Vyhláška Federálneho ministerstva financií, ktorou sa vykonáva zákon o poľnohospodárskej dani 1975

Poľnohospodárska pôda, ktorá sa užila na iné účely (napr. na zalesnenie, na zastavanie, pre dopravu), je vyňatá zo zdanenia začínajúc rokom, ktorý nasleduje po roku, keď bola pôda rozhodnutím príslušného orgánu, na základe ktorého bude pozemok vyňatý z evidencie nehnuteľností ako poľnohospodárska pôda, poľnohospodárskej výrobe natrvalo odňatá.

Hospodársky využívanými vodnými plochami sú v rybníky s chovom rýb, pozemky rybníkov, ktoré sú letnené, a vodné plochy, v ktorých sa pestujú riasy, trstina, pálka alebo ostatné technické vodné rastliny.

Daňovník uplatní nárok na oslobodenie od dane v daňovom priznaní alebo oznámení.

Za rekultivované sa považujú tie pozemky, ktoré sú v evidencii nehnuteľností vedené ako poľnohospodárska pôda a na ktorých sa pred rekultiváciou dolovalo, povrchove ťažilo, alebo šlo o úvozy, cesty a pod. Ďalej sú to pozemky vedené v evidencii nehnuteľností ako poľnohospodárska pôda, ktoré sa neobrábali pre značný stupeň znehodnotenia (napr. náletom semien stromov) a ktoré sú po rekultivácii opäť vhodné pre poľnohospodársku výrobu.

Ak boli niektoré pozemky čiastočne vysadené ušľachtilými druhmi viniča hroznorodého a čiastočne hybridmi, oslobodí sa iba časť výmery pripadajúca na ušľachtilé druhy viniča hroznorodého, pokiaľ je aspoň 1/4 ha.

Za intenzívne ovocné sady sa považujú pozemky, na ktorých boli vysádzané štvrťkmene, zákrpky a vretená.

Pozemky poľnohospodárskej výrobe dočasne odňaté (napr. na skládku, na ťažbu piesku) sú oslobodené od dane začínajúc rokom, ktorý nasleduje po roku, keď bola pôda rozhodnutím okresného národného výboru poľnohospodárskej výrobe dočasne odňatá.

Za pozemky v správe a užívaní národných výborov a ich rozpočtových organizácií, včítane orgánov štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, sa považujú tie, ktoré sú v ich priamom užívaní.

Daňovníkmi dane z pozemkov sú organizácie a občania, ktorí sú zapísaní v evidencii nehnuteľností¹) ako užívatelia pozemkov. Ak v evidencii nehnuteľností nie je užívateľ zapísaný, je daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

Ak je v evidencii nehnuteľností zapísaná ako užívateľ spoločenská organizácia alebo jej organizačná zložka (ovocinársky a záhradkársky zväz, zväz chovateľov drobného hospodárskeho zvieratstva a pod.), ktorá ponechala pozemok svojim členom na zriadenie záhradky, sú daňovníkom jednotliví členovia.

Pozemok je určený na rekreačné účely [§ 5 ods. 2 písm. b) zákona], ak na ňom je alebo bude postavená rekreačná chata alebo ak je na ňom zriadená záhradka slúžiaca na rekreáciu.

Domová záhrada je záhrada, ktorá súvisí s pozemkom, na ktorom je obytná budova, i keď je súvislosť prerušená verejnou komunikáciou. Výmera domových záhrad členov jednotných roľníckych družstiev, ktoré jednotlivo neprevyšujú po odpočítaní zastavanej plochy 800 m² a ktoré boli združené na spoločné družstevné hospodárenie, sa nezahŕňa do základu dane.

Za pozemky, ktoré nemožno plne využívať na poľnohospodársku výrobu, sa považujú poddolované plochy, letiskové pozemky, vojenské pásma, trvalo zamokrené pozemky presahujúce 5 % z celkovej výmery, pozemky poškodené účinkami exhalácií, devastované pozemky a pozemky v ochranných pásmoch zriadených podľa osobitných predpisov.²)

O znížení alebo odpustení dane rozhoduje orgán vykonávajúci správu dane na žiadosť daňovníka; pritom prihliada najmä na to, do akej miery nemožno pozemky plne využívať na poľnohospodársku výrobu, po aký čas v roku boli pozemky odňaté poľnohospodárskej výrobe [§ 3 písm. c) zákona], v akom rozsahu bola zaplavením poškodená alebo zničená úroda, ako dlho v roku sa vykonávali na pozemkoch vodohospodárske úpravy a pod.

Ďalšími štátnymi hospodárskymi organizáciami poľnohospodárskej výroby a poľnohospodárskych služieb [§ 8 písm. b) zákona], ktoré sú daňovníkmi dane zo zisku, sú:

Za novobudované spoločné poľnohospodárske podniky a agrochemické podniky sa považujú podniky, ktoré vznikli po 1. januári 1975, s výnimkou tých, na ktoré prešiel majetok zaniknutých organizácií.

Spoločným poľnohospodárskym podnikom s prevažne poľnohospodárskou výrobou je ten, v ktorom tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby boli v roku rozhodnom pre zdanenie vyššie než 50 % z celkových tržieb (čl. 12 ods. 3); pritom sa neprihliada na investície obstarávané vo vlastnej réžii.

Skutočnosti rozhodné pre oslobodenie uvedie daňovník v daňovom priznaní.

Päťročné obdobie oslobodenia končí posledným dňom mesiaca, v ktorom uplynulo 60 mesiacov odo dňa vzniku organizácie.

Podiel na zisku (strate), tržbách, výnosoch a nákladoch (§ 11 ods. 4 zákona) sa na jednotlivé združené organizácie rozdeľuje spôsobom dojednaným v zmluve o kooperácii;³) ak nie je spôsob rozdeľovania tržieb, výnosov a nákladov takto ustanovený, rozdeľujú sa v rovnakom pomere ako zisk.

Za iné bezodplatné venovania sa považujú aj náklady na pohostenie a dary nad určený limit. V družstevných organizáciách [§ 8 ods. a) zákona] sa za určený limit považuje suma vymedzená pri prerokúvaní plánu príslušnou okresnou poľnohospodárskou správou po dohode s okresným národným výborom.

Za platené penále sa považuje aj penále za nevrátenie obalov.⁴)

Dotáciami a subvenciami určenými na úhradu nákladov sú najmä stabilizačné dotácie a účelové dotácie do prevádzky a ďalej účelové subvencie na úhradu výchovy učňov.

Odpočítateľnou položkou je daň z pozemkov vo výške skutočne zaplatenej v zdaňovacom období.

Zvýšenie dane zo zisku za nepoľnohospodársku činnosť je odpočítateľnou položkou vo výške vypočítanej podľa § 15 ods. 2 zákona.

Odpočítateľnou položkou podľa § 13 ods. 2 písm. b) zákona sú napr. podiely členských organizácií na hospodárskom výsledku spoločných poľnohospodárskych podnikov a sumy prijaté z prerozdelenia prostriedkov. Odpočítateľnou položkou však nie sú podiely členských organizácií na hospodárskom výsledku organizácií oslobodených od dane (§ 9 a § 58 ods. 2 a 3 zákona).

Nepoľnohospodárskou činnosťou je aj:

Za poľnohospodárske organizácie podľa odseku 1 sa považujú organizácie podliehajúce dani zo zisku (§ 8 zákona a článok 6) a ďalej školské majetky a školské polesia, školské poľnohospodárske a lesné podniky, výskumné ústavy poľnohospodárskej výroby, poľnohospodárske závody pri podnikoch cukrovarníckeho priemyslu, okresné a krajské poľnohospodárske správy, okresné výstavbové bytové družstva, štátna melioračná správa, štátna veterinárna správa a socialistické poľnohospodárske organizácie riadené národnými výbormi.

Za nepoľnohospodársku činnosť sa nepovažuje ani výroba a predaj týchto výrobkov:

Z prác a služieb poskytovaných nepoľnohospodárskym organizáciám a občanom sa nepovažuje za nepoľnohospodársku činnosť:

Z tržieb za nepoľnohospodársku činnosť sa nezapočítava pre zvýšenie dane zo zisku časť týchto tržieb, ktoré sú u organizácií s priemernou daňou z pozemkov

Ak je u organizácie priemerná daň u pozemkov menšia než 50 Kčs, nezapočítava sa pre zvýšenie dane zo zisku z tržieb za nepoľnohospodársku činnosť časť vo výške:

Celkové tržby podľa odsekov 1 a 2 tvoria:

Tržby z nepoľnohospodárskej činnosti sa zistia z tržieb z výrobných činností, z tržieb z obchodnej činnosti a z tržieb z nevýrobných činností a znižujú sa o daň z obratu pripadajúcu na nepoľnohospodársku činnosť.

Ak organizácia poľnohospodárskej výroby predáva zabitú hydinu chovu a výkrmu, započítajú sa do tržieb z nepoľnohospodárskej činnosti tržby za zabitú hydinu znížené o náklady na jej odchov a výkrm. Pri predaji hydiny vo vlastnej maloobchodnej predajni alebo v pohostinstve sa tržby za zabitú hydinu neznižujú.

Objem odmien a miezd zúčtovaný v bežnom roku do nákladov [Čl. 8 ods. 2 písm. b)] tvorí:

Pri vykonávaní spoločnej činnosti v rámci kooperácie rozvrhne sa objem odmien a miezd medzi združené organizácie obdobne podľa ustanovenia Čl. 8 ods. 4.

Priemerný evidenčný počet pracovníkov sa určí podľa predpisov Federálneho štatistického úradu platných na bežný rok.

Za príležitostnú sa považuje taká činnosť, pri ktorej sa využívajú výrobné prostriedky slúžiace základnej poľnohospodárskej výrobe spravidla v čase, keď sa pri tejto výrobe nemôžu plne využiť, napr. povozníctvo a približovanie dreva.

Vedľajšou výrobou sa rozumie činnosť, ktorá je buď pokračovaním základnej poľnohospodárskej výroby, ak sa obmedzuje na spracovanie výrobkov vlastného hospodárstva (výroba masla, tvarohu, hroznového vína a pod.), alebo ktorá je príležitostnou výrobou vykonávanou bez cudzích pracovníkov, napr. domácka výroba dreveného náradia a košikárskych výrobkov.

Za príležitostnú činnosť alebo vedľajšiu výrobu sa nepovažuje taká činnosť alebo výroba, ktorá sa vykonáva v samostatných, osobitne na ten účel zriadených prevádzkárňach, alebo ak sa neobmedzuje na spracovanie výrobkov vlastného hospodárstva, prípadne ak sa vykonáva v takom rozsahu, ktorý presahuje rámec príležitostnej a vedľajšej činnosti.⁵)

Ak sa daňovníkovi na bežný rok vyrubila daň z príjmov občanov z poľnohospodárskej výroby, ale po uplynutí roka sa zistí, že pestovanie zvláštnych kultúr a špecializovaná živočíšna výroba podliehajú dani z príjmov obyvateľstva, započítajú sa zaplatené splátky na poľnohospodársku daň na úhradu dane z príjmov obyvateľstva.

Priemerné normy výnosnosti platia pre pozemky, na ktorých sa uskutočňuje základná poľnohospodárska výroba, s výnimkou pozemkov venovaných pestovaniu zvláštnych kultúr [§ 32 ods. 3 písm. a) zákona].

Pre zistenie, ktoré z určených priemerných noriem výnosnosti sa použijú na výpočet príjmu podrobného dani, je rozhodujúce prírodné stanovište, v ktorom ležia pozemky (ich najväčšia časť) slúžiace poľnohospodárskej výrobe.

Príjem z príležitostnej činnosti a vedľajšej výroby sa zdaní tak, že sa vypočítaná daň primerane zvýši podľa § 36 ods. 2 písm. a) zákona.

Dani podrobeným príjmom z pozemkov venovaných pestovaniu zvláštnych kultúr a dani podrobeným príjmom zo špecializovanej živočíšnej výroby (§ 33 ods. 4 zákona) sú skutočne dosiahnuté príjmy z akéhokoľvek predaja (peňažné príjmy) a hodnota výrobkov spotrebovaných daňovníkom a príslušníkmi jeho domácnosti alebo určených na ich vlastnú spotrebu (naturálne príjmy) po odpočítaní výdavkov vynaložených na ich dosiahnutie, a to v roku, ktorý predchádza roku, na ktorý sa daň vyrubuje. Výdavkami vynaloženými na dosiahnutie príjmov nie sú výdavky na zlepšenie a rozmnoženie majetku a odpisy pre opotrebenie alebo znehodnotenie a straty na majetku.

Výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov, pokiaľ ich daňovník nepreukáže, sa odpočítajú pri príjmoch z pestovania viniča hroznorodého paušálnou sumou vo výške 40 %, z pestovania ostatných zvláštnych kultúr paušálnou sumou 30 % a zo špecializovanej živočíšnej výroby (§ 32 ods. 3 zákona) vo výške 50 % skutočne dosiahnutých príjmov (peňažných i naturálnych).

Pre ocenenie naturálnych príjmov sú rozhodné nákupné ceny platné v roku, ktorý predchádza roku, na ktorý sa daň vyrubuje. Ak sú určené najnižšie alebo rámcové ceny, platí najnižšia cena; ak sú určené najvyššie, platí cena skutočne dosiahnutá.

Pre zvýšenie alebo zníženie dane je rozhodný stav k 1. januáru roka, na ktorý sa daň vyrubuje. Na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka, sa neprihliada.

Zvýšenie dane možno uplatniť, prípadne daň možno znížiť aj vtedy, keď poľnohospodársku výrobu uskutočňuje viac osôb na spoločný účet a aspoň u jednej z nich sú splnené podmienky pre zvýšenie alebo zníženie dane.

Príjmami, ktoré môžu byť dôvodom primeraného zvýšenia dane až o 50 %, sa rozumejú príjmy:

Pre zvýšenie dane je rozhodujúci príjem dosiahnutý v roku, ktorý predchádza roku, na ktorý sa daň vyrubuje.

Orgán vykonávajúci správu dane môže daň primerane znížiť až o 50 %:

Zvýšenie i zníženie dane sa počíta z dane vypočítanej podľa § 35 zákona.

Zmeny v zaradení obcí do prírodných stanovíšť, ku ktorým dôjde v priebehu roka, sú rozhodné pre vyrubenie dane z pozemkov u všetkých daňovníkov a dane z príjmov občanov z poľnohospodárskej výroby na budúci rok.

Na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka vo výmere obhospodarovaných pozemkov, sa pri vyrubení dane z pozemkov a dane z príjmov občanov z poľnohospodárskej výroby na bežný rok neprihliada.

Ak päťročné obdobie oslobodenia sa skončí v priebehu roka (čl. 7 ods. 4), vypočíta daňovník v priznaní daň zo zisku tak, že od dane za celý rok odpočíta za každý aj začatý mesiac, v ktorom trvalo oslobodenie, jednu dvanástinu celoročnej dane.

Ak dôjde v priebehu roka k zmenám plánu, ktoré majú vplyv na výšku vypočítaných preddavkov, je daňovník povinný orgánu vykonávajúcemu správu dane predložiť do ôsmich dní nový prepočet preddavkov a ďalej platiť mesačné preddavky podľa nového výpočtu. Výška mesačných preddavkov do toho času zročných sa nemení.

Pri výpočte dane zo zisku sa po uplynutí štvrťroka upravuje bilančný zisk o pripočítateľné a odpočítateľné položky (§ 12 a 13 zákona) podľa skutočnosti od začiatku roka do konca štvrťroka, za ktorý sa výpočet vyhotovuje.

Ak orgán vykonávajúci správu dane zistí, že daňovník si vypočítal preddavky nižšou sumou, vydá rozhodnutie, v ktorom určí nové preddavky podľa vlastného výpočtu, a daňovníkovi uloží rozdiel doplatiť do 15 dní. Ak daňovník vypočítal preddavky vyššou sumou, zúčtuje sa rozdiel obdobne podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. a) poslednej vety zákona.

Orgán vykonávajúci správu dane môže určiť preddavky inak, najmä v prípadoch organizačných zmien alebo zmien v štruktúre činností organizácie, ktoré majú vplyv na výšku daňovej povinnosti. Mesačné preddavky možno tiež určiť podľa rozpisu plánu, ktorý vyhotoví organizácia v rámci svojej štvrťročnej povinnosti na jednotlivé mesiace.

Ak družstvo povolí novovstúpivšiemu členovi, aby do konca roka ešte realizoval príjmy z poľnohospodárskej výroby na svoj vlastný účet a nie na účet družstva, je povinný zaplatiť daň na celý rok.

Odpis splátok podľa § 49 ods. 1 zákona vykoná orgán vykonávajúci správu dane bez žiadosti na základe oznámenia (§ 39 zákona).

Ak u daňovníka dôjde k zmene už vyrubenej dane, počíta sa penále (§ 50 ods. 4 zákona) z rozdielu, o ktorý je daň vypočítaná v dodatočnom platobnom výmere vyššia než daň už vyrubená.

Penále sa nepredpíše, ak je menšie než 10 Kčs.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1975.