Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vyhláška Federálneho ministerstva financií o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky

Znenie účinné: od 01.01.1976 do 31.12.1980 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:
1976

Predpis bol zrušený predpisom 163/1980 Zb.

153/1975 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1976 do 31.12.1980
153
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva financií
z 8. decembra 1975
o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky
Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom financií Českej socialistickej republiky a Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky podľa § 391 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení vyhlásenom pod č. 37/1971 Zb. ustanovuje:
§1 Predmet a rozsah úpravy
Táto vyhláška upravuje
a)
neinvestičné výdavky na rozvoj vedy a techniky, ich finančné zdroje, použitie týchto zdrojov a príjmy na vyriešené úlohy rozvoja vedy a techniky, ako aj spôsob financovania neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky a odvádzania príjmov za vyriešené úlohy rozvoja vedy a techniky v štátnych organizáciách (prvá časť),
b)
neinvestičné výdavky na obdobné činnosti, t. j. na štandardizáciu, typizáciu a experimentálne overovanie vo výstavbe a na činnosti na úseku priemyselných práv a finančné zdroje neinvestičných výdavkov na obdobné činnosti, ako aj spôsob financovania týchto neinvestičných výdavkov v štátnych organizáciách (druhá časť).

PRVÁ ČASŤ | VÝDAVKY, ZDROJE, FINANCOVANIE A PRÍJMY V OBLASTI ROZVOJA VEDY A TECHNIKY

PRVÁ HLAVA
NEINVESTIČNÉ VÝDAVKY NA ROZVOJ VEDY A TECHNIKY
§2 Vymedzenie neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky
(1)
Neinvestičné výdavky na rozvoj vedy a techniky sú:
a)
neinvestičné výdavky rozpočtových organizácií výskumnej a vývojovej základne,
b)
príspevky na prevádzku príspevkovým organizáciám výskumnej a vývojovej základne,
c)
neinvestičné výdavky na úlohy a práce plánov rozvoja vedy a techniky,
d)
neinvestičné dotácie do rezortných fondov technického rozvoja,
e)
neinvestičné dotácie na úlohy a práce v oblasti rozvoja vedy a techniky,
f)
ostatné neinvestičné výdavky na rozvoj vedy a techniky.
(2)
Neinvestičné výdavky na úlohy a práce plánov rozvoja vedy a techniky podľa odseku 1 písm. c) sú úhrady cien, prípadne podielov z cien za riešenie týchto úloh a prác, ako aj úhrady nákladov na riešenie úloh a prác rozvoja vedy a techniky podnikmi pre vlastnú potrebu plánovaných a z vlastných zdrojov financovaných.
(3)
Ostatné neinvestičné výdavky na rozvoj vedy a techniky podľa odseku 1 písm. f) sú najmä:
a)
výdavky na technicko-ekonomické štúdie pre výber úloh do plánov rozvoja vedy a techniky a na úvodné oponentské konanie týchto úloh,
b)
príspevky medzinárodným vedecko-technickým inštitúciám,
c)
výdavky na práce spojené s výkonom funkcie vedúceho pracoviska vedecko-technického rozvoja (ďalej len „vedúce pracovisko“) alebo strediska vedecko-technických informácií (ďalej len „informačné stredisko“),
d)
štipendiá v rámci plánu výchovy nových vedeckých pracovníkov,
e)
výdavky na vedecko-technickú spoluprácu so zahraničím,
f)
výdavky na ďalšie neinvestičné potreby rozvoja vedy a techniky, pokiaľ sú ústredné orgány a organizácie oprávnené na ich zabezpečenie právnymi predpismi alebo uznesením vlády.
§3 Neinvestičné náklady zahŕňané do nákladov na riešenie úloh
(1)
Do nákladov na riešenie úlohy rozvoja vedy a techniky (ďalej len „úloha“) sa zahŕňajú, a to spôsobom určeným osobitnými predpismi,1) tieto neinvestičné náklady:
a)
na priebežné a záverečné oponentské konanie;
b)
na rozbory vedecko-technických a sociálno-ekonomických informácií a informácií z oblasti priemyselných práv, prípadne ďalších informácií potrebných pre riešenie úlohy;
c)
na štandardizáciu alebo typizáciu vo výstavbe, pokiaľ tvorí nevyhnutnú súčasť riešenia úlohy;
d)
vo výške odmeny vyplatenej autorovi vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru, ktorý organizácia využila na riešenie úlohy;
e)
vo výške úhrady autorovi za výkresy, model alebo prototyp, ktoré v súvislosti s využitím vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru organizácia využila na riešenie úlohy;
f)
na nákup alebo prevzatie výsledkov2) výskumných a vývojových prác zo zahraničia, pokiaľ tvoria nevyhnutnú súčasť riešenia úlohy;
g)
na nákup licencií, pokiaľ tvoria nevyhnutnú súčasť riešenia úlohy;
h)
na zhotovenie alebo vytvorenie predmetov určených osobitnými predpismi,3) t. j. predmetov charakteru základných prostriedkov, ktoré ako súčasť riešenia úloh sa zhotovujú na overenie výsledkov riešenia (prototypy, funkčné modely) alebo dočasných objektov (poloprevádzky, overovacie prevádzky a pod.) budovaných v spojitosti s riešením úloh, ktoré sa po ich overení budú likvidovať alebo budú slúžiť výrobným účelom.
(2)
Do nákladov na riešenie úlohy, ktorej predmetom je výskum a vývoj nového výrobku,4) ktorý bude výrobca opakovane vyrábať, sa okrem nákladov uvedených v odseku 1 zahŕňajú ďalej:
a)
neinvestičné náklady na prevádzkové vyskúšanie a vyhodnotenie prototypu,5)
b)
neinvestičné náklady na vypracovanie konštrukčnej a technologickej dokumentácie prevádzkovo vyskúšaného prototypu,
c)
začiatočné viac náklady výroby nového výrobku v etape zábehu, pokiaľ je nový výrobok predmetom riešenia úlohy (ďalej len „zábehové náklady“).
(3)
Do nákladov na riešenie úlohy, ktorej predmetom je výskum a vývoj novej výrobnej technológie, sa okrem nákladov uvedených v odseku 1 zahŕňajú ďalej:
a)
neinvestičné náklady na vypracovanie dokumentácie novej výrobnej metódy,
b)
neinvestičné náklady na overenie funkčných modelov a spracovanie podkladov pre konštrukciu dočasného objektu,
c)
neinvestičné náklady na vykonanie poloprevádzkových skúšok,
d)
neinvestičné náklady na spracovanie technologickej dokumentácie a konštrukčných podkladov pre technologické zariadenia a projektovanie budúcej výroby,
e)
počiatočné viac náklady osvojenia novej výrobnej technológie, ktorá je predmetom riešenia úlohy (ďalej len „viac náklady osvojenia technológie“).
(4)
Neinvestičné náklady na zhotovenie predmetov uvedených v odseku 1 písm. h) možno zahŕňať do nákladov na riešenie úlohy len za podmienok, že tieto predmety sú v pláne rozvoja vedy a techniky, prípadne v koordinačnom pláne technického rozvoja uvedené a na každý z nich je vopred zostavená kalkulácia.
§4 Zábehové náklady a viac náklady osvojenia technológie
(1)
Zábehové náklady podľa § 3 ods. 2 písm. c) tvoria rozdiel medzi skutočnými úplnými vlastnými nákladmi výroby nového výrobku v etape zábehu (overenia) a plánovanými úplnými vlastnými nákladmi bežnej výroby tohto výrobku.
(2)
Viac náklady osvojenia technológie podľa § 3 ods. 3 písm. e) sú neinvestičné náklady na nevyhnutné úpravy
a)
prevádzkovo nevyskúšaných strojov alebo zariadení zhotovených pri výskume a vývoji novej výrobnej technológie, a to pri uvádzaní týchto strojov alebo zariadení do prevádzky,
b)
štandardných strojov alebo zariadení spoločne použitých a priamo spojených s prevádzkovo nevyskúšanými strojmi alebo zariadeniami zhotovenými pri výskume a vývoji novej výrobnej technológie, a to pri uvádzaní štandardných strojov alebo zariadení do prevádzky, pokiaľ sú tieto úpravy vyvolané spoločným použitím a priamym spojením s prevádzkovo nevyskúšanými strojmi alebo zariadeniami.
(3)
Organizácie môžu zahŕňať zábehové náklady a viac náklady osvojenia technológie do nákladov na riešenie úloh za podmienok, že
a)
nadriadený ústredný orgán vopred určil rozsah a dobu zábehu a osvojenia, pokiaľ tak neustanovujú právne predpisy, a
b)
náklady v etape zábehu a osvojenia nie sú vyvolané nehospodárnosťou a inými nedostatkami v činnosti organizácií.
(4)
Do nákladov na riešenie úloh sa nezahŕňajú zábehové náklady a viac náklady osvojenia technológií spojené s prevodom výrobných programov, s prevzatím technickej dokumentácie alebo licencie a s uvádzaním nových kapacít, strojov alebo zariadení do prevádzky, ako aj náklady spojené so zabezpečovaním projektovaných, ale nedosahovaných technicko-ekonomických ukazovateľov novovybudovaných, modernizovaných alebo rekonštruovaných stavieb a technologických zariadení alebo celkov a spojené s overovaním alebo prispôsobovaním štandardných výrobkov, strojov alebo zariadení na konkrétne prevádzkové podmienky.
§5
(1)
Nakupovaný materiál na riešenie úloh organizácie uhrádzajú zo svojich prevádzkových prostriedkov a do nákladov na riešenie úloh zahŕňajú v sumách zodpovedajúcich skutočne spotrebovanému materiálu.
(2)
Do nákladov na riešenie úloh sa nesmú zahŕňať náklady vyplývajúce z dôsledkov porušenia hospodárskych záväzkov (napr. majetkové sankcie, náhrady škôd), ako ani náklady na dodávky a práce spojené s prípravou alebo uskutočňovaním výroby, investičnej výstavby alebo inej činnosti podľa výsledkov výskumu alebo vývoja.
(3)
Organizácie sú povinné oddelene zisťovať a sledovať
a)
neinvestičné náklady na riešenie jednotlivých úloh a z toho osobitne náklady na zhotovenie jednotlivých prototypov, strojov a zariadení alebo dočasných objektov,
b)
zábehové náklady a viac náklady osvojenia technológie zahŕňanej do nákladov na riešenie úloh.
DRUHÁ HLAVA
FINANČNÉ ZDROJE NEINVESTIČNÝCH VÝDAVKOV NA ROZVOJ VEDY A TECHNIKY
§6
(1)
Neinvestičné výdavky na rozvoj vedy a techniky sa financujú
a)
zo štátnych rozpočtov,6)
b)
z rezortných fondov technického rozvoja,
c)
z odborových a koncernových fondov technického rozvoja,
d)
z výnosov podnikov zahrnutím do ich nákladov s časovým rozlíšením prostredníctvom rezervy na technický rozvoj (ďalej len „rezerva na technický rozvoj“).
(2)
Ministerstvá lesného a vodného hospodárstva republík financujú vedecký a technický výskum v oblasti čistoty ovzdušia aj zo zdrojov ustanovených osobitnými predpismi,7) a to spôsobom ustanoveným touto vyhláškou.
(3)
Vysoké školy financujú úlohy svojho plánu rozvoja vedy a techniky a úlohy rezortného plánu rozvoja vedy a techniky príslušného ministerstva školstva aj zo zdrojov ustanovených osobitnými predpismi.8)
(4)
Prechodný nedostatok vlastných finančných zdrojov rozvoja vedy a techniky hospodárske organizácie môžu kryť úverom dohodnutým so Štátnou bankou československou (ďalej len „banka“), a to podľa predpisov banky.
§7 Štátne rozpočty
(1)
Zo štátneho rozpočtu federácie sa financujú neinvestičné výdavky na riešenie úloh štátnych programov základného výskumu, ekonomického výskumu a technického rozvoja.
(2)
Z príslušného štátneho rozpočtu sa financujú:
a)
neinvestičné výdavky uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a b),
b)
neinvestičné výdavky na riešenie úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky mimo programov,
c)
neinvestičné dotácie do rezortných fondov technického rozvoja za podmienky, že ústrednému orgánu nie sú podriadené hospodárske organizácie alebo je podriadený malý počet týchto organizácií a rezortný plán rozvoja vedy a techniky sa nemôže zabezpečiť tvorbou rezortného fondu technického rozvoja, včítane jeho zostatku z minulých rokov; táto podmienka sa nevzťahuje na práce vedúceho pracoviska s medzi odvetvovou pôsobnosťou,
d)
ostatné neinvestičné výdavky ústredných orgánov na technicko-ekonomické štúdie pre výber úloh do štátneho plánu rozvoja vedy a techniky a na úvodné oponentské konanie týchto úloh, na štipendiá vlastným pracovníkom v rámci plánu výchovy nových vedeckých pracovníkov a na príspevky medzinárodným vedecko-technickým inštitúciám.
§8 Rezortný fond technického rozvoja
Z rezortného fondu technického rozvoja sa financujú:
a)
neinvestičné výdavky na riešenie úloh a prác rezortného plánu rozvoja vedy a techniky (ďalej len „rezortné úlohy“),
b)
finančné podiely na úlohy štátneho plánu technického rozvoja (ďalej len „štátne úlohy“) financované podielovo, pokiaľ podriadené organizácie nevytvárajú odborový alebo koncernový fond technického rozvoja a do rezortného fondu technického rozvoja sa neposkytujú dotácie zo štátneho rozpočtu,
c)
neinvestičné dotácie do odborového alebo koncernového fondu technického rozvoja výrobným hospodárskym jednotkám alebo do výnosov priamo podriadeným hospodárskym organizáciám na úlohy a práce v oblasti rozvoja vedy a techniky (§ 10),
d)
ostatné neinvestičné výdavky ústredných orgánov na technicko-ekonomické štúdie pre výber úloh do rezortného plánu rozvoja vedy a techniky a na úvodné oponentské konanie týchto úloh.
§9 Odborový a koncernový fond technického rozvoja
Z odborového a koncernového fondu technického rozvoja sa financujú:
a)
neinvestičné výdavky na riešenie úloh a prác odborového plánu rozvoja vedy a techniky (ďalej len „odborové úlohy“),
b)
finančné podiely na štátne alebo rezortné úlohy financované podielovo,
c)
neinvestičné dotácie do výnosov podriadeným organizáciám na úlohy a práce v oblasti rozvoja vedy a techniky (§ 10),
d)
ostatné neinvestičné výdavky generálnych riaditeľstiev alebo koncernov na technicko-ekonomické štúdie pre výber úloh do odborového plánu rozvoja vedy a techniky a na úvodné oponentské konanie týchto úloh,
e)
odvody príspevkov do rezortného fondu technického rozvoja.9)
§10
Neinvestičné dotácie uvedené v § 8 písm. c) a v § 9 písm. c) sa poskytujú na financovanie týchto úloh a prác rozvoja vedy a techniky a za týchto podmienok:
a)
na odborové úlohy generálnemu riaditeľstvu alebo koncernu za podmienky, že odborový plán rozvoja vedy a techniky sa nemôže zabezpečiť tvorbou odborového alebo koncernového fondu technického rozvoja, včítane jeho zostatku z minulých rokov;
b)
na úlohy podnikového plánu rozvoja vedy a techniky (ďalej len „podnikové úlohy“) podniku za podmienky, že podnikový plán rozvoja vedy a techniky sa nemôže zabezpečiť rezervou na technický rozvoj, včítane jeho zostatku z minulých rokov,
c)
na práce organizácie spojené s výkonom funkcie buď vedúceho pracoviska s medzi odvetvovou, medzi odborovou alebo odborovou pôsobnosťou, alebo odvetvového alebo odborového informačného strediska za podmienok, že
- práce spojené s výkonom týchto funkcií nie sú predmetom odbytových výkonov organizácie a
- náklady na tieto práce sa nemôžu podľa cenových a kalkulačných predpisov zahŕňať do cien odbytových výkonov organizácie.
§11
Ústredné orgány si môžu navzájom poskytovať obdobne podľa predpisov o združovaní prostriedkov10) príspevky z rezortných fondov technického rozvoja a generálne riaditeľstvá a koncerny, ktoré nie sú podriadené tomu istému ústrednému orgánu, si môžu navzájom poskytovať príspevky z odborových a koncernových fondov technického rozvoja
a)
na účely a za podmienok ustanovených v § 10 písm. c),
b)
na financovanie plánovaných úloh, ktorých riešenie je spoločným záujmom.
§12 Rezerva na technický rozvoj
(1)
Prostredníctvom rezervy na technický rozvoj [§ 6 ods. 1 písm. d)] sa financujú:
a)
neinvestičné náklady na riešenie podnikových úloh,
b)
neinvestičné náklady na podiely na štátnu alebo rezortnú úlohu financované podielovo za podmienky, že ide o podnik priamo podriadený ústrednému orgánu,
c)
ostatné neinvestičné náklady podnikov na technicko-ekonomické štúdie pre výber úloh do podnikového plánu rozvoja vedy a techniky a na úvodné oponentské konanie týchto úloh, na práce spojené s výkonom funkcie vedúceho pracoviska alebo informačného strediska, na štipendiá v rámci plánu výchovy nových vedeckých pracovníkov a na vedecko-technickú spoluprácu so zahraničím.
(2)
Pokiaľ hospodárska organizácia nevytvára rezervu na technický rozvoj, financuje neinvestičné náklady uvedené v odseku 1 písm. c) zo svojich výnosov zahrnutím do nákladov, prípadne časove rozlišovaných ako náklady budúcich období.
§13
(1)
Prostriedky finančných zdrojov rozvoja vedy a techniky možno použiť len v súlade so skutočným plnením plánovaných úloh a prác rozvoja vedy a techniky, a to na úhradu faktúr, vnútropodnikových faktúr alebo vyúčtovanie vykonaných prác.
(2)
Rezerva na technický rozvoj sa môže čerpať len na neinvestičné náklady za skutočne vykonané riešenie plánovaných úloh a prác rozvoja vedy a techniky.
(3)
Vnútropodnikové faktúry za riešenie štátnych, rezortných a odborových úloh sa môžu uhrádzať buď pri splnení úloh naraz, alebo za vecné etapy vopred určené nadriadeným orgánom, ktorý poskytuje prostriedky na riešenie týchto úloh. Ak ide však o dodávky uskutočňované štátnymi organizáciami a platené z neinvestičných prostriedkov na rozvoj vedy a techniky alebo z prevádzkových prostriedkov, platia pre ich fakturovanie osobitné predpisy.11)
TRETIA HLAVA
SPÔSOB FINANCOVANIA NEINVESTIČNÝCH VÝDAVKOV NA ROZVOJ VEDY A TECHNIKY
Prvý oddiel
Financovanie úloh rozvoja vedy a techniky
§14
(1)
Orgány a organizácie môžu začať financovanie novo riešených úloh z finančných zdrojov rozvoja vedy a techniky za podmienok, že na riešenie týchto úloh
a)
bol schválený, prípadne doplnený príslušný plán rozvoja vedy a techniky a
b)
boli zostavené predbežné kalkulácie výskumných a vývojových prác a v prípadoch ustanovených cenovými predpismi boli určené predbežné ceny.
(2)
Úlohy a práce v oblasti rozvoja vedy a techniky sa plnia bezodplatne medzi rozpočtovými organizáciami a za ceny podľa cenových predpisov v ostatných prípadoch.
§15
(1)
Prostriedky na riešenie štátnej úlohy poskytuje organizácii (ďalej len „koordinačné pracovisko“) jej nadriadený ústredný orgán (ďalej len „koordinačný ústredný orgán“). V prípade, že ústredný orgán nie je sám odberateľom výsledkov riešenia rezortnej úlohy, poskytuje účelovo prostriedky na financovanie tejto úlohy podriadenej organizácii, ktorá je odberateľom výsledkov riešenia úlohy alebo úlohu rieši a využíva (ďalej len „financujúca organizácia“); obdobne postupuje generálne riaditeľstvo, pokiaľ nie je samo odberateľom výsledkov riešenia odborovej úlohy.
(2)
Neinvestičné výdavky zo štátneho rozpočtu na riešenie štátnych úloh a neinvestičné výdavky z rezortného fondu technického rozvoja na riešenie rezortných úloh sa môžu financovať
a)
v plnej výške, t. j. do ceny určenej podľa cenových predpisov,
b)
v podielovej výške určenej percentuálnym podielom z ceny za riešenie úlohy, najviac však do sumy uvedenej v štátnom alebo rezortnom pláne rozvoja vedy a techniky, pričom súhrn týchto súm nesmie byť vyšší ako sumy určené v štátnom rozpočte alebo v rezortnom fonde technického rozvoja (ďalej len „úlohy financované podielovo“).
(3)
Organizácia podieľajúca sa na financovaní štátnej alebo rezortnej úlohy, pokiaľ nie je zároveň odberateľom výsledkov riešenia tejto úlohy podľa osobitných predpisov,12) je povinná dohodnúť sa s koordinačným pracoviskom alebo s financujúcou organizáciou na podmienkach podielového financovania a podľa týchto podmienok poskytovať podiely na financovanie úlohy.
(4)
Prostriedky na štátnu alebo rezortnú úlohu financovanú podielovo čerpá koordinačné pracovisko alebo financujúca organizácia v plánom určenej percentuálnej výške po celý čas poskytovania prostriedkov.
(5)
Koordinačnému pracovisku alebo financujúcej organizácii, ktorá úlohu rieši aj využíva, je nadriadený ústredný orgán povinný určiť, a to pred poskytnutím prostriedkov na riešenie úlohy, povinnosti a zodpovednosť za riešenie úlohy a za využitie jeho výsledkov.
(6)
Ústredný orgán, ktorý je odberateľom výsledkov riešenia rezortnej úlohy dodaného rozpočtovou organizáciou, a vytvára rezortný fond technického rozvoja bez dotácie zo štátneho rozpočtu, uhradí z tohto fondu výdavky vynaložené rozpočtovou organizáciou a vytvára rezortný fond techrozpočtu.
Druhý oddiel
Financovanie zo štátneho rozpočtu
Financovanie štátnych úloh
§16
Štátne úlohy sa financujú zo štátneho rozpočtu v plnej alebo podielovej výške (§ 15 ods. 2); tento spôsob financovania ustanovuje pre jednotlivé štátne úlohy Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo ministerstvá výstavby a techniky republík podľa toho, z ktorého štátneho rozpočtu sa úlohy financujú. Ak je určené financovanie v podielovej výške, dohodne Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, prípadne príslušné ministerstvo výstavby a techniky republiky percentuálny podiel prostriedkov s koordinačným ústredným orgánom.
§17
(1)
Koordinačný ústredný orgán si vo svojom rozpočte a vo finančnom pláne na príslušný rok zabezpečí zo štátneho rozpočtu plánované prostriedky na úhradu faktúr za riešenie štátnej úlohy v danom roku.
(2)
Rozpočtové organizácie, ktoré budú plniť práce na štátnej úlohe, ako aj ústredné orgány im nadriadené si zabezpečia neinvestičné výdavky na plnenie týchto prác vo svojich rozpočtoch.
(3)
Organizáciám riadeným národnými výbormi, pokiaľ riešia úlohy financované zo štátneho rozpočtu, sa poskytujú prostriedky na financovanie týchto úloh v priebehu roka zo štátneho rozpočtu.
§18
(1)
Koordinačný ústredný orgán otvorí koordinačnému pracovisku ročný rozpočtový limit neinvestičných výdavkov na úhradu faktúr za riešenie štátnej úlohy (ďalej len „rozpočtový limit“), na základe ktorého zriadi banka tomuto pracovisku prevádzkový výdavkový rozpočtový účet na úhradu faktúr za riešenie štátnej úlohy (ďalej len „výdavkový účet“); rozpočtový limit sa musí otvoriť včas, aby sa zabezpečilo riadne financovanie úlohy.
(2)
Koordinačný ústredný orgán na oznámenie rozpočtového limitu v súlade so štátnym plánom rozvoja vedy a techniky uvedie
a)
poradové číslo štátnej úlohy, číslo výdavkového účtu, názov koordinačného pracoviska a názov a číslo úlohy,
b)
lehotu na vyriešenie štátnej úlohy a predbežnú cenu za jej riešenie; ak sa úloha financuje podielovo, uvedie aj sumu rozpočtových prostriedkov na úhradu faktúr za riešenie úlohy a percentuálny podiel rozpočtových prostriedkov z ceny za riešenie úlohy.
(3)
Ak dôjde priebehom roka k nižšej alebo vyššej potrebe prostriedkov na úhradu faktúr za riešenie úlohy, upraví koordinačný ústredný orgán po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, prípadne s príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky rozpočtový limit za podmienok, že
a)
neprekročí celkový objem prostriedkov určený vo svojom rozpočte na financovanie všetkých štátnych úloh,
b)
neprekročí cenu za riešenie úlohy určenú podľa cenových predpisov,
c)
zvýšenie alebo zníženie bude zodpovedať percentuálnemu podielu rozpočtových prostriedkov určenému z ceny za riešenie úlohy a neprekročí celkovú sumu určenú zo štátneho rozpočtu na financovanie úlohy, ak je úloha financovaná podielovo.
(4)
Koordinačný ústredný orgán zruší nepoužitú časť rozpočtového limitu a tým možnosť ďalšieho čerpania prostriedkov z výdavkového účtu najneskoršie do šesťdesiatich kalendárnych dní odo dňa vyriešenia úlohy (§ 22 ods. 2).
§19
(1)
Faktúry dodávateľov za riešenie štátnej úlohy plne financovanej zo štátneho rozpočtu (prípadne vnútropodnikové faktúry za vlastné práce na riešení tejto úlohy) uhrádza koordinačné pracovisko z výdavkového účtu.
(2)
Faktúry dodávateľov za riešenie štátnej úlohy podielovo financovanej zo štátneho rozpočtu (prípadne vnútropodnikové faktúry za vlastné práce na riešení tejto úlohy) uhrádza koordinačné pracovisko z osobitného účtu, ktorý mu banka zriadi na jeho žiadosť. Na tento účet sa prevádzajú v určenej percentuálnej výške na úhradu faktúr prostriedky organizácií podieľajúcich sa na financovaní štátnej úlohy a rozpočtové prostriedky z výdavkového účtu.
(3)
Koordinačné pracovisko zodpovedá za to, že prostriedky na osobitnom účte nepoužije na iné účely a prípadný zostatok tohto účtu na konci roka vráti príslušným zdrojom.
(4)
Vnútropodnikové faktúry za riešenie štátnej úlohy nevystavuje a z výdavkového alebo osobitného účtu neuhrádza koordinačné pracovisko, ktoré je rozpočtovou organizáciou.
§20 Financovanie cieľových prémií a mimoriadnych odmien
(1)
Na vyriešenie i na realizáciu úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky mimoriadne dôležitých pre rozvoj národného hospodárstva sa môžu vypísať cieľové prémie. Za mimoriadne efektívne, technicky pokrokové a urýchlené vyriešenie úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky alebo za mimoriadne efektívnu a urýchlenú realizáciu úloh tohto plánu sa môžu určiť mimoriadne odmeny. Cieľová prémia sa nesmie vypísať a mimoriadna odmena určiť na tú istú úlohu.
(2)
Cieľové prémie vypisujú a mimoriadne odmeny určujú, a to do celkovej sumy schválenej v príslušnom štátnom rozpočte
a)
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj pri úlohách financovaných zo štátneho rozpočtu federácie; pri úlohách plánu základného výskumu tak robí na návrh Československej akadémie vied a pri úlohách plánu ekonomického výskumu na návrh Rady ekonomického výskumu,
b)
ministerstvá výstavby a techniky republík pri štátnych úlohách financovaných zo štátnych rozpočtov republík.
(3)
Prostriedky na cieľové prémie určené za vyriešenie úlohy sa poskytnú tak, že 60% z určenej sumy sa poskytne po vyriešení úlohy a zvyšok po začatí využívania výsledkov úlohy, ktoré určuje štátny plán rozvoja vedy a techniky. Prostriedky na mimoriadne odmeny určené za vyriešenie úlohy sa poskytnú po vyriešení úlohy. Prostriedky na cieľové prémie a mimoriadne odmeny určené za realizáciu úlohy sa poskytnú po začatí využívania výsledkov úlohy, ktoré určuje štátny plán rozvoja vedy a techniky.
(4)
Ak predmetom realizácie štátnej úlohy je nový výrobok, môžu sa prostriedky na cieľovú prémiu alebo na mimoriadnu odmenu poskytnúť za podmienky, že na výrobok bolo vydané osvedčenie o technickej pokrokovosti alebo mu bol priznaný I. stupeň akosti alebo v prípade, keď Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj mimoriadne pripustí v spoločenskom záujme, aj nižší stupeň akosti.
(5)
Prostriedky na cieľovú prémiu alebo na mimoriadnu odmenu nemožno poskytnúť za riešenie úlohy, ktorá je len rozpracovaním, prispôsobením alebo doplnením iného riešenia.
(6)
Prostriedky na cieľové prémie a mimoriadne odmeny sa poskytujú hospodárskym organizáciám do fondu odmien, príspevkovým organizáciám na bežný účet a rozpočtovým organizáciám na osobitné účty týchto organizácií.
(7)
Ústredné orgány, ktoré vypisujú cieľové prémie a určujú mimoriadne odmeny, sú povinné evidovať výšku týchto prémií a odmien, úlohy, za riešenie alebo realizáciu ktorých sa poskytli, ako aj organizácie, ktorým sa rozpočtové prostriedky na cieľové prémie a mimoriadne odmeny poskytli.
Tretí oddiel
Neinvestičné dotácie na úlohy a práce rozvoja vedy a techniky
§21
(1)
Neinvestičné dotácie na úlohy a práce v oblasti rozvoja vedy a techniky (§ 10) poskytujú príslušné nadriadené orgány písomným oznámením o poskytnutí dotácie, ktoré musí mať najmenej tieto náležitosti:
a)
názov a sídlo príjemcu dotácie,
b)
predmet a cieľ plnenia úlohy alebo prác vyjadrené údajmi plánu, prípadne ďalej konkretizované,
c)
lehota na vyriešenie úlohy alebo vykonanie prác,
d)
celková suma dotácie a celková doba, po ktorú sa bude dotácia poskytovať,
e)
percentuálna výška dotácie z celkových neinvestičných výdavkov na vyriešenie úlohy alebo vykonanie prác,
f)
lehoty na čerpanie dotácie,
g)
koordinačné, prípadne ďalšie práce spojené s výkonom funkcie vedúceho pracoviska alebo informačného strediska, ktoré sa majú dotáciou uhrádzať, a počet pracovníkov vykonávajúcich tieto práce, prípadne počet pracovných hodín, ktorý vyžadujú tieto práce,
h)
spôsob využitia výsledkov vyriešenej úlohy alebo vykonaných prác a predpokladaný termín a predpokladané výdavky spojené s týmto využitím.
(2)
Nadriadené orgány uvoľňujú príjemcom dotácií sumy dotácií za skutočne vykonané práce v lehotách určených na ich čerpanie a spolu s tým kontrolujú postup vecného plnenia týchto prác, ako aj opatrenia vykonávané organizáciami na využitie výsledkov vo výrobe alebo v prevádzke; môžu dotáciu upraviť, prípadne sú povinné ju zrušiť, ak sa zmenili podmienky (§ 10), za ktorých dotáciu poskytli.
ŠTVRTÁ HLAVA
PRÍJMY ZA VYRIEŠENÉ ÚLOHY ROZVOJA VEDY A TECHNIKY
§22
(1)
Príjmy za vyriešené úlohy sú prostriedky získané za
a)
odovzdané výsledky13) vyriešených úloh organizáciám, ktoré riešenie úloh zo svojich finančných zdrojov nefinancovali,
b)
predmety vyrobené ako súčasť riešenia úlohy na základe plánu rozvoja vedy a techniky buď pre odberateľa (realizátora) výsledkov riešenia podľa hospodárskej zmluvy s týmto odberateľom vopred uzavretej, alebo pre vlastné použitie, pokiaľ sa úloha nerieši v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov (ďalej len „vyrobené predmety“),
c)
predmety zostávajúce po riešení úlohy, ktoré boli zhotovené ako súčasť riešenia úlohy na základe plánu rozvoja vedy a techniky a s vedomím odberateľa (realizátora) výsledkov riešenia ako nevyhnutná technická pomôcka pre vyriešenie úlohy (napr. funkčný model), ale bez zámeru ich ďalšieho použitia v činnosti organizácie, a ktoré netvoria súčasť dodávky pre odberateľa výsledkov riešenia (ďalej len „zvyšné predmety“).
(2)
Na účely tejto vyhlášky sa považuje riešenie úlohy za ukončené (ďalej len „vyriešená úloha“) buď dňom zrušenia úlohy, alebo dňom schválenia záveru záverečného oponentského konania,14) pokiaľ sa toto schválenie uskutoční pred lehotou určenou plánom rozvoja vedy a techniky na vyriešenie úlohy; v prípade, že sa schválenie uskutoční až po tejto lehote, považuje sa úloha za vyriešenú posledným pracovným dňom lehoty, ktorú určuje plán rozvoja vedy a techniky na vyriešenie úlohy.
(3)
Po vyriešení úlohy možno uhrádzať náklady na riešenie úlohy, len pokiaľ vznikli najneskoršie dňom vyriešenia úlohy; prostriedky finančných zdrojov rozvoja vedy a techniky na úhradu týchto nákladov možno použiť najneskoršie do šesťdesiatich kalendárnych dní odo dňa vyriešenia úlohy.
§23 Prostriedky za odovzdané výsledky vyriešených úloh
(1)
Výsledky vyriešených úloh financovaných zo štátneho rozpočtu preberajú organizácie za odplatu, s výnimkou organizácií, ktoré sa vlastnými finančnými zdrojmi priamo podieľali na financovaní týchto úloh, a rozpočtových organizácií, ak ide o úlohy plne financované zo štátneho rozpočtu.
(2)
Výšku odplaty podľa odseku 1 dohodne odovzdávajúca organizácia s preberajúcou organizáciou, a to na základe celkových výdavkov na úlohu vynaložených a celkových prínosov predpokladaných v preberajúcej organizácii podľa výpočtu ekonomickej efektívnosti.15) Organizácii, ktorá úlohu financovanú zo štátneho rozpočtu alebo z rezortného alebo odborového fondu technického rozvoja rieši aj využíva, určí výšku odplaty obdobným spôsobom nadriadený orgán, ktorý poskytol prostriedky na riešenie úlohy.
(3)
Dohodnutú alebo určenú odplatu, ako aj ceny za ďalšie odovzdanie výsledkov vyriešených úloh dojednávaných dohodou dodávateľa s odberateľom16) uhrádza preberajúca organizácia zo svojich prevádzkových prostriedkov na ťarchu nákladov, prípadne časove rozlišovaných ako náklady budúcich období.
(4)
Suma vo výške odplaty sa platí jednorazovo,17) prípadne spláca ročnými splátkami po dobu najviac troch rokov, pričom ročná splátka nesmie byť nižšia ako jedna štvrtina celkovej odplaty; v tom prípade sa začína lehota splatnosti dňom prevzatia výsledkov vyriešenej úlohy. Pokiaľ však organizácia úlohu rieši aj využíva a vykonáva odplatu jednorazovo, urobí tak do tridsiatich kalendárnych dní odo dňa vyriešenia úlohy.
(5)
Výsledky vyriešených štátnych úloh odovzdáva len koordinačné pracovisko; toto pracovisko dojednáva s preberajúcimi organizáciami odplaty v rozsahu poverenia daného mu koordinačným ústredným orgánom. Koordinačné pracovisko má nárok na sumu vo výške 2 % z odplát získaných za odovzdané výsledky vyriešených štátnych úloh, ktorú si zahrnie do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb.
§24 Prostriedky za vyrobené a zvyšné predmety
(1)
Organizácia, ktorá rieši úlohu, je povinná využiť zvyšné predmety (napr. predajom, zaradením podľa ich povahy do základných prostriedkov alebo do zásob, rozobratím na použiteľné súčiastky a materiál), a to už priebehom riešenia, ak nie sú pre ďalšie riešenie potrebné, najneskoršie však do dvanástich mesiacov odo dňa vyriešenia úlohy.
(2)
Vyrobené predmety určené na vlastné použitie je organizácia povinná zaradiť podľa ich povahy do svojich základných prostriedkov alebo do zásob najneskoršie do tridsiatich kalendárnych dní po uplynutí mesiaca, v ktorom bola úloha vyriešená; ak podľa záverov oponentského konania bolo riešenie úlohy neúspešné, naloží organizácia s vyrobenými predmetmi ako so zvyšnými predmetmi podľa ustanovení odseku 1.
(3)
Rozpočtové organizácie bezodplatne preberajú vyrobené a zvyšné predmety, pokiaľ tvoria súčasť úlohy plne financovanej zo štátneho rozpočtu a môžu ich samy využiť.
(4)
Prostriedky za vyrobené a zvyšné predmety, ktoré tvoria súčasť riešenia štátnej úlohy, prevádzajú organizácie na koordinačné pracovisko; rozpočtové organizácie prevádzajú na toto pracovisko prostriedky v percentuálnej výške, v akej sa na financovaní štátnej úlohy podieľali iné zdroje ako štátny rozpočet.
(5)
Výška prostriedkov za vyrobené a zvyšné predmety sa určí v cenách podľa cenových predpisov, prípadne aj podľa predpisov o dani z obratu.
§25 Finančné zdroje príjmov za vyriešené úlohy
(1)
Príjmy za vyriešené úlohy financované zo štátneho rozpočtu odvádzajú organizácie do tohto štátneho rozpočtu; hospodárske organizácie pritom postupujú tak, že prostriedky za odovzdané výsledky riešenia odvedú nadriadenému ústrednému orgánu a prostriedky za vyrobené a zvyšné predmety príslušnej finančnej správe. Príjmy za vyriešené štátne úlohy odvádzajú do štátneho rozpočtu koordinačné pracoviská.
(2)
Príjmy za vyriešené štátne úlohy financované podielovo sa odvádzajú do štátneho rozpočtu v percentuálnej výške, v ktorej sa tieto úlohy zo štátneho rozpočtu financovali. Zostávajúce príjmy prevádza koordinačné pracovisko do finančných zdrojov, z ktorých sa úlohy podielovo financovali.
(3)
Príjmy za vyriešené rezortné úlohy sa odvádzajú do rezortného fondu technického rozvoja, prípadne aj do finančných zdrojov, z ktorých sa rezortné úlohy podielovo financovali. Príjmy za vyriešené odborové úlohy sa odvádzajú do odborového alebo koncernového fondu technického rozvoja. Príjmy za vyriešené podnikové úlohy organizácie zahŕňajú do svojich výnosov; do svojich výnosov zahŕňajú organizácie aj prostriedky za výsledky vyriešených úloh, ktoré ďalším organizáciám odovzdali a predtým dodávateľovi zo svojich prevádzkových prostriedkov zaplatili.
(4)
Príjmy za vyriešené úlohy, ktoré boli v priebehu svojho riešenia obsiahnuté v plánoch rozvoja vedy a techniky rôznych stupňov riadenia a v dôsledku toho financované z rôznych finančných zdrojov rozvoja vedy a techniky, sa odvádzajú do týchto zdrojov v pomere, v akom sa z nich úlohy financovali.
(5)
Príjmy za vyriešené úlohy sú organizácie povinné do príslušných finančných zdrojov odvádzať alebo na príslušné organizácie prevádzať najneskoršie do piatich pracovných dní
a)
odo dňa, v ktorom dostali prostriedky za odovzdané výsledky vyriešených úloh alebo za vyrobené a zvyšné predmety,
b)
po uplynutí mesiaca, v ktorom vyrobené alebo zvyšné predmety zaradili do svojich základných prostriedkov alebo do zásob.
§26 Evidencia a kontrola rozpočtových výdavkov a príjmov
(1)
Koordinačné pracovisko je povinné viesť evidenciu
a)
o celkových finančných zdrojoch na financovanie jednotlivých štátnych úloh po celú dobu ich riešenia,
b)
o celkových prostriedkoch vynakladaných na riešenie jednotlivých štátnych úloh, a to ako v celkovej, tak aj v podielovej výške,
c)
o celkových príjmoch za jednotlivé vyriešené štátne úlohy v členení podľa § 22 ods. 1.
(2)
Koordinačné pracovisko po odvedení príjmov za vyriešenú štátnu úlohu, najneskoršie však do štrnástich mesiacov odo dňa jej vyriešenia oznámi príslušnej finančnej správe výšku odvedených príjmov s uvedením, či odvedené príjmy sú úplné alebo neúplné a kedy a v akej výške sa majú úplné príjmy odviesť. Pokiaľ je koordinačné pracovisko rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou, informuje obdobne koordinačný ústredný orgán; prípadné neodvedenie príjmov prerokuje tento orgán s príslušným ministerstvom financií pri predkladaní návrhu rozpočtu na budúci rok.
(3)
Nadriadené ústredné orgány sú povinné kontrolovať správnosť financovania štátnych úloh a odvádzanie príjmov za vyriešené štátne úlohy.

DRUHÁ ČASŤ | VÝDAVKY, ZDROJE A FINANCOVANIE V OBLASTI OBDOBNÝCH ČINNOSTÍ

Neinvestičné výdavky na obdobné činnosti
§27
Neinvestičné výdavky na obdobné činnosti sú výdavky na
a)
štandardizáciu,18)
b)
typizáciu a experimentálne overovanie vo výstavbe,
c)
činnosti na úseku priemyselných práv.
§28
(1)
Neinvestičné výdavky na štandardizáciu podľa § 27 písm. a) zahŕňajú výdavky na
a)
medzinárodnú činnosť v oblasti štandardizácie,
b)
riešenie úloh plánov technickej normalizácie,
c)
riešenie plánovaných úloh na úseku skúšobníctva,
d)
riešenie plánovaných úloh na úseku metrológie,
e)
riadenie technickej normalizácie v určenom odbore, pokiaľ organizáciu na to poveril nadriadený ústredný orgán po dohode s Úradom pre normalizáciu a meranie a zúčastnenými ústrednými orgánmi.19)
(2)
Neinvestičné výdavky na typizáciu a experimentálne overovanie vo výstavbe podľa § 27 písm. b) zahŕňajú:
a)
výdavky na riešenie úloh plánu typizácie vo výstavbe,
b)
úhradu viac nákladov plánovaného experimentálneho overovania stavebnej časti experimentálnej stavby (ďalej len „experiment“),
c)
výdavky na vyhodnotenie experimentu,
d)
výdavky na odstránenie prípadných nedostatkov alebo škôd spôsobených experimentom.
(3)
Neinvestičné výdavky na činnosti na úseku priemyselných práv podľa § 27 písm. c) zahŕňajú:
a)
výdavky spojené so správou vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov,
b)
odmeny autorom za vynálezy, zlepšovacie návrhy a priemyselné vzory,
c)
osobitné odmeny riešiteľom za vyriešenie tematických úloh, ktoré boli vyhodnotené ako najlepšie,
d)
odmeny za účasť osobám, ktoré sa iniciatívne zúčastnili rozpracovania, skúšania alebo zavádzania objavu, vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru,
e)
odmeny osobám za upozornenie na možnosti využiť vynález alebo zlepšovací návrh,
f)
náhradu mzdy za spoluprácu autora vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru pri rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní riešenia podľa osobitných predpisov,20)
g)
úhrady autorom vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov za výkresy, prípadne modely a prototypy, ktoré nemajú charakter základného prostriedku a ktoré organizácia riadne prevzala,
h)
náhrady za podklady potrebné na využitie objavu, vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru organizácii, ktorá ich ako prvá zaviedla alebo vypracovala podklady na ich zavedenie,
i)
výdavky na vypracovanie vyjadrenia o dosahovanom účinku a hospodárskej využiteľnosti predmetu prihlášky vynálezu alebo priemyselného vzoru, ktoré je organizácia povinná podľa osobitných predpisov21) bezodplatne poskytnúť Úradu pre vynálezy a objavy.
(4)
Organizácie sú povinné oddelene evidovať neinvestičné náklady na riešenie jednotlivých úloh v oblasti obdobných činností.
§29 Finančné zdroje neinvestičných výdavkov na obdobné činnosti
Neinvestičné výdavky na obdobné činnosti sa financujú
a)
zo štátnych rozpočtov,22)
b)
z výnosov generálnych riaditeľstiev a koncernov,
c)
z výnosov organizácií.
§30 Štátne rozpočty
(1)
Zo štátneho rozpočtu federácie sa financujú
a)
neinvestičné výdavky na úlohy plánu štátnej štandardizácie riešené dodávateľmi pre ústredné orgány,
b)
mimoriadne odmeny za vyriešenie určených úloh plánu štátnej štandardizácie a štátnych úloh typizácie a experimentálneho overovania vo výstavbe,
c)
osobitné odmeny riešiteľom za vyriešenia tematických úloh plánovaných Úradom pre vynálezy a objavy, ktoré boli vyhodnotené ako najlepšie,
d)
odmeny za objavy, za ktoré bol udelený diplom.
(2)
Z príslušného štátneho rozpočtu sa financujú
a)
neinvestičné výdavky na úlohy rezortných plánov štandardizácie a na ďalšie úlohy štandardizácie riešené dodávateľmi pre ústredné orgány,
b)
neinvestičné výdavky na riešenie štátnych úloh plánu typizácie a experimentálneho overovania vo výstavbe,
c)
osobitné odmeny riešiteľom za vyriešenia tematických úloh plánovaných ústrednými orgánmi, ktoré boli vyhodnotené jako najlepšie,
d)
odmeny autorom za vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor, ktorý odovzdal ústredný orgán na základe príslušnej dohody v rámci hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce do zahraničia.23)
(3)
Ústredné orgány sú povinné všetky neinvestičné výdavky na obdobné činnosti financované zo štátneho rozpočtu vopred dohodnúť s príslušným ministerstvom financií.
§31 Výnosy generálnych riaditeľstiev a koncernov
Neinvestičné výdavky za obdobné činnosti uvedené v § 28 uskutočňované generálnym riaditeľstvom alebo koncernom vo vlastnej réžii alebo dodávateľmi pre generálne riaditeľstvo alebo koncern sa financujú z výnosov generálnych riaditeľstiev alebo koncernov zahrnutím do ich prevádzkových nákladov.
§32 Výnosy organizácií
Neinvestičné výdavky na obdobné činnosti uvedené v § 28 uskutočňované organizáciami vo vlastnej réžii alebo dodávateľmi pre organizácie sa financujú z výnosov organizácií zahrnutím do ich prevádzkových nákladov.
Spôsob financovania neinvestičných výdavkov na obdobné činnosti
§33
(1)
Orgány a organizácie môžu začať financovanie novo riešených úloh a prác v oblasti obdobných činností za podmienok, že na riešenie týchto úloh a prác
a)
bol schválený, prípadne doplnený príslušný plán obdobnej činnosti a
b)
boli zostavené predbežné kalkulácie a v prípadoch ustanovených cenovými predpismi boli určené ceny podľa týchto predpisov.
(2)
Úlohy a práce v oblasti obdobných činností sa plnia medzi organizáciami obdobne podľa § 14 ods. 2.
(3)
Rozpočtové organizácie, ktoré budú plniť úlohy a práce v oblasti obdobných činností, ako aj ústredné orgány im nadriadené, si zabezpečia neinvestičné výdavky na plnenie týchto úloh a prác vo svojich rozpočtoch.
(4)
Hospodárske organizácie určené nadriadenými ústrednými orgánmi sa podieľajú na financovaní neinvestičných výdavkov na riešenie úloh plánu typizácie vo výstavbe financovaných zo štátneho rozpočtu zo svojich prevádzkových prostriedkov na ťarchu nákladov, a to vo výške dohodnutej Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, prípadne ministerstvami výstavby a techniky republík s príslušnými ústrednými orgánmi.
(5)
Výsledky riešení tematických úloh obsiahnutých v rezortných plánoch ústredných orgánov a v pláne Úradu pre vynálezy a objavy preberajú organizácie za odplatu, s výnimkou rozpočtových organizácií, a to vo výške určenej ústredným orgánom, ktorý tematické úlohy plánoval; odplaty uskutočňované organizáciami sú príjmom týchto orgánov.
§34
(1)
Za urýchlené, technicky pokrokové a efektívne vyriešenie úloh plánu štátnej štandardizácie, prípadne štátnych úloh typizácie a experimentálneho overovania vo výstavbe, ktoré sú mimoriadne dôležité pre rozvoj národného hospodárstva, môže Úrad pre normalizáciu a meranie, prípadne Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj určiť mimoriadne odmeny.
(2)
Rozpočtové prostriedky na mimoriadne odmeny sa poskytujú do dvanástich mesiacov po schválení štátnej technickej normy alebo výsledkov štátnej úlohy typizácie vo výstavbe, prípadne do dvanástich mesiacov po uvedení výsledkov vyriešenej úlohy plánu štátnej štandardizácie do praxe alebo experimentu do trvalej prevádzky.
(3)
Rozpočtové prostriedky na mimoriadne odmeny sa poskytujú organizáciám obdobne podľa § 20 ods. 6.
(4)
Orgány, ktoré určujú mimoriadne odmeny, sú povinné postupovať obdobne podľa § 20 ods. 7.

TRETIA ČASŤ | SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§35 Pokuty
(1)
Orgány a organizácie, ktoré v rozpore s touto vyhláškou použijú prostriedky určené na financovanie neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky a na obdobné činnosti alebo príjmy za vyriešené úlohy, sú povinné zaplatiť za neoprávnené použitie týchto prostriedkov alebo príjmov pokutu do príslušného štátneho rozpočtu vo výške 10 % zo sumy neoprávnene použitej; ak ide o neoprávnené použitie rozpočtových prostriedkov, platia osobitné predpisy.24)
(2)
Organizácia, ktorá najneskoršie do dvoch rokov odo dňa prevzatia výsledkov riešenia tematickej úlohy plánovanej ústredným orgánom nezačne bez riadneho dôvodu využívať tieto výsledky vo výrobe alebo v prevádzke, je povinná zaplatiť do príslušného štátneho rozpočtu pokutu vo výške osobitnej odmeny25) vyplatenej riešiteľovi.
(3)
Pokutu nemožno vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom boli úlohy a práce v oblasti rozvoja vedy a techniky a obdobných činností vyriešené a výsledky riešenia tematických úloh prevzaté. Ak sa vykonal úkon na vymeranie alebo vymáhanie pokuty, plynie trojročná lehota znova od konca roka, v ktorom boli orgány alebo organizácie upovedomené o tomto úkone.
§36
Príjemca dotácie, ktorý do dvoch rokov odo dňa úspešného vyriešenia úlohy, na financovanie ktorého sa dotácia poskytla (§ 10), nezačne bez riadneho dôvodu využívať výsledky riešenia tejto úlohy vo výrobe alebo v prevádzke, je povinný vrátiť dotáciu do finančného zdroja, z ktorého sa poskytla.
§37
Federálne ministerstvo financií môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť federálnych ústredných orgánov povoliť pre organizácie nimi riadené výnimky z ustanovení § 3 ods. 1 písm. h), § 4 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 1 písm. b), § 12, § 18 ods. 2 a 3, § 20 ods. 2 a 6, § 23 ods. 2 a 5, § 25 ods. 2, 3 a 5, § 28 ods. 3 a 4, § 30 ods. 2, § 33 ods. 4 a 5, § 34 ods. 1 a 3, § 35 ods. 1 a 2 a § 36. Ministerstvá financií republík môžu obdobným spôsobom povoliť výnimky z rovnakých ustanovení pre organizácie riadené ústrednými orgánmi republík; pokiaľ nejde o organizácie riadené národnými výbormi, postupujú pritom ministerstvá financií republík po dohode s Federálnym ministerstvom financií.
§38
Odchýlky pre financovanie neinvestičných výdavkov na rozvoj vojenskej vedy a techniky ustanoví Federálne ministerstvo financií.
§39
Zrušujú sa:
a)
vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 141/1971 Zb. o financovaní neinvestičných nákladov rozvoja vedy a techniky a obdobných činností; súčasne sa zrušujú výnimky povolené podľa tejto vyhlášky,
b)
smernice Federálneho ministerstva financií pre poskytovanie neinvestičných dotácií na úlohy a niektoré činnosti v oblasti rozvoja vedy a techniky č. 19/1971 Ú. v. ČSR a č. 26/1971 Ú. v. SSR; súčasne sa zrušujú výnimky povolené podľa týchto smerníc.
§40
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.
Minister:

Ing. Lér CSc. v. r.
1)
Kalkulačný vzorec pre kalkuláciu ceny výskumných a vývojových prác, Federálne ministerstvo financií č. XV/31-24 451/1972 z 9. novembra 1972 (Finančný spravodajca č. 10/1972).
2)
Jednotné metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie pre vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1976 až 1980, zväzok 1, oddiel II, časť XVII, formulár č. RVT-2, vysvetlivka 3, č. 52 240/74.
3)
Jednotné metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie pre vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1976 až 1980, zväzok 1, oddiel II, časť XIX/A ods. 3, č. 52 240/74.
4)
§ 11 vyhlášky č. 137/1973 Zb. o cenách.
5)
Úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. V-1/74 z 28. decembra 1973 o cenách dojednaných dohodou dodávateľa s odberateľom, položka č. 68 (Cenový vestník Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu, čiastka 1/1974).
6)
Prostriedky štátnych rozpočtov na plnenie úloh a prác v oblasti rozvoja vedy a techniky sa môžu poskytnúť iným ako štátnym organizáciám len so súhlasom príslušného ministerstva financií.
7)
Zákon č. 35/1967 Zb. o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia.
8)
Smernice Ministerstva školstva a kultúry a Povereníctva Slovenskej národnej rady pre školstvo a kultúru č. 30/1966 z 30. mája 1966 pre činnosť vysokých škôl a ich účelových zariadení podľa § 5 ods. 2 zákona o vysokých školách (Vestník Ministerstva školstva a kultúry, zošit 17/1966).
9)
§ 34 ods. 1 písm. a) nariadenia vlády ČSSR č. 151/1975 Zb. o finančnom hospodárení štátnych hospodárskych a niektorých ďalších socialistických organizácií.
10)
Vyhláška č. 119/1972 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií a o poskytovaní príspevkov na investičnú výstavbu a prevádzku niektorých zariadení.
11)
Vyhláška č. 154/1975 Zb. o fakturovaní a platení dododávok neinvestičnej povahy.
12)
Vyhláška č. 35/1975 Zb. o hospodárskych záväzkoch vo výskume a vo vývoji.
13)
Jednotné metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie pre vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1976 až 1980, zväzok 1, oddiel II, časť XVII, formulár č. RVT-2, vysvetlivka 3, č. 52 240/74.
14)
Bod 31 smerníc Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 13. júla 1971 pre oponentské konanie pri úlohách štátneho plánu rozvoja vedy a techniky (Spravodajca Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a ministerstiev výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, čiastka 6/1971).
15)
Smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 4/1972 z 19. mája 1972 pre výpočty ekonomickej efektívnosti úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky (Spravodajca Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a ministerstiev výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, čiastka 2-3/1972).
16)
Úprava Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu č. V-1/74 z 28. decembra 1973 o cenách dojednávaných dohodou dodávateľa s odberateľom (Cenový vestník Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu, čiastka 1/1974).
17)
Vyhláška č. 154/1975 Zb. o fakturovaní a platení dodávok neinvestičnej povahy.
18)
Jednotné metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie pre vypracovanie návrhu päťročného plánu na roky 1976 až 1980, zväzok 1, oddiel II, časť XVIII, č. 52 240/74.
19)
§ 13 zákona č. 96/1964 Zb. o technickej normalizácii.
20)
§ 114 ods. 3 zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.
21)
§ 36 a 90 zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch.
22)
Prostriedky štátnych rozpočtov na plnenie úloh a prác v oblasti obdobných činností sa môžu poskytnúť iným ako štátnym organizáciám len so súhlasom príslušného ministerstva financií.
23)
§ 14 vyhlášky č. 106/1972 Zb. o odmeňovaní objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov.
24)
§ 16 zákona o rozpočtových pravidlách č. 134/1970 Zb.
25)
§ 113 ods. 3 zákona č. 84/1972 Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzoroch.