Vyhláška Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky o kategorizácii lesov, spôsoboch hospodárenia a hospodárskej úprave lesov 1978

Poslaním hospodárskej úpravy lesov je priestorovo a časovo upraviť les a hospodárenie v ňom tak, aby sa zabezpečili tak produkčné, ako aj ostatné funkcie lesov pri súčasnom utváraní predpokladov na racionalizáciu hospodárenia v lese, ďalej poskytovať podklady pre riadenie lesného hospodárstva v rámci národného hospodárstva aj pre operatívne a cieľavedomé hospodárenie v lesoch a jeho hodnotenie.

Tieto úlohy sa riešia s uplatnením najnovších vedeckých poznatkov z oblasti ekológie, techniky a ekonomiky a v súlade s dlhodobými výhľadmi rozvoja lesného hospodárstva.

Úlohy uvedené v odseku 1 vykonáva samostatná organizácia pre hospodársku úpravu lesov.⁷)

Z hľadiska rozdelenia lesa sa lesy členia na lesné hospodárske celky, hospodárske súbory, dielce, prípadne čiastkové plochy a porastové skupiny. Dočasne sa so súhlasom krajského národného výboru môže ponechať rozdelenie lesa aj na oddelenia a porasty.

Lesný hospodársky celok je trvalá najvyššia hospodárskoúpravnícka jednotka, pre ktorú sa vypracúva lesný hospodársky plán; vytvára sa na návrh organizácie pre hospodársku úpravu lesov so zreteľom na organizačné jednotky lesného hospodárstva, bez ohľadu na právo užívania lesných pozemkov. Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo“) môže na návrh organizácie pre hospodársku úpravu lesov a na základe vyjadrenia krajského národného výboru povoliť úpravy hraníc lesného hospodárskeho celku v osobitne odôvodnených prípadoch len v súvislosti s obnovou lesných hospodárskych plánov.

Hospodársky súbor (príloha) je časť lesa s jednotnými prírodnými podmienkami, porastovými pomermi a rovnakým funkčným zameraním. Je základnou jednotkou pre rámcové plánovanie so zameraním na uplatnenie diferencovaných spôsobov hospodárenia, na vyjadrenie skladby a stavu lesa a na ťažbovú úpravu.

Základnou jednotkou priestorového rozdelenia lesa je dielec ako trvalá najnižšia hospodárskoúpravnícka jednotka; je v podstate produkčne jednotný, prevádzkovo samostatný a hospodársky zvládnuteľný. Je základnou jednotkou zisťovania stavu lesa, plánovania lesnej výroby, evidencie a kontroly hospodárenia. Podľa potreby sa v ňom vyčleňujú čiastkové plochy, prípadne porastové skupiny.

Čiastkové plochy sa vytvárajú v dielci vtedy, keď sa dielec skladá z niekoľkých výrazne odlišných lesných porastov, ktoré majú nepohyblivé hranice a presahujú určenú výmeru (0,3 hektára). Čiastkové plochy preberajú na seba úlohy základnej hospodárskoúpravníckej jednotky. Hranice čiastkových plôch sa až do vytvorenia jednotného dielca nemenia.

Porastové skupiny sa vytvárajú v obnovovaných lesných porastoch vtedy, keď sa dielec alebo čiastková plocha skladá z lesných porastov s pohyblivými hranicami.

Hranice dielcov (oddelení a porastov) musia byť v teréne označené.

Rozdelenie lesa v členení uvedenom v odseku 1 sa zachová aj v prípade vyhlásenia oblasti lesov.⁸)

Lesné hospodárske celky v lesoch, ktoré spravujú štátne organizácie lesného hospodárstva riadené Federálnym ministerstvom národnej obrany, sa členia na oddelenia a porasty.

Rubná zrelosť predstavuje v hospodárskych lesoch vek dielca, čiastkovej plochy, porastovej skupiny alebo porastu (ďalej len „lesný porast“), keď je najvýhodnejšie ho ťažiť z hľadiska základných princípov hospodárenia. Vek rubnej zrelosti sa určuje na základe kulminácie celkového priemerného hodnotového prírastku podľa lesných drevín, bonít, zakmenenia a kvality a s ohľadom na bezpečnosť, prípadne aj ďalšie činitele.

Rubná zrelosť predstavuje v ochranných lesoch vek lesného porastu, keď prestáva už optimálne plniť svoje poslanie. Určuje sa na základe fyzickej zrelosti lesných porastov podľa lesných drevín a stavu lesných porastov.

Rubná zrelosť v lesoch osobitného určenia sa posúva od rubnej zrelosti určenej z produkčného hľadiska smerom k fyzickej zrelosti lesných porastov podľa vzájomného pomeru významnosti produkčnej funkcie a ostatných funkcií lesa.

Rubná doba ako rámcová produkčná doba lesných porastov sa určí s ohľadom na zabezpečenie produkcie dreva v množstve a kvalite, na plnenie a zlepšovanie ostatných funkcií lesov a na hospodárnosť prevádzkovej činnosti.

Dĺžka rubnej doby sa rieši v hospodárskych súboroch v rámci určeného rozpätia (príloha).

Obnovená doba je daná počtom rokov od začiatku obnovy lesných porastov do jej ukončenia. Je rozličná podľa hospodárskych súborov (príloha) s ohľadom na hospodársky súbor a jeho formu, hospodársky tvar lesa a cieľové drevinové zloženie následného lesného porastu.

Súčasný stav lesa zisťovaný v rámci hospodárskej úpravy lesov je nevyhnutným podkladom pre plánovanie a riadenie výroby v lesnom hospodárstve.

Stav lesa v jednotlivých lesných porastoch sa vyjadruje týmito základnými číselnými údajmi: plochou, vekom, zakmenením, zastúpením lesných drevín, výškou, hrúbkou kmeňa, rastovým stupňom, bonitou a drevnou hmotou. Číselné údaje sa doplnia údajmi o stanovišti a slovným opisom stavu lesného porastu, ktorý dopĺňa číselné údaje. Opis stavu lesného porastu možno rozšíriť o údaje potrebné na prípravu výroby.

Prírodné, spoločenské, technické a ekonomické podmienky hospodárenia v jednotlivých lesných porastoch sa vyjadrujú hospodárskoúpravníckou typizáciou, ktorá je výsledkom jednotlivých prieskumov; v jej rámci sa zisťujú:

Plochy všetkých jednotiek priestorového rozdelenia lesa sa zisťujú počtárskym alebo grafickým spôsobom. Zistené plochy sa vyrovnávajú na štvorce, na prevzaté výmery zo starého lesného hospodárskeho plánu, prípadne sa vyrovnávajú na skupiny parciel. Spôsob zisťovania plôch sa určí v základnom protokole.

Vek sa odvodzuje z doterajších lesných hospodárskych plánov a z lesnej hospodárskej evidencie; v sporných prípadoch sa preskúša na vývrtoch. Pri lesných porastoch zakladaných sadbou sa neprihliada na vek sadeníc. Pri rôznovekých lesných porastoch, kde nie je možné určiť hranicu vekovo odlišných skupín, určí sa stredný vek.

Zakmenenie sa odvodí ako pomer redukovanej porastovej plochy k skutočnej ploche; redukovaná porastová plocha je súčet redukovaných plôch pre všetky lesné dreviny vyplývajúci z pomeru skutočnej porastovej zásoby (prípadne kruhovej plochy) k tabuľkovej porastovej zásobe (kruhovej ploche). V lesných porastoch, kde sa porastová zásoba nezisťovala priamym meraním, sa zakmenenie odhaduje.

Zastúpenie lesných drevín v lesných porastoch vyjadrené percentách plochy sa určí

Výška a hrúbka kmeňa (1,30 m nad zemou) sa zisťuje pri jednotlivých hlavných lesných drevinách v lesných porastoch.

Rastový stupeň sa určí podľa vývojového štádia lesného porastu.

Bonita udáva produkčnú schopnosť lesných drevín na danom stanovišti. Zisťuje sa pre jednotlivé lesné dreviny podľa platných rastových tabuliek.

Spôsoby zisťovania porastových zásob drevnej hmoty sa rozlišujú podľa kategórií lesov, hospodárskeho tvaru lesa, hospodárskeho spôsobu, stavu lesného porastu, požadovanej presnosti a hospodárnosti; zisťujú sa v m³ bez kôry na pni

Pri priemerkovaní naplno sa výpočet porastových zásob vykoná pomocou hmotových tabuliek, prípadne jednotných hmotových kriviek s presnosťou ± 5 %. Intenzita a rozsah výberu skusných plôch pri štatistických reprezentatívnych metódach musí zodpovedať stupňu hrúbkovej rozrôznenosti lesného porastu tak, aby sa dosiahla presnosť ± 10 %.

Pre všetky hospodárske súbory sa zisťuje priemerný rubný prírastok (PRP), celkový priemerný prírastok (CPP), celkový bežný prírastok (CBP).

Priemerný rubný prírastok a celkový priemerný prírastok sa zisťuje pre hospodársky súbor ako celok pomocou rastových tabuliek na základe plochy, zastúpenia lesných drevín, ich priemernej bonity a zakmenenia. Celkový bežný prírastok sa zisťuje obdobne podľa vekových stupňov.

V lesoch je prípustná ťažba pri výchove a obnove lesných porastov v rozsahu a do výšky určenej lesnými hospodárskymi plánmi. Pri určení výšky ťažieb sa uplatňuje ako prvoradá rozšírená reprodukcia, ako druhoradá ťažbová vyrovnanosť, v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia musí ťažbová úprava zabezpečiť predovšetkým plnenie ostatných funkcií lesov.

Výška ťažieb sa odvodzuje pre hospodárske súbory, pričom plošne menej významné hospodárske súbory sa združujú alebo priraďujú k hospodárskym súborom s obdobnými podmienkami.

Celková ťažba sa skladá z obnovnej (rubnej) ťažby a výchovnej (predrubnej) ťažby. V lesoch s hospodárskym spôsobom výberkovým sa určí len celková ťažba. Údaje o ťažbách sa uvádzajú v m³ bez kôry pri pni (po spracovaní).

V ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia sa odvodí výška obnovných ťažieb obdobne ako v hospodárskych lesoch a porovná sa s výškou ťažieb potrebnou na zabezpečenie funkčného poslania lesa. Ak sa táto výška obnovných ťažieb odchyľuje o viac ako - 10 % od výšky obnovných ťažieb odvodených pomocou ťažbového percenta, je potrebné schválenie ministerstva.

Výška výchovných ťažieb sa odvodí ako súčet ťažieb plánovaných v jednotlivých lesných porastoch. Na odvodenie výšky výchovnej ťažby podľa jednotlivých ďalej uvedených lesných drevín sa použije prebierková intenzita (ťažbové percento) určená podľa vekových stupňov a zakmenenia:

Celková výška ťažieb sa zaokrúhli v rozpätí ± 0,5 %.

Pri schvaľovaní lesných hospodárskych plánov sa určí výška ťažieb na základe súčtu ťažieb odvodených podľa predchádzajúcich odsekov pre jednotlivé kategórie lesov.

Prevádzkové plánovanie určí spôsoby budúceho obhospodarovania lesov na základe potrieb spoločnosti, vyjadrených v dlhodobých výhľadoch rozvoja odvetví, vytýčených prevádzkových cieľov a zisteného stavu lesa. Pritom sa prihliada aj na potreby rozvoja oblastí lesov. Rozlišuje sa rámcové plánovanie a podrobné plánovanie.

Rámcové plánovanie sa vypracuje pre hospodárske súbory. V jeho rámci sa určí hospodársky tvar lesa, hospodársky spôsob a jeho formy, rubná doba, obnovná doba a prevádzkové ciele (cieľové zastúpenie lesných drevín, cieľová produkcia drevnej hmoty, cieľová výstavba, cieľové zakmenenie), ďalej spôsoby zalesňovania, výchovy a obnovy. Pri vypracúvaní rámcového plánovania sa vychádza zo zásad uvedených v prílohe, pričom sa zohľadňuje osobitosť prírodných podmienok, stavu lesa a funkčného zamerania spracúvaného lesného hospodárskeho celku.

Na potreby rámcového plánovania sa môže vyhotovovať najmä prieskum ochrany a tvorby prírodného prostredia, ochrany lesov, ekonomických pomerov, meliorácií lesov, poľovného hospodárenia, ďalej sa môže vykonať revízia prieskumu prírodných pomerov a revízia prieskumu lesnej dopravnej siete.

Podrobné prevádzkové plánovanie vychádza z rámcového plánovania a konkretizuje ho pre jednotlivé lesné porasty. Určí na obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu výšku obnovnej a výchovnej ťažby dreva (v hmote podľa lesných drevín a v ploche spolu) vrátane prerezávok, umiestnenie ťažieb v lesných porastoch a ich postup a naliehavosť, úlohy a postup premien a prevodov, potrebu a spôsob meliorácií lesných pôd, úlohy obnovy lesa, prípadne ďalšie hospodárske opatrenia podľa miestnych podmienok.

Sledovaním rozvoja lesa sa zisťuje, ako sa stav lesa približuje k vytýčeným cieľom porovnaním stavov hospodárskych súborov z nového a predchádzajúceho lesného hospodárskeho plánu a s cieľovým usporiadaním hospodárskych súborov.

Sledovaním dodržiavania základných princípov hospodárenia sa zisťuje, či užívatelia lesov dodržiavajú základné zásady hospodárenia, princíp maximálneho, trvalého, bezpečného a efektívneho poskytovania úžitkov lesa.

Štátne organizácie lesného hospodárstva riadené ministerstvom alebo Federálnym ministerstvom národnej obrany a užívatelia lesov, ktorým bol rozsah odbornej správy lesov obmedzený, sú povinní spolupracovať pri vypracúvaní lesných hospodárskych plánov.

Za údaje o stave lesa a údaje rámcového a podrobného plánovania zodpovedá organizácia pre hospodársku úpravu lesov, za realizáciu plánovaných opatrení zodpovedajú užívatelia lesov.

Lesný hospodársky plán má tieto náležitosti:

Pre jednotné roľnícke družstvá sa vyhotovujú výpisy z opisu lesných porastov, plánu hospodárskych opatrení, plochovej tabuľky, ako aj porastové mapy.

Všeobecná časť lesných hospodárskych plánov obsahuje prehľad prírodných a hospodárskych pomerov, zhodnotenie doterajšieho hospodárenia, výsledky sledovania rozvoja lesa a hospodárenia, rozbor súčasného stavu lesa, ciele a zásady hospodárenia rozpracované podľa hospodárskych súborov, prehľad plánovaných úloh, technickú správu, základný a záverečný protokol a prílohy.

Plochová tabuľka podáva prehľad o všetkých lesných pozemkoch a ostatných pozemkoch užívaných štátnymi organizáciami lesného hospodárstva v rámci lesného hospodárskeho celku.

Opis lesných porastov podáva prehľad o súčasnom hospodárskom stave lesa; plán hospodárskych opatrení určuje prevádzkové úlohy v jednotkách priestorového rozdelenia lesa.

Charakteristiku lesného porastu uvádzajú číselné označenia, najmä lesného porastu, druhu užívania, kategórie lesov, hospodárskeho súboru a slovné charakteristiky, ktoré nemožno vyjadriť číselným označením.

Zistenia o skladbe a stave lesa sa uvádzajú pre jednotlivé lesné porasty najmä v týchto základných číselných údajoch: výmera, zistené taxačné veličiny a porastová zásoba.

Plán hospodárskych opatrení je zostavený pre jednotlivé lesné porasty a uvádza najmä výšku obnovnej a výchovnej ťažby v ploche a hmote, úlohy zalesnenia podľa lesných drevín a plôch a úlohy prerezávok.

Prehľadové tabuľky a grafikony vyjadrujú najdôležitejšie informácie o lesnom hospodárskom celku, spravidla v členení podľa kategórií lesov, prípadne hospodárskych súborov. Poskytujú údaje o skladbe a stave lesa, najmä o zastúpení vekových stupňov a lesných drevín, zakmenení, bonitách, porastových zásobách a prírastkoch, o výške rubnej a výchovnej ťažby v ploche i hmote podľa lesných drevín, o úlohách v zalesnení podľa lesných drevín a plôch a úlohách v prerezávkach. Tieto prehľady sú zostavené tak, aby poskytovali najdôležitejšie údaje na prípravu výroby vrátane hrúbkového členenia dreva plánovaného na ťažbu s uvedením podielu úžitkového dreva, z toho osobitne akostných sortimentov a podielu paliva. Súčasťou prehľadov sú kalkulácie očakávaného vývoja ťažbových možností lesov.

Údaje uvedené v odseku 1 sa budú sledovať pri týchto lesných drevinách: smrek, jedľa (vrátane jedle obrovskej a douglasky), borovica (vrátane vejmutovky a borovice čiernej), smrekovec, kosodrevina, ostatné ihličnany, dub (vrátane duba červeného), dub cer, buk, hrab, javor, jaseň, agát, breza, jelša, lipa, domáce topole (vrátane osiky), šľachtené topole, vŕby a ostatné listnáče.

Celková ťažba sa uvádza podľa toho, či ide o lesy v užívaní štátnych organizácií lesného hospodárstva, lesy v užívaní jednotných roľníckych družstiev a lesy v užívaní občanov (ďalej len „druh užívania“).

Úlohy sledované národohospodárskym plánom sa spracujú aj pre obdobie celých národohospodárskych päťročníc, do ktorých zasahuje obdobie platnosti lesného hospodárskeho plánu, a na jednotlivé roky týchto päťročníc.

Lesnícke mapy sú: hospodárska, obrysová a organizačná mapa.

Hospodárska mapa v mierke 1 : 5000 zobrazuje stav všetkých lesov lesného hospodárskeho celku k začiatku platnosti lesného hospodárskeho plánu.

Obrysová mapa v mierke 1 : 10 000 sa vyhotovuje z hospodárskej mapy v súvislom zobrazení. Podľa tejto mapy sa vyhotovujú najmä tieto prehľadové mapy: porastová, ťažbová, hospodárskoúpravníckej typizácie a prieskumov.

Organizačná mapa v mierke 1 : 25 000 alebo 1 : 50 000 dáva prehľad o rozmiestnení všetkých lesov lesného hospodárskeho celku, o organizačnom členení, o polohopisnej a výškopisnej situácii.

Evidenčná časť dáva prehľad o plnení hospodárskych opatrení lesného hospodárskeho plánu v jednotkách priestorového rozdelenia lesa a podľa jednotlivých rokov platnosti lesného hospodárskeho plánu; slúži na vyhodnotenie výsledkov hospodárenia v uplynulom období.

Organizácia pre hospodársku úpravu lesov predkladá krajskému národnému výboru najneskôr do konca marca v roku vykonávania vonkajších prác vypracúvania lesného hospodárskeho plánu predbežnú správu (podklady) na vypracovanie základného protokolu, ktorú musí prerokovať so štátnou organizáciou lesného hospodárstva; ak lesy užíva iná štátna organizácia, musí ju prerokovať s touto organizáciou.

Krajský národný výbor zvolá základnú pochôdzku podľa časového plánu prerokovaného s ministerstvom po predložení predbežnej správy. Zúčastní sa na nej zástupca okresného národného výboru, organizácie pre hospodársku úpravu lesov, štátnej organizácie lesného hospodárstva a podľa potreby aj iných zainteresovaných orgánov a organizácií. Pri základnej pochôdzke sa určia zásady vypracúvania lesného hospodárskeho plánu a spolupráce so štátnou organizáciou lesného hospodárstva. Výsledky sa zapíšu v základnom protokole.

Krajský národný výbor zvolá záverečnú pochôdzku podľa časového plánu prerokovaného s ministerstvom. Organizácia pre hospodársku úpravu lesov predloží krajskému národnému výboru koncept lesného hospodárskeho plánu mesiac pred záverečnou pochôdzkou. Záverečnú pochôdzku vykonajú zástupcovia orgánov a organizácií zúčastnených na základnej pochôdzke; pri nej sa preverí správnosť zistenia stavu lesa a správnosť plánovaných hospodárskych opatrení. Zároveň sa preverí doržiavanie navrhovaných zmien z lehoty pre zalesňovanie holín⁹) a prekontroluje sa dodržanie zásad základného protokolu. Výsledky sa zapíšu v záverečnom protokole.

Krajský národný výbor po vykonaní opráv organizáciou pre hospodársku úpravu lesov v zmysle záverečného protokolu schváli najneskôr do jedného mesiaca lesný hospodársky plán spolu so zmenami podľa odseku 3.

Ak sa v priebehu platnosti lesného hospodárskeho plánu zmení poslanie lesného hospodárskeho celku alebo jeho podstatnej časti, alebo dôjde k nepredvídaným škodám v dôsledku prírodných vplyvov alebo iných závažných dôvodov, môže sa na základe žiadosti štátnej organizácie lesného hospodárstva alebo z podnetu krajského národného výboru predčasne vypracovať lesný hospodársky plán, alebo sa môže vykonať zmena niektorých jeho častí. Pre postup pri predčasnom vypracovaní lesného hospodárskeho plánu platia primerane ustanovenia odsekov 1 až 4.

Záväznými ukazovateľmi lesných hospodárskych plánov sú výška ťažieb a úlohy obnovy a výchovy určené pre jednotlivé kategórie lesov. Výška ťažby určená pre kategóriu lesov je neprekročiteľná. Záväzným údajom lesných hospodárskych plánov je hospodársky spôsob určený pre hospodársky súbor.

Smerným ukazovateľom sú meliorácie lesných pozemkov. Smernými údajmi sú hospodársky tvar lesa, forma hospodárskeho spôsobu, umiestnenie, postup a naliehavosť ťažieb, postup premien a prevodov, spôsob meliorácií lesných pozemkov, plánované drevinové zloženie a priestorové usporiadanie lesných porastov.

Ostatné ukazovatele lesných hospodárskych plánov sú orientačné.

Ťažba vykonávaná v jednotlivých lesných porastoch sa môže od ťažby určenej lesnými hospodárskymi plánmi odchyľovať o ± 10 %. V prípade ťažieb vykonávaných pri odstraňovaní následkov mimoriadnych prírodných vplyvov alebo inej škodlivej činnosti (náhodná ťažba) sa vykoná ťažba pri výchove a obnove lesných porastov (úmyselná ťažba) v lesných porastoch s vyššou naliehavosťou ťažby.

Výsledky hospodárenia podľa lesných hospodárskych plánov sa zaznamenávajú v lesnej hospodárskej evidencii podľa základných jednotiek rozdelenia lesa a jednotlivých rokov platnosti lesného hospodárskeho plánu.

Predmetom lesnej hospodárskej evidencie je úmyselná obnovná a výchovná ťažba vrátane prerezávok, náhodná rubná a predrubná ťažba a ťažba pri vyňatí lesného pozemku z lesného pôdneho fondu (mimoriadna ťažba). Úmyselná obnovná ťažba a náhodná rubná ťažba sa uvádzajú v ťažbovej ploche, ktorá sa rovná vzniknutej zalesňovacej povinnosti. Úmyselná výchovná ťažba sa uvádza v manipulačnej ploche, pri náhodnej predrubnej ťažbe sa plocha neuvádza. Pri mimoriadnej ťažbe sa eviduje skutočná odlesnená plocha. Všetky objemové údaje o výške ťažieb sa uvádzajú v celých m³ bez kôry pri pni (po spracovaní) podľa lesných drevín.

Pri úmyselnej ťažbe je hranicou medzi výchovnou a obnovnou ťažbou začiatok obnovnej doby; pri náhodnej ťažbe je rubnou ťažbou ťažba, po ktorej vzniká zalesňovacia povinnosť, a to bez ohľadu na vek lesného porastu, a ťažba v lesných porastoch prekračujúcich začiatok obnovnej doby. Rozlišovanie súčasne vykonanej obnovnej a výchovnej ťažby v jednom lesnom poraste je prípustné len za predpokladu, ak možno príslušné plochy od seba viditeľne odlíšiť.

V lesnej hospodárskej evidencii sa ďalej sleduje vykonaná obnova lesných porastov v členení na prvé a opakované zalesnenie. Eviduje sa zalesnená plocha podľa lesných drevín.

Postupná realizácia úloh lesného hospodárskeho plánu sa sleduje grafickou evidenciou na kópii obrysovej mapy.

Z údajov lesnej hospodárskej evidencie sa každoročne vyhotovujú zostavy v členení podľa druhu užívania a kategórií lesov.

Užívatelia lesov každoročne zostavujú ročné plány hospodárskych opatrení, ktoré sa po schválení stávajú záväznými. Pre zostavovanie ročného plánu hospodárskych opatrení sú záväzným podkladom bilancované podiely z desaťročného predpisu lesných hospodárskych plánov.

Ročné plány hospodárskych opatrení sa osobitne vypracúvajú ako:

Užívatelia lesov sú zodpovední za zabezpečenie sústavnej kontroly dodržiavania predpisov schválených lesných hospodárskych plánov.

Orgány štátnej správy lesného hospodárstva bežne kontrolujú plnenie predpisov lesných hospodárskych plánov a vedenie lesnej hospodárskej evidencie.

Krajské národné výbory vykonávajú za účasti zástupcu organizácie pre hospodársku úpravu lesov, užívateľov lesov, prípadne organizácie vykonávajúcej odbornú správu lesov periodické (sústavné) previerky plnenia predpisov lesných hospodárskych plánov, a to dvakrát za obdobie ich platnosti. Vykonávajú sa spravidla v polovici a po skončení obdobia platnosti lesného hospodárskeho plánu. Sleduje sa pri nich kvalitatívne a kvantitatívne dodržiavanie záväzných a smerných ukazovateľov a údajov lesných hospodárskych plánov a hodnotenie vývoja stavu lesa; príslušné podklady vyhotoví organizácia pre hospodársku úpravu lesov a súčasne sa hodnotí správnosť úloh určených lesnými hospodárskymi plánmi.

Súhrnný lesný hospodársky plán Slovenskej socialistickej republiky slúži ako podklad na vypracovanie dlhodobého výhľadu rozvoja lesného hospodárstva i ostatných národohospodárskych odvetví, na usmernenie zásadných rozhodnutí o hospodárení v lesoch a na získanie prehľadu o stave lesov.

Súhrnné lesné hospodárske plány určujú pre oblasti lesov základné smery a ciele hospodárenia v lesoch s ohľadom na ich prírodné a hospodárske podmienky a spoločenské záujmy týchto oblastí.

Súhrnné lesné hospodárske plány vypracúva organizácia pre hospodársku úpravu lesov z údajov lesných hospodárskych plánov. Ustanovenia § 18 ods. 4 platia aj pre súhrnné lesné hospodárske plány.

Súhrnné lesné hospodárske plány obsahujú najmä prehľady o užívaní a kategóriách lesov, prírodných a hospodárskych podmienkach, o druhovej a vekovej skladbe lesov, porastových zásobách, výške ťažieb, o výhľadových možnostiach ťažieb a plánovaných úlohách.