10/1979 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.04.1979
10
NARIADENIE VLÁDY
Českej socialistickej republiky
z 10. januára 1979
o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd brdy, Jablunkov a okolie, Krušné hory, Novohradské hory, Vsetínské vrchy a Žamberk - Králíky
Vláda Českej socialistickej republiky nariaďuje podľa § 18 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon):
§1
(1)
Oblasti Bŕd. Jablunkova a okolia, Krušných hôr, Novohradských hôr, Vsetínskych vrchov a Žamberka - Králikov, ktoré pre svoje prírodné podmienky tvoria významnú prirodzenú akumuláciu povrchových a podzemných vôd, sú chránenými oblasťami prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len „chránené vodohospodárskej oblasti“).
(2)
Hranice chránených vodohospodárskych oblastí uvedených v odseku 1 sú vymedzené v prílohe tohto nariadenia; mapy chránených vodohospodárskych oblastí sú uložené na okresných národných výboroch, v územnej pôsobnosti ktorých sú tieto oblasti.
§2
(1)
V chránených vodohospodárskych oblastiach sa zakazuje:
a)
zmenšovať rozsah lesných pozemkov v jednotlivých prípadoch o viac ako 25 ha; v jednotlivej chránenej vodohospodárskej oblasti sa rozsah lesných pozemkov celkove smie znížiť najviac o 500 ha proti stavu ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia,
b)
odvodňovať pri lesných pozemkoch viac ako 250 ha súvislej plochy,
c)
odvodňovať pri poľnohospodárskych pozemkoch viac ako 50 ha súvislej plochy, ak sa na základe hydrologického prieskumu nepreukáže, že odvodnenie neohrozí kapacitu zbernej oblasti,
d)
ťažiť rašelinu v množstve presahujúcom 500 000 m3 v jednej lokalite, ak sa na základe hydrologického prieskumu nepreukáže, že ťažba rašeliny neohrozí kapacitu zbernej oblasti,
e)
ťažiť nerasty povrchovým spôsobom alebo vykonávať iné zemné práce, ktoré by viedli k odkrytiu súvislej hladiny podzemných vôd, s výnimkou kameňolomov, v ktorých treba prejsť na polojamovú alebo jamovú ťažbu, a ak nedôjde k väčšiemu plošnému odkrytiu ako 10 ha,
f)
ťažiť a spracúvať rádioaktívne suroviny, pri ktorých nie je zabezpečené zneškodňovanie odpadov v súlade s predpismi na ochranu akosti vôd,
g)
ukladať rádioaktívne odpady,
h)
uskutočňovať výstavbu:
1.
zariadení na výkrm ošípaných s celkovou kapacitou zástavu nad 5000 kusov,
2.
skladov ropných látok s objemom jednotlivých nádrží nad 1000 m3,
3.
tepelných elektrární na tuhé palivá s výkonom nad 200 MW,
4.
priemyselných závodov, v ktorých by v čase prevádzky došlo k vypúšťaniu nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd, ktorých znečistenie presahuje pri
BSK5
5 t/rok
nerozpustených látkach
10 t/rok
minerálnych olejoch
5 t/rok
zjavnej acidite
500 kg ekv./rok
zjavnej alkalite
500 kg ekv./rok
rozpustenej anorganickej soli
50 t/rok
(2)
Zákazy podľa odseku 1 sa v chránených vodohospodárskych oblastiach nevzťahujú
a)
na stavby a zariadenia, ktoré boli predo dňom účinnosti tohto nariadenia v súlade s predpismi vo výstavbe alebo v užívaní,
b)
na činnosti, ktoré sa predo dňom účinnosti tohto nariadenia vykonávali v súlade s prepismi,
c)
na činnosti uvedené v odseku 1 písm. a), d) a e), ak súvisia s výstavbou vodných nádrží.
(3)
V mimoriadnych prípadoch môže vláda republiky povoliť výnimky z ustanovení odseku 1 písm. a), e) a h) č. 3 a 4.
§3
V chránených vodohospodárskych oblastiach sa skládky mestských a priemyselných odpadov môžu zriaďovať iba na miestach, na ktorých nemôže dôjsť k vylúhovaniu obsahu odpadov do podzemných alebo povrchových vôd, alebo ak sa na nich urobil technické opatrenia, ktoré zabránia unikaniu výluhov do podzemných alebo povrchových vôd.
§4
Týmto nariadením nie sú dotknuté pôsobnosť orgánov a úlohy organizácií vyplývajúce z predpisov o štátnej ochrane prírody a z iných osobitných predpisov.1)
§5
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. aprílom 1979.
Korčák v. r.
Príloha nariadenia vlády ČSR č. 10/1979 Zb.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
BRDY
Severná časť hranice vedie z obce Hostomice v okrese Beroun severozápadným smerom pozdĺž cesty II/115 cez Lochovice a ďalej pozdĺž cesty II/114 cez Hořovice. Pokračuje pozdĺž ľavého okraja cesty II/117 cez Komárov, Jivinu, Olešnú do Strašíc a Dobříva v okrese Rokycany v Západočeskom kraji. Obchádza Dobřív po jeho východnom okraji a pokračuje stále pozdĺž cesty II/117 do Mirošova a odtiaľ pozdĺž cesty III/1783 do Příkosíc. Hranica ide okolo západného okraja Příkosíc juhovýchodným smerom do Vísok a potom južným smerom okolo obcí Číčov a Borovno.
Južná časť hranice chránenej oblasti ide pozdĺž cesty Blovice - Rožmitál pod Třemšínem z Borovna do obce Věšín v okrese Příbram. Odtiaľ pokračuje pozdĺž komunikácie severozápadným smerom okolo Bukovej. Okrem križovatky ciest do Mirošova a Příbramu vedie východným smerom do obce Láz, odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom pozdĺž cesty I/18 cez Bohutín do Příbramu. Obchádza Příbram po jeho západnom okraji a pozdĺž ciest III/11417 a III/11 553 ide do obce Buková u Příbrami. Obchádza ju po jej západnom okraji a pozdĺž cesty III/11553 ice do východiskového bodu v Hostomiciach.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
JABLUNKOV A OKOLIE
Hranica nadväzuje na hranicu chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd Beskydy v ohybe cesty III/01142 pred Karpentnou na kóte 419, pokračuje pozdĺž tejto cesty cez Karpentnú až do Bystřice. Vedie okolo obce severovýchodným smerom a pozdĺž cesty III/01146 ide do Nýdka. Na okraji obce odbočuje na poľnú cestu, pozdĺž ktorej ide severným smerom cez Ostrý a stále po poľnej ceste okolo Ostrého vrchu k štátnej hranici s Poľskou ľudovou republikou. Ďalej vedie po štátnej hranici až k obci Hrčava, odtiaľ pokračuje po hranici medzi Severomoravským a Stredoslovenským krajom. Po tejto hranici vedie až k hranici chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd Beskydy a po nej do východiskového bodu pri Karpentnej.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
KRUŠNÉ HORY
Hranica vedie v Západočeskom kraji od štátnej hranice pri Výspe v okrese Cheb pozdĺž cesty cez obec Luby do Dolhých Lubov, odtiaľ do Bočetína, Oldříšskej a Svažca, pozdĺž Svažeckého potoka ku komunikácii II/212 a po nej až do Horky, odkiaľ pokračuje východným smerom pozdĺž priehradnej hrádze nádrže Horka do Horného Částkova a do obce Lítov ležiacej už v okrese Sokolov a cez obec Habartov až k ceste III/21030, ktorú sleduje až za Josefov, kde odbočuje do Hřebenov, prechádza rieku Svatavu a pozdĺž poľných ciest prechádza do obcí Boučí a Háj a po cestách III. tr. do obce Jindřichovice. V obci Hranice sleduje cestu II/210, za obcou odbočuje a sleduje cestu II/219 až na križovatku s cestou II/222 a po nej ide k obci Vřesová, kde sa vracia na cestu II/210, sleduje ju k obci Suchá v okrese Karlovy Vary, ďalej pozdĺž cesty II/209 až ku križovatke s cestou III/2205, po ktorej ide do Fojtova, potom pozdĺž ľavého okraja cesty III/206 do Děpoltovíc, ďalej pozdĺž cesty III/2204 do Hroznětína, odtiaľ východným smerom pozdĺž cesty II/221 do Bystřice a pozdĺž cesty III/22128 k ceste I/25 Pozdĺž tejto cesty pokračuje južným smerom až ku križovatke s cestou I/13 Ostrov nad Ohří - Chomutov, pozdĺž ľavého okraja ktorej ide k Smilovu, kde prechádza do Severočeského kraja.
V Severočeskom kraji pokračuje hranica chránenej oblasti pozdĺž cesty I/13, obchádza Klášterec nad Ohří a ide až ku križovatke s cestou III/22316. Pozdĺž nej ide severným smerom k Útočisťu, odtiaľ sleduje okraj lesného poradstu až k severnému okraju obce Vernéřov, ďalej pozdĺž cesty III/22429 do Potočnej a Novej Vísky. Opäť vedie pozdĺž cesty I/13, pozdĺž ľavého okraja ktorej ide k obci Česnovice. Odtiaľ pokračuje pozdĺž železničnej tate Chomutov - Křímov až k jej priechodu cez priemyselný privádzač vody z Ohře do Bíliny. Pokračuje pozdĺž tohto privádzača až k Cihelnám a ide ďalej po korune hrádze plánovanej nádrže Březenec na Březeneckom potoku. Pokračuje pozdĺž okraja lesného porastu severozápadne od Jirkova až k ceste III/2528, pozdĺž ktorej ide až k Drmalom, potom pozdĺž cesty III/2529 k ceste I/13, pozdĺž ktorej pokračuje až do údolia Mořicovho potoka, ďalej proti prúdu až k vodárni, od ktorej ide východným smerom pozdĺž lesnej cesty k zámku Jezeří. Od zámku Jezeří po vrstevnici 360 m n. m. až do údolia Albrechtického potoka a odtiaľ po ľavom okraji lesnej cesty nad vrstevnicou 350 m n. m., okolo severného okraja obce Horní Jiřetín, ďalej pozdĺž ľavého okraja cesty I/13 k obci Hamr. Túto obec obchdáza pozdĺž okraja lesa a pokračuje severovýchodným smerom stále pozdĺž okraja lesného porastu okolo Litvínova a ďalej 500 m nad cestou III/0138 cez Loučnú, ďalej súbežne s cestou III/0130. Od miesta jej priechodu cez železničnú trať Most - Moldava sleduje túto trať súbežne až na východný koniec železničnej stanice Osek, kde sa vzdialenosť hranice od trate znižuje na 400 m a prebieha až k západnému okraju železničnej stanice Hrob. Cez obec Hrob ide až k Střelnej, odkiaľ pozdĺž cesty I/13 cez obec Dubí až do Krupky ku križovatke tejto cesty so železničnou traťou Oldřichov - Děčín. Pokračuje pozdĺž tejto železničnej trati až ku kríženiu so Ždírnickým potokom, sleduje tento potok proti prúdu a vo vzdialenosti 400 m od trati ČSD pokračuje východným smerom súbežne s traťou až k nepomenovanému potoku pred Telnicou, pozdĺž ktorého sa vracia k trati a pokračuje do Teklnice v okrese Ústí nad Labem. Odtiaľ vedie pozdĺž III/2484 k Adolfovu, ďalej pozdĺž ciest III/2484 a III/2488 k štátnej hranici s NDR. Pozdĺž tejto štátnej hranice vedie hranica chránenej oblasti juhozápadným smerom k Výspe, z ktorej vychádza.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
NOVOHRADSKÉ HORY
Hranica vedie z Nových Hradov juhovýchodným smerom pozdĺž cesty III/15616 k štátnej hranici s Rakúskou spolkovou republikou. Pozdĺž tejto hranice vedie až k ceste I/3 (E 14) Dolní Dvořiště - České Budějovice a pozdĺž jej pravej strany pokračuje severným smerom cez Dolní Dvořiště do Kaplíc. Obchádaz ich po ich južnom okraji a ďalej vedie na východ pozdĺž pravej strany cesty II/154 do obce Benešov nad Černou, pokračuje severovýchodne od obce Rychnov u Nových Hradu, odtiaľ pozdĺž cesty III/15414 až ku križovatke s cestou II/156 Nové Hrady - Trhové Sviny a pozdĺž tejto cesty vedie juhovýchodným smerom do východiskového bodu v Nových Hradoch.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
VSETÍNSKE VRCHY
Hranica nadväzuje na hranicu chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd Beskydy v mieste kríženia železničnej trati Ostrava - Valašské Meziříčí s cestou I/57. Odtiaľ pokračuje pozdĺž tejto cesty do Valšského Meziříči, obchádza mesto po severnom a západnom okraji a vedie pozdĺž cesty I/18 Valašské Meziříčí - Bystřice pod Hostýnem cez obce Poličná, Branky do obce Loučka a odtiaľ pozdĺž cesty III/01868 do Podolí a do obce Lázy. Pokračuje poľnou cestou juhozápadným smerom až k hranici medzi Severomoravským a Juhomoravským krajom a vedie po tejto hranici až k jej priesečníku s hranicou SSR. Ďalej pokračuje severovýchodným smerom po hranici SSR k osade Strelenka, kde nadväzuje na hranicu chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd Beskydy, po ktorej vedie k východiskovému bodu pri Valašskom Meziříči.
Chránená oblasť prirodzenej akumulácie vôd
ŽAMBERK - KRÁLÍKY
Hranica nadväzuje v obci Pěčín v okrese Rychnov nad Kněžnou na hranicu chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd Orlické hory, odkiaľ vedie južným smerom pozdĺž cesty II/310 cez obec Kameničná v okrese Ústí nad Orlicí až k ceste I/II. Ďalej pokračuje juhovýchodným smerom okolo severného a východného okraja Žamberka, ďalej pozdĺž ľavého okraja cesty I/II do Jablonného nad Orlicí a stále pozdĺž cesty I/II do obce Červená Voda, cez obec Bílá Voda a na križovatke s cestou III/31230 odbočuje východným smerom pozdĺž tejto cesty k Moravskému Karlovu. V tomto úseku opúšťa Východočeský kraj.
V Severomoravskom kraji pokračuje ďalej pozdĺž cesty III/31230 až k ceste II/312, pozdĺž ktorej ide až k ceste II/446 a po nej až do obce Hanušovice v okrese Šumperk. Odtiaľ pozdĺž cesty II/369 do Jindřichova, Brannej a Ostružnej. Odtiaľ ide pozdĺž cesty III/3693 do Petříkova. Pokračuje údolím Černého potoka a končí sa na pravouhlom lome štátnej hranice s Poľskou ľudovou republikou severovýchodne od kóty 1114 (Brousek). Ďalej vedie hranica chránenej oblasti po štátnej hranici až k hranici chránenej oblasti prirodzenej akumulácie vôd Orlické hory a po nej do východiskového bodu v obci Pěčín.
Mapy chránených oblastí prirodzenej akumulácie pôd vydáva Český úrad geodetický a kartografický pre Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky v mierke 1 : 50 000-
1)
Napr. nariadenie vlády Českej socialistickej republiky č. 25/1975 Zb., ktorým sa ustanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd, vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Českej socialistickej republiky č. 28/1975 Zb., ktorou sa určujú vodárenské toky a ich povodia sa určuje s zoznam vodohospodárskych významných vodných tokov, § 16 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 45/1966 Zb. o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok, zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch.
