Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky o štúdiu na vysokých školách (študijné predpisy) 1980

Táto vyhláška sa vzťahuje na riadne štúdium a mimoriadne štúdium na vysokých školách v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“).

Riadne štúdium na vysokých školách sa organizuje ako

V dennom štúdiu sa študenti zúčastňujú na určených formách výučby, ktoré si dopĺňajú samostatným štúdiom; spravidla nie sú v trvalom pracovnom, členskom, služobnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovný pomer“).

V štúdiu popri zamestnaní sa študenti pripravujú prevažne samostatným štúdiom, ktoré si dopĺňajú určenými formami výučby; spravidla sú v pracovnom pomere. Formou diaľkového alebo večerného štúdia môžu študovať aj študenti, ktorí z vážných dôvodov, najmä zdravotných, nemôžu byť v pracovnom pomere.

Učebné plány vymedzujú obsah vzdelávania v jednotlivých študijných odboroch, prípadne študijných zameraniach v rámci týchto študijných odborov.

Učebné plány vychádzajú z obsahu a cieľov výchovno-vzdelávacej činnosti, z výsledkov vedeckej, výskumnej, odbornej alebo umeleckej činnosti, z potrieb spoločenskej praxe; pritom zohľadňujú primerané študijné zaťaženie študentov a zásady duševnej hygieny.

Učebné plány obsahujú študijné predmety (ďalej len „predmety“) podľa ročníkov a semestrov, základné formy výučby (§ 8 ods. 1) a počet hodín výučby v týždni alebo v semestri. Učebné plány ďalej určujú z ktorých predmetov a v ktorých ročníkoch a semestroch sú predpísané zápočty, klasifikované zápočty a skúšky.

Učebné plány v dennom štúdiu sa určujú tak, aby počet hodín prednášok, cvičení a seminárov v týždni nepresiahol 30 hodín. Do počtu 30 hodín výučby sa nezahŕňajú hodiny vojenskej prípravy, telesnej výchovy a brannej výchovy, ak telesná výchova alebo branná výchova nie sú súčasťou študijného odboru.

Učebné plány v štúdiu popri zamestnaní sa určujú tak, aby sa študentom umožnilo samostatne študovať a pripravovať sa na výučbu a skúšky; rozsah výučby vrátane konzultácií je v diaľkovom štúdiu najviac 96 hodín za semester a vo večernom štúdiu najviac 60 % rozsahu výučby určeného v dennom štúdiu príslušného študijného odboru.

Štúdium podľa individuálneho študijného plánu sa organizuje v dennom štúdiu alebo v štúdiu popri zamestnaní.

V štúdiu podľa individuálneho študijného plánu sa študentovi alebo skupine študentov, ktorí spĺňajú podmienky pre toto štúdium, určí pri zachovaní obsahu a rozsahu štúdia určeného učebným plánom príslušného študijného odboru osobitná organizácia a dĺžka štúdia (§ 34 ods. 1 zákona) alebo sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah štúdia určený učebným plánom príslušného študijného odboru (§ 34 ods. 2 zákona).

Dekan môže určiť študentovi alebo skupine študentov na ich žiadosť individuálny študijný plán,

Študentom, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, dekan určí čas, na ktorý sa povoľuje štúdium podľa individuálneho študijného plánu. Ďalej študentom určí formy a rozsah výučby, termíny skúšok, obdobie prázdnin tak, aby sa školský rok skončil študentom do 31. augusta, a podmienky pre postup do vyššieho ročníka a termíny zápisu do vyššieho ročníka. Študentom, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, môže dekan dĺžku riadneho štúdia skrátiť až o jeden rok alebo predĺžiť až o dva roky.

Ak to vyžadujú potreby spoločenskej praxe môže ministerstvo školstva po prerokovaní s vysokou školou študentovi alebo skupine študentov s ich súhlasom určiť individuálny študijný plán, ktorým sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah štúdia (§ 34 ods. 2 zákona).

Individuálny študijný plán sa určuje spravidla na začiatku školského roku.

Medziodborové štúdium sa organizuje v dennom štúdiu alebo v štúdiu popri zamestnaní.

V medziodborovom štúdiu môžu študenti okrem predmetov študijného odboru, na ktorý boli prijatí (ďalej len „hlavný odbor“), študovať aj niektoré predmety ďalších študijných odborov v kombinácii určenej ministerstvom školstva osobitným učebným plánom.

Medziodborové štúdium sa zriaďuje po súhlase ministerstva školstva a vyhlasuje ho dekan fakulty, na ktorej sa študuje hlavný odbor; dekan tiež určí podmienky tohto štúdia.

Študenti, ktorí chcú študovať v medziodborovom štúdiu, požiadajú dekana fakulty, na ktorej študujú hlavný odbor, o zaradenie do tohto štúdia.

Zápis študentov medziodborového štúdia a jeho kontrolu vykonáva dekanát fakulty, na ktorej študujú hlavný odbor. Táto fakulta oznámi fakulte alebo vysokej škole, na ktorej budú študovať v medziodborovom štúdiu, zoznam predmetov, ktoré sa budú na nej študovať a zoznam zaradených študentov. Tieto fakulty alebo vysoké školy oznámia fakulte, na ktorej sa študuje hlavný odbor, výsledky kontroly štúdia; výsledky kontroly štúdia (§ 12) zapisujú skúšajúci týchto fakúlt alebo vysokých škôl študentom do výkazu o štúdiu.

Zápisom do príslušného ročníka štúdia získavajú študenti právo zúčastňovať sa na všetkých formách výučby, získavať zápočty, klasifikované zápočty a konať skúšky. Zápis sa koná v termínoch určených dekanom a vyznačuje sa študentom vo výkaze o štúdiu. Zápis študentov a kontrolu správnosti predmetov, ktoré si zapísali, vykonáva dekanát.

Študenti si zapisujú do výkazu o štúdiu predmety podľa učebného plánu príslušného študijného odboru, ročníka a formy štúdia.

Študenti, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, zapisujú si predmety tak, ako sú týmto plánom určené pre príslušný ročník.

Študenti si môžu zapísať aj nepovinné predmety určené učebným plánom príslušného študijného odboru.

Bližšie podmienky pre zápis do vyššieho ročníka ustanovuje § 19.

Školský rok sa rozdeľuje na zimný semester, letný semester a obdobie hlavných prázdnin. Začiatok výučby a začiatok hlavných prázdnin určuje ministerstvo školstva.

Časový plán školského roku určí dekan; ak sa koná výučba študijného odboru na viacerých fakultách, určia časový plán dekani týchto fakúlt jednotne.

V každom semestri denného štúdia je pätnásť výučbových týždňov, na ktoré v zimnom semestri nadväzuje šesťtýždňové obdobie určené na skúšky a jeden týždeň prázdnin a v letnom semestri päťtýždňové obdobie určené na skúšky (ďalej len „skúšobné obdobie“). Hlavné prázdniny trvajú osem týždňov. V čase hlavných prázdnin možno konať záverečné vojenské sústredenia, povinné telovýchovné kurzy, odbornú prax, spoločensko-politickú prax, určené učebným plánom a spoločensky užitočnú prácu študentov. Voľný čas študentov v čase hlavných prázdnin nesmie byť týmito činnosťami skrátený na čas kratší ako na štyri súvislé týždne. Rektor môže upraviť časové rozdelenie a počet výučbových týždňov posledného ročníka štúdia odchylne.

Zostávajúce dva týždne školského roku určí dekan na uskutočňovanie odbornej praxe alebo spoločensko-politickej praxe, na exkurzie a pod.

Organizáciu školského roku pre štúdium popri zamestnaní určí dekan.

Do vyššieho ročníka sa zapisuje študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti určené učebným plánom, do 31. augusta.

Do vyššieho ročníka možno podmienečne na čas jedného mesiaca po začatí výučby zapísať aj študenta, ktorému dekan povolil konanie skúšok (opravných skúšok) najviac z dvoch predmetov alebo získanie najviac dvoch zápočtov alebo najviac dvoch klasifikovaných zápočtov, alebo ktorému povolil vykonanie praxe alebo povinného telovýchovného kurzu v náhradnom termíne. Po získaní zápočtov, vykonaní skúšok, praxe alebo povinného telovýchovného kurzu sa podmienečnosť zápisu zruší.

Do vyššieho ročníka v štúdiu popri zamestnaní možno podmienečne zapísať študenta, ktorý môže konať skúšky za letný semester do 31. januára nasledujúceho roku.

Študent, ktorý bol podmienečne zapísaný do vyššieho ročníka, plní všetky študijné povinnosti ročníka, do ktorého bol zapísaný.

Študentovi, ktorý nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka, môže dekan na jeho žiadosť povoliť opakovanie ročníka. Počas štúdia opakovanie dvoch ročníkov v prvých troch rokoch štúdia sa nepovoľuje.

Pri opakovaní ročníka si študent zapisuje znovu predmety, z ktorých nevyhovel, alebo z ktorých mu nebol udelený zápočet alebo klasifikovaný zápočet, alebo z ktorého bol na skúške alebo klasifikovanom zápočte hodnotený známkou „dobre“. Z týchto predmetov je študent povinný zúčastňovať sa na výučbe.

Opravnú skúšku v opakovanom ročníku môže povoliť na žiadosť študenta dekan, a to len raz a najviac z dvoch predmetov.

Jednota výchovno-vzdelávacej a vedecko-výskumnej činnosti je jednou zo základných podmienok zvyšovania úrovne výchovy a vzdelávania študentov; vysoké školy organizujú tieto činnosti tak, aby študenti získali základné vedomosti a poznatky na tvorivú vedeckú a umeleckú činnosť a na ňu sa pripravovali.

Príprava študentov na vedeckú a umeleckú činnosť je súčasťou učebných plánov a učebných osnov jednotlivých študijných odborov.

Súčasťou obsahu predmetov nižších ročníkov je aj osvojovanie si základných metód práce vo vedeckej a umeleckej činnosti a získavanie základných informácií o metodológii vedeckej a umeleckej činnosti. Vo vyšších ročníkoch vysoké školy umožňujú študentom najmä zúčastňovať sa na seminároch, cvičeniach a ročníkovými prácami na vedeckej a umeleckej činnosti vysokých škôl a fakúlt.

Vysoké školy vyhľadávajú a pripravujú nadaných a talentovaných študentov podľa ich schopností, zamerania a úrovne (talenty pre vedeckú a umeleckú prácu, pedagógovia, teoretici, experimentátori, organizátori a pod.).

Vedúci katedier s vedúcimi učiteľmi ročníkov a vedúcimi učiteľmi študijných skupín vyhľadávajú nadaných a talentovaných študentov, a to spravidla v prvých dvoch ročníkoch štúdia; pritom spolupracujú s organizáciou Socialistického zväzu mládeže.

Vyhľadávanie nadaných a talentovaných študentov na medziodborové štúdium a na prehĺbenie vedomostí a zručností v študijnom odbore sa uskutočňuje spravidla v prvých dvoch ročníkoch podľa potrieb spoločenskej praxe.

Dekan na návrh vedúceho katedry poveruje výchovou nadaných a talentovaných študentov najskúsenejších učiteľov a vedeckých pracovníkov fakulty.

Nadaní a talentovaní študenti sa zapájajú do vedeckej, odbornej a umeleckej činnosti na vysokej škole. Nadaným a talentovaným študentom sa umožňuje konanie kandidátskych skúšok podľa osobitných predpisov.³)

Mimoriadne štúdium je štúdium jednotlivých predmetov na jednej fakulte alebo vysokej škole alebo na viacerých fakultách alebo vysokých školách určené najmä na doplnenie vedomostí študentov riadneho štúdia, absolventov stredných škôl a vysokých škôl.

Študentovi mimoriadneho štúdia vydá vysoká škola, na ktorej študent študuje, výkaz o mimoriadnom štúdiu, do ktorého sa zapisujú vykonané skúšky a udelené zápočty. Pre výučbu, udeľovanie zápočtov a konanie skúšok platia ustanovenia tejto vyhlášky primerane.

Po skončení mimoriadneho štúdia vydá vysoká škola absolventovi potvrdenie o vykonaných skúškach.

Študentom, ktorí úspešne študujú, politicky a spoločensky sa angažujú a aktívne sa zapájajú do vedeckej, výskumnej, odbornej alebo umeleckej činnosti na fakulte alebo vysokej škole, môže dekan udeliť pochvalu; pochvala môže byť spojená so zápisom do knihy cti fakulty a s vecnou alebo peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového výnimočného štipendia.

Študentom, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním, politicky a spoločensky sa angažovali a zapájali do vedeckej, výskumnej alebo odbornej alebo umeleckej činnosti na fakulte alebo vysokej škole, možno udeliť

Výšku peňažnej odmeny ustanovuje osobitný predpis.

Študentom študujúcim popri zamestnaní sa peňažné odmeny podľa odseku 2 neudeľujú.

Za závažné porušenie študijných alebo občianskych povinností alebo pravidiel socialistického spolunažívania môže dekan študentovi na návrh kárnej komisie uložiť: napomenutie, pokarhanie, verejné pokarhanie, podmienečné vylúčenie zo štúdia a vylúčenie zo štúdia.

Predsedu kárnej komisie a jej členov v počte troch až piatich vymenúva dekan z učiteľov fakulty. Kárna komisia si pred prerokovaním veci vyžiada stanovisko organizácie Socialistického zväzu mládeže. Ak ide o prerokovanie porušenia povinností študentov denného štúdia, vymenúva dekan za člena kárnej komisie aj zástupcu Socialistického zväzu mládeže.

Kárna komisia je povinná zistiť skutkový stav veci a umožniť študentovi sa k nemu vyjadriť.

Rozhodnutie o výchovnom opatrení sa vydáva písomne a doručuje študentovi. Rozhodnutie, ktorým sa ukladá verejné pokarhanie, musí obsahovať tiež údaje o tom, ako bude zverejnené. Rozhodnutie, ktorým sa ukladá podmienečné vylúčenie zo štúdia, musí obsahovať čas, na ktorý sa študentovi ukladá podmienečné vylúčenie zo štúdia, a spôsob osvedčenia sa.

Výchovné opatrenia možno uložiť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa dekan dozvedel o porušení povinností študentom, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď študent porušil povinnosť alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní, ak bol študent odsúdený.

Výchovné opatrenie možno uložiť aj vtedy, ak bolo trestné konanie zastavené, alebo ak bol vydaný oslobodzujúci rozsudok, alebo ak bol trestný čin alebo prečin amnestovaný, alebo ak prezident republiky udelil milosť.

Štúdium na vysokých školách a fakultách technického, ekonomického a pôdohospodárskeho smeru (§ 41 ods. 1 zákona), na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru, s výnimkou lekárskych a veterinárskych študijných odborov (§ 43 zákona), a na vysokých školách a fakultách umeleckého smeru (§ 45 ods. 1 zákona) sa ukončuje štátnou záverečnou skúškou; v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch vysokých škôl a fakúlt univerzitného smeru (§ 42 ods. 1 zákona) sa ukončuje štátnou rigoróznou skúškou.

Celkový výsledok štúdia a priemerný prospech za celé štúdium sa zhodnotí pri štátnej záverečnej skúške alebo štátnej rigoróznej skúške podľa konečných výsledkov skúšok vrátane opakovanej skúšky povolenej dekanom podľa odseku 3, klasifikovaných zápočtov štátnej záverečnej skúšky alebo štátnej rigoróznej skúšky. Štúdium s vyznamenaním absolvujú študenti, ktorí počas celého štúdia dosiahli priemerný prospech aspoň 1,5, neboli zo žiadneho predmetu klasifikovaní známkou „dobre“ a záverečnú skúšku vykonali s celkovým prospechom „výborne“.

Dekan môže výnimočne povoliť na žiadosť študenta novú skúšku z predmetov, z ktorých bol klasifikovaný známkou „veľmi dobre“ alebo „dobre“, a to najviac z dvoch predmetov počas štúdia. Do priemerného prospechu sa započítava výsledok novej skúšky.

Absolventom, ktorí skončili štúdium podľa § 40 až 46 zákona, vydá vysoká škola diplom s uvedením študijného odboru, v ktorom získali vysokoškolské vzdelanie. Prílohou diplomu je vysvedčenie o štátnej záverečnej skúške alebo na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch vysvedčenie o štátnej rigoróznej skúške. Diplom a vysvedčenie sa datuje dňom vykonania štátnej záverečnej alebo štátnej rigoróznej skúšky. Vzory diplomov a vysvedčení o štátnych záverečných skúškach alebo štátnych rigoróznych skúškach podľa § 48 zákona sú uvedené v prílohe.

Cudzincom, ktorí skončili štúdium na vysokej škole, vydá vysoká škola, na ktorej štúdium skončili, na ich žiadosť tiež potvrdenie o úspešne vykonaných skúškach s výpisom absolvovaných predmetov, diplom a vysvedčenie o záverečných skúškach v anglickom alebo francúzskom alebo ruskom jazyku.

Absolventom vysokej školy podľa odseku 4 uvedie sa v texte diplomu aj priznaný titul.

Absolventom vysokej školy, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním (odsek 2), vydá vysoká škola diplom s vyznamenaním.

Absolventom vysokých škôl, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie v medziodborovom štúdiu, uvedie to vysoká škola v diplome a na vysvedčení o štátnej záverečnej skúške alebo o štátnej rigoróznej skúške.

Návrhy na priznanie titulov podľa § 44 ods. 3 a § 46 ods. 3 zákona podáva rektorovi dekan do piatich dní od vykonania štátnej záverečnej skúšky.

Predmety, z ktorých sa konajú v príslušnom študijnom odbore štátne záverečné skúšky alebo štátne rigorózne skúšky určené podľa § 47 ods. 2 zákona, sú uvedené v prílohe učebných plánov jednotlivých študijných odborov a učebných plánov medziodborového štúdia.

Proti rozhodnutiu dekana vo veciach určenia štúdia podľa individuálneho študijného plánu (§ 4), povolenia opakovania ročníka (§ 20), prerušenia štúdia (§ 21), povolenia prestupu (§ 25), započítania skúšok (§ 26) a vo veciach uloženia výchovného opatrenia (§ 34) môže študent podať odvolanie. Odvolanie sa podáva do ôsmich dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozhodnutia dekana, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak dekan nevyhovie odvolaniu, predloží ho spolu s výsledkom doplneného konania a so spisovým materiálom rektorovi, dekan samostatnej fakulty alebo rektor vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty, ministerstvu školstva najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď odvolanie došlo.

O odvolaní proti rozhodnutiu dekana rozhoduje rektor, o odvolaní proti rozhodnutiu dekana samostatnej fakulty alebo rektora vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty, rozhoduje ministerstvo školstva; o odvolaní treba rozhodnúť do tridsiatich dní odo dňa, keď odvolanie došlo odvolaciemu orgánu.

Študijné povinnosti za školský rok 1979/1980 musia študenti splniť do 30. septembra 1980.

Študentovi, ktorému k 30. septembru 1980 chýbajú za školský rok 1979/1980 najviac dve z predpísaných skúšok alebo zápočty (klasifikované zápočty), môže dekan povoliť podmienečný zápis s tým, že mu určí termíny skúšok a udelenia zápočtov (klasifikovaných zápočtov) najneskôr do 30. novembra 1980.

Vo veciach uvedených v § 20, 21, 25 a 34 rozhoduje dekan, ak ide o cudzincov po vyjadrení ministerstva školstva.

Na vysokých školách, ktoré sa nečlenia na fakulty, plní úlohy dekana podľa tejto vyhlášky rektor a úlohy dekanátu rektorát.