Zákon Českej národnej rady o advokácii 2024

Úlohy advokácie plnia advokáti poskytovaním právnej pomoci najmä tým, že obhajujú občanov v trestnom konaní, zastupujú občanov, orgány a organizácie pri právnych úkonoch v občianskom súdnom konaní a pred ostatnými štátnymi a inými orgánmi, spisujú listiny, poskytujú právne porady a spracúvajú právne rozbory. Pri plnení týchto úloh sú advokáti viazaní iba právnym poriadkom a v jeho medziach príkazmi zastupovaného.

Pri poskytovaní právnej pomoci advokáti vedú občanov k plneniu povinností voči štátu a spoločnosti, k úcte k právu a k spoluobčanom a tak prehlbujú ich socialistické právne vedomie; advokáti prispievajú aj k propagácii právneho poriadku a k dodržiavaniu pravidla socialistického spolunažívania.

Advokáti sú oprávnení a povinní hájiť práva a oprávnené záujmy zastupovaného svedomite a dôsledne, využívať pritom všetky zákonné prostriedky a uplatniť všetko, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu zastupovaného považujú za prospešné; sú povinní prerokovať so zastupovaným podstatné skutkové okolnosti a ich právny význam, postupovať vo veci účelne a bez zbytočného odkladu; podľa povahy veci sú povinní upozorniť zastupovaného aj na práva a právom chránené záujmy odporcu a tam, kde to povaha veci pripúšťa, pokúsiť sa o jej zmierne vybavenie.

Advokáti sú povinní dbať na to, aby sa právna pomoc poskytovala účelne a hospodárne.

Advokáti nesmú v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci získať pre seba ani pre iného neoprávnený prospech.

Advokáti nesmú vykonávať inú zárobkovú činnosť okrem publicistickej, literárnej, vedeckej, umeleckej činnosti a činnosti, ktorá pre svoju krátkodobosť alebo jednorazovosť nemôže ohroziť plnenie ich úloh. Výnimky zo závažných dôvodov povoľuje minister spravodlivosti; ak ide o činnosť vysokoškolského učiteľa, po dohode s ministrom školstva.

Na rozhodovanie o povolení výnimiek zo zákazu vykonávať inú zárobkovú činnosť sa nevzťahujú všeobecné predpis o správnom konaní.

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, pokiaľ ho ten, komu sa právna pomoc poskytuje, od tejto povinnosti neoslobodí.

Od povinnosti zachovávať mlčanlivosť môže advokáta oslobodiť aj výbor Ústredia českej advokácie, ak je v dôležitom štátnom záujme, aby o týchto skutočnostiach vypovedal pred súdom, štátnym alebo iným orgánom.

Na povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť sa nemožno odvolať, ak ide o zákonom ustanovenú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.1)

Povinnosťou zachovávať mlčanlivosť je advokát viazaný aj po skončení svojho členstva v krajskom (mestskom) združení advokátov.

Rovnakú povinnosť zachovávať mlčanlivosť majú aj ostatní pracovníci advokácie.

Advokáta si môže občan, orgán alebo organizácia zvoliť. Advokát je povinný právnu pomoc poskytnúť.

Advokát je oprávnený odmietnuť právnu pomoc len zo závažných dôvodov svedčiacich o tom, že by ju nemohol riadne poskytovať, najmä, ak mu v tom bráni pracovné zaťaženie, pokiaľ nebol ustanovený na poskytovanie právnej pomoci advokátskou organizáciou.

Advokát je povinný právnu pomoc odmietnuť,

Advokát je oprávnený vypovedať plnomocenstvo,

Advokát je povinný vypovedať plnomocenstvo, ak sa dodatočne zistia okolnosti uvedené v odseku 3.

Advokát je oprávnený poveriť vykonávaním jednotlivých úkonov právnej pomoci iného advokáta alebo advokátskeho koncipienta.

Advokát - člen krajského (mestského) združenia advokátov v Českej socialistickej republike je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území Českej socialistickej republike je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území Českej socialistickej republiky.

Rovnaké oprávnenie má advokát, ktorý je členom krajského združenia advokátov v Slovenskej socialistickej republike.

Právna pomoc sa poskytuje za odmenu, ktorej výšku určuje sadzobník. Sadzobník vydáva ministerstvo spravodlivosti po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi. Odmena patrí krajskému (mestskému) združeniu advokátov, ktorého je advokát členom.

Právna pomoc sa poskytuje za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak je to odôvodnené osobnými, majetkovými a zárobkovým pomermi občana alebo inými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. O tom, či sú splnené tieto dôvody, rozhoduje advokátska organizácia, s výnimkou prípadov, keď bol ustanovený zástupca podľa Občianskeho súdneho poriadku.

Za škodu spôsobenú advokátom pri poskytovaní prvej pomoci zodpovedá krajské (mestské) združenie advokátov, ktorého je advokát členom.

Najvyšším orgánom združenia je členská schôdza advokátov, ktorá najmä

Členská schôdza advokátov je schopná uznášať sa, ak je prítomná dvojtretinová väčšina všetkých advokátov - členov združenia. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov združenia.

Výbor združenia je výkonným orgánom členskej schôdze advokátov.

Výbor združenia zvoláva členskú schôdzu advokátov najmenej raz za dva roky; zvolá ju vždy, ak o to požiada najmenej polovica advokátov - členov združenia.

Výbor združenia plní uznesenia členských schôdzí, riadi a organizuje činnosť advokácie na všetkých jej úsekoch, najmä

Výbor združenia sa skladá z piatich členov, výbor Mestského združenia advokátov v Prahe zo siedmich členov. Členovia výboru vykonávajú svoju funkciu aj po uplynutí obdobia, na ktoré boli zvolení, až do zvolenia nových členov výboru. Náhradníci výboru nastupujú na uvoľnené miesta členov výboru v poradí, ktoré určí výbor.

Výbor združenia volí spomedzi seba predsedu. Predseda zastupuje združenie navonok, zabezpečuje riadnu činnosť výboru, vybavuje bežné záležitosti združenia.

Výbor združenia je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov; pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

Advokáti, advokátski koncipienti a ostatní pracovníci plnia svoje úlohy v advokátskych poradniach.

Na čele advokátskej poradne je vedúci advokátskej poradne, ktorý organizuje a riadi prácu poradne a zabezpečuje podmienky na riadne poskytovanie právnej pomoci. Najmä

Vedúci advokátskej poradne je povinný poskytovať právnu pomoc.

Najvyšším orgánom Ústredia je konferencia českej advokácie (ďalej len „konferencia“).

Konferenciu tvoria delegáti združení, ktorí boli zvolení na členských schôdzach advokátov.

Konferencia najmä

Konferencia je schopná uznášať sa, ak je prítomná dvojtretinová väčšina delegátov. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných delegátov.

Výkonným orgánom konferencie je výbor Ústredia.

Výbor Ústredia zvoláva konferenciu a určuje počet delegátov jednotlivých združení. Konferenciu tiež zvoláva, ak o to požiada aspoň polovica advokátov.

Výbor Ústredia plní uznesenia konferencie a v období medzi konferenciami riadi, organizuje a kontroluje činnosť advokácie, najmä

Výbor sa skladá z deviatich členov. Členovia výboru vykonávajú svoju funkciu aj po uplynutí času, na ktorý boli zvolení, až do zvolenia nového výboru. Náhradníci výboru nastupujú na uvoľnené miesta členov výboru v poradí, ktoré určí výbor Ústredia.

Výbor volí spomedzi seba predsedu a dvoch podpredsedov. Predseda zastupuje Ústredie navonok, zabezpečuje riadnu činnosť výboru a vybavuje bežné záležitosti výboru. Podpredsedovia zastupujú predsedu počas jeho neprítomnosti v poradí alebo vo veciach, ktoré určí výbor.

Výbor Ústredia je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jeho členov. Na platnosť uznesenia treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

Revízna komisia Ústredia (ďalej len „revízna komisia“) kontroluje činnosť Ústredia a združení z hľadiska plnenia povinností a úloh ustanovených právnymi predpismi a uzneseniami orgánov advokácie.

Revízna komisia upozorňuje výbor Ústredia na zistené nedostatky a podáva návrhy na opatrenia. Správu o svojej činnosti predkladá konferencii.

Revízna komisia má päť členov. Spomedzi seba volí predsedu.

Revízna komisia Ústredia je schopná sa uznášať, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej členov. Na platnosť uznesení treba súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

Kárna komisia Ústredia (ďalej len „kárna komisia“) vykonáva kárne konanie podľa tohto zákona.

Kárna komisia má deväť členov. Spomedzi seba volí predsedu.

Dohľad na činnosť a hospodárenia advokácie prislúcha ministrovi spravodlivosti, ktorý dbá o to, aby advokáti, advokátski koncipienti, združenia a Ústredie plnili úlohy, dodržiavali povinnosti a využívali oprávnenia vyplývajúce z tohto zákona a ostatných právnych predpisov.

Minister spravodlivosti môže zrušiť uznesenie alebo opatrenie združenia a Ústredia, prípadne zastaviť ich výkon, ak sú v rozpore s právnym poriadkom alebo záujmom socialistickej spoločnosti.

Oprávnenie zrušiť uznesenie alebo opatrenie alebo zastaviť ich výkon nemôže minister spravodlivosti použiť v prípade, keď sa uznesenie alebo opatrenie združenia alebo Ústredia týka zániku členstva advokáta v združení, skončenia pracovného pomeru advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov advokácie alebo ak ide o rozhodnutie v kárnom konaní.

Minister spravodlivosti môže orgánom advokácie navrhnúť vydanie uznesení alebo opatrení, ktoré sú v právomoci týchto orgánov. Orgány advokácie sú povinné o takomto návrhu rozhodnúť najneskôr do troch mesiacov.

Uznesenie orgánov advokácie, ktorým sa určuje celkový počet advokátov v jednotlivých združeniach a advokátskych poradniach a sústava odmieňania advokátov, advokátskych koncipientov a ostatných pracovníkov, možno vydať len po predchádzajúcom súhlase ministra spravodlivosti.

Advokáciu môže vykonávať iba ten, kto je členom združenia a zložil do rúk predsedu združenia tento sľub:

Za člena združenia možno prijať len občana Československej socialistickej republiky občiansky bezúhonného, plne spôsobilého na právne úkony, ktorý je oddaný socialistickému zariadeniu, má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie, vykonával počas troch rokov právnu prax, z toho najmenej dva roky v advokácii a úspešne zložil advokátsku skúšku.

Ústredie môže uznať odbornú justičnú alebo inú obdobnú právnu skúšku za advokátsku skúšku. Ústredie tiež môže právnu prax úplne alebo čiastočne výnimočne odpustiť.

Členstvo advokáta v združení vzniká dňom uvedeným v uznesení výboru združenia o prijatí za člena združenia.

Advokát stráca členstvo v združení dňom právoplatnosti rozhodnutia o strate štátneho občianstva, rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony a rozhodnutia, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin na bezpodmienečný trest odňatia slobody na čas dlhší ako jeden rok.

Členstvo advokáta zaniká po uplynutí troch mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení písomného vyhlásenia advokáta o vystúpení zo združenia, pokiaľ sa advokát písomne nedohodne so združením inak.

K zániku členstva nedôjde, ak advokát písomne odvolá vyhlásenie o vystúpení pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 1 a združenie s tým písomne prejaví súhlas.

Ak advokát vystúpi zo združenia preto, že podľa lekárskeho posudku nemôže vykonávať advokáciu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, zaniká jeho členstvo v združení dňom doručenia písomného vyhlásenia advokáta o vystúpení zo združenia, pokiaľ sa so združením písomne nedohodne inak.

Združenie môže zrušiť členstvo advokáta,

Združenie môže tiež zrušiť členstvo advokáta,

Z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. b) možno zrušiť členstvo advokáta, len ak advokát nedostatky vo svojej činnosti v primeranej lehote neodstránil, hoci bol na to v posledných dvanástich mesiacoch písomne vyzvaný.

Z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) a písm. c) môže združenie zrušiť členstvo advokáta iba do troch mesiacov odo dňa, keď zistilo tento dôvod, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

V uznesení o zrušení členstva sa musia uviesť dôvody, uznesenie musí byť vyhotovené písomne a dorubené advokátovi, inak je neplatné.

Členstvo advokáta zaniká po uplynutí troch mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení uznesenia o zrušení členstva, pokiaľ sa advokát písomne nedohodne so združením na skrátení tejto lehoty.

Združenie nemôže zrušiť členstvo advokáta z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. b) a ods. 2 v ochrannej dobe, ustanovenej v § 48 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.

Členstvo ťarchavej advokátky a advokátky alebo osamelého advokáta, ktorí sa trvale starajú aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri roky, môže združenie zrušiť iba z dôvodu uvedeného v § 34 ods. 1 písm. c). Ak sa členstvo advokátky z tohto dôvodu zrušilo pred nástupom na materskú dovolenku tak, že by lehota určená v § 34 ods. 6 mala uplynúť v čase materskej dovolenky, zaniká jej členstvo v združení súčasne s uplynutím materskej dovolenky.

Členstvo advokátky, ktorá je na materskej dovolenke,2) nemožno zrušiť ani z dôvodov, pre ktoré by mohla byť zo združenia vylúčená.

Ak sa členstvo advokáta zrušilo pred začiatkom ochrannej doby tak, že lehota určená v § 34 ods. 6 by mala uplynúť v tejto dobe, ochranná doba sa do tejto lehoty nezapočítava; členstvo advokáta zaniká až po uplynutí zvyšnej časti lehoty po skončení ochrannej doby, iba že by člen združenia vyhlásil, že na predĺžení členstva netrvá.

Združenie môže advokáta vylúčiť,

Združenie môže advokáta vylúčiť iba do troch mesiacov odo dňa, keď zistilo dôvod uvedený v odseku 1, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

V uznesení o vylúčení sa musia uviesť dôvody, uznesenie musí byť vyhotoveného písomne a doručené advokátovi, inak je neplatné.

Členstvo advokáta zaniká dňom doručenia uznesenia združenia o vylúčení.

Združenie nemôže vylúčiť ťarchavú advokátku a advokátku alebo osamelého advokáta, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky, môže však, s výnimkou advokátky na materskej dovolenke, ich členstvo z dôvodov uvedených v odstavci 1 zrušiť.

Združenie môže členstvo advokáta zrušiť alebo ho vylúčiť iba po predchádzajúcom súhlase závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia (ďalej len „závodný výbor“), inak je uznesenie o zrušení členstva alebo o vylúčení advokáta neplatné.

Ak závodný výbor odmietol dať združeniu súhlas na zrušenie členstva alebo vylúčenie advokáta, môže združenie požiadať príslušný vyšší odborový orgán o preskúmanie stanoviska závodného výboru. Ak vyšší odborový orgán zistí, že nesúhlas závodného výboru so zánikom členstva advokáta je v rozpore so záujmami spoločnosti, môže jeho rozhodnutie zrušiť a sám dať súhlas miesto závodného výboru.

Členstvo advokáta so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo advokáta, ktorý bol účastníkom odboja, môže združenie zrušiť iba po predchádzajúcom súhlase okresného národného výboru, inak je uznesenie o zrušení členstva neplatné.

Súhlas okresného národného výboru však netreba, ak združenie zrušuej členstvo advokáta staršieho ako 65 rokov.

Ak združenie členstvo advokáta zrušilo alebo ho vylúčilo bez toho, že by jestvovali dôvody ustanovené týmto zákonom, trvá členstvo advokáta aj naďalej a združenie je povinné poskytnúť mu náhradu odmeny. Táto náhrada prislúcha advokátovi vo výške priemernej odmeny odo dňa, keď oznámil združeniu, že chce byť naďalej členom, až do týchto čias, keď mu združenie umožní poskytovať právnu pomoc alebo keď dôjde k platnému zániku členstva; za čas pred uplatnením neplatnosti skončenia členstva na súde mu však táto náhrada patrí najdlhšie za jeden mesiac.

Ak celkový čas, za ktorý by sa mala advokátovi poskytnúť náhrada odmeny, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť združenia jeho povinnosť nahradiť odmenu za dlhší čas primerane znížiť, prípadne ju advokátovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či bol advokát medzi tým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Ak došlo k neplatnému zrušeniu členstva alebo k neplatnému vylúčeniu a ak advokát písomne oznámi, že nechce zostať členom združenia, platí, že advokát vystúpil dňom, ktorým by inak zaniklo jeho členstvo, keby uznesenie združenia o tom bolo platné, pokiaľ nedošlo medzi ním a združením k inej písomnej dohode.

Neplatnosť uznesenia o zrušení členstva alebo o vylúčení môže advokát uplatniť na súde najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď malo jeho členstvo zaniknúť.

Platové pomery advokátov, včítane ich nárokov za čas, keď im bol zastavený výkon právnej pomoci, upraví Ústredie po predchádzajúcom súhlase ministra spravodlivosti a po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi a odborovým orgánom.

Advokát, ktorý bol uvoľnený zo svojej činnosti v advokátskej poradni preto, že bol zvolený do verejnej funkcie, zostáva členom združenia.

Advokát, ktorý bol zvolený do funkcie v orgánoch advokácie, je povinný aj počas výkonu tejto funkcie poskytovať právnu pomoc.

Pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, spravujú sa pracovnoprávne vzťahy advokátov Zákonníkom práce a vykonávacími predpismi k nemu.

Advokátski koncipienti vykonávajú prípravnú advokátsku prax v advokátskej poradni pod dohľadom advokátov, ktorým bola zverená ich výchova. Môžu zastupovať advokátov pri jednotlivých úkonoch právnej pomoci; spravujú sa pritom pokynmi advokátov, ktorých zastupujú.

Advokátskym koncipientom môže byť občan Československej socialistickej republiky občiansky bezúhonný, plne spôsobilý na právne úkony, ktorý je oddaný socialistickému zriadeniu a má úplné vysokoškolské právnické vzdelanie.

Advokátski koncipienti sú v pracovnom pomere v združení.

Ustanovenia § 2 až 6, 10, 12 a 41 ods. 1 obdobne platia pre advokátskych koncipientov.

Kárne konanie sa začína na návrh predsedu výboru združenia, predsedu revíznej komisie alebo ministra spravodlivosti.

Návrh sa môže podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa ten, kto návrh podáva, o kárnom previnení dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď ku kárnemu previneniu došlo.

Kárne konanie sa nezačne a už začaté sa zastaví, ak advokáta za ten istý skutok odsúdil súd v trestnom konaní, alebo ak mu národný alebo iný orgán uložil opatrenie za priestupok; ak sa také konanie začne, kárne konanie sa až do jeho skončenia preruší.

Kárne konanie vykonáva kárna komisia v trojčlennom senáte, ktorého predsedu a ďalších dvoch členov vymenúva z členov kárnej komisie jej predseda tak, aby žiadny z nich nebol členom toho istého združenia ako advokát, proti ktorému návrh smeruje.

Návrh na začatie kárneho konania sa doručí advokátovi, proti ktorému návrh smeruje. Kárne konanie vykonáva kárna komisia zásadne za jeho prítomnosti. Advokát si v kárnom konaní môže zvoliť obhajcu z rado advokátov.

Ak kárna komisia po spoľahlivom zistení skutkového stavu dospeje k záveru, že sa advokát dopustil kárneho previnenia uvedeného v návrhu, uloží mu kárne opatrenie.

Ak kárna komisia k takému záveru nedospeje, vynesie oslobodzujúce rozhodnutie.

Kárna komisia zastaví kárne konanie, ak sa návrh na začatie konania podal oneskorene, ak bol vzatý späť pred vyhlásením rozhodnutia alebo ak členstvo advokáta v združení zaniklo.

Proti rozhodnutiu, ktorým sa uložilo kárne opatrenie alebo vynieslo oslobodzujúce rozhodnutie, sa advokát a ten, kto návrh podal, môže odvolať do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Odvolanie má odkladný účinok.

O odvolaní rozhoduje výbor Ústredia. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno ďalej odvolať.

Advokáti, advokátski koncipienti a ostatní pracovníci združenia sú povinní vypovedať v kárnom konaní ako svedkovia. Štátne orgány sú povinné podať potrebné vysvetlenia.

Podrobnosti kárneho konania upravuje kárny poriadok, vydaný Ústredím.