161/1976 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.03.1991 do 31.12.1991
161
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva financií, Ministerstva financií Českej socialistickej republiky a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky
z 20. decembra 1976,
ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy
Federálne ministerstvo financií, Ministerstvo financií Českej socialistickej republiky a Ministerstvo financií Slovenskej socialistickej republiky podľa § 22 ods. 3 zákona č. 76/1952 Zb. o dani zo mzdy v znení článku I zákona č. 71/1957 Zb. a podľa článku I zákona č. 90/1968 Zb. o niektorých opatreniach na úseku daní platených obyvateľstvom ustanovujú:
PRVÁ ČASŤ
DAŇOVÁ POVINNOSŤ (K § 2 až 6 zákona)
§1
Daňovníkmi dane zo mzdy (ďalej len „daň“) sú aj osoby, ktoré poberajú mzdu za prácu vykonávanú mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na príkaz tuzemského platiteľa, pokiaľ mzda v cudzine nebola podrobená dani zo mzdy alebo inej dani rovnakého druhu. Preukázať, že mzda bola v cudzine zdanená, je povinnosťou daňovníka. Zamestnania vykonávané na plavidlách plávajúcich pod československou štátnou vlajkou a na palubách československých lietadiel sa posudzujú ako zamestnania vykonávané na československom štátnom území.
§2
(1)
Príjmy plynúce z pracovného pomeru alebo v súvislosti s ním sú najmä:
a)
mzdy každého druhu, ako základná mzda (napr. časová, úkolová, podielová, zmiešaná), odmeny (napr. výkonnostné, za plnenie bežných aj mimoriadnych úloh), prémie, príplatky, podiely na hospodárskych výsledkoch, mzda za prácu nadčas, náhrada mzdy, štipendiá poskytované v súvislosti s pracovným pomerom, odmeny poskytované v súvislosti s riešením úloh rozvoja vedy a techniky, tematických úloh a pod., a to bez ohľadu na to, či sa pracovníkovi poskytujú v peniazoch alebo v naturáliách. Mzdou sú aj odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú vykonáva pracovník v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, a to aj vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
b)
všetky peňažné a naturálne plnenia, ktoré dostávajú pracovníci v súvislosti so svojím pracovným pomerom, a to aj výnosy z cenných papierov, ktoré platiteľ vydáva len pre svojich pracovníkov (členov) a ktoré sú neprevoditeľné.
(2)
Funkčnými požitkami sú:
a)
základné funkčné platy členov vlád, funkčné platy a odmeny poslancov Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady, ako aj platy vedúcich ústredných orgánov;
b)
odmeny za výkon funkcie v orgánoch obcí, v okresných úradoch, v občianskych a iných združeniach, sudcov, a to včítane iných plnení poskytovaných v súvislosti s výkonom uvedených funkcií.
(3)
Za príjmy plynúce zo zamestnaní vykonávaných v pomere podobnom pracovnému pomeru sa vyhlasujú tieto príjmy:
a)
odmeny za prácu vyplácané ktoroukoľvek organizáciou osobám, ktoré nie sú v nej v pracovnom pomere, ale vykonávajú pre ňu prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce), s výnimkou príjmov, ktoré podliehajú dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti;
b)
zrušený od 1. 3. 1991
c)
odmeny za znalecké a tlmočnícke výkony vyplácané znalcom a tlmočníkom, ktorých ustanovil v konaní príslušný orgán;
d)
zrušený od 1. 3. 1991
e)
odmeny za prácu vykonávanú v súvislosti s členstvom v organizáciách alebo v kolektívnych orgánoch, a to bez ohľadu na to, či sa vyplácajú v hotovosti alebo sa pripisujú v prospech členských podielov, s výnimkou odmien uvedených v odseku 8 písm. f);
f)
štipendiá každého druhu (sociálne, prospechové, podnikové a pod.) poskytované žiakom a študujúcim denného štúdia na školách, pokiaľ nie sú u platiteľa v pracovnom pomere, ako aj štipendiá riadnych vedeckých ašpirantov. Štipendiám sú na
účely dane postavené na roveň iné peňažné a naturálne plnenia poskytované podľa platných štipendijných poriadkov.
(4)
Daň zo mzdy je súčasťou daňovníkovej mzdy aj v prípade, keď túto daň uhrádza za daňovníka platiteľ z vlastných prostriedkov.
(5)
Naturálne požitky sa na účely dane oceňujú vo výške ceny s daňou z obratu; ak ide o tovar vlastnej výroby alebo o výkony poskytované platiteľom použijú sa ceny, ktoré platiteľ uplatňuje pri dodávkach za ceny s daňou z obratu.
(6)
Ak platiteľ poskytuje daňovníkovi byt zadarmo, zahŕňa sa do základu dane suma, ktorá sa rovná úhrade za užívanie tohto bytu vypočítanej podľa osobitných predpisov.1) Ak platiteľ poskytuje daňovníkovi zadarmo tiež kurivo a osvetlenie bytu, oceňuje sa na účely dane kurivo sumou 60 Kčs mesačne a osvetlenie sumou 10 Kčs mesačne, a to za každú obytnú miestnosť (včítane obytnej kuchyne). Pri spoločnom ubytovaní viacerých daňovníkov sa uvedené sumy rozdelia pomernou časťou podľa počtu ubytovaných osôb.
(7)
Ak platiteľ poskytne daňovníkovi, ktorý má podľa mzdových predpisov nárok na naturálne požitky, namiesto nich peňažnú náhradu, zahrnie sa do základu dane celá táto náhrada.
(8)
Mzdou v zmysle zákona nie sú:
a)
dôchodky podľa predpisov o sociálnom zabezpečení a iné obdobné plnenia podľa príslušných predpisov, ako ani plnenia z titulu pripoistenia, a to bez rozdielu, či ide o príjmy z tuzemska alebo o im zodpovedajúce príjmy z cudziny;
b)
sumy, o ktoré sa pracovníkovi znižuje mzda alebo jej zložky podľa pracovnoprávnych predpisov;
c)
náhrady poskytované pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania za stratu na zárobku, bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne vynaložené náklady spojené s liečením a za vecnú škodu, prípadne náhrada za iné škody uhrádzané pracovníkovi organizáciou podľa pracovnoprávnych alebo iných predpisov;2)
d)
vecné a peňažné dary poskytované spoločenskými organizáciami členom týchto organizácií, pokiaľ nemajú povahu odmien za výkon funkcie [odsek 2 písm. b)];
e)
odmeny za záchranu života;
f)
odmeny vyplácané poľnohospodárskymi družstvami ich členom za prácu v družstve;
g)
dávky nemocenského poistenia, dávky zo zabezpečenia matky a dieťaťa, rodičovský príspevok, príspevky na úhradu potrieb detí v pestúnskej starostlivosti, odmeny za výkon pestúnskej starostlivosti, s výnimkou odmien za túto starostlivosť vykonávanú v osobitných zariadeniach;
h)
odmeny vyplácané štátnou zdravotníckou správou darcom za odber krvi;
i)
odmeny vyplácané za pokusné úkony v zdravotníctve osobám, ktoré sa týmto úkonom podrobujú;
j)
príspevky na bytovú výstavbu poskytované pracovníkom podľa príslušných predpisov z iných zdrojov, než z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
§3
(1)
Náhradami služobných výdavkov (§ 3 ods. 5 zákona) sú také peňažné alebo vecné plnenia, ktorými platiteľ daňovníkovi nahrádza:
a)
priame výdavky, ktoré mal na platiteľov účet, aby mohol vykonať uložené úlohy, a
b)
výdavky, ktoré slúžia na úhradu primerane zvýšených nákladov spojených s výkonom práce.
(2)
Ak daňovník uhrádza služobné výdavky z odmien za prácu, nepodlieha dani iba tá časť, ktorú daňovník platiteľovi preukáže ako skutočný služobný výdavok. Platiteľ je povinný uschovať doklady predložené daňovníkom po tri roky.
(3)
Za náhradu služobných výdavkov nepodrobenú dani sa vyhlasujú:
a)
náhrady cestovných a sťahovacích výdavkov a odlučné poskytované podľa príslušných predpisov,3) včítane náhrad poskytovaných podľa osobitných predpisov daňovníkom, u ktorých častá zmena miesta výkonu práce vyplýva z osobitnej povahy povolania;
b)
náhrady vyplácané podľa príslušných predpisov a používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce;4)
c)
náhrady poslancov Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckej funkcie, ako aj náhrady nevyhnutných výdavkov členov (poslancov) obecných zastupiteľstiev;
d)
sumy ustanovené v pracovnoprávnych predpisoch ako tzv. režijné príplatky (napr. na suroviny, opotrebovanie strojov a nástrojov, udržiavanie pracovných potrieb) alebo tzv. finančné nezúčtovateľné paušály;
e)
hodnota odevov, ako aj ochranných a pracovných pomôcok, ktoré poskytuje platiteľ daňovníkom podľa platných pracovnoprávnych predpisov, včítane náhrady na ich údržbu, čistenie a pranie, a to bez ohľadu na to, či sa poskytujú v naturáliách, alebo či sa namiesto nich vypláca náhrada v hotovosti;
f)
hodnota ochranných nápojov a ochrannej stravy, ktoré dostane pracovník podľa príslušných predpisov;5)
g)
náhrady poskytované umelcom v divadlách, symfonických orchestroch, v Čs. rozhlase, Čs. televízii, cirkusoch a iných kultúrnych zariadeniach za opotrebiteľné súčiastky hudobných nástrojov, za používanie vlastných nástrojov, šatstva, líčidiel a rekvizít, ak sa vyplácajú na základe pracovnoprávnych predpisov;
h)
zrušený od 1. 3. 1991
j)
paušálne sumy vyplácané ako náhrada výdavkov pozorovateľom staníc Hydrometeorologického ústavu;
k)
15 % z odmien, ktoré dostávajú ľudoví umeleckí výrobcovia za zhotovovanie predmetov zadávaných Ústredím ľudovej umeleckej výroby;
l)
letecká stravná norma poskytovaná podľa príslušných predpisov členom posádok lietadiel;
m)
príspevok na ošatenie vyplácaný rozhodcom športových súťaží a stretnutí;
n)
paušál na písacie potreby vyplácaný pracovníkom do výšky 10 Kčs mesačne;
o)
paušálne odplaty, ktoré poskytuje správca alebo majiteľ domov podľa pracovnoprávnych predpisov domovníkom na čistiace prostriedky;
p)
príspevok na stravu strážnych psov 10 Kčs denne;
r)
náhrady za sprevádzanie poľovníckych hostí, odstrel a odchyt zveri, úpravu trofejí, chov a vedenie poľovníckych psov a chov fretiek, pokiaľ sa tieto náhrady poskytujú podľa príslušných predpisov;
s)
20 % zahraničného platu vyplácaného pracovníkom zábavných technických zariadení parkov kultúry a oddychu a Čs. cirkusov a varieté, pokiaľ sa im neposkytujú zahraničné diéty.
§4 Oslobodenie
Od dane sú oslobodené:
1.
odmeny, ktoré vyplácajú platitelia svojim pracovníkom (členom) za vynálezy, priemyselné vzory a zlepšovacie návrhy podľa osobitných predpisov2) a za návrhy na nové spôsoby prevencie, diagnostiky a liečenia ľudí a na nové spôsoby prevencie, diagnostiky a liečenia zvierat a ochrany rastlín proti škodcom a chorobám, na ktoré sa vydalo osvedčenie, a to až do výšky 20 000 Kčs za každý vynález, vzor alebo návrh;
2.
až do úhrnnej výšky 2000 Kčs ročne:
a)
vecné a peňažné odmeny, ktoré poskytuje platiteľ pracovníkovi podľa príslušných predpisov pri významných pracovných a životných výročiach pracovníka,6)
b)
zrušený od 1. 3. 1991
c)
zrušený od 1. 3. 1991
d)
odmeny za odvrátenie bezprostredného nebezpečenstva, ktoré by mohlo spôsobiť vecné škody alebo ohroziť ľudské zdravie alebo život;
3.
mzda vyplácaná subjektami so sídlom v cudzine za prácu vykonávanú v tuzemsku osobe, ktorá nemá v tuzemsku bydlisko,
a)
ak sa príjemca mzdy v tuzemsku nezdrží v príslušnom kalendárnom roku - či už nepretržite alebo v niekoľkých časových obdobiach - dlhšie ako 183 kalendárnych dní, a
b)
ak nejde o mzdu za prácu vykonávanú v zariadení (napr. kancelária, prevádzkáreň), ktoré subjekt so sídlom v cudzine udržiava v tuzemsku na výkon svojich činností; pri stavebných a montážnych činnostiach, len pokiaľ nejde o zariadenie trvajúce dlhšie ako 183 kalendárnych dní;
4.
nižšie uvedené sumy, pokiaľ sa vyplácajú podľa príslušných predpisov:
a)
odmeny členov a členov korešpondentov Československej akadémie vied; oslobodenie sa však nevzťahuje na odmeny za výkon funkcií v tejto inštitúcii;
b)
u pracovníkov československých zastupiteľských úradov a iných pracovníkov trvale poverených výkonom funkcií v zahraničí prídavok zahraničnej služby a jednorazový zariaďovací príplatok;
c)
zrušený od 1. 3. 1991
d)
mzdy a odmeny členov záchranných zborov pri zásahoch v banských revíroch;
e)
hodnota stravovania, prípadne ubytovania, ktoré podľa platných predpisov dostávajú nevyučení mladiství robotníci popri mesačnej mzde od organizácie úplne alebo čiastočne bezplatne v období zaškoľovania;
f)
odmeny vyplácané učňom, ktorí sú v učebnom pomere v poľnohospodárskych družstvách;
g)
mzdy a odmeny nevidomých občanov, ktorým okresná posudková komisia sociálneho zabezpečenia s prihliadnutím na stupeň nevidomosti vydala preukázku označenú ZTP-P;
h)
hodnota stravovania a ubytovania poskytovaného bezplatne učňom v prípravnom období;
i)
štipendiá (sociálne, prospechové, podnikové a pod.), ktoré sa poskytujú žiakom a študujúcim denného štúdia na školách [pozri § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. f)], pokiaľ nemajú povahu náhrady zárobku. Štipendiám sú postavené na roveň iné peňažné a naturálne plnenia poskytované podľa platných štipendijných poriadkov (napr. príspevok na učebnice, jednorazová výpomoc, príplatok na manžela alebo manželku, ktorí nie sú zárobkove činní a príplatok na nezaopatrené dieťa);
j)
suma 600 Kčs mesačne zo štipendií poskytovaných riadnym vedeckým ašpirantom a zo študijných príspevkov poskytovaných podľa príslušných predpisov študujúcim popri zamestnaní po čas pracovného voľna bez náhrady mzdy; ak sa štipendium alebo študijný príspevok vypláca za čas kratší ako mesiac, je od dane oslobodená len pomerná časť zo 600 Kčs;
k)
zrušený od 1. 3. 1991
l)
zrušený od 1. 3. 1991
m)
zrušený od 1. 3. 1991
n)
mzdy pripadajúce na príležitostné práce vykonávané pre družstevnú bytovú výstavbu alebo družstevnú výstavbu rodinných domčekov, ktoré sa nevyplácajú v hotovosti, ale ich stavebné bytové družstvo alebo družstvo na výstavbu rodinných domčekov pripisuje v prospech osobného plnenia (napr. na členské podiely) členov, ich manželov alebo detí. Toto oslobodenie nepatrí, ak pracovník vykonáva túto činnosť v pracovnom pomere uzavretom na neurčitý čas;
o)
odmeny vyplácané štatistickými orgánmi spravodajcom za vedenie záznamov rodinných účtov na účely štatistického zisťovania;
p)
naloďovací príplatok vyplácaný v cudzích menách členom posádok československých námorných lodí;
r)
vecné a peňažné plnenia poskytované z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb podľa príslušných predpisov;9) u platiteľov, ktorí netvoria fond kultúrnych a sociálnych potrieb podľa osobitných predpisov, nepeňažné plnenia poskytované pracovníkom na sociálne potreby za obdobných podmienok (z príjmu alebo zo zisku platiteľa po zdanení) a príspevky na stravovanie poskytované súkromnými podnikateľmi ich pracovníkom podľa osobitného predpisu;3)
s)
nepeňažné odmeny, ktoré poskytuje platiteľ pracovníkovi z iných prostriedkov než z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, až do úhrnnej výšky 300 Kčs v jednom kalendárnom roku;
t)
vernostné prídavky a stabilizačné odmeny za odpracované roky;
u)
zrušený od 1. 3. 1991
v)
zrušený od 1. 3. 1991
§5
(1)
Ak daňovník poberá odmeny uvedené v § 4 č. 1 od viacerých platiteľov za ten istý vynález, vzor alebo návrh, je z úhrnu prijatých odmien od dane oslobodená iba suma 20 000 Kčs. Rovnako z odmien, ktoré za tú istú úlohu, vynález, objav, vzor alebo návrh vypláca jeden alebo viacerí platitelia po viac rokov, je oslobodená úhrnom iba suma 20 000 Kčs. Platiteľ smie odmenu za vynález, objav, vzor alebo návrh do uvedenej sumy oslobodiť, len ak mu daňovník predloží písomné vyhlásenie o tom, či a v akej výške mu za odmieňaný vynález, objav, vzor alebo návrh vyplatil odmenu iný platiteľ a do akej výšky bola od dane oslobodená.
(2)
Ak sa vyplácajú odmeny uvedené v § 4 č. 1 kolektívu pracovníkov, je u každého člena kolektívu oslobodená suma 20 000 Kčs.
(3)
Suma, o ktorú odmeny, ktoré sú podľa § 4 č. 1 oslobodené od dane, prevyšujú 20 000 Kčs, sa zdaní oddelene od ostatnej daňovníkovej mzdy sadzbami dane prepočítanými na celý rok (ročná tabuľka) s prihliadnutím na ustanovenia o znížení a zvýšení dane podľa § 7 až 9 zákona a na § 9. Sumy odmien uvedených v § 4 č. 1, ktoré podliehajú dani a ktoré vyplatil daňovníkovi ten istý platiteľ v kalendárnom roku, sa sčítajú a spoločne sa zdania ako celoročný príjem, aj keď sa vyplácajú za rôzne vynálezy, vzory a návrhy.
(4)
Odmeny za účasť na rozpracovaní, vyskúšaní, zavedení alebo rozšírení vynálezov, objavov, priemyselných vzorov a zlepšovacích návrhov, odmeny za spoluprácu navrhovateľa, odmeny za expertízy členov komisie expertov a odmeny za realizáciu úloh sa zdaňujú v plnej výške.
§6 Daňová sadzba
(1)
Sadzba uvedená v zákone je základnou sadzbou a platí pre daňovníkov, ktorí vyživujú dve osoby.
(2)
Zrážka dane sa robí podľa tabuliek vydaných Federálnym ministerstvom financií pre zrážku dane v mesačnom mzdovom období, ako aj pre zrážku dane prepočítanej na celý rok.
(3)
Daňovníkom, ktorí sú u platiteľa v pracovnom pomere, sa zráža daň podľa mesačnej tabuľky, a to aj keď daňovník nepoberá mzdu za celé mesačné mzdové obdobie, napr. v dôsledku uzavretia alebo rozviazania pracovného pomeru v priebehu mesiaca, pre chorobu, neplatenú dovolenku a inú absenciu alebo z dôvodov skráteného pracovného úväzku.
(4)
Ak platiteľ, ktorému daňovník predložil vyhlásenie ustanovené v § 9 ods. 2, vypláca mzdu nepresahujúcu v mesačnom mzdovom období 200 Kčs a ak nemožno použiť ustanovenie o minime oslobodenom od dane (§ 9 ods. 1), zrazí sa daň u daňovníka, ktorý nevyživuje viac ako dve osoby, vo výške 5 %, u daňovníka, ktorý vyživuje tri osoby, vo výške 3,5 %, u daňovníka, ktorý vyživuje štyri osoby, vo výške 2,5 %, u daňovníka, ktorý vyživuje päť a viac osôb, vo výške 1,5 %.
(5)
Pri mzdách, pre ktoré nie je v mesačných daňových tabuľkách vypočítaná daň, treba daňový základ zaokrúhliť hore na sumu deliteľnú 20 (pri ročných tabuľkách deliteľnú 24) a daň počítať spôsobom uvedeným v tabuľkách alebo v odseku 4 z týchto zaokrúhlených súm.
(6)
Daňovníkom, ktorí nie sú u platiteľa v pracovnom pomere a poberajú príjmy uvedené v § 2 ods. 3 písm. a) až c), ako aj daňovníkom, ktorí sú u platiteľa v pracovnom pomere dohodnutom na čas nepresahujúci 60 kalendárnych dní, sa zráža daň paušálnou sadzbou vo výške 10 %, a to bez rozdielu, či títo daňovníci poberajú mzdu (odmenu) aj od iného platiteľa alebo nie. Ak však v týchto prípadoch presiahnu sumy vyplatené tým istým platiteľom daňovníkovi v kalendárnom mesiaci 800 Kčs, zrazí sa z úhrnu vyplatených súm daň podľa mesačnej tabuľky a s prihliadnutím na ustanovenie § 9 ods. 2.
(7)
Pracovné príjmy žiakov a študujúcich, ktorí sa sústavne pripravujú na budúce povolanie formou denného štúdia sa zdaňujú, pokiaľ nejde o príjmy z pracovného pomeru na neurčitý čas, funkčné požitky (§ 2 ods. 2) alebo o príjmy žiakov stredných odborných učilíšť a osobitných odborných učilíšť z praktického vyučovania v období odborného rozvoja, paušálnou sadzbou dane vo výške 5 %.
(8)
Ustanovenie odseku 7 sa vzťahuje aj na žiakov a študujúcich v dobe pred začatím školského roka prvého ročníka školy a po dobu od skončenia štúdia do konca školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, pokiaľ sa táto doba považuje za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie.6)
(9)
Žiaci a študujúci preukážu platiteľovi skutočnosti o štúdiu uvedené v odsekoch 7 a 8 predložením preukazu o štúdiu (výkaz o štúdiu, potvrdenie školy) alebo preukazu o skončení štúdia (vysvedčenie a pod.). Platiteľ prihliadne na preukaz pri zrážke dane začínajúc kalendárnym mesiacom, v ktorom bude predložený, a poznamená potrebné dáta (dátum vydania a číslo preukazu, názov školy, ročník štúdia a pod.) na mzdovom liste alebo zozname podľa § 14 ods. 3. U študujúcich, ktorí bezprostredne pred prijatím na denné štúdium na vysokej škole, neštudovali formou denného štúdia na škole nižšieho alebo rovnakého stupňa, platiteľ k predloženému preukazu (potvrdeniu školy s uvedením, od kedy študent začal plniť študijné povinnosti) prihliadne so spätnou platnosťou už pred začiatkom školského roka prvého ročníka školy, začínajúc mesiacom, v ktorom študent začal plniť študijné povinnosti. Predpokladom je, že preukaz bude predložený do konca septembra toho istého kalendárneho roka.
(10)
Odmeny poskytované z fondu vedúceho (vedúcich útvarov), s výnimkou odmien vyplácaných pravidelne mesačne (výkonnostné odmeny), sa zdaňujú oddelene od ostatnej mzdy daňovníka paušálnou sadzbou vo výške 10 %, a to za predpokladu, že organizácia vytvára a používa fond vedúceho v súlade so smernicami (zásadami) vydanými príslušným ústredným orgánom.
(11)
Odmeny vyplácané ústavmi národného zdravia za zber náhradných surovín na výrobu krvných výrobkov sa zdaňujú oddelene od ostatnej mzdy daňovníka, a to paušálnou sadzbou vo výške 10 %.
(12)
Sumy z titulu osobného plnenia člena bytového družstva na členský podiel pri družstevnej bytovej výstavbe, ktoré sa vyplácajú v hotovosti alebo sa prevádzajú na iný účel, prípadne na iného družstevníka, v súvislosti s ukončením výstavby, vyúčtovaním stavby a určením konečnej výšky členského podielu družstevníka z dôvodu, že sa odpracovalo viac, ako je určený členský podiel, sa zdaňujú paušálnou sadzbou vo výške 10%.
(13)
Mzdy za mimoriadne smeny (hodiny), pokiaľ ich pracovníci venujú v prospech verejného záujmu, sa zdaňujú oddelene od ich ostatnej mzdy, a to paušálnou sadzbou vo výške 15%.
(14)
Odstupné poskytované podľa príslušného predpisu1) pracovníkom uvoľňovaným v súvislosti s vykonávaním organizačných zmien alebo racionalizačných opatrení sa zdaňuje oddelene od ich ostatnej mzdy, a to paušálnou sadzbou vo výške 15 %.
(15)
Odmeny poskytované členom predstavenstva, členom správnej a dozornej rady, revíznej komisie (revízorom) a ďalších kolektívnych orgánov podnikov alebo spoločností, ktorí nie sú k podniku alebo k spoločnosti v pracovnom pomere, sa zdaňujú paušálnou sadzbou dane vo výške 20 %.
(16)
Výnosy z cenných papierov, ktoré platiteľ vydáva len pre svojich pracovníkov (členov) a ktoré sú neprevoditeľné, sa zdaňujú paušálnou sadzbou dane vo výške 25 %.
(17)
Daň, ktorá nie je vypočítaná v tabuľkách, sa zaokrúhľuje na celé koruny do výšky 50 halierov včítane smerom dole a nad 50 halierov smerom hore.
DRUHÁ ČASŤ
ZVÝŠENIE A ZNÍŽENIE DANE (K § 7 až 11 zákona)
§7
(1)
Za vyživované osoby sa uznávajú:
a)
manželka alebo družka, prípadne manžel alebo druh a maloleté deti (vlastné, osvojené alebo vnuci a iné deti v starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov), ak žijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti, a to bez ohľadu na ich vlastný príjem. Prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti (napr. z dôvodov liečenia, štúdií, výkonu vojenskej služby alebo nedostatku bytov) neprekáža tomu, aby sa tieto osoby považovali za vyživované. Maloleté deti, ktoré nežijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti, sa uznávajú za ním vyživované iba vtedy, keď im daňovník poskytuje podporu najmenej 100 Kčs mesačne;
b)
plnoleté deti (vlastné, osvojené alebo vnuci a iné deti v starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov) a iné osoby, ak nemajú vlastné príjmy presahujúce 690 Kčs mesačne a buď žijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti, alebo ak nežijú v jeho domácnosti, ak im daňovník poskytuje mesačne podporu aspoň vo výške daňovej úľavy vyplývajúcej mu z uznania týchto osôb za ním vyživované, najmenej však sumu 100 Kčs mesačne;
c)
deti z rozvedeného manželstva, deti z manželstva, v ktorom daňovník - bez toho, že by bol rozvedený - nežije s manželom v spoločnej domácnosti, a deti narodené mimo manželstva, ak nežijú s daňovníkom v spoločnej domácnosti, ako aj manželka (manžel), ktorá je s daňovníkom rozvedená alebo aj bez rozvodu s ním nežije v spoločnej domácnosti, ak im daňovník platí výživné určené alebo schválené súdom. Ak výživné súd neurčil alebo neschválil, uznávajú sa tieto osoby za vyživované daňovníkom, ak im platí výživné aspoň vo výške daňovej úľavy vyplývajúcej mu z uznania týchto osôb za ním vyživované, najmenej však sumu 100 Kčs mesačne. Manželka a plnoleté deti, ktorým daňovník platí výživné, sa však uznávajú za osoby ním vyživované iba vtedy, ak nemajú vlastný príjem presahujúci 690 Kčs mesačne.
(2)
Z celkového počtu detí uvedených v odseku 1 písm. a) a b), na ktoré patria prídavky na deti alebo výchovné vo výške určenej na dve a viac detí, sa za vyživovanú osobu uznáva len jedno dieťa; za vyživované osoby sa však u daňovníka uznávajú všetky deti, na ktoré patria prídavky na deti alebo výchovné vo výške určenej na jedno dieťa. Deti, na ktoré prídavky na deti alebo výchovné nepatria, a deti, na ktoré daňovník platí výživné, sa uznávajú za vyživované daňovníkom bez početného obmedzenia, ak sú pre ich uznanie splnené ostatné podmienky.
(3)
Na posúdenie, či daňovník poskytuje vyživovaným osobám mesačne podporu alebo platí výživné aspoň vo výške daňovej úľavy vyplývajúcej mu z uznania týchto osôb za ním vyživované, je rozhodujúca výška daňovej úľavy vypočítanej z priemernej mzdy za posledných dvanásť mesiacov pred rozhodnutím okresnej finančnej správy.
(4)
Ak daňovník poskytuje podporu viacerým osobám a úhrnná podpora nie je taká, aby na každú z nich pripadla aspoň suma 100 Kčs, prihliadne sa len na toľko vyživovaných osôb, koľkokrát daňovník mesačne platí 100 Kčs.
(5)
Dieťa, ktoré uzavrelo manželstvo, sa uznáva za vyživované daňovníkom vtedy, ak nepripadá z úhrnného príjmu vlastnej rodiny dieťaťa na jej jedného člena viac ako 690 Kčs mesačne a ak sú splnené ostatné podmienky.
(6)
Tá istá osoba sa uznáva za vyživovanú len u jedného daňovníka a u toho istého daňovníka len pri jednej dani. Dieťa sa však uznáva v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c) za vyživované tak u daňovníka, ktorý naň platí výživné, ako aj u daňovníka, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Úľava podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona nepatrí tomu daňovníkovi, ktorý platí výživné.
(7)
Ak daňovník podporuje viac osôb, ktoré žijú v spoločnej domácnosti a z ktorých jedna má voči druhej vyživovaciu povinnosť (napr. otca a matku), pokladá sa u každej z nich za príjem tá časť, ktorá z ich úhrnného príjmu na ňu pomerne pripadá.
(8)
Pri posúdení, či podporovaná osoba má v bežnom mesiaci vlastný príjem presahujúci mesačne 690 Kčs, sa prihliada na všetky jej hrubé príjmy dosiahnuté v predchádzajúcom mesiaci (napr. na príjmy z pracovného pomeru, na dôchodky, na sociálne podpory, príjmy z budov, poľnohospodárstva, živností). Pri celoročných príjmoch sa prihliada na sumu pripadajúcu v priemere na mesiac. Neprihliada sa však
a)
na zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
b)
na prídavky na deti a na výchovné,
c)
na rodičovský príspevok,
d)
na príspevok na úhradu potrieb dieťaťa v pestúnskej starostlivosti,
e)
na výživné poskytované deťom,
f)
na sirotský dôchodok,
g)
u detí pripravujúcich sa na budúce povolanie, s výnimkou detí, ktoré študujú popri zamestnaní alebo popri inej zárobkovej činnosti a ktoré vykonávajú základnú vojenskú službu, na štipendium, pokiaľ nemá povahu náhrady zárobku, na hodnotu bezplatného internátneho zaopatrenia a bezplatne poskytovanej stravy a ošatenia podľa predpisov o hmotnom zaopatrení mládeže pripravujúcej sa na budúce povolanie, na hodnotu naturálií, ktoré sa poskytujú študentom vysokých škôl pri výkone vojenských povinností cez prázdniny, a na príležitostné zárobky, pokiaľ sa nevyplácajú za práce vykonávané v pracovnom pomere uzavretom na neurčitý čas.
(9)
Z ročného úhrnu jednorazových príspevkov a vecných pomocí poskytovaných v rámci sociálnej starostlivosti sa do vlastného príjmu (mesačného) vyživovanej osoby započítava len jedna dvanástina, pokiaľ je to pre daňovníka výhodnejšie.
(10)
Ustanovenie § 8 ods. 2 zákona platí, aj keď tam uvedené osoby vyživujú plnoleté deti (vnukov a iné deti v starostlivosti, ktorá nahrádza starostlivosť rodičov).
(11)
Ak sú obaja manželia alebo druh a družka zamestnaní, prihliada sa na všetky vyživované osoby u manžela alebo druha. Manželka alebo družka sa posudzuje podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona.
(12)
Ak obaja manželia alebo druh a družka, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, požadujú, aby sa úľavy z titulu vyživovaných osôb miesto manželovi alebo druhovi poskytli manželke alebo družke, pripoja k žiadosti podanej na okresnej finančnej správe potvrdenie platiteľa, ktorý vypláca mzdu manželovi alebo druhovi, od ktorého mesačného mzdového obdobia sa nebude uňho pri zrážke dane prihliadať na vyživované osoby.
(13)
Zľava na vyživované osoby patrí manželke alebo družke aj v prípadoch, keď manžel alebo druh buď vôbec nemá zdaniteľné príjmy, alebo jeho príjmy podliehajú inej dani, pri ktorej neuplatňuje nárok na zníženie dane na vyživované osoby.
(14)
Na zmeny okolností rozhodujúcich o zvýšení a znížení dane (napr. dosiahnutie vekovej hranice daňovníka a jeho detí, odpadnutie niektorej vyživovanej osoby) sa prihliada, s výhradou uvedenou v ustanovení § 15 ods. 3, až začínajúc mesačným mzdovým obdobím nasledujúcim po období, v ktorom došlo k zmene, aj keď zmena nastala už v priebehu prvého dňa v mesiaci.
(15)
O preukazovaní okolností rozhodných pre zvýšenie a zníženie dane platia ustanovenia § 15 až 17.
§8
(1)
Za invalidov v zmysle § 9 ods. 1 zákona sa uznávajú daňovník a vyživované osoby (§ 7), ak
1.
poberajú niektorý z týchto dôchodkov:
a)
invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov o sociálnom zabezpečení;
b)
úrazový dôchodok podľa skorších predpisov alebo zaopatrovacie požitky invalidov podľa zákona č. 164/1946 Zb. o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej perzekúcie pre stratu zárobkovej schopnosti aspoň o 30 %, a to aj keď sa tento dôchodok alebo zaopatrovacie požitky zlúčili s iným dôchodkom;
c)
dôchodok manželky alebo sociálny dôchodok z dôvodu, že sa pred dovŕšením 65 rokov stali invalidnými;
d)
vdovský dôchodok z dôvodu invalidity;
e)
starobný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo čiastočný dôchodok za výsluhu rokov namiesto invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku z dôvodu, že pri súbehu nárokov na oba druhy dôchodkov sa im priznal starobný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov alebo čiastočný dôchodok za výsluhu rokov.
2.
nepoberajú žiadny z dôchodkov uvedených pod číslom 1, ale
a)
preukážu, že sa vzdali zaopatrovacích požitkov uvedených pod číslom 1 písm. b) alebo že ich nepoberajú len z toho dôvodu, že zmeškali lehotu na uplatnenie nároku na ne;
b)
preukážu, že im invalidný dôchodok nepatrí len z dôvodu, že spĺňajú podmienky pre nárok na starobný dôchodok;
c)
podľa posudku posudkového lekára sociálneho zabezpečenia (ďalej len „posudkový lekár“) sa stali invalidnými alebo čiastočne invalidnými v zmysle predpisov o sociálnom zabezpečení pred vstupom do zamestnania alebo pred dovŕšením doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok a túto lehotu doteraz nedovŕšili, takže len z tohto dôvodu nepoberajú invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Po dovŕšení tejto lehoty ich možno, s výnimkou uvedenou v písmene d) a e), uznať za invalidných, len ak poberajú invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok;
d)
stali sa pred vstupom do zamestnania alebo pred dovŕšením doby zamestnania potrebnej pre nárok na dôchodok invalidnými alebo čiastočne invalidnými a sú držiteľmi preukázky ZTP alebo ZTP-P;
e)
ich dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav, ktorý im značne sťažuje všeobecné životné podmienky,12) zodpovedá podľa posudku posudkového lekára alebo podľa posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia podmienkam pre priznanie čiastočného invalidného dôchodku.
(2)
Zľava podľa § 9 ods. 1 zákona sa poskytne pripočítaním
a)
dvoch vyživovaných osôb navyše, ak daňovník alebo ním vyživovaná osoba poberá invalidný dôchodok, prípadne iný dôchodok obdobného charakteru (odsek 1 č. 1), alebo ak sa posudzujú tak, ako by poberali invalidný dôchodok [odsek 1 č. 2 písm. a) až d)];
b)
jednej vyživovanej osoby navyše v ostatných prípadoch uvedených v odseku 1.
(3)
Pri úrazových dôchodkoch a zaopatrovacích požitkoch invalidov podľa zákona č. 164/1946 Zb. je pre výšku zľavy rozhodné percento poškodenia uvedené v poslednom rozhodnutí o úrazovom dôchodku alebo o zaopatrovacích požitkoch. Pri poškodení o 30 % až 50 % sa pripočíta jedna vyživovaná osoba navyše, pri poškodení o viac ako 50 % sa pripočítajú dve vyživované osoby navyše. Ak daňovník poberá viac úrazových dôchodkov alebo úrazový dôchodok a zaopatrovacie požitky invalidov podľa zákona č. 164/1946 Zb. a ak sa v každom výmere uvádzajú percentá invalidity, rozhoduje o výške zľavy súčet týchto percent, ak sa dôchodky priznali z rôznych dôvodov. Ak to tak nie je, rozhoduje najvyššie percento. Pritom sa z dôvodu invalidity tej istej osoby uznávajú najviac dve vyživované osoby navyše. Pri pochybnostiach si treba vyžiadať posudok posudkového lekára.
(4)
O priznaní zľavy podľa § 9 ods. 1 zákona rozhodne, s výnimkou prípadov, keď daňovník, jeho manželka alebo maloleté deti poberajú dôchodok uvedený v odseku 1 č. 1 písm. a) (§ 16 č. 4), okresná finančná správa na základe:
a)
rozhodnutia, ktorým sa priznáva príslušný dôchodok, a dokladu o jeho výplate (odsek 1 č. 1);
b)
posudku posudkového lekára alebo rozhodnutia, prípadne posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia a dokladov o splnení ustanovených podmienok v prípadoch uvedených v odseku 1 č. 2.
(5)
Pri posudzovaní osôb, ktoré nepoberajú invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, sa postupuje podľa zásad platných pre posúdenie invalidity a čiastočnej invalidity na účely sociálneho zabezpečenia; v posudku sa uvedie najmä, či sa daňovník (osoba ním vyživovaná) podľa zdravotného stavu posudzuje tak, ako by poberal čiastočný invalidný dôchodok, alebo tak, ako by poberal invalidný dôchodok; uvedie sa aj, či ide o trvalý stav, alebo dokedy posudok platí.
(6)
Zľavu z dôvodu invalidity daňovníka alebo z dôvodu invalidity vyživovanej osoby nemožno poskytnúť, ak základ dane daňovníka alebo druhého z manželov, ktorý žije v spoločnej domácnosti s daňovníkom, druha, družky, maloletých detí, na invaliditu ktorých daňovník uplatňuje zľavu, presahuje v mesiaci hranicu 2400 Kčs.13) Ak základ dane daňovníka presiahne v mesiaci hranicu 2400 Kčs, ale nepresiahne 3000 Kčs, poskytne sa zľava tým spôsobom, že na každú vyživovanú osobu navyše na invaliditu (§ 9 ods. 1 zákona) sa od dane vypočítanej bez prihliadnutia na zľavu podľa § 9 zákona odpočíta suma 65 Kčs, a to na vyživované osoby navyše na invaliditu, ktorých počet v súčte s ostatnými vyživovanými osobami presahuje jednu vyživovanú osobu a nepresahuje päť vyživovaných osôb.
(7)
Mzdy alebo časti miezd, ktoré sa zdaňujú oddelene od ostatnej mzdy (napr. odmeny za vynálezy, podiely na hospodárskych výsledkoch, mzda vyplácaná druhým platiteľom, mzdy zdaňované paušálnou sadzbou), sa nespočítavajú s ostatnou mzdou pri posudzovaní hranice 2400 Kčs na účely priznania zľavy podľa § 9 zákona.
(8)
Zľava podľa § 9 ods. 1 zákona patrí manželovi a v prípade uvedenom v § 8 ods. 4 zákona manželke. Pokiaľ nárok na túto zľavu neuplatnia, môže ju uplatňovať ten z manželov, na invaliditu ktorého bola zľava povolená, a to aj keď zľavu na ostatné vyživované osoby uplatňuje druhý z manželov.
(9)
Zľava podľa § 9 ods. 1 zákona sa poskytne z dôvodu invalidity aj tých detí, ktoré sa neuznávajú za osoby vyživované daňovníkom len z toho dôvodu, že na ne patria prídavky na deti alebo výchovné (§ 7 ods. 2).
(10)
Zľava podľa § 9 ods. 1 zákona daňovníkovi nepatrí z dôvodu invalidity dieťaťa, prípadne manželky (rozvedenej alebo nežijúcej s daňovníkom v spoločnej domácnosti), na ktoré daňovník platí výživné [§ 7 ods. 1 písm. c)], ak bola táto zľava povolená inej osobe.
(11)
Zľava podľa § 9 ods. 2 zákona patrí vdovám len v priebehu vdovstva.
§9
(1)
Ak mzda, včítane oddelene zdaňovaných miezd, nepresiahne v bežnom mesiaci 200 Kčs, upustí platiteľ podľa § 11 ods. 1 zákona od zrážky dane, len ak mu daňovník predloží písomné vyhlásenie uvedené v § 15 ods. 4 písm. b) č. 2.
(2)
Ak daňovník poberá mzdu súčasne od viacerých platiteľov, zrazí daň s prihliadnutím na vyživované osoby a na prípadnú zľavu podľa § 9 zákona len jeden z nich, a to ten platiteľ, ktorému daňovník predloží preukaz a vyhlásenie podľa § 15 ods. 4. Ostatní platitelia zrazia daň tak, akoby daňovník nevyživoval žiadnu osobu, teda s príslušným zvýšením podľa § 7 zákona (so zreteľom na vek a u žien aj na okolnosť, či sú vydaté), najmenej však vo výške 10 %. Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na prípady, keď sa daň zráža vo výške paušálnej sadzby.
TRETIA ČASŤ
SPÔSOB VYBERANIA DANE (K § 12 až 14 zákona)
§10
(1)
Platiteľom sú organizácie, ako aj občania, ktorí daňovníkom vyplácajú mzdu.
(2)
Platiteľom sú aj subjekty so sídlom v cudzine, ktoré majú na výkon svojich činností v tuzemsku zariadenia (napr. kanceláriu, prevádzkáreň); pri stavebných a montážnych činnostiach, len pokiaľ ide o zariadenia, ktoré trvajú dlhšie ako 183 kalendárnych dní.
(3)
Platiteľ zrazí daň pri každej výplate z celej sumy podrobenej dani. Z preddavkov vyplácaných v priebehu mesačného mzdového obdobia sa daň nezráža, zrazí sa až z úhrnu pri konečnom vyúčtovaní.
(4)
Ak druhý alebo ďalší platiteľ na žiadosť daňovníka zašle jeho hrubú mzdu na výplatu organizácii, v ktorej je daňovník v pracovnom pomere, zdaní ju táto organizácia spolu so mzdou, ktorú daňovníkovi vypláca.
(5)
Podiely na hospodárskych výsledkoch organizácie sa zdaňujú pri vyúčtovaní podielu, a to oddelene od ostatnej mzdy daňovníka, sadzbami dane na mesačné mzdové obdobie s prihliadnutím na ustanovenia o znížení a zvýšení dane podľa § 7 až 9 zákona a na § 9. Z preddavkov podielov na hospodárskych výsledkoch sa zrazí daň preddavkove v tých prípadoch, keď možno predpokladať, že pri vyúčtovaní podielu bude daň vyššia ako vyplácaná mzda (podiel).
§11
(1)
Jednorazovou mzdou v zmysle § 13 ods. 1 zákona je najmä náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ročné odmeny vedúcich pracovníkov a preddavky na tieto odmeny, jednorazové prémie, doplatky mzdy pripadajúcej na prvšie kalendárne roky, iné druhy odmien vyplácaných nepravidelne popri bežnej mzde, pokiaľ nie sú od dane oslobodené alebo pokiaľ nie je pre ne určený iný spôsob výpočtu dane.
(2)
Ak mzda v jednotlivých mesiacoch kolíše, vypočíta sa pri zdaňovaní jednorazovej mzdy pravdepodobná celoročná mzda tak, že sa zistí priemerná mesačná mzda až dosiaľ v bežnom roku vyplatená a vynásobí sa dvanástimi. Ak však platiteľ v čase výplaty jednorazovej mzdy vie, že sa mzda daňovníka v priebehu roka zmení, prihliadne na očakávanú zmenu.
(3)
Ak daňovník nie je v pracovnom pomere u platiteľa po celý rok, alebo ak sa v niektorých mesačných mzdových obdobiach jeho mzda nezdanila (napr. z dôvodu minima oslobodeného od dane), rozvrhne sa jednorazová mzda len na tie mzdové obdobia, za ktoré vyplatená mzda bude alebo bola zdanená.
(4)
Ak platiteľ vypláca mzdu (odmenu) za minulé roky daňovníkovi, ktorý v roku, v ktorom dôjde k tejto výplate, už nie je uňho v pracovnom pomere, zrazí daň podľa ročnej tabuľky s prihliadnutím na ustanovenie § 9 ods. 2.
(5)
Doplatky mzdy za mzdové obdobia bežného kalendárneho roka sa rozvrhnú na jednotlivé mesačné obdobia a takto zistené sumy sa pripočítajú k jednotlivým mesačným mzdám. Za každý mesiac sa z tohto súčtu vypočíta daň a odpočíta sa daň už zrazená; zostatok dane sa potom zrazí pri výplate doplatku. Doplatky mzdy pripadajúcej na prvšie kalendárne roky sa zdania ako jednorazová mzda (odsek 1 až 4).
(6)
Platiteľ upustí od spôsobu zdanenia podľa predchádzajúcich odsekov a zdaní jednorazovú mzdu alebo doplatky mzdy v mesiaci výplaty, ak je to pre daňovníka výhodnejšie.
(7)
Prepočet dane podľa § 13 ods. 3 zákona - tzv. zúčtovanie - platiteľ vykoná, len ak o to požiada daňovník (ústne alebo písomne) alebo výbor odborovej organizácie za všetkých daňovníkov, a to najneskôr pri vyúčtovaní mzdy za december. Zmeškanú lehotu môže odpustiť okresná finančná správa príslušná podľa sídla platiteľovej pokladnice (§ 12 ods. 2).
(8)
Ak bol daňovník u platiteľa v pracovnom pomere po celý rok, ak poberal zdanenú mzdu za všetky mzdové obdobia a ak sa nezmenili okolnosti rozhodné pre zvýšenie a zníženie dane, určí platiteľ pri zúčtovaní daň na celoročný príjem pomocou ročnej tabuľky. Ak uvedené predpoklady nie sú splnené, určí platiteľ daň na priemernú mesačnú mzdu podľa mesačnej tabuľky (odsek 11).
(9)
Ak daňovník nastúpil do pracovného pomeru u platiteľa v priebehu roka, vykoná platiteľ zúčtovanie len za mesiace, za ktoré daňovník od neho poberal zdanenú mzdu. Za čas, keď daňovník poberal v tom istom roku zdanenú mzdu od iného platiteľa, môže platiteľ vykonať zúčtovanie len na základe potvrdenia predchádzajúceho platiteľa o tom, aká bola v jednotlivých mesiacoch vyplatená mzda a zrazená daň a podľa ktorého stĺpca tabuliek dane sa daň zrážala. Ak daňovník pred koncom roka rozviazal pracovný pomer, vykoná platiteľ zúčtovanie rovnako len za mesiace, za ktoré od neho daňovník poberal zdanenú mzdu, a to za predpokladu, že daňovník v tom istom roku nevstúpil do nového pracovného pomeru.
(10)
Ak platiteľ vykonáva zúčtovanie u daňovníkov, ktorí síce boli uňho po celý rok v pracovnom pomere, ale nepoberali vo všetkých mzdových obdobiach mzdu (napr. pre chorobu, materskú dovolenku alebo neplatenú dovolenku), alebo sa im mzda nezdanila (napr. z dôvodu minima oslobodeného od dane), prihliada len na tie mzdové obdobia, za ktoré sa mzda zdanila.
(11)
V prípadoch uvedených v odseku 8 druhej vete a v odsekoch 9 a 10 vykoná platiteľ zúčtovanie tak, že úhrn miezd vyplatených v priebehu roka delí počtom mesačných mzdových období, za ktoré sa mzda zdanila. Na takto vypočítanú mzdu určí na každé mesačné mzdové obdobie daň podľa okolností rozhodných pre zvýšenie a zníženie dane na začiatku obdobia. Súčet takto vypočítaných daňových súm vytvára celkovú daňovú povinnosť, ktorú platiteľ porovná so zrazenou daňou.
(12)
Ak daňovník, ktorému bola povolená zľava podľa § 9 zákona, poberal v niektorých mesiacoch mzdu presahujúcu 2400 Kčs, takže v týchto mesiacoch sa neprihliadalo na uvedenú zľavu, poskytne sa pri zúčtovaní zľava aj za tieto mesiace, ak priemerná mesačná mzda za zúčtované obdobie nepresiahne 2400 Kčs.
(13)
Pri zúčtovaní dane sa neprihliada na oddelene zdaňované mzdy a na mzdy, z ktorých sa daň zráža vo výške paušálnej sadzby.
(14)
Podľa odsekov 7 až 13 vykoná platiteľ zúčtovanie dane aj u daňovníkov, ktorí sú uňho v pomere podobnom pracovnému pomeru (§ 2 ods. 3).
(15)
Zúčtovanie možno vykonať len v prospech daňovníka. Ak by zo zúčtovania vyplynula vyššia daň, než aká bola správne zrazená, nemožno zúčtovanie vykonať. Platiteľ odvedie pri najbližšom odvode dane menej o sumu, ktorú daňovníkom v dôsledku zúčtovania vráti, a vyznačí ju na hlásení o dani zo mzdy [§ 14 ods. 6 písm. c)]. Zúčtovanie dane treba vykonať do konca februára po uplynutí každého roka. Túto lehotu môže predĺžiť okresná finančná správa príslušná podľa sídla platiteľovej pokladnice (§ 12 ods. 2).
§12
(1)
Daň, ktorú platiteľ nezrazil, predpíše okresná finančná správa príslušná podľa sídla platiteľovej pokladnice v platobnom výmere úhrnnou sumou platiteľovi bez ohľadu na to, či platiteľ nesprávnu zrážku dane zavinil alebo nie.14)
(2)
Sídlom platiteľovej pokladnice sa rozumie miesto, v ktorom sa vykonáva výpočet mzdy a v ktorom platiteľ zostavuje a vedie mzdové listy. Pri subjektoch so sídlom v cudzine (§ 10 ods. 2) je sídlom platiteľovej pokladnice sídlo zariadenia na výkon ich činností v tuzemsku.
(3)
Daňovníkom poberajúcim mzdu plynúcu z cudziny, t. j. od iných platiteľov, než sú uvedení v § 10 ods. 1 a 2, ako aj daňovníkom, ktorým plynie mzda od cudzích zastupiteľských úradov v tuzemsku, vyrubí daň na podklade priznania okresná finančná správa, v obvode ktorej mali bydlisko k 31. decembru roka, za ktorý sa vyrubuje daň.
(4)
Ak sa zistí, že sa daňovníkovi zrazilo na dani viac, ako sa malo, vráti sa mu preplatok, pokiaľ neuplynuli tri roky od konca mesačného mzdového obdobia, v ktorom došlo k výplate mzdy, z ktorej sa daň nesprávne zrazila.
(5)
Preplatok na dani vráti daňovníkovi platiteľ. O vrátený preplatok dane odvetvie platiteľ pri najbližšom odvode dane menej a vyznačí toto vrátenie na mzdových listoch alebo zoznamoch ich nahrádzajúcich (§ 14 ods. 3) a vo výplatných listinách a ich rekapituláciách.
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ PLATITEĽOV (K § 15 až 21 zákona)
§13
(1)
Organizácie vykonávajúce zrážku dane sú povinné predložiť peňažnému ústavu pri výbere doplatku miezd vyúčtovaných za minulý mesiac príkaz na odvod zrazenej dane zo mzdy.
(2)
Daň domeraná podľa § 14 ods. 2 zákona je splatná do troch dní po doručení platobného výmeru. Penále sa počíta až začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti domeranej dane.
(3)
Platitelia, ktorí vykonávajú mesačné vyúčtovanie miezd, odvedú daň zrážanú v priebehu mesačného mzdového obdobia súčasne s daňou z vyúčtovaných miezd. Ostatní platitelia odvedú daň zrážanú v priebehu mesačného mzdového obdobia do troch dní po jeho uplynutí.
(4)
Penále sa nepredpíše, ak nie je aspoň 100 Kčs ročne.
(5)
Výsledná suma penále sa zaokrúhľuje podľa rovnakých zásad ako daň (§ 6 ods. 14).
(6)
Okresná finančná správa príslušná podľa sídla platiteľovej pokladnice (§ 12 ods. 2) môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť platiteľa predpísané penále odpustiť, pokiaľ nepresahuje sumu 50 000 Kčs.
(7)
V odôvodnených prípadoch môže povolovať odchýlky týkajúce sa miesta odvodu dane finančné alebo daňové riaditeľstvo a odchýlky týkajúce sa spôsobu a doby odvodu dane finančný alebo daňový úrad, a to pokiaľ sa tieto odchýlky týkajú platiteľových pokladníc v ich obvode.
§14
(1)
Platitelia (§ 10 ods. 1 a 2) písomne oznámia do 30 dní po svojom vzniku okresnej finančnej správe, v obvode ktorej majú svoje sídlo, deň svojho vzniku, názov, sídlo, ako aj sídla svojich pokladníc (§ 12 ods. 2). Sídla svojich pokladníc mimo obvodu tejto finančnej správy oznámia aj miestne príslušným okresným finančným správam. Prípadné zmeny v uvedených údajoch oznámia do 30 dní odo dňa, keď nastala zmena. Subjekty so sídlom v cudzine, pokiaľ sú platiteľmi (§ 10 ods. 2), oznámia navyše meno, priezvisko a adresu splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie.
(2)
Každý platiteľ je povinný uvádzať v mzdových listoch popri základných údajoch (daňovníkovo meno, priezvisko, povolanie, dátum narodenia, bydlisko, rodinný stav, mená osôb, ktoré daňovník vyživuje, dátumy ich narodenia, počet osôb uznávaných navyše podľa § 8 ods. 2 a § 9 zákona a na každé mzdové obdobie jeho označenie) tieto ďalšie údaje:
a)
dobu trvania pracovného pomeru a odpracovaný čas v mzdovom období,
b)
hrubú sumu vyúčtovanej mzdy v hotovosti so všetkými príplatkami, prémiami a odmenami aj so mzdou, ktorú zaslali na výplatu daňovníkovi iní platitelia (§ 10 ods. 4),
c)
hodnotu naturálnych požitkov, ktorá podlieha dani,
d)
sumu náhrad služobných výdavkov, ktorá podlieha dani,
e)
sumy oslobodené od dane,
f)
základ pre výpočet zrážky dane a pri oddelene zdaňovaných mzdách jednotlivé základy,
g)
zrážku dane podľa jednotlivých základov,
h)
úhrnné sumy základov a zrazenej dane [písmená f) a g)] za celý rok podľa jednotlivých základov.
(3)
Pokiaľ platiteľ pre osoby, ktoré nie sú uňho v pracovnom pomere, ale pracujú preňho v pomere podobnom pracovnému pomeru (§ 2 ods. 3), nevedie mzdové listy, musí viesť aspoň zoznam obsahujúci daňovníkovo meno, priezvisko a bydlisko, dátum narodenia, rodinný stav, číslo občianskeho preukazu, údaj o trvaní pracovnej činnosti, dátum výplaty, výšku vyplatenej mzdy a zrazenej dane.
(4)
Pri mechanizovanom alebo automatizovanom spracovaní mzdovej evidencie môžu byť údaje a náležitosti mzdového listu podľa odseku 2 alebo zoznamu podľa odseku 3 rozmiestnené do viacerých písomností pri dodržaní týchto podmienok:
a)
spojitosť medzi písomnosťami sa musí zabezpečiť aspoň evidenčným číslom daňovníka a údajom obdobia, ktorého sa týkajú,
b)
všetky údaje o daňovníkovi, ktoré sú rozhodné pre zníženie alebo zvýšenie dane, treba viesť len na jednej písomnosti,
c)
údaje o daňovníkovi možno viesť na tej istej písomnosti aj po viac rokov, pričom z úpravy alebo spôsobu záznamov musí byť zrejmé, kedy sa urobili prvé záznamy a kedy došlo k ich zmenám,
d)
po uplynutí kalendárneho roka treba u každého daňovníka buď
- nahradiť údaje za jednotlivé mesiace jednou písomnosťou, v ktorej sa uvedú rozhodujúce údaje za jednotlivé mesiace a ich úhrn za celý rok, alebo
- zoradiť údaje za jednotlivé mzdové obdobia chronologicky podľa jednotlivých mesiacov a doplniť súčty.
(5)
Platitelia sú ďalej povinní:
a)
každoročne predkladať do konca marca nasledujúceho roka príslušnej okresnej finančnej správe vyúčtovanie zrazenej a odvedenej dane zo mzdy za uplynulý rok na predpísaných tlačivách,
b)
predkladať okresnej finančnej správe v lehote ňou určenej výkaz o počte pracovníkov podľa výšky mzdy, o počte závodov, mzdách a dani,
c)
oznámiť okresnej finančnej správe na rube prevodného príkazu alebo poštovej poukážky, ktorými odvádzajú zrazenú daň (§ 13 ods. 1), akú sumu dane všetkým daňovníkom v mzdovom období zrazili a akú sumu im prípadne vrátili (§ 12 ods. 5),
d)
po uplynutí kalendárneho roka, pri skončení pracovného pomeru alebo pri zániku povinnosti vyplácať mzdu potvrdiť daňovníkovi na jeho žiadosť, aká bola v uplynulom roku, prípadne do dňa skončenia pracovného pomeru jeho hrubá mzda a aká daň a podľa ktorého stĺpca tabuliek dane sa mu z nej zrazila.
§15 Podmienky zvýšenia a zníženia dane
(1)
Daňovník je povinný do 30 dní po vstupe do pracovného pomeru na bežný kalendárny rok a každoročne v priebehu štvrtého štvrťroka kalendárneho roka, najneskôr však do 31. decembra preukázať platiteľovi na budúci rok počet vyživovaných osôb, pokiaľ nejde o preukazy, ktoré podľa § 17 ods. 1 platia dlhšie ako jeden rok alebo trvale.
(2)
Pokiaľ daňovník nepredloží preukaz o počte vyživovaných osôb alebo o výplate invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku alebo pokiaľ nepodpíše vyhlásenie podľa odseku 4, je platiteľ povinný zrážať daň tak, akoby daňovník nevyživoval žiadnu osobu (teda so zvýšením podľa § 7 zákona).
(3)
Na predložený preukaz platiteľ prihliadne začínajúc mesačným mzdovým obdobím nasledujúcim po období, v ktorom sa platiteľovi preukaz predloží. Ak sa však daňovníkovi narodí dieťa, prihliadne sa naň už na to mesačné mzdové obdobie, v ktorom sa narodilo, ak daňovník predloží preukaz o jeho narodení platiteľovi aspoň do 30 dní po narodení dieťaťa. Ak daňovník v tejto lehote preukaz nepredloží, prihliadne sa na preukaz až v mesačnom mzdovom období nasledujúcom po období, v ktorom sa preukaz predložil. Ak však daňovník predloží po vstupe do pracovného pomeru preukazy platiteľovi do 30 dní odo dňa vstupu do pracovného pomeru, platia preukazy už od tohto dňa. Pri zmene platiteľa preukáže daňovník uplatňujúci nárok na zníženie dane na základe potvrdenia okresnej finančnej správy o počte vyživovaných osôb uznanie tohto nároku predložením novovystaveného potvrdenia alebo úradne overeného odpisu dosiaľ platného pôvodného potvrdenia novému platiteľovi.
(4)
Platiteľ prihliadne na predložené preukazy pre zrážku dane podľa základnej sadzby alebo základnej sadzby zníženej podľa § 8 a 9 zákona, len ak daňovník do 30 dní po vstupe do pracovného pomeru podpíše na bežný kalendárny rok a každoročne v priebehu štvrtého štvrťroka kalendárneho roka, najneskôr však do 31. decembra na budúci kalendárny rok písomné vyhlásenie o tom:
a)
aké sú uňho dané skutočnosti na priznanie základnej sadzby, na jej zníženie, prípadne kedy a ako sa zmenili,
b)
či poberá mzdu aj od iného platiteľa, alebo nie; v kladnom prípade, že
1.
nárok na uznanie vyživovaných osôb podľa § 8 zákona a nárok na uznanie vyživovaných osôb navyše podľa § 9 zákona neuplatnil sám daňovník alebo iná osoba u iného platiteľa ani pri inej dani;
2.
mzda poberaná od ďalších platiteľov nepresahuje u žiadneho z nich 200 Kčs mesačne a že u žiadneho z nich daňovník neuplatňuje oslobodenie podľa § 11 ods. 1 zákona (minimum oslobodené od dane),
c)
že osoba ním vyživovaná (okrem manželky žijúcej s ním v spoločnej domácnosti, družky, manžela, druha a maloletých detí) nemá celkový vlastný príjem presahujúci sumu 690 Kčs mesačne,
d)
že základ dane u osoby ním vyživovanej (manžel, manželka, druh, družka, maloleté deti), na ktorú uplatňujú zľavu podľa § 9 zákona, nepresahuje mesačne 2400 Kčs (§ 8 ods. 6),
e)
že na deti, ktoré sa uňho uznávajú podľa § 7 ods. 1 písm. a) a b) za vyživované osoby (s výnimkou jedného dieťaťa a detí, na ktoré patria prídavky na deti alebo výchovné vo výške určenej na jedno dieťa), nepatria prídavky na deti alebo výchovné.
(5)
Ak v priebehu roka dôjde k zmenám skutočností rozhodných pre zvýšenie a zníženie dane, je daňovník povinný oznámiť ich písomne (napr. zmenou vo vyhlásení) platiteľovi najneskôr posledný deň mzdového obdobia, v ktorom zmena nastala. Platiteľ poznamená zmenu na daňovníkovom mzdovom liste.
§16 Spôsob preukazovania nároku na zníženie dane zo mzdy
Nárok na zníženie dane daňovník platiteľovi preukazuje:
1.
platným občianskym preukazom, a to vlastným, druhého z manželov, prípadne občianskymi preukazmi detí starších ako 15 rokov, ak ide
a)
o vek,
b)
o rodinný stav,
c)
o maloleté deti, vnukov alebo iné maloleté deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ak s ním žijú v spoločnej domácnosti,
d)
o skutočnosť, že daňovník je slobodný, ovdovený, rozvedený a vyživuje aspoň jedno dieťa, ktoré s ním žije v spoločnej domácnosti.
Ak uvedené skutočnosti nie sú zrejmé z občianskeho preukazu, treba ich preukázať iným úradným dokladom;
2.
potvrdením školy a u učňov potvrdením organizácie, že plnoleté dieťa žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti študuje alebo je v učebnom pomere, s uvedením, aký má od školy alebo organizácie príjem;
3.
súdnym rozhodnutím o povinnosti platiť výživné na deti a manželku (rozvedenú, nežijúcu s ním v spoločnej domácnosti), ak platiteľ zráža výživné v určenej výške z jeho mzdy a posiela ho oprávneným osobám;
4.
rozhodnutím o priznaní invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku a dokladom o vyplácaní dôchodku, ak daňovník uplatňuje nárok na zľavu podľa § 9 zákona z dôvodu, že on sám, jeho manželka alebo maloleté deti poberajú invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok.
V prípadoch uvedených pod č. 3 a 4 poznamená platiteľ potrebné údaje (číslo a dátum súdneho rozhodnutia, výšku určeného výživného na jednotlivé deti a manželku, druh priznaného dôchodku a číslo a dátum rozhodnutia, ktorým bol invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok priznaný) na mzdovom liste a doklad o výplate dôchodku uschová;
5.
potvrdením okresnej finančnej správy o tom, že
a)
žije v spoločnej domácnosti s družkou (daňovníčka s druhom); toto potvrdenie vydá okresná finančná správa na základe písomného vyhlásenia druha a družky, že takto spolu žijú v spoločnej domácnosti, a overenie zápisu v občianskom preukaze alebo v doklade ho nahrádzajúcom o prihlásení na trvalý pobyt v spoločnom bydlisku,
b)
vyživuje iné osoby než manželku (družku) a deti (napr. rodičov, starých rodičov, svokra, svokru, tesťa, testinú, súrodencov), pokiaľ sa môžu uznať za vyživované daňovníkom [§ 7 ods. 1 písm. b)],
c)
platí výživné na deti z rozvedeného manželstva, na deti, s ktorými nežije v spoločnej domácnosti, na deti zrodené mimo manželstva, rozvedenej manželke alebo manželke, s ktorou nežije v spoločnej domácnosti (s výnimkou uvedenou pod č. 3),
d)
vyživuje aspoň jedno dieťa a nežije s manželkou (manželom) v spoločnej domácnosti,
e)
mesačne poskytuje podporu najmenej 100 Kčs maloletým deťom, ktoré s ním nežijú v spoločnej domácnosti [§ 7 ods. 1 písm. a)],
f)
vyživuje plnoleté deti, vnukov alebo iné plnoleté deti v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, s výnimkou uvedenou pod č. 2,
g)
bola povolená výmena zľavy medzi manželmi (druhmi) podľa § 8 ods. 4 zákona,
h)
daňovníkovi alebo osobám daňovníkom vyživovaným patrí zľava podľa § 9 zákona (s výnimkou uvedenou pod č. 4).
§17 Platnosť preukazov
(1)
Preukazy uvedené v § 16 č. 1, 3, 4 a 5 písm. f) až h) platia na preukázanie nároku na zníženie dane trvale, ak ich platnosť na tento účel nebola časove obmedzená. Platnosť preukazov uvedených v § 16 č. 4 a 5 písm. h), pokiaľ osoby tam uvedené poberajú invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok, je podmienená tým, že daňovník predloží doklad o výplate dôchodku každoročne v priebehu štvrtého štvrťroka kalendárneho roka, najneskôr však do 31. decembra na uplatnenie nároku na nasledujúci kalendárny rok. Preukazy uvedené v § 16 č. 2 platia vždy na rok, na ktorý boli vydané. Preukazy uvedené v § 16 č. 5 písm. a) až e) platia do konca kalendárneho roka, na ktorý boli vydané, a po jeho uplynutí na ďalšie bezprostredne nasledujúce dva kalendárne roky, pokiaľ časová platnosť týchto preukazov nebola obmedzená na kratší čas. Preukazy platia za predpokladu, že u daňovníka a ním vyživovaných osôb sa nezmenili skutočnosti rozhodné pre zníženie alebo zvýšenie dane.
(2)
U plnoletých detí platí potvrdenie vydané školou podľa § 16 č. 2 ešte po dobu školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, ak sú pre ich uznanie za vyživované osoby splnené ustanovené podmienky.
(3)
Za ukončenie štúdia sa pokladá u žiakov škôl poskytujúcich stredné odborné vzdelanie záverečné vysvedčenie, prípadne vysvedčenie tej istej povahy, u žiakov škôl poskytujúcich úplné stredné vzdelanie, ktorí nepokračujú v štúdiách, maturitná skúška a u študentov vysokých škôl štátna záverečná skúška.
(4)
Potvrdenie o vyživovaných osobách a zľave podľa § 9 zákona (§ 16 č. 5) vydáva okresná finančná správa príslušná podľa daňovníkovho bydliska, kde je prihlásený na trvalý pobyt, alebo sídla platiteľovej pokladnice.
(5)
Odpustiť zmeškanú lehotu na uplatnenie nároku na zníženie dane, ak ide o prípady uvedené v § 16 č. 5, je príslušná len tá okresná finančná správa, ktorá daňovníkovi potvrdenie vydáva. V ostatných prípadoch je príslušná okresná finančná správa podľa sídla platiteľovej pokladnice.
§18
Okresná finančná správa upustí od predpísania dane, aj keď nie je premlčaná, ak k nesprávnej zrážke dane došlo z viny daňovníka a ak odo dňa výplaty mzdy, pri ktorej došlo k nesprávnej zrážke dane, uplynuli aspoň tri roky, takže by platiteľ vzhľadom na ustanovenie § 16 zákona daňovníkovi už nesmel daň dodatočne zraziť.
PIATA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
§19
(1)
Platitelia, ktorí zrážali a odvádzali daň pred 1. januárom 1977, oznámia údaje podľa § 14 ods. 1 prvej a druhej vety len na výzvu okresnej finančnej správy.
(2)
Platnosť potvrdení okresných finančných správ (§ 16 č. 5) vydaných pred 1. januárom 1977 zostáva nedotknutá.
Záverečné ustanovenia
§20
Vyhláška ministerstva financií č. 96/1968 Zb. o niektorých opatreniach na úseku daní platených obyvateľstvom sa mení takto:
a)
v § 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „dane zo mzdy,“;
b)
§ 5 ods. 2 znie:
„(2)
Na príjmy uvedené v § 7 ods. 8 pod písm. a) až g) vyhlášky ministerstiev financií č. 161/1976 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, sa neprihliada ani pri určovaní výšky vlastného príjmu osôb, ktoré možno uznať za vyživované daňovníkom, pri dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti a pri dani z príjmov obyvateľstva.“.
§21 Zrušujú sa
1.
vyhláška Ministerstva financií č. 24/1967 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy, v znení vyhlášky č. 96/1968 Zb., vyhlášky č. 125/1968 Zb. a vyhlášky č. 110/1971 Zb.,
2.
ustanovenia § 1 ods. 3 a § 3 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva financií č. 96/1968 Zb. o niektorých opatreniach na úseku daní platených obyvateľstvom,
3.
úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/32 218/69 o zdaňovaní odmien za poľnohospodárske brigády a oberanie chmeľu u učňov, registrovaná v čiastke 36/1969 Zb.,
4.
úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/7575/69 o zdaňovaní podielov na hospodárskych výsledkoch organizácie vyplácaných dodatočne pracovníkom, ktorí zmenili zamestnanie, registrovaná v čiastke 39/1969 Zb.,
5.
úprava Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 8/18 507/69 o zdaňovaní podielov na hospodárskych výsledkoch druhým platiteľom pri zmene zamestnania pracovníka, registrovaná v čiastke 4/1970 Zb.,
6.
úprava Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 8/17 899/1969 o zdaňovaní odmien za poľnohospodárske brigády a česanie chmeľu u učňov, registrovaná v čiastke 4/1970 Zb.,
7.
úprava Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 153/34 660/71, ktorou sa vyhlásilo 20 % zahraničného platu vyplácaného pracovníkom zábavných a technických zariadení parkov kultúry a oddychu a Čs. cirkusov a varieté za náhradu služobných výdavkov oslobodenú od dane, registrovaná v čiastke 39/1971 Zb.,
8.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-24 237/72, ktorou predĺžilo začínajúc rokom 1973 platnosť potvrdení okresných finančných správ, ktorými daňovníci preukazujú niektoré skutočnosti na zníženie dane zo mzdy, registrovaná v čiastke 28/1972 Zb.,
9.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-2459/73 - výťažok pracovných smien (hodín a pod.) venovaný na pomoc Vietnamu - daň zo mzdy, registrovaná v čiastke 8/1973 Zb.,
10.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-7387/73, ktorou sa oslobodili od dane zo mzdy peňažné a nepeňažné prostriedky (t.j. príspevky, odmeny a pod.) z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, registrovaná v čiastke 22/1973 Zb.,
11.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-15 468/73, ktorou sa určuje spôsob zdaňovania pracovných príjmov študujúcej mládeže prijatej na denné štúdium na školách poskytujúcich stredné a vyššie vzdelanie a na vysokých školách, registrovaná v čiastke 26/1973 Zb.,
12.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-21 220/73, ktorou sa oslobodzujú od dane zo mzdy odmeny do výšky 2000 Kčs ročne, ktoré organizácia poskytuje vodičom motorových vozidiel pri splnení podmienok určených pre súťaž „Jazdím bez nehody“, registrovaná v čiastke 32/1973 Zb.,
13.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-3220/74, ktorou sa ustanovuje, že sa z úhrnu jednorazových príspevkov a vecných pomocí započítava iba jedna dvanástina do vlastného príjmu vyživovanej osoby pri dani zo mzdy v prípade, že je to pre poplatníka výhodnejšie, registrovaná v čiastke 3/1974 Zb.,
14.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-2501/75, ktorou sa povoľuje, aby boli od dane zo mzdy oslobodené odmeny vyplácané za lesné brigády, na ktorých sa v rámci školskej výučby zúčastňujú žiaci a učni lesníckych škôl a odborných učilíšť, registrovaná v čiastke 11/1975 Zb.,
15.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-5611/75, ktorou sa oslobodzujú od dane zo mzdy mimoriadne odmeny poskytované pri udelení odznakov „Priekopník socialistickej práce“, registrovaná v čiastke 20/1975 Zb.,
16.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-19 868/75, ktorá ustanovuje spôsob zdaňovania miezd za dobrovoľné pracovné smeny, registrovaná v čiastke 29/1975 Zb.,
17.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-29 329/75, ktorou sa ustanovuje spôsob, akým sa má overovať výška vlastného príjmu osôb (dôchodcov) uznávaných za vyživované na účely dane zo mzdy v r. 1976, prípadne v ďalších rokoch, registrovaná v čiastke 37/1975 Zb.,
18.
úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-2625/76, ktorá ustanovuje spôsob zdaňovania odmien vyplácaných z fondu vedúcich, registrovaná v čiastke 19/1976 Zb.
§ 21
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1977.
Čl. III
Podľa doterajších predpisov sa po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky postupuje pri zdanení
a)
náborových príspevkov, na ktoré vznikne nárok zo zmlúv o ich poskytovaní uzavretých pred 1. januárom 1991,
b)
odmien za úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky vyriešené pred 1. januárom 1991 a za tematické úlohy vyhlásené pred 1. januárom 1991,
c)
odmien za využitie zlepšovacích návrhov, na ktoré sa vydal zlepšovateľský preukaz.
Minister financií ČSSR:
Ing. Lér CSc. v. r.
Minister financií ČSR:
Ing. Tlapák v. r.
Minister financií SSR:
Ing. Mišeje v. r.
Ing. Lér CSc. v. r.
Minister financií ČSR:
Ing. Tlapák v. r.
Minister financií SSR:
Ing. Mišeje v. r.
1)
Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 195/1989 Zb. o zabezpečení pracovníkov pri organizačných zmenách a občanov pred nástupom do zamestnania v znení zákona č. 162/1990 Zb. a vyhlášky č. 312/1990 Zb.
2)
§ 9 ods. 4 a § 44 ods. 4 a § 74 zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch.
3)
§ 14 nariadenie vlády ČSFR č. 121/1990 Zb. o pracovnoprávnych vzťahoch pri súkromnom podnikaní.
4)
Napr. vyhláška Ministerstva dopravy č. 41/1965 Zb. o používaní vlastných osobných vozidiel pracovníkmi pri vonkajších výkonoch v znení vyhlášky č. 34/1974 Zb.
5)
Napr. úprava Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva č. 2 zo 6.5.1974 č. 033/184/73 o poskytovaní ochranných nápojov pracovníkom v osobitne sťažených pracovných podmienkach, registrovaná v čiastke 11/1974 Zb.
6)
Napr. vyhláška č. 159/1970 Zb. o poskytovaní odmien pri významných pracovných a životných výročiach, včítane výnimiek z tejto vyhlášky udelených príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí.
7)
Zákon č. 62/1962 Zb. o udeľovaní vyznamenaní a predpisy vydané podľa neho.
8)
Oslobodenie sa vzťahuje na odmeny vyplácané pri príležitosti udelenia uvedených titulov, ak ich udieľajú aj ostatné príslušné ústredné orgány.
9)
Napr. vyhláška č. 155/1975 Zb. o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb.
10)
Vyhláška č. 62/1970 Zb. o poskytovaní náborových príspevkov a iných výhod doosídlencom vo vymedzenom území pohraničia, vyhláška č. 33/1974 Zb. o príspevkoch a náhradách, ktoré sa poskytujú pracovníkom získaným náborom vykonávaným národnými výbormi, a úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 3. novembra 1976 č. FV/1-1046/76-1112 o poskytovaní náležitostí pracovníkom a učňom získaným náborom a vnútrorezortnými prevodmi z iných oblastí ČSSR do vybraných organizácií na území hlavného mesta Prahy.
11)
Smernice Federálneho ministerstva poľnohospodárstva a výživy z 31. decembra 1976 č. FM 01-1560/76 o niektorých opatreniach na získanie a udržanie pracovníkov v poľnohospodárstve.
12)
§32 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení.
13)
Porovnaj ustanovenie §11 ods. 12.
14)
Pod ustanovenie §20 ods. 1 zákona nespadajú spory o tom, či má platiteľ voči pracovníkovi nárok na vrátenie dane, ktorú podľa §15 ods. 3 zákona zaplatil.
