Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Zákon Slovenskej národnej rady o advokácii 1986

Znenie účinné: od 01.01.1986 do 30.06.1990 Neplatné znenie pre dnes

Predpis bol zrušený predpisom 132/1990 Zb.

133/1975 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1986 do 30.06.1990
133
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 19. novembra 1975
o advokácii
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:

PRVÁ ČASŤ | ÚLOHY ADVOKÁCIE A ICH PLNENIE

§1 Úlohy advokácie
Advokácia pomáha uskutočňovať ústavné právo občanov na obhajobu a chrániť ostatné práva a oprávnené záujmy občanov, organizácií a orgánov v súlade s právnym poriadkom, socialistickým právnym vedomím a záujmami socialistickej spoločnosti. Prispieva k upevňovaniu socialistickej zákonnosti v živote spoločnosti a k právnej výchove a propagande, pričom dbá na to, aby sa neporušovali právne predpisy.
Práva a povinnosti advokátov
§2
(1)
Úlohy advokácie plnia advokáti poskytovaním právnej pomoci, a to najmä tým, že obhajujú občanov v trestnom konaní, zastupujú občanov, organizácie a orgány pri právnych úkonoch, v občianskom súdnom konaní a v konaní pred ostatnými štátnymi a inými orgánmi, spisujú listiny, poskytujú právne porady a spracúvajú právne rozbory. Pri plnení týchto úloh sú advokáti viazaní právnym poriadkom a v jeho medziach príkazmi zastupovaného.
(2)
Pri poskytovaní právnej pomoci advokáti vedú občanov k plneniu povinností vo vzťahu k štátu a spoločnosti, k úcte k právu a k spoluobčanom a tak prehlbujú ich socialistické právne vedomie. Advokáti prispievajú aj k právnej výchove občanov, k propagácii právneho poriadku a k dodržiavaniu pravidiel socialistického spolunažívania.
§3
Advokáti sú oprávnení a povinní hájiť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite a dôsledne, využívať všetky zákonné prostriedky a uplatniť všetko, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu zastupovaného pokladajú za prospešné. Sú povinní prerokovať so zastupovaným podstatné skutkové okolnosti a ich právny význam, postupovať vo veci účelne a bez zbytočného odkladu; podľa povahy veci sú povinní upozorniť zastupovaného i na práva a právom chránené záujmy odporcu a tam, kde to povaha veci pripúšťa, pokúsiť sa o jej zmierne vybavenie.
§4
Advokáti sú povinní dbať na to, aby sa právna pomoc poskytovala účelne a hospodárne.
§5
Advokáti pri poskytovaní právnej pomoci alebo v súvislosti s ním nesmú získať pre seba ani pre iného neoprávnený prospech.
§6
(1)
Advokáti nesmú vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem činnosti publicistickej, literárnej, vedeckej, umeleckej a činnosti, ktorá pre svoju krátkodobosť alebo rozsah nemôže ohroziť plnenie ich úloh. Výnimky zo závažných dôvodov povoľuje minister spravodlivosti; ak ide o činnosť vysokoškolského učiteľa, po dohode s ministrom školstva.
(2)
Na rozhodovanie o povolení výnimiek zo zákazu vykonávať inú zárobkovú činnosť sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
§7
(1)
Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, pokiaľ ho zastupovaný od tejto povinnosti neoslobodí.
(2)
Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže advokáta oslobodiť aj výbor Ústredia slovenskej advokácie, ak je v dôležitom štátnom záujme, aby o týchto skutočnostiach vypovedal pred súdom, štátnym alebo iným orgánom.
(3)
Na povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť sa nemožno odvolávať, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.1)
(4)
Povinnosťou zachovávať mlčanlivosť je advokát viazaný aj po zániku členstva v krajskom združení advokátov.
(5)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane aj pre pracovníkov advokácie.
§8
(1)
Advokáta si môže občan, organizácia alebo orgán zvoliť. Advokát je povinný poskytnúť právnu pomoc.
(2)
Advokát môže odmietnuť poskytovanie právnej pomoci len zo závažných dôvodov, svedčiacich o tom, že by ju nemohol riadne poskytovať, najmä
a)
ak sa žiada, aby uplatňoval záujmy zjavne neoprávnené;
b)
ak mu v tom bráni pracovné zaťaženie, pokiaľ nebol ustanovený na poskytovanie právnej pomoci advokátskou organizáciou.
(3)
Advokát je povinný odmietnuť poskytovanie právnej pomoci,
a)
ak sa žiada, aby uplatňoval záujmy, ktoré sú v zjavnom rozpore s právnym poriadkom alebo so záujmami socialistickej spoločnosti;
b)
ak sa na prejednávaní veci zastupovaného zúčastnila osoba, s ktorou je advokát v príbuzenskom pomere;
c)
ak vo veci poskytol právnu pomoc občanovi, organizácii alebo orgánu, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto ho žiada o právnu pomoc.
(4)
Advokát je oprávnený vypovedať plnomocenstvo,
a)
ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a zastupovaným;
b)
ak zastupovaný neposkytuje potrebnú súčinnosť alebo ak bez vážneho dôvodu nezloží primeraný preddavok na odmenu za právnu pomoc;
c)
ak sa dodatočne zistia skutočnosti uvedené v odseku 2 písm. a).
(5)
Advokát je povinný vypovedať plnomocenstvo, ak sa dodatočne zistia skutočnosti uvedené v odseku 3.
§9
Advokát je oprávnený poveriť vykonaním jednotlivého úkonu právnej pomoci iného advokáta alebo advokátskeho koncipienta.
§10
(1)
Advokát - člen krajského združenia advokátov v Slovenskej socialistickej republike je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území Slovenskej socialistickej republiky.
(2)
Rovnaké oprávnenie má advokát, ktorý je členom krajského (mestského) združenia advokátov v Českej socialistickej republike.
§11 Odmena
(1)
Právna pomoc sa poskytuje za odmenu, ktorej výšku určuje sadzobník. Sadzobník vydáva Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi. Odmena patrí krajskému združeniu advokátov, ktorého je advokát členom.
(2)
Právna pomoc sa poskytuje za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak je to odôvodnené osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi občana alebo inými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. O tom, či sú splnené tieto dôvody, rozhoduje advokátska organizácia okrem prípadu, v ktorom bol ustanovený zástupca podľa Občianskeho súdneho poriadku.
§12 Zodpovednosť za škodu
Za škodu spôsobenú advokátom pri poskytovaní právnej pomoci zodpovedá krajské združenie advokátov, ktorého je advokát členom.

DRUHÁ ČASŤ | ORGANIZÁCIA ADVOKÁCIE

§13
Výstavba orgánov advokácie a metódy ich činnosti sa spravujú zásadami demokratického centralizmu.
§14
(1)
Orgány advokácie sú zásadne volené. Zodpovedajú za svoju činnosť orgánom, ktoré ich zvolili.
(2)
Uznesenia a opatrenia vyšších orgánov sú záväzné pre nižšie orgány.
§15
(1)
Advokát má právo voliť orgány advokácie a byť do nich volený. Má právo zúčastniť sa na členských schôdzkach advokátov, vyjadrovať sa k prerokúvaným otázkam a podávať návrhy.
(2)
Advokát má právo zúčastniť sa vo vlastnej veci na rokovaní ktoréhokoľvek orgánu advokácie.
(3)
Advokát je povinný plniť uznesenia a opatrenia orgánov advokácie.
§16
(1)
Základné advokátske organizácie sú krajské združenia advokátov, v hlavnom meste Slovenskej socialistickej republiky Bratislave Mestské združenie advokátov (ďalej len “združenie„).
(2)
Na výkon advokácie združenia zriaďujú v okresoch (v Bratislave v obvodoch) advokátske poradne.
§17
Na čele advokácie je Ústredie slovenskej advokácie (ďalej len „Ústredie“), ktoré riadi a kontroluje všetku činnosť advokácie.
§18
(1)
Združenia i Ústredie sú socialistické organizácie.
(2)
Ústredie môže poveriť advokátsku poradňu, aby v rozsahu, ktorý určí, vystupovala vo vlastnom mene.
Združenie
§19 Členská schôdzka advokátov
(1)
Najvyšším orgánom združenia je členská schôdzka advokátov, ktorá najmä
a)
prerokúva zásadné otázky riadenia advokácie v združení;
b)
určuje úlohy združenia na nasledujúce obdobie;
c)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti výboru združenia;
d)
určuje počet náhradníkov výboru združenia;
e)
volí členov a náhradníkov výboru združenia na 5 rokov a odvoláva ich;
f)
volí delegátov na konferenciu slovenskej advokácie.
(2)
Členská schôdzka advokátov je schopná uznášať sa, ak je prítomná dvojtretinová väčšina všetkých členov združenia. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov združenia.
§20 Výbor združenia
(1)
Výbor združenia je výkonným orgánom členskej schôdzky advokátov.
(2)
Výbor združenia zvoláva členskú schôdzku advokátov aspoň raz za dva roky; zvolá ju vždy, ak o to požiada aspoň polovica advokátov - členov združenia.
(3)
Výbor združenia plní uznesenia členských schôdzok, riadi a organizuje činnosť advokácie na všetkých jej úsekoch, najmä
a)
prerokúva a schvaľuje plány činnosti združenia;
b)
zriaďuje a zrušuje advokátske poradne, určuje v nich počty advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov, určuje sídla a pracoviská advokátskych poradní; ustanovuje a odvoláva vedúcich advokátskych poradní;
c)
rozhoduje o prijatí advokáta za člena združenia a o jeho zaradení do advokátskej poradne, o vylúčení člena zo združenia, o zrušení členstva advokáta v združení a o dočasnom zastavení výkonu právnej pomoci;
d)
stará sa o ideovo-politickú a odbornú výchovu advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov; zabezpečuje plnenie úloh v oblasti kádrovej a personálnej práce a utváranie kádrových rezerv;
e)
uzaviera a rozväzuje pracovný pomer s advokátskymi koncipientmi a ostatnými pracovníkmi združenia;
f)
kontroluje a hodnotí úroveň právnej pomoci poskytovanej advokátmi, kontroluje, ako advokáti, advokátski koncipienti a ostatní pracovníci združenia dodržiavajú povinnosti ustanovené týmto zákonom, ako plnia uznesenia a opatrenia združenia a Ústredia; vybavuje podnety a sťažnosti pracujúcich;
g)
zabezpečuje podmienky na výkon právnej pomoci, hospodári s prostriedkami združenia podľa schválených plánov a spravuje majetok združenia.
(4)
Výbor združenia sa skladá z piatich členov. Členovia výboru vykonávajú funkciu i po uplynutí obdobia, na ktoré boli zvolení, až do zvolenia nových členov výboru. Náhradníci výboru nastupujú na uvoľnené miesta členov výboru v poradí, ktoré určí výbor.
(5)
Výbor združenia volí spomedzi svojich členov predsedu. Predseda zastupuje združenie navonok, zabezpečuje riadnu činnosť výboru, vybavuje bežné veci združenia a menej závažné previnenia advokátov.
(6)
Výbor združenia je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov; pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.
§21 Advokátske poradne
(1)
V advokátskych poradniach plnia svoje úlohy advokáti, advokátski koncipienti a ostatní pracovníci združenia.
(2)
Na čele advokátskej poradne je vedúci, ktorý organizuje a riadi prácu poradne a zabezpečuje podmienky na riadne poskytovanie právnej pomoci. Vedúci najmä
a)
zabezpečuje plnenie uznesení a opatrení vyšších orgánov advokácie a kontroluje ich dodržiavanie;
b)
zabezpečuje podmienky na riadne poskytovanie právnej pomoci advokátmi a advokátskymi koncipientmi na potrebnej politickej a odbornej úrovni;
c)
organizuje prácu advokátov a pracovníkov, v tejto súvislosti im ukladá pracovné úlohy a kontroluje ich plnenie, stará sa o dodržiavanie pracovnej disciplíny a o zavedenie príslušných opatrení pri jej porušení;
d)
stará sa o ideovo-politickú a odbornú výchovu advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov; kontroluje a hodnotí prípravnú prax advokátskych koncipientov;
e)
vybavuje z poverenia výboru združenia podnety a sťažnosti pracujúcich;
f)
ustanovuje obhajcu a zástupcu v prípadoch určených príslušnými procesnými predpismi a v prípade, keď advokát zomrel alebo stratil spôsobilosť na poskytovanie právnej pomoci, ak zastupovaný nezariadi inak;
g)
rozhoduje o poskytovaní právnej pomoci za zníženú či zvýšenú odmenu alebo bezplatne, okrem prípadov uvedených v Občianskom súdnom poriadku;
h)
vyjadruje sa k zaradeniu advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov do advokátskej poradne.
(3)
Vedúci advokátskej poradne je tiež povinný poskytovať právnu pomoc.
Ústredie
§22 Konferencia slovenskej advokácie
(1)
Najvyšším orgánom Ústredia je konferencia slovenskej advokácie (ďalej len „konferencia“).
(2)
Konferenciu tvoria delegáti združení, ktorých zvolila členská schôdzka advokátov.
(3)
Konferencia najmä
a)
prerokúva a určuje zásadné úlohy advokácie na všetkých úsekoch jej činnosti;
b)
prerokúva a schvaľuje správu o činnosti výboru Ústredia a správu revíznej komisie Ústredia;
c)
určuje počet náhradníkov výboru Ústredia;
d)
volí na 5 rokov členov a náhradníkov výboru Ústredia, členov revíznej komisie Ústredia a členov kárnej komisie Ústredia a odvoláva ich.
(4)
Konferencia je schopná uznášať sa, ak je prítomná dvojtretinová väčšina delegátov. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných delegátov.
§23 Výbor Ústredia
(1)
Výkonným orgánom konferencie je výbor Ústredia.
(2)
Výbor Ústredia zvoláva konferenciu a ustanovuje spôsob, ktorým sa určuje počet delegátov jednotlivých združení. Konferenciu zvolá vždy, ak o to požiada aspoň polovica advokátov.
(3)
Výbor Ústredia plní uznesenia konferencie a v období medzi konferenciami riadi, organizuje a kontroluje činnosť advokácie, najmä
a)
prijíma uznesenia a opatrenia záväzné pre všetky orgány advokácie, advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie a kontroluje ich plnenie; vydáva organizačný, pracovný a kárny poriadok;
b)
určuje plán Ústredia a úlohy plánov združení;
c)
vykonáva dohľad nad združeniami a advokátskymi poradňami; zrušuje alebo mení uznesenia a opatrenia združení, prípadne zastavuje ich výkon, ak sú v rozpore s právnym poriadkom alebo so záujmom socialistickej spoločnosti, s výnimkou uznesení týkajúcich sa zániku členstva advokátov v združení a skončenia pracovného pomeru advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov združení; rozhoduje o sťažnostiach proti uzneseniam a opatreniam združení; vybavuje podnety a sťažnosti pracujúcich, ktoré patria do jeho pôsobnosti;
d)
určuje počty advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov jednotlivých združení a Ústredia;
e)
kontroluje plnenie úloh kádrovej práce v združeniach a utváranie kádrových rezerv; vymenúva predsedov a členov skúšobných komisií pre advokátske skúšky;
f)
organizuje, riadi a kontroluje ideovo-politickú a odbornú výchovu advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov;
g)
určuje so súhlasom príslušných ústredných orgánov podmienky hospodárenia Ústredia a združení a po dohode s týmito orgánmi a príslušným odborovým orgánom sústavu odmeňovania advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie; zabezpečuje vykonávanie mzdovej politiky v advokácii podľa smerníc vlády, zásad určených príslušnými ústrednými orgánmi a mzdovými predpismi, kontroluje zachovávanie mzdových predpisov;
h)
hospodári s finančnými a hmotnými prostriedkami, utvára centrálne fondy v zhode s príslušnými predpismi a rozhoduje o ich použití v rámci schválených plánov; spravuje majetok Ústredia;
ch)
podľa hľadísk uvedených v predpisoch o ochrane štátneho tajomstva určuje advokátov, ktorí sa môžu oboznamovať so štátnym tajomstvom, a vedie ich zoznam;
i)
zabezpečuje dokumentačnú, informačnú, študijnú a publikačnú činnosť;
j)
uzaviera a rozväzuje pracovný pomer s pracovníkmi Ústredia.
(4)
Výbor Ústredia sa skladá z deviatich členov. Členovia výboru vykonávajú funkciu i po uplynutí času, na ktorý boli zvolení, až do zvolenia nového výboru. Náhradníci výboru nastupujú na uvoľnené miesta členov výboru v poradí, ktoré určí výbor Ústredia.
(5)
Výbor volí spomedzi svojich členov predsedu a dvoch podpredsedov. Predseda zastupuje Ústredie navonok, zabezpečuje riadnu činnosť výboru a vybavuje bežné veci výboru. Podpredsedovia zastupujú predsedu počas jeho neprítomnosti v poradí alebo vo veciach, ktoré určí výbor.
(6)
Výbor Ústredia je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.
§24 Revízna komisia Ústredia
(1)
Revízna komisia Ústredia (ďalej len „revízna komisia“) kontroluje činnosť Ústredia a združení z hľadiska plnenia povinností a úloh ustanovených právnymi predpismi a uzneseniami orgánov advokácie.
(2)
Revízna komisia upozorňuje výbor Ústredia na zistené nedostatky a podáva návrhy na opatrenia. Správu o svojej činnosti podáva konferencii.
(3)
Revízna komisia má päť členov. Spomedzi svojich členov volí predsedu.
§25 Kárna komisia Ústredia
(1)
Kárna komisia Ústredia (ďalej len „kárna komisia“) vykonáva kárne konanie podľa tohto zákona.
(2)
Kárna komisia má deväť členov. Spomedzi svojich členov volí predsedu.
Dohľad ministra spravodlivosti
§26
Dohľad na činnosť a hospodárenie advokácie prislúcha ministrovi spravodlivosti, ktorý dbá o to, aby advokáti, advokátski koncipienti, Ústredie a združenia plnili úlohy, dodržiavali povinnosti a využívali oprávnenia vyplývajúce z tohto zákona a ostatných právnych predpisov.
§27
(1)
Minister spravodlivosti môže zrušiť uznesenie alebo opatrenie Ústredia alebo združenia, prípadne zastaviť ich výkon, ak sú v rozpore s právnym poriadkom alebo so záujmom socialistickej spoločnosti.
(2)
Minister spravodlivosti nemôže použiť oprávnenie zrušiť uznesenie alebo opatrenie alebo zastaviť ich výkon vtedy, keď sa uznesenie alebo opatrenie Ústredia alebo združenia týka zániku členstva advokáta v združení, skončenia pracovného pomeru advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie, alebo ak ide o rozhodnutie v kárnom konaní.
(3)
Minister spravodlivosti môže navrhnúť orgánom advokácie, aby vydali uznesenie alebo opatrenie, ktoré je v ich právomoci. Orgány advokácie sú povinné rozhodnúť o takomto návrhu najneskôr do troch mesiacov.
(4)
Uznesenia orgánov advokácie, ktorými sa určuje celkový počet advokátov v jednotlivých združeniach a advokátskych poradniach a sústava odmeňovania advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie, možno vydať len po predchádzajúcom súhlase ministra spravodlivosti.

TRETIA ČASŤ | PRÁVNE POMERY ADVOKÁTOV A ADVOKÁTSKYCH KONCIPIENTOV

Predpoklady na výkon advokácie
§28
Advokáciu môže vykonávať len člen združenia, ktorý zložil do rúk predsedu tento sľub:
„Sľubujem, že budem verný Československej socialistickej republike a veci socializmu, že pri poskytovaní právnej pomoci a pri plnení ostatných svojich povinností budem zachovávať Ústavu a ostatné zákony, svedomite plniť svoje úlohy a zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci“.
§29
Za člena združenia možno prijať len občana Československej socialistickej republiky, ktorý je plne spôsobilý na právne úkony, oddaný socialistickému zriadeniu, občiansky bezúhonný, má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie, vykonával počas troch rokov právnu prax, z toho aspoň dva roky v advokácii, a úspešne zložil advokátsku skúšku.
§30
Ústredie môže uznať odbornú justičnú, prokurátorskú alebo inú obdobnú právnu skúšku za rovnocennú s advokátskou skúškou. Ústredie výnimočne môže odpustiť úplne alebo sčasti právnu prax.
Vznik a zánik členstva v združení
§31 Vznik členstva
Členstvo advokáta v združení vzniká dňom uvedeným v uznesení výboru združenia o prijatí za člena združenia.
§32 Strata členstva
Advokát stráca členstvo v združení dňom právoplatnosti rozhodnutia o strate štátneho občianstva, rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony alebo rozhodnutia, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin na bezpodmienečný trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok.
§33 Vystúpenie zo združenia
(1)
Členstvo advokáta zaniká po uplynutí troch mesiacov počítaných od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomného vyhlásenia advokáta o jeho vystúpení zo združenia, ak sa advokát písomne nedohodne so združením inak.
(2)
Členstvo nezanikne, ak advokát písomne odvolá vyhlásenie o vystúpení pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1 a združenie s tým písomne prejaví súhlas.
(3)
Ak advokát vystúpi zo združenia preto, že podľa lekárskeho posudku nemôže vykonávať advokáciu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, zanikne jeho členstvo v združení dňom doručenia písomného vyhlásenia, že vystupuje zo združenia, ak sa písomne nedohodne so združením inak.
Zrušenie členstva
§34
(1)
Združenie môže zrušiť členstvo advokáta,
a)
ak advokát závažným spôsobom porušil povinnosti, ktoré mu ukladá tento zákon, alebo uznesenia Ústredia;
b)
ak sa v jeho činnosti zistili vážne nedostatky, svedčiace o tom, že nie je schopný riadne plniť svoje povinnosti;
c)
ak jestvujú dôvody, pre ktoré by mohol byť zo združenia vylúčený.
(2)
Združenie môže zrušiť členstvo advokáta aj vtedy,
a)
ak sa stal zo zdravotných dôvodov trvale nespôsobilým plniť svoje povinnosti;
b)
ak dovŕšil 65 rokov.
(3)
Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) možno zrušiť členstvo advokáta, len ak advokát v primeranej lehote neodstránil nedostatky vo svojej činnosti, hoci bol na to v posledných dvanástich mesiacoch písomne vyzvaný.
(4)
Z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) a písm. c) môže združenie zrušiť členstvo advokáta iba do troch mesiacov odo dňa, keď tento dôvod zistilo, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
(5)
Uznesenie o zrušení členstva treba vyhotoviť písomne, uviesť v ňom dôvod a doručiť advokátovi; inak je neplatné.
(6)
Členstvo advokáta zaniká po uplynutí troch mesiacov počítaných od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení rozhodnutia o zrušení členstva v združení, ak sa advokát písomne nedohodne so združením na skrátení tejto lehoty.
§35
(1)
Združenie nemôže zrušiť členstvo advokáta z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. b) a ods. 2 v ochrannej dobe ustanovenej v § 48 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.
(2)
Členstvo ťarchavej advokátky a advokátky alebo osamelého advokáta, ktorí sa trvale starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako trojročné, môže združenie zrušiť len z dôvodu uvedeného v § 34 ods. 1 písm. c). Ak sa členstvo advokátky zrušilo z tohto dôvodu pred nástupom na materskú dovolenku tak, že by lehota určená v § 34 ods. 6 mala uplynúť v dobe materskej dovolenky, zaniká jej členstvo v združení súčasne s uplynutím materskej dovolenky.
(3)
Členstvo advokátky, ktorá je na materskej dovolenke,2) nemožno zrušiť ani z dôvodov, pre ktoré by mohla byť vylúčená.
(4)
Ak sa členstvo advokáta zrušilo pred začiatkom ochrannej doby tak, že lehota určená v § 34 ods. 6 by mala uplynúť v tejto dobe, ochranná doba sa do tejto lehoty nezapočítava; členstvo advokáta sa skončí až po uplynutí zvyšnej časti lehoty po skončení ochrannej doby. Ak advokát písomne oznámi združeniu, že na predĺžení členstva netrvá, členstvo sa skončí bez ohľadu na ochrannú dobu.
§36 Vylúčenie zo združenia
(1)
Združenie môže advokáta vylúčiť,
a)
ak bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, pokiaľ jeho členstvo nezaniklo podľa § 32;
b)
ak obzvlášť závažným spôsobom porušil povinnosti, ktoré mu ukladá tento zákon alebo uznesenia Ústredia, alebo ak sa v jeho činnosti prejavili také hrubé nedostatky, že nemôže naďalej vykonávať advokáciu.
(2)
Združenie môže advokáta vylúčiť len do troch mesiacov odo dňa, keď zistilo dôvod uvedený v odseku 1, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
(3)
Uznesenie o vylúčení treba vyhotoviť písomne, uviesť v ňom dôvod a doručiť advokátovi; inak je neplatné.
(4)
Členstvo advokáta zanikne dňom doručenia písomného uznesenia združenia o vylúčení.
(5)
Združenie nemôže vylúčiť ťarchavú advokátku a advokátku alebo osamelého advokáta, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako trojročné, môže však, s výnimkou advokátky na materskej dovolenke, ich členstvo zrušiť z dôvodov uvedených v odseku 1.
§37 Účasť odborových orgánov pri zániku členstva
(1)
Združenie môže zrušiť členstvo advokáta alebo ho vylúčiť len po predchádzajúcom súhlase závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný výbor“); inak je uznesenie o zrušení členstva alebo o vylúčení advokáta neplatné.
(2)
Ak závodný výbor odmietol dať združeniu súhlas na zrušenie členstva alebo vylúčenie advokáta, môže združenie požiadať príslušný vyšší odborový orgán o preskúmanie stanoviska závodného výboru. Ak vyšší odborový orgán zistí, že nesúhlas závodného výboru so zánikom členstva advokáta je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže jeho rozhodnutie zrušiť a sám dať súhlas namiesto závodného výboru.
§38 Účasť okresného národného výboru pri zániku členstva
(1)
Členstvo advokáta so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo advokáta, ktorý bol účastníkom odboja, možno zrušiť len po predchádzajúcom súhlase okresného národného výboru; inak je uznesenie o zrušení členstva neplatné.
(2)
Súhlas okresného národného výboru nie je potrebný, ak združenie zrušuje členstvo advokáta staršieho ako 65 rokov.
§39 Nároky z neplatného zániku členstva
(1)
Ak združenie zrušilo členstvo advokáta alebo ho vylúčilo bez toho, že by jestvovali dôvody uvedené v tomto zákone, trvá jeho členstvo naďalej a združenie je povinné poskytnúť mu náhradu odmeny. Náhrada prislúcha vo výške priemernej odmeny odo dňa, keď advokát oznámil združeniu, že naďalej chce byť členom združenia, až dovtedy, kým mu združenie umožní poskytovať právnu pomoc alebo kým platne zanikne členstvo; za čas pred uplatnením neplatnosti skončenia členstva na súde mu však táto náhrada patrí najdlhšie za jeden mesiac.
(2)
Ak celkový čas, za ktorý by sa mala advokátovi poskytnúť náhrada odmeny, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť združenia primerane znížiť povinnosť nahradiť odmenu za dobu presahujúcu šesť mesiacov, prípadne ju vôbec nepriznať. Pri svojom rozhodovaní súd prihliadne najmä na to, či advokát bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam konal a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa nezapojil do práce.
(3)
Ak členstvo advokáta bolo neplatne zrušené alebo advokát bol neplatne vylúčený a ak písomne oznámi, že nechce zostať členom združenia, platí, že advokát vystúpil dňom, ktorým by inak zaniklo jeho členstvo, keby uznesenie združenia o tom bolo platné, pokiaľ neuzavrel so združením inú písomnú dohodu.
(4)
Neplatnosť uznesenia o zrušení členstva alebo o vylúčení môže advokát uplatniť na súde najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď malo zaniknúť jeho členstvo.
§40 Zastavenie výkonu právnej pomoci
Združenie môže advokátovi zastaviť výkon právnej pomoci,
a)
ak sa proti nemu začalo trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin alebo ak sa proti nemu začalo konanie o odňatí jeho štátneho občianstva alebo konanie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony, na čas do právoplatného rozhodnutia, ktorým sa konanie ukončí;
b)
ak sa prerokúva návrh na zrušenie jeho členstva alebo na jeho vylúčenie, na čas do rozhodnutia o tomto návrhu;
c)
ak sa členstvo advokáta zrušilo z dôvodu uvedeného v § 34 ods. 1, a to na čas uvedený v § 34 ods. 6, pokiaľ by výkon právnej pomoci v tomto čase ohrozil dôveru v riadne plnenie úloh advokácie.
§41 Odmeňovanie advokátov
Platové pomery advokátov, vrátane ich nárokov za čas, keď im bol zastavený výkon právnej pomoci, upraví Ústredie po predchádzajúcom súhlase ministra spravodlivosti a po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi a odborovým orgánom.
§42 Výkon funkcie
(1)
Advokát, ktorý bol uvoľnený z činnosti v advokátskej poradni preto, že bol zvolený do verejnej funkcie, zostáva členom združenia.
(2)
Advokát je povinný poskytovať právnu pomoc aj počas výkonu funkcie v orgánoch advokácie.
§43 Vzťah k Zákonníku práce
Ak tento zákon neustanovuje inak, pracovnoprávne vzťahy advokátov sa spravujú Zákonníkom práce a predpismi vydanými na jeho vykonanie.
Advokátski koncipienti
§44
(1)
Advokátski koncipienti vykonávajú prípravnú advokátsku prax v advokátskej poradni pod dohľadom advokátov, ktorým bola zverená ich odborná výchova. Môžu zastupovať advokátov pri jednotlivých úkonoch právnej pomoci; pritom sa spravujú pokynmi advokátov, ktorých zastupujú.
(2)
Advokátskym koncipientom môže byť občan Československej socialistickej republiky, plne spôsobilý na právne úkony, občiansky bezúhonný, ktorý je oddaný socialistickému zriadeniu a má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie.
(3)
Advokátski koncipienti sú v pracovnom pomere k združeniu.
§45
Ustanovenia § 2 až 6, 10, 12 a 41 ods. 1 platia obdobne pre advokátskych koncipientov.

ŠTVRTÁ ČASŤ | KÁRNA ZODPOVEDNOSŤ ADVOKÁTOV

§46 Kárne previnenie
(1)
Advokát sa môže kárne stíhať, ak sa dopustil kárneho previnenia.
(2)
Kárnym previnením je
a)
závažné porušenie povinností advokáta ustanovených týmto zákonom alebo uzneseniami Ústredia;
b)
opätovné alebo závažné porušenie iných povinností vyplývajúcich pre advokátov z ich pracovnoprávnych vzťahov.
(3)
Za menej závažné porušenie povinností advokáta, za drobné nedostatky v práci, ako aj za ojedinelé menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa nezavedie kárne konanie. Takéto konanie alebo nedostatky vytkne advokátovi podľa povahy veci vedúci advokátskej poradne alebo predseda združenia.
§47 Kárne opatrenia
Ako kárne opatrenie možno uložiť
a)
pokarhanie,
b)
verejné pokarhanie alebo
c)
zníženie základnej odmeny až o 10% na čas až troch mesiacov.
§48 Zahladenie kárneho opatrenia
(1)
Ak sa advokát nedopustil počas jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia ďalšieho kárneho previnenia, posudzuje sa, akoby sa mu kárne opatrenie nebolo uložilo.
(2)
Ak advokát plní svoje povinnosti mimoriadne dobre, výbor združenia môže rozhodnúť i pred uplynutím jedného roka, že sa advokát posudzuje, akoby sa mu kárne opatrenie nebolo uložilo.
Kárne konanie
§49
(1)
Kárne konanie sa začína na návrh predsedu výboru združenia, predsedu revíznej komisie alebo ministra spravodlivosti.
(2)
Návrh na začatie kárneho konania sa môže podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa ten, kto návrh podáva, dozvedel o kárnom previnení, najneskoršie však do jedného roka odo dňa, keď sa advokát dopustil kárneho previnenia.
§50
Kárne konanie sa nezačne, a ak sa začalo, sa zastaví, ak bol advokát za ten istý skutok odsúdený súdom v trestnom konaní alebo mu národný výbor alebo iný orgán uložil opatrenie za priestupok; ak sa takéto konanie začalo, kárne konanie sa až do jeho skončenia preruší.
§51
Kárne konanie vykonáva kárna komisia v trojčlennom senáte, ktorého predsedu a ďalších dvoch členov vymenúva z členov kárnej komisie jej predseda tak, aby ani jeden z nich nebol členom toho istého združenia ako advokát, proti ktorému smeruje návrh.
§52
(1)
Návrh na začatie kárneho konania sa doručí advokátovi, proti ktorému návrh smeruje. Kárna komisia koná zásadne za jeho prítomnosti. Advokát si môže v kárnom konaní zvoliť obhajcu spomedzi advokátov.
(2)
Ak kárna komisia po spoľahlivom zistení skutkového stavu dospeje k záveru, že sa advokát dopustil kárneho previnenia uvedeného v návrhu, uloží mu kárne opatrenie.
(3)
Ak kárna komisia nedospeje k takému záveru, vynesie oslobodzujúce rozhodnutie.
(4)
Kárna komisia zastaví kárne konanie, ak bol návrh na jeho začatie podaný oneskorene, ak bol vzatý späť pred vyhlásením rozhodnutia alebo ak zaniklo členstvo advokáta v združení.
§53
(1)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa uložilo kárne opatrenie alebo vynieslo oslobodzujúce rozhodnutie, môže sa advokát a ten, kto návrh podal, odvolať do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie má odkladný účinok.
(2)
O odvolaní rozhoduje výbor Ústredia. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno ďalej odvolať.
§54
Advokát, advokátski koncipienti a ostatní pracovníci združenia sú povinní vypovedať v kárnom konaní ako svedkovia. Štátne orgány sú povinné podať potrebné vysvetlenia.
§55
Podrobnosti o kárnom konaní upravuje kárny poriadok, vydaný Ústredím.

PIATA ČASŤ | PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§56
Kárnu právomoc do zvolenia kárnej komisie vykonáva výbor združenia; práva a povinnosti revíznej komisie do jej zvolenia vykonáva výbor Ústredia.
§57
Rozhodnutia o povolení výnimiek zo zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti a rozhodnutia o uznaní alebo odpustení predpokladov na výkon advokátskej činnosti, ktoré boli vydané pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú v platnosti.
§58
Advokátska skúška, jednotná sudcovská a advokátska skúška, odborná justičná skúška, sudcovská skúška, jednotná sudcovská skúška, odborná skúška, prokurátorská skúška, záverečné hodnotenie čakateľskej praxe, záverečné hodnotenie a iné obdobné záverečné skúšky, ktoré boli vykonané pred účinnosťou tohto zákona, majú rovnaké účinky ako advokátska skúška podľa tohto zákona.
§59
Právne vzťahy, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
§60
Zákon č. 57/1963 Zb. o advokácii sa zrušuje.
§61
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.
Šalgovič v. r.

Dr. Colotka v. r.