134/1980 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 08.10.1980
134
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 8. júla 1980
o Všeobecnom dohovore o autorskom práve revidovanom v Paríži 24. júla 1971
Dňa 24. júla 1971 bol v Paríži revidovaný Všeobecný dohovor o autorskom práve zo 6. septembra 1952 a dojednaný Dodatkový protokol 2 o uplatňovaní Všeobecného dohovoru na diela určitých medzinárodných organizácií.
S revidovaným Všeobecným dohovorom a Dodatkovým protokolom 2 vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ich ratifikoval s výhradou k článku XV revidovaného Všeobecného dohovoru. Listina o prístupe Československej socialistickej republiky bola uložená u generálneho riaditeľa Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru 17. januára 1980.
Pre Československú socialistickú republiku revidovaný Všeobecný dohovor nadobudol podľa svojho článku IX odseku 2 platnosť 18. aprílom 1980 a týmto dňom nadobudol platnosť aj Dodatkový protokol 2 podľa svojho bodu 2 odseku b). Týmto sa dopĺňa vyhláška ministra zahraničných vecí č. 2/1960 Zb.
Český preklad textu dohovoru a Dodatkového protokolu 2 sa vyhlasuje súčasne.*)
Prvý námestník:
Ing. Knížka v. r.
Ing. Knížka v. r.
VŠEOBECNÝ DOHOVOR o autorskom práve revidovaný v Paríži 24. júla 1971
Zmluvné štáty,
vedené prianím zabezpečiť vo všetkých krajinách ochranu autorského práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam,
presvedčené, že úprava ochrany práv autorov, ktorá bude vyhovovať všetkým národom, vyjadrená vo všeobecnom dohovore nadväzujúcom na už platné medzinárodné systémy bez toho, že by ich narušila, zabezpečí úctu k osobným právam človeka a podporí rozvoj písomníctva, vied a umenia,
presvedčené, že taká všeobecná úprava ochrany práv autorov uľahčí šírenie duševných diel a prispeje k lepšiemu medzinárodnému porozumeniu,
rozhodli sa revidovať Všeobecný dohovor o autorskom práve podpísaný v Ženeve 6. septembra 1952 (ďalej len „Dohovor z roka 1952“) a v dôsledku toho
dohodli sa na tomto:
Článok I
Každý zmluvný štát sa zaväzuje urobiť všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie dostatočnej a účinnej ochrany práv autorov a všetkých ostatných nositeľov autorských práv k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam, ako sú písomné diela, hudobné, dramatické a filmové diela, maľby, rytiny a sochárske diela.
Článok II
1.
Uverejnené diela občanov každého zmluvného štátu, ako aj diela uverejnené prvý raz na území takého štátu, požívajú v každom inom zmluvnom štáte ochranu, ktorú tento iný štát poskytuje dielam svojich občanov prvý raz uverejneným na jeho vlastnom území, ako aj ochranu osobitne priznanú týmto dohovorom.
2.
Neuverejnené diela občanov každého zmluvného štátu požívajú v každom inom zmluvnom štáte ochranu, ktorú tento iný štát poskytuje neuverejneným dielam svojich vlastných občanov, ako aj ochranu osobitne priznanú týmto dohovorom.
3.
Na uplatňovanie tohto dohovoru môže každý zmluvný štát vnútorným zákonodarstvom postaviť všetky osoby sídliace na jeho území na roveň svojich vlastných občanov.
Článok III
1.
Každý zmluvný štát, ktorý podľa svojho vnútorného zákonodarstva vyžaduje ako podmienku ochrany práv autorov splnenie formálnych náležitostí, ako sú uloženie, registrácia, vyznačenie, notárske osvedčenie, zaplatenie poplatkov, vyrobenie alebo uverejnenie na jeho území, musí pokladať tieto požiadavky za splnené pre každé dielo chránené podľa tohto dohovoru, ktoré bolo prvý raz uverejnené mimo územia tohto štátu a ktorého autor nie je občanom tohto štátu, ak od prvého uverejnenia tohto diela všetky výtlačky diela uverejneného s privolením autora alebo každého iného nositeľa autorského práva sú opatrené značkou © s pripojením mena nositeľa autorského práva a s uvedením roku prvého uverejnenia; značka, meno a rok sa musia uviesť takým spôsobom a na takom mieste, aby bolo jasne zrejmé, že je autorské právo vyhradené.
2.
Ustanovenie odseku 1 nebráni žiadnemu zmluvnému štátu, aby podrobil určitým formalitám alebo iným podmienkam nadobúdanie a výkon autorského práva k dielam prvý raz uverejneným na jeho území alebo k dielam vlastných občanov, nech už boli uverejnené kdekoľvek.
3.
Ustanovenie odseku 1 nebráni žiadnemu zmluvnému štátu vyžadovať od osoby obracajúcej sa na súd, aby na účely súdneho konania vyhovela predpisom súdneho poriadku, ako napríklad o zastupovaní žalobcu advokátom v tomto štáte oprávneným alebo o predloženie jedného výtlačku diela súdu alebo správnemu úradu alebo obom zároveň. Ak sa však týmto požiadavkám nevyhovie, nebude tým autorské právo dotknuté. Žiadna z týchto požiadaviek sa nemôže uplatňovať voči občanovi iného zmluvného štátu, ak sa neuplatňuje voči občanom štátu, v ktorom sa žiada o ochranu.
4.
Každý zmluvný štát je povinný zabezpečiť právnu ochranu neuverejnených diel občanov ostatných zmluvných štátov bez formálnych podmienok.
5.
Ak zmluvný štát poskytuje dobu ochrany na viac ako jedno obdobie a ak prvé obdobie trvá dlhšie ako niektorá z najkratších dôb uvedených v článku IV tohto dohovoru, nie je tento štát pre druhé a ďalšie obdobia ochrany viazaný ustanovením odseku 1 tohto článku.
Článok IV
1.
Doba ochrany diela sa spravuje zákonom zmluvného štátu, v ktorom sa o ochranu žiada, v súlade s ustanoveniami článku II a s ďalej uvedenými ustanoveniami.
2.
a) Doba ochrany pre diela chránené týmto dohovorom trvá najmenej po čas autorovho života a dvadsaťpäť rokov po jeho smrti. Ale zmluvný štát, ktorý v čase nadobudnutia platnosti tohto dohovoru na jeho území má toto obdobie pre určité druhy diel obmedzené na obdobie počítané od prvého uverejnenia diela, môže tieto odchýlky zachovať alebo ich rozšíriť na iné druhy diel. Pre žiaden z týchto druhov diel nebude doba ochrany kratšia ako dvadsaťpäť rokov odo dňa prvého uverejnenia.
b)
Každý zmluvný štát, ktorý v čase nadobudnutia platnosti tohto dohovoru na jeho území neberie za základ doby ochrany život autora, môže počítať dobu ochrany od prvého uverejnenia diela alebo prípadne od registrácie tohto diela predchádzajúcej jeho uverejneniu; doba ochrany nesmie však byť kratšia ako dvadsaťpäť rokov odo dňa prvého uverejnenia alebo prípadne od registrácie diela predchádzajúcej jeho uverejneniu.
c)
Ak zákonodarstvo zmluvného štátu poskytuje dobu ochrany na dve alebo viaceré po sebe idúce obdobia, nesmie byť prvé obdobie kratšie ako najkratšia doba ustanovená v pododsekoch a) a b).
3.
Ustanovenia odseku 2 sa nevzťahujú na fotografické diela ani na diela úžitkového umenia. V zmluvných štátoch však, ktoré chránia fotografické diela a diela úžitkového umenia ako umelecké diela, nesmie byť doba ochrany týchto diel kratšia ako desať rokov.
4.
a) Žiadny zmluvný štát nie je povinný zabezpečiť ochranu diela po dlhší čas než je doba ochrany ustanovená pre druh diel, ku ktorému dielo patrí, a to, ak ide o neuverejnené dielo, zákonom zmluvného štátu, ktorého je autor občanom, a ak ide o uverejnené dielo, zákonom zmluvného štátu, v ktorom bolo toto dielo uverejnené prvý raz.
b)
Ak zákonodarstvo niektorého zmluvného štátu poskytuje dobu ochrany na dve alebo viaceré po sebe idúce obdobia, považuje sa na použitie pododseku a) za dobu ochrany poskytovanú týmto štátom súčet týchto období. Ak však tento štát určité dielo z akéhokoľvek dôvodu nechráni po čas druhého alebo niektorého z nasledujúcich období, nie sú ostatné zmluvné štáty povinné chrániť toto dielo po čas tohto druhého alebo nasledujúceho obdobia.
5.
Na použitie ustanovenia odseku 4 sa dielo občana zmluvného štátu prvý raz uverejnené v niektorom mimozmluvnom štáte pokladá za dielo prvý raz uverejnené v zmluvnom štáte, ktorého je autor občanom.
6.
Na použitie ustanovenia odseku 4 sa dielo uverejnené súčasne vo dvoch alebo viacerých zmluvných štátoch pokladá za dielo prvý raz uverejnené v štáte poskytujúcom najkratšiu dobu ochrany. Za uverejnené súčasne vo viacerých štátoch sa považuje dielo, ktoré bolo uverejnené vo dvoch alebo viacerých štátoch do tridsiatich dní od svojho prvého uverejnenia.
Článok IV bis
1.
Práva uvedené v článku I zahŕňajú základné práva, ktoré zabezpečujú ochranu majetkových záujmov autorov, najmä výlučné právo autora udieľať privolenie na rozmnožovanie akýmkoľvek spôsobom, na verejné predvádzanie a predvedenie a na vysielanie rozhlasom alebo televíziou. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na diela chránené týmto dohovorom tak v ich pôvodnej forme, ako aj v každej forme odvodenej zrejme od pôvodného diela.
2.
Každý zmluvný štát však môže svojím vnútorným zákonodarstvom ustanoviť výnimky z práv uvedených v odseku 1 tohto článku, pokiaľ nie sú v rozpore s duchom a ustanoveniami tohto dohovoru. Štáty, ktoré prípadne použijú túto možnosť, sú však jednako len povinné priznať každému z práv, pre ktoré bola výnimka ustanovená, rozumnú úroveň účinnej ochrany.
Článok V
1.
Práva uvedené v článku I zahŕňajú výlučné právo vyhotovovať a uverejňovať preklady, ako aj udieľať privolenie na vyhotovenie a uverejnenie prekladov diel chránených podľa tohto dohovoru.
2.
Každý zmluvný štát môže však svojím vnútorným zákonodarstvom obmedziť pre písomné diela právo na preklad, ale len za týchto podmienok:
a)
Ak do siedmich rokov odo dňa prvého uverejnenia písomného diela nebol uverejnený nositeľom práva na preklad alebo s jeho privolením preklad tohto písomného diela do jazyka všeobecne používaného v zmluvnom štáte, môže každý občan tohto zmluvného štátu dostať od jeho príslušného štátneho orgánu nevýlučnú licenciu na preklad diela do tohto jazyka a na uverejnenie takto preloženého diela.
b)
Túto licenciu možno udeliť len vtedy, ak žiadateľ podľa ustanovení platných v štáte, v ktorom sa žiadosť podáva, preukáže, že požiadal nositeľa práva na preklad o privolenie dielo preložiť a preklad uverejniť a že napriek náležitej snahe nemohol nositeľa autorského práva vypátrať alebo dostať jeho privolenie. Za tých istých podmienok môže byť licencia udelená, ak sú predchádzajúce vydania prekladu v jazyku všeobecne používanom v zmluvnom štáte rozobraté.
c)
Ak žiadateľ nemôže vypátrať nositeľa práva na preklad, zašle odpis svojej žiadosti nakladateľovi, ktorého meno je uvedené na diele, a ak je známa štátna príslušnosť nositeľa práva na preklad, diplomatickému alebo konzulárnemu zástupcovi štátu, ktorého je nositeľ práva na preklad občanom, alebo inštitúcii označenej vládou tohto štátu. Licenciu nemožno udeliť pred uplynutím lehoty dvoch mesiacov odo dňa odoslania odpisov žiadosti.
d)
Vnútorné zákonodarstvo urobí potrebné opatrenia, ktoré nositeľovi práva na preklad zabezpečia primeranú odmenu zodpovedajúcu medzinárodným zvyklostiam, ako aj výplatu a transfer tejto odmeny a ktoré zaručia bezchybný preklad diela.
e)
Pôvodný názov a meno autora diela musia byť vytlačené na všetkých exemplároch uverejneného prekladu. Licencia bude platná len pre uverejnenie prekladu na území zmluvného štátu, v ktorom sa o licenciu požiadalo. Dovoz a predaj exemplárov do iného zmluvného štátu je prípustný, len ak sa jazyk všeobecne používaný v tomto štáte zhoduje s jazykom, do ktorého bolo dielo preložené, ak vnútorné zákonodarstvo tohto štátu licenciu pripúšťa a ak dovozu a predaju nebráni žiadne ustanovenie platné v tomto štáte; dovoz a predaj na území každého zmluvného štátu, v ktorom nie sú tieto podmienky splnené, je vyhradený zákonodarstvu tohto štátu a dohodám, ktoré uzavrel. Užívateľ nesmie licenciu ďalej postúpiť.
f)
Licenciu nemožno udeliť, ak autor stiahol všetky exempláre diela z obehu.
Článok V bis
1.
Každý štát, ktorý podľa praxe zavedenej Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov je považovaný za rozvojovú krajinu, môže oznámením uloženým u generálneho riaditeľa Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (ďalej len „generálny riaditeľ“) uplatniť pri ratifikácii, prijatí alebo prístupe alebo neskoršie všetky alebo niektoré výnimky uvedené v článkoch V ter a V quater.
2.
Každé oznámenie uložené podľa ustanovenia odseku 1 je účinné desať rokov od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru alebo po tú časť tohto desaťročného obdobia, ktorá ostáva ku dňu, keď bolo oznámenie uložené a môže sa úplne alebo čiastočne obnoviť na ďalšie desaťročné obdobia, ak zmluvný štát zašle generálnemu riaditeľovi ďalšie oznámenie najviac pätnásť mesiacov a najmenej tri mesiace pred uplynutím prebiehajúceho desaťročného obdobia. V priebehu týchto ďalších desaťročných období sa môžu uložiť aj prvé oznámenia podľa tohto článku.
3.
Bez ohľadu na ustanovenie odseku 2 nie je zmluvný štát, ktorý prestal byť považovaný za rozvojovú krajinu v súlade s definíciou odseku 1, oprávnený obnoviť svoje oznámenie urobené podľa odseku 1 alebo 2, a či už toto oznámenie oficiálne odvolá alebo nie, stráca tento štát možnosť uplatniť výnimky ustanovené v článkoch V ter a V quater buď uplynutím bežného desaťročného obdobia, alebo tri roky po tom, čo prestal byť považovaný za rozvojovú krajinu, podľa toho, ktoré obdobie uplynie neskoršie.
4.
Po uplynutí času, po ktorý platilo oznámenie podľa tohto článku, smú sa exempláre diela podľa výnimiek uvedených v článkoch V ter a V quater už vyrobené ďalej rozširovať, a to až do vyčerpania zásoby.
5.
Každý zmluvný štát, ktorý uložil oznámenie podľa článku XIII týkajúce sa použitia tohto dohovoru na jednotlivú krajinu alebo územie, ktorých postavenie sa môže považovať za obdobné postaveniu štátov uvedených v odseku 1 tohto článku, môže tak isto, pokiaľ ide o túto krajinu alebo územie, uložiť oznámenie o výnimkách a ich obnoveniach podľa tohto článku. Po čas, po ktorý tieto oznámenia platia, sa ustanovenia článkov V ter a V quater môžu použiť na uvedenú krajinu alebo územie. Každá zásielka exemplárov do zmluvného štátu pochádzajúca z uvedenej krajiny alebo územia sa považuje za vývoz v zmysle článkov V ter a V quater.
Článok V ter
1.
a)
Každý zmluvný štát, na ktorý sa vzťahuje článok V bis ods. 1, môže nahradiť obdobie siedmych rokov ustanovené v článku V ods. 2 obdobím troch rokov alebo akýmkoľvek dlhším obdobím ustanoveným jeho vnútorným zákonodarstvom. Pri preklade do jazyka, ktorý sa všeobecne nepoužíva v jednej alebo vo viacerých vyspelých krajinách, ktoré sú členmi buď tohto dohovoru, alebo len Dohovoru z roku 1952, je však toto obdobie namiesto uvedeného obdobia troch rokov jednoročné.
b)
Každý zmluvný štát, na ktorý sa vzťahuje článok V bis ods. 1, môže s jednomyseľným súhlasom vyspelých krajín, ktoré sú zmluvnými štátmi buď tohto dohovoru, alebo len Dohovoru z roka 1952 a v ktorých ten istý jazyk je všeobecne používaným jazykom, nahradiť v prípade prekladu do tohto jazyka obdobie troch rokov ustanovené v pododseku a) iným obdobím určeným v súlade s takým súhlasom, nie však kratším ako jeden rok. Toto ustanovenie však nemožno použiť, ak je takým jazykom angličtina, francúzština alebo španielčina. Takú dohodu treba oznámiť generálnemu riaditeľovi.
c)
Licencia sa smie udeliť iba vtedy, ak žiadateľ preukáže podľa ustanovení platných v štáte, v ktorom sa žiadosť podáva, že buď požiadal nositeľa práva na preklad o privolenie a že mu bolo odopreté, alebo že napriek náležitej snahe nemohol nositeľa práva vypátrať. Súčasne s podaním tejto žiadosti musí o tom žiadateľ informovať buď Medzinárodné autorskoprávne informačné stredisko zriadené pri Organizácii Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru, alebo každé národné alebo oblastné informačné stredisko, ktoré v oznámení uloženom u generálneho riaditeľa určila vláda štátu, o ktorom sa možno domnievať, že v ňom má nakladateľ ťažisko svojej podnikateľskej činnosti.
d)
Ak žiadateľ nemohol vypátrať nositeľa práva na preklad, je povinný zaslať doporučene leteckou poštou odpisy svojej žiadosti nakladateľovi, ktorého meno je uvedené na diele, a každému národnému alebo oblastnému informačnému stredisku uvedenému v pododseku c). Ak také stredisko nebolo oznámené, zašle žiadateľ opis Medzinárodnému autorskoprávnemu informačnému stredisku zriadenému Organizáciou Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru.
2.
a)
Licenciu nemožno podľa tohto článku udeliť, ak ide o licenciu, ktorú možno dostať po uplynutí trojročného obdobia, kým neuplynie dodatočná lehota šiestich mesiacov, a ak ide o licenciu, ktorú možno dostať po uplynutí jednoročného obdobia, kým neuplynie dodatočná lehota deviatich mesiacov. Dodatočná lehota začne plynúť buď od dátumu žiadosti o privolenie na preklad uvedené v odseku 1 c), alebo, ak totožnosť alebo bydlisko nositeľa práva na preklad nie sú známe, od dátumu zaslania odpisov žiadosti o privolenie uvedených v odseku 1 d).
b)
Licenciu nemožno udeliť, ak preklad bol uverejnený nositeľom práva na preklad alebo s jeho súhlasom v priebehu uvedenej lehoty šiestich alebo deviatich mesiacov.
3.
Licenciu podľa tohto článku možno udeliť len na účely vyučovania alebo výskumu.
4.
a)
Licencia sa nevzťahuje na vývoz exemplárov a platí iba pre uverejnenie na území zmluvného štátu, kde sa o túto licenciu požiadalo.
b)
Každý exemplár uverejnený podľa takej licenciu musí obsahovať poznámku v príslušnom jazyku vyjadrujúcu, že exemplár je určený na rozširovanie iba v zmluvnom štáte, ktorý udelil licenciu. Ak dielo obsahuje značku uvedenú v článku III ods. 1, musia takto uverejnené exempláre obsahovať tú istú značku.
c)
Zákaz vývozu ustanovený v pododseku a) sa neuplatní, ak štátny alebo iný verejný orgán štátu, ktorý udelil podľa tohto článku licenciu na preklad diela do iného jazyka, než je angličtina, francúzština alebo španielčina, zašle exempláre prekladu zhotovené na podklade licencie do inej krajiny za predpokladu, že
(i)
príjemcovia sú občanmi zmluvného štátu, ktorý udelil licenciu, alebo organizáciami združujúcimi takých občanov;
(ii)
exempláre sú určené na požitie iba na účely vyučovania a výskumu;
(iii)
zasielanie exemplárov a ich ďalšie rozširovanie medzi príjemcami nemá zárobkovú povahu;
(iv)
krajina, do ktorej sa majú exempláre zaslať, uzavrela so zmluvným štátom dohodu dovoľujúcu ich príjem a rozširovanie alebo jednu z týchto činností a že túto dohodu niektorá z týchto vlád oznámila generálnemu riaditeľovi.
5.
Náležité opatrenia urobené na národnej úrovni zabezpečia,
a)
aby licencia vyhradila odmenu primeranú a zodpovedajúcu úrovni autorských odmien obvykle poskytovaných v oboch dotyčných krajinách v prípade licencií medzi stranami voľne dojednaných;
b)
aby odmena bola vyplatená a transferovaná. Pokiaľ existujú vnútroštátne devízové predpisy, príslušný štátny orgán vynaloží všetko úsilie s využitím medzinárodných zariadení, aby zabezpečil transfer odmeny na voľne zameniteľnú menu alebo jej ekvivalent.
6.
Každá licencia udelená zmluvným štátom podľa tohto článku zanikne, ak v uvedenom štáte nositeľom práva na preklad alebo s jeho privolením za cenu porovnateľnú s cenou v tomto štáte obvyklou pre obdobné diela je uverejnený preklad diela do toho istého jazyka a majúci v podstate ten istý obsah ako vydanie, pre ktoré bola licencia udelená. Exempláre vyrobené pred skončením platnosti licencie sa môžu ďalej rozširovať až do ich rozobratia.
7.
Pri dielach, ktoré sú zložené prevažne z ilustrácií, sa licencia na preklad textu a na reprodukciu ilustrácií môže udeliť len vtedy, ak budú splnené podmienky podľa článku V quater.
8.
a)
Licencia na preklad diela chráneného podľa tohto dohovoru, uverejneného tlačou alebo obdobnou formou rozmnoženia, sa môže udeliť aj rozhlasovej alebo televíznej organizácii, ktorá má svoje sídlo na území zmluvného štátu, na ktorý sa vzťahuje článok V bis ods. 1, na žiadosť podanú v tomto štáte takou organizáciou za týchto podmienok:
(i)
preklad je vyhotovený z exemplára vyrobeného a nadobudnutého v súlade so zákonmi zmluvného štátu;
(ii)
preklad sa smie použiť len vo vysielaniach určených výlučne na výuku alebo na rozširovanie vedeckých informácií pre odborníkov v určitom odbore;
(iii)
preklad sa smie použiť výlučne na účely uvedené v bode (ii) vo vysielaniach oprávnene uskutočnených a určených príjemcom na území zmluvného štátu, včítane vysielaní uskutočnených prostredníctvom zvukových alebo obrazových záznamov vyhotovených oprávnene a výlučne pre tieto vysielania;
(iv)
zvukové alebo obrazové záznamy prekladu sa smú vymieňať iba medzi rozhlasovými alebo televíznymi organizáciami so sídlom na území zmluvného štátu, ktorý takú licenciu poskytol;
(v)
použitia prekladu nesmú slúžiť zárobkovým účelom;
b)
Za predpokladu splnenia všetkých kritérií a podmienok vymenovaných v pododseku a) sa môže rozhlasovej alebo televíznej organizácii udeliť aj licencia na preklad akéhokoľvek textu, ktorý je začlenený do audiovizuálneho záznamu vyhotoveného a uverejneného výlučne na účely vyučovania.
c)
S výnimkou pododsekov a) a b) sa ostatné ustanovenia tohto článku vzťahujú na udelenie a výkon takej licencie.
9.
S výnimkou ustanovení tohto článku sa každá licencia udelená podľa neho spravuje ustanoveniami článku V a bude sa spravovať ustanoveniami článku V a tohto článku aj po uplynutí sedemročného obdobia ustanoveného v článku V ods. 2. Po uplynutí uvedeného obdobia však nositeľ licencie bude môcť požiadať, aby sa nahradila novou licenciou, ktorá sa bude spravovať výlučne podľa článku V.
Článok V quater
1.
Každý zmluvný štát, na ktorý sa vzťahuje článok V bis ods. 1, môže prijať tieto ustanovenia:
a)
Ak do uplynutia
(i)
obdobia ustanoveného v pododseku c) a počítaného odo dňa prvého uverejnenia určitého vydania literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela uvedeného v odseku 3, alebo
(ii)
akéhokoľvek dlhšieho obdobia ustanoveného vnútorným zákonodarstvom štátu neboli nositeľom práva na rozmnožovanie alebo s jeho privolením exempláre tohto vydania v tomto štáte uvedené do predaja na uspokojenie potrieb širšej verejnosti alebo vyučovania za cenu porovnateľnú s cenou v uvedenom štáte pre obdobné diela obvyklou, môže každý občan tohto štátu dostať od príslušného štátneho orgánu nevýlučnú licenciu na uverejnenie tohto vydania za túto cenu alebo za nižšiu cenu na uspokojenie potrieb vyučovania. Licencia sa môže udeliť iba vtedy, keď žiadateľ v súlade s platnými predpismi tohto štátu preukáže, že požiadal nositeľa práva o privolenie uverejniť také dielo a že napriek náležitej snahe nemohol vypátrať nositeľa práva alebo dostať jeho privolenie. Súčasne s podaním žiadosti je žiadateľ povinný informovať buď Medzinárodné autorskoprávne informačné stredisko zriadené Organizáciou Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru, alebo každé národné alebo oblastné informačné stredisko uvedené v pododseku d).
b)
Za tých istých podmienok sa licencia môže tiež udeliť, ak exempláre dotyčného vydania diela vyrobené s privolením oprávneného v uvedenom štáte na uspokojenie potrieb širšej verejnosti alebo vyučovania nie sú šesť mesiacov na predaj za cenu porovnateľnú s cenou v tomto štáte obvyklou pre obdobné diela.
c)
Obdobie uvedené v pododseku a) je päť rokov. Ale
(i)
pre diela exaktných a prírodných vied a techniky je toto obdobie trojročné;
(ii)
pre diela, ktoré patria do oblasti fantázie, ako romány, básnické, dramatické a hudobné diela a pre umelecké knihy je toto obdobie sedemročné.
d)
Ak žiadateľ nemôže zistiť nositeľa práva na rozmnožovanie, je povinný zaslať doporučene leteckou poštou odpisy svojej žiadosti vydávateľovi, ktorého meno je uvedené na diele, a každému národnému alebo oblastnému informačnému stredisku určenému v oznámení zaslanom generálnemu riaditeľovi štátom, o ktorom sa predpokladá, že v ňom má vydavateľ ťažisko svojej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ také oznámenie neexistuje, zašle odpis aj Medzinárodnému autorskoprávnemu informačnému stredisku zriadenému Organizáciou Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru. Licencia sa nemôže udeliť pred uplynutím lehoty troch mesiacov odo dňa odoslania odpisov žiadosti.
e)
V prípade, že možno dostať licenciu po uplynutí trojročného obdobia, nemožno ju podľa tohto článku udeliť:
(i)
kým neuplynie lehota šiestich mesiacov od podania žiadosti o privolenie uvedené v pododseku a) alebo ak totožnosť alebo bydlisko nositeľa práva na rozmnožovanie nie sú známe, odo dňa odoslania odpisov žiadosti o privolenie uvedených v pododseku d);
(ii)
ak boli v priebehu tohto obdobia exempláre vydania diela za podmienok ustanovených v pododseku a) dané do obehu.
f)
Meno autora a názov určitého vydania diela musia byť vytlačené na všetkých vydaných exemplároch. Licencia sa nevzťahuje na vývoz exemplárov a bude platiť iba pre vydávanie na území zmluvného štátu, kde sa o ňu požiadalo. Licenciu nesmie oprávnený previesť.
g)
Vnútorné zákonodarstvo urobí potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo presné rozmnoženie príslušného vydania.
h)
Licencia na rozmnoženie a uverejnenie prekladu diela sa podľa tohto článku neudelí v týchto prípadoch:
(i)
ak príslušný preklad nebol uverejnený nositeľom autorského práva alebo s jeho privolením;
(ii)
ak nejde o preklad do jazyka všeobecne používaného v štáte, ktorý je na udelenie licencie povolaný.
2.
Pre výnimky upravené v odseku 1 tohto článku platia tieto ďalšie ustanovenia:
a)
Každý exemplár uverejnený na základe licencie udelenej podľa tohto článku musí obsahovať poznámku v príslušnom jazyku vyjadrujúcu, že je určený na rozširovanie iba v zmluvnom štáte, na ktorý sa licencia vzťahuje; ak dielo obsahuje značku podľa článku III ods. 1, musia takto uverejnené exempláre obsahovať rovnakú značku.
b)
Náležité opatrenia urobené na národnej úrovni zabezpečia,
(i)
aby licencia vyhradila odmenu primeranú a zodpovedajúcu úrovni autorských odmien obvykle poskytovaných v oboch dotyčných krajinách v prípade licencií medzi stranami voľne dojednaných;
(ii)
aby odmena bola vyplatená a transferovaná. Pokiaľ existujú vnútroštátne devízové predpisy, príslušný štátny orgán vynaloží všetko úsilie s využitím medzinárodných zariadení, aby zabezpečil transfer odmeny na voľne zameniteľnú menu alebo jej ekvivalent.
c)
Každá licencia udelená podľa tohto článku zanikne, ak sú v zmluvnom štáte na uspokojovanie potrieb širšej verejnosti alebo vyučovania nositeľom práva na rozširovanie alebo s jeho privolením dané do predaja exempláre vydaného diela za cenu porovnateľnú s cenou v tomto štáte pre obdobné diela obvyklou, ak je také vydanie v tom istom jazyku a v podstate zhodného obsahu ako vydania uverejnené podľa licencie. Exempláre vyrobené pred skončením platnosti licencie sa môžu ďalej rozširovať až do ich rozobratia.
d)
Licenciu nemožno udeliť, ak autor stiahol všetky exempláre vydania z obehu.
3.
a)
Literárne, vedecké a umelecké diela, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sú, s výnimkou ustanovenia pododseku b), obmedzené na diela uverejnené vo forme vydania tlačou alebo inou obdobnou formou rozmnožovania.
b)
Tento článok sa vzťahuje aj na audiovizuálne rozmnožovanie oprávnene vyrobených audiovizuálnych záznamov, pokiaľ tvoria alebo zahŕňajú chránené diela, ako aj na preklad textu, ktorý ich sprevádza, do jazyka všeobecne používaného v štáte, ktorý je povolaný licenciu poskytovať, za predpokladu, že dotyčné audiovizuálne záznamy boli vyhotovené a uverejnené výlučne na účely vyučovania.
Článok VI
Uverejnením v zmysle tohto dohovoru sa rozumie rozmnoženie diela v hmotnej forme a verejné rozširovanie exemplárov diela, ktoré umožňujú dielo čítať alebo ho zrakom vnímať.
Článok VII
Tento dohovor sa nevzťahuje na diela alebo práva k takým dielam, ktoré v čase, keď tento dohovor nadobudne účinnosť pre zmluvný štát, v ktorom sa žiada o ochranu, stratili s konečnou platnosťou ochranu v tomto štáte alebo nikdy chránené neboli.
Článok VIII
1.
Tento dohovor, ktorý sa bude datovať 24. júlom 1971, bude uložený u generálneho riaditeľa a zostane otvorený na podpis všetkým štátom, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru z roku 1952, 120 dní od dátumu tohto dohovoru. Bude podliehať ratifikácii alebo prijatiu signatárskymi štátmi.
2.
Každý štát, ktorý tento dohovor nepodpísal, môže k nemu pristúpiť.
3.
Ratifikácia, prijatie alebo prístup sa uskutoční uložením príslušnej listiny u generálneho riaditeľa.
Článok IX
1.
Tento dohovor nadobudne platnosť tri mesiace po uložení dvanástich listín o ratifikácii, prijatí alebo prístupe.
2.
Ďalej nadobudne tento dohovor platnosť pre každý štát tri mesiace po uložení jeho listiny o ratifikácii, prijatí alebo prístupe.
3.
Prístup k tomuto dohovoru zo strany štátu, ktorý nie je členom Dohovoru z roka 1952, bude obsahovať aj prístup k uvedenému dohovoru; ak však jeho listina o prístupe bude uložená prv, než tento dohovor nadobudne platnosť, môže takýto štát urobiť svoj prístup k Dohovoru z roka 1952 závislým od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru. Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru nebude môcť žiaden štát pristúpiť len k Dohovoru z roka 1952.
4.
Vzťahy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami len Dohovoru z roka 1952, sa spravujú Dohovorom z roka 1952. Štát, ktorý je zmluvnou stranou iba Dohovoru z roka 1952, môže však oznámením uloženým u generálneho riaditeľa vyhlásiť, že súhlasí, aby na diela jeho občanov alebo na diela prvý raz uverejnené na jeho území každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto dohovoru, uplatňoval dohovor z roka 1971.
Článok X
1.
Každý zmluvný štát sa zaväzuje urobiť v súlade so svojou ústavou opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo uplatňovanie tohto dohovoru.
2.
Rozumie sa, že v čase, keď tento dohovor nadobudne platnosť pre určitý štát, musí byť tento štát podľa svojho vnútroštátneho zákonodarstva schopný vykonávať ustanovenia tohto dohovoru.
Článok XI
1.
Zriaďuje sa Medzivládny výbor s týmito úlohami:
a)
študovať otázky týkajúce sa vykonávania a pôsobenia Všeobecného dohovoru;
b)
pripravovať periodické revízie tohto dohovoru;
c)
študovať akékoľvek iné otázky týkajúce sa medzinárodnej ochrany autorského práva v spolupráci so zainteresovanými medzinárodnými organizáciami, najmä s Organizáciou Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru, s Medzinárodnou úniou na ochranu literárnych a umeleckých diel a s Organizáciou amerických štátov;
d)
informovať zmluvné štáty Všeobecného dohovoru o svojej činnosti.
2.
Výbor sa skladá zo zástupcov osemnástich štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru alebo iba Dohovoru z roka 1952.
3.
Výbor bude zložený so zreteľom na spravodlivú rovnováhu národných záujmov podľa zemepisnej polohy, obyvateľstva, jazykov a stupňa rozvoja.
4.
Generálny riaditeľ Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru, generálny riaditeľ Svetovej organizácie duševného vlastníctva a generálny tajomník Organizácie amerických štátov alebo ich predstavitelia sa môžu zúčastniť na schôdzkach výboru s poradným hlasom.
Článok XII
Medzivládny výbor zvolá revízne konferencie kedykoľvek to bude považovať za potrebné, alebo na žiadosť aspoň desiatich zmluvných štátov tohto dohovoru.
Článok XIII
1.
Každý zmluvný štát môže pri odovzdaní svojej listiny o ratifikácii, prijatí alebo prístupe alebo kedykoľvek neskoršie oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi vyhlásiť, že sa tento dohovor vzťahuje na všetky alebo na niektoré krajiny alebo územia, za medzinárodné vzťahy ktorých zodpovedá; dohovor sa v takom prípade bude vzťahovať na krajiny alebo územia označené v oznámení po uplynutí trojmesačnej lehoty ustanovenej v článku IX. Bez takého oznámenia sa tento dohovor na žiadne také krajiny alebo územia nebude vzťahovať.
2.
Tento článok však v nijakom prípade nemožno vykladať ako uznanie faktického postavenia krajiny alebo územia, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje na základe oznámenia urobeného iným zmluvným štátom podľa tohto článku, ani ako jeho prijatie mlčky zo strany ktoréhokoľvek zmluvného štátu.
Článok XIV
1.
Každý zmluvný štát môže tento dohovor vypovedať vo svojom mene alebo v mene všetkých alebo niektorých krajín alebo území, ktorých sa týkalo oznámenie podľa článku XIII. Výpoveď sa uskutoční oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi. Táto výpoveď sa bude vzťahovať aj na Dohovor z roka 1952.
2.
Táto výpoveď bude účinná len pre štát alebo krajinu alebo územie, v mene ktorých bola podaná, a to až dvanásť mesiacov po dni, keď bolo oznámenie prijaté.
Článok XV
Každý spor medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi týkajúci sa výkladu alebo vykonávania tohto dohovoru, ktorý sa nevyrieši rokovaním, sa predloží na rozhodnutie Medzinárodnému súdnemu dvoru, ledaže by sa príslušné štáty dohodli na inom spôsobe riešenia.
Článok XVI
1.
Tento dohovor bude vyhotovený vo francúzštine, angličtine a španielčine. Všetky tri znenia budú podpísané a budú mať rovnakú platnosť.
2.
Oficiálne znenia tohto dohovoru vyhotoví generálny riaditeľ po konzultácii so zúčastnenými vládami v arabčine, nemčine, portugalčine a taliančine.
3.
Každý zmluvný štát alebo skupina zmluvných štátov budú môcť dať vyhotoviť prostredníctvom generálneho riaditeľa a po dohode s ním ďalšie znenie v jazyku podľa svojej voľby.
4.
Všetky tieto znenia sa pripoja k podpísaným zneniam tohto dohovoru.
Článok XVII
1.
Týmto dohovorom nie sú nijako dotknuté ustanovenia Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel ani členstvo v Únii založenej uvedeným dohovorom.
2.
Na vykonávanie predchádzajúceho odseku sa k tomuto článku pripája Vyhlásenie. Toto Vyhlásenie je neoddeliteľnou súčasťou tohto dohovoru pre štáty, ktoré boli k 1. januáru 1951 viazané Bernským dohovorom alebo ktoré k nemu pristúpili alebo pristúpia neskoršie. Podpis tohto dohovoru uvedenými štátmi platí aj ako podpis Vyhlásenia; ratifikácia, prijatie alebo prístup k tomuto dohovoru zo strany týchto štátov bude zahŕňať aj ratifikáciu, prijatie alebo prístup k Vyhláseniu.
Článok XVIII
Týmto dohovorom nie sú dotknuté mnohostranné alebo dvojstranné dohovory alebo dohody o autorskom práve, ktoré sú účinné alebo môžu nadobudnúť účinnosť medzi dvoma alebo viacerými americkými republikami, ale výlučne medzi nimi. V prípade rozporu buď medzi ustanoveniami niektorého z týchto platných dohovorov alebo dohôd na jednej strane a ustanoveniami tohto dohovoru na druhej strane, alebo medzi ustanoveniami tohto dohovoru a ustanoveniami ktoréhokoľvek nového dohovoru alebo dohody, ktorá by bola novodojednaná medzi dvoma alebo viacerými americkými republikami po tom, čo tento dohovor nadobudol platnosť, bude platiť medzi zmluvnými stranami dohovor alebo dohoda dojednaná najneskoršie. Nedotknuté zostávajú práva získané k dielu podľa dohovorov alebo dohôd platných v niektorom zo zmluvných štátov predo dňom, keď tento dohovor v tomto štáte nadobudol platnosť.
Článok XIX
Týmto dohovorom nie sú dotknuté mnohostranné alebo dvojstranné dohovory alebo dohody o autorskom práve platné medzi dvoma alebo viacerými zmluvnými štátmi. V prípade rozporu medzi ustanoveniami ktoréhokoľvek z týchto dohovorov alebo dohôd s ustanoveniami tohto dohovoru budú platiť ustanovenia tohto dohovoru. Nedotknuté zostávajú práva získané k dielam podľa dohovorov alebo dohôd platných v niektorom zo zmluvných štátov predo dňom, keď tento dohovor v danom štáte nadobudol platnosť. Týmto článkom nie sú dotknuté ustanovenia článkov XVII a XVIII tohto dohovoru.
Článok XX
Výhrady k tomuto dohovoru nie sú prípustné.
Článok XXI
1.
Generálny riaditeľ zašle riadne overené odpisy tohto dohovoru zúčastneným štátom, ako aj na registráciu generálnemu sekretárovi Organizácie Spojených národov.
2.
Okrem toho bude oznamovať všetkým zúčastneným štátom uloženie listín o ratifikácii, prijatí alebo prístupe, dátum, keď tento dohovor nadobudne platnosť, oznámenia podľa tohto dohovoru a výpovede podľa článku XIV.
DODATKOVÉ VYHLÁSENIE vzťahujúce sa na článok XVII
Členské štáty Medzinárodnej únie na ochranu literárnych a umeleckých diel (ďalej len „Bernská únia"), ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru,
prajúc si upevniť svoje vzájomné vzťahy na základe uvedenej Únie a vyhnúť sa akémukoľvek sporu, ktorý by mohol vzniknúť pri súčasnej platnosti Bernského dohovoru a Všeobecného dohovoru o autorskom práve,
uznávajúc, že pre niektoré štáty je v súčasnosti potrebné prispôsobiť ich stupeň ochrany autorského práva ich stupňu kultúrneho, sociálneho a ekonomického rozvoja,
prijali po spoločnej dohode toto vyhlásenie:
a)
s výnimkou uvedenou v odseku b) nebudú diela, ktorých krajinou pôvodu je podľa Bernského dohovoru štát, ktorý po 1. januári 1951 vystúpil z Bernskej únie, chránené podľa Všeobecného dohovoru o autorskom práve v štátoch Bernskej únie.
b)
Pokiaľ sa zmluvný štát považuje za rozvojovú krajinu v súlade s praxou zavedenou Valným zhromaždením Spojených národov a uložil u generálneho riaditeľa Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru v čase svojho vystúpenia z Bernskej únie oznámenie, v ktorom vyhlasuje, že sa považuje za rozvojovú krajinu, nepoužijú sa ustanovenia odseku a) tak dlho, kým tento štát bude môcť v súlade s ustanoveniami článku V bis používať výnimky ustanovené týmto dohovorom.
c)
Vo vzťahoch medzi štátmi viazanými Bernským dohovorom sa Všeobecný dohovor o autorskom práve nepoužije, pokiaľ ide o ochranu diel, ktorých krajinou pôvodu je podľa Bernského dohovoru niektorý štát Bernskej únie.
REZOLÚCIA týkajúca sa článku XI
Konferencia o revízii Všeobecného dohovoru o autorskom práve uvážila otázky týkajúce sa Medzivládneho výboru podľa článku XI tohto dohovoru, ku ktorému sa táto rezolúcia pripája,
a uznáša sa takto:
1.
Výbor sa bude na začiatku skladať zo zástupcov dvanástich členských štátov Medzivládneho výboru ustanoveného podľa článku XI Dohovoru z roka 1952 a k nemu pripojenej rezolúcie a okrem toho ešte zo zástupcov týchto štátov: Alžírska, Austrálie, Japonska, Juhoslávie, Mexika, a Senegalu.
2.
Štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami Dohovoru z roka 1952 a nepristúpili k tomuto dohovoru pred prvým riadnym zasadnutím výboru, ktoré bude nasledovať po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru, budú nahradené inými štátmi vybratými výborom na prvom riadnom zasadnutí podľa ustanovení článku XI ods. 2 a 3.
3.
Len čo tento dohovor nadobudne platnosť, bude sa výbor utvorený podľa odseku 1 považovať za ustanovený v súlade s článkom XI tohto dohovoru.
4.
Zasadnutie výboru sa bude konať do jedného roka po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru; potom sa bude výbor schádzať na riadnom zasadnutí najmenej raz za dva roky.
5.
Výbor si zvolí predsedu a dvoch podpredsedov. Ustanoví si rokovací poriadok, v ktorom sa uplatnia tieto zásady:
a)
Bežné funkčné obdobie zástupcov bude trvať šesť rokov, pričom jedna tretina sa bude meniť každé dva roky, čím sa rozumie, že tretina prvých mandátov stratí platnosť na konci druhého riadneho zasadnutia výboru, ktoré sa bude konať po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru, ďalšia tretina na konci tretieho riadneho zasadnutia a zostávajúca tretina na konci štvrtého riadneho zasadnutia.
b)
Ustanovenia upravujúce postup, podľa ktorého výbor obsadí voľné miesta, spôsob, akým strácajú platnosť mandáty, právo na opätovné zvolenie a volebné pravidlá budú založené na rovnováhe medzi potrebnou kontinuitou v zložení a striedaní v zastupovaní, ako aj na úvahách uvedených v článku XI ods. 3.
Vyjadruje prianie, aby Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru zastávala sekretariát výboru.
Na dôkaz toho podpísaní, ktorí predložili svoje plnomocenstvá, tento dohovor podpísali.
Dané v Paríži 24. júla 1971 v jedinom vyhotovení.
DODATKOVÝ PROTOKOL 2
k Všeobecnému dohovoru o autorskom práve revidovanému v Paríži 24. júla 1971, ktorý sa týka uplatňovania dohovoru na diela určitých medzinárodných organizácií
k Všeobecnému dohovoru o autorskom práve revidovanému v Paríži 24. júla 1971, ktorý sa týka uplatňovania dohovoru na diela určitých medzinárodných organizácií
Členské štáty Všeobecného dohovoru o autorskom práve revidovaného v Paríži 24. júla 1971 (ďalej len „Dohovor z roka 1971"), a tohto protokolu
dohodli sa na týchto ustanoveniach:
1.
a)
Ochrana podľa článku II ods. 1 Dohovoru z roka 1971 sa vzťahuje na diela prvý raz uverejnené Spojenými národmi, ich odbornými organizáciami alebo Organizáciou amerických štátov.
b)
Ochrana podľa článku II ods. 2 Dohovoru z roka 1971 sa vzťahuje aj na uvedené organizácie a inštitúcie.
2.
a)
Tento protokol bude podpísaný a predložený na ratifikáciu alebo prijatie štátmi, ktoré ho podpísali, a bude možno k nemu pristúpiť v súlade s ustanoveniami článku VIII Dohovoru z roka 1971.
b)
Tento Protokol pre každý štát nadobudne platnosť dňom, keď uloží príslušnú listinu o ratifikácii, prijatí alebo prístupe pod podmienkou, že tento štát už je členom Dohovoru z roka 1971.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne splnomocnení, podpísali tento protokol.
Dané v Paríži 24. júla 1971 vo francúzštine, angličtine a španielčine, pričom všetky tri znenia majú rovnakú platnosť, v jedinom vyhotovení, ktoré bude uložené u generálneho riaditeľa Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru. Generálny riaditeľ zašle riadne overené exempláre štátom, ktoré ho podpísali, ako aj generálnemu tajomníkovi Spojených národov na registráciu.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.
