Predpis bol zrušený predpisom 165/1980 Zb.
155/1975 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1976 do 31.12.1980
155
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva financií a Ústrednej rady odborov
z 8. decembra 1975
o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb
Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky podľa § 391 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb. a Ústredná rada odborov podľa článku 25 uznesenia IV. všeodborového zjazdu, príloha zákona č. 37/1959 Zb. o postavení závodných výborov základných organizácií Revolučného odborového hnutia, v znení prílohy Zákonníka práce ustanovujú:
PRVÁ ČASŤ | VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Predmet a rozsah úpravy
(1)
Táto vyhláška upravuje tvorbu, používanie a hospodárenie s fondmi kultúrnych a sociálnych potrieb (ďalej len „fond“) v štátnych hospodárskych organizáciách, rozpočtových a príspevkových organizáciách, v organizáciách zahraničného obchodu, s výnimkou družstevných podnikov zahraničného obchodu, ako aj v koncernových podnikoch a koncernových účelových organizáciách.
(2)
Fondy sa nezriaďujú v útvaroch ozbrojených síl v pôsobnosti ministerstiev vnútra, ministerstiev spravodlivosti a v útvaroch železničného vojska v pôsobnosti ministerstva dopravy. Pre fondy zriaďované v ostatných útvaroch ministerstiev vnútra platí táto vyhláška, pokiaľ príslušné ministerstvo vnútra po dohode s príslušným ministerstvom financií a ústredným výborom príslušného odborového zväzu neustanoví inak.
(3)
Pre rozpočtové a príspevkové organizácie v pôsobnosti Federálneho ministerstva národnej obrany platí táto vyhláška, pokiaľ Federálne ministerstvo národnej obrany po dohode s federálnym ministerstvom financií a ústredným výborom príslušného odborového zväzu neustanoví inak.
(4)
Odchýlky pre tvorbu a používanie prostriedkov fondu v oblasti školstva ustanoví Ministerstvo školstva Českej socialistickej republiky a Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky po dohode s príslušným ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov.
(5)
Ústredné orgány, ktoré riadia iné socialistické organizácie, ako sa uvádza v odseku 1, môžu po dohode s príslušným ministerstvom financií a Ústrednou radou odborov ustanoviť, že sa v týchto organizáciách zriaďuje fond podľa tejto vyhlášky.
Tvorba fondu
§2
(1)
Fond sa vytvára zo základného a doplnkového prídelu.
(2)
Malé príspevkové a rozpočtové organizácie sa môžu na vytváranie a využívanie fondu združovať.
§3 Štátne hospodárske organizácie a organizácie zahraničného obchodu
(1)
Fond sa tvorí prídelom zo zisku, prípadne prídelom v rámci znovurozdelenia zisku nadriadeným orgánom. Základný prídel je 0,8 % z ročného objemu mzdových prostriedkov zúčtovaných na výplatu v bežnom roku [ďalej len „ročný objem mzdových prostriedkov“1)], najmenej však 240 Kčs na jedného pracovníka2) ročne; tento prídel je povinný a zaručený. Základný prídel je zaručený aj v prípade, že organizácia nevykazuje zisk alebo vykazuje stratu; v tomto prípade je zaručený prídelom z odborového alebo rezortného rezervného fondu.
(2)
Doplnkový prídel do výšky 1,2 % ročného objemu mzdových prostriedkov je závislý od splnenia troch ukazovateľov. Na každý z nich sa prizná prídel vo výške 0,4 % ročného objemu mzdových prostriedkov v prípadoch, keď základný prídel je 0,8 %; prídel vo výške 1/3 rozdielu medzi základným a maximálnym prídelom (§ 5 ods. 1) sa prizná v prípadoch, keď základný prídel je 240 Kčs na pracovníka. Za splnenie ukazovateľov sa tiež považuje, ak organizácia nesplní určený zisk a tretí podmieňujúci ukazovateľ až o 2 % alebo ak prekročí určený podiel celkových nákladov k upraveným výkonom alebo plánovanú stratu až o 2 %.
(3)
Ukazovateľmi sú zisk určený pri rozpise štátneho plánu a štátneho rozpočtu (neprekročenie plánovanej straty) a podiel celkových nákladov3) na upravených výkonoch. Tretí podmieňujúci ukazovateľ určí organizácii nadriadený orgán po dohode s príslušným odborovým orgánom vždy pred začiatkom roka; organizáciám výskumnej a vývojovej základne aj po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo ministerstvami výstavby a techniky republík. Zmena tohto ukazovateľa v priebehu roka nie je prípustná.
(4)
V koncernových podnikoch a koncernových účelových organizáciách sa prideľuje do fondu základný prídel. O výške doplnkového prídelu týmto fondom z doplnkového prídelu koncernu rozhoduje koncern s príslušným orgánom Revolučného odborového hnutia. V prípade, že koncernový podnik alebo koncernová účelová organizácia nevykazuje zisk alebo vykazuje stratu, je základný prídel zaručený z koncernového rezervného fondu.
(5)
Prevody prostriedkov z fondu do fondu výstavby musí vopred schváliť členská schôdza (konferencia) základnej organizácie Revolučného odborového hnutia; nie sú povolené prevody do ostatných fondov organizácie ani do podporného fondu odborovej organizácie.
§4 Rozpočtové organizácie
(1)
V rozpočtových organizáciách sa tvorí fond základným prídelom z ich rozpočtu vo výške 1 % ročného objemu mzdových prostriedkov,4) najmenej však 240 Kčs na jedného pracovníka ročne.
(2)
Doplnkový prídel je závislý od dosiahnutia rozpočtových úspor a nadplánových príjmov:
a)
tento prídel môže byť až 25 % z vlastných rozpočtových úspor neinvestičných výdavkov ústredne riadených rozpočtových organizácií a z nevyčerpaných neinvestičných výdavkov národných výborov a nimi riadených rozpočtových organizácií, ktoré nie sú účelové subvencované, prípadne dotované zo štátneho rozpočtu alebo zo zdrojov národného výboru vyššieho stupňa (iného národného výboru) alebo ktoré nie sú účelové určené; tieto úspory sa znížia o nevyčerpané mzdové prostriedky, úspory s kooperačnej činnosti, úspory na výdavkoch na civilnú obranu a úspory na plánovaných štipendiách. V ústredne riadených rozpočtových organizáciách nie sú zdrojom doplnkového prídelu fondu neinvestičné prostriedky, k úspore ktorých došlo v súvislosti so zrušenými úlohami, a úspory vzniknuté neplnením plánovaných úloh. Základom pre výpočet doplnkového prídelu u národných výborov sú neinvestičné výdavky, ktoré národný výbor realizuje priamo a nie prostredníctvom podriadených organizácií alebo v ich prospech, s výnimkou neinvestičných výdavkov financovaných z účelových subvencií a dotácií zo štátneho rozpočtu alebo prostriedkov národného výboru vyššieho stupňa (iného národného výboru), úverov a prechodných výpomocí, zo združených prostriedkov a iných účelovo určených zdrojov;
b)
zdrojom doplnkového prídelu v rovnakej výške môžu byť aj príjmy dosiahnuté nad schválený rozpočet po odpočte výdavkov, o ktoré sa rozpočet prekročil.5) Predpokladom pre priznanie tohto prídelu je, že do štátneho rozpočtu sa odvedú príjmy určené vo schválenom rozpočte organizácie. Príjmy, ktoré nie sú zdrojom fondu, určí rozpočtová skladba pre príslušné organizácie na bežný rok. Zdrojom fondu nie sú ďalej príjmy z činnosti v civilnej obrane, účelovo určené príjmy vymedzené v rozpočtovej skladbe, ako ani ďalej príjmy, ktoré určí bezprostredne nadriadený orgán (riadiaci národný výbor voči rozpočtovým organizáciám, ktoré riadi, a národný výbor vyššieho stupňa voči národnému výboru nižšieho stupňa). Základom pre výpočet doplnkového prídelu u národných výborov sú príjmy nad schválený rozpočet, ktoré národný výbor realizuje priamo a nie prostredníctvom podriadených organizácií alebo v ich prospech. Nadriadený orgán, ktorý schvaľuje podriadenej organizácii doplnkový prídel do fondu, primerane prihliada aj na výdavky vynaložené na práce, ktoré viedli k získaniu nadplánového príjmu. U národných výborov sú základom pre výpočet doplnkového prídelu nadplánové príjmy dosiahnuté v oddieli „Príjmy rozpočtových organizácií“ a na správnych poplatkoch;
c)
príslušné ministerstvo financií po dohode s Ústrednou radou odborov môže pre organizácie, ktoré nedosiahnu rozpočtové príjmy, ustanoviť pre priznanie doplnkového prídelu a jeho výšku iný zdroj ako zdroj ustanovený v písmene b).
(3)
U národných výborov a v rozpočtových organizáciách nimi riadených možno zvýšiť podľa rozhodnutia rady národného výboru a príslušného odborového orgánu doplnkový prídel do fondu až do maximálneho limitu (§ 6 ods. 1) z prostriedkov jeho fondu rezerv a rozvoja.
(4)
Správnosť prevodov a oprávnenosť zdrojov získaných pre fond preskúma za celý rok orgán príslušný preverovať ročné účtovné výkazy. Na základe previerky rozhodne príslušný orgán o konečnej výške doplnkového prídelu do fondu. U ústredných orgánov a krajských národných výborov jednotlivé zdroje získané pre fond a výšku doplnkového prídelu posúdi po dohode s týmito orgánmi príslušné ministerstvo financií.
§5 Príspevkové organizácie
(1)
Základný prídel je 0,8 % z ročného objemu mzdových prostriedkov,4) najmenej však 240 Kčs na jedného pracovníka ročne.
(2)
Doplnkový prídel je najviac 30 % podiel na zlepšenom hospodárskom výsledku proti príspevku na prevádzku alebo proti odvodu určenému vo schválenom rozpočte. Od zlepšeného hospodárskeho výsledku treba vopred odpočítať úspory na výdavkoch civilnej obrany, úspory z nesplnených plánovaných úloh a úspory zo zrušených úloh.
(3)
Pokiaľ rozpočet organizácie neobsahuje ani príspevok na prevádzku ani odvod do štátneho rozpočtu a organizácia dosiahne zlepšený hospodársky výsledok, môže jej príslušný nadriadený orgán, ktorý rozhoduje o prídele do fondu, priznať doplnkový prídel do fondu najviac 30% z tohto zlepšeného hospodárskeho výsledku.
(4)
V príspevkových organizáciách riadených národnými výbormi môže riadiaci národný výbor pri finančnom zúčtovaní vzťahov so štátnym rozpočtom za uplynulý rok tento doplnkový prídel v súvislosti s nesplnením úloh po dohode s príslušným odborovým orgánom primerane znížiť alebo nepriznať. Pri ústredne riadených organizáciách o znížení doplnkového prídelu alebo o jeho nepriznaní rozhodne príslušné rezortné ministerstvo po dohode s ústredným výborom odborového zväzu.
(5)
Zdrojom fondu v príspevkových organizáciách riadených národným výborom môže byť i príspevok z jeho fondu rezerv a rozvoja.
§6 Spoločné ustanovenia o tvorbe fondu
(1)
Všetky prídely (včítane eventuálnych prevodov z fondu odmien) do fondu hospodárskych, rozpočtových a príspevkových organizáciách a v organizáciách zahraničného obchodu môžu byť najviac 2 % z ročného objemu mzdových prostriedkov.6)
(2)
Do doplnkového prídelu sa nezapočítavajú výnosy z odplatného prevodu (predaja) základných prostriedkov a iných predmetov obstaraných z fondu, prípadný zisk zo závodného stravovania, časť odmeny k Červeným zástavám piatej a šiestej päťročnice, rezortov a ústredných výborov odborových zväzov, splátky pôžičiek a prípadné úroky z týchto pôžičiek, ako aj úroky z uložených prostriedkov fondu.
(3)
Príslušné ministerstvo financií môže v jednotlivých osobitne odôvodnených prípadoch mimoriadne povoliť pri splnení všetkých určených ukazovateľov po dohode s Ústrednou radou odborov zvýšenie prídelu nad 2 % pre potrebu poskytovania pôžičiek na družstevnú bytovú výstavbu.
DRUHÁ ČASŤ | POUŽÍVANIE FONDU
§7 Účel fondu
(1)
Fond slúži kolektívu pracujúcich organizácie a dôchodcom, ktoré do odchodu do dôchodku pracovali v organizácii; pokiaľ to ďalšie ustanovenia vyhlášky pripúšťajú, možno ho použiť aj v prospech rodinných príslušníkov.
(2)
Za rodinného príslušníka sa na účely fondu považujú manželka (manžel, druh, družka), deti do skončenia povinnej školskej dochádzky, mladiství po skončení školskej dochádzky do dovŕšenia veku 26 rokov, pokiaľ sa predpísaným výcvikom alebo štúdiom sústavne pripravujú na budúce povolanie alebo sú pre chorobu alebo telesnú alebo duševnú chybu neschopní práce.
(3)
Fond sa používa na politickovýchovnú, kultúrnu a vzdelávaciu činnosť, na závodné stravovanie a na bytové, zdravotnícke, rekreačné, telovýchovné, sociálne a ďalšie účely uvedené vo vyhláške. Používa sa prednostne na plnenie úloh komplexného programu starostlivosti o pracovníkov a na obstarávanie investícií a iných predmetov trvalej hodnoty.7)
(4)
V rámci obstarávania investícií možno z fondu zakúpiť na rekreačné a kultúrne účely autobus a prispievať na jeho opravy; na opravy autobusu možno prispievať z fondu, i keď je v správe alebo vo vlastníctve základnej organizácie Revolučného odborového hnutia.
§8 Politickovýchovná, kultúrna a vzdelávacia činnosť
(1)
Z fondu možno poskytnúť príspevok na obstaranie, rekonštrukciu, modernizáciu a vybavenie závodných kultúrnych zariadení Revolučného odborového hnutia.8)
(2)
Z fondu sa môže prispieť na politickovýchovnú, kultúrnu a vzdelávaciu činnosť základnej organizácie Revolučného odborového hnutia.9)
(3)
V rámci politickovýchovnej činnosti možno z fondu prispievať na ideovovýchovnú prácu Revolučného odborového hnutia, propagáciu socialistického súťaženia, technicko-ekonomickú propagáciu a na vecné náklady spojené s priznaním čestných vyznamenaní podnikom, s významnými dňami rezortov a významnými výročiami podnikov.
(4)
Z fondu možno prispievať aj na
a)
náklady pri školení funkcionárskeho aktívu Revolučného odborového hnutia; výdavky na stravovanie sa spravujú smernicami pre hospodárenie základných organizácií Revolučného odborového hnutia;9)
b)
úhradu nezavinenej straty z vydávania závodného časopisu, a to do výšky 30 % straty;
c)
úhradu prípadného schodku z činnosti závodných kultúrnych zariadení Revolučného odborového hnutia;9)
d)
úhradu výdavkov na pohostenie10) a prípadný vecný dar pi príležitosti Medzinárodného dňa žien, akcií pre deti a besied s dôchodcami. Príspevok môže byť najviac 50 Kčs na ženu, dieťa alebo dôchodcu pre jednu akciu. Príspevok na pohostenie možno uvedeným osobám poskytnúť len vtedy, ak sa na uvedenej akcii zúčastnia;
e)
organizačnú činnosť podnikových výborov (prípadne koordinačných komisií alebo odborových výborov) Revolučného odborového hnutia;
f)
vybavenie (predmety neinvestičnej povahy) školy, materskej školy a jaslí, nad ktorými prevzala organizácia patronát.
(5)
V rámci kultúrnej a vzdelávacej činnosti základnej organizácie Revolučného odborového hnutia možno z fondu prispieť i rodinným príslušníkom na kultúrne akcie, včítane vstupeniek do divadiel, na koncerty a pod., záujmovú činnosť krúžkov a súborov Revolučného odborového hnutia, nákup kníh a časopisov pre odborové knižnice a odborové klubovne (červené kútiky), prednášky, premietanie filmov a besedy. V záujmovej činnosti krúžkov však nemožno uhrádzať materiál v krúžkoch použitý.
(6)
Fond možno ďalej použiť ako doplnkový zdroj na poskytnutie štipendia pracovníkom hospodárskej organizácie (včítane učňov) pri štúdiu na stredných odborných školách. Predpokladom priznania podnikového štipendia je, že pracovník sa písomne zaviaže, že po skončení štúdia bude po dohodnutý čas pracovať v podniku.
§9 Závodné stravovanie
Z fondu možno poskytnúť príspevok na
a)
obstaranie, rekonštrukciu, modernizáciu a vybavenie zariadenia závodného stravovania;8)
b)
výdavky, ktoré možno uhrádzať z fondu podľa osobitných predpisov.11)
§10 Bytové účely
(1)
Z fondu možno ako z doplnkového zdroja poskytnúť príspevok na podnikovú bytovú výstavbu a na vybavenie hromadných závodných ubytovní.12)
(2)
Na riešenie bytovej situácie pracovníkov organizácie (nie však ich rodinných príslušníkov alebo iných osôb) možno im poskytnúť z fondu na základe písomnej zmluvy návratnú pôžičku. Túto pôžičku možno poskytnúť na výstavbu alebo na kúpu bytu alebo rodinného domčeka do osobného vlastníctva alebo spoluvlastníctva, na zloženie družstevného členského podielu a na vybavenie bytov nábytkom alebo na väčšie stavebné úpravy bytov a rodinných domčekov [modernizácia,13) prístavba, nástavba, prestavba, väčšie stavebné opravy] v osobnom vlastníctve.
(3)
Návratnú pôžičku z fondu možno poskytnúť pracovníkovi organizácie aj na modernizáciu ním užívaného bytu v domoch v osobnom alebo socialistickom vlastníctve.
(4)
Za pracovníkov organizácie, ktorým poskytne štátna sporiteľňa pôžičku na bytové účely uvedené v odseku 2 (okrem pôžičiek na nábytok) až do výšky podľa odseku 5 písm. a), možno na základe písomnej dohody s nimi uhradiť z fondu úroky. Táto úhrada je jednorazová, maximálne vo výške úrokových nákladov pri pravidelnom splácaní pripadajúcich na pôžičku poskytnutú štátnou sporiteľňou na 10 rokov. Úhradu úrokov treba posudzovať ako pôžičku pracovníkovi, ktorá sa odpustí pri splatení pôžičky od štátnej sporiteľne, z ktorej sa uhradili úroky. Nemožno ju prevádzať na inú osobu, ani ju iná organizácia nemôže prevziať.
(5)
Návratné pôžičky z fondu sa poskytujú za týchto podmienok:
a)
výška pôžičky podľa odseku 2 môže byť až 35 000 Kčs, podľa odseku 3 až 10 000 Kčs;
b)
pôžička je splatná najneskôr do 10 rokov od uzavretia zmluvy o pôžičke;
c)
pôžičku na výstavbu alebo kúpu bytu alebo rodinného domčeka (jeho časti) alebo na zloženie družstevného členského podielu možno poskytnúť súčasne každému z manželov, pričom súčet obidvoch pôžičiek nesmie presiahnuť 35 000 Kčs;
d)
zásadne je možné pracovníkovi organizácie poskytnúť z fondu len jednu pôžičku. Druhú pôžičku mu možno poskytnúť len podľa odseku 2 za predpokladu, že prvú pôžičku poskytnutú mu z fondu splatil;
e)
požičané sumy sa prevádzajú na bezúročné účty pracovníkov v štátnej sporiteľni (prípadne na účet stavebného bytového družstva v Štátnej banke československej); možno ich použiť len na účely, na ktoré boli poskytnuté. Pri ich uvoľňovaní postupuje štátna sporiteľňa obdobne ako pri výplatách z pôžičiek, ktoré sama poskytuje;
f)
pôžičku nemožno poskytnúť v prípadoch, keď účely odseku 2 a 3 sa financovali z iných podnikových zdrojov;
g)
pri rozviazaní pracovného pomeru je pôžička (alebo úhrada neodpustených úrokov podľa odseku4) splatná najneskôr do 6 mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru;
h)
pôžičku nemožno poskytnúť na úhradu nákladov, ktoré boli kryté z pôžičky od sporiteľne alebo z iných zdrojov.
(6)
V jednotlivých prípadoch môže organizácia za účelom stabilizácie pracovných síl pracovníkovi poskytnúť z fondu pôžičku na družstevnú bytovú výstavbu najviac do 15 000 Kčs, ktorá sa môže čiastočne - až do 90% - odpustiť, ak splní písomný záväzok a bude 10 rokov po jej poskytnutí v organizácii nepretržite pracovať a v družstevnom byte bývať. Túto pôžičku možno poskytnúť na uvedený účel len raz za predpokladu, že pracovník nedostal inú pôžičku z fondu; nemožno ju prevádzať na inú osobu, ani ju iná organizácia nemôže prevziať. Pri nesplnení uvedeného záväzku musí pracovník pôžičku alebo jej zostatok vrátiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa skončenia pracovného pomeru.
§11 Zdravotnícke a detské zariadenia
Fond možno používať na poskytovanie príspevkov na
a)
obstaranie, rekonštrukciu, modernizáciu a vybavenie závodných zdravotníckych zariadení, ako aj závodných jaslí a závodných materských škôl,8)
b)
rekonštrukciu, modernizáciu a vybavenie hygienických zariadení organizácie [napr. umyvární, šatní, spŕch a pod.12)],
c)
zlepšenie pracovného prostredia a nákup zariadenia na zvýšenie zdravotníckej starostlivosti o pracovníkov organizácie.
§12 Rekreácia
(1)
Z fondu sa uhrádza obstaranie, rekonštrukcia, modernizácia a vybavenie a prispieva, s výnimkou výdavkov, ktoré uhrádza podnik podľa osobitného predpisu,14) na prevádzku a udržiavanie podnikových (závodných) rekreačných zariadení v Československej socialistickej republike.
(2)
Z fondu možno pracovníkom organizácie poskytnúť príspevky na výberovú rekreáciu Revolučného odborového hnutia, podnikovú rekreáciu v tuzemsku (ktorou sa rozumejú aj všetky zájazdy usporadúvané orgánmi Revolučného odborového hnutia), na podnikovú rekreáciu a tematické a kultúrno-výchovné zájazdy Revolučného odborového hnutia do socialistických krajín a do pionierskych táborov Revolučného odborového hnutia. Za výberovú rekreáciu Revolučného odborového hnutia sa považuje aj rekreácia organizovaná ústrednými výbormi odborových zväzov z poverenia Ústrednej rady odborov. Prispieť možno aj na rekreáciu rodinných príslušníkov. Príspevok nemožno poskytnúť pracovníkovi v hotovosti. Nemožno ho poskytnúť na vreckové, režijné výdavky cestovnej kancelárie (manipulačné poplatky a pod.), na dopravu osobným dopravným prostriedkom do miesta rekreácie a späť.
(3)
Podnikovú rekreáciu organizuje odborový orgán a uskutočňuje ju organizácia. Rozpočet finančného a materiálového zabezpečenia prevádzky podnikového rekreačného zariadenia zostavuje vedenie organizácie po dohode s odborovou organizáciou.
(4)
Pri podnikovej tuzemskej i zahraničnej rekreácii a zahraničných zájazdoch je každý jej účastník povinný uhrádzať zo svojich prostriedkov náklady na stravovanie; pri podnikovej tuzemskej rekreácii obstarávaciu cenu potravín spotrebovaných na prípravu jedál.
(5)
Z fondu možno uhradiť aj výdavky spojené s využívaním podnikového rekreačného zariadenia inej organizácie na rekreačné účely.
(6)
Podnikovou zahraničnou rekreáciou v socialistických krajinách15) sa rozumie organizovanie rekreačných pobytov závodným (podnikovým) výborom Revolučného odborového hnutia;
a)
vo vlastných, prípadne združených stanových táboroch a rekreačných základniach vybudovaných do konca roka 1972;
b)
v najímaných rekreačných zariadeniach typu chát, bungalowov, stanov, spoločných nocľahární, miest v campingu a ubytovanie v súkromí. Závodný (podnikový) výbor Revolučného odborového hnutia zabezpečuje zahraničnú podnikovú rekreáciu, včítane jej umiestňovania v najímaných objektoch prostredníctvom cestovnej kancelárie Čedok.
(7)
Na zahraničné tematické a kultúrno-výchovné zájazdy Revolučného odborového hnutia nemožno z fondu prispievať rodinným príslušníkom.
(8)
Za zahraničnú podnikovú rekreáciu sa na účely fondu považuje aj rekreácia v Sovietskom zväze uskutočňovaná závodným (podnikovým) výborom Revolučného odborového hnutia prostredníctvom cestovnej kancelárie Čedok, ako aj vlak družby do ZSSR.
(9)
V rámci schválených družobných dohôd možno z fondu prispievať na vzájomnú výmennú rekreáciu organizovanú Revolučným odborovým hnutím v socialistických krajinách ako na podnikovú zahraničnú rekreáciu.
(10)
Na pionierske tábory Revolučného odborového hnutia sa prispieva podľa osobitných smerníc.16) Na tuzemské pionierske tábory a zahraničnú výmennú rekreáciu detí možno z fondu prispievať aj v prípade, že ich usporaduje Socialistický zväz mládeže. Zväz československo-sovietskeho priateľstva, Československý Červený kríž alebo telovýchovná organizácia; príspevok na jedno dieťa a jeden pobytový deň môže byť najviac 24 Kčs.
(11)
V tých organizáciách, ktoré nemajú vlastné ani združené rekreačné zariadenie, prípadne dostatočnú kapacitu vlastného rekreačného zariadenia, sa fond môže výnimočne použiť aj na poskytnutie príspevkov na rekreáciu v tuzemsku organizovanú závodným výborom Revolučného odborového hnutia v spolupráci s cestovnými kanceláriami formou nájmu v rekreačných a turistických chatách a v stanových táboroch.
(12)
Na rekreáciu možno z fondu prispieť maximálne 30 % z 2 % ročného objemu mzdových prostriedkov; z toho najviac 1/3 na zahraničnú rekreáciu a zahraničné zájazdy. Do limitu 30 % sa nezahŕňajú výdavky z fondu na obstaranie, rekonštrukciu, modernizáciu, vybavenie a údržbu podnikových rekreačných zariadení a príspevky na tuzemskú výberovú rekreáciu a na pionierske tábory.
(13)
Novobudované stavby na rekreačné účely v tuzemsku, na ktoré dal súhlas príslušný odborový orgán, možno so súhlasom príslušného ústredného orgánu (prípadne KNV) a príslušného ministerstva financií financovať i z prostriedkov hospodárskej organizácie (z fondu výstavby) za predpokladu, že tým nebudú ohrozené jej plánované úlohy a ostatné povinnosti. Výnimka sa musí v týchto prípadoch udeliť pred začatím výstavby a je podmienkou začatia jej financovania z fondu výstavby.
§13 Telovýchova
(1)
Z fondu sa uhrádza obstarávanie, rekonštrukcia, modernizácia a vybavenie podnikových telovýchovných a športových zariadení prispieva sa na ich prevádzku,17) na nákup predmetov pre potreby masovej telovýchovy a športu pracovníkov organizácie a ich rodinných príslušníkov.
(2)
Z fondu možno prispievať
a)
aktívnym účastníkom športových a telovýchovných súťaží organizovaných odborovými orgánmi, prípadne na nimi organizované športové akcie konané v rámci schválených družobných dohôd, a to na dopravné, ubytovanie, stravovanie,18) prípadne aj na vecnú cenu; v rovnakom rozsahu možno prispieť i vedúcim výpravy a sprevádzajúcim lekárom. Príspevok sa poskytuje usporiadajúcej organizácii;
b)
telovýchovným jednotám na obstarávanie telovýchovných a športových zariadení, náradia, náčinia alebo iného telovýchovného a športového inventára, na ich opravy a na technickú prevádzku za predpokladu, že sa zmluvne písomne zabezpečí, aby toto zariadenie a inventár slúžili masovej telovýchove a športu a mohli ich využívať i pracovníci organizácie a ich rodinní príslušníci (ktorí nie sú členmi týchto jednôt), a to v miere zodpovedajúcej výške prostriedkov, ktoré organizácia na to poskytla; príspevky možno poskytovať iba po čas, po ktorý trvá uvedené využívanie;
c)
na nájomné za telovýchovné a športové zariadenia na účely rekreačnej telovýchovy a športu pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;
d)
závodnej organizácii Zväzarmu na športové branné zariadenia a predmety slúžiace masovej telovýchove, výcviku alebo športu za predpokladu, že bude zmluvne písomne zabezpečená možnosť, aby ich využívali všetci pracovníci organizácie a ich rodinní príslušníci.
(3)
Pre pracovníkov je možné zakúpiť z fondu vstupenky na športové odborárske a telovýchovné akcie.
§14 Sociálna výpomoc
(1)
Fond možno používať na jednorazovú výpomoc najbližším pozostalým po pracovníkovi, ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz. Ďalej sa môže použiť na poskytnutie jednorazovej sociálnej výpomoci pracovníkovi (najbližším pozostalým) v mimoriadne závažných prípadoch (napr. pri havarijných katastrofách, živelných pohromách, ale aj v iných závažných prípadoch).
(2)
V jednotlivých prípadoch môže byť sociálna výpomoc až 5000 Kčs.
§15 Nepeňažné odmeny a dary
(1)
Z fondu možno poskytovať pracovníkom organizácie nepeňažné odmeny a vecné dary. Nepeňažná odmena (vecný dar) má dlhodobo pripomínať dobrý vzťah medzi pracovníkom a organizáciou. Pri jeho obstarávaní možno prihliadať na individuálny záujem odmeňovaného pracovníka.
(2)
Nepeňažnú odmenu alebo dar možno poskytnúť
a)
víťazom socialistického súťaženia organizovaného podľa zásad schválených odborovým orgánom;
b)
za príkladné sústavné plnenie pracovných úloh alebo mimoriadnu spoločenskú angažovanosť;
c)
pri príležitosti pracovných výročí (20, 25, 30, 35, 40 a každých ďalších 5 rokov práce v organizácii) a životných jubileí (50, 55, 60 a každých ďalších 5 rokov veku alebo pri prvom odchode do dôchodku).
(3)
Celková výška nepeňažných odmien a vecných darov z prostriedkov fondu nesmie pre jedného pracovníka prekročiť v bežnom roku 1000 Kčs. Na nepeňažné odmeny a vecné dary sa nesmie použiť viac ako 10 % skutočného prídelu fondu v bežnom roku.
(4)
Nepeňažnou odmenou (vecným darom) nie je poukážka na nákup akéhokoľvek tovaru.
TRETIA ČASŤ | HOSPODÁRENIE S FONDOM
§16 Zostavovanie rozpočtu fondu, jeho schvaľovanie a prídely do fondu v priebehu roka
(1)
Na tvorbu a používanie fondu zostavuje príslušný odborový orgán spolu s vedením organizácie rozpočet, ktorý schvaľuje členská schôdza (konferencia) základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Rozpočtovými zdrojmi sú zostatok fondu k 1. januáru bežného roka, základný prídel za bežný rok a predpokladaný doplnkový prídel za predchádzajúci rok.
(2)
Fond kultúrnych a sociálnych potrieb je fondom organizácie. Za riadnu účtovnú agendu, za správu majetku obstaraného z fondu a za dodržiavanie predpisov súvisiacich s hospodárením s prostriedkami fondu zodpovedá vedúci organizácie.
(3)
Členská schôdza (konferencia) základnej organizácie Revolučného odborového hnutia schvaľuje zásady poskytovania pôžičiek z fondu za bytové účely a príspevkov na rekreáciu a jednotlivé konkrétne prípady sociálnej výpomoci a pôžičiek, ktorých časť možno odpustiť, ako aj štipendiá. V rámci schváleného rozpočtu fondu a schválených zásad rozhoduje v konkrétnych prípadoch závodný výbor Revolučného odborového hnutia.
(4)
Príkaz na úhradu nákladov a iné čerpanie fondu podpisuje oprávnený pracovník organizácie a poverený funkcionár odborového orgánu.
(5)
Prídel do fondu sa plánuje v hospodárskych organizáciách vo výške ustanovenej touto vyhláškou. V priebehu roka sa prideľuje do fondu iba základný prídel. Doplnkový prídel vo všetkých organizáciách sa schvaľuje pri záverečnom hodnotení ročných hospodárskych výsledkov.
(6)
Základný prídel do fondu sa v hospodárskych organizáciách uskutočňuje v priebehu roka, a to mesačne, prípadne štvrťročne vo výške 0,8% objemu mzdových prostriedkov1) zúčtovaných na výplatu od začiatku roka, najmenej však 20 Kčs mesačne na jedného pracovníka v organizácii so základným prídelom 240 Kčs na pracovníka ročne. V rozpočtových a príspevkových organizáciách sa prevádza do fondu po uplynutí štvrťroka pomerný diel základného prídelu. Na požiadanie odborového orgánu možno poskytnúť vo všetkých organizáciách do fondu vopred preddavok, a to až do výšky plánovaného štvrťročného základného prídelu.
(7)
Na vyrovnanie schváleného rozpočtu kultúrnych zariadení Revolučného odborového hnutia sa poskytuje preddavok. Správne použitie tohto preddavku overí revízna komisia základnej organizácie Revolučného odborového hnutia zodpovedá za činnosť kultúrneho zariadenia. Takto overené zúčtovanie sa považuje za doklad pre hospodárske vedenie organizácie.
(8)
Nepoužité prostriedky fondu koncom roka neprepadajú a prevádzajú sa do nasledujúceho roka. Nevyčerpané prostriedky na nepeňažné odmeny a vecné dary a na zahraničnú rekreáciu a zahraničné zájazdy až do výšky limitov možno v nasledujúcom roku použiť opäť na ten istý účel, a to nad určený limit.
(9)
Z fondu možno prispieť na výdavky na akcie (na ktoré fond slúži) organizované spolu alebo po dohode so základnou organizáciou Revolučného odborového hnutia aj inými závodnými zložkami spoločenských organizácií. V rámci týchto akcií nemožno prispievať na pohostenie, občerstvenie a dary. Z fondu nemožno poskytovať peňažné príspevky ani vecné dary spoločenským organizáciám.
(10)
Na plnenie z fondu nie je právny nárok. Pri jeho poskytovaní sa prihliada na pracovnú a spoločenskú angažovanosť pracovníkov organizácie.
(11)
Podmienky užívania (požičiavania) predmetov obstaraných z fondu schvaľuje členská schôdza základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Prípadné poplatky za ich požívania sú príjmom závodného výboru Revolučného odborového hnutia.
(12)
Prípadné spory medzi vedením organizácie a závodným výborom Revolučného odborového hnutia o tvorbe alebo používaní prostriedkov fondu rieši vyšší odborový orgán po dohode s orgánom nadriadeným organizácii.
(13)
Kontrolu hospodárenia s fondom robia štátne a odborové orgány. Hospodárske a odborové orgány sú povinné predložiť im príslušné doklady.
(14)
Prostriedky fondu možno združovať, prípadne poskytovať z neho príspevky na účely, ktorým fond slúži, so súhlasom členskej schôdze (konferencie) Revolučného odborového hnutia.
(15)
Prostriedky fondu sú uložené na osobitnom účte v Štátnej banke československej. Výdavky na ťarchu fondu možno uskutočňovať len do výšky týchto prostriedkov. Hospodárenie fondu v rozpočtových a príspevkových organizáciách sa vedie oddelene od bežného rozpočtového hospodárenia organizácie.
(16)
Za neoprávnené použitie alebo tvorbu fondu sa príslušní pracovníci zodpovedajú podľa Zákonníka práce. Funkcionárov Revolučného odborového hnutia, ktorí schvália nesprávne použitie fondu v rozpore s touto vyhláškou, volá na zodpovednosť vyšší odborový orgán.
§17 Prevody majetku obstaraného z fondu a delimitačné zmeny
(1)
Na prevod správy (vlastníctva) majetku obstaraného z fondu je potrebná vždy aj dohoda s príslušným odborovým orgánom.
(2)
Sumy fondu určené na financovanie zariadenia investičnej povahy sa určia po dohode medzi vedením organizácie a základnou organizáciou Revolučného odborového hnutia. Tieto sumy možno použiť len na účely kolektívnou zmluvou alebo dohodou o spolupráci uzavretou medzi vedením rozpočtovej organizácie a závodným výborom Revolučného odborového hnutia.
(3)
Pri organizačných zmenách sa prevedie na preberajúcu organizáciu, v ktorej je fond vytvorený, pomerná časť základných prostriedkov a predmetov postupnej spotreby obstaraných z fondu, včítane prostriedkov na účte fondu, ktorá zodpovedá počtu prevzatých pracovníkov (podľa stavu ku dňu účinnosti tejto zmeny).
ŠTVRTÁ ČASŤ | ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§18
Výnimky z ustanovení II. a III. časti tejto vyhlášky môže v závažných prípadoch povoliť pre jednotlivé prípady príslušné ministerstvo financií po dohode s Ústrednou radou odborov.
§19
Zrušuje sa vyhláška č. 162/1971 Zb. o fonde kultúrnych a sociálnych potrieb; súčasne sa zrušujú výnimky a odchýlky z tvorby a používania fondu povolené do 31. 12. 1975.
§20
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.
Predseda Ústrednej rady odborov:
Ing. Hoffmann v. r.
Minister financií ČSSR:
Ing. Lér CSc. v. r.
Ing. Hoffmann v. r.
Minister financií ČSSR:
Ing. Lér CSc. v. r.
1)
Rozumejú sa mzdy a ostatné osobné náklady zúčtované na výplatu a zúčtované výplaty z fondu odmien.
2)
Vychádza sa z priemerného evidenčného počtu pracovníkov v príslušnom období (vo fyzických osobách).
3)
Pri výpočte tohto ukazovateľa sa vychádza z plánovacej metodiky.
4)
Rozumejú sa mzdy a ostatné osobné náklady zúčtované na výplatu, včítane štipendií ašpirantov a pracovníkov na študijných pobytoch, zúčtované na výplatu v rámci ostatných osobných nákladov, prípadne v rámci ostatných výplat fyzickým osobám.
5)
Rozumie sa podiel z príjmov dosiahnutých nad schválený rozpočet po odpočte tých príjmov, o ktoré sa súvzťažne prekročil rozpočet výdavkov.
6)
Do týchto 2 % sa zahŕňajú aj sumy získané koordinačným pracoviskom (§ 23 ods. 5 vyhlášky č. 153/1975 Zb. o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky).
7)
Vyhláška č. 152/1975 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
8)
Hlavným zdrojom financovania týchto nákladov sú prostriedky organizácie podľa vyhlášky č. 90/1972 Zb., smerníc o financovaní niektorých výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií (Finančný spravodajca č. 10/1972) a smerníc pre financovanie niektorých výdavkov národných výborov a nimi spravovaných rozpočtových a príspevkových organizácií (Finančný spravodajca č. 1/1974).
9)
Zásady hospodárenia základných organizácií Revolučného odborového hnutia (Spravodajca Revolučného odborového hnutia č. 9/1971), zásady činnosti a hospodárenia kultúrnych zariadení Revolučného odborového hnutia (Spravodajca Revolučného odborového hnutia č. 9-10/1972) a vyhláška č. 54/1973 Zb. o nepravidelnej hromadnej preprave osôb vykonávanej orgánmi Revolučného odborového hnutia.
10)
Prispieť z fondu na pohostenie v rámci politickovýchovnej, kultúrnej a vzdelávacej činnosti nemožno v žiadnom prípade.
11)
Nariadenie vlády ČSSR č. 25/1974 Zb. o závodnom stravovaní.
12)
Hlavným zdrojom je fond výstavby, prípadne prevádzkové prostriedky organizácie.
13)
Modernizáciou sa rozumejú úpravy, ktorými sa dosahuje vyšší štandard bývania, t. j. napr. zriadenie kúpeľne, práčovne, WC, kanalizácie, vodovodu, elektroinštalácie, tepelné a vodotesné izolácie, zväčšenie okien na lepšie presvetlenie bytu. Za modernizáciu nemožno považovať bežnú údržbu a zriaďovanie garáží.
14)
Vyhláška č. 90/1972 Zb., smernice o financovaní niektorých výdavkov rozpočtových a príspevkových organizácií (Finančný spravodajca č. 10/1972) a smernice pre financovanie niektorých výdavkov národných výborov a nimi spravovaných rozpočtových a príspevkových organizácií (Finančný spravodajca č. 1/1974).
15)
Uznesenie Predsedníctva vlády ČSSR č. 11 zo 16. januára 1975.
16)
Smernice Ústrednej rady odborov pre pionierske tábory Revolučného odborového hnutia (registrované v Zbierke zákonov č. 12/1974) a smernice pre zahraničnú odborársku výmennú rekreáciu detí v pionierskych táboroch v socialistických krajinách.
17)
Opravy a udržiavanie základných prostriedkov uhrádza organizácia podľa vyhlášky č. 152/1975 Zb. o reprodukcii základných prostriedkov.
18)
V rozsahu vyhlášky č. 96/1967 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov.