Vyhláška Československej akadémie vied o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie a o hodnotení tvorivej spôsobilosti vedeckých pracovníkov 1977

Tvorivá spôsobilosť vedeckých pracovníkov sa hodnotí troma vedeckými kvalifikačnými stupňami. Základnú tvorivú spôsobilosť vyjadruje vedecký kvalifikačný stupeň IIb (§ 38 ods. 1 zákona). Vyššiu tvorivú spôsobilosť vyjadrujú vedecké kvalifikačné stupne IIa a I.

Vedecký kvalifikačný stupeň IIa sa priznáva vedeckým pracovníkom, ktorí prakticky preukazujú schopnosť samostatne riešiť vedecké úlohy, a to zásadne novým netradičným spôsobom, hodnotiť spoločenskú použiteľnosť výsledkov riešenia, napomáhať ich využitie a zverejňovať výsledky riešenia v písomnej forme alebo v podobe realizovaných technických a iných prác.

Vedecký kvalifikačný stupeň I sa priznáva vedeckým pracovníkom, ktorí vytvorili teoreticky a aplikačne ucelený súbor vedeckých prác, ktorými výrazne ovplyvňujú pokrok vedy a spoločenskej praxe, zaujímajú vedúce postavenie v rozvoji vedného odboru a vychovávajú ďalších tvorivých pracovníkov.

Vedecký kvalifikačný stupeň IIa sa spravidla priznáva vedeckým pracovníkom, ktorí už získali vedecký kvalifikační stupeň IIb, pokiaľ vyhovujú podmienkam uvedeným v § 4 ods. 2. Vedecký kvalifikačný stupeň I sa spravidla priznáva vedeckým pracovníkom, ktorým sa už priznal vedecký kvalifikačný stupeň IIa, pokiaľ vyhovujú podmienkam uvedeným v § 4 ods. 3. Čas potrebný na preukázanie zvýšenej kvalifikácie sa posudzuje individuálne.

Vedecký kvalifikačný stupeň IIa alebo I sa môže výnimočne priznať aj vynikajúcim odborníkom - absolventom vysokých škôl, ktorí dosiaľ nemajú vedeckú hodnosť, ak inak vyhovujú podmienkam ustanoveným v § 4, pokiaľ novo prichádzajú vedecky pracovať do organizácie výskumného charakteru z praxe, alebo profesorom a docentom vysokých škôl. Pracovníkom, ktorí nemajú vedeckú hodnosť, sa môže vedecký kvalifikačný stupeň IIa alebo I priznať iba s podmienkou, že vedeckú hodnosť získajú dodatočne, do času určeného organizáciou, ktorá priznanie príslušného vedeckého kvalifikačného stupňa navrhla.

Komisia Československej akadémie vied a komisia Slovenskej akadémie vied pre posudzovanie vedeckej kvalifikácie pracovníkov (ďalej len „komisia ČSAV alebo SAV“) majú najmenej po pätnástich členoch. Predsedu, podpredsedu a členov komisie ČSAV vymenúva prezídium ČSAV. Predsedu, podpredsedu a členov komisie SAV vymenúva predsedníctvo SAV. Predsedovia, podpredsedovia a členovia komisie ČSAV alebo komisie SAV sa vymenúvajú z členov ČSAV, z členov SAV, z doktorov vied, z profesorov vysokých škôl alebo z vedeckých pracovníkov, ktorým sa priznal vedecký kvalifikačný stupeň I. Členmi komisie ČSAV alebo komisie SAV sú aj zástupcovia Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, prípadne zástupcovia ministerstiev výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, zástupcovia príslušného ústredného orgánu štátnej správy, ktorý riadi udeľovanie vedeckých hodností a zástupcovia príslušného odborového orgánu.

Návrhy na priznanie vedeckých kvalifikačných stupňov predkladajú:

Návrhy na priznanie vedeckého kvalifikačného stupňa IIa alebo I vedúcim organizácií predkladajú komisii ČSAV alebo komisii SAV príslušné ústredné orgány.

Komisia ČSAV alebo komisia SAV je schopná uznášať sa pri účasti nadpolovičnej väčšiny členov. Návrh je schválený, ak zaň hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných členov, najmenej však osem členov. Hlasovanie je verejné.

Komisia ČSAV alebo komisia SAV hodnotí každý návrh komplexne; je oprávnená vyžiadať si od navrhovateľa (§ 38 ods. 2 zákona) doplnenie podkladov a príloh návrhu. Predseda komisie ČSAV alebo komisie SAV je oprávnený prizvať na rokovanie ďalších odborníkov, ktorí sa na ňom zúčastnia s poradným hlasom, prípadne vyžiadať si písomný posudok ďalších odborníkov alebo inštitúcií, najmä vedeckých kolégií ČSAV alebo vedeckých kolégií SAV.

Pre priznanie vedeckého kvalifikačného stupňa IIa alebo I vedeckému pracovníkovi sú rozhodujúce pôvodné výsledky jeho vedeckej práce, najmä ich význam pre rozvoj vedy a pre socialistickú výstavbu. Hodnotí sa aj aktivita, ktorú pracovník prejavuje pri uplatňovaní výsledkov svojej práce v prospech ich ďalšieho využitia, ďalej schopnosť spolupracovať s inými jednotlivcami aj kolektívmi, príspevok pracovníka k integrácii vedeckej činnosti s ostatnými socialistickými štátmi a ohlas jeho prác v Československej socialistickej republike aj v zahraničí.

Vedecké výsledky pracovníka môžu mať formu publikovaných vedeckých prác, výskumných správ, štúdií, vysokoškolských učebníc, objavov, vynálezov, ďalej formu realizovaných technických diel, projektov a expertíz. Hodnotia sa aj iné pôvodné príspevky vedeckého pracovníka, ktoré dokumentujú úroveň jeho tvorivej spôsobilosti, ako napr. podiel pri technických a iných inováciách, jeho tvorivé pôsobenie v riadiacej funkcii atď.

Pri prácach, ktoré sú dielom kolektívu, sa posudzuje, akým podielom prispel pracovník k ich vyriešeniu. Prihliada sa aj na odlišné postavenie vedeckého pracovníka, ktorý pracuje v organizácii, ktorej hlavné zameranie sa líši od vlastného odboru vedeckého pracovníka, alebo pracuje v novom odbore.

Návrh na priznanie vedeckého kvalifikačného stupňa IIa alebo I vedeckému pracovníkovi vypracuje organizácia, v ktorej je vedecký pracovník v pracovnom pomere. Pred predložením návrhu na ďalšie konanie podľa § 6 ods. 2 zabezpečí vedúci organizácie prerokovanie návrhu v atestačnej komisii organizácie (§ 10 a 11).

Úvodný list návrhu sa spracuje podľa vzoru uvedeného v prílohe tejto vyhlášky.

Rozhodnutie oznámi komisia ČSAV alebo komisia SAV písomne do tridsiatich dní navrhovateľovi a upovedomí o ňom príslušný ústredný orgán.

Navrhovateľ písomne oznámi výsledok rozhodnutia komisie ČSAV alebo komisie SAV príslušnému vedeckému pracovníkovi do pätnástich dní odo dňa, čo sa mu rozhodnutie doručilo. Rozhodnutie sa zakladá do osobného spisu vedeckého pracovníka.

Ak navrhovaný vedecký kvalifikačný stupeň nebol priznaný, možno ďalší návrh, odôvodnený novovzniknutými skutočnosťami a vypracovaný podľa § 8, podať najskôr po roku zamietavého rozhodnutia o predchádzajúcom návrhu. To isté sa týka podania nového návrhu na preradenie vedeckého pracovníka do ďalšieho vedeckého kvalifikačného stupňa. Nové skutočnosti treba v návrhu zreteľne vyznačiť.

Komisia ČSAV a komisia SAV vedú evidenciu o všetkých prerokúvaných návrhoch a o priznaných vedeckých kvalifikačných stupňoch I a IIa jednotlivým vedeckým pracovníkom. Komisia SAV oznamuje výsledky prerokovania jednotlivých návrhov a rozkladov komisii ČSAV, ktorá vedie evidenciu o priznaných vedeckých kvalifikačných stupňoch I a IIa v Československej socialistickej republike.

Predsedom atestačnej komisie, ktorá vykonáva periodické atestácie vedeckých pracovníkov (§ 41 ods. 2 zákona), je vedúci organizácie alebo iný ním poverený pracovník. Vedúci organizácie vymenuje najmenej štyroch ďalších členov komisie, z nich najmenej po jednom členovi zo zástupcov príbuzných vedeckých alebo výskumných organizácií (napr. z vedeckých pracovísk ČSAV, SAV a z vysokých škôl) a z organizácií z oblasti realizačnej praxe, a to so súhlasom vedúcich organizácií, v ktorých sú vymenovaní členovia v pracovnom pomere. Pritom aspoň dvaja členovia atestačnej komisie musia byť doktormi vied, profesormi alebo vedeckými pracovníkmi s priznaným vedeckým kvalifikačným stupňom I. Ďalším členom komisie je zástupca odborovej organizácie na pracovisku, vymenovaný na jej návrh. Zloženie atestačnej komisie schvaľuje príslušný ústredný orgán. V jednej organizácii môže pôsobiť niekoľko atestačných komisií.

Vedúci hodnoteného vedeckého pracovníka pripraví podľa pokynov vedúceho organizácie na rokovanie atestačnej komisie potrebné podklady s návrhom záverov. Hodnotený vedecký pracovník pripojí k návrhu záverov svoje vyjadrenie.

Pri hodnotení jednotlivých vedeckých pracovníkov môže predseda atestačnej komisie prizvať na jej rokovanie ďalších odborníkov, ktorí sa na ňom zúčastnia s poradným hlasom, prípadne si vyžiadať ich posudok. Na rokovaní atestačnej komisie sa zúčastňuje vedúci hodnoteného vedeckého pracovníka bez práva hlasovať. Predseda atestačnej komisie môže na rokovanie prizvať hodnoteného vedeckého pracovníka.

Atestačná komisia je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina členov. Návrh je prijatý, ak zaň hlasuje nadpolovičná väčšina prítomných členov, najmenej však traja členovia. Hlasovanie je verejné. O rokovaní komisie sa spisuje zápisnica. Vedúci hodnoteného vedeckého pracovníka mu do pätnástich dní písomne oznámi závery z periodickej atestácie.

Závery periodických atestácií majú povahu odporúčania pre vedúceho organizácie. Ich záväzným obsahom je zhodnotenie tvorivej spôsobilosti vedeckého pracovníka na základe posúdenia výsledkov jeho práce a plnenia plánu jeho osobného rozvoja, stanovisko k doterajšiemu vedeckému kvalifikačnému stupňu vedeckého pracovníka a ďalej lehota budúcej periodickej atestácie. Záznamy o záveroch z periodických atestácií sa zakladajú do osobného spisu vedeckého pracovníka.

Vypracovanie plánov periodických atestácií vedeckých pracovníkov je súčasťou kádrovej práce organizácie.

Periodické atestácie vedeckých pracovníkov, ktorí sú vedúcimi organizácií, vykonáva atestačná komisia zriadená príslušným ústredným orgánom na základe podkladov pripravených pracovníkmi, ktorých tým ústredný orgán poverí. Pre periodické atestácie týchto vedeckých pracovníkov platia primerane ustanovenia § 10 a § 11 ods. 1 až 3 s tým, že závery periodických atestácií oznámi ústredný orgán hodnoteným vedúcim organizácií písomne do tridsiatich dní.