Predpis bol zrušený predpisom 133/2002 Z. z.
53/1977 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 27.01.1986 do 31.12.2021
53
VYHLÁŠKA
Československej akadémie vied
z 9. septembra 1977
o výchove nových vedeckých pracovníkov a o štúdijných pobytoch
Československá akadémia vied spolu so Slovenskou akadémiou vied po dohode s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy, s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia udeľovanie vedeckých hodností, a s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj ustanovuje podľa § 50 písm. a) a b) zákona č. 39/1977 Zb. o výchove nových vedeckých pracovníkov a o ďalšom zvyšovaní kvalifikácie vedeckých pracovníkov (ďalej len „zákon“):
PRVÁ ČASŤ | INTERNÁ VEDECKÁ AŠPIRANTÚRA
Oddiel I
Prijímacie konanie
§1
(1)
Pre uchádzačov o prijatie na internú vedeckú ašpirantúru (ďalej len „interná ašpirantúra“) sa určuje veková hranica najviac tridsaťpäť rokov.
(2)
Dĺžku predchádzajúcej praxe požadovanej na prijatie na internú ašpirantúru podľa § 11 písm. a) zákona určuje podľa charakteru odboru vedeckej výchovy socialistická organizácia určená za školiace pracovisko pre jednotlivé odbory vedeckej výchovy (ďalej len „školiace pracovisko“).
(3)
Absolventom vysokoškolského štúdia popri zamestnaní, ktorí absolvovali prax pred začatím vysokoškolského štúdia a v jeho priebehu, sa môže táto prax uznať, ak sa vykonávala na pracovisku, na ktorom uchádzač získal potrebné poznatky v príslušnom odbore vedeckej výchovy.
§2
(1)
Školiace pracovisko vyhlasuje začatie prijímacieho konania na internú ašpirantúru verejne. Pritom uvedie najmä:
a)
odbory vedeckej výchovy, na ktoré sa uchádzači prijímajú;
b)
podmienky určené pre prijatie;
c)
doklady, ktoré musia uchádzači predložiť;
d)
miesto, kde sa majú uchádzači prihlásiť;
e)
lehotu na podanie prihlášky.
(2)
Na žiadosť organizácie, pre potrebu ktorej sa má uchádzač vedecky vychovávať, môže školiace pracovisko prijímať uchádzačov na internú ašpirantúru, aj keď začatie prijímacieho konania nebolo vopred verejne vyhlásené.
§3
(1)
K prihláške na internú ašpirantúru podávanej školiacemu pracovisku priamo alebo prostredníctvom organizácie, pre potrebu ktorej sa má uchádzač vychovávať, sa pripájajú tieto doklady:
a)
životopis s dokladmi o vzdelaní, o doterajšej odbornej praxi, prípadne ďalšie doklady o prv vykonaných skúškach uvedených v § 4 ods. 6;
b)
vyjadrenie organizácie, v ktorej je uchádzač v pracovnom pomere, v pracovnom vzťahu vyplývajúcom z členského pomeru v jednotnom roľníckom družstve alebo vo výrobnom družstve, prípadne v inom obdobnom vzťahu (ďalej len „pracovný pomer“), u absolventov vysokých škôl bez predchádzajúcej praxe vyjadrenie fakulty, na ktorej uchádzač skončil vysokoškolské štúdium; vyjadrenie k prihláške na internú ašpirantúru obsahuje aj hodnotenie uchádzača, s ktorým bol oboznámený; pokiaľ vyjadrenie organizácie alebo fakulty nebude pripojené hneď k prihláške na internú ašpirantúru, vyžiada si ho školiace pracovisko od príslušnej organizácie alebo fakulty;
c)
súpis publikovaných i nepublikovaných prác uchádzača, prípadne odborné posudky o týchto prácach.
(2)
Ak má prihláška formálne nedostatky alebo ak niektoré údaje podľa odseku 1 písm. a) a c) nie sú riadne doložené, vyzve školiace pracovisko uchádzača, aby tieto nedostatky odstránil, a určí na ich odstránenie primeranú lehotu. Ak sa nedostatky v určenej lehote neodstránia, na prihlášku sa neprihliada.
(3)
Ak uchádzač nevyhovuje podmienkam určeným pre prijatie na internú ašpirantúru podľa § 1 a podľa § 11 zákona, prihláška sa zamietne.
Prijímacia skúška
§4
(1)
Uchádzač o internú ašpirantúru vykonáva na školiacom pracovisku prijímaciu skúšku pred prijímacou komisiou (§ 5). Účelom prijímacej skúšky je všestranne overiť predpoklady uchádzača pre vedeckú prácu.
(2)
Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky určené pre prijatie na internú ašpirantúru, pozve školiace pracovisko na prijímaciu skúšku najmenej štrnásť dní pred jej konaním.
(3)
Pri skúške má uchádzač preukázať schopnosti a nadanie pre zvolený odbor vedeckej výchovy. Ďalej má uchádzač preukázať poznanie základov marxizmu-leninizmu najmenej v rozsahu osnov výučby na vysokej škole a ovládanie ruštiny a aspoň jedného ďalšieho svetového jazyka, a to angličtiny, francúzštiny, nemčiny alebo španielčiny najmenej v rozsahu predpísanom pre vysokú školu.
(4)
Prijímacia skúška je ústna a koná sa spravidla vcelku zo všetkých častí uvedených v odseku 3; podľa potreby možno jednotlivé časti prijímacej skúšky vykonávať oddelene.
(5)
Prijímacia skúška trvá najdlhšie dve hodiny, ak je rozdelená na jednotlivé časti, trvá každá z nich najdlhšie tridsať minút.
(6)
Na základe predložených dokladov môže prijímacia komisia uznať za časť prijímacej skúšky
a)
zo zvoleného odboru vedeckej výchovy, z marxizmu-leninizmu, z ruštiny alebo z ďalšieho svetového jazyka skúšku predpísanú na overenie výsledkov príslušného štúdia v internej ašpirantúre (§ 19 ods. 1 zákona), ktorú uchádzač vykonal už prv, alebo prv vykonanú príslušnú platnú kandidátsku skúšku v zmysle predpisov o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností,
b)
z ruštiny alebo ďalšieho svetového jazyka štátnu skúšku z príslušného jazyka alebo preukázanú skutočnosť, že príslušný jazyk je materinským jazykom uchádzača alebo že uchádzač absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk vyučovacím jazykom.
§5
(1)
Prijímacia komisia má toto zloženie:
Predsedom je vedúci školiaceho pracoviska1) alebo iný ním určený pracovník. ďalšími členmi sú predpokladaný školiteľ a vedecký pracovník alebo vynikajúci odborník pôsobiaci v príslušnom odbore vedeckej výchovy, ktorého určí predseda komisie. Členmi prijímacej komisie sú ďalej : pracovník určený pracoviskom povereným riadením štúdia marxizmu-leninizmu (§ 12 ods. 3) a zástupcovia určení katedrami jazykov (§ 13 ods. 4). Na prijímacej skúške môže byť prítomný aj zástupca organizácie, pre potrebu ktorej sa má uchádzač vedecky vychovávať.
(2)
Na rozhodnutie o celkovom výsledku prijímacej skúšky sa vyžaduje prítomnosť najmenej troch členov prijímacej komisie.
(3)
Prijímacia komisia v neverejnom zasadaní zhodnotí výsledok prijímacej skúšky komplexne a uznáša sa o celkovom výsledku prijímacej skúšky väčšinou hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu. Celkové zhodnotenie výsledku prijímacej skúšky sa vyjadrí stupňom „prospel“ alebo „neprospel“. Obdobne sa hodnotia aj jednotlivé časti prijímacej skúšky, pokiaľ sa vykonávali oddelene. Celkový výsledok prijímacej skúšky sa nemôže vyjadriť stupňom „prospel“, ak uchádzač nesplní požiadavky určené pre prijímaciu skúšku zo zvoleného odboru vedeckej výchovy alebo zo základov marxizmu-leninizmu.
(4)
Školiace pracovisko oznámi výsledok prijímacej skúšky uchádzačovi písomne do ôsmych dní po jej vykonaní.
(5)
Ak prijímaciu skúšku úspešne vykoná viac uchádzačov, ako je plánovaný počet novoprijímaných, určí prijímacia komisia poradie. Pri určení poradia prijímacia komisia prihliadne aj na prax, na publikačnú činnosť uchádzačov alebo na výsledky v súťažiach o najlepšiu študentskú vedeckú prácu.
(6)
Uchádzač, ktorý pri prijímacej skúške neprospel, ju môže opakovať najskôr po jednom roku.
§6
(1)
(2)
Prijímacia komisia môže v zápisnici o prijímacej skúške konštatovať, že vykonaná prijímacia skúška z ruštiny alebo z ďalšieho svetového jazyka má úroveň zodpovedajúcu skúške predpísanej na overenie jazykového štúdia počas internej ašpirantúry, a navrhnúť, aby ju školiace pracovisko za takú uznalo (§ 21).
§7 Prijatie na internú ašpirantúru
(1)
Školiace pracovisko oznámi rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania uchádzačov a organizácií, pre potrebu ktorej sa má uchádzač vychovávať, písomne do ôsmich dní po skončení prijímacieho konania. Rozhodnutie o neprijatí obsahuje odôvodnenie.
(2)
Nástupný termín na internú ašpirantúru určí školiace pracovisko podľa svojich prevádzkových podmienok; uchádzačov prijatých na internú ašpirantúru pre potrebu inej organizácie, aj po dohode s touto organizáciou.
Oddiel II
Vedenie interného vedeckého ašpiranta
§8 Školiteľ
(1)
Školiteľ interného vedeckého ašpiranta (ďalej len „interný ašpirant“) sa vyberá z popredných odborníkov odboru vedeckej výchovy, ktorí majú prehľad o stave výskumu v príslušnej oblasti vedy, skúsenosti zo zavádzania výsledkov vedeckej práce do praxe, vedomosti v metodologických i svetonázorových otázkach odboru vedeckej výchovy a budú zverenému internému ašpirantovi osobným príkladom z morálnej stránky i v aktívnej spoločenskej činnosti.
(2)
Školiace pracovisko určí internému ašpirantovi školiteľa zo svojich vedeckých alebo vedeckopedagogických pracovníkov, ktorí sú doktormi vied, vysokoškolskými profesormi, docentmi alebo vedeckými pracovníkmi s vyššou tvorivou spôsobilosťou (§ 38 ods. 2 zákona). Školiace pracovisko určí školiteľa vždy písomne. Na určenie školiteľa je potrebný jeho súhlas.
(3)
Školiace pracovisko môže určiť za školiteľa aj svojho externého spolupracovníka, pokiaľ vyhovuje kvalifikačným predpokladom uvedeným v odseku 2; ak je externý spolupracovník v pracovnom pomere v niektorej organizácii, je na to potrebný súhlas tejto organizácie.
(4)
Jednému školiteľovi sa nemá prideliť na vedeckú výchovu súčasne viac ako päť účastníkov vedeckej výchovy, a to vo všetkých formách ustanovených v § 13 zákona.
(5)
Vedenie interných ašpirantov je súčasťou pracovných povinností školiteľa na školiacom pracovisku. Pridelení interní ašpiranti sa počítajú do počtu pracovníkov kolektívu vedeného školiteľom alebo kolektívu, v ktorom školiteľ pôsobí.
(6)
Školiteľ zodpovedá za priebeh vedeckej výchovy interného ašpiranta a je povinný venovať sa jej tak, aby interný ašpirant bol sústavne vedený predovšetkým
a)
k tvorivej vedeckej práci a k uplatňovaniu jej výsledkov v spoločenskej praxi,
b)
k získavaniu potrebných vedomostí v metodologických a svetonázorových otázkach - pritom školiteľ spolupracuje s pracoviskom povereným vedením štúdia marxizmu-leninizmu interného ašpiranta (§ 12 ods. 3),
c)
k splneniu všetkých určených cieľov internej ašpirantúry v určenom čase a pokiaľ možno pred jeho uplynutím,
d)
k účasti na verejnej spoločenskej činnosti,
e)
k osvojeniu potrebného ovládania ruštiny a ďalšieho svetového jazyka.
(7)
Školiteľ najmä
a)
vedie odbornú prípravu interného ašpiranta,
b)
zostavuje za účasti interného ašpiranta jeho študijný plán,
c)
navrhuje po dohode s interným ašpirantom a prípadne s jeho materským pracoviskom (§ 8 zákona) výskumnú tému, ktorá bude predmetom záverečnej vedeckej práce (§ 28), a vedie interného ašpiranta pri práci na jeho téme,
d)
navrhuje podľa potreby vedúcemu školiaceho pracoviska určenie školiteľov-špecialistov, konzultácie u iných odborníkov, zaradenie interného ašpiranta do špeciálnych kurzov, seminárov a pod., pobyt interného ašpiranta v iných útvaroch školiaceho pracoviska alebo jeho vyslanie na štúdijný pobyt v inej organizácii alebo do zahraničia,
e)
navrhuje spôsob vecného a finančného zabezpečenia vedeckej výchovy interného ašpiranta.
§9 Školiteľ-špecialista
Školiace pracovisko môže na návrh školiteľa určiť internému ašpirantovi školiteľa-špecialistu pre určitý vecný alebo časový úsek štúdia (napr. pre čiastkové alebo príbuzné odbory) z vedeckých, vedeckopedagogických alebo odborných pracovníkov školiaceho pracoviska alebo z pracovníkov pôsobiacich v iných organizáciách po predchádzajúcom súhlase organizácie, v ktorej sú v pracovnom pomere. Školiace pracovisko určí školiteľa-špecialistu vždy písomne. Na určenie školiteľa-špecialistu je potrebný jeho súhlas.
Oddiel III
Štúdium
§10 Metódy vedeckej výchovy interného ašpiranta
(1)
V priebehu vedeckej výchovy si interný ašpirant osvojuje metódy vedeckej práce, metódy uplatňovania vedeckých výsledkov v spoločenskej praxi, prehlbuje si poznatky z príslušného odboru vedeckej výchovy, prípadne aj z príbuzných odborov a teoretické vedomosti z predmetov odbornej skúšky a ich praktického využitia, zdokonaľuje si ovládanie marxizmu-leninizmu a jazykov, vykonáva predpísané skúšky, rieši vybranú výskumnú tému a výsledky riešenia spracúva vo forme záverečnej vedeckej práce.
(2)
Interný ašpirant sa na odporúčanie školiteľa oboznamuje s prácou ostatných vedeckých a vedeckopedagogických útvarov školiaceho pracoviska, zúčastňuje sa na špeciálnych kurzoch, seminároch, cvičeniach, prednáškach, diskusiách a pod. usporadúvaných školiacim pracoviskom alebo inou organizáciou. Môže byť vysielaný na študijné pobyty v inej organizácii alebo do zahraničia.
(3)
Vedúci školiaceho pracoviska zodpovedá za to, že svetonázorová a metodologická výchova interného ašpiranta je súčasťou jeho vedenia zo strany školiteľa a školiaceho pracoviska v priebehu celej internej ašpirantúry. Školiace pracovisko umožňuje internému ašpirantovi účasť na prednáškach, seminároch a diskusiách o všeobecnometodologických a svetonázorových otázkach príslušného odboru vedeckej výchovy i o záväzných otázkach národného hospodárstva, kultúry a iných spoločenských oblasti.
§11 Štúdijný plán
(1)
Konkrétny obsah vedeckej výchovy interného ašpiranta sa určuje v jeho študijnom pláne, ktorý na návrh školiteľa schváli vedúci školiaceho pracoviska najdlhšie do dvoch mesiacov od prijatia interného ašpiranta na vedeckú výchovu.
(2)
Študijný plán obsahuje zásadnú líniu vedeckej výchovy interného ašpiranta. Uvádzajú sa v ňom najdôležitejšie úlohy charakterizujúce obsah a postup vedeckej výchovy. Súčasťou študijného plánu sú aj úlohy vo svetonázorovej a metodologickej výchove. Študijný plán sa musí upraviť tak, aby bolo možné priebežne kontrolovať plnenie úloh v určených lehotách a aby pripúšťal postupné spresňovanie a úpravy podľa postupu internej ašpirantúry.
(3)
Pred predložením vedúcemu školiaceho pracoviska prerokuje školiteľ návrh študijného plánu v oddelení (na katedre), v ktorom sa má vedecká výchova interného ašpiranta vykonávať, prípadne s materským pracoviskom interného ašpiranta, s ktorým sa tiež dohodne na konkrétnych podmienkach spolupráce pri vedeckej výchove.
(4)
Študijný plán je záväzný pre všetky osoby a organizácie zúčastnené na internej ašpirantúre. Ak treba študijný plán zo závažných dôvodov meniť, treba zmenu prerokovať rovnakým spôsobom ako jeho schvaľovanie.
§12 Štúdium marxizmu-leninizmu
(1)
Štúdium marxizmu-leninizmu interného ašpiranta nadväzuje na jeho vysokoškolské štúdium v tejto oblasti, rozvíja a vedie interného ašpiranta k tvorivému marxisticko-leninskému mysleniu, učí ho marxizmus-leninizmus ako metódu vedeckého poznania a praktickej činnosti tak, aby sa stal jeho základnou orientáciou v odbornej práci i v jeho spoločenskej angažovanosti. Štúdium marxizmu-leninizmu interného ašpiranta sa zameriava na všeobecné problémy marxisticko-leninskej teórie, ďalej na filozoficko-metodologické, ekonomické, ideologické a praktické politické otázky súvisiace s jeho odborom vedeckej výchovy.
(2)
Československá akadémia vied (ďalej len „ČSAV“) spolu so Slovenskou akadémiou vied (ďalej len „SAV“) a po dohode s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy, s Vysokou školou politickou Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, s Ústavom marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Československa a s Ústavom marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska určí jednotný vzorový tematický plán štúdia marxizmu-leninizmu vo vedeckej výchove.
(3)
Štúdium marxizmu-leninizmu interných ašpirantov riadia a v spolupráci s ich školiacimi pracoviskami organizujú pracoviská poverené orgánmi uvedenými v odseku 2. Pracoviská poverené riadením štúdia marxizmu-leninizmu zabezpečujú toto štúdium aj pre interných ašpirantov školiacich pracovísk, ktoré nespadajú do pôsobnosti orgánu alebo organizácie, pri ktorej je pracovisko poverené riadením štúdia marxizmu-leninizmu zriadené, a to po dohode so školiacimi pracoviskami týchto interných ašpirantov. V týchto prípadoch náklady spojené s týmto štúdiom uhrádza materské pracovisko alebo školiace pracovisko podľa § 28 zákona.
(4)
Školiace pracovisko prihlási interného ašpiranta ihneď po skončení prijímacieho konania na štúdium marxizmu-leninizmu na príslušnom pracovisku poverenom riadením tohto štúdia.
§13 Štúdium jazykov
(1)
Štúdium jazykov sa skladá zo štúdia ruského jazyka a zo štúdia ďalšieho svetového jazyka, ktorým je jeden z týchto jazykov: angličtina, francúzština, nemčina alebo španielčina.
(2)
Cieľom štúdia jazykov je dosiahnuť také ovládanie jazyka, aby interný ašpirant mohol hovoriť o otázkach príslušného odboru vedeckej výchovy s potrebným ovládaním odbornej terminológie, používať pri svojej práci cudzojazyčnú odbornú literatúru a sledovať odborné prednášky. Okrem toho si má interný ašpirant osvojiť bežnú formu písomných prejavov v príslušnom odbore vedeckej výchovy (dotaz, krátka správa, resumé a pod.).
(3)
Štúdium jazykov sa uskutočňuje samostatne alebo podľa odsekov 4 až 6.
(4)
Štúdium ruského jazyka a ďalšieho svetového jazyka zabezpečujú katedry jazykových vysokých škôl, vlastné organizačné jednotky ČSAV a SAV (ďalej len „katedry jazykov“) a Socialistická akadémia vo svojich špeciálnych kurzoch. Katedry jazykov zabezpečujú štúdium aj pre interných ašpirantov školiacich pracovísk, ktoré nespadajú do pôsobnosti orgánu alebo organizácie, pri ktorej je príslušná katedra jazykov zriadená, najmä pokiaľ v mieste školiaceho pracoviska neusporadúva príslušný jazykový kurz Socialistická akadémia, a to po dohode so školiacimi pracoviskami týchto interných ašpirantov. V týchto prípadoch náklady spojené s týmto štúdiom uhrádza materské pracovisko alebo školiace pracovisko podľa § 28 zákona. Skúšky z jazykov (§ 21) vykonáva interný ašpirant vždy pred komisiou určenou podľa § 25.
(5)
Metodický postup, rozsah lexikálnych a gramatických požiadaviek a učebné texty určí vedúci katedry jazykov alebo vedúci jazykového kurzu Socialistickej akadémie v rámci pokynov, ktoré vydáva ČSAV spolu s SAV po dohode s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy.
(6)
Školiace pracovisko prihlási interného ašpiranta ihneď po skončení prijímacieho konania na štúdium jazykov na príslušnej katedre jazykov alebo na príslušnom orgáne Socialistickej akadémie.
(7)
V priebehu vedeckej výchovy môže interný ašpirant požiadať príslušnú katedru jazykov o individuálne konzultácie zamerané predovšetkým na odbornú terminológiu a na frazeológiu príslušného odboru vedeckej výchovy.
§14 Výročné hodnotenie a ostatná kontrola priebehu internej ašpirantúry
(1)
Vedúci školiaceho pracoviska zodpovedá za vedeckú a pedagogickú úroveň vedeckej výchovy interných ašpirantov v celom jej rozsahu na školiacom pracovisku. Dbá na to, aby sa pre ňu vytvorili najlepšie podmienky a aby sa stala vecou celého školiaceho pracoviska, predovšetkým však oddelenia alebo katedry, kde vedecká výchova interného ašpiranta priamo prebieha. Zabezpečuje včasné prerokovanie študijných plánov a tém záverečných vedeckých prác (§ 28) a podľa potreby zvoláva metodické porady školiteľov. O výsledku vedeckej výchovy informuje ústavnú (vedeckú) radu, ktorá ho najmenej raz za rok prerokuje a zhodnotí. O výsledku hodnotenia podáva správu nadriadenému orgánu.
(2)
Školiace pracovisko hodnotí koncom každého roka internej ašpirantúry stav a úroveň vedeckej výchovy jednotlivých interných ašpirantov na základe písomných správ školiteľov; pritom rozhoduje o pokračovaní vo vedeckej výchove, o prípadnej úprave študijného plánu podľa predpokladaného pracovného zariadenia interného ašpiranta po skončení vedeckej výchovy a podľa potreby robí ďalšie opatrenia. Na hodnotení sa môžu zúčastniť aj zástupcovia materských pracovísk (§ 8 zákona).
(3)
Školiace pracovisko môže po dohode s interným ašpirantom, prípadne s jeho materským pracoviskom (§ 8 zákona) v priebehu vedeckej výchovy v odôvodnených prípadoch zmeniť formu vedeckej výchovy, ak sa tým vytvoria priaznivejšie podmienky pre vedeckú výchovu interného ašpiranta.
(4)
Pri zmene formy vedeckej výchovy a pri zmene školiaceho pracoviska sa započítavajú do časti vedeckej výchovy aj predchádzajúci čas od od začatia vedeckej výchovy a vykonané skúšky.
Práva a povinnosti interných ašpirantov
§15
(1)
Interný ašpirant je na školiacom pracovisku členom pracovného kolektívu oddelenia alebo katedry, na ktorej je počas vedeckej výchovy zaradený. Interný ašpirant sa pravidelne zúčastňuje na schôdzach, na ktorých sa prerokúvajú vedecké alebo pedagogické otázky týkajúce sa činnosti oddelenia alebo katedry. V rámci školiaceho pracoviska sa zúčastňuje na verejnej spoločenskej činnosti. Interný ašpirant je oprávnený používať laboratóriá, kabinety, knižnice, študijné publikácie a materiály školiaceho pracoviska v rovnakom rozsahu ako pracovníci tohto pracoviska.
(2)
Interný ašpirant je povinný svedomite plniť všetky úlohy vedeckej výchovy dané predovšetkým študijným plánom, v termínoch týmto plánom určených vykonávať predpísané skúšky, pracovať na záverečnej vedeckej práci a usilovať sa o úspešné skončenie internej ašpirantúry v určenom čase, prípadne ešte pred jeho uplynutím.
§16
(1)
Ak interný ašpirant bez závažných dôvodov neplní svoje povinnosti a študijný plán, vedúci školiaceho pracoviska ho napomenie.
(2)
Pri opätovnom zanedbaní povinností vedúci školiaceho pracoviska napomenie interného ašpiranta písomne a prípadne o tom upovedomí aj materské pracovisko (§ 8 zákona). Ak interný ašpirant neplní svoje povinnosti ani po písomnom napomenutí, vedúci školiaceho pracoviska postupuje podľa § 23 ods. 3 písm. a) zákona.
Oddiel IV
Skúšky v internej ašpirantúre a záverečná vedecká práca
§17
Predpísané skúšky v internej ašpirantúre možno vykonávať v ľubovoľnom poradí v lehotách určených študijným plánom.
Odborná skúška
§18
(1)
Odbornú skúšku vykoná interný ašpirant zo širšieho vedného základu príslušného odboru vedeckej výchovy, prípadne aj z jednotlivých častí iných odborov. Pri odbornej skúške sa overuje, či si interný ašpirant osvojil vedomosti potrebné na prácu na výskumných úlohách, či je schopný syntetizovať poznatky z príbuzných oblastí vedy a prakticky ich využiť a či má vedomosti zo všeobecnometodologických a svetonázorových otázok príslušného odboru vedeckej výchovy.
(2)
Odbornú skúšku vykonáva interný ašpirant na svojom školiacom pracovisku.
§19
(1)
Odborná skúška je písomná a ústna. Písomná skúška spočíva vo vypracovaní referátu na tému podľa možnosti blízku záverečnej vedeckej práce interného ašpiranta (§ 28). Súčasťou písomnej skúšky je aj krátky písomný výklad (tézy) predpokladaného obsahu záverečnej vedeckej práce. Tému referátu a jeho rozsah určí školiteľ podľa pokynov vedúceho školiaceho pracoviska. V odôvodnených prípadoch, najmä ak interný ašpirant môže okrem téz záverečnej vedeckej práce predložiť publikované pôvodné práce, sa nevyžaduje vypracovanie referátu. Tézy, prípadne referát odovzdá interný ašpirant predsedovi skúšobnej komisie (§ 23 ods. 1) mesiac pred určeným dátumom ústnej skúšky.
(2)
Ústna skúška je vedeckou rozpravou pred skúšobnou komisiou. Ústna skúška sa koná vcelku, aby sa mohli komplexne ohodnotiť odborné teoretické vedomosti interného ašpiranta z hľadiska syntetického prístupu a vzťahu jednotlivých disciplín príslušného odboru vedeckej výchovy. Ústna skúška trvá najdlhšie dve hodiny.
(3)
Pri ústnej skúške dostáva interný ašpirant otázky z jednotlivých predmetov určených na odbornú skúšku so zameraním na problematiku záverečnej vedeckej práce a z metodologickej a svetonázorovej problematiky daného odboru vedeckej výchovy.
(4)
Zoznam predmetov, z ktorých sa vyberá tematika na ústnu odbornú skúšku, vydáva ČSAV v súčinnosti s SAV, s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy, a s ústrednými orgánmi štátnej správy, ktoré riadia udeľovanie vedeckých hodností. Obsah a zameranie odbornej skúšky v rámci jednotlivých predmetov a všeobecnej metodologickej a svetonázorovej problematiky daného odboru vedeckej výchovy určí v konkrétnych prípadoch školiace pracovisko.
§20 Skúška z marxizmu-leninizmu
(1)
Skúškou z marxizmu-leninizmu má interný ašpirant preukázať, že ovláda základy marxizmu-leninizmu v jednote všetkých jeho súčastí, ďalej že si osvojil poznatky a metódy marxistickej teórie, najmä pre vedeckú prácu v príslušnom odbore vedeckej výchovy.
(2)
Interný ašpirant, v odbore vedeckej výchovy ktorého je niektorá zo základných súčastí marxizmu-leninizmu predmetom odbornej skúšky, vykonáva skúšku z marxizmu-leninizmu len z tých súčastí (odborov) marxizmu-leninizmu, ktoré nie sú bezprostredne predmetom jeho odbornej skúšky.
(3)
Skúška je ústna a spravidla aj písomná. Ústna skúška trvá najdlhšie hodinu.
(4)
Skúšku z marxizmu-leninizmu vykonáva interný ašpirant na pracovisku, ktoré bolo poverené riadiť toto jeho štúdium. Toto pracovisko rozhodne, či interný ašpirant má vykonať aj písomnú skúšku, a po dohode s jeho školiteľom určí zadanie, zameranie a rozsah písomnej práce na skúšku z marxizmu-leninizmu. Písomnú prácu odovzdá interný ašpirant predsedovi skúšobnej komisie (§ 24 ods. 1) mesiac pred určeným dátumom ústnej skúšky.
Skúšky z jazykov
§21
(1)
Skúškou z ruského jazyka a ďalšieho svetového jazyka má interný ašpirant preukázať, že ovláda tieto jazyky v rozsahu požiadaviek uvedených v § 13 ods. 2.
(2)
Skúšku z príslušného jazyka vykonáva interný ašpirant na príslušnej katedre jazykov.
(3)
Skúšky z jazykov sú ústna a každá z nich trvá najdlhšie tridsať minút.
(4)
Školiace pracovisko môže na návrh prijímacej komisie podľa § 6 ods. 2 uznať vykonanú prijímaciu skúšku z príslušného jazyka za vykonanú skúšku predpísanú na overenie výsledkov štúdia jazykov v priebehu internej ašpirantúry.
(5)
Internému ašpirantovi, ktorý na základe predložených dokladov preukáže, že vykonal z príslušného jazyka štátnu skúšku, alebo preukáže, že tento jazyk je jeho materinským jazykom, alebo že absolvoval strednú alebo vysokú školu, na ktorej bol tento jazyk vyučovacím jazykom, môže školiace pracovisko uznať túto skutočnosť ako skúšku z príslušného jazyka. U interného ašpiranta, ktorého odborom vedeckej výchovy je príslušný jazyk, sa úspešné vykonanie odbornej skúšky považuje aj za skúšku z príslušného jazyka.
§22
Pokiaľ interný ašpirant vykonal niektorú z predpísaných skúšok (§ 19 zákona) už pred prijatím na internú ašpirantúru, považuje sa táto skúška za platnú aj v zmysle tejto vyhlášky, pokiaľ neuplynul čas jej platnosti v zmysle predpisov o konaní pri udeľovaní vedeckých hodností.
Skúšobná komisia
§23
(1)
Skúšobná komisia pre odborné skúšky je najmenej trojčlenná. Predsedom skúšobnej komisie je vedúci školiaceho pracoviska alebo iný ním určený pracovník.
(2)
Členov skúšobnej komisie vymenúva vedúci školiaceho pracoviska po prerokovaní s príslušným predsedom komisie pre obhajobu z odborníkov v príslušnom alebo príbuznom odbore vedeckej výchovy s vedeckou hodnosťou alebo vedeckopedagogickým titulom, výnimočne aj z iných pracovníkov obdobnej úrovne. Pritom aspoň jeden člen komisie musí byť doktorom vied, vysokoškolským profesorom alebo vedeckým pracovníkom s priznaným vedeckým kvalifikačným stupňom I. Jedným z členom skúšobnej komisie je školiteľ. Členom skúšobnej komisie môže byť aj zástupca pracoviska povereného riadením štúdia marxizmu-leninizmu interného ašpiranta.
§24
(1)
Skúšobná komisia pre skúšky z marxizmu-leninizmu je najmenej trojčlenná. Predsedom skúšobnej komisie je vedúci príslušného pracoviska povereného riadením štúdia marxizmu-leninizmu alebo iný ním určený pracovník.
(2)
Členov skúšobnej komisie vymenúva vedúci príslušného pracoviska povereného riadením štúdia marxizmu-leninizmu, a to tak, aby v komisii boli zastúpení významní odborníci na všetky súčasti (odbory) marxizmu-leninizmu. Členom skúšobnej komisie pre skúšku z marxizmu-leninizmu je aj školiteľ interného ašpiranta. Pokiaľ sa školiteľ z vážnych dôvodov nemôže na skúške zúčastniť, zabezpečí účasť iného vedeckého alebo vedeckopedagogického pracovníka.
§25
Skúšobná komisia pre skúšku z ruského jazyka alebo ďalšieho svetového jazyka je najmenej trojčlenná. Predsedom skúšobnej komisie je vedúci príslušnej katedry jazykov alebo iný ním určený pracovník. Členmi skúšobných komisií sú pracovník tejto katedry určený jej vedúcim a školiteľ interného ašpiranta alebo iný ním určený pracovník. Vedúci príslušnej katedry jazykov môže vymenovať ďalšieho člena skúšobnej komisie z pracovníkov katedry.
§26 Rokovanie skúšobných komisíí
(1)
Na platnosť skúšok predpísaných v internej ašpirantúre a rozhodovanie o výsledku týchto skúšok sa vyžaduje prítomnosť najmenej troch členov príslušnej skúšobnej komisie.
(2)
Skúšobná komisia rokuje o výsledku skúšky v neverejnom zasadaní a uznáša sa väčšinou hlasov prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.
(3)
Prospech dosiahnutý pri skúške sa vyjadrí dvoma stupňami: prospel, neprospel.
(4)
O skúške a jej výsledku sa spíše zápisnica na predpísanom tlačive, ktorú podpíše predseda a všetci prítomní členovia skúšobnej komisie.
(5)
O výsledku skúšky vydá skúšobná komisia internému ašpirantovi potvrdenie.
§27 Neúčasť na skúškach a opakovanie skúšok
(1)
Ak sa interný ašpirant nemôže dostaviť v určenom termíne na skúšku, je povinný vopred sa ospravedlniť predsedovi skúšobnej komisie, ktorý v prípade, že uzná odôvodnenosť ospravedlnenia, určí náhradný termín. Ak sa interný ašpirant nedostaví na skúšku bez vážneho dôvodu, má to rovnaké dôsledky, ako keby na skúške neprospel. Rovnaké dôsledky má aj odstúpenie od skúšky.
(2)
Odbornú skúšku a skúšku z marxizmu-leninizmu môže interný ašpirant opakovať iba raz, a to najskôr po troch mesiacoch odo dňa neúspešne vykonanej skúšky.
§28 Záverečná vedecká práca
(1)
Interná ašpirantúra sa ihneď od začiatku zameriava na riešenie konkrétnej výskumnej témy. Téma má byť spoločensky závažná, vhodná z výchovného hľadiska, spätá so širšou kolektívnou prácou na plánovanej výskumnej úlohe a zameraná na budúcu vedeckú činnosť interného ašpiranta. Téma nesmie byť spracovaná iba na účel internej ašpirantúry.
(2)
Tému schvaľuje vedúci školiaceho pracoviska najneskoršie do konca prvého roka internej ašpirantúry. Podľa okolností sa téma môže určiť rámcove a v priebehu riešenia upraviť.
(3)
Priebeh práce i jej skončenie sa na školiacom pracovisku postupne hodnotí v pracovnom kolektíve.
(4)
Výsledky riešenia danej témy spracúva interný ašpirant vo forme záverečnej vedeckej práce, ktorú predloží svojmu školiteľovi.
(5)
Záverečnú vedeckú prácu predloží školiteľ so svojim posudkom vedúcemu školiaceho pracoviska.
Oddiel V
Prerušenie a skončenie internej ašpirantúry
§29 Prerušenie internej ašpirantúry
(1)
Dôvodom prerušenia internej ašpirantúry je najmä nástup vojenskej základnej služby, materská dovolenka a zdravotné dôvody interného ašpiranta.
(2)
Čas prerušenia internej ašpirantúry zásadne nemá presahovať 18 mesiacov. V osobitne zdôvodnených prípadoch, ako napr. pri opakovanej materskej dovolenke, môže školiace pracovisko prerušiť ašpirantúru výnimočne aj na dlhší čas.
§30 Skončenie internej ašpirantúry
(1)
Ak sa interná ašpirantúra končí vypracovaním záverečnej vedeckej práce, je dňom skončenia internej ašpirantúry posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po dni, keď vedúci školiaceho pracoviska na návrh školiteľa oznámi internému ašpirantovi svoj súhlas s podaním žiadosti o začatie konania o udelení vedeckej hodnosti.
(2)
Pokiaľ má dôjsť k zrušeniu internej ašpirantúry podľa § 23 ods. 3 písm. a) a b) zákona, dá školiace pracovisko internému ašpirantovi vopred príležitosť, aby sa mohol vyjadriť k návrhu rozhodnutia a uplatniť svoje pripomienky.
(3)
Ak je interný ašpirant vychovávaný pre potrebu materského pracoviska (§ 8 zákona), oznámi školiace pracovisko skočenie alebo zrušenie internej ašpirantúry aj tomuto pracovisku.
DRUHÁ ČASŤ | ÚČELOVÁ VEDECKÁ AŠPIRANTÚRA
§31
(1)
Pre prijímacie konanie uchádzačov o účelovú ašpirantúru platia obdobne ustanovenia § 1 až 7 s tým, že do účelovej ašpirantúry môžu byť prijatí uchádzači so skončeným vysokoškolským vzdelaním, spravidla mladší ako tridsaťpäť rokov, s najmenej trojročnou praxou vo zvolenom odbore vedeckej výchovy, a to len na návrh svojich materských pracovísk.
(2)
Pre vedenie účelových vedeckých ašpirantov, ich štúdium, skúšky, vypracovanie záverečnej práce, prerušenie a skončenie účelovej vedeckej ašpirantúry platia obdobne ustanovenia § 8 až 30 s týmito odchýlkami:
a)
účelový vedecký ašpirant spracúva na školiacom pracovisku výskumnú tému, za výber ktorej zodpovedá materské pracovisko. Téma sa volí tak, aby bola súčasťou plánu rozvoja vedy a techniky materského pracoviska alebo naň nadväzovala a aby vyhovovala perspektívnym úlohám materského pracoviska. Téma sa musí vopred dohodnúť so školiacim pracoviskom a možno ju pri splnení predpísaných náležitostí zaradiť aj do úloh plánu rozvoja vedy a techniky školiaceho pracoviska;
b)
skončenie účelovej vedeckej ašpirantúry v priebehu jej trvania podľa § 23 ods. 2 a 3 zákona prerokuje školiace pracovisko vopred s materským pracoviskom.
TRETIA ČASŤ | EXTERNÁ VEDECKÁ AŠPIRANTÚRA
§32
(1)
Pre prijímacie konanie uchádzačov o externú vedeckú ašpirantúru platia obdobne ustanovenia § 1 až 7 s týmito odchýlkami:
a)
pre uchádzačov o externú vedeckú ašpirantúru sa neurčuje horná veková hranica;
b)
školiace pracovisko môže pre prijatie do externej vedeckej ašpirantúry alebo v jej priebehu požadovať, aby pracovník absolvoval v priebehu externej vedeckej ašpirantúry aj študijný pobyt (§ 37) na školiacom pracovisku.
(2)
Pre vedenie externých vedeckých ašpirantov, ich štúdium, skúšky, vypracovanie záverečnej vedeckej práce, prerušenie a skončenie externej vedeckej ašpirantúry platia obdobne ustanovenia § 8 až 30 okrem druhej a tretej vety § 15 ods. 1.
(3)
Materské pracovisko je povinné vytvoriť externým vedeckým ašpirantom podmienky úspešného plnenia všetkých úloh v tejto forme vedeckej výchovy, najmä im umožniť študijný pobyt na školiacom pracovisku.
ŠTVRTÁ ČASŤ | VEDECKÁ AŠPIRANTÚRA PRACOVNÍKOV ŠKOLIACICH PRACOVÍSK
§33
(1)
Pre prijímacie konanie uchádzačov o vedeckú ašpirantúru pracovníkov školiacich pracovísk platia obdobne ustanovenia § 1 až 7 s týmito odchýlkami:
a)
pre uchádzačov sa neurčuje horná veková hranica;
b)
prijatie sa neuskutočňuje na základe verejného vyhlásenia;
c)
pre prijímacie konanie neplatí ustanovenie § 5 ods. 4.
(2)
Pre vedenie pracovníkov prijatých do vedeckej ašpirantúry pracovníkov školiacich pracovísk, ich štúdium, skúšky, vypracovanie záverečnej vedeckej práce, prerušenie a skočenie tejto formy vedeckej výchovy platia obdobne ustanovenia § 8 až 30.
(3)
Školiace pracovisko je povinné vytvoriť pracovníkom prijatým do vedeckej ašpirantúry pracovníkov školiacich pracovísk podmienky pre úspešné plnenie všetkých úloh v tejto forme vedeckej výchovy.
PIATA ČASŤ | ŠTUDIJNÉ POBYTY
Oddiel I
Študijné pobyty v rámci prípravy na vedeckú výchovu
§34
Účelom štvrťročných až trojročných študijných pobytov v rámci prípravy na vedeckú výchovu (ďalej len „študijný pobyt“) je umožniť ich účastníkom podrobnejšie sa oboznámiť s vedeckou prácou v danom odbore na príslušnom školiacom pracovisku a umožniť školiacim pracoviskám lepšie posúdiť predpoklady uchádzačov o vedeckú výchovu.
§35 Prijímacie konanie
(1)
Školiace pracovisko vyhlasuje začatie prijímacieho konania na štúdijné pobyty verejne. Pritom uvedie najmä:
a)
odbory, do ktorých sa uchádzači prijímajú, prípadne tematiku výskumnej práce;
b)
dĺžku študijného pobytu;
c)
podmienky určené pre prijatie;
d)
doklady, ktoré musia uchádzači predložiť;
e)
miesto, kde sa majú uchádzači prihlásiť;
f)
lehotu na podanie prihlášky.
(2)
Uchádzač o prijatie na študijný pobyt podáva prihlášku na školiacom pracovisku. K prihláške pripojí tieto doklady:
a)
životopis s dokladmi o vzdelaní, prípadne o doterajšej odbornej praxi;
b)
vyjadrenie organizácie, v ktorej je uchádzač v pracovnom pomere, o prihláške na študijný pobyt a písomné vyhlásenie tejto organizácie, že súhlasí s prijatím uchádzača na študijný pobyt; vyjadrenie organizácie obsahuje aj hodnotenie uchádzača, s ktorým bol oboznámený; u absolventov vysokých škôl bez praxe vyjadrenie fakulty,2) pokiaľ tieto doklady nepripoja hneď k prihláške, školiace pracovisko si ich vyžiada od príslušnej organizácie alebo fakulty;
c)
súpis publikovaných i nepublikovaných prác, prípadne odborné posudky o týchto prácach.
(3)
Ak prihláška má formálne nedostatky alebo ak nie sú niektoré údaje podľa odseku 2 písm. a) a c) riadne doložené, vyzve školiace pracovisko uchádzača, aby tieto nedostatky odstránil a určí primeranú lehotu na ich odstránenie. Ak sa nedostatky v určenej lehote neodstránia, na prihlášku sa neprihliada. Ak uchádzač nevyhovuje podmienkam určeným pre prijatie na študijný pobyt podľa § 32 ods. 1 zákona, prihláška sa zamieta.
(4)
Uchádzača, ktorý spĺňa podmienky určené pre prijatie na študijný pobyt, pozve školiace pracovisko na prijímací pohovor najmenej štrnásť dní pred jeho konaním. Uchádzač vykonáva prijímací pohovor pred trojčlennou komisiou odborníkov, ktorú vymenuje vedúci školiaceho pracoviska.
(5)
O výsledku prijímacieho pohovoru sa spíše zápisnica.
(6)
Podľa výsledku prijímacieho pohovoru určí prijímacia komisia poradie uchádzačov.
(7)
O prijatí uchádzača na študijný pobyt rozhodne školiace pracovisko na základe výsledkov prijímacieho konania včítane prijímacieho pohovoru a v rozsahu plánovaných miest na prijatie uchádzačov na študijné pobyty. Rozhodnutie školiaceho pracoviska je konečné.
(8)
Školiace pracovisko oznámi rozhodnutie o výsledku prijímacieho konania uchádzačovi, prípadne aj organizácii, v ktorej je uchádzač v pracovnom pomere, písomne do štrnástich dní po prijímacom pohovore. Rozhodnutie o neprijatí obsahuje odôvodnenie.
(9)
Nástupný termín na študijný pobyt určí školiace pracovisko podľa svojich prevádzkových podmienok.
§36 Vedenie účastníka študijného pobytu
(1)
Školiace pracovisko zodpovedá za priebeh študijného pobytu. Dbá na to, aby sa účastník študijného pobytu podrobnejšie oboznámil s vedeckou prácou v danom odbore. Školiace pracovisko vedie študijný pobyt tak, aby mohlo posúdiť predpoklady účastníka študijného pobytu pre vedeckú výchovu.
(2)
Konkrétny obsah študijného pobytu určí školiace pracovisko v študijnom pláne účastníka, ktorého návrh zostaví s účastníkom pracovník poverený vedúcim školiaceho pracoviska. Študijný plán schvaľuje vedúci školiaceho pracoviska do štrnástich dní od prijatia účastníka na študijný pobyt. Študijný plán obsahuje zásadnú líniu študijného pobytu; musí sa upraviť tak, aby bolo možné priebežne kontrolovať plnenie úloh v určených lehotách a aby pripúšťal postupné spresňovanie a úpravy podľa postupu študijného pobytu.
(3)
Priebeh študijného pobytu sa na školiacom pracovisku pravidelne hodnotí, pri dlhších študijných pobytoch najmenej raz za rok.
(4)
Pokiaľ účastník študijného pobytu preukáže schopnosti pre vedeckú výchovu, treba mu umožniť prijatie na vedeckú výchovu predpísaným spôsobom, a to po vzájomnej dohode aj pred uplynutím času študijného pobytu.
(5)
Vedúci školiaceho pracoviska vydá účastníkovi potvrdenie o skončení študijného pobytu, v ktorom uvedie všetky podstatné skutočnosti o jeho priebehu a o výsledkoch, ktoré účastník dosiahol.
Oddiel II
Študijné pobyty externých vedeckých ašpirantov a pracovníkov mimo organizovanej vedeckej výchovy
§37
(1)
Účelom štvrťročných až trojročných študijných pobytov externých vedeckých ašpirantov a pracovníkov pripravujúcich sa na získanie vedeckej hodnosti mimo organizovanej vedeckej výchovy (ďalej len „študijný pobyt pracovníka“), je zvýšiť účinnosť prípravy týchto pracovníkov, najmä im umožniť plnenie náročných úloh, ktoré by pracovník veľmi ťažko absolvoval v tejto príprave pri plnení všetkých pracovných povinností, prípadne im umožniť špeciálny výcvik vo vedeckej práci na školiacom pracovisku alebo prax v niektorej organizácii vo výrobe a prevádzke.
(2)
Na absolvovanie študijného pobytu pracovníka ho navrhuje organizácia, v ktorej je v pracovnom pomere, prípadne školiace pracovisko. Na študijný pobyt pracovníka v inej organizácii, než je školiace pracovisko, môže byť pracovník navrhnutý len po dohode s touto organizáciou.
(3)
Študijný pobyt pracovníka sa uskutočňuje ako súčasť jeho vedeckej výchovy alebo ako súčasť samostatnej prípravy na získanie vedeckej hodnosti. Externá vedecká ašpirantúra sa počas študijného pobytu pracovníka neprerušuje.
(4)
O výsledku študijného pobytu pracovníka podá organizácia, v ktorej sa študijný pobyt konal, správu organizácii, v ktorej je pracovník v pracovnom pomere, prípadne aj školiacemu pracovisku, pokiaľ sa študijný pobyt pracovníka konal mimo neho.
ŠIESTA ČASŤ | EVIDENCIA O VEDECKEJ VÝCHOVE
§38
(1)
Školiace pracoviská vedú na predpísaných formulároch evidenciu o vedeckej výchove všetkých účastníkov jednotlivých foriem vedeckej výchovy a študijných pobytov, ukladajú všetky doklady týkajúce sa vedeckej výchovy a študijných pobytov.
(2)
Materské pracoviská vedú záznam o priebehu vedeckej výchovy a študijných pobytov svojich pracovníkov. Vedú aj menné zoznamy pracovníkov, ktorých hodlajú postupne vyslať na vedeckú výchovu podľa svojich perspektívnych plánov výchovy, zvyšovania kvalifikácie a rozmiestňovania kádrov.
(3)
Ústredné orgány sledujú stav vedeckej výchovy a študijných pobytov na svojich podriadených školiacich a materských pracoviskách a využitie školiteľov vo svojej pôsobnosti. Podľa potreby si môžu vyžadovať od podriadených školiacich a materských pracovísk nevyhnutné údaje pre svoju evidenciu o prijatí, vysielaní a priebehu vedeckej výchovy a študijných pobytov.
SIEDMA ČASŤ | URČENIE ODBOROV VEDECKEJ VÝCHOVY A NÁVRHY NA URČENIE ŠKOLIACICH PRACOVÍSK
§39 Určenie odborov vedeckej výchovy
(1)
Odbory vedeckej výchovy sú uvedené v prílohe vyhlášky.
(2)
Návrhy na určenie odborov vedeckej výchovy alebo ich zmeny predkladajú organizácie prostredníctvom príslušných ústredných orgánov ČSAV.
(3)
V návrhoch podľa odseku 2 sa uvedie názov navrhovaného odboru, jeho obsah, ako aj vymedzenie v porovnaní s určenými príbuznými odbormi a odôvodnenie, prečo navrhovaný odbor nemožno zahrnúť ako špecializáciu do niektorého z určených odborov. ďalej sa uvedie, ako sa dosiaľ rieši vedecká výchova v navrhovanom odbore, do ktorej skupiny vied by sa mal zaradiť, návrh predmetov odbornej skúšky, názvy organizácií, ktoré významnou časťou svojho zamerania pracujú v navrhovanom odbore, a počet vedeckých pracovníkov týchto organizácií, ktorí pracujú v navrhovanom odbore. V návrhu sa takisto uvedie, ktorá organizácia by prichádzala do úvahy ako školiace pracovisko, ktorí vedeckí pracovníci by mohli pôsobiť ako školitelia, a predpokladaný rozvrh vedeckej výchovy v budúcich rokoch.
§40 Návrhy na určenie školiacich pracovísk
(1)
Návrhy na určenie, prípadne zrušenie školiacich pracovísk pre jednotné odbory vedeckej výchovy predkladajú ČSAV alebo SAV ústredné orgány, do pôsobnosti ktorých patrí organizácia navrhovaná za školiace pracovisko (§ 5 ods. 1 zákona).
(2)
Návrhy na určenie školiacich pracovísk pre jednotlivé odbory vedeckej výchovy na vysokých školách predkladajú príslušným orgánom, ktoré riadia vysoké školy, rektori vysokých škôl.
(3)
Ústredným orgánom štátnej správy, ktoré riadia vysoké školy, predkladajú návrhy na určenie školiacich pracovísk vedúci organizácií, ktoré sú v pôsobnosti týchto orgánov, ale nie sú vysokými školami (§ 5 ods. 2 druhá veta zákona).
(4)
V návrhoch na určenie školiacich pracovísk sa uvedie názov a sídlo navrhovanej organizácie, odbor, v ktorom by mala zabezpečovať vedeckú výchovu, úlohy, ktoré organizácia rieši a z ktorých by sa mohli vyberať témy záverečných vedeckých prác, dôvod, prečo pri vedeckej výchove nemožno využívať už určené školiace pracoviská a prečo sa navrhuje zriadiť nové školiace pracovisko, prípadné špeciálne vybavenie (možnosti) organizácie, ktoré by bolo možné využiť pre vedeckú výchovu, počet pracovníkov, ktorí v organizácii v danom odbore pracujú, z toho počet vysokoškolákov a z nich počet vedeckých pracovníkov, najmä s vyššou tvorivou spôsobilosťou (§ 38 ods. 2 zákona). V návrhu sa takisto uvedie približný očakávaný rozsah vedeckej výchovy v danom odbore pre vlastnú potrebu organizácie, prípadne iných organizácií v budúcich rokoch.
ÔSMA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§41
Do vydania zoznamu predmetov, ktorých sa vyberá tematika pre ústnu odbornú skúšku (§ 19 ods. 4), sa používa Zoznam predmetov odborných kandidátskych skúšok, vydaný ČSAV podľa doterajšej právnej úpravy.
§42
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1977.
Predseda:
Akademik Kožešník v. r.
Akademik Kožešník v. r.
Príloha vyhlášky Československej akadémie vied č. 53/1977 Zb.
ODBORY VEDECKEJ VÝCHOVY1)
Fyzikálno-matematické vedy
11-01-9 Matematická logika
11-02-9 Algebra a teória čísel
11-03-9 Geometria a topológia
11-04-9 Matematická analýza
11-05-9 Približné a numerické metódy
11-06-9 Pravdepodobnosť a matematická štatistika
11-07-9 Matematická informatika a teoretická kybernetika
11-21-9 Všeobecná fyzika a matematická fyzika
11-22-9 Fyzika kondenzovaných látok a akustika
11-23-9 Kvantová elektronika a optika
11-24-9 Jadrová a subjadrová fyzika
11-25-9 Fyzika plazmy
11-40-9 Astronómia
11-41-9 Astrofyzika
11-45-9 Geofyzika
11-50-9 Geodézia (aj technické vedy)
11-55-9 Meteorológia a klimatológia
Geologické vedy
12-01-9 Geológia
12-02-9 Hydrogeológia
12-03-9 Inžinierska geológia
12-04-9 Ložisková geológia a užitá geofyzika (aj technické vedy)
12-05-9 Geochémia
12-10-9 Mineralógia a petrografia
12-20-9 Paleontológia
Geografické vedy
13-01-9 Fyzická geografia
13-02-9 Ekonomická geografia
13-03-9 Regionálna geografia
13-04-9 Kartografia (aj technické vedy)
Chemické vedy
14-01-9 Anorganická chémia
14-02-9 Organická chémia
14-03-9 Analytická chémia
14-04-9 Fyzikálna chémia
14-05-9 Makromolekulárna chémia
14-06-9 Chemická fyzika (aj fyzikálno-matematické vedy)
14-07-9 Jadrová chémia
14-08-9 Teória chemickej techniky
14-10-9 Biochémia (aj biologické vedy, lekárske vedy, veterinárne vedy)
Biologické vedy
15-01-9 Všeobecná biológia (aj lekárske vedy)
15-02-9 Molekulárna biológia
15-03-9 Genetika (aj lekárske vedy)
15-04-9 Fyziológia živočíchov
15-05-9 Fyziológia rastlín
15-06-9 Zoológia
15-07-9 Botanika
15-08-9 Hydrobiológia
15-09-9 Entomológia
15-10-9 Mikrobiológia
15-11-9 Virológia
15-12-9 Parazitológia
15-13-9 Mykológia
15-14-9 Onkológia (aj lekárske vedy)
15-15-9 Biofyzika (aj fyzikálno-matematické vedy, lekárske vedy)
15-16-9 Imunológia (aj lekárske vedy, veterinárne vedy)
15-20-9 Antropológia
15-21-9 Ekológia
Technické vedy
Baníctvo
21-01-9 Dobývanie ložísk
21-02-9 Banské meračstvo
21-03-9 Úpravníctvo
Hutníctvo
22-01-9 Hutníctvo kovov
22-02-9 Chemická metalurgia
22-04-9 Fyzikálna metalurgia a medzné stavy materiálov
Strojárstvo
23-01-9 Časti strojov a mechanizmov
23-02-9 Stavba dopravných strojov a zariadení
23-03-9 Stavba výrobných strojov a zariadení
23-04-9 Stavba energetických strojov a zariadení
23-05-9 Stavba jadrových zariadení
23-06-9 Presná mechanika
23-07-9 Strojárska technológia
23-08-9 Technika prostredia
23-09-9 Textilná technika
Elektrotechnika
26-01-9 Elektrotechnológia
26-02-9 Elektrické stroje a prístroje
26-04-9 Elektrická trakcia a elektrické pohony
26-06-9 Teoretická elektrotechnika
26-07-9 Rádioelektronika
26-08-9 Oznamovacia technika po vedeniach
26-09-9 Elektroakustika
26-10-9 Elektronika a vákuová technika
26-11-9 Mikroelektronika
26-12-9 Výkonové polovodičové systémy
26-15-9 Technická kybernetika
26-16-9 Meracia technika
26-17-9 Výpočtová technika
Chemická technológia
27-06-9 Technológia silikátov
28-01-9 Anorganická technológia
28-02-9 Organická technológia
28-03-9 Technológia makromolekulárnych látok
28-04-9 Technológia palív (nejadrových)
28-05-9 Technológia vody
29-01-9 Chémia a technológia požívatín
29-02-9 Kvasná chémia a technológia
Stavebníctvo
33-01-9 Technológia dreva
35-01-9 Architektúra
35-02-9 Urbanizmus
36-01-9 Teória a konštrukcia pozemných stavieb
36-02-9 Teória a konštrukcia inžinierskych stavieb
36-03-9 Technológia stavieb
36-04-9 Hydrotechnika
36-05-9 Zdravotníckotechnické stavby
Ostatné technické obory
37-01-9 Dopravná technika a technológia
39-01-9 Mechanika pevných a poddajných telies a prostredí
39-02-9 Termomechanika a mechanika tekutín
39-03-9 Bionika (aj biologické vedy, lekárske vedy, poľnohospodársko-lesnícke vedy)
39-13-9 Náuka o nekovových materiáloch a stavebných látkach
39-21-9 Energetika
39-25-9 Hydrológia a vodné hospodárstvo
39-38-9 Technológia jadrových palív
Poľnohospodársko-lesnícke vedy
41-01-9 Všeobecná rastlinná produkcia
41-02-9 Špeciálna rastlinná produkcia
41-03-9 Poľnohospodárska a lesnícka fytopatológia a ochrana rastlín
41-04-9 Všeobecná zootechnika
41-05-9 Špeciálna zootechnika
41-06-9 Náuka o lesnom prostredí
41-07-9 Pestovanie lesa
41-10-9 Meliorácie (aj technické vedy)
41-15-9 Technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby
Veterinárne vedy
43-01-9 Veterinárna morfológia a fyziológia
43-02-9 Vnútorné choroby hospodárskych zvierat
43-03-9 Veterinárna farmakológia
43-04-9 Veterinárna chirurgia
43-05-9 Veterinárne pôrodníctvo a gynekológia
43-06-9 Epizootológia a zoohygiena
43-07-9 Invázne choroby
43-08-9 Veterinárna hygiena
Lekárske vedy
51-01-9 Normálna anatómia, histológia a embriológia
51-02-9 Normálna a patologická fyziológia
51-03-9 Patologická anatómia a súdne lekárstvo
51-04-9 Farmakológia (aj farmaceutické vedy)
51-05-9 Vnútorné choroby
51-06-9 Epidemiológia
51-07-9 Hygiena
51-08-9 Chirurgia
51-09-9 Röntgenológia a rádiológia
51-10-9 Gynekológia a pôrodníctvo
51-11-9 Pediatria
51-12-9 Neurológia
51-13-9 Psychiatria
51-14-9 Dermatovenerológia
51-15-9 Otorhinolaryngológia
51-16-9 Očné lekárstvo
51-17-9 Stomatológia
51-18-9 Náuka o zdravotníctve
51-19-9 Výživa
51-20-9 Telovýchovné lekárstvo
51-21-9 Nukleárna medicína
Farmaceutické vedy
52-01-9 Farmaceutická chémia
52-02-9 Farmakognózia
52-03-9 Galenická farmácia
Filozofické vedy
61-02-9 Dejiny filozofie
61-03-9 Logika
61-04-9 Dialektický a historický materializmus
61-05-9 Teória vedeckého komunizmu
61-11-9 Marxisticko-leninská etika
61-21-9 Marxisticko-leninská sociológia
Ekonomické vedy
62-01-9 Politická ekonómia
62-02-9 Teória riadenia a plánovania
62-03-9 Odvetvové a prierezové ekonomiky
62-04-9 Svetová ekonomika
62-05-9 Dejiny ekonomických teórií
62-06-9 Dejiny národného hospodárstva
Právne vedy
68-01-9 Dejiny štátu a práva
68-02-9 Teória štátu a práva
68-03-9 Ústavné právo
68-04-9 Správne právo a roľníckodružstevné právo
68-05-9 Hospodárske právo a finančné právo
68-06-9 Pracovné právo
68-07-9 Občianske právo hmotné a občianske právo procesné
68-08-9 Trestné právo
68-09-9 Medzinárodné právo
Historické vedy
71-01-9 Všeobecné dejiny
71-02-9 Československé dejiny
71-03-9 Archeológia
71-04-9 Pomocné historické vedy
71-05-9 Národopis
71-06-9 Dejiny vied a techniky
Filologické vedy
73-01-9 Všeobecná jazykoveda
73-02-9 Porovnávacia indoeurópska jazykoveda
73-03-9 Český jazyk
73-04-9 Slovenský jazyk
73-05-9 Jazykoveda konkrétnych jazykových skupín
Pedagogické vedy
75-01-9 Pedagogika
75-02-9 Teória vyučovania predmetov všeobecnovzdelávacej a odbornej povahy
Psychologické vedy
77-01-9 Psychológia
77-02-9 Pedagogická psychológia
Vedy o umení
81-01-9 Marxisticko-leninská estetika
81-02-9 Teória literatúry a dejiny konkrétnych národných literatúr
81-03-9 Teória a dejiny hudby
81-04-9 Teória a dejiny výtvarných umení
81-05-9 Teória a dejiny divadla, filmu, rozhlasu a televízie
1)
Vedúcim školiaceho pracoviska je riaditeľ (vedúci) organizácie (ústavu a pod.). Na vysokých školách je ním dekan fakulty, ak sa vysoká škola nedelí na fakulty, rektor; na vedeckovýskumných pracoviskách vysokých škôl priamo podriadených rektorovi riaditeľ (vedúci) tohto vedeckovýskumného pracoviska.
1)
Odbory vedeckej výchovy sú identické s vednými odbormi pre udeľovanie vedeckých hodností (zákon č. 53/1964 Zb.).
V niektorých (zmiešaných) vedných odboroch možno udeliť vedeckú hodnosť aj v iných skupinách vied podľa oprávnenia udeleného príslušným orgánom Českou komisiou pre vedecké hodnosti alebo Slovenskou komisiou pre vedecké hodnosti. Tieto iné skupiny vied sú za názvom odboru uvedené v zátvorke.
V niektorých (zmiešaných) vedných odboroch možno udeliť vedeckú hodnosť aj v iných skupinách vied podľa oprávnenia udeleného príslušným orgánom Českou komisiou pre vedecké hodnosti alebo Slovenskou komisiou pre vedecké hodnosti. Tieto iné skupiny vied sú za názvom odboru uvedené v zátvorke.
2)
Absolvent vysokej školy bez praxe môže byť prijatý na študijný pobyt ihneď po absolvovaní vysokej školy, ak sa už v priebehu štúdia pripravoval na vedeckú činnosť alebo ak mu príslušná fakulta osvedčí, že už v priebehu štúdia prejavil schopnosť vedecky pracovať (§ 5 ods. 5 vládneho nariadenia č. 38/1967 Zb.).
