Vyhláška Federálneho ministerstva dopravy o vnútrozemskej plavbe

Splavnosť sa sleduje a udržiava na týchto vodných cestách:

Splavnosť sa sleduje na týchto vodných cestách čiastočne už splavnených, prípadne určených na splavnenie:

Pre vodné toky Váhu od Krpelian do Žiliny, Nitry od Nitry až po ústie do Váhu, Tisy, Berounky, Ohře, Bodroga a Hornádu, ktoré nie sú dosiaľ splavnené, platia ustanovenia § 4 až 7 primerane.

Plavba na vodných cestách je možná celoročne v dennom i nočnom čase, pokiaľ z dôvodov bezpečnosti alebo iných závažných dôvodov nie je obmedzená, zastavená alebo zakázaná.

Spôsob a čas preplavovania plavidiel plavebnými komorami určí plavebná správa po dohode so správcom vodného toku. Nárok na preplavovanie majú všetky plavidlá. Prednosť pri preplavovaní majú lode pravidelnej osobnej dopravy. Malé plavidlá sa preplavujú spravidla v určených hodinách alebo súčasne s veľkými plavidlami.

Prístavmi určenými pre verejnú potrebu sú:

Územné obvody týchto prístavov určuje Federálne ministerstvo dopravy po dohode s krajským národným výborom (Národným výborom hlavného mesta Prahy, Národným výborom hlavného mesta SSR Bratislavy). Plány územných obvodov sú uložené na plavebnej správe. V územnom obvode sa smú zriaďovať iba objekty slúžiace vodnej doprave; na zriadenie týchto objektov na ich zrušenie alebo rekonštrukciu je potrebný súhlas plavebnej správy.

Za prístavy určené pre verejnú potrebu sa považujú aj pristávacie miesta ležiace mimo území prístavov podľa odseku 1, zriadené a udržiavané plavebnou správou, pokiaľ je plavidlám dovolené na nich pristávať a používať ich na prekladacie alebo obchodné účely.

Na sledovaných vodných cestách sa nesmú zriaďovať a byť v prevádzke zariadenia, ktoré by mohli spôsobiť ohrozenie zdravia alebo života osôb vykonávajúcich plavbu a nadmerne sťažiť, prípadne znemožniť plavbu (lano cez vodnú cestu, hrádzky alebo iné prekážky v plavebnej dráhe). Všetky plavebné prekážky, ako staveniská a pracoviská, je ten, kto ich zriadil, povinný označiť plavebnými znakmi a svetlami a tieto udržiavať.

Na sledovanej vodnej ceste určenej pre lode s nosnosťou do 5000 ton sa smú stavať mosty s najmenšou podjazdovou výškou 10 m nad najvyššou plavebnou hladinou; pri oblúkových mostoch sa musí najmenšia podjazdová výška dodržať v šírke 80 m. Plavebná dráha pod mostami musí byť najmenej 100 m široká.

Na sledovanej vodnej ceste určenej pre lode s nosnosťou do 1500 ton sa smú stavať mosty s najmenšou podjazdovou výškou 6,5 m nad najvyššou plavebnou hladinou; pri oblúkových mostoch sa musí podjazdová výška dodržať v šírke 30 m. Plavebná dráha pod mostami musí byť najmenej 50 m široká.

Na sledovanej vodnej ceste určenej pre lode s nosnosťou do 300 ton sa smú stavať mosty s najmenšou podjazdovou výškou 6,5 m nad najvyššou plavebnou hladinou. Plavebná dráha pod mostami musí byť najmenej 36 m široká.

Pokiaľ nemožno dodržať najmenšiu podjazdovú výšku mosta, musí sa zriadiť most so zdvíhacou konštrukciou. Výnimky povoľuje, ak sú na to závažné dôvody, plavebná správa.

Najvyššiu plavebnú hladinu na vodnej ceste určuje plavebná správa.

Šírky plavebnej dráhy pod mostami uvedené v odsekoch 1 až 3 platia pre priame úseky vodnej cesty. V oblúkoch a v blízkosti prístavu, prípadne vjazdu do prístavu sa musí šírka mostného plavebného otvoru zväčšiť podľa výsledku prerokovania s plavebnou správou.

Pontónové mosty cez sledované vodné cesty možno zriaďovať iba vo výnimočných prípadoch a so súhlasom plavebnej správy a správcu vodného toku. Podmienky pre prevádzku pontónových mostov určuje plavebná správa po dohode so správcom vodného toku. Pred veľkou vodou a na zimu sa pontónové mosty musia vhodne zabezpečiť, prípadne z vodnej cesty odstrániť.

Plavebné mostové otvory označuje správca vodného toku.

Na sledovaných vodných cestách určených pre plavidlá s nosnosťou do 5000 ton sa smú zriadiť lanové dráhy a potrubia najmenej 12 m, oznamovacie vedenia 15,5 m a elektrické vedenia do napätia 110 kV 19 m nad najvyššou plavebnou hladinou.

Na sledovaných vodných cestách určených pre plavidlá s nosnosťou do 300 ton a na priehradových nádržiach sa smú zriadiť lanové dráhy a oznamovacie vedenia a potrubia najmenej 10 m nad najvyššou plavebnou hladinou, elektrické vedenia do napätia 110 kV 12 m nad najvyššou plavebnou hladinou.

Elektrické vedenia s napätím vyšším ako 110 kV sa smú zriadiť vo výške ustanovenej v odsekoch 1 a 2 zvýšenej o 1 cm na každý 1 kV, ktorý presahuje 110 kV.

Na ostatných vodných cestách sa smú zriadiť lanové dráhy, potrubia a vedenia najmenej 6 m nad najvyššou plavebnou hladinou.

Elektrické vzdušné vedenia vn a vvn sa nesmú pri križovaní vodných ciest viesť cez plavebné komory alebo v ich bezprostrednej blízkosti.

Do dna sledovanej vodnej cesty sa môžu vložiť káblové vedenia v ryhe chránenej zahádzkou, a to slaboprúdové káble v zahádzke s výškou najmenej 120 cm, silnoprúdové káble najmenej 200 cm; zahádzka sa musí v hrúbke 50 cm urobiť z kameňa. Potrubie sa môže vložiť do dna sledovanej vodnej cesty v takej hlbokej ryhe, aby zahádzka mala výšku najmenej 120 cm; polovica zahádzky sa musí urobiť z ťažkého kameňa. V miestach, kde sa vykonávajú bagrovacie práce, sa musí hĺbka ryhy primerane zväčšiť.

Umiestnenie potrubia a káblového vedenia označuje správca potrubia a vedenia.

Horný vodič prievozu na sledovanej vodnej ceste musí byť najmenej 12 m, na ostatných vodných cestách najmenej 5 m nad najvyššou plavebnou hladinou.

Spodný vodič prievozu na sledovanej vodnej ceste musí byť označený. Pri prevádzke prievozu nesmie stúpanie alebo klesanie spodného vodiča ohroziť plavbu.

Umiestnenie prievozu označuje správca prievozu.

Nové typy plavidiel vyrábané v tuzemsku pre tuzemskú potrebu podliehajú schváleniu Federálneho ministerstva dopravy. Pred vypracovaním technickej dokumentácie pre nový typ plavidla predloží výrobca alebo odberateľ Federálnemu ministerstvu dopravy generálny plán a základný technický opis plavidla na posúdenie vhodnosti typu. Ak typ bude uznaný za vhodný, predloží výrobca alebo odberateľ registru na schválenie technickú dokumentáciu v rozsahu určenom pravidlami pre stavbu lodí. Pri plávajúcich strojoch s ťažobným zariadením treba technickú dokumentáciu pre ťažobné zariadenia predložiť Českému, prípadne Slovenskému banskému úradu na záväzné vyjadrenie.

Plavidlá sa stavajú pod odborným technickým dozorom registra, ktorého rozsah vyplýva z pravidiel pre stavbu lodí. Výrobca plavidla je povinný registru včas oznámiť, kedy sa začne so stavbou.

Po dokončení stavby príslušná plavebná správa na žiadosť výrobcu a za účasti zástupcov registra, výrobcu a pri ťažobných zariadeniach aj Českého, prípadne Slovenského banského úradu uskutoční konanie za účelom overenia technickej a prevádzkovej spôsobilosti plavidla spojené so skúšobnou plavbou. Podľa výsledku overenia vydá register preukaz osvedčujúci technickú spôsobilosť plavidla a plavebná správa lodné osvedčenie. Pri ťažobných zariadeniach treba, aby pred vydaním lodného osvedčenia Český, prípadne Slovenský banský úrad povolil typ takého zariadenia na používanie.

Typ schváli na písomnú žiadosť výrobcu Federálne ministerstvo dopravy po overovacej prevádzke plavidla (prototypu) a po celkovom vyhodnotení typu, ktoré sa uskutoční za účasti zástupcov registra, príslušnej plavebnej správy, výrobcu, prípadne odberateľa. Ak zistí, že plavidlo je spôsobilé na hromadnú výrobu, vydá preukaz spôsobilosti typu. Hromadne sa smú vyrábať iba plavidlá, pre typ ktorých bol vydaný preukaz spôsobilosti typu; výrobca vydá pre každé plavidlo typové osvedčenie. Hromadnou výrobou sa rozumie výroba viacerých než piatich plavidiel rovnakého vyhotovenia.

Plavidlo postavené v zahraničí pod dozorom zahraničnej klasifikačnej organizácie sa smie doviezť pre tuzemskú potrebu iba vtedy, ak pred rozhodnutím o dovoze Federálne ministerstvo dopravy na žiadosť prevádzateľa uznalo vhodnosť typu plavidla a prevádzateľ prerokoval s registrom podmienky technickej a s plavebnou správou prevádzkovej spôsobilosti plavidla.

Plavidlo musí svojimi rozmermi zodpovedať vodnej ceste.

Plávajúcim strojom sú všetky druhy plávajúcich bagrov, žeriavov, zdvíhadiel, elevátorov, transportérov, čerpadiel, baranidiel a iných zariadení určených výhradne na mechanickú prácu vo vode.

Plávajúcim zariadením sú všetky druhy plavární, dokov, hangárov, prístavných mostíkov, reštaurácií, botelov, ubytovní, mlynov, dielní, pontónov a pod., ktoré podľa účelu použitia majú určité stanovište na vode.

Technická a prevádzková spôsobilosť plavidla postaveného v opakovanej výrobe sa overuje spôsobom uvedeným v § 8 ods. 3.

Ak loď podliehajúca ciachovej povinnosti dosiaľ nebola ociachovaná, vykoná sa pri overovaní spôsobilosti aj jej ciachovanie.

Pri plávajúcich zariadeniach a opakovane vyrábaných plávajúcich strojoch a lodiach bez vlastného pohonu sa môže od skúšobnej plavby upustiť.

Pri plávajúcich zariadeniach sa osobitným povolením určí, kde smie byť zariadenie umiestnené, a určí sa jeho výstroj. Plávajúce zariadenie musí byť vyviazané, prípadne zakotvené tak, aby mohlo sledovať kolísanie vodných stavov, aby neohrozovalo iné zariadenia a samo bolo uchránené pred poškodením, nasadnutím alebo odplavením z doterajšieho stanovišťa.

Technické prehliadky plavidiel sa vykonávajú za účelom preskúšania ich technickej a prevádzkovej spôsobilosti.

Prehliadky na zistenie technickej spôsobilosti plavidla, včítane prehliadky na suchu, vykonáva register:

Technická prehliadka sa ďalej vykoná po každej havárii, ktorá naruší spôsobilosť plavidla na plavbu, po každej veľkej oprave alebo zmene strojového zariadenia, konštrukcie telesa alebo dôležitých častí plavidla alebo po každej inej zmene, ktorá ovplyvňuje stabilitu plavidla. Technická prehliadka sa takisto vykoná, ak sa má plavidlo používať na iný než doterajší účel a ak vznikne pochybnosť o technickej spôsobilosti plavidla.

Preskúšanie prevádzkovej spôsobilosti plavidla so súčasnou kontrolou plnenia zodpovednosti prevádzateľa za riadny stav plavidla vykonáva príslušná plavebná správa priebežne podľa potreby, najmenej však vo dvojročnej lehote.

Prevádzateľ plavidla oznamuje v určených lehotách registru pripravenosť plavidla na technickú prehliadku.

Register a plavebné správy navzájom spolupracujú, aby sa preskúšanie technickej a prevádzkovej spôsobilosti vykonávalo pokiaľ možno súčasne.

Prevádzateľ plavidla je povinný predviesť plavidlo na technickú prehliadku vyčistené a s potrebným výstrojom, umožniť preskušujúcim orgánom prístup do jeho všetkých priestorov a poskytnúť pracovníkov a vecné prostriedky.

Najväčší prípustný ponor musí byť vyznačený zreteľne a trvanlivo na oboch bokoch plavidla v súlade s poriadkom pre ciachovanie lodí vnútrozemskej plavby.

Pri osobných lodiach musí byť určený najväčší prípustný počet cestujúcich, pri prívesných (záchranných) člnoch a loďkách požičovní najväčší počet osôb, ktoré smú byť na plavidle, a to so zreteľom na stabilitu a priestorové pomery, pri lodiach s vlastným pohonom aj s prihliadnutím na výkon stroja. Najvyšší prípustný počet cestujúcich (osôb) určí plavebná správa; musí byť vyznačený na viditeľnom mieste na plavidle. Najvyšší prípustný počet cestujúcich (osôb) sa nesmie prekročiť; ak sa použije priestor na plavidle určený pre cestujúcich na uloženie nákladu, zmenšuje sa najvyššie prípustný počet cestujúcich za každú polovicu štvorcového metra použitého priestoru alebo za každých 65 kg nákladu o jednu osobu.

Ciachovaniu podliehajú lode používané v zahraničnej plavbe a z plavidiel vnútroštátnej plavby tie, ktorých výtlak presahuje 100 m³.

Ciachovanie vykonáva na žiadosť výrobcu, prípadne prevádzateľa plavidla príslušná plavebná správa v súlade s ciachovým poriadkom.

Pre každú loď podliehajúcu ciachovaniu v zmysle odseku 1 vydá plavebná správa ciachový preukaz, ktorý musí byť vždy na lodi.

Ciachové značky, ponorové stupnice, prípadne nákladové značky udržiava prevádzateľ a za plavby vodca plavidla.

Lode a plávajúce zariadenia musia mať popri lodnom osvedčení listiny predpísané Poriadkom plavebnej bezpečnosti.

Prevádzkovateľ plavidla je povinný zabezpečiť riadne vedenie zoznamu posádky, lodného denníka a denníka lodnej rádiostanice.

Do zoznamu posádky sa zapisujú členovia posádky, ich rodinní príslušníci, ako aj všetky iné osoby nalodené na plavidle. Za riadne vedenie zoznamu posádky zodpovedá vodca plavidla. Každý samostatný ucelený zápis v zozname posádky musí byť označený dátumom zápisu a podpisom vodcu plavidla.

Do lodného denníka sa denne zapisujú všetky závažné udalosti a dôležité údaje týkajúce sa plavby plavidla, služby na plavidle, lodnej posádky, ako aj záznamy o poveternostných pomeroch a vodných stavoch za plavby. Za riadne vedenie lodného denníka zodpovedá vodca plavidla.

Do denníka lodnej rádiostanice sa denne zapisujú záznamy o všetkých vysielaných aj prijatých oznámeniach, dôležité udalosti zo služby, ako aj príslušné miestne a časové údaje. Podrobnosti týkajúce sa vedenia denníka lodnej rádiostanice určí orgán vydávajúci povolenie na zriadenie a prevádzku lodnej rádiostanice. Za riadne vedenie denníka zodpovedá rádiooperátor poverený obsluhou lodnej rádiostanice, ktorý musí zápisy do denníka denne podpisovať.

Povinnosť viesť zoznam posádky, lodný denník a denník lodnej rádiostanice sa začína dňom, keď sa plavidlo alebo lodná rádiostanica uviedla do prevádzky, a končí sa dňom, keď sa plavidlo alebo lodná rádiostanica trvalo vyradila z prevádzky.

Prevádzateľ plavidla je povinný uschovať zoznam posádky, lodný denník a denník lodnej rádiostanice po 3 roky odo dňa posledného zápisu.

Akékoľvek zmeny sa v obsahu lodnej listiny (prepísanie, prečiarknutie, doplnky a pod.) musia urobiť tak, aby pôvodné znenie zostalo čitateľné. Orgán, ktorý urobil zmenu, musí záznam podpísať a dať naň pečiatku a dátum.

Prevádzateľ plavidla je povinný stratu lodnej listiny bez meškania oznámiť orgánu, ktorý listinu vydal, a požiadať o vydanie druhopisu. Príslušný orgán vydá druhopis listiny, na ktorom poznamená, že originál sa stratil a je neplatný.

Ustanovenia odseku 2 platia obdobne v prípadoch, že lodná listina sa stala z akéhokoľvek dôvodu nečitateľnou alebo nepoužívateľnou. V takom prípade sa listina musí vrátiť príslušnému orgánu, ktorý je znehodnotí.

Vzory lodných listín určí plavebná správa.

Plavidlá určené a používané plavebnou správou, československé plavidlá na medzinárodných tokoch, ako aj československé plavidlá plávajúce za hranice musia niesť československú štátnu vlajku; plavidlá vztyčujú československú štátnu vlajku na korme. Na mieste určenom pre československú štátnu vlajku nesmie byť vztýčená iná vlajka alebo znak. Pri používaní vlajok na plavidle treba dbať na to, aby iné vlajky neboli väčších rozmerov, ako je československá štátna vlajka, ktorá je súčasne s nimi vztýčená.

Plavebná správa pri určení najmenšieho počtu členov posádky a jej zloženia berie zreteľ na osobitné vlastnosti plavidla, jeho rozmery, stupeň mechanizácie hnacieho zariadenia a výstroja, ako aj na iné okolnosti, ako napr. zvláštne určenie plavidla, spôsob remorkáže, charakter vodnej cesty atď.

Prevádzatelia plavidla sú povinní pri vzniku mimoriadnych okolností (veľká voda, chod ľadov a pod.) posilniť posádku bez osobitnej výzvy plavebnej správy na stav zaisťujúci plnú bezpečnosť plavby a plavidla.

Odborná spôsobilosť na vedenie plavidiel, riadenie a obsluhu hnacieho a iného zariadenia sa preukazuje skúškou, po úspešnom zložení ktorej vydá plavebná správa preukaz spôsobilosti. Na skúšku sa môže pripustiť len osoba, ktorá je spoľahlivá, zdravotne spôsobilá a má pre žiadané oprávnenie potrebné predpoklady.

Nalodený člen posádky musí mať preukaz spôsobilosti so sebou na plavidle a predložiť ho na vyzvanie orgánom plavebnej správy. Plavebná správa je oprávnená kedykoľvek preskúšať spôsobilosť členov posádok československých plavidiel; podľa výsledkov preskúšania preukaz spôsobilosti členovi posádky ponechá alebo rozsah oprávnenia obmedzí, alebo preukaz spôsobilosti odníme. Plavebná správa tiež odníme preukaz spôsobilosti, ak člen posádky vykazuje pri výkone oprávnenia také nedostatky, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť plavby.

Preukazy spôsobilosti vydané cudzím štátnym príslušníkom orgánmi ich štátu sa uznávajú na základe vzájomnosti.

Cudzozemské plavidlá sa môžu používať na plavbu v tuzemsku, ak môžu preukázať svoju spôsobilosť na plavbu preukazmi vydanými orgánmi cudzieho štátu. Plavebná správa môže so súhlasom Federálneho ministerstva dopravy povoliť úľavu pre určitý druh medzinárodného styku, najmä pre pohraničný, športový a turistický styk, pre pripúšťanie cudzozemských plavidiel určitého druhu a určitého štátu.

Vodca plavidla (prevádzateľ plavidla) je povinný bez odkladu a najrýchlejším spôsobom ohlásiť plavebnú nehodu plavebnej správe; na vodných nádržiach ohlási plavebnú nehodu najbližšiemu útvaru Verejnej bezpečnosti, ktorý o tom bez meškania upovedomí plavebnú správu.

Plavebnú nehodu, ku ktorej došlo v cudzine a pri ktorej bola spôsobená väčšia škoda ako 10 000 Kčs, ťažký, smrteľný alebo hromadný úraz, je povinný ohlásiť plavebnej správe prevádzateľ plavidla.

Plavebnú nehodu, na ktorej sa zúčastnili plavidlá ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov, ohlási plavebnej správe veliteľstvo útvaru ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov, a to iba vtedy, ak došlo k poškodeniu plavebných zariadení alebo k utvoreniu prekážky vo vodnej ceste alebo k inej skutočnosti, ktorá by mohla mať vplyv na bezpečnosť plavby.

O plavebnej nehode, pri ktorej došlo k požiaru (výbuchu), sa musí upovedomiť miestne príslušná okresná inšpekcia požiarnej ochrany a útvar Verejnej bezpečnosti.

O plavebnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu vodnej cesty (nasadnutie plavidla na plytčinu, náraz na zariadenie plavebných komôr a pod.), sa musí upovedomiť aj správca vodného toku.

Odborné vyšetrovanie príčin plavebných nehôd patrí plavebnej správe. Pri vyšetrovaní treba v najkratšom čase objasniť okolnosti, za ktorých došlo k plavebnej nehode a určiť, či a ktoré ustanovenia pravidiel plavebnej prevádzky boli porušené; pri posudzovaní nehôd, ku ktorým došlo v priebehu jachtových pretekov povolených plavebnou správou pri stretnutí súťažiacich plavidiel, sa prihliada na pravidlá určené pre tieto preteky. Pri vyšetrovaní treba dbať, aby nedošlo k neodôvodnenému zdržaniu plavidiel a lebo členov lodných posádok. V prípade potreby si môže plavebná správa vyžiadať odborný posudok registra o technickom stave plavidla.

Na vyšetrovaní sa môžu zúčastniť zástupcovia organizácií, ktorých záujmy sú nehodou dotknuté. Ich účasť nesmie viesť k zdržaniu vyšetrovania.

Pri vyšetrovaní na hraničnej čiare alebo v jej bezprostrednej blízkosti treba dodržiavať ustanovenia medzinárodných dohôd.²)

Len čo sa pri vyšetrovaní zistí podozrenie z trestného činu alebo prečinu, je plavebná správa povinná prizvať útvar Verejnej bezpečnosti.

Plavebná správa vyšetrovanie nevykonáva, ak nedošlo k porušeniu plavidiel plavebnej prevádzky a ak následky nehody nepresahujú rámce lode.

Ak k plavebnej nehode došlo v súvislosti s činnosťou podliehajúcou dozoru orgánov štátnej banskej správy, vykonáva plavebná správa vyšetrovanie v súčinnosti s príslušným obvodným banským úradom.

Vodca plavidla (prevádzateľ plavidla) je povinný predložiť plavebnej správe všetky materiály a podklady potrebné pre objasnenie hlásenej nehody, napr. podrobnú správu s uvedením okolností, príčin a následkov nehody spolu s plánikom úseku vodnej cesty, kde sa nehoda stala, a s vyznačením rôznych postavení plavidla, prípadne plavidiel, výpis z lodného denníka týkajúci sa nehody, zoznam, opis a rozsah spôsobených škôd a podľa možnosti fotografie.

Odborné vyšetrovanie príčin plavebných nehôd, na ktorých sa zúčastnili výlučne plavidlá ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov, patrí útvarom ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov. Pri zrážke týchto plavidiel s inými plavidlami, pri nabehnutí týchto plavidiel na iné plavidlá alebo opačne, pri poškodení vodnej cesty, pobrežných alebo hydrotechnických stavieb, plavebných znakov a svetiel plavidlami ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov vykonávajú vyšetrovanie plavebná správa a vyšetrovací orgán útvaru ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov vo vzájomnej spolupráci.

Na záver odborného vyšetrovania príčin plavebných nehôd oznámi plavebná správa jeho výsledok organizáciám zúčastneným na nehode. Súčasne urobí opatrenia vhodné na to, aby sa predchádzalo opakovaniu plavebných nehôd.

Do spoločnej havária patria aj škody, ktoré sú priamym následkom úkonu spoločnej havárie; v spoločnej havárii sa však neuhrádzajú škody, ktoré sú v okamihu úkonu spoločnej havárie nevyhnutné alebo ktoré by, aj keby takýto úkon nebol, nevyhnutne nastali pred skončením podniknutia, okrem ak by príčinou nevyhnutnosti škody bolo nebezpečenstvo hroziace celému podniknutiu.

Spoločnou haváriou sú najmä:

Ak sa urobia miesto výdavkov, ktoré by patrili do spoločnej havárie, nejaké mimoriadne výdavky, uhradia sa v spoločnej havárii až do výšky sumy výdavkov, ktoré by patrili do spoločnej havárie.

Za spoločnú haváriu sa nepokladajú škody a výdavky spôsobené:

Pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak, sú podkladom pre výpočet náhrad aj príspevkov v spoločnej havárii hodnoty platné v čase a v mieste skončenia podniknutia.

Ak sa plavidlo stratí, uhrádza sa cena plavidla v nepoškodenom stave po odpočítaní výdavkov za opravu škôd, ktoré nepatria do spoločnej havárie, prípadne aj po odpočítaní výťažku predaja zvyškov plavidla. Cenu plavidla aj výšku výdavkov za opravu odhadnú znalci.

Ak sa plavidlo poškodí, uhrádzajú sa výdavky za opravu. Škodu vyšetria odhadnú znalci.

Ak sa pri oprave nahrádzajú staré veci novými, zníži sa úhrada o zrážky zodpovedajúce rozdielu medzi cenou nových a cenou starých vecí (tzv. zrážky „nové za staré“). Zrážky tvoria pri plavidlách, motoroch, strojoch a kotloch od druhého do piateho roka trvania prevádzky jednu pätinu, od šiesteho do desiateho roka trvania prevádzky jednu štvrtinu a od jedenásteho roka trvania prevádzky jednu tretinu; až do jedného roka trvania prevádzky sa nezráža nič. Pri kotvových reťaziach tvorí zrážka jednu šestinu, pri vlečných lanách jednu štvrtinu, pri kotvách sa nezráža nič. Zo sumy náhrady zvyšujúcej po zrážke „nové za staré“ sa odpočíta ešte prípadne zvyšková hodnota starých vecí, ktoré sa nahrádzajú novými.

Náhrada za poškodenie lode nemôže byť väčšia ako suma, ktorá by sa mala uhradiť pri strate plavidla.

Ak sa náklad stratí, uhrádza sa cena, akú mal v nepoškodenom stave po odpočítaní sumy zodpovedajúcej škodám, ktoré nepatria do spoločnej havárie, ako aj po odpočítaní ušetreného prepravného, cla a iných výdavkov.

Ak sa náklad poškodí, uhrádza sa rozdiel medzi cenou v nepoškodenom stave a cenou v poškodenom stave. Ak sa poškodený náklad predal, uhrádza sa rozdiel medzi čistou cenou v nepoškodenom stave a čistým výťažkom predaja.

Strata prepravného sa uhrádza sumou zodpovedajúcou hrubému prepravnému po odpočítaní sumy, ktorú by bol musel dopravca vynaložiť na získanie prepravného, ktorú však v dôsledku úkonu spoločnej havárie nevynaložil, ako aj po odpočítaní čistého výťažku z prepravy iného nákladu miesto nákladu, za ktorý sa prepravné stratilo.

Plavidlo, prepravné aj náklad prispievajú k spoločnej havárii podľa svojej skutočnej hodnoty. K hodnote sa pripočítajú náhrady priznané plavidlu, prepravnému a nákladu v spoločnej havárii. Od hodnoty prepravného sa odpočítajú výdavky za získanie prepravného, ktoré by bol dopravca ušetril, keby k strate plavidla bolo došlo v čase úkonu spoločnej havárie.

V spoločnej havárii sa neuhrádza strata ani poškodenie nákladu úmyselne nehláseného alebo nesprávne hláseného pri podaní na prepravu; ak sa však taký náklad zachránil, prispieva k spoločnej havárii.

Strata alebo poškodenie nákladu, ktorého cena bola pri podaní na prepravu hlásená nižšou sumou, sa uhrádza podľa hlásenej ceny, ale taký náklad prispieva skutočnou hodnotou.

Batožiny cestujúcich a osobné zvršky prispievajú k spoločnej havárii iba vtedy, ak bola na ne vydaná prepravná listina alebo ak sa za ne poskytne náhrada v spoločnej havárii.

Určenie náhrad a rozvrh príspevkov sa vykoná v sídle prevádzateľa plavidla.

Prevádzateľ plavidla je povinný bez odkladu urobiť opatrenia potrebné na vypracovanie dispaša.³) Ak odkladá splnenie tejto povinnosti, je ktorýkoľvek účastník oprávnený zariadiť vyhotovenie dispaša.

Výdavky vyhotovenia dispaša sa vyúčtujú v spoločnej havárii.

Za malé plavidlo sa považuje plavidlo, ktorého dĺžka nepresahuje 15 m a šírka 3 m, alebo plavidlo, ktorého maximálny výtlak nepresahuje 15 ton. Z týchto plavidiel sa však nepokladajú za malé plavidlá prevádzkové lode a plavidlá, ktoré slúžia na prepravu viacerých ako 12 osôb, prípadne na vlečenie, tlačenie alebo vedenie v bočne zviazanej zostave takých plavidiel, ktoré nie sú malými plavidlami.

Ustanovenia § 8 až 13, 16 a § 27 až 34 vyhlášky sa nevzťahujú na malé plavidlá; ustanovenia § 18, 19, 21 až 26 sa na tieto plavidlá vzťahujú primerane.

Malé plavidlá nemusia zodpovedať pravidlám pre stavbu lodí, musia však vyhovovať podmienkam technickej spôsobilosti určeným Poriadkom plavebnej bezpečnosti.

Prevádzateľ plavidla je povinný oznámiť plavebnej správe, ktorá vydala lodné osvedčenie, každú dôležitú opravu alebo zmenu, ktorá môže ovplyvniť stabilitu plavidla a narušiť jeho spôsobilosť na plavbu. Plavebná správa podľa okolností prípadu nariadi technickú prehliadku, prípadne skúšobné plavby.

Prevádzateľ plavidla je povinný pristaviť na technickú prehliadku plavidlo riadne vybavené na miesto a v termíne, ktorý určí plavebná správa po prerokovaní s ním. Prevádzateľ plavidla je povinný sa na tejto prehliadke zúčastniť.

Ak plavebná správa pri technickej prehliadke alebo skúšobnej plavbe zistí nedostatky, určí prevádzateľovi plavidla na ich odstránenie primeranú lehotu; ak sa nedostatky v primeranej lehote neodstránia, odmietne vydať lodné osvedčenie alebo predĺženie jeho platnosti, prípadne obmedzí jeho platnosť alebo ho prevádzateľovi odníme.

Plavebná správa môže tiež odňať lodné osvedčenie, ak pri náhodnej kontrole zistí na plavidle nedostatky, ktoré ohrozujú bezpečnosť plavby, osôb na plavidle alebo iných užívateľov vodnej cesty.

Prevádzateľ plavidla je povinný odstrániť z vodnej cesty plavidlo, ktoré trvale nevyhovuje podmienkam technickej spôsobilosti podľa odseku 1. To platí aj pre plavidlo, ktoré je zakotvené alebo vyviazané pri brehu. Ak prevádzateľ plavidla túto povinnosť nesplní ani po výzve plavebnej správy, môže plavebná správa dať plavidlo odstrániť na jeho náklad.

Prevádzateľ plavidla je povinný odovzdať plavebnej správe do 15 dní lodné osvedčenie, ktoré stratilo platnosť; v takej istej lehote treba odovzdať lodné osvedčenie, ak dôjde k likvidácii plavidla.

Plavidlo, ktoré nevykazuje znaky uvedené v predchádzajúcich odsekoch, smie viesť osoba staršia ako 15 rokov, ktorá je na to telesne a duševne spôsobilá a je oboznámená s technikou vedenia takého plavidla a v rozsahu potrebnom pre jeho vedenie aj s plavebnými predpismi.

Preukaz spôsobilosti vydáva plavebná správa po úspešnom zložení skúšky, ku ktorej sa môže pripustiť iba osoba, ktorá je na vedenie plavidla telesne a duševne spôsobilá a dosiahla vek uvedený v odseku 1, prípadne 2. Osobe mladšej ako 18 rokov sa môže preukaz spôsobilosti vydať iba s písomným súhlasom jej zákonného zástupcu.

Žiadosť o vykonanie skúšky a vydanie preukazu spôsobilosti sa podáva na plavebnej správe príslušnej podľa miesta bydliska žiadateľa.

Preukaz spôsobilosti musí vodca plavidla za plavby mať u seba a na vyzvanie ho predložiť orgánom plavebnej správy, prípadne príslušníkom Verejnej bezpečnosti.

Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. d) až f), ods. 2 písm. e), i) až o), § 8 až 19, § 22 až 24, § 35 až 38 sa nevzťahujú na plavidlá ozbrojených síl a ozbrojených zborov.

Zrušuje sa vyhláška č. 27/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1975.