Predpis bol zrušený predpisom 48/1980 Zb.
33/1975 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.05.1975 do 30.04.1980
33
VYHLÁŠKA
Štátnej plánovacej komisie a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky
z 9. apríla 1975
o prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese
Štátna plánovacia komisia podľa § 17 ods. 1 písm. d) a e) a ods. 4 zákona č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní a Štátna arbitráž Československej socialistickej republiky podľa § 395 písm. a) Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb., v úplnom znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb., ustanovuje:
PRVÁ ČASŤ | Úvodné a spoločné ustanovenia
§1 Úvodné ustanovenia
(1)
Táto vyhláška upravuje postupy ústredných orgánov a orgánov stredného článku riadenia (ďalej len „orgány hospodárskeho riadenia“) a organizácií1) pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese (ďalej len „dodávateľsko-odberateľské vzťahy“), najmä v období prípravy vykonávacích štátnych a hospodárskych plánov, včítane zvláštnej časti štátnych plánov,2) a niektoré postupy pri vzniku hospodárskych záväzkových vzťahov. Vyhláška súčasne ustanovuje spôsob vydávania plánovacích aktov a uplatňovania bilančných gescií a podrobnejšie upravuje prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov na úsekoch dodávok
a)
pre investičnú výstavbu,
b)
pre vývoz a z dovozu,
c)
pre vnútorný obchod,
d)
pre rozvoj vedy a techniky,
e)
prepravných výkonov,
f)
ostatných, najmä dodávok pre výrobu, kompletizáciu a údržbu.
(2)
Obdobne ako organizácie postupujú koncernové podniky, pokiaľ v súlade so štatútom koncernu vystupujú vo svojom mene v hospodárskych vzťahoch;3) funkciu stredného článku riadenia podľa tejto vyhlášky plní koncern.
(3)
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy v procese tvorby a zabezpečovania strednodobých (päťročných) štátnych a hospodárskych plánov sa prerokúvajú v rozsahu a spôsobom ustanoveným osobitným opatrením.
Spoločné ustanovenia
§2
(1)
Prerokúvaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa tejto vyhlášky sa rozumejú postupné rokovania vyúsťujúce v súhrnné rokovania po vydaní smerníc pre vypracovanie vykonávacích plánov (ďalej len „smernice“), zamerané na prípravu návrhov vykonávacích štátnych a hospodárskych plánov organizácií a orgánov hospodárskeho riadenia.
(2)
Prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov prebieha plynule tak, aby v súlade so smernicami zabezpečilo najmä
a)
vnútorný súlad hmotných proporcií vykonávacích plánov v nadväznosti na hlavné smery, ciele a úlohy päťročných plánov,
b)
dodávky surovín, materiálov, výrobkov, výkonov, prác a služieb (ďalej len „výrobky“) nevyhnutné na realizáciu úloh plánu,
c)
včasné odhalenie a riešenie prípadného nesúladu medzi uplatňovanými potrebami národného hospodárstva a zdrojmi,
d)
utváranie predpokladov pre dlhodobú stabilizáciu vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi.
(3)
Prípravou na prerokovanie dodávateľsko odberateľských vzťahov sú predbežné rokovania (výmena informácií) o smeroch ďalšieho formovania potrieb národného hospodárstva a zdrojov a s tým spojeného formovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov na jednotlivých stupňoch riadenia s ohľadom na potreby prípravy plánov.
§3
(1)
Orgány hospodárskeho riadenia sú povinné organizovať vo vzájomnej súčinnosti prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov4) tak, aby sa výsledky mohli zapracovať do návrhov vykonávacích hospodárskych plánov na všetkých stupňoch riadenia. Ďalej sú povinné so zreteľom na špecifické podmienky hospodárskych odvetví a úsekov, ktoré riadia, sledovať a analyzovať vývoj dodávateľsko-odberateľských vzťahov, najmä s ohľadom na zabezpečenie úloh vykonávacích štátnych plánov a riešiť rozpory, prípadne navrhovať spôsob ich riešenia príslušným orgánom (§ 5 ods. 4 a 5).
(2)
Organizácie sú povinné prerokovať podľa tejto vyhlášky dodávateľsko-odberateľské vzťahy týkajúce sa
a)
dodávok a rozhodujúcich poddodávok projektových prác, stavebných prác, strojov, zariadení a montážnych prác pre stavby uvedené v § 15 ods. 3 a dodávok strojov a zariadení podľa § 16 ods. 1 písm. c);
b)
dodávok pre vývoz, rozhodujúcich poddodávok pre vývoz investičných celkov a dodávok z dovozu;
c)
dodávok pre vnútorný obchod;
d)
dodávok pre rozvoj vedy a techniky podľa § 26 a rozhodujúcich dodávok nevyhnutných na začatie výroby výrobkov, ktoré sú výsledkom výskumu a vývoja;
e)
dodávok vybraných výrobkov v rozsahu § 32;
f)
dodávok na zabezpečenie úloh zvláštnej časti štátnych plánov;
g)
rozhodujúcich dodávok pre zdravotnícku výrobu;
h)
dodávok pre federálne hmotné rezervy;
ch)
dodávok pre odbytové a zásobovacie organizácie;
i)
dodávok rozsiahlych opráv rozhodujúcich výrobných zariadení;
j)
dodávok prepravných výkonov.
(3)
Ak sa na tom dohodnú zúčastnené organizácie alebo ak tak určia orgány hospodárskeho riadenia, prerokúvajú sa dodávateľsko-odberateľské vzťahy aj v prípadoch, na ktoré sa ustanovenie odseku 2 nevzťahuje.
(4)
Orgány hospodárskeho riadenia sa môžu dohodnúť, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy sa prerokujú na ich úrovni. Výsledky rokovaní sú povinné zhodne preniesť na podriadené organizácie, pre ktoré sú záväzné.
(5)
Rozpory medzi organizáciami o tom, ktoré dodávky a poddodávky, prípadne ktoré výrobné zariadenia podľa odseku 2 sú rozhodujúce, sú povinné rozhodnúť po vzájomnej dohode nadriadené orgány stredného článku riadenia, a to najneskôr do 10 dní po tom, čo boli o rozhodnutie požiadané.
§4
(1)
Dodávateľské a odberateľské organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov vychádzať predovšetkým zo smerníc a rozpisu vykonávacích štátnych plánov. Ak sa prerokúvajú tieto vzťahy po uzavretí zmlúv o príprave dodávok, prípadne až po uzavretí hospodárskych zmlúv o dodávkach, vychádza sa aj z týchto zmlúv.
(2)
Dodávateľské organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné využívať všetky možnosti komplexnej socialistickej racionalizácie na zvýšenie dodávkovej pohotovosti a kvality dodávok; sú povinné včas informovať svojich odberateľov o svojich nových zámeroch v rozvoji výrobných a odbytových programov a podľa potreby o nich konzultovať s hlavnými odberateľmi.5)
(3)
Dodávateľské organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú oprávnené vyžadovať od príslušných odberateľských organizácií a orgánov hospodárskeho riadenia spoluprácu pri riešení problémov materiálno-technického zásobovania a dodávateľsko-odberateľských vzťahov (informácie o vývoji a cykloch spotreby, spotrebiteľských zásob atď.); nemôžu však vo svojej právomoci zavádzať požiadavkový systém (požiadavkové konanie). Táto povinnosť spolupráce sa netýka odberateľov, ktorých ústredné orgány sú v Jednotných metodických pokynoch6) osobitne označené.7)
(4)
Odberateľské organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné uplatňovať svoje potreby tak, aby včas a racionálne zabezpečili ustanovené, prípadne pripravované úlohy vykonávacích štátnych a hospodárskych plánov. Sú povinné využívať možnosti komplexnej socialistickej racionalizácie na znižovanie mernej spotreby výrobkov, udržiavať len nevyhnutné spotrebiteľské zásoby a bez meškania informovať svojich dodávateľov o závažných zmenách svojich potrieb v množstve, sortimente a čase.
(5)
Odberateľské organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú oprávnené vyžadovať od príslušných dodávateľských organizácií a orgánov hospodárskeho riadenia spoluprácu pri riešení svojich odberateľských problémov (napr. poradenské a podobné obchodno-technické služby, konzultácie v otázkach normovania zásob a racionalizácie výrobných zásob).
(6)
Ak organizácie nesplnia povinnosť navzájom sa informovať o svojich nových zámeroch (odsek 2) alebo o závažných zmenách svojich potrieb (odsek 4) , predpokladá sa, ak ide o dlhodobé dodávateľsko-odberateľské vzťahy, že dodávky sa budú uskutočňovať v nadväznosti na ich doterajší rozsah a štruktúru.
§5
(1)
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy sa prerokúvajú v hĺbke a štruktúre diferencovanej podľa podmienok jednotlivých hospodárskych odvetví a úsekov (technologická povaha výrobkov, smery ich použitia a okruhy spotrebiteľov, organizácia odbytových ciest, rozhodovacie stupne atď.).
(2)
Ak ide o výrobky, pri ktorých sa ustanovil bilančný gestor, prerokúvajú dodávateľsko-odberateľské vzťahy odberateľské, prípadne dodávateľské orgány stredného článku riadenia8) s príslušným bilančným gestorom. V spojitosti s tým prebiehajú aj potrebné rokovania po dodávateľskej aj odberateľskej línii. Ak bilančným gestorom je ústredný orgán, rokujú s ním ústredné orgány odberateľov, prípadne dodávateľov; v nadväznosti na to prebiehajú rokovania na nižších stupňoch riadenia.
(3)
O výsledkoch prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa spisujú zápisnice, ak nie je ďalej ustanovené inak. Zápisnice musia obsahovať najmenej údaje umožňujúce spracovanie príslušných častí návrhov hospodárskych plánov a rozbor prípadných rozporov spolu s návrhmi na ich riešenie. Organizácie v zápisnici spravidla tiež uvedú, ako sú alebo budú prerokované dodávateľsko-odberateľské vzťahy zmluvne zabezpečené.
(4)
Rozpory vzniknuté pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré sa nepodarí odstrániť bežným rokovaním, prípadne osobitnými postupmi ustanovenými nadriadenými orgánmi, predloží organizácia na rozhodnutie orgánom stredného článku riadenia; predpokladom je, že o nich predtým bezúspešne rokovali vedúci (riaditelia) týchto organizácií alebo nimi poverení námestníci. Rozpory, ktoré orgány stredného článku riadenia nevyriešia, sa môžu predložiť na rozhodnutie ústredným orgánom. Predpokladom je, že sa rozpory týkajú zabezpečenia pripravovaných úloh vykonávacích štátnych plánov a že o nich bezúspešne rokovali štatutárne orgány alebo nimi poverení námestníci. Ústredné orgány sa môžu dohodnúť, v ktorých ďalších prípadoch sa im môžu alebo musia rozpory predkladať.
(5)
Rozpory predkladané na rozhodnutie nadriadeným orgánom sa musia doložiť zápisnicami. Nadriadené orgány rozhodnú rozpory po vzájomnej dohode bez zbytočného meškania, najneskôr však v lehotách ustanovených pre jednotlivé etapy plánovacieho procesu a rozhodnutie oznámia zúčastneným organizáciám.
(6)
Zápisnica v rozsahu, v ktorom nie je rozporná, je dokladom o tom, že v čase jej spísania bola dodávka v súlade s možnosťami dodávateľa a potrebou odberateľa.9) Ak o to požiada niektorá organizácia, je táto zápisnica aj podkladom, na základe ktorého je druhá organizácia povinná uzavrieť zmluvu o príprave dodávok, pokiaľ príslušné predpisy10) neustanovujú ešte ďalšie podmienky. Obdobne to platí pre rozhodnutia nadriadených orgánov.
(7)
Správy o výsledkoch prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov spolu so závermi, včítane návrhov na riešenie prípadných rozporov, predkladajú
- organizácie nadriadeným orgánom stredného článku riadenia a tieto orgány ústredným orgánom v určených lehotách,11) ak nadriadené ústredné orgány neustanovia po vzájomnej dohode kratšie lehoty; správy a zápisnice musia byť podpísané štatutárnymi orgánmi,
- ústredné orgány Štátnej plánovacej komisii a plánovacím komisiám republík v určených lehotách;11) správy a zápisnice musia byť podpísané vedúcimi ústredných orgánov alebo ich námestníkmi.
(8)
Správy musia obsahovať najmä komplexné zhodnotenie a rozbor rozporov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani rokovaním ústredných orgánov podľa odseku 4 a ktoré sa týkajú zabezpečenia pripravovaných úloh vykonávacích štátnych plánov.
§6
Organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné vyvinúť všetko úsilie na zabezpečenie všetkých dodávok potrebných na splnenie ustanovených, prípadne pripravovaných úloh plánu, najmä úloh vykonávacích štátnych plánov. Ak zanedbajú riadne prerokovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa tejto vyhlášky, prípadne podľa iných právnych predpisov, najmä ak porušia povinnosť vychádzať pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov predovšetkým z rozpisu smerníc a vykonávacích štátnych plánov, predpokladá sa, že k prípadnému nesplneniu úloh v dôsledku nezabezpečenia potrebných dodávok došlo ich zavinením.12)
§7
Objednávky (dopyty) sa musia tak označiť, aby z nich bola zrejmá dôležitosť a naliehavosť potreby odberateľa. Ak ide o dodávky určené na zabezpečenie pripravovaných, prípadne ustanovených úloh vykonávacích štátnych plánov, musí sa táto skutočnosť v objednávke uviesť spolu s bližšou charakteristikou úlohy.
§8
(1)
Úlohy plánu v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch ukladajú orgány hospodárskeho riadenia
a)
formou rozpisu úloh vykonávacích štátnych plánov; za tento rozpis sa považujú aj menovite uložené úlohy dodávok súborov strojov a zariadení alebo dodávok stavebných častí;13)
b)
formou uloženia úloh svojich vykonávacích hospodárskych plánov, prípadne rozpisom úloh vykonávacích hospodárskych plánov uložených nadriadeným orgánom hospodárskeho riadenia;
c)
vo výnimočných prípadoch po rozpise vykonávacích štátnych a hospodárskych plánov ustanovením nových úloh alebo zmenou doterajších úloh.14)
(2)
Pri stavbách ustanovených ako úlohy štátneho plánu pre prípravu na začatie v ďalších rokoch je rozpisom úloh štátneho plánu aj určenie vyšších dodávateľov prichádzajúcich do úvahy, vykonané na základe spracovanej projektovej úlohy (§ 15 ods. 2).
(3)
Po rozpise vykonávacích štátnych a hospodárskych plánov dokončia príslušné dodávateľské a odberateľské orgány hospodárskeho riadenia a organizácie rokovania o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch; prerokujú najmä úpravy dodávateľsko-odberateľských vzťahov vyplývajúce z potrieb zabezpečenia vykonávacích štátnych plánov.
Plánovacie akty
§9
(1)
Plánovacie akty sa vydávajú v prípadoch uvedených v § 115 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, ak ide o úlohy vykonávacieho štátneho plánu podľa § 24 ods. 1 zákona o národohospodárskom plánovaní, a to podľa konkrétnych podmienok a potrieb zabezpečenia týchto úloh.
(2)
Plánovacími aktami sú za podmienok nižšie ustanovených
a)
rozpisy úloh vykonávacích štátnych plánov vykonané na dodávateľa príslušnými orgánmi hospodárskeho riadenia;
b)
úlohy uložené ústrednými orgánmi v rámci rozpisu úloh vykonávacieho štátneho plánu na zabezpečenie úloh podľa písmena a), ak sú ako plánovací akt označené;
c)
v prípadoch, keď je zriadená bilančná gescia, rozpisy na dodávateľa a odberateľa vykonané bilančným gestorom na základe rozpisu plánov rozdelenia ustanovených vykonávacími štátnymi plánmi.
(3)
Plánovací akt musí určiť predmet a čas (obdobie) plnenia dodávky, a to aspoň v hĺbke zodpovedajúcej Zoznamu surovín, materiálov a výrobkov, ustanovenému na vypracovanie návrhov vykonávacích plánov, a musí označiť jej odberateľa po dohode s jeho nadriadeným orgánom, pokiaľ už z predmetu plnenia jednoznačne nevyplýva, ktorá organizácia je odberateľom. Pri rozpise úloh dodávok súborov strojov a zariadení alebo dodávok stavebných častí sa predmet vymedzuje v nadväznosti na úvodný projekt.
(4)
Ak tak určia smernice, sú plánovacími aktami aj rozpísané úlohy smerníc, pokiaľ sú ako plánovacie akty označené a majú ich náležitosti. Úlohy smerníc sa v takom prípade považujú za úlohy štátneho plánu.
§10
(1)
Orgány hospodárskeho riadenia vydávajú plánovacie akty pre podriadené dodávateľské organizácie
a)
pri rozpise úloh vykonávacích štátnych plánov, prípadne smerníc;
b)
po rozpise úloh vykonávacích štátnych plánov (v priebehu ich realizácie), ak sú pre to dôležité dôvody. V týchto prípadoch sa musí doklad o tom vydaný výslovne označiť ako plánovací akt.
(2)
Pre zmeny alebo zrušenie plánovacích aktov obdobne platia podmienky a postup ako pri ich vydávaní.15)
§11
(1)
Rozpis úlohy vykonávacieho štátneho plánu, aj keď nie je plánovacím aktom, pretože nemá náležitosti podľa § 9 ods. 3, osvedčuje, že dodávka je v súlade s možnosťami dodávateľa a že ide o zabezpečenie potrieb, ktoré sú v štátnom pláne uvedené ako prednostné.16)
(2)
Úloha vykonávacieho hospodárskeho plánu, ktorou príslušný orgán hospodárskeho riadenia uloží dodávateľovi dodávkovú povinnosť voči určitému odberateľovi, osvedčuje, že dodávka je v súlade s možnosťami dodávateľa.16)
Bilančná gescia
§13
(1)
Bilančnou gesciou sa pri výrobkoch rozumie sústredenie činností spojených s prieskumom, rozborom, overovaním a aktívnym ovplyvňovaním potrieb národného hospodárstva a ich optimálnym zabezpečením zdrojmi z tuzemskej výroby a z dovozu, spravidla na jednom mieste v celej ČSSR.
(2)
Bilančná gescia sa uplatňuje spravidla pri vybraných výrobkoch, ktorých hmotné bilancie a plány rozdelenia sú celkom alebo čiastočne ustanovené ako záväzné vo vykonávacom štátnom pláne. Na uplatnenie bilančnej gescie je nevyhnutný predchádzajúci súhlas vlády ČSSR alebo orgánu ňou splnomocneného.
(3)
Funkciu bilančného gestora obvykle vykonáva orgán stredného článku riadenia. Môže ju vykonávať aj
a)
ústredný orgán, ak to je z hľadiska špecifických podmienok nevyhnutné;
b)
organizácia, ak ide o produkciu, na výrobe ktorej sa rozhodujúcim spôsobom zúčastňuje, a ak má aj ostatné predpoklady;
c)
spoločný orgán organizácií zúčastnených na gescii.
§14
(1)
Bilančná gescia je nástrojom obzvlášť intenzívnej a kvalifikovanej spolupráce bilančného gestora s organizáciami na gescii zúčastnenými. Cieľom bilančnej gescie je optimálne zabezpečiť uspokojenie odôvodnených potrieb národného hospodárstva, predovšetkým potrieb označených vo vykonávacích štátnych plánoch a v právnych predpisoch ako prednostné dodávkami výrobkov v náležitom množstve, sortimente, akosti a čase. Na dosiahnutie tohto cieľa sú bilančný gestor a na gescii zúčastnené organizácie povinní usilovať sa predovšetkým o zvýšenie efektívnosti využitia danej zdrojovej základne pomocou racionalizačných opatrení.
(2)
Zriadením bilančnej gescie nie sú dotknuté platné vzťahy organizačnej nadriadenosti a podriadenosti. Úlohy plánu sa ukladajú po organizačnej línii. Bilančný gestor nemá prikazovacie právo voči organizáciám, ktoré mu nie sú organizačne podriadené; je však oprávnený požadovať riešenie vyskytujúcich sa problémov.
(3)
Hlavnou úlohou bilančného gestora je organizovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy, najmä pripravovať a zostavovať návrh príslušnej bilancie a plánu rozdelenia, prepájať dodávateľa a odberateľa z hľadiska sortimentovej skladby dodávok, a to podľa hmotných bilancií a plánov rozdelenia schválených vo vykonávacích štátnych plánoch a podľa ich rozpisu, vyhodnocovať výsledky prerokúvania dodávateľsko-odberateľských vzťahov a navrhovať opatrenia a riešenia problémov vyskytujúcich sa v tejto oblasti.
(4)
Formy a spôsob vykonávania bilančnej gescie musí zodpovedať špecifickým podmienkam jednotlivých prípadov a určujú sa zmluvou, ktorú bilančný gestor a organizácie zúčastnené na gescii spolu uzavrú podľa platných predpisov. Uzavretie takej zmluvy môžu príslušné orgány podľa potreby nariadiť.17)
(5)
Zmluvou sa predovšetkým vymedzí rozsah a spôsob spolupráce bilančného gestora s organizáciami na gescii zúčastnenými
- pri vykonávaní prieskumu, rozboru, pri overovaní a aktívnom ovplyvňovaní potrieb národného hospodárstva,
- pri zabezpečovaní uspokojenia potrieb národného hospodárstva zdrojmi z tuzemskej výroby a z dovozu, a to tak opatreniami, ktoré sú zúčastnené organizácie povinné vykonať vo svojej právomoci, ako opatreniami, ktoré odporučia príslušným nadriadeným orgánom a spotrebiteľom,
- pri spracovaní konkrétnej zákazkovej náplne (objednávok), jej zabezpečovaní vo výrobe a dovozom a pri rokovaniach so spotrebiteľmi a dodávateľmi s tým spojených,
- pri rozpise vykonávacími štátnymi plánmi určených záväzných hmotných bilancií a plánov rozdelenia na zúčastnených dodávateľov a odberateľov, ako aj pri konkrétnom rozhodovaní o využití prostriedkov na dovoz. Zmluvne vymedzený rozsah a spôsob spolupráce musí pritom vychádzať zo spôsobu vykonania rozpisu záväzných hmotných bilancií a plánov rozdelenia.
(6)
Bilančný gestor je povinný vyžadovať aktívnu spoluprácu hlavných odberateľov, najmä pri overovaní národohospodárskej efektívnosti, rozsahu, sortimentovej skladby, kvality a času nimi požadovaných dodávok, ako aj ich odberateľských zásob. Táto povinnosť spolupráce sa netýka odberateľov, ktorých ústredné orgány sú v Jednotných metodických pokynoch osobitne označené.18) Podľa potreby podrobnejšie postupy ustanoví Štátna plánovacia komisia v Jednotných metodických pokynoch.
DRUHÁ ČASŤ | Dodávky pre investičnú výstavbu
§15
(1)
Prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v investičnej výstavbe sa zameriava predovšetkým na ich sústavné a postupné vyjasňovanie pri zabezpečovaní prípravy a realizácie stavieb. Postupuje sa diferencovane, s ohľadom na konkrétny stupeň pripravenosti alebo rozostavanosti jednotlivých akcií a súčasne sa využijú aj výsledky prerokúvania podľa osobitných predpisov alebo opatrení.19) Prerokúvanie sa zameria:
a)
pri stavbách po vydaní investičného zámeru na prerokúvanie možnosti a spôsobu zabezpečenia projektovej dokumentácie v príslušnom časovom rozvrhnutí s organizáciou, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta;20) v prípade, že odberateľ nebude sám spracúvať projektovú úlohu, na prerokovanie možnosti a spôsobu spracovania projektovej úlohy s odbornou organizáciou.21) Pri stavbách centrálne posudzovaných začína investor také rokovanie len vtedy, ak príslušná vláda dala súhlas na prípravu takej stavby;
b)
pri stavbách v priebehu prác na projektovej úlohe na prerokovanie možností a spôsobu dodávateľského zabezpečenia stavby s dodávateľskými organizáciami, na potrebné spresnenie požiadaviek na vývoj a na prerokovanie dovozu licencií a iných dodávok z dovozu, na zabezpečenie spolupráce vyšších dodávateľov prichádzajúcich do úvahy na projektovej a organizačnej príprave a v závere prác na vyjasnenie budúceho dodávateľského systému a vymedzenie predpokladaného rozsahu budúcich vyšších dodávok;
c)
pri stavbách v závere prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte na zabezpečenie hmotných dodávok pre prevádzkové súbory a objekty na celé obdobie výstavby a na celý rozsah stavieb, a to najmä na podklade plánu organizácie výstavby;22)
d)
pri rozostavaných stavbách na overenie postupu výstavby vo vzťahu k plánu organizácie výstavby a k režimu stavieb, ako aj s ohľadom na ich dodávkové zabezpečenie a na včasnú prípravu a vykonanie čiastkových úprav dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré z toho vyplynú.
(2)
Pri stavbách ustanovených ako úlohy štátneho plánu pre prípravu na začatie v ďalších rokoch dodávateľské ústredné orgány určia na základe spracovanej projektovej úlohy na žiadosť investorských ústredných orgánov do jedného mesiaca vyšších dodávateľov prichádzajúcich do úvahy, pokiaľ podľa rozhodnutia príslušných orgánov sa stavba nebude zabezpečovať iným spôsobom; súčasne určia rozsah, v ktorom majú títo dodávatelia povinnosť zabezpečovať prípravu stavieb.23)
(3)
Dodávky a práce pre stavby prerokujú investorské organizácie s dodávateľskými organizáciami v tomto poradí:
a)
úlohy štátneho plánu;24)
b)
stavby realizované v rámci záväzných objemov stavebných prác v oblastiach sústredenej výstavby ustanovených štátnym plánom, pokiaľ už neboli prerokované podľa písmena a);
c)
ostatné stavby
- rozostavané,
- začínané s rozpočtovými nákladmi nad 2 mil. Kčs, a to v poradí: menovite uložené vládami investorským ústredným orgánom na zabezpečenie,25) centrálne posudzované, stavby zvláštnej časti štátneho plánu, ak nie sú zahrnuté v písmene a), iné stavby.
(4)
Výsledky prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov musia zabezpečovať výstavbu podľa schválenej prípravnej a projektovej dokumentácie; pri stavbách ustanovených štátnym plánom ako záväzné úlohy musia zabezpečovať lehoty dokončenia stavby a získanie určených kapacít.
(5)
Osobitnou formou zápisnice o prerokovaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov je režim výstavby,19) pokiaľ obsahuje všetky náležitosti zápisnice.
§16
(1)
Na základe rozpisu smerníc sú odberateľské a dodávateľské organizácie povinné podrobne prerokovať, prípadne spresniť
a)
pri stavbách po schválení projektovej úlohy
- rozsah predpokladaných budúcich dodávok v rámci dohodnutého alebo určeného dodávateľského systému,
- rozsah a spôsob spolupráce na projektovej a organizačnej príprave stavieb;
b)
pri stavbách podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d) ročné objemy dodávok a prác pre stavby;
c)
potreby investičných dodávok strojov a zariadení od strojárskych organizácií a z dovozu (stroje a zariadenia nezahrnuté do rozpočtu stavieb).
(2)
Objemy dodávok organizácie prerokujú v hĺbke a štruktúre zodpovedajúcej príslušným formulárom Jednotných metodických pokynov; pritom sú povinné:
- dodržať limity ustanovené smernicami,
- zabezpečovať termíny ustanovené na spracovanie a schválenie úvodného projektu,
- zabezpečovať lehoty dokončenia stavby a získanie kapacity ustanovenej štátnym plánom, najmä pri stavbách ustanovených ako záväzná úloha,
- prihliadať na uzavreté zmluvné vzťahy a režimy stavieb.
(3)
Zápisnice o výsledkoch prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov pri stavbách ustanovených ako záväzné úlohy vykonávacieho štátneho plánu sa spisujú pre každú jednotlivú stavbu aspoň v rozsahu údajov uvedených v príslušných formulároch Jednotných metodických pokynov. Ak nedôjde k dohode o objeme dodávok, musí sa rozpor v zápisnici podrobne objasniť, a to so stanoviskami odberateľa aj dodávateľa a s návrhmi na jeho riešenie. Zápisnice predkladané nadriadeným orgánom vždy po dodávateľskej a odberateľskej línii musia obsahovať v prílohe potrebný súhrn v ukazovateľoch príslušných formulárov Jednotných metodických pokynov. Pri stavbách podľa § 15 ods. 1 písm. b) sa uvedie iba informácia o stave zabezpečenia spolupráce na projektovej a organizačnej príprave stavby a budúceho dodávateľského systému.
(4)
V zápisniciach o rokovaní na úrovni ústredných orgánov sa musia potvrdiť ročné objemy dodávok a prác pre stavby ustanovené ako záväzné úlohy vykonávacieho štátneho plánu, a to v nadväznosti na uzavreté režimy.
(5)
Pri ostatných stavbách prerokujú ich zabezpečenie investorské a dodávateľské organizácie. Výsledky rokovaní pri stavbách nad 2 mil. Kčs sa uvedú na príslušných formulároch Jednotných metodických pokynov.
TRETIA ČASŤ | Dodávky pre vývoz a z dovozu
§17
(1)
Rokovania o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch sú zamerané predovšetkým na vyjasnenie základných proporcií dodávateľsko-odberateľských vzťahov, na prípravu a na zabezpečenie záväzkov z dlhodobých obchodných dohôd a iných medzištátnych dohôd a na hlbšiu konkretizáciu vzťahov pri dodávkach výrobkov, najmä výrobkov s dlhšími výrobnými a dodávkovými cyklami s ohľadom na zabezpečenie úloh päťročných plánov.
(2)
V období prípravy smerníc prebiehajú bežné rokovania o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch medzi organizáciami zahraničného obchodu a ďalšími organizáciami oprávnenými na zahraničnoobchodnú činnosť (ďalej len „organizácie zahraničného obchodu“)26) a tuzemskými dodávateľskými a odberateľskými organizáciami; podľa potreby sa vedú tieto rokovania aj na úrovni orgánov stredného článku riadenia, prípadne aj na úrovni ústredných orgánov.
(3)
Na základe rozpisu smerníc, ktorý Federálne ministerstvo zahraničného obchodu vykoná na organizácie zahraničného obchodu a dodávateľské a odberateľské ústredné orgány po organizačnej línii na podriadené orgány a organizácie, sú organizácie zahraničného obchodu a tuzemské dodávateľské a odberateľské organizácie, prípadne orgány stredného článku riadenia povinné prerokovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy v hĺbke a štruktúre primerane nadväzujúcej na formuláre Jednotných metodických pokynov.
(4)
Prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa odseku 3 sa musí zamerať na zabezpečenie smerníc, na úlohy, na ktorých sa Federálne ministerstvo zahraničného obchodu dohodne s príslušnými ústrednými orgánmi, a na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich z dlhodobých obchodných dohôd a iných medzištátnych dohôd, včítane záväzkov týkajúcich sa špecializácie a kooperácie a ostatných hospodárskych záväzkov voči zahraničiu. Súčasne sa prerokujú aj ďalšie dôležité otázky dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ako vyjasnenie požiadaviek na vyššiu technickú úroveň výrobkov, ich kvalitu, nové druhy tovaru a obmeny sortimentov, zlepšenie adjustácie, úrovne balenia a pod.
(5)
Pokiaľ v čase, keď organizácie sú povinné prerokovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy, sú už potvrdené návrhy na dovoz, nahrádzajú potvrdené návrhy na dovoz zápisnicu o prerokovaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa tejto vyhlášky.
§18
(1)
Zápisnice o výsledkoch prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov na úseku vývozu spisujú organizácie zahraničného obchodu spravidla s dodávateľskými orgánmi stredného článku riadenia, a to na základe výsledkov rokovaní vedených s tuzemskými dodávateľskými organizáciami.27)
(2)
Zápisnice o výsledkoch prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov na úseku dovozu vyhotovujú organizácie zahraničného obchodu spravidla s odberateľskými orgánmi stredného článku riadenia, výnimočne s odberateľskými ústrednými orgánmi.28)
(3)
Organizácie zahraničného obchodu odovzdávajú zápisnice spísané podľa odsekov 1 a 2 spolu so správou o zabezpečení vývozných a dovozných úloh Federálnemu ministerstvu zahraničného obchodu; dodávateľské a odberateľské orgány stredného článku riadenia odovzdávajú tieto zápisnice so správou nadriadeným ústredným orgánom. V správach musí byť podrobnejšie osvetlené predovšetkým zabezpečenie záväzkov z dlhodobých obchodných dohôd, včítane záväzkov týkajúcich sa špecializácie a kooperácie a ostatných hospodárskych záväzkov voči zahraničiu.
§19
Na zabezpečenie záväzkov prijatých pri rokovaniach o medzinárodných hospodárskych vzťahoch orgánmi na to splnomocnenými, ktoré sú zakotvené v štátnych plánoch, sa musia vydať plánovacie akty, pokiaľ toto zabezpečenie nebolo už vykonané uzavretím hospodárskych zmlúv.
§20
(1)
Za účelom sortimentového vyjasňovania dodávok pre vývoz, ktoré ustanovujú smernice a vykonávacie štátne plány rozvoja národného hospodárstva v súhrnnom hodnotovom vyjadrení, uzavierajú organizácie zmluvy o príprave dodávok.
(2)
Ak organizácie neuzavrú zmluvy o príprave dodávok pre vývoz na celý objem úloh smerníc alebo vykonávacieho štátneho plánu zhodne na nich rozpísaných v súhrnnom hodnotovom vyjadrení alebo ak neuzavrú zmluvy o príprave dodávok vôbec a ak dôjde k rozporom o vecnej náplni rozpisu, riešia tieto rozpory nadriadené orgány. Ak nedôjde k dohode týchto orgánov, je rozpis vykonávacieho štátneho plánu v súhrnnom hodnotovom vyjadrení nepokrytý zmluvami o príprave dodávok plánovacím aktom, na základe ktorého sa budú dodávky uskutočňovať v rovnakom pomere tovarovej štruktúry a časového členenia ako doteraz.
(3)
Plánovací akt vznikne aj v tom prípade, ak nadriadené orgány rozpíšu úlohu vykonávacieho štátneho plánu ustanovenú v súhrnnom hodnotovom vyjadrení úplne alebo čiastočne zhodne po dodávateľskej aj odberateľskej línii na svoje podriadené organizácie v hrubšom sortimentovom členení, než určuje § 9 ods. 3, a ak taký rozpis zhodne označia ako plánovací akt.
(4)
Pre prvý štvrťrok nasledujúceho roka sa uzavierajú zmluvy o príprave dodávok pre vývoz aspoň na taký objem, ktorý zodpovedá prvému štvrťroku bežného roka.
§21
(1)
Uzavreté zmluvy o príprave dodávok na úseku dovozu sú podkladom na uvoľňovanie devízového krytia.
(2)
Ak je vydaný plánovací akt o dodávke z dovozu, je povinný uzavrieť zmluvu o dodávke aj odberateľ na žiadosť dodávateľa.
§22
(1)
Prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov na úseku vývozu investičných celkov sa zameriava na ich sústavné a postupné vyjasňovanie v súlade so stupňom informácií získaných pri rokovaniach so zahraničným zákazníkom a s postupom projektovej prípravy v tuzemsku; tomu sa prispôsobuje aj obsah zápisníc. Z tohto hľadiska sa prerokúvania vývozného odberateľa a hlavného dodávateľa s jeho dodávateľmi, prípadne prerokúvania na nižších dodávateľských stupňoch zamerajú:
a)
v štádiu začiatočných rokovaní so zahraničným zákazníkom na vzájomné vyjasnenie podmienok a predpokladov spolupráce dodávateľov a na poskytovanie informácií o vývoji rokovaní so zahraničným zákazníkom;
b)
v štádiu projektovej prípravy na vymedzenie predpokladaného rozsahu budúcich dodávok, na vyjasnenie dodávateľského systému a na zabezpečenie spolupráce dodávateľov pri spracovaní projektu;
c)
v štádiu záverečných rokovaní so zahraničným zákazníkom na zabezpečenie hmotných dodávok (hlavného dodávateľa, finálnych dodávateľov a finálnych poddodávateľov) a na utvorenie predpokladov na urýchlené uzavretie zmlúv;
d)
v štádiu rozpracovanosti zákazky na overovanie postupu zabezpečovania dodávok a na prípadné úpravy vzťahov, ktoré z toho vyplývajú.
(2)
Organizácie, ktoré pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov potvrdia zabezpečenie hmotných dodávok, nesmú na žiadosť odberateľa odmietnuť uzavretie zmluvy na dodávku, a to v rámci jej dohodnutého rozsahu.
(3)
Ak sa organizácie nedohodnú pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov o zabezpečení hmotných dodávok v rozsahu dodávky vývozného investičného celku, prerokujú nadriadené orgány do jedného mesiaca rozpor medzi organizáciami, a ak tomu nebránia vážne dôvody, uložia organizáciám povinnosť uzavrieť zmluvu podľa príslušných ustanovení Hospodárskeho zákonníka.
§23
(1)
Dovoznou odbytovou gesciou29) sa rozumie sústredený odbyt výrobkov z dovozu, spravidla hromadne alebo sériove vyrábaných a určených širšiemu okruhu odberateľov jedinou tuzemskou organizáciou (dovozným gestorom), obvykle odbytovou organizáciou. Na hospodárskych úsekoch riadených v pôsobnosti orgánov republík sa dovozné odbytové gescie môžu zriadiť samostatne pre územie každej republiky.
(2)
Dovozná odbytová gescia sa vzťahuje spravidla na všetky dovážané výrobky určeného druhu. Ak je to účelné, môže sa vzťahovať len na výrobky dovážané z niektorých štátov, najmä pri dovozoch v rámci medzinárodnej špecializácie a kooperácie; jej predmet sa môže vymedziť aj s ohľadom na iné dôležité hľadiská.
(3)
Dovozný gestor nakupuje všetky dovážané výrobky určeného druhu od príslušných organizácií zahraničného obchodu a dodáva ich tuzemským odberateľským organizáciám.
(4)
O zriaďovaní dovozných odbytových gescií, ich predmete a rozsahu rozhodujú a dovozných gestorov určujú nadriadené ústredné orgány, a to po prerokovaní s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu a hlavnými odberateľskými ústrednými orgánmi a so súhlasom Štátnej plánovacej komisie a plánovacích komisií republík alebo republiky, pre územie ktorej sa zriaďuje. Podnet na zriadenie dovoznej odbytovej gescie môžu dať aj odberateľské ústredné orgány.
ŠTVRTÁ ČASŤ | Dodávky pre vnútorný obchod
§24
(1)
V období prípravy smerníc prerokujú dodávateľské a odberateľské ústredné orgány základné proporcie pripravovaných úloh a orientačných ukazovateľov vykonávacích štátnych plánov. Súčasne sa môžu dohodnúť na okruhu ďalších ukazovateľov (sortimentových položiek, prípadne ich skupín), ktoré určia zhodne po dodávateľskej a odberateľskej línii ako úlohy, prípadne orientačné ukazovatele svojich hospodárskych plánov.
(2)
Na základe rozpisu smerníc prerokujú odberateľské organizácie s dodávateľskými organizáciami tak celkové objemy dodávok, ako ich sortimentovú skladbu, a to v hĺbke a štruktúre zodpovedajúcej
a)
pripravovaným úlohám a orientačným ukazovateľom štátneho plánu,
b)
pripravovaným úlohám a orientačným ukazovateľom hospodárskych plánov dohodnutých nadriadenými ústrednými orgánmi,
c)
jednotnej klasifikácii priemyselnych odborov a výrobkov alebo jednotnej klasifikácii výrobkov v poľnohospodárstve a v lesníctve. Súčasne sa prerokujú aj ďalšie dôležité otázky dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ako vyjasnenie požiadaviek a ponúk na nové druhy tovarov a obmenu sortimentu (napr. doplnenie a obmeny kolekcií), zvyšovanie kvality, zlepšenie adjustácie, spotrebiteľského balenia a pod.
§25
(1)
Zápisnice o výsledkoch prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov30) musia obsahovať závery v hĺbke a štruktúre podľa § 24 ods. 2. Zápisnice musia nadväzovať na príslušné formuláre Jednotných metodických pokynov.
(2)
Dodávateľské a odberateľské orgány stredného článku riadenia a obdobne aj organizácie riadené priamo ústrednými orgánmi spíšu súhrnné zápisnice obsahujúce celkový prehľad výsledkov rokovaní im podriadených organizácií aj vlastných rokovaní a prevedú ich do príslušných formulárov podľa Jednotných metodických pokynov, prípadne rezortných dodatkov k nim. Tieto formuláre doložené v prípadoch rozporov zápisnicami predložia svojim nadriadeným ústredným orgánom, a to so správou obsahujúcou príslušný komentár; pritom uvedú prehľad rozporov, ktoré treba rozhodnúť spolu s návrhom na riešenie.
(3)
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy sa prerokúvajú na všetkých stupňoch riadenia dôsledne v odberateľskom členení podľa republík z hľadiska určenia dodávok.
PIATA ČASŤ | Dodávky pre rozvoj vedy a techniky
§26
(1)
Ak smernice pre vypracovanie návrhu štátneho plánu rozvoja vedy a techniky ustanovujú, že rozpísané úlohy smerníc sú plánovacími aktami, uzavrú dodávateľské a odberateľské organizácie na splnenie týchto úloh hospodárske zmluvy podľa osobitného predpisu.31)
(2)
Ak smernice pre vypracovanie návrhu štátneho plánu rozvoja vedy a techniky neustanovujú, že rozpísané úlohy smerníc sú plánovacími aktami, prerokujú dodávateľské a odberateľské organizácie úlohy smerníc v podrobnostiach nevyhnutných na vypracovanie návrhu štátneho plánu rozvoja vedy a techniky a o výsledkoch týchto rokovaní spíšu zápisnice s náležitosťami podľa § 5 ods. 3 tejto vyhlášky. Zápisnice organizácie predkladajú koordinačným ústredným orgánom32) ako prílohy návrhov na zaradenie úloh do štátneho plánu rozvoja vedy a techniky.
(3)
Zápisnice podľa odseku 2 sú podkladom pre uzavretie hospodárskych zmlúv podľa osobitného predpisu.31)
(4)
Postup uvedený pre prerokúvanie úloh v odsekoch 1 a 2 platí aj pre prerokúvanie poddodávok (čiastkové úlohy, etapy, prípadne časti riešenia úloh) pre tieto úlohy.
§27
Dodávateľské a odberateľské organizácie, prípadne ich nadriadené orgány sa môžu dohodnúť, že budú postupovať obdobne podľa § 26 ods. 2 aj v prípadoch, keď nejde o úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky.
ŠIESTA ČASŤ | Dodávky prepravných výkonov
§28
Ústredné orgány prepravcov prerokujú v období prípravy smerníc s ústrednými orgánmi dopravy33) predbežne predpokladané objemy prepravných požiadaviek na verejnú dopravu podľa hlavných plánovacích skupín, prípadne podskupín tovaru, podľa druhov dopravy, ktoré budú prepravu uskutočňovať, a podľa oblastí odoslania zásielok, prípadne podľa oblastí uskutočnenia technologických prepráv alebo iných výkonov verejnej dopravy. Federálne ministerstvo zahraničného obchodu prerokuje s ústrednými orgánmi dopravy predpokladaný súhrn prepravných požiadaviek na dovoz a vývoz len v členení podľa druhov dopravy.
§29
(1)
Po rozpise smerníc prerokujú organizácie prepravcov s príslušnými organizáciami verejnej dopravy svoje prepravné požiadavky tak, aby mohli byť podkladom pre uzavretie hospodárskych zmlúv o príprave prepráv podľa príslušných predpisov,34) prípadne pre vypracovanie návrhov plánov prepravy dopravných organizácií.
(2)
Ústredné orgány a orgány stredného článku riadenia prepravcov i dopravy pôsobia na to, aby nimi riadené organizácie včas uzavierali hospodárske zmluvy o príprave prepráv.
§30
Organizácie aj orgány hospodárskeho riadenia už pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov týkajúcich sa dodávok surovín, palív, materiálov a výrobkov rešpektujú zásady hospodárneho využívania dopravy a utvárajú predpoklady na to, aby sa voči doprave neuplatňovali nereálne a ekonomicky neodôvodnené požiadavky (protismerné, duplicitné, zbytočne ďaleké prepravy, prepravy neupravených substrátov s veľkým podielom balastu, prepravy nevhodným dopravným prostriedkom so zreteľom na povahu zásielok a na náklady dodania a pod.), aby sa dodávky uskutočňovali v expedičných množstvách umožňujúcich riadne využitie dopravných prostriedkov a zariadení a čo najrovnomernejšie časové aj smerové rozvrhnutie zásielok, prípadne aj účelné predzásobovanie v obdobiach nižšieho využívania dopravných kapacít.
§31
Organizácie prepravcov i dopravy podávajú nadriadeným orgánom správy o priebehu a výsledkoch prerokúvania prepravných požiadaviek s návrhmi na riešenie zostávajúcich rozporov a na posúdenie stupňa zabezpečenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov prepravnými výkonmi, ako aj odôvodnenosti a primeranosti prepravných požiadaviek a dodržiavaní zásad hospodárnosti prepravy.
SIEDMA ČASŤ | Vybrané výrobky a ostatné dodávky
§32
Pri vybraných výrobkoch, ktorých bilancie sú súčasťou vykonávacích štátnych plánov, sú dodávateľsko-odberateľské vzťahy povinné prerokovať všetky príslušné dodávateľské organizácie a všetky odberateľské organizácie, ktoré majú povinnosť predkladať v návrhoch svojich hospodárskych plánov údaje o spotrebe.35)
§33
(1)
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy pri ostatných dodávkach, najmä pri dodávkach pre výrobu, kompletizáciu a údržbu sa prerokúvajú diferencovane s ohľadom na povahu výrobkov, o ktoré ide (hromadné, veľkosériové, malosériové, neštandardné - kusové výrobky, stavebné práce, náhradné dielce), najmä s ohľadom na výrobné a dodávkové cykly a stabilitu vzťahov a s osobitným zreteľom na zabezpečenie úloh vykonávacích štátnych plánov.
(2)
Ak odberateľský (dodávateľský) orgán stredného článku riadenia požiada najneskôr do konca prvého štvrťroka bežného roka o súhrnné prerokovanie dôležitých dodávateľsko-odberateľských vzťahov za všetky podriadené organizácie na budúci rok, dodávateľský (odberateľský) orgán stredného článku riadenia je povinný tejto požiadavke vyhovieť. Podľa povahy jednotlivých prípadov sa týmto súhrnným prerokovaním môžu poveriť podriadené organizácie.
(3)
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy podľa odseku 1 sa prerokúvajú v rámcovej hĺbke a štruktúre, na ktorej sa organizácie dohodnú. Základným východiskom je pritom Zoznam surovín, materiálov a výrobkov určený na vypracovanie návrhov vykonávacích plánov alebo iná primeraná nomenklatúra zodpovedajúca podmienkam a povahe daných vzťahov.
(4)
Dodávateľské a odberateľské ústredné orgány po vzájomnej dohode určia s ohľadom na rozsah a význam konkrétnych dodávateľsko-odberateľských vzťahov, v ktorých prípadoch sa rokovanie podľa odseku 2 musí viesť.
(5)
Výsledky prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa odseku 2 sa musia preniesť na podriadené organizácie, pre ktoré sú záväzné.
§34
(1)
Výsledky prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa § 32 a 33 pri výrobkoch, ktoré sú obsiahnuté v Zozname surovín, materiálov a výrobkov určenom na vypracovanie návrhov vykonávacích plánov, sa po dodávateľskej línii premietnu do príslušných návrhov bilancií. V komentári k nim sa zaujme stanovisko k nedoriešeným rozporom a navrhne sa ďalší postup. Po odberateľskej línii budú výsledky prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov vyjadrené v príslušnom formulári podľa Jednotných metodických pokynov a v komentári k nemu.
(2)
Výsledky prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov pri ostatných výrobkoch sa po dodávateľskej aj odberateľskej línii premietajú do návrhov hospodárskych plánov zúčastnených organizácií.
ÔSMA ČASŤ | Prechodné a záverečné ustanovenia
§35
(1)
Úlohami plánu sa rozumejú úlohy plánu uložené podľa § 23 ods. 1, prípadne § 27 ods. 1 zákona o národohospodárskom plánovaní.
(2)
Ak si to vyžiadajú osobitné podmienky jednotlivých hospodárskych odvetví a úsekov, vydajú ústredné orgány po vzájomnej dohode podrobnejšie pokyny pre prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov.36) O vydaní týchto pokynov ústredné orgány informujú Štátnu plánovaciu komisiu, Štátnu arbitráž Československej socialistickej republiky a plánovacie komisie republík.
(3)
Lehota uvedená v § 33 ods. 2 sa na rok 1976 predlžuje do 31. mája 1975.
§36
Zrušuje sa
a)
vyhláška Štátnej plánovacej komisie č. 33/1972 Zb. o prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese,
b)
úprava Štátnej plánovacej komisie zo 7. augusta 1972 o prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v preprave, ktorej vydanie bolo oznámené v čiastke 21/1972 Zb.
§37
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. májom 1975.
Hlavný arbiter
Československej socialistickej republiky:
Brandejs v. r.
Minister a podpredseda
Štátnej plánovacej komisie:
Ing. Janza v. r.
Československej socialistickej republiky:
Brandejs v. r.
Minister a podpredseda
Štátnej plánovacej komisie:
Ing. Janza v. r.
1)
Rozumejú sa orgány a organizácie v zmysle § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní.
2)
Obrana a bezpečnosť, Československý uránový priemysel.
3)
Pozri § 8 ods. 2 nariadenia vlády ČSSR č. 91/1974 Zb. o organizácii výrobných hospodárskych jednotiek a o ich štatútoch.
5)
Pozri aj postupy podľa § 119 ods. 2, pri zmenách a prevodoch výrobných programov aj postupy podľa § 51 a nasl. Hospodárskeho zákonníka.
7)
Symbol „OB".
8)
Pri vývoze organizácie zahraničného obchodu.
9)
10)
Napr. § 3 ods. 1 vyhlášky č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác, § 2 ods. 1 vyhlášky č. 31/1972 Zb. o zmluvách o príprave dodávok niektorých stavieb.
11)
Lehoty sa určia spravidla uzneseniami vlády ČSSR a vlád republík k smerniciam.
13)
16)
17)
18)
Symbol „OB".
19)
Vyhláška č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb; smernice č. 1 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 10. februára 1971 o režimoch stavieb (pri stavbách ustanovených ako záväzné úlohy štátneho plánu, s výnimkou komplexnej bytovej výstavby); pokyny č. 2 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 31. augusta 1971 pre spracovanie režimov a realizačných programov komplexnej bytovej výstavby (na území ČSR); smernice Ministerstva výstavby a techniky SSR z 1. júla 1970 pre vypracovanie režimov komplexnej bytovej výstavby a podmieňujúcich investícií (na území SSR).
20)
Pozri § 12 vyhlášky č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb.
21)
Pozri § 15 ods. 2 vyhlášky č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb.
22)
Pozri § 38 ods. 2 vyhlášky č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb.
23)
Tým nie je dotknutá povinnosť ustanovená v § 16 ods. 3 vyhlášky č. 163/1973 Zb. o dokumentácii stavieb.
24)
Ide najmä o stavby ustanovené ako záväzné úlohy (po investorskej a dodávateľskej línii), stavby ustanovené ako záväzné úlohy zvláštnej časti štátneho plánu, o vybrané centrálne posudzované stavby ukladané ako záväzné úlohy na dokončenie alebo uvedenie kapacít do prevádzky a o úlohy štátneho plánu v komplexnej bytovej výstavbe.
25)
Najmä čistiarne odpadových vôd, stavby podmieňujúce komplexnú bytovú výstavbu a stavby zabezpečujúce štátne racionalizačné programy.
26)
Vyhláška č. 121/1968 Zb. o oprávnení na zahraničnoobchodnú činnosť v znení vyhlášky č. 164/1969 Zb.
27)
Obvykle v nadväznosti na rokovanie o zmluvách o príprave dodávok podľa § 116 Hospodárskeho zákonníka.
28)
S nevýrobnými rezortmi, vyššími družstevnými organizáciami a pod.
29)
30)
V spojitosti s rokovaním o uzavretí zmlúv o príprave dodávok vo vybraných položkách podľa vyhlášok č. 57/1972 Zb. a č. 112/1972 Zb.
31)
Vyhláška č. 35/1975 Zb. o hospodárskych záväzkoch vo výskume a vývoji.
32)
Ide o ústredné orgány poverené koordináciou jednotlivých úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky.
33)
Pre železničnú, vodnú a leteckú dopravu Federálne ministerstvo dopravy, pre verejnú automobilovú dopravu príslušný KNV, prípadne ministerstvá vnútra republík.
34)
Vyhlášky o hospodárskych záväzkoch v železničnej preprave vozňových zásielok č. 157/1971 Zb., v cestnej nákladnej preprave č. 152/1971 Zb., vo vnútroštátnej vodnej nákladnej doprave č. 156/1971 Zb., vyhláška Federálneho ministerstva dopravy č. 176/48/1972 publikovaná v Prepravnom a tarifnom vestníku.
35)
Výrobky sú označené v Zozname surovín, materiálov a výrobkov určenom na vypracovanie návrhov vykonávacích plánov symbolom X.
