Predpis bol zrušený predpisom 5/1987 Zb.
105/1981 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1982 do 28.02.1987
105
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj
z 20. októbra 1981
o dokumentácii stavieb
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanovuje podľa § 53 zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev a § 143 ods. 1 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon):
PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Rozsah platnosti
(1)
Vyhláška upravuje spôsob a rozsah dokumentácie stavieb, postup pri jej vypracovaní, prerokúvaní a schvaľovaní a vykonávanie záverečného vyhodnotenia stavieb.
(2)
Vyhláška sa vzťahuje na dokumentáciu stavieb financovaných z investičných prostriedkov,1) ktorých investormi sú tuzemské socialistické organizácie a ktoré sa majú uskutočniť na území Československej socialistickej republiky. Vzťahuje sa tiež na dokumentáciu stavieb, ktorých súčasťou sú základné prostriedky získané po vyriešení úloh plánu rozvoja vedy a techniky podľa osobitného predpisu.2)
(3)
Podľa tejto vyhlášky sa postupuje primerane
a)
b)
pri modernizácii bytového fondu,5)
c)
pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou objektov kultúrnych pamiatok financovaných z neinvestičných prostriedkov,
d)
pri dočasných zariadeniach financovaných z neinvestičných prostriedkov na rozvoj vedy a techniky,6)
e)
pri strojoch a zariadeniach nezahrnutých do rozpočtov stavieb,7) pokiaľ vyžadujú stavebné alebo montážne práce,
f)
pri stavbách, ktoré Československá socialistická republika vlastnými organizáciami buduje pre seba v zahraničí,
g)
pri samostatnom združenom zariadení staveniska (časť E bodu 2 prílohy č. 17),
h)
pri asanačných a rekultivačných prácach, ktorými sa odstraňujú dôsledky povrchovej aj hlbinnej ťažobnej činnosti a ktoré sú financované z neinvestičných prostriedkov.8)
(4)
Na experimentálne stavby sa ustanovenia tejto vyhlášky vzťahujú s odchýlkami ustanovenými osobitným predpisom.9)
§2 Pojmy
(1)
Stavbou sa rozumie súhrn stavebných prác včítane dodávok stavebných hmôt a dielov a dodávok strojov a zariadení včítane ich montáží, náradia a inventára,10) uskutočňovaný spravidla na súvislom mieste a v súvislom čase, ktorého účelom je vybudovanie nových základných prostriedkov (novostavba) alebo zmena doterajších základných prostriedkov (rekonštrukcia, modernizácia, nadstavba, prístavba a stavebné úpravy), ktoré majú ako celok plniť samostatnú technicko-ekonomickú, prípadne inú spoločenskú funkciu;11) ako stavba sa niekedy označuje aj základný prostriedok alebo súbor základných prostriedkov, ktoré sú výsledkom tejto činnosti. Za stavbu sa môže v súbore stavieb výnimočne považovať aj príprava rozsiahleho územia pre ďalšie stavby súboru.
(2)
Za súčasť stavby sa považuje aj odstránenie doterajších základných prostriedkov na stavenisku, provizóriá potrebné na zabezpečenie prevádzky doterajšej stavby po čas výstavby a - pokiaľ ide o dopravné siete,12) rozvodné siete,12) kanalizácie a ich zariadenia včítane prípojok a vnútorných rozvodov a nie je osobitnými predpismi ustanovené inak - aj odstránenie starých a vybudovanie nových základných prostriedkov alebo ich častí, nahrádzajúcich tie, ktoré sú narušené uskutočňovaním stavby, a je nevyhnutné ich funkciu zachovať.
(3)
Súborom stavieb sa rozumejú vzájomne prevádzkovo a ekonomicky súvisiace stavby, ktorými sa uskutočňuje rozsiahla alebo dlhodobá investičná výstavba na súvislom území alebo na spoločný účel na rozličných miestach.
(4)
(5)
Prevádzkový celok je súhrn navzájom nadväzujúcich prevádzkových súborov včítane ich montáží a inventára,10) ktorý slúži na zabezpečenie samostatného uceleného technologického alebo obdobného netechnologického procesu a spravidla sa uvádza do prevádzky v súvislom čase.
(6)
Stavebný objekt je priestorovo ucelená alebo aspoň technicky samostatná časť stavby,14) ktorá plní vymedzenú účelovú funkciu.
(7)
Obytný súbor je súborom bytových stavebných objektov a stavebných objektov základnej technickej a občianskej vybavenosti včítane príslušných prevádzkových súborov.15)
(8)
Zariadením staveniska sa rozumejú dočasné objekty a zariadenia,16) ktoré v čase uskutočňovania stavby slúžia prevádzkovým a sociálnym účelom účastníkov výstavby; na tieto účely sa využívajú aj objekty a zariadenia, ktoré buduje ako súčasť stavby alebo už vybudoval, a požičal na to investor, dodávateľ alebo iná organizácia. Za zariadenie staveniska sa považujú na účely tejto vyhlášky aj dočasné objekty a zariadenia, ktoré slúžia výrobným účelom v čase uskutočňovania stavby. Miestne sústredené objekty plniace funkciu zariadenia staveniska pre viaceré stavby tvoria združené zariadenie staveniska. V tejto vyhláške sa označujú ako zariadenie staveniska (príloha č. 17) všetky objekty a zariadenia uvedené v tomto odseku.
§3 Účastníci výstavby
(1)
(2)
Investor je organizácia, ktorá stavbu pripravuje a zabezpečuje. Pokiaľ niektoré činnosti prislúchajúce podľa tejto vyhlášky investorovi vykonáva iná organizácia,19) vzťahujú sa ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ hovoria o investorovi, aj na túto organizáciu. Ak ide o stavbu, pre ktorú sa združujú prostriedky20) viacerých organizácií, koná ako investor - ak osobitné predpisy neustanovujú inak alebo ak nedôjde k inej dohode - organizácia s najväčším podielom na celkových nákladoch stavby.
(3)
Dodávateľská organizácia je organizácia, ktorej predmetom činnosti je uskutočňovanie dodávok pre stavby; pokiaľ taká organizácia uzavrela zmluvu o dodávke, označuje sa ako vyšší dodávateľ alebo dodávateľ. Tak isto sa v tejto vyhláške označuje organizácia, ktorá sa dohodla o budúcej dodávke alebo aspoň o spolupráci pri príprave stavby, bola na ňu určená alebo sa na ňu zmluvne zaviazala. 21) Podľa potreby sa vo vyhláške rozlišujú dodávatelia, ktorí dodávajú priamo investorovi (ďalej len "priami dodávatelia") a ich dodávatelia, ktorí sa označujú ako poddodávatelia. Priamymi dodávateľmi môžu byť buď vyšší dodávatelia, 22) alebo ostatní dodávatelia.
(4)
Generálnym projektantom je organizácia oprávnená na projektovú činnosť podľa osobitných predpisov,23) ktorá sa zaviazala v súlade s touto vyhláškou a osobitnými predpismi24) na dodávku projektovej dokumentácie celej stavby aspoň v rozsahu úvodného projektu a na výkon autorského dozoru. Ako generálny projektant sa v tejto vyhláške označuje aj projektová organizácia, ktorá pred uzavretím takého záväzku dojednala dohodu podľa § 12 alebo bola určená ako generálny projektant.
(5)
Dodávateľská organizácia môže byť generálnym projektantom za podmienok ustanovených v odseku 4 len pri vybraných druhoch stavieb vymedzených v jej oprávnení na projektovú činnosť alebo osobitne určených Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, ak sa zaviazala dodať celú stavbu.
(6)
Dovozcom sa rozumie organizácia oprávnená na zahraničnoobchodnú činnosť zabezpečujúca, prípadne dodávajúca pre stavbu investičný celok alebo jednotlivé stroje (zariadenia), prípadne iné výrobky alebo práce (ďalej len "dovoz strojov a investičných celkov").
(7)
Pri stavbách uskutočňovaných vo vlastnej réžii investora, prípadne svojpomocou sa musí určiť, ktorý útvar organizácie plní na základe príslušných oprávnení funkcie jednotlivých účastníkov výstavby; určené útvary postupujú pri uplatňovaní vyhlášky vo vzájomných vzťahoch primerane.
§4 Dokumentácia stavieb
(1)
Dokumentácia stavieb podľa tejto vyhlášky zahŕňa investičný zámer, prípravnú dokumentáciu, projektovú dokumentáciu, dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby a správu o záverečnom vyhodnotení stavby.
(2)
Pri stavbách s jadrovým zariadením sa za dokumentáciu stavieb považujú aj bezpečnostné správy, ktoré investor zabezpečuje podľa osobitných predpisov.25)
§5 Zjednodušenie dokumentácie
(1)
Účastníci výstavby sú povinní obmedziť dokumentáciu stavieb na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci druhu, charakteru, významu, veľkosti a zložitosti stavby; pritom sa môžu po vzájomnej dohode odchýliť od ustanovení o podrobnom obsahu dokumentácie uvedenom v prílohách. Vždy sa však musí zachovať základná skladba dokumentácie, ktorá musí spĺňať účel a funkciu predpísané vyhláškou a byť postačujúcim podkladom pre územné a stavebné konanie.
(2)
V odôvodnených prípadoch môže ústredný orgán investora po dohode podľa príslušnosti s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo ministerstvom výstavby a techniky republiky ustanoviť,
a)
že upustí od spracovania štúdie súboru stavieb, ak sa schválený územný projekt zóny prerokoval aj s dodávateľskými organizáciami,26) alebo
b)
že štúdia súboru stavieb alebo jej časť môže pre jednotlivé stavby súboru nahradiť projektové úlohy, ktoré sa v takom prípade nespracúvajú.
(3)
Ak ide o stavebné úpravy27) dopravných sietí,12) rozvodných sietí,12) kanalizácií a ich zariadení včítane prípojok a vnútorných rozvodov, o úpravy odvodňovacích a zavodňovacích zariadení28) alebo o terénne úpravy, môže ústredný orgán investora určiť, že sa pri týchto úpravách stavieb upustí od spracovania projektovej úlohy a spracuje sa priamo jednostupňový projekt. Od spracovania projektovej úlohy nemožno upustiť, ak je súčasťou uvedených úprav odstraňovanie stavieb a ak tieto úpravy vyvolávajú nároky na územie, zmenu vo využití územia alebo nároky na pracovné sily. Pri postupe podľa tohto odseku plní funkciu projektovej úlohy vymedzenie základných požiadaviek na stavbu investorom, doložené údajmi podľa § 19 ods. 2, prípadne jednostupňový projekt. Ustanovenie tohto odseku nemožno použiť pre stavby, ktoré sú záväznými úlohami štátneho plánu (ďalej len „záväzné stavby“) alebo centralizovanými stavbami.29)
(4)
Pre stavby, ktorých technické riešenie je celkom jednoduché,30) pre naliehavé zabezpečenie základných prostriedkov (objektov) proti havarijnému stavu a ďalej pre práce, ktorými sa majú bezprostredne odstrániť následky havárií a živelných pohrôm, sa projektová dokumentácia obmedzí na opis pracovného postupu, nevyhnutné výkresy, potrebné výpočty, súpis materiálu a rozpočet (§ 61 ods. 6). Pri týchto stavbách sa projektová úloha nemusí spracovať, pokiaľ jej spracovanie nevyžaduje orgán, ktorému prislúcha jej schválenie; v takom prípade plní zjednodušená projektová dokumentácia v nevyhnutnom rozsahu aj funkcie projektovej úlohy.
(5)
Zjednodušená projektová dokumentácia podľa odseku 4 sa môže so súhlasom investora a po dohode generálneho projektanta s priamymi dodávateľmi vypracovať aj v rámci úvodného projektu pre technicky úplne jednoduché prevádzkové súbory a stavebné objekty alebo ich ucelené časti.
(6)
Ak sa na tej istej stavbe opakuje stavebný objekt, prípadne prevádzkový súbor alebo jeho ucelená časť bez zmeny, vypracuje sa v rámci úvodného projektu opakovateľná časť len raz a pri opakovaných stavebných objektoch, prípadne prevádzkových súboroch alebo ich častiach sa uvedie iba odkaz.
(7)
Ak sa pri spracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie použijú opakovateľné projekty, postupuje sa podľa tejto vyhlášky, pokiaľ osobitné predpisy31) neustanovujú inak.
§6 Využitie typizácie
(1)
(2)
Na žiadosť spracovateľa prípravnej alebo projektovej dokumentácie je dodávateľ stavebnej časti povinný poskytnúť typové podklady stavebných sústav a stavebných dielov, ktoré dodáva, alebo na ne odkázať podľa § 27 ods. 11.
(3)
Typové podklady poskytované podľa odseku 2 môžu sa v rozsahu dohodnutom medzi investormi a dodávateľmi uplatniť pre prípravu stavieb po určité obdobie v určitej územnej oblasti.
(4)
Projektová dokumentácia sa pri použití typových podkladov spracúva zjednodušene tak, že podľa stupňa dokumentácie a podľa druhu typového podkladu sa časti stavebného objektu, prípadne stavebný objekt znázorňujú iba schematicky s odkazom na príslušný použitý typový podklad a s doriešením väzieb vyplývajúcich z jeho uplatnenia.
(5)
Typové podklady, na ktoré sa podľa odseku 4 odkazuje, sa pripájajú iba k dvom povinným vyhotoveniam35) odovzdávanej projektovej dokumentácie, ak nedôjde k inej dohode.
(6)
Ustanovenia odsekov 3 až 5 tiež platia, ak sa na spracovanie projektovej dokumentácie použijú iné obdobné podklady spracované vopred;36) tieto podklady sa k projektovej dokumentácii nepripájajú, pokiaľ ich stavebný úrad a účastníci výstavby majú k dispozícii.
DRUHÁ ČASŤ | INVESTIČNÝ ZÁMER
§7 Účel a funkcia investičného zámeru
(1)
Investičný zámer je
a)
jedným z podkladov pre plánovanie investičnej výstavby a oblastné plánovanie,
b)
pokynom a podkladom pre vypracovanie prípravnej dokumentácie.
(2)
Investičný zámer vyjadruje základné požiadavky na stavbu, prípadne súbor stavieb a nároky na jej prípravu a realizáciu. Vychádza pritom z úloh pre prípravu plánu, 37) z rozvojových dokumentov 38) odôvodňujúcich aj potrebu a spôsob investičného rozvoja a zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie 39) a objasňuje súvislosti stavby s celkovou koncepciou založenou v týchto dokumentoch.
§8 Obsah investičného zámeru
(1)
Investičný zámer obsahuje najmä názov a miesto alebo oblasť stavby a ďalšie základné údaje stavby, najmä účel stavby, rozsah kapacít, predpokladanú potrebu pracovných síl, energií, vody, požiadavky na verejnú dopravu,40) na územie a na súvisiace investície, najmä vyvolané, požiadavky na dovoz, prípadne požiadavky na vývoj, celkové náklady stavby, údaje o ekonomickej efektívnosti a požiadavky na spracovanie prípravnej dokumentácie; s výnimkou uvedenou v § 9 ods. 3 je súčasťou investičného zámeru jeho odôvodnenie.
(2)
Odôvodnenie investičného zámeru obsahuje najmä odôvodnenie nevyhnutnosti stavby, odôvodnenie jej technicko-ekonomickej koncepcie, zhodnotenie jej efektívnosti a odôvodnenie súvisiacich, najmä vyvolaných investícií. Nevyhnutnosť stavby sa preukazuje predovšetkým porovnaním účelu stavby s úlohami pre prípravu plánu a s úlohami rozvojových dokumentov alebo - ak nemožno postupovať inak - rozborom nekrytých potrieb a rozborom využitia doterajších kapacít včítane zameniteľných kapacít a preukázaním, že plánovité uspokojenie potrieb nemožno dosiahnuť iným spôsobom.
§9 Spracovanie investičného zámeru
(1)
Vypracovanie investičného zámeru zabezpečuje a investičný zámer vydáva orgán, ktorému prislúcha schváliť projektovú úlohu (§ 64).
(2)
Investičný zámer sa vypracúva a vydáva pre záväzné a centralizované stavby a pre stavby, ktoré určí ústredný orgán investora po dohode s príslušnou plánovacou komisiou republiky.
(3)
Ak ústredný orgán investora neustanoví inak alebo ak si to nevyžiada Štátna plánovacia komisia alebo Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, spracuje sa investičný zámer bez odôvodnenia pri stavbách,
a)
ktoré sú súčasťou rozvojových dokumentov kladne posúdených Štátnou plánovacou komisiou a Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, prípadne aj príslušnou plánovacou komisiou republiky a príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky,
b)
určených výhradne na realizáciu úloh štátneho technického rozvoja,
c)
o realizácii ktorých vopred rozhodla príslušná vláda.
(4)
Na požiadavku spracovateľa investičného zámeru, doloženú súhlasom ústredného orgánu investora, je dovozca povinný poskytnúť dostupné údaje a informácie (technické, obchodné, ekonomické a cenové) o dovážaných strojoch alebo investičných celkoch.
§10 Prerokúvanie a vydanie investičného zámeru
(1)
Investičný zámer musí byť pred vydaním
a)
prerokovaný s orgánom oblastného plánovania z hľadiska lokalizácie stavieb a zabezpečenia predpokladaného prírastku počtu pracovníkov,
b)
ak ide o záväznú alebo centralizovanú stavbu, predložený včítane výsledkov prerokovania podľa písmena a)
- Štátnej plánovacej komisii a príslušnej plánovacej komisii republiky,
- na štátnu expertízu orgánom uvedeným v § 65 ods. 2.
(2)
Investičný zámer sa môže vydať, len ak je
a)
preukázaná nevyhnutnosť a efektívnosť stavby;
b)
vydané kladné stanovisko orgánu oblastného plánovania;
c)
pri záväzných a centralizovaných stavbách vydané kladné stanovisko orgánov uvedených v odseku 1 písm. b).
(3)
Orgán vydávajúci investičný zámer je povinný zaslať ihneď po vydaní jedno vyhotovenie orgánom, s ktorými ho prerokúval podľa odseku 1 písm. a), a ak ide o záväznú alebo centralizovanú stavbu, aj orgánom, ktoré k nemu dali stanoviská podľa odseku 1 písm. b).
TRETIA ČASŤ | PRÍPRAVNÁ DOKUMENTÁCIA
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia
§11 Druhy prípravnej dokumentácie a východiskové podklady
(1)
Prípravnou dokumentáciou stavby je projektová úloha; ak je stavba súčasťou súboru stavieb, zahŕňa prípravná dokumentácia aj štúdiu súboru stavieb. V prípadoch uvedených v § 5 ods. 2 písm. b) je prípravnou dokumentáciou iba štúdia súboru stavieb.
(2)
Východiskovým podkladom pre vypracovanie prípravnej dokumentácie stavby (súboru stavieb) je investičný zámer, pokiaľ sa vypracúva a vydáva. V ostatných prípadoch sa použijú na vypracovanie prípravnej dokumentácie rovnaké východiskové podklady ako pri vypracovaní investičného zámeru.
§12 Zabezpečenie výkonu funkcie generálneho projektanta
(1)
Investor je povinný do začatia prác na projektovej úlohe vyhľadať organizáciu oprávnenú na projektovú činnosť, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta (príloha č. 1), a písomne s ňou dohodnúť,41) že zaujme stanovisko k návrhu projektovej úlohy (§ 23) a že uzavrie v dohodnutej lehote zmluvu o dodávke úvodného (jednostupňového) projektu včítane autorského dozoru, prípadne aj to, ako bude spolupracovať pri spracovaní prípravnej dokumentácie.
(2)
Ak nedôjde k dohode, postupuje investor podľa ustanovení § 72 ods. 1 až 3, pokiaľ netreba postupovať podľa ustanovení osobitných predpisov.42)
Druhý oddiel
Projektová úloha
Účel a funkcia projektovej úlohy
§13
(1)
Projektová úloha vymedzuje požiadavky na celú stavbu do podrobností potrebných na vypracovanie úvodného (jednostupňového) projektu v súlade s investičným zámerom, pokiaľ bol vydaný. Ak ide o súbor stavieb, musia sa v projektovej úlohe každej stavby súboru zabezpečiť aj podmienky a nadväznosti vyplývajúce zo štúdie súboru stavieb.
(2)
Projektová úloha vecne a funkčne vymedzuje a zdôvodňuje stavbu a jej umiestnenie, určuje národohospodárske, výrobné (prevádzkové) a sociálne ciele stavby, požiadavky na jej technickú, ekonomickú, architektonickú a výtvarnú úroveň (predovšetkým na uplatnenie výsledkov vedecko-technického rozvoja)43) a vymedzuje časový priebeh výstavby. Pritom preukazuje realizovateľnosť a efektívnosť44) stavby a určuje najmä:
a)
rozsah a členenie stavby [§ 30 ods. 3 písm. c)] na stavebné objekty a prevádzkové súbory,
b)
požiadavky na technické, ekonomické, architektonické a výtvarné riešenie stavby, najmä
- údaje a ukazovatele charakterizujúce efektívnosť v oblasti vnútorných a vonkajších vzťahov,
- použitie stavebných sústav a technologických súborov pri rozhodujúcich stavebných objektoch,
- technológiu výroby (prevádzky),
- rozhodujúce stroje a zariadenia s označením štandardných a neštandardných a ich rozhodujúcich technicko-ekonomických parametrov,
- požiadavky na automatizáciu riadenia technologických alebo výrobných procesov, prípadne požiadavky vyplývajúce z automatizácie vyšších úrovní riadenia,
c)
požiadavky na použitie menovite uvedených strojov a zariadení nevyskúšaných v prevádzke45) včítane odôvodnenia zamýšľaného použitia, doloženého vyjadrením riešiteľa a výrobcu, a podľa potreby požiadavky na vývoj včítane náhradného riešenia pre prípad jeho neúspešného skončenia,
d)
požiadavky na dovoz strojov a investičných celkov, licencií a na zabezpečenie dodávok z dovozu pre budúcu výrobu v budovaných kapacitách, doložené rozborom ich nevyhnutnosti a predpokladov efektívnosti dovozu. Pri dovozoch pre výstavbu zahrnie rozbor aj spôsob opatrenia projektových podkladov, údajov o zabezpečení včasného uvedenia investičného celku alebo dôležitého jednotlivého stroja do prevádzky a o zabezpečení využitia zodpovednosti za vady (záruky) zahraničného dodávateľa, prípadne aj zdôvodnenie potreby výnimočne uzavrieť zahraničnú zmluvu pred schválením úvodného (jednostupňového) projektu,
e)
požiadavky na uskutočňovanie stavby (najmä zásady riešenia zariadenia staveniska včítane využitia trvalých stavebných objektov, prípadne doterajších objektov a preukázania nevyhnutnosti budovania mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska, lehotu výstavby), prípadne požiadavky na postupné uvádzanie stavby do prevádzky (užívania), pri modernizáciách a rekonštrukciách aj spôsob a rozsah prevádzky včítane termínov a rozsahu jeho potrebného prerušenia,
f)
podmienky zabezpečenia budúcej prevádzky (užívania) stavby, najmä
- požadovaný počet pracovníkov, z toho prírastok a zdroje jeho krytia (prevodom z likvidovaných prevádzkární, uvoľnením z existujúcich prevádzkární, z bilančných zdrojov oblasti),
- požiadavky na zabezpečenie surovín, materiálov, energií, palivovej základne, vody a dopravy,40)
- pripojenie na dopravné a rozvodné siete12) a kanalizáciu,
- požiadavky na súvisiace, najmä vyvolané investície,
- požiadavky na kooperácie s doterajšími, budúcimi, prípadne plánovanými stavbami (závodmi),
- predpoklady odbytu výrobkov včítane vývozu,
g)
požiadavky na opatrenia zabezpečujúce spoločenské záujmy alebo sa ich dotýkajúce, najmä požiadavky
- na spôsob prevádzky z hľadiska starostlivosti o životné prostredie,46) bezpečnosti práce a technických zariadení a požiarnej ochrany,
- na civilnú obranu,
- na spôsob racionálneho hospodárenia s palivami a energiami,
- na odňatie pozemkov poľnohospodárskemu a lesnému pôdnemu fondu a na rekultiváciu územia podľa rozhodnutia orgánov ochrany týchto fondov,
- na ochranu podzemných kovových zariadení47) proti korózii,
- na dodržanie podmienok ochranných pásem, chránených území, chránených častí prírody a ochrany pamiatkových objektov,
h)
prevádzateľov (užívateľov) stavby, spôsob a podmienky prevzatia budúcej prevádzky (užívania) a pri stavbách komplexnej bytovej výstavby48) (ďalej len „KBV“) investorský rozvrh bytových, prípadne ďalších objektov,
i)
celkové náklady stavby.
(3)
Súčasťou projektovej úlohy je technologická alebo objemová štúdia, prípadne obe. Podľa charakteru a rozsahu stavby zabezpečuje investor najneskôr pri spracovaní projektovej úlohy ďalšie potrebné štúdie (napr. zastavovacie, postupu výstavby, dopravy, racionálneho riešenia spotreby palív a energií, protihlukové); tieto štúdie, prípadne ich vybrané časti alebo závery sa pripájajú k projektovej úlohe.
(4)
Pri rekonštrukciách a modernizáciách zabezpečuje investor najneskôr pri spracovaní projektovej úlohy aj dokumentáciu doterajšieho stavu včítane rozhodujúcich technicko-ekonomických údajov o prevádzke (užívaní) stavby a opisu technického stavu zariadenia; táto dokumentácia sa tiež pripája k projektovej úlohe.
(5)
Podrobný obsah a skladba projektovej úlohy sú uvedené v prílohe č. 2, projektovej úlohy stavby KBV v prílohe č. 3.
(6)
Postup pri určení lehôt výstavby v projektovej úlohe je uvedený v prílohe č. 18.
§14
Projektová úloha slúži najmä:
a)
dohode, prípadne na určenie budúceho dodávateľského systému,
b)
na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby,
c)
na registráciu stavby,
d)
na plánovanie investičnej výstavby,
e)
na predbežné zabezpečenie finančných prostriedkov (včítane devízových),
f)
na uzavretie zmlúv o príprave dodávok alebo zmlúv o spolupráci na organizačnej a projektovej príprave stavby, zmluvy o dodávke projektovej dokumentácie a na uzavretie dohôd o náhradnom riešení pre prípad neúspešného skončenia vývoja,
g)
na vypracovanie projektovej dokumentácie.
§15 Spôsob spracovania projektovej úlohy
(1)
Projektová úloha sa vypracúva samostatne pre každú stavbu, ak vyhláška v § 5 neustanovuje inak; musí sa vypracovať v súlade s východiskovými podkladmi podľa § 11 ods. 2.
(2)
Vypracovanie projektovej úlohy včítane nevyhnutných prieskumov a štúdií zabezpečuje investor. Investor môže zabezpečiť vypracovanie projektovej úlohy alebo jej časti včítane prieskumov, štúdií a nevyhnutných geodetických podkladov u projektovej alebo inej oprávnenej organizácie.49)
§16 Spolupráca organizácií pri vypracovaní projektovej úlohy
(1)
Na vypracovanie projektovej úlohy sú dodávateľské organizácie povinné poskytnúť investorovi, prípadne spracovateľovi na ich žiadosť informácie o svojich výrobných a dodávateľských možnostiach, výrobkoch a lehotách dodávok a údaje na vypracovanie prepočtu nákladov.
(2)
Investor je povinný pred začiatkom prác na projektovej úlohe vyhľadať dodávateľské organizácie, prípadne dovozcov, s účasťou ktorých sa pri výstavbe počíta, prerokovať a dohodnúť s nimi spôsob a rozsah ich spolupráce na vypracovaní projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu podľa osobitného predpisu.50)
(3)
Na základe dohody uzavretej podľa odseku 2 poskytne spracovateľ projektovej úlohy v priebehu prác na nej vyšším dodávateľom na ich prípravu čiastkové výsledky týchto prác. Vyšší dodávatelia poskytnú spracovateľovi projektovej úlohy výsledky svojej prípravy včítane návrhov na postup pri uskutočňovaní stavby na využitie pre dokončenie projektovej úlohy.
(4)
Ako súčasť projektovej úlohy sa spracúva štúdia postupu výstavby
a)
pri záväzných stavbách, s výnimkou stavieb osobitnej časti štátneho plánu,
b)
pri centralizovaných, prípadne ostatných stavbách, ktoré určí Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj na návrh ústredného orgánu niektorého z účastníkov výstavby.
Podrobný postup spracovania štúdie postupu výstavby obsahuje príloha č. 16.
(5)
(6)
Na žiadosť investora doloženú potvrdením jeho ústredného orgánu o tom, že vybudovanie stavby počíta s devízovo krytým dovozom, je dovozca povinný poskytovať dostupné údaje a informácie na spracovanie projektovej úlohy včítane údajov o nákladoch dovozu (§ 46) a o predpokladanom medziročnom cenovom vývoji pre prípad časového posunu realizácie dodávok. Potvrdenie ústredného orgánu investora odpadá, ak je pre stavbu vydaný investičný zámer, ktorý počíta s dovozom.
§17 Etapy
(1)
V odôvodnených prípadoch sa môžu pri rozsiahlych a zložitých stavbách v projektovej úlohe vymedziť etapy stavby, ktoré umožňujú postupné projektovanie a uvádzanie kapacít (stavby) do prevádzky (užívania). Pre každú etapu sa určia jej prepočtové náklady a čas uskutočňovania (§ 60 a príloha č. 18 bod 2.3). V rámci prvej etapy sa musí zabezpečiť aj nevyhnutné zariadenie staveniska, najmä sociálne zariadenie.
(2)
Etapu môže tvoriť len ucelená časť stavby schopná samostatnej prevádzky (užívania). Etapa sa môže vymedziť inak, ak to vyžadujú
a)
podmienky dovozu,
b)
nevyhnutnosť včasného zabezpečenia časti stavby potrebnej na rozvinutie výstavby.51)
(3)
Stavbu možno členiť na etapy, len ak dá na to najneskôr do schválenia projektovej úlohy súhlas
a)
pri záväzných a centralizovaných stavbách ústredný orgán investora na základe kladného stanoviska príslušného orgánu štátnej expertízy, obsiahnutého v záveroch štátnej expertízy (§ 65 ods. 6),
b)
pri ostatných stavbách ústredný orgán investora po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky.
§18 Varianty
Projektová úloha alebo jej časť sa spracúva, ak je to účelné alebo ak to určuje investičný zámer, vo variantoch. V takom prípade investor prerokúva a predkladá na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a na schválenie najvhodnejší variant s vyhodnotením ostatných variantov.
§19 Výber staveniska
(1)
V rámci prác na projektovej úlohe zabezpečuje investor výber staveniska včítane obstarania geodetických podkladov a uskutočnenia nevyhnutných prieskumov. Odôvodnenie výberu staveniska je súčasťou projektovej úlohy.
(2)
Správcovia podzemných rozvodných sietí a kanalizácií, prípadne osobitných zariadení sú pri uskutočňovaní prieskumov podľa odseku 1 povinní včas poskytovať (§ 73 ods. 1) investorovi, prípadne spracovateľovi projektovej úlohy overené údaje o priestorovom umiestnení týchto sietí, prípadne zariadení a o ich technickom stave.
(3)
Stavenisko musí zodpovedať spoločenským záujmom, najmä požiadavkám starostlivosti o životné prostredie, ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, 52) byť v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou a pritom umožňovať najhospodárnejšie uskutočnenie i prevádzku (užívanie) zamýšľanej stavby.
(4)
Zásady pre postup pri výbere staveniska sú uvedené v prílohe č. 4; súbor prieskumných prác je uvedený v prílohe č. 5.
§20 Prerokúvanie projektovej úlohy
(1)
V priebehu prác prerokuje investor, podľa potreby za účasti spracovateľa, projektovú úlohu
a)
s orgánmi oblastného plánovania z hľadísk uvedených v § 10 ods. 1 písm. a) pri stavbách, pre ktoré nebol vydaný investičný zámer a ktoré majú požiadavky na nové pracovné sily alebo na nové stavebné pozemky;
b)
s orgánmi a organizáciami možnosti a podmienky zabezpečenia realizácie a budúcej prevádzky (užívania) stavby, najmä z hľadísk uvedených v § 13 ods. 2 písm. d) a f);
c)
s dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov hája spoločenské záujmy (ďalej len „dotknuté orgány štátnej správy“), účinky a dôsledky stavby včítane hľadiska obrany a bezpečnosti štátu;53)
d)
s vyššími dodávateľmi a priamymi dodávateľmi výrobkov a montáží (§ 16), prípadne s dovozcami možností a podmienky dodávateľského zabezpečenia stavby; dodávatelia si podľa potreby prizvú svojich dodávateľov;
e)
s budúcimi prevádzateľmi (užívateľmi) z hľadísk uvedených v § 13 ods. 2 písm. h); spôsob a podmienky prevzatia dokončených stavieb alebo ich častí do správy (vlastníctva) príslušných socialistických organizácií, prípadne aj spôsob a podmienky ich prevzatia do užívania za účelom budúcej prevádzky (užívania) sa dojednajú zmluvne;
f)
g)
s príslušnými odborovými orgánmi - zásady riešenia sociálneho zariadenia staveniska pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze, - účelnosť a komplexnosť navrhovaného riešenia, ak ide o výstavbu rekreačných zariadení.56)
(2)
Organizácia, ktorá sa zaviazala spracovať projektovú úlohu pre investora, môže sa zaviazať aj na jej prerokovanie podľa odseku 1.
(3)
K dokladovej časti projektovej úlohy sa pripájajú z rokovania podľa odseku 1:
a)
rozhodnutia, prípadne stanoviská alebo vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré treba podľa osobitných predpisov57) obstarať už v priebehu prác na projektovej úlohe;
b)
doklady o rokovaniach týkajúcich sa zabezpečenia palív, energií, vody a dopravy a racionálneho hospodárenia s palivami a energiami;58)
c)
stanoviská organizácií spravujúcich dopravné a rozvodné siete a kanalizácie včítane potrebných technických údajov o pripojení;
d)
stanovisko orgánu oblastného plánovania podľa odseku 1 písm. a);
e)
doklad o prerokovaní s orgánmi podľa odseku 1 písm. f) a g).
(4)
Rokovania v priebehu prác podľa odseku 1, o ktorých sa nemusia predložiť doklady, môžu sa obmedziť podľa povahy prípadu na ústne konzultácie.
(5)
Orgány a organizácie sú povinné poskytnúť konzultácie, prípadne údaje a informácie na vypracovanie projektovej úlohy najneskôr v lehote 15 dní od vyžiadania, ak osobitné predpisy neustanovia iné lehoty. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 73 ods. 2.
(6)
Informácie, podklady, vyjadrenia, prípadne súhlasy poskytnuté pri prerokúvaní podľa odseku 1 písm. c) môžu orgány meniť pri územnom konaní len výnimočne a po zdôvodnení.
(7)
V závere prác prerokuje investor projektovú úlohu za účasti spracovateľa - ak nebol spracovateľom generálny projektant, aj za jeho účasti - s priamymi dodávateľmi (§ 16), prípadne rozhodujúcimi dovozcami z hľadísk uvedených v § 13 ods. 2 písm. a) až e) a ďalej rozsah dodávateľského zabezpečenia stavby, dodávateľský systém, primeranosť nákladov jednotlivých dodávok, prípadne spracovanie jednostupňového projektu v prípadoch podľa § 28 ods. 4. Pri tomto rokovaní sa generálny projektant dohodne s dodávateľmi na ich súčinnosti pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu a prípadne dodávateľ stavebnej časti aj pri spracovaní vykonávacích projektov stavebných objektov generálnym projektantom (§ 26 ods. 4). O tomto rokovaní vyhotoví investor zápisnicu, ktorá sa pripája k dokladovej časti projektovej úlohy. Toto prerokúvanie investor účelne zlučuje s prerokúvaním dodávateľského zabezpečenia stavby podľa osobitného predpisu.59)
(8)
Pri prerokúvaní podľa predchádzajúcich odsekov sú všetky zúčastnené orgány a organizácie v záujme včasnej prípravy stavieb povinné obmedziť všetky rokovania na nevyhnutný rozsah a podľa možnosti ich účelne zlučovať; pritom nemôžu svoje stanoviská podmieňovať stanoviskami iných orgánov alebo organizácií, s výnimkou zahraničného partnera.
§21 Využitie výsledkov prerokovania
Výsledky prerokovania podľa § 20 sa zapracujú do projektovej úlohy, ktorú investor predkladá pre územné konanie a ku ktorej vyžaduje stanovisko generálneho projektanta; pritom musí byť vyjadrené, ako sa vyhovelo požiadavkám obsiahnutým v dokladoch podľa § 20 ods. 3.
§22 Prerokovanie projektovej úlohy v územnom konaní
(1)
Dokončená projektová úloha doložená kladným stanoviskom orgánu oblastného plánovania sa s dotknutými orgánmi štátnej správy prerokuje v územnom konaní.60) Ak ide o súbor stavieb, prikladá sa k projektovej úlohe prvej stavby štúdia súboru stavieb.
(2)
Na urýchlenie priebehu územného konania môže investor obstarať stanoviská týchto orgánov ešte pred jeho začatím a priložiť ich k žiadosti o rozhodnutie o umiestnení stavby. Vždy však obstará investor pred začatím územného konania rozhodnutia tých orgánov, ktoré ich vydávajú v správnom konaní na základe osobitných predpisov (príloha č. 19 časť B).
(3)
Stanoviská organizácií spravujúcich rozvodné siete12) a kanalizácie, ktoré sú pripojené k dokladovej časti projektovej úlohy, sa pre územné konanie znova nevyžadujú.
(4)
O výsledkoch územného konania informuje investor bez zbytočného odkladu generálneho projektanta.
§23 Vyžiadanie stanoviska generálneho projektanta
(1)
Súčasne s vyžiadaním rozhodnutia o umiestnení stavby si investor vyžiada stanovisko generálneho projektanta.
(2)
V stanovisku zhodnotí generálny projektant najmä úplnosť projektovej úlohy, účelnosť a hospodárnosť navrhovaného riešenia a lehotu výstavby. V závere vyjadrí, či v projektovej dokumentácii možno dodržať parametre (záväzné údaje a ukazovatele) projektovej úlohy, prípadne za akých podmienok, alebo zdôvodní, prečo ich nemožno dodržať.
(3)
Generálny projektant oznámi svoje stanovisko k projektovej úlohe investorovi, ktorý ho pripojí k projektovej úlohe ako jeden z podkladov pre jej posúdenie, štátnu expertízu a schválenie.
(4)
Podrobný obsah stanoviska generálneho projektanta je uvedený v prílohe č. 1.
Tretí oddiel
Štúdia súboru stavieb
§24
(1)
Štúdia súboru stavieb (§ 11 ods. 1 prvá veta) rieši vzájomné urbanistické, výrobné, technické, funkčné, prevádzkové, dopravné a ekonomické súvislosti jednotlivých stavieb súboru a nadväznosti na súvisiace investície, požiadavky na jednotlivé stavby a spoločné inžinierske siete a objasňuje vecnú a časovú koordináciu postupnej prípravy a realizácie jednotlivých stavieb a základnú koncepciu zariadenia staveniska včítane využitia trvalých objektov stavieb, prípadne iných doterajších objektov. Ak sa v súvislosti s obytným súborom pripravujú účelové alebo podmieňujúce stavby, zahŕňa štúdia súboru stavieb vždy aj tieto stavby.
(2)
Spracovanie štúdie súboru stavieb a jej postupné spresňovanie zabezpečuje, pokiaľ si to nevyhradí nadriadený orgán,
a)
investor, ak ide o súbor ním pripravovaných stavieb,
b)
investor, ktorého stavba vyvolala potrebu ďalších stavieb súboru u iných investorov, v spolupráci s týmito investormi, ak nedôjde k inej dohode,
c)
pri priemyselných aglomeráciách investor s rozhodujúcim podielom na výstavbe, a pokiaľ nedôjde o tom k dohode, investor určený dohodou nadriadených, prípadne ústredných orgánov.
(3)
Štúdia súboru stavieb musí byť vypracovaná najneskôr s projektovou úlohou prvej stavby súboru a musí byť v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou; je podkladom pre návrhy projektových úloh ďalších stavieb súboru, podľa ktorých sa postupne spresňuje.
(4)
Pre spôsob spracovania a pre prerokovanie štúdie súboru stavieb, prípadne pre vyžiadanie stanovísk k nej primerane platia ustanovenia druhého oddielu; štúdia sa prerokuje najneskôr spoločne s projektovou úlohou prvej stavby súboru.
(5)
Ak štúdia súboru stavieb alebo jej časť nahrádza projektové úlohy jednotlivých stavieb súboru podľa § 5 ods. 2 písm. b), prispôsobí sa, prípadne postupne pre jednotlivé stavby súboru alebo ich časti, jej obsah podľa prílohy č. 6 v potrebnej miere obsahu podľa príloh č. 2 a 3 tak, aby pre jednotlivé stavby súboru spĺňala účely uvedené v § 13 a 14; v prípadoch vymedzených v § 16 ods. 4 je súčasťou takej štúdie súboru stavieb v rozsahu, v ktorom nahrádza projektové úlohy, aj štúdia postupu výstavby.
(6)
Štúdia súboru stavieb podľa odseku 5 podlieha štátnej expertíze a schvaľuje ju ústredný orgán investora. Pre spôsob jej spracovania, prerokovanie, vyžiadanie stanovísk, štátnu expertízu a schválenie platia obdobne ustanovenia vzťahujúce sa na projektovú úlohu.
(7)
Podrobný obsah štúdie súboru stavieb je uvedený v prílohe č. 6.
ŠTVRTÁ ČASŤ | PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia
§25 Členenie a rozsah projektovej dokumentácie
(1)
Projektová dokumentácia stavby sa člení obvykle na dva stupne, a to na úvodný projekt a na vykonávacie projekty.
(2)
Za podmienok ustanovených touto vyhláškou sa môže vypracovať jednostupňový projekt (§ 28), prípadne zjednodušená projektová dokumentácia (§ 5 ods. 4 a 5).
(3)
Súčasťou projektovej dokumentácie stavby nie je najmä:
a)
výkresová a iná dokumentácia (ďalej len „dodávateľská dokumentácia“), ktorú spracúvajú dodávatelia
aa) v rámci svojej výrobnej prípravy,61)
ab) na základe vykonávacích projektov ako súčasť svojej dodávky,62)
b)
dokumentácia dočasných objektov zariadenia staveniska a dokumentácia nevyhnutných úprav doterajších a trvalých objektov (časť A bod 1.1 prílohy č. 17) na účely zariadenia staveniska, ktorá sa spracúva v súlade so základným riešením zariadenia staveniska určeným v úvodnom projekte obdobne podľa ustanovení § 5 ods. 3 a 4 a § 28 vyhlášky a ktorú zabezpečuje dodávateľ stavebnej časti; túto dokumentáciu môže dodávateľ stavebnej časti vypracovať ešte pred schválením úvodného projektu,
c)
dokumentácia automatizovaných systémov riadenia vyšších úrovní.
§26 Zabezpečenie projektovej dokumentácie
(1)
Projektovú dokumentáciu pre celú stavbu zabezpečuje pre investora generálny projektant, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odsekoch 3 a 4, včítane výkonu autorského dozoru.
(2)
Pri vybraných druhoch prevádzkových súborov, prípadne prevádzkových celkov dohodnutých medzi ústrednými orgánmi investorov a ústrednými orgánmi dodávateľov spracúvajú pre generálneho projektanta časti úvodného (jednostupňového) projektu v rozsahu svojej dodávky vyšší dodávatelia vyhlásení ústredným orgánom dodávateľa.
(3)
Vykonávacie projekty prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov) dodávaných ako vyššia dodávka zabezpečujú ich vyšší dodávatelia ako súčasť svojich dodávok.63)
(4)
Vykonávacie projekty stavebných objektov zabezpečuje dodávateľ stavebnej časti stavby ako súčasť svojej dodávky,64) ak nejde o prípad podľa odseku 5. Ak dodávateľ stavebnej časti stavby pri prerokúvaní projektovej úlohy podľa § 20 ods. 7 o to požiada, je generálny projektant povinný vykonávacie projekty preňho spracovať a odovzdať mu ich v termínoch dohovorených podľa plánu organizácie výstavby. O tom sa uzavrie medzi dodávateľom stavebnej časti a generálnym projektantom zmluva.24) Na žiadosť dodávateľa stavebnej časti je povinný túto zmluvu v jeho zastúpení uzavrieť s generálnym projektantom investor.
(5)
V prípadoch, keď investor, generálny projektant a dodávateľ stavebnej časti sú podriadení jednému nadriadenému, prípadne ústrednému orgánu, môže tento orgán určiť, že vykonávacie projekty stavebných objektov zabezpečuje pre investora generálny projektant.
§27 Projektové podklady
(1)
Priami dodávatelia sú povinní poskytovať na spracovanie projektovej dokumentácie projektové podklady v celom rozsahu svojich dodávok na žiadosť jej spracovateľa, doloženú východiskovými technickými údajmi a údajom o predpokladaných (plánovaných) termínoch začatia a dokončenia príslušných prevádzkových súborov a stavebných objektov. Tú istú povinnosť majú aj poddodávatelia voči priamym dodávateľom. Ak sa na tom dohodne priamy vyšší dodávateľ so spracovateľom projektovej dokumentácie, môže od svojho dodávateľa požadovať, aby projektové podklady poskytol v jeho mene priamo spracovateľovi.
(2)
Za obdobných podmienok ako dodávatelia podľa odseku 1 sú povinní poskytovať dostupné projektové podklady dovozcovia organizáciám, pre ktoré zabezpečujú dovoz strojov alebo investičných celkov. Ak sa dovoz zabezpečuje priamo pre investora, je spracovateľ príslušnej projektovej dokumentácie povinný poskytovať východiskové technické údaje na obstaranie projektových podkladov. Investor sa môže dohodnúť s organizáciou, ktorá preňho spracúva príslušnú projektovú dokumentáciu, že v jeho mene obstará od dovozcu projektové podklady.
(3)
Dodávatelia uvedení v odseku 1 zodpovedajú za správnosť a úplnosť projektových podkladov, vyšší dodávatelia vždy aj za ich skoordinovanosť; túto zodpovednosť nemôžu vopred vylúčiť. Poskytnutými projektovými podkladmi sú viazaní, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak; môžu ich zmeniť iba vtedy, keď v súlade s osobitnými predpismi65) dôjde k zmene ich výrobného programu, inak len ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby, prípadne ich nadriadené orgány. Projektové podklady poskytnuté dovozcom sú záväzné, len ak sa uzavrela zahraničná zmluva.
(4)
Východiskové technické údaje sa prispôsobujú druhu a zložitosti dodávok a danému stupňu projektovej dokumentácie a uvádzajú sa v podrobnostiach nevyhnutných na poskytnutie projektových podkladov.
(5)
Projektovými podkladmi66) sú konštrukčné, technologické, hmotnostné a iné údaje, ktorými sú definované základné vlastnosti stavebných sústav, konštrukcií a prvkov, konštrukcií strojov a zariadení a kovových konštrukcií, ktoré sa majú pri výstavbe použiť, údaje o montáži a užívacích, prípadne prevádzkových podmienkach, ekonomické, rozpočtové a cenové podklady, podklady na vypracovanie plánu organizácie výstavby a na projektovanie automatizácie riadenia. Projektové podklady musia dodávatelia poskytovať v podrobnostiach potrebných na vypracovanie príslušného stupňa projektovej dokumentácie.
(6)
Obsah východiskových technických údajov a projektových podkladov je uvedený v prílohe č. 8.
(7)
Ak nejde o projektové podklady z dovozu, poskytujú sa projektové podklady týkajúce sa štandardných67) stavebných sústav, konštrukcií a prvkov, konštrukcií strojov a zariadení, kovových konštrukcií a typového programového vybavenia do 20 dní od doručenia požiadavky.
(8)
Pri neštandardných - v prípade dovozu aj štandardných - stavebných sústavách, konštrukciách a prvkoch a pri neštandardných strojoch a zariadeniach a kovových konštrukciách sa poskytujú projektové podklady v lehotách dohodnutých medzi dodávateľmi uvedenými v odseku 1 a spracovateľom projektovej dokumentácie alebo medzi dovozcami a ich odberateľmi (objednávateľmi). Ak do 15 dní od doručenia požiadavky nedôjde k dohode o lehotách, platí požadovaná lehota, pokiaľ dodávateľ v tej istej lehote nepredloží nadriadeným orgánom rozpor na rozhodnutie; to však neplatí pri dovoze.
(9)
Východiskové technické údaje sa k žiadosti o poskytnutie projektových podkladov potrebných na vypracovanie vykonávacích projektov nepripájajú, pokiaľ sú zrejmé z odovzdaného úvodného projektu; v týchto prípadoch postačí odvolávka na príslušnú časť úvodného projektu.
(10)
Projektové podklady nesmú viesť k zhoršeniu technicko-ekonomických parametrov predchádzajúceho stupňa dokumentácie.
(11)
Povinnosť poskytovať projektové podklady splní dodávateľ, ak ide o projektové podklady uvedené v dostupných katalógoch a cenníkoch alebo o typové podklady, prípadne opakovateľné projekty, tým, že odkáže na príslušný platný katalóg, cenník alebo prehľad platných typových podkladov a opakovateľných projektov a označí spracovateľa a distributéra typového podkladu68) a spracovateľa opakovateľného projektu,31) ktorí sú povinní poskytovať tieto podklady spracovateľovi projektovej dokumentácie do 20 dní od doručenia požiadavky.
(12)
Projektové podklady uvedené v odseku 7 sa poskytujú bez odplaty; projektové podklady uvedené v odseku 8 sa poskytujú za odplatu podľa osobitných predpisov,69) prípadne podľa § 73 ods. 6.
(13)
Ak spracovateľ projektovej dokumentácie požaduje najmä pri modernizáciách údaje o súčasnom stave, investor a ostatní správcovia zariadenia sú povinní poskytnúť ich do 15 dní od doručenia požiadavky.
§28 Jednostupňový projekt
(1)
Jednostupňový projekt sa spracúva v obdobnej skladbe ako úvodný projekt s podrobnosťou vykonávacieho projektu; jeho uplatnenie v prípadoch podľa odsekov 2 a 3 určí generálny projektant po dohode s investorom a po prerokovaní s vyššími dodávateľmi.
(2)
Jednostupňový projekt sa môže vypracovať najmä
a)
pre modernizácie,
b)
pre stavby, ktoré nevyžadujú zložitejšie riešenie, najmä pre stavby s jednoduchým architektonickým a stavebnotechnickým riešením a pre stavby so známou technológiou výroby (prevádzky),
c)
pri použití podrobnej dokumentácie k typovému podkladu stavebného objektu32) a opakovateľných projektov a pod. alebo pri použití typových podkladov, ktoré poskytne alebo na ktoré odkáže dodávateľ stavebnej časti podľa § 6 ods. 2.
(3)
V rámci úvodného projektu stavby možno projektovú dokumentáciu jednoduchých stavebných objektov, prípadne jednoduchých prevádzkových súborov alebo ich ucelených častí vypracovať jednostupňovo.
(4)
Jednostupňový projekt sa môže vypracovať aj v prípadoch, v ktorých sa obvykle spracúva úvodný projekt a vykonávacie projekty, ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby pri prerokúvaní projektovej úlohy v závere prác.
§29 Projektová dokumentácia zo zahraničia
Pokiaľ osobitné predpisy (§ 71 ods. 5) alebo opatrenia70) neustanovujú inak, môže sa projektová dokumentácia zo zahraničia použiť, iba ak vyhovuje tuzemským právnym predpisom, najmä technickým normám. Súlad dokumentácie s týmito predpismi alebo udelenie potrebných výnimiek zabezpečuje organizácia, pre ktorú dovozca zabezpečuje jej dovoz.
Druhý oddiel
Úvodný (jednostupňový) projekt
Účel a funkcia úvodného (jednostupňového) projektu
§30
(1)
Úvodný (jednostupňový) projekt je súborným technicko-ekonomickým, architektonickým a výtvarným riešením celej stavby, prípadne jej etapy.
(2)
Úvodným (jednostupňovým) projektom sa nesmú zhoršiť záväzné údaje a ukazovatele schválenej projektovej úlohy.
(3)
Úvodný (jednostupňový) projekt najmä
a)
preukazuje súhrnnú efektívnosť44) predpokladanú projektovou úlohou,
b)
definitívne určuje funkciu, rozsah a účinky stavby a jej technicko-ekonomickú, architektonickú a výtvarnú úroveň,
c)
určuje definitívne členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty (§ 66 ods. 3), určuje skladbu hlavných strojov a zariadení v jednotlivých prevádzkových súboroch a ich vzájomnú väzbu, stavebné sústavy a technologické súbory stavebných objektov; pri strojoch a zariadeniach nevyskúšaných v prevádzke uvedie dôsledky, prípadne riziká spojené s ich použitím včítane náhradného riešenia,
d)
spresňuje rozsah dovozu strojov, investičných celkov, licencií a iných dodávok, údaje o vhodnosti, efektívnosti a devízovej návratnosti dovozu uvedené v projektovej úlohe [§ 13 ods. 2 písm. d)],
e)
určuje spôsob riadenia technologických a výrobných procesov, prípadne spôsob jeho automatizácie a určuje zásady organizácie prevádzky,
f)
určuje podmienky a spôsob riešenia stavby a jej prevádzky z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosti práce a technických zariadení, požiarnej ochrany a civilnej obrany,
g)
rieši spôsob pripojenia stavby na systém verejnej dopravy,40)
h)
rieši podmienky ochrany proti korózii podzemných kovových zariadení,
i)
rieši spôsob racionálneho hospodárenia s palivami a energiami (energetickú náročnosť stavby),
j)
rieši územno-technické vzťahy, najmä
- zabezpečuje dodržanie podmienok ochranných pásem, chránených území, chránených častí prírody a ochrany pamiatkových objektov,
- rieši pripojenie stavby na dopravné a rozvodné siete a na kanalizáciu,
k)
rieši spôsob zabezpečenia budúcej prevádzky (zabezpečenie surovín, palív, energií, vody, dopravy, pracovných síl a pod.); pri modernizácii aj spôsob a zabezpečenie repasií71) a opráv strojov, ktoré sa budú inštalovať z doterajšej prevádzky,
l)
spresňuje rozsah odňatia pozemkov poľnohospodárskemu a lesnému pôdnemu fondu a výpočet odvodu peňažných súm,
m)
spresňuje požadovaný počet pracovníkov, z toho prírastok a zdroj jeho krytia,
n)
určuje rozpočtové náklady stavby.
(4)
Súčasťou úvodného (jednostupňového) projektu je plán organizácie výstavby (prílohy č. 9 a 10 časť F alebo príloha č. 16), ktorý
a)
b)
vyjadruje spôsob a postup ďalšej prípravy a uskutočňovania stavby, najmä dodávateľský systém, časový plán, základné riešenie zariadenia staveniska včítane využitia trvalých objektov stavby, prípadne doterajších objektov a preukázanie nevyhnutnosti mimoglobálnych objektov, zabezpečenia zemníkov, trás mimostaveniskovej prepravy a jej hospodárnosti, podmienky uvedenia stavby do prevádzky (užívania), požiadavky na vykonanie komplexného vyskúšania a garančných skúšok a pri modernizáciách a rekonštrukciách aj spresnenie spôsobu a rozsahu prevádzky v priebehu uskutočňovania stavby a rozsahu nevyhnutných provizórií.
(5)
Statický výpočet, základné technologické, hydrotechnické a iné výpočty, rozbory nákladov obstarania a technické údaje o vykonaných prieskumoch pripojí generálny projektant vo dvoch vyhotoveniach ako doklad k úvodnému projektu len na výslovnú žiadosť investora, pokiaľ osobitné predpisy, najmä technické normy neustanovujú inak. Ak treba preukázať fungovanie automatizácie v extrémnych stavoch procesu, priloží ako doklad aj výsledky simulácie procesu.
(6)
Ak sa výpočty uvedené v odseku 5 urobili pomocou samočinných počítačov, postačí, ak generálny projektant poskytne údaj o základných podmienkach a výsledkoch, prípadne aj algoritmus riešenia.
(7)
Podrobný obsah a skladba úvodného (jednostupňového) projektu sú uvedené v prílohe č. 9, úvodného (jednostupňového) projektu stavby KBV v prílohe č. 10.
(8)
Postup pri určovaní lehôt výstavby v úvodnom (jednostupňovom) projekte je uvedený v prílohe č. 18.
§31
Schválený úvodný (jednostupňový) projekt74) na stavbu, prípadne na jej etapu je podkladom
a)
žiadosti o vydanie stavebného povolenia,75)
b)
plánovania investičnej výstavby,
c)
zabezpečenia financovania stavby,
d)
uzavretia dodávkových zmlúv,76)
e)
spracovania vykonávacích projektov, ak nejde o jednostupňový projekt,
§32 Spôsob vypracovania úvodného (jednostupňového) projektu
(1)
Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na základe schválenej prípravnej dokumentácie a rozhodnutia o umiestnení stavby. Práce na úvodnom (jednostupňovom) projekte sa nesmú začať pred schválením projektovej úlohy, pokiaľ pri záväzných stavbách výnimočne nedá na to súhlas Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj na základe zdôvodnenej žiadosti ústredného orgánu investora doloženej kladným stanoviskom Štátnej plánovacej komisie; pri záväzných stavbách ústredných orgánov republík aj kladným stanoviskom príslušného ministerstva výstavby a techniky republiky a príslušnej plánovacej komisie republiky.
(2)
Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na celú stavbu; ak sú vo schválenej projektovej úlohe vymedzené etapy stavby (§ 17), spracúvajú sa úvodné (jednostupňové) projekty na jednotlivé etapy.
(3)
Ak sa úvodný (jednostupňový) projekt stavby vypracúva na etapy, musí sa súčasne s úvodným (jednostupňovým) projektom na prvú etapu spracovať v nevyhnutnom rozsahu plán organizácie výstavby, celková situácia stavby (zastavovací plán) a súhrnný rozpočet pre celú stavbu (§ 52 ods. 3). V úvodnom projekte každej ďalšej etapy sa musí preukázať, že sa dodržia celkové náklady stavby a lehota výstavby určené v úvodnom projekte prvej etapy.
(4)
Prieskumné práce a geodetické podklady nevyhnutné pre úvodný (jednostupňový) projekt sa môžu zabezpečovať ešte pred schválením prípravnej dokumentácie, ak dá na to súhlas orgán príslušný na jej schválenie; ak tieto práce zabezpečuje investor, je generálny projektant povinný poskytnúť mu potrebné konzultácie a východiskové údaje. Dopĺňajúce prieskumy a dopĺňajúce geodetické práce, pokiaľ ich potreba vyplynie v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte, zabezpečuje generálny projektant.
(5)
Ak niektoré časti úvodného projektu výnimočne nemožno vypracovať v podrobnosti umožňujúcej spracovať vykonávacie projekty a ak ide o prevádzkové súbory alebo stavebné objekty, na ktorých sa majú začať práce v neskoršom termíne, môžu sa účastníci výstavby dohodnúť, že sa tieto časti dopracujú do nevyhnutnej podrobnosti po schválení úvodného projektu; s tým musí vysloviť súhlas orgán príslušný na schválenie úvodného projektu, ak si to nevyhradí ústredný orgán investora. Týmto postupom nesmie byť dotknuté ustanovenie § 64 ods. 9 písm. a), ani ohrozené plánované začatie a dokončenie stavby.
§33 SPOLUPRÁCA DODÁVATEĽOV PRI VYPRACOVANÍ ÚVODNÉHO (JEDNOSTUPŇOVÉHO) PROJEKTU
(1)
Po skončení prác na projektovej úlohe - najneskoršie do začatia prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte - musí investor spolu s ostatnými účastníkmi výstavby na podklade predchádzajúcich rokovaní (§ 12, § 16 ods. 2 a § 20 ods. 7) zabezpečiť spoluprácu všetkých dodávateľov, prípadne dovozcov pri vypracovaní úvodného (jednostupňového) projektu najmä uzavretím príslušných zmlúv.79)
(2)
Na základe zmlúv podľa odseku 1, prípadne na základe dohôd uzavretých podľa § 16 ods. 2 poskytne generálny projektant v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte vyšším dodávateľom čiastkové projektové výsledky na ich výrobnú prípravu. Vyšší dodávatelia poskytnú generálnemu projektantovi výsledky svojej predvýrobnej prípravy na využitie pri dokončení úvodného (jednostupňového) projektu, najmä plánu organizácie výstavby (príloha č. 9 a príloha č. 10 časť F alebo príloha č. 16). Na termínoch na vzájomné poskytovanie výsledkov podľa tohto odseku sa účastníci dohodnú tak, aby sa zabezpečila včasná projektová aj výrobná príprava.
(3)
Pre stavby, pre ktoré sa spracúva štúdia postupu výstavby podľa prílohy č. 16, určuje táto príloha aj spôsob a rozsah plánu organizácie výstavby a spôsob spolupráce účastníkov výstavby.
§34 Členenie stavby v úvodnom (jednostupňovom) projekte
(1)
V úvodnom (jednostupňovom) projekte sa stavba člení na technologickú a stavebnú časť (príloha č. 9 a príloha č. 10 časti C a D); v týchto častiach ďalej najmä na prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové súbory) a stavebné objekty alebo na ich ucelené časti, prípadne aj na stroje a zariadenia. Toto členenie je podkladom pre uzavieranie hospodárskych zmlúv.
(2)
Na účely plánovania sa rozumejú
a)
technologickou časťou náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa zahŕňajú do hláv II a IV súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky patriace do hláv VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu,
b)
stavebnou časťou náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa zahŕňajú do hláv III a V súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky hláv VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu; pri stavbách KBV patria do stavebnej časti aj náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.
(3)
Pri stavbách KBV patria pre uzavieranie hospodárskych zmlúv do stavebnej časti aj výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.
§35 Použitie niektorých práv
Ak generálny projektant použije v projektovom riešení vynález, je povinný vyznačiť túto skutočnosť v úvodnom (jednostupňovom) projekte a zároveň vymedziť ekonomický alebo iný spoločenský význam a dôsledky využitia vynálezu. Rovnako postupuje, ak použije zlepšovací návrh.
Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu
§36 Spoločné ustanovenia
(1)
(2)
Účastníci výstavby a príslušné orgány a organizácie pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu sú povinní postupovať obdobne podľa ustanovenia § 20 ods. 8. Doklady o týchto rokovaniach, pokiaľ nie sú iba konzultáciami, sa pripájajú k úvodnému (jednostupňovému) projektu. Údaje o konzultáciách sa informatívne uvedú v správe. Generálny projektant a investor sa navzájom priebežne informujú o výsledkoch rokovaní, ktoré vedú samostatne.
§37 Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác
(1)
Ak osobitné predpisy neustanovujú inak,
a)
uskutočňuje sa prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác podľa potreby konzultáciami;
b)
prerokúvajú sa veci, ktoré sa už prerokovali v štádiu projektovej úlohy, znova len vtedy, ak v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte došlo k zmene predpokladov, z ktorých sa vychádzalo pri prerokúvaní projektovej úlohy; prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu tak isto odpadá, pokiaľ by jeho predmetom bolo iba overenie, že sa dodržali podmienky určené pri prerokúvaní projektovej úlohy v územnom konaní;
c)
nie sú orgány a organizácie, s ktorými sa úvodný (jednostupňový) projekt prerokúva, oprávnené vyžadovať predkladanie celej dokumentácie, ale len častí, ktoré sa dotýkajú ich pôsobnosti.
(2)
Pokiaľ prerokovanie úvodného (jednostupňového) projektu neodpadá podľa odseku 1, prerokúva ho v priebehu prác
a)
generálny projektant najmä z hľadísk uvedených v § 30 ods. 3 písm. f) až j) a v odseku 4 a pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze z hľadiska, ako sa vyhovelo požiadavkám odborových orgánov na riešenie sociálneho zariadenia staveniska [§ 20 ods. 1 písm. g)];
b)
investor najmä z hľadísk uvedených v § 30 ods. 3 písm. k) až m) a prípadne aj spôsob likvidácie škôd na poľnohospodárskych a lesných porastoch a kultúrach, ku ktorým dôjde pri výstavbe;
c)
investor alebo vyšší dodávateľ zabezpečujúci, prípadne obstarávajúci80) dovoz strojov za účasti generálneho projektanta s dovozcom najmä z hľadísk
- vhodnosti úvodného (jednostupňového) projektu ako obchodného podkladu pre uzavretie zahraničnej zmluvy,
- primeranosti predpokladanej zahraničnej ceny dovážaných strojov, investičných celkov,
- optimálnych termínov pre uzavretie a plnenie zahraničnej zmluvy,
- optimálnych podmienok využitia záručnej zodpovednosti zahraničného podniku.
(3)
Generálny projektant určí štádium rozpracovanosti, v ktorom sú investor a priami dodávatelia povinní prerokovať s ním na jeho výzvu koncepciu technicko-ekonomického, architektonického a výtvarného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu; pri záväzných a centralizovaných stavbách aj za účasti zástupcu orgánu, ktorý vykonal štátnu expertízu projektovej úlohy, a schvaľujúceho orgánu, pokiaľ si účasť vyhradili. Podľa povahy stavby môže byť dohodnutá aj účasť ďalších orgánov a organizácií. O prerokovaní koncepcie technicko-ekonomického riešenia úvodného (jednostupňového) projektu vyhotoví generálny projektant zápisnicu, ktorú musia podpísať zástupcovia všetkých orgánov a organizácií, ktoré sa na prerokovaní zúčastnili.
§38 Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v závere prác
(1)
V závere prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte prerokuje generálny projektant s investorom celkové riešenie úvodného (jednostupňového) projektu včítane súhrnného rozpočtu (§ 56 ods. 1) a spôsob a podmienky výkonu autorského dozoru. Spoločne prerokujú81) generálny projektant a investor s príslušnými priamymi dodávateľmi a s rozhodujúcimi dovozcami
a)
časti úvodného (jednostupňového) projektu týkajúce sa ich dodávok včítane príslušnej časti súhrnného rozpočtu a rozpočtov prevádzkových súborov a stavebných objektov (§ 56 ods. 2),
b)
plán organizácie výstavby, najmä základné riešenie zariadenia staveniska, lehoty výstavby, termíny vypracovania vykonávacích projektov, prípadne ich ucelených častí s uvedením ich spracovateľov a termínov odovzdávania východiskových technických údajov, projektových podkladov a čiastkových projektových výsledkov,
c)
spôsob a podmienky výkonu autorského dozoru
a vyhotovia o tom zápisnicu.
(2)
Rokovanie podľa odseku 1 vecne nadväzuje na prerokúvanie koncepcie technicko-ekonomického riešenia úvodného (jednostupňového) projektu podľa § 37 ods. 3. Rokovanie zvoláva a zápisnicu o ňom vyhotovuje generálny projektant; zápisnica sa pripája k úvodnému (jednostupňovému) projektu.
(3)
V zápisnici o prerokovaní úvodného (jednostupňového) projektu potvrdia dodávatelia a dovozcovia najmä to, že sú schopní zabezpečiť dodávky pre stavbu v súlade s úvodným (jednostupňovým) projektom pri dodržaní rozpočtových nákladov v ňom určených, prípadne uvedú dôvody svojho nesúhlasu. Súčasne zdôvodnia prípadné zvýšenie nákladov svojich dodávok proti nákladom prerokovaných s nimi podľa § 20 ods. 7.
(4)
Účastníci výstavby uvedení v odseku 1 sú povinní dostaviť sa na rokovanie, ak dostali pozvánku a návrh príslušnej časti úvodného (jednostupňového) projektu najmenej 15 dní vopred.82) Táto povinnosť sa vzťahuje aj na poddodávateľov, pokiaľ by ich dodávatelia prizvali na rokovanie obdobným spôsobom najmenej 7 dní vopred.
(5)
Pokiaľ by sa niektorý z účastníkov výstavby na rokovanie nedostavil a neurobil by tak ani v náhradnom termíne, ktorý sa mu oznámil najmenej 15 dní vopred, postupuje sa obdobne podľa § 39, akoby medzi ním a generálnym projektantom došlo k márnemu prerokovaniu rozporu.
(6)
Dokončený úvodný (jednostupňový) projekt sa prerokúva s dotknutými orgánmi štátnej správy (príloha č.19) v stavebnom konaní. Na urýchlenie priebehu stavebného konania môže však investor zadovážiť stanoviská týchto orgánov ešte pred jeho začatím83) a priložiť ich k žiadosti o stavebné povolenie. Vždy však pred začatím stavebného konania investor zadováži rozhodnutie tých orgánov, ktoré ho vydávajú na základe osobitných predpisov podľa správneho poriadku.
(7)
Ak dodávateľ predloží pre stavebné konanie dokumentáciu podľa § 25 ods. 3 písm. b) do začatia stavebného konania podľa odseku 6, prerokujú sa obe žiadosti súčasne.
(8)
Generálny projektant je povinný bezodkladne upraviť úvodný (jednostupňový) projekt podľa výsledku stavebného konania.
§39 Rozpory pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu
(1)
Ak pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu na záver prác dôjde k rozporom, ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby, nie je to prekážkou pre odovzdanie úvodného (jednostupňového) projektu investorovi. Generálny projektant v takom prípade pripojí k odovzdávanému úvodnému (jednostupňovému) projektu doklad o márnom prerokovaní rozporu.
(2)
Po rozhodnutí o rozporoch uvedených v odseku 1 podľa § 72, prípadne podľa osobitných predpisov je generálny projektant povinný bezodkladne premietnuť výsledok rozhodnutia do úvodného (jednostupňového) projektu.
Tretí oddiel
Vykonávacie projekty
§40 Účel vykonávacích projektov
(1)
Vykonávacími projektmi sa prehlbuje, upresňuje, prípadne dopĺňa riešenie úvodného projektu do takej podrobnosti, aby boli postačujúcim podkladom pre výrobnú prípravu dodávateľov a pre uskutočnenie stavby.
(2)
Vykonávacími projektmi sa nesmú zhoršiť parametre, ani zmeniť technicko-ekonomické, architektonické a výtvarné riešenie, ani zvýšiť celkový počet pracovníkov a jeho prírastok určený schváleným úvodným projektom.
§41 Spôsob vypracovania vykonávacích projektov
(1)
Vykonávacie projekty sa spracúvajú na jednotlivé prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové súbory) a stavebné objekty alebo postupne na ich ucelené časti; postupné spracovanie a odovzdávanie vykonávacích projektov je možné len za podmienky, že delením prevádzkových súborov a stavebných objektov na ucelené časti nedôjde k zvýšeniu nákladov84) ani k nesúladu v technickom riešení.
(2)
Na ucelených častiach prevádzkového súboru a stavebného objektu podľa odseku 1 sa dohodne generálny projektant s investorom a príslušným priamym dodávateľom najneskoršie pred dokončením úvodného projektu a uvedie ich v časovom pláne plánu organizácie výstavby.
(3)
Prieskumy a geodetické podklady potrebné na spracovanie vykonávacích projektov zabezpečuje ich spracovateľ.
(4)
Statický výpočet, technologický výpočet, výsledky simulácie procesov a ostatné výpočty a údaje o dopĺňajúcich prieskumoch sa pripájajú vo dvoch vyhotoveniach ako doklad k odovzdávanému vykonávaciemu projektu.
(5)
Vyšší dodávateľ zabezpečujúci vykonávací projekt ako súčasť svojej dodávky odovzdá jedno vyhotovenie dokončeného vykonávacieho projektu prevádzkového súboru a stavebného objektu alebo jeho ucelenej časti včítane odbytového rozpočtu aj generálnemu projektantovi na overenie súladu so schváleným úvodným projektom a na ďalší výkon autorského dozoru.
(6)
Podrobný obsah vykonávacích projektov je uvedený v prílohe č. 11.
§42 Zabezpečenie súladu medzi vykonávacími projektmi
(1)
Súlad medzi vykonávacím projektom stavebného objektu a vykonávacími projektmi prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov), prípadne iných súčastí technologickej časti stavby v ňom umiestnených zabezpečuje spracovateľ vykonávacieho projektu stavebného objektu.
(2)
Súlad medzi vykonávacími projektmi dvoch alebo viacerých prevádzkových súborov dodávaných investorovi (odberateľovi) jedným vyšším dodávateľom zabezpečuje tento vyšší dodávateľ.
(3)
Súlad medzi vykonávacími projektmi dvoch alebo viacerých stavebných objektov spracúvaných jedným spracovateľom zabezpečuje tento spracovateľ.
(4)
V ostatných prípadoch85) zabezpečuje súlad medzi vykonávacími projektmi generálny projektant pri výkone autorského dozoru.
(5)
Spracovatelia vykonávacích projektov sú povinní poskytnúť si navzájom a generálnemu projektantovi čiastkové projektové výsledky86) potrebné na vykonávanie činností podľa odsekov 1 až 4 v termínoch podľa časového plánu organizácie výstavby.
(6)
Rozpory vzniknuté pri zabezpečovaní súladu medzi vykonávacími projektmi podľa odsekov 1 až 5 rieši generálny projektant.
§43 Zmeny
(1)
Ak sa pri vypracovaní vykonávacích projektov zistí, že treba celkom výnimočne zmeniť riešenie niektorej časti schváleného úvodného projektu, musí to spracovateľ vykonávacieho projektu oznámiť investorovi; tú istú povinnosť má voči spracovateľovi vykonávacieho projektu jeho poddodávateľ.
(2)
Investor bez zbytočného odkladu prerokuje návrh zmeny úvodného projektu s generálnym projektantom, prípadne dovozcom a podľa potreby so stavebným úradom alebo s dotknutými orgánmi štátnej správy, dohodne sa s nimi na podmienkach ďalšieho postupu a odôvodnený návrh zmeny predloží na vyslovenie súhlasu orgánu, ktorý schválil úvodný projekt.
(3)
Podľa ustanovení odsekov 1 a 2 nemožno postupovať, ak ide o prípady uvedené v § 66.
PIATA ČASŤ | CELKOVÉ NÁKLADY, PREPOČTOVÁ A ROZPOČTOVÁ ČASŤ DOKUMENTÁCIE
Prvý oddiel
Celkové náklady v investičnom zámere a v prepočtovej a rozpočtovej časti dokumentácie
§44 Celkové náklady a skladba prepočtovej a rozpočtovej časti dokumentácie
(1)
Celkové náklady stavby sú všetky náklady a výdavky investora súvisiace s jej vybudovaním. Vyjadrujú sa v investičnom zámere, v prepočtovej časti prípravnej dokumentácie a v rozpočtovej časti projektovej dokumentácie so zreteľom na dosiahnutú vyjasnenosť stavby.
(2)
Prepočtovú časť prípravnej dokumentácie tvorí prepočet celkových nákladov stavby (ďalej len „prepočet“).
(3)
Rozpočtovú časť projektovej dokumentácie tvoria:
a)
súhrnný rozpočet k úvodnému (jednostupňovému) projektu (ďalej len „súhrnný rozpočet“) zahŕňajúci rozpočtové náklady uvedené v rozpočtoch (odbytových rozpočtoch) prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov (ďalej len „rozpočty ostatných výrobkov a výkonov“),
b)
odbytové rozpočty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a rozpočty zahŕňajúce náklady na ostatné výrobky a výkony,
c)
kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby zahŕňajúce náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov dohodnuté ako odbytové náklady a náklady uvedené v rozpočtoch ostatných výrobkov a výkonov.
(4)
Na vyjadrenie celkových nákladov stavby sa, s výnimkou investičného zámeru, používajú tlačivá č. 1 až 3, ktorých vzory sú uvedené v prílohe č. 12. Tlačivá č. 1 a 2 sa používajú pri všetkých stavbách okrem stavieb KBV, pri ktorých sa tlačivo č. 2 nahrádza tlačivom č. 3. Ako alternatíva za predpísané tlačivá č. 1 až 3 sa môžu pri spracovaní celkových nákladov stavby na počítačoch použiť výstupy z počítača za predpokladu, že ich obsah a štruktúra sú zhodné s tlačivami č. 1 až 3.
(5)
Evidenčne sa na tlačive č. 1 (okrem celkových nákladov stavby) vykazujú náklady na predmety získané po vyriešení úloh plánu rozvoja vedy a techniky, ktoré sa do základných prostriedkov prevádzajú bezodplatne.2)
§45 Členenie celkových nákladov stavby
(1)
Celkové náklady stavby v prepočte projektovej úlohy, v súhrnnom rozpočte a kontrolnom zostavení rozpočtových nákladov stavby sa členia na jedenásť hláv takto:
Hlava I Projektové a prieskumné práce
Hlava II Prevádzkové súbory spolu
v tom:- dodávka
- montáž
- doplnkové náklady
Hlava III Stavebné objekty spolu
v tom:- základné náklady
- doplnkové náklady
Hlava IV Stroje, zariadenia, náradie a inventár investičnej povahy
Hlava V Umelecké diela
Hlava VI Vedľajšie náklady spolu
v tom: a) prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska
b)
územné vplyvy
c)
mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy)
d)
ostatné
Hlava VII Ostatné náklady neuvedené v iných hlavách
Hlava VIII Rezerva
Hlava IX Iné investície
Hlava X Náklady uhrádzané z investičných prostriedkov nezahŕňané do základných prostriedkov z toho: príspevky iným investorom
Hlava XI Náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov,
z toho: kompletizačná činnosť.
(2)
Podrobné členenie celkových nákladov stavby je uvedené v prílohe č. 13.
Druhý oddiel
Celkové náklady v investičnom zámere a prepočet v prípravnej dokumentácii
§47 Celkové náklady v investičnom zámere
(1)
(2)
Celkové náklady možno v investičnom zámere členiť zjednodušene; pritom sa uvedú aspoň:
a)
celkové náklady stavby,
b)
náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby, v tom:
ba) náklady stavebnej časti, z toho: náklady na dovoz v členení zo socialistických krajín a z nesocialistických krajín,
bb) náklady technologickej časti, z toho: náklady na montáž, náklady na dovoz v členení zo socialistických krajín a z nesocialistických krajín,
c)
náklady na dovoz91) spolu, v tom:
ca) náklady na dovoz zo socialistických krajín,
cb) náklady na dovoz z nesocialistických krajín.
Prepočet v projektovej úlohe
§48 Spôsob zostavenia prepočtu
(1)
Celkové náklady stavby sa určia ako súčet nákladov prevádzkových súborov, stavebných objektov a ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov. Náklady sa zostavia s využitím prepočtových informácií dodávateľských organizácií, prípadne dovozcov, prepočtových a rozpočtových ukazovateľov odvodených z vyprojektovaných alebo realizovaných stavieb, opakovateľných projektov, typových podkladov, prípadne iných nástrojov na určovanie nákladov; prihliadne sa aj na podmienky staveniska a na zásady riešenia staveniska (prílohy č. 2 a č. 3 časť C Požiadavky na uskutočňovanie stavby).
(2)
Prepočtové náklady zostavené podľa odseku 1 sa konfrontujú s prepočtovými nákladmi porovnávacieho variantu spracovaného zo sústav technicko-hospodárskych ukazovateľov v úrovni projektovej úlohy; pri záväzných a centralizovaných stavbách aj s celkovými nákladmi investičného zámeru. Pokiaľ sústavy technicko-hospodárskych ukazovateľov neboli vydané, konfrontujú sa náklady v prepočte s nákladmi iných progresívnych stavieb, prípadne sa overujú inými porovnaniami. Odchýlky sa dokumentujú a zdôvodňujú.
(3)
V prepočte sa náklady vyjadria v členení podľa § 45 (prílohy č. 12 a 13).
(4)
Ak ide o stavbu, ktorá sa člení na etapy podľa § 17, zostavuje sa prepočet pre celú stavbu a v členení na jednotlivé etapy.
(5)
Vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska sa uvádzajú v hlave VI prepočtu a určujú sa globálnymi sadzbami podľa osobitného opatrenia, 92) s výnimkou mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska (príloha č. 17), pre ktoré sa náklady rozpočtujú spravidla pomocou ukazovateľov.
(6)
Vo výnimočných prípadoch pri niektorých mimoriadne rozsiahlych stavbách, pri ktorých štátnu expertízu vykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, môžu sa vedľajšie náklady na zariadenie staveniska určiť, s výnimkou mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska, zvýšenými globálnymi sadzbami (časť B bod 1.2 prílohy č. 17).
§49 Rezerva
(1)
Súčasťou prepočtu je rezerva, ktorá sa použije v súlade s postupným spresňovaním technického riešenia na spresnenie rozpočtových nákladov hláv II až VII v súhrnnom rozpočte. Nemožno ju využiť na vecné rozšírenie alebo na koncepčnú zmenu stavby.
(2)
Rezerva sa uvádza v hlave VIII prepočtu a určí sa:
a)
pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 7 do 10%,
b)
pri rekonštrukciách alebo modernizáciách - s výnimkou uvedenou pod písmenom c) - v rozmedzí od 10 do 14 %,
c)
pri modernizáciách bytového fondu v rozmedzí od 15 do 20 %,
d)
pri banských stavbách so zvýšeným rizikom do výšky 30%, pri ostatných banských stavbách a pri stavbách na podkopanom území do výšky 20 %,
e)
pri stavbách s podzemnými objektmi (okrem banských) odboru 82514) do výšky 20 % pre tieto objekty,
f)
pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou kultúrnych pamiatok, financovaných z neinvestičných prostriedkov, v rozmedzí od 15 do 20 %.
Základňou určenia rezervy sú náklady hláv II a III prepočtu; pri stavbách s nákladmi na dovoz podliehajúcich štátnej expertíze môže orgán vykonávajúci štátnu expertízu upraviť v záveroch štátnej expertízy základňu na určenie rezervy.
(3)
Pri určení výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, na rizikovosť, na objem dovozu a na ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko budúceho generálneho projektanta a rozhodujúcich dodávateľov.
(4)
Rezerva sa primerane zníži (§ 55 ods. 4) podľa miery predpokladaného využitia typových podkladov alebo opakovateľných projektov; nesmie však klesnúť pod 30 % hornej hranice rozmedzia podľa odseku 2.
§50 Výška prepočtových nákladov
Prepočtové náklady v projektovej úlohe nesmú byť vyššie než náklady podľa § 48 ods. 2, s ktorými sa konfrontujú, pokiaľ s ich výškou na základe dokumentovaných a odôvodnených odchýlok nevysloví súhlas pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze orgán, ktorý ju vykonáva, pri ostatných stavbách ústredný orgán investora (§ 64 ods. 7).
§51 Prepočet v štúdii súboru stavieb
(1)
Prepočet v štúdii súboru stavieb sa spracuje ako súčet prepočtov, prípadne celkových nákladov jednotlivých stavieb súboru; pritom sa prepočet pre prvú stavbu súboru urobí spôsobom určeným pre projektovú úlohu (§ 48), pre jednotlivé ostatné stavby súboru sa vyčíslia ich celkové náklady podľa § 47. Ak dôjde k dohode o zriadení združeného zariadenia staveniska súboru stavieb, postupuje sa aj podľa prílohy č. 17. Prepočet v štúdii súboru stavieb sa postupne spresní podľa prepočtov projektových úloh, ktoré sa spracujú neskoršie.
(2)
Ak ide o štúdiu súboru stavieb podľa § 24 ods. 5, spracúva sa jej prepočet, prípadne postupne prepočty jednotlivých stavieb alebo ich častí tak, aby plnil funkciu prepočtu v projektovej úlohe (§ 48).
Tretí oddiel
Rozpočtová časť úvodného (jednostupňového) projektu
§52 Súhrnný rozpočet
(1)
V súhrnnom rozpočte sa celkové náklady stavby určia ako súčet rozpočtových nákladov prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov vyčíslených aj s prihliadnutím na podmienky staveniska a základné riešenie zariadenia staveniska (prílohy č. 9 a 10 a časť C prílohy č. 16).
(2)
Súhrnný rozpočet sa spracúva v členení podľa § 45 a podľa miery vyjasnenosti stavby dosiahnutej v úvodnom projekte.
(3)
Ak ide o stavbu, pre ktorú boli schválené etapy podľa § 17, súhrnný rozpočet sa zostavuje vždy pre celú stavbu ako súhrn rozpočtových nákladov všetkých etáp; rozpočtové náklady jednotlivých etáp sa vyjadrujú v samostatných súhrnných rozpočtoch ako súčasť úvodných projektov etáp. Pre etapy, ktorých úvodné projekty sa spracujú neskoršie, plní funkciu súhrnného rozpočtu stavby prepočet k projektovej úlohe.
(4)
V prílohe súhrnného rozpočtu odôvodní jeho spracovateľ odchýlky od prepočtu v projektovej úlohe a použitie rozpočtových ukazovateľov a informácií.
§53 Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov
(1)
Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov určujú ich rozpočtové náklady, ktoré sa členia
a)
na základné rozpočtové náklady,
b)
na doplnkové rozpočtové náklady,
c)
na vedľajšie rozpočtové náklady.
(2)
Na zostavenie rozpočtov prevádzkových súborov a stavebných objektov sa použijú
a)
súhrnné ceny,93) skupinové ceny; ak nie sú určené (vyhlásené), použijú sa
b)
veľkoobchodné ceny, prípadne maloobchodné ceny alebo plánované ceny (ak to ustanovujú osobitné opatrenia),94) kupné ceny,
c)
konečné limity veľkoobchodných cien,95) a pokiaľ nie sú určené predbežné limity veľkoobchodných cien, limity kúpnych cien,
d)
predbežné ceny, pokiaľ ich použitie osobitné predpisy nevylučujú,96)
e)
rozpočtové ukazovatele a cenové informácie dodávateľov, ak nemožno použiť ceny a osobitné druhy cien97) podľa písmen c) a d).
(3)
Ak sa spracúva jednostupňový projekt stavby alebo jednotlivých prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, určujú sa náklady v jeho osobitné druhy cien97) podľa písmen c) a d).
§54 Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a vedľajšie náklady na zariadenie staveniska
(1)
V rozpočtoch ostatných výrobkov a výkonov sa náklady zahŕňané do hlavy I, IV, V, VI,92) VII, IX, X a XI súhrnného rozpočtu určujú cenami, a ak nie sú určené, využijú sa rozpočtové ukazovatele, prípadne informácie, najmä od dodávateľov.
(2)
Vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska uvádzané v hlave VI súhrnného rozpočtu sa určujú spôsobom určeným v § 48 ods. 5.
§55 Rezerva
(1)
Súčasťou súhrnného rozpočtu je rezerva, ktorá je určená na krytie nákladov zahŕňaných do hláv II až VII súhrnného rozpočtu, ktoré sa nedali v úvodnom projekte predvídať; nemôže sa použiť na vecné rozšírenie alebo na koncepčnú zmenu stavby. Najmenej 50 % tejto rezervy je vyhradené na krytie nepredvídaných nákladov alebo zmien cien pri realizácii stavby. Podiely rezervy určenej pre náklady dodávok z dovozu zahŕňaných do hláv II a III možno použiť len na krytie zmien nákladov v príslušnej hlave, vyvolaných zmenami cien z dovozu. Súhlas s čerpaním rezervy dáva investor po dohode s generálnym projektantom; pri záväzných a centralizovaných stavbách aj so súhlasom ústredného orgánu investora.
(2)
Rezerva sa uvádza v hlave VIII súhrnného rozpočtu a určuje sa:
a)
pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 4 do 7 %,
b)
pri rekonštrukciách alebo modernizáciách - s výnimkou uvedenou pod písmenom c) - v rozmedzí od 5 do 10 %,
c)
pri modernizáciách bytového fondu v rozmedzí od 13 do 18 %,
d)
pri banských stavbách so zvýšeným rizikom do výšky 30 %, pri ostatných banských stavbách a pri stavbách na podkopanom území do výšky 20 %,
e)
pri stavbách s podzemnými objektmi (mimo banských) odboru 82514) do výšky 20 % pre tieto objekty,
f)
pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou objektov kultúrnych pamiatok, financovaných z neinvestičných prostriedkov, v rozmedzí od 13 do 18 %.
Základňa určenia rezerv je zhodná so základňou podľa § 49 ods. 2.
(3)
Pri určení výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, na rizikovosť, objem dovozu a na ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko investora a jeho rozhodujúcich dodávateľov.
(4)
Rezerva v súhrnnom rozpočte stavby sa pre typový stavebný objekt určuje sumou 4 % z jeho rozpočtových nákladov uvedených v hlave III; pre typové stavebné objekty technickej a občianskej vybavenosti KBV sa rezerva určuje vo výške 2 % pre bytové (typové) stavebné objekty vo výške 1 %, pre prevádzkové súbory a stavebné objekty podľa opakovaných projektov vo výške 2 %. V týchto prípadoch sa základňa určenia nákladov v hlave VIII súhrnného rozpočtu podľa odseku 2 zníži o náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov s nižšou sadzbou rezervy podľa tohto odseku. Rezerva pre ostatné stavebné objekty, pri ktorých sa uplatní súhrnná cena,99) sa zníži o sumu rizikovej prirážky zahrnutej v súhrnnej cene.
§56 Prerokúvanie súhrnného rozpočtu, rozpočtov a odbytových rozpočtov
(1)
Súhrnný rozpočet sa prerokúva medzi generálnym projektantom, investorom a príslušnými priamymi dodávateľmi podľa § 38.
(2)
Súčasne so súhrnným rozpočtom sa prerokujú, pokiaľ neboli prerokované prv, rozpočty prevádzkových súborov, stavebných objektov, prípadne aj rozpočty mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska.
(3)
Odbytové rozpočty spracované ako súčasť jednostupňového, prípadne úvodného projektu sa prerokujú podľa § 58.
§57 Výška rozpočtových nákladov
Náklady súhrnného rozpočtu stavby zahŕňanej do plánu investičnej výstavby nemôžu byť vyššie než obdobné náklady prepočtu schválenej a registrovanej projektovej úlohy, pokiaľ také zvýšenie nie je schválené postupom podľa § 66 ods. 1.
Štvrtý oddiel
Rozpočtová časť vykonávacích projektov
§58 Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov a ich prerokovanie
(1)
Rozpočty, ktoré sú súčasťou vykonávacích projektov prevádzkových súborov a stavebných objektov alebo ich ucelených častí uvedených v pláne organizácie výstavby (§ 41 ods. 2) sa spracúvajú vždy ako odbytové rozpočty (§ 53 ods. 4).
(2)
Priamy dodávateľ, ktorý zabezpečuje dodávku vykonávacieho projektu príslušného prevádzkového súboru alebo stavebného objektu, je povinný návrh odbytového rozpočtu podľa odseku 1 spolu s príslušnou časťou vykonávacieho projektu prerokovať s investorom a generálnym projektantom. Zápisnica o prerokovaní je neoddeliteľnou súčasťou vykonávacieho projektu.
(3)
Ak generálny projektant zabezpečuje vykonávací projekt prevádzkového súboru alebo stavebného objektu pre investora, prerokuje návrh odbytového rozpočtu spolu s príslušnou časťou vykonávacieho projektu s investorom a s priamymi dodávateľmi, ktorí podľa potreby prizvú svojich dodávateľov. Zápisnica o prerokovaní je neoddeliteľnou súčasťou vykonávacieho projektu.
(4)
Pri prerokúvaní podľa odsekov 2 a 3 sa overuje najmä,
a)
či sa použili správne ceny,
b)
či sa dodržali predpisy o rozpočtovaní,
c)
či množstvo výrobkov a výkonov zodpovedá riešeniu vykonávacieho projektu,
d)
či sa neprekročia náklady úvodného projektu.
§59
Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a rozpočty mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska
(1)
Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov zostavuje generálny projektant pomocou cien, a to pri tých výrobkoch a výkonoch, pre ktoré sa v úvodnom projekte použili rozpočtové ukazovatele a informácie, prípadne odborné prepočty.
(2)
Rozpočty mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska ako súčasť dokumentácie dočasných objektov zariadenia staveniska spracúva [§ 25 ods. 3 písm. b)] a prerokúva vyšší dodávateľ stavebnej časti obdobne podľa ustanovení § 58.
§60 Vzťah nákladov v odbytových rozpočtoch k nákladom súhrnného rozpočtu
(1)
Rozpočtové náklady určené v odbytových rozpočtoch prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch výrobkov a výkonov nesmú vo svojom súhrne prekročiť rozpočtové náklady určené pre ne v súhrnnom rozpočte.
(2)
Ak pri niektorých prevádzkových súboroch a stavebných objektoch výnimočne nemožno dodržať tieto rozpočtové náklady, možno použiť na ich zvýšenie úspory dosiahnuté pri prerokúvaní odbytových rozpočtov ostatných prevádzkových súborov alebo stavebných objektov. Ak tieto úspory nestačia, možno použiť rezervu, ale len za podmienok ustanovených v § 55 ods. 1. Osobitný predpis ustanovuje, ktoré orgány a za akých podmienok môžu povoliť výnimku z ustanovenia odseku 1.100)
(3)
V prípadoch, keď náklady v odbytových rozpočtoch niektorých prevádzkových súborov a stavebných objektov sú vyššie než náklady v rozpočtoch zostavených v úvodnom projekte na základe cenových informácií dodávateľov [§ 53 ods. 2 písm. e)], je dodávateľ, ktorý takú informáciu poskytol, povinný ich zvýšenie odôvodniť.
Piaty oddiel
Spoločné ustanovenia
§61 Dohody o odbytových nákladoch
(1)
Na základe prerokovania odbytového rozpočtu podľa § 58 ods. 2 a 3 sú dodávateľ a investor povinní uzavrieť najneskoršie v termíne podľa odseku 3 dohodu o odbytových nákladoch. Podobné dohody sa uzavierajú medzi dodávateľom a jeho poddodávateľmi.
(2)
Odbytovými nákladmi sú rozpočtové náklady určené podľa § 53 ods. 2 písm. a) až d), pri ktorých došlo k dohode podľa odseku 1 o množstve výrobkov a výkonov a ich ocenení v súlade s výkresmi a zoznamami strojov a zariadení a technickými správami.
(3)
Dohody o odbytových nákladoch sa musia uzavrieť najneskoršie 30 dní pred začatím prác na príslušnom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte. Na uzavretie dohôd o odbytových nákladoch vyzve investora dodávateľ.
(4)
Dohody o odbytových nákladoch pri mimoglobálnych objektoch zariadenia staveniska sa musia uzavrieť najneskoršie 30 dní pred začatím prác na príslušnom objekte.
(5)
Dohody o odbytových nákladoch sa podľa odsekov 1 až 4 uzavierajú v cenách platných v deň uzavretia dohôd. Dohody sa zmenia,
a)
ak dôjde k zmene cien 30 dní pred začatím prác na príslušnom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte,
b)
ak investor výslovne súhlasí so zmenou dohodnutých nákladov v prípadoch, keď tuzemské výrobky sa nahrádzajú výrobkami z dovozu,
c)
ak dôjde k zmenám cien neskoršie, než je uvedené pod písmenom
a), a vláda alebo príslušný cenový úrad rozhodne o premietnutí týchto zmien do rozpočtov stavieb,101)
d)
e)
ak sa rozhodnú podľa § 72, prípadne podľa osobitných predpisov rozpory,103) ku ktorým došlo pri prerokúvaní odbytových rozpočtov, odchylne od stanoviska generálneho projektanta [§ 62 ods. 2 písm. b)].
(6)
Dohody o odbytových nákladoch pri banských podzemných objektoch odboru 82614) a prevádzkových súboroch s nimi súvisiacich a ďalej pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním objektov kultúrnych pamiatok a pri stavbách so zjednodušenou projektovou dokumentáciou (§ 5 ods. 4) sa môžu uzavierať v čase ich realizácie, najneskoršie však 30 dní pred dohovoreným termínom ich dokončenia. V týchto prípadoch sa dohody uzavierajú v cenách platných 30 dní pred začatím prác na príslušných stavebných objektoch a prevádzkových súboroch.
(7)
Dohody o odbytových nákladoch, prípadne ich zmeny podľa odseku 9 sú jedným zo záväzných podkladov pre fakturovanie, a s výnimkou prípadov uvedených v odseku 6, aj pre vyhotovenie splátkových listov podľa osobitných predpisov.104)
(8)
Množstvo výrobkov a výkonov dohodnuté v dohodách o odbytových nákladoch alebo prerokované v odbytových rozpočtoch podľa odseku 6, môže sa výnimočne zvýšiť len vtedy, ak na takéto zvýšenie dá súhlas investor po dohode s generálnym projektantom a dodávateľom zápisom do stavebného (montážneho) denníka najneskoršie do 5 dní pred vyhotovením príslušných splátkových listov, prípadne faktúr.
(9)
Každý prípad zmeny nákladov v dôsledku zmeny cien podľa odseku 5 alebo zvýšenie množstva výrobkov a výkonov podľa odseku 8 zaznamená dodávateľ bezprostredne rozpočtovou formou do osobitného výkazu.105) Spracovateľ vykonávacieho projektu zhrnie tieto zmeny do dodatkových odbytových rozpočtov za obdobie dohodnuté s investorom, nie však dlhšie ako 1 rok. Ak dôjde k zmenám podľa odseku 5 písm. c), môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanoviť odchylný postup od ustanovenia piatej časti vyhlášky.
(10)
Na základe dodatkových odbytových rozpočtov podľa odseku 9 sa zmenia dohody o odbytových nákladoch najneskoršie do dňa, keď vznikne právo fakturovať.104)
§62 Rozpory pri prerokúvaní súhrnných a odbytových rozpočtov
(1)
(2)
Ak pri prerokúvaní odbytových rozpočtov podľa § 58 dôjde k rozporom, ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby
a)
nie je to prekážkou pre odovzdanie vykonávacích projektov investorovi a dodávateľovi; to platí aj v prípade, ak prerokovanie nebolo dokončené ani v náhradnom termíne, ktorý príslušný účastník výstavby oznámil najmenej 15 dní vopred,
b)
platí až do rozhodnutia rozporu stanovisko generálneho projektanta,
c)
možno uzavrieť dohodu o odbytových nákladoch, s výhradou postupu podľa ustanovenia § 61 ods. 5 písm. e).
§63 Kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov
(1)
Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov dohodnuté ako odbytové náklady a náklady ostatných výrobkov, výkonov a výdavky sú podkladom pre spracovanie kontrolného zostavenia rozpočtových nákladov, ktoré spracúva generálny projektant v rámci autorského dozoru. Využíva pritom podklady vlastných, investorových a vyšších dodávateľov, ktoré mu odovzdáva investor.
(2)
Kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov spracúva generálny projektant priebežne; predkladá ho na požiadanie investorovi v dohodnutých termínoch na sledovanie dodržiavania nákladov schváleného súhrnného rozpočtu stavby. Záverečné kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov sa musí dokončiť do začatia prác na poslednom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte.
ŠIESTA ČASŤ | SCHVAĽOVANIE PROJEKTOVEJ ÚLOHY A ÚVODNÉHO (JEDNOSTUPŇOVÉHO) PROJEKTU A ŠTÁTNA EXPERTÍZA
§64 Schvaľovanie projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu
(1)
Projektovú úlohu schvaľuje
a)
ústredný orgán investora pri záväzných a centralizovaných stavbách, pokiaľ si schválenie nevyhradila príslušná vláda,
b)
ústredný orgán investora, prípadne ním splnomocnený nadriadený orgán investora pri ostatných stavbách nad 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby,
c)
nadriadený orgán investora alebo ním splnomocnený investor pri stavbách do 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby.
(2)
Ústredný, prípadne nadriadený orgán investora, ktorý udelil splnomocnenie na schválenie projektovej úlohy podľa odseku 1 písm. b) alebo c), môže určiť záväzné podmienky, za ktorých sa môže projektová úloha schváliť.
(3)
Schvaľujúci orgán (organizácia) určí vo schvaľovacom protokole k projektovej úlohe okrem iného, ktorému orgánu (organizácii) patrí schváliť úvodný (jednostupňový) projekt. Pokiaľ to neurobí, schvaľuje úvodný (jednostupňový) projekt orgán (organizácia) jemu podriadený; ak investor schválil projektovú úlohu, schvaľuje aj úvodný (jednostupňový) projekt. Zjednodušenú projektovú dokumentáciu podľa § 5 ods. 4 schvaľuje investor, pokiaľ si schválenie nevyhradil nadriadený orgán.
(4)
Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt sa schvaľujú na základe posúdenia (príloha č. 14 bod A 1.2), ktoré zabezpečuje schvaľujúci orgán.
(5)
Pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze (§ 65 ods. 1) je nevyhnutným podkladom pre schválenie projektovej úlohy vykonanie štátnej expertízy. Pri schválení projektovej úlohy a úvodného projektu sa musia rešpektovať záväzné údaje a záväzné závery určené orgánom štátnej expertízy. Schvaľovací protokol k projektovej úlohe záväzných a centralizovaných stavieb sa musí bezodkladne zaslať orgánu štátnej expertízy, orgánom, ktoré vypracovali stanovisko na účely štátnej expertízy, a podľa umiestnenia stavby aj príslušnej plánovacej komisii republiky.
(6)
Projektová úloha predkladaná na štátnu expertízu a na schválenie musí byť doložená najmä rozhodnutím o umiestnení stavby, návrhom registračného listu a stanoviskom generálneho projektanta vyžiadaním podľa § 23; ak ide o súbor stavieb, musia byť projektové úlohy všetkých stavieb súboru doložené aj postupne spresňovanou štúdiou súboru stavieb.
(7)
Projektová úloha sa nesmie schváliť, ak
a)
pri stavbách nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby
aa) nedosahuje aspoň technicko-ekonomickú úroveň porovnávacieho variantu ustanovenú na základe schválených sústav technicko-hospodárskych ukazovateľov106) alebo úroveň dosahovanú na porovnateľných progresívnych stavbách;90) tým nie je dotknuté ustanovenie § 50;
ab) neboli dohodnutí alebo určení rozhodujúci dodávatelia alebo dovozcovia a dodávateľský systém;
ac) nebol vydaný predbežný prísľub o určení palivovej alebo energetickej základne;107)
b)
pri žiadnej zo stavieb vyžadujúcich prírastok počtu pracovníkov alebo nové stavebné pozemky nebolo vydané kladné stanovisko orgánu oblastného plánovania.
(8)
Pokiaľ sa schvaľuje štúdia súboru stavieb (§ 24 ods. 5), použijú sa primerane ustanovenia odsekov 1 až 7.
(9)
Úvodný (jednostupňový) projekt sa nesmie schváliť, ak
a)
sa nezabezpečí splnenie záväzných údajov, ukazovateľov a podmienok schválenia úvodného projektu uvedených v protokole o schválení projektovej úlohy;
b)
nie sú odstránené rozpory o technickom riešení a o pláne organizácie výstavby;
c)
nebolo vydané rozhodnutie o určení palivovej alebo energetickej základne.107)
(10)
Ak orgán schvaľujúci úvodný projekt zistí, že sa nedodržali záväzné údaje, ukazovatele a záväzné podmienky protokolu o schválení projektovej úlohy, postupuje sa podľa § 66 ods. 1 a 3.
(11)
(12)
Vykonávacie projekty nepodliehajú schvaľovaniu, pokiaľ technické normy neustanovujú inak.
(13)
(14)
Podrobnosti o postupe, spôsobe a náležitostiach schvaľovania prípravnej a projektovej dokumentácie obsahuje príloha č. 14 tejto vyhlášky.
§65 Štátna expertíza
(1)
Štátnej expertíze podliehajú:
a)
investičné zámery a prípravná dokumentácia, prípadne vo vyhradených prípadoch aj úvodné projekty záväzných a centralizovaných stavieb,
b)
prípravná dokumentácia stavieb obytných súborov vybraných podľa odseku 2.
(2)
Štátnu expertízu vykonávajú:
a)
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj pri stavbách federálnych ústredných orgánov uvedených v odseku 1 písm. a) a ďalej pri tých istých stavbách ústredných orgánov republík, ktoré určí výberom,
b)
ministerstvá výstavby a techniky republík podľa príslušnosti pri stavbách uvedených v odseku 1 písm. a) ústredných orgánov republík, pokiaľ štátnu expertízu nevykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, a ďalej pri stavbách uvedených v tom istom odseku písm. b), ktoré určí príslušné ministerstvo výstavby a techniky republiky výberom po dohode s príslušnou plánovacou komisiou republiky.
(3)
Orgány štátnej expertízy na účely štátnej expertízy investičných zámerov záväzných a centralizovaných stavieb vyžadujú podľa potreby stanoviská orgánov uvedených v odseku 4 v rozsahu a prípadoch navzájom dohodnutých.
(4)
Orgány štátnej expertízy si na účely štátnej expertízy prípravnej dokumentácie záväzných a centralizovaných stavieb vyžiadajú stanoviská
a)
príslušnej plánovacej komisie a pri stavbách ústredných orgánov republík, pri ktorých štátnu expertízu vykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, aj príslušnej plánovacej komisie republiky,
b)
príslušného ministerstva financií a pri stavbách ústredných orgánov republík, pri ktorých vykonáva štátnu expertízu Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, aj príslušného ministerstva financií republiky,
c)
príslušného cenového úradu,
d)
Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
e)
Štátnej banky československej - ústredia alebo príslušného hlavného ústavu,
f)
prípadne ďalších ústredných orgánov,109)
g)
príslušného ministerstva výstavby a techniky republiky pri stavbách ústredných orgánov republík, pri ktorých štátnu expertízu vykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj.
(5)
Ministerstvá výstavby a techniky republík si na účely štátnej expertízy prípravnej dokumentácie
a)
stavieb uvedených v odseku 1 písm. a) vyžiadajú vždy aj stanovisko Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj; pri záväzných stavbách aj stanovisko Federálneho ministerstva financií;
b)
stavieb uvedených v odseku 1 písm. b) vyžiadajú stanoviská príslušnej plánovacej komisie republiky a príslušného ministerstva financií republiky.
(6)
Výsledkom štátnej expertízy je pri investičnom zámere expertízne stanovisko, pri prípravnej dokumentácii, prípadne pri úvodnom projekte protokol o štátnej expertíze; ich súčasťou sú závery štátnej expertízy. Tieto závery sú záväzné pre orgány vydávajúce investičný zámer alebo schvaľujúce prípravnú dokumentáciu, prípadne úvodný projekt, pokiaľ sú takto označené.
(7)
Obdobne vydávajú orgány štátnej expertízy expertízne stanovisko k rozporom podľa § 72 ods. 4.
(8)
Orgány štátnej expertízy môžu na základe štátnej expertízy štúdie súboru stavieb spracovanej podľa § 24 ods. 1 až 4 upustiť od vykonávania štátnej expertízy projektových úloh jednotlivých stavieb súboru. V tomto prípade posudzuje projektovú úlohu ústredný orgán investora, pričom postupuje obdobne, ako je ustanovené pre štátnu expertízu.
(9)
Podrobnosti o obsahu a spôsobe vykonávania štátnej expertízy obsahuje príloha č. 14 vyhlášky.
§66 Postup pri nedodržaní (zmene) údajov a ukazovateľov dokumentácie
(1)
Ak sa výnimočne nemôžu dodržať
a)
pri spracovaní alebo schvaľovaní úvodného projektu
aa) záväzné údaje, ukazovatele alebo záväzné podmienky schválenej projektovej úlohy (časť A body 2.3.2 a 2.3.6 prílohy č. 14), musí sa zmena prerokovať, posúdiť, prípadne podrobiť štátnej expertíze a schváliť obdobne ako projektová úloha,
ab) údaje a ukazovatele schválenej projektovej úlohy osobitne označenej (časť A bod 2.3.3 prílohy č. 14), musí sa ich zmena prerokovať s orgánom, ktorý schválil projektovú úlohu;
b)
pri spracovaní vykonávacích projektov podmienky ustanovené v § 40 ods. 2, musí zmenu prerokovať, posúdiť a schváliť orgán, ktorý schválil úvodný projekt. Ak sú zmenou dotknuté údaje, ukazovatele a podmienky uvedené pod písmenom a), je na schválenie zmeny potrebný súhlas orgánu, ktorý schválil projektovú úlohu; pri záväzných a centralizovaných stavbách musí byť súhlas tohto orgánu doložený kladným stanoviskom príslušného orgánu štátnej expertízy;
c)
pri spracovaní alebo schválení projektovej úlohy záväzné údaje a závery štátnej expertízy štúdie súboru stavieb v prípadoch podľa § 65 ods. 8, musí sa ich zmena podrobiť štátnej expertíze obdobne ako štúdia súboru stavieb.
(2)
Nevyhnutný rozsah a náležitosti dokumentácie dokladajúcej zmeny podľa odseku 1 určuje podľa povahy zmien orgán príslušný na jej schválenie; pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze po dohode s príslušným orgánom štátnej expertízy.
(3)
Ak pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu pri záväzných a centralizovaných stavbách dôjde k podstatnej zmene v členení stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty, musí s takouto zmenou vysloviť súhlas orgán, ktorý vykonal štátnu expertízu prípravnej dokumentácie.
(4)
Ak dokumentácia predložená na schválenie, prípadne na štátnu expertízu nespĺňa náležitosti predpísané touto vyhláškou alebo ustanovené podľa odseku 3, orgány príslušné na schválenie alebo štátnu expertízu ju vrátia na doplnenie v lehote, ktorú pri tom určia.
SIEDMA ČASŤ | AUTORSKÝ DOZOR
§67
(1)
Generálny projektant je vždy povinný vykonávať aj autorský dozor.
(2)
Autorským dozorom sa overuje dodržanie technicko-ekonomického, architektonického a výtvarného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu v nadväzujúcej činnosti ostatných účastníkov výstavby, a to od schválenia úvodného (jednostupňového) projektu do záverečného vyhodnotenia stavby.
(3)
Podrobný obsah autorského dozoru ustanovuje príloha č. 1.
(4)
Na žiadosť generálneho projektanta sú jeho dodávatelia častí úvodného (jednostupňového) projektu povinní zúčastniť sa na autorskom dozore v rozsahu svojich dodávok.
(5)
Na žiadosť generálneho projektanta sú spracovatelia vykonávacích projektov povinní poskytnúť pri výkone autorského dozoru potrebnú súčinnosť.
(6)
Na významných, technicky a architektonicky zložitých stavbách je spravidla autorský dozor trvalý. Na ostatných stavbách sa zabezpečuje občasný autorský dozor. Spôsob a podmienky výkonu autorského dozoru dojednáva generálny projektant s investorom a s dodávateľmi uvedenými v § 67 ods. 4 [§ 38 ods. 1 písm. e)].
(7)
Vykonávanie autorského dozoru nezbavuje investora zodpovednosti za riadne vykonávanie technického dozoru podľa osobitných predpisov110) a dodávateľov zodpovednosti za riadne uskutočňovanie dodávok.
§68
(1)
Ak generálny projektant pri výkone autorského dozoru zistí nedodržanie úvodného projektu, prípadne nedodržanie právnych predpisov, najmä technických noriem, upovedomí bez zbytočného odkladu, spravidla zápisom do stavebného denníka investora a dodávateľa, prípadne aj orgán, ktorý schválil úvodný projekt, a dotknutý orgán štátnej správy.
(2)
Ak sa závažné závady vyčítané podľa odseku 1 včas neodstránili, alebo ak by mohli byť inak ohrozené dôležité záujmy spoločnosti, môže generálny projektant požadovať, aby sa nezačali alebo aby sa zastavili práce, a zároveň môže o takej požiadavke upovedomiť príslušný stavebný úrad; to nezbavuje investora povinnosti ihneď ohlásiť závažné závady stavebnému úradu.111)
ÔSMA ČASŤ | DOKUMENTÁCIA SKUTOČNÉHO VYHOTOVENIA STAVBY
§69
(1)
Priami dodávatelia sú povinní zakresľovať do jedného vyhotovenia vykonávacích projektov, prípadne jednostupňových projektov všetky zmeny, ku ktorým došlo pri uskutočňovaní ich dodávok; pritom zabezpečujú odborný výkon súvisiacich nevyhnutných geodetických prác podľa osobitného predpisu.112)
(2)
Toto vyhotovenie vykonávacích projektov, prípadne jednostupňových projektov s vyznačením skutočného vyhotovenia sú priami dodávatelia povinní odovzdať investorovi pri odovzdaní a prevzatí dodávok.
(3)
Tú istú povinnosť, akú majú priami dodávatelia podľa odsekov 1 a 2, majú voči nim ich poddodávatelia.
(4)
Ak to rozsah zmien zakreslených podľa odseku 1 vyžaduje, sú príslušní spracovatelia vykonávacích projektov, prípadne jednostupňových projektov povinní na žiadosť investora doloženú podkladmi podľa odseku 2 spracovať a investorovi dodať upravené vykonávacie projekty, prípadne jednostupňové projekty v potrebnom počte vyhotovení.
(5)
Súborné spracovanie dokumentácie geodetických prác zabezpečuje investor podľa osobitného predpisu.113)
(6)
Dokumentáciu podľa odseku 2, prípadne 4 a podľa odseku 5 uchováva investor ako súbornú dokumentáciu skutočného vyhotovenia celej stavby; pritom je povinný poskytnúť114) potrebné časti tejto dokumentácie správcom (prevádzateľom) príslušných objektov dopravných sietí, rozvodných sietí a kanalizácií, prípadne zariadení stavby.
DEVIATA ČASŤ | ZÁVEREČNÉ VYHODNOTENIE STAVIEB
§70
(1)
Záverečné vyhodnotenie stavieb sa vykonáva pri stavbách, ktorých náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby sú v čase dokončenia stavby vyššie než 2 mil. Kčs; pri stavbách určených na prípravu rozsiahleho územia pre súbor stavieb sa záverečné vyhodnotenie nevykonáva.
(2)
Investor za účasti generálneho projektanta vyhodnotí stavbu, vypracuje o tom správu a predloží ju nadriadenému orgánu investora pri stavbách s výrobnou kapacitou do 18 mesiacov, pri ostatných stavbách do 6 mesiacov po dokončení stavby.115) Nadriadený orgán investora postúpi správu orgánu príslušnému na vyhodnocovacie konanie, pokiaľ ním nie je sám.
(3)
Pri stavbách, ktorých náklady sú vyššie než 10 mil. Kčs, sa na základe správy o vyhodnotení uskutoční, a to najneskoršie do 2 mesiacov od jej predloženia vyhodnocovacie konanie; pri ostatných stavbách sa robí vyhodnocovacie konanie iba vtedy, keď o tom rozhodne nadriadený orgán investora alebo keď sa na stavbu poskytol úver alebo dotácia zo štátneho rozpočtu.
(4)
Vyhodnocovacie konanie robí:
a)
ústredný orgán investora pri záväzných stavbách; pri centralizovaných stavbách, pokiaľ pri nich nepreniesol po prerokovaní s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky právomoc na nadriadený orgán investora,
b)
krajský národný výbor pri stavbách KBV zabezpečovaných národnými výbormi, pokiaľ nepreniesol právomoc na investora,
c)
nadriadený orgán investora pri ostatných stavbách.
(5)
Ak sa do vyhodnocovacieho konania nedosiahli rozhodujúce projektované technicko-ekonomické parametre stavby alebo sa zistili iné závažné negatívne skutočnosti, nemožno vyhodnocovacie konanie ukončiť a doterajšie konanie sa považuje za etapu vyhodnocovacieho konania. V takom prípade orgán uskutočňujúci vyhodnocovacie konanie určí nevyhnutné opatrenia na nápravu a termín ďalšej etapy vyhodnocovacieho konania.
(6)
Pokiaľ sa zistí aj v ďalšej etape, že z objektívnych dôvodov trvajú nedostatky uvedené v odseku 5, môže orgán príslušný na vyhodnocovacie konanie po dohode s ústredným orgánom investora (pokiaľ ním nie je sám) rozhodnúť o ukončení konania. Konanie pri záväzných a centralizovaných stavbách možno ukončiť len po dohode so Štátnou plánovacou komisiou, Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj a Federálnym ministerstvom financií, pri stavbách ústredných orgánov republík aj s príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky, príslušnou plánovacou komisiou republiky a s príslušným ministerstvom financií republiky.
(7)
Po ukončení vyhodnocovacieho konania (alebo jeho etapy) spracuje orgán príslušný na vyhodnocovacie konanie protokol (zápisnicu), v ktorom zhrnie výsledky konania. Pokiaľ sa vyhodnocovacie konanie nerobí, uzavrie nadriadený orgán investora záverečné vyhodnotenie stavby schválením správy o vyhodnotení stavby.
(8)
Pri záväzných a centralizovaných stavbách investor v spolupráci s generálnym projektantom a Štátnou bankou československou každoročne hodnotí využitie výrobných kapacít, a to začínajúc výsledkami kalendárneho roka, v ktorom je plánované uvedenie prvej výrobnej kapacity do (skúšobnej) prevádzky, až do ukončenia vyhodnocovacieho konania. Na tomto základe navrhuje opatrenia nevyhnutné na urýchlené dosiahnutie projektovaných parametrov.
(9)
Pre záverečné vyhodnotenie stavieb zostavujú nadriadené a ústredné orgány investorov ročné časové plány vyhodnotenia. Výsledky záverečného vyhodnotenia stavieb a výsledky hodnotenia využitia výrobných kapacít zhrnú ústredné orgány investorov po uplynutí kalendárneho roka v ročných súhrnných správach o vyhodnotených stavbách.
(10)
Bližšie ustanovenia o záverečnom vyhodnotení stavieb, o obsahu jednotlivých dokumentov, zostavovaní časových plánov vyhodnotenia a spracovaní ročných súhrnných správ sú obsiahnuté v prílohe č. 15.
DESIATA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§71 Odchylné úpravy
(1)
Na návrh ústredného orgánu investora, dohodnutý s dotknutými ústrednými orgánmi dodávateľských organizácií, môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj odchylne určiť pre niektoré druhy stavieb obsah, prípadne spôsob spracovania prípravnej a projektovej dokumentácie. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 5. Ak návrh predkladá ústredný orgán republiky, prerokuje ho pred jeho predložením aj s príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky.
(2)
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj môže po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi určiť pri stavbách zaradených do osobitnej časti plánu, stavbách pre realizáciu rozvoja vedy a techniky, pri stavbách na území hlavného mesta Prahy a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, pri stavbách baní, medzištátnych plynovodov a pri stavbách s jadrovoenergetickým zariadením nevyhnutnú úpravu odchylnú od tejto vyhlášky.
(3)
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj po dohode s Federálnym ministerstvom palív a energetiky môže určiť ďalšie mimoglobálne objekty zariadenia staveniska pri podzemných banských objektoch odboru 826. 14)
§72 Odstraňovanie nedostatkov a riešenie rozporov
(1)
Ak ktorýkoľvek z účastníkov výstavby zistí pri spracovaní a prerokúvaní prípravnej a projektovej dokumentácie, prípadne v súvislosti s výkonom autorského dozoru skutočnosti, ktoré negatívne ovplyvňujú ďalšiu prípravu stavby a jej realizáciu, je povinný bez zbytočného odkladu
a)
urobiť potrebné opatrenia na ich odstránenie, a to v spolupráci s ostatnými účastníkmi výstavby,
b)
ak tieto opatrenia nemožno urobiť alebo ak vznikne o nich medzi účastníkmi výstavby rozpor, oznámiť zistené skutočnosti príslušným nadriadeným orgánom, prípadne ďalším zúčastneným organizáciám (ďalším dodávateľom) a ich nadriadeným orgánom so žiadosťou o vykonanie potrebných opatrení; k žiadosti sa pripojí vždy stanovisko generálneho projektanta.
(2)
Nadriadené orgány sú povinné prerokovať skutočnosti oznámené podľa odseku 1 a urobiť po dohode potrebné opatrenia, a to do 30 dní po tom, čo žiadosť dostali.
(3)
Ak nedôjde k dohode a ide o záväzné a centralizované stavby, sú nadriadené orgány povinné bez odkladu požiadať ústredné orgány o rozhodnutie; k žiadosti musia pripojiť doklad o neúspešnom prerokovaní. Príslušné ústredné orgány prerokujú zistené nedostatky a rozhodnú rozpory bez zbytočných odkladov, najneskoršie do 30 dní.
(4)
Rozpory o technickom riešení v prípravnej dokumentácii a v úvodnom (jednostupňovom) projekte, o základnom riešení zariadenia staveniska a pri stavbách uvedených v § 16 ods. 4 aj o časovom pláne stavby, ktoré sa výnimočne nepodarí odstrániť postupom a v lehote ustanovenej v odseku 3, predložia ústredné orgány bezodkladne, najneskoršie však pred schválením úvodného projektu príslušnému orgánu štátnej expertízy, ktorý k nim vydá expertízne stanovisko.
(5)
Postup podľa odsekov 1 až 4 neplatí, ak ide o rozpory, ktoré sa riešia podľa osobitných predpisov.108)
§73 Lehoty, zastúpenie organizácií, informácie o dovoze
(1)
Pre prerokovanie investičných zámerov, prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb, pre zaujímanie stanovísk, pre poskytovanie informácií, údajov a výsledkov predvýrobnej prípravy (§ 16 ods. 3 a § 33 ods. 2) platí pre všetky orgány a organizácie všeobecne lehota 30 dní, pokiaľ nie je v jednotlivých ustanoveniach tejto vyhlášky alebo osobitnými predpismi ustanovené inak alebo ak nebola dohodnutá kratšia lehota.
(2)
Ak na splnenie povinnosti podľa odseku 1 a pri poskytovaní projektových podkladov podľa § 27 ods. 7 musí dodávateľ rokovať s ďalšími dodávateľmi, môže lehoty ustanovené touto vyhláškou prekročiť, najviac však - ak nejde o dovoz - o 15 dní.
(3)
Organizácia, ktorá je v omeškaní so splnením povinnosti uloženej v tejto vyhláške v ustanovenej lehote, je povinná zaplatiť oprávnenej organizácii penále 500 Kčs za každý deň omeškania. To neplatí, ak povinnosť zaplatiť penále z toho istého dôvodu vzniká už podľa ustanovení iných právnych predpisov.
(4)
Ak orgány neumožnia včasné prerokovanie prípravnej a projektovej dokumentácie (odsek 1), a to ani po riadnom upozornení a uplynutí ďalších 15 dní, je účastník výstavby oprávnený pokračovať v práci na dokumentácii, akoby príslušný orgán nemal pripomienky; súčasne však je povinný upozorniť na to orgán nadriadený orgánu, ktorý je v omeškaní. To neplatí, ak ide o rokovanie podľa správneho poriadku.
(5)
Pracovník, ktorého organizácia určila na prerokúvanie prípravnej alebo projektovej dokumentácie, je oprávnený urobiť v jej mene všetky úkony, ku ktorým pri prerokúvaní obvykle dochádza.
(6)
Údaje a informácie podľa § 9 ods. 4, § 16 ods. 6 a projektové podklady podľa § 27 ods. 2 možno požadovať len v rozsahu nevyhnutnom na spracovanie príslušnej dokumentácie; ak ich nemožno získať bezplatne, je oprávnená organizácia, ak trvá na ich zadovážení, povinná previesť dovozcovi devízové krytie a uhradiť náklady. Je tiež povinná odovzdať dovozcovi potrebné podklady a zúčastniť sa na technických rokovaniach so zahraničnými partnermi.
§74 Prechodné ustanovenia
(1)
Ak Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj neustanoví na návrh ústredného orgánu investora, prerokovaný s ústrednými orgánmi dodávateľov, inak, môže sa prípravná a projektová dokumentácia rozpracovaná ku dňu nadobudnutia účinnosti vyhlášky dokončiť podľa doteraz platných predpisov,
a)
ak projektové úlohy investor predloží na schválenie do 30. júna 1982,
b)
ak sa úvodné (jednostupňové) projekty investorovi odovzdajú do 31. júla 1982,
c)
ak sa vykonávacie projekty odovzdajú odberateľovi do 30. júna 1982.
(2)
Zmeny prípravnej a projektovej dokumentácie schválené podľa doteraz platných predpisov, navrhované po dni nadobudnutia účinnosti vyhlášky, sa urobia podľa nej.
(3)
Ustanovenia § 26 ods. 4 a 5 sa použijú pri stavbách, ktorých projektová úloha nebola ku dňu nadobudnutia účinnosti vyhlášky prerokovaná s dodávateľom stavebnej časti, na záver prác.
(4)
Pri dopracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie uvedenej v odseku 1 sa však vždy postupuje podľa ustanovení tejto vyhlášky, ak ide o zariadenie staveniska.
(5)
Za nevyhnutnú odchylnú úpravu od tejto vyhlášky pre stavby na území hlavného mesta Prahy a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (§ 71 ods. 2) sa považujú do 31. 12. 1983 ustanovenia úpravy Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 3 z 15. júna 1978 o osobitnom postupe pri príprave stavieb na území hlavného mesta Prahy116) a ustanovenia úpravy Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 5 z 26. mája 1980 o osobitnom postupe pri príprave stavieb na území hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.117)
§75 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
- vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb v znení vyhlášok č. 31/1976 Zb., č. 76/1977 Zb., č. 68/1978 Zb. a č. 152/1978 Zb.;
- vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 91/1972 Zb. o normách lehôt výstavby;
- vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 19/1972 Zb. o zabezpečení prípravy a realizácie stavieb, ktorých objekty môžu zároveň slúžiť účelom civilnej obrany;
- ustanovenia § 8, 49, 50, 51 a 58 vyhlášky Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 98/1976 Zb. o dovoze investičných celkov a stavebných prác;
- ustanovenia § 5, 6 a 7 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 75/1977 Zb. o opakovaných projektoch v znení vyhlášky č. 67/1978 Zb.;
- úprava Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 2 z 30. marca 1976 o rozpočtovaní bytových stavebných objektov pre určenie súhrnných cien (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 3-4 ročník 1976; oznámené v čiastke 8/1976 Zb.);
- úprava Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 3 z 11. marca 1975 o zásadách hodnotenia efektívnosti investícií (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 2-3 ročník 1975; oznámené v čiastke 7/1975 Zb.);
- úprava Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 4 z 15. júna 1978 o rozpočtovaní súhrnných cien typových stavebných objektov a opakovaných stavebných objektov alebo prevádzkových súborov (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 3-4 ročník 1978; oznámené v čiastke 17/1978 Zb.).
§76 Účinnosť
Vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1982.
Minister:
Ing. Šupka v. r.
Ing. Šupka v. r.
PRÍLOHA č. 1
FUNKCIA GENERÁLNEHO PROJEKTANTA
Generálny projektant je povinný zabezpečovať v celom procese prípravy a realizácie stavieb národohospodárske (celospoločenské) hľadiská a dávať podklady pre rozhodovanie o príprave a realizácii na príslušných úrovniach riadenia. Ak sa na rozhodnutie predkladá rozpor medzi inými účastníkmi výstavby, zaujíma k nemu generálny projektant vždy svoje stanovisko [§ 72 ods. 1 písm. b) vyhlášky].
Výkon funkcie generálneho projektanta zahŕňa spoluprácu na prípravnej dokumentácii, zabezpečovanie projektovej dokumentácie a autorský dozor.
1.
Pri spolupráci na prípravnej dokumentácii je generálny projektant (organizácia, ktorá uzavrela dohodu podľa § 12 vyhlášky) povinný
1.1
zúčastňovať sa na prerokovaní projektovej úlohy (§ 20 ods. 7 vyhlášky);
1.2
spracovať stanovisko k projektovej úlohe (§ 23 vyhlášky), ktoré obsahuje najmä vyjadrenie
- k úplnosti návrhu projektovej úlohy a komplexnosti, účelnosti a hospodárnosti navrhovaného riešenia,
- k miere investičnej náročnosti,
- k technicko-ekonomickému, architektonickému a výtvarnému riešeniu,
- k technickej pokrokovosti a hospodárnosti technológie výroby, prípadne prevádzky,
- k miere uplatnenia výsledkov vedecko-technického rozvoja, prípadne vč. návrhu na riešenie potrieb stavby vo výskume a vývoji,
- k požiadavke na zábor poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu,
- k nevyhnutnosti dovozu, prípadne k možnosti zámeny predpokladaného dovozu strojov a zariadení tuzemskými dodávkami,
- k miere a vhodnosti predpokladaného uplatnenia typových podkladov a opakovateľných projektov,
- k rozsahu a oprávnenosti vyvolaných a podmieňujúcich investícií a investičných nárokov uplatnených v súvislosti s riešením územno-technických vzťahov,
- k spôsobu, rozsahu a účinnosti riešenia ochrany životného prostredia,
- k reálnosti rozpočtových nákladov stavby,
- k požiadavkám na spôsob a postup uskutočňovania stavby,
- k zásadám riešenia zariadenia staveniska, najmä k nevyhnutnosti mimoglobálnych a ostatných dočasných objektov a k možnosti použitia trvalých a doterajších objektov na účely zariadenia staveniska,
- k lehote výstavby.
1.3
Pokiaľ vyjadrenie generálneho projektanta vyžaduje spracovanie variantov, generálny projektant je povinný zabezpečiť ich pre investora ako technickú pomoc.
2.
Pri zabezpečovaní projektovej dokumentácie je generálny projektant povinný
2.1
zabezpečiť pre investora úvodný, prípadne jednostupňový projekt v rozsahu vymedzenom prílohami č. 9 alebo č. 10 vč. plánu organizácie výstavby a súhrnného rozpočtu a ich prerokovania v rozsahu ustanovenom v § 37, 38 a 56 vyhlášky;
2.2
zabezpečiť súlad úvodného (jednostupňového) projektu so schválenou projektovou úlohou, najmä
- v priebehu spracovania úvodného (jednostupňového) projektu a pri jeho prerokúvaní neuplatniť, prípadne neprijať návrh, ktorý by viedol k zhoršeniu technicko-ekonomických parametrov, k zvýšeniu prepočtových nákladov, k predĺženiu lehoty výstavby a k zhoršeniu ďalších údajov a ukazovateľov proti záväzným údajom a ukazovateľom schválenej projektovej úlohy;
2.3
zabezpečiť pre investora vykonávacie projekty v rozsahu ustanovenom v § 26 vyhlášky vč. spracovania a prerokovania odbytových rozpočtov (§ 58 ods. 3 vyhlášky) a podľa obdoby bodu 2.2 ich súlad so schváleným úvodným projektom;
2.4
spracovať pre dodávateľa stavebnej časti vykonávacie projekty stavebných objektov vč. odbytových rozpočtov, ak o to požiada pri prerokúvaní projektovej úlohy (§ 26 ods. 5 vyhlášky);
2.5
uskutočňovať koordináciu medzi vykonávacími projektmi stavebných objektov a vykonávacími projektmi prevádzkových súborov podľa § 42 ods. 4 vyhlášky a riešiť rozpory vzniknuté pri zabezpečovaní súladu medzi vykonávacími projektmi (§ 42 ods. 6 vyhlášky);
2.6
posudzovať vhodnosť použitia výrobkov pre projektovanú stavbu podľa osobitných predpisov.118)
3.
Pri vykonávaní autorského dozoru je generálny projektant povinný, prípadne oprávnený
3.1
v období spracovania vykonávacích projektov
- overovať súlad vykonávacích projektov zabezpečovaných vyššími dodávateľmi ako súčasť ich dodávok so schváleným úvodným projektom (§ 41 ods. 5 vyhlášky); navrhovať investorovi opatrenia, ak zistí odchýlky vykonávacích projektov od schváleného úvodného projektu, ktoré vyžadujú postup podľa § 43 alebo 66 vyhlášky,
- spolurozhodovať o použití rezervy súhrnného rozpočtu,
- zúčastňovať sa na prerokovaní odbytových rozpočtov spracovaných ako súčasť vykonávacích projektov zabezpečovaných vyššími dodávateľmi (§ 58 ods. 2 vyhlášky),
- poskytovať na požiadanie vyšších dodávateľov potrebné vysvetlenia k úvodnému projektu,
- zabezpečovať súlad situačných alebo vytyčovacích výkresov stavebných pozemných a inžinierskych objektov s celkovou situáciou stavby (zastavovacím plánom) v úvodnom projekte,
- schvaľovať voľbu druhu a farby povrchových omietok, obkladov, vonkajších a vnútorných náterov alebo iných úprav povrchov, tvarov, druhov a polohy architektonických prvkov, pevných osvetľovacích telies a pod.;
3.2
v období spracovania dodávateľskej dokumentácie
- zabezpečovať v rozsahu, ktorý si vyhradí pri prerokúvaní úvodného projektu podľa § 38 vyhlášky, súlad dodávateľskej dokumentácie s riešením úvodného (jednostupňového) projektu,
- zabezpečovať súlad dokumentácie dočasných objektov zariadenia staveniska, prípadne dokumentácie úprav trvalých objektov na účely zariadenia staveniska so základným riešením zariadenia staveniska [§ 30 ods. 4 písm. b) vyhlášky],
- poskytovať vysvetlenia potrebné na vypracovanie dodávateľskej dokumentácie;
3.3
v období uskutočňovania stavby
- zúčastňovať sa na odovzdaní staveniska dodávateľom,
- zabezpečiť dodržanie úvodného (jednostupňového) projektu s prihliadnutím na podmienky určené stavebným povolením a poskytovať vysvetlenia potrebné pre plynulosť stavby,
- posudzovať z hľadísk uvedených v bode 2.2 návrhy dodávateľov na odchýlky a zmeny vo vykonávacích projektoch, dávať k nim stanovisko a zúčastňovať sa na ich prerokúvaní s investorom, prípadne s orgánmi štátnej správy,
- spolurozhodovať o použití rozpočtovej rezervy súhrnného rozpočtu,
- dávať spolu s investorom súhlas na väčšie množstvo výrobkov a výkonov, než bolo dohodnuté v dohodách o odbytových nákladoch (§ 61 ods. 8 vyhlášky),
- sledovať postup výstavby z technického hľadiska a z hľadiska časového plánu stavby,
- priebežne spracúvať kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov; záverečné zostavenie rozpočtových nákladov dokončiť najneskoršie do začatia prác na poslednom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte,
- plniť ďalšie povinnosti pri stavbách, na ktoré sa vzťahuje vyhláška č. 157/1976 Zb. o režimoch stavieb,
- zúčastňovať sa na odovzdaní a prevzatí stavby alebo jej ucelenej časti včítane komplexného vyskúšania;
3.4
po dokončení stavby, prípadne jej etapy zúčastniť sa
- na skúšobnej prevádzke,
- na kolaudačnom konaní,
- na záverečnom vyhodnotení
a poskytovať pritom potrebné vysvetlenia a spoluprácu.
PRÍLOHA č. 2
PROJEKTOVÁ ÚLOHA
Projektová úloha má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Prepočet
C.
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
D.
Výkresy
E.
Doklady
A.
Sprievodná správa
1.
Základné údaje a odôvodnenie stavby
1.1
Kópia registračného listu
1.2
Národohospodárske, výrobné, technické a sociálne ciele stavby, v tom aj
- úlohy pre prípravu plánov, rozvojové dokumenty a schválená územnoplánovacia dokumentácia,
- rozbory využitia existujúcich kapacít,
- programy medzinárodnej socialistickej integrácie,
- prínosy pre platobnú bilanciu,
ďalej podľa potreby určenie prevádzateľov (užívateľov) stavby alebo jej časti119)
1.3
Bilancia potrieb a zdrojov
1.4
Preukázanie optimalizácie základných kapacít
1.5
Výrobný program a jeho použitie
1.6
Technicko-ekonomická úroveň výrobku
1.7
Zmena štruktúry a progresívnosti produkcie (prípadne včítane delimitácií)
1.8
Devízové zhodnotenie
1.9
Fondy
1.10
Štruktúra stavby
1.11
Členenie stavby na stavebné objekty a prevádzkové súbory
1.12
Požiadavky na stavbu, podmienky vypracovania a prerokovania dokumentácie, nevyriešené problémy, prípadne požiadavky na vypracovanie variantov
1.13
Výkony a náklady
1.14
Väzba na prv vypracovanú dokumentáciu výstavby s odôvodnením prípadných rozdielov
1.15
Prehľad postupu výstavby
1.16
Splnenie podmienok určených štátnou expertízou investičného zámeru, prípadne inej predchádzajúcej dokumentácii.
2.
Technické údaje
2.1
Všeobecné údaje
- zdôvodnenie výberu staveniska,
- údaje o stavenisku podľa záverov schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
- údaje o použitých geodetických podkladoch a o podmienkach založenia meračskej siete,
- charakteristika územia z hľadiska jeho doterajšieho využitia a stavebnotechnického stavu doterajšej zástavby včítane inžinierskych sietí,
- prehľad všetkých prieskumov (ich vyhodnotenie a závery) použitých alebo uskutočnených pri výbere staveniska a údaje o spôsobe a termínoch zabezpečenia dopĺňajúcich prieskumov a potrebných geodetických podkladov,
- požiadavky na urbanistické, architektonické a stavebnotechnické riešenie stavby z hľadiska podmienok staveniska,
- podmienky prípravy územia z hľadiska uvoľnenia staveniska, najmä rozsah a zamýšľaný spôsob demolícií, vyvolaných investícií, vyrúbania porastov a odvodnenia staveniska,
- údaje o možnostiach odvozu materiálu včítane limitujúcich dopravných vzdialeností, skládok a zemníkov a o využití miestnych zdrojov materiálov; rozsah a spôsob zabezpečenia preložiek inžinierskych sietí,
- súhrnné energetické údaje (elektroenergetická a tepelná bilancia), nároky na elektrickú energiu, teplo a palivá, spôsob ich zabezpečenia a ostatné dôležité energetické údaje,
- údaje o doterajších aj predpokladaných ochranných a hygienických pásmach, dobývacích priestoroch, inundáciách, chránených územiach, objektoch a zariadeniach,
- prehľad stavieb (realizovaných aj plánovaných) iných investorov v priestore navrhovanej výstavby a v jej okolí a podmienky koordinácie vzájomných vzťahov,
- požiadavky na súvisiace a podmieňujúce investície,
- prehľad a stručný opis súvisiacich investícií a časový plán ich výstavby,
- rozsah trvalého a dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu, jeho zdôvodnenie a vyhodnotenie,120)
- podmienky zabezpečenia prevádzky, prípadne ochrany doterajších objektov, zariadení a existujúcej zelene po čas realizácie novej výstavby a možnosti ich využitia na účely zariadenia staveniska,
- pri rekonštrukciách, modernizáciách a rozšírení údaje o stave základných prostriedkov objasňujúce ich súvislosť s novobudovanou stavbou, údaje o rozsahu a postupe demontáží a o provizóriách nevyhnutných na zabezpečenie potrebnej prevádzky po čas výstavby a ďalej čas, termíny a rozsah potrebného prerušenia prevádzkovanej stavby,
- územné podmienky pre stavbu,
- vplyv stavby na životné prostredie a naopak a požiadavky na odstránenie alebo obmedzenie očakávaných nepriaznivých vplyvov,
- výpis z evidencie nehnuteľností s údajmi o výmerách a druhoch (kultúrach) pozemkov dotknutých výstavbou s výkazom celkového plošného rozsahu pozemkov a s členením na extravilán a intravilán,
- požiadavky starostlivosti o bezpečnosť práce a technických zariadení,
- požiadavky na použitie typizácie, opakovateľných projektov a ostatných opakovaných projektov,121)
- podmienky pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody,
- koncepcia riešenia, prípadne osobitné požiadavky požiarnej ochrany,
- požiadavky na riešenie CO,
- údaje o technickom a programovom vybavení pre automatizáciu v systéme riadenia nadväzujúcom na systémy riadenia výrobných a technologických procesov, najmä údaje o jeho technickom vybavení, režimoch jeho prevádzky a požiadavky na stavbu, ktoré z neho vyplývajú,
- údaje o základnej koncepcii protikoróznej ochrany nadzemných a podzemných kovových zariadení a ochrany káblových vedení,
- osobitné požiadavky na členenie projektovej dokumentácie z hľadiska dodávateľského systému alebo odovzdávania stavby do prevádzky (užívania).
2.2
Údaje o technologickej časti
(v členení podľa prevádzkových súborov, prípadne prevádzkových celkov)
- údaje o technológii výrobného procesu,
- potreba pracovníkov a technická úroveň stavby,
- kapacita,
- prehľad a údaje o vyťažení rozhodujúcich strojov a zariadení (súborov)
- tuzemských,
- dovážaných,
- prehľad predpokladaných výsledkov úloh rozvoja vedy a techniky a lehôt ich ukončenia (predpokladaných dodacích lehôt pri strojoch a zariadeniach),
- požiadavky na dovoz licencií,
- spotreba surovín, materiálov, palív, energií, včítane údajov o ich akosti,
- potreba dopravy,
- požiadavky na plochy a územie,
- ročný časový fond pre celú výrobu, prípadne pre jej jednotlivé časti,
- údaje o systéme riadenia výrobného, prípadne technologického procesu, vč. požiadaviek na automatizáciu jeho základných funkcií spolu s určením potrebných technických a programových prostriedkov,
- upresnenie požiadaviek na vývoj,
- náhradné riešenie pre prípad neúspešného skončenia vývoja,
- režim manipulácie s materiálom,
- požiadavky
- na riešenie technologickej časti z hľadiska racionalizácie spotreby energie včítane merných ukazovateľov spotreby,
- na protikoróznu ochranu kovových konštrukcií a zariadení,
- na požiarnu ochranu,
- na riešenie z hľadiska starostlivosti o životné prostredie,
- na riešenie bezpečnosti práce a technických zariadení,
- predpokladaný spôsob využitia alebo zneškodnenia jednotlivých druhov odpadov, exhalácií a odpadových vôd budúcej prevádzky,
- požiadavky na slaboprúdové zariadenia.
2.3
Údaje o stavebnej časti
(v členení podľa stavebných objektov), najmä
- účel hlavných stavebných objektov,
- požiadavky
- na plochy, priestory a prevádzkové usporiadanie,
- na technické a vnútorné vybavenie a ich zabezpečenie,
- na použitie stavebných sústav a rozhodujúcich konštrukcií,
- na riešenie všetkých druhov technického vybavenia v závislosti od ich doterajšieho stavu a na základe bilancie potreby vody, energií, tekutých a tuhých odpadov a na základe požiadaviek na spoje,
- na dopravné riešenie a terénne úpravy aj so zreteľom na uskutočňovanie stavby,
- na protikoróznu ochranu kovových konštrukcií a zariadení,
- na riešenie z hľadiska starostlivosti o životné prostriedie,
- na riešenie bezpečnosti práce a technických zariadení,
- na požiarnu ochranu,
- na akustické riešenie, druh a hladinu osvetlenia a na mikroklímu,
- na riešenie z hľadiska racionalizácie spotreby energie včítane merných ukazovateľov spotreby,
- na riešenie interiérov, na výtvarné riešenie a na uplatnenie výtvarných diel.
Poznámka: Pre inžinierske objekty sa údaje o stavebnej časti spracujú primerane podľa odseku 2.3.
3.
Ekonomické hodnotenie
(vykonáva sa podľa „Zásad hodnotenia efektívnosti investícií")
3.1.1
Výpočet porovnávacieho variantu
3.1.2
Technicko-ekonomická úroveň stavby (na porovnanie stavby s technicko-hospodárskymi ukazovateľmi, resp. s porovnávacím variantom s dôrazom na najzávažnejšie údaje a ukazovatele stavby)
3.1.3
Sociálne účinky stavby
3.1.4
Súvisiace nároky a účinky stavby
3.1.5
Porovnateľná efektívnosť posudzovaných variantov
3.1.6
Prehľad čerpania investičných nákladov stavby, aktivácie investícií, financovania stavby a požiadaviek na neinvestičné dotácie
3.1.7
Výrobno-ekonomická efektívnosť stavby, v tom aj
- tvorba zisku
- nákladová a cenová úroveň budúcej výroby
3.1.8
Výhľadová finančná situácia investora, prípadne výrobnej hospodárskej jednotky
3.2
Súhrnné nároky a účinky stavby
3.3
Súhrnné vyjadrenie a vyhodnotenie efektívnosti stavby včítane jej významu pre národné hospodárstvo a jej vonkajších ekonomických vzťahov (úspory dovozu, zvýšenie exportnej schopnosti)
3.4
Porovnanie vybraných údajov a ukazovateľov stavby s porovnávacími základňami
3.5
Riziká a neistoty.
C.
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
a)
zásady riešenia zariadenia staveniska, t. j. najmä údaje
- o objektoch mimoglobálneho zariadenia staveniska a preukázanie ich nevyhnutnosti,
- o spôsobe zabezpečenia potrieb zariadenia staveniska dočasným využitím doterajších objektov alebo objektov budovaných ako súčasť stavby,
- o požiadavkách na zriadenie združeného zariadenia staveniska a o návrhoch na spoločné objekty a zariadenie staveniska,
- o dopravných trasách na presun rozhodujúcich stavebných prvkov, konštrukcií, hmôt a materiálov vč. trás k zemníkom a zložiskám prebytočnej zeminy,
- o prívodoch vody a elektrickej energie, prípadne ďalších energií pre potreby zariadenia staveniska vč. miest ich pripojenia a zdrojov;
b)
údaje o dodávateľskom systéme včítane dovozov;
c)
predpokladané lehoty
- výstavby,
- vypracovania projektovej dokumentácie,
- uvádzanie stavby, prípadne jej častí do prevádzky (užívania);
d)
časový postup uskutočňovania stavby, súvisiacich investícií a dodávok z dovozu;
e)
požiadavky z hľadiska starostlivosti o životné prostredie po čas uskutočňovania stavby.
D.
Výkresy
- prehľadná situácia oblasti zakreslená do mapového podkladu s vyznačením širších vzťahov stavby a okolia, so zakreslením hraníc staveniska, s vyznačením ochranných pásem, chránených objektov, vlastných aj susedných podzemných kovových zariadení a s vyznačením objektov trvalého charakteru, ktoré sa majú využiť na zariadenie staveniska,
- prehľadná situácia stavby s vyznačením navrhovanej zástavby a so zakreslením existujúcich základných prostriedkov (najmä podzemných inžinierskych sietí a iných zakrytých zariadení) overeným príslušnými správcami,
- bloková schéma technického vybavenia pre automatizáciu v systémoch a podsystémoch riadenia,
- prípadne odkaz na príslušnú výkresovú dokumentáciu štúdie súboru stavieb alebo na územnoplánovaciu dokumentáciu,
- vybrané časti výkresovej dokumentácie potrebných štúdií (technologická, zastavovacia, objemová, postupu výstavby a pod.),
- prípadne ďalšia výkresová dokumentácia,
PRÍLOHA č. 3
PROJEKTOVÁ ÚLOHA STAVBY KOMPLEXNEJ BYTOVEJ VÝSTAVBY
Projektová úloha stavby komplexnej bytovej výstavby má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Prepočet
C.
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
D.
Výkresy
E.
Doklady
A.
Sprievodná správa
1.
Základné údaje a odôvodnenie stavby
1.1
Kópia registračného listu
1.2
Národohospodárske, technické a sociálne ciele stavby, v tom aj
- požiadavky na stavbu,
- podmienky vypracovania a prerokovania dokumentácie,
- nevyriešené problémy, najmä požiadavky na vypracovanie variantov,
- investorský (užívateľský) rozvrh bytových objektov119)
1.3
Väzby na prv vypracovanú dokumentáciu výstavby s odôvodnením prípadných rozdielov
1.4
Prehľad postupu výstavby
1.5
Dopĺňajúce údaje (podľa podmienok stavby a požiadaviek orgánu, ktorý bude projektovú úlohu schvaľovať).
2.
Technické údaje
2.1
Územie výstavby, stavenisko
- údaje o stavenisku podľa záverov schválenej územnoplánovacej dokumentácie,
- údaje o použitých geodetických podkladoch a o podmienkach založenia meračskej siete,
- charakteristika územia z hľadiska jeho doterajšieho využitia, stavebnotechnického stavu doterajšej zástavby včítane inžinierskych sietí,
- prehľad všetkých prieskumov (ich vyhodnotenie a závery) použitých alebo uskutočnených pri výbere staveniska, prípadne údaje o spôsobe a termínoch zabezpečenia dopĺňajúcich prieskumov,
- podmienky prípravy územia z hľadiska uvoľnenia staveniska, najmä rozsah a zamýšľaný spôsob demolícií, vyvolaných investícií, vyrúbania porastov a odvodnenia staveniska,
- údaje o možnostiach odvozu materiálov včítane limitujúcich dopravných vzdialeností, skládok a zemníkov a o využití miestnych zdrojov materiálov; rozsah a spôsob zabezpečenia preložiek inžinierskych sietí,
- údaje o doterajších aj predpokladaných ochranných a hygienických pásmach, dobývacích priestoroch, inundáciách, chránených územiach, objektoch a zariadeniach,
- prehľad stavieb iných investorov v priestore navrhovanej výstavby a v jej okolí a podmienky koordinácie vzájomných vzťahov,
- prehľad a stručný opis súvisiacich investícií a časový plán ich výstavby,
- rozsah trvalého a dočasného odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu, jeho zdôvodnenie a vyhodnotenie,120)
- pri rekonštrukciách, modernizáciách, rozšírení a adaptáciách údaje o stave základných prostriedkov objasňujúce ich súvislosť s novobudovanou stavbou, údaje o rozsahu a postupe demontáží a demolícií a o provizóriách nevyhnutných na zabezpečenie potrebnej prevádzky po čas výstavby,
- podmienky zabezpečenia prevádzky, prípadne ochrany doterajších objektov, zariadení a existujúcej zelene po čas realizácie novej výstavby a možnosti ich využitia na účely zariadenia staveniska,
- územné podmienky pre stavbu, najmä spôsob zabezpečenia prírastku pracovníkov,
- vplyv stavby na životné prostredie a naopak, požiadavky na odstránenie alebo obmedzenie očakávaných nepriaznivých vplyvov stavby,
- výpis z evidencie nehnuteľností s údajmi o výmerách a druhoch (kultúrach) pozemkov dotknutých výstavbou s výkazom celkového plošného rozsahu pozemkov a s členením na extravilán a intravilán,
- podmienky pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody,
- závery z vyhodnotenia jednotlivých stavebných objektov navrhovaných na asanáciu podľa príslušných predpisov,
- údaje o nadväznosti navrhovanej stavby na obytný súbor stavieb.
2.2
Zásady celkového technického riešenia stavby
- požiadavky na urbanistické, architektonické a stavebnotechnické riešenie objektov z hľadiska podmienok staveniska,
- požiadavky na technické riešenie stavby z hľadiska starostlivosti o životné prostredie,
- požiadavky z hľadiska bezpečnosti práce a technických zariadení,
- požiadavky na výtvarné riešenie a na uplatnenie výtvarných diel,
- bilancia plôch, hustoty zastavania a zdôvodnenie odchýlok proti sústave THU,
- koncepcia riešenia, prípadne osobitné požiadavky PO,
- požiadavky CO,
- požiadavky na použitie typizácie, opakovateľných projektov a ostatných opakovaných projektov,
- požiadavky vyplývajúce pre stavbu a stavebné objekty z racionalizácie spotreby energie na vykurovanie,
- vymenovanie navrhovaných stavebných objektov a prevádzkových súborov pri základnej technickej vybavenosti a základnej občianskej vybavenosti s uvedením kapacít v merných a účelových jednotkách,
- zoznam budúcich užívateľov bytových objektov, základnej technickej vybavenosti a základnej občianskej vybavenosti,
- osobitné požiadavky na členenie projektovej dokumentácie z hľadiska dodávateľského systému alebo odovzdávania stavby do prevádzky (užívania).
2.3
Stavebný program bytových objektov
- základné údaje o bytových objektoch (v nadväznosti na THU), typy sekcií alebo objektov, prípadne odkaz na katalógovú dokumentáciu,
- požiadavky na využitie typizácie a opakovaných projektov,
- požiadavky na riešenie prvého nadzemného a podzemného podlažia a na domové a vonkajšie vybavenie,
- požiadavky na nadštandardné vybavenie,
- stavebná sústava a spôsob zakladania,
- podmienky pripojenia na inžinierske siete,
- osobitné požiadavky starostlivosti o životné prostredie,
- požiadavky na slaboprúdové zariadenia,
- osobitné požiadavky PO, prípadne požiadavky CO,
- požiadavky na architektonické riešenie
2.4
Stavebný program objektov občianskej vybavenosti
- základné údaje o objektoch občianskej vybavenosti, ich účele a kapacitách, odôvodnenie odchýlok od normatívov a väzba na THU,
- požiadavky na architektonické a dispozičné riešenie a na použitie typizácie a opakovaných projektov,
- stavebná sústava a spôsob zakladania,
- požiadavky starostlivosti o životné prostredie a bezpečnosť práce a technických zariadení,
- požiadavky PO, prípadne CO,
- požiadavky na vybavenie a úpravu terénu súvisiaceho s objektmi základnej občianskej vybavenosti,
- údaje o potrebe paliva, energií a vody,
- údaje o potrebe pracovných síl pre prevádzku jednotlivých objektov,
- požiadavky na technické zariadenie, prípadne strojové vybavenie, pokiaľ sú súčasťou stavebnej časti, údaje o ich účele a funkcii a predpokladaný spôsob ich zabezpečenia,
- podmienky pripojenia objektov na zdroje a inžinierske siete,
- požiadavky na slaboprúdové zariadenia,
- požiadavky na riešenie interiérov a vnútorného zariadenia.
2.5
Stavebný program pozemných objektov základnej technickej vybavenosti (kotolne, výmenníkové stanice a pod.)
- požiadavky na technické zariadenie, strojové vybavenie a vnútorné zariadenie, údaje o ich účele a funkcii a predpokladaný spôsob zabezpečenia,
- údaje o kapacitách zariadení s bilanciami ich využitia a so zoznamom pripojených objektov,
- druh palivovej základne, prevádzkové parametre, stupeň odlúčenia splodín a dymových plynov, základné prevádzkové a investičné ukazovatele uvedenia do prevádzky,
- požiadavky na priestorové a dispozičné usporiadanie a na využitie typizácie a opakovaných projektov,
- požiadavky na vybavenie a úpravu terénu súvisiacich so stavebným objektom,
- údaje o množstve a druhu odpadov, exhalácií a odpadových vôd a spôsob ich zneškodnenia,
- bilancia potreby paliva, energií a vody,
- požiadavky na slaboprúdové zariadenia,
- požiadavky na automatizáciu riadenia,
- požiadavky starostlivosti o životné prostredie a bezpečnosť práce a technických zariadení,
- požiadavky PO,
- negatívny vplyv objektu na životné prostredie a požiadavky na odstránenie alebo obmedzenie očakávaných nepriaznivých vplyvov,
- údaje o potrebe pracovných síl pre prevádzku jednotlivých objektov a zariadení,
- pri rekonštrukciách, modernizáciách, rozšírení alebo pri adaptáciách doterajších stavebných objektov údaje o ich stave, o stave ich zariadení a vybavení a o spôsobe ich súčasného a navrhovaného využitia.
2.6
Stavebný program ďalších objektov základnej technickej vybavenosti obsahujúci tieto časti:
a)
príprava územia,
b)
komunikácie, odstavné stojiská, prevádzkové priestranstvá, terénne úpravy, ihriská, zeleň,
c)
vodovod,
d)
kanalizácia,
e)
plyn,
f)
vykurovanie - rozvod tepla (kolektory),
g)
zásobenie elektrickou energiou,
h)
verejné osvetlenie,
i)
slaboprúd,
j)
televízny signál.
Stavebné programy sa spracúvajú po objektoch a obsahujú najmä:
- zdôvodnenie celkovej koncepcie riešenia,
- údaje o prepočtoch merných jednotiek jednotlivých zariadení a bilancie nárokov na ich kapacitu,
- opis pripojenia na jestvujúce inžinierske siete, podmieňujúce investície a širšie vzťahy,
- údaje o spracovaných predbežných technických (prípadne hydrotechnických) výpočtoch a o ich výsledkoch,
- požiadavky na technické riešenie a vybavenie objektu,
- požiadavky na úpravu dotknutého režimu povrchových a podzemných vôd,
- požiadavky starostlivosti o životné prostredie a bezpečnosť práce a technických zariadení,
- požiadavky na ochranu pred koróziou kovových podzemných konštrukcií a zariadení,
- pri televíznom signále údaje o vykrytí územia.
2.7
Technologická časť pri stavbách zahŕňajúcich prevádzkové súbory sa spracúva primerane podľa prílohy č. 2 časti A bodu 2.2.
3.
Ekonomické hodnotenie
3.1
Vyjadrenie a hodnotenie efektívnosti z národohospodárskych hľadísk, najmä
- súčasný stav, existujúce nároky a spoločensky žiadúci spôsob uspokojovania potrieb druhom služby v lokalite, vyjadrený štandardom príslušných zariadení a urbanistickými alebo inými územnoplánovacími ukazovateľmi,
- súlad stavby s koncepciou rozvoja územia, osídlenia, funkciou proponovaných plôch a požadovanou komplexnosťou výstavby a s úlohami dlhodobých výhľadov rozvoja národného hospodárstva,
- potreba (nevyhnutnosť) stavby najmä s ohľadom na stupeň využitia existujúcich zariadení včítane ich rekonštrukcie a modernizácie,
- mimoekonomické účinky a dôsledky stavby.
3.2
Vyjadrenie a prepočty technicko-ekonomických nárokov a účinkov (úrovne technicko-ekonomického riešenia) stavby a hospodárnosti výstavby a prevádzky (užívania) stavby, najmä
- kapacity,
- technicko-ekonomická charakteristika poskytovaných služieb,
- plochy, obstavané priestory,
- investície a základné prostriedky,
- pracovníci a mzdové náklady,
- výkony a prevádzkové náklady,
- nároky na prevádzkovú materiálovú spotrebu (energií, palív, vody), prípadne iné materiálové opatrenia,
- lehoty prípravy a realizácie výstavby.
3.3
Hodnotenie úrovne technicko-ekonomického riešenia stavby
- vyčíslenie súhrnných údajov a základných ukazovateľov stavby a ich porovnanie s údajmi a ukazovateľmi sústav THU komplexnej bytovej výstavby,
- rozbor a zhodnotenie zistených rozdielov.
3.4
Financovanie stavby
a)
zdroje financovania a požiadavky na štátny rozpočet,
b)
prepočet potreby devízových prostriedkov na dovoz strojov a zariadení, prípadne na nákup licencií, materiálov, náhradných dielcov a pod. zo socialistických a kapitalistických štátov.
3.5
Súhrnné hodnotenie spoločenskej potreby a efektívnosti stavby
- pozitívne účinky a dôsledky stavby,
- negatívne dôsledky stavby,
- spoľahlivosť použitých informácií, neistoty, riziká a otvorené problémy.
PRÍLOHA č. 4
ZÁSADY POSTUPU PRI VÝBERE STAVENISKA
1.
Podkladom pre výber staveniska sú najmä údaje
- o zamýšľanom druhu stavby,
- o zabezpečení pracovných síl pre budúcu prevádzku,
- o ploche potrebnej pre výstavbu včítane skládok a odvalov a pre zariadenie staveniska,
- o nárokoch vyplývajúcich zo zakladania stavby,
- o potrebe vodných zdrojov,
- o odvodnení a odvedení splaškov,
- o zdrojoch palív na technologické a energetické účely,
- o potrebe energií (elektriny, pary, plynu, horúcej vody, oleja a pod.),
- o nárokoch na prepravu (osôb, surovín, výrobkov, odpadových hmôt a pod.),
- o nárokoch na služby obyvateľstvu, prípadne o miere ich zabezpečenia v existujúcich zariadeniach,
- o rizikových vplyvoch stavby na životné prostredie,
- o jestvujúcich trasách podzemných i nadzemných vedení.
Podkladom pre výber staveniska sú ďalej
- mapa oblasti,
- prehľadná situácia,
- situačný výkres predbežného umiestnenia stavby (súboru stavieb) s vyznačením predpokladaných vstupov na stavenisko, dočasne používaných plôch včítane maximálnej hranice staveniska,
- pri rekonštrukciách aj celková situácia doterajšieho stavu.
2.
K prácam spojeným s výberom staveniska patria (podľa povahy rozsahu a zložitosti stavby alebo súboru stavieb):
- vykonanie nevyhnutných prieskumov a obstaranie výsledkov všetkých dosiaľ vykonaných prieskumov v proponovaných oblastiach (pozri prílohu č. 5),
- prehliadka všetkých predpokladaných stavenísk a ich okolia,
- obstaranie potrebných geodetických podkladov,
- prerokovanie otázok kooperácie pri uskutočňovaní stavby alebo pri prevádzke (užívaní) stavby (napr. možnosť použitia cudzích objektov pri uskutočňovaní stavby, vybudovania spoločných pomocných zariadení alebo objektov pre služby),
- zistenie podmienok pripojenia stavby na dopravné siete (železnice, cesty, vodné cesty) a rozvodné siete (energetické, vodovodné, telekomunikačné) a na kanalizácie,
- zistenie, že výdatnosť vodných zdrojov je dostačujúca pre zamýšľanú stavbu,
- prerokovanie otázok súvisiacich investícií,
- zistenie podmienok zabezpečenia protikoróznej ochrany.
3.
Pri výbere staveniska treba dbať o to,
- aby nároky na prepravu ťažených a spracúvaných surovín a materiálov, na prepravu hotových výrobkov do hlavných stredísk spotreby, dodávky energie, vody atď. pre stavbu v súčte uskutočňovaných prepráv boli čo najmenšie,
- aby sa zabezpečila účelná nadväznosť na celoštátne technické siete (železničnú a cestnú dopravu, elektrizačnú sústavu, sústavu rozvodov plynu a pod.),
- aby sa zabezpečil súlad stavby (súboru stavieb) so širším okolím a jeho technickými sieťami, ako aj podmienky jej ďalšej prevádzky (užívania),
- aby sa rešpektovala požiadavka minimálneho odňatia poľnohospodárskej pôdy, najmä pôdy najlepších bonitných tried122) poľnohospodárskemu pôdnemu fondu a lesných pozemkov lesnému pôdnemu fondu (najmä v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia),
- aby sa uvážili aj ostatné rozhodujúce hľadiská (napr. ložiská surovín, vodné toky a pod.),
- aby sa rešpektovali hľadiská starostlivosti o životné prostredie a hľadiská požiarnej ochrany a civilnej obrany.
PRÍLOHA č. 5
PRIESKUMY
1.
Do súboru prieskumných prác patria prieskumy prírodných, urbanistických a architektonických, technicko-hospodárskych podmienok pre uskutočňovanie stavieb (súboru stavieb) a špeciálne prieskumy. Prieskumy vychádzajú najmä z prieskumov obdobnej povahy, vykonaných napr. pri spracovaní územných plánov alebo pri iných príležitostiach, a podľa potreby sa spresňujú a prehlbujú.
1.1
K prieskumom prírodných podmienok patrí najmä prieskum surovinových zdrojov, inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum (vlastnosti základovej pôdy, podkopanie, seizmicita, režim, množstvo a akosť podzemných vôd); pôdno-mechanický prieskum, hydropedologický a hydrologický prieskum (množstvo a akosť povrchovej vody, inundačná oblasť); prieskum klimatických podmienok; prieskum hľadísk ochrany prírody (vč. poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov); prieskum overujúci, že nebudú dotknuté ložiská nerastných surovín, minerálne pramene a prírodné liečebné kúpele a ich rozvoj.
1.2
Prieskumom urbanistických a architektonických podmienok stavby sa rozumie najmä prieskum doterajšieho urbanistického a architektonického utvárania prostredia; ďalej spracovanie potrebných geodetických podkladov a zistenie vlastníckych a užívacích vzťahov k dotknutým pozemkom; prieskum územnej súvislosti s priemyselným a obytným zastavaním a prieskum potreby asanácií; prieskum pamiatkových objektov a pamiatkovo cenných komplexov a overenie, že nie sú dotknuté chránené časti prírody; pri obnove objektov kultúrnych pamiatok aj umeleckohistorický, stavebnotechnický a reštaurátorský prieskum dotknutých aj susediacich objektov a architektonických článkov stavebných konštrukcií, ktoré sú predmetom pamiatkovej ochrany; pri rekonštrukcii, modernizácii a rozšírení aj prieskum stavu doterajších základných prostriedkov.
1.3
Prieskumom technicko-hospodárskych podmienok sa rozumie najmä prieskum zásobovania vodou (pitnou, úžitkovou, prevádzkovou) a zásobovanie elektrinou, teplom a plynom; ďalej prieskum možností odvedenia, prípadne využitia odpadových vôd, odvedenia a zneškodnenia iného odpadu; prieskum dopravných a spojových zariadení vč. dopravného ruchu; prieskum stavu objektov a sietí; prieskum podmienok pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (rekultivácia); prieskum miestnych zdrojov pracovných síl a prieskum vplyvu stavby na životné prostredie alebo naopak.
1.4
Špeciálne prieskumy vykonávané v rozsahu ustanovenom príslušnými technickými normami (napr. prieskum bakteriologický, chemický, korózny, vysokofrekvenčného žiarenia, vplyvu trakčných a iných elektrických vedení).
1.5
Prieskumom podmienok uskutočňovania stavby sa rozumie najmä prieskum miestnych zdrojov prírodných a iných stavebných hmôt najmä pri veľkých stavbách s abnormálnou potrebou stavebných hmôt na jednom mieste (priehrady a pod.); prieskum možnosti použitia doterajších objektov na účely zariadenia staveniska - najmä aj na ubytovanie pracovníkov, na určenie plôch ako skladovacích priestorov a prieskum dopravných a energetických podmienok pre uskutočňovanie stavby.
PRÍLOHA č. 6
ŠTÚDIA SÚBORU STAVIEB
Štúdia súboru stavieb má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Prepočet
C.
Požiadavky na uskutočňovanie súboru stavieb
D.
Výkresy
E.
Doklady
A.
Sprievodná správa
vypracúva sa ako sprievodná správa projektovej úlohy v podrobnostiach zodpovedajúcich miere vyjasnenosti zamýšľanej výstavby a s podrobným vyjadrením väzieb jednotlivých stavieb súboru medzi sebou a prípadných nadväzností súboru na existujúce základné prostriedky.
C.
Požiadavky na uskutočňovanie súboru stavieb
- základná koncepcia zariadenia staveniska so zreteľom na jeho využitie pre stavby súboru, prípadne využitie doterajších objektov na tento účel; návrh na zriadenie združeného zariadenia staveniska súboru stavieb,
- údaje o dopravných trasách na presun rozhodujúcich stavebných prvkov, hmôt, materiálov a strojov a zariadení pre výstavbu,
- orientačné lehoty vypracovania projektových úloh a úvodných projektov jednotlivých stavieb,
- orientačné lehoty uskutočňovania jednotlivých stavieb, poradie ich dokončenia a uvádzania do prevádzky (užívania).
D.
Výkresy
- prehľadná situácia oblasti zakreslená do mapového podkladu s vyznačením začlenenia súboru stavieb do širšieho okolia, s vyznačením jeho komunikačných a iných nadväzností, ochranných pásem, chránených území, dobývacích priestorov a kovových podzemných konštrukcií,
- celková situácia súboru stavieb s vyznačením jednotlivých stavieb súboru, so zakreslením jestvujúcich základných prostriedkov a s vyznačením ich nadväznosti na navrhované stavby,
- bloková schéma technického vybavenia a vzájomného prepojenia toku informácií na úrovni súboru stavieb,
- vybrané časti výkresovej dokumentácie potrebných štúdií, prípadne ďalšia výkresová dokumentácia.
E.
Doklady
- investičný zámer, prípadne protokol o výbere staveniska,
- o výsledkoch prerokúvania s orgánmi a organizáciami podľa § 24 ods. 4,
- prípadne ďalšie doklady.
Poznámka: Ak štúdia súboru stavieb alebo jej časti nahrádzajú projektové úlohy jednotlivých stavieb súboru [§ 5 ods. 2 písm. b)], prispôsobí sa podrobnosť jej obsahu týkajúceho sa týchto stavieb primerane podrobnosti projektovej úlohy podľa prílohy č. 2, prípadne prílohy č. 3 vyhlášky.
PRÍLOHA č. 7
VYMEDZENIE VECNEJ NÁPLNE TECHNOLOGICKEJ A STAVEBNEJ ČASTI STAVBY
I.
Všeobecné ustanovenia
II.
Technologická časť stavby
III.
Stavebná časť stavby
I.
Všeobecné ustanovenia
1.
Táto príloha upresňuje rozsah technologickej a stavebnej časti stavby a ich vecnú náplň.123) Nevzťahuje sa na dočasné objekty zariadenia staveniska.
2.
Pri zaraďovaní stavebných prác, strojov a ďalších dodávok pre stavby do technologickej alebo stavebnej časti stavby sa použije v nadväznosti na ustanovenia § 2 ods. 5 a 6 a § 34 vyhlášky a častí II a III tejto prílohy
a)
Metodika triedenia technologických zariadení v investičnej výstavbe124) (okrem ustanovenia uvedeného v odseku „prevádzkový súbor prípojky na sieť" v časti 31 - elektrotechnické silnoprúdové zariadenia),
b)
Jednotná klasifikácia stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy.14)
II.
Technologická časť stavby
1.
Do technologickej časti sa zaraďujú
a)
pri výrobných stavbách jednak stroje, zariadenia a konštrukcie včítane montáže, ktoré slúžia aspoň sčasti na zabezpečenie technologického procesu základnej alebo pomocnej výroby, jednak stroje, zariadenia a konštrukcie uvedené v bode II 2 tejto prílohy, pokiaľ slúžia na zabezpečenie iných technologických procesov, než je technologický proces danej základnej alebo pomocnej výroby, prípadne netechnologických procesov,125)
b)
pri nevýrobných stavbách prevádzkové zariadenia, pokiaľ sú uvedené v bode II 2 tejto prílohy.
2.
Zoznam stavebných prác, strojov, zariadení a konštrukcií, ktoré sa zaraďujú do technologickej časti stavby:
Stroje, zariadenia a konštrukcie
1 zariadenie veľkokuchýň a stredísk stravovania s prevažne mechanickou prevádzkou s kapacitou viac ako 1000 hlavných jedál v jednej smene
2 zdravotnícke vybavenie a zariadenie budov pre zdravotníctvo a budov pre sociálne zabezpečenie
3 všetky strojové zariadenia síl a skladov (zariadenia na mechanizované ukladanie vč. regálov)
4 zariadenie kotolní a výmenníkových staníc ako zdrojov médií pre výrobný proces vč. funkčne súvisiacich zariadení126)
5 zariadenie stredotlakových a vysokotlakových parných kotolní a horúcovodných kotolní vč. funkčne neoddeliteľne súvisiacich zariadení126)
6 strojové zariadenie čerpacích, prečerpávacích a čistiacich staníc a úpravní vôd a zariadenia redukčných staníc plynu včítane merania, regulácie, diaľkového ovládania a príslušenstva (patrí sem aj zariadenie hydroforových staníc)
7 strojové zariadenie opravovní a údržbárskych dielní
8 požiarnobezpečnostné zariadenia (napr. stabilné protipožiarne zariadenia včítane rozvodov), inštalované na prevádzkových súboroch alebo na základných jednotkách prevádzkového súboru (vč. hasiacich rámov podľa ONA 38 9179 - po revízii ONA 38 9212)
9 pojazdné žeriavy vč. koľajníc a zberačov tvoriacich súčasť výrobných liniek (napr. v kaliarňach, automobilkách, bitúnkoch, chladiarňach)
10 výťahy a eskalátory funkčne začlenené do výrobného procesu (sem patria aj eskalátory pre prevádzku metra)
11 vymurovky technologických zariadení127)
12 izolácie technologických zariadení a strojov
13 nátery technologických zariadení a strojov
14 strojové zariadenie rozmrazovacích tunelov
15 plechové komíny, pokiaľ tvoria súčasť prevádzkových súborov umelých ťahov
16 zariadenie mostových cestných a koľajových váh a mechanizovaných výsypiek
17 kovové konštrukcie ťažných a vrtných veží, jamových stolíc s výnimkou stolíc pri železobetónových vežiach, na poschodiach baní, hláv a piat šibíkov, slepých jám, úchytných konštrukcií pre káblové a rúrové rozvody včítane kotvového materiálu
18 kovové konštrukcie poľnohospodárskeho výrobného procesu (napr. klietky, kontejnery), ktoré netvoria súčasť poľnohospodárskych budov
19 kovové konštrukcie a zariadenia slúžiace na obsluhu technologických strojov a zariadení včítane pochôdzkových plošín, schodíšť, rebríkov a pod.
20 stroje a zariadenia na kŕmenie a napájanie zvierat, na dojenie, ošetrenie mlieka, manipuláciu s výrobkami, krmivami, výkalmi v poľnohospodárskych prevádzkach
21 strojové zariadenia čistiarní a farbiarní látok
22 strojové zariadenia dielní, laboratórií (s výnimkou chemických laboratórií) a skúšobní128)
23 zariadenia veľkopráčovní charakteru priemyselných výrobných liniek
24 strojové zariadenia kúpeľov, štadiónov, krematórií
25 strojové zariadenia lanových dráh, lyžiarskych vlekov a pod. vč. diaľkového ovládania, signalizácie, zabezpečovacieho zariadenia a pod.
26 automatizované vybavenie knižníc riadené počítačom, vč. regálov, kartotékových skríň, zariadení na dopravu kníh a objednávok
27 strojové zariadenia rozhlasových, televíznych a nahrávacích štúdií vč. prepájacieho vedenia
28 strojové zariadenia kín, divadiel, kultúrnych domov a pod.
29 strojové zariadenia meteorologických staníc a navigačných staníc
30 strojové zariadenia kalového hospodárstva, olejového a tukového hospodárstva, čpavkového hospodárstva, odpadového hospodárstva, strojové zariadenia na zachytávanie a úpravu úletov včítane odpopolčekovacieho zariadenia a odsávania zauhľovania, strojové zariadenia kompresorových a hydraulických staníc
31 stabilné posunovacie zariadenie na vlečke
32 samohybné závlahové zariadenia
33 strojové zariadenia základných výpustov priehrad, odberov vody, jalových výpustov, vtokových objektov pre vodné elektrárne včítane prepájacieho potrubia okrem potrubí zabetónovaných v telese priehradnej hrádze a uložených v zemi, strojové zariadenie lodných výťahov a zdvíhadiel
34 pohyblivé časti konštrukcií plavebných komôr na vzdúvanie a reguláciu vodných hladín, hradiace konštrukcie hatí vč. pohonov
35 zariadenia na meranie dymových emisií
36 zariadenia verejných automatických telefónnych ústrední
37 zariadenie spojových zosilňovacích staníc vč. prepájacích vedení a antén
38 vysokofrekvenčné a nízkofrekvenčné spojové zariadenia (vysielače, odbavovacie a kontrolné pracoviská) vč. prepájacích vedení
39 strojové zariadenia chladiarní a mraziarní zriadených v osobitných priestoroch so strojovňou
Silnoprúdové elektrotechnické zariadenia
40 hlavné napájacie rozvody pre technologické zariadenie vnútri areálu stavby včítane súvisiacich stavebných prác, prepájajúce prevádzkové súbory (napr. od spínacej stanice alebo hlavnej transformovne) včítane rozvádzačov a motorickej elektroinštalácie s výnimkou napájacích rozvodov, ktoré sú súčasťou verejnej siete129)
41 strojové zariadenia transformovní, meniarní a spínacích staníc
42 špeciálne osvetlenie na technologickom zariadení
43 náhradný zdroj elektrickej energie vč. automatiky
Meranie a regulácia, automatizácia a riadenie, slaboprúdové elektrotechnické zariadenia
44 montované pobočkové telefónne ústredne nad 25 pobočiek
45 strojové vybavenie výpočtových stredísk
46 automatizované systémy riadenia technologického procesu základnej alebo pomocnej výroby
47 zariadenia a k nim patriace rozvody zabezpečujúce funkciu (prevádzku) meracej, regulačnej a ovládacej techniky v technologickom procese základnej alebo pomocnej výroby
48 dispečerské zariadenia vč. dozorní na riadenie výrobného procesu
49 zariadenia priemyselnej televízie
50 telemetrické zariadenia na diaľkovodoch
51 rádiové (rádiolokačné a rádionavigačné) a zabezpečovacie zariadenia leteckej dopravy, svetelné prevádzkové zariadenia letísk
52 železničné zabezpečovacie a oznamovacie zariadenia vč. manipulačných, ovládacích a meracích stolov, rozvodných káblových vedení, vlastných energetických zdrojov a prístrojov zapojených na rozvodnú sieť týchto zariadení
53 zabezpečovacie zariadenia pre koľajové systémy mestskej hromadnej dopravy, elektrické signalizačné zariadenie a jeho ovládacie systémy vč. dispečerských systémov na riadenie všetkých druhov dopravy
54 diaľkové meracie a signalizačné a ovládacie zariadenie vodární, vodárenských dispečingov, retenčných a sedimentačných nádrží odpadových dažďových vôd
55 oznamovacie diaľkové káble - investície rezortu spojov
Vzduchotechnické zariadenia
56 vetracie a klimatizačné zariadenia zabezpečujúce požadované parametre vzduchu pre technologický proces a jeho pracovné prostredie (napr. odhmľovanie, odsávanie škodlivín, výparov, plynov, prachu, odsávanie triesok, pilín, sušenie, pneumatická doprava hmôt, umelý ťah, vzduchové clony a sprchy) vč. funkčne súvisiacich vodných okruhov vykurovacej a chladiacej vody, merania a regulácie, prevádzkových motorických silnoprúdových rozvodov a príp. chladiaceho zariadenia s príslušenstvom
57 klimatizačné zariadenia (so zdrojom tepla alebo chladu) zabezpečujúce požadované parametre vzduchu na zabezpečenie pohody prostredia včítane funkčne súvisiacich vodných okruhov vykurovacej a chladiacej vody, merania a regulácie, prevádzkových motorických silnoprúdových rozvodov
58 jednotlivé vetracie a klimatizačné zariadenia umiestnené vo vetranom alebo klimatizovanom priestore, ktoré nie sú pevne spojené so stavbou a slúžia výrobnému procesu.
III.
Stavebná časť stavby130)
1.
Zoznam stavebných prác, strojov, zariadení a konštrukcií, ktoré sa zaraďujú do stavebnej časti stavby:
Konštrukcie a konštrukčné súčasti
1 kovové konštrukcie tvoriace príslušenstvo alebo súčasť stavebných objektov včítane kotvového materiálu (základových roštov, kotvových skrutiek, matíc, podložiek a pod.)
2 železobetónové, murované, drevené a iné nekovové konštrukcie nádrží, skladísk horľavín, veží a komínov vč. vymuroviek, nosné konštrukcie spoločných domových antén, plechové komíny, s výnimkou tých, ktoré tvoria súčasť prevádzkových súborov umelých ťahov
3 pevne zabudované súčasti základov slúžiace na kotvenie strojového zariadenia, pokiaľ nie sú funkčnou súčasťou kotvového zariadenia
4 priliehajúce prístavby pomocnej povahy (schodište, závetrie, ochranné strechy, balkóny, rampy a pod.), vonkajšie rebríky a komunikačné lávky pevne spojené s budovou, vlajkové žrde
5 konštrukcie a stavebné práce spojené s uložením a montážou silnoprúdových a slaboprúdových vedení (napr. dvojité dlážky, šachty, kanály, rošty, mosty, otvory, skrine na umiestnenie káblových závesov a svoriek, tvárnicové trate, žľaby, kolektory)
6 lemovacie profily kanálov, jám a montážnych otvorov vč. ich krytov, s výnimkou špeciálnych krytov, ktoré sú súčasťou prevádzkových súborov
7 stavebné konštrukcie žeriavových dráh pojazdných žeriavov (včítane nosníkov) okrem koľajníc a zberačov tvoriacich súčasť výrobných liniek
8 izolácia proti vode, šíreniu tepla a zvuku, účinkom požiaru, otrasom a chemickým vplyvom s výnimkou izolácie strojov a zariadení technologickej časti stavby
9 kovové konštrukcie železničných, cestných, medziobjektových, komunikačných a združených mostov a lávok pre peších
10 obvodové plášte transportných mostov vč. zastrešenia
11 kovové konštrukcie ohrád, zábran a roštov v maštaliach a výbehoch, senážnych a kalových síl, pokiaľ nejde o zariadenie podľa bodu II 2/18 a II 2/20
12 kovové konštrukcie výstuže a výstroja podzemných objektov vč. banských objektov
Stroje, zariadenia a vybavenie objektov
13 stroje a zariadenia zabudované131) do stavebných objektov, ktoré neslúžia výrobným technologickým procesom, ako výťahy (osobné, nákladné), paternostre, eskalátory vč. nosných konštrukcií, chladiace boxy, pulty a skrine, vstavané pulty, regály, skrine a kabíny, telefónne búdky vnútri objektov
14 pevne zabudované zariadenie v laboratóriách, ako digestória a pracovné stoly vč. pripojenia na prívod médií (bez ich zdrojov)
15 vráta hangárov, vozovní a hál vč. poháňacieho a automatického ovládacieho zariadenia
16 signálne zabezpečovacie zariadenie proti vlámaniu, krádeži a požiaru a zariadenie CO
17 zariadenie na odber, prípadne na čistenie netechnologických odpadov v stavebných objektoch
18 strojové zariadenie kuchýň a stredísk stravovania do kapacity 1000 hlavných jedál v jednej smene
19 strojové zariadenie práčovní, sušiarní, mangľovní a žehliarní, ktoré nemajú charakter zabudovanej priemyselnej výrobnej linky (prevádzkového súboru, prípadne celku)131)
20 zabudované telocvičné náradie131) v objektoch pre telovýchovu
21 mechanizované lávky na umývanie fasád
22 limnigrafy
23 vyznačenie jazdných pruhov a smerových šípok na komunikáciách, statické dopravné značky (svetelné aj reflexné)
24 protipožiarne konštrukcie (napr. požiarne uzávery otvorov, požiarne deliace konštrukcie, priečky a priehradky v energokanáloch, energomostoch, dopravníkových mostoch, trafostaniciach a rozvodniach)
Vodovodné, plynovodné, kanalizačné a pod. inštalácie
25 vodovodné, plynovodné a kanalizačné inštalácie včítane zariaďovacích predmetov a prístrojov, spotrebičov tuhých, tekutých a plynných palív, odpadové šachtice, požiarny vodovod včítane súvisiaceho vybavenia (napr. pomocných čerpadiel)
26 čerpacie a prečerpávacie zariadenie nemajúce charakter prevádzkového súboru, funkčne súvisiace so zdravotnotechnickými inštaláciami, pokiaľ nenadväzuje na výrobný proces (napr. prečerpávacie zariadenie na prečerpávanie splaškovej vody do kanalizácie)
27 rozvody plynov vč. medicinálnych, vzduchu, zdravotnotechnické inštalácie
Vykurovanie
28 zariadenie kotolní teplovodných a nízkotlakových parných a výmenníkových staníc vč. funkčne neoddeliteľne súvisiacich zariadení (napr. meranie a regulácia, zabezpečovacie zariadenie, signalizačné a odpopolčekovacie zariadenie), s výnimkou takých kotolní a výmenníkových staníc, ktoré slúžia prevažne výrobnému procesu
29 vykurovacie inštalácie včítane rozvodu pary, horúcej a teplej vody, radiátorov, akumulačných kachieľ, kaloriferov a registrov s nasávacím potrubím, slúžiacim na prívod vzduchu do vykurovacích súprav, vč. elektrických rozvodov pre ich pohon a zapojenie, vč. zariadenia na reguláciu teploty
Bleskozvody a uzemnenie
30 bleskozvody a uzemnenie kovových súčastí objektov (uzemňovacie siete), pokiaľ nie sú neoddeliteľnou súčasťou prevádzkových súborov
Vzduchotechnika
31 jednotkové vetracie a klimatizačné zariadenia umiestnené priamo vo vetranom alebo klimatizačnom priestore včítane prípadných rozvodov, pokiaľ sú pevne spojené so stavbou a neslúžia výrobnému procesu
32 vetracie zariadenia vč. vzduchovodov okrem zariadení uvedených pod bodom II 2/56
Diaľkové potrubné vedenia
33 potrubné vedenia a podzemné aj nadzemné rozvody s výnimkou potrubia na technologické účely
34 katódová ochrana diaľkových potrubných vedení
35 potrubia základových výpustov priehrad pevne zabudované do telesa priehradnej hrádze a potrubia uložené v zemi
Svetelné a silnoprúdové rozvody a zariadenia
36 silnoprúdové rozvodné vedenia slúžiace na prívod elektrickej energie k strojom a zariadeniam, ktoré sú súčasťou stavebných objektov
37 vnútorná svetelná elektrická inštalácia v objektoch, inštalácia pre núdzové osvetlenie vč. akumulátorovej stanice, rozvodov, rozvádzačov, prístrojov a osvetľovacích telies
38 svetelné reklamy vč. elektrickej inštalácie
39 vonkajšie osvetlenie včítane rozvodov, rozvádzačov a osvetľovacích telies
40 osvetlenie výškových objektov zaisťujúce bezpečnosť leteckej dopravy
41 silnoprúdové káblové alebo nadzemné vedenie celoštátnej a verejnej siete129) vč. prípojok končiacich v areáli stavby odberným zariadením (spínacia stanica, hlavná transformovňa), s výnimkou odberného zariadenia
42 trakčné a napájacie vedenie koľajovej aj bezkoľajovej dopravy
Oznamovacie a slaboprúdové rozvody a zariadenia okrem zariadení v odvetví železničnej oznamovacej a zabezpečovacej techniky
43 spoločné domové televízne a rozhlasové antény včítane rúrkovania, rozvodu a zosilňovačov, samostatné anténové systémy (s výnimkou špeciálnych antén pre primárne zosilňovače a primárnych zosilňovačov obytných súborov)
44 zariadenia oznamovacej techniky, časové, rozhlasové, telefónne zariadenia a pod. včítane rozvodov, pokiaľ nejde o zariadenia uvedené v časti II 2
45 pobočkové telefónne ústredne skriňového vyhotovenia do 25 účastníckych pobočiek
46 zariadenie a vedenie potrubnej pošty
47 vzájomné spojenie hlásnic na diaľniciach
Preložky vedenia
48 preložky podzemných aj nadzemných vedení a rozvodov vyvolané stavbou.
PRÍLOHA č. 8
VÝCHODISKOVÉ TECHNICKÉ ÚDAJE A PROJEKTOVÉ PODKLADY
1.
Východiskové technické údaje pre poskytovanie projektových podkladov obsahujú spravidla:
- názov a požadovaný účel a charakteristiku stroja, zariadenia alebo výrobku,
- počet, prípadne množstvo (v merných technických jednotkách),
- technologické údaje a parametre o druhu, veľkosti, zložení a vlastnostiach výrobkov, materiálov alebo látok, ktoré sa budú požadovaným zariadením vyrábať, spracúvať, dopravovať a pod., podľa potreby aj požadovaný výkon, príkon, kapacitu, prípadne druh a čas prevádzky,
- osobitné požiadavky na vybavenie a prevádzku požadovaného zariadenia (na automatizáciu, mechanizáciu, prevádzkovú kontrolu, diagnostiku, starostlivosť o životné prostredie, požiarnu ochranu, civilnú obranu, bezpečnosť práce a technických zariadení, ochranu podzemných, prípadne podzemných kovových zariadení pred koróziou, ďalej osobitné požiadavky na technické a preberacie podmienky, prípadne na obsluhu zariadenia, na potrebu náhradných dielcov a pod.),
- osobitné požiadavky na montáž,
- údaje o tom, kde bude zariadenie umiestnené (v akých prevádzkových podmienkach a v akom prostredí),
- približnú hmotnosť,
- náčrt zostavy,
- meno a sídlo predošlého dodávateľa a ním fakturovanú cenu, ak ide o neštandardné zariadenie, o ktorom je odberateľovi známe, že bolo predtým dodané alebo ponúkané v podobnom vyhotovení alebo na obdobný účel použitia.
Východiskové technické údaje sa podľa potreby doplnia pri stavebnej časti (včítane kovových konštrukcií):
- návrhmi dispozičného usporiadania objektu alebo jeho časti s opisom účelu a funkcie jednotlivých priestorov a s vymedzením podmienok alebo nárokov na konštrukcie a na technické, prípadne architektonické alebo výtvarné riešenie,
- rozmerovými náčrtmi požadovanej skladobnosti stavebných prvkov alebo konštrukcií s opisom ich účelu a s vymedzením špecifických požiadaviek na ich výtvarné, technické, technicko-fyzikálne vlastnosti,
- údajmi o spôsobe riešenia technických zariadení budov, vyvolávajúcich potrebu úprav stavebných prvkov, prípadne konštrukcií,
- schematickým náčrtom zostavy kovovej konštrukcie s naznačením umiestnenia príslušného stroja v obrysoch a s predbežným vyznačením zaťaženia,
- osobitnými požiadavkami na montáž kovovej konštrukcie.
2.
Projektovými podkladmi sú najmä:
- zásady konštrukčného usporiadania a štatistického riešenia konštrukčných a stavebných sústav,
- statické a technicko-fyzikálne údaje o stavebných prvkoch, ich stykoch a spojoch s údajmi o výsledkoch predpísaných skúšok,
- výkresy skladieb, technické a technicko-fyzikálne údaje o konštrukciách strešných plášťov, dlážok, dlažieb a priečok a o špeciálnych druhoch izolácií,
- výkresy stavebných sústav, konštrukcií, prvkov, ich stykov a spojov a výkresy výrobkov a dodávok pridruženej stavebnej výroby a ich nadväzností na dopĺňajúce stavebné konštrukcie (osadenie okien, priečok, zábradlia a pod.),
- údaje o výrobkoch a materiáloch,
- technické, technologické a bezpečnostné údaje pre manipuláciu a montáž,
- spôsob alebo možnosti úprav stavebných prvkov alebo stavebných konštrukcií z hľadiska inštalácií,
- rozmerové náčrty strojov a zariadení, základové plány, výkonové charakteristiky, pôsobiace sily, údaje o hlučnosti, pripájacie rozmery, kotvové výkresy, návrhy stavebných úprav, podklady na pružné uloženie strojov, hmotnosť, tolerancia a pod.,
- výrobný program štandardných strojov,
- katalógové listy, prospekty, podnikové normy a iné publikácie obsahujúce opis, hlavné rozmery, hmotnosti a výkony základných a prevádzkových jednotiek,
- údaje o spoľahlivosti strojov a zariadení,
- podklady na riešenie ochrany podzemných, prípadne pozemných kovových zariadení pred koróziou,
- technicko-ekonomické údaje potrebné na vypracovanie ekonomického zhodnotenia,
- lehoty dodávok, prípadne výroby,
- individuálna kalkulácia R- a P- položiek,
- ceny výrobkov zahŕňané do špecifikácií, pokiaľ nie sú uvedené v cenníkoch veľkoobchodných cien,
- údaje pre vypracovanie plánu organizácie výstavby,
- osvedčenia o vhodnosti výrobkov,132)
- typové programové vybavenie,
- odkazy
- na cenníky,
- na typové podklady, podrobnú dokumentáciu k typovému podkladu,
- na katalógovú dokumentáciu a opakovateľné projekty,
- na štátne a odborové technické normy,
- na preukazné skúšky, pokiaľ ich požadujú technické normy,
- na výsledky schválenia alebo hodnotenia pri výrobkoch podliehajúcich týmto úkonom.
PRÍLOHA č. 9
ÚVODNÝ PROJEKT
Úvodný projekt má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Súhrnné riešenie stavby
C.
Technologická časť
D.
Stavebná časť
E.
Rozpočtová časť
F.
Plán organizácie výstavby
G.
Doklady
A.
Sprievodná správa
obsahuje najmä:
- kópiu evidenčného listu stavby,
- východiskové podklady, na základe ktorých bol úvodný projekt vypracovaný,
- prehľad usporiadania úvodného projektu,
- členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty, prípadne ich ucelené časti,
- dodávateľský systém s uvedením vyšších a ďalších rozhodujúcich dodávateľov,
- plnenie podmienok, ktoré vyplynuli zo schválenia projektovej úlohy.
B.
Súhrnné riešenie stavby
1.
Ekonomické hodnotenie
spracúva sa podľa prílohy č. 2 časti A bodu 3 primerane k vyššiemu stupňu technicko-ekonomickej vyjasnenosti riešenia, najmä pokiaľ ide o nároky na dovoz z nesocialistických krajín.
2.
Súhrnná technická správa
objasňuje celkové riešenie stavby a obsahuje najmä:
2.1
Územie výstavby a všeobecné údaje:
- zásady celkového technicko-ekonomického, urbanistického, architektonického, technického a výtvarného riešenia stavby a začlenenia stavby v území,
- zhodnotenie staveniska s odkazom na výber staveniska, zhodnotenie a výsledky prieskumov a dôsledky vyplývajúce z prieskumov pre riešenie stavby,
- pri rekonštrukciách, modernizáciách a rozšírení jestvujúcich základných prostriedkov zhodnotenie ich stavu a pri obnove objektov kultúrnych pamiatok aj zhodnotenie ich stavu z umeleckohistorického hľadiska,
- údaje o použitých geodetických podkladoch a o vytyčovacej sieti a návrh ochrany geodetických bodov,
- rozmiestnenie vytyčovacích bodov, ich stabilizácia a ochrana,
- opis spôsobu pripojenia stavby na dopravný systém, zásady riešenia dopravy na území stavby s bilanciou plôch potrebných pre dopravné zariadenie, prípadne osobitných dopravných zariadení,
- hlavné zásady výškovej úpravy staveniska s bilanciou zemných prác a rozvozov, s určením miesta ťažby (zemníkov) a depónií a s údajmi o hospodárení s ornicou,
- zásady úprav územia stavby, rekultivácie a sadových úprav včítane zriadenia ihrísk každého druhu, osvetlenia vonkajších plôch, riešenia pohľadových a hlukových bariér a pod.,
- údaje o súvisiacich investíciách a spôsob ich zabezpečenia,
- vplyv stavby na životné prostredie a naopak, opis ochranných pásem každého druhu včítane opatrení na ich správnu funkciu a využitie,
- územno-technické podmienky a zásady riešenia pripojenia stavby na všetky druhy inžinierskych, energetických a spojových sietí s uvedením bilancií potreby vo vzťahu k výsledkom prieskumu a k doterajším zariadeniam; spôsob zabezpečenia televízneho príjmu,
- opis riešenia protikoróznej ochrany podzemných kovových zariadení (pasívnej, aktívnej, prípadne spoločnej) s uvedením rozhodujúcich výsledkov korózneho prieskumu a merania, úprav objektov na trase,
- opis riešenia CO,
- možnosť stavebného rastu v prípade rozšírenia prevádzky (výroby).
2.2
Technológiu výroby (prevádzky):
- výrobný program, hlavné výrobné činnosti, kapacita, ročný časový fond, výrobná alebo iná kooperácia s ďalšími závodmi,
- stručný opis hlavnej technológie jednotlivých prevádzkových súborov (prevádzkových celkov),
- možnosti rozšírenia výroby (prevádzky),
- údaje o potrebe, východiskovom a konečnom zložení surovín, materiálov, medziproduktov a odpadových látok (látková bilancia); spôsob zabezpečenia surovín a materiálov,
- spôsob zneškodnenia, zužitkovania a odstránenia odpadových látok a energií a vyhodnotenie ich účinkov na životné prostredie.
Pri inžinierskych stavbách sa uvedie:
- účel, rozsah a funkcia stavby, pri viacúčelových stavbách aj komplexné riešenie vo vzťahu k jednotlivým užívateľom a k organizácii prevádzky,
- stručný opis a zdôvodnenie zásad technického riešenia stavby s udaním parametrov hlavných objektov.
Pri vodohospodárskych a podobných stavbách aj:
- celkové údaje o potrebe a zabezpečení chemikálií,
- hlavné údaje o likvidácii vodárenských kalov; využitie kanalizačných kalov.
2.3
Energetické hospodárstvo
Riešenie zdrojov a rozvodov s rozdelením spotreby energií pre prevádzkové súbory (celky) a stavebné objekty. Pri stavbách budovaných na výrobu niektorej z energií sa výroba tejto energie považuje za technológiu výroby a diel „Energetické hospodárstvo" je obsiahnutý v oddiele 2.2 - „Technológia výroby (prevádzky)".
2.3.1
Elektrina
- celková koncepcia riešenia,
- bilancia ročnej spotreby elektriny a spôsob jej krytia (súhrnne za celú stavbu),
- orientačný diagram dennej spotreby,
- voľba prúdových sústav a napätia,
- spôsob regulácie na strane vysokého a nízkeho napätia,
- údaje o skratových pomeroch,
- voľba ochrany v rozvodnej sieti, prípadne pri veľkých a dôležitých agregátoch,
- celková koncepcia uzemnenia,
- spôsob kompenzácie účinníka,
- kategorizácia spotreby elektriny pre jednotlivé prevádzkové celky,
- prípadné osobitné požiadavky na zásobovanie elektrinou.
2.3.2
Teplo a palivá
- bilancia spotreby tepla (pary, horúcej vody, vykurovacieho plynu, oleja a pod.) a spôsob jej krytia (súhrnne za celú stavbu),
- grafické vyjadrenie priebehu spotreby tepla,
- parametre vykurovacích médií (pary, horúcej vody a pod.) na rozvodných systémoch,
- spôsob hospodárenia s kondenzátmi a údaje o čistote kondenzátov,
- prípadné osobitné požiadavky na zásobovanie teplom.
2.3.3
Ostatné energie (stlačený vzduch, inertný plyn a pod.)
- bilancia vlastnej výroby a spotreby energií,
- údaje o parametroch energií na zdrojoch a v rozvodných systémoch.
2.4.
Vodné hospodárstvo
- celková koncepcia riešenia,
- bilancia spotreby vody a bilancia odpadových vôd (súhrnne za celú stavbu),
- grafické vyjadrenie priebehu spotreby,
- opis a porovnanie kvality všetkých úžitkových a odpadových vôd včítane zdrojov a recipientu, návrhy na ich úpravu so všetkými potrebnými údajmi,
- stručný opis vodohospodárskych zariadení, spôsobu úpravy vody, čistenia odpadových vôd, určenia systému obehu vody v závode, rozvodov a pod.
2.5.
Stavebné objekty
- stručný opis stavebných objektov,
- stručný opis inžinierskych objektov,
- zásady riešenia technického zariadenia budov včítane údajov o tepelnotechnických vlastnostiach stavebných konštrukcií,
- možnosti rozšírenia objektov, prípadne prevádzok,
- prehľad použitých typových podkladov, opakovateľných projektov a ostatných opakovaných projektov.
2.6.
Spoločné údaje a požiadavky
2.6.1
Manipulácia s materiálom, doprava
- celková koncepcia manipulácie s materiálom a dopravy s uvedením spôsobu pripojenia na jestvujúci systém,
- prehľad nárokov na vonkajšiu dopravu do závodu a zo závodu,
- prehľad nárokov na vnútrozávodnú dopravu.
2.6.2
Systém riadenia technologických, prípadne výrobných procesov133)
Celková koncepcia riešenia systému s uvedením nevyhnutných údajov o nadväzujúcich systémoch riadenia vyšších úrovní.
2.6.3
Oznamovacie zariadenia
Celková koncepcia riešenia.
2.6.4
Starostlivosť o životné prostredie
Opis technického riešenia stavby z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, a to najmä:
- charakteristika technológie výroby (prevádzky), prevádzkových súborov a stavebných objektov;
- zdroje, druhy, vlastnosti a množstvo škodlivín a iné možnosti ohrozenia zdravia pracovníkov;
- spôsob požadovaného obmedzenia alebo zneškodnenia rizikových vplyvov, prípadne aj ďalších nežiadúcich zmien životného prostredia spôsobených stavbou (jej prevádzkou alebo užívaním);
- stavebné, priestorové, mikroklimatické, akustické a svetelné riešenie;
- odchýlky od platných predpisov (vč. technických noriem).
2.6.5
Starostlivosť o bezpečnosť práce a technických zariadení
Opis technického riešenia stavby z hľadiska bezpečnosti práce a technických zariadení, a to najmä:
- charakteristika technológie výroby (prevádzky), prevádzkových súborov a stavebných objektov;
- zdroje ohrozenia zdravia a bezpečnosti pracovníkov;
- bezpečnostné pásma;
- spôsob požadovaného obmedzenia rizikových vplyvov;
- vnútorné komunikácie a únikové cesty;
- ochrana pracovníkov a pracovného prostredia pred účinkami škodlivín;
- vnútrozávodná doprava a manipulácia s materiálom;
- technické zariadenie, bezpečné prístupy a plochy na obsluhu, údržbu a opravy objektov a technických zariadení;
- skladovanie nebezpečných látok a manipulácia s nimi.
2.6.6
Civilná obrana
- charakteristika prevádzkových súborov a stavebných objektov z hľadiska civilnej obrany;
- technické riešenie stavby z hľadiska civilnej obrany.
2.6.7
Požiarna ochrana
- charakteristika prevádzkových súborov a stavebných objektov z hľadiska požiarnej ochrany;
- technické riešenie stavby a prevádzky z hľadiska požiarnej ochrany (včítane vodných zdrojov a vonkajších požiarnych hydrantov, požiarnej signalizácie, požiarnych staníc alebo zbrojníc a pod.).
2.6.8
Údržba základných prostriedkov
- zásady uskutočňovania údržby (vlastnými pracovníkmi, inými prevádzkami, prípadne externe) s rozborom potrebných kapacít.
2.6.9
Organizácia prevádzky
- údaje o počte pracovníkov (z toho ženy a mladiství) s rozdelením na prevádzku, údržbu a ostatné a s uvedením požadovanej kvalifikácie;
- smennosť; počet pracovníkov v najsilnejšie obsadenej smene v členení na mužov, ženy a mladistvých;
- návrh organizácie prevádzok a jej väzba na celkovú organizáciu vyššej organizačnej zložky.
3.
Výkresy
3.1
Prehľadná situácia oblasti vyznačená na mapovom podklade so zakreslením staveniska a jeho pripojenia na inžinierske objekty a s vyznačením vzťahov k okoliu, najmä ochranných pásem a inundácií a miesta súvisiacich investícií mimo staveniska (v mierke 1 : 5000 až 1 : 50 000).
3.2
Celková situácia stavby (zastavovací plán), vypracovaná spravidla v mierke 1 : 1000 alebo 1 : 500, pre osobitné prípady veľkoplošných vodohospodárskych alebo rozsiahlych líniových stavieb spravidla v mierke 1 : 5000 alebo 1 : 2000, ktorá obsahuje najmä
- polohové a výškové vyznačenie všetkých doterajších základných prostriedkov (najmä podzemných inžinierskych sietí a iných zakrytých zariadení) podľa dokumentácie poskytnutej ich správcami; označenie chránených stavebných aj prírodných objektov,
- navrhované zastavanie včítane pripojenia na pozemné a inžinierske objekty s vyznačením podchodov pod komunikáciami; úpravu staveniska včítane demolícií; možnosti rozšírenia,
- základné rozmery určujúce veľkosť navrhovaného zastavania a jeho polohu na pozemku (vo vzťahu k polohovým a výškovým bodovým poliam, k osiam trás komunikácií a pod.),
- vyznačenie parkových plôch a zelene, komunikácií pre peších, ihrísk a drobnej architektúry,
- navrhované, prípadne jestvujúce zariadenie PO s vyznačením príjazdových komunikácií a nástupných plôch,
- vyznačenie výškových kót prvých podlaží stavebných objektov a upraveného terénu,
- označenie ochranných pásem hygienických a bezpečnostných vzdialeností,
- svetové strany, smer a frekvenciu prevládajúcich vetrov,
- vyznačenie výsledkov prieskumu staveniska (sondy, podzemná voda, inundačné, podkopané a zosuvné územie), pokiaľ nie je uvedené na osobitných výkresoch,
- označenie hlukových pásem (cestnej, železničnej a leteckej dopravy), ako aj vyznačenie náletových kužeľov,
- názvy priľahlých doterajších priestorov (ulíc, námestí a pod.), prípadne čísla parciel a blokov,
- legendu jednotlivých objektov,
- vyznačenie plochy zastavaných a nezastavaných pozemkov v m2 a v percentách.
3.3
Návrh vytyčovacej siete stavby obsahujúci údaje, ktoré v spojení s celkovou situáciou stavby, prípadne s koordinačným výkresom jednoznačne určujú polohu všetkých navrhovaných stavebných objektov.
3.4
Odkladacie plochy pre potrebu údržby a generálnych opráv.
3.5
Koordinačný výkres stavby s vyznačením navrhovaných pozemných a inžinierskych objektov, prípadne prevádzkových súborov, všetkých sietí a rozvodov, prípadne s riešením spôsobu ich križovania a s vyznačením sond hydrogeologického prieskumu a hranice staveniska.
3.6
Súhrnná technologická schéma.
3.7
Schéma vnútrozávodnej dopravy so znázornením materiálového toku, smerovania, frekvencie a pod. s vyznačením dopravných prostriedkov.
3.8
Jednopólová schéma zásobovania elektrinou včítane napájacích silnoprúdových rozvodov.
3.9
Hlavná schéma rozvodu pary alebo horúcej vody s údajmi o prenose tepla s vyznačením hlavnej siete vratných kondenzátov a s údajmi o množstve a pripojení na zdroj.
3.10
Schéma rozvodov ostatných energií, pokiaľ majú význam hlavných energií (vykurovací plyn, tlakový vzduch a pod.).
3.11
Spoločná schéma všetkých vonkajších oznamovacích rozvodov s vyznačením ústrední.
3.12
Základná schéma
- zachytávania vody, jej úpravy a dopravy,
- hospodárenia s vodou (priemyselná voda, požiarna voda, odpady, kanalizácia),
- čistenia odpadových vôd a odvedenia do recipientu.
3.13
Organizačná schéma
3.14
Schéma zapojenia zariadení aktívnej, prípadne spoločnej ochrany pred koróziou.
Poznámka: Podľa povahy prípadu možno výkresy účelne zlúčiť, prípadne vypustiť alebo nahradiť tabuľkami. Pokiaľ je to účelné, použijú sa výkresy a schémy aj pre jednotlivé prevádzkové súbory a stavebné objekty.
C.
Technologická časť
spracúva sa pre prevádzkové súbory, a to podľa ich priestorovej súvislosti. Prevádzkové súbory umiestnené v bezprostrednej nadväznosti na iné prevádzkové súbory sa riešia spoločne. Pri prevádzkových súboroch budovaných na výrobu niektorej z energií sa výroba tejto energie považuje za technológiu a technologická časť sa spracuje ako pre výrobné zariadenie. Pri iných prevádzkových súboroch alebo ich častiach, ako sú prípojné potrubia, napájacie rozvody, transformovne, spínacie stanice, aktívna, prípadne spoločná ochrana pred koróziou, vzduchotechnické zariadenia, elektrotechnická časť, systémy riadenia výrobného procesu (ak sa riadia najmenej dva prevádzkové súbory) a energetické dispečerské zariadenia a pod., spracuje sa príslušná časť obdobne ako pre súbory výrobného (prevádzkového) zariadenia.
1.1
Výrobné (prevádzkové) zariadenia
1.1.1
Technická správa
- základné údaje o požadovanej výrobe a výrobnej kapacite, fond pracovného času,
- opis technológie výroby, nositeľ technologického procesu, záruky,
- látková bilancia,
- výroba hlavných a vedľajších výrobkov; technické podmienky, odbyt alebo využitie,
- potreba hlavných a vedľajších surovín, technické podmienky, zdroje a spôsob zásobovania,
- rozpis energií, palív a vody; druh (technické podmienky) a množstvo energií a vôd, zdroje a spôsob zásobovania, hlavné spotrebiče, inštalované výkony, výpočtové a špičkové zaťaženia odberu elektriny, kategorizácia spotreby,
- množstvo odpadových látok, charakteristika (zloženie), podmienky, spôsob využitia, zneškodnenia alebo odvedenia,
- pracovné sily a smennosť,
- laboratórna kontrola,
- patentové a licenčné nároky,
- voľba strojov a zariadení,
- zdôvodnenie dispozičného riešenia,
- riešenie manipulácie s materiálom vnútri prevádzkového súboru,
- požiadavky na dopravu do prevádzkového súboru a z neho,
- sklady a medzisklady surovín, prevádzkových hmôt, polovýrobkov, výrobkov a odpadov v prevádzkovom súbore,
- voľba a spôsob vyhotovenia tepelných izolácií,
- povrchová ochrana, farebné riešenie,
- osobitné požiadavky na spracovanie vykonávacích projektov, prípadne inej dokumentácie,
- osobitné požiadavky na výrobu a montáž,
- osobitné požiadavky vyplývajúce z potrieb komplexného vyskúšania, skúšobnej prevádzky, prípadne garančných skúšok,
- elektrická požiarna signalizácia.
Poznámka: Technické požiadavky na komplexné vyskúšanie a skúšobnú prevádzku, prípadne na garančné skúšky sa uvedú v časti F.
1.1.2
Výkresy
- technologická schéma; vyjadruje technologický postup podľa toku materiálu s vyznačením hlavných údajov o množstve, intenzite a o hlavných parametroch vstupujúcich a vystupujúcich hmôt a energií,
- dispozičná schéma; vyznačuje vzájomné prepojenie všetkých strojov, zariadení a meracie aj riadiace obvody; tam, kde je to účelné, možno obe schémy nahradiť jedinou schémou;
- dispozícia strojov a zariadení (pôdorysy a potrebné rezy spravidla v mierke1 :200); vyjadruje návrh priestorového rozmiestnenia hlavných strojov a zariadení uvedených v schéme, a to v podrobnostiach umožňujúcich určenie potrebných plôch a priestorov, väzieb na stavebnú konštrukciu, vonkajšie rozvody a inžinierske siete; schematicky sa v nej vyznačujú kovové konštrukcie, ktoré sú súčasťou technologického zariadenia, s udaním ich hlavných rozmerov a zaťaženia; ďalej sa v nej vyznačí smer prípadného rozšírenia a druh prostredia; zakreslí sa potrubie a potrubné zväzky, ktoré svojimi rozmermi alebo inými vlastnosťami ovplyvňujú dispozičné riešenie.
1.1.3
Zoznam strojov a zariadení
obsahuje hlavné stroje a zariadenia v tomto usporiadaní:
- stroje a zariadenia sa uvedú v členení na prevádzkové jednotky, prípadne základné jednotky; pri každej položke sa uvedú technické údaje; pre neštandardné stroje sa v prípade potreby uvedú východiskové technické údaje; pokiaľ sa v zozname uvádza stroj nevyskúšaný v prevádzke, musí sa ako taký označiť;
- kovové konštrukcie, ktoré sú súčasťou technologického zariadenia; uvedie sa názov a hmotnosť;
- potrubia včítane príslušenstva a armatúry; uvedú sa súhrnne podľa druhu materiálu a celkovej hmotnosti určenej odborným odhadom;
- izolácie sa uvedú súhrnne v členení podľa druhu materiálu izolácií s odhadom výmer;
- nátery sa uvedú súhrnne s odhadom výmer.
Poznámka (platí pre spracovanie všetkých zoznamov strojov a zariadení):
a)
Pre neštandardné stroje a zariadenia a kovové konštrukcie sa môžu východiskové technické údaje uviesť v osobitných výkresoch alebo opisoch, ktoré tvoria prílohu zoznamu strojov a zariadení;
b)
oddelene sa uvádza
- inventár uhrádzaný z investičných prostriedkov,
- stroje a zariadenia z tuzemska zabezpečované investorom priamo,
- stroje a zariadenia z dovozu.
Zoznam strojov a zariadení je súčasne špecifikáciou k rozpočtu prevádzkového súboru.
1.2
Systém riadenia technologických a výrobných procesov, prípadne procesov vyšších úrovní133)
1.2.1
Technická správa
- opis systému riadenia včítane úrovne jeho automatizácie, štruktúry a funkcií s uvedením riešenia jeho jednotlivých častí (podsystémov), opis riešenia ich väzieb s riadeným objektom a s nadväzujúcimi systémami riadenia a opis riešenia väzieb medzi jednotlivými časťami (podsystémami),
- charakteristika prevádzky a prostredia,
- charakteristické údaje o snímačoch, meraných a riadených médiách s údajmi o hlavných konštrukčných materiáloch,
- opis algoritmov riadenia s uvedením podmienok ich realizácie, prípadne požiadaviek na programové vybavenie,
- opis napájania systému riadenia.
1.2.2
Výkresy
- kópia dispozícií strojov a zariadení s vyznačením trás prenosu informácií,
- kópia dispozičnej schémy uvedenej v odseku 1.1.2 s vyznačením meracích miest, prípadne samostatné schémy zložitých meracích a riadiacich obvodov,
- dispozícia umiestnenia riadiacich centier, panelov, ovládacích pultov, operátorských pracovísk, rozvodových skríň s udaním hlavných rozmerov,
- schéma a opis toku informácií medzi jednotlivými uzlami automatizovaného systému,
- podľa potreby grafické vyjadrenie algoritmov riadenia.
1.2.3
Zoznam strojov a zariadení
- zoznam prenosových, meracích a riadiacich obvodov,
- stručná špecifikácia prístrojov v jednotlivých typoch obvodov,
- stručná špecifikácia riadiacich systémov panelov, pultov, skríň a ostatného zariadenia investičného charakteru.
1.3
Prevádzkový rozvod silnoprúdu
1.3.1
Technická správa
- údaje, kde sa začína a končí rozvod,
- voľba prúdových sústav a napätia a spôsob napájania,
- údaje o celkovej maximálnej súčasnej spotrebe a prehľad spotrieb v jednotlivých prúdových sústavách rozčlenených podľa napätia,
- prípadné osobitné prevádzkové a predpisové podmienky a ich riešenie,
- druh prostredia,
- stupeň dôležitosti dodávky elektrickej energie,
- zásadné riešenie ochrán proti skratu, preťaženiu, nebezpečnému dotykovému napätiu, uzemnenie a pod.,
- opis spôsobu kompenzácie účinníka,
- zásady blokovania, ovládania, merania a signalizácie; skratové pomery až po prípojnice rozvádzačov,
- zásady riešenia z hľadiska bezpečnosti práce a technických zariadení.
1.3.2
Výkresy
- prehľadová schéma prepojenia rozvádzačov bez dimenzovania ochrán; zakreslia sa hlavné rozvádzače až po prípojnicu podružných rozvádzačov alebo až k miestam pripojenia samostatne pripájaných výrobných zariadení s ich označením, s vyznačením prúdových sústav a s udaním skratových pomerov;
- dispozícia so zakreslenými združenými trasami rozvodov, začínajúc od hlavného rozvádzača až po podružné rozvádzače s uvedením druhu a rozmerov rozvádzačov a informatívnych rozmerov združených trás;
- jednopólové schémy rozvádzačov vyjadrené graficky alebo pomocou tabuľky s vyznačením jednotlivých vývodov, použitých prístrojov bez dimenzovania poistiek a tepelných ochrán a bez udania druhu a prierezov vodičov a vývodov; ďalej sa uvedie druh rozvádzača a jeho hlavné rozmery.
1.3.3
Zoznam strojov a zariadení členený podľa objektov
- obsahuje jednotlivé položky investičných dodávok, t. j. rozvádzače (druh, prúdovú sústavu, menovitý prúd prípojnice, počet polí pre vn, skratovú odolnosť), prípadne transformátory od 30 kVA;
- pri montážnych prácach sa uvedú len súhrnne položky základného montážneho materiálu podľa odborného odhadu.
1.4
Prevádzkové potrubia
1.4.1
Technická správa obsahuje
- údaje, kde sa začína a končí prevádzkový rozvod,
- množstvo prenášaných médií bez uvádzania údajov obsiahnutých vo výkresoch,
- stručné zdôvodnenie druhov volených potrubí s ich technickým opisom (tlakové straty, požiadavky na vykurovanie alebo chladenie potrubí, izolácia a nároky na materiál) s požiadavkami na uloženie, spádovanie, kompenzáciu a odvodnenie a pod.,
- výsledky výpočtov predbežných tlakových a tepelných strát,
- ďalšie údaje, napr. požiadavky na vyskúšanie a pod.,
- zásady riešenia z hľadiska bezpečnosti práce a technických zariadení.
1.4.2
Výkresy
- schéma rozvodu s označením druhu média, menovitej svetlosti, potrubnej triedy, prípadne so znakom izolácie, s vyznačením strojov a zariadení (spotrebičov) a pripojenia na prípojné potrubie; kde je to účelné, možno použiť prevádzkovú schému podľa bodu1.2.2;
- dispozícia obsahuje vyznačenie trás potrubí od miesta pripojenia na prípojné (vonkajšie) potrubie až k miestam pripájaných zariadení a umiestnenie hlavných armatúr.
1.4.3
Zoznam strojov a zariadení obsahuje:
- potrubia včítane príslušenstva a armatúry; uvedú sa súhrnne podľa druhu materiálu s celkovou hmotnosťou určenou odborným odhadom;
- kovové konštrukcie, ktoré sú súčasťou potrubí; uvedie sa názov a hmotnosť;
- izolácie; uvedú sa súhrnne v členení podľa druhu materiálov izolácií s odhadom výmer;
- nátery; uvedú sa súhrnne s odhadom výmer.
1.5
Údržba základných prostriedkov
1.5.1
Technická správa
- určenie a riešenie plôch, priestorov a prístupových ciest pre demontáž zariadenia a jeho uzlov,
- návrh potrebných úprav stavebných konštrukcií (zavesenie kladkostrojov a pod.),
- prístupnosť a vymeniteľnosť súčastí a uzlov (max. rozmery, hmotnosť, možnosť ich dopravy);
- výpočet kapacity a technické dáta zariadení prevádzateľa určených pre údržbu,
- zásady technologických postupov a podmienok údržby a opráv vybraných zariadení.
Poznámka: Obsah technickej správy treba prerokovať s investorom, prípadne prevádzateľom a s dodávateľmi, prípadne uplatniť požiadavky vo východiskových technických údajoch.
1.5.2
Výkresy
spravidla sa spracúvajú do hĺbky východiskových technických údajov s použitím výkresov technologickej časti, prípadne stavebnej časti úvodného projektu.
1.5.3
Zoznam strojov a zariadení spracúva sa obdobne podľa bodu 1.1.3.
Poznámka: Vypracovanie dokumentácie podľa bodov 1.5.2 a 1.5.3 prichádza do úvahy len v prípadoch, keď požiadavky na údržbu vyvolávajú potrebu mechanizačných, dopravných alebo iných prostriedkov, ktoré treba uhrádzať z investičných prostriedkov na stavbu.
2.
Aktívna, prípadne spoločná ochrana pred koróziou
2.1
Technická správa
Opis a spôsob riešenia, zdroj prúdu, technické parametre, opis použitých zariadení, spôsob prevádzky a ovládania.
2.2
Výkresy
Dispozícia uložených zariadení s vyznačením jednotlivých zložiek aktívnej ochrany, schéma systémov ochrany, dispozícia jednotlivých zložiek ochrany.
2.3
Zoznam strojov a zariadení
Poznámka: Aktívna, prípadne spoločná ochrana pred koróziou a jej dokumentácia patrí do tej časti stavby, do ktorej bolo zaradené príslušné podzemné kovové zariadenie.
3.
Špecifikácia dodávok s dlhou dodacou lehotou
Špecifikácia dodávok a prác, ktoré treba vzhľadom na ich dodacie lehoty a plánovanú lehotu výstavby vopred zabezpečiť. Špecifikáciu odovzdá generálny projektant investorovi v dohodnutom rozsahu a termíne.
D.
Stavebná časť
spracúva sa pre jednotlivé stavebné objekty; zahŕňa prípadne aj dokumentáciu podľa časti C bodu 2.
1.
Pozemné objekty
1.1
Architektonické a stavebné riešenie
1.1.1
Technická správa
- účel objektu,
- zásady funkčného, technického, architektonického a výtvarného riešenia,
- účelové jednotky, úžitková plocha, obstavaný priestor,
- stavebná sústava,
- spôsob založenia objektu,
- zhrnutie výsledkov prieskumných prác,
- ochrana objektu proti negatívnym vplyvom,
- stručný opis technického vybavenia objektu (zdravotná technika, vykurovanie, vetranie, klimatizácia, osvetlenie, akustické podmienky a pod.),
- posúdenie spotreby energie na vykurovanie,
- osobitné požiadavky na ochranu proti korózii,
- využitie typových podkladov a výsledky prerokovania prípadných odchýlok od typových podkladov,
- využitie opakovateľných projektov, ostatných opakovaných projektov a projektových podkladov,
- pri rekonštrukciách pamiatkových objektov aj riešenie z hľadiska pamiatkovej ochrany a z umeleckohistorických hľadísk.
1.1.2
Výkresy (v mierke podľa povahy, veľkosti a zložitosti objektu, spravidla 1 :200)
- pôdorysy vyjadrujúce stavebnú a architektonickú dispozíciu vo väzbe na modulovú sieť obsahujú najmä rozhodujúce rozmery hlavných konštrukcií včítane základov podľa predbežného statického výpočtu, výškové kóty podlaží, podest a pod., označenie miestností podľa účelu (v legende) a ich plošné výmery, podlahy a obklady s charakteristickým opisom, druh izolácií proti zemnej vlhkosti, tlakovej agresívnej vode a proti agresívnemu prostrediu, obrysove hlavné vnútorné zariadenie, pokiaľ ovplyvňuje dispozíciu; pri prvom nadzemnom podlaží je jednoznačne vyznačená poloha objektu,
- rezy; schematicky sa vyznačujú nosné konštrukcie včítane základov a výškové kóty jednotlivých podlaží, ríms, hrebeňov, vstupov a okolitého doterajšieho aj upraveného terénu vo vzťahu k úrovni prvého podlažia, pre ktoré sa udá aj nadmorská výška,
- pohľady s udaním akosti a druhu omietky a farby,
- výkresy kovových konštrukcií, prípadne s vyznačením zaťaženia,
- doplnkové výkresy; spracúvajú sa podľa potreby (perspektíva, axonometria, panoramatický pohľad, farebné riešenie interiéru; osobitné štúdie, napr. akustiky, osvetlenia, tepelného sálania a pod.),
1.2
Zdravotnotechnická inštalácia a požiarny vodovod
1.2.1
Technická správa
udáva na základe bilancií potrebu vody, plynu, množstvo splaškov a prevádzkové podmienky (tlak, rýchlosť, ročnú a špičkovú spotrebu) a zdôvodňuje pripojenie na vonkajšie siete.
1.2.2
Výkresy
- do pôdorysov (obvykle ide o suterén) sa schematicky zakreslia ležaté rozvody aj so strojovým zariadením; stavebné úpravy ako ryhy, drážky a priestupy sa nekreslia;
- do pôdorysov stavebných výkresov sa schematicky zakreslia umývadlá, záchody, inštalačné jadrá a pod.
1.2.3
Zoznam hlavných zariadení
uvádza sa súhrnne za pozemný objekt.
1.3
Vykurovanie
1.3.1
Technická správa
uvádza na základe bilancie potrebu tepla s udaním média; rieši sa možnosť pripojenia na zdroj alebo na vonkajší rozvod a systém regulačného zariadenia; zdôvodňuje voľbu systému.
1.3.2
Výkresy
Do pôdorysu (obvykle ide o suterén) sa schematicky zakreslí horizontálny rozvod; do pôdorysov podlaží sa schematicky zakreslia vykurovacie telesá. Ak pozemný objekt obsahuje kotolňu alebo výmenníkovú stanicu, spracuje sa schéma a dispozičné riešenie tohto zariadenia obdobne ako v časti C bode 1.1.2.
1.3.3
Zoznam hlavných zariadení sa uvedie súhrnne za pozemný objekt; pre zabudovaný zdroj, pokiaľ sa začleňuje podľa osobitných predpisov do stavebnej časti, sa spracúva obdobne ako v časti C bode 1.1.3.
1.4
Bleskozvody
1.4.1
Technická správa
obsahuje stručný opis s uvedením miestnych uzemňovacích podmienok.
1.4.2
Výkresy
spracúvajú sa schematicky, a to len pri zložitých ochranných zariadeniach (napr. keď sa použijú Faradayove klietky, ochranné siete na stožiaroch a pod.); uzemňovacie dosky sa vyznačujú len značkami v pôdorysoch.
1.4.3
Zoznam zariadení sa spracúva len pri zložitých ochranných zariadeniach.
1.5
Vzduchotechnické zariadenia
1.5.1
Technická správa
Uvedie sa opis prevádzky a základné údaje a charakteristika zariadení so stručným zdôvodnením volených výkonov, východiskové parametre na výpočet zariadení, regulačný systém a dôležité údaje o potrebných stavebných opatreniach, bilancia spotrieb energie a látok a charakteristika a opis technického riešenia z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a bezpečnosti práce a technických zariadení.
1.5.2
Výkresy
Dispozícia zariadení; zakreslí sa priestorové umiestnenie strojov, konštrukcií, panelov, rozvádzačov, kanálov potrubí s uvedením profilov a s kótami hlavných rozmerov vo vzťahu k stavebnej konštrukcii a k ostatným zariadeniam.
1.5.3
Zoznam strojov a zariadení so základnými parametrami, s charakteristikou a hmotnosťou. Izolácie sa uvedú súhrnne s odhadom výmer.
1.6
Umelé osvetlenie a vnútorné silnoprúdové rozvody
1.6.1
Technická správa obsahuje:
- prevádzkové údaje včítane druhov prostredia jednotlivých priestorov v nadväznosti na stavebnú časť a včítane opisu druhu napájacieho rozvodu, prúdovej sústavy, napätia, kmitočtu,
- energetické bilancie inštalovaného a maximálneho súčasného príkonu,
- spôsob pripojenia na verejný rozvod elektriny,
- spôsob merania elektrickej práce,
- stupeň dôležitosti dodávky elektrickej energie,
- spôsob ochrany pred nebezpečným dotykom,
- druh uzemnenia (pracovné, ochranné) s údajmi o miestnych uzemňovacích podmienkach,
- druh osvetlenia s údajmi o požadovanej intenzite,
- výsledky výpočtov skratových prúdov na prípojniciach rozvádzačov,
- opis technického riešenia z hľadiska rozhodujúcich podmienok, prípadne požiadaviek na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie a bezpečnosť práce a technických zariadení.
1.6.2
Výkresy
- prehľadová schéma prepojenia rozvádzačov a základné (jednopólové) schémy rozvádzačov so základnými údajmi, ale bez udania druhov a prierezov vodičov,
- dispozícia so zakreslenými združenými trasami napájacích rozvodov, umiestnením rozvádzačov, informatívnymi údajmi o druhoch svietidiel a o ostatných elektrických zariadeniach s vyznačením druhov prostredia a s údajmi o požadovaných hodnotách intenzity osvetlenia.
1.6.3
Zoznam zariadení
obsahuje jednotlivé položky investičných dodávok (rozvádzače, skrinky, transformátory a pod.) s uvedením počtu jednotiek a základných technických údajov bez dimenzovania.
1.7
Interiéry a vnútorné zariadenie
V zložitých prípadoch sa dokumentácia môže spracovať ako oddeliteľná časť dokumentácie príslušného stavebného objektu. Ak sa riešenie interiéru spracúva včítane zariadenia, ktorého náklady sa zahŕňajú do hláv IV alebo XI súhrnného rozpočtu, musí sa dokumentácia vecne členiť v súlade s členením rozpočtových nákladov.
1.7.1
Technická správa
Uvádzajú sa zásady navrhovaného funkčného, architektonického a výtvarného riešenia, nároky na použitie druhov zariadení a materiálov a predpokladaný spôsob dodávky podľa povahy zariadenia včítane nadväznosti na postup realizácie výstavby. Súhrnne sa uvedie prehľad požiadaviek na stavebné úpravy, ktorých pripravenie je potrebné na zabudovanie zariadení. Pri rekonštrukciách pamiatkových objektov sa uvedie aj zdôvodnenie návrhu z umeleckohistorického hľadiska.
1.7.2
Výkresy
- pôdorysy vyjadrujúce architektonickú dispozíciu riešenia interiérov a obsahujúce údaje na porovnanie so zoznamom zariadení,
- v prípadoch výtvarne náročného riešenia charakteristické rezy a pohľady, prípadne perspektívy,
- pri individuálne navrhovaných druhoch zariadení ideový návrh alebo schéma ich riešenia.
1.7.3
Zoznam zariadení
uvádza sa v členení podľa zaradenia rozpočtových nákladov do jednotlivých hláv súhrnného rozpočtu stavby.
Poznámka: Umelecké diela včítane návrhov a modelov sú samostatnou časťou stavby. Súčasťou projektovej dokumentácie stavby je iba údaj o ideovo-výtvarnom zámere a účele umeleckého diela, určenie jeho umiestnenia a zabezpečenia potrebných stavebných úprav pre jeho umiestnenie.
V jednoduchých prípadoch, keď ide o vnútorné zariadenie v rozsahu iba stavebných častí (napr. pri obytných domoch), možno zariadenie dokumentovať aj priamo ako súčasť architektonického a stavebného riešenia.
V jednoduchých prípadoch, keď ide o vnútorné zariadenie v rozsahu iba stavebných častí (napr. pri obytných domoch), možno zariadenie dokumentovať aj priamo ako súčasť architektonického a stavebného riešenia.
1.8
Ústredne a vnútorné slaboprúdové rozvody
1.8.1
Technická správa
obsahuje opis a zdôvodnenie koncepcie riešenia s väzbou na technologické, prípadne verejné zariadenia a návrh na umiestnenie vnútorných slaboprúdových rozvodov včítane ich stručného opisu. V zložitých prípadoch sa pripojí grafické vyjadrenie, napr. pomocou prehľadových schém, tabuliek a pod.
1.8.2
Výkresy
- schéma rozvodov,
- dispozícia s rozmiestnením technologických zariadení.
1.8.3
Zoznam zariadení doplnený tabuľkou udávajúcou počet a druh technologických zariadení.
Poznámka: Dokumentácia strojov a zariadení, ktoré sú súčasťou stavebnej časti, sa spracúva obdobne ako v časti C.
2.
Inžinierske objekty
(komunikácie, mosty, tunely, vonkajšie siete, hydroenergetické, hydrotechnické a plošné objekty, terénne a sadové úpravy, hydromeliorácie a iné)
2.1
Stavebnotechnické riešenie (okrem vonkajších svetelných, silnoprúdových a oznamovacích rozvodov)
2.1.1
Technická správa
- opis inžinierskeho objektu a pomocných zariadení,
- vyhodnotenie výsledkov prieskumných prác, prípadne výskumných prác,
- opis funkčného a technického riešenia; uvedie sa najmä spôsob založenia objektu, opis úžitkového zaťaženia konštrukcií a ich statického pôsobenia, prípadne ďalšie údaje,
- požiadavky na vybavenie,
- úprava dotknutého režimu povrchových a podzemných vôd,
- opis pripojenia na jestvujúce inžinierske siete,
- údaje o spracovaných technických výpočtoch a o ich výsledkoch,
- osobitné požiadavky na postup prác,
- osobitné požiadavky na prevádzku zariadení, údaje o množstve dopravovaných materiálov, látok alebo energie, o ich vlastnostiach, doprave, skladovaní, o rozvodoch, o čistení a pod.,
- charakteristika a opis technického riešenia objektu z hľadiska starostlivosti o životné prostredie,
- charakteristika a opis technického riešenia objektu z hľadiska bezpečnosti práce a technických zariadení,
- opis riešenia civilnej obrany,
- opis riešenia ochrany pred koróziou,
- zoznam použitých typových podkladov a opakovateľných projektov.
2.1.2
Výkresy
- situácia inžinierskeho objektu včítane preložiek komunikácií, vodných brázd, diaľkových vedení, ďalej objektov určených na demolíciu alebo adaptáciu a potrebné dočasné úpravy,
- pozdĺžne profily v primeranej mierke; nemusia sa dokladať pri podružných trasách plynovodov, vodovodov, tvárnicových tratí, tepelných kanálov a kanalizácií,
- vzorové priečne rezy (pri podzemných vedeniach iba v zložitých prípadoch),
- charakteristické priečne rezy (spravidla v mierke 1 : 100) vystihujúce hrubý rozsah zemných prác a technických úprav (pri podzemných rozvodoch sa nekreslia),
- spôsob zakladania s charakteristickými rezmi; prípadne návrh konštrukcie záchytky,
- výpočet kubatúry zemných prác (prípadne so schémou premiestňovania zemín),
- schematický výkres polohy zariadenia aktívnej ochrany pred koróziou,
- vytyčovací výkres.
2.2
Vonkajšie svetelné a silnoprúdové rozvody
2.2.1
Technická správa
- údaje, kde sa začína a končí rozvod,
- voľba prúdových sústav a napätí,
- údaje inštalovaných výkonov napájaných miest,
- druh prostredia,
- kategorizácia dodávky elektriny,
- druh uzemnenia s údajmi o miestnych uzemňovacích podmienkach,
- skratové pomery s údajmi výsledkov výpočtov a s uvedením východiskových parametrov,
- charakteristika a opis technického riešenia z hľadiska starostlivosti o životné prostredie,
- charakteristika a opis technického riešenia z hľadiska bezpečnosti práce a technických zariadení.
2.2.2
Výkresy
- jednopólová schéma hlavného rozvodu včítane zdrojov a údajov o prenose energie,
- situácia vonkajších rozvodov, zakreslená obvykle v celkovej situácii s jednočiarovým vyjadrením priebehu trás, prípadne káblových kanálov a využitých podchodov (priechodov) včítane nárokov na vstupy do objektov; vyznačenie druhu a rozmiestnenia svietidiel vonkajšieho osvetlenia.
2.2.3
Zoznam zariadení obsahuje jednotlivé položky investičných dodávok s uvedením počtu jednotiek a základných technických jednotiek.
2.3
Vonkajšie oznamovacie rozvody
2.3.1
Technická správa
- opis a zdôvodnenie celkovej koncepcie riešenia s väzbou na verejné alebo iné zariadenia; v zložitých prípadoch sa môže technická správa doplniť grafickým vyjadrením, napr. pomocou prehľadových schém, tabuliek a pod.,
- stručný opis rozvodov,
- hodnota útlmu k najvzdialenejším účastníkom.
2.3.2
Výkresy
- spoločná schéma všetkých vonkajších oznamovacích rozvodov, doplnená údajmi o typoch a kapacite káblov,
- situácia vonkajších rozvodov s jednočiarovým vyjadrením priebehu trás, prípadne káblových kanálov, podchodov (priechodov) včítane vstupov do objektov k sústreďovacím bodom vnútorného rozvodu.
2.3.3
Zoznam zariadení
Zoznam káblov s údajmi dĺžok.
3.
Špecifikácia dodávok s dlhou dodacou lehotou
Špecifikácia dodávok a prác, ktoré vzhľadom na ich dodacie lehoty a plánovanú lehotu výstavby treba vopred zabezpečiť. Špecifikáciu odovzdá generálny projektant investorovi v dohodnutom rozsahu a termíne.
Poznámky:
1.
Pre inžinierske objekty majúce sčasti aj charakter pozemných objektov (napr. zberné objekty, čerpacie stanice, čistiarne odpadových vôd a pod.) sa primerane použijú ustanovenia časti D 1 „Pozemné objekty".
2.
Pokiaľ sa v pozemných a inžinierskych objektoch navrhujú stroje a zariadenia vyvolávajúce hluk a otrasy, obsahuje príslušná technická správa vždy aj spôsob riešenia zabezpečujúci, aby hodnoty hlučnosti, otrasov a pod. boli v súlade s príslušnými predpismi.
F.
Plán organizácie výstavby
1.
Technická správa
1.1
Dodávateľský systém s vymedzením rozsahu dodávok podľa jednotlivých vyšších a iných dodávateľov investora v nadväznosti na členenie prevádzkových súborov, objektovej sústavy a projektovej dokumentácie.
1.2
Zhrnutie podmienok uskutočňovania stavby, údaje o dopravných trasách na presun dodávok a materiálov včítane trás k zemníkom a zložiskám prebytočnej zeminy. V prípadoch vyžadujúcich osobitné opatrenia alebo úpravy dopravných trás doložiť situáciou alebo zákresom do mapového podkladu.
1.3
Lehoty výstavby, prehľad rozhodujúcich lehôt (termínov) a komentár k časovému plánu.
1.4
Opis postupov výstavby jednotlivých stavebných objektov a prevádzkových súborov z hľadiska bezpečnosti prác pri súbehu prác viacerých dodávateľov investora vo vzťahu k časovému plánu stavby a určenia začiatku výroby; pri výstavbe za prevádzky doterajších objektov a zariadení údaje o potrebe koordinácie postupov uskutočňovania stavby so zreteľom na ich prevádzku a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; pri súbore stavieb aj vyjadrenie väzieb na postup výstavby ostatných stavieb.
1.5
Základné riešenie zariadenia staveniska
- charakteristika staveniska,
- objekty a zariadenia, ich kapacita a podmienky využitia na účely zariadenia staveniska v členení:
a)
na doterajšie objekty a zariadenia investora alebo iných organizácií,
b)
na trvalé stavebné objekty projektovanej stavby, ktoré sa vybudujú v predstihu tak, aby ich mohli dočasne užívať dodávatelia investora ako zariadenie staveniska,
c)
na objekty mimoglobálneho zariadenia staveniska včítane preukázania nevyhnutnosti ich zariadení,134)
- určenie spoločných objektov a zariadení, ich kapacity, nákladov a podmienok využitia,135)
- návrh na zriadenie združeného zariadenia staveniska,136)
- riešenie z hľadiska starostlivosti o životné prostredie včítane spôsobu obmedzenia alebo vylúčenia nežiadúcich vplyvov spôsobených uskutočňovaním stavby,
- zabezpečenie príjazdu a prívodu vody a energií k stavenisku,
- časový postup likvidácie zariadenia staveniska a podmienky spätného prevzatia staveniska investorom (rekultivácia pozemkov a pod.).
1.6
Podmienky uvedenia stavby (etapy) do prevádzky (užívania) a podľa charakteru stavby aj požiadavky na spôsoby a uskutočnenie komplexného vyskúšania, skúšobnej prevádzky, začiatku výroby, prípadne garančných skúšok podľa potreby so zreteľom na osobitné požiadavky uvedenia do prevádzky zariadení z dovozu a strojov nevyskúšaných v prevádzke.
2.
Výkresy
2.1
Kópia celkovej situácie stavby so zakreslením
- hranice staveniska alebo stavenísk (prípadne členenie stavby na etapy),
- plôch, na ktorých možno vybudovať skládky a dočasné objekty globálneho zariadenia staveniska, bez určenia ich vecného a časového využitia,
- umiestnenia objektov mimoglobálneho zariadenia staveniska, objektov trvalého charakteru, ktoré sa využijú na zariadenie staveniska, a spoločných objektov zariadenia staveniska,
- vstupov a vjazdov na hlavné aj vedľajšie stavenisko,
- umiestnenia depónií ornice a prebytočnej zeminy, prípadne zemníkov zriadených na účely výstavby,
- prívodov vody a energií na stavenisko včítane odberových miest.
3.
Časový plán výstavby
3.1
Graf (v lehotovom vyjadrení) postupu prípravy stavby podľa jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov s údajmi, kto spracuje vykonávacie projekty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov alebo ich ucelených častí,
- termín (lehota) schválenia úvodného projektu,
- termíny (lehoty) dodania vykonávacích projektov alebo ich častí s uvedením spracovateľov,
- termíny (lehoty) odovzdania východiskových technických údajov pre vykonávacie projekty a odovzdania projektových podkladov,
- termíny odovzdania významných čiastkových projektových výsledkov.
3.2
Graf (v lehotovom vyjadrení) postupu uskutočňovania stavby od predpokladaného začatia do odovzdania a prevzatia, a to v členení na prevádzkové súbory, stavebné objekty a objekty zariadenia staveniska, ktoré sa majú menovite určiť a rozpočtovať, s uvedením lehôt
- odovzdania staveniska,
- začatia a skončenia stavebných prác na stavebných objektoch s uvedením lehôt stavebnej pripravenosti na začatie montáže prevádzkových súborov,
- začatia a skončenia montážnych prác jednotlivých prevádzkových súborov s lehotami ich odovzdania a dokončenia stavebných prác a s lehotami odovzdania a prevzatia stavebných objektov,
- prerušenia prevádzky pri modernizáciách, rekonštrukciách a rozšírení prevádzkovaných stavieb,
- komplexných skúšok podľa jednotlivých prevádzkových súborov (celkov) s lehotami ich odovzdania a prevzatia,
- časového priebehu skúšobnej prevádzky s termínmi (lehotami) na uvedenie stavby, prípadne jej častí do prevádzky (užívania),
- uvedenia staveniska do pôvodného alebo dohovoreného stavu s termínom (lehotou) spätného odovzdania staveniska investorovi.
3.3
Časové rozvrhnutie
- finančných objemov (celkove a z toho stavebnej a technologickej časti stavby podľa jednotlivých rokov),
- potrieb hlavných materiálov v členení podľa odseku 3.2,
- príchodu a odchodu pracovníkov na uskutočňovanie stavebnej časti stavby a na montáž technologického zariadenia ako podklad pre zabezpečenie potrebného rozsahu sociálneho zariadenia staveniska.
4.
Spôsob a rozsah spracovania plánu organizácie výstavby pri záväzných, prípadne centralizovaných stavbách upravuje príloha č. 16 vyhlášky.
G.
Doklady
- výpis z protokolu o schválení projektovej úlohy,
- územné rozhodnutie o umiestnení stavby,
- údaje o výsledkoch prerokovania úvodného projektu s príslušnými orgánmi a organizáciami, ako aj s dodávateľmi podľa § 37 a 38, prípadne podľa § 39 vyhlášky,
- údaje o prerokovaní možnosti používať trvalé objekty pre potreby zariadenia staveniska s organizáciou, ktorá zabezpečuje (obstaráva) zariadenie staveniska, so správcami týchto objektov a s investorom,
- o možnosti používať určené dopravné trasy a využívať dislokované plochy,
- o možnosti využívať zdroje vody a energií pre výstavbu,
- o možnosti využiť vykladaciu stanicu ČSD,
- o prerokovaní plánu organizácie výstavby s dodávateľmi investora podľa § 38, prípadne § 39 vyhlášky.
PRÍLOHA č. 10
ÚVODNÝ PROJEKT STAVBY KOMPLEXNEJ BYTOVEJ VÝSTAVBY
Úvodný projekt má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Súhrnné riešenie stavby
C.
Stavebná časť
D.
Technologická časť
E.
Rozpočtová časť
F.
Plán organizácie výstavby
G.
Doklady
A.
Sprievodná správa
obsahuje najmä:
- kópiu evidenčného listu,
- východiskové podklady, na základe ktorých bol úvodný projekt vypracovaný,
- prehľad usporiadania úvodného projektu,
- členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty, prípadne na ich ucelené časti,
- dodávateľský systém s uvedením vyšších a ďalších rozhodujúcich dodávateľov,
- plnenie podmienok, ktoré vyplynuli zo schválenia projektovej úlohy.
B.
Súhrnné riešenie stavby
1.
Ekonomické hodnotenie
spracúva sa podľa prílohy č. 2 časti A bodu 3 primerane k vyššiemu stupňu technicko-ekonomickej vyjasnenosti riešenia, najmä pokiaľ ide o nároky na dovoz z nesocialistických krajín.
2.
Súhrnná technická správa
objasňuje celkové riešenie stavby a obsahuje najmä:
- zásady celkového technicko-ekonomického, urbanistického, architektonického, technického a výtvarného riešenia stavby a začlenenia stavby v území,
- základné údaje
- bytového fondu,
- objektov občianskeho vybavenia,
- objektov technického vybavenia,
- prehľad použitých typových podkladov, opakovateľných projektov, ostatných opakovaných projektov a projektových podkladov,
- zdôvodnenie odchýlok riešenia od podmienok určených vo východiskových podkladoch, najmä od podmienok, ktoré vyplynuli zo schvaľovacieho konania projektovej úlohy, a požiadaviek obsiahnutých v dokladoch o prerokovaní v priebehu spracovania úvodného projektu,
- zhodnotenie staveniska s odkazom na výber staveniska, zhodnotenie a výsledky prieskumov a dôsledky vyplývajúce z prieskumov pre riešenie stavby,
- opis asanácií a súpis asanovaných objektov,
- údaje o použitých geodetických podkladoch a o vytyčovacej sieti a návrh ochrany geodetických bodov,
- rozmiestnenie vytyčovacích bodov, ich stabilizáciu a ochranu,
- opis spôsobu pripojenia stavby na dopravný systém, zásady riešenia dopravy a územia stavby,
- spôsob zásobovania stavby energiami a zásady technického riešenia rozvodov (varenie v bytoch: plyn - elektrina, príprava teplej vody, spôsob vykurovania),
- spôsob zabezpečenia televízneho príjmu,
- opis pripojenia stavby na všetky druhy inžinierskych, energetických a spojových sietí s uvedením bilancií potreby vo vzťahu k výsledkom prieskumu a k doterajším zariadeniam a so zásadami riešenia,
- hlavné zásady výškovej úpravy staveniska s bilanciou zemných prác a rozvozov, s určením miesta ťažby (zemníkov) a depónií a s údajmi o hospodárení s ornicou,
- zásady úprav územia stavby, rekultivácie a sadových úprav včítane zariadenia ihrísk každého druhu, riešenia hlukových bariér a pod.,
- zásady navrhovaného verejného osvetlenia,
- vplyv stavby na životné prostredie a naopak, opis ochranných pásem každého druhu včítane opatrení na ich správnu funkciu a využitie,
- údaje o súvisiacich investíciách a o spôsobe ich zabezpečenia,
- riešenie stavby z hľadiska ochrany proti hluku z cestnej, železničnej, leteckej dopravy, prípadne z iných zdrojov,
- opis technického riešenia stavby z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a bezpečnosti práce a technických zariadení,
- opis riešenia protikoróznej ochrany podzemných kovových zariadení,
- údaje o riešení stavby z hľadiska tepelnotechnických podmienok a spotreby energie na vykurovanie,
- údaje o osvetlení a oslnení,
- opis riešenia zariadení CO,
- údaje o požiarnej ochrane, najmä
- celkové riešenie vonkajšieho protipožiarneho zabezpečenia objektov celej stavby,
- riešenie požiarnej ochrany všetkých atypických bytových objektov, objektov občianskeho a technického vybavenia,
- súpis použitých typových podkladov, opakovateľných projektov a katalógovej dokumentácie, ktorých súčasťou je technická správa požiarnej ochrany s odkazom na ich schválenie a platnosť.
3.
Výkresy
3.1
Celková situácia stavby (zastavovací plán), vypracovaná spravidla v mierke 1 :1000 alebo 1 : 500, ktorá obsahuje najmä:
- polohové a výškové vyznačenie všetkých doterajších základných prostriedkov (najmä podzemných inžinierskych sietí a iných zakrytých zariadení) podľa dokumentácie poskytnutej ich správcami; označenie chránených stavebných aj prírodných objektov,
- navrhované zastavanie včítane pripojenia na pozemné a inžinierske objekty s vyznačením podchodov pod komunikáciami; úpravu staveniska včítane demolícií; možnosti rozšírenia,
- základné rozmery určujúce veľkosť navrhovaného zastavania a jeho polohu na pozemku (vo vzťahu k polohovým a výškovým bodovým poliam, k osiam trás komunikácií a pod.),
- vyznačenie parkových plôch a zelene, komunikácií pre peších, ihrísk a drobnej architektúry,
- vyznačenie výškových kót prvých podlaží stavebných objektov a upraveného terénu,
- vyznačenie ochranných pásem hygienických a bezpečnostných vzdialeností,
- svetové strany, smer a frekvenciu prevládajúcich vetrov,
- vyznačenie výsledkov prieskumu staveniska (sondy, podzemná voda, inundačné, podkopané a zosuvné územie), pokiaľ nie je uvedené na osobitných výkresoch,
- vyznačenie hlukových pásem (cestnej, železničnej a leteckej dopravy), ako aj vyznačenie náletových kužeľov,
- názvy priľahlých doterajších priestorov (ulíc, námestí a pod.),
- legendu jednotlivých objektov,
- vyznačenie hranice stavby- pozemky na trvalé užívanie, ktoré sú zahrnuté do bilancie plôch podľa THU,
- situačné vyznačenie riešenia požiarnej ochrany v rozsahu stavby.
3.2
Koordinačný výkres s vyznačením pozemných a inžinierskych objektov, prípadne prevádzkových súborov, všetkých sietí a rozvodov, prípadne s riešením spôsobu ich križovania a s vyznačením sond hydrogeologického prieskumu a hranice staveniska.
3.3
Návrh vytyčovacej siete obsahujúci aj údaje, ktoré v spojení s celkovou situáciou stavby, prípadne s koordinačným výkresom jednoznačne určujú polohu všetkých navrhovaných stavebných objektov.
Poznámka: Výkres podľa odseku 3.3 možno spojiť s celkovou situáciou stavby alebo s koordinačným výkresom.
C.
Stavebná časť
spracúva sa pre jednotlivé stavebné objekty; zahŕňa prípadne aj dokumentáciu podľa prílohy č. 9 časti C bodu 2.
1.
Pozemné typové objekty
1.1
Architektonické a stavebné riešenie
1.1.1
Technická správa
obsahuje najmä:
- účel objektu,
- zásady funkčného, technického, architektonického a výtvarného riešenia,
- stavebnú sústavu,
- pri bytových domoch čísla objektov a typy použitých sekcií,
- pri objektoch základného občianskeho vybavenia sa uvedú použité typy objektov,
- účelové jednotky, úžitkovú plochu (obstavaný priestor),
- štandardné vybavenie bytov,
- nadštandardné vybavenie bytov,
- zhrnutie výsledkov prieskumných prác,
- spôsob založenia objektu,
- ochranu objektu proti negatívnym vplyvom,
- stručný opis technického vybavenia objektu (zdravotná technika, vykurovanie, vetranie, klimatizácia, osvetlenie, akustické podmienky a pod.),
- zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,
- bezpečnosť práce a technických zariadení,
- požiarnu ochranu,
- energetickú bilanciu,
- využitie typových podkladov a výsledky prerokovania prípadných odchýlok od typových podkladov,
- opakovane použité projekty objektov,
- použité projektové podklady.
1.1.2
Výkresová časť
Pri použití typových podkladov, katalógovej dokumentácie a opakovateľných bytových objektov, objektov občianskej a technickej vybavenosti sa k úvodnému projektu prikladá:
- základný výkres,
- výkresy nemennej časti,
- výkresy meniteľnej časti.
1.1.2.1
Základný výkres (mierka minimálne 1 : 500)
Schéma skladby objektu zo sekcií alebo dilatačných častí dokumentujúca vzťahy a väzby vnútri zostavy s uvedením:
- základných kót sekcií (dilatačných častí) a celkových kót objektu,
- označenia použitých sekcií (pavilónov),
- jednoznačného vyznačenia polohy objektu,
- kóty výšky prvého podlažia,
- kóty výšky vstupov,
- výšok pôvodného a upraveného terénu v rohoch objektu,
- čiastkového rezu od úrovne založenia minimálne po úroveň prvého podlažia, znázorňujúceho osadenie objektu do terénu,
- pri bytových objektoch tabuliek uvádzajúcich počet bytov, ich kategórie a plochy podľa THU,
- výšok a miest vstupov prípojok (kolektorov).
1.1.2.2
Výkresy nemennej časti (mierka minimálne 1 : 200) z typového podkladu, opakovateľných projektov alebo z katalógovej dokumentácie (prikladajú sa iba k prvému objektu stavby).
1.1.2.3
Výkresy meniteľnej časti (mierka minimálne 1 : 200) zahŕňajú riešenie meniteľných častí v podmienkach staveniska.
Základy
Výkres vyjadruje systém založenia a tvary základových konštrukcií s uvedením:
- základných kót rozmerov objektu,
- rozmerov rozhodujúcich konštrukcií,
- kót pôvodného a upraveného terénu v rohoch objektu,
- údaja o hladine spodnej vody,
- opatrenia na zníženie hladiny spodnej vody,
- izolácií proti vode alebo zemnej vlhkosti,
- priebehu ležatej kanalizácie so zakreslením revíznych šácht,
- miesta vstupu a výšok prípojok,
- poznámok, v ktorých sa uvedú ďalšie potrebné údaje (agresivita, vplyvy starej zástavby a asanovaných objektov na zakladanie).
Rez zostavou
dokumentuje výškové vzťahy medzi jednotlivými pavilónmi v zostave a osadenie celkovej zostavy v teréne s uvedením
- výškových kót jednotlivých podlaží,
- výškovej kóty prvého podlažia včítane nadmorskej výšky,
- výškových kót ríms, hrebeňov.
Pohľady
- schematický výkres navrhnutej zostavy s uvedením základných povrchových úprav, farebného riešenia (v poznámke).
Ďalšie výkresy
dokumentujú meniteľnú časť objektu.
1.2
Technické zariadenia objektov
Dokumentácia nemennej časti:
Pri využití typových podkladov, katalógovej dokumentácie a opakovateľných projektov výkresy technických zariadení objektov - nemennej časti - sa neprikladajú.
Dokumentácia meniteľnej časti
1.2.1
Zdravotnícka technika a požiarny vodovod
Technická správa obsahuje:
- bilanciu potreby vody s údajmi o tlaku,
- bilanciu potreby teplej úžitkovej vody,
- bilanciu plynu s údajmi o tlaku,
- bilanciu energie na varenie,
- podmienky pripojenia na vonkajšie siete.
Výkresy
Do pôdorysu (obvykle prvého podzemného podlažia) sa schematicky zakreslia ležaté rozvody aj so strojovým zariadením.
Zoznam hlavných zariadení
uvádza sa súhrnne za stavebný objekt s udaním základných plánovacích údajov a počtov jednotiek.
1.2.2
Vykurovanie
Technická správa obsahuje:
- bilanciu potrieb tepla,
- systém vykurovania a prípravy teplej a úžitkovej vody,
- médium, parametre,
- možnosti a spôsob pripojenia na rozvod,
- systém regulácie.
Výkresy
Do pôdorysu (obvykle prvého podzemného podlažia) sa schematicky zakreslia rozvody.
Zoznam hlavných zariadení
uvádza sa súhrnne za stavebný objekt s udaním základných plánovacích údajov a počtov jednotiek.
1.2.3
Vzduchotechnické zariadenia
Technická správa obsahuje:
- opis prevádzky, základné údaje a charakteristiku zariadení,
- východiskové parametre na výpočet zariadení,
- stručné zdôvodnenie zvolených výkonov,
- regulačný systém,
- potreby energie.
Výkresy
prikladajú sa, len pokiaľ dochádza k zmene alebo návrhu zariadení v meniteľnej časti.
Zoznam hlavných zariadení
uvádza sa súhrnne za stavebný objekt s udaním základných plánovacích údajov a počtov jednotiek.
1.2.4
Umelé osvetlenie a vnútorné silnoprúdové rozvody Dokumentácia sa spracúva podľa prílohy č. 9 časti D ods. 1.6.
1.2.5
Vnútorné slaboprúdové rozvody
Technická správa:
- opis a zdôvodnenie koncepcie riešenia včítane väzby na jednotnú telekomunikačnú sieť (telefón, rozhlas po drôte, rozvod rozhlasového a televízneho signálu),
- spôsob uzemnenia v nadväznosti na pôdne podmienky.
Výkresy
- výkres strechy so zakresleným umiestnením anténového systému, zosilňovačov a rozbočovačov, prepojenie rozvodu televíznej a rozhlasovej antény (STA),
- pri káblových rozvodoch STA sa prepojenie zariadení STA zakreslí v pôdoryse (obvykle prvého podzemného podlažia).
Zoznam hlavných zariadení
uvádza sa súhrnne za stavebný objekt s udaním základných plánovacích údajov a počtov jednotiek.
1.2.6
Bleskozvody
Technická správa obsahuje:
- stručný opis zbernej sústavy,
- stručný opis uzemňovacej sústavy,
- opis miestnych uzemňovacích podmienok.
Výkresy sa neprikladajú.
1.2.8
Ostatné zariadenia (ktoré sú súčasťou stavebného objektu)
Dokumentácia obsahuje technickú správu, výkresy a zoznam hlavných zariadení.
2.
Pozemné objekty individuálne riešené
2.1
Architektonické a stavebné riešenie
2.1.1
Technická správa sa spracúva podľa bodu 1.1.1.
2.1.2
Výkresová časť
Základy
Výkres vyjadruje systém založenia a tvary základových konštrukcií s uvedením:
- základných kót rozmeru objektu,
- rozmeru rozhodujúcich konštrukcií,
- výškových kót pôvodného a upraveného terénu v rohoch objektu,
- údaja o hladine spodnej vody,
- opatrenia na zníženie hladiny spodnej vody,
- izolácií proti vode alebo zemnej vlhkosti,
- priebehu ležatej kanalizácie so zakreslením revíznych šácht a priebehu kanálov,
- miesta vstupu a výšok prípojok,
- poznámky, v ktorej sa uvedú ďalšie potrebné údaje (agresivita, vplyvy starej zástavby a asanovaných objektov na zakladanie a pod.).
Výkresy podlaží
vyjadrujú architektonické a stavebné riešenie v použitom konštrukčnom systéme. Obsahujú:
- základné rozmery,
- modulovú sieť,
- rozhodujúce rozmery miestností a hlavných konštrukcií,
- označenie miestností,
- legendu s uvedením plôch miestností, konštrukcií podláh, rozsah obkladov stien a prostredia,
- zakreslenie zariaďovacích predmetov,
- výškovú kótu podlaží,
- jednoznačné vyznačenie polohy objektu (pri prvom nadzemnom podlaží),
- poznámku, v ktorej sa uvedú ďalšie potrebné údaje.
Rez
Obvykle priečny rez vedený schodišťom (prípadne ďalšie rezy potrebné na objasnenie). Obsahuje:
- schematické vyznačenie nosných konštrukcií včítane rezov základovými konštrukciami,
- výškové kóty jednotlivých podlaží, ríms, hrebeňov, vstupov, pôvodného a upraveného terénu,
- základné kóty hlavných konštrukcií,
- nadmorskú výšku prvých podlaží,
- hladinu spodnej vody.
Pohľady
s udaním druhu a akosti povrchových úprav a farebného riešenia (v poznámke):
- výškové kóty pôvodného a upraveného terénu.
Doplnkové výkresy
- schematický výkres skladby konštrukcií, prípadne s vyznačením zariadení,
- perspektívy, panoramatické pohľady spracúvajú sa pri náročných sekciách podľa významu objektu a miesta.
2.2
Technické zariadenia objektov
2.2.1
Zdravotnícka technika, požiarny vodovod
Technická správa obsahuje:
- bilanciu potreby vody s údajmi o tlaku,
- bilanciu potreby teplej úžitkovej vody,
- množstvo splaškov,
- bilanciu plynu s údajmi o tlaku,
- bilancii energie na varenie,
- podmienky pripojenia na vonkajšie siete,
- prevádzkové podmienky.
Výkresy
Do pôdorysu (obvykle prvého podzemného podlažia) sa schematicky zakreslia ležaté rozvody aj so strojovým zariadením (zariaďovacie predmety sú zakreslené v architektonickom a stavebnom riešení).
Zoznam hlavných zariadení
uvádza sa súhrnne za stavebný objekt s udaním základných plánovacích údajov a počtov jednotiek.
2.2.2
Vykurovanie
Technická správa obsahuje:
- bilanciu potreby tepla,
- systém vykurovania a prípravy teplej
- a úžitkovej vody,
- médium, parametre,
- možnosti a spôsob pripojenia na rozvod, systém regulácie.
Pri objektoch technickej vybavenosti (kotolní, odovzdávacích staníc) technická správa ďalej obsahuje:
- hodinovú a ročnú bilanciu potrieb tepla, včítane grafického spracovania,
- hodinovú a ročnú bilanciu potrieb paliva, pomocných energií a surovín,
- dimenzovanie všetkého strojového zariadenia (kotlov, čerpadiel, boilerov, výmenníkov, poistných zariadení a pod.),
- dimenzovanie komínov, prípadne ďalšie výpočty (úlet popolčeka a pod.),
- uvedenie základných údajov vyplývajúcich z ČSN a z ďalších predpisov dôležitých na prerokovanie bezpečnosti práce a technických zariadení (tlakové a teplotné pomery, rozdelenie tepelného výkonu a pod.),
- určenie počtu pracovných síl,
- zásady regulácie a merania,
- zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie, o bezpečnosť práce a technických zariadení a o požiarnu ochranu.
Výkresy
Do pôdorysu (obvykle prvého podzemného podlažia) sa schematicky zakreslia rozvody (rozmiestnenie vykurovacej plochy je zakreslené v architektonickom a stavebnom riešení).
Pri objektoch technickej vybavenosti (kotolniach a odovzdávacích staniciach) výkresy ďalej obsahujú:
- pôdorys vyjadrujúci riešenie a priestorové rozmiestnenie strojového zariadenia vo vzťahu k stavebným konštrukciám s uvedením kót, najmä rozmerov, ktoré sa musia dodržať z hľadiska umiestnenia zariadení a bezpečnosti prevádzky,
- potrebné rezy (s obdobnými údajmi),
- dispozičnú schému vyznačujúcu vzájomné prepojenie všetkých strojov a zariadení včítane meracích a regulačných obvodov.
Zoznam hlavných zariadení uvádza sa súhrnne za stavebný objekt s udaním základných plánovacích údajov a počtov jednotiek.
2.2.3
Vzduchotechnické zariadenia
Technická správa obsahuje:
- opis prevádzky, základné údaje a charakteristiku zariadení,
- východiskové parametre pre výpočet zariadení,
- dimenzovanie strojového zariadenia,
- stručné zdôvodnenie zvolených výkonov,
- regulačný systém,
- údaje pre potrebné stavebné opatrenia,
- potreby energie,
- základné údaje pre prerokúvanie bezpečnosti práce a technických zariadení a starostlivosti o životné prostredie včítane ochrany proti hluku.
Výkresy
- pôdorys vyjadruje riešenie a priestorové umiestnenie strojového zariadenia a potrubia vo vzťahu k stavebným konštrukciám s uvedením kót, najmä rozmerov, ktoré sa musia dodržať z hľadiska umiestnenia zariadení a bezpečnosti prevádzky,
- vyznačenie priestorových nárokov na zvislé trasy potrubí.
Zoznam hlavných zariadení
uvádza sa súhrnne za stavebný objekt s udaním základných plánovacích údajov a počtov jednotiek.
2.2.4
Umelé osvetlenie a vnútorné silnoprúdové rozvody
Dokumentácia sa spracúva podľa prílohy č. 9 časti D ods. 1.6.1.
2.2.5
Vnútorné slaboprúdové rozvody
Technická správa obsahuje:
- opis a zdôvodnenie koncepcie riešenia včítane väzby na jednotnú telekomunikačnú sieť (telefón, rozhlas po drôte, rozvod rozhlasového a televízneho signálu),
- stručný opis trás; pri zložitých zariadeniach tabelárne vyjadrenie rozsahu (väzba pobočiek na prehľad miestností),
- spôsob uzemnenia v nadväznosti na pôdne podmienky.
Výkresy
- schéma rozvodov s pripojením na jednotnú telekomunikačnú sieť (ústredne, zosilňovače a pod.),
- dispozícia so zakreslenými hlavnými združenými trasami s vyznačením ústrední, prípadne pobočkových zariadení (rozmiestnenie vývodov, prípadne prístrojov).
Zoznam hlavných zariadení
uvádza sa súhrnne za stavebný objekt s udaním základných plánovacích údajov a počtov jednotiek.
2.2.6
Bleskozvody
Technická správa obsahuje:
- stručný opis zbernej sústavy,
- stručný opis uzemňovacej sústavy,
- opis miestnych uzemňovacích podmienok.
Výkresy
spracúvajú sa samostatne len pri zložitých sústavách, uzemňovacie elektródy sa zakreslia do pôdorysu (obvykle prvého podzemného podlažia).
Zoznam hlavných zariadení
spracúva sa len pri zložitých zariadeniach s atypickým materiálom, uvádza sa súhrnne za stavebný objekt s udaním základných plánovacích údajov a počtov jednotiek.
2.2.7
Meranie a regulácia (kotolne, odovzdávacie stanice, vzduchotechnické zariadenia)
Technická správa obsahuje:
- stručný opis jednotlivých okruhov s opisom funkcií,
- charakteristické údaje meraných a regulovaných médií,
- charakteristiku prevádzky a prostredia.
Výkresy
- dispozícia strojov a zariadení s vyznačením meraných a regulovaných miest v nadväznosti na hlavný rozvádzač
- rozvodňu (jednočiarové prepojenie),
- dispozícia dozorní, rozvádzačov, prístrojových skríň s udaním hlavných rozmerov.
Zoznam hlavných zariadení
uvádza sa súhrnne za stavebný objekt s udaním základných plánovacích údajov a počtov jednotiek.
2.2.9
Ostatné zariadenia
ako chladenie, zabezpečovacie zariadenie, požiarna signalizácia a iné. Dokumentácia obsahuje technickú správu, výkresy a zoznam hlavných zariadení.
3.
Inžinierske objekty technického vybavenia, najmä:
- komunikácie (vozidlové, pre peších, prevádzkové priestranstvá, odstavné stojiská),
- plošné objekty (príprava územia, terénne úpravy, verejná zeleň, ihriská),
- inžinierske siete (vodovod, kanalizácia, plynovod, tepelné rozvody, kolektory),
- vonkajšie silnoprúdové rozvody,
- verejné osvetlenie,
- vonkajšie oznamovacie rozvody,
- ostatné inžinierske objekty.
Dokumentácia sa spracúva podľa prílohy č. 9 časti D ods. 2.
4.
Špecifikácia dodávok s dlhou dodacou lehotou
Špecifikácia dodávok a prác, ktoré treba vzhľadom na ich dodacie lehoty a plánovanú lehotu výstavby vopred zabezpečiť. Špecifikáciu odovzdá generálny projektant investorovi v dohodnutom rozsahu a termíne.
Poznámka: Výkresy (v stavebnej časti) sa môžu priložiť v inej mierke, ako je uvedené, musí sa však dodržať podmienka ich čitateľnosti.
PRÍLOHA č. 11
PRÍLOHA č. 12
VZORY TLAČÍV NA ZOSTAVOVANIE PREPOČTU, SÚHRNNÉHO ROZPOČTU A KONTROLNÉHO ZOSTAVENIA ROZPOČTOVÝCH NÁKLADOV A VYSVETLIVKY K NIM
I.
Vysvetlivky k tlačivu č.1
1.
Skladba a forma tlačiva je záväzná a nesmie sa meniť. Pri spracovaní celkových nákladov stavby na počítači sa môže použiť výstup z počítača za predpokladu, že obsah a štruktúra výstupu sú zhodné s tlačivom č. 1.
2.
Tlačivo sa vypĺňa:
a)
pri spracovaní projektovej úlohy ako prepočet (A),
b)
pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu ako súhrnný rozpočet (B),
c)
pri výkone autorského dozoru ako kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov (C), (§ 63 ods. 1 vyhlášky).
3.
Všetky náklady sa v tlačive uvádzajú v tisícoch Kčs zaokrúhlene na celé tisíce bez desatinných miest.
4.
Vyšrafované okienka v tlačive sa nevypĺňajú; do súčtu jednotlivých stĺpcov (r. 33, st. c až h) sa započítavajú iba sumy uvedené v hrubo orámovaných okienkach.
5.
Stĺpce c, d, e obsahujú náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby. V stĺpci c sa uvádzajú rozpočtové náklady stavebnej časti, v stĺpci d sa uvádzajú rozpočtové náklady technologickej časti (§ 34 vyhlášky). Platí, že c + d = e.
6.
Stĺpec f obsahuje náklady zahŕňané do základných prostriedkov; proti súčtu stĺpca e sú rozšírené o náklady na projektové a prieskumné práce (hl. I) a iné investície (hl. IX). V hlavách II- VIII platí, že e = f.
7.
Stĺpec g obsahuje náklady uhrádzané z investičných prostriedkov; proti súčtu stĺpca f sú rozšírené o náklady uhrádzané z investičných prostriedkov, ale nezahŕňané do základných prostriedkov (hl. X). V hlavách I- IX platí, že f = g.
8.
Stĺpec h obsahuje celkové náklady stavby. Proti súčtu stĺpca g zahŕňa navyše náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov (hl. IX). V hlavách I- X platí, že g = h.
9.
Jednotlivé riadky tlačiva sa vypĺňajú takto: Riadok 1 - nehodiace sa názvy sa prečiarknu.
Ďalej sa uvedie názov a miesto stavby zhodne s údajmi v registračnom liste;137) pri stavbách s rozpočtovými nákladmi do2 mil. Kčs sa údaje uvedú zhodne s údajmi v prípravnej dokumentácii. Archívnym číslom sa rozumie číslo, pod ktorým tlačivo archivuje investor (pri prepočte) alebo generálny projektant (súhrnný rozpočet, kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby).
Riadok 2 - uvedie sa identifikačné číslo investora podľa Jednotného číselníka organizácií v ČSSR vydaného Federálnym štatistickým úradom (údaj v st. A - číslo položky organizácie Jednotného číselníka).
Riadok 3 - uvedie sa registračné číslo stavby;137) pri stavbách s rozpočtovými nákladmi do 2 mil. Kčs sa nevypĺňa.
Riadok 4 - uvedie sa názov kraja a okresu miesta stavby; kód kraja a okresu sa uvedie podľa úpravy Federálneho štatistického úradu z 9. júna1978 č. 1793/78-032-918, ktorou sa upravuje číselné označovanie krajov a okresov v ČSSR (uverejnenej v Spravodajcovi ústredných štatistických orgánov čiastka 7-8/1978).
Riadok 5 - uvedie sa názov a kód odvetvia podľa „jednotnej klasifikácie odvetví národného hospodárstva" vydanej vyhláškou Federálneho štatistického úradu č. 113/1972 Zb. a na základe úpravy Federálneho štatistického úradu z 8. marca 1979 č. 876/79-032-331, ktorou sa mení a dopĺňa jednotná klasifikácia odvetví národného hospodárstva (uverejnenej v Spravodajcovi ústredných štatistických orgánov v čiastke 5/1979).
Riadok 6 - charakter stavby sa uvedie buď ako nová stavba, modernizácia, alebo rekonštrukcia.137)
Riadok 7 - uvedie sa kontrolný súčet číselných znakov z riadkov 2 až 6.
Riadok 8 - obsahuje náklady na projektové a prieskumné práce zahŕňané do plánu projektových prác a uhrádzané z investičných prostriedkov.
Riadok 9 - obsahuje súčet rozpočtových nákladov všetkých prevádzkových súborov a zásadne sa vypĺňa iba v stĺpci d; ak súčasťou prevádzkových súborov sú stavebné práce, uvedú sa náklady na ne v stĺpci d. Platí, že d = e = f = g = h.
Riadok 10, 11, 12 - údaj uvedený v riadku 9 stĺpci d sa v súhrnnom rozpočte rozčlení
- na dodávky rozpočtované v samostatných špecifikáciách vč. mimostaveniskovej dopravy (r. 10),138)
- na montážne práce- základné rozpočtové náklady (r. 11),
- na doplnkové rozpočtové náklady (r. 12).139) V prepočte (A) sa nemusia doplnkové náklady uvádzať samostatne v riadku 12. Platí, že r. 10+11+12=9.
Ak súčasťou prevádzkových súborov sú stavebné práce vykázané v stĺpci d, uvedú sa základné rozpočtové náklady týchto prác v riadku 11 stĺpci d a doplnkové rozpočtové náklady v riadku 12 stĺpci d.
Riadok 13 - obsahuje súčet rozpočtových nákladov na všetky stavebné objekty. Zásadne sa vypĺňa údaj len v stĺpci c; ak súčasťou, prípadne príslušenstvom stavebných objektov sú aj stroje a strojové zariadenia, uvedú sa taktiež v stĺpci c. Platí, že c=e=f=g=h.
Riadok 14,15 - údaj v riadku13 stĺpci c sa v súhrnnom rozpočte rozčlení
- na základné rozpočtové náklady (r. 14),
- na doplnkové rozpočtové náklady (r. 15).140)
Platí, že riadky 14+15= riadok 13. Ak súčasťou stavebných objektov sú stroje a zariadenia vykázané v stĺpci c, uvedú sa ich základné rozpočtové náklady včítane nákladov na mimostaveniskovú dopravu a montáž v riadku 14 stĺpci c a ich doplnkové náklady v riadku 15 stĺpci c.
Riadok 16 - náklady na stroje, zariadenia, náradie a inventár investičnej povahy, ktoré nie sú súčasťou nákladov prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, sa v tomto riadku uvádzajú iba v stĺpci d. Platí, že d = e = f = g = h.
To neplatí pri stavebných objektoch v komplexnej bytovej výstavbe (§ 34 ods. 3 vyhlášky), ktorých náklady sa uvádzajú v stĺpci c. Platí, že c = e = f = g = h.
Riadok 17 - Náklady na umelecké diela tvoriace neoddeliteľnú súčasť stavieb sa uvádzajú len v stĺpci c. Platí, že c = e = f = g = h.
Riadok 18 až 25 - obsahuje všetky vedľajšie rozpočtové náklady na stavbu. Ich súčet v riadku 18 je rozvedený podľa druhu v riadkoch 19 až 25, a to v členení na stavebnú (st. c) a technologickú (st. d) časť podľa vecnej príslušnosti k rozpočtovým nákladom prevádzkových súborov a stavebných objektov.
Riadky 23 až 25 sú vyhradené pre vedľajšie náklady, ktorých druh a právny dôvod sa môže novo určiť. Platí, že súčet riadkov 19 až 25 sa vždy rovná riadku 18; v riadku 18 platí, že stĺpec c + d = e = f = g = h.
Riadok 26 - obsahuje ostatné rozpočtové náklady neuvedené v iných hlavách; podľa vzťahu k stavebnej alebo technologickej časti stavby sa tieto náklady uvádzajú v stĺpci c alebo d. Platí, že c+d=e=f=g=h.
Riadok 27 - obsahuje rezervu rozdelenú na stavebnú (st. c) a technologickú (st. d) časť. Platí, že c+d=e=f=g=h.
Riadok 28 - obsahuje náklady na iné investície nezahŕňané do plánu investičnej výstavby, ale zahŕňané do základných prostriedkov. Platí, že f=g=h.
Riadok 29 - obsahuje náklady uhrádzané z investičných prostriedkov, nezahŕňané do základných prostriedkov. Platí, že g=h.
Riadok 30 - z celkovej sumy nákladov uvedenej v riadku 29 sa v riadku 30 stĺpci g samostatne uvádzajú príspevky iným investorom.
Riadok 31 - obsahuje v stĺpci h všetky rozpočtové náklady stavby uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov.
Riadok 32 - z nákladov uvedených v riadku 31 sa samostatne uvádzajú v riadku 32 stĺpci h samostatnou položkou celkové náklady na kompletizačnú činnosť.
Riadok 33 - obsahuje vo všetkých stĺpcoch (c až h) súčet súm uvedených v hrubo orámovaných okienkach.
Riadok 34 - uvádza meno a podpis spracovateľa, názov a sídlo organizácie spracovateľa a dátum vypracovania.
Riadok 35 - uvádza údaje o generálnom projektantovi, investorovi a o schvaľujúcom orgáne a o dni schválenia; určuje spôsob podpisu štatutárnym orgánom.
Riadok 36 - evidenčne uvádza náklady na predmety získané po vyriešení plánu rozvoja vedy a techniky, ktoré sa do základných prostriedkov prevádzajú bezplatne.
Riadok 37 - uvádza náklady na dovoz v členení na dovozy zo SK a NSK, a to z hláv I až XI, z hláv II a IV a z hlavy III. Náklady na dovoz v hl. II, III a IV nezahŕňajú úroky, ktoré patria do hl. XI.
II.
Vysvetlivky k tlačivu č. 2
1.
Skladba a forma tlačiva sa môže meniť len so súhlasom Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj. Pri spracovaní nákladov obsiahnutých v tlačive č. 2 na počítači sa môže použiť výstup z počítača za predpokladu, že obsah a štruktúra výstupu sú zhodné s tlačivom č. 2, a môžu sa meniť len so súhlasom Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj.
2.
Tlačivo sa vypĺňa pri všetkých stavbách, s výnimkou stavieb komplexnej bytovej výstavby,
a)
pri spracovaní projektovej úlohy ako rekapitulácia k prepočtu (A);
b)
pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu ako rekapitulácia nákladov k súhrnnému rozpočtu (B);
c)
pri výkone autorského dozoru ako rekapitulácie nákladov ku kontrolnému zostaveniu rozpočtových nákladov stavby (C), (§ 63 ods. 1 vyhlášky).
3.
Podkladom pre zostavenie rekapitulácie nákladov sú prepočty, rozpočty a odbytové rozpočty prevádzkových súborov, stavebných objektov, rozpočty ostatných výrobkov a výkonov.
4.
Nehodiace sa názvy v tlačive sa prečiarknu.
5.
V záhlaví sa uvedie názov, miesto stavby, registračné číslo stavby a identifikačné číslo investora podľa tlačiva č. 1.
6.
Všetky náklady stavby sa v rekapitulácii k prepočtu uvádzajú v tisícoch Kčs bez desatinných miest. Rozpočtové náklady v rekapituláciách k súhrnnému rozpočtu a ku kontrolnému zostaveniu sa uvádzajú v tisícoch Kčs na jedno desatinné miesto. Súčty jednotlivých hláv sa však do súhrnného rozpočtu alebo kontrolného zostavenia (tlačivo č. 1) prevádzajú zaokrúhlene na celé tisíce Kčs bez desatinných miest.
7.
Ak pri spracovaní rekapitulácie k prepočtu (A) náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov nemožno podrobnejšie rozčleniť, postačí ich členenie pri prevádzkových súboroch do stĺpcov 3, 5, 8 a 9 a pri stavebných objektoch do stĺpcov 3, 8 a 9.
V súhrnnom rozpočte i v kontrolnom zostavení sa však už musia rozpočtové náklady všetkých hláv rozčleniť v plnom rozsahu.
8.
Pre každú hlavu sa v stĺpci 1 uvedú jednotlivé nákladové položky, z ktorých sa skladá celkový náklad príslušnej hlavy. Pri prevádzkových súboroch (hl. II) a stavebných objektoch (hl. III) sa uvádzajú (pred ich názvami) čísla podľa číselníka stavebných objektov a prevádzkových súborov z prílohy č. 14 smerníc Federálneho štatistického úradu 25 Iv RS (pozri poznámku 137) riadku 1 tlačiva č. 1). Pri prevádzkových súboroch a stavebných objektoch sa v stĺpci 1 uvedie ešte príslušný kód jednotnej klasifikácie priemyselných odborov a výrobkov, prípadne jednotnej klasifikácie stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy. Každá hlava sa uzavrie samostatným súčtom, ktorý sa prevádza do tlačiva č. 1.
9.
Rekapitulácia nákladov pri jednotlivých hlavách sa urobí takto:
Hlava I - náklady na projektové a prieskumné práce sa uvedú iba v stĺpci 2 v minimálnom členení
- na projektové práce,
- na prieskumné práce.
Hlava II - náklady podľa jednotlivých prevádzkových súborov sa uvedú v stĺpcoch 2 a3, ich podrobnejšie členenie v stĺpcoch 4, 5, 6, 7. Platí, že stĺpec 2=stĺpec 3, stĺpce 4+5= stĺpec 6, stĺpec 3=stĺpce 6+7.
V rekapitulácii nákladov hlavy II sa oddelene uvedú náklady dovážaných prevádzkových súborov s tým, že sa pri týchto nákladoch vyjadria v stĺpcoch 3, 4 a 5 aj ich súčty. V stĺpci 4 sa uvádzajú náklady na vlastnú dodávku dovážaného prevádzkového súboru (v cenách fco čs. hranica bez nákladov zahŕňaných do hlavy XI), v stĺpci 5 sa zaznamenajú náklady dovážaných montáží určené v tuzemskej cenovej úrovni,141) v stĺpci 3 je súčet nákladov zo stĺpcov 4 a 5. V stĺpci 2 sa potom oddelene vyjadria náklady dovážaných prevádzkových súborov včítane montáží (v cenách fco čs. hranica bez nákladov zahŕňaných do hlavy XI), a to podľa ponúk zahraničných dodávateľov, prípadne zmlúv uzavretých s nimi a aj ich súčet. V týchto prípadoch platí, že stĺpec 2 sa nerovná stĺpcu 3.142)
Hlava III - náklady podľa jednotlivých stavebných objektov sa uvedú v stĺpcoch 2 a 3, ich podrobnejšie členenie v stĺpcoch 6 a 7. Platí, že stĺpec 2=stĺpec 3, stĺpec 3=stĺpce 6+7.
V rekapitulácii nákladov hlavy III sa oddelene uvedú náklady dovážaných stavebných prác (profesií) dodávaných zahraničným dodávateľom s tým, že sa tieto náklady určia v stĺpcoch 3, 6 a 7 v tuzemskej cenovej úrovni a vyjadria sa v nich aj ich súčty; náklady stĺpca 3 sa rovnajú súčtu nákladov stĺpcov 6 a 7. V stĺpci 2 sa potom oddelene vyjadria náklady dovážaných poddodávok stavebných prác a profesií (v cenách fco čs. hranica bez nákladov zahŕňaných do hl. XI), a to podľa ponúk zahraničných dodávateľov, prípadne zmlúv uzavretých s nimi a aj ich súčet. V týchto prípadoch platí, že stĺpec 2 sa nerovná stĺpcu 3.
Hlava IV - náklady v členení podľa položiek sa uvedú iba v stĺpci 2. V rekapitulácii nákladov hlavy IV sa oddelene uvedú náklady dovážaných strojov a zariadení (v cenách fco čs. hranica bez nákladov zahŕňaných do hl. XI) s tým, že sa tieto náklady vyjadria v stĺpci 2 aj ich súčtom.
Hlava V - náklady sa členia na jednotlivé umelecké diela, a to iba v stĺpci 2.
Hlava VI
a)
vedľajšie náklady v rozčlenení podľa predpísaných druhov sa uvádzajú v stĺpcoch 8 až 15, a to na riadkoch jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rekapitulácii nákladov hláv II a III;
b)
náklady mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska v členení podľa jednotlivých objektov sa uvádzajú iba v stĺpci 3; ich základné a doplnkové rozpočtové náklady sa uvedú v stĺpcoch 6 a 7. Vedľajšie náklady týchto objektov sa uvedú v rovnakých riadkoch v stĺpcoch 8 až 15. Rekapitulácia mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska sa uzavrie súčtami v stĺpcoch 3, 6 až 15;
c)
celková rekapitulácia nákladov hlavy VI sa urobí tak, že sa najprv prevedie súčet nákladov mimoglobálnych objektov [písm. b)] zo stĺpca 3 do stĺpcov 8 a 9, potom sa prevedú súčty v stĺpcoch 8 až 15; súčet stĺpca 8 sa zapíše do stĺpca 2. Takto získané súčty tvoria jednotlivé položky rekapitulácie nákladov hlavy VI v stĺpci e na tlačive č. 1. Tieto položky sa do stavebnej a technologickej časti (stĺpce c a d tlačiva č. 1) rozvrhnú pomocou medzisúčtov jednotlivých skupín objektov zariadenia staveniska. Platí, že stĺpec 2=stĺpec 8, stĺpec 8=stĺpce 9+10+11+12+13+14+15.
Hlava VII - náklady v členení uvedenom v prílohe č. 13 podľa príslušnosti k stavebnej a technologickej časti sa uvedú v stĺpci 2.
Hlava VIII - rezerva sa uvádza v stĺpci 2.
Hlava IX - náklady v členení uvedenom v prílohe č. 13 sa uvádzajú iba v stĺpci 2.
Hlava X- náklady v členení uvedenom v prílohe č. 13 sa uvádzajú v stĺpci 2. Úhrn súm pripadajúcich na príspevky iným investorom, vykazovaný v riadku 30 tlačiva č. 1, sa zistí z údajov v stĺpci 2.
Hlava XI
a)
náklady na kompletizačnú činnosť sa uvádzajú v stĺpci 16 na riadkoch jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rekapitulácii nákladov hláv II a III. V rekapitulácii hlavy XI sa oba medzisúčty zo stĺpca 16 zapíšu do stĺpca 2;
b)
ostatné náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov v členení uvedenom v prílohe č. 13 sa uvedú aj v stĺpci 2;
c)
súčet nákladov hlavy XI v stĺpci 2 sa na tlačive č. 1 uvedie v riadku 31. Úhrn nákladov na kompletizačnú činnosť zistený z údajov v stĺpci 2 sa evidenčne vykáže samostatnou položkou v riadku 32 tlačiva č. 1.
III.
Vysvetlivky k tlačivu č. 3
1.
Skladba a forma tlačiva je záväzná a nesmie sa meniť. Pri spracovaní nákladov obsiahnutých v tlačive č. 3 na počítači sa môže použiť výstup z počítača za predpokladu, že obsah a štruktúra výstupu sú zhodné s tlačivom č. 3.
2.
Tlačivo sa vypĺňa pri stavbách komplexnej bytovej výstavby
a)
pri spracovaní projektovej úlohy ako rekapitulácia k prepočtu (A);
b)
pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu ako rekapitulácia nákladov k súhrnnému rozpočtu (B);
c)
pri výkone autorského dozoru ako rekapitulácia nákladov ku kontrolnému zostaveniu rozpočtových nákladov stavby (C), (§ 63 ods.1 vyhlášky),
3.
Podkladom pre zostavenie rekapitulácie nákladov sú prepočty, rozpočty a odbytové rozpočty prevádzkových súborov, stavebných objektov, rozpočty ostatných výrobkov a výkonov.
4.
Nehodiace sa názvy v tlačive sa prečiarknu.
5.
V záhlaví sa uvedie názov, miesto stavby, registračné číslo stavby a identifikačné číslo investora podľa tlačiva č. 1.
6.
Všetky náklady v rekapitulácii k prepočtu, súhrnnému rozpočtu a ku kontrolnému zostaveniu sa uvádzajú v tisícoch Kčs bez desatinných miest.
7.
Rekapitulácia nákladov sa zostavuje jednak podľa hláv, jednak podľa prevádzkových súborov a stavebných objektov.
8.
Celkové náklady stavby sú v rekapitulácii podľa hláv (pol. č. 1 až 12) rozčlenené šachovnicovým spôsobom (horizontálne aj vertikálne) do jedenástich hláv, pričom súhrnné údaje jednotlivých hláv musia súhlasiť s údajmi v stĺpci h tlačiva č. 1.
9.
V rekapitulácii podľa prevádzkových súborov a stavebných objektov sú náklady všetkých hláv rozvrhnuté na jednotlivé prevádzkové súbory a stavebné objekty. Súčty takto rozvrhnutých nákladov v stĺpcoch 7 až 20 musia byť totožné so sumami uvedenými v týchto stĺpcoch v rekapitulácii podľa hláv.
Poznámka: Tlačivá č. 1 až 3 predpísané vyhláškou č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb (príloha č. 12) sa používajú až do vyčerpania zásob Štatistického a evidenčného vydavateľstva tlačív.
PRÍLOHA č. 13
ČLENENIE PREPOČTU, SÚHRNNÉHO ROZPOČTU A KONTROLNÉHO ZOSTAVENIA ROZPOČTOVÝCH NÁKLADOV STAVBY
1.
Členenie prepočtu, súhrnného rozpočtu a kontrolného zostavenia rozpočtových nákladov stavby na jednotlivé hlavy a usporiadanie na tlačive č. 1 umožňujú získať potrebné podklady pre zostavenie plánov organizácií na úseku investičnej výstavby v súlade s metodickými pokynmi Štátnej plánovacej komisie na vypracovanie plánov143) a v nadväznosti na predpisy o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.144)
2.
Členenie umožňuje vyjadriť:
a)
náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby (r. 33, st. e),
b)
náklady na iné investície (r. 28, st. f),
c)
náklady zahŕňané do plánu projektových prác (r. 8, st. h),
d)
náklady zahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov (r. 33, st. f),
e)
náklady uhrádzané z investičných prostriedkov (r. 33, st. g),
f)
náklady uhrádzané z investičných prostriedkov nezahŕňané do základných prostriedkov (r. 29, st. g),
g)
náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov (r. 31, st. h),
h)
celkové náklady stavby (r. 33, st. h).
3.
Hlava I - Projektové a prieskumné práce
Zaraďujú sa náklady
a)
na projektové práce určené podľa cenníka projektových prác; ide najmä o náklady
- na činnosti generálneho projektanta stavby,
- na spracovanie úvodného (jednostupňového) projektu a vykonávacích projektov jednotlivých stavebných objektov a prevádzkových súborov,
- na výkon autorských dozorov,
- na ďalšie práce, pokiaľ prichádzajú do úvahy a vykonávajú sa v rámci projektovej dokumentácie, ako napr.
- modely pre projektové práce,
- zmeny a doplnky požadované odberateľom,
- projekty demolícií, demontáží, ak sú súčasťou stavby,
- skúšky pre projekty;
b)
na prieskumné práce vykonávané
- podľa cenníka geologických prác,
- podľa cenníka geodetických a kartografických prác; ide najmä o náklady
- na geologický prieskum potrebný na spracovanie projektovej dokumentácie,
- na geodetickú činnosť investora súvisiacu so zabezpečením projektovej dokumentácie,145)
- na geodetickú činnosť generálneho projektanta.146)
Uvádzajú sa tu aj náklady na nepoužité alternatívy projektov až do tých čias, kým príslušný orgán dá súhlas na odpis. Prevod týchto nákladov do hlavy X sa v rozpočte uskutoční pri zmene rozpočtu vykonávanej z iných (závažnejších) dôvodov.
Hlava II - Prevádzkové súbory
Zaraďujú sa náklady na stroje, zariadenia, náradie a inventár, ak zodpovedajú pojmu základných prostriedkov a ak predstavujú prevádzkový súbor, ako aj náklady na ich montáž (šéfmontáž) včítane mimostaveniskovej dopravy, doplnkových rozpočtových nákladov a nákladov stavebných prác.147) Patria sem napr. náklady na vymurovky (napr. priemyselných pecí), náklady na demontáže existujúcich prevádzkových súborov uskutočňované v súvislosti s realizáciou nových prevádzkových súborov a náklady na základné programové vybavenie automatizácie v systémoch riadenia.
Zaraďujú sa aj náklady na technologické zariadenie uhrádzané zo zdrojov na geologický prieskum, pokiaľ bude rozhodnuté, že sa stane súčasťou určitej stavby.
Hlava III - Stavebné objekty14)
Zaraďujú sa náklady na obstaranie stavebných objektov včítane všetkého materiálu a na práce zahŕňané do veľkoobchodných cien, včítane nákladov spojených s likvidáciou, prípadne s presunom existujúcich základných prostriedkov uskutočňovaným ako súčasť stavieb, včítane doplnkových rozpočtových nákladov. Nezahŕňajú sa však náklady na vypratanie likvidovaných objektov, ktoré patria do hlavy XI.
Zaraďujú sa aj náklady
- na skúšky konštrukcií a na kontrolné meranie pri realizácii stavebných objektov predpísané spracovateľom projektovej dokumentácie,
- na úpravy územia (zemné práce) súvisiace s rekultiváciou alebo s biologickou rekultiváciou,148)
- na stavebné práce uhrádzané zo zdrojov na geologický prieskum, ktoré sa po ich dokončení použijú ako základné prostriedky a stanú sa súčasťou určitej stavby.
Hlava IV- Stroje, zariadenia a inventár investičnej povahy
Zahŕňajú sa náklady na stroje, zariadenia, náradie a inventár, ak sú základnými prostriedkami a ak nie sú súčasťou prevádzkových súborov alebo stavebných objektov (napr. paletizačné vozíky, vysokozdvižné vozíky, rozličné iné dopravné prostriedky, skúšobné prístroje, meracie prístroje, prenosné prístroje na röntgenovanie zvarov, ručné brúsky, tlakové skúšačky, regály a pod.).
Do celkových nákladov sa zahŕňajú náklady na ich mimostaveniskovú dopravu, vnútrostaveniskovú dopravu, na ich osadenie a umiestnenie. Nemožno sem zaraďovať náklady na obstaranie drobných a krátkodobých predmetov.
Patria sem aj náklady na obstaranie samostatných základných prostriedkov určených do rezervy alebo na konzerváciu.149)
Hlava V - Umelecké diela150)
Zaraďujú sa náklady na umelecké diela a múzejné predmety, pokiaľ sú neoddeliteľnou súčasťou stavieb, napr. sochy, fresky, sgrafitá. Nemožno zahŕňať náklady na umelecké diela, ktoré majú povahu prenosného vybavenia a ktoré sa rozpočtujú v hl. XI.
Zaraďujú sa náklady na modely výtvarného diela vybraného na realizáciu. Stavebné práce súvisiace s osadením umeleckých diel sa do hl. V nezaraďujú.
Hlava VI - Vedľajšie náklady
Vedľajšie náklady sa určujú podľa osobitného predpisu92) a podľa prílohy č. 17 v tomto členení:
- prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska,
- územné vplyvy,
- mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy),
- ostatné.
Hlava VII - Ostatné náklady neuvedené v iných hlavách
Podľa vzťahu k stavebnej alebo technologickej časti stavby sa do stĺpcov c alebo d zaraďujú náklady
- na úhrady za patenty a licencie pre výstavbu (nie však pre budúcu výrobu alebo prevádzku),
- na vybudovanie vytyčovacej siete, na vytýčenie priestorovej polohy stavebných objektov; pri stavbách, ktorých účastníci sú povinní zabezpečiť výkon geodetických prác zodpovednými geodetmi, aj náklady na zameranie skutočného vyhotovenia stavby dodávateľom investora,151)
- na geodetickú činnosť investora pri uskutočňovaní stavby, vč. činnosti zodpovedného geodeta investora pri uskutočňovaní stavby,152)
- na vysádzanie trvalých porastov, napr. sadov, vinohradov, chmeľníc,
- na ložiskovú geológiu, pokiaľ ide o investičné náklady,
- na odlesnenie uskutočňované nestavebnou organizáciou,
- na ostatné práce a náklady inde neuvedené, pokiaľ sa uhrádzajú z investičných prostriedkov stavby a zahŕňajú sa do jej obstarávacej ceny, napr. likvidácia výbušnín, exhumácie,
- prípadne aj ďalšie náklady vzniknuté v súvislosti s realizáciou stavby alebo ustanovené osobitnými predpismi.
Hlava VIII - Rezerva
Rezerva sa určuje podľa § 49 a 55 vyhlášky.
Hlava IX - Iné investície153)
Zaraďujú sa náklady na iné investície. Sú to náklady:
- na nákup (odplatný prevod) existujúcich základných prostriedkov, pokiaľ sa nebudú likvidovať,
- na obstarávanie základných prostriedkov zo zahraničných hmotných zdrojov pre potrebu v zahraničí,
- na odvody za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe na investičnú výstavbu154) a finančné prostriedky poskytované na opatrenia na odstránenie ekonomickej ujmy,
- na odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe na zariadenie staveniska,
- na modely alebo prototypy charakteru základných prostriedkov, ktoré investor v súvislosti s využitím vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru riadne prevzal.155)
Hlava X - Náklady uhrádzané z investičných prostriedkov nezahŕňané do základných prostriedkov
Zahŕňajú sa napr.
- náklady za nepoužité alternatívy projektov (po vydaní súhlasu na ich odpis);
- náklady na zabezpečovacie a konzervačné, prípadne udržiavacie a dekonzervačné práce pri zastavení stavby, pokiaľ prídu v priebehu výstavby do úvahy;
- príspevky iným investorom včítane príspevkov na vyvolané investície u ďalších investorov156) a príspevky na infraštruktúru;
- nákup (odplatný prevod) základných prostriedkov určených na likvidáciu včítane výkupov nehnuteľností od občanov.
Hlava XI - Náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov
Zahŕňajú sa všetky náklady uhrádzané z prevádzkových prostriedkov, ktoré treba vynaložiť v súvislosti s budovanou investíciou. Sú to najmä náklady na prípravu a zabezpečenie stavby, napr.
- na organizačnú a prípravnú činnosť investora (t. j. na vypracovanie investičného zámeru, prípravnej dokumentácie, expertízy, činnosť riaditeľstva budovaných podnikov a závodov, na technický dozor investora, odovzdanie a prevzatie dokončených stavieb alebo ich ucelených častí, na prípravu a začatie prevádzky, včítane komplexného a technologického vyskúšania a skúšobnej prevádzky, na prípravu kádrov pre budované podniky, na presídlenie obyvateľov, na záverečné vyhodnotenie, na súborné spracovanie dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby);
- na kompletizačnú činnosť;
- na ložiskovú geológiu a overovanie zdrojov podzemných vôd;
- na vybavenie prevádzky a iných budovaných zariadení zásobami, t. j. zásobami surovín, materiálu, palív, náhradných dielcov,157) drobných a krátkodobých predmetov, hotových výrobkov a nedokončenej výroby pre projektovaný výkon a plnú prevádzku;
- na užívateľské programové vybavenie;
- na správne a miestne poplatky súvisiace s prípravou a zabezpečením výstavby, na penále, poplatky z omeškania, všetky úroky z úverov (tuzemské aj zahraničné), peňažné náhrady škôd súvisiacich s investičnou výstavbou a ďalej iné nehmotné náklady a prirážky (zdržné, úhrada za užívanie, stavebné povolenie, užívacie povolenie, arbitrážne poplatky, tuzemské aj zahraničné poistné, pokuty a iné);
- na licencie a patenty, pokiaľ sú určené pre budúcu výrobu alebo prevádzku;
- na projektové súťaže a dopytové konanie, na technickú pomoc poskytovanú projektovými alebo inžinierskymi organizáciami;
- na ostatné práce neivestičnej povahy (napr. náklady na vypratanie likvidovaných objektov, na opravy a údržbu vykonávané súčasne so stavbami povahy rekonštrukcií alebo modernizácií);
- náklady súvisiace s predĺžením záručnej lehoty nad lehotu ustanovenú osobitnými predpismi, na zlepšenie budúceho ekonomického alebo iného efektu trvalej prevádzky158) a na náklady vzniknuté dodávateľovi v súvislosti so splnením jeho povinností uzavrieť zmluvu s investorom;
- na východiskové technické revízie, revízne správy a revízne knihy;
- na preskúšanie vzoriek, na skúšky stavby a za posudzovanie technicky obťažných alebo neobvyklých stavieb na základe nariadenia štátneho stavebného dohľadu;159)
- na geologický prieskum potrebný na spracovanie prípravnej dokumentácie;
- na geodetickú činnosť investora a generálneho projektanta potrebnú na spracovanie prípravnej dokumentácie;160)
- na biologickú rekultiváciu;
- na umelecké diela, ktoré nie sú neoddeliteľnou súčasťou budovaných stavieb, na predmety múzejnej a galerijnej hodnoty a pod.;161)
- na odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe pre investičnú výstavbu.162)
PRÍLOHA č. 14
SCHVAĽOVANIE PROJEKTOVEJ ÚLOHY A ÚVODNÉHO (JEDNOSTUPŇOVÉHO) PROJEKTU A ŠTÁTNA EXPERTÍZA DOKUMENTÁCIE STAVIEB
A.
Schvaľovanie projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu stavieb
1.
Všeobecné ustanovenia
2.
Schvaľovanie projektovej úlohy (okrem stavieb komplexnej bytovej výstavby)
3.
Schvaľovanie úvodného (jednostupňového) projektu (okrem stavieb komplexnej bytovej výstavby)
4.
Schvaľovanie dokumentácie stavieb komplexnej bytovej výstavby
B.
Štátna expertíza investičného zámeru prípravnej dokumentácie stavieb
1.
Všeobecné ustanovenia
2.
Štátna expertíza investičného zámeru
3.
Štátna expertíza prípravnej dokumentácie
C.
Lehoty
A.
Schvaľovanie projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu stavieb
1.
Všeobecné ustanovenia
1.1
Schválením projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu sa rozumie rozhodnutie orgánu (organizácie) uvedeného v § 64 vyhlášky o tom, že táto dokumentácia má (môže) byť východiskovým podkladom pre ďalšiu prípravu alebo pre uskutočnenie stavby, a podľa potreby určenie záväzných podmienok pre ďalšiu prípravu alebo realizáciu stavby.
1.2
Posudzovanie dokumentácie je vyhodnotenie celkovej technicko-ekonomickej úrovne stavby a jej najdôležitejších nárokov, dôsledkov a účinkov orgánom (organizáciou), ktorý dokumentáciu schvaľuje. Posudzovanie dokumentácie zároveň zahŕňa hodnotenie správnosti, úplnosti a vecného obsahu dokumentácie včítane hodnotenia vyjadrení vypracovaných k nej podľa bodu 1.3, 1.4 a vyhodnotenie jej súladu s predchádzajúcou dokumentáciou.
1.3
Dokumentáciu, ktorá vyžaduje schválenie vyššími stupňami riadenia, predkladá investor vždy priamo nadriadenému orgánu. Projektovú dokumentáciu predkladá so svojím vyjadrením.
1.4
Nadriadený orgán, ktorý predkladá dokumentáciu na schválenie, je povinný doplniť ju svojím vyjadrením, ktoré musí byť podpísané štatutárnym orgánom alebo ním povereným pracovníkom. Bez tohto vyjadrenia je predložená dokumentácia neúplná.
2.
Schvaľovanie projektovej úlohy (okrem stavieb komplexnej bytovej výstavby)
2.1
Ústredný orgán investora schvaľujúci projektovú úlohu stavby, ktorá podlieha štátnej expertíze, musí pri schválení rešpektovať záväzné závery a záväzné údaje určené v protokole o štátnej expertíze.
2.2
Pred schválením projektovej úlohy účelových stavieb národných výborov a organizácií nimi riadených nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby je schvaľujúci orgán povinný vyžiadať si stanovisko príslušného odvetvového ústredného orgánu. Ak nedôjde k zjednoteniu stanovísk ústredného odvetvového orgánu a schvaľujúceho orgánu, ktorého stanovisko potvrdí krajský národný výbor, rozhoduje príslušná vláda alebo orgán ňou splnomocnený.
2.3
Vo schvaľovacom protokole k projektovej úlohe schvaľujúci orgán uvedie:
2.3.1
identifikačné údaje stavby a investora,
2.3.2
záväzné údaje a ukazovatele,
2.3.3
údaje a ukazovatele, ktorých nedodržanie v ďalšej príprave a v realizácii stavby sa musí prerokovať s orgánom, ktorý schválil projektovú úlohu,
2.3.4
informatívne údaje a ukazovatele,
2.3.5
rozhodnutie o použití strojov a zariadení nevyskúšaných v prevádzke,
2.3.6
podmienky, ktoré sa musia dodržať pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu a pri jeho schválení.
2.4
Záväznými údajmi sú
2.4.1
pri všetkých stavbách:
2.4.1.1
náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby,
2.4.1.2
z toho: stavebné práce,
2.4.1.3
náklady na dovoz zo socialistických krajín,
2.4.1.4
náklady na dovoz z nesocialistických krajín,
2.4.1.5
projektované kapacity (v merných jednotkách),163)
2.4.1.6
počet pracovníkov,
2.4.1.7
z toho prírastok pracovníkov,
2.4.1.8
z toho prírastok pracovníkov z bilančných zdrojov oblastí,
2.4.1.9
lehota výstavby v mesiacoch,
2.4.1.10
termín dokončenia stavby (len pri záväzných stavbách),
2.4.1.11
objem devízových prostriedkov na dovozy pre výstavbu zo socialistických krajín (vo fco cenách),
2.4.1.12
objem devízových prostriedkov na dovozy pre výstavbu z nesocialistických krajín (vo fco cenách),
2.4.2
pri výrobných stavbách aj:
2.4.2.1
termíny uvedenia výrobných kapacít do prevádzky (len pri záväzných stavbách),
2.4.2.2
objem výroby v naturálnom, prípadne hodnotovom vyjadrení (pokiaľ už sama kapacita nie je vyjadrená objemom výroby),
2.4.2.3
upravené vlastné výkony,
2.4.2.4
hrubý zisk, prípadne hrubá strata,
2.4.2.5
čas nábehu výrobných kapacít na projektovaný výkon v mesiacoch,
2.4.2.6
koeficient smennosti robotníkov hlavnej výrobnej činnosti.
2.5
Orgán štátnej expertízy a orgán nadriadený orgánu schvaľujúcemu prípravnú dokumentáciu môže určiť ďalšie údaje, prípadne ukazovatele, ktoré musia byť schválené ako záväzné.
2.6
Informatívnymi údajmi a ukazovateľmi sú
2.6.1
pri všetkých stavbách:
2.6.1.1
celkové náklady stavby (hl. I - XI prepočtu),
2.6.1.2
merné investičné náklady na jednotku kapacít,164)
2.6.1.3
podlažná plocha budov,
2.6.1.4
obstavaný priestor budov;
2.6.2
pri výrobných stavbách aj:
2.6.2.1
výkony,
2.6.2.2
vlastné výkony,
2.6.2.3
objem vývozu do socialistických krajín vo veľkoobchodných cenách,
2.6.2.4
objem vývozu do nesocialistických krajín vo veľkoobchodných cenách,
2.6.2.5
prírastok pracovných miest robotníkov priemyselnej činnosti,
2.6.2.6
hrubá rentabilita výrobných fondov,
2.6.2.7
produktivita práce z upravených vlastných výkonov,
2.6.2.8
účinnosť základných prostriedkov z upravených vlastných výkonov,
2.6.2.9
rozdielový ukazovateľ vývozu do socialistických krajín,
2.6.2.10
rozdielový ukazovateľ vývozu do nesocialistických krajín,
2.6.2.11
čas návratnosti investícií.
2.7
Schvaľovací protokol podpisuje štatutárny orgán schvaľujúceho orgánu (organizácie) alebo ním poverený pracovník.
2.8
Schvaľujúci orgán pri záväzných a centralizovaných stavbách odovzdá po jednom vyhotovení schvaľovacieho protokolu orgánu, ktorý vykonával štátnu expertízu, orgánom, ktoré vypracovali stanoviská na účely štátnej expertízy, a podľa územnej príslušnosti stavby aj Českej plánovacej komisii alebo Slovenskej plánovacej komisii.
3.
Schvaľovanie projektovej dokumentácie (okrem stavieb komplexnej bytovej výstavby)
3.1
Pri schvaľovaní projektovej dokumentácie sa použijú primerane ustanovenia časti 2.
3.2
Schvaľujúci orgán potvrdí schválenie projektovej dokumentácie aj v súhrnnom rozpočte.
4.
Schvaľovanie dokumentácie stavieb komplexnej bytovej výstavby
4.1
Dokumentáciu stavieb obytných súborov schvaľuje krajský národný výbor, Národný výbor hlavného mesta Prahy a Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy, pokiaľ so súhlasom príslušného ministerstva výstavby a techniky nesplnomocní okresný národný výbor.
4.2
Orgán schvaľujúci prípravnú dokumentáciu stavby podliehajúcu štátnej expertíze musí pri schválení rešpektovať záväzné závery a záväzné údaje určené v protokole o štátnej expertíze.
4.3
Pri stavbách obytných súborov, pri ktorých sa nevykonáva štátna expertíza, je orgán schvaľujúci prípravnú dokumentáciu povinný vyžiadať si stanovisko príslušného ministerstva výstavby a techniky republiky, ak nedôjde k inej dohode.
4.4
Krajský národný výbor určí samostatné bytové stavby, ktorých dokumentáciu bude schvaľovať sám; projektovú dokumentáciu ostatných samostatných bytových stavieb schvaľuje investor, pokiaľ si to so súhlasom krajského národného výboru nevyhradil okresný národný výbor, prípadne orgán nadriadený investorovi.
4.5
Schvaľujúci orgán pri schvaľovaní určí a vo schvaľovacom protokole výslovne uvedie tieto údaje a ukazovatele ako záväzné:
4.5.1
náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby,
4.5.2
projektované kapacity:
4.5.2.1
počet bytových jednotiek,
4.5.2.2
počet obyvateľov,
4.5.2.3
druh a kapacita občianskeho vybavenia,
4.5.2.4
druh a kapacita nadzemných objektov technickej vybavenosti,
4.5.3
počet pracovníkov,
4.5.4
priemerná úžitková plocha bytu,
4.5.5
priemerný náklad na jeden čistý byt,
4.5.6
priemerný náklad na občiansku vybavenosť na jeden byt,
4.5.8
zdroje financovania,
4.5.9
použitie schválených typových podkladov,
4.5.10
lehotu výstavby v mesiacoch.
4.6
Vo schvaľovacom protokole, ktorý sa musí zaslať na vedomie príslušnému ministerstvu výstavby a techniky republiky, sa uvádzajú identifikačné údaje stavby a investora. Schvaľovací protokol podpisuje štatutárny orgán schvaľujúceho orgánu alebo ním poverený pracovník.
B.
Štátna expertíza investičného zámeru a prípravnej dokumentácie stavieb
1.
Všeobecné ustanovenia
1.1
Štátnou expertízou dokumentácie stavby sa rozumie súhrnné vyhodnotenie potreby a funkcie stavby, jej základných požiadaviek, dôsledkov, účinkov a efektívnosti predovšetkým z národohospodárskych a celospoločenských hľadísk.
1.2
Stanoviskom na účely štátnej expertízy sa rozumie zhodnotenie súvislostí a dôsledkov stavby podľa predchádzajúceho článku, spracované pre orgány vykonávajúce štátnu expertízu orgánom, od ktorého sa vyžiadalo (§ 65 ods. 3 a 4 vyhlášky), v odbore jeho pôsobnosti z hľadísk uvedených v bode 1.11.
1.3
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj vykonáva po dohode so Štátnou plánovacou komisiou výber stavieb ústredných orgánov republík, pri ktorých si vyhradzuje vykonanie štátnej expertízy (§ 65 ods. 2 vyhlášky).
1.4
Štátna expertíza sa vykonáva na investičný zámer a prípravnú dokumentáciu stavieb podľa § 65 vyhlášky. Štátna expertíza úvodného (jednostupňového) projektu alebo jeho časti sa vykonáva len výnimočne, pokiaľ si ju príslušný orgán vyhradil. V tomto prípade sa použijú ustanovenia časti B bodu 3 podľa obdoby.
1.5
Orgány predkladajúce prípravnú dokumentáciu na vykonanie štátnej expertízy sú povinné zabezpečiť:
1.5.1
úplnosť a prehľadnosť dokumentácie,
1.5.2
možnosť rozdelenia dokumentácie už pri jej vypracovaní na časti potrebné pre prácu orgánov spracúvajúcich stanoviská na účely štátnej expertízy,
1.5.3
náležité usporiadanie a obsahovú náplň vyjadrenia k dokumentácii,
1.5.4
okamžité predkladanie vyžiadaných dopĺňajúcich vyjadrení, dokladov a údajov.
1.6
Ústredný orgán investora, ktorý predkladá prípravnú dokumentáciu na vykonanie štátnej expertízy a pri stavbách komplexnej bytovej výstavby na zaujatie stanoviska, je povinný doplniť ju svojím vyjadrením, v ktorom výslovne potvrdí:
1.6.1
správnosť preukázania dosiahnuteľnej produkcie pri plnom využití doterajších kapacít a základných prostriedkov v odbore (odvetví) včítane zameniteľných kapacít,
1.6.2
súlad stavby s koncepciou rozvoja odboru (odvetvia),
1.6.3
dodržanie podmienok určených v predchádzajúcej dokumentácii a výsledky jej prerokovania,
1.6.4
úplnosť predkladanej dokumentácie včítane dokladov,
1.6.5
objem devízových prostriedkov na krytie dovozu strojov a zariadení z nesocialistických krajín, s ktorým počíta v rámci svojho (predpokladaného) dovozného limitu,
1.6.6
spôsob využitia výsledkov úloh vedecko-technického rozvoja rezortu v dokumentácii stavby,
1.6.7
hospodárnosť stavebného riešenia objektov,
1.6.8
primeranosť veľkých plôch a obstavaného priestoru objektov,
1.6.9
spôsob zabezpečenia prírastku pracovných síl podľa jednotlivých zdrojov,
1.6.10
súlad dokumentácie s metodickými opatreniami a právnymi predpismi,
1.6.11
komplexnosť stavby z hľadiska jej prevádzkovej funkcie,
1.6.12
spôsob zabezpečenia súvisiacich najmä vyvolaných investícií,
1.6.13
optimálnosť navrhnutej výrobnej technológie, primeranosť a optimálnu technickú úroveň navrhnutých prevádzkových súborov, strojov a zariadení a reálnosť zabezpečenia strojov a zariadení,
1.6.14
metodickú a vecnú správnosť určenia výšky prepočtových (rozpočtových) nákladov,
1.6.15
odôvodnenosť a hospodárnosť požiadavky na zvýšenie globálnej sadzby na zariadenie staveniska (§ 48 ods. 6 vyhlášky),
1.6.16
odôvodnenosť a hospodárnosť požiadaviek na mimoglobálne objekty a zariadenie staveniska,
1.6.17
metodickú a vecnú správnosť prepočtu porovnávacieho variantu zostaveného zo sústav technicko-hospodárskych ukazovateľov, technicko-ekonomickej úrovne budúceho výrobku, ukazovateľov výrobno-ekonomickej efektívnosti,
1.6.18
komplexnosť a správnosť zhodnotenia efektívnosti stavby,
1.6.19
súlad dokumentácie so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou, prípadne so štúdiou súboru stavieb (pri stavbách komplexnej bytovej výstavby),
1.6.20
zabezpečenie stavby účelovými investíciami podmieňujúcimi komplexnú bytovú výstavbu.
Ústredný orgán investora je povinný vo svojom vyjadrení upozorniť na okolnosti, faktory a rozpory, ktoré vyvolávajú riziko zhoršenia záväzných údajov stavby a ukazovateľov ekonomickej efektívnosti.
1.7
Vyjadrenie krajského národného výboru k dokumentácii stavieb komplexnej bytovej výstavby musí obsahovať aj vysvetlenie, ako krajský národný výbor zabezpečí dodržanie technicko-hospodárskych ukazovateľov komplexnej bytovej výstavby v rámci kraja.
1.8
Ústredný orgán investora predkladá návrh investičného zámeru na vykonanie štátnej expertízy v počte vyhotovení, na ktorom sa dohodne s orgánom štátnej expertízy.
1.9
Ústredný orgán investora predkladá prípravnú dokumentáciu orgánu štátnej expertízy vo dvoch úplných vyhotoveniach a orgánom vypracúvajúcim stanoviská na účely štátnej expertízy po jednom vyhotovení v tomto rozsahu:
1.9.1
Štátnej plánovacej komisii, prípadne Českej plánovacej komisii alebo Slovenskej plánovacej komisii - úplnú dokumentáciu,
1.9.2
príslušnému ministerstvu financií - sprievodnú správu a prepočet,
1.9.3
Federálnemu ministerstvu zahraničného obchodu - sprievodnú správu,
1.9.4
príslušnému cenovému úradu - sprievodnú správu a prepočet,
1.9.5
Štátnej banke československej - sprievodnú správu a prepočet.
1.10
Orgány štátnej expertízy a orgány spracúvajúce stanoviská na účely štátnej expertízy sú oprávnené vyžiadať si od orgánu, ktorý predložil dokumentáciu, predloženie ďalších dokladov a znaleckých posudkov odborných organizácií, prípadne externých odborníkov aj zahraničných; môžu si vyžiadať aj spoluprácu ďalších orgánov alebo organizácií. Okrem toho môžu požadovať, aby boli už v priebehu spracovania dokumentácie a pri jej prerokúvaní v rezortných orgánoch prizvané na konzultácie o problematike zamýšľaného riešenia. Orgány vykonávajúce štátnu expertízu si vyžiadajú stanovisko rezortov strojárstva a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu k možnosti nahradiť stroje a zariadenia z nesocialistických krajín dodávkami z tuzemska a zo socialistických krajín.
1.11
Hľadiská na spracovanie stanovísk na účely štátnej expertízy
1.11.1
Ústredné orgány spracúvajú stanoviská na účely štátnej expertízy v rozsahu a z hľadísk vyplývajúcich z ich pôsobnosti, právomoci a zodpovednosti, vymedzených osobitnými predpismi a štatútmi. V tomto rozsahu môžu svoje stanovisko alebo jeho časť označovať za záväzné.
1.11.2
V súlade s ustanovením bodu 1.11.1 spracúvajú nižšie uvedené orgány stanoviská najmä z týchto hľadísk:
1.11.2.1
Štátna plánovacia komisia (Česká plánovacia komisia alebo Slovenská plánovacia komisia) najmä z hľadísk:
1.11.2.1.1
hospodárskopolitickej koncepcie štátu (republiky),
1.11.2.1.2
súladu s úlohami dlhodobých a strednodobých plánov rozvoja národného hospodárstva, najmä s úlohami štátneho plánu,
1.11.2.1.3
riešenia štrukturálnych zmien,
1.11.2.1.4
riešenia medziodvetvových vzťahov,
1.11.2.1.5
rozvoja jednotlivých oblastí,
1.11.2.1.6
účinku na riešenie úloh v oblasti medzinárodných vzťahov a deľby práce, zabezpečovanie vnútorných väzieb,
1.11.2.1.7
reálnosti uskutočnenia stavby s ohľadom na celoštátnu investičnú politiku a bilancie dodávateľských kapacít,
1.11.2.1.8
vplyvu stavby na oblasť vonkajších ekonomických vzťahov a platobnú bilanciu,
1.11.2.1.9
nárokov na palivovo-energetickú bilanciu,
1.11.2.1.10
potreby výstavby s ohľadom na bilancie zdrojov a potrieb,
1.11.2.1.11
reálnosti zabezpečenia navrhovaného termínu začatia a dokončenia stavby z hľadiska plánu,
1.11.2.1.12
oblastného rozmiestnenia a bilancie pracovných síl so zreteľom na zabezpečenie prevádzky stavby,165)
1.11.2.1.13
likvidácie základných prostriedkov a kapacít v súvislosti s posudzovanou stavbou,
1.11.2.1.14
efektívnosti stavby a jej vplyvu na efektívnosť odboru a odvetvia;
1.11.2.2
príslušné ministerstvo financií najmä z hľadísk:
1.11.2.2.1
finančnej a dotačnej politiky štátu (republiky),
1.11.2.2.2
dodržania predpisov platných pre hospodárenie so štátnymi finančnými prostriedkami,
1.11.2.2.3
efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov na výstavbu a prevádzku;
1.11.2.3
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu najmä z hľadísk:
1.11.2.3.1
dovozu potrebných surovín a materiálov a z hľadiska zahraničných cien použitých na ocenenie dovozu,
1.11.2.3.2
vývozu hotových výrobkov a z hľadiska zahraničných cien použitých na ocenenie vývozu,
1.11.2.3.3
požiadaviek na dovoz strojov a zariadení pre stavbu a z hľadiska zahraničných cien použitých na ich ocenenie v dokumentácii,
1.11.2.3.4
plánu zahraničnoobchodnej činnosti,
1.11.2.3.5
efektívnosti vonkajších vzťahov a jej vyjadrenia v dokumentácii;
1.11.2.4
Federálny cenový úrad, Český cenový úrad alebo Slovenský cenový úrad podľa príslušnosti v pôsobnosti tvorby cien výrobkov (služieb) najmä z hľadiska nákladovej a cenovej úrovne budúcej produkcie (služieb) vo vzťahu k celkovej efektívnosti stavby; Federálny cenový úrad sa ďalej zúčastní na požiadanie orgánu štátnej expertízy aj na posúdení prepočtových ukazovateľov význačných neštandardných strojov a zariadení;
1.11.2.5
Štátna banka československá najmä z hľadísk:
1.11.2.5.1
vplyvu realizácie stavby na stav a vývoj dôchodkovej situácie podniku, prípadne odboru,
1.11.2.5.2
možnosti financovania stavby investičným úverom,
1.11.2.5.3
možnosti realizácie zamýšľaného dovozu strojov a zariadení a jeho devízového krytia,
1.11.2.5.4
nároky na devízové prostriedky na dovoz surovín a materiálov pre prevádzku nových kapacít,
1.11.2.5.5
výrobno-ekonomickej efektívnosti stavby, návratnosti vložených prostriedkov, efektívnosti vyvážanej produkcie a prínosu pre platobnú bilanciu;
1.11.2.6
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, príslušné ministerstvo výstavby a techniky republiky najmä z hľadísk:
1.11.2.6.1
súladu so zámermi štátnej technickej a licenčnej politiky,
1.11.2.6.2
využitia výsledkov výskumných a vývojových prác,
1.11.2.6.3
progresívnosti a spôsobu zabezpečenia navrhovanej techniky a technológie,
1.11.2.6.4
technicko-ekonomickej úrovne výrobkov a zabezpečenosti ich odbytu,
1.11.2.6.5
komplexnosti stavby, nevyhnutnosti rozsahu súvisiacich investícií a hospodárnosti územno-technického riešenia,
1.11.2.6.6
usporiadania, funkcie a veľkosti plôch a obstavaného priestoru s ohľadom na potreby prevádzky (užívania) stavby,
1.11.2.6.7
nadväznosti stavby na jestvujúce základné prostriedky, ich využitie, rekonštrukciu, modernizáciu, prípadne likvidáciu,
1.11.2.6.8
optimálnosti budovaných kapacít,
1.11.2.6.9
úrovne a hospodárnosti stavebného a architektonického riešenia,
1.11.2.6.10
pracovných síl a ďalších výrobných zdrojov (napr. surovín, energií, vody) a možností ich zabezpečiť,
1.11.2.6.11
nárokov na dopravu,
1.11.2.6.12
vplyvov stavby na životné prostredie,
1.11.2.6.13
prepočtových (rozpočtových) nákladov,
1.11.2.6.14
efektívnosti stavby,
1.11.2.6.15
lehôt výstavby a času nábehu výrobných kapacít na projektovaný výkon,
1.11.2.6.16
organizácie dodávateľského zabezpečenia výstavby a jej postupu,
1.11.2.6.17
zabezpečenia záujmov obrany a bezpečnosti štátu,
1.11.2.6.18
súladu dokumentácie s metodickými opatreniami a právnymi predpismi.
1.11.3
Príslušné ministerstvo výstavby a techniky republiky pri stavbách ústredných orgánov republík, pri ktorých štátnu expertízu vykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, predkladajú svoje stanoviská predovšetkým z hľadiska technického vybavenia územia a jeho pripravenosti pre stavby.
1.11.4
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj vo svojom stanovisku na účely štátnej expertízy vykonávanej príslušnými ministerstvami výstavby a techniky republík uplatňuje hľadiská uvedené pod bodom 1.11.2.6 z pohľadu celoštátnych potrieb a záujmov.
2.
Štátna expertíza investičného zámeru
2.1
Ústredný orgán investora vydávajúci investičný zámer na stavby podliehajúce štátnej expertíze je povinný predložiť ho pred vydaním orgánu vykonávajúcemu štátnu expertízu.
2.2
Orgán vykonávajúci štátnu expertízu vypracuje expertízne stanovisko. Súčasťou expertízneho stanoviska sú záväzné závery obsahujúce najmä podmienky a požiadavky na vypracovanie prípravnej dokumentácie a údaje, prípadne ukazovatele, ktoré musia byť určené v investičnom zámere.
2.3
Expertízne stanovisko zašle orgán, ktorý ho vypracoval, orgánu, ktorý mu predložil investičný zámer, Štátnej plánovacej komisii a ďalším orgánom, ktoré predložili stanoviská k investičnému zámeru.
2.4
Orgán vydávajúci investičný zámer musí zabezpečiť súlad investičného zámeru s expertíznym stanoviskom.
3.
Štátna expertíza prípravnej dokumentácie
3.1
Ústredný orgán investora schvaľujúci projektovú úlohu, prípadne štúdiu súboru stavieb (§ 24 ods. 5 vyhlášky), podliehajúcu štátnej expertíze, je povinný predložiť ju pred schválením orgánu vykonávajúcemu štátnu expertízu a orgánom spracúvajúcim stanoviská podľa § 65 ods. 4 vyhlášky.
3.2
Orgán vykonávajúci štátnu expertízu zhrnie stanoviská orgánov, ktoré ich vypracovali na účely štátnej expertízy, a svoje stanovisko; rozdiely v názoroch prerokuje a po dohode s uvedenými orgánmi odstráni; na tomto základe vypracuje protokol o štátnej expertíze.
3.3
Súčasťou protokolu o štátnej expertíze sú záväzné údaje a záväzné závery najmä na riešenie neuzavretých a sporných otázok, ktoré treba dopracovať pred schválením prípravnej dokumentácie, prípadne pri spracovaní projektu. Závery štátnej expertízy k dovozu strojov a zariadení z nesocialistických krajín sú súčasne záväznou inštrukciou na overenie možností minimalizovať dovozné nároky pri dodržaní požadovanej efektívnosti stavby a pri hľadaní ďalšieho efektívneho variantu v rámci prác na úvodnom projekte; závery o dovoze strojov a zariadení z nesocialistických krajín sa spresnia najneskoršie na základe návrhu žiadosti o uvoľnenie devízového krytia pred jej predložením Štátnej banke československej.
3.4
Protokol o štátnej expertíze zašle orgán, ktorý ho vypracoval, orgánu, ktorý mu predložil prípravnú dokumentáciu, a orgánom, ktoré k nej predkladali stanoviská.
C.
Lehoty
1.
Lehota na schválenie dokumentácie, na vypracovanie vyjadrenia a stanoviska na účely štátnej expertízy je 30 dní na každý z týchto úkonov. Rovnaká lehota platí pre vypracovanie expertízneho stanoviska k rozporom podľa § 72 ods. 4.
2.
Lehota na vykonanie štátnej expertízy investičného zámeru alebo prípravnej dokumentácie je 60 dní od predloženia (doplnenia) dokumentácie.
3.
Ak lehoty uvedené v bodoch 1 a 2 nie sú dostačujúce, príslušný orgán ihneď prerokuje s orgánom, ktorý predložil dokumentáciu, v akej primeranej ďalšej lehote vykoná príslušný úkon; predĺženie lehoty nemá presiahnuť 30 dní.
PRÍLOHA č. 15
ZÁVEREČNÉ VYHODNOTENIE STAVBY
I.
Účel a metóda záverečného vyhodnotenia stavieb
1.
Účelom záverečného vyhodnotenia stavby je
- posúdiť priebeh prípravy a realizácie výstavby, nábeh kapacít na cieľové prevádzkové parametre stavby,
- zhrnúť poznatky a skúsenosti na skvalitnenie riadenia investičnej výstavby,
- poskytnúť podklad pre konečné vyrovnanie voči Štátnej banke československej a štátnemu rozpočtu,
- poskytnúť podklad pre uplatnenie ekonomických stimulov a sankcií,
- rozhodnúť o opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov alebo na zvýšenie efektov realizovanej stavby.
2.
Metódou záverečného vyhodnotenia stavby je porovnanie dosiahnutej skutočnosti oproti východiskovej dokumentácii, prípadne iné porovnanie a analýza odchýlok.
Za východiskovú dokumentáciu sa považuje:
a)
projektová dokumentácia, ktorá bola podkladom pre udelenie súhlasu na začatie stavby,166) alebo iná dokumentácia, ktorá bola podkladom pre začatie financovania stavby,
b)
pri stavbách, na ktoré sa poskytla dotácia zo štátneho rozpočtu na investičnú výstavbu, aj dokumentácia, ktorá bola podkladom pre poskytnutie tejto dotácie,
c)
pri stavbách, pri ktorých došlo k zásadnej zmene cieľov (štruktúry objektov, kapacít) aj príslušná znovu schválená dokumentácia.
Za dosiahnutú skutočnosť sa považuje skutočnosť zistená pri stavbách s výrobnou kapacitou za štyri po sebe nasledujúce kalendárne štvrťroky, pri iných stavbách za jeden štvrťrok po dokončení stavby.
II.
Ročný časový plán záverečného vyhodnotenia stavieb
1.
Pri záväzných a centralizovaných stavbách zostaví ústredný orgán investora podľa príslušnosti po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky vždy na budúci kalendárny rok časový plán záverečného vyhodnotenia jednotlivých stavieb.167) V pláne sa súhrnne uvedú aj počty ostatných vyhodnotených stavieb nad 2 mil. Kčs z plánov nadriadených orgánov investorov v členení podľa stredných článkov riadenia.
2.
Pri ostatných stavbách zostavujú ročné časové plány vyhodnotenia stavieb orgány nadriadené investorovi po prerokovaní so Štátnou bankou československou.
3.
Pri stavbách komplexnej bytovej výstavby zostavuje a predkladá ročný časový plán záverečného vyhodnotenia stavieb krajský národný výbor.
4.
Ústredný orgán investora predkladá ročný časový plán vyhodnotenia stavieb do konca roka podľa príslušnosti:
a)
Štátnej plánovacej komisii alebo Českej plánovacej komisii alebo Slovenskej plánovacej komisii,
b)
Federálnemu ministerstvu pre technický a investičný rozvoj alebo príslušnému ministerstvu výstavby a techniky republiky,
c)
Výboru ľudovej kontroly ČSSR alebo príslušnému výboru ľudovej kontroly republiky,
d)
Štátnej banke československej- ústrediu alebo hlavnému ústavu pre ČSR v Prahe alebo hlavnému ústavu pre SSR v Bratislave,
e)
Federálnemu ministerstvu financií a príslušnému ministerstvu financií republiky,
f)
Federálnemu cenovému úradu.
5.
Spôsob vypracovania časových plánov z vyhodnotenia ustanoví Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj metodickými pokynmi.
III.
Správa o vyhodnotení stavby
Správa o vyhodnotení stavby obsahuje:
1.
návrh evidenčného listu z vyhodnotenej stavby;
2.
vyhodnotenie priebehu prípravy a realizácie stavby, najmä:
- projektového zabezpečenia včítane zmien projektovej dokumentácie v priebehu výstavby a ich príčin (vč. zmien rozpočtov),
- plnenia plánu organizácie výstavby z hľadísk
- dodávateľského systému,
- časového plánu (projektové práce, stavebné práce, technologické dodávky a montáže, dovozy),
- rozsahu a využitia zariadenia staveniska,
- kvality realizovaných dodávok;
3.
vyhodnotenie efektívnosti stavby, najmä
- porovnanie vybudovaných kapacít a výrobného (prevádzkového) programu
- s kapacitami a výrobným (prevádzkovým) programom predpokladaným vo východiskovej dokumentácii,
- s požiadavkami vyplývajúcimi z existujúcich a plánovaných národohospodárskych potrieb,
- porovnanie dosiahnutej efektívnosti stavby s efektívnosťou vyjadrenou vo východiskovej dokumentácii v rozsahu predpísanom osobitným predpisom168) a s vyjadrením zmeny (pri rekonštrukciách, modernizácii atď.) výrobno-ekonomickej efektívnosti v dôsledku uvedenia nových kapacít do prevádzky,
- vyjadrenie vplyvu skrátenia alebo predĺženia (zmeny krivky) času nábehu na cieľovú kapacitu, včítane vplyvu rozdielneho času výstavby od údajov východiskovej dokumentácie, na efektívnosť stavby,
- pri stavbách vyhodnocovaných pred dosiahnutím cieľovej kapacity zhodnotenie dosiahnutej efektívnosti porovnaním s ukazovateľmi prepočítanými za zodpovedajúci rok nábehu predpokladaný vo východiskovej dokumentácii;169)
4.
zhodnotenie využitia zdrojov:
- pracovných síl v porovnaní s vybudovanými pracovnými príležitosťami,
- dodržania rozsahu, prípadne uvoľnenia záboru poľnohospodárskej a lesnej pôdy,
- surovinovej, materiálovej a energetickej náročnosti prevádzky stavby;
5.
vyhodnotenie využitia výsledkov vedecko-technického rozvoja v rámci stavby a technicko-ekonomickej úrovne výrobkov;
6.
vyhodnotenie financovania stavby;
7.
závery správy, najmä:
- súhrnné zhodnotenie spôsobilosti stavby na dosiahnutie projektovaných parametrov (porovnanie vybraných údajov a ukazovateľov skutočnosti a dokumentácie stavby sa urobí súhrnne v prílohe),
- návrh na odstránenie prípadných nedostatkov brániacich riadne užívanie stavby a dosiahnutie projektovaných parametrov (konkrétne, termínované a adresné opatrenia sa špecifikujú v prílohe),
- pokiaľ je potrebné alebo účelné rozdeliť vyhodnocovacie konanie na etapy (§ 70 ods. 5), návrh na toto rozdelenie s termínom a obsahom druhej etapy.
V prílohe správy sa uvedie:
1.
Prehľad plnenia parametrov stavby a komentár odôvodňujúci všetky evidované zmeny a odchýlky s uvedením príčin,170)
2.
Prehľad hlavných nápravných opatrení,170)
3.
Žiadosť o priznanie dotácie zo štátneho rozpočtu na investičnú výstavbu,
4.
Doklady k rozhodujúcim informáciám v správe.
IV.
Vyhodnocovacie konanie
1.
Orgán vykonávajúci vyhodnocovacie konanie rozošle správu o vyhodnotení stavby spolu s pozvánkou na vyhodnocovacie konanie a žiadosťou o stanovisko najmenej20 dní pred určeným termínom konania účastníkom (odsek 2) a prizvaným orgánom (odsek 3).
2.
Účastníkmi vyhodnocovacieho konania sú:
a)
orgán vykonávajúci vyhodnocovacie konanie,
b)
investor,
c)
nadriadený orgán investora (ak nie je súčasne orgánom vykonávajúcim vyhodnocovacie konanie),
d)
užívateľ (prevádzateľ) stavby, ak ním nie je investor,
e)
generálny projektant,
f)
rozhodujúci dodávatelia stavebnej a technologickej časti stavby,
g)
Štátna banka československá,
h)
stavebný úrad (v prípade, že dosiaľ nebola ukončená kolaudácia stavby).
3.
Prizvanými orgánmi vyhodnocovacieho konania171) pri záväzných a centralizovaných stavbách sú:
- Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo príslušné ministerstvo výstavby a techniky republiky,
- Štátna plánovacia komisia alebo Česká plánovacia komisia alebo Slovenská plánovacia komisia podľa príslušnosti,
- Výbor ľudovej kontroly ČSSR alebo príslušný výbor ľudovej kontroly republiky,
- Federálne ministerstvo financií a príslušné ministerstvo financií republiky,
- Federálny cenový úrad.
4.
Obsahom vyhodnocovacieho konania je prerokovanie správy o vyhodnotení stavby a stanovísk k nej, rozhodnutie o opatreniach, rozhodnutie o plnení záväzkov voči Štátnej banke československej a štátnemu rozpočtu a prijatie záverov vyhodnocovacieho konania.
5.
Rozhodujúce projektované technicko-ekonomické parametre podľa § 70 ods. 5 vyhlášky sú podľa charakteru stavby najmä kapacity, výroba v naturálnom vyjadrení, vlastné výkony, hrubý zisk, prípadne ďalšie.
Iné závažné negatívne skutočnosti podľa § 70 ods. 5 vyhlášky sú najmä neukončená kolaudácia stavby, značný rozsah kolaudačných závad alebo ich závažná povaha.
V.
Protokol (zápisnica) z vyhodnocovacieho konania
1.
Orgán príslušný na vykonanie vyhodnocovacieho konania vypracuje protokol, ktorý musí obsahovať:
a)
schválený evidenčný (registračný) list vyhodnotenej stavby,
b)
informácie o priebehu vyhodnocovacieho konania,
c)
záznam stanovísk jednotlivých účastníkov konania a prizvaných orgánov,
d)
pri stavbách, na ktoré sa poskytla dotácia zo štátneho rozpočtu, vyhodnotenie dodržania podmienok, za ktorých sa dotácia poskytla; pri stavbách, na ktoré poskytla úver ŠBČS, závery o splnení podmienok poskytnutia úveru,
e)
rozhodnutie o opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov,
f)
závery k vyhodnotenej stavbe a k správe o vyhodnotení,
g)
rozhodnutie o uzavretí vyhodnocovacieho konania (§ 70 ods. 5 a 6 vyhlášky).
2.
Prílohou protokolu sú:
a)
písomné stanoviská jednotlivých účastníkov konania a prizvaných orgánov (najmä stanoviská ministerstiev financií a Štátnej banky československej a v prípade nemožnosti splniť projektované parametre stanoviská orgánov uvedených v § 70 ods. 6),
b)
prehľad hlavných nápravných opatrení,
c)
doplnenia správy o vyhodnotení stavby vyžiadané pri konaní.
3.
V prípade rozdelenia vyhodnocovacieho konania na etapy sa vypracuje zápisnica, v ktorej sa uvedú v obdobnom členení (odsek 1) informácie, prijaté rozhodnutia a závery ukončenej etapy konania, ďalej rozsah, termín a okruh účastníkov ďalšej etapy konania. K zápisnici sa pripoja prílohy ako v odseku 2. Zápisnica z ukončenej etapy konania sa stáva po ukončení vyhodnocovacieho konania súčasťou protokolu z vyhodnocovacieho konania.
4.
Protokol (zápisnicu) z vyhodnocovacieho konania zašle orgán, ktorý robil vyhodnocovacie konanie, všetkým účastníkom konania a orgánom, ktoré boli prizvané. Ústredný orgán investora dostane protokol (zápisnicu) pri všetkých stavbách, na ktoré sa poskytla dotácia zo štátneho rozpočtu.
5.
Výsledky záverečného vyhodnotenia stavieb, ktoré sa realizovali ako záväzné a centralizované stavby, prerokuje ústredný orgán investora (vč. krajského národného výboru) na vedení orgánu.
VI.
Súhrnná správa o vyhodnotených stavbách
1.
Ústredné orgány investorov kontrolujú dodržiavanie termínov obsiahnutých v ročných časových plánoch a vypracúvajú o výsledkoch vyhodnotenia stavieb za uplynulý rok súhrnnú správu.
2.
V súhrnných správach sa zhrnú porovnania dosiahnutých výsledkov na vyhodnotených stavbách s východiskovou dokumentáciou.
3.
V súhrnných správach sa predkladá informácia o prerušených a uzavretých vyhodnocovacích konaniach na stavbách.
4.
Súčasťou súhrnnej správy je správa o využití kapacít (§ 70 ods. 8 vyhlášky) a o opatreniach na rýchle dosiahnutie projektovaných parametrov.
5.
Obsah súhrnných správ ustanoví podľa potreby Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj metodickými pokynmi.
6.
Ústredné orgány investorov predložia súhrnné správy po jednom vyhotovení do 31. marca orgánom, ktoré dostali ročný časový plán vyhodnotenia stavieb podľa bodu 4 časti II.
PRÍLOHA č. 16
ŠTÚDIA POSTUPU VÝSTAVBY A PLÁN ORGANIZÁCIE VÝSTAVBY PRE STAVBY PODĽA § 16 ODS. 4 VYHLÁŠKY
A.
Všeobecné ustanovenia
B.
Štúdia postupu výstavby
I.
Spôsob spracovania štúdie postupu výstavby
II.
Obsah štúdie postupu výstavby
C.
Plán organizácie výstavby
I.
Spôsob spracovania plánu organizácie výstavby
II.
Obsah plánu organizácie výstavby
A.
Všeobecné ustanovenia
1.
Táto príloha upravuje spôsob a rozsah spracovania štúdie postupu výstavby a plánu organizácie výstavby ako súčasti prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb určených ako záväzné úlohy štátneho plánu na prípravu na začatie, s výnimkou stavieb osobitnej časti plánu.
2.
Príloha sa vzťahuje na centralizované stavby (súbory stavieb), prípadne ostatné stavby len vtedy, ak o tom rozhodne Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj na návrh ústredného orgánu niektorého z účastníkov výstavby.
3.
Štúdia postupu výstavby je výkresmi doložený rozbor postupu výstavby určujúci z hľadísk času, dodávateľov, vecnej náplne, vzájomných väzieb, rozhodujúcich technológií a potrebných objemov prác a dodávok spolupôsobenie jednotlivých účastníkov výstavby pri príprave a uskutočňovaní stavby.
4.
Štúdiu postupu výstavby zabezpečuje investor, ktorý sa môže na jej spracovaní zmluvne dohodnúť s generálnym projektantom, prípadne s inou projektovou alebo odbornou organizáciou.
5.
Výstavbová časť je technologicky ucelená časť stavby alebo jej etapy umožňujúca postupne odovzdávať kapacity na skúšobnú prevádzku alebo užívanie. Tvoria ju stavebné objekty a súbory strojov a zariadení s nevyhnutným zariadením staveniska, prípadne ich dokončené technologické etapy.
6.
Technologická etapa je súhrn technologicky na seba nadväzujúcich stavebných prác alebo dodávok strojov a zariadení s montážou dodávaných iba jedným účastníkom výstavby alebo jeho vyšším dodávateľom a tvoriacich (konštrukčne) ucelenú časť stavebného objektu alebo súborov strojov a zariadení.
7.
Smer výstavby je graficky vyjadrené zaraďovanie jednotlivých objektov a súborov strojov a zariadení, prípadne ich častí do postupu výstavby a ich dokončovanie.
B.
Štúdia postupu výstavby
I.
Spracovanie štúdie postupu výstavby
1.
Spracovateľ prípravnej dokumentácie predloží vyšším dodávateľom a budúcemu generálnemu projektantovi, ak nie je jej spracovateľom, návrh prípravnej dokumentácie (včítane návrhu prepočtu), v ktorej je vyznačený návrh výstavbových častí, návrh smeru výstavby a návrh využitia trvalých objektov stavby, prípadne iných existujúcich objektov zariadenia staveniska.
2.
Priami vyšší dodávatelia za spolupôsobenia svojich vyšších dodávateľov, ostatných poddodávateľov len vtedy, ak dodávajú stavebné objekty alebo špecializované práce včítane vykonávacích projektov alebo ich ucelených častí (ďalej len „vykonávacie projekty") v rámci prípravy svojich dodávok pre stavbu;
2.1
zakreslia do výkresov návrhu prípravnej dokumentácie návrh postupu použitia svojich stavebných alebo montážnych mechanizmov, ktoré sú pre vymedzenie výstavbových častí, prípadne pre realizáciu ich dodávky rozhodujúce, vyjadria základné podmienky vykonávania svojich prác na stavenisku (plochy zariadenia staveniska a dopravné trasy) a prípadné požiadavky na úpravu navrhnutých výstavbových častí alebo smeru výstavby,
2.2
navrhnú zásady riešenia zariadenia staveniska, najmä z hľadiska včasného zabezpečenia jeho sociálnej časti a začatia svojich prác na stavenisku.
3.
Štúdiu postupu výstavby včítane sieťového grafu spracúva spracovateľ v spolupráci s generálnym projektantom, s investorom a s jeho priamymi vyššími dodávateľmi. Pritom sú uvedení účastníci výstavby povinní poskytnúť príslušné údaje (najmä ohodnotenie vykonávaných činností podľa trvania a podľa objemov prác a dodávok). Rovnakú povinnosť voči priamym vyšším dodávateľom majú ich vyšší dodávatelia; ostatní poddodávatelia len vtedy, ak dodávajú stavebné objekty alebo ak dodávajú špecializované práce včítane vykonávacích projektov.
4.
Pokiaľ spracovateľ štúdie postupu výstavby nemôže využiť návrhy podľa bodu 2 alebo ohodnotenie činnosti podľa bodu 3 a ak nedosiahne dohodu, že ďalšia príprava stavby a dodávok pre ňu sa bude uskutočňovať podľa štúdie postupu výstavby, postupuje sa podľa § 72 vyhlášky.
II.
Obsah štúdie postupu výstavby
1.
Prehľadná situácia stavby s vyznačením
1.1
výstavbových častí a smeru výstavby v nich,
1.2
druhu a postupu používania stavebných a montážnych mechanizmov, ktoré sú pre členenie stavby na výstavbové časti a pre realizáciu stavby rozhodujúce,
1.3
základných podmienok vykonávania prác na stavenisku (plochy zariadenia staveniska, dopravné trasy pre presun rozhodujúcich prvkov technologických dodávok, konštrukcií, hmôt a materiálov) a mimostaveniskovej dopravy,
1.4
plôch zariadenia staveniska v jednotlivých výstavbových častiach, najmä z hľadiska včasného zabezpečenia jeho sociálnej časti, plynulého postupu výstavby a maximálneho využitia doterajších objektov investora alebo iných organizácií i trvalých objektov stavby, prípadne rozsah využitia združeného zariadenia staveniska.
2.
Sieťový graf stavby, ktorý preukazuje zabezpečenie termínu začatia stavby, a návrh objektivizovanej lehoty výstavby, pričom
2.1
činnosťou je v tomto prípade časť prác a dodávok hmotného alebo nehmotného charakteru vykonávaná jedným účastníkom výstavby alebo jeho vyšším dodávateľom na spracovanie úvodných a vykonávacích projektov pre stavebný objekt alebo súbor strojov a zariadení alebo ich časť, prípadne pre dva alebo viaceré stavebné objekty v rámci tej istej výstavbovej časti; trvanie činností sa vyjadruje v mesiacoch, prípadne v týždňoch,
2.2
míľnikmi sa rozumejú termíny schválenia projektovej úlohy, dokončenia úvodného projektu, schválenia úvodného projektu; pre stavby určené ako záväzné úlohy štátneho plánu aj začatia stavby, odovzdania kapacít na skúšobnú prevádzku, odovzdania ucelených častí stavby do užívania, dokončenia stavby; pri modernizáciách, rekonštrukciách a rozšírení prevádzkových stavieb začatia a skončenia prerušení v prevádzke,
2.3
rozvrh zdrojov preukazuje potrebu objemov projektových prác, prác a dodávok od jednotlivých účastníkov výstavby a ich vyšších dodávateľov v jednotlivých rokoch výstavby; potrebu objemu prác a dodávok od poddodávateľov len vtedy, ak dodávajú stavebné objekty alebo špecializované práce včítane vykonávacích projektov,
2.4
návrh lehoty výstavby sa určuje ako vypočítané trvanie stavby podľa sieťového grafu stavby od míľnika začatia stavby do míľnika dokončenia stavby, zväčšené o časovú rezervu, ktorej výška sa určuje zhodne s výškou rezervy prepočtu (§ 49 ods. 2 vyhlášky).
C.
Plán organizácie výstavby
I.
Spracovanie plánu organizácie výstavby
Povinnosti vzájomnej spolupráce pri spracovaní plánu organizácie výstavby zabezpečujú účastníci výstavby takto:
1.
generálny projektant predloží investorovi a jeho vyšším dodávateľom
1.1
v nadväznosti na prerokúvanie koncepcie úvodného projektu (§ 37 ods. 3) návrh konečného členenia stavby z hľadiska dodávateľského systému s vyjadrením vzájomných vzťahov jednotlivých častí činností, ktoré budú priami vyšší dodávatelia a ich poddodávatelia uvedení v B I.2 vykonávať podľa výstavbových častí a smeru výstavby určených v prípravnej dokumentácii (spresnenie topológie sieťového grafu z prípravnej dokumentácie),
1.2
v priebehu spracovania úvodného projektu dispozície, prípadne rezy a pohľady stavebných objektov a súborov strojov a zariadení včítane výkazov objemov a potrieb hlavných materiálov a zoznamov strojov a zariadení a situácie stavby alebo jej časti;
2.
vyšší dodávatelia investora v rámci prípravy svojich dodávok pre stavbu
2.1
spracujú
2.1.1
rozčlenenie svojich činností v sieťovom grafe do technologických etáp a vyznačia v ňom vzájomné väzby týchto etáp; technologické etapy ohodnotia podľa trvania a zdrojov v nadväznosti na údaje uvedené v prípravnej dokumentácii,
2.1.2
svoje požiadavky na rozsah a dobu využitia zariadenia staveniska a na zabezpečenie jeho prevádzky, na zabezpečenie staveniska (stavenísk) vodou, energiami, dopravou a pod., prípadne návrh na účasť na združenom zariadení staveniska pri dodržaní podmienok ochranných pásem, chránených častí prírody, pamiatkových objektov a pod.,
2.1.3
návrh podmienok začatia svojich prác a dodávok (najmä stavebnej a montážnej pripravenosti),
2.1.4
požiadavky na plynulosť svojich prác a na rovnomerné využitie svojich zdrojov (napr. pracovných síl, mechanizmov),
2.1.5
návrh na zaistenie podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a starostlivosti o životné prostredie pri uskutočňovaní prác a dodávok pre stavbu;
2.2
zakreslia do situácií, prípadne dispozícií, rezov a pohľadov
2.2.1
návrh rozmiestnenia a postupu svojich stavebných alebo montážnych mechanizmov, ktoré sú pre členenie stavby na výstavbové časti a pre realizáciu ich dodávok rozhodujúce, prípadne zásadne ovplyvňujú členenie prác a dodávok na technologické etapy,
2.2.2
prípadné požiadavky na spresnenie výstavbových častí a smeru výstavby v nich;
2.3
rovnakú povinnosť voči priamym vyšším dodávateľom investora majú aj ich vyšší dodávatelia; ostatní poddodávatelia len vtedy, ak dodávajú stavebné objekty alebo špecializované práce včítane vykonávacích projektov;
3.
generálny projektant v spolupráci s investorom a jeho vyššími dodávateľmi a s využitím ich návrhov spracuje plán organizácie výstavby; v časovom pláne je povinný rešpektovať dohodnuté technologické etapy a hľadisko plynulosti prác a rovnomerného rozdelenia nárokov na zdroje. Pokiaľ generálny projektant nemôže využiť návrhy, podklady alebo ohodnotenie činnosti podľa bodu 2 a ak nedosiahne dohodu pri prerokovaní úvodného projektu podľa § 38 vyhlášky, že ďalšia príprava stavby a dodávok pre ňu sa bude uskutočňovať podľa návrhu plánu organizácie výstavby, a ak sa nepodarí rozpory odstrániť, postupuje podľa § 39 ods. 2 vyhlášky;
4.
generálny projektant v spolupráci s investorom a jeho vyššími dodávateľmi podľa výsledkov prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese172) na celý priebeh výstavby upraví plán organizácie výstavby.
II.
Obsah plánu organizácie výstavby
1.
Technická správa
1.1
Dodávateľský systém s vymedzením rozsahu a formy dodávok od jednotlivých účastníkov výstavby (včítane dovozcov a ich vyšších dodávateľov a ďalších rozhodujúcich dodávateľov,173) a to v nadväznosti na členenie projektovej dokumentácie a na rekapituláciu nákladov k súhrnnému rozpočtu podľa stavebných objektov a súborov strojov a zariadení, prípadne ich častí obsiahnutých v jednotlivých výstavbových častiach.
1.2
Zdôvodnenie časového plánu a termínu časového rozvrhu sieťového grafu:
1.2.1
dodávania výsledkov prieskumných a geodetických prác pre vykonávacie projekty,
1.2.2
odovzdávania projektových podkladov a čiastkových projektových výsledkov,
1.2.3
dodávania vykonávacích projektov, prípadne ich častí,
1.2.4
výrobnej prípravy stavebných prác na stavebných objektoch a výrobnej prípravy a výroby súborov strojov a zariadení,
1.2.5
odovzdania staveniska (stavenísk),
1.2.6
odovzdania objektov a plôch zariadenia staveniska vyšším dodávateľom technologického zariadenia,
1.2.7
začatia a skončenia stavebných prác na stavebných objektoch s uvedením termínov stavebných pripraveností na začatie montáže súborov strojov a zariadení a na začatie komplexného vyskúšania, prípadne prípravy na komplexné vyskúšanie a termínov odovzdania a prevzatia stavebných objektov,
1.2.8
začatia a skončenia montáží jednotlivých súborov strojov a zariadení s termínmi ich odovzdania na dokončenie stavebných prác,
1.2.9
pri modernizáciách, rekonštrukciách a rozšírení prevádzkových stavieb určenie času a termínov prerušení prevádzky,
1.2.10
začatia a skončenia komplexného vyskúšania včítane prípadnej prípravy na komplexné vyskúšanie, a to podľa jednotlivých súborov strojov a zariadení s termínmi ich odovzdania a prevzatia,
1.2.11
začatia a skončenia skúšobnej prevádzky,
1.2.12
uvedenia staveniska do pôvodného alebo dohovoreného stavu a termínov spätného odovzdania staveniska investorovi.
1.3
Dohody o vzájomnej spolupráci účastníkov výstavby pri využití stavebných a montážnych mechanizmov, lešení, pri stavebných výpomociach a zimných opatreniach.
1.4
Opis postupu výstavby jednotlivých stavebných objektov a montáže strojov a zariadení z hľadiska vzájomnej nadväznosti a bezpečnosti práce pri súbehu prác viacerých dodávateľov investora; pri výstavbe za prevádzky doterajších objektov a zariadení údaje o potrebe koordinácie postupu výstavby s ohľadom na ich prevádzku a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
1.5
Základné riešenie zariadenia staveniska:
1.5.1
charakteristika staveniska,
1.5.2
skladba, kapacita a podmienky využitia objektov na účely zariadenia staveniska v členení
1.5.2.1
na doterajšie objekty a zariadenia investora alebo iných organizácií, prípadne na doterajšie objekty združeného zariadenia staveniska,
1.5.2.2
na trvalé stavebné objekty projektovanej stavby, ktoré môžu dodávatelia investora dočasne užívať ako zariadenie staveniska,
1.5.2.3
na dočasné objekty zariadenia staveniska,
1.5.3
spôsob zabezpečenia prevádzky, údržby a opráv zariadenia staveniska,
1.5.4
dočasný zábor pre zariadenie staveniska,
1.5.5
časový postup likvidácie zariadenia staveniska.
1.6
Podmienky uvedenia stavby (jednotlivých etáp - § 17 vyhlášky) do prevádzky, t. j. podmienky a rozsah komplexného vyskúšania, skúšobnej prevádzky, začiatku výroby, prípadne garančných skúšok, osobitné požiadavky uvedenia do prevádzky zariadení z dovozu a strojov nevyskúšaných v prevádzke, podmienky spätného prevzatia staveniska investorom (rekultivácia pozemkov a pod.).
1.7
Opis vecného rozsahu stavebných a montážnych pripraveností, projektových podkladov a čiastkových projektových výsledkov.
2.
Výkresy
Kópie celkovej situácie174) stavby so zakreslením:
2.1
výstavbových častí a smeru výstavby v nich,
2.2
druhu, rozmiestnenia a pohybu stavebných a montážnych mechanizmov, ktoré sú pre členenie stavby na výstavbové časti a pre realizáciu stavby rozhodujúce,
2.3
plôch zariadenia staveniska, dopravných trás na presun dodávok, hmôt a materiálu, vstupov a vjazdov na stavenisko, miest pripojenia na inžinierske siete na zabezpečenie staveniskovej prevádzky, depónií ornice a zvyšného výkopku, prípadne zemníkov určených na účely výstavby,
2.4
umiestnenia spoločných a mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska (príloha č. 17).
3.
Časový plán stavby
3.1
Časový plán stavby sa spracúva ako sieťový graf s kalendárnym vyjadrením časového rozvrhu a so sumarizáciou nárokov na zdroje.
3.2
Činnosťou je v tomto štádiu časť prác a dodávok hmotného alebo nehmotného charakteru (t. j. včítane vykonávacích projektov, ich častí, projektových podkladov a čiastkových projektových výsledkov) vykonávaná jedným účastníkom výstavby alebo jeho vyšším dodávateľom pre technologickú etapu alebo pre objekt (skupinu objektov) zariadenia staveniska.175) Trvanie činností sa vyjadruje v týždňoch.
3.3
Míľnikmi časového rozvrhu sú termíny schválenia projektovej dokumentácie, začatia a dokončenia stavby a etáp stavby, začatia a dokončenia výstavbových častí, odovzdania ucelených častí stavby do užívania a odovzdania kapacít na skúšobnú prevádzku; pri modernizáciách, rekonštrukciách a rozšírení prevádzkovaných stavieb termíny začatia a skončenia prerušení prevádzky.
3.4
Nároky činností na zdroje sa vyjadrujú v týchto kategóriách zdrojov:
3.4.1
objemy prác a dodávok (v tis. Kčs)
3.4.1.1
pre stavebnú časť,
3.4.1.2
pre technologickú časť,
3.4.1.3
projektových a iných nehmotných;
3.4.2
objemy dodávok a materiálov (v merných jednotkách)
3.4.2.1
bilancované,
3.4.2.2
ostatné dohodnuté;
3.4.3
pracovníci potrební na vykonávanie prác na stavbe. Jednotlivé kategórie zdrojov sa sumarizujú v súlade s dodávateľským systémom, t. j.
3.4.3.1
podľa hlavných účastníkov výstavby,176) ich výrobných hospodárskych jednotiek a ich ústredných orgánov,
3.4.3.2
podľa vyšších dodávateľov priamych vyšších dodávateľov, ich výrobných hospodárskych jednotiek a ich ústredných orgánov, a podľa ostatných poddodávateľov len vtedy, ak dodávajú stavebné objekty alebo špecializované práce včítane vykonávacích projektov, a to za jednotlivé štvrťroky a roky výstavby (t. j. v sumarizačných intervaloch 13 a 52 týždňov) a za celkové trvanie výstavby.
3.5
Návrh lehoty výstavby sa určuje ako vypočítané trvanie stavby podľa sieťového grafu stavby od míľnika začatia stavby do míľnika dokončenia stavby, zväčšené o časovú rezervu, ktorej výška sa určuje zhodne s výškou rezervy súhrnného rozpočtu (§ 55 ods. 2 vyhlášky).
4.
Doklady
4.1
o prerokovaní možnosti užívať doterajšie objekty investora a trvalé objekty projektovanej stavby pre potreby zariadenia staveniska s organizáciou, ktorá zabezpečuje (obstaráva) zariadenie staveniska,
4.2
o prerokovaní návrhu plánu organizácie výstavby hlavnými účastníkmi výstavby; ak došlo pri jeho prerokúvaní k rozporom, aj doklady o rozhodnutí rozporov nadriadenými alebo ústrednými orgánmi,
4.3
o prerokovaní návrhu plánu organizácie výstavby podľa predpisov o prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese,
4.4
o prerokovaní možnosti užívať objekty zariadenia staveniska inej stavby (ak to pripadá do úvahy) s jej investorom, príslušným stavebným úradom a s organizáciou, na pozemku ktorej sú tieto objekty postavené; pri stavbách na území hl. mesta Prahy aj s Útvarom hlavného architekta.
PRÍLOHA č. 17
ZARIADENIE STAVENISKA
A.
Všeobecné ustanovenia
1.
Objekty a zariadenia plniace funkcie zariadenia staveniska
2.
Členenie zariadenia staveniska podľa účelu
3.
Členenie zariadenia staveniska podľa spôsobu užívania
4.
Členenie zariadenia staveniska podľa spôsobu určenia vedľajších nákladov
B.
Vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska
1.
Druhy vedľajších nákladov na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska
2.
Obsah vedľajších nákladov
C.
Režimy hospodárenia s globálnymi nákladmi
D.
Obstarávanie
1.
Povinnosti spojené s obstarávaním zariadenia staveniska
2.
Obsah obstarávania
3.
Úhrada nákladov obstarávania
E.
Združené zariadenie staveniska
1.
Predpoklady zriaďovania združeného zariadenia staveniska a jeho druhy
2.
Samostatné združené zariadenie staveniska
3.
Združené zariadenie staveniska súboru stavieb
F.
Použitie objektov zariadenia staveniska mimo stavby, pre ktorú sa vyhotovili.
A.
Všeobecné ustanovenia
1.
Objekty a zariadenia plniace funkciu zariadenia staveniska (§ 2 ods. 8 vyhlášky)
1.1
Funkciu zariadenia staveniska môžu plniť
1.1.1
doterajšie základné prostriedky177) (najmä stavebné objekty) investora, dodávateľov alebo iných organizácií, ktoré sa majú v súlade s plánom organizácie výstavby [§ 30 ods. 4 písm. b) vyhlášky] dočasne využiť na účely zariadenia staveniska,
1.1.2
trvalé stavebné objekty budovanej stavby určené v pláne organizácie výstavby ako objekty dočasne využívané do času odovzdania investorovi vo funkcii zariadenia staveniska, prípadne trvalé stavebné objekty budované v rámci združenej investičnej činnosti,178) ktoré sa budú dočasne využívať ako zariadenie staveniska a po skončení výstavby budú slúžiť iným účelom,
1.1.3
dočasné objekty budované na dobu uskutočňovania stavby, prípadne niekoľkých stavieb v súlade s plánom organizácie výstavby.
1.2
Dočasné objekty možno na účely zariadenia staveniska budovať len vtedy,
1.2.1
ak nemožno využiť doterajšie základné prostriedky alebo trvalé stavebné objekty budovanej stavby,
1.2.2
ak príslušný orgán pri vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby neuplatní požiadavku vybudovať zariadenie staveniska ako trvalé stavebné objekty v rámci združenej investičnej činnosti, ktoré sa dočasne využijú ako zariadenie staveniska a po skončení výstavby budú slúžiť iným účelom, alebo ak nenavrhne využiť zariadenie staveniska inej stavby podľa časti F.
2.
Členenie zariadenia staveniska podľa účelu
2.1
Objekty a zariadenia plniace funkciu zariadenia staveniska sa z hľadiska účelu delia
2.1.1
na prevádzkové:
2.1.1.1
komunikácie, vlečky, rozvodné rady inžinierskych sietí včítane transformovní a iných súvisiacich zariadení, s výnimkou podľa bodu 2.1.3, vonkajšie oplotenie staveniska, požiarne nádrže, vrátnice, kancelárie pre dodávateľov, pre útvar technického dozoru investora a pre autorský dozor generálneho projektanta, mosty do 5 m a priechody a lávky pre peších vyše2 m dĺžky;
2.1.1.2
sklady, garáže, údržbárske dielne, spevnené plochy voľných skládok, spevnené plochy na spínanie prefabrikátov, pomocné stavebné konštrukcie, oporné, podperné a nosné (základy pre stavebné stroje a montážne mechanizmy okrem žeriavových dráh a dráh pre samohybné žeriavy s únosnosťou vyššou než 20 t), dočasné ochranné zariadenia a pod.;
2.1.2
na sociálne: ubytovne, kuchyne, jedálne, hygienické zariadenia (napr. umyvárne, šatne), spoločenské, kultúrne a športové objekty a pod.;
2.1.3
na výrobné: výrobne a dielne technologickej pomocnej stavebnej výroby (napr. betonárne, armovne, maltárne), stroje, zariadenia a inventár vlastnej výrobnej činnosti dodávateľov (napr. strojové vybavenie dielní a opravovní), prípojky inžinierskych sietí, pokiaľ tieto prípojky slúžia iba pre uvedené výrobné zariadenia, a pomocné konštrukcie uvedené v časti B bode 2.2.2.
3.
Členenie zariadenia staveniska podľa spôsobu užívania
3.1
Podľa spôsobu užívania a pre určenie povinností spojených s obstarávaním zariadenia staveniska sa objekty a zariadenia delia:
3.1.1
na spoločné - v užívaní (i následnom) aspoň dvoch priamych dodávateľov, s výnimkou dodávateľov jednotlivých strojov (ďalej na účel tejto prílohy len „priami dodávatelia");
3.1.2
na vlastné - v užívaní jedného dodávateľa.
3.2
Bez zreteľa na spôsob užívania podľa bodu 3.1 sú spoločnými objektmi a zariadeniami vždy:
3.2.1
objekty a zariadenia prevádzkového zariadenia staveniska uvedené v bode 2.1.1.1,
3.2.2
objekty a zariadenia sociálneho zariadenia staveniska uvedené v bode 2.1.2.
3.3
Vecný rozsah spoločných objektov a zariadení podľa bodu 3.2, ich náklady určené odborným odhadom a výšku podielov priamych dodávateľov na týchto nákladoch v pomere ich globálnych nákladov ku globálnym nákladom celej stavby určí generálny projektant podľa podkladov priamych dodávateľov a po prerokovaní s nimi v pláne organizácie výstavby.179)
4.
Členenie zariadenia staveniska podľa spôsobu určenia vedľajších nákladov
4.1
Podľa spôsobu určenia vedľajších nákladov sa objekty a zariadenia, s výnimkou výrobného zariadenia staveniska, členia:
4.1.1
na globálne objekty a zariadenia (ďalej len „globálne objekty"),
4.1.2
na mimoglobálne objekty a zariadenia (ďalej len „mimoglobálne objekty").
4.2
Globálnymi objektmi sú prevádzkové a sociálne objekty a zariadenia v priestore staveniska,180) prípadne mimo neho, ktorých náklady sú kryté globálnymi sadzbami podľa osobitného predpisu.92)
4.3
Mimoglobálnymi objektmi sú:
4.3.1
nevyhnutne potrebné prevádzkové objekty a zariadenia umiestnené mimo priestoru staveniska, s výnimkou tých, ktoré sú podľa osobitného predpisu kryté globálnymi sadzbami. Mimoglobálnymi objektmi sú napr.:
4.3.1.1
príchodové komunikácie k obvodu staveniska,
4.3.1.2
premostenia,
4.3.1.3
príchody zo zemníkov a depónií k obvodu staveniska,
4.3.1.4
prípojky elektrickej energie, stlačeného vzduchu, pary, plynu, vody, telefónu, kanalizácie a pod. k obvodu staveniska,
4.3.1.5
príchodové vlečky k obvodu staveniska;
4.3.2
z prevádzkových objektov a zariadení umiestnených v priestore staveniska180) iba:
4.3.2.1
mosty pre prepravu s rozponom nad 5 m,
4.3.2.2
časti prípojok podľa bodu 4.3.1.4 od obvodu staveniska k odberovým miestam (včítane), ak sú tieto miesta na stavenisku; o umiestnení odberových miest rozhoduje generálny projektant po prerokovaní s investorom a dodávateľom stavebnej časti,
4.3.2.3
montážne miesta pre veľkostroje montované na povrchových baniach s využitím iba pre jednu stavbu,
4.3.2.4
pri výstavbe podzemných banských objektov odboru 82614) ďalšie prevádzkové objekty a zariadenia vymedzené Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj po dohode s Federálnym ministerstvom palív a energetiky (§ 71 ods. 3 vyhlášky),
4.3.2.5
objekty včítane ich vybavenia určené predpismi Zboru nápravnej výchovy, ak odberateľ v hospodárskej zmluve súhlasí so zamestnaním odsúdených.
4.4
Nevyhnutnosť vybudovania dočasných mimoglobálnych objektov (bod 1.1.3), s výnimkou objektov uvedených v bode 4.3.2.5, musí byť v súlade s ustanovením bodu 1.2 preukázaná a schválená v projektovej úlohe [§ 13 ods. 2 písm. e) vyhlášky] a overená v úvodnom projekte [§ 30 ods. 4 písm. b) vyhlášky]; pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze je predpokladom schválenia súhlas orgánu štátnej expertízy.
4.5
Rozpočtové náklady mimoglobálnych objektov sa uhrádzajú podľa osobitných predpisov.181)
B.
Vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska
1.
Druhy vedľajších nákladov na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska
1.1
Podľa spôsobu určenia sa vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska (ďalej len „vedľajšie náklady"), ktoré sa rozpočtujú v hlave VI súhrnného rozpočtu, členia:
1.1.1
na globálne - určené globálnymi sadzbami ustanovenými osobitným predpisom92)
1.1.2
na mimoglobálne - rozpočtované menovite (§ 48 ods. 5 vyhlášky).
1.2
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj môže vo výnimočných prípadoch určiť po dohode s Federálnym cenovým úradom niektorým mimoriadne rozsiahlym stavbám, pri ktorých vykonáva štátnu expertízu, zvýšené sadzby (§ 48 ods. 6 vyhlášky). Zvýšené sadzby sa určujú pomocou koeficientu z globálnych sadzieb. Výšku koeficientov navrhuje s prihliadnutím na požiadavky dodávateľov súčasne so žiadosťou o povolenie zvýšenej sadzby ústredný orgán investora vo vyjadrení k projektovej úlohe predkladanej na štátnu expertízu. Žiadosť o povolenie zvýšenej sadzby musí obsahovať:
1.2.1
prehľad využitia objektov na účely zariadenia staveniska v súlade s ustanovením časti A bodu 1.2,
1.2.2 menovitý rozbor potrieb a zdôvodnenie vecného rozsahu zariadenia staveniska včítane preukázania toho, že globálne náklady určené sadzbami nepostačujú na krytie vecného rozsahu zariadenia staveniska nevyhnutného na zabezpečenie výrobného procesu stavby,
1.2.3
návrh koeficientov, ktorými sa majú zvýšiť sadzby, včítane určenia zvýšených sadzieb a zvýšených globálnych nákladov,
1.2.4
stanovisko generálneho projektanta a priamych dodávateľov k návrhu zvýšenej sadzby.
2.
Obsah vedľajších nákladov
2.1
Vedľajšie náklady kryjú:
2.1.1
pri globálnych a mimoglobálnych objektoch
2.1.1.1
odplaty za užívanie základných prostriedkov (časť A bod 1.1.1), ich nevyhnutné úpravy na účely zariadenia staveniska, spracovanie dokumentácie týchto úprav včítane rozpočtu a po skončení užívania uvedenie týchto objektov do dohovoreného stavu,
2.1.1.2
nevyhnutné úpravy trvalých objektov (časť A bod 1.1.2), spracovanie dokumentácie týchto úprav včítane rozpočtu a po skončení užívania uvedenie do pôvodného stavu,
2.1.1.3
spracovanie dokumentácie včítane rozpočtu dočasných objektov (časť A bod 1.1.3), ich vybudovanie, demontáž a odpratanie bez hodnoty materiálu, ktorý zvýšil po demontáži.
2.1.2
Mimoglobálne náklady ďalej kryjú náklady:
2.1.2.1
na dopravu odsúdených na stavenisko, ak odberateľ v hospodárskej zmluve súhlasí so zamestnaním odsúdených,
2.1.2.2
na služby, pokiaľ nahrádzajú mimoglobálne objekty.
2.2
Do vedľajších nákladov nepatria najmä náklady:
2.2.1
započítané do cien stavebných prác a montáží a do veľkoobchodných cien výrobkov, a to:
2.2.1.1
na výrobné zariadenie staveniska a prípojky k nemu včítane nevyhnutných úprav a spracovania dokumentácie týchto úprav;
2.2.1.2
na prechody a lávky pre peších s rozpätím do 2 m;
2.2.1.3
na základné prostriedky a drobné a krátkodobé predmety v používaní včítane ich odpisov, ktoré slúžia ako strojové a inventárne vybavenie objektov zariadenia staveniska;
2.2.1.4
na údržbu, prevádzku a opravy objektov zariadenia staveniska a ich vybavenia;
2.2.2
rozpočtované v hlave II a III súhrnného rozpočtu stavby, a to na pomocné konštrukcie a práce, ako napr.:
2.2.2.1
žeriavové dráhy vlastného technologického procesu a dočasné spevnenie dráhy pre samohybné žeriavy s únosnosťou vyššou než20 t včítane štrkového lôžka, prípadne základov a podperných konštrukcií vyrovnávajúcich terén pod koľajou, násypov, zárezov a nájazdov (rozpočtujú sa pri objektoch a prevádzkových súboroch, pre výstavbu ktorých slúžia obdobne ako lešenie s výškou dlážky nad 190 cm);
2.2.2.2
hangáre pre vymurovky koksových batérií;
2.2.2.3
hrubé úpravy terénu a skrývky kultúrnych vrstiev pôdy (odhumusovanie), opätovné rozprestretie realizované v rámci staveniska budovanej stavby;
2.2.2.4
podperné konštrukcie slúžiace výstavbe trvalých stavebných objektov po čas ich uskutočňovania;
2.2.2.5
montážne miesta pre veľkostroje montované na povrchových uhoľných baniach, s výnimkou uvedenou v časti A bode 4.3.2.3.
C.
Režimy hospodárenia s globálnymi nákladmi
1.
Pred odovzdaním úvodného (jednostupňového) projektu dohodne sa dodávateľ, ktorý bude zariadenie staveniska obstarávať (ďalej len „obstarávateľ"), s priamymi dodávateľmi - za účasti generálneho projektanta a investora - na režime hospodárenia s globálnymi nákladmi (ďalej len „režim"). Podľa spôsobu úhrady spoločných objektov zariadenia staveniska (časť A bod 3.2) možno sa dohodnúť
1.1
na režime globálnych sadzieb alebo
1.2
na režime fakturačných sadzieb.
2.
Pri stavbách, ktorých lehota výstavby nie je dlhšia ako 24 mesiacov, možno použiť iba režim globálnych sadzieb. Ak nedôjde k dohode podľa bodu 1 pri stavbách s lehotou výstavby dlhšou ako 24 mesiacov, platí, že bol dohodnutý režim fakturačných sadzieb.
3.
Pri režime globálnych sadzieb hospodári každý priamy dodávateľ so všetkými globálnymi nákladmi určenými pre jeho dodávky; ich fakturovanie sa spravuje osobitnými predpismi.182) Svoje podiely na rozpočtových nákladoch spoločných objektov uhrádzajú priami dodávatelia obstarávateľovi podľa osobitných predpisov.183)
4.
Ak sa dohodne režim fakturačných sadzieb, odpočíta generálny projektant z globálnych nákladov priamych dodávateľov ich podiely na rozpočtových nákladoch spoločných objektov (časť A bod 3.3); z redukovaných globálnych nákladov priamych dodávateľov potom určí fakturačné sadzby pre ich dodávky. Priami dodávatelia hospodária s globálnymi nákladmi vypočítanými pomocou fakturačných sadzieb; fakturovanie sa spravuje osobitnými predpismi.182) Fakturovanie a vyhotovenie splátkových listov spoločných objektov vykonáva obstarávateľ podľa osobitných predpisov.181) Pri režime fakturačných sadzieb:
4.1
obstarávateľ (časť D bod 1.1) vystavuje a predkladá investorovi splátkové listy181) na spoločné objekty zariadenia staveniska v priebehu ich uskutočňovania; súčet splátok nesmie prekročiť rozpočtové náklady podľa časti A bodu 3.3;
4.2
ak pri výstavbe spoločných objektov zariadenia staveniska dôjde k oprávnenému zvýšeniu ich rozpočtových nákladov, uhradia priami dodávatelia obstarávateľovi zvýšené náklady zo svojich prevádzkových prostriedkov podielmi ustanovenými podľa časti A bodu 3.3;
4.3
fakturačné sadzby sa v priebehu výstavby nemenia a upravujú sa pri poslednom stavebnom objekte alebo poslednej dodávke montážnych prác priamych dodávateľov postupom uvedeným v bode 4.4, ak
4.3.1
pri uskutočňovaní stavby dôjde k zmene rozpočtových nákladov stavebných objektov alebo montážnych prác v odbytových rozpočtoch oproti nákladom uvedeným v súhrnnom rozpočte,
4.3.2
pri výstavbe spoločných objektov zariadenia staveniska dôjde k zníženiu ich rozpočtových nákladov;
4.4
v prípadoch uvedených v bode 4.3
4.4.1
generálny projektant prepočíta v kontrolnom zostavení rozpočtových nákladov pri poslednom stavebnom objekte alebo pri poslednej dodávke montážnych prác každého priameho dodávateľa globálne náklady pre celú dodávku priameho dodávateľa
4.4.1.1
pomocou globálnych sadzieb,
4.4.1.2
pomocou fakturačných sadzieb; k tomu pripočíta podiely priamych dodávateľov na rozpočtových nákladoch spoločných objektov zariadenia staveniska určených podľa časti A bodu 3.3, v prípadoch uvedených v bode 4.3.2 podiely na skutočných rozpočtových nákladoch spoločných objektov zariadenia staveniska;
4.4.2
priami dodávatelia upravia na základe rozdielu medzi globálnymi nákladmi prepočítanými generálnym projektantom podľa bodov 4.4.1.1 a 4.4.1.2 fakturačné sadzby najneskoršie do dňa, keď im vznikne právo fakturovať posledný stavebný objekt alebo posledné montážne práce ich dodávok.
5.
Ak priami dodávatelia vynaložia na náklady obstarávania, pokiaľ sa uhrádzajú z globálnych nákladov, vyššie sumy, než kryjú globálne náklady určené pre ich dodávky, nie sú oprávnení úhradu týchto zvýšených nákladov požadovať od investora; úspory na globálnych nákladoch si ponechávajú.
6.
Ustanovenia tejto časti sa použijú primerane na vzťahy medzi priamymi dodávateľmi a ich dodávateľmi; dohodnutý režim podľa bodu1 platí aj pre dodávateľov priamych dodávateľov.
D.
Obstarávanie
1.
Povinnosti spojené s obstarávaním zariadenia staveniska
1.1
Sociálne a prevádzkové zariadenie staveniska je povinný obstarať pre seba a pre ostatných priamych dodávateľov dodávateľ stavebnej časti stavby; ak stavba nemá dodávateľa stavebnej časti, obstaráva toto zariadenie staveniska dodávateľ s najväčším podielom na nákladoch zariadenia staveniska.
1.2
Priami dodávatelia uplatňujú svoje požiadavky na obstarávanie zariadenia staveniska včítane požiadaviek svojich dodávateľov v súlade so základným riešením zariadenia staveniska v pláne organizácie výstavby [§ 30 ods. 4 písm. b) vyhlášky] u obstarávateľa. Za tým účelom uzavierajú zmluvy o zariadení staveniska.184)
1.3
Výrobné zariadenie staveniska si obstarávajú priami dodávatelia sami, ak sa nedohodnú inak.
1.4
Každý účastník výstavby, pokiaľ je správcom (vlastníkom), prípadne užívateľom základného prostriedku alebo predmetu postupnej spotreby, ktorý možno využiť ako zariadenie staveniska alebo na jeho vybavenie, je povinný poskytnúť jeho užívanie na účely zariadenia staveniska v rozsahu voľnej kapacity za úhradu ostatným účastníkom výstavby.
2.
Obsah obstarávania
2.1
Obstarávaním sa rozumie
2.1.1
pri objektoch uvedených v časti A bode 1.1.1: spracovanie dokumentácie nevyhnutných úprav na účely zariadenia staveniska včítane rozpočtu, vykonanie týchto úprav, opravy a údržba po čas užívania a po skončení užívania uvedenie objektu do dohovoreného stavu; ak ide o spoločné objekty, patrí do obstarávania aj prerokovanie podmienok užívania objektu na účely zariadenia staveniska a uzavretie zmluvy o dočasnom užívaní s organizáciou, ktorá má objekt vo svojej správe (vlastníctve);
2.1.2
pri objektoch uvedených v časti A bode 1.1.2: nevyhnutné úpravy na účely zariadenia staveniska včítane spracovania dokumentácie týchto úprav a dohoda s investorom o dobe užívania, opravy a údržba po čas užívania a uvedenie do pôvodného stavu po skončení užívania;
2.1.3
pri objektoch uvedených v časti A bode 1.1.3: spracovanie ich dokumentácie včítane rozpočtu, vybudovanie, správa (vlastníctvo), poskytnutie na užívanie, opravy a údržba, demontáž a odpratanie.
2.2
Ak objekty a zariadenia uvedené v bode 2.1 majú funkciu spoločných zariadení podľa časti A bodu 3.2, je súčasťou obstarávania aj prevádzkovanie včítane vybavenia základnými prostriedkami a predmetmi postupnej spotreby, s výnimkou vybavenia kancelárií; táto povinnosť sa končí dňom odovzdania a prevzatia poslednej dodávky pre stavbu doloženej zápisnicou o prevzatí (príloha č. 18 časť A bod 2), ak nedôjde k inej dohode.
3.
Úhrada nákladov obstarávania
3.1
Priami dodávatelia uhrádzajú obstarávateľovi náklady obstarávania, prípadne na ne prispievajú v dohodnutých termínoch takto:
3.1.1
pri objektoch a zariadeniach uhrádzaných z globálnych nákladov
3.1.1.1
spoločných
3.1.1.1.1
- rozpočtové náklady podľa výšky svojich podielov, ak ide o objekty podľa časti A bodu 3.2, s výnimkou stavieb s režimom fakturačných sadzieb,
- dohodnutý podiel, ak ide o ostatné spoločné objekty a zariadenia;
3.1.1.1.2
opravy a údržbu sumou vo výške 10 % z hodnoty ich podielu na rozpočtových nákladoch;185)
3.1.1.1.3
prevádzkovanie
- pri ubytovniach a závodnom stravovaní podľa osobitných predpisov,186)
- pri ostatných objektoch a zariadeniach prevádzkovaných dodávateľom, ktorý zariadenie staveniska obstaráva, dohodnutým podielom na skutočných nákladoch;
3.1.1.2
vlastných
3.1.1.2.1
rozpočtové náklady v plnej výške,
3.1.1.2.2
opravy a údržbu vo výške skutočných nákladov, pokiaľ sa organizácie nedohodnú na tom, že sa použije suma 10 % z hodnoty rozpočtových nákladov;185)
3.1.2
pri objektoch uhrádzaných z mimoglobálnych nákladov
3.1.2.1
opravy a údržbu vo výške skutočných nákladov, pokiaľ sa organizácie nedohodnú na tom, že sa použije suma 10 % z ich rozpočtových nákladov185) v pomere rozpočtových nákladov dodávok dodávateľa stavebnej časti stavby a polovičných rozpočtových nákladov dodávok dodávateľov pre technologickú časť stavby,
3.1.2.2
prevádzkovanie dohodnutým podielom na skutočných nákladoch.
3.2
Ustanovenia bodu 1 až 3.1 sa použijú pre vzťahy medzi priamymi dodávateľmi a ich dodávateľmi obdobne.
3.3
Investor uhrádza obstarávateľovi náklady prevádzkovania, opráv a údržby kancelárií útvaru technického dozoru investora a autorského dozoru podľa skutočných nákladov alebo dohodnutým paušálom.
3.4
Obstarávateľ
3.4.1
podieľa sa na rozpočtových nákladoch objektov a zariadení uhrádzaných z globálnych nákladov rovnako ako ostatní priami dodávatelia;
3.4.2
znáša náklady na opravy, údržbu a prevádzkovanie objektov zariadenia staveniska, pokiaľ mu ich neuhradia ostatní priami dodávatelia podľa bodov 3.1 a 3.2 a investor podľa bodu 3.3.
E.
Združené zariadenie staveniska
1.
Predpoklady zriaďovania združeného zariadenia staveniska a jeho druhy
1.1
Združené zariadenie staveniska (§ 2 ods. 8 vyhlášky) sa zriaďuje pre potreby viacerých stavieb v miestach sústredenej výstavby za účelom efektívnejšieho využitia vecných a finančných prostriedkov vynakladaných na objekty zariadenia staveniska a na včasné zabezpečenie jeho funkcií sociálnych (najmä ubytovanie a výroba jedál) a prevádzkových (napr. sklady, dielne, kancelárie).
1.2
Združené zariadenie staveniska sa môže zriadiť pri stavbách, ktoré majú na základe prerokovanej projektovej úlohy alebo štúdie súboru stavieb dohodnutých (určených) rozhodujúcich vyšších dodávateľov investora. Stavby musia byť zaradené menovite v štátnom päťročnom pláne investičnej výstavby ústredných investorských orgánov.
1.3
Združené zariadenie staveniska projektuje, buduje, prevádzkuje a udržiava, vedie vo svojej správe (vlastníctve), poskytuje jeho užívanie a likviduje zriaďovateľ. Zriaďovateľom je stavebná dodávateľská organizácia, prípadne iná organizácia.
1.4
Náklady prípravy, dokumentácie, vybudovania a likvidácie všetkých objektov a zariadení združeného zariadenia staveniska uhrádzajú jednotliví dodávatelia zo svojich podielov z globálnych nákladov na zariadenie staveniska jednotlivých stavieb; týmito podielmi sú kryté aj náklady mimoglobálnych objektov združeného zariadenia staveniska.
1.5
Náklady na opravu a údržbu združeného zariadenia staveniska uhrádzajú užívatelia zriaďovateľovi v skutočnej výške, rozdelené podľa podielov na rozpočtových nákladoch združeného zariadenia, pokiaľ sa nedohodnú na úhrade vo výške 10 % zo svojich podielov. Náklady na prevádzkovanie uhrádzajú užívatelia zriaďovateľovi podľa cenových predpisov.187)
1.6
Pokiaľ sa jedným združeným zariadením staveniska nemôžu zabezpečiť všetky potrebné funkcie, možno zriadiť pre daný okruh stavieb aj niekoľko združených zariadení staveniska.
1.7
Požiadavky na zariadenie staveniska pri jednotlivých stavbách, ktoré neboli uspokojené združeným zariadením staveniska, zabezpečuje obstarávateľ zariadenia staveniska týchto stavieb obvyklým spôsobom podľa časti D.
1.8
Globálne náklady na zariadenie staveniska jednotlivých stavieb sa pri zriaďovaní združeného zariadenia staveniska redukujú o podiel pripadajúci na združené zariadenie staveniska. Redukované globálne náklady určí generálny projektant v pláne organizácie výstavby podľa podkladov vyšších dodávateľov a z nich odvodí fakturačné sadzby pre jednotlivé stavby v členení podľa jednotlivých užívateľov združeného zariadenia staveniska.
1.9
Združené zariadenie staveniska sa zriaďuje ako:
1.9.1
samostatné združené zariadenie staveniska alebo
1.9.2
združené zariadenie staveniska súboru stavieb.
2.
Samostatné združené zariadenie staveniska
2.1
Samostatné združené zariadenie staveniska sa zriaďuje v prípadoch, keď sa tak dohodnú ústredné orgány vyšších dodávateľov uskutočňujúcich dodávky pre stavby pripadajúce do úvahy na jeho zriadenie; na základe ich dohody určí jeden z nich podriadenú organizáciu, ktorá bude vykonávať funkciu zriaďovateľa, a oznámi jej, pre ktoré stavby sa má v danej oblasti združené zariadenie staveniska vybudovať.
2.2
Určený zriaďovateľ - pokiaľ nebude združené zariadenie staveniska využívať výlučne sám - uzavrie zmluvu o združení prostriedkov na zriadenie samostatného združeného zariadenia staveniska20) s vyššími dodávateľmi investorov, ktorí sa budú na tomto zariadení podieľať. V zmluve sa dohodne aj úhrada nákladov na opravy, údržbu a prevádzku združeného zariadenia staveniska.
2.3
Výšku podielov poskytovaných na samostatné združené zariadenie staveniska spresní zriaďovateľ na základe jednostupňového projektu, prípadne vykonávacích projektov samostatného združeného zariadenia staveniska; zistené rozdiely sú užívatelia a zriaďovateľ povinní vzájomne si vyrovnať.
2.4
Samostatné združené zariadenie staveniska sa zriaďuje ako samostatný celok podľa vlastnej dokumentácie, ktorú zabezpečuje zriaďovateľ. Dokumentácia zahŕňa:
2.4.1
projektovú úlohu samostatného združeného zariadenia staveniska,
2.4.2
jednostupňový projekt, prípadne úvodný projekt a vykonávacie projekty samostatného združeného zariadenia staveniska.
3.
Združené zariadenie staveniska súboru stavieb
3.1
Združené zariadenie staveniska súboru stavieb možno zriaďovať pre územne súvisiace stavby súboru stavieb zabezpečované jediným investorom. Pripravuje sa a buduje ako súčasť zariadenia staveniska spravidla pri prvej stavbe súboru.
3.2
O zriadení združeného zariadenia staveniska súboru stavieb sa môžu dohodnúť vyšší dodávatelia stavebnej a technologickej časti stavby a investor do schválenia projektovej úlohy prvej stavby; súčasne sa dohodne, kto bude vykonávať funkciu zriaďovateľa.
3.3
Dohoda o zriadení združeného zariadenia staveniska súboru stavieb musí obsahovať podmienky využitia a výšku podielov zodpovedajúcich časti globálnych nákladov na zariadenie staveniska jednotlivých stavieb súboru, ktoré budú tvoriť náklady združeného zariadenia staveniska. Súčasne musí dohoda obsahovať výšku podielov na opravy, údržbu a prevádzkovanie.
3.4
Na základe dohody podľa bodov 3.2 a 3.3 sa musia podiely z nákladov na zariadenie staveniska jednotlivých stavieb súboru stavieb začleniť do hlavy VI prepočtu projektovej úlohy stavby, pri ktorej sa má združené zariadenie staveniska súboru stavieb zriadiť.
F.
Použitie objektov zariadenia staveniska mimo stavby, pre ktorú sa vybudovali
1.
Dočasné objekty a zariadenia sa môžu súčasne použiť ako zariadenie staveniska aj pre iné stavby, ak s tým súhlasí investor a obstarávateľ zariadenia staveniska stavby, pre ktorú sa vybudovali.
2.
Dočasné objekty sa môžu po dokončení stavby, pre ktorú sa vybudovali, ďalej použiť ako zariadenie staveniska pre inú stavbu za predpokladu, že
2.1
začlenia sa do jej plánu organizácie výstavby,
2.2
s ich ďalším použitím súhlasí organizácia, na pozemku ktorej sú tieto objekty postavené, a príslušný stavebný úrad; pri zariadení staveniska na území hlavného mesta Prahy aj Útvar hlavného architekta hl. m. Prahy.
3.
Dočasné objekty zariadenia staveniska sa môžu výnimočne po dokončení stavby alebo po splnení svojej funkcie pri uskutočňovaní stavby ďalej používať ako základné prostriedky za podmienok uvedených v bode 2.2, pokiaľ sú do základných prostriedkov prevedené podľa osobitných predpisov.1)
PRÍLOHA č. 18
POSTUP PRI URČENÍ LEHÔT VÝSTAVBY A PRI ICH UPLATŇOVANÍ
A.
Všeobecné ustanovenia
1.
Lehoty výstavby sa podľa tejto prílohy určia pri všetkých stavbách okrem stavieb svojpomocnej výstavby uskutočňovaných v rámci investičnej výstavby ROH s rozpočtovými nákladmi do 10 mil. Kčs a stavieb uskutočňovaných svojpomocou obyvateľstva (včítane akcie Z).
2.
Lehota výstavby je čas trvania prác na stavenisku odo dňa, keď sa urobia prvé práce podľa projektu stavby, zaznamenajú sa v stavebnom denníku, vystaví sa na ne zisťovací protokol a budú sa fakturovať investorovi, do dňa odovzdania a prevzatia poslednej dodávky doloženej zápisom o prevzatí.188)
2.1
Ak sa dodatočne zistí, že stavba nebola pri odovzdaní a prevzatí schopná uvedenia do prevádzky (užívania), končí sa lehota výstavby dňom vydania kolaudačného rozhodnutia pre stavbu, prípadne pre jej poslednú samostatne odovzdanú a prevzatú časť.
3.
Objektivizovaná lehota výstavby je lehota vyjadrená generálnym projektantom (časť C bod 1), v ktorej je stavba pri splnení požiadaviek optimálnej efektívnosti technicky realizovateľná.
4.
Limitné lehoty výstavby sú maximálne lehoty ustanovené a vyhlásené Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj v členení podľa skupín a podskupín stavieb, rozpočtových nákladov a podielov stavebných prác.189)
5.
Lehoty výstavby sa určujú v mesiacoch.
6.
Za stavby s dovozom sa na účely určenia lehoty výstavby považujú stavby, pri ktorých sa viac ako 50 % objemu nákladov hlavy II prepočtu realizuje z dovozu.
7.
Pri stavbách členených na etapy podľa § 17 vyhlášky sa určuje lehota výstavby na celú stavbu v členení na časy uskutočňovania jednotlivých etáp.
B.
Lehota výstavby v projektovej úlohe
1.
Pri záväzných a centralizovaných stavbách sa určí lehota výstavby pri schválení projektovej úlohy v súlade so závermi štátnej expertízy; pritom
1.1
sa v záveroch štátnej expertízy prihliada aj
1.1.1
na limitné lehoty výstavby,
1.1.2
na stanovisko generálneho projektanta spracované podľa § 23 vyhlášky;
1.2
pri stavbách uvedených v § 16 ods. 4 vyhlášky sa vychádza zo štúdie postupu výstavby spracovanej podľa prílohy č. 16;
1.3
pri záväzných stavbách sa musia dodržať termíny začatia a dokončenia určené vládou.
2.
Pri ostatných stavbách sa lehota výstavby prerokuje pri posúdení a určí pri schválení projektovej úlohy s prihliadnutím
2.1
na návrh spracovateľa projektovej úlohy;
2.2
na podklady poskytnuté dodávateľmi podľa § 16 vyhlášky;
2.3
na stanovisko generálneho projektanta spracované podľa § 23 vyhlášky;
2.4
pri stavbách s dovozom na informácie o lehotách výstavby obvyklých v krajine zahraničného dodávateľa, ktoré poskytne dovozca podľa § 16 vyhlášky;
2.5
na výsledky prerokovania projektovej úlohy podľa § 20 vyhlášky.
3.
Lehoty výstavby určené podľa bodu 2 nesmú byť dlhšie ako limitné lehoty výstavby.
4.
Pri registrácii projektových úloh sa uvedie tak schválená lehota, ako aj lehota vyjadrená v stanovisku generálneho projektanta a limitná lehota.
C.
Lehota výstavby v úvodnom projekte
1.
Pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu vyjadrí generálny projektant v pláne organizácie výstavby objektivizovanú lehotu výstavby; pritom využije podklady poskytnuté dodávateľmi podľa § 33 vyhlášky a prihliada na objektívne podmienky stavania, najmä
1.1
na podiel stavebných prác z objemu rozpočtových nákladov;
1.2
na charakter stavby (modernizácia, rekonštrukcia, nová stavba);
1.3
na optimálnu koncentráciu pracovných síl a mechanizmov;
1.4
na projektovanú technológiu stavania;
1.5
na technické podmienky staveniska;
1.6
na klimatické podmienky;
1.7
pri stavbách s dovozom na informácie o lehotách výstavby obvyklých v krajine zahraničného dodávateľa, ktoré poskytne dovozca podľa § 27 vyhlášky.
2.
Pri vyjadrení objektivizovanej lehoty výstavby nemožno brať do úvahy subjektívne podmienky stavania, napr. nedostatok pracovných síl, nedostatky v organizácii práce alebo v materiálno-technickom zásobovaní.
3.
Objektivizovaná lehota výstavby nesmie byť
3.1
pri záväzných a centralizovaných stavbách dlhšia ako lehota určená v záveroch štátnej expertízy (časť B bod 1);
3.2
pri ostatných stavbách dlhšia ako limitná lehota výstavby, s výnimkou mimoriadnych technicky nevyhnuteľných prípadov, pri ktorých na žiadosť ústredného orgánu investora dá na to súhlas podľa príslušnosti Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo príslušné ministerstvo výstavby a techniky republiky.
4.
Generálny projektant a investor sú povinní presadzovať objektivizované lehoty výstavby pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu podľa § 38 vyhlášky a investor pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa osobitných predpisov.81)
4.1
Ak dodávatelia pri prerokúvaní podľa bodu 4 dokážu, že z kapacitných dôvodov nemôžu dodržať objektivizovanú lehotu výstavby, môžu sa pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov dohodnúť na dlhších lehotách výstavby, maximálne však na limitných lehotách výstavby, pri centralizovaných stavbách maximálne na lehotách výstavby určených v záveroch štátnej expertízy.
4.2
Ustanovenie bodu 4.1 neplatí pre záväzné stavby a pre stavby z dovozu.
4.3
V prípadoch podľa bodu 4.1 upraví generálny projektant plán organizácie výstavby podľa dohody alebo podľa rozhodnutia rozporu.
4.4
V pláne organizácie výstavby a pri registrácii stavby a evidencii úvodného (jednostupňového) projektu sa vždy uvedie tak objektivizovaná lehota výstavby, ako aj lehota výstavby, ktorá bola dohodnutá alebo rozhodnutá, a limitná lehota.
D.
Záväznosť lehôt výstavby
1.
Lehoty výstavby určené podľa časti B sú záväzné pre registráciu projektových úloh, pre plánovanie a pre uzavieranie prípravných zmlúv.
2.
Pre schválenie a pre evidenciu úvodných (jednostupňových) projektov, pre plánovanie, pre registráciu stavieb a pre uzavieranie dodávkových zmlúv sú záväzné
2.1
objektivizované lehoty výstavby,
2.2
prípadne za podmienok uvedených v časti C bodoch 4.1 a 4.2 lehoty, ktoré sa dohodli pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov alebo rozhodli pri riešení rozporov (maximálne limitné lehoty výstavby alebo lehoty výstavby určené v záveroch štátnej expertízy).
E.
Záverečné ustanovenia
1.
Ak sa pri spracovaní projektovej dokumentácie alebo pri jej schvaľovaní výnimočne nemôžu dodržať lehoty výstavby určené v predchádzajúcom stupni dokumentácie, postupuje sa podľa § 66 vyhlášky.
2.
Ak sa v priebehu realizácie stavby rozhodne o zvýšení rozpočtových nákladov, lehota výstavby sa v súvislosti s tým nemení, pokiaľ nedôjde zároveň ku schváleniu vecného rozšírenia stavby.
3.
Postup pri nedodržaní lehoty výstavby v priebehu realizácie upravujú osobitné predpisy.190)
PRÍLOHA č. 19
DOTKNUTÉ ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY SPOLUPÔSOBIACE V ÚZEMNOM A STAVEBNOM KONANÍ
A.
Za dotknuté orgány štátnej správy, ktoré spolupôsobia v územnom a stavebnom konaní, sa považujú tie orgány, ktoré majú v stavebnom zákone alebo v osobitných predpisoch zakotvené oprávnenie hájiť určitý úsek záujmov spoločnosti pri výstavbe. Ide najmä o tieto orgány:
1.
v územnom konaní
1.1
vždy sú dotknuté
- orgány hygienickej služby
§ 4 zákona č. 20/1966 Zb.
§ 23 vyhlášky č. 45/1966 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 4 zákona č. 20/1966 Zb.
§ 23 vyhlášky č. 45/1966 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- orgány protipožiarnej ochrany
§ 3 zákona č. 18/1958 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 3 zákona č. 18/1958 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- orgány vojenskej správy
§ 21 zákona č. 40/1961 Zb.
§ 125 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 21 zákona č. 40/1961 Zb.
§ 125 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.
- vodohospodársky orgán
§ 14 zákona č. 138/1973 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 2 až 4 zákona ČNR č. 130/1974 Zb.
§ 2 až 4 zákona SNR č. 135/1974 Zb.
§ 14 zákona č. 138/1973 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 2 až 4 zákona ČNR č. 130/1974 Zb.
§ 2 až 4 zákona SNR č. 135/1974 Zb.
- orgány dopravy
§ 2, 3, 20, 21 zákona č. 135/1961 Zb.
§ 4 vyhlášky č. 136/1961 Zb.
§ 2, 3, 20, 21 zákona č. 135/1961 Zb.
§ 4 vyhlášky č. 136/1961 Zb.
- orgány oblastného plánovania
§ 9, 10 nariadenia vlády ČSR č. 36/1977 Zb.
§ 9, 10 nariadenia vlády SSR č. 37/1977 Zb.
§ 9, 10 nariadenia vlády ČSR č. 36/1977 Zb.
§ 9, 10 nariadenia vlády SSR č. 37/1977 Zb.
- Federálne ministerstvo palív a energetiky alebo ním poverený energetický a plynárenský podnik
§ 6 zákona č. 79/1957 Zb.
§ 2 vyhlášky č. 80/1957 Zb.
§ 8 a 16 zákona č. 67/1960 Zb.
§ 10 a 20 vyhlášky č. 175/1975 Zb.
§ 6 zákona č. 79/1957 Zb.
§ 2 vyhlášky č. 80/1957 Zb.
§ 8 a 16 zákona č. 67/1960 Zb.
§ 10 a 20 vyhlášky č. 175/1975 Zb.
- orgány alebo organizácie spojov
§ 10 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb.
§ 9 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 111/1964 Zb.
§ 10 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb.
§ 9 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 111/1964 Zb.
- orgány CO
§ 2, 15 a 20 zákona č. 40/1961 Zb.
§ 2, 15 a 20 zákona č. 40/1961 Zb.
1.2
podľa povahy prípadu
- orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu
§ 13a zákona č. 53/1966 Zb. v znení zákona č. 75/1976 Zb.
§ 3 až 5 zákona ČNR č. 77/1976 Zb.
§ 3 až 5 zákona SNR č. 78/1976 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 13a zákona č. 53/1966 Zb. v znení zákona č. 75/1976 Zb.
§ 3 až 5 zákona ČNR č. 77/1976 Zb.
§ 3 až 5 zákona SNR č. 78/1976 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- orgány štátnej správy lesného hospodárstva
§ 5 ods. 3 a § 7 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb.
§ 26 zákona ČNR č. 96/1977 Zb.
§ 26 zákona SNR č. 100/1977 Zb.
§ 8 vyhlášky č. 12/1978 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 5 ods. 3 a § 7 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb.
§ 26 zákona ČNR č. 96/1977 Zb.
§ 26 zákona SNR č. 100/1977 Zb.
§ 8 vyhlášky č. 12/1978 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- poľnohospodársky orgán ONV, príp. MPVž republiky
§ 30 zákona č. 61/1964 Zb.
§ 47 a 48 vyhlášky č. 62/1964 Zb.
§ 30 zákona č. 61/1964 Zb.
§ 47 a 48 vyhlášky č. 62/1964 Zb.
- orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti
§ 24 zákona SNR č. 7/1958 Zb.
§ 24 zákona č. 22/1958 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 24 zákona SNR č. 7/1958 Zb.
§ 24 zákona č. 22/1958 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- orgány štátnej ochrany prírody
§ 18 zákona SNR č. 1/1955 Zb.
§ 17 zákona č. 40/1956 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 18 zákona SNR č. 1/1955 Zb.
§ 17 zákona č. 40/1956 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- Československá komisia pre atómovú energiu
§ 126 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 7 ods. 4 vyhlášky č. 85/1976 Zb.
§ 126 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 7 ods. 4 vyhlášky č. 85/1976 Zb.
- inšpektorát kúpeľov a žriedel
§ 50 zákona č. 20/1966 Zb.
§ 30 vyhlášky č. 15/1972 Zb.
§ 30 vyhlášky č. 26/1972 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 50 zákona č. 20/1966 Zb.
§ 30 vyhlášky č. 15/1972 Zb.
§ 30 vyhlášky č. 26/1972 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- Štátna letecká inšpekcia
§ 24 a 24a zákona č. 47/1956 Zb. v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlásené pod č. 127/1976 Zb.)
§ 24 a 24a zákona č. 47/1956 Zb. v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlásené pod č. 127/1976 Zb.)
2.
v stavebnom konaní
2.1
vždy sú dotknuté
- orgány hygienickej služby
§ 4 zákona č. 20/1966 Zb.
§ 23 vyhlášky č. 45/1966 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 4 zákona č. 20/1966 Zb.
§ 23 vyhlášky č. 45/1966 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- vodohospodársky orgán
§ 8 a 13 zákona č. 138/1973 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 2 až 4 zákona ČNR č. 130/1974 Zb.
§ 2 až 4 zákona SNR č. 135/1974 Zb.
§ 8 a 13 zákona č. 138/1973 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 2 až 4 zákona ČNR č. 130/1974 Zb.
§ 2 až 4 zákona SNR č. 135/1974 Zb.
- Federálne ministerstvo palív a energetiky alebo ním poverený energetický alebo plynárenský podnik
§ 6 zákona č. 79/1957 Zb.
§ 2 vyhlášky č. 80/1957 Zb.
§ 8 a 16 zákona č. 67/1960 Zb.
§ 10 a 20 vyhlášky č. 175/1975 Zb.
§ 6 zákona č. 79/1957 Zb.
§ 2 vyhlášky č. 80/1957 Zb.
§ 8 a 16 zákona č. 67/1960 Zb.
§ 10 a 20 vyhlášky č. 175/1975 Zb.
- orgány alebo organizácie spojov
§ 10 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb.
§ 9 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 111/1964 Zb.
§ 10 ods. 3 zákona č. 110/1964 Zb.
§ 9 ods. 3 a 4 vyhlášky č. 111/1964 Zb.
- miestny národný výbor (ak nie je sám stavebným úradom)
§ 25 ods. 3 zákona č. 69/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlásené pre SSR pod č. 27/1972 Zb. a pre ČSR pod č. 28/1972 Zb.)
§ 25 ods. 3 zákona č. 69/1967 Zb. v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlásené pre SSR pod č. 27/1972 Zb. a pre ČSR pod č. 28/1972 Zb.)
2.2
podľa povahy prípadu
- orgány ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu
§ 14 zákona č. 53/1966 Zb. v znení zákona č. 75/1976 Zb.
§ 3 až 5 zákona ČNR č. 77/1976 Zb.
§ 3 až 5 zákona SNR č. 78/1976 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 14 zákona č. 53/1966 Zb. v znení zákona č. 75/1976 Zb.
§ 3 až 5 zákona ČNR č. 77/1976 Zb.
§ 3 až 5 zákona SNR č. 78/1976 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- orgány štátnej správy lesného hospodárstva
§ 4 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb.
§ 26 až 29 zákona ČNR č. 96/1977 Zb.
§ 26 až 29 zákona SNR č. 100/1977 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 4 ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb.
§ 26 až 29 zákona ČNR č. 96/1977 Zb.
§ 26 až 29 zákona SNR č. 100/1977 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- poľnohospodársky orgán ONV, príp. MPVž republiky
§ 30 zákona č. 61/1964 Zb.
§ 47 a 48 vyhlášky č. 62/1964 Zb.
§ 30 zákona č. 61/1964 Zb.
§ 47 a 48 vyhlášky č. 62/1964 Zb.
- orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti
§ 24 zákona SNR č. 7/1958 Zb.
§ 24 zákona č. 22/1958 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 24 zákona SNR č. 7/1958 Zb.
§ 24 zákona č. 22/1958 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- orgány štátnej ochrany prírody
§ 18 zákona SNR č. 1/1955 Zb.
§ 17 zákona č. 40/1956 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 18 zákona SNR č. 1/1955 Zb.
§ 17 zákona č. 40/1956 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
- Československá komisia pre atómovú energiu
§ 126 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 20 ods. 4 vyhlášky č. 85/1976 Zb.
§ 126 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 20 ods. 4 vyhlášky č. 85/1976 Zb.
- inšpektorát kúpeľov a žriedel
§ 50 zákona č. 20/1966 Zb.
§ 30 vyhlášky č. 15/1972 Zb.
§ 30 vyhlášky č. 26/1972 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
§ 50 zákona č. 20/1966 Zb.
§ 30 vyhlášky č. 15/1972 Zb.
§ 30 vyhlášky č. 26/1972 Zb.
§ 126 zákona č. 50/1976 Zb.
B.
K návrhom na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a k žiadostiam o stavebné povolenie treba priložiť podľa povahy prípadu najmä tieto rozhodnutia, prípadne súhlasy dotknutých orgánov štátnej správy uvedených v časti A prílohy:
1.
územné konanie
a)
rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu
§ 13a zákona č. 53/1966 Zb. v znení zákona č. 75/1976 Zb.
b)
rozhodnutie o súhlase orgánov štátnej správy lesného hospodárstva
d)
rozhodnutie o rozmiestňovaní stavieb orgánu oblastného plánovania
e)
stanovisko správcov rozvodných sietí a kanalizácie
f)
súhlas Československej komisie pre atómovú energiu
2.
stavebné konanie
b)
súhlas vodohospodárskeho orgánu na stavby, ktoré môžu ovplyvniť vodné pomery
c)
rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe
§ 14 zákona č. 53/1966 Zb. v znení zákona č. 75/1976 Zb.
e)
stanovisko správcov rozvodných sietí a kanalizácie
f)
súhlas Československej komisie pre atómovú energiu.
1)
§ 6 vyhlášky Federálneho ministerstva financií a predsedu Štátnej banky československej č. 162/1980 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
2)
§ 2 ods. 2 vyhlášky č. 162/1980 Zb.
3)
§ 9 vyhlášky č. 162/1980 Zb.
4)
§ 20 vyhlášky č. 162/1980 Zb.
5)
Modernizáciou bytového fondu sa rozumie na účely tejto vyhlášky v súlade s § 6 ods. 5 vyhlášky č. 162/1980 Zb. súhrn prác a dodávok potrebný na dosiahnutie vyššej kvality a životnosti bytov, bytových objektov alebo objektov technickej a občianskej vybavenosti.
6)
Čas použitia je vymedzený časom riešenia úlohy plánu rozvoja vedy a techniky.
7)
Smernice k štátnym štatistickým výkazom za úsek investičná výstavba „5 Iv" z 15. septembra 1980 (oznámené v čiastke 12/1981 Zb.).
8)
Napr. z fondu škôd a náhrad podľa opatrenia ministra palív a energetiky ČSSR č. 7/1981.
9)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 79/1973 Zb. o experimentálnom overovaní vo výstavbe.
10)
Pri stavbách uhrádzaných z investičných prostriedkov len inventáre investičného charakteru.
11)
V tomto chápaní sa používa aj pojem výstavba.
12)
Dopravnými sieťami sa rozumejú cestné, železničné a vodné siete; rozvodnými sieťami sa rozumejú vodovodné, energetické a telekomunikačné siete.
13)
„Metodika triedenia technologických zariadení v investičnej výstavbe" - vydala býv. Štátna komisia pre techniku vo svojej knižnici ako č. 5 rad 2 zväzok 1 ročníka 1966. Príloha č. 7 tejto vyhlášky.
14)
Vyhláška Federálneho štatistického úradu č. 124/1980 Zb. o jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy.
15)
Nomenklatúru stavebných objektov, prípadne prevádzkových súborov technickej a občianskej vybavenosti a ich rozsah určuje sústava technicko-hospodárskych ukazovateľov komplexnej bytovej výstavby.
16)
§ 3 ods. 3 vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 164/1980 Zb. o financovaní obežných prostriedkov.
17)
Pokiaľ sú súčasťou stavby stroje a zariadenia zabezpečované v pláne rozvoja vedy a techniky, použijú sa ustanovenia tejto vyhlášky vzťahujúce sa na dodávateľov, primerane aj na riešiteľov.
18)
Pozri aj § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky, Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Federálneho ministerstva zahraničného obchodu č. 98/1976 Zb. o dovoze investičných celkov a stavebných prác.
19)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 89/1976 Zb. o oprávnení na inžiniersku činnosť.
20)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií.
21)
§ 116, 118 a 280 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov; úplné znenie vyhlásené pod č. 37/1971 Zb. (ďalej len „Hospodársky zákonník").
23)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 88/1976 Zb. o oprávnení na projektovú činnosť. § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).
25)
§ 7 ods. 4, § 20 ods. 4 a § 39 ods. 2 písm. e) vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku.
Úprava Československej komisie pre atómovú energiu č. 5/1979 o zaistení akosti vybraných zariadení v jadrovej energetike z hľadiska jadrovej bezpečnosti (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 7 ročník 1979; oznámené v čiastke 29/1979 Zb.).
Pokyny pre zostavenie a obsah bezpečnostných správ vydané Československou komisiou pre atómovú energiu v r. 1977.
Úprava Československej komisie pre atómovú energiu č. 5/1979 o zaistení akosti vybraných zariadení v jadrovej energetike z hľadiska jadrovej bezpečnosti (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 7 ročník 1979; oznámené v čiastke 29/1979 Zb.).
Pokyny pre zostavenie a obsah bezpečnostných správ vydané Československou komisiou pre atómovú energiu v r. 1977.
26)
§ 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb.
27)
§ 1 ods. 3 písm. c) vyhlášky č. 85/1976 Zb.
28)
Napr. v poľnohospodárstve, vodohospodárstve, ťažobnej činnosti.
29)
Jednotné metodické pokyny na vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1981 - 1985 a návrhu vykonávacieho plánu na r. 1981 a 1982, príloha č. I oddiel II časť 29 bod 12 a 13.
30)
Napr. drobné poľnohospodárske stavby včítane osobitných poľnohospodárskych investícií; drobné akcie Z, jednoduché modernizácie, jednoduché objekty v hlbinných baniach a lomoch.
31)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 75/1977 Zb. o opakovaných projektoch.
32)
§ 9 až 11 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 95/1977 Zb. o typizácii vo výstavbe.
33)
§ 18 ods. 1 vyhlášky č. 95/1977 Zb.
34)
§ 21 ods. 2 vyhlášky č. 95/1977 Zb.
35)
Cenník projektových prác č. VC-20/100 bod 1. 409.
36)
Projektové katalógy a pod.
37)
Napr. smernice pre prípravu päťročného plánu rozvoja národného hospodárstva.
38)
Sú to najmä dlhodobé výhľady rozvoja národného hospodárstva, štátne cieľové programy, prognózy vedecko-technického rozvoja, štátne programy technického rozvoja, rozvojové štúdie.
39)
§ 29 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.
40)
Oznámenie Federálneho ministerstva dopravy a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 11. júla 1980 o zabezpečení koordinácie rozvojových zámerov verejnej dopravy s rozvojom ostatných odvetví národného hospodárstva (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 4 ročník 1980).
40)
alebo odvetvových ústredných orgánov pri stavbách v hospodárstve národných výborov.
41)
Pri stavbách komplexnej bytovej výstavby je dohoda nahradená obdobnou dohodou v rámci režimu komplexnej bytovej výstavby [porov. poznámku pod čiarou č. 48 k § 13 ods. 2 písm. h)].
42)
§ 25 ods. 3 vyhlášky Štátnej plánovacej komisie a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 48/1980 Zb. o hmotnom bilancovaní a prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese.
43)
Jednotné metodické pokyny na vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1981-1985 a návrhu vykonávacieho plánu na r. 1981 a 1982, príloha č. I oddiel II časť 38 bod 4.
44)
Smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 17 z 13. novembra 1981 o hodnotení efektívnosti investícií.
45)
§ 7 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva a Federálneho ministerstva všeobecného strojárstva č. 44/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky strojárskych vyšších a niektorých ďalších dodávok pre tuzemskú investičnú výstavbu.
46)
47)
Protikorózna pasívna a aktívna ochrana podzemných kovových zariadení, prípadne spoločná aktívna ochrana niekoľkých takých zariadení; podzemné kovové zariadenia (kovové potrubia, nádrže, armatúry, káble s kovovým obalom, oceľové konštrukcie, betónové konštrukcie s oceľovou výstužou a pod.) čiastočne alebo úplne uložené v zemi a vo vode. Pokiaľ sa pri nadzemných kovových zariadeniach vyskytne potreba aktívnej ochrany proti korózii, postupuje sa primerane podľa ustanovení tejto vyhlášky týkajúcich sa ochrany proti korózii podzemných kovových zariadení.
48)
Jednotné metodické pokyny pre vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1981-1985 a návrhu vykonávacieho plánu na r. 1981 a 1982, príloha č. I oddiel II časť 29 bod 23.
49)
50)
§ 25 ods. 6 vyhlášky č. 48/1980 Zb.
51)
Ide najmä o stavebné objekty alebo prevádzkové súbory, ktoré možno využiť na účely zariadenia staveniska, prípadne terénne úpravy, výkopové práce, komunikácie, dopravné siete, rozvodné siete, kanalizácie a pod.
52)
Najmä § 7a a § 10 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 75/1976 Zb., úplné znenie vyhlásené pod č. 124/1976 Zb. Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch.
53)
S príslušným okresným národným výborom, prípadne miestnym národným výborom, pokiaľ ten neodkáže na príslušný orgán vojenskej správy alebo orgán Zboru národnej bezpečnosti; požiadavky na civilnú obranu sa prerokúvajú s orgánmi civilnej obrany na príslušných stupňoch správneho a hospodárskeho konania.
54)
Uznesenie vlády Československej socialistickej republiky č. 43/1980 bod I/5.
55)
Pri novej výstavbe nad 2000 m2 hrubej skladovacej plochy, pri modernizáciách nad 5 mil. Kčs prepočtových nákladov.
56)
Zásady vlády Československej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov pre plánovitý a efektívny rozvoj podnikovej rekreácie. (Spravodajca ROH mimoriadne číslo 3. júl 1981).
57)
Porovnaj § 13 a § 14 ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon). § 7 zákona č. 61/1977 Zb.
58)
Orgánom povereným prerokovaním je Štátna energetická inšpekcia Českej socialistickej republiky a Štátna energetická inšpekcia Slovenskej socialistickej republiky (porov. zákon č. 64/1962 Zb.).
59)
§ 25 ods. 7 vyhlášky č. 48/1980 Zb.
61)
Sú to najmä:
1. konštrukčné, dielenské a montážne výkresy
- jednotlivých strojov a zariadení,
- kovových a drevených konštrukcií,
- výrobkov pridruženej stavebnej výroby,
- výrobkov vnútorného zariadenia a vybavenia včítane spôsobu upevnenia pri ich zabudovaní,
- vymuroviek a izolácií technologických zariadení,
- nosných konštrukcií káblových a potrubných rozvodov a zariadení; 2. výkresy
- pomocných konštrukcií (pracovných, montážnych a podporovacích lešení, skruží, zavážacích o závesných montážnych konštrukcií),
- stavebných a montážnych zariadení, ako výťahov, dočasných žeriavových dráh,
- debnení (ich konštrukcie),
- tvaru a výstuže prefabrikovaných betónových, železo - betónových a iných konštrukcií, dielov a ich stykov,
- pažení a rozoprení rýh a základových jám, štetových stien a záchytiek; 3. výkresy a špecifikácie
- prvkov a spojovacieho materiálu konštrukcií ľahkej prefabrikácie,
- zvarov stykov prefabrikátov,
- delenia rovných častí vzducho - technických rozvodov rovnakého profilu na montážne diely a ich označovanie jednotlivými pozíciami,
- drobného základného a pomocného materiálu pre montážne práce; 4. statické, dynamické a technicko-fyzikálne výpočty
- betónových, železobetónových a iných prefabrikátov,
- výrobkov pridruženej stavebnej výroby,
- podporovacích lešení, skruží a montážnych konštrukcií,
- pomocných konštrukcií na zakladanie,
- prvkov ľahkej prefabrikácie; 5. drôtovacie a svorkové schémy, určenie počtu a sledu svoriek na zariadeniach a určenie konečného očíslovania, schémy vnútorných prepojení zariadení a prístrojov, ukladačské plány, ukladačské výkresy káblových rozvodov; 6. podrobné vytýčenie stavby dodávateľom na základe vytýčenia priestorovej polohy stavby investorom; 7. dokumentácia pre ostatnú výrobnú a montážnu prípravu dodávateľov (napr. prieskum miestnych zdrojov stavebných hmôt, možnosti výroby stavebných prvkov, druhu mechanizačného vybavenia a ostatných podmienok uskutočňovania stavby).
1. konštrukčné, dielenské a montážne výkresy
- jednotlivých strojov a zariadení,
- kovových a drevených konštrukcií,
- výrobkov pridruženej stavebnej výroby,
- výrobkov vnútorného zariadenia a vybavenia včítane spôsobu upevnenia pri ich zabudovaní,
- vymuroviek a izolácií technologických zariadení,
- nosných konštrukcií káblových a potrubných rozvodov a zariadení; 2. výkresy
- pomocných konštrukcií (pracovných, montážnych a podporovacích lešení, skruží, zavážacích o závesných montážnych konštrukcií),
- stavebných a montážnych zariadení, ako výťahov, dočasných žeriavových dráh,
- debnení (ich konštrukcie),
- tvaru a výstuže prefabrikovaných betónových, železo - betónových a iných konštrukcií, dielov a ich stykov,
- pažení a rozoprení rýh a základových jám, štetových stien a záchytiek; 3. výkresy a špecifikácie
- prvkov a spojovacieho materiálu konštrukcií ľahkej prefabrikácie,
- zvarov stykov prefabrikátov,
- delenia rovných častí vzducho - technických rozvodov rovnakého profilu na montážne diely a ich označovanie jednotlivými pozíciami,
- drobného základného a pomocného materiálu pre montážne práce; 4. statické, dynamické a technicko-fyzikálne výpočty
- betónových, železobetónových a iných prefabrikátov,
- výrobkov pridruženej stavebnej výroby,
- podporovacích lešení, skruží a montážnych konštrukcií,
- pomocných konštrukcií na zakladanie,
- prvkov ľahkej prefabrikácie; 5. drôtovacie a svorkové schémy, určenie počtu a sledu svoriek na zariadeniach a určenie konečného očíslovania, schémy vnútorných prepojení zariadení a prístrojov, ukladačské plány, ukladačské výkresy káblových rozvodov; 6. podrobné vytýčenie stavby dodávateľom na základe vytýčenia priestorovej polohy stavby investorom; 7. dokumentácia pre ostatnú výrobnú a montážnu prípravu dodávateľov (napr. prieskum miestnych zdrojov stavebných hmôt, možnosti výroby stavebných prvkov, druhu mechanizačného vybavenia a ostatných podmienok uskutočňovania stavby).
62)
Ide najmä o dokumentáciu
- na preukazovanie požadovaných vlastností ich dodávok (atesty, individuálne a komplexné vyskúšanie a pod.),
- na správne a bezpečné uvádzanie do prevádzky, prevádzkovanie a odstavovanie nimi dodávaných strojov a zariadení (prevádzkové predpisy a návody pre skúšobnú prevádzku),
- na správnu a včasnú údržbu nimi dodávaných strojov a zariadení (dokumentácia údržby a náhradných dielcov),
- základného užívateľského programového vybavenia pre automatizáciu riadenia všetkých úrovní,
- na iné účely podľa dohody s investorom.
- na preukazovanie požadovaných vlastností ich dodávok (atesty, individuálne a komplexné vyskúšanie a pod.),
- na správne a bezpečné uvádzanie do prevádzky, prevádzkovanie a odstavovanie nimi dodávaných strojov a zariadení (prevádzkové predpisy a návody pre skúšobnú prevádzku),
- na správnu a včasnú údržbu nimi dodávaných strojov a zariadení (dokumentácia údržby a náhradných dielcov),
- základného užívateľského programového vybavenia pre automatizáciu riadenia všetkých úrovní,
- na iné účely podľa dohody s investorom.
66)
Pokiaľ ide o dovoz investičných celkov, projektovými podkladmi sú aj údaje a informácie podľa § 8 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 98/1976 Zb.
67)
Ide o predmety určitého druhu, akosti, rozmerov a pod., hromadne alebo opakovane vyrábané, bežné, obvyklé.
68)
Vyhláška č. 95/1977 Zb.
69)
Úprava č. 3 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Federálneho ministerstva financií z 29. októbra 1974 o postupe pri poskytovaní projektových podkladov pre neštandardné dodávky (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 6 ročníka 1974; oznámené v čiastke 27/1974 Zb.).
70)
Napríklad medzištátne dohody alebo uznesenia vlády.
71)
§ 31 ods. 2 vyhlášky č. 44/1977 Zb.
72)
73)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Štátnej plánovacej komisie a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 157/1976 Zb. o režimoch stavieb.
74)
Tým nie je dotknuté ustanovenie § 22 ods. 3 vyhlášky č. 85/1976 Zb.
75)
§ 58 zákona č. 50/1976 Zb.
76)
Najmä § 299 a 301 Hospodárskeho zákonníka.
77)
§ 9 písm. b) vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Federálneho štatistického úradu č. 85/1977 Zb. o podmienkach začínania stavieb a ich registrácii a evidencii.
79)
81)
Toto prerokovanie investor účelne zlučuje s prerokúvaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa § 26 vyhlášky č. 48/1980 Zb.
82)
Porovnaj § 73 ods. 5 tejto vyhlášky.
83)
§ 64 zákona č. 50/1976 Zb.
84)
Najmä z hľadiska voľby veľkoobchodných cien.
85)
Napr. medzi vykonávacími projektmi prevádzkových súborov zabezpečovaných niekoľkými vyššími dodávateľmi, medzi vykonávacími projektmi stavebných objektov a vykonávacími projektmi prevádzkových súborov v rámci celej stavby a strojov a zariadení dodávaných jednotlivo.
86)
Príslušné druhy výkresov, prípadne ich častí a detaily spracúvané vo vykonávacích projektoch (napr. časti dispozície strojov a zariadení, výkresy konštrukcií, výkresy trás, priechodov a križovaní), výkresy (pôdorysy, rezy) vyznačujúce základy včítane priestupov, otvory, základy pod stroje, výkresy tvarov, kotvenia, výkresy podlaží, výkresy detailov.
87)
§ 53 vyhlášky Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách v znení vyhlášok č. 73/1978 Zb. a 160/1980 Zb.
88)
89)
Smernice č. 2 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 15. 2. 1972 o sústavách technicko-hospodárskych ukazovateľov v investičnej výstavbe (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 1 ročníka 1972; oznámené v čiastke 7/1972 Zb.) v znení smerníc č. 2 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 2. apríla 1980 (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 3 ročníka 1980; oznámené v čiastke 1/1981 Zb.).
90)
Ide o porovnanie s obdobnými porovnateľnými progresívnymi stavbami vyprojektovanými alebo realizovanými v tuzemsku, prípadne v zahraničí alebo s opakovateľnými projektmi, typovými podkladmi a pod.
91)
Devízové prostriedky v Kčs fco československá hranica.
92)
Výmer Federálneho cenového úradu č. 8065/10/81, ktorým sa určujú sadzby vedľajších rozpočtových nákladov stavieb (Cenový vestník FCÚ, ČCÚ a SCÚ čiastka 20 ročníka 1981).
93)
Pokiaľ sa v tejto časti vyhlášky používajú pojmy „súhrnná cena", „skupinová cena" a pod., ide o pojmy vymedzené vyhláškou č. 137/1973 Zb. v znení vyhlášok č. 73/1978 Zb. a 160/1980 Zb.
94)
Výmer FCÚ č. 8093/10/81 - Pravidlá pre určenie cien stavebných prác (Cenový vestník FCÚ, ČCÚ a SCÚ čiastka 28 ročník 1981).
Výmer FCÚ č. 8084/10/81 - Pravidlá pre určenie cien banských stavebných prác (oznámené v Cenovom vestníku FCÚ, ČCÚ a SCÚ čiastka 39 ročník 1981).
Výmer FCÚ č. 8084/10/81 - Pravidlá pre určenie cien banských stavebných prác (oznámené v Cenovom vestníku FCÚ, ČCÚ a SCÚ čiastka 39 ročník 1981).
95)
Výmer FCÚ č. 09/80 o určení konečných cenových limitov rozhodujúcich neštandardných výrobkov (Cenový vestník FCÚ, ČCÚ a SCÚ čiastka 18 ročník 1980).
96)
97)
98)
Smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 15 z 23. októbra 1981 o zostavovaní odbytových rozpočtov.
99)
Článok 6 výmeru Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. 08/81 z 15. júna 1981 o tvorbe súhrnných cien stavebných objektov a skupinových cien stavebných sústav a stavebných dielov (Cenový vestník FCÚ, ČCÚ a SCÚ čiastka 31 ročník 1981).
100)
Smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 8 z 20. júla 1979 o konaní pri zvýšení rozpočtových nákladov rozostavaných stavieb a pri odsune termínov odovzdania kapacít na skúšobnú prevádzku a dokončenia stavieb (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 5-6 ročník 1979; oznámené v čiastke 21/1979 Zb.) v znení smerníc Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 6 z 21. mája 1981 (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 3 ročník 1981; oznámené v čiastke 17/1981 Zb.).
101)
102)
103)
104)
Vyhláška Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 22/1967 Zb. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác v znení vyhlášok č. 136/1970 Zb., 166/1971 Zb. a 3/1980 Zb.
105)
Formulár B smerníc Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 15 z 23. októbra 1981 o zostavovaní odbytových rozpočtov.
106)
§ 3 ods. 9 smerníc Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 2/1972 v znení smerníc Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 2/1980.
107)
Vyhláška Štátnej plánovacej komisie č. 58/1972 Zb. o palivových a energetických základniach pre spotrebiče tuhých palív, vykurovacích olejov, vykurovacích plynov a elektrickej energie.
108)
Ide najmä o rozpory o objemy a termíny dodávok, ktoré sa rozhodujú podľa vyhlášky č. 48/1980 Zb., alebo o rozpory o správne určenie ceny, ktoré sa rozhodujú podľa vyhlášky č. 137/1973 Zb. v znení vyhlášok č. 73/1978 Zb. a 160/1980 Zb., a ďalej o rozpory, ktoré sa riešia podľa vyhlášky č. 157/1976 Zb.
109)
Napríklad Správy federálnych hmotných rezerv (porovnaj poznámku č. 54), Federálneho ministerstva dopravy (porovnaj poznámku č. 40) alebo odvetvových ústredných orgánov pri stavbách v hospodárstve národných výborov.
110)
§ 31 vyhlášky Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác. § 33 vyhlášky č. 44/1977 Zb.
111)
§ 100 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.
112)
§ 3 a § 6 ods. 1 písm. f), g) a h) vyhlášky Českého úradu geodetického a kartografického č. 10/1974 Zb. o geodetických prácach vo výstavbe. § 3 a § 6 ods. 1 písm. f), g) a h) vyhlášky Slovenského úradu geodézie a kartografie č. 11/1974 Zb. o geodetických prácach vo výstavbe.
113)
114)
§ 4 vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky č. 144/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. § 4 vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
115)
Odo dňa, keď bola stavba, prípadne jej posledná časť vykázaná ako odovzdaná a prevzatá v štátnom štatistickom výkaze o realizácii stavby (Iv RS 2b-12).
116)
Uverejnené v Spravodajcovi FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR v čiastke 3-4 ročníka 1978; oznámené v čiastke 17/1978 Zb.
117)
Uverejnené v Spravodajcovi FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR v čiastke 4 ročníka 1980; oznámené v čiastke 1/1981 Zb.
121)
Podľa vyhlášok č. 75/1977 a 95/1977 Zb.
123)
Dodávky rozpočtované v hlave IV súhrnného rozpočtu stavby sú uvedené iba ako príklad.
124)
Knižnica Štátnej komisie pre techniku č. 5, rad 2, zväzok 1, ročník 1966.
125)
Ide najmä o strojové zariadenie, ktoré sa dodáva formou vyšších dodávok podľa Zoznamov vyšších strojárskych dodávok, vydaných opatreniami ministrov hutníctva a ťažkého strojárstva a všeobecného strojárstva ČSSR.
126)
Napr. meranie a regulácia, zabezpečovacie zariadenia, signalizácia, odpoplčekovacie zariadenia.
127)
Stavebné práce v rámci prevádzkových súborov.
128)
S výnimkou zariadení uvedených pod bodom III/14.
129)
§ 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon).
130)
Umelecké diela rozpočtované v hlave V súhrnného rozpočtu stavby patria z plánovacieho hľadiska do stavebnej časti stavby, z hľadiska dodávateľských vzťahov nie sú však súčasťou dodávky stavebných prác.
131)
Pevne pripojené k stavebným konštrukciám alebo kotvené do stavebných konštrukcií alebo pevne pripojené k vodovodným, plynovodným, elektrickým, prípadne iným inštaláciám.
132)
Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 86/1976 Zb. o osvedčovaní vhodnosti výrobkov pre stavebné časti stavieb.
133)
Meranie, regulácia, riadenie a automatizácia podľa skorších predpisov.
136)
137)
Smernice Federálneho štatistického úradu Iv RS z 8. novembra 1979 o vypĺňaní registračného - evidenčného listu stavby Iv RS 3-50 (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR, čiastka 7, ročník 1979).
138)
Článok 46 Pravidiel pre určovanie cien montážnych prác platných od 1. januára 1977 - výmer FCÚ č. 3059/1976 v znení výmeru FCÚ č. 1574/1979 (Cenový vestník čiastka 51-52/1979 a čiastka 15/1980).
139)
Článok 47 Pravidiel pre určovanie cien montážnych prác.
140)
Časť IX Pravidiel pre určovanie cien stavebných prác - výmer FCÚ č. 8093/10/81.
141)
Podľa cenníkov rady M a Pravidiel pre určovanie cien montážnych prác.
142)
Rozdiel v nákladoch stĺpcov 2 a 3 sa týka iba nákladov montáží.
143)
Jednotné metodické pokyny na vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1981-1985 a návrhu vykonávacieho plánu na rok 1981 a 1982.
144)
Vyhláška č. 162/1980 Zb.
145)
147)
Napr. odbor 838 vyhlášky č. 124/1980 Zb.
148)
Patria sem aj náklady súvisiace so zúrodnením územia (ležiaceho mimo územia vlastnej stavby) určeného na zúrodnenie príslušným orgánom ochrany poľnohospodárskeho alebo lesného pôdneho fondu, t. j. náklady na úpravu tohto územia (zemné práce, rozprestrenie ornice) okrem nákladov na biologickú rekultiváciu.
150)
Metodické smernice FMTIR, MVT ČSR, MVT SSR, MK ČSR a MK SSR z 31. mája 1978 o uplatňovaní výtvarného umenia v investičnej výstavbe (uverejnené v Spravodajcovi FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR, čiastka 3-4 z 22. júna 1978).
151)
152)
154)
156)
Ak investor stavby neposkytuje príspevok na vyvolanú investíciu, ale ju realizuje ako súčasť stavby, nezahrnie náklady súvisiace s jej realizáciou do hlavy X, ale do príslušných hláv I-IX.
157)
Včítane náhradných dielcov tvoriacich súčasť zahraničnej dodávky.
158)
§ 4 ods. 1 písm. b) vyhlášky Štátnej komisie pre techniku, Ministerstva financií a hlavného arbitra Československej socialistickej republiky č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe.
160)
163)
Všetky kapacity uvádzané v registračných listoch stavieb podľa smerníc FŠÚ č. 25/79 Iv RS na vypĺňanie registračného - evidenčného listu stavby Iv RS 3-50 (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 7/1979).
164)
Podľa metodiky pre výpočet merných investičných nákladov v smerniciach FŠÚ č. 25/79 Iv RS na vypĺňanie registračného - evidenčného listu stavby Iv RS 3-50 (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 7/1979).
165)
Podklad pre Štátnu plánovaciu komisiu spracúva Česká plánovacia komisia alebo Slovenská plánovacia komisia.
166)
Podľa vyhlášky č. 85/1977 Zb., prípadne vyhlášky Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj a ministerstiev výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky č. 17/1970 Zb. o udeľovaní súhlasu na začínanie stavieb v znení vyhlášky č. 91/1972 Zb.
167)
Plán sa zostaví na základe štátnych štatistických výkazov Iv RS 2b-12, v ktorých sa stavby vykazujú ako dokončené.
168)
§ 25 smerníc o hodnotení efektívnosti investícií.
169)
§ 5 ods. 2 smerníc o hodnotení efektívnosti investícií.
170)
Formu a podrobný obsah upraví Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj metodickými pokynmi.
171)
Prizvané orgány sa môžu zúčastniť vyhodnocovacieho konania alebo dať písomne stanovisko k správe o vyhodnotení stavby.
172)
173)
Dodávatelia dodávok bilancovaných menovite pre stavby podľa § 25 ods. 11 vyhlášky č. 48/1980 Zb. a poddodávatelia stavebných prác, ak ako samostatne odovzdávané dodávky dodávajú ucelené objekty alebo ak dodávajú špecializované práce včítane vykonávacích projektov.
174)
Pokiaľ pri priestorove zložitých objektoch alebo súboroch strojov a zariadení treba na zakreslenie výstavbovej časti použiť aj pôdorysy, rezy alebo pohľady ednotlivých stavebných objektov alebo súborov strojov a zariadení, prípadne ich častí, urobí sa zakreslenie zhodne vo všetkých častiach dokumentácie.
175)
Pri vymedzení činností pre potreby vyhlášky č. 157/1976 Zb. sa môžu činnosti časového plánu stavby zlúčiť, ak ide o práce a dodávky účastníka výstavby pre stavebný objekt alebo prevádzkový súbor vykonávané nezávisle od iných účastníkov výstavby a nezávisle od prác a dodávok pre ostatné stavebné objekty alebo prevádzkové súbory.
180)
Stavenisko je určené vo schválenej projektovej úlohe (príloha č. 2 časť D a príloha č. 3) a v úvodnom (jednostupňovom) projekte (príloha č. 9 časť F a príloha č. 10) v zmysle § 6 ods. 2 vyhlášky č. 85/1976 Zb.
181)
§ 11 ods. 2 a 3 písm. b) vyhlášky č. 22/1967 Zb. v znení vyhlášok č. 136/1970 Zb. a 166/1971 Zb.
182)
§ 11 ods. 1 a 3 písm. a) vyhlášky č. 22/1967 Zb. v znení vyhlášok č. 136/1970 Zb. a 166/1971 Zb.
183)
Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 154/1975 Zb. o fakturovaní a platení dodávok neinvestičnej povahy.
185)
Pri ďalšom použití objektov zariadenia staveniska podľa časti F sa vychádza z pôvodných rozpočtových nákladov.
186)
Nariadenie vlády č. 25/1974 Zb. o závodnom stravovaní.
Výmer FCÚ č. 2302/05/1975 z 19. augusta 1975 o ustanovení cenových normatívov pre tvorbu cien za užívanie ubytovacích zariadení v objektoch zariadenia staveniska (Cenový vestník 48/1975).
Výmer FCÚ č. 2302/05/1975 z 19. augusta 1975 o ustanovení cenových normatívov pre tvorbu cien za užívanie ubytovacích zariadení v objektoch zariadenia staveniska (Cenový vestník 48/1975).
187)
Stravovanie sa spravuje nariadením vlády č. 25/1974 Zb.
189)
Úprava Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 16/1981o vydaní limitných lehôt výstavby.
190)
Smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 8/1979 o konaní pri zvýšení rozpočtových nákladov rozostavaných stavieb a pri odsune termínov odovzdania kapacít na skúšobnú prevádzku a dokončenia stavieb, uverejnené v č. 5-6 Spravodajcu FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR.
§ 285 ods. 2 a § 295 Hospodárskeho zákonníka.
Vyhláška č. 85/1977 Zb.
§ 285 ods. 2 a § 295 Hospodárskeho zákonníka.
Vyhláška č. 85/1977 Zb.
