Predpis bol zrušený predpisom 50/1976 Zb.
83/1976 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 15.07.1996 do 31.07.2000
83
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj
z 18. júna 1976
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanovuje podľa § 143 ods. 1 písm. k) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona):
PRVÁ ČASŤ | ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§1 Účel vyhlášky
Všeobecné technické požiadavky na výstavbu (ďalej len „všeobecné technické požiadavky“) určujú základné požiadavky na územno-technické a urbanistické riešenie výstavby, účelové, architektonické a stavebnotechnické riešenie stavieb a ich prostredia s cieľom uplatniť zásady jednotnej štátnej technickej politiky vo výstavbe a starostlivosti o životné prostredie.
§2 Rozsah platnosti
(1)
Podľa vyhlášky postupujú orgány, organizácie a občania najmä v územnoplánovacej príprave, pri navrhovaní a povoľovaní stavieb, pri uskutočňovaní stavieb, pri kolaudácii, užívaní, prípadne odstraňovaní stavieb a pri výkone štátneho stavebného dohľadu.
(2)
Pri nadstavbách, stavebných úpravách a udržiavacích prácach na stavbách sa postupuje podľa tejto vyhlášky primerane.
(3)
Ustanovenia tretej časti tejto vyhlášky o organizácii územia sa uplatnia pri dostavbe, prestavbe alebo výstavbe sídelných útvarov, ich zón a ich sietí.
DRUHÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O STAVBÁCH
§3 Stavby
(1)
Stavby sa navrhujú, uskutočňujú, upravujú, užívajú a udržiavajú v súlade s požiadavkami na určený účel užívania a s požiadavkami na ochranu záujmov spoločnosti i právom chránených záujmov organizácií a občanov. Musia spoluvytvárať zdravé, bezpečné a kultúrne životné prostredie.
(2)
Pri navrhovaní a uskutočňovaní stavieb sa uplatňujú najmä
a)
zásady funkčného poslania,
b)
architektonické zásady a zásady urbanistického začleňovania stavieb do územia,
c)
hygienické požiadavky a požiadavky ochrany životného prostredia,
d)
požiadavky požiarnej bezpečnosti a civilnej obrany,
e)
požiadavky bezpečnosti práce a technických zariadení,
f)
pokrokové smery v riešení a v použitej technológii pri plnom využití typových a opakovaných projektov,
g)
vhodné výrobky a materiály.
h)
požiadavky na užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu.
§4 Stavebné pozemky
(1)
Pozemky určené na zastavanie musia svojimi vlastnosťami, najmä polohou, tvarom, veľkosťou a základovými pomermi umožňovať účelnú a hospodárnu realizáciu a bezpečné užívanie stavieb.
(2)
Za stavebný pozemok sa neurčí taký pozemok, ktorého zastavanie by spôsobilo neprimeranú ujmu na záujmoch spoločnosti, prípadne na právom chránených záujmoch organizácií alebo občanov (napríklad porušenie alebo ohrozenie vodného hospodárstva, porušenie urbanistického a architektonického rázu krajiny, porušenie životného prostredia, ohrozenia záujmov obrany štátu).
(3)
Zeleň na nezastavaných plochách stavebných pozemkov sa musí v najväčšej miere zachovať a pri uskutočňovaní stavieb náležite ochraňovať.
(4)
Nezastavané plochy stavebných pozemkov sa vhodne upravia, najmä doplnia novou zeleňou. Nová zeleň sa musí založiť najneskoršie do kolaudácie stavby, výnimočne pred najbližším vegetačným obdobím po kolaudácii stavby.
(5)
Ornica, prípadne hlbšie uložená zemina stavebných pozemkov schopná zúrodnenia sa z plôch určených na zastavanie odborne sníme a použije v súlade s požiadavkami na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
(6)
Stavebné pozemky sa môžu oplotiť alebo ohradiť, ak je to žiadúce najmä z dôvodov bezpečnosti, ochrany majetku, mimoriadnej povahy stavby alebo celkového usporiadania pri začlenení stavby v území.
(7)
Na určenie stavebných pozemkov pre jednotlivé druhy stavieb sa použijú ustanovenia tretej a štvrtej časti tejto vyhlášky.
§5 Umiestňovanie stavieb
(1)
Ak stavebné pozemky zasahujú do ochranného pásma alebo chráneného územia alebo ak sú na stavebných pozemkoch inak chránené zariadenia, musí stavba dodržať podmienky ochranného pásma, chráneného územia alebo ochrany týchto zariadení.
(2)
Ak stavebné pozemky zasahujú do ochranných pásem alebo chránených území navzájom sa prekrývajúcich, musí stavba spĺňať podmienky všetkých dotknutých ochranných pásem alebo chránených území.
(3)
Technické podmienky ochranných pásem stavieb, technické podmienky stavieb v ochranných pásmach a chránených územiach a osobitné technické podmienky umiestňovania stavieb na stavebných pozemkoch v dosahu negatívnych účinkov banských ťažieb alebo podzemných stavieb sa určia v územnom rozhodnutí.
(4)
Mimo stavebných pozemkov možno trvale umiestniť len prípojky stavieb na verejné energetické, telekomunikačné, vodovodné, kanalizačné a dopravné siete.
(5)
Výšková poloha a výška stavieb musia umožňovať ich pripojenie na verejné energetické, vodovodné a kanalizačné siete a na verejné pozemné komunikácie, prípadne verejné priestranstvá.
§6 Prístupy k stavbám
(1)
Všetky stavby musia mať zabezpečený prístup z verejnej pozemnej komunikácie kapacitne vyhovujúcou komunikačnou prípojkou.
(2)
Komunikačné prípojky a účelové komunikácie musia svojimi vlastnosťami a spôsobom pripojenia na verejné pozemné komunikácie vyhovovať požiadavkám bezpečnej, plynulej a hygienickej prevádzky a podľa druhu a potreby stavby aj prístupu požiarnej techniky. Podľa potreby sa vybavia vyhovujúcim umelým osvetlením.
(3)
Komunikačné prípojky a účelové komunikácie stavieb sa musia dokončiť pred kolaudáciou stavby.
§7 Pripojenie stavieb na rozvodné siete a kanalizácie
(1)
Stavby podľa druhu a potreby sa zabezpečia už pred kolaudáciou pitnou, prípadne požiarnou alebo úžitkovou vodou, energiami a zodpovedajúcou kanalizáciou.
(2)
Stavby sa pripoja na miestny verejný vodovod, kanalizáciu a rozvod elektriny, ak sú kapacity týchto sietí v mieste dostatočné. Podľa potreby sa stavby pripoja prípadne aj na iné energetické siete. Spôsob pripojenia sa určí podľa požiadaviek príslušnej oprávnenej organizácie.
(3)
V miestach, kde niet verejného vodovodu alebo jeho kapacita nedostačuje, musia mať stavby dostatočný vlastný zdroj pitnej vody, podľa potreby požiarnej, prípadne aj úžitkovej vody.
(4)
V miestach, kde niet verejnej kanalizácie alebo jej kapacita nedostačuje, musia mať stavby vlastné kapacitne a hygienicky vyhovujúce kanalizačné zariadenie.
(5)
Odpadové vody vypúšťané do verejnej kanalizácie musia spĺňať požiadavky na vlastnosti odpadových vôd podľa kanalizačného poriadku.
(6)
Stavby podľa druhov a potreby sa pripoja na verejné alebo osobitné telekomunikačné siete, prípadne na samostatnú sieť na ohlasovanie požiaru.
(7)
Každá prípojka na verejný vodovod a energetické siete musí byť samostatne uzavierateľná alebo odpojiteľná. Miesta uzáverov alebo odpojení musia byť ľahko prístupné, trvale označené a bezpečne vybavené.
§8 Ochrana životného prostredia
(1)
Stavby podľa druhov musia zabezpečovať požadované podmienky pohody prostredia utvárané najmä umiestnením, priestorovým a funkčným riešením, vybavením a zariadením.
(2)
Negatívne účinky a vplyvy stavieb a ich zariadení, najmä škodlivé exhalácie, hluk, teplo, otrasy, vibrácie, prach, zápach, znečisťovanie vôd, oslňovanie a zatienenie nesmú zhoršovať životné prostredie v stavbách a v okolí ich dosahu nad prípustnú mieru. Splnenie týchto požiadaviek sa preukazuje výsledkami merania.
(3)
Stavby, pri prevádzke alebo užívaní ktorých vznikajú odpady alebo odpadky, sa musia vybaviť zariadením na ich zachytávanie zneškodnenie alebo odstraňovanie.
(4)
Zariadenie stavieb uvedené v odsekoch 1 až 3 musia byť spoľahlivé, bezpečné, hygienicky nezávadné a musia sa dokončiť najneskoršie so stavbou.
§9 Ochrana stavieb
(1)
Stavby sa navrhujú, uskutočňujú a udržiavajú tak, aby sa náležite ochránili pred škodlivými vplyvmi a účinkami, najmä
a)
klimatickými,
b)
podzemných vôd a zemnej vlhkosti,
c)
bludných prúdov,
d)
výbojov statickej elektriny,
e)
pôdnych otrasov a deformácií,
f)
otrasov alebo chvenia zariadení,
g)
hluku,
h)
chemického pôsobenia ovzdušia.
(2)
Stavby, pri prevádzke ktorých môžu bludné prúdy ohroziť iné stavby a ich zariadenia, sa vybavia zariadením aktívnej ochrany.
(3)
Stavby sa musia navrhovať, uskutočňovať, užívať a udržiavať tak, aby sa predchádzalo vzniku a šíreniu požiaru a aby v prípade požiaru alebo iného ohrozenia stavieb
a)
umožňovali bezpečnú evakuáciu osôb, prípadne zvierat alebo vecí,
b)
zabraňovali šíreniu požiaru medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi a mimo stavby,
c)
umožňovali účinný zásah pri likvidácii požiaru a pri záchranných prácach.
(4)
Stavby musia mať predpísané únikové cesty, prípadne osobitné vnútorné požiarne zariadenie a vybavenie.
(5)
Stavby, pri ktorých vzhľadom na ich polohu, konštrukciu alebo spôsob užívania je zvýšené nebezpečenstvo zásahu bleskom alebo pri ktorých zásah bleskom môže viesť k vážnym následkom, sa vybavia ochranou proti blesku.
§10 Stavenisko
(1)
Stavenisko sa musí zariadiť, usporiadať a vybaviť prísunovými cestami materiálu tak, aby sa stavby mohli riadne a bezpečne uskutočňovať, upravovať alebo odstraňovať. Nesmie pritom dochádzať k ohrozovaniu a nadmernému alebo zbytočnému obťažovaniu okolia stavieb, k znečisťovaniu komunikácií, ovzdušia a vôd, k zamedzovaniu prístupov k priľahlým stavbám alebo pozemkom a porušeniu podmienok ochranných pásem alebo chránených území.
(2)
Zariadenia staveniska, pomocné konštrukcie a iné technické zariadenia musia byť bezpečné.
(3)
Stavenisko, prípadne jeho oddelené pracoviská sa vhodným spôsobom oplotia alebo inak zabezpečia, ak to vyžaduje bezpečnosť osôb, ochrana majetku alebo iné záujmy spoločnosti.
(4)
Stavebné výrobky a materiály sa musia na stavenisku riadne a bezpečne uskladňovať a ukladať a pritom sa musí dbať na verejný poriadok.
(5)
Podzemné energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné siete v priestore staveniska sa polohove a výškove vyznačia najneskoršie pred odovzdaním staveniska. Musia sa, včítane meračských značiek v priestore staveniska, počas stavebných prác náležite chrániť a podľa potreby sprístupniť.
(6)
Stavby, verejné priestranstvá, komunikácie a zeleň, ktoré sú v dosahu účinkov zariadenia staveniska, sa musia počas uskutočňovania alebo odstraňovania stavby bezpečne ochrániť.
(7)
Verejné priestranstvá a pozemné komunikácie sa ako stavenisko použijú len v nevyhnutnom rozsahu a čase. Pred skončením ich užívania sa musia uviesť do pôvodného stavu. Ak sa užívaním narušuje plynulosť dopravy, musí sa včas zabezpečiť náhradné dopravné riešenie.
(8)
Verejné priestranstvá a pozemné komunikácie dočasne užívané ako stavenisko a súčasne ponechané v užívaní verejnosti (chodníky pod lešením, podchody, priechody a pod.) sa musia počas užívania bezpečne ochraňovať a udržiavať.
(9)
Nebezpečné miesta staveniska sa podľa potreby zabezpečia alebo označia výstražnými nápismi a zabezpečia proti prístupu nepovolaných osôb.
(10)
Staveniská, staveniskové zariadenia, oplotenia stavenísk, ktoré sú úplne alebo čiastočne umiestnené na verejných pozemných komunikáciách a verejných priestranstvách, sa musia zabezpečiť, výrazne označiť a za zníženej viditeľnosti náležite osvetliť a vybaviť výstražnými svetlami.
(11)
Staveniskové zariadenia v zastavanom území nesmú svojimi účinkami, najmä exhaláciami, hlukom, otrasmi, prachom, zápachom, oslňovaním, zatienením pôsobiť na okolie nad prípustnú mieru. Ak účinky na okolie nemožno obmedziť na túto mieru, smú byť tieto zariadenia v prevádzke len vo vymedzenom čase.
(12)
Ak sa vykonávajú stavebné práce alebo ak sú v prevádzke staveniskové zariadenia za zníženej viditeľnosti alebo v noci, musí sa stavenisko na všetkých potrebných miestach dostatočne osvetliť.
TRETIA ČASŤ | ORGANIZÁCIA ÚZEMIA
§11
Veľké územné celky, sídelné útvary a ich zóny musia na seba navzájom organicky nadväzovať a zabezpečovať trvalý súlad všetkých prírodných a civilizačných prvkov, a tým utvárať vhodné spoločné podmienky pre ich hospodárske využitie a pre rozvoj životného prostredia.
PRVÝ DIEL
SÍDELNÉ ÚTVARY
§12 Základné ustanovenia
Urbanistický rozvoj sídelných útvarov a ich veľkostné proporcie musia byť v súlade s predpokladaným rozvojom osídlenia.
§13 Vzťahy sídelných útvarov k záujmovým územiam
Rozvoj sídelného útvaru musí zabezpečovať vzťahy k záujmovému územiu a závislosti od neho tak, aby rozvoj sídelného útvaru bol cieľavedome koordinovaný s rozvojom územia, najmä s ohľadom
a)
na územno-technické podmienky, hospodárskospoločenské ciele a demografické bilancie,
b)
na umiestňovanie nových výrobných zariadení priemyselnej a poľnohospodárskej výroby,
c)
na utváranie dopravnej siete,
d)
na utváranie občianskeho vybavenia a na optimálne rozmiestnenie stavieb občianskeho vybavenia nadmiestneho významu,
e)
na utváranie nadmiestnych systémov technických zariadení využívajúcich zdroje územia,
f)
na utváranie sústavy rekreačných zariadení,
g)
na ochranu a tvorbu životného a prírodného prostredia,
h)
na záujmy ochrany a bezpečnosti štátu a civilnej obrany.
§14 Štruktúra sídelných útvarov
(1)
Sídelné útvary zahrňujú obytné, výrobné a rekreačné zóny. Rozsah a počet jednotlivých zón sa spravuje najmä veľkosťou a povahou sídelného útvaru, jeho spoločenským a hospodárskym významom, urbanistickým poňatím, prepravnými vzťahmi, terénnymi, geologickými, hydrologickými a klimatickými podmienkami.
(2)
V zónach musia byť dopravné, energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné siete v rozsahu primeranom potrebám druhu zón.
(3)
Zóny a ich siete musia vytvárať vyváženú štruktúru sídelného útvaru vo všetkých etapách jeho rozvoja.
(4)
Sídelné útvary s prevažujúcou rekreačnou funkciou a nevyhnutnou obytnou funkciou nesmú zahŕňať ucelenú zónu pre priemyselnú výrobu.
(5)
Sídelné útvary, resp. jednotliví pôvodcovia odpadov musia mať vyriešené ukladanie, likvidáciu, príp. druhotné využitie odpadov podľa osobitných predpisov.1) Kapacita týchto priestorov a zariadení musí zodpovedať potrebám sídelného útvaru, príp. potrebám zoskupenia sídelných útvarov alebo pôvodcov odpadov a umiestnenie musí byť v súlade s urbanisticko-prevádzkovými a hygienickými požiadavkami a s požiadavkami ochrany životného prostredia. Priestory vymedzené pre riadenú skládku sa musia postupne so zaplňovaním priestoru rekultivovať.
§15 Zóny sídelných útvarov
(1)
Zóny nemajú vytvárať izolované územia. Majú do seba navzájom prenikať tými druhmi stavieb, ktoré nerušia funkciu zón, ale utvárajú komplexné podmienky bývania, zamestnania i rekreácie obyvateľstva.
(2)
Jestvujúce výrobné závody umiestnené v obytných, prípadne rekreačných zónach sa môžu ponechať, pokiaľ nerušia funkciu zón.
(3)
Na území sídelných útvarov sa môžu dočasne ponechať aj pozemky na poľnohospodársku rastlinnú výrobu do času výstavby alebo dostavby funkčných zón.
§16 Dopravné a rozvodné siete sídelných útvarov
(1)
Kapacita a rozloženie dopravných a rozvodných sietí musia zodpovedať potrebám sídelných útvarov a ich zón. Siete sídelných útvarov sa vhodne pripoja na siete mimo sídelných útvarov. Tvoria s nimi ucelenú sústavu.
(2)
Pripojenie miestnych komunikácií sídelných útvarov na cestnú sieť musí umožniť plynulé rozptýlenie intenzívneho prúdu motorových vozidiel na prechode medzi sídelnými útvarmi a voľnou krajinou.
(3)
Dopravná sieť spájajúca sídelné útvary so záujmovým územím musí kapacitne zodpovedať špičkovým nárokom na prepravu osôb a tovaru.
DRUHÝ DIEL
OBYTNÉ ZÓNY SÍDELNÝCH ÚTVAROV
§17 Štruktúra obytných zón
(1)
Obytné zóny sídelných útvarov musia zahŕňať obytné časti, stavby občianskeho vybavenia, siete miestnych komunikácií, rozvodné siete a zeleň. Štruktúra obytných zón musí zabezpečovať funkčné potreby v každej etape ich rozvoja.
(2)
Územné a kapacitné usporiadanie jednotlivých zložiek obytnej zóny musí vychádzať zo štruktúry a požiadaviek obytnej časti, najmä z hustoty obyvateľstva, druhu stavieb na bývanie a ich výškového usporiadania, dochádzkových vzdialeností a prístupnosti, z požiadaviek na vytváranie tichých priestorov a ľahkej orientácie.
(3)
Dostavba obytných zón sídelných útvarov musí vhodne nadväzovať na existujúce stavby na bývanie, občianske vybavenie a na sieť miestnych komunikácií a na rozvodné siete.
§18 Obytná časť
(1)
Obytná časť musí zodpovedať charakteru mestského alebo vidieckeho sídelného útvaru, rázu krajiny a jej klimatickým podmienkam a zabezpečovať zdravé bývanie a pohodu životného prostredia.
(2)
Hustota, členenie a výška stavieb na bývanie musia umožňovať najmä dodržanie odstupov a vzdialeností potrebných na oslnenie bytov, na zachovanie súkromia bývania, na požiarnu ochranu a civilnú obranu a na vytváranie zelene.
§19 Občianske vybavenie
(1)
Občianske vybavenie obytných zón zahŕňa v súlade s významom a potrebami sídelných útvarov stavby pre školstvo, kultúru, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť, spoje, služby, obchod a verejné stravovanie, dočasné ubytovanie, telesnú výchovu, stavby pre správu a riadenie, stavby pre verejnú hygienu a stavby pre požiarnu bezpečnosť.
(2)
Základné občianske vybavenie musí skladbou a kapacitou zodpovedať veľkosti a funkcii sídelného útvaru a niektoré občianske vybavenie aj potrebám záujmového územia.
(3)
Pre stavby občianskeho vybavenia v obytnej zóne sa podľa ich druhov a potreby zriaďujú ochranné pásma.
§20 Dochádzkové vzdialenosti
Pri výstavbe, dostavbe alebo prestavbe obytných zón mestských sídelných útvarov sa prihliada na primerané dochádzkové vzdialenosti k stavbám občianskeho vybavenia, najmä k jasliam, materským školám, základným školám, poštám, k ihriskám pre deti predškolského veku, k ihriskám pre deti s povinnou školskou dochádzkou, k zdravotníckym, obchodným a kultúrnym strediskám.
§21 Pozemné komunikácie a rozvodné siete
(1)
Pozemné komunikácie musia zabezpečovať prístup ku všetkým stavbám v obytnej zóne.
(2)
Odstavné a parkovacie plochy pre motorové vozidlá sa musia zriaďovať v kapacite zodpovedajúcej potrebám obytnej zóny a výhľadovému stupňu motorizácie. Vzdialenosť okraja odstavných plôch priľahlého k obytným domom nesmie byť menšia ako 15 m.
(3)
Rýchlostné cesty, rýchlostné miestne komunikácie a priebežné diaľkové vedenia nadradených energetických sietí nesmú prechádzať obytnou časťou obytnej zóny.
§22 Ochranné pásmo
(1)
Obytné zóny sídelných útvarov sa majú izolovať od výrobných zón ochranným pásmom širokým najmenej 50 m.
(2)
V ochrannom pásme sa umiestňuje predovšetkým zeleň. Môžu sa v ňom umiestňovať aj ihriská, záhradkové osady, odstavné plochy a garáže, miestne komunikácie a také stavby na výrobu a skladovanie, ktoré esteticky nenarušujú charakter priľahlej obytnej zóny a svojimi účinkami neznižujú pôsobenie ochranného pásma.
§23 Zeleň
Neoddeliteľnou súčasťou obytnej zóny musí byť zeleň v rozsahu zodpovedajúcom estetickým a hygienickým potrebám. V tejto zeleni sa môžu umiestňovať ihriská pre deti.
TRETÍ DIEL
VÝROBNÉ ZÓNY SÍDELNÝCH ÚTVAROV
§24 Zóny pre priemyselnú výrobu
(1)
Zóny pre priemyselnú výrobu sa zriaďujú v sídelných útvaroch s veľkým objemom priemyselnej výroby a prepravy. Kapacita a riešenie dopravných a rozvodných sietí v tejto zóne musia zabezpečovať požiadavky výroby na prepravu osôb, tovaru, surovín a energií.
(2)
V zóne pre priemyselnú výrobu sa stavby s hygienicky nezávadnou prevádzkou a s najväčšou koncentráciou pracovných síl umiestňujú na strane priľahlej k obytnej zóne. Do odľahlých polôh sa umiestňujú stavby, ktorých prevádzka je síce hygienicky závadná, ale miera závadnosti vzhľadom na účinky na okolie nevyžaduje odsunúť stavbu až za hranice sídelného útvaru.
(3)
V sídelných útvaroch s intenzívnou investičnou výstavbou sa umiestňujú v zóne pre priemyselnú výrobu aj trvalé stavebné dvory.
(4)
Plochy zelene, ktoré sú súčasťou zóny, musia čo najúčinnejšie prispievať k ozdraveniu pracovného prostredia a umožňovať odpočinok.
(5)
V ochranných pásmach priemyselných závodov sa zriaďuje predovšetkým zeleň. Podľa povahy škodlivých účinkov priemyselných závodov a funkcie ochranného pásma sa môžu v ňom umiestniť aj hygienicky nezávadné stavby (prevádzkárne, sklady, garáže a pod.).
§25 Zóny pre poľnohospodársku výrobu
(1)
Zóny pre poľnohospodársku výrobu sa zriaďujú v sídelných útvaroch v súlade s rozvojom osídlenia a v súlade s podmienkami kapacitného a druhového rozvoja poľnohospodárskej produkcie.
(2)
Vo vidieckych sídelných útvaroch sa v tejto zóne umiestňujú všetky stavby a zariadenia rastlinnej a živočíšnej poľnohospodárskej výroby, pokiaľ pri ich prevádzke nevznikajú hygienické a bezpečnostné závady presahujúce prípustnú mieru.
(3)
V mestských sídelných útvaroch môžu byť v zónach pre poľnohospodársku výrobu pozemky pre rastlinnú výrobu s prislúchajúcimi stavbami a zariadeniami, pokiaľ prevádzka týchto stavieb a zariadení nemá škodlivé účinky presahujúce prípustnú mieru a výroba zásobuje sídelný útvar výrobkami rýchlo podliehajúcimi znehodnoteniu.
(4)
Stavby pre poľnohospodársku výrobu, pri prevádzke ktorých nemožno obmedziť na prípustnú mieru vznik škodlivých účinkov, najmä zápachu a hluku, hygienicky a veterinárne závadných odpadkov, sa musia umiestniť mimo územia sídelného útvaru.
§26 Zóny pre skladovacie okrsky
(1)
Skladovacie okrsky ako súčasť výrobných zón sa zriaďujú len v prípadoch veľkého obratu skladovaného tovaru a surovín. Umiestňujú sa vo výrobných zónach, prípadne aj v ochranných pásmach.
(2)
Skladovacie okrsky musia zabezpečovať potreby materiálno-technického zásobovania sídelných útvarov, prípadne zodpovedať aj okresným, krajským alebo celoštátnym potrebám.
(3)
Sklady a skladovacie plochy slúžiace výlučne potrebám výrobných závodov sa spravidla umiestňujú na pozemkoch týchto závodov.
ŠTVRTÝ DIEL
REKREAČNÉ ZÓNY SÍDELNÝCH ÚTVAROV
§27
(1)
Rekreačné zóny sídelných útvarov zabezpečujú požiadavky každodennej rekreácie. Podstatnú časť rekreačných zón musí tvoriť zeleň, najmä lesy a sady, ovocné sady, záhrady a záhradkové osady, trávne plochy a prípadne aj vodné toky a iné vodné plochy. Do rekreačnej zóny sa môžu umiestniť športové zariadenia, ihriská, kúpaliská, zariadenia verejného stravovania a niektorých služieb.
(2)
V rekreačnej zóne nie je prípustné zriaďovať stavby pre priemysel a poľnohospodárstvo. Stavby na bývanie sa umiestňujú v rekreačnej zóne len v prípade, že dopĺňajú zariadenie pre telesnú výchovu, rekreáciu a verejné stravovanie umiestnené v rekreačnej zóne.
(3)
Pri zriaďovaní rekreačnej zóny sídelných útvarov sa musia využiť jestvujúce prírodné prvky. Pritom sa musia v najväčšej miere zachovať najmä tvar terénu, vodné toky a iné vodné plochy a porasty trvalej zelene.
(4)
Rozsah a ráz zelene musí zodpovedať charakteru krajiny a klimatickým podmienkam a pôsobiť pri zabezpečovaní estetických, ochranných a bioklimatických potrieb sídelných útvarov.
(5)
Rekreačné zóny majú spravidla plynule nadväzovať na pásma zelene, prípadne lesné porasty v okolí sídelných útvarov. V sídelných útvaroch majú rekreačné zóny priliehať predovšetkým k obytným zónam. Vo veľkých mestských sídelných útvaroch má byť rekreačná zóna včlenená do obytnej zóny, prípadne aj tvoriť oddelené sady obklopené stavbami na bývanie. Pritom veľkosť týchto oddelených celkov zelene musí zabezpečiť podmienky každodennej rekreácie.
(6)
Pri dostavbe sídelných útvarov sa smú využiť pozemky z jestvujúcej rekreačnej zóny len vtedy, ak sa v predstihu zabezpečí každodenná rekreácia na iných plochách.
PIATY DIEL
DOPRAVNÉ SIETE SÍDELNÝCH ÚTVAROV
§28
(1)
Dopravné siete musia zabezpečovať požiadavky na plynulú prepravu v každej etape rozvoja sídelných útvarov. Základné funkčné poslanie jednotlivých trás sa riadením cestnej premávky nesmie natrvalo zmeniť.
(2)
Hlavné miestne komunikácie, dráhy a vodné toky sa musia navrhovať vo vzájomnom súbehu alebo tak, aby sa na území medzi ich trasami mohli umiestniť dostatočne veľké časti sídelných útvarov.
§29 Miestne komunikácie
(1)
Vzdialenosť okraja vozovky miestnych komunikácií v sídelných útvaroch nesmie presiahnuť 20 m od vstupu do jednotlivých stavieb alebo od vstupu na stavebný pozemok. Trasa miestnych komunikácií musí umožniť pripojenie každej stavby komunikačnou prípojkou.
(2)
Súčasťou siete miestnych komunikácií musia byť verejné odstavné plochy pre motorové vozidlá. Odstavné plochy zriaďované pri jednotlivých druhoch stavieb nenahrádzajú tieto verejné odstavné plochy.
(3)
Medzi trasami hlavných miestnych komunikácií sa môžu zriaďovať iba vedľajšie komunikácie, ktoré sprístupňujú stavby na tomto území.
(4)
Hustá sieť vedľajších miestnych komunikácií so silnou frekvenciou dopravy sa musí zaústiť do hlavných miestnych komunikácií zbernou komunikáciou.
(5)
Na miestnych rýchlostných komunikáciách sa musia zriaďovať mimoúrovňové priechody pre peších. Pri silnej intenzite peších prúdov i prúdov motorových vozidiel sa majú zriaďovať mimoúrovňové priechody aj na hlavných miestnych komunikáciách.
(6)
Križovania miestnych komunikácií pre peších a pre motorové vozidlá s celoštátnou dráhou musia byť mimoúrovňové. Úrovňové križovanie možno pripustiť iba pri križovaní málo frekventovanej vedľajšej miestnej komunikácie s celoštátnou dráhou miestneho významu alebo s vlečkou.
§30 Celoštátne dráhy
(1)
Celoštátne dráhy nesmú prechádzať obytnými časťami obytnej zóny.
(2)
Osobné stanice musia byť spojené hlavnými miestnymi komunikáciami s obytnými a výrobnými zónami.
(3)
Železničné zastávky na území mestských sídelných útvarov sa majú zriaďovať aj pri veľkých závodoch a blízko rozsiahlych obytných častí.
(4)
Samostatné nákladové nádražia, triediace nádražia, odstavné nádražia, rušňové a vozňové dielne sa nesmú zriaďovať v obytných zónach ani v ich ochranných pásmach.
§31 Letiská
Letiská sa musia umiestňovať tak, aby ich vzletové a približovacie priestory neviedli cez obytnú zónu sídelných útvarov. Spojenie civilného letiska s centrom sídelného útvaru sa musí zabezpečiť hlavnou miestnou komunikáciou, prípadne cestou. Letecké odbavovacie strediská sa umiestňujú spravidla v centre sídelného útvaru.
ŠIESTY DIEL
ROZVODNÉ SIETE SÍDELNÝCH ÚTVAROV
§32 Kanalizácia
(1)
Kanalizácia sa na území sídelných útvarov zriaďuje ako podzemná s kapacitou zodpovedajúcou rozvoju sídelných útvarov. Jej súčasťou musí byť čistiareň odpadových vôd.
(2)
Čistiareň sa má umiestňovať pod sídelným útvarom v smere vodného toku v takej vzdialenosti, aby jej prevádzka neobťažovala sídelný útvar. Umiestnenie čistiarne odpadových vôd má zabezpečovať prítok odpadových vôd samospádom.
§33 Vodovody
(1)
Mestské sídelné útvary musia mať vybudované vodovody na pitnú vodu. Vidiecke sídelné útvary musia mať vodovod na pitnú vodu, pokiaľ nie sú vybavené kapacitne vyhovujúcimi inými zdrojmi pitnej vody.
(2)
Pokiaľ na území sídelného útvaru je vysoká koncentrácia priemyselnej výroby, má sa okrem vodovodu na pitnú vodu zabezpečiť aj samostatný prívod úžitkovej vody.
(3)
Umiestnenie vodojemu musí zabezpečovať gravitačný rozvod vody. Pri veľkých výškových rozdieloch terénu a zástavby sídelného útvaru sa rozdelí územie do výškových pásem tak, aby tlak v potrubí zodpovedal požadovaným hodnotám.
(4)
Vodovodná sieť na území sídelného útvaru musí zabezpečovať požiadavky požiarnej ochrany, pokiaľ nie je zabezpečený iný kapacitne vyhovujúci zdroj.
§34 Elektrické siete
(1)
V obytných zónach mestských sídelných útvarov sa vedie elektrická energia vysokého a nízkeho napätia podzemnými káblami. Vzdušné vedenie sa môže dočasne ponechať.
(2)
Vedenie veľmi vysokého napätia sa umiestni vždy mimo obytnej zóny sídelného útvaru. Prípojky veľmi vysokého napätia na transformačné stanice a meniarne, pokiaľ výnimočne prechádzajú obytnou zónou, sa robia spravidla podzemnými káblami.
(3)
Transformačné stanice alebo meniarne musia zodpovedať urbanistickému a architektonickému riešeniu jednotlivých zón sídelných útvarov pri dodržaní zásad typizácie.
§35 Rozvody tepla
(1)
V obytných zónach predovšetkým mestských sídelných útvarov sa musí obmedzovať lokálne vykurovanie tuhými palivami.
(2)
V obytných zónach najmä mestských sídelných útvarov sa má na vykurovanie používať spravidla teplo z ústredných tepelných zdrojov.
(3)
Rozvody tepla v obytnej zóne sídelného útvaru sa ukladajú pod zem.
§36 Plynovody
(1)
Rozvody plynu v obytných zónach sídelných útvarov sa ukladajú pod zem.
(2)
Redukčné stanice plynu musia svojím umiestnením a stavebným riešením zodpovedať urbanistickému a architektonickému riešeniu jednotlivých zón sídelných útvarov pri dodržaní zásad typizácie.
(3)
Plynojemy sa umiestňujú vždy mimo obytných zón.
§37 Telekomunikačné siete
(1)
Telekomunikačné siete v sídelných útvaroch sa majú ukladať pod zem.
(2)
Diaľkové telekomunikačné vedenia nemajú prechádzať cez sídelné útvary, pokiaľ nie sú do nich zaústené.
ŠTVRTÁ ČASŤ | ÚZEMNO-TECHNICKÉ A ÚŽITKOVÉ VLASTNOSTI STAVIEB
§38
Umiestnenie a technické riešenie stavieb musí byť v súlade s usporiadaním veľkých územných celkov, sídelných útvarov a ich zón.
§39
Pokiaľ sa do stavieb začleňujú úžitkové funkcie viacerých druhov stavieb, musia jednotlivé časti stavby spĺňať vlastnosti požadované pre príslušné druhy stavieb a nesmú sa navzájom rušiť nad prípustnú mieru.
PRVÝ DIEL
STAVBY NA BÝVANIE
§40
(1)
Stavby na bývanie sú bytové domy, pri ktorých prevažuje funkcia bývania, a rodinné domy.
(2)
Stavby na bývanie sa umiestňujú v obytných zónach mestských a vidieckych sídelných útvarov a výnimočne vo voľnej krajine. V iných zónach sa môžu umiestniť len v prípadoch, že funkčné potreby týchto zón nevyhnutne vyžadujú stavby na bývanie.
(3)
Umiestnenie stavieb na bývanie musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému ponímaniu okolia alebo ponímaniu, ktoré zodpovedá predpokladanému rozvoju obytnej zóny. Obdobné hľadiská sa uplatňujú aj vo vzťahu k miestnym komunikáciám a k rozvodným sieťam.
§41
(1)
Vzájomné odstupy jednotlivých stavieb na bývanie musia spĺňať hygienické požiadavky, požiadavky požiarnej ochrany a civilnej obrany. Ak sú v niektorej z protiľahlých častí stien susediacich stavieb na bývanie okná obytných miestností, nesmie byť odstup stavieb menší ako výška vyššej steny, s výnimkou vzájomných odstupov stavieb rodinných domčekov podľa § 44. Tieto odstupy medzi stavbami na bývanie neplatia pre jednotlivé stavby umiestnené v stavebných medzerách radovej zástavby. Obdobne sa určujú odstupy medzi stavbami na bývanie a inými stavbami.
(2)
Vzdialenosť medzi priľahlým okrajom vozovky cesty miestnej komunikácie v sídelnom útvare a priečelím alebo štítom stavieb na bývanie má byť aspoň 6 m.
§42
(1)
Obytné miestnosti a kuchyne v stavbách na bývanie musia dispozičným riešením a technickým vybavením spĺňať požiadavky na zdravé bývanie a bezpečné užívanie. Ostatné priestory musia spĺňať požiadavky na bezpečné užívanie.
(2)
Podiel podlahových plôch obytných miestností z celkovej plochy bytu musí byť primeraný požiadavkám na užívanie bytov.
(3)
Byt je súbor miestností a priestorov pod spoločným uzavretím, ktorý svojím stavebno-technickým a funkčným usporiadaním a vybavením spĺňa požiadavky na trvalé bývanie. Byt musí mať obytný priestor, vlastný uzatvárateľný vstup, predsieň, priestor na varenie, na uskladnenie potravín, pre telesnú hygienu a na umiestnenie záchodovej misy. Rozsah a druh vybavenia jednotlivých priestorov musí zodpovedať veľkosti bytu.
(4)
Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá je vzhľadom na svoje stavebno-technické usporiadanie a vybavenie určená na trvalé bývanie a ktorá spĺňa nasledujúce podmienky:
a)
najmenšiu podlahovú plochu 8 m2; pokiaľ tvorí byt jediná obytná miestnosť, musí mať podlahovú plochu najmenej 12 m2;
b)
najmenšiu svetlú výšku 2,5 m, v podkroví 2,3 m; pri miestnosti so skosenými stropmi musí byť minimálna výška splnená najmenej nad polovicou plochy miestnosti;
c)
dostatočné priame denné osvetlenie;
d)
priame alebo dostatočne účinné nepriame vetranie;
e)
priame alebo dostatočne účinné nepriame vykurovanie;
f)
dostatočnú tepelnú a zvukovú izoláciu obklopujúcich konštrukcií.
Prvý oddiel
Bytové domy
§43
(1)
Pre každý bytový dom sa zriadi najmä práčovňa, sušiareň a priestor na ukladanie kočíkov. Podľa potreby sa zriadi aj zariadenie na vykurovanie a iné vybavenia bytového domu. Pre skupinu bytových domov charakteru jednoduchých stavieb sa tieto domové vybavenia spravidla zlúčia v jednom z bytových domov alebo v samostatnej stavbe umiestnenej v primeranej vzdialenosti, pokiaľ sa dokončia pred kolaudáciou prvého bytového domu tejto skupiny.
(2)
Každý bytový dom musí mať zariadenie na odstraňovanie odpadkov. Pokiaľ zariadenie pre nádoby na odpadky nie je umiestnené v dome, musí byť v primeranej vzdialenosti od bytového domu a pohľadove z pozemných komunikácií kryté. Toto zariadenie musí byť v primeranej vzdialenosti od verejných pozemných komunikácií. Podľa potreby musí byť na ne pripojené komunikačnou prípojkou.
(3)
V blízkosti bytových domov sa musia zriadiť verejné ihriská pre deti predškolského veku.
Druhý oddiel
Rodinné domy
§44
(1)
Rodinný dom je stavba, ktorá svojím stavebným usporiadaním zodpovedá požiadavkám na rodinné bývanie, a v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy všetkých miestností určená na bývanie. Rodinný dom môže mať najviac tri samostatné byty a najviac dve nadzemné podlažia a podkrovie.
(2)
Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi má byť 10 m, nesmie však byť menšia ako 7 m.
(3)
Vzdialenosť rodinných domov vytvárajúcich medzi sebou voľný priestor nesmie byť od spoločných hraníc pozemkov menšia ako 3 m. Pokiaľ by rozmery stavebného pozemku znemožňovali účelné dispozičné riešenie stavby rodinného domu, môže stavebný úrad znížiť jeho vzdialenosť od spoločnej hranice pozemkov výnimočne až na 2 m.
(4)
V mimoriadne stiesnených územných podmienkach, kde nemožno dodržať vzdialenosti podľa odseku 1, môže stavebný úrad znížiť vzdialenosť medzi rodinnými domami až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností. V týchto prípadoch sa nemusí uplatniť ustanovenie odseku 2 o vzdialenostiach rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov.
(5)
Vzdialenosti sa merajú na najkratšej spojnici medzi vonkajšími povrchmi obvodových stien, prípadne od vonkajších hrán vstupov, balkónov, loggií, terás, od hraníc pozemkov a pod.
§45
(1)
Na stavebných pozemkoch rodinných domov sa môžu umiestňovať aj stavby, ktoré plnia doplnkovú funkciu rodinných domov, príp. drobné a jednoduché stavby slúžiace pre podnikateľskú činnosť, ak nemožno túto funkciu zabezpečiť priamo v rodinnom dome. Uvedené stavby musia spĺňať podmienky tejto vyhlášky a požiadavky osobitných predpisov, najmä hygienických, požiarnych a bezpečnostných.
(2)
Stavby podľa odseku 1 sa umiestňujú tak, aby vzhľadove nenarušovali rodinný domček a nezhoršovali životné prostredie.
(3)
Stavby na chov drobného zvieratstva sa môžu umiestňovať na pozemkoch rodinných domčekov, len pokiaľ je prevádzka takých stavieb hygienicky nezávadná.
(4)
Pre stavby umiestňované na stavebných pozemkoch rodinných domčekov podľa odseku 1 neplatia ustanovenia § 44.
§46
(1)
Stavebné pozemky rodinných domčekov sa majú oplotiť.
(2)
Rodinné domčeky majú mať priestor na ukladanie paliva, potravín, na pranie a sušenie bielizne, prípadne garáž. Musia mať vyhovujúce zariadenie na ukladanie odpadkov.
(3)
Na nezastavaných plochách pozemkov rodinných domčekov sa zriadi predovšetkým zeleň.
Tretí oddiel
Stavby na bývanie odlišného štandardu
§46a
(1)
Pre stavby na bývanie odlišného štandardu platia primerane ustanovenia § 40 až 46 s výnimkou § 43 ods. 2 a § 46 ods. 2 druhej vety, najmä pre
a)
vybavenosť bytov príslušnými priestormi a technickými zariadeniami, ktoré spĺňajú požiadavky na zdravé bývanie, podľa § 42,
(2)
Územno-technické, urbanistické, architektonické, účelové a stavebnotechnické podmienky stavieb uvedených v odseku 1 určí stavebný úrad v územnom rozhodnutí, v stavebnom povolení alebo v inom rozhodnutí.
DRUHÝ DIEL
STAVBY CHÁT NA INDIVIDUÁLNU REKREÁCIU
§47
(1)
Stavbami na individuálnu rekreáciu sú rekreačné chaty v krajine, rekreačné chaty v zastavanom území vidieckeho sídelného útvaru a záhradkárske chaty.
(2)
Rekreačné chaty v zastavanom území sídelného útvaru sa môžu budovať ako novostavby (ďalej len „rekreačný domček“) alebo ako stavebné úpravy existujúcich stavieb, ktoré sa nevyužívajú na trvalé bývanie (ďalej len „rekreačné chalupy“).
§48
(1)
Rekreačné chaty v krajine sa môžu umiestniť iba v rekreačnej oblasti, a to vždy v zoskupení do chatovej osady.
(2)
Chatové osady nesmú narušovať ráz krajiny. Umiestňujú sa v súlade s požiadavkami na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu a ochrany prírody na hygienicky nezávadných a hospodársky ťažko využiteľných pozemkoch. Pozemky nesmú byť na priveľmi strmých svahoch, na okraji strží a opustených lomov, v miestach ohrozených zosuvmi pôdy alebo v zátopovom území.
§49
Rekreačné domčeky jednotlivé alebo v zoskupení sa umiestňujú v obytnej zóne vidieckych sídelných útvarov, ktoré vyhovujú prírodným podmienkam rekreácie a nie sú vybrané na bytovú výstavbu.
§50
Na rekreačné chalupy sa môžu upraviť, prípadne využiť bytové alebo hospodárske stavby vidieckeho rázu, ktoré sú súčasťou vidieckeho osídlenia a pri ktorých bola povolená zmena účelu užívania.
§51
Záhradkárske chaty sa umiestňujú predovšetkým v záhradkárskych osadách. Záhradkové osady sa umiestňujú na území sídelného útvaru v obytnej alebo rekreačnej zóne, prípadne v ich ochranných pásmach alebo vo voľnej krajine.
§52
Chatové osady alebo záhradkové osady sa môžu dočasne umiestniť aj na pozemkoch, ktoré sú výhľadove určené na iné využitie.
§53
(1)
Stavby rekreačných chát v krajine a stavby rekreačných domčekov musia byť vzdialené od spoločnej hranice pozemkov najmenej 5 m a od susednej stavby najmenej 10 m.
(2)
Výnimočne, najmä v stavebných medzerách, môže stavebný úrad znížiť vzdialenosť týchto stavieb od spoločnej hranice pozemkov až na 3 m.
(3)
Na nezastavaných plochách pozemkov stavieb rekreačných chát sa musí zriadiť zeleň, ktorej druh má vhodne dopĺňať ráz krajiny.
(4)
Pozemky na chatové osady, záhradkové osady a pre zoskupenia rekreačných domčekov musia mať možnosť pripojenia komunikačnou prípojkou alebo účelovou komunikáciou na verejnú pozemnú komunikáciu.
(5)
Pre chatové a záhradkové osady sa podľa miestnych podmienok môžu zriadiť spoločné odstavné plochy pre motorové vozidlá.
(6)
Stavby rekreačných chát musia mať bezpečný zdroj pitnej vody. Môžu sa pripojiť na verejný vodovod, prípadne aj na iné verejné rozvodové siete, pokiaľ kapacitne vyhovujú.
(7)
Na stavebných pozemkoch rekreačných chát v krajine sa môžu umiestňovať iba také drobné stavby, ktoré podstatne neovplyvnia životné prostredie a plnia doplnkovú funkciu rekreačných chát v krajine alebo vhodne dopĺňajú ich rekreačný účel, a to len pokiaľ zabezpečenie takej funkcie v hlavnej stavbe nie je vhodné. Garáže pre osobné motorové vozidlá sa smú zriaďovať iba ako vstavané do rekreačných chát.
(8)
Chatové osady sa môžu oplotiť. Jednotlivé stavebné pozemky sa oddelia spravidla živým plotom.
§54
(1)
Trvalé rekreačné chaty v krajine nesmú mať zastavanú plochu, včítane veránd, vstupov a podsklepených terás, väčšiu ako 80 m2. Smú sa podsklepiť a mať jedno nadzemné podlažie a podkrovie. Obstavaný priestor nadzemného podlažia a podkrovia nesmie prekročiť 360 m3.
(2)
Hygienické zariadenia sa musia vstavať alebo umiestniť v samostatnej stavbe spoločnej pre chatovú osadu alebo jej časť. Odpadové žumpy rekreačných chát v krajine alebo spoločného hygienického zariadenia musia byť nepriepustné a bez prepadu.
(3)
Použité konštrukcie a materiály musia svojím druhom zodpovedať účelu užívania. Trvalé rekreačné chaty v krajine musia mať základy alebo inú základovú konštrukciu.
§55
(1)
Dočasné rekreačné chaty v krajine nesmú mať zastavanú plochu, včítane veránd, vstupov a terás, väčšiu ako 36 m2 a nesmú sa podsklepiť; smú mať jedno nadzemné podlažie a podkrovie. Obstavný priestor nadzemného podlažia a podkrovia nesmie prekročiť 165 m3.
(2)
Hygienické zariadenia majú byť spravidla spoločné pre zoskupenie chát, inak sa musia do jednotlivých chát vstavať. Musia mať nepriepustnú žumpu bez prepadu.
(3)
Dočasné rekreačné chaty v krajine, s výnimkou základov, nesmú byť murované a na ich stavbu sa musia použiť rozoberateľné konštrukcie.
§56
(1)
Rekreačné domčeky nesmú mať zastavanú plochu, včítane veránd, vstupov a podsklepených terás, väčšiu ako 80 m2. Smú sa podsklepiť a mať najviac dve nadzemné podlažia, prípadne jedno nadzemné podlažie a podkrovie.
(2)
Hygienické zariadenia musia byť vstavané. Ak je v mieste stavby kapacitne vyhovujúca verejná kanalizácia, musia sa na ňu rekreačné domčeky pripojiť. Inak sa musí zriadiť nepriepustná žumpa bez prepadu.
(3)
Na stavebných pozemkoch rekreačných domčekov sa môžu umiestňovať iba také stavby, ktoré podstatne neovplyvnia životné prostredie a plnia doplnkovú funkciu rekreačných domčekov alebo vhodne dopĺňajú ich rekreačný účel, a to len ak zo stavebnotechnických dôvodov nemožno takú funkciu zabezpečiť priamo v rekreačných domčekoch.
(4)
Pozemky rekreačných domčekov sa môžu oplotiť.
§57
(1)
Pre úpravy stavieb na rekreačné chalupy a pre umiestňovanie stavieb, ktoré plnia doplnkovú funkciu pri rekreačných chalupách platia ustanovenia § 56 ods. 2 až 4.
(2)
Pri úpravách sa má zachovať pôvodný ráz stavby.
§58
(1)
Záhradkárske chaty nesmú mať zastavanú plochu, včítane veránd, vstupov a podsklepených terás, väčšiu ako 25 m2. Smú sa podpivničiť, smú mať jedno nadzemné podlažie a podkrovie; obostavaný priestor časti stavby nad upraveným terénom nesmie prekročiť 110 m3.
(2)
Hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia sa budujú spravidla ako spoločné. Inak sa hygienické zariadenia musia vstavať do jednotlivých chát. Musia mať nepriepustnú žumpu bez prepadu.
(3)
Pokiaľ sa zriaďujú dočasné záhradkové osady na kratší čas ako 5 rokov, môže sa v nich vybudovať v zodpovedajúcej miere len spoločné zariadenie na úschovu náradia, hygienu, prípadne na úkryt pred nečasom.
(4)
Na pozemkoch záhradkových osád sa nesmú zriaďovať iné drobné stavby a garáže.
(5)
Záhradkové osady sa môžu oplotiť priehľadným, prípadne živým plotom. Jednotlivé záhradky sa môžu oplotiť len živým plotom.
TRETÍ DIEL
STAVBY OBČIANSKEHO VYBAVENIA
§59
(1)
Stavby občianskeho vybavenia a ich jednotlivé priestory sa musia dispozične riešiť tak, aby sa plne zabezpečovala ich funkcia, hygiena, požiarna bezpečnosť, bezpečnosť práce a technických zariadení a pohoda návštevníkov.
(2)
Všetky priestory stavieb občianskeho vybavenia musia mať vykurovanie a vetranie zodpovedajúce charakteru týchto priestorov.
(3)
Pre stavby občianskeho vybavenia, v ktorých sa predpokladá zhromažďovanie divákov alebo návštevníkov sa určí ich neprekročiteľný limit. Tento limit sa vyznačí pred hlavným vstupom do každého zhromažďovacieho priestoru.
Prvý oddiel
Stavby pre školstvo a kultúru
§60
(1)
Stavby pre školstvo a kultúru sa umiestňujú v obytných zónach mestských a vidieckych sídelných útvarov.
(2)
Mimo obytnej zóny možno umiestňovať stavby pre školstvo len v prípade, keď to spôsob výučby nevyhnutne vyžaduje.
§61
(1)
Stavby pre školstvo sa umiestňujú v zdravotne nezávadnej polohe s priaznivými klimatickými podmienkami. Majú byť celodenne oslnené, chránené proti vonkajšiemu hluku a začlenené do zelene.
(2)
Stavby pre školstvo sa nesmú umiestňovať pri rýchlostných cestách alebo hlavných miestnych komunikáciách.
(3)
Pri umiestňovaní školských stavieb nadmiestneho významu, ako sú odborné učilištia a učňovské strediská, stredné všeobecnovzdelávacie a odborné školy, vysoké školy a iné špeciálne školské zariadenia, sa musí okrem všeobecných územno-technických požiadaviek osobitne prihliadať na spoločenský význam stavby pri určení veľkosti pozemku, situovaní stavby, nezastavanej plochy a pod.
§62
(1)
Dispozičné riešenie stavieb pre školstvo musí zabezpečiť požiadavky na oslnenie a osvetlenie denným svetlom v požadovanom čase. Zastavaná plocha nemá presahovať štvrtinu stavebného pozemku. Na nezastavaných plochách sa zriadi školské ihrisko a zeleň.
(2)
Vzdialenosť priečelí stavieb pre školstvo, v ktorých sú umiestnené učebne a odborné pracoviská, musí byť od okraja vozovky cesty alebo miestnej komunikácie najmenej 10 m.
(3)
Stavby pre školstvo musia mať samostatné vstupy do hospodárskych zariadení a príjazdy k nim.
(4)
Pozemky najmä materských škôl a všeobecnovzdelávacích škôl sa oplotia alebo ohradia.
(5)
Pri stavbách pre školstvo sa zriadi ako súčasť stavby odstavná plocha pre motorové vozidlá v kapacite zodpovedajúcej druhu školy.
§63
(1)
Stavby pre školstvo sa musia usporiadať do prevádzkových celkov podľa pedagogicko-prevádzkových zásad a hygienických požiadaviek. Priestory učební a odborných pracovísk musia zodpovedať pedagogickým požiadavkám a zabezpečovať vhodné mikroklimatické pomery.
(2)
Stavby pre školstvo sa vybavia vlastnými telocvičňami a zariadeniami na podávanie jedál a podľa potreby na ich úpravu.
§64
(1)
Umiestnenie stavieb pre kultúru musí zodpovedať predovšetkým spoločenskému významu týchto stavieb.
(2)
Veľkosť pozemkov stavieb pre kultúru musí umožniť zriadenie rozptylových plôch pri odchode obecenstva.
(3)
Pri stavbách pre veľký počet obecenstva sa zriadia ako súčasť stavby odstavné plochy pre motorové vozidlá.
§65
(1)
Osvetlenie musí zabezpečovať dobrú viditeľnosť v hľadiskách, v nástupových a ostatných účelových priestoroch.
(2)
Umiestnenie pokladníc, šatní, fajčiarní, hygienických zariadení a podobných priestorov nesmie narušovať vnútornú prevádzku a musí byť v súlade s požiadavkami na únikové cesty.
§66
Pomníky, pamätníky a stavby podobného druhu sa umiestňujú tak, aby sa zvýraznil ich spoločenský význam, aby vhodne dopĺňali architektúru okolia a pôsobili esteticky.
Druhý oddiel
Stavby pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť
§67
(1)
Stavby pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť sa umiestňujú v obytných zónach mestských a vidieckych sídelných útvarov.
(2)
Mimo obytnej zóny sa umiestnia stavby pre zdravotnú starostlivosť len v prípadoch, keď to spôsob zdravotnej starostlivosti nevyhnutne vyžaduje.
§68
(1)
Nemocnice, ústavy sociálnej starostlivosti a kúpeľné domy sa umiestňujú v zdravotne nezávadnej polohe s priaznivými klimatickými podmienkami. Majú byť celodenne oslnené, chránené proti vonkajšiemu hluku a začlenené do zelene.
(2)
Zdravotnícke strediská, polikliniky, ústavy sociálnej starostlivosti, jasle a detské domovy sa umiestňujú v tichých polohách obytných zón v dostatočnom odstupe od rýchlostných ciest alebo hlavným miestnych komunikácií.
(3)
Zdravotnícke strediská v priemyselných závodoch sa musia umiestniť v najpriaznivejšej polohe. Hygienické požiadavky v zdravotníckom stredisku sa musia zabezpečiť jeho stavebnotechnickým riešením.
(4)
Jasle a detské domovy a ústavy sociálnej starostlivosti pre mládež sa musia umiestniť v dostatočnej vzdialenosti od hraníc stavebného pozemku. K hranici môžu priliehať iba priestory stavieb, v ktorých sú umiestnené správne a hospodárske zariadenia. Od hraníc nezastavanej časti pozemku určeného na pobyt detí musia mať steny susedných stavieb odstup najmenej 10 m.
(5)
Pripojenie stavieb pre zdravotníctvo na sieť miestnych komunikácií a na rozvodné siete musí zodpovedať funkcii týchto stavieb. Pre jazdu sanitných vozidiel sa musí zabezpečiť vyhovujúce pripojenie na sieť miestnych komunikácií.
(6)
Pre návštevníkov a pracovníkov sa zriadia ako súčasť stavby odstavné plochy pre motorové vozidlá.
§69
(1)
Usporiadanie stavieb pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť musí zabezpečiť dispozičné oddelenie účelových prevádzok zdravotnej a sociálnej starostlivosti, prevádzok hospodárskej časti a priestorov pre návštevy.
(2)
Stavebné pozemky nemocníc, prípadne iných stavieb pre zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť sa musia oplotiť. Na nezastavaných plochách sa zriadi sadová úprava.
(3)
Pre nemocnice a polikliniky sa zriadia v požadovaných vzdialenostiach od prevádzkových priestorov zariadenia na uskladňovanie, zneškodňovanie a odstraňovanie odpadov zo zdravotníckych zákrokov. Priestory infekčných oddelení musia byť bezpečne oddelené od ostatných nemocničných priestorov i od susedných stavieb.
(4)
Stavby pre sociálnu starostlivosť určené invalidným alebo starým osobám sa musia vo funkčných priestoroch riešiť a vybaviť v súlade s potrebami týchto osôb.
(5)
Odpadové vody zo zdravotníckych zariadení sa smú vypúšťať priamo do verejnej kanalizácie len v prípade, že zodpovedajú podmienkam podľa kanalizačného poriadku. Inak sa musia predčistiť v samostatných zariadeniach.
(6)
Stavby pre zdravotníctvo, ktorých liečebná prevádzka vyžaduje stály príkon elektrickej energie, musia mať vlastný náhradný zdroj umiestnený tak, aby nadmerne nerušil zdravotnícku prevádzku.
(7)
Na pozemkoch jasieľ sa nesmú zriaďovať bazény ani plytké vodné plochy.
(8)
Stavebné pozemky jasieľ a detských domovov sa musia oplotiť.
Tretí oddiel
Stavby pre služby, obchod a verejné stravovanie
§70
(1)
Stavby pre služby, obchod a verejné stravovanie sa umiestňujú predovšetkým v obytných zónach mestských a vidieckych sídelných útvarov.
(2)
V iných zónach sa tieto stavby umiestňujú, pokiaľ vhodne dopĺňajú funkcie zón. Podobne sa môžu umiestniť aj vo voľnej krajine.
(3)
Prevádzkárne služieb, najmä ktoré majú charakter výrobnej prevádzky, a skladové priestory obchodov sa môžu umiestniť v obytných zónach, pokiaľ svojimi vplyvmi a účinkami nenarušujú životné prostredie a spĺňajú požiadavky požiarnej bezpečnosti, hygieny, bezpečnosti práce a technických zariadení.
(4)
Zariadenia pre služby, obchod a verejné stravovanie sa spravidla umiestňujú v samostatných stavbách. Môžu sa tiež združiť do viacúčelových stavieb alebo začleniť do stavieb bytových domov.
(5)
Stavby pre služby, obchod a verejné stravovanie sa majú umiestňovať v obytných zónach pri hlavných miestnych komunikáciách. V iných zónach sa umiestňujú na miestach koncentrovanej potreby.
(6)
Stavby miestnych telefónnych ústrední sa majú umiestniť v ťažiskách miestnych telefónnych sietí.
§71
(1)
Stavby pre služby, obchod a verejné stravovanie musia mať pred vstupom zodpovedajúce rozptylové plochy.
(2)
Stavby pre služby, obchod a verejné stravovanie s intenzívnym prísunom tovaru alebo výrobkov musia mať samostatný vstup a zariadenie pre zásobovanie. Tieto vstupy majú byť z vedľajších miestnych komunikácií.
(3)
Stavby obchodných domov a samostatných reštaurácií musia mať vlastné odstavné plochy pre motorové vozidlá, zodpovedajúce kapacite týchto zariadení.
§72
(1)
Usporiadanie stavieb pre služby, obchod a verejné stravovanie musí zabezpečiť dispozičné oddelenie prevádzky od priestorov pre návštevníkov.
(2)
Stavby pre služby, obchod a verejné stravovanie musia mať vlastné hygienické zariadenia a podľa povahy prevádzky samostatné hygienické zariadenia ja pre návštevníkov.
Štvrtý oddiel
Stavby na dočasné ubytovanie
§73
(1)
Stavby na dočasné ubytovanie sa umiestňujú v sídelných útvaroch alebo vo voľnej krajine.
(2)
Stavby na dočasné ubytovanie s hlavnou funkciou ubytovacou sa umiestňujú predovšetkým v obytnej zóne sídelných útvarov.
(3)
V priemyselnej zóne sídelných útvarov sa môžu umiestniť stavby na dočasné ubytovanie len v prípadoch, že funkčná potreba zóny alebo jej výstavby také stavby vyžaduje.
(4)
Stavby na dočasné ubytovanie s hlavnou funkciou rekreačnou sa umiestňujú predovšetkým vo voľnej krajine.
(5)
Rozsah a úroveň vybavenia stavieb na dočasné ubytovanie musí zodpovedať druhu ubytovania a potrebe služieb v danom zariadení.
§74
(1)
Stavby na dočasné ubytovanie s úplným vybavením a s najvyšším stupňom služieb (hotely a pod.) sa umiestňujú v urbanisticky výrazných miestach.
(2)
Stavby majú mať pred vstupom zodpovedajúcu rozptylovú plochu a musia mať na vlastnom pozemku riešené odstavné plochy pre motorové vozidlá, prípadne garáže. Musia mať samostatný vstup pre pracovníkov a pre zásobovanie.
(3)
Prevádzkové priestory a priestory pre návštevníkov musia byť od seba dispozične oddelené a vybavené samostatným hygienickým zariadením.
§75
(1)
Stavby na dočasné ubytovanie s úplným alebo základným vybavením a so základnými službami (hotely, penzióny, ubytovne, zotavovne ROH a podnikové zotavovne, motely a pod.) sa umiestňujú v sídelných útvaroch alebo vo voľnej krajine.
(2)
Stavby majú mať pred vstupom zodpovedajúce rozptylové plochy a musia mať samostatný vstup pre zásobovanie. Musia mať na vlastnom pozemku odstavnú plochu pre motorové vozidlá.
(3)
Prevádzkové priestory a priestory pre návštevníkov musia byť od seba dispozične oddelené a vybavené samostatným hygienickým zariadením.
§76
(1)
Stavby na dočasné ubytovanie s čiastočným vybavením, prípadne bez vybavenia, s čiastočnými službami, prípadne bez služieb (chatové tábory, priestory vyhradené na stanovanie, autocampingy a pod.) sa umiestňujú v rekreačných oblastiach vo voľnej krajine. Výnimočne sa môžu umiestniť v sídelných útvaroch, ale len na dočasné využitie pozemkov vhodných na tieto stavby.
(2)
Musia mať hygienické zariadenia v rozsahu zodpovedajúcom kapacitám týchto stavieb. Pokiaľ nie sú hygienické zariadenia (umyvárne, sprchy, záchody) vstavané, musia sa sústrediť do samostatného zariadenia.
(3)
Stavby sa musia pripojiť na verejný vodovod alebo iný dostatočný zdroj pitnej vody.
(4)
Pokiaľ nie sú tieto stavby pripojené na verejnú kanalizáciu, odpadové vody z hygienických zariadení sa musia zviesť do nepriepustnej odpadovej žumpy bez prepadu.
(5)
Chatové tábory a priestory na stanovanie, pri ktorých sa predpokladá odstavovanie vozidiel, sa musia pripojiť na verejnú pozemnú komunikáciu komunikačnou prípojkou. Majú mať vyhradené plochy pre motorové vozidlá.
(6)
Na pozemkoch na tieto stavby sa vymedzia plochy na rekreačnú telesnú výchovu, táborové ohne a pod. oddelené od priestorov na chaty alebo stanovanie.
Piaty oddiel
Stavby pre telesnú výchovu
§77
(1)
Stavby pre telesnú výchovu sa umiestňujú v sídelných útvaroch alebo vo voľnej krajine.
(2)
V sídelných útvaroch sa umiestňujú predovšetkým v obytnej alebo rekreačnej zóne. Vo voľnej krajine sa umiestňujú len v prípadoch, keď charakter telesnej výchovy vyžaduje osobitné klimatické podmienky alebo keď druh stavby vyžaduje špecifické prírodné podmienky.
§78
(1)
Otvorené stavby pre telesnú výchovu sa umiestňujú v obytnej zóne v miestach, kde nadmerný hluk najmenej obťažuje okolie. Musia sa pri nich zriadiť ochranné pásma zelene, prípadne iné opatrenia zabezpečujúce účinné tlmenie hluku.
(2)
Usporiadanie východov a rozptylových plôch pred stavbami pre telesnú výchovu musí umožniť plynulý a bezpečný odchod a rozptyl návštevníkov do okolia stavby.
(3)
V primeranej vzdialenosti od týchto stavieb sa zriadia ako ich súčasť odstavné plochy pre motorové vozidlá.
§79
(1)
Plochy a priestory pre vlastnú telesnú výchovu musia stavebne zodpovedať pravidlám jednotlivých druhov športu.
(2)
Usporiadanie priestorov pre návštevníkov musia umožňovať bezpečný prístup na všetky miesta v hľadisku, zabraňovať nežiadúcemu zhlukovaniu a pohybu osôb a zabezpečovať plynulý a bezpečný prístup k výchovu.
(3)
Priestory pre športovcov, priestory pre návštevníkov a priestory pre prevádzkové a technické vybavenia stavieb sa musia dispozične oddeliť a vybaviť samostatným hygienickým zariadením.
Šiesty oddiel
Stavby pre motorizmus
§80
(1)
Stavby pre motorizmus sa umiestňujú v obytných alebo vo výrobných zónach sídelných útvarov, prípadne vo voľnej krajine.
(2)
Odstavné plochy a garáže pre osobné vozidlá sa musia zriaďovať ako súčasť obytnej zóny v kapacite zodpovedajúcej predpokladanému stupňu motorizácie.
§81
(1)
V obytnej zóne sídelných útvarov sa môžu umiestniť všetky druhy garáži pre osobné motorové vozidlá. Môžu sa umiestniť aj v ochranných pásmach obytných zón.
(2)
Garáže pre nákladné automobily a iné účelové vozidlá (autobusy a pod.), s výnimkou sanitných vozidiel, vozidiel Zboru národnej bezpečnosti, zborov nápravnej výchovy a požiarnej ochrany sa umiestňujú vo výrobných zónach.
(3)
Mimo územia sídelných útvarov sa môžu umiestňovať len garáže účelove určené na stavby umiestnené vo voľnej krajine, prípadne hromadné garáže pre autobusy a nákladné motorové vozidlá.
§82
(1)
Garáže sa zriaďujú ako samostatné stavby alebo ako súčasť iných stavieb.
(2)
Hromadné garáže sa musia umiestniť v takej vzdialenosti od susedných stavieb, aby sa v týchto stavbách nezhoršili podmienky prostredia nad prípustnú mieru.
(3)
Pripojenie hromadných garáži na verejné pozemné komunikácie nesmú rušiť plynulosť dopravného prúdu.
§83
(1)
Verejné čerpacie stanice pohonných hmôt sa umiestňujú pri hlavných miestnych komunikáciách v obytnej alebo výrobnej zóne sídelných útvarov, prípadne pri hromadných garážach alebo hromadných odstavných plochách pre motorové vozidlá a pri cestách alebo diaľniciach.
(2)
Komunikačné prípojky verejných čerpacích staníc na verejné pozemné komunikácie nesmú narušovať plynulosť dopravného prúdu.
(3)
Umiestnenie, veľkosť a stavebnotechnické riešenie čerpacích staníc pohonných hmôt musia zodpovedať hygienickým požiadavkám, požiadavkám požiarnej bezpečnosti a ochrany podzemných a povrchových vôd.
Siedmy oddiel
Stavby pre správu a riadenie
§84
(1)
Stavby pre správu a riadenie sa umiestňujú v obytnej a výrobnej zóne sídelných útvarov.
(2)
Stavby pre verejnú správu sa majú umiestňovať na urbanisticky výrazných miestach. Svojou architektúrou a úpravou okolia musia zodpovedať spoločenskému významu stavby.
(3)
V primeranej vzdialenosti od týchto stavieb sa zriadia ako ich súčasť odstavné plochy pre motorové vozidlá.
ŠTVRTÝ DIEL
STAVBY A ZARIADENIA PRE INFORMÁCIE, REKLAMU A PROPAGÁCIU
§85
Stavby a zariadenia pre informácie, reklamu a propagáciu, najmä zariadenia na plagátovanie, informačné tabule, pamätné tabule, prípadne pútače, ktoré slúžia obchodným, spoločenským, kultúrnym a iným účelom, sa môžu umiestniť na stavbách alebo na pozemkoch vo všetkých zónach sídelných útvarov alebo vo voľnej krajine bez ohľadu, či informácia alebo reklama sa realizuje písmom, obrazom, svetelným zdrojom, rozhlasom, televíziou a pod.
§86
(1)
Stavby a zariadenia pre informácie, reklamu a propagáciu svojím vyhotovením ani umiestnením nesmú porušovať vzhľad miesta alebo krajiny, ohrozovať verejnú bezpečnosť, poriadok a estetiku rozhľadu na cestách a miestnych komunikáciách a nesmú nadmerne obťažovať okolie hlukom alebo svetlom.
(2)
Tieto stavby a zariadenia sa nesmú umiestňovať v blízkosti značiek a optických i zvukových signálov, ktoré slúžia riadeniu a regulácii cestnej, železničnej, vodnej a leteckej dopravy. Od týchto značiek a signálov sa musia úpravou výrazne odlišovať.
(3)
Nesmú sa umiestňovať ani na chránených pamiatkach, chránených prírodných výtvoroch, na stavbách slúžiacich kultovým a pohrebným účelom, na pomníkoch, na pamätníkoch a pamätných tabuliach, na meracích bodoch geodetických sietí a v ich najbližšom okolí.
(4)
Ďalej sa nesmú umiestňovať na mostoch, pobrežných múroch, zábradliach a na iných pevných zariadeniach vodných tokov, ciest a celoštátnych dráh, na stĺpoch a stožiaroch telekomunikačného a energetického vedenia.
(5)
V dosahu chránených pamiatok, chránených miest prírody, ako aj v dosahu významných kúpeľných a rekreačných zariadení sa smú umiestniť po predchádzajúcom posúdení vplyvu na tieto stavby.
PIATY DIEL
STAVBY PRE VÝROBU A PRE SKLADOVANIE
Prvý oddiel
Stavby pre priemysel
§87
(1)
Stavby pre priemysel sa umiestňujú predovšetkým vo výrobnej zóne sídelných útvarov, prípadne aj v obytnej zóne alebo vo voľnej krajine.
(2)
Vo výrobnej zóne sa sústreďujú stavby, ktorých rušivé účinky možno ochranným pásmom znížiť na prípustnú mieru.
(3)
V obytnej zóne sa môžu umiestniť stavby alebo povoliť zmeny stavieb, ktorých rušivé účinky nepresiahnu mieru prípustnú pre obytnú zónu a ktorých nároky na prepravu tovaru a surovín nevyvolávajú neprípustné preťaženie dopravy.
(4)
Stavby, ktoré na utlmenie škodlivých účinkov vyžadujú také rozsiahle ochranné pásmo, že by rušilo urbanistické usporiadanie sídelného útvaru, sa umiestňujú vo voľnej krajine.
§88
(1)
Stavby s jadrovoenergetickým zariadením sa podľa stupňa ochrany umiestňujú vo voľnej krajine alebo na území sídelných útvarov.
(2)
Stupeň ochrany a jemu zodpovedajúce ochranné pásmo určí Československá komisia pre atómovú energiu.
(3)
V ochrannom pásme jadrovoenergetického zariadenia sa môžu zriaďovať len stavby nevyhnutné na prevádzku tohto zariadenia a stavby dopravných a rozvodných sietí, s výnimkou diaľníc, rýchlostných ciest, celoštátnych dráh a verejných vodovodov.
(4)
Navrhovanie, výstavba a užívanie (prevádzka) stavieb s jadrovoenergetickým zariadením podlieha štátnemu dozoru nad jadrovou bezpečnosťou Československej komisie pre atómovú energiu.
§89
(1)
Usporiadanie stavieb pre priemysel musí vyhovovať požiadavkám výrobného procesu, medzioperačnej a závodnej dopravy, prenosu energií, požiadavkám požiarnej ochrany a civilnej obrany, bezpečnosti práce a technických zariadení a hygienickým požiadavkám.
(2)
Stavby pre priemysel sa majú členiť tak, aby sa na samostatných plochách sústredili prevádzky hlavnej výroby, prevádzky pomocných výrob, energetické prevádzky a zariadenia, sklady zásob a expedičné sklady, stavby pre správu a riadenie, pre zdravotnícke a hygienické zariadenia, pre spoločné stravovanie a pod.
(3)
Na pozemkoch stavieb pre priemysel sa nesmú umiestniť stavby na bývanie.
(4)
Cez stavebný pozemok nesmú prechádzať verejné pozemné komunikácie, diaľkové energetické a telekomunikačné vedenia a privádzače verejného vodovodu.
§90
(1)
Pripojenie stavieb pre priemysel na sieť ciest a miestnych komunikácií musí zabezpečiť plynulú a nerušenú prevádzku závodnej a verejnej dopravy. Pripojenie na rýchlostné cesty sa musí uskutočniť pripájacím pruhom.
(2)
Závodné komunikácie musia najmä zodpovedať potrebám výroby, požiarnej bezpečnosti a civilnej obrany a tvoriť prehľadnú dopravnú sieť. Majú byť oddelené od železničných vlečiek, prípadne od pozemných komunikácií vyhradených pre peších.
(3)
Trasy nástupu pracovníkov a hlavné trasy pohybu pracovníkov vnútri stavby nesmú križovať trasy intenzívnej nákladnej dopravy na rovnakej úrovni. Nevyhnutné križovanie hlavných trás musia byť mimoúrovňové.
(4)
Pri každej stavbe pre priemysel sa zriadi ako je súčasť odstavná plocha pre motorové vozidlá. Jej veľkosť sa spravuje počtom pracovníkov najsilnejšej smeny a počtom návštev. V prípadoch, keď dopravu surovín alebo výrobkov zabezpečujú nákladné motorové vozidlá, sa musí pri stavbe zriadiť ako je súčasť samostatná odstavná plocha aj pre tieto nákladné vozidlá.
(5)
Každá stavba pre priemysel musí mať najmenej dva vjazdy pripojené na sieť závodných komunikácií.
§91
(1)
Odpadové a zrážkové vody sa musia zvádzať do vlastnej závodnej kanalizácie a pred zaústením do verejnej kanalizácie musia zodpovedať požiadavkám kanalizačného poriadku. Pri zaústení do vodného toku musia odpadové vody zodpovedať požiadavkám na vody vypúšťané priamo do vodných tokov.
(2)
Každá stavba pre priemysel musí mať pitnú vodu z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja. Podľa technologických potrieb alebo množstva spotreby vody má mať samostatný zdroj úžitkovej vody.
(3)
Pokiaľ tieto vodovodné sústavy nestačia pokryť potrebu vody na požiarne účely, musí mať každá stavba pre priemysel zabezpečený ďalší zdroj vody na požiarny účel.
(4)
Stavby pre priemysel, pri prevádzke ktorých vznikajú zužitkovateľné odpady, sa musia vybaviť priestormi a zariadeniami na hospodárenie a týmito odpadmi. Odpady, ktoré sa nezužitkujú, sa musia zneškodniť alebo bezpečne uložiť.
(5)
Trasy nadzemných a podzemných vedení technologických a rozvodných sietí sa majú zjednotiť a umiestniť pozdĺž závodných komunikácií. Súbežné nadzemné vedenia sa majú uložiť na spoločných mostoch, súbežné podzemné vedenia v kolektoroch.
§92
Na nezastavaných plochách stavebného pozemku sa zriadi zeleň. Stromy a kry na týchto plochách majú vytvárať ochranu vnútri priemyselných stavieb a prispievať najmä k tlmeniu nepriaznivých účinkov hlučných a prašných prevádzok.
§93
(1)
Všetky priestory pracovísk musia spĺňať hygienické požiadavky, požiadavky požiarnej bezpečnosti, bezpečnosti práce a technických zariadení. V prevádzkach s veľkým vznikom tepla, pary, plynov, prachu a pod. sa musí svetlá výška pracovísk primerane zvýšiť.
(2)
Šírky, podchodové výšky a dovolené zaťaženia pracovísk a vnútorných komunikácií a vzájomné odstupy medzi technologickými zariadeniami a medzi stavebnými konštrukciami musia umožňovať bezpečný pohyb pracovníkov, obsluhu, údržbu, opravy, prípadne aj výmenu strojov a zariadení.
(3)
Vnútorné povrchy konštrukcií stavieb pre priemysel, najmä v prevádzkach, ktoré sú zdrojom prachu, alebo v prevádzkach s jedovatými alebo inak škodlivými látkami sa musia dať ľahko čistiť.
(4)
Pracoviská bez denného osvetlenia alebo s umelo vytváranou mikroklímou sa môžu zriaďovať len pri dodržaní osobitných hygienických podmienok bezpečnosti práce a technických zariadení.
§94
(1)
Hygienické zariadenia (šatne, umyvárne, sprchy, záchody) a iné zariadenia (ohrievárne, fajčiarne, oddychové miestnosti a podobne) sa musia zriadiť v zodpovedajúcej kapacite a vzdialenostiach od pracovísk v samostatných budovách alebo priamo v prevádzkových priestoroch. Môžu sa umiestniť aj v priestoroch bez denného osvetlenia a priameho vetrania, ak je v dostatočnej miere zabezpečené umelé osvetlenie a vetranie.
(2)
Závodné zdravotnícke zariadenia, najmä závodné zdravotnícke strediská, ambulatóriá, lôžkové ošetrovne, nemocnice, nočné sanatóriá sa umiestňujú na plochách stavebného pozemku, pokiaľ ich neohrozujú prach, dym, chemické škodliviny, vlhko, otrasy, žiarenie a pod.
(3)
Závodné požiarne stanice sa umiestňujú v miestach s vhodným pripojením na sieť závodných komunikácií.
Druhý oddiel
Stavby pre poľnohospodárstvo
§95
(1)
Stavby pre poľnohospodárstvo sa umiestňujú v ucelených výrobných súboroch alebo jednotlive predovšetkým vo výrobnej zóne vidieckych sídelných útvarov, prípadne aj vo voľnej krajine a podľa druhu výnimočne aj v obytnej zóne.
(2)
Vo výrobnej zóne vidieckych sídelných útvarov sa sústreďujú poľnohospodárske stavby pre živočíšnu a rastlinnú výrobu, pri ktorých pôsobenie ochranných pásiem znižuje rušivé účinky na prípustnú mieru. Ak to nemožno dosiahnuť alebo ak to vyplýva z povahy stavieb (salaše, senníky a pod.), umiestňujú sa vo voľnej prírode.
(3)
V obytnej zóne vidieckych sídelných útvarov sa môžu umiestňovať iba také stavby pre poľnohospodárstvo, ktorých škodlivé účinky nepresahujú prípustnú mieru. Existujúce stavby pre živočíšnu výrobu sa majú v obytnej zóne postupne rušiť.
(4)
Stavby pre rastlinnú a živočíšnu výrobu umiestnené v obytnej zóne mestských sídelných útvarov sa musia postupne rušiť.
(5)
Pokiaľ sa stavby pre poľnohospodárstvo združujú so stavbami pre nadväzujúci priemysel, musia združené stavby spĺňať podmienky umiestnenia a vnútorného usporiadania oboch druhov stavieb.
§96
(1)
Stavby pre poľnohospodárstvo vo výrobnej zóne, prípadne vo voľnej krajine sa majú usporiadať tak, aby sa na samostatných plochách sústredili prevádzky poľnohospodárskej výroby, prevádzky pomocných výrob, sklady zásob a poľnohospodárskych výrobkov, priestory na odstavovanie poľnohospodárskych strojov a dopravných prostriedkov, prípadne stavby pre správu a riadenie, pre hygienické zariadenia a pod.
(2)
Jednotlivé stavby a zariadenia sa musia rozmiestniť v súlade s požiarnymi, hygienickými a veterinárnymi požiadavkami. Rozmiestnenie musí zabezpečovať dostatočné osvetlenie denným svetlom a prevetranie a umožňovať potrebnú závodnú dopravu.
(3)
Stavby pre poľnohospodárstvo umiestnené v súbore alebo jednotlive musia mať ochranné pásmo zodpovedajúce škodlivým účinkom.
(4)
Cez súbor poľnohospodárskych stavieb nesmú prechádzať verejné pozemné komunikácie, diaľkové energetické a telekomunikačné vedenia a privádzače verejného vodovodu.
(5)
Stavby na bývanie sa môžu zriadiť iba pri poľnohospodárskych stavbách vo voľnej krajine, ktorých prevádzka to nevyhnutne vyžaduje.
§97
Stavby pre poľnohospodárstvo sa musia pripojiť komunikačnou prípojkou alebo účelovou komunikáciou na sieť ciest alebo miestnych komunikácií. Nesmú sa pripojiť priamo na rýchlostné cesty.
§98
(1)
Stavby pre poľnohospodárstvo sa podľa potreby zabezpečia pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja.
(2)
Pri veľkej spotrebe vody, najmä v stavbách pre živočíšnu výrobu sa musí zabezpečiť samostatný zdroj úžitkovej podľa potreby veterinárne nezávadnej vody.
(3)
Pokiaľ tieto vodovodné sústavy nestačia pokryť potrebu požiarnej vody, musia mať poľnohospodárske stavby, s výnimkou nenáročných alebo odľahlých stavieb, zabezpečený ďalší zdroj požiarnej vody.
(4)
Pri zriaďovaní stavieb pre špeciálnu živočíšnu výrobu (chov vodnej hydiny a pod.) na verejných tokoch alebo nádržiach sa musia dodržať aj vodohospodárske požiadavky.
§99
(1)
Zrážkové vody na pozemku stavieb pre poľnohospodárstvo sa musia zvádzať do kanalizácie, prípadne odvádzať upravenými povrchovými zvodmi. Pritom sa musí zabezpečiť, aby sa zrážkové vody neznečisťovali fekáliami, škodlivými chemikáliami používanými na ochranu rastlín a hnojenie, silážnymi šťavami, zvyškami krmív, ropnými produktami a pod.
(2)
Odpadové vody, odpadky živočíšnej výroby a odpadové látky zo silážovania sa musia zviesť do nepriepustných záchytiek bez prepadu tak, aby sa zabránilo vnikaniu vôd z týchto záchytiek do verejných kanalizácií, do vodných tokov alebo podzemných vôd.
(3)
Záchytky, do ktorých sa ukladajú alebo zvádzajú výkaly, ktoré zápachom okolie nadmerne obťažujú, musia byť tesne zakryté a úpravou výkalov sa musí zabezpečiť zníženie zápachu na prípustnú mieru.
(4)
Veľkokapacitné stavby pre živočíšnu výrobu musia mať zariadenie na odstraňovanie alebo ďalšie zužitkovanie fekálií.
§100
V stavbách pre poľnohospodárstvo smú byť iba rozvody elektrického prúdu nízkeho napätia. Vzdušné vedenia elektrického prúdu sa nesmú viesť nad závodnými komunikáciami a odstavnými plochami. Stavby pre poľnohospodárstvo sa pripoja podľa potreby na telekomunikačnú sieť.
§101
(1)
Všetky priestory pracovísk v stavbách pre poľnohospodárstvo musia spĺňať hygienické a veterinárne požiadavky, požiadavky požiarnej bezpečnosti, civilnej obrany, bezpečnosti práce a technických zariadení.
(2)
Šírky, podchodové výšky a dovolené zaťaženia pracovísk a vnútorných komunikácií, vzájomné odstupy medzi technologickými zariadeniami a stavebnými konštrukciami musia umožňovať bezpečný pohyb pracovníkov, obsluhu, údržbu, opravy, prípadne výmenu strojov a zariadení a podľa druhu stavby aj pohyb zvierat. Stanice požiarnej ochrany sa umiestnia tak, aby boli vhodne pripojené na sieť závodných komunikácií.
(3)
Stavby pre poľnohospodárstvo podľa svojho druhu musia mať hygienické zariadenia v zodpovedajúcej kapacite. Karanténne a izolačné zariadenia stavieb pre živočíšnu výrobu musia mať samostatné hygienické zariadenia.
§102
Na nezastavaných a prevádzkove nevyužitých plochách stavieb pre poľnohospodárstvo sa musí zriadiť zeleň; kry a stromy majú tvoriť ochranu vnútri pozemku stavby. Kry a stromy sa umiestňujú aj v ochranných pásmach.
Tretí oddiel
Stavby pre skladovanie
§103
(1)
Stavby pre skladovanie sa umiestňujú predovšetkým vo výrobnej zóne, prípadne v ochranných pásmach alebo vo voľnej krajine ako súčasť stavieb pre priemysel alebo poľnohospodárstvo alebo ako samostatné stavby pre skladovanie.
(2)
O umiestňovaní, usporiadaní a vybavení stavieb pre skladovanie, ktoré sú súčasťou priemyselných alebo poľnohospodárskych závodov, platia ustanovenia tejto vyhlášky pre priemyselné alebo poľnohospodárske stavby.
(3)
Samostatné stavby pre skladovanie sa môžu umiestniť vo výrobnej zóne, ak škodlivé účinky skladovania a manipulácie možno znížiť ochrannými pásmami alebo inými opatreniami na prípustnú mieru, prípadne aj v ochranných pásmach.
(4)
Stavby pre skladovanie, pri ktorých škodlivé účinky skladovaných hmôt alebo manipulácie s nimi vyžadujú ochranné pásmo, ktoré by rušilo urbanistické usporiadanie sídelného útvaru, musia sa umiestniť vo voľnej krajine.
(5)
Vo voľnej krajine sa môžu umiestniť aj stavby pre skladovanie výrobkov a hmôt, ktoré tvoria rezervy na krytie potrieb národného hospodárstva.
§104
(1)
Samostatné stavby pre skladovanie sa musia pripojiť na cestu alebo miestne komunikácie, prípadne na celoštátnu dráhu. Pripojenie na rýchlostné cesty sa musí uskutočniť pripájacím pruhom.
(2)
Pri stavbách pre skladovanie pripojených na pozemné komunikácie sa zriadia samostatné odstavné plochy pre motorové vozidlá.
§105
(1)
Každá samostatná stavba pre skladovanie so stálou obsluhou musí mať pitnú vodu z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja.
(2)
Podľa technológie skladovania a manipulácie, prípadne podľa požiadaviek požiarnej ochrany musí mať samostatný zdroj úžitkovej vody.
§106
(1)
Zrážkové vody na pozemku samostatných stavieb pre skladovanie sa musia zviesť do kanalizácie, prípadne odvádzať upravenými povrchovými zvodmi. Pritom sa musí zabezpečiť, aby sa zrážkové vody neznečisťovali nad prípustnú mieru skladovanými hmotami alebo manipuláciou s nimi.
(2)
Vody používané pri manipulácii so skladovanými výrobkami alebo hmotami alebo pri čistení skladovacích plôch sa musia podľa povahy znečistenia vyčistiť.
(3)
Pri skladovaní tekutých hmôt, najmä ropných produktov a toxických látok, sa musí zabrániť ich unikaniu do povrchových a podzemných vôd.
§107
Samostatné stavby pre skladovanie sa podľa potreby pripoja na rozvodné energetické a telekomunikačné siete. Podľa významu stavby sa pripoja aj na osobitné telekomunikačné siete.
§108
(1)
Usporiadanie stavieb pre skladovanie musí na samostatných plochách umožniť sústredenie skladísk, stavieb pre správu a riadenie, pre hygienické zariadenia a pod.
(2)
Jednotlivé skladiská sa musia účelne pripojiť na závodné komunikácie a vlečky.
(3)
Cez stavebný pozemok nesmú prechádzať verejné pozemné komunikácie, diaľkové energetické a telekomunikačné vedenia a privádzače verejného vodovodu.
(4)
Stavby pre skladovanie sa musia bezpečne oplotiť alebo ohradiť.
(5)
Pri stavbách pre skladovanie hmôt a výrobkov, ktoré môžu výbuchom ohroziť okolie, sa musí zriadiť zodpovedajúci ochranný val alebo iné zodpovedajúce zariadenie.
(6)
Pre stavby pre skladovanie sa musia zriaďovať podľa druhu skladovaného materiálu ochranné pásma.
§109
(1)
Všetky priestory stavieb pre skladovanie musia spĺňať hygienické požiadavky, požiadavky požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti práce a technických zariadení.
(2)
Skladiská sa vybavia mechanizačnými zariadeniami zodpovedajúcimi druhu a obratu tovaru.
§110
Hygienické zariadenia sa musia zriadiť v zodpovedajúcej kapacite. Môžu sa umiestniť aj v priestoroch bez denného osvetlenia a priameho vetrania, ak sa v dostatočnej miere zabezpečí umelé osvetlenie a vetranie.
Štvrtý oddiel
Stavby pre ťažobné práce
§111
Stavbami pre ťažobné práce podľa tejto vyhlášky sa rozumejú stavby, ťažobné práce a zariadenia na ťažbu nevyhradených nerastov, ktorých ložiská nie sú vhodné na priemyselné dobývanie.
§112
Stavby pre ťažobné práce sa umiestňujú spravidla vo voľnej krajine, prípadne vo výrobnej zóne sídelného útvaru.
§113
(1)
Usporiadanie stavieb pre ťažobné práce musia spĺňať základné požiadavky výrobného procesu, závodnej dopravy, prenosu energií, požiadavky požiarnej ochrany a civilnej obrany, bezpečnosti práce a technických zariadení a hygienické požiadavky.
(2)
Ak pri prevádzke stavieb vznikajú skrývkové, výsypkové alebo odvalové hmoty, musia sa na ich ukladanie vyčleniť a upraviť osobitné plochy v priestore ťažobných prác, prípadne v ich blízkosti.
(3)
Ak ťažobné práce pôsobia na okolie rušivými účinkami, zriadi sa ochranné pásmo.
(4)
Cez priestor stavieb pre ťažobné práce nesmú prechádzať energetické a telekomunikačné vedenia a privádzače verejného vodovodu, ani sa v ňom nesmú zriaďovať stavby na bývanie.
(5)
Stavby pre ťažobné práce sa musia pripojiť komunikačnou prípojkou alebo účelovou komunikáciou na sieť ciest alebo miestnych komunikácií. Nesmú sa pripojiť priamo na rýchlostné cesty. V prípadoch, keď dopravu vyťažených hmôt alebo odpadov zabezpečujú nákladné motorové vozidlá, zriadia sa ako súčasť stavby odstavné plochy.
(6)
Zrážkové a odpadové vody sa musia vhodne a hygienicky odvádzať z priestoru stavieb pre ťažobné práce. Zeleň na nezastavaných plochách neurčených na ťažbu sa musí ochraňovať a udržiavať. Ak to vyžaduje bezpečnosť, musia sa priestory ťažobných prác ohradiť alebo oplotiť.
(7)
Hygienické a iné zariadenia sa zriadia v potrebnej kapacite a v primeranej vzdialenosti od pracovísk.
ŠIESTY DIEL
STAVBY PRE DOPRAVU, ROZVOD ENERGIÍ A VODNÉ HOSPODÁRSTVO
Prvý oddiel
Stavby pre dopravu
§114
(1)
Stavby pre dopravu umiestnené vo voľnej krajine nesmú výrazne porušovať ráz krajiny. Musia dodržiavať podmienky ochrany vodných prameňov a tokov, ochrany kultúrnych pamiatok a prírodných výtvorov; nesmú svojimi vlastnými ochrannými pásmami zabraňovať predpokladanému rozvoju sídelných útvarov a účinkami dopravy (hlukom, výfukovými plynmi a vibráciami) nadmerne zhoršovať životné prostredie.
(2)
Na zmiernenie účinkov, ktorými stavby pre dopravu rušia ráz krajiny, sa má pozdĺž nich zriadiť zeleň, pokiaľ to dovoľujú požiadavky na bezpečnosť prevádzky.
(3)
Poľné a lesné cesty sa nesmú priamo pripojiť na rýchlostné cesty. Pripojenie poľných a lesných ciest na ostatné cesty sa musí uskutočniť úsekom cesty so spevneným povrchom.
§115
(1)
Diaľnice a rýchlostné cesty sa musia vybaviť zodpovedajúcimi náležite vybavenými odpočívadlami; všetky zariadenia musia umožňovať tiež ich užívanie občanmi odkázanými na vozík pre invalidov.
(2)
Ako súčasť miestnych komunikácií sa má utvoriť vhodný priestor na ukladanie súbežných podzemných vedení. Križovanie podzemných vedení s miestnymi komunikáciami sa musí riešiť podchodmi pre tieto vedenia.
(3)
Miestne komunikácie vyhradené výlučne pre peších sa od vozoviek bezpečne oddeľujú. Pri zanedbateľnej premávke vozidiel sa môže zriadiť vedľajšia miestna komunikácia, predovšetkým komunikačná prípojka, spoločná pre peších a vozidlá.
§116
(1)
Miestne komunikácie, včítane chodníkov a verejných priestranstiev mestského sídelného útvaru, musia mať bezprašný povrch a musia umožňovať čistenie mechanizačnými prostriedkami
(2)
Povrchové vody z vozoviek miestnych komunikácií sa musia zviesť do kanalizácie. Pokiaľ nie je zriadená, smú sa povrchové vody z vozoviek miestnych komunikácií odvádzať otvorenými pozdĺžnymi zvodmi.
Druhý oddiel
Stavby pre rozvod energií
§117
(1)
Pri ukladaní podzemných vedení v krajine sa musia pozemky trasy po dokončení stavby uviesť do pôvodného stavu.
(2)
Kde to vyžaduje bezpečnosť rozvodov, musia sa trasy podzemných vedení označiť a súvisiace pomocné stavby a zariadenia náležite ohradiť alebo oplotiť.
§118
(1)
Stavby pre rozvod energií v sídlených útvaroch sa umiestňujú predovšetkým pod ochranné pásy zelene komunikácií alebo pod chodníky. Výnimočne sa smú umiestniť pod vozovkou miestnych komunikácií.
(2)
Podzemné vedenia sa majú v najväčšej možnej miere sústrediť do spoločných alebo združených trás (kolektorov).
(3)
Pri ukladaní podzemných vedení sa musia dodržiavať požadované bezpečnostné vzdialenosti od základov stavieb, vzájomné vzdialenosti jednotlivých vedení a požadované krytie. Vstupné šachty do priestorov podzemných vedení nesmú narušovať bezpečnosť a plynulosť dopravy.
Tretí oddiel
Stavby pre vodné hospodárstvo
§119
(1)
Umiestnenie stavieb pre vodné hospodárstvo, ako sú vodárenské a iné vodné nádrže, vodojemy, stavby a zariadenia na zachytávanie prameňov, vodovody, úpravne vôd, čerpacie stanice, hydromelioračné stavby a pod., musí byť v súlade s požiadavkami na riešenie veľkých územných celkov. Kde je to z hygienických dôvodov potrebné, musia sa stavby oplotiť, prípadne aj vybaviť zodpovedajúcou zeleňou.
(2)
Vodovody v sídelných útvaroch sa umiestňujú spravidla v spoločných trasách s inými podzemnými vedeniami. Kanalizácia v sídelných útvaroch sa môže umiestňovať pod vozovky miestnych komunikácií.
SIEDMY DIEL
ZELEŇ SÍDELNÝCH ÚTVAROV
§120
(1)
Jednotlivé zóny sídelných útvarov sa musia primerane vybaviť plochami zelene.
(2)
Spôsob úpravy plôch zelene, voľba druhov zatrávnenia, krov, stromov a pod. sa upravuje účelovým poslaním, prírodnými podmienkami a významom miesta.
§121
Vo verejných sadoch musí zeleň tvoriť aspoň tri štvrtiny celkovej plochy pozemku. Verejné sady sa vybavujú vodovodnou sieťou, sieťou na odvádzanie zrážkových vôd a umelým osvetlením. Cesty vo verejných sadoch musia mať spevnený povrch.
ÔSMY DIEL
STAVBY A ZARIADENIA PRE CIVILNÚ OBRANU
§122
Stavby a zariadenia civilnej obrany sa spravidla umiestňujú v obytných a výrobných zónach sídelných útvarov. V osobitných prípadoch sa umiestňujú aj v rekreačnej zóne sídelných útvarov alebo aj vo voľnej krajine.
§123
(1)
V stavbách zriadených na iné účely a vybraných podľa osobitných predpisov sa určené priestory prispôsobia aj na ochranu a ukrytie v čase brannej pohotovosti štátu alebo sa v nich umiestňujú zariadenia civilnej obrany.
(2)
Rozsah a druh vybavenia priestorov a zariadení vybraných podľa osobitných predpisov musia zodpovedať požiadavkám na bezpečné užívanie a požiadavkám na čas brannej pohotovosti štátu.
(3)
Stavby a zariadenia civilnej obrany a ich technické a technologické zariadenia, včítane pomocných zariadení a rozvodov, sa navrhujú a uskutočňujú podľa osobitných predpisov.
§124
Dochádzkové vzdialenosti od stavieb na bývanie, stavieb občianskeho vybavenia a stavieb pre výrobu a skladovanie k priestorom a zariadeniam civilnej obrany vo vybraných stavbách alebo k samostatným stavbám civilnej obrany určujú osobitné predpisy.
PIATA ČASŤ | USKUTOČŇOVANIE A KONŠTRUKCIA STAVIEB
§125 Zemné práce
(1)
Zemné práce pre všetky stavby podzemných sietí uskutočňované v rovnakom mieste a čase sa musia navzájom koordinovať.
(2)
Výkopy a skládky na verejných pozemných komunikáciách a verejných priestranstvách nesmú zabraňovať prístupu ku vchodom a vjazdom priľahlých stavieb a pozemkov.
(3)
Výkopy na verejných pozemných komunikáciách a verejných priestranstvách sa primerane vybavia bezpečnými a dostatočne širokými a kapacitne vyhovujúcimi priechodmi alebo priecestiami.
(4)
Podzemné energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné siete, ktorých poškodením sa môže ohroziť bezpečnosť pri vykonávaní zemných prác alebo ktoré môžu zemné práce ohroziť, sa musia náležite zabezpečiť.
§126 Zakladanie stavieb
(1)
Stavby sa zakladajú spôsobom zodpovedajúcim základovým pomerom.
(2)
Pri zakladaní stavieb sa musí dbať na to, aby sa neohrozila stabilita okolitých stavieb a pozemkov. Najmä sa musia posúdiť zmeny vyvolané zakladaním stavieb v základových podmienkach okolitých pozemkov určených na zastavanie a na režim podzemných vôd.
(3)
Stavby, ktorých stabilita by sa mohla novou stavbou ohroziť, sa musia zabezpečiť už pred začatím stavebných prác. Ak sa nepredvídane ohrozí stabilita alebo ak sa spôsobia poruchy niektorých častí existujúcich stavieb alebo okolitých pozemkov, musí sa bezodkladne urobiť opatrenie na zabezpečenie ich stability.
(4)
Ak sa pri zakladaní stavieb porušia existujúce podzemné vedenia alebo odvodňovací systém, musia sa bezodkladne opätovne a riadne pospájať, prípadne preložiť tak, aby sa zachovala ich funkcia.
§127 Odstraňovanie stavieb
(1)
Stavby alebo ich časti sa musia búrať, demontovať a premiestňovať tak, aby sa neohrozovala bezpečnosť a stabilita iných stavieb, bezpečnosť osôb a aby sa okolie odstraňovaných stavieb touto činnosťou a jej dôsledkami zbytočne a nad prípustnú mieru neobťažovalo.
(2)
Stavby sa odstraňujú podľa vopred určeného technologického postupu.
(3)
Prípojky stavieb na energetické, telekomunikačné, vodovodné a kanalizačné siete sa pred odstraňovaním stavieb odborne odpoja a miesta odpojenia bezpečne zaistia.
§128 Základy
(1)
Základy stavieb musia bezpečne prenášať do podloží stavieb zaťaženie vyvolávané stavebnými konštrukciami a úžitkovým zaťažením.
(2)
Základová škára, pokiaľ je to na zabezpečenie stability stavieb potrebné, sa musí založiť v nepremŕzajúcej hĺbke.
§129 Nosné konštrukcie
(1)
Nosné konštrukcie musia bezpečne odolávať zaťaženiu vyvolávanému stavbou, užívaním stavby a vonkajšími vplyvmi a tieto zaťaženia prenášať do základov.
(2)
Stabilita stavieb sa preukazuje statickým výpočtom. Pri staticky nenáročných stavbách sa môže úplne alebo čiastočne upustiť od tohto preukazovania, pokiaľ vlastnosti základovej pôdy, spôsob uloženia, druh konštrukcií a technológia výstavby týchto stavieb sú obvyklé.
(3)
Stavby umiestňované na pozemkoch v dosahu účinkov banskej ťažby alebo podzemných stavieb musia spĺňať osobitné podmienky kladené na zakladanie a konštrukcie.
(4)
Stavby musia zodpovedať stupňu seizmicity v danom území.
§130 Steny, priečky a stropy
(1)
Steny, priečky a stropy stavieb musia podľa druhu stavieb vykazovať potrebné izolačné vlastnosti.
(2)
Obvodové steny stavieb musia odolávať vonkajším klimatickým vplyvom.
§131 Strechy
(1)
Strechy stavieb musia zachytávať a odvádzať zrážkové vody a zabraňovať ich vnikaniu do konštrukcií stavieb.
(2)
Strešné krytiny musia byť odolné proti klimatickým vplyvom a účinkom.
§132 Schodištia
(1)
Schodištia musia byť prevádzkove bezpečné a primerané druhu stavieb.
(2)
Priestory schodíšť sa musia vybaviť riadnym osvetlením, vetraním a zábradlím.
(3)
Počet schodíšť v stavbách musí zodpovedať ich prevádzkovým podmienkam.
§133 Komíny
(1)
Komíny musia bezpečne odvádzať plynné splodiny do voľného ovzdušia a odolávať účinkom spalín.
(2)
Komíny sa musia podľa druhu a účelu vybaviť potrebným zariadením, ktoré v predpísanej miere oddelí a zachytí tuhé a plynné škodliviny.
(3)
Komíny sa musia upraviť tak, aby ich bolo možno čistiť.
§134 Vnútorné rozvody
Energetické a telekomunikačné rozvody, vodovody a kanalizácie v stavbách musia byť bezpečné a musia umožňovať užívanie stavieb podľa ich druhu a potreby.
§135 Výťahy
(1)
Stavby podľa druhu a potreby sa musia vybaviť osobnými, prípadne nákladnými výťahmi v zodpovedajúcom počte a kapacite.
(2)
Výťahy musia byť prevádzkove bezpečné.
§136 Spoločné antény
Stavby podľa druhu, potreby a ich umiestnenia sa musia vybaviť spoločnými prijímacími anténami alebo inými zariadeniami toho istého účelu.
§137 Technologické zariadenia stavieb
Technologické zariadenia stavieb, včítane ich pomocných technických zariadení a rozvodov, sa musia navrhovať, montovať a byť v prevádzke tak, aby plnili požiadavky na technologický proces, bezpečnosť práce a technických zariadení, požiarnu bezpečnosť, ochranu zdravia a na ochranu životného prostredia.
ŠIESTA ČASŤ | ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§138
(1)
Územno-technické, urbanistické, architektonické, účelové a stavebnotechnické podmienky neustanovené touto vyhláškou, prípadne inými predpismi, najmä technickými normami, technicko-hospodárskymi ukazovateľmi, záväznými typizačnými smernicami, hygienickými predpismi, predpismi požiarnej ochrany, civilnej obrany, bezpečnosti práce a technických zariadení určuje stavebný úrad v územnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení alebo inom rozhodnutí.
(2)
Dňom účinnosti tejto vyhlášky strácajú platnosť smernice Štátnej komisie pre techniku z 12. augusta 1966 č. 3501/32/66 uverejnené ako smernice č. 9 v Zbierke smerníc pre národné výbory z r. 1966.
§139
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1976.
Minister:
Ing. Šupka v. r.
Ing. Šupka v. r.
1)
Zákon č. 238/1991 Zb. o odpadoch.
Zákon ČNR č. 62/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov.
Zákon ČNR č. 311/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve. Zákon SNR č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve. Vyhláška ministerstva životného prostredia ČR č. 401/1991 Zb. o programoch odpadového hospodárstva. Vyhláška Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 76/1992 Zb. o programoch odpadového hospodárstva. Nariadenie vlády ČR č. 521/1991 Zb. o vedení evidencie odpadov. Opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie, ktorým sa vyhlasuje Kategorizácia a katalóg odpadov (vyhlásené v čiastke 69/1991 Zb.).
Zákon ČNR č. 62/1992 Zb. o poplatkoch za uloženie odpadov.
Zákon ČNR č. 311/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve. Zákon SNR č. 494/1991 Zb. o štátnej správe v odpadovom hospodárstve. Vyhláška ministerstva životného prostredia ČR č. 401/1991 Zb. o programoch odpadového hospodárstva. Vyhláška Slovenskej komisie pre životné prostredie č. 76/1992 Zb. o programoch odpadového hospodárstva. Nariadenie vlády ČR č. 521/1991 Zb. o vedení evidencie odpadov. Opatrenie Federálneho výboru pre životné prostredie, ktorým sa vyhlasuje Kategorizácia a katalóg odpadov (vyhlásené v čiastke 69/1991 Zb.).
