67/1975 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 08.07.1975 do 04.11.1983
67
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 13. januára 1975
o Lisabonskej dohode o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z 31. októbra 1958, revidovanej v Štokholme 14. júla 1967
Dňa 14. júla 1967 bola v Štokholme dojednaná nová revízia Lisabonskej dohody na ochranu označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z 31. októbra 1958.
Prezident republiky Lisabonskú dohodu o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z 31. októbra 1958 v znení dojednanom v Štokholme 14. júla 1967 ratifikoval a listina o prístupe Československej socialistickej republiky bola uložená u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva 22. septembra 1970.
Dohoda nadobudla platnosť na základe svojho článku 14 ods. 5 písm. a) 31. októbrom 1973. Tým istým dňom nadobudla platnosť aj pre Československú socialistickú republiku.
Český preklad dohody sa vyhlasuje súčasne.*)
Minister:
Ing. Chňoupek v. r.
Ing. Chňoupek v. r.
LISABONSKÁ DOHODA
o ochrane označení pôvodu a ich medzinárodného zápisu z 31. októbra 1958, revidovaná v Stockholme 14. júla 1967
Článok 1
1.
Krajiny, ktorých sa táto dohoda týka, tvoria Osobitnú úniu v rámci Únie na ochranu priemyslového vlastníctva.
2.
Zaväzujú sa podľa podmienok tejto dohody chrániť na svojich územiach označenia pôvodu výrobkov iných krajín Osobitnej únie, ktoré sú uznávané a chránené z tohto titulu v krajine pôvodu a zapísané na Medzinárodnom úrade duševného vlastníctva (ďalej len „Medzinárodný úrad“ alebo „Úrad“), o ktorom hovorí Dohovor zriaďujúci Svetovú organizáciu duševného vlastníctva (ďalej len „Organizácia“).
Článok 2
1.
V zmysle tejto dohody sa rozumie pod pojmom „označenie pôvodu“ zemepisný názov krajiny, oblasti nebo miesta slúžiaci na označenie, odkiaľ pochádza výrobok, ktorého akosť alebo znaky sú dané výlučne alebo podstatne zemepisným prostredím, počítajúc do toho prírodných činiteľov a ľudských činiteľov.
2.
Krajinou pôvodu je tá krajina, ktorej meno alebo meno jej kraja alebo miesta tvorí označenie pôvodu, ktoré poskytlo výrobku jeho všeobecnú známosť.
Článok 3
Ochrana sa zabezpečuje proti každému prisvojovaniu alebo napodobňovaniu, aj keď pravý pôvod výrobku je označený alebo aj keď je označenie použité v preklade alebo je sprevádzané výrazmi, ako napr. „druh“, „typ“, „spôsob“, „imitácia“ alebo pod.
Článok 4
Ustanovenia tejto dohody nijako nevylučujú už platnú ochranu označení pôvodu poskytovanú v jednotlivých krajinách tejto Osobitnej únie na podklade iných medzinárodných dojednaní, ako napr. Parížskeho dohovoru z 20. marca 1883 na ochranu priemyslového vlastníctva a jeho neskorších revízií a Madridskej dohody zo 14. apríla 1891 o potlačovaní falošných alebo klamavých údajov o pôvode tovaru a jej neskorších revízií alebo na podklade národného zákonodarstva alebo právnej vedy.
Článok 5
1.
Označenia pôvodu sa zapíšu na Medzinárodnom úrade na žiadosť úradov krajín Osobitnej únie na meno fyzických alebo právnických, verejných alebo súkromných osôb oprávnených používať tieto označenia podľa ich národného zákonodarstva.
2.
Medzinárodný úrad oznámi bez meškania zápisy úradom členských krajín Osobitnej únie a uverejní ich v periodicky vydávanom vestníku.
3.
Úrady krajín môžu s udaním dôvodov vyhlásiť, že nemôžu zabezpečiť ochranu určitého označenia pôvodu, ktorého zápis im bude oznámený, pokiaľ ich vyhlásenie bude doručené Medzinárodnému úradu v lehote jedného roka odo dňa prijatia oznámenia o zápise. Toto vyhlásenie nemôže v príslušnej krajine spôsobiť ujmu iným formám ochrany označenia, na ktoré by si oprávnený žiadateľ mohol robiť nárok v zmysle ustanovenia vyššie uvedeného článku 4.
4.
Po uplynutí lehoty jedného roka, uvedenej v predchádzajúcom odseku, nemôžu úrady únijných krajín podať proti takémuto vyhláseniu námietky.
5.
Medzinárodný úrad upovedomí v najkratšej lehote úrad krajiny pôvodu o vyhláseniach predložených úradom inej krajiny v zmysle odseku 3. Záujemca, ktorého jeho národný úrad upovedomí o vyhlásení inej krajiny, môže v tejto druhej krajine predložiť akékoľvek právne alebo správne námietky, na ktoré majú právo príslušníci tejto krajiny.
6.
Ak sa v jednej krajine poskytne určitému označeniu ochrana na základe oznámenia o jeho medzinárodnom zápise a ak toto označenie v tejto krajine používa tretia strana už z času pred týmto oznámením, má príslušný úrad tejto krajiny možnosť povoliť tejto tretej strane lehotu najdlhšie dvoch rokov na skončenie tohto používania za podmienky, že o tom upovedomí Medzinárodný úrad do troch mesiacov po uplynutí ročnej lehoty ustanovenej vo vyššie uvedenom odseku 3.
Článok 6
Označenie, ktorému sa poskytla v niektorej krajine Osobitnej únie ochrana podľa postupu uvedeného v článku 5, nebude sa tam môcť považovať za označenie, ktoré sa stalo druhovým, pokiaľ sa bude v krajine pôvodu chrániť ako označenie pôvodu.
Článok 7
1.
Zápis vykonaný na Medzinárodnom úrade v súlade s článkom 5 zabezpečuje ochranu po celé obdobie spomenuté v predchádzajúcom článku bez nevyhnutnosti jeho obnovy.
2.
Za každý zápis označenia pôvodu sa bude platiť jediný poplatok.
Článok 8
Konania potrebné na to, aby sa zabezpečila ochrana označenia pôvodu, sa budú môcť vykonávať v každej krajine Osobitnej únie podľa národného zákonodarstva
1.
na návrh príslušného úradu alebo na žiadosť prokuratúry,
2.
každou zúčastnenou fyzickou alebo právnickou, verejnou alebo súkromnou osobou.
Článok 9
1.
a)
Osobitná únia má Zhromaždenie skladajúce sa z krajín, ktoré ratifikovali toto znenie alebo k nemu pristúpili.
b)
Vláda každej krajiny je zastúpená jedným delegátom, ktorý môže mať svojich zástupcov, poradcov a znalcov.
c)
Výdavky každej delegácie uhrádza vláda, ktorá túto delegáciu ustanovila.
2.
a)
Zhromaždenie:
i)
prerokúva všetky otázky týkajúce sa chodu a rozvoja Osobitnej únie a plnenia tejto dohody;
ii)
dáva pokyny Medzinárodnému úradu na prípravu revíznych konferencií, pričom berie zreteľ na pripomienky krajín Osobitnej únie, ktoré neratifikovali toto znenie alebo k nemu nepristúpili;
iii)
mení vykonávací poriadok, ako aj výšku poplatku uvedeného v článku 7 ods. 2 a iných poplatkov týkajúcich sa medzinárodného zápisu;
iv)
preskúmava a schvaľuje správy a činnosť generálneho riaditeľa Organizácie (ďalej len „generálny riaditeľ“) týkajúce sa Osobitnej únie a dáva mu všetky užitočné pokyny v otázkach kompetencie Osobitnej únie;
v)
určuje program, schvaľuje trojročný rozpočet Osobitnej únie a schvaľuje jej záverečné účty;
vi)
schvaľuje finančný poriadok Osobitnej únie;
vii)
zriaďuje výbory znalcov a pracovné skupiny, ktoré považuje za užitočné na uskutočnenie cieľov Osobitnej únie;
viii)
rozhoduje, ktoré krajiny, ktoré nie sú členmi Osobitnej únie, a ktoré medzivládne a medzinárodné nevládne organizácie môžu byť pripustené na jeho zasadania ako pozorovatelia;
ix)
schvaľuje zmeny článkov 9 až 12;
x)
robí ďalšie vhodné opatrenia zamerané na dosiahnutie cieľov Osobitnej únie;
xi)
plní všetky ostatné úlohy, ktoré mu ukladá táto dohoda.
b)
V otázkach, ktoré zaujímajú aj iné únie spravované Organizáciou, rozhodne Zhromaždenie s prihliadnutím na odporúčania Koordinačného výboru Organizácie.
3.
a)
Každá členská krajina Zhromaždenia má jeden hlas.
b)
Polovica členských krajín Zhromaždenia tvorí kvórum.
c)
Nehľadiac na ustanovenie písmena b), ak je na zasadaní počet zastúpených krajín nižší než polovica, ale ak predstavuje aspoň jednu tretinu členských krajín Zhromaždenia, môže Zhromaždenie robiť rozhodnutia; jednako rozhodnutia Zhromaždenia, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú rokovacieho poriadku, sa stanú vykonateľnými až po splnení podmienok ďalej uvedených. Medzinárodný úrad oznámi uvedené rozhodnutia členským krajinám Zhromaždenia, ktoré neboli zastúpené, a vyzve ich, aby v lehote troch mesiacov, počítajúc od dátumu tohto oznámenia, písomne vyjadrili svoj hlas alebo abstenciu. Ak sa po uplynutí tejto lehoty počet štátov, ktoré takto vyjadrili svoj hlas alebo abstenciu, rovná najmenej počtu krajín chýbajúcich na dosiahnutie kvóra na zasadaní, tieto rozhodnutia sa stanú vykonateľnými za predpokladu, že sa súčasne dosahuje požadovaná väčšina.
d)
S výhradou ustanovenia článku 12 ods. 2 Zhromaždenie prijíma rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov.
e)
Abstencia sa nepočíta ako hlas.
f)
Delegát môže zastupovať iba jednu krajinu a môže hlasovať iba v mene tejto krajiny.
g)
Krajiny Osobitnej únie, ktoré nie sú členmi Zhromaždenia, sú pripustené na jeho schôdze ako pozorovatelia.
4.
a)
Zhromaždenie sa schádza raz za tri roky na riadne zasadanie po zvolaní generálnym riaditeľom a okrem mimoriadnych prípadov v jednakom čase a na jednakom mieste ako Valné zhromaždenie Organizácie.
b)
Zhromaždenie sa schádza na mimoriadne zasadanie po zvolaní rozoslanom generálnym riaditeľom na žiadosť jednej štvrtiny členských krajín Zhromaždenia.
c)
Generálny riaditeľ pripraví program rokovania každého zasadania.
5.
Zhromaždenie schvaľuje svoj rokovací poriadok.
Článok 10
1.
a)
Medzinárodný zápis a s ním spojené úlohy, ako aj ostatné administratívne úlohy pripadajúce Osobitnej únii plní Medzinárodný úrad.
b)
Medzinárodný úrad najmä pripravuje schôdze a plní úlohy sekretariátu Zhromaždenia, výborov znalcov a pracovných skupín, ktoré môže Zhromaždenie zriadiť.
c)
Generálny riaditeľ je najvyšším úradníkom osobitnej únie a zastupuje ju.
2.
Generálny riaditeľ a každý člen personálu ním určený sa zúčastňuje bez hlasovacieho práva na všetkých zasadnutiach Zhromaždenia, výborov znalcov a pracovných skupín, ktoré môže Zhromaždenie zriadiť. Generálny riaditeľ alebo člen personálu ním určený je z úradnej povinnosti tajomníkom týchto orgánov.
3.
a)
Medzinárodný úrad pripravuje podľa pokynov Zhromaždenia revízne konferencie o iných ustanoveniach dohody, než ktoré sú obsiahnuté v článkoch 9 až 12.
b)
Medzinárodný úrad sa môže radiť o príprave revíznych konferencií s medzivládnymi organizáciami a s medzinárodnými nevládnymi organizáciami.
c)
Generálny riaditeľ a osoby ním určené sa zúčastnia bez hlasovacieho práva na rokovaniach týchto konferencií.
4.
Medzinárodný úrad plní všetky ďalšie úlohy, ktoré sú mu uložené.
Článok 11
1.
a)
Osobitná únia má svoj rozpočet.
b)
Rozpočet Osobitnej únie obsahuje vlastné príjmy a výdavky Osobitnej únie, jej príspevok do rozpočtu spoločných výdavkov únií a prípadne sumu danú k dispozícii rozpočtu konferencie Organizácie.
c)
Za výdavky úniám spoločné sa považujú výdavky, ktoré nie sú pripísané výlučne Osobitnej únii, ale sú tiež pripísané jednej alebo viacerým ďalším úniám spravovaným Organizáciou. Podiel Osobitnej únie na týchto spoločných výdavkoch je úmerný záujmu, ktorý má Osobitná únia na nich.
2.
Rozpočet Osobitnej únie sa zostavuje s prihliadnutím na požiadavky koordinácie s rozpočtami ostatných únií spravovaných Organizáciou.
3.
Rozpočet Osobitnej únie sa financuje z týchto zdrojov:
i)
z poplatkov za medzinárodný zápis vyberaných podľa článku 7 ods. 2 a z poplatkov a dávok za iné služby poskytované Medzinárodným úradom z titulu Osobitnej únie;
ii)
z výťažku predaja publikácií Medzinárodného úradu týkajúcich sa Osobitnej únie a z dávok za tieto publikácie;
iii)
z darov, odkazov a subvencií;
iv)
z nájomného, úrokov a ďalších rôznych príjmov;
v)
z príspevkov krajín Osobitnej únie, keby príjmy pochádzajúce zo zdrojov uvedených v bode i) až iv) nestačili pokryť výdavky Osobitnej únie.
4.
a)
Výšku poplatku uvedeného v článku 7 ods. 2 určuje Zhromaždenie na návrh generálneho riaditeľa.
b)
Výška tohto poplatku je určená tak, aby príjmy Osobitnej únie normálne stačili na úhradu výdavkov, ktoré má Medzinárodný úrad s výkonom služby medzinárodných zápisov bez toho, že by sa pristúpilo k plateniu príspevkov uvedených v odseku 3 v).
5.
a)
Aby bol podiel príspevkov určený v zmysle odseku 3 v), patrí každá krajina Osobitnej únie do tej triedy, do ktorej je zaradená v Parížskej únii na ochranu priemyslového vlastníctva, a platí svoje ročné príspevky podľa počtu jednotiek, aký je určený v tejto únii pre túto triedu.
b)
Ročný príspevok každej krajiny Osobitnej únie tvorí suma, ktorá je v takom pomere k celkovej sume ročných príspevkov všetkých krajín do rozpočtu Osobitnej únie, v akom je počet jednotiek triedy, do ktorej je táto krajina zaradená, k celkovému počtu jednotiek všetkých krajín.
c)
Dátum splatnosti príspevku ustanovuje Zhromaždenie.
d)
Krajina, ktorá mešká s platením svojich príspevkov, nemôže vykonávať svoje hlasovacie právo v žiadnom z orgánov Osobitnej únie, ak sa jej dlžná suma rovná príspevkom splatným za plné dva uplynulé roky alebo ak ich prekročí. Táto krajina však môže byť oprávnená vykonávať svoje hlasovacie právo v danom orgáne tak dlho, pokiaľ sa tento orgán domnieva, že k omeškaniu došlo pre mimoriadne a nevyhnutné okolnosti.
e)
V prípade, že rozpočet nebude schválený pred začiatkom nového finančného obdobia, prevedie sa rozpočet z minulého roka, a to spôsobom určeným finančným poriadkom.
6.
S výhradou ustanovenia odseku 4 písm. a) určí výšku poplatkov a dávok za ostatné služby poskytované Medzinárodným úradom z titulu Osobitnej únie generálny riaditeľ, ktorý o tom podá správu Zhromaždeniu.
7.
a)
Osobitná únia má prevádzkový kapitálový fond, ktorý sa utvorí jednorazovou platbou uskutočnenou každou členskou krajinou Osobitnej únie. Ak sa fond stane nedostatočným, rozhodne o jeho zvýšení Zhromaždenie.
b)
Výška začiatočnej platby každej krajiny do uvedeného fondu alebo jej účasti na zvýšení tohto fondu je úmerná ročnému príspevku tejto krajiny ako člena Parížskej únie na ochranu priemyslového vlastníctva do rozpočtu tejto únie na rok, v priebehu ktorého sa fond utvorí alebo sa rozhodne o jeho zvýšení.
c)
Výšku a spôsob platby určí Zhromaždenie na návrh generálneho riaditeľa po tom, čo vypočulo názor Koordinačného výboru Organizácie.
8.
a)
Zmluva o sídle uzavretá s krajinou, na území ktorej má Organizácia svoje sídlo, určí, že táto krajina poskytuje preddavky v prípadoch, keď je prevádzkový kapitálový fond nedostačujúci. Výška týchto preddavkov a podmienky, za ktorých sa poskytujú, sú predmetom samostatných dohôd, a to v každom jednotlivom prípade, medzi takou krajinou a Organizáciou.
b)
Krajina uvedená v písmene a) a Organizácia majú každá právo vypovedať záväzok poskytovať preddavky, a to formou písomného oznámenia. Výpoveď sa stane účinnou tri roky po uplynutí roka, v ktorom bola oznámená.
9.
Revíziu účtov zabezpečujú spôsobom určeným finančným poriadkom jedna alebo viacej členských krajín Osobitnej únie alebo externí revízori, ktorých s ich súhlasom ustanovuje Zhromaždenie.
Článok 12
1.
Návrhy na zmeny článkov 9, 10, 11 a tohto článku môže predložiť každá členská krajina Zhromaždenia alebo generálny riaditeľ. Tieto návrhy oznamuje generálny riaditeľ členským krajinám Zhromaždenia aspoň šesť mesiacov pred ich prerokúvaním v Zhromaždení.
2.
Zmeny článkov uvedených v odseku 1 schvaľuje Zhromaždenie. Ich schválenie vyžaduje trojštvrtinovú väčšinu odovzdaných hlasov; akékoľvek zmeny článku 9 a tohto odseku vyžadujú však štyri pätiny odovzdaných hlasov.
3.
Zmeny článkov uvedených v odseku 1 nadobudnú platnosť mesiac po tom, čo generálny riaditeľ dostane písomné oznámenia o ich prijatí vyhotovené v súlade s príslušnými ústavnými predpismi, a to od troch štvrtín krajín, ktoré sú členmi Zhromaždenia v čase, keď bola zmena schválená. Zmeny uvedených článkov takto prijaté zaväzujú všetky krajiny, ktoré sú členmi Zhromaždenia v čase, keď zmena nadobudne platnosť, alebo ktoré sa stanú jeho členmi neskoršie; všetky zmeny, ktoré zvyšujú finančné záväzky krajín Osobitnej únie však zaväzujú iba tie krajiny, ktoré oznámili prijatie týchto zmien.
Článok 13
1.
Podrobnosti o vykonávaní tejto dohody určí vykonávací poriadok.
2.
Táto dohoda sa môže revidovať na konferenciách delegátov krajín Osobitnej únie.
Článok 14
1.
Členská krajina Osobitnej únie, ktorá podpísala toto znenie, môže ho ratifikovať, a ak ho nepodpísala, môže k nemu pristúpiť.
2.
a)
Každá krajina, ktorá nie je členskou krajinou Osobitnej únie, ktorá však je členom Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva, môže k tomuto zneniu pristúpiť a stať sa tak členom tejto Osobitnej únie.
b)
Oznámenie o pristúpení zabezpečuje samo osebe, že sa na území pristupujúcej krajiny budú uvedené ustanovenia vzťahovať na tie označenia pôvodu, ktoré v čase prístupu boli predmetom medzinárodného zápisu.
c)
Krajina môže však pri prístupe k tejto dohode v lehote jedného roka oznámiť tie označenia pôvodu zapísané už na Medzinárodnom úrade, pre ktoré použije ustanovenie článku 5 ods. 3.
3.
Ratifikačné listiny a listiny o prístupe sa ukladajú u generálneho riaditeľa.
4.
Ustanovenia článku 24 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyslového vlastníctva platia pre túto dohodu.
5.
a)
Pre prvých päť krajín, ktoré uložia svoje listiny o ratifikácii alebo prístupe, nadobudne toto znenie platnosť tri mesiace po uložení piatej takej listiny.
b)
Pre každú ďalšiu krajinu nadobudne toto znenie platnosť tri mesiace po dni, keď generálny riaditeľ oznámil jej ratifikáciu alebo prístup, iba ak by v ratifikačnej listine alebo v listine o prístupe bol uvedený neskorší dátum. V tomto prípade nadobudne toto znenie platnosť pre túto krajinu podľa dátumu tam uvedeného.
6.
Ratifikácia alebo prístup znamená automaticky prijatie všetkých ustanovení a priznanie všetkých výhod určených týmto znením.
7.
Po tom, čo toto znenie nadobudne platnosť, môže krajina pristúpiť k zneniu tejto dohody z 31. októbra 1958 len spoločne s ratifikáciou tohto znenia alebo pristúpením k nemu.
Článok 15
1.
Táto dohoda zostane v platnosti tak dlho, kým jej členmi bude najmenej päť krajín.
2.
Každá krajina môže toto znenie vypovedať oznámením zaslaným generálnemu riaditeľovi. Táto výpoveď znamená aj výpoveď znenia tejto dohody z 31. októbra 1958 a týka sa iba krajiny, ktorá ju podala, pričom dohoda zostáva pre ostatné krajiny Osobitnej únie platná a vykonateľná.
3.
Výpoveď nadobúda účinnosť jeden rok po dni, keď o tom generálny riaditeľ dostane oznámenie.
4.
Právo výpovede obsiahnuté v tomto článku nemôže žiadna krajina vykonať, kým neuplynie päť rokov odo dňa, keď sa stala členom Osobitnej únie.
Článok 16
1.
a)
Toto znenie nahradí vo vzťahoch medzi členskými krajinami Osobitnej únie, ktoré ho ratifikovali alebo k nemu pristúpili, znenie z 31. októbra 1958.
b)
Každá členská krajina Osobitnej únie, ktorá ratifikovala toto znenie alebo k nemu pristúpila, je však viazaná znením z 31. októbra 1958 vo vzťahoch k členským krajinám Osobitnej únie, ktoré neratifikovali toto znenie alebo k nemu nepristúpili.
2.
Krajiny, ktoré dosiaľ neboli členskými krajinami Osobitnej únie a stanú sa stranami tohto znenia, použijú ho pre medzinárodné zápisy označení pôvodu uskutočnené na Medzinárodnom úrade na žiadosť národných úradov členských krajín Osobitnej únie, ktoré nie sú stranami tohto znenia, za predpokladu, že tieto zápisy vyhovejú, pokiaľ ide o tieto menované krajiny, podmienkam predpísaným týmto znením. Pri medzinárodných zápisoch uskutočnených na Medzinárodnom úrade na žiadosť národného úradu z tých krajín, ktoré dosiaľ neboli členskými krajinami Osobitnej únie a stanú sa stranami tohto znenia, dovolia tieto krajiny, aby hore uvedená krajina vyžadovala splnenie podmienok predpísaných znením z 31. októbra 1958.
Článok 17
1.
a)
Toto znenie je podpísané v jedinom exemplári vo francúzskom jazyku a uložené u švédskej vlády.
b)
Generálny riaditeľ po porade so zainteresovanými vládami vyhotoví oficiálne texty v ďalších jazykoch, ktoré môže určiť Zhromaždenie.
2.
Toto znenie dohovoru zostáva otvorené na podpis v Stockholme do 13. januára 1968.
3.
Generálny riaditeľ odovzdá dve kópie podpísaného textu tohto znenia overené švédskou vládou vládam všetkých členských krajín Osobitnej únie a na žiadosť vláde ktorejkoľvek inej krajiny.
4.
Generálny riaditeľ dá zaregistrovať toto znenie na sekretariáte Organizácie Spojených národov.
5.
Generálny riaditeľ oznámi vládam všetkých členských krajín Osobitnej únie podpisy, uloženie ratifikačných listín alebo listín o prístupe, nadobudnutie platnosti všetkých ustanovení tohto znenia dohody, výpovede a vyhlásenia vykonané podľa článku 14 ods. 2 písm. c) a ods. 4.
Článok 18
1.
Do tých čias, než sa prvý generálny riaditeľ ujme svojho úradu, sa predpokladá, že odkazy v tomto znení na Medzinárodný úrad Organizácie alebo na generálneho riaditeľa sú odkazmi na úrad únie zriadený Parížskym dohovorom na ochranu priemyslového vlastníctva alebo jeho riaditeľa.
2.
Členské krajiny Osobitnej únie, ktoré neratifikovali toto znenie alebo k nemu nepristúpili, môžu po čas piatich rokov odo dňa, keď nadobudne platnosť dohovor zriaďujúci Organizáciu, vykonávať, pokiaľ si to budú priať, práva priznané podľa článku 9 až 12 tohto znenia, ako keby boli týmito ustanoveniami viazané. Krajina, ktorá chce vykonávať tieto práva, uloží za tým účelom u generálneho riaditeľa písomné oznámenie, ktoré sa stane účinným v deň prijatia. Tieto krajiny sa považujú za členov Zhromaždenia až do tých čias, keď uplynie uvedená lehota.
Na dôkaz toho nižšie podpísaní, majúc na to riadne plnomocenstvá, podpísali toto znenie dohody.
Dané v Stockholme 14. júla 1967.
*)
Tu sa uverejňuje slovenský preklad.
