Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky o pokutách za porušenie povinností ustanovených na úseku vodného hospodárstva 1975

Pokuta za nedovolené použitie povrchových vôd sa ustanovuje vo výške vypočítanej násobkom sadzby 1,- Kčs za 1 m³ nedovolene použitých povrchových vôd a celkového množstva týchto vôd.

Pokuta za nedovolené použitie podzemných vôd sa ustanovuje vo výške vypočítanej násobkom sadzby 7,- Kčs za 1 m³ nedovolene použitých podzemných vôd a celkového množstva týchto vôd.

Najnižšia pokuta podľa odsekov 1 a 2 sa ustanovuje vo výške 5000,- Kčs.

Výška pokút ukladaných v prípadoch uvedených v § 1 písm. b) sa ustanovuje podľa závadnosti odpadových vôd z jednotlivých druhov výrob alebo zdrojov znečistenia (ďalej len „výroba“) a podľa množstva surovín alebo hotových výrobkov v týchto výrobách za rok, prípadne spracúvaných alebo vyrábaných v jednej kampani.

Podľa závadnosti odpadových vôd sa jednotlivé druhy výrob členia na štyri kategórie s technickými jednotkami výroby alebo spracúvaných surovín (ďalej len „technické jednotky“) uvedené v prílohe tohto nariadenia.

V pochybnostiach o zaradení výroby do jednotlivých kategórií a technickej jednotke rozhodne orgán ukladajúci pokutu po prerokovaní s Ministerstvom lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky.

Výška pokuty sa ustanovuje násobkom sadzby za technickú jednotku a celkového množstva technických jednotiek za posledný kalendárny rok prevádzky, prípadne za posledný kalendárny rok prevádzky, prípadne za poslednú kampaň; pri novozavádzaných výrobách podľa plánovanej ročnej alebo kampaňovej výroby. Sadzba za technickú jednotku a najnižšia pokuta v jednotlivých kategóriách sa ustanovuje takto:

Ak je ten istý druh výroby v jednej organizácii rozdelený do niekoľkých výrobných objektov, je rozhodujúci pre výpočet pokuty počet technických jednotiek dosiahnutých len v tých výrobných objektoch, v ktorých sa nedovolene vypúšťala voda.

Výroba medziproduktov sa považuje za samostatnú výrobu, ak je uvedená v prílohe tohto nariadenia. Inak ju možno zaradiť podľa odseku 3 do príslušnej kategórie iba vtedy, ak ide o výrobu v samostatnom výrobnom objekte.

Vodohospodársky orgán môže znížiť vypočítanú pokutu,

Vypočítaná pokuta sa v prípade podľa odseku 7 písm. a) zníži o toľko percent, o koľko sa znížila hodnota rozhodujúceho ukazovateľa znečistenia; orgán ukladajúci pokutu určí, ktorý ukazovateľ znečistenia je rozhodujúci. Pokuta znížená podľa odseku 7 nesmie byť nižšia ako najnižšia pokuta podľa odseku 4.

Pokuta za nedovolené nakladanie s látkami škodiacimi vodám sa ustanovuje vo výške od 3000,- Kčs do 500 000,- Kčs podľa závažnosti znečistenia alebo ohrozenia čistoty, prípadne zdravotnej nezávadnosti vôd. Pri ukladaní pokuty sa prihliada aj na okolnosti, za ktorých sa nedovolene nakladalo s vodou, a na to, ako sa organizácia pričinila o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých následkov.

Pri posúdení závažnosti znečistenia alebo ohrozenia sa prihliada najmä na škodlivosť a množstvo škodlivej látky, škodlivé následky, možnosti ich odstránenia, vplyv na povrchové vody alebo na zásoby podzemných vôd a na možnosti ich ďalšieho využitia.

Pokuta sa ustanovuje za poškodenie

Za nedovolený odber vôd sa pokuta ustanovuje vo výške päťnásobku príslušnej sadzby vodného počítaného za množstvo neoprávnene odobratej vody, najmenej však vo výške 1000,- Kčs.

Pokuta za porušenie iných povinností podľa § 1 písm. e) sa ustanovuje vo výške od 500,- Kčs do 100 000,- Kčs podľa závažnosti porušenia povinností.

Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na to, aké následky spôsobilo, prípadne mohlo spôsobiť porušenie povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako sa organizácia pričinila o odstránenie alebo zmierenie škodlivých následkov.

Pokuta podľa odseku 1 sa neuloží, ak sa súčasne porušili povinnosti, za ktoré sa ukladá pokuta podľa § 1 písm. a) až d).

Ak organizácia poruší v čase jedného roku od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty akúkoľvek povinnosť, za ktorú sa ukladá pokuta podľa tohto nariadenia, uloží sa ďalšia pokuta vo výške dvojnásobku sadzby. Ak je pokuta určená rozpätím, zvyšuje sa najvyššia a najnižšia hranica na dvojnásobok; sumy najnižších pokút podľa § 2, § 3 ods. 4 a podľa § 5 ods. 2 zvyšujú sa na dvojnásobok.

Pokuta, aj v prípade zvýšenia podľa § 7, môže byť najviac 1 000 000,- Kčs.

Okresné národné výbory ukladajú pokuty aj pracovníkom organizácií, ktorí zavinili porušenie povinností organizácií uvedených v § 1, ak nejde o trestný čin alebo prečin. Pokuta môže byť najviac trojnásobok priemerného mesačného zárobku pracovníka.³) Pri určení výšky pokuty sa prizerá najmä na mieru zavinenia a na rozsah spôsobenej škody.

Pokuta je splatná do pätnásť dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

Konanie o uložení pokuty nemožno začať po uplynutí jedného roku odo dňa, keď sa vodohospodársky orgán dozvedel o skutočnostiach podľa § 1, najneskoršie však po uplynutí troch rokov odo dňa, keď k nim došlo.

Pri ukladaní pokuty podľa § 7 sa pokuty uložené podľa vládnej vyhlášky č. 120/1966 Zb. o ukladaní pokút za porušenie povinností určených na ochranu vôd pred znečisťovaním posudzujú ako pokuty uložené podľa tohto nariadenia.

Zrušuje sa vládna vyhláška č. 120/1966 Zb. o ukladaní pokút za porušenie povinností určených na ochranu vôd pred znečisťovaním. Konanie o uložení pokuty začaté podľa tejto vyhlášky pred účinnosťou tohto nariadenia dokončí orgán, ktorý toto konanie začal ako príslušný podľa predchádzajúcich predpisov.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. aprílom 1975.