76/1978 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.09.1978
76
ZÁKON
Českej národnej rady
z 26. júna 1978
o školských zariadeniach
Česká národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1
(1)
Predškolskú výchovu, výchovu mimo vyučovania, systém ďalšieho vzdelávania učiteľov a ostatných školských pracovníkov a odborné služby školám, predškolským zariadeniam a školským výchovným zariadeniam zabezpečujú školské zariadenia.
(2)
Školské zariadenia sú súčasťou školskej výchovnovzdelávacej sústavy.
(3)
Školské zariadenia sú predškolské zariadenia, školské výchovné zariadenia, školské účelové zariadenia, prípadne ďalšie školské zariadenia zriadené podľa § 45 ods. 1.
DRUHÁ ČASŤ | PREDŠKOLSKÉ ZARIADENIA
§2 Predškolská výchova a jej úlohy
(1)
Úlohou predškolskej výchovy je vytvárať základy vedomostí a zručností detí, rozvíjať ich reč,
myslenie a záujem o hru, o primeranú prácu a učenie. Predškolská výchova pripravuje deti na vstup do základnej školy.
(2)
Predškolskú výchovu detí zabezpečujú v úzkej spolupráci rodina a predškolské zariadenia.
§3 Druhy predškolských zariadení
(1)
Predškolské zariadenia sú jasle, materská škola, spoločné zariadenie jaslí a materskej školy a detský útulok.
(2)
Predškolské zariadenia uvedené v odseku 1 zriaďujú národné výbory ako územné predškolské zariadenia alebo socialistické organizácie so súhlasom národného výboru ako závodné alebo družstevné predškolské zariadenia.
§4 Jasle
(1)
Jasle sú detské výchovné zariadenia s liečebno-preventívnou starostlivosťou; starajú sa o zdravý telesný a duševný vývoj a o harmonicky, rozvoj detí spravidla do troch rokov veku.
(2)
Pôsobnosť Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky vo veciach jaslí, ustanovená osobitnými predpismi,1) ostáva nedotknutá.
§5 Materská škola
(1)
Materská škola nadväzuje na výchovu dieťaťa v rodine a v jasliach, všestranne rozvíja osobnosť dieťaťa spravidla vo veku od troch do šiestich rokov a pripravuje dieťa na vstup do základnej školy. Do materskej školy sa prednostne prijímajú deti, ktoré dovŕšili najmenej päť rokov veku.
(2)
Materské školy sa zriaďujú predovšetkým ako materské školy s celodennou starostlivosťou; môžu sa zriaďovať aj ako školy internátne. Internátne materské školy poskytujú deťom predškolskú výchovu cez celý týždeň alebo cez celý rok.
(3)
Pre deti mentálne alebo zmyslovo alebo telesne postihnuté a pre deti s chybami reči sa zriaďujú materské školy pre deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť. Pre choré alebo zdravotne oslabené deti sa zriaďujú materské školy pri zdravotníckych zariadeniach.
(4)
Pre deti, ktoré nemôžu do materských škôl pravidelne dochádzať a ktoré majú v školskom roku, v ktorom dovŕšia šesť rokov veku, začať povinnú školskú dochádzku, sa pri materských školách zriaďujú v druhom polroku predchádzajúceho školského roku prípravné oddelenia, v ktorých sa deti pripravujú na povinnú školskú dochádzku.
(5)
V záujme priaznivého vývoja zmyslovo postihnutých detí predškolského veku je dochádzka týchto detí do materských škôl povinná od začiatku školského roku, v ktorom dieťa dovŕši piaty rok veku. Vláda Českej socialistickej republiky nariadením ustanoví začiatok účinnosti tohto ustanovenia.
§6 Spoločné zariadenie jaslí a materskej školy
(1)
Jasle a materská škola sa môžu zriaďovať so spoločnou správou ako zariadenie s celodennou starostlivosťou alebo ako internátne zariadenie.
(2)
Podrobnosti o zriaďovaní a organizácii spoločného zariadenia jaslí a materskej školy ustanovuje Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo školstva“) po dohode s Ministerstvom zdravotníctva Českej socialistickej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
§7 Detský útulok
V miestach, kde nie sú podmienky na zriadenie materskej školy, zriaďuje sa detský útulok. Detský útulok plní s prihliadnutím na miestne podmienky úlohy materskej školy.
(1)
Socialistické organizácie so súhlasom národného výboru budujú zo svojich prostriedkov pre deti svojich pracovníkov predškolské zariadenia alebo sa na budovaní predškolských zariadení podieľajú; náklady na tieto zariadenia uhrádzajú podľa osobitných predpisov.2)
(2)
Ústredné orgány vytvárajú vo svojej pôsobnosti podmienky na rozvoj predškolských zariadení.
(3)
Výdavky spojené s poskytovaním výchovnej a liečebno-preventívnej starostlivosti o deti v predškolských zariadeniach zriaďovaných socialistickými organizáciami uhrádzajú národné výbory.
(4)
Podrobnosti o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení zriaďovaných socialistickými organizáciami ustanoví vláda Českej socialistickej republiky nariadením.
TRETIA ČASŤ | ŠKOLSKÉ VÝCHOVNÉ ZARIADENIA
§9
Školské výchovné zariadenia sú zariadenia pre záujmové štúdium, školské zotavovacie zariadenia, mimoškolské výchovné zariadenia a školské zariadenia na výkon ústavnej výchovy a ochrannej výchovy.
PRVÝ DIEL
ZARIADENIA PRE ZÁUJMOVÉ ŠTÚDIUM
§10
Záujmovému štúdiu umenia slúžia ľudové školy umenia a školské ústavy umeleckej výroby, záujmovému štúdiu jazykov ľudové školy jazykov a jazykové školy, záujmovému štúdiu stenotypistiky a písania na stroji stenografické ústavy.
§11 Ľudová škola umenia
(1)
Ľudová škola umenia sa podieľa na rozvíjaní vlôh, schopností a nadania detí a mládeže, prípadne dospelých formou záujmovej výchovy a výučby v oblasti umenia a účasťou na spoločenskom živote; poskytuje základy odborného vzdelania v hudobnom, tanečnom, literárno-dramatickom, divadelnom, bábkarskom a výtvarnom odbore. Osobitne nadaných žiakov pripravuje ľudová škola umenia v rozšírenom vyučovaní na ďalšie štúdium na umeleckých školách.
(2)
Ľudová škola umenia organizuje prípravné štúdium určené predovšetkým pre žiakov prvého stupňa základnej školy alebo základnej deväťročnej školy, základné štúdium, ktoré nadväzuje na prípravné štúdium, a kurzy pre dospelých. Na prípravné štúdium sa môžu výnimočne prijať mimoriadne hudobne nadané deti predškolského veku.
§12 Školský ústav umeleckej výroby
(1)
Školský ústav umeleckej výroby svojou výchovnou a vzdelávacou činnosťou sa stará o udržiavanie tradičných a rozvíjanie nových výtvarných prejavov, techník a praktických poznatkov v odboroch ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel.
(2)
Ústav uskutočňuje najmä záujmovú výchovu a výučbu žiakov a dospelých zameranú na oblasť ľudovej umeleckej výroby, odbornú výchovu a výučbu žiakov a dospelých pre potrebu socialistických organizácií, ktoré sa zaoberajú ľudovou umeleckou výrobou a umeleckými remeslami, ak ju nezabezpečujú príslušné stredné školy, a na tvorbu návrhov vzorov a technickej dokumentácie potrebných pre záujmovú i odbornú výchovu a výučbu žiakov a dospelých v oblasti ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel.
(3)
Ústav plní svoje úlohy prostredníctvom bezplatných kurzov a prostredníctvom strednej odbornej umeleckoremeselnej školy zriadenej pri ústave.
§13 Ľudová škola jazykov
Ľudová škola jazykov poskytuje žiakom základných škôl, základných deväťročných škôl, stredných škôl a študentom vysokých škôl a pracujúcim jazykové vzdelanie v hlavných svetových jazykoch.
§14 Jazyková škola
(1)
Jazyková škola poskytuje pracujúcim, žiakom základných škôl, základných deväťročných škôl, stredných škôl a študentom vysokých škôl jazykové vzdelanie v hlavných svetových jazykoch i v iných jazykoch; organizuje aj vyučovanie jazykov s odborným zameraním a pripravuje pracujúcich z jazykovej stránky na vykonávanie činností v medzinárodných stykoch, na prekladateľskú, tlmočnícku a inú činnosť.
(2)
Štúdium na jazykovej škole sa môže ukončiť štátnou jazykovou skúškou; túto skúšku môže vykonať i občan, ktorý na jazykovej škole neštudoval.
§15 Stenografický ústav
Stenografický ústav školí a doškoľuje pracujúcich v odbore českej a cudzojazyčnej stenografie, písania na stroji, hospodárskej korešpondencie, stenotypistiky, techniky a mechanizácie administratívy a sekretárskych prác. Štúdium odborov, ktoré sa v ústave vyučujú, možno ukončiť štátnou skúškou.
DRUHÝ DIEL
ŠKOLSKÉ ZOTAVOVACIE ZARIADENIA
§16 Škola v prírode
(1)
Škola v prírode je školské zotavovacie zariadenie, ktoré umožňuje pobyt detí z predškolských zariadení a žiakov škôl alebo jednotlivých tried, prípadne pobyt vybraných skupín žiakov v zdravotne priaznivom prostredí bez prerušenia školskej výchovnovzdelávacej práce. Jej poslaním je zotavenie a upevnenie zdravia a fyzickej zdatnosti detí a žiakov žijúcich v mestách a priemyselných oblastiach.
(2)
Do školy v prírode sa vysielajú deti z materských škôl, žiaci základných škôl, základných deväťročných škôl a žiaci škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
(3)
Národné výbory môžu školu v prírode zriaďovať a spravovať aj mimo svojich územných obvodov po dohode s národným výborom, v územnom obvode ktorého sa má škola v prírode zriadiť.
TRETÍ DIEL
MIMOŠKOLSKÉ VÝCHOVNÉ ZARIADENIA
§17 Výchova mimo vyučovania
(1)
Výchova mimo vyučovania tvorí organickú jednotu so školskou výchovou. Jej úlohou je poskytnúť žiakom po vyučovaní aktívny oddych, rozvíjať ich osobité schopnosti, nadanie a záujmy, viesť ich k účasti na spoločenskom živote primeranej ich veku a pomáhať im pri príprave na vyučovanie. Výchova mimo vyučovania prispieva i k uvedomelej voľbe povolania.
(2)
Výchovu mimo vyučovania organizujú školy, Socialistický zväz mládeže, Pionierska organizácia Socialistického zväzu mládeže, ďalšie spoločenské organizácie a školské výchovné zariadenia.
§18 Druhy mimoškolských výchovných zariadení
Mimoškolské výchovné zariadenia sú dom pionierov a mládeže, stanica mladých technikov, stanica mladých prírodovedcov a stanica mladých turistov a za podmienok ustanovených týmto zákonom aj školská družina, školský klub, školská knižnica a domov mládeže.
§19 Dom pionierov a mládeže, stanica mladých technikov, stanica mladých prírodovedcov a stanica mladých turistov
(1)
Dom pionierov a mládeže ako štátne mimoškolské výchovné a vzdelávacie zariadenie pomáha plniť hlavné výchovné ciele a poslanie škôl a programové a obsahové zameranie činnosti Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže a Socialistického zväzu mládeže. Dom organizuje výchovno-vzdelávaciu prácu s deťmi a mládežou v čase mimo vyučovania a metodicky pomáha školám, Pionierskej organizácii Socialistického zväzu mládeže a Socialistickému zväzu mládeže.
(2)
Zriaďuje sa miestny (mestský) dom pionierov a mládeže, okresný (obvodný) dom pionierov a mládeže, krajský dom pionierov a mládeže a ústredný dom pionierov a mládeže.
(3)
Stanica mladých technikov, stanica mladých prírodovedcov a stanica mladých turistov plní v odbore techniky, v odbore prírodných vied, v odbore turistiky a v odbore brannej výchovy obdobné úlohy ako dom; zriaďuje sa ako oddelenie domu alebo ako samostatné mimoškolské výchovné zariadenie.
(4)
Národné výbory spolupracujú s orgánmi Socialistického zväzu mládeže a s orgánmi Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže pri odbornom vedení nimi spravovaných domov a staníc, pri určovaní obsahovej náplne tých činností domov a staníc, ktoré napomáhajú uskutočňovať ciele Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže, a pri kontrole činnosti domov a staníc.
§20 Školská družina a školský klub
(1)
Na výchovu žiakov základnej školy alebo základnej deväťročnej školy, základnej školy alebo základnej deväťročnej školy pre zmyslovo postihnutých žiakov, základnej školy alebo základnej deväťročnej školy pre žiakov s chybami reči, osobitnej školy alebo pomocnej školy, prípadne základnej školy alebo základnej deväťročnej školy pre telesne postihnutých žiakov, základnej školy alebo základnej deväťročnej školy pri zdravotníckych zariadeniach slúži v čase mimo vyučovania a cez školské prázdniny školská družina a školský klub. Školská družina je určená pre žiakov prvého až štvrtého ročníka, školský klub pre žiakov ostatných ročníkov týchto škôl.
(2)
Ak školská družina alebo školský klub nebude súčasťou školy, môže, sa zriadiť ako mimoškolské výchovné zariadenie.3)
§21 Školská knižnica
(1)
Školskú knižnicu ako súčasť jednotnej sústavy knižníc tvorí školská žiacka knižnica a školská učiteľská knižnica.
(2)
Ak školská knižnica nebude súčasťou školy, môže sa zriadiť ako mimoškolské výchovné zariadenie.3)
§22 Domov mládeže
(1)
Domov mládeže zabezpečuje žiakom stredných škôl výchovu, ubytovanie a stravovanie. Obsah výchovnej činnosti v domove mládeže nadväzuje na obsah výchovnovzdelávacej práce strednej školy. Na politickovýchovnej, kultúrnej, spoločenskej a športovej činnosti domova mládeže sa podieľa Socialistický zväz mládeže.
(2)
Ak domov mládeže nebude súčasťou školy, môže sa zriadiť ako mimoškolské výchovné zariadenie.3)
ŠTVRTÝ DIEL
ŠKOLSKÉ ZARIADENIA NA VÝKON ÚSTAVNEJ VÝCHOVY A OCHRANNEJ VÝCHOVY
§23
Na výkon ústavnej výchovy mládeže sa zriaďujú detské domovy. Na výkon ústavnej výchovy ťažko vychovateľnej mládeže alebo ochrannej výchovy mládeže sa zriaďujú osobitné výchovné zariadenia; výkon ústavnej výchovy zabezpečujú aj internátne školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť. Diagnostické úlohy pri výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy plnia diagnostické ústavy.
§24 Detský domov
(1)
Detský domov je internátne výchovné zariadenie na výkon ústavnej výchovy mládeže; zabezpečuje výchovnú, hmotnú a sociálnu starostlivosť mládeži s normálnym duševným vývojom, ktorú zo závažných dôvodov nemožno vychovávať vo vlastnej rodine a nemožno osvojiť alebo umiestniť v inej forme náhradnej rodinnej starostlivosti.
(2)
Mládež, u ktorej sa predpokladá dlhodobý pobyt v detskom domove, sa vychováva v detskom domove rodinného typu.
(3)
Detský domov sa stará o mládež od troch do osemnástich rokov, prípadne do skončenia prípravy na povolanie.
Osobitné výchovné zariadenia
§25
(1)
Osobitné výchovné zariadenia uvedené v § 26 až 28 sú internátne výchovné zariadenia na výkon ochrannej výchovy alebo ústavnej výchovy ťažko vychovateľnej mládeže.
(2)
Osobitné výchovné zariadenia sú diferencované pódia veku, pohlavia, stupňa náročnosti výchovy a podľa mentálnej úrovne mládeže.
§26 Detský výchovný ústav
Detský výchovný ústav sa stará o ťažko vychovateľnú mládež do času, kým skončí dochádzku do základnej školy, do základnej deväťročnej školy alebo do osobitnej školy, prípadne kým skončí prípravu na povolanie.
§27 Výchovný ústav pre mládež
Výchovný ústav pre mládež sa stará o ťažko vychovateľnú mládež, ktorá skončila dochádzku do základnej školy, základnej deväťročnej školy alebo do osobitnej školy; v starostlivosti ústavu mládež ostáva do osemnástich, prípadne do devätnástich rokov, ak jej ochrannú výchovu alebo ústavnú výchovu predĺžil súd.
§28 Ústav s výchovno-liečebným režimom
Ústav s výchovno-liečebným režimom sa stará v čase nevyhnutnej potreby o mládež z detských domovov a osobitných výchovných zariadení, u ktorej bola zistená prechodná alebo trvalá duševná porucha takého druhu a stupňa, že nemôže byť vychovávaná v ostatných zariadeniach na výkon ústavnej výchovy alebo ochrannej výchovy.
Diagnostické ústavy
§29
(1)
Diagnostické ústavy sú internátne výchovné zariadenia, ktoré komplexne vyšetrujú z hľadiska psychologického a pedagogického mládež s nariadenou ústavnou výchovou alebo uloženou ochrannou výchovou alebo mládež, o umiestnení ktorej do výchovného zariadenia rozhodol predbežným opatrením národný výbor, prípadne mládež, o umiestnenie ktorej do výchovného zariadenia požiadali národný výbor zákonní zástupcovia, a sprostredkúvajú jej zdravotné vyšetrenie. Mládež rozmiestňujú do príslušných typov detských domovov a osobitných výchovných zariadení, prípadne do internátnych škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.
(2)
Diagnostické ústavy poskytujú na prechodný čas výchovnú starostlivosť mládeži, ktorá bola zadržaná na úteku od rodičov alebo iných osôb, pripadne z inštitúcií zodpovedných za jej výchovu.
(3)
Diagnostické ústavy sa členia na detské diagnostické ústavy (§ 30) a na diagnostické ústavy pre mládež (§ 31).
§30 Detský diagnostický ústav
Detský diagnostický ústav plní diagnostické úlohy uvedené v § 29; vedie evidenciu mládeže umiestnenej v detských domovoch a v detských výchovných ústavoch vo svojom územnom obvode.
§31 Diagnostický ústav pre mládež
Diagnostický ústav pre mládež plní diagnostické úlohy uvedené v § 29; vedie evidenciu mládeže umiestnenej vo výchovných ústavoch pre mládež v územnom obvode ustanovenom ministerstvom školstva.
ŠTVRTÁ ČASŤ | ŠKOLSKÉ ÚČELOVÉ ZARIADENIA
§32
Školské účelové zariadenia pomáhajú predškolským zariadeniam, základným školám, základným deväťročným školám, školám pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť, stredným školám a školským výchovným zariadeniam plniť výchovnovzdelávacie úlohy; zabezpečujú aj ďalšie vzdelávania pedagogických pracovníkov alebo hmotnú starostlivosť o žiakov v čase ich pobytu v škole.
PRVÝ DIEL
ZARIADENIA VÝCHOVNÉHO PORADENSTVA
§33
Úlohy výchovného poradenstva plnia na školách výchovní poradcovia, okresné pedagogicko-psychologické poradne a krajské pedagogicko-psychologické poradne.
§34 Výchovný poradca
Základné školy, základné deväťročné školy, školy pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a stredné školy zabezpečujú úlohy výchovného poradenstva výchovnými poradcami, ktorými sú učitelia školy odborne pripravení na výchovné poradenstvo.
§35 Okresná pedagogicko-psychologická poradňa
(1)
Okresná pedagogicko-psychologická poradňa pomáha riešiť výučbové a výchovné problémy detí predškolských zariadení i žiakov škôl a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie okresný národný výbor, pomáha pri profesionálnej orientácii a uvedomelej voľbe povolania žiakov a zabezpečuje pre školy odborné pedagogicko-psychologické služby.
(2)
Okresná pedagogicko-psychologická poradňa vykonáva pedagogicko-psychologické vyšetrenie žiakov navrhovaných na zaradenie clo škôl pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť a sprostredkúva ich zdravotné a iné vyšetrenia; metodicky usmerňuje činnosť výchovných poradcov.
§36 Krajská pedagogicko-psychologická poradňa
(1)
Krajská pedagogicko-psychologická poradňa pomáha riešiť výučbové a výchovné problémy žiakov škôl a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie krajský národný výbor, a pomáha pri profesionálnej orientácii a uvedomelej voľbe povolania žiakov; poskytuje okresným pedagogicko-psychologickým poradniam odbornú pomoc v prípadoch, ktoré vyžadujú špeciálne vyšetrenie alebo vedenie.
(2)
Krajská pedagogicko-psychologická poradňa metodicky usmerňuje činnosť okresných pedagogicko-psychologických poradní v kraji, výchovných poradcov na školách a psychológov v školských výchovných zariadeniach, ktoré odborne vedie krajský národný výbor.
DRUHÝ DIEL
ZARIADENIA PRE ĎALŠIE VZDELÁVANIE PEDAGOGICKÝCH PRACOVNÍKOV
§37 Okresné pedagogické stredisko
(1)
Okresné pedagogické stredisko poskytuje odbornú pomoc riaditeľom, učiteľom a ostatným pedagogickým pracovníkom škôl, predškolských zariadení a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie okresný národný výbor.
(2)
Stredisko organizuje ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov a poskytuje na tomto úseku orgánom štátnej školskej správy poradenskú službu.
(3)
Stredisko metodicky riadi a koordinuje činnosť metodických združení a predmetových komisií na základných školách a na základných deväťročných školách.
§38 Krajský pedagogický ústav
(1)
Krajský pedagogický ústav poskytuje odbornú pomoc riaditeľom, učiteľom a ostatným pedagogickým pracovníkom škôl a školských výchovných zariadení, ktoré odborne vedie krajsky národný výbor, školským pracovníkom okresných národných výborov a metodikom okresných pedagogických stredísk.
(2)
Ústav organizuje ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov a poskytuje na tomto úseku orgánom štátnej školskej správy poradenskú službu; podľa potrieb orgánov štátnej školskej správy skúma stav a metódy učebno-výchovnej práce v jednotlivých vyučovacích predmetoch, v predškolskej výchove a vo výchove mimo vyučovania.
(3)
Ústav metodicky riadi a koordinuje činnosť okresných pedagogických stredísk v kraji a predmetových komisií na školách, ktoré odborne vedie krajský národný výbor.
TRETÍ DIEL
ZARIADENIA ŠKOLSKÉHO STRAVOVANIA
§39 Školská jedáleň
Školská jedáleň sa zriaďuje ako účelové zariadenie pre predškolské zariadenia a pre školy všetkých druhov. Zabezpečuje stravovanie detí a žiakov, učiteľov a ostatných pracovníkov škôl v čase ich pobytu v škole a spolupôsobí pri vytváraní racionálnych výživových, hygienických a spoločenských návykov.
§40 Jedáleň v internátnom zariadení
V internátnych školách a v internátnych výchovných zariadeniach je jedáleň súčasťou školy alebo výchovného zariadenia; poskytuje celodenné stravovanie.
§41 Stredisko školského stravovania
(1)
Na metodické riadenie školských a internátnych jedální sa zriaďujú strediská školského stravovania.
(2)
Krajské stredisko školského stravovania metodicky riadi okresné strediská školského stravovania a školské a internátne jedálne, ktoré odborne vedie krajský národný výbor, a zabezpečuje zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov týchto jedální.
(3)
Okresné stredisko školského stravovania metodicky riadi školské a internátne jedálne, ktoré odborne vedie okresný národný výbor, a zabezpečuje zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov týchto jedální.
ŠTVRTÝ DIEL
OSTATNÉ ÚČELOVÉ ZARIADENIA
§42 Školské hospodárstvo
(1)
Školským hospodárstvom sa rozumie školský majetok, školské polesie, školské rybárstvo a školské záhradníctvo.
(2)
Školské hospodárstvo sa zriaďuje na stredných poľnohospodárskych technických školách, na
stredných lesníckych technických školách a na stredných rybárskych technických školách.
(3)
Školské hospodárstvo plní účelové pedagogické poslanie spočívajúce najmä v zabezpečení praktického výcviku žiakov, ich záujmovej odbornej činnosti, v rozvíjaní odbornej a pedagogickej práce učiteľov a v plnení výrobných a dodávkových úloh.
§43 Technické a materiálové stredisko
Technické a materiálové stredisko poskytuje školám pomoc pri modernizácii výchovnovzdelávacej práce a pri vytváraní materiálno-technickej základne na rozvoj, skvalitňovanie a prehlbovanie polytechnického vyučovania.
§44 Školské výpočtové stredisko
Školské výpočtové stredisko je účelové zariadenie stredných škôl na vyučovanie výpočtovej techniky; pre učiteľov stredných škôl zabezpečuje v spolupráci s krajským pedagogickým ústavom študijné cykly, kurzy, semináre, prednášky a inštruktáže o výpočtovej technike.
PIATA ČASŤ | ZÁVEREČNÉ A ZRUŠOVACIE USTANOVENIA
§45
(1)
Vláda Českej socialistickej republiky nariadením ustanoví, ktoré ďalšie školské zariadenia môžu národné výbory podľa spoločenskej potreby zriaďovať.
(2)
Ministerstvo školstva vydáva všeobecne záväzné právne predpisy o výchovnovzdelávacej činnosti predškolských zariadení a školských výchovných zariadení uvedených v tomto zákone, pokiaľ táto pôsobnosť podľa osobitného zákona nepatrí inému ústrednému orgánu štátnej správy.
(3)
Dĺžku štúdia a učebné plány na ľudových školách umenia, na ľudových školách jazykov a na jazykových školách ustanovuje ministerstvo školstva všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4)
Podrobnosti o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy ustanovuje ministerstvo školstva po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi všeobecne záväzným právnym predpisom.
(5)
Ministerstvo školstva riadi v rozsahu ustanovenom vládou Českej socialistickej republiky pokusné overovanie organizácie a foriem výchovnovzdelávacej práce v predškolských zariadeniach a v školských výchovných zariadeniach.
§46
Tento zákon sa vzťahuje na školské zariadenia spravované národnými výbormi. Ustanovenia § 2 až 8 sa vzťahujú aj na predškolské zariadenia zriaďované socialistickými organizáciami.
§47
Zrušujú sa:
1.
§ 3, 4 a § 22 až 24 zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon),
2.
§ 21 vládneho nariadenia č. 59/1964 Zb. o úlohách národných výborov pri starostlivosti o deti,
3.
vládna vyhláška č. 72/1961 Zb. o zriaďovaní jaslí a materských škôl v spoločných budovách.
§48
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembrom 1978.
Erban v. r.
Korčák v. r.
Korčák v. r.
1)
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu.
2)
Napr. vyhláška č. 90/1972 Zb. o financovaní niektorých zariadení podnikovej spoločenskej spotreby a niektorých činností štátnych hospodárskych organizácií a organizácií zahraničného obchodu, vyhláška č. 119/1972 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií a o poskytovaní príspevkov na investičnú výstavbu a prevádzku niektorých zariadení v znení zákona č. 103/1974 Zb. o poľnohospodárskej dani a zákona č. 62/1977 Zb. o úpravách sústavy odvodov a daní organizácií, čl. 87 písm. b) Vzorových stanov jednotných roľníckych družstiev (príloha nariadenia vlády ČSSR č. 137/1975 Zb.), smernice Federálneho ministerstva financií o financovaní niektorých výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií (reg. v čiastke 7/1973 Zb.).
3)
§ 29 zákona č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl.
