Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o režime na československo-sovietskych štátnych hraniciach, spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach 1974

Štátne hranice medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík od styku štátnych hraníc zmluvných strán a Poľskej ľudovej republiky k styku štátnych hraníc zmluvných strán a Maďarskej ľudovej republiky sú ustanovené článkom 1 Zmluvy medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o Zakarpatskej Ukrajine, podpísanej v Moskve 29. júna 1945.

Priebeh štátnych hraníc v teréne uvedený v odseku 1 tohto článku určujú tieto demarkačné dokumenty:

Štátne hranice ohraničujú výsostné územie zmluvných strán, ako aj zvislým smerom vzdušný priestor a priestor pod zemským povrchom.

Na účely tejto Zmluvy používané výrazy „štátne hranice“ alebo „hraničná čiara“ majú rovnaký význam.

Štátne hranice sú vyznačené v teréne hraničnými znakmi. Pod pojmom „hraničný znak“, používaným v tejto Zmluve, sa rozumie sústava hraničných stĺpov a polygónových stĺpikov, prípadne značiek trigonometrických bodov rovnakého čísla.

Štátne hranice na suchých úsekoch, ako aj v miestach, kde pretínajú stojaté alebo tečúce vody, sú nepohyblivé a prebiehajú po priamke od jedného hraničného znaku k druhému.

Štátne hranice na úseku hraničného vodného toku Uh od hraničného znaku 317 po hraničný znak 321 sú pohyblivé a prebiehajú po strednici tohto vodného toku.

Strednicou hraničného úseku vodného toku Uh je vyrovnaná čiara, ktorá je od vyrovnaných čiar oboch brehov jeho koryta, bez zreteľa na zátoky, rovnako vzdialená. V miestach, kde nemožno presne určiť čiaru brehu, sa pokladá za strednicu tohto hraničného vodného toku strednica vodnej hladiny za nízkeho stavu vody, zisteného v čase merania.

Priebeh štátnych hraníc na hraničnom úseku vodného toku Uh sleduje zmeny jeho strednice, ktoré sú spôsobené prirodzenými zmenami tvarov jeho brehov.

Pri zmenách strednice koryta hraničného úseku vodného toku Uh, ktoré by mali za následok, že pozemky priliehajúce k brehom jednej zmluvnej strany sa spoja s brehom druhej zmluvnej strany, sa priebeh štátnych hraníc nezmení, pokiaľ zmluvné strany o tom neuzavrú osobitnú zmluvu, v ktorej sa budú riešiť aj otázky zmeny vlastníctva týchto pozemkov a určí sa spôsob náhrady vyplývajúci z týchto zmien.

Ak sa pri zmene koryta hraničného úseku vodného toku Uh uvedenej v odseku 5 tohto článku neuzná z vodohospodárskych alebo iných dôvodov za účelné uviesť toto koryto do pôvodného stavu a ak zmluvné strany neuzavrú osobitnú zmluvu o preložení štátnych hraníc do strednice nového koryta, dohodnú sa príslušné orgány oboch zmluvných strán o spôsobe nového vyznačenia platného priebehu štátnych hraníc v pôvodnom koryte hraničného úseku vodného toku Uh.

Štátne hranice sú v teréne vyznačené hraničnými znakmi takto:

Všetky údaje o každom hraničnom znaku, jeho vzťahu k hraničnej čiare, ako aj o jeho tvare, rozmeroch, vzhľade, štátnom znaku, číslovaní a materiáli určujú demarkačné dokumenty uvedené v článku 1 odseku 2 tejto Zmluvy a aj príslušné dojednania uzavreté výmenou nót v rokoch 1959 až 1960 o výmene drevených hraničných stĺpov za železobetónové stĺpy a o zmenách tvaru stredu hraničných znakov.

Zmluvné strany urobia potrebné opatrenia na náležitú ochranu hraničných znakov a budú brať na zodpovednosť osoby, ktoré premiestnili, poškodili alebo zničili hraničné znaky alebo ich časti. Poškodené, premiestnené alebo zničené hraničné znaky alebo ich časti obyvateľmi jednej zo zmluvných strán sa obnovia alebo opravia na náklady tej zmluvnej strany, ktorej obyvatelia uvedenú škodu spôsobili. Ak sa vinníci nezistia, obnovenie alebo opravu hraničných znakov vykoná na svoj náklad tá zmluvná strana, ktorá ich podľa ustanovenia článku 7 tejto Zmluvy udržiava.

Zmluvné strany sa zaväzujú udržiavať štátne hranice po celej dĺžke tak, aby ich priebeh bol jasný a zreteľný. Zaväzujú sa tiež udržiavať hraničné znaky, ako aj hraničné pruhy v takom stave, aby poloha, vzhľad, tvar, rozmery a farby hraničných znakov, šírka a prehľadnosť hraničných pruhov zodpovedali všetkým požiadavkám vyplývajúcim z demarkačných dokumentov a ustanoveniam článku 4 odseku 2 a článku 8 tejto Zmluvy.

Udržiavanie hraničných znakov sa medzi zmluvné strany rozdeľuje takto:

Udržiavanie hraničného znaku „KREMENEC“ upravuje Protokol medzi vládou Československej republiky, vládou Zväzu sovietskych socialistických republík a vládou Poľskej ľudovej republiky o starostlivosti o hraničný znak „KREMENEC“, vytýčený na styku štátnych hraníc Československa, Sovietskeho zväzu a Poľska, podpísaný v Moskve 29. septembra 1956.

Pokiaľ pri vykonávaní stavebných prác väčšieho rozsahu bude treba odstrániť alebo premiestniť niektoré hraničné znaky, urobí sa spoločne nové vyznačenie štátnych hraníc na týchto úsekoch nezávisle od ustanovenia odseku 1 tohto článku.

Hraničný pruh, široký päť metrov po každej strane hraničnej čiary, sa musí udržiavať v úplnom poriadku a podľa potreby očisťovať od krov a iného porastu, ktorý zamedzuje viditeľnosť z jedného hraničného znaku na druhý.

V tomto pruhu sa nesmie orať a nesmú sa budovať zariadenia a stavby, pokiaľ nie sú určené na ochranu štátnych hraníc. Príslušné orgány zmluvných strán môžu po vzájomnej dohode v nevyhnutných prípadoch povoliť výnimky.

Udržiavanie hraničného pruhu zabezpečujú príslušné orgány zmluvných strán, každý na svojom území.

Obhliadku stavu a polohy hraničných znakov a stavu hraničných pruhov vykonávajú príslušné orgány každej zo zmluvných strán samostatne podľa článku 7 odseku 1 a článku 8 odseku 3 tejto Zmluvy. Spoločné obhliadky hraničných znakov a pruhov vykonávajú príslušné orgány zmluvných strán spravidla raz za dva roky.

O termíne spoločnej obhliadky podľa odseku 1 tohto článku sa príslušné orgány zmluvných strán vždy vopred dohodnú.

O výsledku spoločnej obhliadky spisujú príslušné orgány zmluvných strán protokol vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom alebo slovenskom a ruskom jazyku.

V prípade straty, zničenia alebo poškodenia hraničného stĺpa alebo polygónového stĺpika alebo značky trigonometrického bodu urobí príslušný orgán tej zmluvnej strany, ktorá ich podľa článku 7 tejto Zmluvy udržiava, bez meškania opatrenia na ich znovuosadenie alebo opravu. O začatí prác na znovuosadenie alebo opravu hraničného znaku alebo jeho časti je príslušný orgán tej zmluvnej strany, ktorá práce vykonáva, povinný písomne a včas upovedomiť príslušný orgán druhej zmluvnej strany.

Ak príslušný orgán jednej zmluvnej strany zistí, že sa stratil, zničil alebo poškodil hraničný stĺp alebo polygónový stĺpik alebo značka trigonometrického bodu, ktoré podľa článku 7 tejto Zmluvy udržiava druhá zmluvná strana, je povinný o tom bez meškania upovedomiť príslušný orgán tejto zmluvnej strany.

V prípade potreby príslušné orgány zmluvných strán môžu po vzájomnej dohode osadzovať doplnkové hraničné znaky. Môžu tiež meniť polohu zničených alebo poškodených hraničných znakov alebo ich častí, ako aj takých, ktorým hrozí poškodenie alebo zničenie, a osadzovať ich na bezpečných miestach. Pri vykonávaní týchto prác sa nesmie zmeniť priebeh hraničnej čiary určený demarkačnými dokumentami.

Tvar, rozmery a vzhľad znovuosadených a doplnkových hraničných znakov musí zodpovedať ustanoveniu článku 4 odseku 2 tejto Zmluvy.

Znovuosadenie zničených a poškodených hraničných stĺpov alebo polygónových stĺpikov alebo značiek trigonometrických bodov, ako aj ich premiestnenie na bezpečné miesto vykonávajú príslušné orgány tej zmluvnej strany, ktorá ich podľa článku 7 tejto Zmluvy udržiava. Tieto práce sa vykonávajú za účasti geodetov alebo topografov a v prítomnosti príslušných orgánov a expertov druhej zmluvnej strany.

Osadenie doplnkových hraničných znakov vykonávajú príslušné orgány zmluvných strán spoločne a náklady s tým spojené znášajú rovnakým dielom.

Na zabezpečenie súladu priebehu hraničnej čiary v teréne s demarkačnými dokumentami uvedenými v článku 1 odseku 2 tejto Zmluvy sa vykoná spoločné preskúšanie československo-sovietskych štátnych hraníc. Prvé preskúšanie sa vykoná v letnom období roka nasledujúceho po roku, keď nadobudne platnosť táto Zmluva. O výsledku týchto prác sa vyhotovia podľa potreby nové demarkačné dokumenty, ktoré nahradia demarkačné dokumenty uvedené v článku 1 odseku 2 tejto Zmluvy.

Ďalšie spoločné preskúšanie priebehu hraničnej čiary sa bude vykonávať podľa potreby vždy po desiatich rokoch, pokiaľ o jeho vykonanie nepožiada jedna zo zmluvných strán skôr.

O prácach vykonávaných podľa článku 10 odsekov 1 a 3 a článku 11 odseku 1 tejto Zmluvy sa spisujú:

Dokumenty uvedené v odseku 1 tohto článku sa robia vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom alebo slovenskom jazyku a v ruskom jazyku.

Na spoločné preskúšanie priebehu hraničnej čiary vlády zmluvných strán utvoria Spoločnú československo-sovietsku komisiu (ďalej len „komisia“). Vláda každej zo zmluvných strán vymenuje do tejto komisie predsedu svojej delegácie, jeho zástupcu a dvoch členov. Predsedovia oboch delegácií majú právo podľa potreby prizvať k práci komisie potrebný počet expertov a ďalších osôb. Predsedovia alebo ich zástupcovia môžu v otázkach práce komisie uskutočňovať priamu spoluprácu.

Každá zo zmluvných strán uhrádza náklady spojené s činnosťou svojich členov komisie, ako aj osôb, ktoré prizvala k práci komisie. Všetky náklady spojené s preskúšaním hraničnej čiary, ako aj náklady spojené s osadením nových alebo doplnkových hraničných znakov, s prípravou a vyhotovením nových demarkačných dokumentov ponesú zmluvné strany rovnakým dielom.

Komisia vykonáva najmä túto činnosť:

Pri plnení úloh uvedených v odseku 1 tohto článku komisia úzko spolupracuje s hraničnými splnomocnencami zmluvných strán.

O začatí práce komisie sa zmluvné strany dohodnú diplomatickou cestou. Spôsob a termíny práce komisie sa určia na ich zasadaniach vykonávaných striedavo na území zmluvných strán, ak sa nedohodne inak. Na zasadaniach komisie predsedajú striedavo vedúci oboch delegácií.

O každom zasadaní komisie sa spisujú protokoly vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom alebo slovenskom a ruskom jazyku. Podpíšu ich predsedovia oboch delegácií.

Ak komisia v niektorých otázkach nemôže dospieť k dohode, odovzdá ich na prerokovanie diplomatickou cestou.

Osobám uvedeným v článku 13 odseku 1 tejto Zmluvy určí komisia na čas prác vykonávaných pri preskušovaní priebehu hraničnej čiary spôsob, čas a miesto prekračovania štátnych hraníc.

Uvedeným osobám sa na tento účel vydávajú pre prekračovanie štátnych hraníc preukazy, uvedené v prílohe č. 1 a 2 tejto Zmluvy.

Tieto preukazy vydáva: členom československej delegácie v komisii - minister vnútra Československej socialistickej republiky, členom sovietskej delegácie v komisii - náčelník Pohraničných vojsk Zväzu sovietskych socialistických republík, expertom a ostatným osobám - hraniční splnomocnenci tej zmluvnej strany, ktorá ich k práci komisie prizvala.

Príslušnými orgánmi uvedenými v tejto Zmluve sú hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia a pomocníci.

Vláda Československej socialistickej republiky a vláda Zväzu sovietskych socialistických republík vymenúvajú svojich hraničných splnomocnencov a ich zástupcov.

Hraniční splnomocnenci plnia vo vzájomnej spolupráci povinnosti vyplývajúce im z tejto Zmluvy.

Hraniční splnomocnenci sú:

Mená a priezviská hraničných splnomocnencov a ich zástupcov a ich sídla sa budú vzájomne oznamovať diplomatickou cestou.

Hraniční splnomocnenci vymenujú potrebný počet svojich pomocníkov a majú právo si prizvať expertov. Hraniční splnomocnenci si navzájom oznamujú mená, priezviská a sídla svojich pomocníkov.

Zástupcovia majú rovnaké práva ako hraniční splnomocnenci. Vykonávajú povinnosti hraničných splnomocnencov v prípade ich neprítomnosti z dôležitých príčin.

Rozsah práv pomocníkov sa určí v plnomocenstvách vydaných hraničnými splnomocnencami.

Osobám uvedeným v článku 17 tejto Zmluvy vydávajú písomné plnomocenstvá v jazykoch zmluvných strán:

Príslušné orgány zmluvných strán sú povinné:

Urobiť opatrenia, aby nedochádzalo k narušovaniu poriadku na štátnych hraniciach ustanoveného touto Zmluvou.

Urobiť opatrenia na zamedzenie nezákonného prechodu akýchkoľvek osôb cez štátne hranice; o prijatých opatreniach upovedomovať príslušné orgány druhej zmluvnej strany.

Urobiť opatrenia, aby boli na vlastnom území zadržané všetky osoby, ktoré nezákonne prekročili štátne hranice z územia druhej zmluvnej strany.

Vyšetrovať všetky prípady porušenia režimu štátnych hraníc a vyriešiť ich, s výnimkou tých prípadov, ktoré vyžadujú riešenie diplomatickou cestou.

Vyšetrovať a riešiť v rozsahu daných práv požiadavky týkajúce sa všetkých druhov náhrad vyplývajúcich z rôznych prípadov narušenia poriadku na štátnych hraniciach a uplatňovaných jednou zo zmluvných strán alebo osobami nachádzajúcimi sa na jej území.

Súčasne s vyriešením prípadov porušenia režimu na štátnych hraniciach sa príslušné orgány zmluvných strán dohodnú tiež o spôsobe navrátenia majetku, ktorý sa dostane na územie druhej zmluvnej strany.

Osoby, ktoré nezákonne prekročili štátne hranice, zadržané na území jednej zo zmluvných strán sa odovzdajú v čo najkratšom čase hraničnému splnomocnencovi alebo pomocníkovi hraničného splnomocnenca tej zmluvnej strany, z územia ktorej prišli.

Súčasne s nimi sa odovzdajú aj predmety, ktoré tieto osoby mali u seba v okamihu zadržania a ktoré vyviezli z územia druhej zmluvnej strany. Neodovzdajú sa však nezákonne získané platobné prostriedky tej zmluvnej strany, na území ktorej boli osoby zadržané.

Osoby, ktoré úmyselne prekročili štátne hranice, sa nemusia odovzdať druhej zmluvnej strane, ak:

Ak strana, ktorá zadržala osoby uvedené v odseku 1 tohto článku, bude pokladať za potrebné vykonať dodatočné objasnenie skutočností uvedených v odseku 3 tohto článku, môže tieto osoby zadržať na čas potrebný na vykonanie takého objasnenia, ale musí bez meškania podať správu o ich zadržaní hraničnému splnomocnencovi druhej zmluvnej strany. V tomto prípade rozhodujú o odovzdaní zadržaných osôb príslušné orgány tej zmluvnej strany, ktorá osoby zadržala v súlade s ustanoveniami odsekov 1 a 3 tohto článku.

Ak sa odovzdanie osôb uvedených v odseku 1 tohto článku neuskutoční z dôvodov uvedených v odseku 3 tohto článku alebo sa nemôže uskutočniť z iných vážnych dôvodov v čo najkratšom čase, musí byť o tom bez meškania informovaný hraničný splnomocnenec druhej zmluvnej strany.

Hraniční splnomocnenci určujú spôsob odovzdania osôb uvedených v odseku 1 tohto článku. Zmluvné strany nemajú právo odmietnuť spätné prijatie týchto osôb.

Osoby, ktoré prekročili štátne hranice cez hraničný priechod z územia jednej zo zmluvných strán bez platných dokladov, musia byť v prípade ich okamžitého návratu prijaté tou stranou, z územia ktorej štátne hranice prekročili.

Hraniční splnomocnenci zmluvných strán vykonávajú potrebné opatrenia na vyriešenie všetkých udalostí na štátnych hraniciach. Hraničný splnomocnenec má právo odovzdať po upovedomení hraničného splnomocnenca druhej zmluvnej strany ktorúkoľvek dôležitú otázku na riešenie diplomatickou cestou.

Osobitne závažné udalosti na štátnych hraniciach majúce za následok straty na ľudských životoch alebo ťažkú ujmu na zdraví a iné závažné skutočnosti sa budú riešiť diplomatickou cestou. Vo všetkých takých prípadoch však hraniční splnomocnenci vykonajú zodpovedajúce spoločné vyšetrovanie týchto udalostí a skutočností a jeho výsledky uvedú v zápisnici o spoločnom zasadaní.

Otázky, o riešení ktorých sa hraniční splnomocnenci nedohodli, sa odovzdávajú na prerokovanie diplomatickou cestou.

Ustanovenie tohto článku nevylučuje, aby sa otázky prerokúvané diplomatickou cestou opäť odovzdali na riešenie hraničným splnomocnencom.

Otázky, v ktorých nedosiahli dohodu pomocníci hraničných splnomocnencov, sa odovzdávajú na riešenie hraničným splnomocnencom.

Hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia prerokúvajú otázky spoločne, spravidla na zasadaniach a schôdzkach. O každom zasadaní alebo schôdzke hraničných splnomocnencov alebo ich zástupcov sa vyhotovuje protokol, v ktorom sa stručne zaznamená priebeh zasadania alebo schôdzky, prijaté opatrenia a lehota ich splnenia.

Rozhodnutia hraničných splnomocnencov alebo ich zástupcov sa považujú od okamihu podpísania protokolu za záväzné a konečné pre obe strany.

Požiadavka náhrady škody, ktorej výška presahuje 5000 Kčs alebo 500 Rb, sa prerokuje diplomatickou cestou.

O menej závažných otázkach sa môžu hraniční splnomocnenci dohodnúť písomne, ak žiadny z nich netrvá na posúdení takej otázky na zasadaní alebo schôdzke.

Pomocníci hraničných splnomocnencov prerokúvajú otázky spoločne, spravidla na schôdzkach.

O každej schôdzke pomocníkov hraničných splnomocnencov sa spisuje zápisnica, v ktorej je podrobne zachytený obsah schôdzky a v nevyhnutných prípadoch sa uvádzajú závery a návrhy.

Rozhodnutia prijaté pomocníkmi hraničných splnomocnencov nadobúdajú platnosť po schválení hraničnými splnomocnencami.

Protokoly a zápisnice o zasadaniach a schôdzkach hraničných splnomocnencov alebo ich zástupcov a zápisnice o schôdzkach ich pomocníkov sa robia vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom alebo slovenskom a ruskom jazyku.

Zasadania alebo schôdzky hraničných splnomocnencov sa konajú na návrh jedného z nich a podľa možnosti v termíne uvedenom v pozvaní. Na pozvanie treba odpovedať čo najskôr, najneskoršie do 48 hodín po jeho prevzatí. Ak navrhnutý čas zasadania alebo schôdzky nevyhovuje, musí byť v odpovedi navrhnutý iný termín.

Na zasadaní alebo schôdzke, na ktoré pozýva jeden z hraničných splnomocnencov, je povinný sa osobne zúčastniť hraničný splnomocnenec druhej zmluvnej strany. Pokiaľ sa hraničný splnomocnenec zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť, zastupuje ho jeho zástupca, ktorý je povinný o tom včas upovedomiť hraničného splnomocnenca druhej zmluvnej strany. Po dohode hraničných splnomocnencov sa môžu konať zasadania alebo schôdzky ich zástupcov.

Schôdzky pomocníkov sa konajú len na príkaz hraničných splnomocnencov.

Na zasadaniach alebo schôdzkach hraničných splnomocnencov alebo na schôdzkach ich pomocníkov sa môžu okrem nich zúčastniť z oboch strán aj prekladatelia, experti a ďalšie prizvané osoby.

Zasadania a schôdzky podľa článku 26 tejto Zmluvy sa spravidla konajú na území tej zmluvnej strany, z iniciatívy ktorej sa zasadanie alebo schôdzka uskutočňuje.

Zasadania alebo schôdzky riadi hraničný splnomocnenec alebo pomocník tej zmluvnej strany, na území ktorej sa rokovanie koná.

Program zasadania alebo schôdzky sa musí oznámiť súčasne s pozvaním alebo sa na ňom dohodnúť v predbežných rokovaniach alebo písomne. V mimoriadnych prípadoch sa môžu so súhlasom oboch strán predložiť na prerokovanie aj otázky neuvedené v programe.

Hraniční splnomocnenci a ich pomocníci môžu po predbežnej dohode vykonávať za účelom objasnenia podstaty veci na mieste spoločné vyšetrovania prípadov narušenia štátnych hraníc. Vyšetrovanie riadi strana, na území ktorej sa vyšetrovanie koná.

O vyšetrovaní sa spisujú zápisnice alebo iné dokumenty, ktoré sa pripoja k protokolu o zasadaní. Zápisnice a iné dokumenty sa vypracúvajú v súlade so zásadami uvedenými v článku 26 tejto Zmluvy.

Spoločné vyšetrovania nenahrádzajú súdne vyšetrovanie alebo obdobný úkon, ktorý patrí do právomoci súdnych alebo správnych orgánov zmluvných strán.

Hraniční splnomocnenci sú povinní si v čo najkratšom čase navzájom oznamovať aké opatrenia urobili v súlade s rozhodnutiami prijatými na zasadaniach alebo schôdzkach.

Hraniční splnomocnenci po vzájomnej dohode určia na štátnych hraniciach miesta, na ktorých si odovzdávajú služobnú korešpondenciu, osoby a majetok. Zvieratá sa odovzdávajú spravidla v mieste, na ktorom prekročili štátne hranice.

O mieste a čase každého odovzdania sa navzájom dohodnú hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia alebo ich pomocníci.

Služobná korešpondencia sa musí prijímať vo dne aj v noci, ako aj cez sviatky a iné dni pracovného pokoja.

Odovzdávanie vykonávajú hraniční splnomocnenci alebo ich pomocníci alebo z poverenia hraničných splnomocnencov aj určení funkcionári útvarov ochrany štátnych hraníc.

Hraniční splnomocnenci určujú po vzájomnej dohode vzory potvrdení, ktoré sa budú vydávať pri prebratí korešpondencie alebo pri prevzatí zvierat a vecí.

Hraniční splnomocnenci sa dohodnú medzi sebou na signáloch pre vyzvanie orgánov ochrany štátnych hraníc druhej zmluvnej strany a tam, kde je to možné, zabezpečia vzájomné telefonické spojenie.

Hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia, pomocníci, prekladatelia a experti môžu prekračovať štátne hranice za účelom plnenia svojich služobných úloh vyplývajúcich z tejto Zmluvy.

Hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia a pomocníci prekračujú štátne hranice na základe písomného splnomocnenia uvedeného v článku 21 tejto Zmluvy. Vzory plnomocenstiev sú uvedené v prílohe č. 3 a č. 4.

Prekladatelia prekračujú štátne hranice na základe preukazu vydaného hraničným splnomocnencom jednej zo zmluvných strán, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 5.

Experti a ďalšie prizvané osoby môžu prekračovať štátne hranice na základe jednorazového preukazu na prekračovanie štátnych hraníc platného 24 hodín od času prekročenia štátnych hraníc. Preukaz vydáva hraničný splnomocnenec jednej zo zmluvných strán a viduje hraničný splnomocnenec druhej zmluvnej strany. Vzor preukazu je uvedený v prílohe č. 6.

Hraniční splnomocnenci vidujú doklady uvedené v odseku 3 a 4 tohto článku najneskoršie do troch dní odo dňa ich predloženia na vidovanie.

Osoby, ktoré na základe iných dohôd uzavretých zmluvnými stranami vykonávajú stavebné práce a údržbu komunikačných zariadení, mostov, vodných zariadení, úpravu vodných tokov, meranie alebo iné práce, môžu prekračovať štátne hranice na doklady vydávané podľa týchto dohôd. Hraniční splnomocnenci zmluvných strán spoločne určujú miesto a čas prechodu štátnych hraníc pre tieto osoby a vykonávajú príslušné zápisy do ich dokladov na prekračovanie štátnych hraníc, pokiaľ inými dohodami medzi zmluvnými stranami sa neustanovuje inak.

Technickému personálu a robotníkom jednej zo zmluvných strán prechádzajúcim na územie druhej zmluvnej strany je dovolené brať sebou len pracovné náradie a dopravné prostriedky za podmienky ich spätného vývozu a aj predmety osobnej potreby, potraviny a tabakové výrobky potrebné počas práce.

So súhlasom príslušných orgánov druhej zmluvnej strany sa môžu dopravné prostriedky a pracovné náradie ponechať na pracovisku, ak práce budú trvať dlhšie než jeden deň.

Stratu preukazu oprávňujúceho na prekračovanie štátnych hraníc treba ihneď ohlásiť najbližším pohraničným orgánom, ktoré o tom bez meškania upovedomia pohraničné orgány druhej zmluvnej strany.

Príslušné orgány zmluvných strán sa budú navzájom informovať o zrušení platnosti preukazov na prekračovanie štátnych hraníc.

Osoby, ktoré dostanú preukazy na prekračovanie štátnych hraníc, sa poučia o povinnosti dodržiavať colné a devízové predpisy zmluvných strán.

Prekračovanie štátnych hraníc osobami uvedenými v článku 32 odseku 1 tejto Zmluvy sa uskutočňuje len v miestach uvedených v článku 31 odseku 1 tejto Zmluvy, ak sa hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia alebo ich pomocníci nedohodnú na inom mieste prekračovania štátnych hraníc.

Deň a hodinu každého prekročenia štátnych hraníc osobami uvedenými v článku 32 odsekoch 1 až 4 tejto Zmluvy hlásia hraniční splnomocnenci alebo ich zástupcovia alebo pomocníci najneskôr dvanásť hodín pred uskutočnením prekročenia štátnych hraníc hraničným splnomocnencom alebo ich zástupcom alebo pomocníkom, a to prostredníctvom najbližšieho orgánu ochrany hraníc druhej zmluvnej strany, ktorý je povinný vyslať na miesto svojho sprievodcu.

Osoby uvedené v článku 17 tejto Zmluvy majú právo pri prekračovaní štátnych hraníc a pri pobyte na území druhej zmluvnej strany nosiť služobnú rovnošatu a osobnú zbraň. Právo nosiť služobnú rovnošatu sa v týchto prípadoch vzťahuje aj na osoby uvedené v článku 13 odseku 1 a článku 32 odsekoch 3 a 4 tejto Zmluvy.

Osobám uvedeným v článku 13 odseku 1 a v článku 32 odseku 1 tejto Zmluvy je zaručená osobná nedotknuteľnosť a aj nedotknuteľnosť úradných listín, ktoré majú u seba.

Uvedené osoby sú oprávnené brať sebou na územie druhej zmluvnej strany potrebné pracovné náradie a dopravné prostriedky za podmienky spätného vývozu, ako aj predmety osobnej potreby, potraviny a tabakové výrobky v množstve zodpovedajúcom osobnej spotrebe. Uvedené predmety nepodliehajú colným ani iným poplatkom.

Každá zo zmluvných strán bude osobám druhej zmluvnej strany uvedeným v článku 13 odseku 1 a článku 32 odsekoch 1 až 4 tejto Zmluvy nachádzajúcim sa na jej území v súvislosti s plnením povinností vyplývajúcich z tejto Zmluvy poskytovať potrebnú pomoc, zabezpečovať im dopravné prostriedky, obydlie a prostriedky na spojenie s vlastnými orgánmi.

Právo na prekročenie štátnych hraníc pri plnení tejto Zmluvy sa podľa potreby celkom alebo čiastočne pozastavuje, ak sú hranice uzavreté z karanténnych alebo iných dôvodov. O pozastavení práva na prekročenie štátnych hraníc musia byť príslušné orgány druhej zmluvnej strany vopred upovedomené.

Pri požiari alebo inej živelnej pohrome môžu oddiely požiarnej ochrany alebo iné záchranné oddiely prekračovať štátne hranice na základe zoznamu v ktorýkoľvek denný aj nočný čas, len čo sa o mieste a čase prekročenia dohodli príslušné orgány zmluvných strán.

Materiál, ktorý je prevážaný na vykonanie prác podľa ustanovení článku 10 odseku 1 a 3 a článku 11 odseku 1 tejto Zmluvy z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany, nepodlieha colným ani iným poplatkom.

Hraničnými vodami sa na účely tejto Zmluvy rozumie hraničný úsek vodného toku Uh od hraničného znaku 317 po hraničný znak 321, ako aj hraničný úsek mŕtveho ramena rieky Tisy.

Zmluvné strany urobia potrebné opatrenia na to, aby sa pri užívaní hraničných vôd dodržiavali ustanovenia tejto Zmluvy a aby sa prihliadalo na príslušné práva a záujmy druhej zmluvnej strany.

Na hraničných vodách sa udieľa loďkám a iným plavidlám zmluvných strán právo voľnej plavby až po hraničnú čiaru.

Ak sa ocitnú plavidlá ktorejkoľvek zmluvnej strany v nebezpečenstve, môžu pristáť pri brehu druhej zmluvnej strany. V takom prípade si príslušné pohraničné orgány musia navzájom poskytnúť potrebnú pomoc.

Plavidlám zmluvných strán sa povoľuje plavba v hraničných vodách od svitania do súmraku. Za tmy musia byť plavidlá zakotvené alebo pripútané pri svojom brehu.

Všetky loďky a ostatné plavidlá plávajúce v hraničných vodách musia mať príslušnú štátnu vlajku alebo jej vyobrazenie a musia byť opatrené jasne viditeľnými číslami v bielej alebo čiernej farbe.

Obyvatelia zmluvných strán majú právo rybolovu v hraničných vodách až po hraničnú čiaru.

Spojenia po železniciach alebo cestách, ktoré pretínajú štátne hranice, a miesta prechodu štátnych hraníc na týchto komunikáciách sa upravujú osobitnými dohodami medzi zmluvnými stranami.

V miestach, kde hraničná čiara pretína železnicu alebo cestu, každá zo zmluvných strán zriaďuje na svojom území a udržiava v náležitom stave osobitné znaky a závory.

Zmluvné strany prijmú opatrenia na to, aby všetky železnice a cesty, ktoré pretínajú štátne hranice, sa udržiavali v úplnom poriadku.

Stavba mostov a iných zariadení na hraničných vodách sa vykonáva na základe osobitných dohôd.

Každá zo zmluvných strán bude dohliadať na to, aby sa v blízkosti štátnych hraníc prísne dodržiavali predpisy o poľovnom revíre platné na jej území a aby v čase poľovačiek nedochádzalo k streľbe a prenasledovaniu zveri a vtáctva cez štátne hranice. Obe strany sa podľa potreby dohodnú o všetkých otázkach ochrany zveri a vtáctva a o rovnakých lehotách zákazu lovu na jednotlivých úsekoch štátnych hraníc.

Na pozemkoch v bezprostrednej blízkosti hraničnej čiary budú zmluvné strany uskutočňovať lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo takým spôsobom, aby sa nepoškodilo lesné hospodárstvo a poľnohospodárstvo druhej zmluvnej strany.

Pri vzniku lesného požiaru blízko štátnych hraníc je zmluvná strana, na území ktorej požiar vznikol, povinná podľa svojich možností vykonať všetky opatrenia na lokalizáciu a uhasenie požiaru a na zamedzenie jeho rozšírenia cez štátne hranice.

V prípade nebezpečenstva rozšírenia lesného požiaru cez štátne hranice príslušné orgány tej zmluvnej strany, na území ktorej táto hrozba vznikla, okamžite upozornia príslušné orgány druhej zmluvnej strany, aby sa mohli urobiť potrebné opatrenia na lokalizáciu požiaru na štátnych hraniciach.

Ak padnú stromy následkom živelnej pohromy alebo pri rúbaní lesa na hraničnú čiaru, urobia príslušné orgány zmluvných strán všetko pre to, aby zainteresované organizácie tej strany, ktorej tieto stromy patria, ich mohli spracovať a odviezť bez ťažkostí na svoje územie.

Prieskum a ťažba nerastov a minerálií v bezprostrednej blízkosti hraničnej čiary sa musia vykonávať tak, aby nespôsobili škodu na území druhej zmluvnej strany. Pre prieskum a ťažbu nerastov a minerálií v bezprostrednej blízkosti štátnych hraníc platia predpisy tej zmluvnej strany, na území ktorej sa tieto práce vykonávajú.

Na zabezpečenie hraničnej čiary musia byť z oboch jej strán udržiavané pruhy územia v šírke 20 m, v ktorých sa práce uvedené v odseku 1 tohto článku povoľujú len vo výnimočných prípadoch po dohode medzi príslušnými orgánmi zmluvných strán.

Ak v niektorých prípadoch nemožno z dôvodov účelnosti dodržať podmienky zachovania pruhov uvedené v odseku 2 tohto článku, určia príslušné orgány zmluvných strán po vzájomnej dohode iné opatrenia na zabezpečenie hraničnej čiary.

Táto Zmluva sa uzaviera na desať rokov. Ak jedna zo zmluvných strán nevypovie túto Zmluvu šesť mesiacov pred skončením jej platnosti, bude mať platnosť vždy ďalšie desaťročné obdobie za rovnakých podmienok výpovede.

Odo dňa nadobudnutia platnosti tejto Zmluvy stráca platnosť „Zmluva medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o režime na československo-sovietskych hraniciach a o spôsobe urovnávania hraničných incidentov“, včítane Dodatkového protokolu k nej, podpísaných 30. novembra 1956 v Moskve.

Táto Zmluva podlieha ratifikácii. Výmena ratifikačných listín sa uskutoční v Moskve v čo najkratšom čase. Zmluva nadobudne platnosť tridsiaty deň po výmene ratifikačných listín.