvody Výboru. V tomto prípade Výbor posúdi, aké ďalšie opatrenie by bolo vhodné.
9.
Ak Výbor usúdi, že okolnosti sú dostatočne vážne, aby ospravedlnili také opatrenie, môže jednu alebo viaceré strany tejto Dohody splnomocniť, aby odvolali voči ktorejkoľvek inej alebo iným stranám tejto Dohody plnenie záväzkov podľa tejto Dohody v rozsahu, ktorý považujú za primeraný daným okolnostiam.
10.
Výbor bude sledovať každú záležitosť, o ktorej vydal odporučenie alebo rozhodnutie.
11.
Ak medzi stranami dôjde k sporu, ktorý sa týka práv a záväzkov podľa tejto Dohody, majú strany vyčerpať konanie o riešenie sporov podľa tejto Dohody, než uplatnia práva, ktoré majú podľa Všeobecnej dohody včítane práva dovolať sa jej článku XXIII.
ČASŤ III - OSOBITNÉ A ODLIŠNÉ ZAOBCHÁDZANIE
Článok 21
1.
Rozvojové krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody, môžu odložiť vykonanie jej ustanovení o čas nepresahujúci päť rokov odo dňa nadobudnutia platnosti Dohody pre tieto krajiny. Rozvojové krajiny, ktoré sa rozhodnú pre odklad vykonania tejto Dohody, to oznámia generálnemu riaditeľovi Zmluvných strán GATTu.
2.
Dodatkom k uvedenému 1. odseku môžu rozvojové krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody, odložiť vykonávanie článku 1 odseku 2 (b) (iii) a článku 6 o čas nepresahujúci tri roky odo dňa, keď uviedli do účinnosti všetky ostatné ustanovenia tejto Dohody. Rozvojové krajiny, ktoré sa rozhodnú pre odklad vykonania ustanovení uvedených v tomto odseku, to oznámia generálnemu riaditeľovi Zmluvných strán GATTu.
3.
Vyspelé krajiny, ktoré sú stranami tejto Dohody, poskytnú podľa navzájom dohodnutých podmienok technickú pomoc rozvojovým krajinám, ktoré o to požiadajú. Na tomto základe vypracujú vyspelé krajiny programy technickej pomoci, ktoré môžu zahŕňať medzi iným školenie personálu, pomoc pri príprave vykonávacích opatrení, prístup k zdrojom informácií o metodike colného hodnotenia a rady ako vykonávať ustanovenia tejto Dohody.
ČASŤ IV - ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA PRIJATIE A PRÍSTUP
Článok 22
1.
Táto Dohoda bude vystavená na prijatie podpisom alebo inak vládami zmluvných strán GATTu a Európskym hospodárskym spoločenstvom.
2.
K tejto Dohode môžu pristúpiť podpisom alebo inak vlády, ktoré dočasne pristúpili k Všeobecnej dohode za podmienok týkajúcich sa účinného použitia práv a záväzkov podľa tejto Dohody, ktoré berú do úvahy práva a záväzky uvedené v dokumentoch upravujúcich ich dočasný prístup.
3.
K tejto Dohode môže pristúpiť každá iná vláda za podmienok týkajúcich sa účinného použitia práv a záväzkov podľa tejto Dohody, ktoré budú dohodnuté medzi touto vládou a stranami tejto Dohody, tým, že u generálneho riaditeľa Zmluvných strán GATTu uloží listinu o prístupe, ktorá uvedie takto dohodnuté podmienky.
4.
Pokiaľ ide o prijatie, platia ustanovenia článku XXVI odsekov 5a) a b) Všeobecnej dohody.
VÝHRADY
Článok 23
K žiadnemu z ustanovení tejto Dohody nemožno uplatňovať výhrady bez súhlasu ostatných strán tejto Dohody.
NADOBUDNUTIE PLATNOSTI
Článok 24
Táto Dohoda nadobudne platnosť 1. januárom 1981 pre vlády,*) ktoré ju prijali alebo k nej pristúpili k tomuto dátumu. Pre každú inú vládu nadobudne platnosť tridsiateho dňa po dni prijatia alebo prístupu k tejto Dohode.
NÁRODNÉ ZÁKONODARSTVO
Článok 25
1.
Každá vláda, ktorá prijme túto Dohodu alebo k nej pristúpi, zabezpečí, že najneskoršie dňom nadobudnutia platnosti tejto Dohody pre ňu budú zákony, nariadenia a správne predpisy v súlade s ustanoveniami tejto Dohody.
2.
Každá strana tejto Dohody bude informovať Výbor o všetkých zmenách vo svojich zákonoch a nariadeniach, ktoré sa týkajú tejto Dohody, a vo vykonávaní týchto zákonov a nariadení.
PRESKÚMANIE
Článok 26
Výbor každoročne preskúma vykonávanie a účinnosť tejto Dohody s prihliadnutím na jej ciele. Výbor bude každoročne informovať Zmluvné strany Všeobecnej dohody o vývoji v období, ktorého sa preskúmanie týka.
ZMENY
Článok 27
Strany môžu túto Dohodu meniť najmä s prihliadnutím na skúsenosti z jej vykonávania. Ak strany takú zmenu schvália v súlade s konaním ustanoveným Výborom, nenadobudne platnosť pre žiadnu stranu, pokiaľ ju neprijme.
VÝPOVEĎ
Článok 28
Každá strana tejto Dohody môže túto Dohodu vypovedať. Výpoveď nadobúda účinnosť po uplynutí šesťdesiatich dní odo dňa, keď generálny riaditeľ Zmluvných strán Všeobecnej dohody dostane písomné oznámenie o výpovedi. Každá strana môže po prijatí takého oznámenia požiadať o okamžitú schôdzku Výboru.
SEKRETARIÁT
Článok 29
Sekretariát Všeobecnej dohody bude zabezpečovať služby sekretariátu pre túto Dohodu s výnimkou okruhu pôsobnosti pridelenej Technickému výboru, pre ktorý bude služby sekretariátu zabezpečovať Rada pre colnú spoluprácu.
ULOŽENIE
Článok 30
Táto Dohoda bude uložená u generálneho riaditeľa Zmluvných strán Všeobecnej dohody, ktorý ihneď zašle každej strane tejto Dohody a každej Zmluvnej strane Všeobecnej dohody overený odpis tejto Dohody aj každej zmeny podľa článku 27, ako aj oznámenie o každom prijatí alebo prístupe podľa článku 22 alebo o každej výpovedi podľa článku 28.
REGISTRÁCIA
Článok 31
Táto Dohoda bude registrovaná podľa ustanovenia čl. 102 Charty Spojených národov.
Dané v Ženeve 12. apríla tisíc deväťsto sedemdesiat deväť v jednom vyhotovení v anglickom, francúzskom a španielskom jazyku, pričom každé znenie je autentické.
PRÍLOHA
INTERPRETAČNÉ POZNÁMKY
Všeobecná poznámka
Postupné použitie metód hodnotenia
1.
Články 1 až 7 včítane vymedzujú, ako sa má colná hodnota dovážaného tovaru určovať podľa ustanovení tejto Dohody. Metódy hodnotenia sú uvedené v poradí, v akom sa majú používať. Prvá metóda colného hodnotenia je vymedzená v článku 1 a dovezený tovar sa má ohodnotiť podľa ustanovení tohto článku v každom prípade, keď sú ustanovené podmienky splnené.
2.
Ak sa colná hodnota nemôže určiť podľa ustanovení článku 1, treba postupne prejsť k ďalším článkom až k prvému z nich, podľa ktorého sa môže colná hodnota určiť. S výnimkou ustanovenia článku 4 je dovolené prejsť k použitiu ustanovení ďalšieho článku iba vtedy, ak nemožno určiť colnú hodnotu podľa ustanovení predchádzajúceho článku.
3.
Ak dovozca nežiada, aby bolo poradie článkov 5 a 6 obrátené, dodrží sa normálne poradie. Ak dovozca túto žiadosť uplatní, ale ak sa potom ukáže, že určenie colnej hodnoty podľa čl. 6 nie je možné, určí sa colná hodnota podľa čl. 5, ak je to možné.
4.
Ak sa colná hodnota nedá určiť podľa ustanovení článkov 1 až 6 včítane, určí sa podľa ustanovení čl. 7.
Použitie všeobecne prijatých účtovníckych zásad
1.
„Všeobecne prijaté účtovnícke zásady“ sú zásady, ktoré sa v určitej krajine a v určitý čas všeobecne uznávajú alebo ktoré majú podstatnú podporu úradných miest a ktoré určujú, aké ekonomické zdroje a záväzky sa majú zaznamenať ako aktíva a pasíva, aké zmeny v aktívach a pasívach sa majú zaznamenať, ako sa majú aktíva a pasíva a zmeny v nich merať, aké informácie sa môžu oznamovať a ako sa môžu oznamovať a aké finančné výkazy sa majú pripravovať. Tieto normy môžu pozostávať zo všeobecne používaných širokých smerníc alebo z podrobných pravidiel a praktík.
2.
Na účely tejto Dohody bude colná správa každej strany používať informácie pripravené metódou zlučiteľnou so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami v krajine prichádzajúcej do úvahy z hľadiska článku, o ktorý ide. Napr. obvyklý zisk a všeobecné výdavky podľa ustanovení článku 5 sa určia s použitím informácií pripravených spôsobom zodpovedajúcim všeobecne prijatým účtovníckym zásadám v krajine dovozu. Naproti tomu obvyklý zisk a všeobecné výdavky podľa ustanovení čl. 6 sa určia s použitím informácií pripravených spôsobom zodpovedajúcim všeobecne prijatým účtovníckym zásadám v krajine výroby. Ako ďalší príklad, predmet uvedený v čl. 8 odseku 1b (ii) a vyhotovený v krajine dovozu sa určí s použitím informácií spôsobom zodpovedajúcim všeobecne prijatým účtovníckym zásadám tejto krajiny.
Poznámka k článku 1
Skutočne platená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť
Skutočne platená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, je celková zaplatená cena alebo cena, ktorú má zaplatiť kupujúci predávajúcemu alebo k jeho dobru za dovezený tovar. Platenie nemusí nevyhnutne mať povahu platby v hotovosti. Platenie sa môže uskutočniť akreditívom alebo cennými papiermi. Platenie sa môže vykonať priamo alebo nepriamo. Príkladom nepriameho platenia môže byť úplné alebo čiastočné vyrovnanie dlhu predávajúceho kupujúcim.
Činnosť kupujúceho na vlastný účet iná, než aká sa predvída úpravou podľa článku 8, sa nepovažuje za nepriame platenie predávajúcemu, aj keď možno predpokladať, že predávajúci má z nej prospech. Úhrada za takú činnosť sa teda nemá prirážať ku skutočne platnej cene alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, pri určovaní colnej hodnoty tovaru.
Colná hodnota nebude zahŕňať tieto výdavky alebo náklady za predpokladu, že sa odlišujú od skutočne platenej ceny alebo od ceny, ktorá sa má zaplatiť za dovezený tovar:
a)
výdavky za konštrukciu, postavenie, montáž, údržbu alebo technickú pomoc vykonané na dovezenom tovare, ako sú priemyslové zariadenia, stroje alebo vybavenie po dovoze;
b)
prepravné náklady po dovoze;
c)
dane a poplatky krajiny dovozu.
Skutočne platená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, sa týka ceny za dovezený tovar. Preto prevod dividend alebo iných platieb kupujúcim predávajúcemu, ktorý sa netýka dovezeného tovaru, netvorí súčasť colnej hodnoty.
Odsek 1a (iii)
K obmedzeniam, ktoré by skutočne platenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť, urobili neprijateľnou, patria obmedzenia, ktoré podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru. Príkladom takých obmedzení môže byť prípad, keď predávajúci požaduje, aby kupujúci automobilov nepredával alebo nevystavoval ich pred určitým dátumom, ktorý je začiatkom modelového roka.
Odsek 1b)
Ak sa predaj alebo cena urobia závislými od podmienky alebo úvahy, pre ktorú nemožno určiť cenu vo vzťahu k hodnotenému tovaru, nie je prevodná hodnota na colné účely prijateľná.
Môže ísť napr. o tieto prípady:
a)
predávajúci určí cenu dovážaného tovaru s podmienkou, že kupujúci kúpi aj iný tovar v určitom množstve;
b)
cena dovážaného tovaru je závislá od ceny alebo od cien, za ktoré kupujúci dovážaného tovaru predá iný tovar predávajúcemu dovážaného tovaru;
c)
cena je určená na základe spôsobu platenia, ktorý nemá vzťah k dovážanému tovaru, ako keď dovážaný tovar je polotovarom, ktorý predávajúci dodal za podmienky, že dostane určité množstvo hotových výrobkov.
Podmienky alebo úvahy, ktoré sa týkajú výroby alebo spôsobu predaja dovážaného tovaru, nebudú však dôvodom odmietnutia prevodnej hodnoty. Napr. skutočnosť, že kupujúci obstará predávajúcemu technické práce alebo plány v krajine dovozu, nebude dôvodom odmietnutia prevodnej hodnoty na účely v čl. 1. Takisto, ak kupujúci na vlastný účet podnikne, hoci aj po dohode s predávajúcim, činnosť týkajúcu sa spôsobu predaja dovážaného tovaru, netvorí hodnota tejto činnosti súčasť colnej hodnoty a táto činnosť tiež nie je dôvodom odmietnutia prevodnej hodnoty.
Odsek 2
1.
Odseky 2a) a 2b) predvídajú odlišné prostriedky na zistenie prijateľnosti prevodnej hodnoty.
2.
Odsek 2a) ustanovuje, že v prípadoch, keď kupujúci a predávajúci sú v spojení, majú sa okolnosti súvisiace s predajom preskúmať a že prevodná hodnota sa má prijať ako colná hodnota za predpokladu, že spojenie neovplyvnilo cenu. Nie je potrebné, aby sa okolnosti preskúmavali vo všetkých prípadoch, keď kupujúci a predávajúci sú v spojení. Také preskúmanie sa vyžaduje iba vtedy, ak sú tu pochybnosti o prijateľnosti ceny. Ak colná správa nemá pochybnosti o prijateľnosti ceny, mala by byť prijatá bez požadovania ďalších informácií od dovozcu. Napr. colná správa mohla už prv preskúmať spojenie alebo mať už podrobné informácie o kupujúcom a predávajúcom a mohla sa už presvedčiť z tohto preskúmania alebo z informácií o tom, že spojenie neovplyvnilo cenu.
3.
Ak colná správa nemôže prijať prevodnú hodnotu bez ďalšieho zisťovania, má poskytnúť dovozcovi možnosť, aby predložil ďalšie podrobné informácie, ktoré by boli potrebné, aby mohla preskúmať okolnosti súvisiace s predajom.
Na tento cieľ by colná správa mala byť pripravená preskúmať príslušné stránky prevodu včítane spôsobu, akým kupujúci a predávajúci organizujú svoje obchodné vzťahy, a spôsobu, akým sa dospelo k cene, o ktorú ide, za tým účelom, aby sa rozhodlo, či spojenie ovplyvnilo cenu. Ak sa ukáže, že kupujúci a predávajúci, hoci sú v spojení podľa ustanovení čl. 15 kupujú a predávajú jeden od druhého, ako keby neboli v spojení, je to dôkaz, že cena nebola ovplyvnená spojením. Ak bola napr. cena dohodnutá spôsobom, ktorý zodpovedá bežnej cenovej praxi v príslušnej výrobe alebo spôsobu, ktorým predávajúci dojednáva ceny v predajoch s kupujúcim, ktorí s ním nie sú v spojení, je to dôkaz, že cena nebola ovplyvnená spojením. Ak sa ako ďalší príklad ukáže, že cena je primeraná, aby zabezpečila úhradu všetkých nákladov a zisk, ktorý zodpovedá celkovému zisku firmy dosiahnutému za reprezentatívne obdobie (napr. za ročné obdobie) pri predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, je to dôkaz, že cena nebola ovplyvnená.
4.
Odsek 2b) poskytuje dovozcovi možnosť, aby preukázal, že prevodná cena sa veľmi blíži ku skúšobnej cene, ktorú predtým prijala colná správa a je preto prijateľná podľa ustanovení článku 1. Ak zodpovedá niektorému z kritérií uvedených v ods. 2b), netreba skúmať otázku ovplyvnenia podľa ods. 2a). Ak colná správa má už dostatok informácií, aby sa bez ďalších podrobných zisťovaní ubezpečila, že niektoré z kritérií uvedených v ods. 2b) bolo splnené, nie je dôvodu, aby požadovala od dovozcu dôkaz, že kritérium môže byť splnené. V ods. 2b) pojem „kupujúci, ktorí nie sú v spojení“ znamená kupujúcich, ktorí nie sú v spojení s predávajúcim v žiadnom konkrétnom prípade.
Odsek 2b)
Na to, aby sa rozhodlo, či jedna hodnota je „veľmi blízka“ k druhej, treba vziať do úvahy určitý počet faktorov. Tieto faktory zahŕňajú povahu dovážaného tovaru, povahu výroby, o ktorú ide, obdobie, v ktorom sa tovar dováža, a či rozdiel v hodnotách je z hľadiska obchodu význačný. Pretože sa tieto faktory môžu prípad od prípadu líšiť, nemožno použiť jednotnú normu ako napr. pevné percento, na každý prípad. Napr. malý rozdiel v hodnote v prípade, ktorý zahŕňa jeden druh tovaru, môže byť neprijateľný, kým veľký rozdiel v prípade, ktorý zahŕňa iný druh tovaru, môže byť prijateľný pre rozhodovanie, či prevodná hodnota je veľmi blízka ku skúšobným hodnotám uvedeným v čl. 1 ods. 2b).
Poznámka k čl. 2
1.
Pri aplikácii čl. 2 použije colná správa, pokiaľ možno, predaj rovnakého tovaru na rovnakej komerčnej úrovni a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa taký predaj nenájde, môže sa použiť predaj rovnakého tovaru, ktorý sa uskutoční za jednej z týchto troch podmienok:
a)
predaj na rovnakej komerčnej úrovni, ale v odlišných množstvách;
b)
predaj na odlišnej komerčnej úrovni, ale v podstate v rovnakých množstvách; alebo
c)
predaj na odlišnej komerčnej úrovni a v odlišných množstvách.
2.
Ak sa predaj zistí podľa jednej z týchto troch podmienok, urobia sa úpravy za tým účelom, aby sa prihliadlo:
a)
iba na faktory množstva;
b)
iba na faktory komerčnej úrovne;
c)
tak na faktory komerčnej úrovne, ako aj na množstvo.
3.
Výraz „a/alebo“ pripúšťa možnosť použiť predaje a urobiť potrebné úpravy v každej z opísaných troch podmienok.
4.
Na účely článku 2 znamená prevodná hodnota rovnakého dovezeného tovaru colnú hodnotu upravenú podľa ustanovení ods. 1b) a 2 tohto článku, ktorá už bola prijatá podľa čl. 1.
5.
Podmienkou úpravy odôvodnenej odlišnou komerčnou úrovňou alebo odlišným množstvom je, že sa taká úprava, nech už má za následok zvýšenie alebo zníženie hodnoty, urobí iba na základe dôkazov, ktoré jasne zabezpečujú, že je rozumná a presná, napr. platných cenníkov, ktoré obsahujú ceny týkajúce sa rôznych úrovní alebo rôznych množstiev. Napr. ak sa dovážaný tovar, ktorý sa má ohodnotiť, skladá zo zásielky 10 jednotiek a jediný rovnaký tovar, pre ktorý existuje prevodná hodnota, sa skladal z 500 jednotiek a bolo uznané, že predávajúci poskytuje zľavy podľa množstva, môže sa potrebná úprava urobiť s použitím cenníka a ceny platnej pre 10 jednotiek. Nie je potrebné, aby sa predaj 10 jednotiek uskutočnil, pokiaľ sa podľa predajov iných množstiev zistí, že cenník je skutočný a vierohodný. Ak tu však nie je také objektívne meradlo, nie je určenie colnej hodnoty podľa ustanovení článku 2 vhodné.
Poznámka k čl. 3
1.
Pri aplikácii článku 3 použije colná správa, pokiaľ je to možné, predaj podobného tovaru na rovnakej komerčnej úrovni a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak sa taký predaj nenájde, môže sa použiť predaj podobného tovaru, ktorý sa uskutoční za jednej z týchto troch podmienok:
a)
predaj na rovnakej komerčnej úrovni, ale v odlišných množstvách;
b)
predaj na odlišnej komerčnej úrovni, ale v podstate v rovnakých množstvách;
c)
predaj na odlišnej komerčnej úrovni a v odlišných množstvách.
2.
Ak sa predaj zistí podľa jednej z týchto troch podmienok, urobia sa úpravy za tým účelom, aby sa prihliadlo:
a)
iba na faktory množstva;
b)
iba na faktory komerčnej úrovne;
c)
tak na faktory komerčnej úrovne, ako aj množstva.
3.
Výraz „a/alebo“ pripúšťa možnosť predajov a uskutočnenia potrebných úprav v každej z opísaných troch podmienok.
4.
Na účely článku 3 prevodná hodnota podobného dovezeného tovaru znamená colnú hodnotu upravenú podľa ustanovení odsekov 1b) a 2 tohto článku, ktorá už bola prijatá podľa článku 1.
5.
Podmienkou úpravy odôvodnenej odlišnou komerčnou úrovňou alebo odlišným množstvom je, že sa taká úprava, nech už má za následok zvýšenie alebo zníženie hodnoty, urobí iba na základe dôkazov, ktoré jasne zabezpečujú, že je rozumná a presná, napr. platných cenníkov, ktoré obsahujú ceny týkajúce sa rôznych úrovní alebo rôznych množstiev. Napr. ak sa dovážaný tovar, ktorý sa má ohodnotiť, skladá zo zásielky 10 jednotiek a jediný podobný tovar, pre ktorý existuje prevodná hodnota, sa skladal z 500 jednotiek a bolo uznané, že predávajúci poskytuje zľavy podľa množstva, môže sa potrebná úprava urobiť s použitím cenníka a ceny platnej pre 10 jednotiek. Nie je potrebné, aby sa predaj 10 jednotiek uskutočnil, pokiaľ sa podľa predajov iných množstiev zistí, že cenník je skutočný a vierohodný. Ak tu však také objektívne meradlo nie je, určenie colnej hodnoty podľa ustanovení článku 3 nie je vhodné.
Poznámka k čl. 5
1.
Pojem „jednotková cena, za ktorú... sa tovar predáva v najväčšom úhrnnom množstve“ znamená cenu, za ktorú sa predáva najväčší počet jednotiek v predajoch osobám, ktoré nie sú v spojení s osobami, od ktorých taký tovar kupujú po dovoze na prvej komerčnej úrovni, na akej sa také predaje uskutočňujú.
2.
Napr. tovar sa predá podľa cenníka, ktorý poskytuje výhodné jednotkové ceny pre nákupy vo väčších množstvách:
a)
Predajné množstvo Jednotková cena Počet predajov Celkové množstvo predané za každú cenu
1-10 jednotiek 100 10 predajov po 5 jednotkách 65
    5 predajov po 3 jednotkách 55
11 a 25 jednotiek 95 5 predajov po 11 jednotkách  
nad 25 jednotiek 90 1 predaj 30 jednotiek 80
    1 predaj 50 jednotiek  
Najväčší počet jednotiek predaných za jednu cenu je 80; jednotková cena za najväčšie úhrnné množstvo je teda 90.
3.
Podľa iného príkladu dochádza k dvom predajom. V prvom predaji sa predáva 500 jednotiek za cenu 95 menových jednotiek za kus. V druhom predaji sa predáva 400 jednotiek za cenu 90 menových jednotiek za kus. V tomto prípade najväčší počet predaných jednotiek je 500; jednotková cena najväčšieho úhrnného množstva je teda 95.
4.
Tretím príkladom by bola táto situácia, kde rôzne množstvá sa predávajú za rôzne ceny.
a)

Predané množstvo Jednotková cena
40 jednotiek 100
30 jednotiek 90
15 jednotiek 100
50 jednotiek 95
25 jednotiek 105
35 jednotiek 90
5 jednotiek 100
Celkové predané množstvo
65 90
50 95
60 100
25 105
V tomto prípade najväčší počet jednotiek predaných za určitú cenu je 65; jednotková cena najväčšieho úhrnného množstva je 90.
5.
Predaj v dovoznej krajine za podmienok uvedených v odseku 1 osobe, ktorá dodá priamo alebo nepriamo zadarmo alebo za zníženú cenu v súvislosti s výrobou alebo predajom dovážaného tovaru pre vývoz niektorý z prvkov uvedených v čl. 8 ods. 1b), nemožno brať do úvahy na určenie jednotkovej ceny na účely článku 5.
6.
Treba si uvedomiť, že „zisk a všeobecné výdavky“ spomínané v článku 5 ods. 1 treba brať ako celok. Číselné údaje na účely tejto zrážky by sa mali určiť na základe informácií poskytnutých dovozcom alebo v jeho mene, ledaže by jeho údaje boli v rozpore s číselnými údajmi vyplývajúcimi z predajov dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo druhu v krajine dovozu. Ak číselné údaje dovozcu sú v rozpore s týmito číselnými údajmi, môže sa suma za zisk a všeobecné výdavky zakladať na iných platných informáciách než na informáciách poskytnutých dovozcom alebo v jeho mene.
7.
„Všeobecné výdavky“ zahŕňajú priame a nepriame náklady na predajnosť príslušného tovaru.
8.
Miestne poplatky, ktoré treba platiť z titulu predaja tovaru, za ktorý nebola uskutočnená zrážka podľa ustanovenia článku 5 ods. 1 a (iv), sa odpočítajú podľa ustanovenia čl. 5 ods. 1a) (i).
9.
Pri určovaní provízií alebo obvyklých ziskov a všeobecných výdavkov podľa ustanovenia 1. ods. čl. 5 musí sa otázka, či určitý tovar „rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu“, rozhodnúť z prípadu na prípad so zreteľom na dané okolnosti. Treba skúmať predaje najužšej skupiny alebo triedy dovezeného tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu v krajine dovozu, ktorá zahŕňa tovar, ktorý sa má ohodnotiť a pre ktorý možno obstarať potrebné informácie. Na účely čl. 5 „tovar rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu“ zahŕňa tovar dovezený z rovnakej krajiny ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť, tak aj tovar dovezený z iných krajín.
10.
Na účely čl. 5 ods. 1b) bude „najbližším časom“ čas, keď dôjde k predajom dovezeného tovaru alebo rovnakého alebo podobného dovezeného tovaru v dostatočnom množstve, aby sa mohla zistiť jednotková cena.
11.
Ak sa použije metóda podľa čl. 5 ods. 1, budú sa zrážky za hodnotu pridanú ďalším spracovaním zakladať na objektívnych a kvantifikovateľných údajoch týkajúcich sa nákladov na takú prácu. Výpočty si urobia na podklade vzorcov, návodov, výrobných metód a iných praktík prijatých v tejto výrobe.
12.
Uznáva sa, že metóda hodnotenia uvedená v čl. 5 ods. 2 sa spravidla nemôže použiť, ak tovar stratí v dôsledku ďalšieho spracovania svoju povahu. Napriek tomu sa môžu vyskytnúť prípady, keď dovezený tovar síce stratí svoju povahu, ale hodnota pridaná spracovaním sa dá zistiť bez prílišných ťažkostí. Naproti tomu sa tiež môžu vyskytnúť prípady, keď dovezený tovar si zachová svoju povahu, ale tvorí taký malý prvok v tovare predávanom v krajine dovozu, že použitie tejto hodnotiacej metódy by bolo neodôvodnené. Vzhľadom na to treba každú situáciu tohto druhu posudzovať od prípadu na prípad.
Poznámka k čl. 6
1.
Spravidla sa colná hodnota podľa tejto Dohody určuje na základe informácií, ktoré sú ľahko dostupné v krajine dovozu. Za účelom určenia vypočítanej hodnoty môže však byť potrebné skúmať náklady na výrobu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, alebo na základe iných informácií, ktoré treba obstarať mimo krajiny dovozu. Okrem toho, vo väčšine prípadov výrobca tovaru nebude podliehať právomoci úradov krajiny dovozu. Použitie metódy vypočítanej hodnoty bude vôbec obmedzené na prípady, keď kupujúci a predávajúci sú v spojení a predávajúci je ochotný dodať úradom krajiny dovozu údaje potrebné na zistenie nákladov a v prípade potreby poskytnúť možnosť neskoršieho overenia.
2.
„Cena alebo hodnota“ spomínaná v ods. 1a) čl. 6 sa určí na základe údajov týkajúcich sa výroby tovaru, ktoré budú predložené výrobcom alebo v jeho mene. Bude založená na obchodných účtoch výrobcu, pokiaľ tieto účty sú v súlade so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami používanými v krajine, kde bol tovar vyrobený.
3.
„Cena alebo hodnota“ zahrnie cenu prvkov uvedených v ods. 1a) (ii) a (iii) v čl. 8. Takisto bude zahŕňať hodnotu každého prvku uvedeného v ods. 1b) čl. 8, ktorý priamo alebo nepriamo dodal kupujúci na použitie v spojitosti s výrobou dovezeného tovaru, a to v primeranom pomere podľa ustanovenia príslušnej poznámky k čl. 8. Hodnota prvkov uvedených v ods. 1b) (iv) čl. 8, ktoré boli vyhotovené v krajine dovozu, bude zahrnutá len potiaľ, pokiaľ tieto prvky pripadajú na ťarchu výrobcu. Rozumie sa, že žiadna cena alebo hodnota prvkov spomínaných v tomto odseku nesmie sa pri určovaní vypočítanej hodnoty počítať dvakrát.
4.
„Suma pre zisk a všeobecné výdavky“ spomínaná v ods. 1b) v čl. 6 sa určuje na základe informácií predložených výrobcom alebo v jeho mene, ledaže by jeho číselné údaje boli v rozpore s číslami, ktoré sa obvykle objavujú v predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu ako hodnotený tovar, ktoré uskutočňujú výrobcovia v krajine vývozu pre vývoz do krajiny dovozu.
5.
V tejto súvislosti treba poznamenať, že „sumu pre zisk a všeobecné výdavky“ treba brať ako celok. Z toho vyplýva, že ak v niektorom prípade suma zisku výrobcu je nízka a všeobecné výdavky vysoké, jeho zisk a všeobecné výdavky vzaté dohromady ako celok môžu napriek tomu byť v súlade so sumami, ktoré sa obvykle vyskytujú v predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu. To sa môže stať napr. ak sa výrobok uvádza do krajiny dovozu a výrobca sa uspokojil alebo so žiadnym alebo nízkym ziskom, aby vyrovnal vysoké všeobecné výdavky spojené so zavádzaním. Ak výrobca môže preukázať, že sa uspokojuje s nízkym ziskom pri predajoch dovážaného tovaru z určitých komerčných dôvodov, treba vziať do úvahy jeho skutočné ziskové sumy, ak má pre to platné komerčné dôvody a ak jeho cenová politika zodpovedá obvyklej cenovej politike v príslušnom výrobnom odvetví. To sa môže stať, napr. ak výrobcovia boli donútení dočasne znížiť ceny v dôsledku nepredvídaného poklesu dopytu alebo ak predávajú tovar na doplnenie radu druhov tovaru vyrábaných v krajine dovozu a uspokojujú sa s nízkym ziskom, aby si zachovali schopnosť súťaže. Ak výrobcove vlastné sumy pre zisk a všeobecné výdavky nie sú v súlade so sumami, ktoré sa obvykle vyskytujú pri predajoch tovaru rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu ako hodnotený tovar uskutočňovaných výrobcami v krajine vývozu pre vývoz do krajiny dovozu, suma pre zisk a všeobecné náklady sa môžu zakladať na iných vhodných informáciách než na informáciách poskytnutých výrobcom tovaru alebo v jeho mene.
6.
Ak sa na účely určenia vypočítanej hodnoty použijú iné informácie než informácie, ktoré boli predložené výrobcom alebo v jeho mene, majú úrady krajiny dovozu informovať dovozcu na jeho žiadosť o pôvode týchto informácií, o použitých údajoch a o výpočtoch na základe týchto údajov, s výhradou ustanovení čl. 10.
7.
„Všeobecné výdavky“ spomínané v odseku 1b) čl. 6 zahŕňajú priame aj nepriame náklady na výrobu a predaj tovaru na vývoz, ktoré nie sú zahrnuté podľa ods. 1a) čl. 6.
8.
Pri rozhodovaní o tom, či niektorý tovar je „rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu“, treba postupovať od prípadu na prípad s prihliadnutím na dané okolnosti. Pri určovaní obvyklého zisku a všeobecných výdavkov podľa ustanovení čl. 6, treba skúmať predaje na vývoz do krajiny dovozu pri najužšej skupine alebo najužšom rade tovaru, ktoré zahŕňajú hodnotený tovar, pre ktorý možno získať potrebné informácie. Na účely článku 6 musí byť „tovar rovnakej kategórie alebo rovnakého druhu“ z rovnakej krajiny ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
Poznámka k čl. 7
1.
Colné hodnoty určované podľa ustanovení článku 7 by mali byť založené v najväčšej možnej miere na colných hodnotách určených predtým.
2.
Metódy hodnotenia používané podľa čl. 7 by mali byť metódy vymedzené v čl. 1 až 6 včítane, ale určitá rozumná pružnosť pri použití týchto metód bude v súlade s cieľmi a ustanoveniami článku 7.
3.
Niektoré príklady ukážu, čo treba rozumieť rozumnou pružnosťou:
a)
Rovnaký tovar - požiadavka, aby rovnaký tovar bol vyvezený v rovnakom alebo skoro rovnakom čase ako tovar, ktorý sa hodnotí. Môže sa vykladať pružne; rovnaký dovážaný tovar vyrobený v inej krajine než v krajine vývozu tovaru, ktorý sa hodnotí, môže byť podkladom pre colné hodnotenie; môžu sa použiť colné hodnoty rovnakého dovezeného tovaru, ktoré už boli určené podľa ustanovení čl. 5 a 6.
b)
Podobný tovar - požiadavky, aby podobný tovar bol vyvezený v rovnakom alebo skoro rovnakom čase ako tovar, ktorý sa hodnotí, môže sa vykladať pružne; podobný dovážaný tovar vyrobený v inej krajine než v krajine vývozu tovaru, ktorý sa hodnotí, môže byť podkladom pre colné hodnotenie; môžu sa použiť colné hodnoty podobného dovezeného tovaru, ktoré už boli určené podľa ustanovení článkov 5 a 6.
c)
Odvodzujúca metóda - požiadavka, aby tovar bol predaný v „stave, v ktorom bol dovezený“, ktorá je obsiahnutá v odseku 1a) čl. 5, môže sa vykladať pružne; lehota „deväťdesiatich dní“ sa môže aplikovať pružne.
Poznámka k čl. 8
Odsek 1a) (i)
Výrazom „nákupná provízia“ sa rozumejú poplatky platené dovozcom jeho zástupcovi za zastupiteľské služby v cudzine pri nákupe tovaru, ktorý sa má ohodnotiť.
Odsek 1b) (ii)
1.
Pri pripočítaní prvkov uvedených v článku 8 ods. 1b) (ii) k dovezenému tovaru prichádzajú do úvahy dva faktory - hodnota prvku sama a spôsob, akým sa táto hodnota pripočíta dovezenému tovaru. Tieto prvky by sa mali pripočítavať rozumným spôsobom primeraným okolnostiam a v súlade so všeobecne prijatými účtovníckymi zásadami.
2.
Pokiaľ ide o hodnotu prvku - ak dovozca nadobudne prvok od predávajúceho, ktorý s ním nie je v spojení, za určitú cenu, je hodnotou prvku táto cena. Ak prvok zhotovil dovozca alebo osoba, ktorá je s ním v spojení, bude jeho hodnotou náklad na jeho zhotovenie. Ak prvok predtým používal dovozca, či už ho získal alebo zhotovil tento dovozca, bude treba pôvodný náklad na nadobudnutie alebo zhotovenie znížiť primerane jeho použitiu, aby sa dospelo k hodnote tohto prvku.
3.
Len čo bola hodnota prvku určená, treba túto hodnotu pripočítať k dovezenému tovaru. Sú tu rôzne možnosti. Napr. hodnota sa môže pripočítať k prvej zásielke, ak dovozca chce zaplatiť clo za celú hodnotu naraz. Iný príklad - dovozca môže požiadať, aby hodnota bola rozdelená na počet jednotiek vyrobených až do času prvej zásielky. Ďalší príklad - dovozca môže žiadať, aby hodnota bola pripočítaná k celej predvídanej výrobe, ak existujú kontrakty alebo pevné záväzky na túto výrobu. Metóda pripočítania bude závislá od dokumentácie, ktorú predloží dovozca.
4.
Na ilustráciu uvedeného - dovozca dodá výrobcovi formu na použitie pri výrobe dovážaného tovaru a dohodne s ním kontrakt na zakúpenie 10 000 jednotiek. V čase dovozu prvej zásielky 1000 jednotiek mal výrobca už vyrobených 4000 jednotiek. Dovozca môže požiadať colnú správu, aby rozdelila hodnotu formy na 1000 jednotiek, 4000 jednotiek alebo 10 000 jednotiek.
Odsek 1b) (iv)
1.
Prirážky za prvky uvedené v čl. 8 odseku 1b) (iv) sa majú zakladať na objektívnych a kvantifikovateľných údajoch. Aby sa úloha čo najviac uľahčila tak dovozcovi, ako aj colnej správe pri určovaní hodnôt, ktoré sa majú pripočítať, mali by sa, pokiaľ možno, použiť údaje pohotovo zistiteľné z obchodných písomností kupujúceho.
2.
Pri prvkoch, ktoré dodal kupujúci a ktoré kúpil alebo najal kupujúci, bude pripočítanou hodnotou kúpna cena alebo nájomné. Za prvky, ktoré sú verejne prístupné, sa pripočíta iba náklad na obstaranie kópií.
3.
Ľahkosť výpočtu hodnôt, ktoré sa majú pripočítať, bude závisieť od štruktúry daného podniku, od jeho praxe riadenia a od jeho účtovných metód.
4.
Napr. je možné, že firma, ktorá dováža rôzne výrobky z rôznych krajín, má svoje stredisko designu mimo krajiny dovozu, aby sa presne ukázali náklady pripadajúce na daný výrobok. V takých prípadoch sa môže príslušná úprava urobiť priamo podľa ustanovení čl. 8.
5.
V inom prípade môže firma preniesť náklady na stredisko designu mimo krajiny dovozu do všeobecných výdavkov bez toho, že by ich rozdelila na jednotlivé výrobky. V takom prípade možno urobiť príslušnú úpravu podľa ustanovení čl. 8 na dovážaný tovar tým, že sa celkové náklady na stredisko designu pridelia celku výroby, ktorá služby tohto strediska používa, a takto pridelené náklady sa pripočítajú k hodnote dovozu na jednotkovom základe.
6.
Zmeny v uvedených okolnostiach budú samozrejme vyžadovať, aby sa pri určovaní primeranej metódy pripočítania vzali do úvahy rozličné faktory.
7.
V prípade, že zhotovenie príslušného prvku zahŕňa niekoľko krajín a dlhšie obdobie, úprava by sa mala obmedziť na hodnotu skutočne pridanú k tomuto prvku mimo krajiny dovozu.
Odsek 1c)
1.
Poplatky za používanie patentov a licenčné poplatky spomínané v čl. 8 ods. 1c) môžu zahŕňať medzi iným platby týkajúce sa patentov, obchodných známok a autorských práv. Poplatky za právo reprodukovať dovezený tovar v krajine dovozu sa však pri určovaní colnej hodnoty nepripočítajú k cene, ktorá bola za dovezený tovar zaplatená alebo má byť zaplatená.
2.
Platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo ďalej predať dovezený tovar sa nepripočítajú k cene skutočne platenej za dovezený tovar alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť, ak nie sú podmienkou predaja dovezeného tovaru na vývoz do krajiny dovozu.
Odsek 3
Ak neexistujú objektívne a kvantifikovateľné údaje týkajúce sa prirážok, ktoré sa majú urobiť podľa ustanovení článku 8, nemôže sa prevodná hodnota určiť podľa ustanovení čl. 1. Tak to bude napr. v tomto prípade: poplatok za použitie patentu na základe predajnej ceny litra určitého výrobku v krajine dovozu, ktorý bol dovezený v kilogramoch a zmenený na roztok po dovoze. Ak sa poplatok za použitie patentu zakladá čiastočne na dovezenom tovare a čiastočne na iných faktoroch, ktoré nijako nesúvisia s dovážaným tovarom (ak sa napr. dovezený tovar zmieša s domácimi prísadami a nedá sa už oddelene identifikovať alebo ak poplatky za použitie patentu sa nedajú odlíšiť od osobitných finančných dohovorov medzi kupujúcim a predávajúcim), bolo by nevhodné pokúšať sa o prirážku za tento poplatok za použitie patentu. Ak sa však poplatok za použitie patentu zakladá iba na dovážanom tovare a ak sa dá ľahko kvantifikovať, môže sa urobiť prirážka k cene skutočne zaplatenej alebo k cene, ktorá sa má zaplatiť.
Poznámka k čl. 9
Na účely čl. 9 môže „čas dovozu“ zahrnúť okamih colného vyhlásenia.
Poznámka k čl. 11
11.
Článok 11 poskytuje dovozcovi právo odvolať sa proti rozhodnutiu colnej správy, ktorým bola určená colná hodnota tovaru. Odvolanie sa môže najprv podať na vyššiu inštitúciu colnej správy, ale dovozca bude mať právo odvolať sa v konečnej inštancii na súd.
2.
„Bez pokuty“ znamená, že dovozca nebude podrobený pokute alebo hrozbe pokuty z toho prostého dôvodu, že uplatnil svoje právo odvolať sa. Poplatky za normálne súdne trovy a za honoráre právnym zástupcom sa nepovažujú za pokuty.
3.
Žiadne ustanovenie čl. 11 nezabraňuje však strane, vymerané clo úplne zaplatiť pred podaním odvolania.
Poznámka k čl. 15
Odsek 4
Na účely tohto článku pojem „osoby“ zahŕňa aj právnické osoby.
Odsek 4c)
Na účely tejto Dohody sa predpokladá, že jedna osoba kontroluje druhú, ak prvá z nich právne alebo fakticky je v postavení, že môže druhú donucovať alebo riadiť.
PRÍLOHA II
Technický výbor pre colné hodnotenie
1.
V súlade s článkom 18 tejto Dohody bude pod záštitou Rady pre colnú spoluprácu zriadený Technický výbor, aby po technickej stránke zabezpečoval jednotnosť výkladu a vykonávania tejto Dohody.
2.
Úlohy Technického výboru budú zahŕňať:
a)
preskúmavať špecifické technické problémy, ktoré sa vyskytnú v každodennom uskutočňovaní systémov colného hodnotenia strán tejto Dohody, a vydávať poradné dobrozdanie o vhodných riešeniach na základe predložených skutočností;
b)
na požiadanie študovať zákony, predpisy a prax o hodnotení, pokiaľ sa dotýkajú tejto Dohody, a pripravovať správy o výsledkoch týchto štúdií;
c)
pripravovať a vydávať ročné správy o technickej stránke vykonávania a stavu tejto Dohody;
d)
poskytovať ku každej otázke týkajúcej sa colného hodnotenia dovážaného tovaru informácie a posudky, ktoré môže vyžiadať ktorákoľvek strana tejto Dohody alebo Výbor. Tieto informácie a posudky môžu mať formu poradných dobrozdaní, komentárov alebo vysvetliviek;
e)
na požiadanie uľahčiť technickú pomoc stranám tejto Dohody v záujme podpory medzinárodného prijatia tejto Dohody; a
f)
vykonávať iné úlohy, ktoré mu môže zveriť Výbor.
Všeobecné
3.
Technický výbor sa vynasnaží dokončiť v rozumne krátkej lehote práce na špecifických otázkach, najmä na tých, ktoré mu odovzdali strany tejto Dohody alebo Výbor.
4.
Sekretariát Rady pre colnú spoluprácu bude Technický výbor v jeho činnosti vhodným spôsobom podporovať.
Zastúpenie
5.
Každá strana tejto Dohody bude mať právo byť zastúpená v Technickom výbore. Každá strana môže vymenovať jedného delegáta alebo viacerých delegátov, aby ju zastupovali v Technickom výbore. Každá takto zastúpená strana v Technickom výbore sa ďalej uvádza ako člen Technického výboru. Zástupcov členov Technického výboru môžu doprevádzať poradcovia. Sekretariát Všeobecnej dohody sa môže tiež zúčastňovať na schôdzkach Technického výboru ako pozorovateľ.
6.
Členovia Rady pre colnú spoluprácu, ktorí nie sú stranami tejto Dohody, sa môžu zúčastňovať na schôdzkach Technického výboru jedným delegátom a jedným alebo viacerými alternátmi. Títo zástupcovia sa zúčastnia na schôdzkach Technického výboru ako pozorovatelia.
7.
So schválením predsedu Technického výboru môže generálny sekretár Rady pre colnú spoluprácu (ďalej len „generálny sekretár“) pozvať zástupcov vlád, ktoré nie sú ani stranami tejto Dohody ani členmi Rady pre colnú spoluprácu, ako aj zástupcov medzinárodných vládnych a obchodných organizácií, aby sa zúčastnili na schôdzkach Technického výboru ako pozorovatelia.
8.
Vymenovanie delegátov, alternátov a poradcov na schôdzky Technického výboru budú adresované generálnemu sekretárovi.
Schôdzky Technického výboru
9.
Technický výbor sa bude schádzať podľa potreby, ale najmenej dva razy do roka. Dátum každej schôdzky určí Technický výbor na svojej predchádzajúcej schôdzke. Dátum schôdzky sa môže zmeniť na žiadosť ktoréhokoľvek člena Technického výboru schválenú prostou väčšinou členov Technického výboru alebo v naliehavých prípadoch na žiadosť predsedu.
10.
Schôdzky Technického výboru sa budú konať v sídle Rady pre colnú spoluprácu, pokiaľ nebude rozhodnuté inak.
11.
S výnimkou naliehavých prípadov generálny sekretár upovedomí všetkých členov Technického výboru a účastníkov uvedených v odsekoch 6 a 7 najmenej tridsať dní vopred o dátume začatia každého zasadania Technického výboru.
Rokovací program
12.
Generálny sekretár pripraví pre každé zasadanie dočasný program rokovania a rozošle ho členom Technického výboru a účastníkom uvedeným v odsekoch 6 a 7 najmenej tridsať dní pred zasadaním s výnimkou naliehavých prípadov. Tento rokovací program bude obsahovať všetky body, ktorých zahrnutie schválil Technický výbor na svojom predchádzajúcom zasadaní, všetky body, ktoré zahrnul predseda z vlastnej iniciatívy, a všetky body, o zahrnutie ktorých požiadal generálny sekretár, Výbor alebo ktorýkoľvek člen Technického výboru.
13.
Technický výbor určí svoj rokovací program pri začatí každého zasadania. Rokovací program môže v priebehu zasadania Technický výbor kedykoľvek zmeniť.
Funkcionári a rokovací poriadok
14.
Technický výbor zvolí z delegátov svojich členov predsedu a jedného alebo viacerých podpredsedov. Predseda a podpredsedovia budú vykonávať svoju funkciu jeden rok. Odstupujúci predseda alebo podpredseda môžu byť znovu zvolení. Predseda alebo podpredseda, ktorý prestáva byť zástupcom člena Technického výboru, automaticky stráca svoju funkciu.
15.
Ak predseda nie je na niektorej schôdzke alebo na jej časti prítomný, zastane funkciu predsedu podpredseda so všetkými právami a povinnosťami ako predseda.
16.
Predseda schôdzky sa zúčastní na rokovaní Technického výboru ako predseda, a nie ako zástupca člena Technického výboru.
17.
Okrem právomoci, ktorá mu je zverená týmito pravidlami, bude predseda utvárať a uzavierať každú schôdzku, viesť diskusiu, udieľať slovo a viesť rokovanie podľa týchto pravidiel. Predseda môže tiež volať rečníka na zodpovednosť, ak jeho poznámky nie sú na mieste.
18.
Pri prerokúvaní ktorejkoľvek otázky môže každá delegácia podať návrh k programu. V tomto prípade predseda ihneď vydá svoje rozhodnutie. Ak sú proti tomuto rozhodnutiu vznesené námietky, predloží ich predseda schôdzke na hlasovanie. Rozhodnutie zostane v platnosti, ak nebolo prehlasované.
19.
Generálny sekretár alebo úradníci sekretariátu, ktorých určí, budú vykonávať sekretárske funkcie na schôdzkach Technického výboru.
Rozhodujúca väčšina a hlasovanie
20.
Zástupcovia prostej väčšiny členov Technického výboru budú tvoriť rozhodujúcu väčšinu.
21.
Každý člen Technického výboru bude mať jeden hlas. Rozhodnutie Technického výboru bude prijaté väčšinou zahŕňajúcou aspoň dve tretiny prítomných členov. Bez ohľadu na výsledok hlasovania o určitej otázke môže Technický výbor predložiť úplnú správu Výboru a Rade pre colnú spoluprácu o tejto veci a uviesť rôzne názory, ktoré boli uplatnené v príslušnej diskusii.
Jazyky a dokumenty
22.
Úradnými jazykmi Technického výboru budú angličtina, francúzština a španielčina. Prejavy alebo vyhlásenia v niektorom z týchto troch jazykov budú ihneď preložené do ostatných úradných jazykov, ledaže by sa všetky delegácie prekladu vzdali. Prejavy alebo vyhlásenia v inom jazyku budú preložené do angličtiny, francúzštiny a španielčiny s rovnakými podmienkami, ale v tomto prípade príslušná delegácia dodá preklad do angličtiny, francúzštiny a španielčiny. Úradné dokumenty Technického výboru budú vyhotovené iba v angličtine, francúzštine a španielčine. Memorandá a korešpondencia pre rokovanie Technického výboru sa musia predložiť v jednom z úradných jazykov.
23.
Technický výbor vyhotoví správu z každého svojho zasadania, a pokiaľ to predseda považuje za potrebné, zápisnice alebo súhrnné správy zo svojich schôdzok. Predseda alebo osoba, ktorú poverí, predloží správu o činnosti Technického výboru na každej schôdzke Výboru a na každej schôdzke Rady pre colnú spoluprácu.
PRÍLOHA III
Panely
1.
Panely zriadené Výborom podľa tejto Dohody budú mať tieto úlohy:
a)
preskúmať otázku, ktorú im odovzdal Výbor;
b)
konzultovať so stranami sporu a poskytnúť im plnú možnosť, aby dospeli k navzájom uspokojivému riešeniu; a
c)
vyložiť skutočnosti prípadu, pokiaľ sa týkajú vykonávania ustanovení tejto Dohody, a vypracovať nálezy, ktoré pomôžu Výboru, aby vydal odporučenie alebo rozhodnutie o otázke.
2.
Aby sa uľahčilo zriadenie panelov, bude predseda udržiavať neformálny indikatívny zoznam vládnych úradníkov znalých problematiky colného hodnotenia a skúsených v oblasti obchodných vzťahov a hospodárskeho rozvoja. Zoznam môže zahŕňať aj osoby, ktoré nie sú vládnymi úradníkmi. V tejto súvislosti sa každá strana tejto Dohody vyzve, aby predsedovi Výboru oznámila na začiatku každého roka mená jedného alebo dvoch vládnych expertov, ktorých by bola ochotná uvoľniť na túto prácu. Ak bolo o zriadení panelu rozhodnuté, navrhne predseda po konzultácii s dotknutými stranami do siedmich dní po zriadení panelu jeho zloženie, ktoré bude pozostávať z troch alebo piatich členov, a to predovšetkým z vládnych úradníkov. Priamo dotknuté strany sa do siedmich pracovných dní vyjadria k vymenovaniu členov panelu predsedom a nebudú odporovať vymenovaniu s výnimkou naliehavých prípadov.
Občania krajín, ktorých vlády sú stranami sporu, nemôžu byť členmi panelu, ktorý sa má týmto sporom zapodievať. Členovia panelu sa na ňom zúčastnia za svoju osobu, a nie ako vládni zástupcovia ani ako zástupcovia akejkoľvek organizácie. Vlády alebo organizácie im preto nebudú dávať inštrukcie týkajúce sa otázky, ktorú bude panel prerokúvať.
3.
Každý panel si určí svoju pracovnú metódu. Všetky strany, ktoré majú podstatný záujem vo veci a oznámili to Výboru, budú mať možnosť, aby sa vyjadrili. Každý panel môže konzultovať a vyžiadať si informácie a technické posudky z akéhokoľvek prameňa, ktorý považuje za vhodný. Než si panel vyžiada informácie alebo technický posudok z prameňa, ktorý podlieha právomoci niektorej strany, oznámi to vláde tejto strany. Každá strana tejto Dohody ihneď a plne vyhovie každej žiadosti panelu o informácie, ktoré panel považuje za potrebné a vhodné. Dôverné informácie poskytnuté panelu sa neuvoľnia bez osobitného súhlasu osoby alebo vlády, ktorá také informácie poskytla. Ak sa také informácie vyžadujú od panelu, ale ich uvoľnenie nie je schválené, vyhotoví sa stručný, ale nie dôverný výťah z informácie, schválený osobou alebo vládou, ktorá informácie poskytla.
4.
Ak sa strany sporu nedohodnú na uspokojivom riešení, predloží panel svoje rozhodnutie písomne. Správa panelu by normálne mala obsahovať dôvody jeho rozhodnutia. Ak sa strany sporu na vybavení sporu dohodnú, môže sa správa obmedziť na krátky opis sporu a na oznámenie, že sa dosiahlo riešenie.
5.
Panely použijú správy Technického výboru, ktoré boli vypracované podľa článku 20 ods. 4 tejto Dohody, ako podklad na svoje posudzovanie problémov, ktoré zahŕňajú otázky technickej povahy.
6.
Čas potrebný pre panely sa bude líšiť podľa prípadu. Mali by sa vynasnažiť, aby dodali svoje rozhodnutia a prípadné odporučenia Výboru bez zbytočných prieťahov, normálne v lehote troch mesiacov odo dňa, keď bol panel zriadený.
7.
Aby sa podporilo dosiahnutie navzájom uspokojivých riešení medzi stranami sporu a aby sa získali ich pripomienky, mal by každý panel najprv predložiť opisnú časť svojej správy príslušným stranám a potom predložiť stranám sporu svoje závery alebo výťah z nich v rozumnej lehote pred tým, než budú oznámené stranám tejto Dohody.
PROTOKOL k Dohode o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode
Strany Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode (ďalej len „Dohoda“),
prihliadajúc na Mnohostranné obchodné rokovania a na prianie vyslovené Výborom pre obchodné rokovania na jeho schôdzke v dňoch 11. a 12. apríla 1979, aby bolo dohodnuté jednotné znenie Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode,
uznávajúc, že rozvojové krajiny sa môžu stretávať s osobitnými problémami pri vykonávaní tejto Dohody,
berúc do úvahy, že ustanovenie článku 27 Dohody týkajúce sa zmien nenadobudlo ešte platnosť, týmto:
I.
1.
súhlasia s vypustením ustanovenia článku 1 odseku 2b/IV tejto Dohody;
2.
uznávajú, že päťročný odklad vykonávania ustanovení Dohody rozvojovými krajinami podľa článku 21 odseku 1 môže byť v praxi pre určité rozvojové krajiny nedostatočný. V takých prípadoch môže rozvojová krajina, ktorá je stranou Dohody, požiadať pred uplynutím obdobia uvedeného v článku 21 odseku 1 o predĺženie tohto obdobia, pričom sa rozumie, že strany Dohody preskúmajú takú žiadosť s porozumením, ak príslušná rozvojová krajina môže svoju žiadosť náležite odôvodniť;
3.
uznávajú, že rozvojové krajiny, ktoré dosiaľ hodnotia tovar na základe úradne určených minimálnych hodnôt, môžu si priať urobiť výhradu, ktorá im umožní prechodne a na obmedzenom základe ponechať také hodnoty s výhradami a podmienkami schválenými stranami Dohody;
4.
uznávajú, že rozvojové krajiny, ktoré sa domnievajú, že prevrátenie poradia na žiadosť dovozcu podľa článku 4 Dohody môže vyvolať skutočné ťažkosti, môžu si priať uplatniť výhradu k článku 4 s týmito podmienkami:
„Vláda ... si vyhradzuje právo rozhodnúť, že ustanovenia článku 4 Dohody budú platiť, iba ak colné úrady vyhovia žiadosti o prevrátenie poradia článkov 5 a 6“. Ak rozvojové krajiny takú výhradu uplatnia, vyslovia s ňou strany súhlas podľa článku 23 Dohody;
5.
uznávajú, že rozvojové krajiny si môžu priať urobiť výhradu, pokiaľ ide o článok 5 odsek 2 Dohody tohto obsahu:
„Vláda... si vyhradzuje právo rozhodnúť, že článok 5 odsek 2 Dohody sa bude vykonávať v súlade s ustanoveniami platnej poznámky k nemu, či už o to dovozca požiada, alebo nie“. Ak rozvojové krajiny takú výhradu uplatnia, vyslovia s ňou strany Dohody súhlas podľa článku 23 Dohody;
6.
uznávajú, že určité rozvojové krajiny vyslovili obavy, že môžu vzniknúť problémy pri vykonávaní článku 1 Dohody, pokiaľ sa týka dovozov výhradnými zástupcami, distribútormi a sprostredkovateľmi do ich krajín. Strany tejto Dohody súhlasia s tým, aby - ak také problémy vzniknú v rozvojových krajinách, ktoré uplatňujú Dohodu - záležitosť bola preštudovaná na žiadosť týchto krajín za účelom vhodného riešenia;
7.
Súhlasia, že článok 17 uznáva, že colným správam môže pri vykonávaní Dohody vzniknúť potreba prešetriť pravdivosť alebo presnosť akýchkoľvek potvrdení, dokumentov alebo vyhlásení, ktoré im boli predložené na účely colného hodnotenia. Súhlasia ďalej, že tento článok takto potvrdzuje, že sa môže pristúpiť k zisteniu napríklad za účelom overenia, či prvky hodnoty vyhlásenej alebo predloženej colným úradom v súvislosti s určením colnej hodnoty sú úplné a správne. Uznávajú, že strany tejto Dohody s výhradou svojich vnútorných zákonov a predpisov majú právo očakávať plnú spoluprácu dovozcov pri týchto zisteniach;
8.
súhlasia, že skutočne platená cena alebo cena, ktorá sa má zaplatiť, zahŕňa všetky platby, ktoré boli skutočne vykonané alebo ktoré sa majú vykonať ako podmienka predaja dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej strane za účelom plnenia záväzkov predávajúceho.
II.
1.
Nadobudnutím platnosti Dohody budú sa ustanovenia tohto Protokolu považovať za časť Dohody.
2.
Tento Protokol bude uložený u generálneho riaditeľa Zmluvných strán Všeobecnej dohody o clách a obchode. Je vystavený na prijatie podpisom alebo inak, signatárovi Dohody o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode a iným vládam, ktoré prijmú túto Dohodu alebo k nej pristúpia podľa jej článku 22.
Dané v Ženeve tohto prvého dňa novembra 1979 v jedinom vyhotovení v anglickom, francúzskom a španielskom jazyku, pričom každé znenie je autentické.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.
*)
Výraz „vlády“ zahŕňa príslušné orgány Európskeho hospodárskeho spoločenstva.