110/1979 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 24.09.1979 do 31.12.1994
110
VYHLÁŠKA
Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky
z 12. júla 1979,
ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť HORNÁ ORAVA
Ministerstvo kultúry Slovenskej socialistickej republiky po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi štátnej správy ustanovuje podľa § 10 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody (ďalej len „zákon“):
§1
(1)
Územie vymedzené v časti A prílohy, ktorá tvorí súčasť tejto vyhlášky, vyhlasuje sa za chránenú krajinnú oblasť Horná Orava (ďalej len „oblasť“). Oblasť sa rozprestiera na území okresu Dolný Kubín v Stredoslovenskom kraji v katastrálnych územiach obcí: Oravská Lesná, Zakamenné, Novoť, Mutné, Beňadovo, Krušetnica, Breza, Lomná, Oravské Veselé, Sihelné, Oravská Polhora, Rabča, Rabčice, Bobrov, Zubrohlava, Klin, Námestovo, Hladovka, Suchá Hora a ďalej v katastrálnych územiach Námestovské Pilsko, Slanická Osada, Oravské Hámre a v časti katastrálnych území obcí: Zázrivá, Hruštín, Vaňovka, Vasiľov, Lokca, Oravská Jasenica, Horný Štefanov, Dolný Štefanov, Ústie nad Priehradou, Trstená, Liesek, Vitanová.
(2)
Územie oblasti sa člení na 4 podoblasti podľa ich prírodných hodnôt a stupňa hospodárskeho a kultúrneho využívania. Podoblasti majú diferencované ochranné podmienky. Podoblasti sa vzhľadom na rozptýlenosť členia ďalej na krajinné celky s rovnakými podmienkami ochrany. Podoblasti a krajinné celky sú vymedzené v časti B prílohy tejto vyhlášky.
§2
(1)
Cieľom vyhlásenia oblasti je ochrana a zveľaďovanie prírody a prírodných hodnôt, zabezpečovanie ich optimálneho využívania so zreteľom na ich všestranný kultúrny, vedecký, ekonomický, vodohospodársky a zdravotnorekreačný význam.
(2)
Ochrana prírody a prírodných hodnôt a dodržiavanie určených podmienok ochrany oblasti je povinnosťou všetkých orgánov a organizácií, ktoré na jej území akokoľvek pôsobia, ako aj občanov, ktorí majú v oblasti bydlisko alebo sa v nej zdržiavajú.
(3)
Na území oblasti možno podľa § 6 ods. 3 a § 7 a 8 zákona vyhlásiť osobitnú ochranu jej mimoriadne významných častí.
§3
(1)
Na celom území oblasti nie je dovolené:1)
a)
vykonávať stavebnú činnosť, ktorá by bola v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou;
b)
umiestňovať skládky a skladať odpady mimo miest na to určených;
c)
vypaľovať trávu, krovie a ostatnú vegetáciu mimo intravilánu obcí, zakladať ohne mimo vyznačených miest;
d)
znečisťovať vodné toky a ostatné povrchové vody;
e)
znečisťovať vzduch exhalátmi;
f)
táboriť mimo vyhradených miest.
(2)
Na celom území oblasti možno len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody
a)
dobývať ložiská nerastov;
b)
upravovať vodné toky;
c)
zavádzať nepôvodné druhy rastlín a živočíchov do voľnej prírody, a to zásadne len pri vykonávaní výskumov v rámci experimentálnej činnosti. Toto ustanovenie sa netýka poľnohospodárskeho pôdneho fondu obhospodarovaného podľa schválených plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby;
d)
rúbať stromy rastúce mimo lesa.
§4
(1)
Na území podoblasti I okrem ochranných podmienok uvedených v § 3 možno len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:
a)
vykonávať inú hospodársku činnosť ako lesnícku;
b)
zachytávať a upravovať pramene, vyvieračky a povrchové vody na vodohospodárske ciele;
c)
vykonávať geologické práce (vrátane technických prác)
v rozsahu určenom osobitnými predpismi;
d)
mimo intravilánu obcí budovať stavby všetkého druhu (banské, priemyselné, inžinierske, rekreačné, obytné, garáže a pod.) okrem prevádzkových zariadení štátnych lesov a poľnohospodárskych podnikov a zariadení slúžiacich na ochranu štátnych hraníc;
e)
vykonávať archeologické výkopy alebo iné výkopy spojené najmä s výskumom a prieskumom v prírode;
f)
veľkoplošne používať pesticídy mimo lesných škôlok.
(2)
Na území podoblasti II okrem ochranných podmienok uvedených v § 3 možno len po dohode s orgánmi štátnej ochrany prírody:
a)
zasahovať do krajinnej scenérie;
b)
zachytávať a upravovať pramene, vyvieračky a povrchové vody na vodohospodárske ciele;
c)
mimo intravilánu obcí umiestňovať informačné, reklamné a iné podobné zariadenia;
d)
vykonávať geologické práce (vrátane technických prác) v rozsahu určenom osobitnými predpismi;
e)
používať poľnohospodárske a lesné pozemky na iné ciele;
f)
vykonávať také stavebné zásahy na doterajších stavbách, najmä na objektoch ľudovej architektúry, ktorými sa podstatne zmení architektonický charakter a vonkajší vzhľad stavieb a ich areálov;
g)
vykonávať archeologické výkopy alebo iné výkopy spojené s výskumom a prieskumom v prírode;
h)
veľkoplošne používať pesticídy mimo lesných škôlok a poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
(3)
(4)
Na území podoblasti IV platia ochranné podmienky uvedené v § 3. Ostatnú hospodársku a inú činnosť treba vykonávať tak, aby sa nepoškodzovali prírodné hodnoty oblasti a zachoval prirodzený ráz krajiny. Najmä treba dbať o zachovanie čistoty vodných tokov a čistoty ovzdušia.
§5
Rozsah vykonávania ostatných činností na území celej oblasti sa vymedzuje takto:
a)
v lesoch sa hospodári podľa schválených lesných hospodárskych plánov, v ktorých hospodárske opatrenia pre lesy osobitného určenia z dôvodu ochrany prírody sa určujú po prerokovaní s orgánmi štátnej ochrany prírody;
b)
rozvoj poľnohospodárskej výroby sa vykonáva na základe plánov rozvoja poľnohospodárskej výroby (vrátane úprav pozemkov so stromami a krovitou vegetáciou) vypracovaných pre jednotlivé územnosprávne celky v spolupráci s orgánmi štátnej ochrany prírody s osobitným zreteľom na zachovanie biologických a estetických hodnôt oblasti a na záujmy ochrany a racionálneho využitia poľnohospodárskeho pôdneho fondu;
c)
pri všetkých zámeroch a zásahoch sa musí rešpektovať vodohospodársky význam územia a dbať o čistotu vodných tokov a ostatných povrchových vôd. Vodohospodárske diela akéhokoľvek druhu3) (nádrže, úpravy tokov, vodohospodárske meliorácie a pod.) možno v oblasti realizovať iba na základe príslušnej dokumentácie schválenej orgánmi štátnej ochrany prírody. Osobitnú starostlivosť treba venovať ochrane súčasných a perspektívnych zdrojov pitnej vody a minerálnym prameňom;
d)
výstavba sa realizuje podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie so zreteľom na optimálne zachovanie neurbanizovaných priestorov pôvodného prírodného prostredia. Pri projektovaní a výstavbe treba prizerať na charakter krajiny a na používaný materiál. Výstavba chát na individuálnu rekreáciu, stavieb na dočasné ubytovanie vrátane podnikových zotavovní, chatových táborov, priestorov vyhradených na stanovanie, autocampingov, parkovísk a iných funkčných zariadení4) sa dovoľuje len v priestoroch vymedzených orgánmi územného plánovania so súhlasom orgánov štátnej ochrany prírody a ostatných orgánov štátnej správy, ktorých sa to týka, na podklade schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako aj uznesením rady príslušného okresného národného výboru o schválení rekreačnej oblasti;
e)
poľovníctvo a rybárstvo sa vykonáva podľa schválených plánov chovu a lovu zveri a rýb a so zreteľom na zachovanie a zveľaďovanie prirodzených súborov spoločenstiev, a ak ide o ochranu voľne žijúcich živočíchov, v spolupráci s orgánmi štátnej ochrany prírody;
f)
komunikácie sa budujú na základe schválenej územnoplánovacej dokumentácie. Turistické chodníky sa rozširujú a značkujú a náučné trasy sa budujú v súlade s koncepciou ochrany prírody v oblasti po vzájomnej dohode s orgánmi turistiky v Slovenskej socialistickej republike. Dopravný prieskum na ciele lesného hospodárstva sa vykonáva v spolupráci s orgánmi štátnej ochrany prírody a schvaľuje sa za ich účasti pri záverečnej zápisnici o lesnom hospodárskom pláne;
g)
výskum a prieskum, ktorý sa dotýka prírodných pomerov oblasti, možno vykonávať len s vedomím Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti ochrany prírody, ktorý vedie ich evidenciu. Pritom treba dbať, aby sa v čase a mieste nestretávali záujmy rozličných organizácií a aby sa nepoškodzovali chránené prírodné hodnoty.
§6
(1)
Vo veciach, ktoré sa dotýkajú oblasti, rozhodujú orgány štátnej správy, najmä orgány územného plánovania, stavebné úrady, banské úrady, orgány štátnej starostlivosti o lesy, orgány ochrany ovzdušia, vodohospodárske, poľnohospodárske, dopravné orgány, orgány cestovného ruchu, zdravotníctva a hygieny, ako aj orgány telesnej výchovy s ohľadom na poslanie oblasti, a to v spolupráci s príslušnými orgánmi štátnej ochrany prírody.
(2)
Obdobne postupujú orgány a organizácie, ktoré v oblasti robia vlastné opatrenia na ochranu ovzdušia, vody, pôdy, vegetačného krytu, rýb, zveri a iných voľne žijúcich živočíchov.
§7
(1)
(2)
Na územiach, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť Federálneho ministerstva národnej obrany a ministerstiev vnútra, sú orgány štátnej ochrany prírody a orgány štátnej pamiatkovej starostlivosti povinné dbať na záujmy vojenskej správy a pri zmenách, ktoré sa dotýkajú obrany štátu, zariadení alebo priestorov slúžiacich na tento cieľ, vyžiadať si súhlas vojenskej správy alebo príslušných orgánov ministerstiev vnútra. Záujmové územia vojenskej správy nie sú vyhlásením oblasti dotknuté.
(3)
Vyhlásením oblasti nie sú dotknuté vlastnícke práva a iné majetkové vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré sú na území oblasti, ani ochranné pásma určené podľa osobitných predpisov.6)
§8
(1)
Úlohy orgánov štátnej ochrany prírody na území oblasti podľa tejto vyhlášky vykonáva v rámci svojej pôsobnosti7) Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave.
(2)
Na ochrane prírody a prírodných hodnôt v oblasti sa aktívne zúčastňujú národné výbory pôsobiace na jej území.
(3)
Orgány a organizácie, ktoré využívajú územie oblasti, zabezpečujú v rámci svojej pôsobnosti finančné a materiálne prostriedky na ochranu, rozvoj a zveľaďovanie oblasti v rámci schválených hospodárskych a finančných plánov, ak potreba týchto prostriedkov vyplýva z činnosti, ktorú na tomto území vykonávajú.
§9
Mapy, v ktorých je zakreslené územie oblasti, sú uložené v Slovenskom ústave pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave, na Stredoslovenskom krajskom národnom výbore v Banskej Bystrici, na Okresnom národnom výbore v Dolnom Kubíne a na Krajskej správe geodézie a kartografie v Banskej Bystrici.
§10
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 14/1979 Zb., ktorou sa vyhlasuje chránená krajinná oblasť Horná Orava.
§11
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Námestník ministra:
Dr. Koyš v. r.
Dr. Koyš v. r.
Príloha vyhlášky č. 110/1979 Zb.
Vymedzenie územia chránenej krajinnej oblasti HORNÁ ORAVA
Chránená krajinná oblasť Horná Orava (ďalej len „oblasť") sa rozprestiera na území Slovenskej socialistickej republiky v Stredoslovenskom kraji v okrese Dolný Kubín a zaberá Oravské Beskydy, severozápadné a severovýchodné výbežky Oravskej Magury, severovýchodný výbežok Skorušinských vrchov a časť Oravskej kotliny.
Územie oblasti je vyznačené na odtlačkoch Základnej mapy ČSSR vydanej v r. 1971 v mierke 1 : 50 000 na mapových listoch týchto nomenklatúr:
26 - 14 Oravská Lesná
26 - 21 Babia hora
26 - 23 Oravská priehrada
26 - 24 Suchá Hora
26 - 32 Dolný Kubín
26 - 41 Trstená
26 - 42 Oravice
26 - 21 Babia hora
26 - 23 Oravská priehrada
26 - 24 Suchá Hora
26 - 32 Dolný Kubín
26 - 41 Trstená
26 - 42 Oravice
A. Vymedzenie oblasti
Hranica oblasti prebieha od východiskového bodu v priesečníku štátnej hranice s hranicou povodia Kysuce a Oravy medzi kótami Svítková (1082) a Bednárová (1093). Sleduje hranicu povodia a katastrálnu hranicu medzi obcami Oravská Lesná, Nová Bystrica a Harvelka cez kótu Mrvova Kykula (1040), ďalej cez kóty 917, 843, 995, Beskyd (994), kótu 936 až na Okrúhlicu (1163). Odtiaľto pokračuje po hrebeni na východ cez kótu 1092, Hoľa (1066), 1166, Paráč (1325), 1251 na Príslopec a Držatín. Odtiaľ pokračuje po hrebeni cez Huty smerom na severovýchod cez kótu 992, 926, Galanky (942), kótu 852, po hrebeňovej ceste cez Olešovku, Surov (902) a po katastrálnej hranici medzi obcami Breza, Vasiľov a Lokca po rieku Biela Orava. Hranica ďalej pokračuje po pravom brehu Bielej Oravy až po jej ústie do Oravskej vodnej nádrže. Odtiaľ pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Vavrečka a Námestovo ďalej Jelením potokom až na kótu Stará hora (946) sledujúc katastrálnu hranicu medzi obcami Vavrečka a Ústie nad Priehradou na Ostrý vrch (990), odtiaľ schádza v smere toku potoka Zadný Kriváň na štátnu cestu Námestovo - Tvrdošín. Po štátnej ceste pokračuje cez priehradné teleso k obci Ústie nad Priehradou cez kótu 649 až po potok Kovalinec a po jeho toku po štátnu cestu Trstená - štátna hranica, po ktorej pokračuje na severoseverovýchod cez kóty 645, 667, 649 k potoku Zimník, pokračuje až k jeho prameňu, odkiaľ ide priamočiaro na juhovýchod k prameňu potoka Páleniská na kótu 706. Odtiaľ pokračuje na juhovýchod cez železničnú trať Trstená - Suchá Hora, odtiaľ pokračuje poľnou cestou k okraju lesného porastu Háje, ktorý zahŕňa do oblasti. Od porastu Háje pokračuje poľnou cestou, pretínajúc katastrálnu hranicu medzi obcou Liesek a obcou Vitanová cez kótu 735, pretínajúc štátnu cestu Vitanová - Hladovka. Odtiaľ pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcou Vitanová a obcou Hladovka, po ktorej pokračuje hrebeňom na juh cez kótu Bučinka (919), Bučník (957), cez Gabanovú po hrebeňovej ceste cez kótu 1110 na štátnu hranicu. Štátnou hranicou sa hranica oblasti severovýchodným smerom vracia späť k východiskovému bodu.
Celková výmera oblasti je 70 332,51 ha.
B. Vymedzenie podoblastí
Územie oblasti sa člení na 4 podoblasti, ktoré sa ďalej členia na krajinné celky a sú vyznačené na uvedených odtlačkoch Základnej mapy ČSSR. Podoblasti i krajinné celky majú osobitné vymedzenie v rámci oblasti.
Podoblasť I.
Krajinný celok Paráč
Celok je ohraničený hranicou vychádzajúcou z kóty Paráč (1325), ktorá pokračuje na východ po hranici oblasti po kótu 992, kde sa stáča severozápadným smerom po katastrálnej hranici k potoku Lomnica, odtiaľ pokračuje okrajom lesa až k rieke Biela Orava. Ďalej smeruje proti jej prúdu cez Oravskú Lesnú, dolinou Flajšová až na hranicu oblasti ku kóte 936 a pokračuje po hranici oblasti až k východiskovému bodu.
Krajinný celok Pilsko - Babia hora
Hranica celku vychádza z hranice povodia Oravy a Kysuce, medzi kótami Svítková (1082) a Bednárová (1093), odkiaľ ide južným smerom po hranici oblasti až po priesečník s lesnou železničkou. Tu sa lomí na východ a ide po toku Bukovského potoka až po jeho sútok s Bielou Oravou. Odtiaľ pokračuje štátnou cestou medzi obcami Oravská Lesná a Zákamenné až po okraj lesa na ľavej strane štátnej cesty na osadu Oravice. Okrajom lesa hranica pokračuje po potok Zasihlianka, proti jeho prúdu ide až po okraj lesa. Hranica ďalej pokračuje na severovýchod po okraji lesa, pretínajúc potok Mutnianka a pokračuje okrajom lesa cez kótu 782 k potoku Mutnianka, ktorý prechádza. Ďalej ide po súvislom okraji lesa na severovýchod a východ až k potoku Veselianka na juhozápad od kóty Magura (1018) a po lesnej ceste Oravské Veselé - Oravská Polhora, pokračuje až po kótu 736 na štátnej ceste Oravská Polhora - štátna hranica. Ďalej pokračuje po okraji lesa na severovýchod po hájovňu Vydrovka, kde sa stáča na východ stále sledujúc okraj lesa, pretína Kohútovu dolinu a ďalej ide na juh ku križovatke ciest Hliny - Kohútová. Odtiaľ hranica pokračuje po okraji lesa na východ po poľnú cestu, kde sa stáča na sever sledujúc okraj lesa až po jeho najsevernejší bod, kde sa stáča na juhovýchod stále sledujúc okraj lesa. Východne od kóty 782 sa dostane na lesnú cestu k hájovni Roveň, po ktorej pokračuje na východ, a po okraji lesa sa dostáva až na štátnu hranicu. Po štátnej hranici severným smerom sa vracia k východiskovému bodu.
Krajinný celok Gluchová
Hranica celku vychádza z priesečníka štátnej hranice s potokom Hraničný Kriváň a štátnej cesty Bobrov - štátna hranica. Odtiaľ hranica celku pokračuje západným smerom po okraji lesa, pretínajúc potok Žiarový Kriváň, ďalej severozápadným smerom okrajom lesa okolo kóty Kýčera (803), ďalej okrajom lesa okolo kóty Kýčera (803), ďalej okrajom lesa a severozápadným smerom až po Rabčický potok. Tu sa stáča na východ a ďalej po okraji lesa na štátnu hranicu, po ktorej sa vracia do východiskového bodu.
Krajinný celok Stará hora
Hranica celku vychádza z kóty Stará hora (946), ide na juh katastrálnou hranicou až na Ostrý vrch (990). Z Ostrého vrchu hranica pokračuje po potoku Zadný Kriváň až po okraj lesa. Odtiaľto sleduje okraj lesa severným smerom, pokračuje cez Slanickú Osadu, stále sledujúc okraj lesa nad štátnou cestou Námestovo - Tvrdošín. Po okraji lesa hranica oblúkom pokračuje k Jeleniemu potoku a po jeho prítoku po katastrálnej hranici k východiskovému bodu.
Podoblasť II.
Krajinný celok Oravská Lesná
Hranica celku vychádza z priesečníka povodia Kysuce a Oravy s lesnou železničkou v oblasti osady Demänová. Južným smerom sleduje hranicu oblasti až po kótu 936, odkiaľ pokračuje dolinou Flajšová tokom Bielej Oravy až po jej ľavostranný prítok východne od Oselného. Z tohto bodu hranica sa vracia západným smerom po štátnej ceste až po Juríkov potok, ktorým pokračuje proti prúdu, neskôr po Bukovskom potoku až do východiskového bodu.
Krajinný celok Babinská
Hranica celku vychádza z kóty Vlkov vrch (921) - južne od obce Novoť, pokračuje na severozápad cez Vlkov grúň (918) po hrebeni až po súvislý okraj lesa. Po okraji lesa pokračuje na juhozápad k potoku Zasihlianka, po ktorom ide až na okraj osady Oravice, odkiaľ pokračuje poľnou cestou na severovýchod na hrebeň a po ňom na severozápad k východiskovému bodu.
Krajinný celok Lomná
Hranica celku vychádza z kóty Galanky (942) - juhozápadne od obce Lomná, pokračuje po hranici oblasti až po rieku Biela Orava. Proti toku Bielej Oravy pokračuje až po katastrálnu hranicu medzi obcami Lomné a Krušetnica, ktorú sleduje na Kamenný vrch (938), pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Lomná a Zákamenné späť proti toku Bielej Oravy až po okraj lesa. Odtiaľto sleduje okraj lesa najprv juhozápadným, neskôr juhovýchodným smerom, pretínajúc potok Lomnica. Pokračuje po katastrálnej hranici medzi obcami Hruštín a Lomná na kótu (992) a po hranici oblasti sa vracia k východiskovému bodu.
Krajinný celok Beňadovo - Sihelniansky hrádok
Hranica celku vychádza z kóty 782 Menzdrovka severne od obce Novoť, odkiaľ pokračuje cestou do osady Šoltýska, tu sa stáča na severovýchod po poľnej ceste na hrebeň, ktorým pokračuje cez kótu Kurčinka (919), Sviniarky (879) západne od kóty Kýčera (944) a po okraji lesa schádza do potoka Klinianka. Po potoku Klinianka prebieha, až kým tento potok neopúšťa okraj lesa, pokračuje okrajom lesa na severovýchod, križujúc potok Mutnianka, ďalej po okraji lesa na sever od obce Breza, stále sledujúc okraj lesa až
k potoku Veselianka severne od obce Oravská Jasenica. Odtiaľ hranica pokračuje po súvislom okraji lesa na severozápad od mesta Námestovo a severne od obce Klin po potok Polhoranka. Hranica pokračuje proti toku Polhoranky, ďalej po jej prítoku (Sihelniansky potok) až po poľnú cestu vedúcu na kótu Skalka (852). Zo Skalky pokračuje juhozápadným smerom po poľnej ceste na križovatku poľných ciest, kde sa hranica stáča na severovýchod a ide po poľnej ceste cez Hornú raľu, po Krupiakovej rali severne od obce Siheľné až po poľnú cestu vedúcu severovýchodným smerom k Dolnému Mlynu, po ktorej prechádza cez Horný Mlyn až do potoka Polhoranka. Potom vedie proti jeho toku až po križovatku Hliny - Kohútová, odkiaľ pokračuje najprv severným smerom, potom oblúkom smerom po hranici prvej podoblasti až po okraj lesa na vyšnom konci Oravského Veselého na juhozápad od kóty Magura (1018). Odtiaľ hranica pokračuje po okraji lesa východným smerom okolo kóty 848, pokračuje bezmenným potokom južným smerom až po poľnú cestu, ktorú sleduje severovýchodným smerom na kótu Mišovka (834), od ktorej prebieha po poľnej ceste ku kóte 793. Odtiaľ hranica pokračuje južným smerom po okraji lesa po Vahanovský potok, ďalej po nesúvislom okraji lesa a po bezmennom potoku južne od kóty 876 na južný okraj obce Oravské Veselé. Z tohto bodu pokračuje po štátnej ceste cez obec Oravské Veselé do obce Mutné, odkiaľ odbočuje juhozápadným smerom po poľnej ceste cez Blahutov grúň, severným okrajom lesa, pokračujúc na západ do potoka Mutnianka, proti prúdu ktorého pokračuje smerom severoseverozápadným k okraju lesa, Odtiaľ pokračuje po súvislom okraji lesa juhozápadným smerom k východiskovému bodu.
k potoku Veselianka severne od obce Oravská Jasenica. Odtiaľ hranica pokračuje po súvislom okraji lesa na severozápad od mesta Námestovo a severne od obce Klin po potok Polhoranka. Hranica pokračuje proti toku Polhoranky, ďalej po jej prítoku (Sihelniansky potok) až po poľnú cestu vedúcu na kótu Skalka (852). Zo Skalky pokračuje juhozápadným smerom po poľnej ceste na križovatku poľných ciest, kde sa hranica stáča na severovýchod a ide po poľnej ceste cez Hornú raľu, po Krupiakovej rali severne od obce Siheľné až po poľnú cestu vedúcu severovýchodným smerom k Dolnému Mlynu, po ktorej prechádza cez Horný Mlyn až do potoka Polhoranka. Potom vedie proti jeho toku až po križovatku Hliny - Kohútová, odkiaľ pokračuje najprv severným smerom, potom oblúkom smerom po hranici prvej podoblasti až po okraj lesa na vyšnom konci Oravského Veselého na juhozápad od kóty Magura (1018). Odtiaľ hranica pokračuje po okraji lesa východným smerom okolo kóty 848, pokračuje bezmenným potokom južným smerom až po poľnú cestu, ktorú sleduje severovýchodným smerom na kótu Mišovka (834), od ktorej prebieha po poľnej ceste ku kóte 793. Odtiaľ hranica pokračuje južným smerom po okraji lesa po Vahanovský potok, ďalej po nesúvislom okraji lesa a po bezmennom potoku južne od kóty 876 na južný okraj obce Oravské Veselé. Z tohto bodu pokračuje po štátnej ceste cez obec Oravské Veselé do obce Mutné, odkiaľ odbočuje juhozápadným smerom po poľnej ceste cez Blahutov grúň, severným okrajom lesa, pokračujúc na západ do potoka Mutnianka, proti prúdu ktorého pokračuje smerom severoseverozápadným k okraju lesa, Odtiaľ pokračuje po súvislom okraji lesa juhozápadným smerom k východiskovému bodu.
Krajinný celok Slaná voda
Hranica vychádza zo sútoku Záhoranky a Rabčického potoka západne od obce Rabčice. Pokračuje proti potoku Vonžovec až po okraj lesa. Okrajom lesa pokračuje k štátnej ceste Oravská Polhora - Slaná voda, po ktorej prebieha južným smerom po kótu 755, pokračuje po nesúvislom okraji lesa južne a západne od kóty Turňa (891) až do Šoltýskeho potoka. Hranica pokračuje východným smerom proti toku Šoltýskeho potoka až po poľnú cestu, tu sa hranica stáča na sever a pokračuje okrajom lesa západne od kóty Jurčovka (902). Pri horárni sa stáča na juhovýchod a okrajom lesa pokračuje cez kótu k horárni Roveň východným smerom a lesnou cestou na štátnu hranicu. Po štátnej hranici pokračuje na juhovýchod až po poľnú cestu juhovýchodne od kóty Martalúzovka (854). Hranica ide po poľnej ceste na západ severným okrajom obce Rabčice a po poľnej ceste do východiskového bodu.
Krajinný celok Medvedia hora
Hranica celku vychádza z priesečíka potoka Zimník so štátnou cestou Trstená - štátna hranica. Odtiaľ hranica celku pokračuje po okraji lesa najprv juhovýchodným smerom, potom severným až na štátnu hranicu, ktorú sleduje západným smerom až po potok Jelešňa. Po potoku Jelešňa pokračuje až po ochranný lesný pás pri Oravskej vodnej nádrži. Po vonkajšom okraji tohto pásu pokračuje najprv na západ, potom na juhovýchod až po potok Jurčová. Odtiaľ pokračuje cestou na kótu 653, kde sa stáča na východ k okraju lesa, ktorý sleduje severovýchodným smerom až k východiskovému bodu.
Krajinný celok Hladovské bory
Hranica celku vychádza z priesečníka potoka Jelešňa so štátnou hranicou na severozápad od obce Hladovka. Pokračuje proti toku Jelešne až po priesečník so železničnou traťou Trstená - Suchá Hora. Odtiaľ pokračuje východným smerom po železničnej trati až na štátnu hranicu, po ktorej sa severným smerom vracia do východiskového bodu.
Krajinný celok pramenisko Jelešne
Hranica vychádza z kóty Bučinka (919) juhovýchodne od obce Vitanová. Severne od tejto kóty hranica celku schádza bezmenným potokom do potoka Jelešňa. Hranica pokračuje proti toku Jelešne až po poľnú cestu na Zadný grúnik, po ktorej pokračuje až na štátnu hranicu. Potom pokračuje po štátnej hranici južným smerom a po hranici oblasti do východiskového bodu.
Podoblasť III.
Krajinný celok Oravská vodná nádrž
Hranica celku vychádza z ľavej strany priehradného telesa Oravskej vodnej nádrže, pokračuje po štátnej ceste východným smerom až po okraj ochranného lesného pásu okolo Oravskej vodnej nádrže. Po okraji tohto lesného pásu pokračuje až po ústie potoka Jelešňa, ďalej proti jeho toku až po štátnu hranicu. Po štátnej hranici pokračuje severným smerom až po potok Hraničný Kriváň, ktorý sleduje po okraj lesného ochranného pásu až po juhozápadný okraj obce Bobrov. Odtiaľ hranica pokračuje východným smerom po okraji vodnej plochy až po najjužnejší okraj polostrova Pahŕbky, z ktorého hranica pokračuje vzdušnou čiarou do východiskového bodu.
Podoblasť IV.
Túto podoblasť tvoria ostávajúce plochy chránenej krajinnej oblasti, ktoré nie sú vymedzené v predchádzajúcich podoblastiach.
Patria sem:
krajinný celok Novoť - Zákamenné
(ohraničený krajinnými celkami Lomná, Paráč, Pilsko-Babia hora, Babinská a Beňadovo-Sihelniansky hrádok),
krajinný celok Lokca - Páleničky
(ohraničený krajinnými celkami Lomná, Beňadovo-Sihelniansky hrádok a hranicou oblasti),
krajinný celok Mutné - Oravské Veselé
(ohraničený krajinnými celkami Beňadovo-Sihelniansky hrádok a Pilsko-Babia hora),
krajinný celok Oravská Polhora-Námestovo
(ohraničený krajinnými celkami Beňadovo-Sihelniansky hrádok, Pilsko-Babia hora, Slaná voda, štátna hranica, Gluchová, Oravská vodná nádrž, hranica oblasti a Stará hora),
krajinný celok Ústie nad Priehradou
(ohraničený krajinnými celkami Oravská vodná nádrž, Medvedia hora a hranica oblasti),
krajinný celok Hladovka
(ohraničený krajinnými celkami Medvedia hora, štátna hranica, Hladovské hory, pramenisko Jelešne a hranicou oblasti).
1)
§ 12 a 13 zákona.
2)
Nariadenie ONV v Dolnom Kubíne z 21.III.1973, ktorým sa vydáva Štatút Oravskej priehrady.
3)
§ 38 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon).
4)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 83/1976 Zb. o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu.
5)
§ 7a zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu (úplné znenie vyhlásené pod č. 124/1976 Zb.).
6)
Zákon č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb. Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Zákon č. 47/1956 Zb. o civilnom letectve (úplné znenie vyhlásené pod č. 127/1976 Zb.). Zákon č. 110/1964 Zb. o telekomunikáciách. Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky č. 15/1972 Zb. o ochrane a rozvoji prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov.
7)
Zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach.
