48/1973 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1973 do 31.12.2005
48
ZÁKON
z 25. apríla 1973,
ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Trestný poriadok č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1.
V § 12 ods. 7 sa slová „Po prijatí obžaloby“ nahrádzajú slovami „Po nariadení hlavného pojednávania“.
2.
§ 14 ods. 3 znie:
„(3)
Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby
a)
pre trestné činy vojnovej zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (§ 269 až 271 Tr. zák.),
b)
pre trestné činy vyzvedačstva (§ 105 Tr. zák.), ohrozenia štátneho tajomstva (§ 106, 107, 107a Tr. zák.) a vyzvedačstva a ohrozenia štátneho tajomstva na škodu štátu svetovej socialistickej sústavy (§ 108 Tr. zák.), ak bol nimi ohrozený zvlášť dôležitý záujem obrany vlasti.“.
3.
V § 35
za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Obhajcom v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť iba advokát, ktorý sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom. Týchto advokátov vyberajú ústredné orgány advokácie podľa hľadísk uvedených v predpisoch upravujúcich ochranu štátneho tajomstva a vedú ich zoznamy.“,“.
doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.
4.
§ 50 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
„(4)
Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť len osoba, ktorá sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom na príslušnom úseku. Ak je takým splnomocnencom advokát, použije sa obdobne ustanovenie § 35 ods. 2.“.
5.
V § 65 ods. 2 v poslednej vete sa slová „alebo vyhľadávania“ nahrádzajú slovami „, a ak ide o vyhľadávanie, len čo boli obvinený a jeho obhajca upozornení na možnosť preštudovať spisy [§ 169 písm. b)]“.
6.
V § 66 ods. 1 sa slová „alebo vyhľadávaciemu orgánu“ nahrádzajú slovami „, vyhľadávaciemu orgánu alebo orgánu konajúcemu objasňovanie“ a za slová „vyhľadávací orgán“ sa vkladajú slová „, v objasňovaní orgán konajúci objasňovanie“.
7.
V § 80 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.
8.
V § 81 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.
9.
V § 86
za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
„(2)
V prípade, že sa začalo trestné stíhanie pre trestný čin podľa prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, môže prokurátor alebo vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora nariadiť, aby mu pošta alebo podnik vykonávajúci dopravu zásielok vydali zásielku, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo že s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.“,“.
doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3 a za slová „v odseku 1“ sa vkladá „alebo 2“.
10.
V § 87 ods. 1 sa za slová „§ 86 ods. 1“ vkladá „alebo 2“.
11.
§ 105 ods. 1 druhá veta znie:
„Namiesto pribrania znalca možno sa uspokojiť v jednoduchých prípadoch s potvrdením alebo odborným vyjadrením príslušného orgánu, o správnosti ktorých niet pochybností.“.
12.
V § 106 sa pripája na konci táto veta:
„Znalec musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku.“.
13.
V § 114
za odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3)
Ak na dôkaz treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie.“,
doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4; pritom sa slová „odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami „predchádzajúcich odsekov“.
14.
§ 119 ods. 1 veta za bodkočiarkou znie:
„v ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.“.
15.
V § 149 ods. 2 sa slová „po prijatí obžaloby“ nahrádzajú slovami „po nariadení hlavného pojednávania“.
16.
§ 162 včítane nadpisu znie:
§162 Odovzdanie veci vyšetrovateľovi
Ak sa vyšetrovateľ, ktorému vec odovzdal iný orgán, nepovažuje za príslušného, bez meškania predloží spisy so svojím stanoviskom prokurátorovi; inak pokračuje v konaní.“.
17.
§ 164 ods. 1 druhá veta znie:
„Úkony podľa štvrtej a piatej hlavy, ktoré možno podľa tohto zákona vykonať pred začatím trestného stíhania, a úkony vykonané po začatí trestného stíhania inými orgánmi nemusí vyšetrovateľ opakovať, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu tohto zákona; vyšetrovateľ však vždy vyslúchne obvineného.“.
18.
V § 166
vypúšťa sa doterajší odsek 7,
doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 7 a znie:
„(7)
Vyšetrovanie treba skončiť spravidla do dvoch mesiacov od začatia trestného stíhania. Po skončení vyšetrovania predloží vyšetrovateľ prokurátorovi spisy so záverečnou správou obsahujúcou návrh na konečné opatrenie alebo urobí niektoré rozhodnutie podľa § 171 až 173.“.
19.
V § 168 ods. 1 sa za slová „neposkytnutia pomoci podľa § 207 a 208,“ vkladajú slová „neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 209a ods. 1 a 2,“.
20.
V § 169
ustanovenia písmen b), c) a d) znejú:
„b) namiesto oboznámenia obvineného a obhajcu s výsledkami vyhľadávania upozorní vyhľadávací orgán obvineného a obhajcu na možnosť, aby v primeranej lehote, ktorú zároveň určí, preštudovali spisy a urobili návrhy na doplnenie vyhľadávania; ak vyhľadávací orgán navrhované doplnenie nepovažuje za potrebné, odmietne ho; o týchto úkonoch urobí záznam do zápisnice;
c)
ustanovenia § 164 ods. 4 a § 165 ods. 1 sa nepoužijú; oprávnenie podľa ustanovenia na konci uvedeného obhajcovi nepatrí ani pri úkonoch, ktorými sa vyhľadávanie dopĺňa;
d)
vyhľadávanie treba skončiť spravidla do jedného mesiaca od začatia trestného stíhania, a ak páchateľ nebol zistený, do dvoch mesiacov; ak sa vyhľadávanie v týchto lehotách neskončí, môže prokurátor zo závažných dôvodov nariadiť vyšetrovanie;“,
pripája sa ustanovenie písmena e), ktoré znie:
„e) po skončení vyhľadávania predloží vyhľadávací orgán spisy prokurátorovi s návrhom na konečné opatrenie a so zoznamom navrhovaných dôkazov; návrh netreba odôvodňovať.“
21.
Nadpis štvrtého oddielu desiatej hlavy znie:
„Rozhodnutie v prípravnom konaní“.
22.
V § 171
v odseku 1 sa slovo „vyšetrovania“ nahrádza slovami „prípravného konania“,
v odsekoch 1 a 2 sa slová „alebo vyhľadávací orgán“ nahrádzajú slovami „a vo vyhľadávaní prokurátor“,
odsek 3 znie:
„(3)
Uznesenie o postúpení veci treba oznámiť obvinenému a poškodenému; odpis uznesenia vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
23.
V § 172
v odsekoch 1 a 2 sa slová „alebo vyhľadávací orgán“ nahrádzajú slovami „a vo vyhľadávaní prokurátor“,
odsek 3 znie:
„(3)
Uznesenie o zastavení trestného stíhania treba oznámiť obvinenému a poškodenému; odpis uznesenia vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
24.
V § 175 ods. 1 sa ustanovenie písm. a) dopĺňa slovami „a vo vyhľadávaní postúpiť vec a zastaviť trestné stíhanie,“.
25.
V § 179a ods. 2 sa pripája na konci táto veta:
„Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením ustanoviť, ktoré ďalšie federálne orgány štátnej správy a v akom rozsahu vykonávajú vo svojej pôsobnosti objasňovanie o prečinoch; obdobné oprávnenie patrí vládam republík, pokiaľ ide o orgány štátnej správy republík.“.
26.
V § 179b ods. 1
ustanovenie písmena j) znie:
„j) za podmienok ustanovených v § 78 až 81 môžu robiť rozhodnutia a opatrenia v týchto ustanoveniach naznačené,“,
pripája sa ustanovenie písmena k), ktoré znie:
„k) za podmienok ustanovených v § 82 až 85 môžu vykonať domovú a osobnú prehliadku.“
27.
§ 179c znie:
„(1)
Ak sa v priebehu objasňovania objaví, že sú dané dôvody väzby, odovzdá orgán vykonávajúci objasňovanie vec vyšetrovateľovi; ak treba zadržať a otvoriť zásielku, odovzdá vec vyhľadávaciemu orgánu. O týchto opatreniach upovedomí prokurátora.
(2)
Ak sú tu podmienky spoločného konania o trestnom čine a prečine, vykonáva sa vyšetrovanie alebo vyhľadávanie aj o prečine.“.
28.
V § 179e
za odsek 2 sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Ak sa vykonávalo prípravné konanie spoločne o trestnom čine a prečine, podáva sa spoločná obžaloba pre trestný čin i pre prečin; ak sa vykonávalo prípravné konanie iba o prečine, podáva sa návrh na potrestanie.“,
doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
29.
V § 181 sa doterajšie znenie označuje ako odsek 1 a pripája sa odsek 2, ktorý znie:
„(2)
Po podaní obžaloby súd rozhoduje samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný - nevyčkávajúc na ďalšie návrhy - urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.“.
30.
§ 182 znie:
„(1)
Prokurátor môže vziať obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania; vec sa tým vracia do stavu prípravného konania.
(2)
Ak prokurátor po začatí hlavného pojednávania dôjde k presvedčeniu, že výsledky prejednávania veci pred súdom obžalobu nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od obvinenia a oznámiť súdu dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Toto vyhlásenie nezbavuje súd povinnosti, aby - spravujúc sa zákonom a svojím vnútorným presvedčením - rozhodol o obžalobe podľa všeobecných zásad.“.
31.
V § 185 ods. 1 sa slová „či ju môže sám prijať a“ nahrádzajú slovami „či môže“.
32.
V § 186 sa vypúšťajú odseky 2 a 3 a označenie odseku 1.
33.
V § 188 ods. 1
v ustanovení písm. f) sa pripája na konci táto veta:
„; vo veci, v ktorej sa vykonávalo vyhľadávanie, však môže vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie iba vtedy, ak sa vyhľadávaním neobjasnili základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o vine, alebo“,
vypúšťa sa slovo „alebo“ v ustanovení písmena g) a celé ustanovenie písmena h).
34.
§ 190 ods. 2 znie:
„(2)
Ak došetrenie nie je potrebné, upozorní predseda senátu na možnosť odchylného právneho posúdenia skutku osoby, ktorým sa doručuje odpis obžaloby (§ 196 ods. 1).“.
35.
V § 191 ods. 3 sa za slovo „vykonať“ vkladá slovo „spravidla“ a druhá veta sa vypúšťa.
36.
§ 193 a 194 sa vypúšťajú.
37.
V § 196 ods. 1
sa slová „Obžalobu hneď po prijatí dá predseda senátu v odpise“ nahrádzajú slovami „Ak súd neurobil niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 ods. 1 a 2, dá predseda senátu odpis obžaloby“,
posledná veta odseku 1 sa vypúšťa.
38.
V § 211
v odseku 1 sa vypúšťajú v prvej vete slová „alebo znalca“ a slovo „ich“ sa nahrádza slovom „jeho“ a v ustanovení písmena b) sa vypúšťajú slová „alebo znalca“,
pripája sa odsek 4, ktorý znie:
„(4)
Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný posudok, ak znalec bol pred podaním posudku poučený podľa § 106, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia.“.
39.
§ 263 ods. 1 druhá veta znie:
„Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie
a)
podľa § 253, 255 a 257,
b)
podľa § 258 ods. 1, ak je zrejmé, že vadu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.“.
40.
V § 275 ods. 1 sa pripája na konci táto veta:
„Ak bol zákon porušený iba v neprospech obvineného, čas od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia do rozhodnutia o sťažnosti pre porušenie zákona sa do premlčacej doby nezapočítava.“.
41.
V § 276 sa slová „predseda najvyššieho súdu“ nahrádzajú slovami „minister spravodlivosti“.
42.
§ 294 znie:
„Predseda senátu dá odpis obžaloby doručiť (§ 196 ods. 1) aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.“.
43.
§ 314b ods. 6 znie:
„(6)
Prokurátor môže vziať návrh na potrestanie späť až do začatia hlavného pojednávania; v takom prípade urobí niektoré z opatrení uvedených v § 179e ods. 1 písm. b) až h).“.
44.
V § 314c ods. 1 sa za ustanovenie písm. c) vkladá nové ustanovenie písm. d), ktoré znie:
„d) môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 2,“,
doterajšie ustanovenia písmen d) až f) sa označujú ako ustanovenia písmen e) až g).
45.
V § 314d
v doterajšom znení, ktoré sa označuje ako odsek 1, sa za slová „pri hlavnom pojednávaní" vkladajú slová „konanom o prečine",
pripája sa odsek 2, ktorý znie:
„(2) V konaní o prečine môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor a obvinený vzdali odvolania. Zjednodušený písomný rozsudok neobsahuje odôvodnenie."
46.
V devätnástej hlave sa za štvrtý oddiel vkladá piaty oddiel, ktorý včítane nadpisu znie:
„Piaty oddiel
Trestný príkaz
§314e
(1)
V konaní o prečinoch môže samosudca bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný príkaz,
a)
ak sa obvinený v priebehu objasňovania priznal a samosudca vzhľadom na výsledky objasňovania nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tohto priznania alebo ak rozhodné skutočnosti zistil vlastným pozorovaním verejný orgán a
b)
ak prokurátor navrhol vydanie trestného príkazu alebo súhlasil, aby sa trestný príkaz vydal; návrh alebo súhlas prokurátora sa musí vzťahovať aj na druh a výmeru trestu, ktorý sa má trestným príkazom uložiť.
(2)
Trestným príkazom možno uložiť trest odňatia slobody do dvoch mesiacov, nápravné opatrenie do štyroch mesiacov, zákaz činnosti do dvoch rokov, peňažný trest do 5000 Kčs a prepadnutie veci; náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať dva mesiace.
(3)
Trestný príkaz nemožno vydať
a)
v konaní proti mladistvému,
b)
v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,
c)
ak sa má rozhodovať o ochrannom opatrení alebo
d)
ak sa má uložiť súhrnný trest a predchádzajúci trest bol uložený rozsudkom.
(4)
Trestný príkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spájané s vyhlásením odsudzujúceho rozsudku nastávajú tu doručením trestného príkazu obvinenému.
§314f
(1)
Trestný príkaz obsahuje
a)
označenie súdu, ktorý trestný príkaz vydal,
b)
deň a miesto vydania trestného príkazu,
c)
označenie obvineného (§ 120 ods. 2),
d)
výrok o vine (§ 120 ods. 3) a ukladanom treste (§ 122 ods. 1),
e)
výrok o odkázaní poškodeného na konanie v občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom, ak sa uplatnil nárok na náhradu škody, a
f)
poučenie o práve podať odpor.
(2)
Trestný príkaz sa doručuje obvinenému, prokurátorovi a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Obvinenému sa doručuje do vlastných rúk; náhradné doručenie a uloženie písomností je vylúčené. Ak obvinený má obhajcu, doručí sa trestný príkaz aj jemu.
§314g
(1)
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, s výnimkou prokurátora, môžu podať proti trestnému príkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný príkaz vydal, a to do ôsmich dní od doručenia trestného príkazu obvinenému. Na navrátenie lehoty sa obdobne použije ustanovenie § 61.
(2)
Ak oprávnená osoba podala proti trestnému príkazu v lehote odpor, trestný príkaz sa tým ruší a samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Inak sa trestný príkaz stane právoplatným a vykonateľným.
(3)
Ak v dôsledku včas podaného odporu rozhoduje samosudca na hlavnom pojednávaní, nesmie obvinenému uložiť prísnejší trest, než aký uložil trestným príkazom, ledaže by sa skutkový stav na základe dokazovania podstatne zmenil.“.
47.
V § 323 ods. 2 sa slovo „súd" nahrádza slovami „predseda senátu".
48.
V § 327
v odseku 1 v prvej vete sa slovo „Súd" nahrádza slovami „Minister spravodlivosti" a druhá veta znie:
„Ak nedôjde k vydaniu do cudziny alebo k vyhosteniu alebo ak sa vráti vydaný alebo vyhostený, rozhodne súd, že sa trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok vykoná.",
v odseku 3 sa slová „odseku 1 a 2" nahrádzajú slovami „odseku 2“.
49.
§ 330 ods. 4 znie:
„(4)
Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.“.
50.
§ 332 ods. 1 druhá veta znie:
„Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.“.
51.
§ 334 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
„(3) O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia slobody nezapočítal čas, po ktorý sa odsúdenému prerušil výkon trestu odňatia slobody za účelom liečebnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení mimo nápravnovýchovného ústavu, ak sa tak stalo preto, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok."
52.
V § 349 sa slovo “Súd„ nahrádza slovami “Predseda senátu„.
53.
V § 350a
v odseku 4 sa na konci pripája táto veta:
„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.",
odsek 5 znie:
„(5) Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu pobytu, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa obdobne použijú ustanovenia § 331 až 333.",
pripája sa odsek 6, ktorý znie:
„(6) Rozhodnutie o uložení primeraných obmedzení osobe, ktorej sa trest zákazu pobytu uložil popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, robí na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody naposledy vykonával. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok."
54.
V § 351 ods. 1 sa pripája na konci táto veta:
„Ak však ochranné liečenie bolo uložené popri nepodmienečnom treste odňatia slobody a v nápravnovýchovnom ústave sú pre výkon takého liečenia dané podmienky, môže predseda senátu nariadiť, aby sa ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia slobody.“.
55.
Za § 351 sa vkladá § 351a, ktorý včítane nadpisu znie:
§351a Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia
O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého je liečebné zariadenie, kde sa ochranné liečenie vykonáva; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“.
Čl. II
Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov vyhlásilo úplné znenie Trestného poriadku, ako vyplýva z neskorších predpisov.
Čl. III
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1973.
Svoboda v. r.
Indra v. r.
Dr. Štrougal v. r.
Indra v. r.
Dr. Štrougal v. r.
