Vyhláška Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení 1987

Dobou dôchodkového zabezpečenia (poistenia) členov jednotných roľníckych družstiev sa od 1. októbra 1948 rozumie aj doba

Dobou dôchodkového zabezpečenia (poistenia) členov jednotného roľníckeho družstva sa v období od 1. januára 1957 do 31. marca 1962 rozumie aj doba, po ktorú člen jednotného roľníckeho družstva nebol preto dôchodkove poistený, že poberal čiastočný invalidný dôchodok alebo obdobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia (poistenia, zaopatrenia), ak súčasne vykonával v družstve pracovnú činnosť aspoň v rozsahu zakladajúcom zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov.

Doba pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve pred 1. aprílom 1962 sa hodnotí pre nároky vzniknuté za účinnosti zákona ako doba zamestnania, aj keď sa za túto dobu nezaplatilo poistné, ak sa splnili ostatné podmienky na započítanie tejto doby podľa doterajších predpisov.

Členovi jednotného roľníckeho družstva sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku započítava kalendárny rok, ak v ňom odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia, najmenej však

Odpracovaným dňom sa rozumie deň, v ktorom člen jednotného roľníckeho družstva pracoval v družstve v rozsahu ustanovenom predpismi o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa.⁵⁶)

Odpracovaným dňom sa kladú na roveň dni,

Ak členstvo v družstve vzniklo alebo zaniklo v priebehu kalendárneho roka, započítava sa členovi jednotného roľníckeho družstva doba, po ktorú členstvo v družstve trvalo, pokiaľ v tomto období odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia. Odpracované dni musia tvoriť aspoň pomernú časť úväzku ustanoveného v odseku 1 písm. a) alebo b) zodpovedajúcu dobe, po ktorú členstvo v družstve trvalo.

Členovi jednotného roľníckeho družstva, ktorý nepracoval v družstve po časť kalendárneho roka z dôvodov uvedených v odseku 6, sa započíta tá časť kalendárneho roka, v ktorej uvedené dôvody netrvali, ak v tomto období odpracoval všetky pracovné dni, ktoré pre neho vyplývajú z jeho pracovného zaradenia. Ustanovenie poslednej vety predchádzajúceho odseku platí obdobne.

Dôvodmi podľa predchádzajúceho odseku sú

Ak člen jednotného roľníckeho družstva neodpracoval počet pracovných dní potrebný podľa predchádzajúcich odsekov na zápočet celého kalendárneho roka alebo jeho časti, započítavajú sa pre vznik nároku na dôchodok a jeho výšku len odpracované dni, prípadne dni, ktoré sa im kladú na roveň, pokiaľ pracovná činnosť člena jednotného roľníckeho družstva zakladala zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa.⁵⁸)

Ustanoveniami predchádzajúcich odsekov nie sú dotknuté predpisy o zápočte náhradných dôb do doby pracovnej činnosti na účely dôchodkového zabezpečenia.

K § 10 ods. 1 písm. e) a ods. 5 písm. d) zákona

K § 10 ods. 2 písm. a) zákona

Ak náhradná doba sa započítava doba služby vykonávanej v armáde Československej republiky od 28. októbra 1918 do 31. decembra 1939 a v československých ozbrojených silách od 9. mája 1945, pokiaľ táto doba nie je už hodnotená ako služba vojaka z povolania.

Dobou inej vojenskej služby je:

Ako náhradná doba sa môže započítať aj doba vojenskej služby (včítane doby zajatia) v inej ako československej alebo spojeneckej armáde, ktorú občania vykonávali povinne v dobe neslobody, pokiaľ nejde o dôstojníkov alebo príslušníkov SS a obdobných útvarov⁴) alebo o príslušníkov týchto armád, ktorí za trestné činy spáchané v ich službách boli odsúdení podľa retribučných predpisov.⁵)

Doby vojenských služieb sa spravidla preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Dobou odbojovej činnosti a väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v dobe neslobody sa rozumie:

Poľnou službou sa rozumie vojenská služba

Dobe poľnej služby sa kladie na roveň doba nevyhnutného liečenia na následky nezavineného zranenia alebo ochorenia vzniknutých pri výkone poľnej služby, pokiaľ toto liečenie bránilo výkonu zamestnania, najdlhšie do 9. mája 1945. Doba zajatia sa nepovažuje za poľnú službu.

Doby odbojovej činnosti (odsek 1) a poľnej služby (odsek 2 a 3) sa preukazujú potvrdením vydaným príslušným vojenským orgánom.

Blízkymi osobami sa rozumejú manželia, deti, rodičia, prarodičia, súrodenci, svokor a svokra ktoréhokoľvek z manželov. Za deti sa považujú aj osvojené deti a deti prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 11 ods. 2 zákona; ak sa o blízku osobu osobne stará muž, toto ustanovenie zákona platí obdobne.

Doba štúdia žiaka stredného odborného učilišťa pripravovaného na zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa praktické vyučovanie pravidelne uskutočňuje na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie.

Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne aj pre pracujúcich, ktorí sa pripravujú na výkon povolania zaškolením.⁶)

Poslancom národného výboru a čelnom orgánov ľudovej kontroly, ktorým sa doba výkonu funkcie považuje za zamestnanie (§ 56 a 57), a funkcionárom zložiek Revolučného odborového hnutia všetkých stupňov aj ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania na výkon funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii bezprostredne pred začiatkom výkonu tejto funkcie, sa doba výkonu funkcie započítava ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári vrátili po skončení výkonu funkcie do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, pokiaľ pre nich nie je výhodnejšia úprava podľa odseku 2; to platí aj, ak v dobe výkonu funkcie vznikol im alebo pozostalým po nich nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia.

Členovi závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia, členovi odborovej rady na stavbe a funkcionárovi základnej organizácie Komunistickej strany Československa alebo Socialistického zväzu mládeže, ktorý bol na výkon tejto funkcie na závode uvoľnený zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, sa doba výkonu funkcie započítava ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie.

Doba zamestnania pracovníkov Odborového zväzu pracovníkov v baníctve a energetike, Odborového zväzu pracovníkov v kovopriemysle a Odborového zväzu pracovníkov v stavebníctve a vo výrobe stavebných hmôt, ktorí pred nastúpením zamestnania vo zväze boli zamestnaní v I. pracovnej kategórii aspoň 20 rokov a pri ktorých je spojená s výkonom terajšieho zamestnania povinnosť pravidelne navštevovať pracovisko pod zemou v baniach, sa započítava ako doba zamestnania I. pracovnej kategórie.

Za dlhodobe nepriaznivý zdravotný stav sa pokladá nepriaznivý zdravotný stav, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy potrvá dlhšie ako rok.

Sústavné zamestnanie je zamestnanie vykonávané s určitou pravidelnosťou a v takom rozsahu, že dosiahnutý zárobok tvorí stály zdroj príjmu pracujúceho; takým zamestnaním však nie je zamestnanie, ktoré nezakladá nemocenské poistenie (zabezpečenie v chorobe).

Zamestnanie je celkom neprimerané predošlým schopnostiam a spoločenskému významu doterajšieho povolania, ak je pracujúcemu celkom cudzie a odľahlé jeho doterajšiemu zamestnaniu a nie sú v ňom dostatočne využité jeho predošlé schopnosti, takže z hľadiska spoločenských záujmov sa nevyžaduje, aby pracujúci vykonával takéto neprimerané zamestnanie. Predošlými schopnosťami pracujúceho sa rozumejú tak vrodené telesné i duševné schopnosti, ako aj znalosti, vedomosti a skúsenosti získané pred dlhodobým zhoršením zdravotného stavu prípravou na povolanie v organizáciách alebo štúdiom na školách všetkých stupňov, prípadne dlhšie trvajúcim výkonom zamestnania.

Ak sa stal úplne (čiastočne) invalidným účastník odboja, ktorý utrpel poškodenie na zdraví následkom účasti na odboji (väznenia alebo internácie z dôvodov fašistickej perzekúcie v dobe neslobody), predpokladá sa, že úplná (čiastočná) invalidita vznikla v súvislosti s odbojovou činnosťou (väznením, internáciou), ak povahou prípadu nie je táto súvislosť vylúčená.

Rovnaké nároky ako pri pracovnom úraze, má pracujúci aj pri úraze, ktorý utrpel pri osobitných druhoch činnosti za okolností uvedených v § 67. Pritom sa za priemerný mesačný zárobok (§ 14 zákona) považuje najmenej suma 1400 Kčs.

Choroby z povolania sú choroby uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky, ak vznikli za podmienok tam určených.

Za pracovný úraz utrpený pri plnení pracovných úloh v zamestnaní I. pracovnej kategórie alebo v priamej súvislosti s ním sa považuje aj pracovný úraz (§ 27 ods. 1 prvá veta zákona), ktorý utrpel lekár pri záchranných prácach pod zemou v hlbinných baniach pri plnení svojich pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením týchto úloh.

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok pracujúceho (občana), ktorému vznikol nárok na tento dôchodok pred dovŕšením 28 rokov, sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre neho výhodnejší.

Všeobecné životné podmienky značne sťažuje taký dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa prejavuje zrejmými chorobnými príznakmi alebo vadami (napr. stav po amputovaní končatiny), pre ktoré pracujúci môže vykonávať bežné životné úkony (obliekanie, obstarávanie jedla, cesta do práce) a uspokojovať obvyklé spoločenské a kultúrne potreby (návšteva verejných miestností, kultúrnych podnikov) len so značnými ťažkosťami pri porovnaní so zdravými pracujúcimi žijúcimi v podobnom prostredí.

Pri rozhodovaní o čiastočnom invalidnom dôchodku sa prihliada na sociálne pomery pracujúceho a jeho rodiny.

K § 39 a § 68 ods. 2 zákona

Príjmom zo zárobkovej činnosti je príjem z akejkoľvek činnosti pravidelne konanej. Do príjmu sa zahŕňajú aj peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa) nahradzujúce ušlý zárobok zo zárobkovej činnosti. Ak však ide o zárobkovú činnosť, ktorá by zakladala dôchodkové poistenie jednotlivo hospodáriacich roľníkov a ostatných samostatne hospodáriacich osôb, považujú sa za príjem z tejto činnosti vymeriavacie základy určené podľa predpisov o dôchodkovom poistení uvedených osôb.

Do úhrnu dôchodku a príjmu zo zárobkovej činnosti sa nezapočíta zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

Starostlivosťou o dieťa sa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu do skončenia povinnej školskej dochádzky; potom najdlhšie do 26. roku veku dieťaťa, ak je splnená niektorá z podmienok uvedených v § 40 ods. 3 zákona.

Krátenie vdovského dôchodku pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti sa vykoná najprv dočasne podľa príjmu pravdepodobne očakávaného na podklade oznámenia dôchodkyne alebo organizácie, pre ktorú dôchodkyňa pracuje; takto krátený dôchodok sa vypláca ako preddavok. Po uplynutí 12 mesiacov zárobkovej činnosti dôchodkyne alebo po skoršom ukončení tejto činnosti sa zistí hrubý príjem z tejto činnosti, krátenie sa upraví podľa priemerného mesačného príjmu dosiahnutého v tomto čase a vyplatené preddavky sa zúčtujú. Ak dôchodkyňa pokračuje v zárobkovej činnosti, dôchodok na naďalej vypláca v preddavkovaných čiastkach zodpovedajúcich novej úprave krátenia a preddavky sa zúčtujú po uplynutí 12 mesiacov. Ak ide o občianku poskytujúcu služby na základe povolenia národného výboru, vykonáva sa krátenie vdovského dôchodku vždy po uplynutí kalendárneho roka.

Ak pracujúcej požívateľke vdovského dôchodku patrí invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok, starobný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov), vykoná sa najprv úprava dôchodku podľa § 65 ods. 2 zákona a vdovský dôchodok alebo jeho časť sa kráti pre súbeh s príjmom zo zárobkovej činnosti podľa ustanovenia o súbehu vdovského dôchodku s takýmto príjmom.

Pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším starobným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov a so zárobkom úhrn dôchodkov po krátení nesmie byť nižší, ako by činil samotný starobný dôchodok (dôchodok za výsluhu rokov), prípadne znížený pri zamestnaní (pre súbeh so zárobkom); pri súbehu vyššieho vdovského dôchodku s nižším invalidným dôchodkom (čiastočným invalidným dôchodkom, čiastočným dôchodkom za výsluhu rokov) a so zárobkom nesmie byť úhrn dôchodkov po krátení nižší, ako by činil samotný invalidný dôchodok (čiastočný invalidný dôchodok. čiastočný dôchodok za výsluhu rokov).

K § 40 ods. 3 písm. a), § 46 ods. 5 a § 73 ods. 3 zákona

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje

Sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie podľa predchádzajúceho odseku písm. a) a b) sa začína najskoršie od začiatku školského roka prvého ročníka školy. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky sa považuje aj

K § 40 ods. 3, § 46 ods. 5 a § 73 ods. 3 zákona

K § 45 zákona

Za potrebného sa považuje občan, ktorého životné potreby nie sú zabezpečené vlastnými príjmami ani výživným (príspevkom na výživu) od iných osôb.

Životné potreby sa spravidla nepokladajú za zabezpečené, ak

Pri posudzovaní potrebnosti sa neprihliada na vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine, ak by sa jej plnením ohrozila slušná životná miera povinného alebo príslušníka jeho rodiny.

Na účely výplaty výchovného sa denný alebo týždenný pobyt dieťaťa v ústave (zariadení) pre starostlivosť o mládež nepovažuje za úplné priame zaopatrenie dieťaťa, ak toto dieťa je aj v pravidelnej starostlivosti rodiča alebo iného oprávneného.

K § 47 zákona

Čiastočne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pomoc inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch (napr.pri umývaní, česaní, obliekaní).

Prevažne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje pravidelnú pomoc inej osoby pri hlavných životných úkonoch (napr.pri chôdzi, pri výkone fyziologickej potreby).

Úplne bezvládny je, kto dlhodobe potrebuje trvalé ošetrovanie a pomoc inej osoby pri všetkých životných úkonoch.

K § 48 až 50 zákona

Invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1750 Kčs, pokiaľ skutočne dosiahnutý priemerný mesačný zárobok nie je pre nich výhodnejší.

K § 49 zákona

Za účasť na civilnej obrane, na príprave na obranu Československej socialistickej republiky a za účasť na brannej výchove podľa predpisov o brannej výchove sa považuje účasť na akcii, ktorá je vopred organizovaná a označená ako civilná obrana, príprava na obranu alebo ako branná výchova a je aj tak vykonávaná.

Úraz utrpený pri účasti no vojenskej príprave na vysokých školách sa posudzuje ako úraz pri účasti na brannej výchove.

Kto utrpel úraz (chorobu z povolania) pri akciách uvedených v predchádzajúcich odsekoch alebo v priamej súvislosti s nimi, je povinný to ohlásiť bez meškania organizácii, ktorá akciu usporiadala; to obdobne platí pre pozostalých po ňom.

Organizácia, ktorá usporiada akciu uvedenú v odsekoch 1 a 2, je povinná spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie nárokov podľa zákona, a vydávať o týchto skutočnostiach potvrdenie. Je aj povinná ohlásiť úraz (chorobu z povolania) najneskôr do ôsmich dní po vykonanom vyšetrovaní príslušnému národnému výboru.

Ak patrí výchovné k dôchodku na dieťa za dobu, za ktorú sa už poskytovali prídavky na deti z nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe), na výchovnom sa vyplatí len rozdiel medzi výškou výchovného a výškou prídavkov na deti.

Ak sa na dieťa poskytovalo výchovné, hoci sa na toto dieťa mali poskytovať prídavky na deti, zastaví sa výplata výchovného pri výplate splátky dôchodku splatnej po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré už bolo výchovné vyplatené. Výchovné za predchádzajúci čas sa nepovažuje za preplatok, pokiaľ nepresahovalo výšku, v ktorej by prídavky na deti za tento čas inak patrili; podmienkou však je, že sa na toto dieťa poskytlo výchovné len raz a že sa neporušili predpisy o výplate výchovného.

Ak v rodine dôchodcu žijú deti, z ktorých na niektoré sa výchovné vypláca manželovi a na ostatné sa výchovné vypláca manželke, poskytne sa na žiadosť k súčtu súm výchovného, ktoré sa vyplácajú na tieto deti, doplatok do výšky výchovného, ktoré by sa poskytovalo na všetky deti len k jednému dôchodku. Doplatok sa rozdelí k výchovnému pomernou časťou podľa počtu detí; ustanovenie § 46 ods. 7 poslednej vety zákona platí aj tu.

Ak požívateľ dôchodku neuplatnil nárok na výchovné, hoci by mu inak patrilo, je oprávnený uplatniť nárok na výchovné z jeho dôchodkového zabezpečenia (poistenia) v záujme dieťaťa druhý z rodičov, iný občan, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení, opatrovník alebo orgán poverený úlohami v starostlivosti o deti.

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú starobný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské, zúčtujú s doplatkom dôchodku nemocenské vyplatené za dlhšiu dobu, ako ustanovujú predpisy o nemocenskom poistení (zabezpečení v chorobe).⁶⁷)

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú invalidný dôchodok spätne aj za dobu, po ktorú sa poskytovalo nemocenské priznané po vzniku nároku na tento dôchodok, zúčtujú s doplatkom dôchodku nemocenské vyplatené za dlhšiu dobu, ako ustanovujú predpisy o nemocenskom poistení (zabezpečení v chorobe).⁶⁷)

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú invalidný dôchodok spätne i za čas, po ktorý sa poskytoval sirotský dôchodok, prídavky na deti alebo výchovné včítane príplatku na invalidné dieťa, zúčtujú sa tieto vyplatené dávky s doplatkom dôchodku.

Ak orgány dôchodkového zabezpečenia priznávajú starobný, invalidný, čiastočný invalidný dôchodok alebo osobný dôchodok za dobu, po ktorú sa poskytoval osobitný príspevok baníkov,⁸⁵) zúčtujú od 1. septembra 1984 vyplatený príspevok s doplatkom uvedených dôchodkov.

Ak to vyžaduje výživa detí a manželky dôchodcu, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody dlhšie ako jeden mesiac, alebo bol vzatý do väzby, aby sa im vyplácala časť dôchodku, vypláca sa manželke a deťom dôchodcu časť jeho dôchodku až do výšky 60 %; pritom sa hľadí najmä na čiastky z pracovnej odmeny odsúdeného, ktoré sa poskytujú na úhradu potrieb rodiny, a na to, či manželka dôchodcu sa stará o deti a či sa môže zapojiť do práce.

Pracovníkmi v zahraničí sú pracovníci československých rozpočtových, hospodárskych alebo iných organizácií, ktorí sú československými občanmi, a sú pridelení alebo prijatí po 30. septembri 1948 na výkon činnosti pre tieto organizácie mimo územia Československej socialistickej republiky.

Za hrubý zárobok pracovníka v zahraničí sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje hrubý funkčný plat, ktorý mu patrí podľa príslušnej mzdovej úpravy po dobu jeho činnosti v zahraničí.

Ak pracovníkovi v zahraničí nepatrí funkčný plat alebo ak nie je určený, za hrubý zárobok sa považuje suma, ktorú podľa povahy jeho činnosti v zahraničí určí príslušný ústredný orgán v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby.

Ak hrubý zárobok podľa predchádzajúcich odsekov je nižší ako mesačná hrubá mzda (plat), ktorá pracovníkovi patrila v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí, za hrubý zárobok sa považuje táto mesačná mzda (plat; ak však v období 12 kalendárnych mesiacov došlo k trvalej zmene základnej mzdY (platu) pracovníka, za hrubý zárobok sa považuje mesačná hrubá mzda (plat), ktorá mu patrila v priemere od tejto zmeny do konca uvedeného obdobia.

Zahraničný prídavok, prípadne iní príplatky alebo zvýšenie platu poskytované na úhradu zvýšených výdavkov v zahraničí sa nezapočítavajú do hrubého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov.

Ak pracovníkovi v čase jeho činnosti v zahraničí vypláca plat československá organizácia, ku ktorej nie je v pracovnom pomere, táto organizácia oznámi údaje o výške platu a iné podklady potrebné pre dôchodkové zabezpečenie organizácii, ktorá plní povinnosti organizácie na účely sociálneho zabezpečenia.

Za expertov v zahraničí sa považujú československí občania, ktorí v rámci medzinárodnej spolupráce sú so súhlasom československých orgánov po 30. septembri 1948 činní v zahraničí pre zahraničných zamestnávateľov (podniky).

Rovnako ako experti sa v dôchodkovom zabezpečení posudzujú československí občania - pracujúci, ktorí boli vyslaní na študijný pobyt, prípadne na štúdium v zahraničí a poberajú v zahraničí štipendium od československej alebo zahraničnej organizácie.

Na účely dôchodkového zabezpečenia sa za expertov nepovažujú československí občania - pracujúci, ktorí síce vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 1, sú však za ňu odmeňovaní výhradne československou organizáciou v súlade so zásadami mzdových úprav pre pracovníkov zahraničnej služby; títo pracujúci - pokiaľ sú československými občanmi - sú zabezpečení podľa § 48 a 49.

Za hrubý zárobok experta sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje jeho mesačná hrubý zárobok, ktorý mu patril v priemere za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred vyslaním do zahraničia, prípadne pred začatím prípravy na službu v zahraničí. Ustanovenie § 48 ods. 4 časť vety za bodkočiarkou platí aj tu.

Poslancom zákonodarných zborov, ktorí sú zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení z dôvodu svojho zamestnania a nie sú celkom uvoľnení na výkon poslaneckej funkcie, sa na zistenie priemerného mesačného zárobku započítava tretina náhrady, ktorá im patrí na úhradu výdavkov súvisiacich s výkonom poslaneckej funkcie; ak sa neuvoľnenému podpredsedovi zákonodarného zboru namiesto tejto náhrady priznal osobný funkčný príplatok,započítava sa aj tretina tohto príplatku. Funkčné odmeny poskytované poslancom, ktoré podliehajú dani zo mzdy, sa na zistenie priemerného mesačného zárobku započítavajú v plnom rozsahu.

Úraz, ktorý utrpí poslanec zákonodarného zboru pri plnení úloh vyplývajúcich z poslaneckej funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz. Ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Ak poslanec národného výboru, ktorý nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 54 ani z iného dôvodu, utrpel úraz a následkom tohto úrazu sa stal úplne (čiastočne) invalidným, patrí mu invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok vo výške, ktorá mu patrí pri pracovnom úraze; dôchodok sa vymeriava z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs.

Ak poslanec národného výboru, ktorý je požívateľom starobného alebo invalidného (čiastočne invalidného) dôchodku a z dôchodkového zabezpečenia, nevykonáva zamestnanie a ani nie je dôchodkove zabezpečený podľa § 54, utrpel úraz a tento úraz mu spôsobil úplnú (čiastočnú) invaliditu, vymeria sa mu invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, ktorý mu patrí pri pracovnom úraze, z jeho priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs.

Ak poslanec národného výboru, ktorý bol pre prípad úrazu zabezpečený podľa predchádzajúcich odsekov, zomrel, pozostalým patria po ňom dávky pozostalých vymerané z dôchodku určeného podľa týchto odsekov.

Úrazom sa tu rozumie úraz utrpený za okolností uvedených v § 54 ods. 2.

Odmeny poskytované národným výborom poslancovi národného výboru, ktorý nie je dôchodkovo zabezpečený podľa § 54, ale je dôchodkove zabezpečený ako pracujúci, sa započítavajú na určenie priemerného mesačného zárobku; poslancom národného výboru uvedeným v § 54 ods. 1 pod písm. b) a c)^28a) sa tieto odmeny započítavajú, včítane tej časti odmeny, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy. Ak ide o požívateľa čiastočného invalidného dôchodku alebo čiastočného dôchodku za výsluhu rokov, nehľadí sa však na tieto odmeny pre zistenie, či trvá pokles zárobku ako podmienka nároku na čiastočný invalidný dôchodok.

Náhrady ušlého zárobku, ktoré poskytuje národný výbor, prípadne iný orgán poslancovi uvedenému v predchádzajúcom odseku, sa započítavajú na určenie priemerného mesačného zárobku.

Orgán, ktorý poskytol odmenu alebo náhradu ušlého zárobku podľa predchádzajúcich odsekov, je povinný žiadateľovi o dôchodok na jeho žiadosť alebo príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia písomne oznámiť výšku odmien, prípadne náhrad ušlého zárobku poskytnutých za obdobie rozhodujúce pre zistenie priemerného mesačného zárobku (§ 14 ods. 3 zákona).

Na dôchodkové zabezpečenie členov orgánov ľudovej kontroly²⁹) obdobne platia ustanovenia o dôchodkovom zabezpečení poslancov národných výborov.

Sudcovia z ľudu, ktorí je dôchodkove zabezpečený jako pracujúci, sa na určenie priemerného mesačného zárobku započítavajú aj paušálne náhrady poskytované podľa osobitných predpisov.³⁰)

Doba členstva advokáta v advokátskej organizácii sa na účely dôchodkového zabezpečenia považuje za dobu zamestnania.

Za hrubý zárobok advokáta sa považujú jeho hrubé príjmy na odmenách za prácu v advokátskej organizácii, vyplácané podľa predpisov o odmeňovaní za činnosť v advokácii, pokiaľ podliehajú dani zo mzdy; za hrubý zárobok sa však nepovažujú príjmy, ktoré sú oslobodené od dane zo mzdy zákonom o dani zo mzdy.

Za hrubý zárobok žiaka a študenta sa považuje suma 1400 Kčs mesačne. Ak žiakovi alebo študentovi patrí odmena⁸⁶) alebo hrubý zárobok zo zamestnania v niektorom mesiaci vyšší, považuje sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok (odmena).

Ak sa žiak alebo študent stal úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu, považuje sa za jeho hrubý zárobok, pokiaľ je to preňho výhodnejšie, mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.

Pracovným úrazom je úraz, ktorý utrpel žiak alebo študent pri vyučovaní alebo v priamej súvislosti s ním; ustanovenie § 27 ods. 1 druhá veta zákona platí obdobne.

Do doby zamestnania pracujúcich, ktorí sú účastníkmi štúdia popri zamestnaní (večerného, diaľkového, externého), sa započítava aj doba neplateného pracovného voľna, ktoré im bolo organizáciou poskytnuté na účely štúdia; pre týchto účastníkov však neplatí ustanovenie § 60 ods. 1 a 2.

Doba neplateného pracovného voľna sa pre výpočet priemerného mesačného zárobku považuje za náhradnú dobu.

Na hospodárske zabezpečenie, ktoré účastníkom štúdia popri zamestnaní poskytuje organizácia v dobe neplateného pracovného voľna, sa pre určenie výšky dávky dôchodkového zabezpečenia neprihliada.

Ak pracujúci, ktorý je účastníkom štúdia popri zamestnaní, utrpí úraz za okolností, ktoré sú uvedené v § 60 ods. 3, taký úraz sa považuje za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Za hrubý zárobok interného vedeckého ašpiranta⁷²) sa považuje štipendium⁷³) včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy.

Za hrubý zárobok umeleckého ašpiranta⁷⁴) sa považuje štipendium včítane tej časti, ktorá je oslobodená od dane zo mzdy, a odmeny vyplácané za pedagogickú činnosť vykonávanú v rámci študijného plánu.⁷⁵)

Za hrubý zárobok interného vedeckého alebo umeleckého ašpiranta vyslaného na študijný pobyt v zahraničí sa považuje suma zodpovedajúca štipendiu, ktoré by mu patrilo v Československej socialistickej republike.

Pracovným úrazom interného vedeckého alebo umeleckého ašpiranta je úraz utrpený pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Úraz, ktorý utrpí externý vedecký (umelecký) ašpirant dôchodkove zabezpečený ako pracujúci pri činnosti vykonávanej podľa jeho študijného plánu alebo v priamej súvislosti s ňou, sa považuje za pracovný úraz v zamestnaní; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Za mesačný hrubý zárobok opatrovateľa sa považuje odmena za vykonané opatrovateľské služby; započítava sa za ten mesiac, za ktorý bola zúčtovaná.

Do priemerného mesačného zárobku sa započítavajú aj odmeny za kalendárne mesiace, v ktorých opatrovateľ nebol zúčastnený na nemocenskom poistení; tieto kalendárne mesiace sa zahŕňajú aj do doby, za ktorú sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Za pracovný úraz opatrovateľa (§ 63) sa považuje úraz, ktorý opatrovateľ utrpel pri úkone opatrovateľskej služby vykonávanej podľa pokynov daných národným výborom alebo v priamej súvislosti s takýmto úkonom.

Ak sa opatrovateľ stal úplne (čiastočne) invalidným alebo zomrel následkom pracovného úrazu, vymeria sa invalidný (čiastočne invalidný) dôchodok z priemerného mesačného zárobku, najmenej však z priemerného mesačného zárobku 1400 Kčs; z takto vymeraného invalidného dôchodku sa určia aj dávky pozostalých.

Doba, po ktorú sa občan so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravuje podľa odporúčaní správnej komisie národného výboru na pracovné uplatnenie (§ 130), sa považuje na účely dôchodkového zabezpečenia za dobu zamestnania, ak občan nie je zúčastnený na dôchodkovom zabezpečení už z dôvodu inej činnosti.

Za hrubý zárobok občana so zmenenou pracovnou schopnosťou pripravujúceho sa na pracovné uplatnenie sa považuje suma 1400 Kčs mesačne.

Za pracovný úraz občana so zmenenou pracovnou schopnosťou sa považuje úraz, ktorý občan so zmenenou pracovnou schopnosťou utrpel pri príprave na pracovné uplatnenie alebo v súvislosti s ňou; ustanovenie § 27 ods. 1 druhej vety zákona platí obdobne.

Dôchodkové zabezpečenie odsúdeného, ktorý počas výkonu trestu odňatia slobody je zaradený na pravidelný výkon prác v rozsahu obvyklom pri pracovníkoch v pracovnom pomere, vzniká dňom zaradenia na tieto práce, najskôr však 1. januárom 1953; pritom nerozhodujem či odsúdený pracuje v nápravnovýchovnom ústave alebo mimo tohto ústavu. Dôchodkové zabezpečenie zaniká dňom, keď odsúdený bol z výkonu týchto prác odvolaný. Dôchodkové zabezpečenie sa nevzťahuje na odsúdených, ktorí vykonávajú len príležitostné práce, ktorých výkon nezakladá nemocenské poistenie.

Doba, po ktorú bol odsúdený dôchodkove zabezpečený, sa hodnotí ako doba zamestnania III. pracovnej kategórie.

Za hrubý zárobok odsúdeného sa považuje hrubá pracovná odmena za vykonanú prácu. Ak sa priznalo odškodnenie za väzbu alebo za trest, na určenie priemerného mesačného zárobku (§ 14 ods. 5 zákona) sa započítava náhrada zodpovedajúca ušlému zárobku v kalendárnom roku väzby alebo trestu do hrubého zárobku za tento rok.

Pre odsúdeného, ktorý je počas výkonu trestu odňatia slobody v učebnom pomere, platí ustanovenie § 45.

Pri posudzovaní úplnej (čiastočnej) invalidity odsúdeného sa za jeho doterajšie zamestnanie považuje jeho zamestnanie pred začiatkom výkonu trestu; ak však odsúdený počas výkonu trestu konal dlhšie ako dva roky práce vyššej kvalifikácie alebo ak pri výkone týchto prác utrpel pracovný úraz, považujú sa za doterajšie zamestnanie tieto práce. Zdravotnícka služby Zboru nápravnej výchovy spolupôsobí v konaní správnej komisie národného výboru o úplnej (čiastočnej) invalidite odsúdeného.

Žiadosť o dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú vznikol nárok počas výkonu trestu, odsúdený podáva prostredníctvom nápravnovýchovného ústavu. Na vedenie evidencie a podávanie hlásenia a odsúdených obdobne platia ustanovenia § 153 ods. 1, § 154 ods. 1, § 155, § 156 ods. 1, § 157, 158 a 159. Ak sa podľa § 32 vypláca manželke a deťom odsúdeného časť jeho dôchodku, nápravnovýchovný ústav je povinný hlásiť orgánu dôchodkového zabezpečenia, ktorý vypláca dôchodok, výšku pracovných odmien odsúdeného vždy sa obdobie 6 mesiacov. Prepustenie dôchodcu z výkonu trestu je tento ústav povinný bez meškania ohlásiť príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia vo všetkých prípadoch.

Dôchodkove zabezpečení podľa predchádzajúcich odsekov sú aj obvinení vo väzbe, pokiaľ sú zaradení do práce za podmienok uvedených v ods. 1. Ústav, v ktorom sa vykonáva väzba, je povinný ohlásiť do jedného týždňa príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia vzatie do väzby (prepustenie z väzby) obvineného, ktorý je požívateľom akejkoľvek dávky dôchodkového zabezpečenia.

Za umelcov sa podľa tohto dielu vyhlášky považujú spisovatelia (včítane prekladateľov slovesných diel), hudobní skladatelia, výtvarní umelci, architekti, vedeckí pracovníci, novinári, výkonní umelci a artisti, ktorí spĺňajú podmienky podľa ďalej uvedených ustanovení (ďalej len „umelci“); pri splnení tejto podmienky a ako výkonní umelci posudzujú aj hudobníci z povolania a estrádni umelci.³³)

Povinné zabezpečenie umelca vzniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov umelec začal sústavne vykonávať svoju činnosť, a zaniká dňom, ktorým sa podľa vyjadrenia tejto organizácie uvedená činnosť skončila; zaniká tiež dňom, od ktorého umelec už nespĺňa niektorú z podmienok uvedených v § 73 ods. 1.

Dobrovoľné zabezpečenie umelca vzniká na základe prihlášky dňom, od ktorého umelec spĺňa podmienky uvedené v § 73 ods. 2, a zaniká dňom, ktorým niektorú z týchto podmienok nespĺňa. Ak povinne zabezpečený umelec vstúpi do zamestnania, je dobrovoľne zabezpečený dňom vstupu do zamestnania bez toho, aby podával prihlášku. Vstup do zamestnania a skončenie umeleckej činnosti je umelec povinný ohlásiť do 8 dní orgánu príslušnému vykonávať zabezpečenie umelcov a organizácii spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelca.

Doba umeleckej činnosti sa započítava ako doba zamestnania od 1. októbra 1948; pred týmto dňom, najskôr však od 9. mája 1945, ak aj v tomto období umelec spĺňal podmienky uvedené v § 73 ods. 1.

Ak ide o dobrovoľné zabezpečenie umelca, započítava sa z doby pred 1. januárom 1969 ako doba zamestnania len doba, za ktorú sa zaplatil príspevok podľa predpisov platných pred týmto dňom (§ 76).

Povinne zabezpečení umelci sa zaraďujú podľa výšky ročného príjmu plynúceho z ich činnosti do príjmových stupňov určených týmito pevnými mesačnými sumami:

Za ročný príjem umelca sa považuje hrubý príjem z umeleckej činnosti (vedeckej alebo novinárskej činnosti) podrobený dani za kalendárny rok znížený o skutočné režijné náklady spojené s výkonom tejto činnosti, najviac však

Do príjmových stupňov umelca zaraďuje orgán príslušný vykonávať zabezpečenie podľa tohto dielu vyhlášky po vyjadrení príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov. V prvom roku zabezpečenia sa umelec zaradí podľa pravdepodobnej výšky hrubého príjmu. Zmena v zaradení do príjmového stupňa sa vykonáva pri podstatnej zmene príjmu vždy od začiatku toho kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, keď došlo ku zmene.

Dobrovoľne zabezpečený umelec sa zaraďuje do toho z príjmových stupňov uvedených v odseku 1, ktorý zodpovedá príjmu z jeho činnosti podľa vyjadrenia príslušnej organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov.

Príslušný národný výbor môže dlhovaný príspevok za dobu před 1. januárom 1969 vybrať z bežného účtu umelca príkazom na vybratie; obdobne pritom platia predpisy o sumách, ktoré nepodliehajú výkonu súdnych rozhodnutí.³⁴) Dlhovaný príspevok možno uhradiť zrážkami z vyplácanej dávky dôchodkového zabezpečenia; vyplácaná suma však nesmie poklesnúť pod najnižšiu výmeru dôchodku.

Zo zabezpečenia v chorobe a zabezpečenia matky a dieťaťa sa poskytujú tieto dávky:

Pokiaľ sa ďalej neurčuje inak, poskytovanie dávok uvedených v predchádzajúcom odseku sa vykonáva podľa predpisov o poskytovaní obdobných dávok platných pre pracujúcich v pracovnom pomere.³⁵)

Kúpeľná starostlivosť sa môže poskytnúť za obdobných podmienok ako pracujúcim v pracovnom pomere a spôsobom, ktorý určia predpisy o poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti.

Umelcom patrí nemocenské, ak sú pre chorobu alebo úraz uznaní dočasne neschopnými na výkon svojej činnosti.

Výkonným umelcom a artistom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti. Vedeckým pracovníkom, spisovateľom, hudobným skladateľom, výtvarným umelcom, architektom a novinárom sa poskytuje nemocenské od prvého dňa pracovnej neschopnosti, ak v dôsledku pracovnej neschopnosti nemohli prijať alebo dokončiť objednanú umeleckú prácu; v ostatných prípadoch im patrí nemocenské od ôsmeho dňa pracovnej neschopnosti.

Nemocenské sa poskytuje za kalendárne dni a je

Za prvé tri kalendárne dni pracovnej neschopnosti sa znižuje výška nemocenského určená v predchádzajúcom odseku o 20 %.

Nemocenské sa pri pracovnej neschopnosti pre aktívnu tuberkulózu môže zvýšiť až o 15 %, ak pracovná neschopnosť z tohto dôvodu trvá dlhšie ako mesiac; zvýšenie sa môže priznať najskôr od začiatku druhého mesiaca trvania tejto pracovnej neschopnosti. Pri rozhodovaní o priznanie zvýšeného nemocenského sa hľadí na sociálne pomery umelcovej rodiny.

Ak sa poskytuje nemocenské podľa tohto dielu vyhlášky za tú istú dobu vedľa nemocenského poskytovaného podľa iných predpisov, nemocenské sa určí podľa tohto dielu vyhlášky najviac sumou, ktorá spolu s nemocenským poskytovaným podľa iných predpisov nepresiahne za kalendárny deň sumu 96 Kčs, prípadne po zvýšení pre aktívnu tuberkulózu sumu 107 Kčs.

Peňažná pomoc v materstve umelkyne sa poskytuje za kalendárne dni podľa príjmových stupňov a vo výške určenej v § 79 ods. 3.

Peňažná pomoc v materstve sa poskytne aj umelkyni, ktorej patrí obdobná dávka z nemocenského poistenia (nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov; ustanovenie § 79 ods. 6 platí obdobne.

Podpora pri narodení dieťaťa a neposkytne, pokiaľ patria umelkyni alebo rodinnej príslušníčke umelca obdobné dávky z nemocenského poistenia (zabezpečenia matky a dieťaťa, nemocenskej starostlivosti) podľa iných predpisov alebo iných ustanovení tejto vyhlášky; to platí aj o nároku umelca alebo jeho pozostalých na pohrebné.

Pre výpočet priemerného mesačného zárobku sa považuje za hrubý zárobok príjmový stupeň, do ktorého bol umelec zaradený.

Umelcovi, ktorý vykonáva svoju činnosť po vzniku nároku na starobný dôchodok a má z nej po zrážke skutočných režijných nákladov (§ 75 ods. 2) príjem vyšší ako 12 000 Kčs ročne, sa neposkytuje starobný dôchodok. Za dobu, po ktorú sa neposkytuje starobný dôchodok za dobu ďalšej činnosti, pre ktorú je umelec zabezpečený a ktorá je vykonávaná po vzniku nároku na starobný dôchodok, podľa predpisov platných pre pracujúcich v pracovnom pomere.

Pri vykonávaní zabezpečenia umelcov a pri príprave podkladov pre rozhodovanie o dávkach spolupôsobia

Organizácie uvedené v predchádzajúcom odseku sledujú činnosť umelcov a podávajú vyjadrenie najmä

Prihlášky na zabezpečenie a odhlášky z neho sa podávajú príslušnému národnému výboru prostredníctvom organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov (ods. 1). Vedeckí pracovníci podávajú prihlášky a odhlášky priamo príslušnému národnému výboru, ktorý aj sám zisťuje výšku príjmov vedeckých pracovníkov.

Za umelca (§ 35 zákona) sa považuje aj ten, kto je zamestnaný (§ 10 ods. 3 zákona) ako

Za tanečných umelcov štátnych divadiel [§ 35 ods. 1 písm. b) zákona] sa považujú sólisti baletu, choreografi a členovia baletného súboru.

Dôchodok za výsluhu rokov umelca je 50 % z priemerného mesačného zárobku.

Čiastočný dôchodok za výsluhu rokov je polovica dôchodku za výsluhu rokov.

Pre určenie priemerného mesačného zárobku sa započítavajú len zárobky (§ 14) dosiahnuté v zamestnaniach zakladajúcich nárok na dôchodok za výsluhu rokov; doba iného zamestnania sa nezahŕňa do obdobia, z ktorého sa vypočítava priemerný mesačný zárobok.

Ak je požívateľ dôchodku za výsluhu rokov zárobkove činný, kráti sa dôchodok za výsluhu rokov o sumu, o ktorú úhrn dôchodku za výsluhu rokov a priemeru hrubých príjmov zo zárobkovej činnosti presahuje priemerný mesačný zárobok neobmedzený podľa § 14 ods. 5 zákona.

Pre určenie príjmu zo zárobkovej činnosti a pre postup při krátení dôchodku za výsluhu rokov pri súbehu s takým príjmom obdobne platia ustanovenia § 24 ods. 1, 2 a 4.

Zabezpečenie v chorobe, zabezpečenie matky a dieťaťa a dôchodkové zabezpečenie občana poskytujúceho služby vzniká najskôr dňom, od ktorého je občan oprávnený podľa povolenia národného výboru vykonávať túto činnosť, a zaniká dňom skončenia platnosti povolenia.

Občanovi poskytujúcemu služby patrí nemocenské, ak je pre chorobu, úraz, po dobu karantény alebo po dobu kúpeľnej starostlivosti uznaný za dočasne neschopného na výkon povolenej činnosti, ak počas tejto doby občan alebo niekto iný v jeho prospech túto činnosť nevykonáva.

Nemocenské patrí za kalendárne dni a určuje sa z priemerného čistého denného príjmu, najviac však zo sumy 107 Kčs.

Výška dennej sumy nemocenského za prvé tri kalendárne dni neschopnosti na výkon povolenej činnosti je 70 % priemerného čistého denného príjmu a za štvrtý a každý ďalší kalendárny deň pracovnej neschopnosti je 90 % priemerného čistého denného príjmu. Pri neschopnosti na výkon povolenej činnosti pre úraz utrpený pri výkone tejto činnosti patrí 90 % priemerného čistého denného príjmu od prvého dňa neschopnosti.

Priemerný čistý denný príjem sa určí zo započítateľného príjmu. Započítateľný príjem je príjem dosiahnutý vykonávaním povolenej činnosti za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na nemocenské, a to po odpočítaní výdavkov spojených s vykonávaním tejto činnosti a dane z príjmov obyvateľstva.⁸¹)

U občana poskytujúceho služby,

Priemerný čistý denný príjem sa vypočíta tak, že sa započítateľný príjem delí počtom kalendárnych dní pripadajúcich na kalendárny rok, za ktorý sa zisťuje započítateľný príjem; do počtu kalendárnych dní sa pritom nezahŕňajú doby uvedené v § 97 ods. 2 písm. b) až f), prípadne doba pred vydaním povolenia.

Peňažná pomoc v materstve patrí odo dňa prerušenia výkonu povolenej činnosti, najskôr však od začiatku ôsmeho a najneskôr šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ako ho určil lekár.

Peňažná pomoc v materstve patrí za kalendárne dni vo výške 90 % priemerného čistého denného príjmu; ustanovenia § 97c a 97d platia obdobne.

Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci mužovi poskytujúcemu služby na základe povolenia národného výboru platia predchádzajúce odseky obdobne.

Pre nárok na prídavky na deti sa podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby považujú za splnené, pokiaľ občan poskytujúci služby je zúčastnený na zabezpečení podľa tohto dielu.

Za hrubé zárobky občana poskytujúceho služby sa považujú príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti po odpočítaní výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.

Do hrubých zárobkov sa započítava aj príjem z povolenej činnosti znížený o výdavky spojené s jej výkonom, dosiahnutý v kalendárnom roku, v ktorom občan poskytujúci služby nebol zúčastnený na zabezpečení podľa tohto dielu len preto, že jeho príjem nedosiahol zdaniteľnú výšku.

Ustanovenia § 95 platia aj tu.

Národný výbor, ktorý vydal povolenie na poskytovanie služieb, a národný výbor príslušný na vyrubenie dane z príjmov obyvateľstva majú povinnosť poskytovať národnému výboru, ktorý rozhoduje o zabezpečení v chorobe a zabezpečení matky a dieťaťa občanov poskytujúcich služby, všetky podklady potrebné na vykonávanie sociálneho zabezpečenia týchto občanov a zasielať ich do 3 dní odo dňa, keď nastali skutočnosti zakladajúce túto ohlasovaciu povinnosť.

Občan poskytujúci služby je povinný bez prieťahov oznámiť národnému výboru, ktorý vydal povolenie na poskytovanie služieb, úraz utrpený pri výkone povolenej činnosti a ak ide o ženu, prerušenie výkonu povolenej činnosti z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov. Obdobnú oznamovaciu povinnosť má aj muž, ktorý sa stará o dieťa, na ktoré mu patrí peňažná pomoc (§ 97e ods. 3) alebo príspevok podľa zákona o materskom príspevku, a prerušil z tohto dôvodu výkon povolenej činnosti. Tento národný výbor je povinný s občanom poskytujúcim služby spísať záznam o úraze a naďalej spolupôsobiť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich pre posúdenie nároku na dávky pri pracovnom úraze.

Pracovná rehabilitácia sa vykonáva najmä tým, že sa občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou

Národné výbory zabezpečujú v spolupráci s organizáciami zúčastnenými na vykonávaní starostlivosti o občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou vypracovanie ročných plánov úloh potrebných na vykonávanie pracovnej rehabilitácie týchto občanov. V týchto plánoch treba sledovať najmä vyhľadávanie a utváranie ďalších pracovných príležitostí pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozširovanie výučbových odborov pre mladistvých občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, rozvoj výrobných družstiev invalidov a hospodárskych zariadení Zväzu invalidov v Slovenskej socialistickej republike a spolupráca zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnej starostlivosti pri vykonávaní rehabilitácie.

Organizácia, ktorá vykonáva prípravu na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. a) a c), uhrádza náklady spojené s prípravou vlastných pracovníkov. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie pracujúcim inej organizácie, uhradí náklady spojené s ich prípravou táto organizácia. Ak organizácia poskytne prípravu na pracovné uplatnenie občanom, ktorí nie sú v pracovnom pomere, uhradí náklady (kurzovné) národný výbor, ktorý ich vyslal na túto prípravu.

Úhradu nákladov pri príprave na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. b), ako aj náklady na zriadenie a prevádzku výcvikových stredísk a zariadení, uhrádza národný výbor, ktorý organizuje prípravu na pracovné uplatnenie alebo ktorý má v prevádzke výcvikové stredisko, prípadne zariadenie.

Ak sa vykonáva príprava na pracovné uplatnenie podľa § 130 ods. 4 písm. d), uhradí náklady (školné, kurzovné) národný výbor, ktorý občanov vyslal na túto prípravu.

Ak sa príprava vykonáva v liečebnom zariadení zdravotníckej správy, znáša náklady národný výbor, ktorý prípravu organizuje, spolu s liečebným zariadením.

Náklady podľa predchádzajúcich odsekov sa neuhradzujú občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak si zvyšuje kvalifikáciu pri výkone svojho pravidelného zamestnania.

K § 88 a § 90 ods. 1 písm. g) zákona

Chránené dielne (chránené pracoviská) sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím (§ 88 zákona). V chránených dielňach môžu pracovať aj

V chránených dielňach (chránených pracoviskách) sa výrobný program a pracovné podmienky prispôsobujú zdravotnému stavu pracujúcich. Chránené dielne zriaďujú predovšetkým hospodárske organizácie; môžu ich však zriaďovať aj národné výbory.

Príspevok v ústavoch pre mládež na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti upravujú osobitné predpisy.⁴⁹)

Ak je v ústavoch pre mládež umiestnený občan starší jako 18 rokov poberajúci invalidný dôchodok, určí sa výška príspevku na úhradu nákladov ústavnej starostlivosti v rozsahu, ako keby bol umiestnený v ústave pre dospelých občanov (§ 141 a nasl.).

Ak sa obyvateľ ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých alebo obyvateľ domova dôchodcov prechodne zdržiava so súhlasom vedúceho mimo ústavu, platí sa príspevok najviac 5 Kčs denne.

Ak je obyvateľ ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslovo alebo mentálne postihnutých alebo obyvateľ domova dôchodcov v bezplatnom zaopatrení lekárskeho zariadenia, platí sa po čas, po ktorý sa dôchodok vypláca v úplnej výške (§ 63 ods. 2 zákona), určený príspevok, najviac však 10 Kčs denne.

V prípadoch uvedených v predchádzajúcich odsekoch sa nepovažuje platenie doplatku od občanov, ktorí majú voči obyvateľovi ústavu vyživovaciu povinnosť (§ 102 ods. 2 zákona).

Úhrada za ubytovanie a základnú starostlivosť poskytovanú v domovoch - penziónoch, ktoré sú buď samostatným zariadením ústavnej sociálnej starostlivosti alebo súčasťou domova dôchodcov, sa určí podľa rozsahu obytnej jednotky, jej základného prevádzkového zariadenia a vybavenia, podľa ostatných nákladov spojených s ubytovaním a rozsahu základnej starostlivosti, ktorá sa poskytuje všetkým obyvateľom domova - penziónu. Základné sadzby a postup pre výpočet tejto úhrady určí Federálne ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Príspevok sa platí mesačne vopred, a to v deň nástupu do ústavu za čas do konca kalendárneho mesiaca a za ďalšie mesiace v deň určený národným výborom, ktorý príspevok vymeriava. Dôchodcovia príspevok platia v deň nástupu do ústavu za čas do dňa budúcej výplaty dôchodku a naďalej vždy v deň výplaty dôchodku; príspevok sa zráža z dôchodku (§ 70 ods. 2 zákona).

Za obdobie kratšie ako jeden mesiac sa príspevok platí podľa dní; denný príspevok je tridsatina mesačného príspevku. Ak obyvateľ ústavu zomrie počas obdobia, na ktoré sa príspevok vopred zaplatil. čas príspevku zaplateného obyvateľom ústavu sa nevracia.

Príspevok sa zaokrúhľuje na celé koruny dole.

Obyvateľom ústavu pre dospelých občanov telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých a obyvateľov domovov dôchodcov, ktorí nemajú prostriedky na úhradu drobných osobných potrieb, sa poskytuje vreckové vo výške 190 Kčs mesačne.

Ak je pracujúci v čase podania žiadosti práceneschopný a býva v inom okrese, v akom je sídlo organizácie, alebo ak býva pozostalý po pracujúcom v inom okrese, v akom je sídlo organizácie, v ktorej bol pracujúci zamestnaný, žiadosť o dôchodok sa môže podať na príslušnom národnom výbore bydliska žiadateľa.

Organizácia je povinná poskytnúť odborovému orgánu, a ak ide o jednotné roľnícke družstvo, sociálnej komisii, všetku pomoc; najmä spisuje žiadosť o dôchodok a zabezpečuje, aby žiadosť bola doložená potrebnými dokladmi a včas zaslaná príslušnému národnému výboru bydliska žiadateľa. Na spisovanie žiadosti o dôchodok je organizácia povinná určiť svojho pracovníka.

Orgán sociálneho zabezpečenia informuje odborový, prípadne družstevný orgán, ak o to žiada, o priebehu konania a zašle tomuto orgánu na vedomie odpis rozhodnutia.

Za deň uplatnenia nároku na dôchodok sa považuje deň, keď sa pracujúci (pozostalý po pracujúcom) prvýkrát obrátil na príslušný orgán (§ 110 zákona) so žiadosťou o dôchodok. Deň uplatnenia nároku sa v žiadosti musí vyznačiť. Príslušný orgán nesmie odmietnuť spísanie žiadosti o dôchodok, a to aj keď sa domnieva, že občan nespĺňa podmienky určené pre nárok na dôchodok alebo ak nie je žiadosť občana doložená potrebnými dokladmi.

K § 25, 107 a 132 zákona

Ak bol pracujúci práceneschopný pre chorobu alebo úraz po dobu aspoň troch mesiacov, ktorému patrí nemocenské, nepožiadal o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, z podnetu lekárskej poradnej komisie (lekárskej komisie) začne príslušná správna komisia národného výboru konanie o úplnej (čiastočnej) invalidite pracujúceho.⁵⁰)

Konanie podľa predchádzajúceho odseku sa vykoná aj vtedy, ak pracujúci síce už podal žiadosť o invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, tejto žiadosti sa však nevyhovelo z iných dôvodov než preto, že pracujúci nie je ani čiastočne invalidný.

Pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, konanie o prechode z neschopnosti na službu do úplnej (čiastočnej) invalidity upravujú predpisy vydané v odbore pôsobnosti federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra.⁵¹)

Povinnosti uložené organizácii pri vedení záznamov plní u všetkých pracujúcich tej istej organizácie, včítane pracujúcich pridelených na pobočné (miestne oddelené) pracoviská, útvar, v ktorom sa vedie účtovná evidencia ich zárobkov.

Organizácia je povinná zaznamenávať údaje o okolnostiach rozhodujúcich pre nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia, pre ich výšku a výplatu v evidencii pracujúcich, a to spravidla na mzdových listoch.

Občan zamestnávajúci pracujúceho splní svoju povinnosť, ak má o pracujúcom zaznamenané údaje predpísané v § 154 na mzdovom liste založenom na účely dane zo mzdy.⁵³)

Evidencia, ktorú organizácia vedie o svojich pracujúcich, musí obsahovať na účely sociálneho zabezpečenia tieto údaje:

Organizácia je povinná do 1. júla 1976 založiť, prípadne doplniť záznamy o dobe výkonu a druhu zamestnaní novozaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie podľa predpisov platných po 31. decembri 1975, a to aj pre pracujúcich, ktorí tieto zamestnania vykonávali pred týmto dňom. Záznamy o dobe výkonu a druhu zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie organizácia je povinná bežne viesť.

Ak ide o žiakov a študentov [§ 151 písm. h)], je povinnosť školy podľa odseku 1 splnená, pokiaľ v záznamoch školy sú obsiahnuté údaje uvedené v odseku 1 písm. a), b) a d), prípadne písm. g) a ďalej začiatok a koniec štúdia; ak bolo štúdium prerušené, predčasne skončené alebo sa v ňom opäť pokračovalo, aj tieto údaje.

Ak ide o občana poskytujúceho služby, je povinnosťou národného výboru [§ 151 písm. l)] viesť v evidencii, okrem údajov uvedených v odseku 1 písm. a), b), f), g) a h), aj povolenie na poskytovanie služieb, príjmy dosiahnuté výkonom povolenej činnosti, výšku dane z príjmov obyvateľstva vyrubenej z týchto príjmov podľa príslušných predpisov⁸¹) a výšku vlastných výdavkov spojených s výkonom tejto činnosti.

Organizácia je povinná viesť a predkladať príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a na výzvu podávať aj iné hlásenia; ak ide o pracujúceho, ktorému vznikol nárok na dôchodok z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy (§ 119 a nasl.) alebo o pracujúceho uvedeného v § 171 ods. 1 písm. a), predkladá sa evidenčný list dôchodkového zabezpečenia a podávajú sa hlásenia orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán je príslušný rozhodovať o dávkach dôchodkového zabezpečenia (§ 130 ods. 3 zákona).

Pokiaľ ide o študujúcich [§ 151 písm. h)], predkladá škola príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia namiesto evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia potvrdenie o štúdiu (§ 154 ods. 3).

Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „evidenčný list“) organizácia založí ihneď pri vstupe pracujúceho do pracovného (členského) pomeru a vedie ho po celú dobu, po ktorú tento pomer trvá.

Ustanovenia predchádzajúceho odseku neplatia, ak ide o pracujúceho požívateľa starobného dôchodku alebo jeho časti.

Do evidenčného listu sa zapisuje za každý kalendárny rok po účtovnej uzávierke (uzávierke mzdových listov), najneskôr do 30. apríla nasledujúceho roka, doba trvania pracovného (členského) pomeru, druh činnosti, hrubý zárobok a doba, po ktorú mal pracujúci nárok na peňažné dávky nemocenského poistenia (zabezpečenia v chorobe, zabezpečenia matky a dieťaťa) poskytované namiesto zárobku, doba materskej dovolenky, po ktorú sa neposkytovala peňažná pomoc v materstve, doba ďalšej materskej dovolenky, doba ošetrovania člena rodiny, po ktorú sa už neposkytovala podpora pri ošetrovaní člena rodiny, a doba pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny za prácu) poskytnutého organizáciou na štúdium popri zamestnaní alebo na účasť na odbornom alebo politickom školení. U členov jednotných roľníckych družstiev sa do evidenčného listu zapisujú aj presné údaje o vzniku a zániku zabezpečenia v chorobe a rozsah splnenia pracovného úväzku v kalendárnom roku; pritom sa počet skutočne odpracovaných dní a dní postavených im na roveň vykazuje oddelene. U pracujúcich, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie, sa do evidenčného listu zapisujú údaje o čase a trvaní práce (údajom počtu dní za kalendárny čas skutočnej práce) a druh činnosti podľa názvoslovia a poradových čísiel uvedených v rezortných zoznamoch; pritom sa osobitne vyznačí výkon zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.

V evidenčných listoch organizácia uvádza druh vykonávanej činnosti podľa doterajších predpisov. Ak je podľa nových predpisov druh činnosti zaradený do výhodnejšej pracovnej kategórie, organizácia uvedie údaje podľa týchto nových predpisov za celé skoršie obdobie v príslušnej rubrike.

Evidenčné listy sa predkladajú prostredníctvom príslušného národného výboru, v obvode ktorého je útvar organizácie, v ktorom je uvedená evidencia miezd (mzdová učtáreň). Ak vedie útvar organizácie so sídlom v Slovenskej socialistickej republike evidenčné listy za jej pracujúcich, ktorí majú pracovisko v Českej socialistickej republike, odovzdá ich národnému výboru príslušnému pre tieto pracoviská. Obdobne sa postupuje, ak má útvar v Českej socialistickej republike pracovisko v Slovenskej socialistickej republike.

Organizácia je povinná predložiť evidenčný list do jedného týždňa po konečnom vyúčtovaní zárobkov

Ak pracujúci zostane v zamestnaní aj po tom, čo požiadal o invalidný dôchodok, organizácia pre neho založí nový evidenčný list, na ktorom pokračuje v záznamoch.

Organizácia má povinnosť ohlásiť, ak do zamestnania v nej vstúpi požívateľ akéhokoľvek dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia).

Ak však ide o požívateľa starobného dôchodku a požívateľku vdovského dôchodku, ktorej sa súčasne vypláca starobný dôchodok alebo ktorá dovŕšila vek 57 rokov,⁸³) má organizácia povinnosť ohlási

Hlásenie podľa odseku 1 musí obsahovať priezvisko, meno, rodné číslo, osobné údaje a bydlisko pracujúceho, deň, keď došlo k vstupu do zamestnania, prípadne keď nastala iná skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, a výšku predpokladaného hrubého zárobku. Ak ide o pracujúceho, na dieťa ktorého poberá výchovné k dôchodku iný občan, musí hlásenie obsahovať aj priezvisko, meno, rodné číslo, osobné údaje a bydlisko občana, ktorý poberá výchovné. U požívateľky vdovského dôchodku a u požívateľa dôchodku za výsluhu rokov je organizácia povinná hlásiť vždy za 12 kalendárnych mesiacov výšku dosiahnutého hrubého zárobku a výšku vyplácaného nemocenského, a to oddelene.

Hlásenie podľa odseku 2 musí obsahovať popri skutočnostiach uvedených v tomto odseku priezvisko, meno, rodné číslo a osobné údaje pracujúceho dôchodcu.

Ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, musí hlásenie obsahovať okrem údajov uvedených v predchádzajúcich odsekov aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Organizácia má povinnosť odoslať hlásenie do 8 dní po dni, keď nastala skutočnosť zakladajúca ohlasovaciu povinnosť, orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky alebo príslušnému národnému výboru podľa toho, ktorý z týchto orgánov je príslušný rozhodovať o dávke. Ak ide o požívateľa dôchodkov podmienených nepriaznivým zdravotným stavom, zasiela organizácia hlásenie príslušnému národnému výboru podľa miesta bydliska požívateľa dôchodku. Hlásenie týkajúce sa požívateľov dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy je organizácia povinná v uvedenej lehote odoslať orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra a ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

Predložením evidenčného listu podľa § 155 nie je splnená povinnosť uložená organizácii v predchádzajúcich odsekoch.

Povinnosti organizácií uvedené v predchádzajúcich odsekoch plní aj občan, ktorý zamestnáva iného občana.

K § 47 ods. 3, § 63 ods. 2 a § 115 zákona

Zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti sú povinné podávať hlásenia o dôchodcoch prijatých do ústavnej starostlivosti (prepustených z ústavnej starostlivosti), ktorým bol dôchodok zvýšený pre bezvládnosť (§ 47 ods. 1 zákona), pokiaľ ústavné ošetrovanie potrvá (trvalo) dlhšie ako štyri mesiace.

Psychiatrické liečebne sú povinné podávať hlásenia o občanoch prijatých do ústavnej starostlivosti (prepustených z ústavnej starostlivosti) a požívajúcich akúkoľvek dávku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia) alebo zaopatrovací príspevok, pokiaľ ústavné ošetrovanie potrvá (trvalo) dlhšie ako tri mesiace.

Hlásenie musí obsahovať priezvisko, meno, osobné údaje a bydlisko požívateľa dôchodku (zaopatrovacieho príspevku), jeho rodné číslo, deň, keď bol prijatý do ústavného ošetrovania alebo keď bol prepustený z ústavného ošetrovania, a pri prijatí do ústavnej starostlivosti aj údaje o občanoch ním vyživovaných. Ak ide o požívateľov dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, musí hlásenie obsahovať okrem uvedených údajov aj číslo rozhodnutia o priznaní dôchodku. Hlásenie sa podáva na základe oznámenia občanov prijatých do ústavnej starostlivosti alebo ich rodinných príslušníkov.

Hlásenie treba odoslať do 15 dní pred koncom štvrtého mesiaca ústavného ošetrovania, ak ide o zdravotnícke zariadenia ústavnej starostlivosti, a do 15 dní pred koncom tretieho mesiaca ústavného ošetrovania, ak ide o psychiatrickú liečebňu; pri prepustení z ústavného ošetrovania sa hlásenie odosiela do 15 dní odo dňa prepustenia. Hlásenie sa zasiela príslušnému orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky; ak ide o požívateľa sociálneho dôchodku alebo zaopatrovacieho príspevku, zasiela sa hlásenie príslušnému národnému výboru, v obvode ktorého má ošetrovaný bydlisko, a ak ide o požívateľa dôchodku z dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti alebo príslušníkov zborov nápravnej výchovy, zasiela sa hlásenie orgánom federálnych ministerstiev národnej obrany a vnútra, ministerstiev vnútra a spravodlivosti republík podľa toho, ktorý orgán priznal dôchodok.

K § 116 ods. 3 a 4 zákona

Rozhodnutie národného výboru sa nepovažuje za podklad rozhodnutia orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, ak sa vydalo ešte pred podaním žiadosti o takúto dávku; to platí tiež ak rozhodnutie národného výboru bolo síce vydané po uplatnení zákonného nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, o ktorom je príslušný rozhodovať orgán dôchodkového zabezpečenia republiky, rieši však otázku, ktorej posúdenie je dané na voľnú úvahu národnému výboru. Proti takýmto rozhodnutiam sa preto možno odvolať na národný výbor vyššieho stupňa. Súd však preskúmava zákonnosť takto vydaných rozhodnutí národných výborov len pri rozhodovaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o dávke.

Rozhodnutie národného výboru, ktoré je len podkladom pre rozhodnutie orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o zákonnom nároku na dávku dôchodkového zabezpečenia, sa účastníkovi konania vydá písomne v rozhodnutí orgánu dôchodkového zabezpečenia republiky o dávke.