Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií 1977

Znenie účinné: od 01.07.1977
Časové verzie:
13/1977 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1977
13
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Českej socialistickej republiky
z 31. januára 1977
o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií
Ministerstvo zdravotníctva Českej socialistickej republiky ustanovuje § 70 ods. 1 vo vzťahu k § 71 ods. 2 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu:

PRVÁ ČASŤ | Základné ustanovenia

§1 Rozsah ochrany
Touto vyhláškou sa upravuje ochrana pred nepriaznivými účinkami hluku a mechanického kmitania a chvenia (ďalej len „vibrácie“), ktoré ohrozujú zdravie ľudí alebo znižujú ich telesné a duševné schopnosti.
§2 Všeobecné povinnosti organizácií, občanov a orgánov
(1)
Štátne, družstevné, spoločenské a iné organizácie (ďalej len „organizácie“) i občania sú povinní robiť potrebné opatrenia na zníženie hluku a vibrácií a starať sa o to, aby pracovníci i ostatní občania boli len v najmenšej možnej miere vystavení hluku a vibráciám; najmä sa musia starať, aby sa neprekračovali najvyššie prípustné hodnoty hluku a vibrácií určené v tejto vyhláške a v prílohe, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť,1), ako aj v osobitných predpisoch.2)
(2)
Nadriadené orgány a organizácie sú povinné sústavne viesť podriadené organizácie k vykonávaniu opatrení proti hluku a vibráciám, kontrolovať, ako dodržiavajú svoje povinnosti na tomto úseku, a vyvodzovať z neplnenia týchto povinností dôsledky.
(3)
Ústredné orgány štátnej správy, vrcholné orgány družstiev a spoločenských organizácií, národné výbory, odborové (generálne) riaditeľstvá a iné orgány stredného článku riadenia vypracúvajú v spolupráci s organizáciami, ktoré riadia, harmonogramy plánovitého znižovania hluku a vibrácií a zabezpečujú ich plnenie. Pritom sa zameriavajú aj na vedeckotechnický výskum znižovania hluku a vibrácií a na pohotové prevádzanie výsledkov výskumu do výrobných a iných prevádzok.
§3 Povinnosti výrobných, dodávateľských a dovozných organizácií
(1)
Organizácie, ktoré projektujú, konštruujú a vyrábajú stroje, nástroje, dopravné prostriedky, strojové a iné zariadenia, ktoré sú zdrojom hluku alebo vibrácií (ďalej len „zariadenia“), sú povinné navrhovať a určovať konštrukčné podmienky, včítane materiálu a potrebných technických úprav zariadení, podľa stavu vedy a techniky tak, aby sa hluk a vibrácie znižovali s potrebami ochrany zdravia.
(2)
Ak splnenie podmienok určených touto vyhláškou vyžaduje potrebné doplnkové vybavenie obmedzujúce hluk a vibrácie (napr. tlmiče hluku, zariadenie na pružné uloženie, kryty zariadení a obsluhovacie kabíny), sú organizácie povinné dodávať ho alebo zabezpečovať jeho dodávku.
(3)
Ak nie je dočasne možné, aby zariadenie, prípadne aj s doplnkovým vybavením spĺňalo podmienky určené touto vyhláškou, alebo ak je z celospoločenského hľadiska ekonomicky podstatne výhodnejšie riešiť ochranu inými technickými prostriedkami, musia organizácie dodávať aspoň také zariadenia, pri ktorých možno tieto podmienky dodržať, ak sa vykonajú ďalšie opatrenia nimi určené. V týchto prípadoch sú organizácie povinné ďalšie také opatrenia oznamovať odberateľom, najmä im dodávať návody na správnu montáž, inštaláciu a na používanie, včítane stavebných a priestorových požiadaviek, spracované aj z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami.
(4)
Technická dokumentácia zariadení, ktoré sú zdrojom hluku a vibrácií, ktoré sa blížia najvyšším prípustným hodnotám, musí obsahovať také údaje, podľa ktorých by bolo možné vykonať v prípade potreby opatrenia na ochranu proti ich škodlivému pôsobeniu; to platí aj na zariadenia používané v podmienkach, keď hluk alebo vibrácie týchto zariadení môžu spôsobiť prekročenie najvyšších prípustných hodnôt hluku a vibrácií. Organizácie, ktoré vyrábajú alebo dodávajú zariadenia, zodpovedajú za to, že hodnoty hluku a vibrácií uvedené v technickej dokumentácii možno pri vykonaní týchto opatrení dodržať.
(5)
Organizácia, ktorá požaduje dovoz zariadení, je povinná zahrnúť potrebné požiadavky týkajúce sa dovozu do návrhu hospodárskej zmluvy, prípadne urobiť aj iné opatrenia na splnenie podmienok, ktoré sú určené v tejto vyhláške. Organizácia zahraničného obchodu je povinná uplatniť uvedené požiadavky voči zahraničnej organizácii a uskutočniť dovoz len tých zariadení, ktoré im zodpovedajú.
§4 Povinnosti projektových a stavebných organizácií
(1)
Organizácie, ktoré navrhujú urbanistické, stavebné alebo technické riešenia stavieb, a organizácie, ktoré tieto stavby stavajú, sú povinné vyžadovať od organizácií, ktoré zariadenia vyrábajú, dodávajú alebo požadujú ich dovoz, informácie o opatreniach podľa § 3 a pri svojej činnosti ich využívať; technické a organizačné riešenia sú povinné uplatňovať spôsobom, ktorý zaručuje dodržanie ustanovení tejto vyhlášky.
(2)
Projektová dokumentácia stavieb, pri ktorých by mohlo dochádzať k nepriaznivému spôsobeniu hluku a vibrácií na pracovníkov, obyvateľov alebo iných užívateľov stavieb, musí obsahovať doklady, prípadne výpočty preukazujúce dostatočné obmedzenie hluku a vibrácií z vlastnej stavby alebo z okolia ( napr. výsledky experimentálneho overenia nových konštrukčných a technologických riešení stavieb). Pred uvedením takých stavieb do trvalej prevádzky (užívania) musí investor v prípadoch určených orgánmi hygienickej služby preukázať na základe akustického merania a skúšok, že ustanovenia tejto vyhlášky nie sú porušené.

DRUHÁ ČASŤ | Vykonávanie ochrany pred hlukom

§5 Opatrenia proti hluku
(1)
Ochrana zdravia proti hluku sa vykonáva:
a)
opatreniami na zníženie hlučnosti zariadení (obmedzenie emisií hluku),
b)
opatreniami na ochranu pred účinkami hluku v miestach pobytu osôb (obmedzenie imisií hluku).
(2)
Hlučnosť zariadení a hluk v miestach pobytu osôb sa vyjadrujú veličinami a jednotkami uvedenými v prílohe tejto vyhlášky a údajmi uvedenými v osobitných predpisoch (§ 18).
Obmedzenie emisií hluku
§6
(1)
Organizácie, ktoré vyrábajú zariadenia, sú okrem všeobecnej povinnosti uvedenej v predchádzajúcich ustanoveniach povinné
a)
sledovať hlukové vlastnosti zariadení, pri ktorých hladina akustického výkonu A vyžarovaná do okolia prekračuje 100 dB (P, A) alebo ktorých hladina hluku A v mieste obsluhy prekračuje 80 dB (A), a hlukové vlastnosti zariadení s nižšími hodnotami, pokiaľ sú tieto nižšie hodnoty určené ako cieľové hodnoty v technických normách, a viesť o nich evidenciu,
b)
zisťovať údaje o hlučnosti obdobných výrobkov vyrábaných v Československej socialistickej republike a v zahraničí, porovnávať ich s vlastnými výrobkami a určovať si v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky cieľové limity hlučnosti a lehoty na ich dosiahnutie, pokiaľ nie sú cieľové hodnoty hluku týchto výrobkov určené v technických normách,
c)
požiadať, ak zariadenie prekračuje hodnoty hluku uvedené pod písmenom a) o viac ako 10 dB (A), o jeho posúdenie odborné rezortné alebo pre rezort určené pracovisko alebo príslušnú štátnu skúšobňu, ak toto zariadenie podlieha výkonu štátneho skúšobníctva, a zabezpečiť nimi určené opatrenia,
d)
požiadať hlavného hygienika ČSR o záväzný posudok, ak by zariadenie, ktoré sa má novo sériove vyrábať a má byť v činnosti za prítomnosti osôb, spôsobilo prekročenie najvyšších prípustných hodnôt imisií hluku podľa tejto vyhlášky; ak ide o zariadenie uvedené pod písmenom c), musí sa k žiadosti priložiť predpísané odborné posúdenie,
e)
uvádzať v technických informáciách, v technických podmienkach alebo normách údaje o hluku zariadení (hladiny akustického výkonu A alebo hladiny hluku A) a o prostrediach, pre ktoré sú zariadenia určené, a tieto údaje oznamovať na požiadanie odberateľom.
(2)
Ustanovenie odseku 1 písm. b) až e) sa vzťahuje obdobne na organizácie, ktoré požadujú dovoz zariadení.
§7
(1)
Najvyššie prípustné hodnoty hluku jednotlivých druhov zariadení sú určené štátnymi, odborovými a podnikovými technickými normami.3) Ak je to účelné, určí sa v týchto normách aj najvyššia prípustná hodnota emisií hluku, ktorú bude treba dosiahnuť do určitého času.
(2)
Najvyššia prípustná hodnota hluku zariadení, ktoré sú v činnosti v miestach pobytu osôb, sa určí podľa hodnôt imisií hluku určených v tejto vyhláške. Ak nie je dočasne technicky možné, aby také zariadenie spĺňalo podmienky podľa tejto vyhlášky, určí sa v technickej norme na určitý čas (spravidla 2 až 5 rokov) so súhlasom hlavného hygienika ČSR dočasná najvyššia prípustná hodnota.
(3)
Hodnoty najvyšších prípustných hladín hluku vozidiel určených na prevádzku na pozemných komunikáciách a lietadiel sú určené v osobitných predpisoch4) a v prílohe tejto vyhlášky (oddiel V).
Obmedzenie imisií hluku
§8
Na ochranu pred nepriaznivými účinkami hluku v miestach pobytu osôb sa musia vykonávať technické, organizačné a ďalšie opatrenia na to, aby sa na týchto miestach obmedzil hluk na najmenšiu možnú mieru, najmä však aby sa neprekročili najvyššie prípustné hodnoty hluku určené pre jednotlivé miesta pobytu osôb (oddiely II až V prílohy tejto vyhlášky). Pritom treba dbať na to, aby osoby boli vystavené hluku po najkratší možný čas, prípadne aby sa ich pobyt v hlučnom prostredí prerušoval.
§9
(1)
Organizácia a občania sú povinní zabezpečiť, aby sa pri prevádzke zariadení alebo pri ich používaní zamedzil vznik a šírenie hluku, ktorého sa možno vyvarovať, najmä musia dodržiavať návody a iné pokyny na obsluhu, prevádzku a údržbu zariadení. To platí aj na činnosť, pri ktorej môže vznikať hluk.
(2)
Hlučnosť prejavu osôb sa musí vo všetkých miestach ich pobytu obmedziť na mieru primeranú miestu pobytu a jeho podmienkam. To platí najmä o nočnom čase (od 22 do 6 hodín) a pre priestory vyžadujúce mimoriadnu ochranu proti hluku (napr. kúpeľné miesta a ich okolie, rekreačné oblasti a okolie škôl, nemocníc a iných zariadení ústavnej starostlivosti). Pre priestory vyžadujúce mimoriadnu ochranu proti hluku môžu národné výbory urobiť v rámci starostlivosti o zdravé životné podmienky opatrenia zabezpečujúce vytvorenie alebo udržanie oblasti ticha.
(3)
Hudobné nástroje, rozhlasové a televízne prístroje a iné zariadenia na reprodukciu zvuku sa smú používať len takým spôsobom, aby nezúčastnené osoby neboli rušené.
(4)
Vo verejných dopravných prostriedkoch je dovolené používať zariadenia reprodukujúce zvuk, len pokiaľ hladina hluku vnútri dopravného prostriedku nepresahuje najvyššie prípustné hodnoty hluku (oddiel V prílohy tejto vyhlášky) a pokiaľ inštalácia umožňuje ich vypnutie, ak si cestujúci neprajú byť rušení reprodukovaným zvukom; toto obmedzenie sa nevzťahuje na poskytovanie prepravných a osobitne dôležitých a naliehavých informácií.
§10
(1)
Pri zabezpečovaní ochrany proti vonkajšiemu hluku v podzemných stavbách sa musia prednostne uplatňovať opatrenia z hľadiska územného plánovania, najmä urbanizmu pred opatreniami na ochranu jednotlivých stavieb. To platí najmä pre obytné časti sídelných útvarov, pre umiestňovanie stavieb na bývanie, stavieb občianskeho vybavenia, stavieb pre výrobu s hlučnou prevádzkou, pozemných komunikácií a stavieb pre motorizmus, letísk, a to aj z hľadiska ich ďalšieho rozvoja. Ak projektová organizácia hodlá uplatniť len opatrenia na ochranu jednotlivých stavieb, je povinná zároveň preukázať, že sa možnosti urbanistického riešenia vyčerpali alebo že ich uplatnenie je z celospoločenského hľadiska menej žiadúce.
(2)
Pri územnom plánovaní sa musí osobitne dbať na to, aby pred hlukom boli chránené stavby na bývanie a stavby občianskeho vybavenia, najmä stavby zdravotníckych, školských, vedeckých a iných spoločenských zariadení. Územnoplánovacie podklady a územnoplánovacia dokumentácia sa musia posúdiť z hľadiska hluku a v prípadoch, keď možno predpokladať, že sa hluk priblíži najvyšším prípustným hodnotám, musia sa doplniť hlukovou štúdiou s návrhom opatrení na ochranu pred hlukom.
(3)
Organizácie sú povinné zabezpečovať projektovú a konštrukčnú prípravu, výstavbu a prevádzku závodov, zariadení a iných objektov, z ktorých sa šíri hluk, najmä priemyselných závodov, letísk a pozemných komunikácií tak, aby sa neprekročili hladiny hluku, podľa ktorých sa rozhodlo o urbanistickom riešení a využití územia, prípadne aby sa určili opatrenia na ochranu stavieb alebo vonkajšieho priestoru pred hlukom.
§11 Náhradné opatrenia
(1)
Ak vzhľadom na súčasný stav vedy a techniky nemožno na pracoviskách dočasne zabezpečiť, že sa najvyššie prípustné hodnoty hluku určené pre pracovné miesta (oddiel II prílohy tejto vyhlášky) nebudú prekračovať, alebo ak to vyplýva z osobitného hodnotenia škodlivosti hluku (§ 14), musí organizácia poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky na ochranu sluchu. Pracovníci sú povinní tieto prostriedky na pracoviskách používať.5) Osobné ochranné pracovné prostriedky musia zabezpečovať väčší útlm hluku, než je rozdiel medzi skutočnosťou a najvyššou prípustnou hodnotou hluku.
(2)
Pracovníkom, ktorí sú povinní nosiť ochranné pracovné prostriedky proti hluku nepretržite po celú smenu, sa musia určiť zo zdravotných dôvodov nevyhnutné prestávky v nehlučnom prostredí (bez ochranných pracovných prostriedkov); ich počet za smenu a dĺžku určí príslušný orgán hygienickej služby najmä so zreteľom na mikroklimatické podmienky a hodnoty hluku na pracoviskách. Ak tieto prestávky nemožno zabezpečiť prerušovaním hlučnej prevádzky, musia sa na oddych upraviť v blízkosti pracoviska oddychové priestory chránené proti hluku, kde hodnoty hluku sú najmenej o 10 dB nižšie ako najvyššie prípustné hodnoty hluku určené pre pracovné miesta.
(3)
Ak vo verejných diaľkových dopravných prostriedkoch a na samohybných pracovných strojoch vzhľadom na súčasný stav vedy a techniky nemožno zabezpečiť, že sa najvyššie prípustné hodnoty hluku nebudú prekračovať, musí prevádzateľ poskytnúť hygienicky nezávadné a účinné pomôcky na ochranu sluchu; cestujúcim v hlučných dopravných prostriedkoch diaľkovej dopravy (napr. hlučné dopravné lietadlo) musí prevádzateľ ich použitie výslovne odporučiť.
(4)
Orgány hygienickej služby môžu uložiť organizáciám ešte ďalšie náhradné opatrenia na zmiernenie škodlivých vplyvov.6)
§12 Zákazy prevádzky, činnosti a vstupu
(1)
Ak náhradné opatrenia podľa § 11 nie sú možné alebo dostatočne účinné, nemožno zariadenia, ktoré spôsobujú prekročenie určených najvyšších prípustných hodnôt hluku používať, prípadne pokračovať v práci alebo inej činnosti, pri ktorej sú najvyššie prípustné hodnoty prekročené.
(2)
V prostredí, kde maximálne hladiny hluku presahujú 115 dB (A), je pobyt osôb dovolený iba za podmienok určených orgánmi hygienickej služby; týmito podmienkami sa najmä presne vymedzí čas pobytu osôb alebo čas trvania hluku.
(3)
Do prostredia, kde maximálne hladiny hluku merané pri dynamickej charakteristike I (impulz) presahujú 140 dB (A), nie je vstup dovolený, a to ani pri použití osobných ochranných pracovných prostriedkov.
§13 Preventívne lekárske prehliadky
(1)
Na pracoviskách, na ktorých sa prekračujú najvyššie prípustné hodnoty hluku a ktoré sú z toho dôvodu určené za rizikové, smú byť zamestnaní len pracovníci, ktorí sú na to spôsobilí podľa výsledkov preventívnych lekárskych prehliadok.7) To platí aj pre pracoviská, ktoré sú určené za rizikové podľa výsledku biologického hodnotenia škodlivosti hluku (§ 14).
(2)
Organizácie sú povinné vytvárať vecné a organizačné predpoklady na vykonávanie preventívnych lekárskych prehliadok osôb pracujúcich v hlučnom prostredí. Organizácie, ktorých pracovníci dočasne pracujú v podmienkach uvedených v odseku 1, sú povinné vybavovať závodné zdravotnícke zariadenia prístrojmi na vyšetrovanie z hľadiska škodlivosti hluku, napr. na audiometrické vyšetrenia pracujúcich.
§14 Biologické hodnotenie škodlivosti hluku
Na zaradenie pracovísk podľa závažnosti škodlivého pôsobenia hluku a na ich určenie za rizikové, na určenie lehôt na periodické prehliadky, na určenie ďalších opatrení (§ 11 ods. 4) a na kontrolu účinnosti protihlukových opatrení v prípadoch, kde presnosť používaných meracích metód nie je dostačujúca, vykonávajú orgány hygienickej služby v spolupráci so zdravotníckymi zariadeniami biologické hodnotenie škodlivosti hluku (patofyziologická korekcia škodlivosti hluku).8)

TRETIA ČASŤ | Vykonávanie ochrany pred vibráciami

§15 Opatrenia proti vibráciám
(1)
Organizácie sú povinné vykonávať opatrenia na to, aby na zariadeniach a stavbách, pri prevádzke a užívaní ktorých vznikajú vibrácie, nedochádzalo k nepriaznivému pôsobeniu vibrácií na človeka, predovšetkým k prenášaniu vibrácií s kmitočtami, pri ktorých jeho telo alebo časti tela rezonujú.9) Na to treba prihliadať najmä pri voľbe základného kmitočtu zariadení.
(2)
Pokiaľ nemožno zabrániť prenášaniu vibrácií na človeka, musí organizácia urobiť opatrenia, aby vibrácie neprekročili najvyššie prípustné hodnoty vibrácií určené v prílohe tejto vyhlášky.
(3)
Pri konštrukcii a výrobe zariadení, najmä dopravných prostriedkov a pri ich prevádzke treba obmedziť aj nebezpečenstvo vzniku kinetóz (chorôb z pohybu) spôsobovaných intenzívnymi vibráciami s kmitočtami 0,1 až 1 Hz. Zariadenia, najmä dopravné prostriedky nesmú vykazovať vyššiu hodnotu vibrácií, ako sú hodnoty uvedené v oddiele VIII prílohy tejto vyhlášky.
(4)
V obytných budovách, v zariadeniach ústavnej starostlivosti, v objektoch občianskej vybavenosti a v ich najbližšom okolí sa nesmú inštalovať zariadenia so základným kmitočtom od 4 do 8 Hz.
§16 Ochrana pred chladom a vlhkom
(1)
Pracovníci, ktorí sú pri práci vystavení nepriaznivému pôsobeniu vibrácií, musia byť chránení aj pred chladom a vlhkom. Pri práci vykonávanej v priestoroch kde nemožno zabezpečiť podmienky tepelnej pohody požadované príslušnými hygienickými predpismi,10) musia byť vybavení teplými pracovnými odevmi a obuvou a musia sa pre nich zabezpečiť ohrievárne včítane sušiarní odevov. Pri prácach, pri ktorých dochádza k prenášaniu vibrácií na ruky a pri ktorých by sa ruky mohli zároveň ochladzovať alebo by na ne mohla pôsobiť vlhkosť, musia byť pracovníci vybavení rukavicami, ktoré chránia pred vlhkom a chladom, a v prípadoch, keď to určia orgány hygienickej služby, rukavicami, ktoré zároveň obmedzujú prenášanie vibrácií.
(2)
Mobilné stroje, ktoré sa používajú na voľnom priestranstve v chladnom období a pri ktorých je stála obsluha, musia byť vybavené vyhrievanou kabínou. Stroje a náradia poháňané stlačeným vzduchom musia mať výfuk chladeného expandovaného vzduchu usmernený tak, aby vzduch nesmeroval na pracovníkov obsluhy, najmä aby nespôsoboval miestne ochladenie ich rúk.
(3)
Pracovníkom, ktorí boli pri práci vystavení nepriaznivému pôsobeniu vibrácií a pracovali vo vlhku a chlade, musí organizácia umožniť po práci prehriatie celého tela.
§17 Náhradné opatrenia a preventívne lekárske prehliadky
Ustanovenia § 11, § 12 ods. 1 a § 13 platia obdobne o náhradných opatreniach a preventívnych lekárskych prehliadkach pre pracovníkov vystavených nepriaznivým účinkom vibrácií.

ŠTVRTÁ ČASŤ | Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

§18 Spôsob merania a hodnotenia
Spôsob merania a hodnotenia hluku a vibrácií určujú osobitné prespisy.11)
§19 Povolenie výnimiek
(1)
Hlavný hygienik Českej socialistickej republiky môže so zreteľom na súčasný stav vedy a techniky povoliť časové obmedzenú výnimku z ustanovení tejto vyhlášky pre zariadenia vyrábané sériove alebo dovážané. Krajský hygienik môže povoliť takú výnimku v rámci prerokúvania opatrení, ktorými by sa mohli ovplyvniť životné podmienky,12) pre jednotlivé zariadenia alebo miesta pobytu osôb.
(2)
V žiadosti o výnimku musia sa okrem odborného odôvodnenia navrhnúť technické, organizačné, prípadne aj iné opatrenia na zmiernenie škodlivých vplyvov.
(3)
Prevádzatelia sú povinní zabezpečiť, aby sa pri používaní zariadení, pre ktoré bola povolená výnimka, dodržali určené podmienky.
§20 Postih za porušenie vyhlášky
Postih organizácií a občanov, ktorí nesplnia povinnosti určené touto vyhláškou alebo nevykonajú opatrenia uložené podľa nej, sa spravuje osobitnými predpismi.13)
§21 Prechodné ustanovenie
Zariadenia a stavby dodané a uvedené do prevádzky alebo iného používania pred začiatkom účinnosti tejto vyhlášky, pokiaľ nespĺňajú podmienky ňou určené, musia sa postupne podľa závažnosti svojich nepriaznivých účinkov upraviť v termínoch uvedených v harmonogramoch vypracovaných podľa § 2 ods. 3 a prerokovaných s orgánmi hygienickej služby.14) Obdobne sa postupuje pri zariadeniach a stavbách, na ktoré sa uzavreli pred účinnosťou tejto vyhlášky hospodárske zmluvy, a pri schválených úvodných projektoch.
§22 Zrušovacie ustanovenie
Zrušujú sa:
1.
smernice č. 32/1967 zb. Hygienické predpisy o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku, registrovaná v čiastke 22/1967 Zb.,
2.
smernice č. 33/1967 zb. Hygienické predpisy o ochrane zdravia pred nepriaznivým pôsobením mechanického kmitania a chvenia (vibrácií), registrované v čiastke 32/1967 Zb.
§23 Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1977.
Minister:

Prof. MUDr. Prokopec CSc. v. r.
1)
Príloha je vydaná v zbierke Hygienické predpisy pod č. 41/1977 (zväzok 37) a možno ju kúpiť v predajni n. p. Kniha v Prahe 2 - Nové Mesto, Lípová 6. Do zbierky možno nazrieť u krajských a okresných hygienikov.
2)
Technické normy, najmä ČSN 28 1304 Meranie a hodnotenie hluku mestských koľajových vozidiel, ČSN 11 3003 Čerpadlá. Odstredivé a im príbuzné čerpadlá, ČSN 35 0092 Prípustný hluk elektrických strojov točivých; vyhláška č. 90/1975 Zb. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách; opatrenie Federálneho ministerstva dopravy z 5. januára 1972 č. 6004/72-20, ktorým sa vydáva Predpis o hluku lietadiel (L 16) - registrované v čiastke 16/1972 Zb.
3)
Zákon č. 96/1964 Zb. o technickej normalizácií; vyhláška č. 97/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o technickej normalizácii.
4)
Vyhláška č. 90/1975 Zb. o podmienkach prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách (§ 41); opatrenie Federálneho ministerstva dopravy z 5. januára 1972 č. 6004/72-20, ktorým sa vydáva Predpis o hluku lietadiel (L 16) - reg. čiastka 16/1972 Zb.
5)
Zákonník práce [§ 135 ods. 2 písm. b)].
6)
Vyhláška č. 46/1966 Zb. o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok (§ 36 a 43).
7)
Smernice Ministerstva zdravotníctva č. 49/1967 Vestníka MZ o posudzovaní zdravotnej spôsobilosti na prácu v znení smerníc č. 17/1970 Vestníka MZ ČSR.
8)
Postup pri biologickom hodnotení škodlivosti hluku, spočívajúci najmä v zistení straty ostrosti sluchu, určuje hlavný hygienik ČSR a vyhlasuje sa vo Vestníku MZ ČSR.
9)
Sú to najmä kmitočty v oblasti 4 až 8 Hz pre celkové vertikálne vibrácie a kmitočty menšie ako 2 Hz pre celkové horizontálne vibrácie.
10)
Smernice č. 46/1977 zb. Hyg. predp. o hygienických požiadavkách na pracovné prostredie priemyselných závodov.
11)
Smernice, ktorými sa určuje spôsob merania a hodnotenia hluku v pracovnom prostredí, v stavbách na bývanie, v stavbách občianskeho vybavenia a vo vonkajšom priestore a z leteckej prevádzky (zväzok č. 37/1977 zb. Hyg. predp.)
12)
Zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu (§ 4).
13)
Organizácie a ich pracovníci sa postihnú podľa zákona Českej národnej rady č. 36/1975 Zb. o pokutách za porušovanie právnych predpisov o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, prípadne podľa Zákonníka práce (úplné znenie zákon č. 55/1975 Zb.). Pracovníci organizácií, pokiaľ sa im z toho istého dôvodu neuložila pokuta podľa zákona ČNR č. 36/1975 Zb., a občania sa postihnú, ak nejde o trestný čin alebo prečin, podľa zákona č. 60/1961 Zb. o úlohách národných výborov pri zabezpečovaní socialistického poriadku (§ 12 ods. 2, § 19 a § 25).
14)
Zákon č. 20/1966 Zb. (§ 4 ods. 4).