65/1977 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.08.1990
65
VYHLÁŠKA
Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti
z 8. septembra 1977
o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností
Slovenská komisia pre vedecké hodnosti po dohode so Slovenskou akadémiou vied, Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj a Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 12 ods. 3 zákona č. 53/1964 Zb. o udeľovaní vedeckých hodností a o Štátnej komisii pre vedecké hodnosti v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 106/1973 Zb. o udieľaní vedeckých hodností ústavmi marxizmu-leninizmu ÚV KSČ a ÚV KSS (ďalej len „zákon“):
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Vedecká hodnosť kandidáta vied
(1)
Vedecká hodnosť kandidáta vied vyjadruje spôsobilosť na tvorivú vedeckú prácu preukázanú riešením vedeckej alebo vedeckovýskumnej úlohy, ktorou pracovník osvedčil, že ovláda vedecké metódy, má hlboké teoretické vedomosti a priniesol nové poznatky (§ 5 ods. 1 zákona).
(2)
(3)
Vynikajúci pracovníci, ktorí svojimi pracovnými výsledkami overenými v praxi už objektívne preukázali vyššiu vedeckú kvalifikáciu, môžu osvedčiť vedeckú spôsobilosť podľa § 5 ods. 3 zákona bez vykonania kandidátskych skúšok tým, že vo verejnej vedeckej rozprave pred komisiou pre obhajoby kandidátskych dizertácií obhája spoločenský význam svojich vedeckých prác (§ 31 až 34).
§2 Vedecká hodnosť doktora vied
(1)
Vedecká hodnosť doktora vied vyjadruje zvlášť vysokú vedeckú kvalifikáciu preukázanú vytvorením závažných vedecky originálnych prác dôležitých pre rozvoj bádania v určitom vednom odbore alebo pre spoločenskú prax a charakterizujúcich vyhranenú vedeckú osobnosť (§ 6 ods. 1 zákona).
(2)
Vedecká hodnosť doktora vied sa udeľuje po úspešnej verejnej obhajobe doktorskej dizertačnej práce (ďalej len „doktorská dizertácia“) pred komisiou pre obhajoby doktorských dizertácií (§ 4).
(3)
O povolenie obhajoby doktorskej dizertácie môžu žiadať kandidáti vied, profesori vysokých škôl (ďalej len „profesori“) alebo vedeckí pracovníci, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I,1) výnimočne s predchádzajúcim súhlasom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti aj iní uchádzači, ak spĺňajú ustanovené podmienky.
§3 Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií
(1)
Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií zriaďujú na základe oprávnenia udeleného Slovenskou komisiou pre vedecké hodnosti:
a)
vedecké kolégiá Slovenskej akadémie vied,
b)
vedecké rady vysokých škôl a fakúlt,
spravidla ako stále komisie pre jednotlivé skupiny vied alebo vedné odbory alebo pre úseky vedných odborov. Tieto orgány vymenúvajú predsedu, podpredsedu a ostatných členov komisie. O zriadení a o zložení komisie sú povinné informovať Slovenskú komisiu pre vedecké hodnosti.
(2)
Slovenská komisia pre vedecké hodnosti pri udelení oprávnenia podľa odseku 1 zároveň určí, ktoré vedecké orgány sú oprávnené zriaďovať komisie samostatne a ktoré spoločne.
(3)
Slovenská komisia pre vedecké hodnosti môže v jednotlivých odôvodnených prípadoch udeliť právo zriadiť komisiu pre obhajoby kandidátskych dizertácií aj inému orgánu, než je uvedený v odseku 1, prípadne môže túto komisiu zriadiť sama.
(4)
Slovenská komisia pre vedecké hodnosti môže zo závažných dôvodov odňať orgánu uvedenému v odsekoch 1 až 3 oprávnenie zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií.
(5)
Pri zriaďovaní komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií určí orgán, ktorý má oprávnenie zriaďovať komisiu pre obhajoby, organizáciu (vysokú školu, fakultu, vedecký ústav alebo inú organizáciu), pri ktorej bude komisia pre obhajoby pôsobiť a ktorá bude zabezpečovať jej činnosť.
(6)
Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií sú najmenej sedemčlenné. Členmi komisií sú odborníci príslušného alebo príbuzného vedného odboru, spravidla doktori vied, profesori, vedeckí pracovníci, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I, alebo kandidáti vied. V odôvodnených prípadoch možno za člena komisie vymenovať kvalifikovaného odborníka z praxe, aj keď nemá vedeckú hodnosť alebo vedeckopedagogický titul.
(7)
V komisii pre obhajoby kandidátskych dizertácií musia byť aspoň dvaja členovia doktormi vied, profesormi alebo vedeckými pracovníkmi, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Slovenská komisia pre vedecké hodnosti môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z tejto zásady.
(8)
Orgán, ktorý komisiu pre obhajoby kandidátskych dizertácií zriadil, môže ju v prípade potreby doplniť pre určitú obhajobu najviac o dvoch ďalších vynikajúcich odborníkov.
(9)
Stále komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií sa zriaďujú na obdobie 5 rokov; ak však nebola zriadená nová komisia na obdobie ďalších 5 rokov, zostáva v činnosti doterajšia komisia.
(10)
V odôvodnených prípadoch, najmä ak to vyžaduje povaha dizertácie, možno zriadiť podľa zásad uvedených v odsekoch 6 a 7 komisiu len pre jednotlivú obhajobu.
§4 Komisie pre obhajoby doktorských dizertácií
(1)
Komisie pre obhajoby doktorských dizertácií zriaďuje Slovenská komisia pre vedecké hodnosti a Česká komisia pre vedecké hodnosti2) spravidla ako stále komisie pre jednotlivé skupiny vied alebo vedné odbory alebo pre úseky vedných odborov a vymenúva predsedu, podpredsedu a ostatných členov komisie. Predseda komisie určí organizáciu (vysokú školu, fakultu, vedecký ústav alebo inú organizáciu), pri ktorej bude komisia pre obhajoby pôsobiť a ktorá bude zabezpečovať jej činnosť.
(2)
Komisie pre obhajoby doktorských dizertácií sú najmenej deväťčlenné. Členmi komisií sú odborníci príslušného alebo príbuzného vedného odboru, spravidla doktori vied, profesori alebo vedeckí pracovníci, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. V odôvodnených prípadoch možno za člena komisie vymenovať kvalifikovaného odborníka z praxe, aj keď nemá vedeckú hodnosť alebo vedeckopedagogický titul.
(3)
V komisii pre obhajoby doktorských dizertácií musia byť aspoň traja členovia doktormi vied, profesormi alebo vedeckými pracovníkmi, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Slovenská komisia pre vedecké hodnosti môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z tejto zásady.
(4)
Orgán, ktorý komisiu pre obhajoby doktorských dizertácií zriadil, môže ju v prípade potreby doplniť pre určitú obhajobu najviac o dvoch ďalších vynikajúcich odborníkov.
(5)
Stále komisie pre obhajoby doktorských dizertácií sa zriaďujú na obdobie 5 rokov; ak však nebola zriadená nová komisia na obdobie ďalších 5 rokov, zostáva v činnosti doterajšia komisia.
§5 Orgány oprávnené rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti
(1)
Orgánmi oprávnenými rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti sú:
a)
Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, ak sa konala obhajoba doktorskej dizertácie pred komisiou, ktorá pôsobí pri Slovenskej akadémii vied,
b)
vedecká rada vysokej školy, ak sa konala obhajoba doktorskej dizertácie pred komisiou, ktorá pôsobí pri vysokej škole,
c)
vedecké kolégium Slovenskej akadémie vied, ak sa konala obhajoba kandidátskej dizertácie alebo obhajoba verejnou vedeckou rozpravou pred komisiou ním zriadenou,
e)
vedecká rada vysokej školy alebo vedecká rada fakulty, ak sa konala obhajoba kandidátskej dizertácie alebo obhajoba verejnou vedeckou rozpravou pred komisiou nimi zriadenou.
(2)
Orgány oprávnené rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti kandidáta vied sú povinné prerokúvať a hodnotiť pravidelne najmenej raz za rok výsledky obhajob kandidátskych dizertácií konaných pred komisiami, ktoré tieto orgány zriadili. Pritom sú povinné zaoberať sa najmä tematikou dizertácií a ich prínosom pre spoločenskú prax, úrovňou autoreferátov (§ 16 až 18), kvalitou posudkov oponentov (§ 24), úrovňou obhajob, proporcionálnym počtom obhajob v jednotlivých vedných odboroch, ako aj dodržiavaním právnych predpisov.
(4)
Výsledky obhajob doktorských dizertácií v Slovenskej socialistickej republike prerokúva a hodnotí najmenej raz za rok Slovenská komisia pre vedecké hodnosti.
§6 Náležitosti kandidátskej a doktorskej dizertácie
(1)
Téma kandidátskej a doktorskej dizertácie má byť aktuálna z hľadiska stavu poznatkov vedy alebo spoločenskej praxe.
(2)
Z kandidátskej a doktorskej dizertačnej práce musí byť jednoznačne zrejmý jej vedecký prínos.
(3)
Kandidátska dizertácia sa predkladá na obhajobu v slovenskom alebo českom jazyku. Uchádzači môžu so súhlasom komisie pre obhajoby dizertáciu predložiť aj v jazyku anglickom, francúzskom, nemeckom, ruskom alebo španielskom. Ako doktorská dizertácia sa predkladá publikované dielo alebo súbor publikovaných prác v slovenskom, českom alebo v niektorom z vyššie uvedených svetových jazykov. V doktorskej dizertačnej práci majú byť jasne vyznačené časti práce, ktoré boli podkladom pre udelenie iných vedeckých hodností a vedecko-pedagogických titulov.
(4)
Kandidátska dizertácia musí byť vytlačená, iným spôsobom rozmnožená alebo napísaná na stroji a zviazaná. Ako kandidátsku dizertáciu možno predložiť aj tematicky jednotný súbor publikovaných prác (článkov, prípadne správ o vyriešených a oponovaných výskumných úlohách a pod.), ak takýto súbor osvedčuje spôsobilosť na tvorivú vedeckú prácu podľa § 1 ods. 1.
(5)
Ak predkladá uchádzač na obhajobu výsledky kolektívnej vedeckej práce, ktorej je spoluautorom, musia sa v dizertácii vyznačiť časti, ktoré uchádzač spracoval ako autor. Zároveň sa musí pripojiť vyhlásenie spoluautorov, v ktorom potvrdia autorstvo uchádzača pri označených častiach a zhodnotia jeho podiel na celkovom spracovaní.
(6)
V dizertácii sa musí presne a konkrétne uviesť použitá literatúra a iné pramene, z ktorých uchádzač vychádzal alebo na ktoré reagoval.
(7)
Rozsah dizertácie nemá pri kandidátskej dizertácii presahovať spravidla osem autorských hárkov a pri doktorskej dizertácii pätnásť autorských hárkov. Ak uchádzač predkladá ako doktorskú dizertačnú prácu publikované dielo väčšieho rozsahu, vyznačí tú jeho primeranú časť, ktorá má byť predmetom obhajoby. Kresby, schémy, zoznamy literatúry a iné prílohy sa nezahŕňajú do počtu autorských hárkov. Dizertácia z odboru spoločenských vied môže mať rozsah najviac o 30 % väčší.
(8)
Dizertácia musí vyhovovať aj po jazykovej stránke i vonkajšou úpravou. Jednotlivé listy dizertácie napísanej na stroji musia byť pevne spojené a treba uviesť, kedy bola ukončená.
(9)
Ak komisia pre obhajoby zistí, že dizertácia nemá náležitosti podľa odsekov 1 až 8, postupuje podľa ustanovenia § 21 ods. 1.
§7 Vynálezy, objavy a práce na vytvorení nového stroja, zariadenia, technologického procesu alebo systému riadenia
(1)
Súčasťou alebo podstatou kandidátskej alebo doktorskej dizertácie môže byť vynález alebo objav, ak je výsledkom samostatnej práce uchádzača alebo kolektívu, ktorého je uchádzač členom, ak bolo k nemu vydané Úradom pre vynálezy a objavy autorské osvedčenie (na vynález) alebo diplom (na objav)3) a ak spĺňa podmienky ustanovené pre dosiahnutie vedeckej hodnosti kandidáta vied (§ 1 ods. 1) alebo doktora vied (§ 2 ods. 1).
(2)
Súčasťou alebo podstatou kandidátskej alebo doktorskej dizertácie môže byť vedecký rozbor o vytvorení nového stroja, zariadenia, technologického procesu alebo systému riadenia, ak ide o výsledky samostatnej práce uchádzača alebo kolektívu, ktorého je uchádzač členom, ak tieto výsledky majú originálny objavný charakter a ak spĺňajú podmienky ustanovené pre dosiahnutie vedeckej hodnosti kandidáta vied (§ 1 ods. 1) alebo doktora vied (§ 2 ods. 1).
§8 Učebnice
(1)
Učebnicu pre vysoké školy možno predložiť na obhajobu vtedy, ak obsahuje pôvodné vedecké výsledky a spĺňa podmienky ustanovené pre dosiahnutie vedeckej hodnosti kandidáta vied (§ 1 ods. 1) alebo doktora vied (§ 2 ods. 1).
(2)
Učebnicu pre školy poskytujúce základné a stredné vzdelanie možno predložiť na obhajobu ako súčasť kandidátskej dizertácie za účelom získania vedeckej hodnosti kandidáta pedagogických vied vo vednom odbore teórie vyučovania príslušného predmetu.
(3)
Učebné texty, vyučovacie pomôcky, skriptá, slovníky a iné pedagogické pomôcky nemožno predložiť na obhajobu.
DRUHÁ ČASŤ | KANDIDÁTSKE SKÚŠKY UCHÁDZAČOV V SAMOSTATNEJ VEDECKEJ PRÍPRAVE
§9 Konanie kandidátskych skúšok
(1)
Predpísané skúšky, ktoré uchádzač úspešne vykonal v priebehu vedeckej výchovy, majú povahu kandidátskych skúšok.4)
(2)
Uchádzačovi v samostatnej vedeckej príprave, ktorý nebol zaradený vo vedeckej výchove, môže vykonanie kandidátskych skúšok povoliť komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií.
(3)
Kandidátske skúšky uchádzača v samostatnej vedeckej príprave tvoria:
a)
odborná skúška,
b)
skúšky z dvoch svetových jazykov, ktorými sú jazyk anglický, francúzský, nemecký, ruský a španielský.
(4)
Komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií môže povoliť vykonanie kandidátskych skúšok aj študentom vysokých škôl v rámci diferencovaného štúdia. Na vykonanie odbornej skúšky sa však vyžaduje predchádzajúci súhlas dekana fakulty, prípadne rektora vysokej školy, ktorá sa nedelí na fakulty.
(5)
O obsahu kandidátskych skúšok, o spôsobe ich konania a dĺžke ich trvania, o mieste ich konania, o zložení skúšobných komisií pre jednotlivé kandidátske skúšky, o rozhodovaní skúšobných komisií, o výsledkoch kandidátskych skúšok a ich opakovaní platia obdobne ustanovenia predpisov o skúškach vo vedeckej výchove.5) Pritom úlohy školiaceho pracoviska (jeho vedúceho) plní predseda komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií.
(6)
Ak uchádzač v samostatnej vedeckej príprave už vykonal kandidátske skúšky alebo niektorú z nich v tom istom vednom odbore v priebehu vedeckej výchovy podľa príslušných predpisov alebo v rámci diferencovaného štúdia na vysokej škole, nekoná skúšky, prípadne skúšku znovu, ak sa neskončila doba ich platnosti (§ 14).
Žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok
§10
(1)
Žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok podáva uchádzač v samostatnej vedeckej príprave buď priamo, alebo prostredníctvom organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere, organizácii (vysokej škole, fakulte, vedeckému ústavu), pri ktorej je zriadená vecne príslušná komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií; tejto komisii postúpi organizácia žiadosť na prerokovanie.
(2)
Ak nie je zriadená príslušná komisia alebo ak je zrejmé, že pripravovaná dizertácia má hraničnú medziodborovú povahu alebo je z vedného odboru, ktorý nie je uvedený v zozname Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti, podá uchádzač v samostatnej vedeckej príprave žiadosť o povolenie kandidátskych skúšok na orgáne oprávnenom zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií v niektorom príbuznom vednom odbore.
§11
(1)
K žiadosti o povolenie kandidátskych skúšok pripojí uchádzač v samostatnej vedeckej príprave tieto doklady:
a)
osvedčenie o štátnom občianstve alebo čestné vyhlásenie, že je československým štátnym občanom; cudzinci predložia preukaz o cudzej štátnej príslušnosti,
b)
doklad o ukončenom vysokoškolskom vzdelaní (diplom); študenti vysokých škôl v diferencovanom štúdiu predložia doklad podľa § 9 ods. 4,
c)
potvrdenie o zamestnaní a funkčnom zaradení,
d)
stručný životopis,
e)
zoznam publikovaných i nepublikovaných vedeckých prác, vynálezov a objavov, prípadne aj posudky o nich od príslušných vedeckých inštitúcií,
f)
tematický náčrt pripravovanej kandidátskej dizertácie v rozsahu postačujúcom pre vymedzenie odbornej skúšky.
(2)
Ak podáva uchádzač v samostatnej vedeckej príprave žiadosť organizácii, s ktorou je v pracovnom pomere, nepripája doklady, ktoré tejto organizácii predložil už skôr.
§13 Povolenie kandidátskych skúšok
(1)
O žiadosti uchádzača v samostatnej vedeckej príprave o povolenie kandidátskych skúšok rozhoduje komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií.
(2)
Ak patrí pripravovaná kandidátska dizertácia do vedného odboru, pre ktorý je zriadená komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií, rozhodne o žiadosti táto komisia, a ak sú splnené podmienky ustanovené v § 7 zákona a náležitosti podľa § 11, žiadosti vyhovie. Predseda komisie po prerokovaní s uchádzačom určí mu ďalšie podrobnosti týkajúce sa kandidátskych skúšok.
(3)
Ak žiadosť nemá náležitosti podľa § 11, komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií postupuje podľa ustanovenia § 21 ods. 1.
(4)
Ak nie sú splnené ustanovené podmienky, komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií žiadosť zamietne.
(5)
Ak nepatrí pripravovaná kandidátska dizertácia do vecnej príslušnosti komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií, postúpi predseda komisie žiadosť po prerokovaní s uchádzačom organizácii, pri ktorej je zriadená vecne príslušná komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií, alebo orgánu, ktorému prislúcha zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií vo vednom odbore, do ktorého dizertácia podstatne zasahuje.
(6)
Ak má pripravovaná dizertácia hraničnú medziodborovú povahu (§ 20) alebo ak bola podaná žiadosť podľa § 10 ods. 2, rozhodne o povolení kandidátskych skúšok a o ďalších opatreniach orgán uvedený v odseku 5, ak patrí do jeho právomoci zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií pre všetky vedné odbory, do ktorých dizertácia zasahuje; inak žiadosť postúpi so svojím vyjadrením Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti.
§14 Oslobodenie od kandidátskych skúšok a doba platnosti skúšok
(1)
Orgán, ktorý je oprávnený zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií (§ 5 ods. 1) môže oslobodiť:
a)
od odbornej skúšky uchádzača v samostatnej vedeckej príprave, najmä uchádzača z praxe, ktorý má už spracovanú kandidátsku dizertáciu na aktuálnu tému, ak svojou odbornou tvorivou činnosťou preukázal, že má vedomosti vyžadované pri odbornej skúške,
b)
od skúšky z jazykov uchádzača v samostatnej vedeckej príprave, ktorý preukáže, že vykonal štátnu skúšku z príslušného jazyka, alebo preukáže, že tento jazyk je jeho materinským jazykom alebo že absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk vyučovacím jazykom. Skúšku z príslušného jazyka nerobí ani uchádzač, pre ktorého je príslušný jazyk predmetom odbornej skúšky.
(3)
Žiadosť o oslobodenie od kandidátskych skúšok podľa odseku 1 a žiadosť o povolenie obhajoby kandidátskej dizertácie môže uchádzač v samostatnej vedeckej príprave spojiť do jedného podania, ktoré sa prerokuje súčasne.
(4)
Odborná skúška platí 6 rokov. Doba jej platnosti sa počíta od vykonania skúšky do dňa podania žiadosti o povolenie obhajoby kandidátskej dizertácie. Doba platnosti skúšok z jazykov nie je obmedzená.
TRETIA ČASŤ | OBHAJOBY KANDIDÁTSKYCH A DOKTORSKÝCH DIZERTÁCIÍ
§15 Žiadosť o povolenie obhajoby
(1)
Žiadosť o povolenie obhajoby kandidátskej alebo doktorskej dizertácie podáva uchádzač buď priamo, alebo prostredníctvom organizácie, s ktorou je v pracovnom pomere:
a)
organizácii (vysokej škole, fakulte, vedeckému ústavu), pri ktorej pôsobí vecne príslušná komisia pre obhajoby; táto organizácia postúpi žiadosť na prerokovanie príslušnej komisii pre obhajoby kandidátskych dizertácií alebo príslušnej komisii pre obhajoby doktorských dizertácií,
b)
orgánu oprávnenému zriaďovať komisie pre obhajoby (§ 3 ods. 1 a § 4 ods. 1), ak bola predložená kandidátska alebo doktorská dizertácia hraničnej medziodborovej povahy (§ 20).
(2)
K žiadosti o povolenie obhajoby pripojí uchádzač tieto doklady:
a)
doklady podľa § 11 ods. 1 písm. a) až e); uchádzač o vedeckú hodnosť kandidáta vied, ktorý požiadal na tom istom mieste o povolenie kandidátskych skúšok, predloží uvedené doklady, len ak došlo oproti predchádzajúcemu stavu k zmene v preukazovaných skutočnostiach,
b)
potvrdenie o skončení vedeckej výchovy6) a o výsledkoch skúšok vo vedeckej výchove alebo o vykonaní kandidátskych skúšok v samostatnej vedeckej príprave, prípadne potvrdenie o oslobodení od kandidátskych skúšok. K žiadosti o povolenie obhajoby doktorskej dizertácie pripojí uchádzač namiesto týchto dokladov diplom kandidáta vied alebo doklad o tom, že je profesorom alebo vedeckým pracovníkom, ktorému bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I,
c)
autoreferát (§ 16 až 18),
d)
dizertáciu, a to kandidátsku v štyroch vyhotoveniach a doktorskú v piatich vyhotoveniach; technické elaboráty, modely a pod. sa prikladajú len v jednom vyhotovení,
f)
posudok organizácie o dizertácii, ak bola vypracovaná na katedre, vo vedeckom ústave, v laboratóriu a pod., ako aj posudok školiteľa, ak bol uchádzač zaradený vo vedeckej výchove,
g)
zoznam publikovaných prác s úplnými bibliografickými údajmi.
h)
ak uchádzač predkladá na obhajobu novú dizertáciu v tom istom vednom odbore, oznámenie, ktorá komisia vydala o obhajobe pôvodnej dizertácie zamietavé rozhodnutie (§ 30 ods. 9), názov pôvodnej dizertácie a odôvodnenie rozdielov medzi oboma dizertáciami.
(3)
V posudku uvedenom v odseku 2 písmene f) sa hodnotí najmä podiel uchádzača na získaní nových vedeckých poznatkov, ktoré sú súčasťou dizertácie, a možnosti pracoviska na ich ďalšie využitie. Ak sa vedecké výsledky uvedené v dizertácii získali so spoluautormi, uvedie sa vedecký prínos uchádzača.
(4)
K žiadosti o povolenie obhajoby pripojí vedúci organizácie, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere, hodnotenie uchádzača.
Autoreferát a jeho náležitosti
§16
(1)
Autoreferát kandidátskej dizertácie alebo autoreferát doktorskej dizertácie (ďalej len „autoreferát“) je stručné zhrnutie základných výsledkov dizertácie, vymedzenie jej prínosu a údajov o jej ohlase.
(2)
Účelom autoreferátu je:
a)
umožniť širšiemu okruhu vedeckých a odborných pracovníkov príslušných vedných odborov oboznamovať sa sústavne s výsledkami vedeckej činnosti obsiahnutými v kandidátskych a doktorských dizertáciách,
b)
skvalitniť odborné posúdenie dizertácií tým, že každá organizácia i každý pracovník vo výskume a v praxi, ktorí majú záujem o skúmanú problematiku, môžu podať dotazy a pripomienky buď písomne predsedovi komisie pre obhajoby, alebo ústne na obhajobe dizertácie, a uchádzač je povinný zaujať k nim stanovisko,
c)
zabezpečiť pohotové využívanie vedeckých výsledkov v praxi.
§17
(1)
Autoreferát má formát A5; autoreferát kandidátskej dizertácie má mať rozsah do 20 strán napísaných na stroji; autoreferát doktorskej dizertácie má mať rozsah do 40 strán napísaných na stroji. Autoreferát musí byť vytlačený alebo rozmnožený iným obdobným spôsobom nahradzujúcim tlač. Prvú a druhú stranu autoreferátu treba upraviť podľa vzoru, ktorý tvorí prílohu vyhlášky (Príloha I).
(2)
Hlavnou časťou autoreferátu je stručné a výstižné zhrnutie výsledkov dizertácie a presné vymedzenie jej vedeckého prínosu. Ak dizertácia predstavuje súbor prác, uvedie sa v autoreferáte ich presný zoznam.
(3)
Autoreferát sa musí predložiť v slovenskom alebo českom jazyku.
(4)
Súčasťou autoreferátu je zoznam najdôležitejších publikovaných prác uchádzača, ktoré majú vzťah ku skúmanej problematike, ako aj ohlas autorových prác s uvedením presných bibliografických údajov, zoznam použitej literatúry a resumé v dvoch svetových jazykoch.
(5)
Ak komisia pre obhajoby zistí, že autoreferát nespĺňa náležitosti ustanovené v odsekoch 1 až 4, postupuje podľa ustanovenia § 21 ods. 1.
§18
(1)
Autoreferát sa rozmnoží v potrebnom počte výtlačkov, aby ho bolo možné zaslať najneskoršie 6 týždňov predo dňom obhajoby orgánom, organizáciám a pracovníkom, ktorí môžu mať záujem o skúmanú problematiku. Ich zoznam podľa jednotlivých skupín vied určia vedecké kolégiá Slovenskej akadémie vied, rektori vysokých škôl a dekani fakúlt.
(2)
Povinne sa autoreferát zasiela:
a)
organizácii, pri ktorej pôsobí príslušná komisia pre obhajoby,
b)
Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti,
c)
oponentom (§ 23),
d)
členom príslušnej komisie pre obhajoby,
e)
Univerzitnej knižnici v Bratislave.
(3)
Vytlačenie alebo iné rozmnoženie autoreferátu zabezpečí u uchádzača, ktorý bol zaradený vo vedeckej výchove, školiace, prípadne materské pracovisko; u ostatných uchádzačov organizácia, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere.
(4)
Rozosielanie autoreferátov zabezpečí podľa pokynov predsedu komisie pre obhajoby organizácia, pri ktorej komisia pôsobí.
Rozhodovanie o žiadosti o povolenie obhajoby
§19
(1)
Ak patrí kandidátska alebo doktorská dizertácia do vecnej príslušnosti komisie pre obhajoby, rozhodne o žiadosti o povolenie obhajoby táto komisia.
(2)
Ak nepatrí dizertácia do vecnej príslušnosti komisie pre obhajoby, postupuje táto komisia pri vybavovaní žiadosti spôsobom uvedeným v § 13 ods. 5.
§20
(1)
O žiadosti o povolenie obhajoby kandidátskej alebo doktorskej dizertácie hraničnej medziodborovej povahy rozhodne komisia pre obhajoby toho vedného odboru, v ktorom majú výsledky obhajovanej dizertácie predstavovať hlavný prínos, a to po dohode s komisiou alebo komisiami pre obhajoby, do vedného odboru ktorých dizertácia zasahuje. Z dohody musí byť zrejmé:
a)
ktorá komisia pre obhajoby žiadosť o povolenie obhajoby prerokuje a pred ktorou komisiou sa bude obhajoba konať, ďalej návrh na doplnenie tejto komisie o členov iných komisií pre obhajoby, do vedných odborov ktorých problematika dizertácie zasahuje,
b)
v ktorej skupine vied a z ktorého vedného odboru sa vedecká hodnosť udelí; prihliada sa k charakteru dosiahnutého vysokoškolského vzdelania uchádzača, k širšiemu vednému základu, v ktorom bol uchádzač zaradený do vedeckej výchovy a v ktorom vykonal odbornú skúšku, k téme dizertačnej práce a pod. Vedeckú hodnosť v skupine lekárskych vied alebo veterinárnych vied možno udeliť len uchádzačom, ktorí skončili vysokoškolské štúdium v odbore lekárskych vied alebo v odbore veterinárnych vied,
c)
ustanovenie oponentov pre kandidátsku dizertáciu alebo návrh na ustanovenie oponentov pre doktorskú dizertáciu z vedných odborov, do ktorých dizertácia zasahuje.
(2)
Ak nedôjde k dohode podľa odseku 1, postúpi komisia pre obhajoby žiadosť na rozhodnutie orgánu oprávnenému zriaďovať komisie pre obhajoby (§ 3 ods. 1 a § 4 ods. 1) pre vedné odbory, do ktorých dizertácia zasahuje. Komisia pripojí k žiadosti svoje vyjadrenie k otázkam uvedeným v odseku 1 písm. a) až c), ako aj stanoviská a návrhy ostatných komisií pre obhajoby, do vecnej príslušnosti ktorých dizertácia zasahuje.
(3)
Ak o žiadosti nemožno rozhodnúť podľa zásad ustanovených v odsekoch 1 a 2, rozhodne o nej Slovenská komisia pre vedecké hodnosti. K žiadosti uchádzača sa pripojí vyjadrenie orgánu oprávneného zriaďovať komisie pre obhajoby k otázkam uvedeným v odseku 1 písm. a) až c).
§21 Prerušenie a zastavenie konania o povolenie obhajoby
(1)
Ak komisia pre obhajoby zistí, že dizertácia alebo autoreferát nespĺňajú náležitosti podľa § 6 až 8, § 11 a 17, alebo ak zistí, že žiadosť o povolenie obhajoby nemá náležitosti podľa § 15, preruší konanie a vyzve uchádzača, aby nedostatky v určenej lehote odstránil. Komisia pre obhajoby v konaní pokračuje, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo.
(2)
Uchádzač môže predloženú kandidátsku alebo doktorskú dizertáciu a žiadosť o jej obhajobu vziať späť v celom priebehu konania až do začatia neverejného zasadania komisie (§ 30 ods. 1). V takom prípade komisia pre obhajoby konanie zastaví.
(3)
Ak komisia pre obhajoby zistí, že dizertácia má základné nedostatky odbornej povahy, odporučí uchádzačovi, aby vzal dizertáciu späť. Ak bola dizertácia vzatá späť, komisia konanie zastaví. Ak nesúhlasí uchádzač s odporúčaním komisie, v konaní sa pokračuje.
§22 Zmena komisie pre obhajoby po začatí konania o povolenie obhajoby
Ak sa konanie o povolenie obhajoby začalo u vecne príslušnej komisie pre obhajoby alebo u komisie určenej podľa § 20, možno na návrh komisie so súhlasom uchádzača žiadosť o povolenie obhajoby postúpiť na vybavenie inej vecne príslušnej komisii len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch a za podmienky, že s touto zmenou súhlasí aj komisia, ktorej sa má dizertácia postúpiť.7)
Oponenti a ich posudky
§23
(1)
Predseda komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií ustanoví oponentov po prerokovaní s členmi komisie. Oponentov pre obhajoby doktorských dizertácií schvaľuje Slovenská komisia pre vedecké hodnosti na návrh príslušnej komisie pre obhajoby doktorských dizertácií.
(2)
Kandidátsku dizertáciu posudzujú najmenej traja oponenti, ktorí sú odborníkmi v príslušnom vednom odbore. Aspoň jeden z nich musí byť doktorom vied, profesorom alebo vedeckým pracovníkom, ktorému bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Za ďalších oponentov možno ustanoviť kandidátov vied, docentov alebo kvalifikovaných odborníkov z praxe, aj keď nemajú vedeckú hodnosť alebo vedeckopedagogický titul.
(3)
Doktorskú dizertáciu posudzujú najmenej traja oponenti, ktorí sú odborníkmi v príslušnom vednom odbore. Aspoň dvaja z nich musia byť doktormi vied, profesormi alebo vedeckými pracovníkmi, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Za ďalších oponentov možno ustanoviť kandidátov vied, docentov alebo kvalifikovaných odborníkov z praxe, aj keď nemajú vedeckú hodnosť alebo vedeckopedagogický titul. Jeden z oponentov doktorskej dizertácie má byť ustanovený z členov príslušnej komisie pre obhajoby.
(4)
Pre ustanovenie oponentov pri obhajobách dizertácií hraničnej medziodborovej povahy platia aj ustanovenia § 20.
(5)
Za oponentov nemožno ustanoviť školiteľov uchádzača ani pracovníkov, ktorí sa podieľali na spracovaní dizertácie ako spoluautori. Za oponenta nemožno ustanoviť ani toho, kto je uchádzačovi priamo nadriadený alebo priamo podriadený. Nie je prípustné, aby všetci oponenti boli pracovníkmi tej istej organizácie.
§24
(1)
Oponent je povinný odovzdať predsedovi komisie pre obhajoby písomný posudok a dizertáciu vrátiť najneskoršie do 1 mesiaca pri kandidátskej dizertácii a do 2 mesiacov pri doktorskej dizertácii alebo oznámiť predsedovi komisie pre obhajoby do 15 dní odo dňa doručenia správy o ustanovení za oponenta, že posudok nemôže vypracovať. Ak nebol posudok odovzdaný v uvedenej lehote ani po upomenutí a uplynutí ďalšej primeranej lehoty alebo ak oponent oznámil, že posudok nemôže vypracovať, ustanoví komisia pre obhajoby kandidátskych dizertácií nového oponenta alebo komisia pre obhajoby doktorských dizertácií navrhne Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti schváliť nového oponenta.
(2)
Posudok má obsahovať rozbor predností a nedostatkov dizertácie, má byť stručný a nemá sa v ňom opakovať obsah dizertácie. Oponent sa v posudku vyjadrí:
a)
k vedeckému prínosu práce,
b)
či kandidátska dizertačná práca spĺňa podmienky ustanovené v § 1 odseku 1 a doktorská dizertačná práca podmienky ustanovené v § 2 odseku 1.
(3)
Ak je oponent toho názoru, že práca predložená ako kandidátska dizertácia má vedeckú úroveň doktorskej dizertácie, je povinný túto svoju mienku v posudku výslovne uviesť a podrobne ju odôvodniť.
(4)
Každý oponent je povinný vypracovať samostatný posudok. Nie je prípustné, aby niektorý oponent nahradil samostatný posudok vyhlásením, že sa pripája k posudku iného oponenta.
(5)
Ak posudok oponenta nevyhovuje podmienkam ustanoveným v odsekoch 2 až 4, vráti ho komisia pre obhajoby oponentovi na doplnenie alebo prepracovanie s určením lehoty na jeho predloženie; táto lehota nesmie byť dlhšia ako 1 mesiac od doručenia vráteného posudku.
(6)
Oponenti hodnotia dizertáciu podľa stavu rozvoja vedného odboru v čase, keď bola podaná žiadosť o povolenie obhajoby komisii pre obhajoby.
§25 Obhajoba kandidátskej dizertácie ako doktorskej dizertácie
Ak podľa posudku všetkých oponentov má dizertácia predložená ako kandidátska dizertácia vedeckú úroveň doktorskej dizertácie, postúpi komisia, pred ktorou sa obhajoba mala konať, žiadosť o povolenie obhajoby organizácii, pri ktorej pôsobí vecne príslušná komisia pre obhajoby doktorských dizertácií, prípadne orgánu uvedenému v § 20. Konanie pokračuje podľa ustanovení o obhajobe doktorských dizertácií.
Obhajoba dizertácie
§26
(1)
Predseda komisie pre obhajoby určí v lehote nie dlhšej ako 2 mesiace po dôjdení posudkov od všetkých oponentov, prípadne po ich doplnení alebo prepracovaní (§ 24 ods. 5), čas a miesto konania obhajoby.
(2)
Komisia pre obhajoby dbá o to, aby sa obhajoba kandidátskej dizertácie konala najneskoršie do 8 mesiacov a obhajoba doktorskej dizertácie najneskoršie do 12 mesiacov odo dňa podania žiadosti o povolenie obhajoby, doloženej všetkými dokladmi, ak boli splnené všetky ustanovené náležitosti a podmienky. O prekročení lehoty treba upovedomiť orgán, ktorý komisiu pre obhajoby zriadil, s uvedením dôvodov; tento orgán môže lehotu primerane predĺžiť.
(3)
Predseda komisie pre obhajoby oznámi najneskoršie 6 týždňov predo dňom obhajoby čas a miesto konania obhajoby:
a)
organizácii, pri ktorej pôsobí komisia pre obhajoby, so žiadosťou, aby sa konanie obhajoby obvyklým spôsobom vyhlásilo,
b)
uchádzačovi,
c)
členom príslušnej komisie pre obhajoby,
d)
oponentom,
e)
vedúcemu organizácie, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere,
f)
Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti na tlačive podľa vzoru uvedeného v prílohe vyhlášky (Príloha IIa a IIb).
g)
orgánom, organizáciám a pracovníkom, ktorí môžu mať záujem o skúmanú problematiku (§ 18 ods. 1),
a súčasne im zašle autoreferát s oznámením, kde sa môžu s dizertáciou oboznámiť.
(4)
Najneskoršie 15 dní predo dňom konania obhajoby zašle predseda komisie pre obhajoby posudky oponentov orgánom a pracovníkom uvedeným v odseku 3 písm. a) až d).
(5)
Každý, kto má o skúmanú problematiku a obhajobu dizertácie záujem, môže do dizertácie nazerať, robiť si z nej poznámky a výpisy a podať písomne predsedovi komisie pre obhajoby najneskoršie v deň obhajoby svoj posudok alebo vyjadrenie, prípadne ich pri obhajobe ústne predniesť. Uchádzač je povinný zaujať k nim stanovisko.
(6)
Ak dizertácia obsahuje skutočnosti, ktoré sú určené výlučne na služobnú potrebu, alebo skutočnosti, ktoré treba utajovať, prípadne ak ide o práce, na ktoré sa má vystaviť autorské osvedčenie alebo udeliť patent a pri ktorých sa ešte neskončilo príslušné konanie, platia aj osobitné predpisy.9) V takom prípade môže predseda komisie pre obhajoby vyhlásiť obhajobu za neverejnú.
§27
(1)
Obhajoba kandidátskej a doktorskej dizertácie je verejne prístupná, ak nebola vyhlásená za neverejnú. Obhajoba dizertácie je vedeckou rozpravou medzi uchádzačom, oponentmi, členmi komisie a ostatnými účastníkmi obhajoby; má prebiehať v ovzduší vysokej náročnosti, zásadovosti a pri dodržaní pravidiel vedeckej etiky; má sa najmä zaoberať hodnovernosťou a odôvodnenosťou záverov a návrhov dizertácie.
(2)
Obhajoba sa koná v organizácii, pri ktorej komisia pre obhajoby pôsobí, alebo podľa rozhodnutia komisie pre obhajoby v závode alebo v inej organizácii, s činnosťou ktorej tematika dizertácie súvisí.
(3)
V jednom dni možno na zasadaní komisie pre obhajoby uskutočniť len 2 obhajoby doktorskej dizertácie alebo najviac 3 obhajoby kandidátskych dizertácií.
(4)
Pri obhajobe dizertácie je účasť oponentov povinná. Ak jeden z nich sa nemôže z mimoriadne závažných dôvodov zúčastniť na obhajobe, môže sa obhajoba konať za podmienky, že neprítomný oponent podal kladný posudok a všetci prítomní členovia komisie súhlasia, aby sa obhajoba konala v neprítomnosti tohto oponenta. V tomto prípade sa posudok neprítomného oponenta pri obhajobe prečíta. V neprítomnosti dvoch oponentov sa nemôže obhajoba konať.
(5)
Obhajobu vedie predseda komisie pre obhajoby alebo jej podpredseda, výnimočne z poverenia predsedu iný člen komisie. Oponent alebo školiteľ uchádzača nemôžu obhajobu viesť, ani keď sú členmi komisie.
§28
(1)
Pri obhajobe sa za ďalších členov komisie s hlasovacím právom považujú aj prítomní oponenti.
(2)
Pre platnosť obhajoby i rozhodovania o návrhu na udelenie vedeckej hodnosti sa vyžaduje prítomnosť najmenej dvoch tretín všetkých členov komisie, vrátane prítomných oponentov; všetci prítomní členovia komisie a prítomní oponenti nesmú byť z tej istej organizácie.
§29
(1)
Pri obhajobe dizertácie sa postupuje takto:
a)
obhajobu začne predsedajúci uvedením stručného životopisu uchádzača s prihliadnutím na posudky podľa § 15 ods. 2 písm. f) a ods. 3; oznámi tému dizertácie a prehľad vedeckých prác uchádzača. Ak bol uchádzač zaradený vo vedeckej výchove, predsedajúci prečíta posudok školiteľa a organizácie (katedry, oddelenia, laboratória, ústavu a pod.), v ktorej bola dizertácia vypracovaná;
b)
uchádzač vyloží stručne podstatný obsah dizertácie;
c)
oponenti prednesú podstatný obsah svojich posudkov. Za neprítomného oponenta prečíta posudok predsedajúci alebo iný člen komisie pre obhajoby;
d)
uchádzač zaujme stanovisko k posudkom oponentov, najmä k všetkým námietkam, pripomienkam a dotazom;
e)
predsedajúci oboznámi prítomných s ďalšími posudkami a vyjadreniami a otvorí diskusiu, na ktorej sa môžu zúčastniť všetci prítomní. V diskusii ku kandidátskej dizertácii sa overuje správnosť, odôvodnenosť, vedecká pôvodnosť a závažnosť poznatkov obsiahnutých v dizertácii, ako aj správnosť a výstižnosť posudkov oponentov. V diskusii k doktorskej dizertácii sa overuje vedecká originálnosť a závažnosť dizertácie i správnosť a odôvodnenosť poznatkov v nej obsiahnutých, ako aj význam dizertácie pre ďalší rozvoj vedeckého bádania alebo pre spoločenskú prax. Zároveň sa v diskusii overí správnosť a výstižnosť posudkov oponentov;
f)
ak treba, overí sa v diskusii hĺbka teoretických vedomostí uchádzača a pri doktorskej dizertácii sa posúdi aj význam ďalších prác uchádzača;
g)
v závere obhajoby odpovie uchádzač na všetky dotazy a zaujme stanovisko ku všetkým podnetom a námietkam účastníkov diskusie.
(2)
Pracovník, ktorého určí predsedajúci, vyhotoví o obhajobe po jej skončení zápisnicu, ktorú podpíše predsedajúci.
§30
(1)
Po skončení obhajoby sa koná neverejné zasadanie komisie, na ktorom sa zúčastnia členovia komisie pre obhajoby, oponenti a školiteľ. Na neverejnom zasadaní sú oprávnení zúčastniť sa aj poverení členovia Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti. Na neverejnom zasadaní sa zhodnotí priebeh a výsledok obhajoby i to, či a ako možno výsledky dizertácie využiť v spoločenskej praxi a ktorým orgánom alebo organizáciám by sa mali s vedomím uchádzača postúpiť.
(2)
O návrhu na udelenie vedeckej hodnosti sa uznášajú tajným hlasovaním prítomní členovia komisie a oponenti (§ 28 ods. 1). Školiteľ alebo spoluautor dizertácie, ak sú členmi komisie pre obhajoby, nemajú právo hlasovať a nepočítajú sa za členov komisie pre obhajoby; počet členov komisie netreba z tohto dôvodu dopĺňať (§ 3 ods. 6 a § 4 ods. 2).
(3)
Hlasuje sa hlasovacími lístkami, ktoré obsahujú tieto údaje: meno a priezvisko uchádzača, dátum a miesto obhajoby, či sa koná obhajoba kandidátskej alebo doktorskej dizertácie a text „súhlasím - nesúhlasím s udelením vedeckej hodnosti“. Členovia komisie a oponenti hlasujú tým, že jedno zo slov „súhlasím - nesúhlasím“ prečiarknu. Iný spôsob hlasovania robí hlas neplatným.
(4)
Na podanie návrhu na udelenie vedeckej hodnosti treba, aby boli prítomné najmenej dve tretiny všetkých osôb oprávnených hlasovať (odsek 2) a aby pre udelenie vedeckej hodnosti bola odovzdaná väčšina hlasov. Treba, aby pre podanie návrhu na udelenie vedeckej hodnosti kandidáta vied boli odovzdané aspoň štyri kladné hlasy a pre podanie návrhu na udelenie vedeckej hodnosti doktora vied aspoň šesť kladných hlasov.
(5)
O výsledku hlasovania sa napíše zápisnica o hlasovaní, ktorú podpíšu všetci hlasujúci.
(6)
Ak bol výsledok hlasovania kladný, vyhlási ho na verejnom zasadaní komisie pre obhajoby jej predseda s tým, že komisia podá návrh príslušnému orgánu (§ 35) na udelenie vedeckej hodnosti uchádzačovi.
(7)
Ak bol výsledok hlasovania záporný, komisia pre obhajoby sa na neverejnom zasadaní uznesie verejným hlasovaním na odôvodnení zamietavého rozhodnutia. Rozhodnutie s odôvodnením vyhlási predseda komisie na jej verejnom zasadaní. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia len vtedy, ak sa prítomný uchádzač vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia. Inak sa rozhodnutie komisie pre obhajoby oznámi uchádzačovi doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia.
(8)
Zamietavé rozhodnutie komisie pre obhajoby zašle jej predseda spolu so zápisnicou o obhajobe (§ 29 ods. 2) do 30 dní odo dňa obhajoby orgánu, ktorý komisiu zriadil.
(9)
Uchádzač, o obhajobe ktorého vydala komisia zamietavé rozhodnutie, môže požiadať znovu o obhajobu v tom istom vednom odbore najskôr po uplynutí 1 roka odo dňa neúspešnej obhajoby.
ŠTVRTÁ ČASŤ | OBHAJOBA VEREJNOU VEDECKOU ROZPRAVOU
§31
Žiadosť o povolenie obhajoby kandidátskej dizertácie verejnou vedeckou rozpravou (§ 1 ods. 3) podáva uchádzač organizácii, s ktorou je v pracovnom pomere, a tá žiadosť predloží so svojím stanoviskom orgánu oprávnenému zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií v príslušnom vednom odbore. K žiadosti pripojí:
a)
doklady podľa § 11 ods. 1 písm. a) až e) a § 12,
b)
vedecké práce, ktorých spoločenský význam sa má vo verejnej vedeckej rozprave obhájiť. Predložiť možno aj vedecké práce, ktorých súčasťou alebo podstatou je vynález, objav alebo práce na vytvorení nového stroja, zariadenia, technologického procesu alebo systému riadenia (§ 7) a po splnení podmienok ustanovených v § 8 aj učebnice,
c)
doklady (posudky alebo vyjadrenia) o spoločenskom význame vedeckých prác,
d)
zhodnotenie činnosti uchádzača z hľadiska podmienok ustanovených v § 32,
e)
zoznam súboru vedeckých prác preukazujúcich tvorivú spôsobilosť uchádzača s popisom ich spoločenského významu a ohlasu na tieto práce,
f)
autoreferát.
§32
Podmienkou pre povolenie obhajoby verejnou vedeckou rozpravou je, aby uchádzač:
a)
spĺňal podmienky podľa § 7 zákona,
b)
bol spravidla starší ako 45 rokov,
c)
priniesol svojimi prácami nové vedecké poznatky, ktoré sa uplatnili v spoločenskej praxi,
d)
vykazoval vynikajúce pracovné výsledky a hlboké teoretické vedomosti.
§33
(1)
O povolení obhajoby verejnou vedeckou rozpravou rozhodne orgán oprávnený zriadiť príslušnú komisiu pre obhajoby verejným hlasovaním väčšinou hlasov; pri rozhodovaní sa vyžaduje prítomnosť najmenej dvoch tretín členov tohto orgánu.
(2)
Obhajobu verejnou vedeckou rozpravou môže povoliť orgán uvedený v odseku 1 profesorom, docentom a vedeckým pracovníkom, ktorým bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I alebo IIa)10), výnimočne s predchádzajúcim súhlasom Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti aj iným uchádzačom, ak spĺňajú ustanovené podmienky.
§34
Pre konanie o obhajobe verejnou vedeckou rozpravou platia, ak nie je ustanovené inak, obdobne ustanovenia upravujúce konanie o obhajobe kandidátskej dizertácie, najmä ustanovenia § 16 až 18, § 23 a 24, § 26 až 30 a § 35 až 39.
PIATA ČASŤ | ROZHODOVANIE O UDELENÍ VEDECKEJ HODNOSTI
§35
(1)
Ak bola obhajoba kandidátskej alebo doktorskej dizertácie úspešná, predloží komisia pre obhajoby do 30 dní odo dňa konania obhajoby návrh na udelenie vedeckej hodnosti a správu so spismi o obhajobe orgánu oprávnenému rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti.
(2)
Orgán oprávnený rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti posúdi na základe správy a spisového materiálu, či sú splnené podmienky ustanovené zákonom pre udelenie vedeckej hodnosti a všetky podstatné vecné a formálne náležitosti obhajoby. Ak zistí, že boli splnené všetky podmienky a podstatné náležitosti obhajoby, rozhodne o udelení vedeckej hodnosti tajným hlasovaním. Návrh na udelenie vedeckej hodnosti je schválený, ak preň hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Pri rokovaní a rozhodovaní orgánu sa vyžaduje prítomnosť najmenej dvoch tretín jeho členov.
(3)
Ak nie sú splnené ustanovené podmienky, orgán oprávnený rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti návrh zamietne. Ak sa tak stalo preto, že neboli splnené podstatné náležitosti obhajoby, tento orgán obhajobu zruší a urobí opatrenia na riadny priebeh novej obhajoby.
§36
Orgán oprávnený rozhodnúť o udelení vedeckej hodnosti zašle písomné vyhotovenie rozhodnutia uchádzačovi, organizácii, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere, príslušnej komisii pre obhajoby a podľa vzoru uvedeného v prílohe vyhlášky (Príloha IIIa a IIIb) aj Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti, ktorá zabezpečí uverejnenie oznámenia o udelení vedeckej hodnosti.8)
§37
(1)
Ak Slovenská komisia pre vedecké hodnosti pri rozhodovaní o odvolaní zistí, že sa v konaní nesplnili podstatné vecné alebo formálne náležitosti, ktoré mohli mať vplyv na výsledok konania, zruší napadnuté rozhodnutie a nariadi nové konanie pred orgánom oprávneným rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti alebo aj novú obhajobu pred komisiou pre obhajoby.
(2)
Slovenská komisia pre vedecké hodnosti zašle písomné vyhotovenie rozhodnutia o odvolaní uchádzačovi, organizácií, s ktorou je uchádzač v pracovnom pomere, orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, a príslušnej komisii pre obhajoby.
§38
(1)
Ak bola vedecká hodnosť udelená, môže proti tomu podať ktokoľvek sťažnosť alebo oznámenie Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti.
(2)
O sťažnosti alebo oznámení upovedomí Slovenská komisia pre vedecké hodnosti do 15 dní odo dňa doručenia sťažnosti alebo oznámenia orgán, ktorý vedeckú hodnosť udelil, a uchádzača; pri vybavovaní sťažnosti alebo oznámenia postupuje podľa predpisov o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.11)
§39
Slovenská komisia pre vedecké hodnosti môže v odôvodnených prípadoch preskúmať mimo odvolacieho konania právoplatné rozhodnutie o udelení vedeckej hodnosti, a to z vlastného podnetu, najmä podľa výsledku inšpekčnej činnosti, alebo z iného podnetu, najmä podľa výsledku vyšetrenia vykonaného na základe podanej sťažnosti alebo oznámenia (§ 38). Slovenská komisia pre vedecké hodnosti rozhodnutie zruší, ak zistí, že bolo vydané v rozpore so zákonom alebo s touto vyhláškou; môže tak urobiť pred uplynutím troch rokov od právoplatnosti preskúmaného rozhodnutia.
§40 Vydanie diplomu
(1)
Pokyn na vydanie diplomu o udelení vedeckej hodnosti dá Slovenská komisia pre vedecké hodnosti, ak do 30 dní odo dňa uverejnenia oznámenia o udelení vedeckej hodnosti nebola podaná sťažnosť alebo oznámenie podľa § 38 ods. 1 alebo ak sa sťažnosť alebo oznámenie po prešetrení ukázali ako neopodstatnené.
(2)
Diplom vydá a slávnostným spôsobom odovzdá Slovenská akadémia vied alebo vysoká škola, ktorých orgány o udelení vedeckej hodnosti rozhodli. Ak ide o udelenie vedeckej hodnosti doktora vied, diplom odovzdá na slávnostnom zhromaždení usporiadanom Slovenskou akadémiou vied alebo vysokou školou spravidla predstaviteľ Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti.
§41 Udelenie čestnej vedeckej hodnosti
(1)
Za predpokladov ustanovených zákonom (§ 9 zákona) možno na vyjadrenie vysokej pocty udeliť čestnú vedeckú hodnosť doktora vied.
(2)
Na udelenie čestnej vedeckej hodnosti doktora vied treba predchádzajúci súhlas Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti. Návrh na udelenie čestnej vedeckej hodnosti doktora vied môžu Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti s odôvodnením predkladať:
a)
Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied,
b)
vedecká rada vysokej školy.
(3)
Udelenie čestnej vedeckej hodnosti sa vyhlasuje slávnostným spôsobom.
§42 Odňatie vedeckej hodnosti
(1)
O odňatí vedeckej hodnosti rozhoduje orgán, ktorý ju udelil, ak strata vedeckej hodnosti nenastala už výrokom súdu.12)
(2)
Orgán, ktorý vedeckú hodnosť udelil, môže rozhodnúť o jej odňatí, ak sa jej nositeľ po udelení vedeckej hodnosti svojím konaním spreneveril občianskej alebo vedeckej cti (§ 11 ods. 1 zákona) a nedáva záruku ďalšieho vývoja ako socialistický vedec (§ 7 ods. 1 zákona). Musí ísť o zavinené konanie, ktoré je v rozpore s morálnymi a občianskymi povinnosťami socialistického vedeckého pracovníka alebo ktorým sa hrubo narušila verejná bezpečnosť alebo pravidlá vedeckej etiky, ako je privlastňovanie si výsledkov vedeckej práce iných pracovníkov, vedomé uvádzanie nesprávnych údajov o výsledkoch svojej práce alebo iných nepravdivých vedeckých informácií a pod.
(3)
Rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Osobe, o ktorej sa rozhoduje, sa musí dať pred vydaním rozhodnutia príležitosť, aby sa mohla vyjadriť k zhromaždeným podkladom a mohla obhajovať svoje práva a záujmy.
(4)
Rozhodnutie o odňatí vedeckej hodnosti sa oznamuje písomne Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti a tomu, komu bola vedecká hodnosť odňatá, s upozornením, aby vrátil diplom Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti.
ŠIESTA ČASŤ | UZNÁVANIE A NOSTRIFIKÁCIA VEDECKÝCH HODNOSTÍ
§43 Uznávanie vedeckých hodností
(1)
Vedecké hodnosti udeľované na území štátu, s ktorým Československá socialistická republika uzavrela medzinárodný dohovor o vzájomnom uznávaní ekvivalentnosti dokladov o udelení vedeckých hodností podľa zákonov platných v zmluvnom štáte, sú rovnocenné zodpovedajúcim vedeckým hodnostiam udeľovaným v Československej socialistickej republike.
(2)
Diplomy o vedeckých hodnostiach vydávané v štátoch podľa odseku 1 platia na území Československej socialistickej republiky, ak sú k nim pripojené overovacie doložky podľa vzoru uvedeného v prílohe vyhlášky (Príloha IV).
(3)
Overovaciu doložku vydá a oznámenie o uznaní vedeckej hodnosti uverejní Slovenská komisia pre vedecké hodnosti po predložení originálu diplomu o udelení vedeckej hodnosti v inom štáte.
(4)
Slovenská komisia pre vedecké hodnosti vedie ústrednú evidenciu všetkých overovacích doložiek, ktoré vydala.
Nostrifikácia vedeckých hodností a skúšok
§44
(1)
Vedecké hodnosti získané v štátoch, s ktorými neboli uzavreté medzinárodné dohovory, nadobúdajú platnosť v Československej socialistickej republike nostrifikáciou.
(2)
Nostrifikovať možno vedecké hodnosti, ktoré svojou úrovňou zodpovedajú vedeckým hodnostiam udeľovaným v Československej socialistickej republike, a jednotlivé skúšky, ak sú v Československej socialistickej republike predpísané pre udelenie vedeckej hodnosti.
§45
(1)
Žiadosť o nostrifikáciu sa podáva na orgáne oprávnenom zriaďovať komisie pre obhajoby vo vednom odbore, v ktorom sa získala vedecká hodnosť alebo vykonala skúška, ktorá sa má nostrifikovať. Tento orgán uskutoční konanie o nostrifikácii.
(2)
Ak nie je v Československej socialistickej republike orgán uvedený v odseku 1, podá sa žiadosť Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti, ktorá poverí konaním o nostrifikácii orgán oprávnený zriaďovať komisie pre obhajoby v príbuznom vednom odbore.
(3)
K žiadosti o nostrifikáciu treba pripojiť:
a)
osvedčenie o štátnom občianstve,
b)
doklad o ukončenom vysokoškolskom vzdelaní (diplom),
c)
dizertáciu najmenej v jednom vyhotovení,
d)
doklady o predchádzajúcom štúdiu a skúškach, ak sú predpísané pre udelenie vedeckej hodnosti v Československej socialistickej republike, a doklad o udelení príslušnej vedeckej hodnosti. Ak nie je medzinárodnými dohovormi ustanovené inak, musí byť pravosť podpisov a odtlačkov pečiatok na všetkých dokladoch overená ministerstvom zahraničných vecí štátu príslušného podľa sídla vysokej školy (vedeckého ústavu), ktorá vedeckú hodnosť udelila, a príslušným československým zastupiteľským úradom.
Československý štátny občan je povinný pripojiť k žiadosti aj:
e)
výpis z registra trestov,
f)
životopis, v ktorom treba uviesť i dôvody štúdia v zahraničí,
g)
potvrdenie príslušného československého ústredného úradu (orgánu) o vyslaní na štúdium v zahraničí.
§46
Ak o nostrifikáciu žiada československý štátny občan, vyžiada si orgán (§ 45 ods. 1 a 2) hodnotenie žiadateľa podľa § 12 ods. 2 od organizácie, s ktorou je žiadateľ v pracovnom pomere. Hodnotenie sa nemusí vyžadovať, ak žiadateľ získal vedeckú hodnosť, o nostrifikáciu ktorej žiada, na základe štúdia, na ktoré bol vyslaný do zahraničia československým ústredným úradom (orgánom).
§47
Orgán uvedený v § 45 ods. 1 a 2 žiadosť zamietne, ak nie sú splnené podmienky pre povolenie obhajoby dizertácie alebo vykonania kandidátskych skúšok ustanovené zákonom a touto vyhláškou, alebo ak žiadosť nebola riadne doložená a nedostatok nebol v určenej lehote odstránený.
§48
(1)
Ak nebola žiadosť zamietnutá, určí orgán uvedený v § 45 ods. 1 a 2 najmenej dvoch posudzovateľov, z ktorých aspoň jeden musí byť doktorom vied, profesorom alebo vedeckým pracovníkom, ktorému bol priznaný vedecký kvalifikačný stupeň I. Posudzovatelia sú povinní predložiť v lehote ustanovenej v § 24 ods. 1 písomné vyjadrenie, či vedecká hodnosť, o nostrifikáciu ktorej sa žiada, má úroveň zodpovedajúcu úrovni vedeckej hodnosti udeľovanej v Československej socialistickej republike.
(2)
Vedúci orgánu uvedeného v odseku 1 môže žiadateľovi uložiť, aby predložil v určenej lehote autoreferát v slovenskom alebo českom jazyku.
§49
(1)
Po dôjdení vyjadrení od posudzovateľov, prípadne po predložení autoreferátu orgán uvedený v § 45 ods. 1 a 2 žiadosť o nostrifikáciu prerokuje a rozhodne o nej verejným hlasovaním väčšinou hlasov; hlasovacie právo majú aj prítomní posudzovatelia. Pre kladné rozhodnutie sa vyžaduje prítomnosť najmenej dvoch tretín osôb oprávnených hlasovať.
(2)
Ak má orgán podľa odseku 1 právo udeľovať vedecké hodnosti, rozhodne zároveň o nostrifikácii, inak predloží svoj návrh na rozhodnutie orgánu, ktorý je oprávnený udeľovať vedecké hodnosti.
§50
(1)
Nostrifikácia nadobúda účinnosť dňom, keď žiadateľ získal v inom štáte vedeckú hodnosť alebo vykonal predpísanú skúšku.
(2)
Orgán, ktorý rozhoduje o nostrifikácii vedeckej hodnosti, je povinný viesť evidenciu nostrifikovaných vedeckých hodností a oznamovať svoje jednotlivé rozhodnutia Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti, ktorá oznámenie o nostrifikácii uverejní.
(3)
Na základe oznámenia podľa odseku 2 vyznačí Slovenská komisia pre vedecké hodnosti nostrifikáciu v diplome nostrifikačnou doložkou alebo vydá žiadateľovi potvrdenie, v ktorom potvrdí platnosť vedeckej hodnosti na území Československej socialistickej republiky, a uvedie deň, od ktorého je nostrifikácia účinná.
SIEDMA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
§51
(1)
Na rozhodovanie vo veciach upravených v druhej až šiestej časti tejto vyhlášky sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
(2)
Odvolacím orgánom v konaní o obhajobe kandidátskej dizertácie je orgán, ktorý zriadil príslušnú komisiu pre obhajoby kandidátskych dizertácií, a v prípadoch, keď tento orgán rozhodol v prvom stupni, Slovenská komisia pre vedecké hodnosti. V konaní o obhajobe doktorskej dizertácie je odvolacím orgánom Slovenská komisia pre vedecké hodnosti.
(3)
Proti rozhodnutiu Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti, ktoré vydala v prvom stupni, možno podať rozklad, o ktorom rozhodne prezídium Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.
§52
Pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertácií, ktorých tematika je určená výlučne na služobnú potrebu, alebo ktoré obsahujú skutočnosti, ktoré treba utajovať, prípadne ak ide o práce, na ktoré sa má vystaviť autorské osvedčenie alebo udeliť patent a pri ktorých sa ešte neskončilo príslušné konanie, platia aj osobitné predpisy.9) Tieto osobitné predpisy sa vzťahujú najmä na rozmnožovanie a rozosielanie autoreferátov, posudkov oponentov, dizertácií a nazeranie do nich, ako aj na konanie obhajoby dizertácie a uschovávanie dizertácií (§ 56 ods. 3).
§53
Cudzinci majú v konaní pri udeľovaní vedeckých hodností rovnaké práva a rovnaké povinnosti ako československí štátni občania, ak táto vyhláška alebo iné právne predpisy neustanovujú inak.
§54
(1)
Náklady súvisiace s obhajobou dizertácií, ako sú odmeny oponentov a posudzovateľov (§ 48), náklady na služobné cesty členov komisií pre obhajoby, oponentov a posudzovateľov, sa uhrádzajú z rozpočtu organizácie, pri ktorej pôsobí príslušná komisia pre obhajoby a ktorá zabezpečuje jej činnosť.
(2)
V prípade, že komisia pre obhajoby pôsobí ako spoločná komisia pre viaceré vedecké orgány, alebo obhajoba sa koná v inej organizácii než tej, pri ktorej komisia pôsobí, môžu sa vedúci organizácií dohodnúť o úhrade nákladov inak.
§55
(1)
Návrhy na určenie alebo zmeny skupín vied, v ktorých možno udeľovať vedecké hodnosti (§ 4 ods. 1 zákona), a vedných odborov, v ktorých možno konať obhajoby, predkladajú organizácie v Slovenskej socialistickej republike prostredníctvom príslušných ústredných orgánov Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti.13)
(2)
Slovenská komisia pre vedecké hodnosti a Česká komisia pre vedecké hodnosti vyhlasujú:
a)
skupiny vied, v ktorých možno udeľovať vedecké hodnosti,
b)
vedné odbory, v ktorých možno konať obhajoby,
c)
stále komisie pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertácií, ich zloženie a organizácie, pri ktorých pôsobia,
d)
orgány oprávnené rozhodovať o udelení vedeckých hodností.
§56
(1)
Orgány oprávnené rozhodovať o udelení vedeckých hodností vedú evidenciu vedeckých hodností, ktoré udelili.
(2)
Slovenská komisia pre vedecké hodnosti eviduje údaje o:
a)
obhajobách dizertácií na území Slovenskej socialistickej republiky na základe oznámení predsedov komisií pre obhajoby (Príloha IIa a IIb),
b)
udelených vedeckých hodnostiach na území Slovenskej socialistickej republiky na základe oznámení orgánov oprávnených udeľovať vedecké hodnosti (Príloha IIIa a IIIb),
c)
vedeckých hodnostiach, ktoré boli udelené v inom štáte a boli uznané za ekvivalentné alebo nostrifikované v Slovenskej socialistickej republike.
(3)
Organizácia, pri ktorej pôsobí komisia pre obhajoby, uschováva po jednom výtlačku každej dizertácie a ďalší výtlačok zašle po udelení vedeckej hodnosti Univerzitnej knižnici v Bratislave, ktorá dizertáciu po bibliografickom spracovaní podľa jej obsahu buď uschová, alebo postúpi Slovenskej technickej knižnici v Bratislave alebo Ústrednej ekonomickej knižnici v Bratislave.
Prechodné ustanovenia
§57
(1)
Skupiny vied, v ktorých možno udeľovať vedecké hodnosti, a vedné odbory, v ktorých možno konať obhajoby, určené podľa doterajšej právnej úpravy, považujú sa za ustanovené podľa tejto vyhlášky.
(2)
Komisie pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertácií zriadené podľa doterajšej právnej úpravy považujú sa za určené podľa tejto vyhlášky.
(3)
Nedotknuté zostávajú:
a)
oprávnenia zriaďovať komisie pre obhajoby kandidátskych dizertácií udelené Slovenskou komisiou pre vedecké hodnosti podľa doterajšej právnej úpravy predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky,
b)
rozhodnutia komisií pre obhajoby kandidátskych a doktorských dizertácií, ako aj rozhodnutia orgánov oprávnených rozhodovať o udelení vedeckej hodnosti, vydané podľa doterajšej právnej úpravy predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky.
(4)
V platnosti zostávajú:
a)
kandidátske skúšky vykonané podľa doterajších predpisov predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky,
b)
vedecké hodnosti udelené predo dňom začiatku účinnosti tejto vyhlášky, ako aj uznané alebo nostrifikované vedecké hodnosti a skúšky.
§58
(1)
Ak bola žiadosť o povolenie obhajoby kandidátskej alebo doktorskej dizertácie podaná do dňa začiatku účinnosti tejto vyhlášky, posudzujú sa náležitosti kandidátskej a doktorskej dizertácie, ako aj podmienky pre povolenie jej obhajoby podľa doterajšej právnej úpravy.
(2)
V prípadoch uvedených v odseku 1 sa v konaní postupuje podľa doterajšej právnej úpravy, najdlhšie však do 30. júna 1978.
Záverečné ustanovenia
§59
Zrušuje sa vyhláška č. 198/1964 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností v znení vyhlášok Slovenskej komisie pre vedecké hodnosti č. 174/1973 Zb. a č. 79/1974 Zb.
§60
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. decembrom 1977.
Predseda:
Akademik Filkorn v. r.
Akademik Filkorn v. r.
Príloha I vyhlášky č. 65/1977 Zb. (k § 17 ods. 1)
Príloha IIa vyhlášky č. 65/1977 Zb. (k § 26 ods. 3)
OZNÁMENIE OBHAJOBY KANDIDÁTSKEJ DIZERTAČNEJ PRÁCE
Príloha IIb vyhlášky č. 65/1977 Zb. (k § 26 ods. 3)
OZNÁMENIE OBHAJOBY DOKTORSKEJ DIZERTAČNEJ PRÁCE
Príloha IIIa vyhlášky č. 65/1977 Zb. (k § 36)
OZNÁMENIE O UDELENÍ HODNOSTI KANDIDÁTA VIED
Príloha IIIb vyhlášky č. 65/1977 Zb. (k § 36)
OZNÁMENIE O UDELENÍ HODNOSTI DOKTORA VIED
Príloha IV vyhlášky č. 65/1977 Zb. (k § 43 ods. 2)
OVEROVACIA DOLOŽKA
1)
§ 4 ods. 3 vyhlášky č. 55/1977 Zb. o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie a o hodnotení tvorivej spôsobilosti vedeckých pracovníkov.
2)
§ 4 ods. 1 vyhlášky Českej komisie pre vedecké hodnosti č. 64/1977 Zb. o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností.
3)
Zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.
4)
§ 19 zákona č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov.
5)
§ 18 až 27 vyhlášky č. 53/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o študijných pobytoch.
6)
§ 24 ods. 3 zákona č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov.
7)
§ 8 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
8)
Vo Zvestiach Ministerstva školstva a Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky.
9)
Zákon č. 102/1971 Zb. o ochrane štátneho tajomstva, zákon č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.
10)
§ 4 vyhlášky č. 55/1977 Zb. o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie a o hodnotení tvorivej spôsobilosti vedeckých pracovníkov.
11)
Vládna vyhláška č. 150/1958 Ú.v. o vybavovaní sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.
12)
13)
Návrhy obsahujú náležitosti ustanovené v § 39 ods. 3 vyhlášky č. 53/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o študijných pobytoch.
