Predpis bol zrušený predpisom 105/1981 Zb.
163/1973 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1979 do 31.12.1981
163
VYHLÁŠKA
Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj
z 12. decembra 1973
o dokumentácii stavieb
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanovuje podľa § 53 zákona č. 133/1970 Zb. o pôsobnosti federálnych ministerstiev a podľa § 31 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku:
PRVÁ ČASŤ | ÚVODNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
§1 Rozsah platnosti
(1)
Vyhláška upravuje spôsob a rozsah dokumentácie stavieb, ktorých investormi sú organizácie, postup pri jej vypracovaní, prerokúvaní a schvaľovaní a pri záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení stavieb.
(2)
Vyhláška sa vzťahuje na dokumentáciu stavieb, ktoré sa majú uskutočniť v Československej socialistickej republike. Vzťahuje sa na všetky druhy stavieb bez zreteľa na spôsob výstavby a primerane aj na opravy stavieb financované z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov.1)
§2 Pojmy
(1)
Stavbou sa rozumie súhrn stavebných prác, strojov a zariadení, včítane ich montáží, náradia a inventára investičného charakteru, uskutočňovaný na súvislom mieste a v súvislom čase novo (novostavba) alebo prestavbou základných prostriedkov už existujúcich (rekonštrukcia, rozšírenie, modernizácia) na dosiahnutie spoločného účelu.2) Za súčasť stavby sa považuje aj odstránenie doterajších základných prostriedkov na stavenisku a - pokiaľ ide o inžinierske siete a osobitné predpisy neustanovujú inak - aj odstránenie starých a vybudovanie nových základných prostriedkov alebo ich častí nahrádzajúcich tie, ktoré sú narušené uskutočňovaním stavby a pri ktorých je nevyhnutné ich funkciu zachovať.
(2)
Súborom stavieb sa rozumejú navzájom súvisiace stavby, ktorými sa uskutočňuje rozsiahla alebo dlhodobá investičná výstavba na súvislom území alebo na spoločný účel na rozličných miestach.
(3)
Prevádzkový súbor (čiastkový prevádzkový súbor) je súhrn strojov a zariadení, včítane ich montáží a inventára investičného charakteru, ktorý slúži na zabezpečenie čiastkového samostatného technologického alebo netechnologického procesu a uvádza sa do prevádzky v súvislom čase.3)
(4)
Stavebný objekt je priestorove ucelená alebo aspoň technicky samostatná časť stavby.4)
(5)
Komplexnou bytovou výstavbou sa rozumie výstavba obytných súborov aj výstavba samostatných bytových stavieb (stavebných objektov).
(6)
Obytný súbor je súborom bytových stavebných objektov a stavebných objektov, prípadne prevádzkových súborov technickej a občianskej vybavenosti.5) Obytný súbor je podľa svojho rozsahu stavbou, ak sa bude realizovať v súvislom časovom období spravidla troj- až štvorročnom, alebo je súborom stavieb.
(7)
Zariadením staveniska sa rozumejú objekty a zariadenia, ktoré v čase uskutočňovania stavby slúžia prevádzkovým a sociálnym účelom účastníkov výstavby; patria sem aj objekty a zariadenia, ktoré buduje alebo už vybudoval a požičal investor, dodávateľ alebo iná organizácia na účely zariadenia staveniska. Miestne sústredené objekty plniace funkciu zariadenia staveniska pre viac stavieb tvoria združené zariadenie staveniska (príloha č. 16).
§3 Účastníci výstavby
(1)
Účastníkmi výstavby sa rozumejú investor, generálny projektant a dodávateľské organizácie.
(2)
Investor je organizácia, ktorá pre seba alebo pre inú organizáciu (budúceho prevádzateľa - užívateľa) stavbu pripravuje a zabezpečuje. Pokiaľ niektoré činnosti prislúchajúce podľa tejto vyhlášky investorovi vykonáva iná organizácia (napr. inžinierska alebo projektovo-inžinierska), vzťahujú sa ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ je v nich reč o investorovi, aj na túto organizáciu.
(3)
Dodávateľská organizácia je organizácia, ktorej predmetom činnosti je uskutočňovanie dodávok pre stavbu. Pokiaľ taká organizácia uzavrela zmluvu o dodávke, označuje sa ako vyšší dodávateľ6) alebo dodávateľ. Pokiaľ sa taká organizácia dohodla o spolupráci, bola na ňu určená7) alebo sa na ňu zmluvne zaviazala,8) označuje sa ako vyšší dodávateľ (dodávateľ) prichádzajúci do úvahy.
(4)
(5)
Dodávateľská organizácia môže byť generálnym projektantom za podmienok ustanovených v predchádzajúcom odseku iba pri vybraných druhoch stavieb vymedzených v jej oprávnení na projektovú činnosť alebo osobitne určených Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, ak sa zaviazala dodať celú stavbu.
(6)
Zahraničná organizácia môže byť generálnym projektantom, iba ak preukáže, že je oprávnená projektovať danú stavbu podľa práva platného v krajine svojho sídla, a ak sa zaviaže dodržiavať ustanovenia tejto vyhlášky a ostatných právnych predpisov, najmä aj technických noriem platných v Československej socialistickej republike.
§4 Dokumentácia stavieb
(1)
Dokumentácia stavieb podľa tejto vyhlášky zahŕňa investičný zámer, prípravnú dokumentáciu, projektovú dokumentáciu a dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby a správu o záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení stavby.
(2)
Dokumentácia stavieb musí byť obmedzená na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci druhu, charakteru, významu, veľkosti a zložitosti stavby.
§5 Využitie typizácie
(1)
Spracovateľ prípravnej a projektovej dokumentácie je povinný uplatňovať schválené typizačné smernice a typové podklady v rozsahu ich záväznosti.11)
(2)
Typové podklady stavebných konštrukcií, ich prvkov alebo sústav a typové podklady technických zariadení stavebných objektov, ich prvkov alebo sústav12) je spracovateľ projektovej dokumentácie povinný si vyžiadať od vyššieho dodávateľa (dodávateľa) prichádzajúceho do úvahy, ktorý ich poskytuje ako projektové podklady podľa § 27.
(3)
Pri použití typových podkladov sa môže v úvodnom (jednostupňovom) projekte a vo vykonávacom projekte príslušná časť vyznačiť iba schematicky, ale s odkazom na typový podklad pripojený k projektovej dokumentácii.
§5a Využitie opakovateľných projektov
Ak sa pri spracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie použijú opakovateľné projekty, postupuje sa podľa tejto vyhlášky, pokiaľ osobitné predpisy12a) neustanovujú inak.
§6 Projektová dokumentácia zo zahraničia
Projektová dokumentácia dovezená zo zahraničia sa môže použiť, iba ak vyhovuje tuzemským právnym predpisom, najmä technickým normám. Súlad dokumentácie s týmito predpismi alebo udelenie potrebných výnimiek zabezpečuje organizácia, ktorá podniku zahraničného obchodu obstaráva jej dovoz.
DRUHÁ ČASŤ | INVESTIČNÝ ZÁMER
§7 Účel a funkcia investičného zámeru
(1)
Investičný zámer je
a)
jedným z podkladov riadenia a plánovania investičnej výstavby, najmä strednodobej,
b)
pokynom a podkladom na vypracovanie prípravnej dokumentácie.
(2)
Investičný zámer vyjadruje základné požiadavky na stavbu, prípadne súbor stavieb a nároky na jej prípravu a realizáciu. Vychádza z plánovanej koncepcie rozvoja odvetvia, odboru, podniku alebo z potrieb rozvoja bytovej a občianskej výstavby a služieb; pritom objasňuje širšie súvislosti stavby alebo súboru stavieb, ktoré vyplývajú z prognóz. Zdôvodňuje nevyhnutnosť výstavby, a to najmä na základe vykonaných rozborov využitia základných prostriedkov a - pokiaľ to prichádza do úvahy - aj na základe prieskumu odbytových možností. Preukazuje ďalej, že uspokojenie plánovaného rozvoja potrieb nemožno dosiahnuť iným spôsobom.
§8 Obsah investičného zámeru
(1)
Investičný zámer obsahuje najmä:
a)
názov, miesto alebo oblasť stavby,
b)
opis a účel stavby,
c)
požiadavky na efektívnosť stavby z nadpodnikového a národohospodárskeho hľadiska zdôvodnené v súlade s § 7 ods. 2,
d)
súhrnnú charakteristiku technicko-ekonomickej úrovne stavby (podľa druhu a povahy stavby), najmä
- údaje o predpokladanej technológii výroby, príp. o predpokladanom nákupe licencií alebo dovoze strojov a zariadení,
- podľa potreby údaje o predpokladanej úrovni automatizovaného systému riadenia (výrobného procesu, podniku a pod.),
- požadovaný celkový počet pracovníkov, z toho prírastok a zdroje jeho krytia (z vlastných zdrojov, náborom a pod.),
- technicko-ekonomickú charakteristiku výrobku (najmä druh, množstvo, akosť, prácnosť, cenu a rentabilitu) a údaje o odbyte,
- potrebu a zabezpečenie surovín, energií, vody a pod.,
- nároky na územie, včítane nárokov na dopravu,
- vplyv na životné prostredie,
- požadované lehoty na spracovanie prípravnej a projektovej dokumentácie, na začatie stavby a jej uvedenie do trvalej prevádzky (užívania),
e)
pri stavbách, ktorými sa majú realizovať výsledky riešení úloh zaradených v pláne rozvoja vedy a techniky
- nádejnosť a rizikovosť uplatnenia týchto výsledkov,
- návrh opatrení aj mimoriadnych, ale potrebných na účinné zabezpečenie realizácie vyriešených úloh,
f)
podľa potreby požiadavky na variantné riešenie.
(2)
Ak ide o investičný zámer na súbor stavieb, uvedú sa údaje uvedené v predchádzajúcom odseku na celý súbor stavieb a v potrebnom členení pre jednotlivé stavby.
§9 Spracovanie a vydanie investičného zámeru
(1)
Vypracovanie investičného zámeru zabezpečuje a investičný zámer vydáva orgán (organizácia), ktorému prislúcha schváliť prípravnú dokumentáciu (§ 64).
(2)
Investičný zámer sa vypracúva a vydáva pre každú stavbu nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby, príp. pre súbor takých stavieb; pri ostatných stavbách, iba ak ide o nároky na nové stavebné pozemky alebo nové pracovné sily alebo ak to ustanoví ústredný orgán investora.
§10 Prerokúvanie investičného zámeru
(1)
Investičný zámer sa musí v priebehu spracovania prerokovať
a)
s príslušným orgánom oblastného plánovania - z hľadiska rozmiestňovania stavieb a zabezpečenia predpokladaného prírastku počtu pracovníkov,14)
b)
pri stavbách, ktorých okruh sa vymedzuje osobitným opatrením, so Štátnou plánovacou komisiou, a ak ide pritom o stavby organizácií riadených ústrednými orgánmi republík, podľa príslušnosti aj s Českou plánovacou komisiou alebo Slovenskou plánovacou komisiou.
(2)
Pokiaľ sa má stavbou realizovať úloha zaradená do štátneho plánu rozvoja vedy a techniky, môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo ministerstvo výstavby a techniky SSR podľa príslušnosti ustanoviť povinnosť, aby sa mu investičný zámer predložil v priebehu spracovania.
TRETIA ČASŤ | PRÍPRAVNÁ DOKUMENTÁCIA
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia
§11 Druhy prípravnej dokumentácie. Východiskové podklady
(1)
Prípravnou dokumentáciou stavby je projektová úloha; ak je stavba súčasťou súboru stavieb, zahŕňa prípravná dokumentácia aj štúdiu súboru stavieb.
(2)
Východiskovým podkladom pre vypracovanie prípravnej dokumentácie stavby (súboru stavieb) je investičný zámer, pokiaľ sa vypracúva a vydáva. V ostatných prípadoch sa na vypracovanie prípravnej dokumentácie použijú rovnaké východiskové podklady ako na vypracovanie investičného zámeru.
§12 Zabezpečenie výkonu funkcie generálneho projektanta
(1)
Investor je povinný najneskoršie do začatia prác na projektovej úlohe vyhľadať organizáciu oprávnenú na projektovú činnosť, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta, a uzavrieť s ňou o tom písomnú dohodu,15) v ktorej sa táto organizácia zaviaže
- zaujať stanovisko k návrhu projektovej úlohy (§ 23),
- uzavrieť v dohodnutej lehote zmluvu o dodávke úvodného (jednostupňového) projektu, včítane autorského dozoru.
(2)
Ak nedôjde k uzavretiu dohody podľa odseku 1 a ak ide o úlohu štátneho plánu (o stavbu menovite uvedenú v štátnom pláne pre prípravu na začatie), je príslušný ústredný orgán povinný na žiadosť ústredného orgánu investora určiť organizáciu, ktorá prichádza do úvahy ako generálny projektant.
(3)
Ak nedôjde k dohode pri ostatných stavbách, postupuje investor podľa ustanovení § 72 ods. 1 a 2.
Druhý oddiel
Projektová úloha
Účel a funkcia projektovej úlohy
§13
(1)
Projektová úloha vymedzuje požiadavky určené investičným zámerom komplexne pre celú stavbu do podrobností potrebných na vypracovanie úvodného (jednostupňového) projektu. Ak ide o súbor stavieb, musí sa v projektovej úlohe každej stavby súboru prihliadnuť aj na podmienky a nadväznosti vyplývajúce zo štúdie súboru stavieb.
(2)
Projektová úloha vecne a funkčne vymedzuje a zdôvodňuje stavbu a jej umiestnenie, určuje požiadavky na jej technickú, ekonomickú a architektonickú úroveň a vymedzuje časový priebeh výstavby. Pritom najmä
a)
určuje
- rozsah a orientačné členenie stavby na stavebné objekty a prevádzkové súbory umožňujúce rokovanie podľa § 16,
- užívateľské nároky a podmienky prevádzky (užívania) stavby, včítane nárokov na zabezpečenie energií, vody, dopravy a pod.,
- požadovaný počet pracovníkov, z toho prírastok a zdroje jeho krytia (z vlastných zdrojov, náborom a pod.),
- použitie technologických súborov16) pri rozhodujúcich stavebných objektoch,
- celkové náklady stavby (§ 47),
- požiadavky na uskutočňovanie stavby, najmä zásady riešenia zariadenia staveniska a lehotu výstavby, prípadne na postupné uvádzanie stavby do trvalej prevádzky (užívania),
- podľa potreby nároky na dovozy,
- pri výrobných a podľa potreby aj pri nevýrobných stavbách aj požiadavky na technológiu výroby, spôsob prevádzky z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia a vplyv na životné prostredie, PO, CO, z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, nároky na suroviny a podľa potreby na predpokladaný automatizovaný systém riadenia (výrobného procesu, podniku a pod.),
- dopravnotechnické parametre pri smerových dopravných stavbách;
b)
preukazuje súbornú efektívnosť stavby.
(3)
Podľa charakteru a rozsahu stavby sú súčasťou projektovej úlohy aj potrebné štúdie (napr. technologická, zastavovacia, objemová).
(4)
Pre celkom jednoduché stavby, pre ktoré sa spracúva zjednodušená projektová dokumentácia podľa § 29, sa zjednodušene spracuje aj projektová úloha.
(5)
Ekonomická správa sa spracúva ako oddeliteľná časť projektovej úlohy; jej obsah je uvedený v prílohe č. 1.
(6)
Podrobný obsah projektovej úlohy je uvedený pre výrobné stavby v prílohe č. 2, pre nevýrobné stavby v prílohe č. 3.
§14
(1)
Projektová úloha slúži:
a)
na overenie účelnosti, realizovateľnosti a efektívnosti stavby,
b)
na plánovanie investičnej výstavby,
c)
na vyjasnenie budúceho dodávateľského systému,
d)
na vyjadrenie potreby pracovných síl a na overenie zdrojov jej krytia,
e)
na uzavretie zmluvy o príprave dodávok alebo zmluvy o spolupráci na organizačnej a projektovej príprave stavby,
f)
na uzavretie zmluvy o dodávke projektovej dokumentácie,
g)
na predbežné zabezpečenie finančných prostriedkov (včítane devízových prostriedkov),
h)
na prerokovanie dovozu licencií a iných dodávok,
i)
na výnimočné upresnenie požiadaviek na vývoj,
j)
na registráciu stavby.
§15 Spôsob vypracovania projektovej úlohy
(1)
Projektová úloha sa vypracúva samostatne pre každú stavbu; musí sa vypracovať v súlade s východiskovými podkladmi podľa § 11 ods. 2.
(2)
Vypracovanie projektovej úlohy, včítane nevyhnutných prieskumov a štúdií, zabezpečuje investor. Investor môže zabezpečiť vypracovanie projektovej úlohy alebo jej časti v projektovej alebo inej odbornej dokumentácii.
§16 Spolupráca dodávateľských organizácií pri vypracovaní projektovej úlohy
(1)
Na vypracovanie projektovej úlohy sú dodávateľské organizácie povinné poskytnúť investorovi (spracovateľovi) na jeho žiadosť informácie o svojich výrobných a dodávateľských možnostiach, o výrobkoch a lehotách dodávok a údaje na vypracovanie prepočtu nákladov.
(2)
Investor je povinný na začiatku prác na projektovej úlohe nadviazať styk s dodávateľskými organizáciami, prerokovať a dohodnúť s nimi spôsob a rozsah ich spolupráce na vypracovaní projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu a možnosť i spôsob dodávateľského zabezpečenia stavby.
(3)
Ak nedôjde k dohode podľa predchádzajúceho odseku alebo ak sa dodávateľská organizácia nemohla vyhľadať a ak ide o úlohu štátneho plánu (o stavbu menovite uvedenú v štátnom pláne pre prípravu na začatie), je ústredný orgán nadriadený dodávateľskej organizácii povinný na žiadosť ústredného orgánu investora určiť organizáciu, ktorá prichádza do úvahy ako dodávateľ (vyšší dodávateľ) a bude na projektovej úlohe a úvodnom (jednostupňovom) projekte spolupracovať.
(4)
Ak nedôjde k dohode alebo ak sa investorovi nepodarilo dodávateľskú organizáciu vyhľadať pri ostatných stavbách, postupuje investor podľa ustanovení § 72 ods. 1 a 2.
(5)
Písomnú dohodu podľa odseku 2, prípadne odpis (výpis) rozhodnutia o určení dodávateľskej organizácie podľa odseku 3 investor pripojí ako doklad k projektovej úlohe.
§17 Etapy
(1)
V odôvodnených prípadoch sa môžu pri rozsiahlych a zložitých stavbách v projektovej úlohe vymedziť etapy stavby, ktoré umožňujú postupné uvádzanie kapacít (stavby) do trvalej prevádzky (užívania). V rámci prvej etapy sa musí zabezpečiť zariadenie staveniska nevyhnutné na začatie stavby, najmä sociálne zariadenie.
(2)
Etapu môžu tvoriť len ucelená časť stavby schopná samostatnej prevádzky (užívania); etapa sa môže vymedziť inak, len ak to vyžadujú podmienky dovozu alebo výnimočne nevyhnutnosť včasného zabezpečenia časti stavby potrebnej na rozvinutie výstavby pri stavbách, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze (§ 65).
(3)
Stavbu možno členiť na etapy, len ak dá na to súhlas ústredný orgán investora po dohode podľa príslušnosti so Štátnou plánovacou komisiou a Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s Českou plánovacou komisiou a Ministerstvom výstavby a techniky ČSR, alebo so Slovenskou plánovacou komisiou a Ministerstvom výstavby a techniky SSR.
§18 Varianty
Projektová úloha alebo jej časť sa spracúva, ak je to účelné alebo ak to určuje investičný zámer, vo variantoch. V takom prípade investor prerokúva a predkladá na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby a na schválenie najvhodnejší variant s vyhodnotením ostatných variantov.
§19 Výber staveniska
(1)
V rámci prác na projektovej úlohe zabezpečuje investor výber staveniska, včítane uskutočnenia potrebných prieskumov v nevyhnutnom rozsahu. Odôvodnenie výberu staveniska je súčasťou projektovej úlohy.
(2)
Stavenisko musí zodpovedať spoločenským záujmom, najmä požiadavkám územného plánovania a umožňovať najhospodárnejšie uskutočnenie i prevádzku (užívanie) zamýšľanej stavby.
(3)
Zásady pre postup pri výbere staveniska sú uvedené v prílohe č. 4, obsah a rozsah prieskumov v prílohe č. 5.
§20 Prerokúvanie projektovej úlohy
(1)
Investor v priebehu prác na projektovej úlohe prerokúva - podľa potreby za účasti spracovateľa projektovej úlohy - podľa charakteru stavby
a)
s orgánmi, ktoré podľa osobitných predpisov hája spoločenské záujmy, účinky a dôsledky stavby, najmä požiadavky na zabezpečenie hygienickej starostlivosti, požiarnej ochrany, ochrany podzemných kovových zariadení pred koróziou, racionálneho hospodárenia s palivami a energiou, civilnej obrany, bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci, starostlivosti o životné a prírodné prostredie, včítane riešenia otázok odpadov a exhalácií, ochrany pamiatkových objektov a chránených častí prírody, obranyschopnosti štátu,
b)
s orgánmi a organizáciami možnosti a podmienky zabezpečenia realizácie a budúcej prevádzky (užívania) stavby najmä z hľadísk dodávok surovín, palivovej základne, energií, vody, dopravy a pracovných síl, pripojenia na železničnú, cestnú, energetickú, vodovodnú, kanalizačnú a telekomunikačnú sieť, súvisiacich investícií, mimoriadnych podmienok pre uskutočňovanie stavby, kooperácií s doterajšími, budovanými, prípadne plánovanými závodmi (stavbami), odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe,
c)
s organizáciami a s občanmi, ktorých záujmy môžu byť stavbou dotknuté, umiestnenie, účinky a dôsledky stavby.
d)
s odborovými zväzmi svojich rozhodujúcich vyšších dodávateľov prichádzajúcich do úvahy zásady riešenia sociálneho zariadenia staveniska pri stavbách, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze (§ 65).
(2)
Investor ďalej prerokuje
a)
predbežné zabezpečenie finančných prostriedkov (včítane devízových),
b)
dovoz licencií, prípadne dovoz strojov a zariadení, včítane preukázania nevyhnutnosti dovozu,
c)
upresnenie požiadaviek na vývoj,
d)
podľa potreby technológiu výroby s príslušným výskumným ústavom,
e)
odbyt výrobkov, včítane vývozu.
(3)
Pokiaľ investor nebude mať stavbu v prevádzke (užívať) sám, prerokuje návrh projektovej úlohy s budúcim prevádzateľom (užívateľom). Pri stavbách komplexnej bytovej výstavby a pri investíciách podmieňujúcich komplexnú bytovú výstavbu zabezpečí spôsob a podmienky prevzatia a budúcej prevádzky (užívania) objektov občianskej a technickej vybavenosti s budúcimi prevádzateľmi (užívateľmi) aj zmluvne.
(4)
V závere prác na projektovej úlohe investor - podľa potreby za účasti spracovateľa, prípadne generálneho projektanta - prerokuje s dodávateľskými organizáciami najmä predpokladané riešenie stavby, požiadavky na jej uskutočňovanie, včítane dodávateľského systému, a prepočet celkových nákladov stavby.
(5)
Od prerokovania podľa odseku 1 písm. a) možno upustiť, ak ide o veci, ktoré sa prerokujú podľa § 21.
(6)
Doklady o prerokovaní projektovej úlohy sú jej súčasťou.
§21 Vyžiadanie jednotného súhrnného stanoviska národného výboru
(1)
Investor predloží návrh projektovej úlohy v troch vyhotoveniach príslušnému krajskému národnému výboru, Národnému výboru hlavného mesta Prahy alebo Národnému výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajský národný výbor“) alebo ním poverenému okresnému národnému výboru na prerokovanie a vyžiada si vydanie jednotného súhrnného stanoviska do šiestich týždňov po tom, čo národný výbor dostal návrh projektovej úlohy.
(2)
V jednotnom súhrnnom stanovisku sa zhŕňajú a koordinujú stanoviská všetkých orgánov národného výboru, ktorých sa to týka, organizácií ním riadených i národných výborov nižších stupňov, s výnimkou projektových a dodávateľských organizácií. Jednotné súhrnné stanovisko nenahrádza však rozhodnutia a iné záväzné opatrenia, vydávané príslušnými orgánmi na základe osobitných predpisov podľa správneho poriadku.
§22 Využitie výsledkov prerokovania
Výsledky prerokovania podľa § 20 a výsledky obsiahnuté v jednotnom súhrnnom stanovisku národného výboru sa musia zahrnúť do návrhu projektovej úlohy pred jej schválením s uvedením, ako sa vyhovelo pripomienkam najmä národného výboru.
§23 Vyžiadanie stanoviska generálneho projektanta
Súčasne s vyžiadaním jednotného súhrnného stanoviska národného výboru predloží investor návrh projektovej úlohy pred jej schválením na vyjadrenie organizácii, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta, pokiaľ nebola spracovateľom projektovej úlohy. Táto organizácia oznámi svoje stanovisko investorovi do 30 dní po tom, čo dostala návrh projektovej úlohy; investor pripojí stanovisko k návrhu.
Tretí oddiel
Štúdia súboru stavieb
§24
(1)
Štúdia súboru stavieb rieši vzájomné urbanistické, výrobné, technické, funkčné, prevádzkové a ekonomické súvislosti jednotlivých stavieb súboru, včítane súvisiacich investícií, požiadavky na jednotlivé stavby a spoločné inžinierske siete a objasňuje vecnú a časovú koordináciu postupnej prípravy a realizácie jednotlivých stavieb. Ak ide o súbor stavieb na súvislom území, obsahuje štúdia súboru stavieb aj základnú koncepciu zariadenia stavenísk.
(2)
Súborná efektívnosť sa vyjadruje v ekonomickej správe, ktorá sa spracúva podľa prílohy č. 1.
(3)
Štúdia súboru stavieb sa musí vypracovať najneskoršie s projektovou úlohou prvej stavby súboru a musí byť v súlade s územnými plánmi; je podkladom pre návrhy projektových úloh ďalších stavieb súboru, podľa ktorých sa postupne upresňuje.
(4)
Pri komplexnej bytovej výstavbe možno so súhlasom príslušného krajského národného výboru upustiť úplne alebo čiastočne od spracovania štúdie súboru stavieb, len ak je schválený podrobný územný plán vymedzujúci najmä jednotlivé obytné súbory, podmieňujúce investície a spoločné inžinierske siete a komunikácie.
(5)
Spracovanie štúdie súboru stavieb zabezpečuje, pokiaľ si to nevyhradí nadriadený orgán,
a)
investor, ak ide o súbor ním pripravovaných stavieb,
b)
investor, ktorého stavba vyvolala potrebu ďalších stavieb u iných investorov, v spolupráci s týmito investormi, ak nedôjde k inej dohode,
c)
pri priemyselných aglomeráciách investor s rozhodujúcim podielom na výstavbe, a pokiaľ nedôjde o tom k dohode, investor určený dohodou medzi nadriadenými, prípadne ústrednými orgánmi,
d)
národný výbor, ak ide o súbor stavieb rôznych investorov tvoriaci vo svojom súhrne sústredenú výstavbu (mestské aglomerácie, obytné súbory, administratívne a obchodné centrá, súbory dopravných stavieb a pod.), ak si to z hľadiska potreby spracovania územných plánov vyhradil.
(6)
Pre spracovanie a prerokúvanie štúdie súboru stavieb, prípadne pre vyžiadanie stanovísk k nej primerane platia ustanovenia druhého oddielu.
(7)
Podrobný obsah štúdie súboru výrobných stavieb je uvedený v prílohe č. 6, nevýrobných stavieb v prílohe č. 7.
ŠTVRTÁ ČASŤ | PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia
§25 Členenie a rozsah projektovej dokumentácie
(1)
Projektová dokumentácia stavby sa člení na dva stupne, a to na úvodný projekt a na vykonávacie projekty.
(2)
(3)
Projektovou dokumentáciou stavby nie je
a)
výkresová a iná dokumentácia (ďalej len „dodávateľská dokumentácia“), ktorú spracúvajú dodávatelia
aa) v rámci svojej výrobnej prípravy,17)
ab) na základe vykonávacích projektov ako súčasť svojej dodávky v rozsahu dohodnutom s investorom,18)
b)
projektová dokumentácia dočasných objektov zariadenia staveniska spracúvaná v súlade so základným riešením zariadenia staveniska určeným v úvodnom projekte; táto dokumentácia sa spracúva podľa obdoby ustanovení § 28 a 29 tejto vyhlášky a zabezpečuje ju dodávateľ stavebnej časti,
c)
dokumentácia automatizovaného systému riadenia nadväzujúca na projektovú dokumentáciou uvedenú v prílohe č. 9 a 10 (časť B).
§26 Zabezpečenie projektovej dokumentácie
(1)
Projektovú dokumentáciu pre celú stavbu, včítane výkonu autorského dozoru, zabezpečuje pre investora generálny projektant, pokiaľ nejde o prípady uvedené v odseku 3 a 4.
(2)
Pri vybraných druhoch prevádzkových súborov dohodnutých medzi ústrednými orgánmi investorov a ústrednými orgánmi dodávateľov spracúvajú pre generálneho projektanta časti úvodného projektu v rozsahu svojej dodávky vyhlásení vyšší dodávatelia.
(3)
Vykonávacie projekty prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov) dodávaných vyššími dodávateľmi spracúvajú vyšší dodávatelia ako súčasť svojich dodávok.19)
(4)
Vykonávacie projekty stavebných objektov môže spracúvať dodávateľ stavebnej časti (dodávateľ stavebných prác) ako súčasť svojej dodávky.20)
(5)
Termíny spracovania častí úvodného projektu podľa odseku 2 musia umožniť včasné odovzdanie úvodného projektu; termíny spracovania vykonávacích projektov podľa odseku 3 a 4 musia byť v súlade s plánom organizácie výstavby.
§27 Projektové podklady
(1)
Vyšší dodávatelia (dodávatelia) prichádzajúci do úvahy sú povinní poskytovať na spracovanie projektovej dokumentácie stavieb projektové podklady, a to na žiadosť jej spracovateľa obsahujúcu východiskové technické údaje a predpokladané termíny začatia a dokončenia stavby. Zodpovedajú za ich správnosť a túto zodpovednosť nemôžu vopred vylúčiť.21) Tú istú povinnosť majú voči dodávateľom uvedeným v prvej vete aj ďalší dodávatelia.
(2)
Dodávatelia uvedení v odseku 1 môžu zmeniť poskytnuté projektové podklady, iba ak dôjde k zmene ich výrobného programu v súlade s osobitnými predpismi;22) inak, len ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby, prípadne ich nadriadené alebo ústredné orgány.
(3)
Úroveň východiskových technických údajov a projektových podkladov sa prispôsobuje druhu a zložitosti dodávok a danému stupňu projektovej dokumentácie. Východiskové technické údaje sa uvádzajú v podrobnostiach nevyhnutných na poskytnutie projektových podkladov, spravidla s obsahom uvedeným v prílohe č. 8. Projektové podklady sa musia poskytovať v podrobnostiach postačujúcich na vypracovanie príslušného stupňa projektovej dokumentácie.
(4)
Projektovými podkladmi sú konštrukčné, technologické alebo iné údaje, ktorými sú definované základné vlastnosti stavebných prvkov, konštrukcií, strojov a zariadení, ktoré sa majú pri výstavbe použiť, údaje o montáži a užívacích, prípadne prevádzkových podmienkach a ekonomické, rozpočtové a cenové podklady. Sú to najmä:
- zásady konštrukčného usporiadania a statického riešenia konštrukčných sústav,
- statické údaje o stavebných prvkoch, o ich stykoch a spojoch s údajmi o výsledkoch predpísaných skúšok,
- výkresy stavebných prvkov, stavebných konštrukcií (strešný plášť, podlahy, priečky a pod.), prípadne konštrukčných sústav a ich technicko-fyzikálne parametre; výkresy stykov a spojov; potrebné výkresy nadväznosti na dopĺňajúce stavebné konštrukcie (osadenie okien, priečok, zábradlí a pod.),
- technologické a bezpečnostné údaje pre manipuláciu a montáž,
- požiadavky na úpravy stavebných prvkov alebo stavebných konštrukcií z hľadiska inštalácií,
- rozmerové náčrtky strojov a zariadení, základové plány, výkonové charakteristiky, pôsobiace sily, údaje o hlučnosti, pripájacie rozmery, kotvové výkresy, návrhy stavebných úprav, podklady pre pružné uloženie strojov, váhy, tolerancie a pod.,
- výrobný program štandardných strojov,
- katalógové listy, prospekty, podnikové normy a iné publikácie obsahujúce opis, hlavné rozmery, váhy a výkony základných a prevádzkových jednotiek,
- technicko-ekonomické údaje potrebné na vypracovanie ekonomickej správy,
- priebežné lehoty výroby atď.,
- kalkulácia „R“ položiek,
- ceny výrobkov zahŕňané do špecifikácií, pokiaľ sa neuvádzajú v cenníkoch veľkoobchodných cien,
- údaje na vypracovanie plánu organizácie výstavby,
- odkazy
na cenníky,
na typové podklady,
na štátne a odborové technické normy,
na preukazné skúšky, pokiaľ ich technické normy požadujú,
na výsledky schválenia alebo hodnotenia výrobkov podliehajúcich týmto úkonom.
na typové podklady,
na štátne a odborové technické normy,
na preukazné skúšky, pokiaľ ich technické normy požadujú,
na výsledky schválenia alebo hodnotenia výrobkov podliehajúcich týmto úkonom.
(5)
Projektové podklady týkajúce sa štandardných23) stavebných prvkov, konštrukcií, strojov a zariadení sa poskytujú do 15 dní od doručenia požiadavky.
(6)
Pri neštandardných stavebných prvkoch a konštrukciách a neštandardných strojoch a zariadeniach a kovových konštrukciách sa poskytujú projektové podklady v dohodnutých lehotách zabezpečujúcich včasné vypracovanie a odovzdanie projektovej dokumentácie v súlade s plánom organizácie výstavby.
(7)
Východiskové technické údaje sa k žiadosti o poskytnutie projektových podkladov potrebných na vypracovanie vykonávacích projektov nepripájajú, pokiaľ sú zrejmé z úvodného projektu; v týchto prípadoch postačí odvolávka na príslušnú časť úvodného projektu.
(8)
Projektové podklady poskytované na spracovanie vykonávacích projektov nesmú viesť k zhoršeniu technicko-ekonomických parametrov úvodného projektu alebo k zmene jeho koncepcie.
(9)
Vo výnimočných prípadoch sa môžu východiskové technické údaje o neštandardných strojoch a zariadeniach, stavebných prvkoch a konštrukciách, ktoré sú súčasťou prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, ktoré sa majú uviesť do prevádzky (užívania) v neskoršej lehote, odovzdať aj po schválení úvodného projektu. Taký postup je možný, iba ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby pri prerokúvaní úvodného projektu, a to za podmienky, že sa neohrozí lehota dodávky a plynulosť výstavby a dá na to súhlas orgán príslušný na schválenie úvodného projektu. Obdobne sa môže dohodnúť odovzdanie východiskových technických údajov pre neštandardné stroje a zariadenia, ktoré si zabezpečuje investor ako dodávky jednotlivých strojov a zariadení, prípadne pre dodávky z dovozu.
(10)
Povinnosť poskytovať projektové podklady splní dodávateľ, ak ide o projektové podklady uvedené v preukázateľne dostupných katalógoch a cenníkoch alebo o typové podklady, tým, že odkáže na príslušný platný katalóg, cenník alebo označí spracovateľa a miesto distribúcie typového podkladu.24)
(11)
Projektové podklady sa poskytujú bez odplaty, s výnimkou projektových podkladov uvedených v odseku 6.
(12)
Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú aj pri zabezpečovaní projektových podkladov, ak ide
a)
o špeciálne stavebné práce,
b)
o stroje nevyskúšané v prevádzke,
c)
o stroje a zariadenia z dovozu s tým, že podklady zabezpečuje organizácia, ktorá podniku zahraničného obchodu zabezpečuje dovoz.
§28 Jednostupňový projekt
(1)
Jednostupňový projekt sa spracúva v obdobnej skladbe ako úvodný projekt s podrobnosťou vykonávacieho projektu.
(2)
Jednostupňový projekt sa môže vypracovať pre jednoduché stavby, ktoré nevyžadujú zložitejšie riešenie, najmä pre stavby s jednoduchým architektonickým a stavebnotechnickým riešením, pre stavby so známou technológiou a štandardným strojovým zariadením, pre drobné rekonštrukcie, pri použití opakovaných projektov a pod.
(3)
Pri stavbách projektovaných dvojstupňove možno v rámci úvodného projektu vypracovať projektovú dokumentáciu jednoduchých stavebných objektov, prípadne prevádzkových súborov alebo ich ucelených častí ako jednostupňový projekt.
§29 Zjednodušená projektová dokumentácia
(1)
Pre celkom jednoduché stavby (napr. drobné poľnohospodárske stavby, včítane osobitných poľnohospodárskych investícií, drobné stavby akcie Z, jednoduché modernizácie a adaptácie, jednoduché objekty v hlbinných baniach a lomoch, pre búracie práce a demontáže, ak sú stavbami alebo časťami stavieb) sa projektová dokumentácia spracúva zjednodušene, t. j. v rozsahu obmedzenom na opis pracovného postupu, nevyhnutné výkresy, súpis materiálu a na rozpočet.
(2)
Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa použije aj pri naliehavom zabezpečení základných prostriedkov (objektov) proti havarijnému stavu a ďalej pri prácach, ktorými sa majú bezprostredne odstrániť následky havárií a živelných pohrôm; pritom sa využije čo najviac pôvodná dokumentácia.
(3)
V rámci úvodného projektu sa môžu so súhlasom investora a po dohode s príslušnými dodávateľmi zjednodušene vypracovať jednotlivé technicky jednoduché prevádzkové súbory a stavebné objekty alebo ich ucelené časti.
(4)
Ak sa na tej istej stavbe opakuje stavebný objekt, prípadne prevádzkový súbor alebo jeho ucelená časť bez zmeny, môže sa vypracovať jeho projektová dokumentácia len raz a pri opakovaných prípadoch uviesť iba odkaz.
Druhý oddiel
Úvodný (jednostupňový) projekt
Účel a funkcia úvodného (jednostupňového) projektu
§30
(1)
Úvodný (jednostupňový) projekt je súborným technicko-ekonomickým a architektonickým riešením celej stavby, prípadne jej etapy.
(2)
Úvodný (jednostupňový) projekt nesmie zhoršiť záväzné údaje a ukazovatele schválenej projektovej úlohy, najmä sa nesmie prekročiť určený celkový počet pracovníkov a jeho prírastok.
(3)
Úvodný (jednostupňový) projekt najmä
a)
preukazuje efektívnosť predpokladanú projektovou úlohou,
b)
určuje definitívne funkciu, rozsah a účinky stavby,
c)
spresňuje členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty, určuje skladbu hlavných strojov a zariadení v jednotlivých prevádzkových súboroch a ich vzájomnú väzbu, konštrukčné sústavy a technologické súbory stavebných objektov a architektonické riešenie,
d)
určuje zásady organizácie, metód a technickej koncepcie riadenia výrobného alebo iného procesu, prípadne automatizovaného systému riadenia a určuje pre budúcu prevádzku (užívanie) bezpečnostné, protipožiarne, hygienické, sociálne, estetické a ostatné podmienky starostlivosti o životné prostredie aj spôsob ich zabezpečenia; rieši podmienky ochrany podzemných kovových zariadení proti korózii,
e)
vyjadruje konečným spôsobom územno-technické vzťahy a podľa potreby spresňuje rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe a výpočet odvodu peňažných súm,
f)
určuje a odôvodňuje počet pracovníkov, z toho prírastok, a určuje spôsob jeho krytia,
g)
určuje konečný rozsah dovozu licencií a iných dodávok,
h)
určuje rozpočtové náklady stavby.
(4)
Súčasťou úvodného (jednostupňového) projektu je plán organizácie výstavby, ktorý
a)
je základným a záväzným podkladom pre prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese a pre operatívne riadenie a kontrolu uskutočňovania stavieb,
b)
vyjadruje spôsob a postup ďalšej prípravy a uskutočňovania stavby a začiatočného obdobia prevádzky (užívania) stavby, najmä dodávateľský systém, časový plán a základné riešenie zariadenia staveniska s výnimkou riešenia združeného zariadenia staveniska, pokiaľ nie je súčasťou zariadenia staveniska stavby.
(5)
Úvodný (jednostupňový) projekt preukazuje súbornú efektívnosť stavby v ekonomickej správe a obsahuje porovnanie údajov a ukazovateľov dosiahnutých v úvodnom (jednostupňovom) projekte s údajmi a ukazovateľmi schválenými v projektovej úlohe.
(6)
Ekonomická správa, tvoriaca súčasť súhrnného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu, sa spracúva podľa prílohy č. 1, a to tak, aby sa mohla oddeliť.
(7)
Statický výpočet, základné technologické, hydrotechnické a iné výpočty, cenové rozbory a technické údaje o uskutočnených prieskumoch pripojí generálny projektant ako doklad k úvodnému (jednostupňovému) projektu len na výslovnú žiadosť investora, pokiaľ osobitné predpisy, najmä technické normy neustanovujú inak.
(8)
Pokiaľ sa výpočty uvedené v predchádzajúcom odseku uskutočnili pomocou samočinných počítačov, postačí, ak generálny projektant poskytne údaj o základných podmienkach a výsledkoch, prípadne aj algoritmus riešenia.
(9)
Podrobný obsah úvodného (jednostupňového) projektu sa uvádza
- pre výrobné stavby v prílohe č. 9,
- pre nevýrobné stavby v prílohe č. 10.
§31
Schválený úvodný (jednostupňový) projekt na stavbu, prípadne na jej etapu je podkladom
a)
žiadosti o vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby (stavebného povolenia),
b)
uzavretia dodávkových zmlúv,
c)
zabezpečenia pracovných síl,
d)
zabezpečenia financovania stavby,
e)
plánovania investičnej výstavby,
f)
spracovania vykonávacích projektov, ak nejde o jednostupňový projekt,
g)
žiadosti o udelenie súhlasu na začatie stavby a na registráciu stavby.
§32 Spôsob vypracovania úvodného (jednostupňového) projektu
(1)
Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na základe schválenej projektovej úlohy a vydaného územného rozhodnutia o umiestnení stavby. Práce na úvodnom (jednostupňovom) projekte sa nesmú začať pred schválením projektovej úlohy.
(2)
Úvodný projekt sa vypracúva pre celú stavbu; ak sa vo schválenej projektovej úlohe vymedzujú etapy stavby (§ 17), spracúva sa úvodný projekt na jednotlivé etapy.
(3)
Ak sa vypracúva úvodný projekt na etapy stavby, musí sa súčasne s úvodným projektom na prvú etapu spracovať v nevyhnutnom rozsahu plán organizácie výstavby, zastavovací plán a súhrnný rozpočet na celú stavbu.
(4)
Pri stavbách nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze, sa spracuje v rámci úvodného projektu projektová dokumentácia (jednostupňový projekt, prípadne vykonávacie projekty) časti stavby potrebnej v roku plánovaného začatia stavby na rozvinutie výstavby,80) a to pre stavebné objekty alebo prevádzkové súbory, ktoré možno využiť ako zariadenia staveniska (ide najmä o sociálne zariadenie, terénne úpravy, komunikácie, inžinierske siete, administratívne, ubytovacie, skladové a halové objekty, transformačné stanice, kompresorovne). Súčasne príslušný dodávateľ prichádzajúci do úvahy spracuje projektovú dokumentáciu dočasných objektov zariadenia staveniska nevyhnutných na rozvinutie výstavby, ktoré sa nenahradia združeným zariadením staveniska (príloha č. 16). Pre ostatné stavby sa môže tento postup uplatniť iba so súhlasom ústredného orgánu investora.
(5)
Ústredný orgán investora môže udeliť súhlas podľa predchádzajúceho odseku len na základe posúdenia koncepcie úvodného projektu obsahujúceho aj zásady plánu organizácie výstavby.
(6)
Ak ide o stavbu vyžadujúcu rozsiahly geologický prieskum, môžu sa prieskumné práce pre úvodný projekt začať so súhlasom schvaľujúceho orgánu ešte pred schválením projektovej úlohy.
§33 Spolupráca dodávateľských organizácií pri vypracovaní úvodného (jednostupňového) projektu
(1)
Po schválení projektovej úlohy - najneskoršie do začatia prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte - sa musia z podnetu investora, prípadne ostatných účastníkov výstavby utvoriť predpoklady pre spoluprácu dodávateľských organizácií pri vypracovaní úvodného (jednostupňového) projektu, najmä uzavretím
a)
zmlúv o príprave dodávok26) pri stavbách uložených ako úloha štátneho plánu,
b)
zmlúv o príprave dodávok alebo zmlúv o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby27) pri všetkých ostatných stavbách.
(2)
Dodávateľské organizácie sú povinné poskytovať v potrebnom rozsahu spoluprácu predpokladanú v zmluvách podľa predchádzajúceho odseku aj pred ich uzavretím podľa všeobecných zásad,28) ak to vyžaduje plynulosť a včasnosť projektovej prípravy.
§34 Členenie stavby v úvodnom (jednostupňovom) projekte
(1)
Úvodný (jednostupňový) projekt člení stavbu vecne na technologickú a stavebnú časť;29) rozsah týchto častí vymedzený projektom (príloha č. 9 a č. 10 časť C a D) je podkladom pre uzavieranie hospodárskych zmlúv.
(2)
Na účely plánovania, určenia lehôt výstavby30) a dohody o režime zariadenia staveniska31) sa rozumejú
a)
technologickou časťou výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy II a IV súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky hlavy VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu,
b)
stavebnou časťou výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy III a V súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky hlavy VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu.
(3)
Pri bytových stavebných objektoch v komplexnej bytovej výstavbe patria na účely uvedené v predchádzajúcom odseku a na uzavieranie dodávkových zmlúv do stavebnej časti aj výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.
§35 Použitie niektorých práv a výrobkov
(1)
Ak generálny projektant použije v projektovom riešení vynález, je povinný vyznačiť túto skutočnosť v úvodnom (jednostupňovom) projekte a zároveň vymedziť ekonomický alebo iný spoločenský význam a dôsledky využitia tohto vynálezu. Rovnako postupuje, ak dôjde k použitiu, prípadne k využitiu zlepšovacieho návrhu.
(2)
O použití v prevádzke nevyskúšaných strojov a zariadení32) v úvodnom (jednostupňovom) projekte rozhodne na návrh investora schvaľujúci orgán na základe vyjadrenia riešiteľa a výrobcu.
Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu
§36 Spoločné ustanovenia
(1)
Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu nadväzuje vecne na prerokúvanie projektovej úlohy (§ 20 a § 21). Veci prerokované už v štádiu projektovej úlohy sa prerokúvajú znova len vtedy, ak v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte došlo k zmene predpokladov alebo podmienok, z ktorých sa vychádzalo pri prerokúvaní projektovej úlohy, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.
(2)
Účastníci výstavby a príslušné orgány a organizácie sú povinní obmedziť prerokúvanie na nevyhnutný rozsah zodpovedajúci druhu, významu, rozsahu a zložitosti stavby; pritom sa môžu dohodnúť, že rokovanie podľa potreby účelne zlúčia, prípadne, ak je to odôvodnené spoločenským záujmom, primerane zjednodušia v rámci platných predpisov. Doklady o prerokovaní sú súčasťou úvodného (jednostupňového) projektu.
§37 Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác
(1)
Generálny projektant a investor sú povinní byť v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte v trvalom styku; najmä sú povinní prerokovať spolu koncepciu úvodného (jednostupňového) projektu, prípadne za účasti zástupcu orgánu príslušného na vykonanie štátnej expertízy, schvaľujúceho orgánu a vyšších dodávateľov, prípadne dodávateľov prichádzajúcich do úvahy.
(2)
V priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte prerokúva s príslušnými orgánmi a organizáciami (pokiaľ prerokovanie neodpadá podľa § 36 ods. 1)
a)
generálny projektant najmä
- územno-technické vzťahy, napr. pripojenie stavby na cestnú, železničnú, energetickú, vodovodnú, kanalizačnú, telekomunikačnú sieť,
- ochranné pásma (ložiská úžitkových nerastov, hygienické a bezpečnostné vzdialenosti, hlukové pásma, prekážkové roviny a plochy letísk),
- ochranu pamiatkových objektov a chránených častí prírody,
- spôsob zabezpečenia hygienickej starostlivosti, požiarnej ochrany, civilnej obrany, ochrany podzemných kovových zariadení pred koróziou, racionálneho hospodárenia s palivami a energiou, bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri práci, starostlivosti o životné a prírodné prostredie,
- technológiu uskutočňovania rozhodujúcich dodávok pre stavebnú časť,
- členenie úvodného (jednostupňového) projektu z hľadiska dodávateľského systému a vymedzenia budúcich dodávok;
- základné riešenie sociálneho zariadenia staveniska [§ 20 ods. 1 písm. d)] pri stavbách, ktorých dokumentácia podlieha štátnej expertíze (§ 65).81)
b)
investor najmä
- spôsob zabezpečenia budúcej prevádzky (zabezpečenie surovín, palív, energií, vody, dopravy, pracovných síl a pod.),
- odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, včítane spôsobu úhrady,
- likvidáciu škôd na poľnohospodárskych a lesných porastoch a kultúrach spôsobených pri výstavbe najmä líniových stavieb,
- budúcu prevádzku (užívanie) s prevádzateľom (užívateľom), pokiaľ ním nebude on sám.
(3)
O rokovaniach, ktoré povedú samostatne, a o výsledkoch týchto rokovaní sa generálny projektant a investor navzájom priebežne informujú.
§38 Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v závere prác
(1)
V závere prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte prerokúva generálny projektant za účasti investora s organizáciami, ktoré prichádzajú do úvahy ako vyšší dodávatelia, prípadne ako dodávatelia jednotlivých strojov a zariadení, najmä
a)
celkové riešenie úvodného (jednostupňového) projektu, včítane súhrnného rozpočtu (§ 56 ods. 1),
b)
plán organizácie výstavby,
c)
časti úvodného (jednostupňového) projektu týkajúce sa ich dodávok, včítane rozpočtov príslušných prevádzkových súborov a stavebných objektov (§ 56 ods. 2),
d)
spôsob zabezpečenia a termíny vypracovania vykonávacích projektov, včítane spôsobu a podmienok výkonu autorského dozoru, a spíšu o tom zápisnicu.
(2)
V zápisnici o prerokovaní úvodného (jednostupňového) projektu potvrdia vyšší dodávatelia, prípadne dodávatelia prichádzajúci do úvahy, že dodávky pre stavbu sú schopní uskutočniť v súlade s úvodným (jednostupňovým) projektom.
(3)
Organizácie uvedené v predchádzajúcom odseku si podľa potreby zabezpečia účasť svojich dodávateľov prichádzajúcich do úvahy na prerokúvaní.
§39 Riešenie rozporov
(1)
Rozpory, ktoré vzniknú pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu alebo na záver prác, sú účastníci výstavby povinní riešiť a odstrániť podľa ustanovení § 72 ods. 1 až 3, pokiaľ netreba postupovať podľa ustanovení správneho poriadku.
(2)
Rozpory, ktoré vzniknú pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu na záver prác a ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby, nie sú prekážkou pre odovzdanie úvodného (jednostupňového) projektu investorovi. Generálny projektant v takom prípade pripojí k odovzdanému úvodnému (jednostupňovému) projektu doklad o márnom prerokúvaní rozporu.
(3)
Po odstránení rozporov uvedených v predchádzajúcom odseku nadriadenými, prípadne ústrednými orgánmi je generálny projektant povinný bez odkladu premietnuť výsledok do úvodného (jednostupňového) projektu; ak ide o odstránenie chyby projektových prác, urobí tak bezplatne.
Tretí oddiel
Vykonávacie projekty
§40 Účel vykonávacích projektov
(1)
Vykonávacími projektami sa prehlbuje, upresňuje, prípadne dopĺňa riešenie úvodného projektu do takej podrobnosti, aby v nich obsiahnuté riešenie bolo postačujúcim podkladom pre výrobnú prípravu dodávateľov a pre uskutočnenie stavby.
(2)
Vykonávacími projektami sa nesmú zhoršiť parametre, ani zmeniť technická, ekonomická a architektonická koncepcia alebo zvýšiť celkový počet pracovníkov a jeho prírastok určený schváleným úvodným projektom.
§41 Spôsob vypracovania vykonávacích projektov
(1)
Vykonávacie projekty sa spracúvajú na jednotlivé prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové súbory) a stavebné objekty alebo ich ucelené časti.
(2)
Statický výpočet, technologický výpočet a ostatné výpočty a údaje o dopĺňajúcich prieskumoch sa pripájajú vo dvoch vyhotoveniach ako doklad k odovzdávanému vykonávaciemu projektu.
(3)
Podrobný obsah vykonávacích projektov je uvedený v prílohe č. 11.
§42 Zabezpečenie súladu medzi vykonávacími projektami
(1)
Súlad medzi vykonávacím projektom stavebného objektu a vykonávacími projektami prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov) v ňom umiestnených zabezpečuje spracovateľ vykonávacieho projektu stavebného objektu.
(2)
Súlad medzi vykonávacími projektami dvoch alebo viacerých prevádzkových súborov dodávaných investorovi (odberateľovi) jedným vyšším dodávateľom zabezpečuje tento vyšší dodávateľ.
(3)
Súlad medzi vykonávacími projektami dvoch alebo viacerých stavebných objektov zabezpečuje ich vyšší dodávateľ (dodávateľ), ak sa zaviazal spracovať tieto vykonávacie projekty.
(4)
V ostatných prípadoch zabezpečuje súlad medzi vykonávacími projektami generálny projektant pri výkone autorského dozoru.
(5)
Spracovatelia vykonávacích projektov sú povinní poskytovať si navzájom a generálnemu projektantovi čiastkové projektové výsledky potrebné na vykonávanie činnosti podľa predchádzajúcich odsekov.
(6)
Rozpory, ktoré vzniknú pri zabezpečovaní súladu medzi vykonávacími projektami podľa odseku 1 a 4 rieši generálny projektant.
§43 Zmeny
(1)
Ak sa pri vypracovaní vykonávacích projektov zistí, že je nevyhnutné celkom výnimočne zmeniť riešenie niektorej časti úvodného projektu, musí to spracovateľ vykonávacieho projektu oznámiť investorovi.
(2)
Investor bez zbytočného odkladu prerokuje návrh zmeny úvodného projektu s generálnym projektantom a príslušným dodávateľom, prípadne s orgánmi štátnej správy, ktorých sa to týka, dohodne sa s nimi na podmienkach ďalšieho postupu a odôvodnený návrh zmeny predloží na rozhodnutie orgánu, ktorý schválil úvodný projekt.
PIATA ČASŤ | PREPOČTOVÁ A ROZPOČTOVÁ ČASŤ DOKUMENTÁCIE STAVIEB
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia
§44 Celkové náklady stavby
(1)
Celkové náklady stavby sú všetky náklady a výdavky investora súvisiace s jej vybudovaním.
(2)
Celkové náklady stavby sa vyjadrujú v prepočtovej časti investičného zámeru, v prepočtovej časti prípravnej dokumentácie a v rozpočtovej časti projektovej dokumentácie jednotným spôsobom so zreteľom na dosiahnutú vyjasnenosť stavby.
(3)
Prepočtovou časťou investičného zámeru a prípravnej dokumentácie je prepočet celkových nákladov stavby (ďalej len „prepočet“).
(4)
Rozpočtovú časť projektovej dokumentácie tvoria
a)
rozpočty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a súhrnný rozpočet k úvodnému (jednostupňovému) projektu (ďalej len „súhrnný rozpočet“), zahŕňajúci rozpočtové náklady uvedené v rozpočtoch prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov,
b)
odbytové rozpočty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov (ďalej len „odbytové rozpočty“) a kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby, zahŕňajúce náklady uvedené v odbytových rozpočtoch a rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov.
(5)
Na vyjadrenie celkových nákladov stavby sa používajú tlačivá č. 1 až 3, ktorých vzory sú uvedené v prílohe č. 12. Pritom tlačivo č. 1 sa používa pri všetkých stavbách, tlačivo č. 3 pri stavbách komplexnej bytovej výstavby, tlačivo č. 2 pri ostatných stavbách.
§45 Členenie celkových nákladov stavby
(1)
Celkové náklady stavby v prepočte, súhrnnom rozpočte a v kontrolnom zostavení rozpočtových nákladov stavby sa členia na jedenásť hláv takto:
Hlava I Projektové a prieskumné práce
Hlava II Prevádzkové súbory spolu
z toho: - dodávka
- montáž
- doplnkové náklady
Hlava III Stavebné objekty spolu
z toho: - základné náklady
- doplnkové náklady
Hlava IV Stroje, zariadenia, náradie a inventár investičnej povahy
Hlava V Umelecké diela
Hlava VI Vedľajšie náklady spolu z toho:
a)
zariadenie staveniska
b)
územné vplyvy
c)
mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy
d)
prirážky za zníženie rozpočtových nákladov stavieb
e)
preferenčné prirážky na vybraných stavbách
Hlava VII Ostatné náklady neuvedené v iných hlavách
Hlava VIII Rezerva
Hlava IX Iné investície
Hlava X Náklady uhrádzané z investičných prostriedkov, nezahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov z toho: príspevky iným investorom
Hlava XI Náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov z toho: inžinierska činnosť
(2)
Podrobné členenie nákladov jednotlivých hláv je uvedené v prílohe č. 13.
Druhý oddiel
Prepočet v investičnom zámere a v prípravnej dokumentácii
§46 Prepočet v investičnom zámere
(1)
Celkové náklady stavby sa v investičnom zámere určia pomocou technicko-hospodárskych ukazovateľov33) alebo porovnaním s inými stavbami; ak nemožno použiť tieto spôsoby, náklady sa odborne prepočítajú.
(2)
Náklady možno v prepočte v investičnom zámere členiť zjednodušene; pritom sa uvedú aspoň:
a)
celkové náklady stavby,
b)
náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby; v tom:
ba)
náklady stavebnej časti
bb)
náklady technologickej časti; z toho: náklady na montáž.
Prepočet v projektovej úlohe
§47 Spôsob určenia prepočtu
(1)
Celkové náklady stavby sa určia ako súčet nákladov prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov a výkonov a výdavkov. Náklady sa zostavia podľa technicko-hospodárskych ukazovateľov, prepočtových informácií dodávateľských organizácií alebo prepočtovými, prípadne rozpočtovými ukazovateľmi odvodenými z prv vyprojektovaných alebo realizovaných tuzemských i zahraničných stavieb. Pritom sa prihliadne na podmienky staveniska a dosiahnuteľnú technickú úroveň.
(2)
V prepočte sa náklady vyjadria v členení podľa § 45, pritom sa náklady uvádzané v jednotlivých hlavách nemusia rozčleniť, s výnimkou hlavy II, kde sa náklady musia vyjadriť spolu a z toho montáže.
(3)
Ak ide o stavbu, ktorá sa člení na etapy podľa § 17, zostavuje sa prepočet pre celú stavbu tak, že pre etapy, ktoré nie sú technicky vyjasnené, sa prepočet určí ako v investičnom zámere.
§48 Rezerva
(1)
Súčasťou prepočtu je rezerva, ktorá sa použije v súlade s postupným spresňovaním technického riešenia na spresnenie rozpočtových nákladov v súhrnnom rozpočte. Nemožno ju využiť na vecné rozšírenie alebo inú koncepčnú zmenu stavby.
(2)
Rezerva sa uvádza v hlave VIII prepočtu a určí na pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 7 do 10 %, pri stavbách povahy rekonštrukcie alebo modernizácie a pri stavbách, ktoré majú prevažne povahu nadstavby, prístavby a vostavby v rozmedzí od 10 do 14 %. Pri banských stavbách so zvýšeným rizikom sa smie rezerva určiť až do výšky 30 %, pri ostatných banských stavbách do výšky 20 %. Základňou je súčet nákladov prevádzkových súborov a stavebných objektov (hlava II a III prepočtu).
(3)
Pri určovaní výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, prípadne na rizikovosť a ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko investora (ak nie je spracovateľom projektovej úlohy) a jeho rozhodujúcich vyšších dodávateľov prichádzajúcich do úvahy.
§49 Prekročenie nákladov
Ak spracovateľ projektovej úlohy navrhuje náklady stavby, ktoré prekračujú náklady predpokladané v investičnom zámere, je povinný prekročenie zdôvodniť a preukázať, že celkové náklady stavby v investičnom zámere a najmä technicko-hospodárske ukazovatele, pokiaľ sa použili, sa nemôžu dodržať ani pri uplatnení iného riešenia.
§50 Prepočet v štúdii súboru stavieb
(1)
Prepočet sa spracuje ako súčet prepočtov jednotlivých stavieb súboru.
(2)
Prepočet sa urobí spravidla spôsobom určeným pre projektovú úlohu (§ 47).
(3)
V prepočte sa súčet nákladov na zariadenia stavenísk všetkých územne súvisiacich stavieb súboru rozvrhne na jednotlivé stavby tak, aby sa dosiahlo najhospodárnejšie využitie zariadení stavenísk.
Tretí oddiel
Rozpočtová časť úvodného projektu
§51 Súhrnný rozpočet
(1)
V súhrnnom rozpočte sa celkové náklady stavby určia ako súčet rozpočtových nákladov prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov a výkonov a výdavkov. Náklady sa zostavia s použitím cien34) a rozpočtových ukazovateľov alebo informácií (§ 52 ods. 2).
(2)
Súhrnný rozpočet sa spracúva v členení podľa § 45 a podľa miery vyjasnenosti stavby dosiahnutej v úvodnom projekte.
(3)
Ak ide o stavbu, pre ktorú boli schválené etapy podľa § 17, súhrnný rozpočet sa zostavuje vždy pre celú stavbu; pritom pre etapy, ktoré nie sú dopracované do úrovne úvodného projektu, sa rozpočtové náklady určia podľa § 52 ods. 2 písm. c). Náklady na zariadenie staveniska celej stavby sa zahŕňajú do rozpočtových nákladov prvej etapy.
(4)
V prílohe k súhrnnému rozpočtu odôvodní jeho spracovateľ odchýlky od prepočtu v projektovej úlohe a použitie rozpočtových ukazovateľov a informácií.
§52 Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov
(1)
Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov (hlava II a III) určujú rozpočtové náklady, ktoré sa členia
a)
na základné rozpočtové náklady,
b)
na doplnkové rozpočtové náklady.
(2)
V rozpočtoch sa náklady podľa miery vyjasnenosti úvodného projektu určujú
a)
návrhom súhrnnej ceny prevádzkového súboru alebo stavebného objektu vypracovaným podľa osobitného cenového predpisu;
b)
skupinovými cenami, a pokiaľ nie sú utvorené, cenami, sadzbami a zvláštnymi druhmi cien postupne v tomto poradí:
ba)
veľkoobchodnými (maloobchodnými) cenami, kúpnymi cenami a sadzbami,
bb)
konečnými cenovými limitmi alebo limitmi kúpnej ceny pri výrobkoch z dovozu,
bc)
predbežnými cenami pri neštandardných výrobkoch;
c)
rozpočtovými ukazovateľmi a informáciami vtedy, ak nemožno určiť rozpočtové náklady spôsobom ustanoveným pod písmenami a) alebo b).
(3)
Rozpočty, pri ktorých sa náklady určujú podľa ustanovení písmen a) a b) predchádzajúceho odseku, majú funkciu odbytových rozpočtov.
(4)
Ak sa spracúva jednostupňový projekt stavby alebo jednotlivých prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, určujú sa náklady v jeho rozpočte cenami uvedenými v odseku 2 písm. ba), bb), bc).
§53 Rozpočty ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov
V rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov sa náklady a výdavky zahŕňané do hlavy I, IV, V, VI, VII, IX, X a XI súhrnného rozpočtu určujú cenami, a ak ich nemožno použiť, rozpočtovými ukazovateľmi a informáciami, prípadne aj odbornými prepočtami.
§54 Určenie vedľajších nákladov
(1)
Rozpočtové náklady na zariadenie staveniska uvádzané v hlave VI súhrnného rozpočtu určuje generálny projektant globálnymi sadzbami a - pokiaľ ide o objekty zariadenia staveniska menovite rozpočtované - spravidla rozpočtovými ukazovateľmi; pritom postupuje podľa osobitných predpisov.35)
(2)
Individuálna metóda rozpočtovania zariadenia staveniska sa môže výnimočne použiť, len ak dá na to pri spracovaní projektovej úlohy súhlas podľa príslušnosti investora Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR, a to po dohode s príslušným cenovým úradom. Súhlas môžu viazať na splnenie osobitných podmienok.
(3)
Ak bola pre prvú stavbu súboru stavieb povolená individuálna metóda rozpočtovania zariadenia staveniska, treba si vyžiadať pre ďalšie stavby toho istého súboru rozhodnutie orgánov uvedených v predchádzajúcom odseku o použití globálnej alebo individuálnej metódy rozpočtovania zariadenia staveniska.
(4)
Ostatné vedľajšie rozpočtové náklady sa určujú podľa osobitných predpisov.36)
§55 Rezerva
(1)
Súčasťou súhrnného rozpočtu je rezerva, ktorá je určená predovšetkým na krytie nákladov, ktoré sa nemohli predvídať v úvodnom projekte. Najmenej 50% tejto rezervy je vyhradené na krytie nepredvídaných nákladov alebo zmien cien pri realizácii stavby. Rezervu nemožno použiť na vecné rozšírenie alebo inú koncepčnú zmenu stavby.
(2)
Rezerva sa uvádza v hlave VIII súhrnného rozpočtu a pri novobudovaných stavbách (novostavbách) sa určuje v rozmedzí od 4 do 7 %, pri stavbách povahy rekonštrukcie alebo modernizácie a pri stavbách, ktoré majú prevažne povahu nadstavby, prístavby a vostavby, v rozmedzí od 5 do 10 %. Pri banských stavbách so zvýšeným rizikom sa smie prirážka určiť až do výšky 30 %, pri ostatných banských stavbách do výšky 20 %. Základňou je súčet nákladov prevádzkových súborov a stavebných objektov (hlava II a III súhrnného rozpočtu).
(3)
Pri určovaní výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, prípadne na rizikovosť a na ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko investora a jeho rozhodujúcich vyšších dodávateľov.
§56 Prerokovanie súhrnného rozpočtu
(1)
Generálny projektant prerokúva súhrnný rozpočet podľa § 38 ods. 1 z technického i nákladového hľadiska.
(2)
Pri prerokúvaní podľa predchádzajúceho odseku sa investor a dodávatelia môžu dohodnúť na základe rozpočtov zostavených podľa § 52 ods. 2 písm. a) na súhrnných cenách a na základe rozpočtov zostavených podľa § 52 ods. 2 písm. b) na odbytových nákladoch; ak však ide o rozpočty zostavené podľa § 52 ods. 4, dohodnú sa vždy na odbytových nákladoch.
§57 Odbytové náklady
(1)
Odbytové náklady v úvodnom projekte sú rozpočtové náklady určené podľa § 52 ods. 2 písm. b), pri ktorých došlo k dohode o množstve výrobkov a výkonov a o ich ocenení v súlade s výkresmi a zoznamami strojov a zariadení a s technickými správami.
(2)
Ak sa má odôvodnene uskutočniť väčšie množstvo výrobkov a výkonov, než bolo dohodnuté podľa predchádzajúceho odseku, vyžaduje to zmenu dohody; ak pritom nie je potrebná zmena projektovej dokumentácie, postačí na zmenu dohody odsúhlasený zápis do stavebného (montážneho) denníka.37)
(3)
Ceny, sadzby a zvláštne druhy cien dohodnuté v odbytových nákladoch sa zmenia,
a)
ak dôjde k zmene cien a sadzieb do 30 dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte,
b)
ak dôjde k určeniu cien alebo sadzieb, ktorými treba nahradiť zvláštne druhy cien (§ 52 ods. 2 písm. bb) a bc)); v týchto prípadoch lehoty na určenie cien alebo sadzieb ustanovuje osobitný predpis,38)
c)
inak len na základe rozhodnutia Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj vydaného po dohode s Federálnym cenovým úradom.
(4)
Zmeny podľa predchádzajúceho odseku premietne do odbytových nákladov spracovateľ rozpočtu.
Štvrtý oddiel
Rozpočtová časť vykonávacích projektov
§58 Spracovanie a prerokovanie odbytových rozpočtov
(1)
Odbytové rozpočty sa ako súčasť vykonávacích projektov spracúvajú len pre prevádzkové súbory a stavebné objekty, pre ktoré sa pri prerokúvaní súhrnného rozpočtu podľa § 56 nedohodli súhrnné ceny alebo odbytové náklady.
(2)
Rozpočtové náklady sa v odbytových rozpočtoch určujú cenami, sadzbami a zvláštnymi druhmi cien, uvedenými v § 52 ods. 2 písm. b).
(3)
Pri spracovaní odbytových rozpočtov jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov treba dodržať rozpočtové náklady určené pre ne v úvodnom projekte. Ak výnimočne nemožno dodržať pri niektorých prevádzkových súboroch a stavebných objektoch tieto rozpočtové náklady, možno na ich zvýšenie použiť úspory dosiahnuté pri prerokovaní odbytových rozpočtov ostatných prevádzkových súborov alebo stavebných objektov. Ak tieto úspory nestačia, možno použiť rezervu, a to so súhlasom investora po vyjadrení generálneho projektanta.
(4)
Ak je spracovateľom vykonávacieho projektu prevádzkového súboru alebo stavebného objektu generálny projektant, prerokuje návrh odbytového rozpočtu s vyššími dodávateľmi (dodávateľmi) investora, ktorí podľa potreby prizvú svojich dodávateľov. Investor sa potom za účasti generálneho projektanta dohodne so svojimi vyššími dodávateľmi (dodávateľmi) na základe odbytového rozpočtu najneskôr do 30 dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte na odbytových nákladoch obdobne ako v ustanovení § 57. Ak však výnimočne dôjde k dohode o odbytových nákladoch neskoršie, použijú sa vždy ceny a sadzby platné 30 dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte. Zápisnica o prerokovaní je neoddeliteľnou súčasťou vykonávacieho projektu.
(5)
Ak spracovateľom vykonávacieho projektu je vyšší dodávateľ investora, prerokuje návrh odbytového rozpočtu s generálnym projektantom a so svojimi dodávateľmi. Ďalej sa postupuje obdobne ako v predchádzajúcom odseku.
§59 Riešenie rozporov
(1)
Rozpory, ktoré vzniknú pri prerokúvaní odbytového rozpočtu podľa § 58, sa riešia podľa ustanovení § 72 ods. 1 až 3.39)
(2)
Rozpory, ktoré vznikli pri prerokúvaní podľa § 58 a ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby, nie sú prekážkou odovzdania vykonávacieho projektu investorovi. Spracovateľ v takom prípade pripojí k odovzdávanému vykonávaciemu projektu doklad o márnom prerokovaní rozporu.
(3)
Po odstránení rozporov uvedených v predchádzajúcich odsekoch nadriadenými, prípadne ústrednými orgánmi je spracovateľ povinný bez meškania premietnuť výsledok do vykonávacieho projektu (odbytového rozpočtu); ak ide o odstránenie chyby projektových prác, urobí tak bezplatne.
§60 Odbytové rozpočty stavebných objektov banských stavieb v podzemí
Pre stavebné objekty banských stavieb v podzemí spracúva odbytové rozpočty podľa vykonávacích projektov dodávateľ alebo generálny projektant. Odbytové rozpočty sa potom prerokúvajú podľa obdoby § 58 ako odbytové náklady postupne podľa priebehu prác. Dohoda o odbytových nákladoch sa uzavrie najneskoršie do 30 dní pred dohovoreným termínom odovzdania stavebných objektov.
§61 Odbytové náklady výrobkov a výkonov a výdavky
(1)
Odbytové náklady výrobkov a výkonov a výdavky zahŕňané do hláv I, IV, V, VI, VII, IX, X a XI súhrnného rozpočtu, pokiaľ už nie sú určené cenami v úvodnom projekte, sa určia vždy cenami podľa cenových predpisov platnými v deň uzavretia dohody o nich, prípadne cenami platnými 30. deň pred začatím ich dodávky a pri vedľajších rozpočtových nákladoch podľa § 58.
(2)
Odbytové náklady menovite určených stavebných objektov zariadenia staveniska zostavuje dodávateľ, ktorý zariadenie staveniska zabezpečuje alebo obstaráva, podľa osobitných predpisov.40)
§62 Prekročenie rozpočtových nákladov
Rozpočtové náklady určené v odbytových rozpočtoch prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch dodávok výrobkov, výkonov, a výdavkov nesmú vo svojom súhrne prekročiť rozpočtové náklady určené pre ne v úvodnom projekte. Osobitný predpis ustanovuje, ktoré orgány a za akých podmienok môžu povoliť výnimku z tohto ustanovenia.41)
§63 Kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby
Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov prerokované ako súhrnné ceny alebo odbytové náklady a spresnené rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a výdavkov, sú podkladom pre vypracovanie kontrolného zostavenia rozpočtových nákladov, ktoré spracúva generálny projektant priebežne v rámci autorského dozoru podľa podkladov vlastných i investora. Kontrolné zostavenie dokončí do začatia prác na poslednom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte.
Piata časť A
Osobitné ustanovenia na použitie súhrnných cien prevádzkových súborov a stavebných objektov
§63a Účel, obsah a rozsah
Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na prípady, keď sa podľa osobitných opatrení Federálneho cenového úradu alebo na ich základe rozpočtovaním určujú súhrnné ceny stavebných objektov a prevádzkových súborov.
§63b Projektová dokumentácia na použitie súhrnnej ceny
(1)
Podkladom na použitie súhrnnej ceny prevádzkového súboru alebo stavebného objektu je rozpočet súhrnnej ceny (odsek 2) vypracovaný podľa miery technickej vyjasnenosti v úvodnom projekte, v jednostupňovom projekte alebo vo vykonávacom projekte.
(2)
Rozpočet súhrnnej ceny prevádzkového súboru alebo stavebného objektu, ktorý sa vypracúva ako súčasť projektovej dokumentácie, plní funkciu odbytového rozpočtu a prerokúva sa spôsobom určeným v § 58. Rozpočet súhrnnej ceny vypracúva spracovateľ projektu.
(3)
Rozpočet súhrnnej ceny obsahuje okrem vlastného rozpočtu technické údaje prevádzkového súboru alebo stavebného objektu a potvrdenie dohody o súhrnnej cene.
(4)
Opis prác a dodávok1) sa ako súčasť projektovej dokumentácie vypracúva iba v rozsahu nevyhnutnom pre výrobnú prípravu dodávateľa. Zabezpečuje ho vždy dodávateľ, a to tak, že buď ho spracuje sám alebo ho objedná u generálneho projektanta. Generálny projektant je povinný spracovať opis prác a dodávok pre dodávateľa podľa jeho objednávky, pokiaľ dodávateľ uplatní svoju požiadavku najneskoršie pred začatím prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte a pokiaľ nejde o opis prác a dodávok k vykonávaciemu projektu prevádzkového súboru, ktorý generálny projektant nespracúva (§ 26 ods. 3).2)
(5)
Ceny a sadzby použité v rozpočte súhrnnej ceny musia vždy zodpovedať cenám a sadzbám platným tridsať dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte.
(6)
Rezerva vypočítavaná pre súhrnné rozpočty z rozpočtových nákladov prevádzkových súborov a stavebných objektov, pre ktoré sa určuje súhrnná cena, sa primerane zníži. Spôsob zníženia určí osobitný predpis.
§63c Súhrnná cena v úvodnom (jednostupňovom) projekte
Na súhrnnej cene prevádzkového súboru alebo stavebného objektu v úvodnom (jednostupňovom) projekte sa dohodne investor a dodávateľ pri prerokúvaní súhrnného rozpočtu (§ 38 ods. 1).
§63d Súhrnná cena vo vykonávacom projekte
(1)
Súhrnná cena sa prerokuje a dohoda o nej sa uzavrie najneskoršie do tridsiatich dní pred začatím prác na prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte postupom určeným pre odbytové náklady (§ 58 ods.4).
(2)
Vykonávací projekt okrem opisu prác a dodávok (§ 63b ods.4)zabezpečuje v rozsahu nevyhnutnom pre svoju výrobnú potrebu dodávateľ. Dodávateľ buď sám spracuje vykonávací projekt, alebo požiada generálneho projektanta, aby vykonávací projekt úplne alebo čiastočne podľa jeho objednávky preňho vypracoval. Pokiaľ dodávateľ stavebných prác uplatní svoju požiadavku u generálneho projektanta najneskoršie do začatia prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte, je generálny projektant povinný vypracovať vykonávací projekt podľa dodávateľovej objednávky.3)
§63e Zmena rozpočtu súhrnnej ceny
Zmena rozpočtu súhrnnej ceny dohodnutého ako podklad pre určenie súhrnnej ceny je možná iba za podmienok platných pre zmenu odbytových nákladov.4)
§63f
V prípadoch § 63a sa nepoužijú ustanovenia § 26 ods. 4 a § 52 ods. 4; ustanovenia § 26 ods. 1, § 55 ods. 2 prvej vety, § 56 ods. 2 a § 58 ods. 4 sa použijú len primerane.
§63g Rozpočet súhrnnej ceny typového stavebného objektu
(1)
Rozpočet súhrnnej ceny typového stavebného objektu, pre ktorý sa určuje veľkoobchodná cena podľa osobitného predpisu,5) sa spracúva ako súčasť jednostupňového projektu; výnimočne sa spracúva ako súčasť vykonávacieho projektu v tých prípadoch, keď
a)
b)
úvodný projekt sa spracúva pred určením veľkoobchodnej ceny typového stavebného objektu;
c)
technické vyjasnenie časti typového stavebného objektu dopĺňajúcej podklad je mimoriadne náročné.
(2)
Ak rozpočet súhrnnej ceny typového stavebného objektu spracúva generálny projektant, je povinný odovzdať ako súčasť projektovej dokumentácie v jednom vyhotovení ocenené opisy prác a dodávok celého typového stavebného objektu; pritom využije ocenené opisy prác a dodávok z podkladov, ktoré sú súčasťou základných rozpočtových nákladov.9)
(3)
Rozpočet súhrnnej ceny v prípade uvedenom v odseku 1 písm. a) zabezpečuje dodávateľ ako súčasť vykonávacieho projektu podľa ustanovení § 63b ods. 4 a § 63d ods. 2 v prípade, že požaduje sám zmeny. Pritom je povinný bez odplaty požadované zmeny uplatniť u generálneho projektanta už pri spracúvaní úvodného projektu a premietnuť ich preňho do podkladu pre úvodný projekt.
(4)
V súhrnnom rozpočte stavby sa pre typový stavebný objekt, pre ktorý sa určí súhrnná cena, zahrnie do hlavy VIII ako rezerva suma zodpovedajúca 4% z rozpočtových nákladov uvedených v hlave III; pre typové stavebné objekty technickej a občianskej vybavenosti komplexnej bytovej výstavby sa rezerva určí vo výške 2%, pre typové bytové stavebné objekty vo výške 1%.
(5)
Ustanovenia § 55 ods. 2 prvej vety, § 63b ods. 4 a 6 a § 63d ods. 2 sa nepoužijú. Ak ide o postup podľa odseku 3, nepoužijú sa iba ustanovenia § 55 ods. 2 prvej vety a § 63b ods. 6.
(6)
Podrobný spôsob rozpočtovania súhrnných cien typových stavebných objektov ustanovuje osobitný predpis.10)
ŠIESTA ČASŤ | SCHVAĽOVANIE PRÍPRAVNEJ A PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE
ŠTÁTNA EXPERTÍZA
§64 Schvaľovanie prípravnej a projektovej dokumentácie
(1)
Projektovú úlohu schvaľuje
a)
ústredný orgán investora - pri stavbách uložených ako úlohy štátneho plánu a pri centrálne posudzovaných stavbách, pokiaľ si schválenie nevyhradila príslušná vláda,
b)
ústredný orgán investora, prípadne ním splnomocnený nadriadený orgán investora - pri ostatných stavbách nad 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby,
c)
nadriadený orgán investora alebo ním splnomocnený investor, pokiaľ si schválenie nevyhradil ústredný orgán investora - pri stavbách do 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby.
(2)
Ústredný, prípadne nadriadený orgán investora, ktorý udelil splnomocnenie na schválenie projektovej úlohy podľa predchádzajúceho odseku písm. b) alebo c), môže ustanoviť záväzné podmienky, za ktorých sa môže projektová úloha schváliť.
(3)
Schvaľujúci orgán (organizácia) určí vo schvaľovacom protokole k projektovej úlohe okrem iného, ktorému orgánu (organizácii) prislúcha schváliť úvodný (jednostupňový) projekt. Pokiaľ tak neurobí, schvaľuje úvodný (jednostupňový) projekt orgán (organizácia) jemu podriadený; ak schválil investor projektovú úlohu, schvaľuje aj úvodný (jednostupňový) projekt. Zjednodušenú projektovú dokumentáciu schvaľuje investor, pokiaľ si schválenie nevyhradil nadriadený orgán.
(4)
Pri stavbách uvedených v § 65 ods. 1 je nevyhnutným podkladom pre schválenie projektovej úlohy vykonanie štátnej expertízy.
(5)
Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt, ktorý nepodlieha štátnej expertíze, sa schvaľuje na základe odborného posúdenia, ktoré zabezpečuje schvaľujúci orgán.
(6)
Projektová úloha predkladaná na schválenie sa musí doložiť územným rozhodnutím o umiestnení stavby a návrhom registračného listu a - ak ide o súbor stavieb - aj štúdiou súboru stavieb.
(7)
Projektová úloha pri stavbách nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby nemôže byť schválená, pokiaľ nebol dohodnutý alebo určený dodávateľský systém a rozhodujúci vyšší dodávatelia, prípadne dodávatelia prichádzajúci do úvahy.
(8)
Úvodný (jednostupňový) projekt sa nemôže schváliť, pokiaľ sa neodstránia rozpory o technickom riešení a o pláne organizácie výstavby a pokiaľ sa nezabezpečia potrebné pracovné sily.
(9)
Vykonávacie projekty nepodliehajú schvaľovaniu, pokiaľ technické normy neustanovujú niečo iné.
(10)
Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt nemôžu byť podkladom pre účely uvedené v § 14 ods. 1 a § 31, ak od ich schválenia uplynula lehota dlhšia ako dva roky, pokiaľ schvaľujúci orgán neurčil kratšiu lehotu.
§65 Štátna expertíza
(1)
Štátnej expertíze podlieha prípravná, prípadne projektová dokumentácia
a)
stavieb uložených ako úlohy štátneho plánu,
b)
centrálne posudzovaných stavieb,
c)
stavieb obytných súborov.
(2)
Štátnu expertízu vykonávajú:
- Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj pri stavbách uvedených v predchádzajúcom odseku písm. a) a b), ktoré určí výberom;
- Ministerstvo výstavby a techniky ČSR a Ministerstvo výstavby a techniky SSR podľa príslušnosti pri stavbách uvedených v predchádzajúcom odseku písm. a) a b), ktoré určí výberom na základe výberu Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, a ďalej pri stavbách uvedených v tom istom odseku písm. c), ktoré si vyberú;
- ústredné orgány investorov pri ostatných stavbách uvedených v predchádzajúcom odseku písm. a) a b) a krajské národné výbory pri ostatných stavbách uvedených v tom istom odseku písm. c).
(3)
Závery štátnej expertízy sú záväzné pre schvaľujúci orgán, ak ním nie je vláda, pokiaľ sú takto označené.
(4)
Pri stavbách uvedených v odseku 1 písm. a) a b) si orgány uvedené v odseku 2 vyžiadajú na účely štátnej expertízy stanovisko
a)
príslušnej plánovacej komisie (Štátnej plánovacej komisie, Českej plánovacej komisie, Slovenskej plánovacej komisie),
b)
príslušného ministerstva financií,
c)
príslušného cenového úradu,
d)
Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,
e)
Štátnej banky československej (podľa príslušnosti ústredia alebo hlavného ústavu),
f)
prípadne ďalších ústredných orgánov.
(5)
Ministerstvo výstavby a techniky ČSR a Ministerstvo výstavby a techniky SSR si na účely štátnej expertízy dokumentácie stavieb uvedených v odseku 1 písm. a) a b) vyžiadajú okrem stanovísk orgánov uvedených v predchádzajúcom odseku ešte stanovisko Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj.
(6)
Ústredné orgány investorov si vyžiadajú okrem stanovísk orgánov uvedených v odseku 4 aj stanovisko Štátnej plánovacej komisie a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj; ústredné orgány investorov republík si tieto stanoviská vyžiadajú prostredníctvom Ministerstva výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstva výstavby a techniky SSR a Českej plánovacej komisie alebo Slovenskej plánovacej komisie.
(7)
Orgány uvedené v odseku 2 si vyžiadajú stanovisko Federálneho ministerstva zahraničného obchodu iba v prípadoch, keď z dokumentácie vyplývajú požiadavky na dovoz alebo predpoklad vývozu. Ústredné orgány investorov vyžadujú stanovisko Štátnej banky československej (podľa príslušnosti ústredia alebo hlavného ústavu) na účely štátnej expertízy iba pri stavbách, pre ktoré sa požaduje bankový úver alebo devízové prostriedky, prípadne pri ďalších stavbách oznámených im Štátnou bankou československou.
(8)
Na vykonanie štátnej expertízy stavieb uvedených v odseku 1 písm. c) si Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR vyžiadajú stanovisko
a)
Českej plánovacej komisie alebo Slovenskej plánovacej komisie,
b)
Ministerstva financií ČSR alebo Ministerstva financií SSR,
c)
Štátnej banky československej (príslušného hlavného ústavu),
d)
alebo podľa svojej úvahy stanoviská ďalších orgánov,
a to v rozsahu a v prípadoch navzájom dohodnutých.
(9)
Na vykonanie štátnej expertízy stavieb uvedených v odseku 1 písm. c) si krajský národný výbor podľa príslušnosti vyžiada stanovisko Ministerstva výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstva výstavby a techniky SSR, ak nedôjde k inej dohode.
§66
Podrobnosti o postupe, spôsobe a náležitostiach schvaľovania prípravnej a projektovej dokumentácie a o štátnej expertíze obsahuje príloha č. 14 tejto vyhlášky.
SIEDMA ČASŤ | AUTORSKÝ DOZOR
§67 Spoločné ustanovenia
(1)
Autorským dozorom sa zabezpečuje dodržanie riešenia úvodného (jednostupňového) projektu, a to v období spracovania vykonávacích projektov, dodávateľskej dokumentácie, v priebehu uskutočňovania stavby a pri odovzdaní a prevzatí; súčasťou autorského dozoru je aj účasť pri skúšobnej prevádzke, uvedení stavby do trvalej prevádzky (užívania) a pri záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení stavby.
(2)
Výkon autorského dozoru je povinnosťou generálneho projektanta. Na žiadosť generálneho projektanta sú jeho dodávatelia častí úvodného (jednostupňového) projektu povinní zúčastniť sa na autorskom dozore v rozsahu svojej dodávky.
(3)
Vykonávanie autorského dozoru nezbavuje investora zodpovednosti za riadne vykonávanie technického dozoru podľa osobitných predpisov a dodávateľa zodpovednosti za riadne uskutočňovanie dodávok.
(4)
Na významných, technicky a architektonicky zložitých stavbách je autorský dozor spravidla trvalý. Na ostatných stavbách sa zabezpečuje občasný dozor. Spôsob a bližšie podmienky výkonu autorského dozoru dojednáva generálny projektant s investorom a dodávateľmi uvedenými v odseku 2.
(5)
Ak generálny projektant pri výkone autorského dozoru zistí nedostatky, napr. nedodržiavanie riešenia úvodného (jednostupňového) projektu, prípadne príslušných právnych predpisov, najmä technických noriem, upovedomí bez zbytočného odkladu investora a dodávateľa, spravidla zápisom do stavebného alebo montážneho denníka, prípadne aj príslušný orgán.
§68 Rozsah autorského dozoru
(1)
V období spracovania vykonávacích projektov generálny projektant
a)
zabezpečuje súlad vykonávacích projektov prevádzkových súborov a stavebných objektov spracovaných vyššími dodávateľmi ako súčasť ich dodávky s riešením úvodného projektu,
b)
zabezpečuje súlad medzi vykonávacími projektami stavebných objektov a vykonávacími projektami prevádzkových súborov v rámci celej stavby (§ 42 ods. 4 a 6),
c)
na požiadanie vyšších dodávateľov poskytuje potrebné vysvetlenia k úvodnému projektu,
d)
kontroluje súlad situačných výkresov stavebných objektov alebo vytyčovacích výkresov inžinierskych objektov s celkovou situáciou stavby (zastavovacím plánom) v úvodnom projekte,
e)
schvaľuje voľbu druhu a farby povrchových omietok, obkladov, vonkajších i vnútorných náterov alebo iných úprav povrchov, tvarov, druhov a polohy architektonických prvkov, pevných osvetľovacích telies a pod.,
f)
sleduje stav rozpočtových nákladov stavby v priebehu spracovania vykonávacích projektov v porovnaní s nákladmi podľa úvodného projektu,
g)
sleduje vzniknuté odchýlky od údajov a ukazovateľov obsiahnutých v ekonomickej správe úvodného projektu; ak odchýlky spôsobujú zhoršenie základných ukazovateľov efektívnosti, upozorní na to investora.
(2)
V období spracovania dodávateľskej dokumentácie generálny projektant zabezpečuje súlad dodávateľskej dokumentácie a projektovej dokumentácie dočasných objektov zariadenia staveniska s riešením úvodného (jednostupňového) projektu, prípadne aj vykonávacích projektov v rozsahu, ktorý si vyhradí pri prerokúvaní podľa § 38; pritom poskytuje vysvetlenia potrebné pre vypracovanie dodávateľskej dokumentácie.
(3)
V období realizácie stavby generálny projektant
a)
sa účastní na odovzdaní staveniska dodávateľom,
b)
zabezpečuje dodržanie riešenia úvodného (jednostupňového) projektu s prihliadnutím na podmienky ustanovené v rozhodnutí o prípustnosti stavby (v stavebnom povolení), najmä poskytuje vysvetlenia potrebné pre plynulosť výstavby,
c)
vyjadruje sa k odchýlkam a zmenám vo vykonávacích projektoch navrhovaným dodávateľmi a prerokúva ich s investorom a podľa potreby s príslušnými orgánmi štátnej správy,
d)
vyjadruje sa k čerpaniu súm na nepredvídané práce a výdavky,
e)
sleduje postup výstavby z hľadiska časového plánu stavby,
f)
spracúva kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby,
g)
zúčastňuje sa na odovzdaní a prevzatí stavby alebo jej ucelenej časti, včítane komplexného vyskúšania.
(4)
Po dokončení stavby sa generálny projektant na výzvu investora zúčastňuje
a)
na skúšobnej prevádzke,
b)
na konaní o povolení na uvedenie stavby do trvalej prevádzky (užívania),
c)
na záverečnom technicko-ekonomickom vyhodnotení
a pritom poskytuje potrebné vysvetlenia.
ÔSMA ČASŤ | DOKUMENTÁCIA SKUTOČNÉHO VYHOTOVENIA STAVBY
§69
(1)
Vyšší dodávatelia (dodávatelia) investora sú povinní zakresľovať do jedného vyhotovenia vykonávacích projektov, prípadne jednostupňového projektu, ktoré sami dodali, alebo do jedného vyhotovenia vykonávacích projektov, prípadne jednostupňového projektu, ktoré im investor na tento účel odovzdal, všetky zmeny, ku ktorým došlo pri uskutočňovaní ich dodávok.
(2)
Toto vyhotovenie vykonávacích projektov, prípadne jednostupňového projektu s vyznačením skutočného vyhotovenia sú vyšší dodávatelia (dodávatelia) povinní odovzdať investorovi pri odovzdaní a prevzatí dodávok.
(3)
Investor je povinný na základe dokumentácie odovzdanej mu podľa predchádzajúceho odseku urobiť a archivovať dokumentáciu skutočného vyhotovenia celej stavby; ak o to požiada investor, je povinný túto dokumentáciu súborne spracovať generálny projektant.42)
(4)
Tú istú povinnosť, akú majú vyšší dodávatelia (dodávatelia) podľa odseku 1 a 2, majú voči nim ich ďalší dodávatelia.
DEVIATA ČASŤ | ZÁVEREČNÉ TECHNICKO-EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE STAVIEB
§70
(1)
Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavieb sa robí pri všetkých stavbách, ktorých náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby v čase dokončenia stavby sú vyššie ako 2 mil. Kčs; pri ostatných stavbách, len ak sa na ne poskytla štátna dotácia (subvencia) alebo úver, alebo pri ktorých tak ustanovil nadriadený orgán investora po dohode so Štátnou bankou československou.
(2)
Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavieb nad 2 mil. Kčs tvorí:
a)
vyhodnotenie stavby investorom,
b)
vyhodnocovacie konanie.
Rozsah a spôsob vyhodnotenia ostatných stavieb určí nadriadený orgán investora po dohode so Štátnou bankou československou.
(3)
Investor je povinný čo najskôr, najneskoršie však do jedného roka, pri stavbách komplexnej bytovej výstavby najneskoršie do troch mesiacov po uvedení stavby do trvalej prevádzky (užívania) vyhodnotiť stavbu za účasti generálneho projektanta a správu o vyhodnotení predložiť príslušnému orgánu (organizácii) na vyhodnocovacie konanie. Dlhšie lehoty môže pri jednotlivých stavbách určiť ústredný orgán investora po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo s Ministerstvom výstavby a techniky ČSR alebo s Ministerstvom výstavby a techniky SSR podľa príslušnosti. Vyhodnocovacie konanie musí byť do dvoch mesiacov od predloženia správy.
(4)
Ak sa stavba člení na etapy, uskutoční sa záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby až po uvedení do trvalej prevádzky (užívania) celej stavby.
(5)
Na uskutočňovanie záverečného technicko-ekonomického vyhodnocovania stavieb sa zostavujú ročné časové plány vyhodnocovania a o uskutočnených vyhotoveniach sa spracúvajú súhrnné správy.
(6)
Bližšie ustanovenia o uskutočňovaní záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavieb, zostavovaní časového plánu vyhodnotenia a spracovaní súhrnných správ sú uvedené v prílohe č. 15.
DESIATA ČASŤ | SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§71 Odchylné úpravy
(1)
Na návrh ústredného orgánu investora, prerokovaný s príslušnými ústrednými orgánmi dodávateľských organizácií, môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanoviť pre niektoré druhy stavieb odchylne obsah projektovej úlohy, úvodného projektu a prípadne vykonávacích projektov.
(2)
Pri stavbách zaradených do zvláštnej časti plánu a rozhodujúcich o zabezpečení obranyschopnosti štátu môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi v závažných a odôvodnených prípadoch ustanoviť nevyhnutnú úpravu odchylnú od tejto vyhlášky.
(3)
Pokiaľ ústredný orgán investora bude podrobnejšie upravovať postup pri vykonávaní ustanovení vyhlášky vo svojej pôsobnosti, je povinný prerokovať toto opatrenie vopred s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj.
(4)
Účastníci výstavby sa môžu v nevyhnutných prípadoch po vzájomnej dohode odchýliť od ustanovení o podrobnom obsahu dokumentácie, uvedených v prílohách č. 2, 3, 6, 7, 9 až 11; vždy sa však musí zachovať základná skladba tejto dokumentácie a dokumentácia musí spĺňať účel a funkciu predpísanú touto vyhláškou a byť postačujúcim podkladom pre prerokúvanie, schvaľovanie a pre záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie.
(5)
Pri príprave stavieb na území hlavného mesta Prahy a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy sa postupuje podľa tejto vyhlášky, pokiaľ osobitné predpisy11) neustanovujú inak.
§72 Odstraňovanie nedostatkov. Riešenie rozporov
(1)
Ak zistí ktorýkoľvek z účastníkov výstavby pri spracovaní a prerokúvaní prípravnej a projektovej dokumentácie, prípadne v súvislosti s výkonom autorského dozoru skutočnosti, ktoré negatívne ovplyvňujú ďalšiu prípravu stavby, je povinný bez zbytočného odkladu
a)
vykonať potrebné opatrenia na ich odstránenie, a to v spolupráci s ostatnými účastníkmi výstavby,
b)
ak nemôže tieto opatrenia vykonať, oznámiť zistené skutočnosti svojim nadriadeným orgánom, prípadne ďalším zúčastneným organizáciám (ďalším dodávateľom) a ich nadriadeným orgánom so žiadosťou o vykonanie potrebných opatrení.
(2)
Nadriadené orgány sú povinné prerokovať skutočnosti oznámené podľa predchádzajúceho odseku a po dohode vykonať potrebné opatrenia, a to do 30 dní po tom, čo dostali žiadosť.
(3)
Ak nedôjde k dohode a ak ide o úlohu štátneho plánu (o stavbu menovite uvedenú v štátnom pláne pre prípravu na začatie alebo o začínanú stavbu) sú nadriadené orgány povinné bez meškania požiadať ústredné orgány o rozhodnutie; k žiadosti musia pripojiť doklad o neúspešnom prerokovaní. Príslušné ústredné orgány prerokujú zistené nedostatky a rozpory dohodnú bez zbytočných odkladov - najneskoršie tak, aby sa dodržali lehoty na prípravu plánov a ich realizácie - rozhodnú s konečnou platnosťou.
§73 Lehoty
(1)
Pre prerokúvanie prípravnej i projektovej dokumentácie stavieb, pre zaujímanie stanovísk, pre poskytovanie informácií, údajov a projektových podkladov platí pre všetky orgány a organizácie všeobecne lehota 30 dní, pokiaľ jednotlivé ustanovenia tejto vyhlášky alebo osobitné predpisy neustanovujú inak alebo ak nebola dohodnutá kratšia lehota.
(2)
Ak na splnenie povinností podľa predchádzajúceho odseku musí dodávateľská organizácia rokovať s ďalšími dodávateľskými organizáciami, môže lehoty ustanovené touto vyhláškou prekročiť, najviac však o 15 dní.
(3)
Lehota začína odo dňa, keď sa povinná organizácia dozvedela o požiadavke oprávnenej organizácie. Ak posledný deň lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.
(4)
Organizácia, ktorá je v omeškaní so splnením povinnosti uloženej v tejto vyhláške v lehote v nej ustanovenej, je povinná zaplatiť oprávnenej organizácii penále 500 Kčs za každý deň omeškania. To neplatí, ak povinnosť platiť penále z toho istého dôvodu vzniká už podľa ustanovení iných právnych predpisov alebo ak ide o stavbu, pri ktorej sú organizácie povinné uzavrieť zmluvu o príprave dodávok [§ 33 ods. 1 písm. a)].
(5)
Pokiaľ lehoty ustanovené všeobecne alebo osobitne na splnenie povinnosti alebo na poskytnutie súčinnosti podľa § 20 ods. 1, § 24 ods. 6, § 37 ods. 2 uplynú a nesplnila sa povinnosť ani sa neposkytla súčinnosť a príslušný orgán bol na to riadne upozornený, predpokladá sa po márnom uplynutí ďalších 15 dní, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, že tento orgán nemá pripomienky a že návrhy, o ktorých sa mal vyjadriť alebo na ktorých mal spolupracovať, platia v predloženom znení.
§74 Prechodné ustanovenia
(1)
Pre stavby, ktorých prípravná dokumentácia je ku dňu účinnosti vyhlášky rozpracovaná, sa investičný zámer nespracúva ani nevydáva.
(2)
Projektové úlohy stavieb, rozpracované ku dňu účinnosti vyhlášky, sa môžu dokončiť podľa predpisov, za platnosti ktorých boli rozpracované, pokiaľ sa predložia na schválenie do 30. júna 1974.
(3)
Projektová dokumentácia rozpracovaná ku dňu účinnosti vyhlášky sa dokončí podľa tejto vyhlášky, ak sa má odovzdať po 30. júni 1974.
(4)
Prípravná a projektová dokumentácia predložená na posúdenie a schválenie predo dňom účinnosti vyhlášky sa posúdi a schváli podľa dosiaľ platných predpisov.43)
(5)
Zmeny prípravnej a projektovej dokumentácie schválené podľa dosiaľ platných predpisov sa vybavia podľa ustanovení tejto vyhlášky.
§75 Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
- vyhláška Štátnej komisie pre techniku č. 107/1966 Zb. o dokumentácii stavieb,
- ustanovenia § 3 až 6, 8 až 10, 12 až 14, 17, 19, 21 a príl. č. 1 vyhlášky Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj, hlavného arbitra ČSSR a ministerstiev výstavby a techniky ČSR a SSR č. 162/1970 Zb. o niektorých opatreniach v bytovej výstavbe; vypúšťajú sa všetky v nej uvedené odkazy na ustanovenia vyhlášky č. 107/1966 Zb. a v ustanovení § 2 ods. 1 aj slová „(§ 3 ods. 1)“,
- ustanovenia č. III a VI vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho cenového úradu, Federálneho ministerstva financií a Štátnej arbitráže ČSSR č. 166/1971 Zb., ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia vyhlášky č. 107/1966 Zb. o dokumentácii stavieb a vyhlášky č. 22/1967 Zb. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú výstavbu a dodávok geologických prác v znení vyhlášky č. 136/1970 Zb., pokiaľ ide o vedľajšie rozpočtové náklady stavieb,
- smernice č. 3 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 27. 5. 1971 o osobitnom režime prípravy a schvaľovania stavieb odvetvia palív a energetiky (oznámené v čiastke 20/1971 Zb.),
- smernice č. 4 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 23. 6. 1971 o posudzovaní, štátnej expertíze a schvaľovaní prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb (oznámené v čiastke 28/1971 Zb.),
- smernice č. 6 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 28. 9. 1971 pre vykonávanie záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia dokončených stavieb uvedených do prevádzky (užívania) (oznámené v čiastke 31/1971 Zb.),
- pokyny č. 3/1972 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Štátnej plánovacej komisie, Federálneho štatistického úradu a predsedu Štátnej banky československej pre plánovanie, financovanie, štatistické vykazovanie a pre rozpočtovanie nákladov v investičnej výstavbe (oznámené v čiastke 11/1972 Zb.).
§76 Účinnosť
Vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1974.
Čl. II
(2)
Pokiaľ by organizácie konali v súlade s ustanoveniami tejto vyhlášky už predo dňom jej účinnosti, považujú sa také opatrenia za opatrenia vykonané podľa tejto vyhlášky.
Minister:
Ing. Šupka v. r.
Ing. Šupka v. r.
PRÍLOHA č. 1
EKONOMICKÁ SPRÁVA PRÍPRAVNEJ DOKUMENTÁCIE A ÚVODNÉHO (JEDNOSTUPŇOVÉHO) PROJEKTU
I.
Zásady pre spracovanie ekonomickej správy
1.
Ekonomická správa v príslušnom stupni dokumentácie sa spracúva tak, aby vyjadrovala všetky súvislosti stavby s ohľadom na jej charakter, veľkosť a význam (dôsledky) a s ohľadom na mieru prepracovanosti vecných problémov.
V prípravnej dokumentácii sa kladie dôraz najmä na širšie súvislosti stavby (súboru stavieb) charakterizované hľadiskami národohospodárskej alebo nadpodnikovej efektívnosti; súčasne však musí prípravná dokumentácia poskytovať spoľahlivé podklady pre rozhodovanie o stavbe (súbore stavieb) z hľadiska úrovne technicko-ekonomického riešenia stavby (súboru stavieb) a pre spracovanie projektovej dokumentácie.
V projektovej dokumentácii sa musí prepracovať najmä úroveň technicko-ekonomického riešenia stavby; širšie súvislosti stavby sa budú analyzovať v takej miere, v akej dochádza k zmenám oproti prípravnej dokumentácii.
2.
V prípade, že sa údaje a ukazovatele hodnotia porovnaním s porovnávacím variantom zostaveným zo schválených sústav THU, sa musí v dokumentácii uviesť postup pri jeho vyčíslení; pritom porovnávací variant musí byť s navrhovanou stavbou porovnateľný z hľadiska veľkosti, štruktúry, prírodných a technických podmienok staveniska a výrobného programu (účelu), nie však z hľadiska technickej a cenovej úrovne, ani z hľadiska prevádzkového režimu a stavebnokonštrukčného riešenia.
3.
Pri nevýrobných stavbách, ktorých investormi (prevádzateľmi) sú organizácie s hospodárskou činnosťou, sa primerane využijú aj ustanovenia o obsahu ekonomickej správy výrobných stavieb.
4.
Pri rozbore jednotlivostí sa musí v príslušných častiach ekonomickej správy uviesť, aké iné varianty riešenia sa skúmali, a dôvody prijatia navrhovaného riešenia.
5.
Vstupné údaje použité na ekonomické prepočty, ako sú ceny, sadzby, tarify, normy, normatívy a pod., sa musia v dokumentácii charakterizovať a zdôvodniť.
6.
Na spracovanie ekonomickej správy sa v jednotlivých otázkach využívajú
- smernice FMTIR č. 2/1972 o sústavách THU v investičnej výstavbe (Spravodajca FMTIR čiastka 1 z roku 1972),44)
- Zásady hodnotenia efektívnosti investícií, schválené FMTIR v roku 1974,44)
- § 18 vyhlášky č. 162/1970 Zb. o niektorých opatreniach v bytovej výstavbe, včítane prílohy č. 2 (pri stavbách komplexnej bytovej výstavby).
II.
Obsah ekonomickej správy výrobnej stavby
1.
Titulný list
a)
Identifikačné údaje stavby:
názov stavby,
miesto, okres a kraj stavby,
odvetvie a pododvetvie,
charakter stavby (nová, rekonštrukcia),
veľkostná kategória,
registračné číslo projektovej úlohy,
registračné číslo začatej stavby.
miesto, okres a kraj stavby,
odvetvie a pododvetvie,
charakter stavby (nová, rekonštrukcia),
veľkostná kategória,
registračné číslo projektovej úlohy,
registračné číslo začatej stavby.
b)
Identifikačné údaje investora:
názov investora,
sídlo investora (miesto, okres, kraj),
nadriadený ústredný orgán,
skupina organizácií (VHJ),
odvetvie a pododvetvie,
druh organizácie,
plánovacia skupina,
orgán udieľajúci súhlas na začatie stavby,
financujúca pobočka ŠBČS.
sídlo investora (miesto, okres, kraj),
nadriadený ústredný orgán,
skupina organizácií (VHJ),
odvetvie a pododvetvie,
druh organizácie,
plánovacia skupina,
orgán udieľajúci súhlas na začatie stavby,
financujúca pobočka ŠBČS.
c)
Údaje o stavbe:
celkové náklady stavby,
celkové náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby,
stavebné práce,
objem dovozu strojov a zariadení z KST,
objem dovozu strojov a zariadení z KŠ,
kapacita,
ročný objem výkonov (výroby),
počet pracovníkov spolu, z toho prírastok,
mesiac a rok začatia stavby,
mesiac a rok dokončenia stavby,
doba výstavby v mesiacoch.
celkové náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby,
stavebné práce,
objem dovozu strojov a zariadení z KST,
objem dovozu strojov a zariadení z KŠ,
kapacita,
ročný objem výkonov (výroby),
počet pracovníkov spolu, z toho prírastok,
mesiac a rok začatia stavby,
mesiac a rok dokončenia stavby,
doba výstavby v mesiacoch.
2.
Hospodárskopolitické a technicko-ekonomické ciele výstavby, určené v predchádzajúcej dokumentácii, najmä:
a)
účel stavby,
b)
základné požiadavky na stavbu,
c)
záväzné údaje a ukazovatele,
d)
podmienky určené na spracovanie príslušného stupňa dokumentácie,
e)
neuzavreté problémy, najmä požiadavky na spracovanie variantov.
3.
Vyjadrenie a zhodnotenie efektívnosti stavby z nadpodnikových a národohospodárskych hľadísk, najmä:
a)
potreba (účelnosť) stavby predovšetkým s ohľadom na stupeň využitia existujúcich kapacít, včítane ich modernizácie a rekonštrukcie,
b)
súlad stavby s úlohami strednodobých plánov a dlhodobých výhľadom rozvoja národného hospodárstva, odborov a podnikov,
c)
súvislosť stavby so styčnými (nadväzujúcimi) podnikmi a odbormi, predovšetkým vyvolané, nepriame a následné zvýšenie a zníženie jednorazových nákladov (investícií), počtu pracovníkov, spotreby paliva, energií a i., prevádzkových nákladov, výkonov, vývozu a dovozu a pod.,
d)
vplyv stavby na zmeny štruktúry, medziodvetvové vzťahy a proporcie, na oblastný rozvoj, kooperačné vzťahy, špecializáciu výroby a pod.,
e)
súvislosť stavby s vonkajšími ekonomickými vzťahmi, predovšetkým s realizáciou programu medzinárodnej socialistickej ekonomickej integrácie a so zvyšovaním efektívnosti zahraničného obchodu,
f)
stav vedeckovýskumnej základne z hľadiska možnosti zabezpečenia perspektívnej progresívnosti predpokladaných výrobkov (služieb), včítane servisu,
g)
umiestnenie stavby a jej vplyv na životné prostredie a na územnú bilanciu pracovných síl,
h)
mimoekonomické účinky a dôsledky stavby.
4.
Vyjadrenie a prepočty úrovne technicko-ekonomického riešenia stavby:
a)
vyjadrenie a prepočty technicko-ekonomických nárokov a účinkov stavby, najmä
- kapacity,
- technicko-ekonomická úroveň výrobkov (služieb),
- plochy a obstavané priestory,
- investičné náklady a základné a obežné prostriedky,
- pracovníci a ich štruktúra,
- výkony (výroba) a ekonomická štruktúra odbytu,
- náklady na výkony s väzbou na cenovú úroveň a zisk,
- nároky na prevádzkovú materiálovú spotrebu,
- nároky na územie a životné prostredie,
- lehoty prípravy a realizácie výstavby;
b)
prepočty ukazovateľov ekonomickej efektívnosti stavby, najmä
- návratnosti investičných nákladov,
- rentability fondov,
- výťažnosti fondov,
- produktivity práce,
- smennosti,
- rentability nákladov,
- mierových investícií na jednotku výroby,
- mierových vlastných nákladov na jednotku výroby,
- pomeru vyvolaných a nepriamych investícií k priamym investíciám,
- investičných nákladov na relatívnu úsporu jednej pracovnej sily,
- reprodukčnej hodnoty prevoditeľného rubľa a US dolára.
5.
Hodnotenie úrovne technicko-ekonomického riešenia stavby:
a)
vyčíslenie údajov a ukazovateľov stavby v poradí a rozsahu zhodnom s nomenklatúrou schválenej sústavy THU na ten istý alebo najbližšie príbuzný druh stavby a ďalších ukazovateľov ekonomickej efektívnosti stavby podľa Zásad hodnotenia efektívnosti investícií a údajov a ukazovateľov registračného listu stavby;
b)
porovnanie jednotlivých technicko-ekonomických údajov a ukazovateľov stavby
- s údajmi a ukazovateľmi predchádzajúcej dokumentácie,
- s údajmi a ukazovateľmi porovnávacieho variantu zostaveného zo schválených sústav THU;45) v úvodnom projekte aj za rozhodujúcu časť stavby,
- s priemernými súčasnými a výhľadovými ukazovateľmi podniku, odboru, VHJ, odvetvia, rezortu a pod.,
- s údajmi a ukazovateľmi najprogresívnejších tuzemských a zahraničných stavieb toho istého druhu, prípadne ich projektov,
- v prípade rekonštrukcií a modernizácií s údajmi a ukazovateľmi charakterizujúcimi stav pred výstavbou (bez investícií);
c)
rozbor a zhodnotenie zistených rozdielov.
6.
Financovanie stavby a dôsledky výstavby pre finančnú a dôchodkovú situáciu investora:
a)
prehľad financovania stavby (v rokoch výstavby)
- z vlastných zdrojov investora, z toho: redistribúcia,
- požiadavka na investičný úver a prepočet jeho splácania v jednotlivých rokoch,
- požiadavka na dotácie zo štátneho rozpočtu (štátnych fondov);
b)
požiadavky na prevádzkové dotácie, subvencie a intervencie;
c)
prepočet potreby devízových prostriedkov na dovoz strojov a zariadení, prípadne na nákup licencií zo socialistických a kapitalistických štátov46) a prepočet splatnosti devízových návratných úverov (v rokoch);
d)
prepočet potreby devízových prostriedkov na dovoz surovín, materiálov, náhradných dielcov a pod. zo socialistických a kapitalistických štátov pre budúcu prevádzku;47)
e)
dôsledky výstavby a budúcej prevádzky na výhľadovú finančnú a dôchodkovú situáciu investora.
7.
Súhrnné hodnotenie efektívnosti stavby z podnikového, nadpodnikového a národohospodárskeho hľadiska, najmä:
a)
pozitívne ekonomické a mimoekonomické účinky a dôsledky stavby,
b)
negatívne ekonomické a mimoekonomické dôsledky stavby,
c)
vplyv stavby na efektívnosť odboru a odvetvia a na efektívny oblastný rozvoj,
d)
spoľahlivosť použitých informácií, neistoty, riziká, otvorené problémy a ocenenie miery pravdepodobnosti dosiahnutia predpokladaných ekonomických účinkov.
III.
Obsah ekonomickej správy nevýrobnej stavby
1.
Titulný list (obsah ako v bode II/1)
2.
Sociálnopolitické a technicko-ekonomické ciele výstavby (obsah ako v bode II/2)
3.
Vyjadrenie a zhodnotenie efektívnosti z národohospodárskych hľadísk, najmä:
a)
súčasný stav, existujúce nároky a spoločensky žiadúci spôsob uspokojovania potrieb druhom služby v lokalite, vyjadrený štandardom príslušných zariadení a urbanistickými alebo inými územnoplánovacími ukazovateľmi,
b)
súlad stavby s úlohami strednodobých plánov a dlhodobých výhľadov rozvoja národného hospodárstva a s koncepciou rozvoja územia, osídlenia, funkciou predpokladaných plôch a požadovanou komplexnosťou výstavby,
c)
potreba (nezbytnosť) stavby, najmä s ohľadom na stupeň využitia existujúcich zariadení, včítane ich rekonštrukcie a modernizácie,
d)
mimoekonomické účinky a dôsledky stavby.
4.
Vyjadrenie a prepočty technicko-ekonomických nárokov a účinkov (úrovne technicko-ekonomického riešenia) stavby a hospodárnosti výstavby a prevádzky (užívania) stavby, najmä:
a)
kapacity,
b)
technicko-ekonomická charakteristika poskytovaných služieb,
c)
plochy, obstavané priestory,
d)
investície a základné prostriedky,
e)
pracovníci a mzdové náklady,
f)
výkony a prevádzkové náklady,
g)
nároky na prevádzkovú materiálovú spotrebu (energie, paliva, vody, prípadne na inú materiálovú spotrebu),
h)
nároky na územie a životné prostredie,
i)
lehoty prípravy a realizácie výstavby.
5.
Hodnotenie úrovne technicko-ekonomického riešenia stavby:
a)
pri stavbách komplexnej bytovej výstavby vyčíslenia súhrnných údajov a základných ukazovateľov stavby48) a ich porovnanie s údajmi a ukazovateľmi sústav THU-KBV;
b)
pri ostatných stavbách vyčíslenie údajov a ukazovateľov stavby v poradí a rozsahu zhodnom s nomenklatúrou schválenej sústavy THU na ten istý alebo najbližšie príbuzný druh stavby a ďalších ukazovateľov ekonomickej efektívnosti podľa Zásad hodnotenia efektívnosti investícií a údajov a ukazovateľov registračného listu stavby a porovnanie
- s údajmi a ukazovateľmi predchádzajúcej dokumentácie,
- s údajmi a ukazovateľmi porovnávacieho variantu zostaveného zo schválených sústav THU,49)
- s údajmi a ukazovateľmi obdobných stavieb (zariadení) alebo s ich projektami;
c)
rozbor a zhodnotenie zistených rozdielov.
6.
Financovanie stavby
a)
zdroje financovania a požiadavky na štátny rozpočet,
b)
prepočet potreby devízových prostriedkov na dovoz strojov a zariadení, prípadne na nákup licencií, materiálov, náhradných dielcov a pod. zo socialistických a kapitalistických štátov.
7.
Súhrnné hodnotenie spoločenskej potreby a efektívnosti stavby:
a)
pozitívne účinky a dôsledky stavby,
b)
negatívne dôsledky stavby,
c)
spoľahlivosť použitých informácií, neistoty, riziká a otvorené problémy.
PRÍLOHA č. 2
PROJEKTOVÁ ÚLOHA VÝROBNEJ STAVBY
Projektová úloha má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Prepočet
C.
Ekonomická správa
D.
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
E.
Výkresy
F.
Doklady
Obsah jednotlivých častí:
A.
Sprievodná správa
1.
Základné údaje
- názov a miesto stavby,
- účel stavby,
- údaje o výrobných kapacitách a druhoch výrobkov,
- údaje o zadaní, vypracovaní a prerokovaní projektovej úlohy,
- údaje potrebné na registráciu stavby podľa osobitných predpisov.
2.
Technické údaje
2.1.
Všeobecné údaje
- orientačné členenie stavby na prevádzkové súbory (prípadne na prevádzkové celky) a na stavebné objekty [§ 13 ods. 2 písm. a) vyhlášky];
- údaje o použitých mapových a meračských podkladoch;
- prehľad všetkých prieskumov (včítane prieskumu stavebno-historického, agresivity pôdy, výskytu bludných prúdov a hladiny hluku) použitých alebo uskutočnených pri vyhodnotení výberu staveniska a údaje o spôsobe zabezpečenia prípadných dopĺňajúcich prieskumov;
- charakteristika územia výstavby z hľadiska doterajšieho využitia pozemku, stavebnotechnického stavu doterajšej zástavby, včítane inžinierskych sietí;
- údaje o podmienkach prípravy územia z hľadiska uvoľnenia staveniska, najmä rozsah a predpokladaný spôsob demolácií, skrývky lesnej a ornej pôdy, vyrúbania porastov a odvodnenia staveniska; údaje o možnostiach odvozu materiálov;
- údaje o podmienkach zabezpečenia prevádzky, prípadne ochrany doterajších objektov a zariadení počas realizácie novej výstavby a možnosti ich využitia ako zariadenia staveniska;
- prehľad stavieb iných investorov v priestore navrhovanej výstavby a v jej okolí a prehľad podmienok pre koordináciu vzájomných vzťahov;
- predpokladané požiadavky na súvisiace investície;
- nároky na dovozy licencií a iných dodávok;
- osobitné požiadavky na členenie projektovej dokumentácie z hľadiska dodávateľského systému a odovzdávania do prevádzky (užívania);
- údaje o doterajších i predpokladaných ochranných pásmach;
- rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, jeho zdôvodnenie a vyhodnotenie;
- požiadavky hygienickej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiadavky na PO a CO;
- údaje o vplyve stavby na životné prostredie s návrhmi na odstránenie alebo obmedzenie nepriaznivých vplyvov;
- dopravnotechnické parametre (pri smerových dopravných prostriedkoch);
- prípadné údaje o nadväznosti stavby na súbor stavieb;
- prípadné upresnenie požiadaviek na vývoj.
2.2.
Údaje o technologickej časti, najmä
- údaje o technológii výrobného procesu a o jej technickej úrovni;
- určenie rozhodujúcich strojov, ktorých dodávky sú predpokladané z dovozu;
- určenie rozhodujúcich strojov (prípadne prevádzkových súborov), ktoré sú predmetom plánu rozvoja vedy a techniky;
- údaje o potrebe a zabezpečení základných surovín a ich akosti;
- údaje o potrebe a zabezpečení jednotlivých druhov palív, energie a vody a údaje o zabezpečení palivovej základne pre technológiu, prípadne výrobu energie;
- nároky na dopravu každého druhu;
- údaje o počte pracovníkov (z toho žien) v budúcej prevádzke s návrhom kvalifikácie;
- údaje o množstve a druhu odpadu, odpadových vôd, údaje o ich využití alebo zneškodnení;
- ak ide o rekonštrukciu alebo rozšírenie doterajších závodov alebo stavieb, aj údaje o stave objektov a strojového zariadenia, objasňujúce súvislosť novobudovaných stavieb s doterajšími prevádzkovými súbormi, objektami a zariadeniami;
- údaje o doterajšej výrobe, prevádzke, zásobovaní energiou a pod. s prehľadom objektov, ktoré budú prípadne zrušené, a s údajmi o hodnotách základných prostriedkov;
- údaje o úrovni automatizovaného systému riadenia výrobného procesu.50)
2.3.
Údaje o stavebnej časti obsahujú podľa jednotlivých stavebných objektov najmä:
- účel stavebného objektu;
- požiadavky na plochy, priestory a prevádzkové usporiadanie;
- požiadavky na použitie typizačných smerníc a typových podkladov;
- požiadavky na technické a vnútorné vybavenie a predpokladaný spôsob ich zabezpečenia;
- požadované použitie technologických súborov, prípadne aj konštrukčných sústav;
- údaje o potrebe paliva, energií a vody; požiadavky na slaboprúdové zariadenie, meranie a reguláciu;
- požiadavky na riešenie všetkých druhov inžinierskych sietí v závislosti od ich doterajšieho stavu v mieste stavby, od podmienok umiestnenia stavby a na základe celkovej bilancie potreby vody, energií a pod.;
- požiadavky na dopravné riešenie a terénne úpravy aj so zreteľom na uskutočňovanie stavby;
- údaje o množstve a druhu odpadov, prípadne exhalácií, predpokladaný spôsob ich zneškodnenia a vyhodnotenie ich vplyvu na životné prostredie;
- podmienky pripojenia stavebného objektu na zdroje, inžinierske siete a verejné a iné zariadenia, včítane základných kapacitných a technických údajov o nich a dôkaz o možnosti a vhodnosti ich využitia;
- osobitné požiadavky na akustické riešenie, na druh a hladinu osvetlenia, na mikroklímu;
- požiadavky hygienickej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiadavky na riešenie PO a CO;
- požiadavky na ochranu podzemných kovových zariadení pred koróziou.
2.4.
Údaje o technickom systéme automatizovaného systému riadenia podniku51) (výpočtové stredisko, zariadenie na prenos informácií a pod.) s vyjadrením technických, vecných a časových nárokov v podrobnostiach zodpovedajúcich nemenným podkladom52) potrebným na vypracovanie súhrnnej technickej správy a stavebnej časti (pozri bod B/2.9 a časť D prílohy č. 9). Ide najmä o:
- konfiguráciu (zostavu) technického systému (technické a programové vybavenie počítača, rozsah pamäti, periférie, prostriedky na zber a prenos dát),
- spôsob prevádzky technického systému,
- požiadavky na stavebné a montážne práce pre technický systém automatizovaného systému riadenia.
3.
Odôvodnenie výberu staveniska
B.
Prepočet
sa spracúva podľa piatej časti vyhlášky.
D.
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
- zásady riešenia zariadenia staveniska, najmä z hľadiska včasného zabezpečenia sociálneho zariadenia,
- údaje o dopravných trasách na presun rozhodujúcich stavebných prvkov, konštrukcií, hmôt a materiálov,
- časový postup uskutočňovania stavby a zabezpečenia vyvolaných investícií,
- predpokladaná lehota vypracovania projektovej dokumentácie,
- údaje o dodávateľskom systéme,
- uvádzanie ucelených častí stavby a celej stavby do trvalej prevádzky (užívania),
- lehota výstavby,
- prípadné vymedzenie etáp (§ 17 vyhlášky).
E.
Výkresy
- prehľadná situácia oblasti zakreslená do mapového podkladu s vyznačením širších vzťahov stavby k okoliu a s vyznačením staveniska a ochranných pásem,
- prehľadná situácia zamýšľanej stavby,
- prípadný odkaz na príslušnú výkresovú dokumentáciu štúdie súboru stavieb alebo na územnoplánovaciu dokumentáciu,
- potrebné štúdie (technologická, zastavovacia, objemová a pod.),
- pri rekonštrukciách alebo rozšírení aj celková situácia stavby s dokumentáciou doterajšieho stavu, prípadne ďalšia výkresová, event. grafická dokumentácia.
F.
Doklady
- investičný zámer (ak je spracovaný), zápisnica o výbere staveniska,
- dohoda, prípadne odpis (výpis) podľa § 16 ods. 5 vyhlášky,
- prípadný doklad o dohode podľa § 17 ods. 3 vyhlášky,
- výsledky prerokovania s orgánmi a organizáciami podľa § 20, 21 a 23 vyhlášky,
- prípadné ďalšie doklady.
PRÍLOHA č. 3
PROJEKTOVÁ ÚLOHA NEVÝROBNEJ STAVBY
Projektová úloha má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Prepočet
C.
Ekonomická správa
D.
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
E.
Výkresy
F.
Doklady
Obsah jednotlivých častí:
A.
Sprievodná správa
1.
Základné údaje
- názov a miesto stavby,
- účel stavby,
- počet základných účelových jednotiek v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou,
- pri stavbách komplexnej bytovej výstavby aj počet, kategorizácia a štandard bytov, ako aj stavebných objektov,
prípadne prevádzkových súborov občianskej a technickej vybavenosti podľa ich charakteru a zatriedenia,
- údaje o zadaní, vypracovaní a prerokovaní projektovej úlohy,
- údaje potrebné na registráciu stavby podľa osobitných predpisov.
2.
Technické údaje
2.1.
Všeobecné údaje
- orientačné členenie stavby na stavebné objekty, prípadne na prevádzkové súbory [§ 13 ods. 2 písm. a) vyhlášky];
- údaje o použitých mapových a meračských podkladoch;
- prehľad všetkých prieskumov použitých alebo uskutočnených pri vyhodnotení výberu staveniska (včítane prieskumu stavebno-historického, agresivity pôdy, výskytu bludných prúdov a hladiny hluku) a údaje o spôsobe zabezpečenia prípadných dopĺňajúcich prieskumov;
- charakteristika územia z hľadiska doterajšieho využitia pozemku, stavebnotechnického stavu doterajšej zástavby, včítane inžinierskych sietí;
- údaje o podmienkach prípravy územia z hľadiska uvoľnenia staveniska, najmä rozsah a predpokladaný spôsob demolácií, skrývky lesnej a ornej pôdy, vyrúbania porastov a odvodnenia staveniska; údaje o možnostiach odvozu materiálov;
- údaje o podmienkach zabezpečenia prevádzky, prípadne ochrany doterajších objektov a zariadení počas realizácie novej výstavby;
- údaje o možnostiach využitia doterajších objektov ako zariadenia staveniska;
- prehľad ochranných doterajších aj výhľadove predpokladaných pásem;
- prehľad podmienok rešpektovania pamiatkove chránených objektov;
- vyhodnotenie doterajšieho stavu životného prostredia, predpokladaného vplyvu stavby na toto prostredie a naopak;
- zoznam a predbežné výmery pozemkov a nehnuteľností dotknutých výstavbou, spôsob ich uvoľnenia a nároky na dislokáciu;
- rozsah a podmienky odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, prípadne lesnej pôdy, jeho vyhodnotenie a zdôvodnenie;
- prehľad stavieb iných investorov v priestore navrhovanej výstavby a v jej okolí a podmienok pre koordináciu vzájomných vzťahov;
- predpokladané požiadavky na súvisiace investície;
- nároky na dovoz licencií a iných dodávok;
- údaje o možnosti využitia novobudovaných stavebných objektov na účely zariadenia staveniska;
- prípadné údaje o nadväznosti stavby na súbor stavieb;
- údaje o počte pracovníkov (z toho žien);
- osobitné požiadavky na členenie projektovej dokumentácie z hľadiska dodávateľského systému a odovzdávania do prevádzky (užívania);
- urbanisticko-architektonické a zastavovacie podmienky;
- požiadavky hygienickej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na riešenie PO a CO.
2.2.
Stavebný program jednotlivých stavebných (pozemných) objektov obsahujúci podľa ich charakteru najmä:
- údaje o účele a kapacite;
- požiadavky na plochy, priestory a prevádzkové usporiadanie podľa účelu a vo vzťahu k technicko-hospodárskym ukazovateľom; štandard vybavenia;
- požiadavky na technické, vnútorné, prípadne strojové vybavenie a zariadenie, pokiaľ sú súčasťou stavebnej časti, údaje o ich účele a funkcii a predpokladaný spôsob ich zabezpečenia;
- požiadavky na riešenie vnútornej prepravy a skladovania;
- osobitné požiadavky na riešenie PO a CO;
- osobitné požiadavky na stavebno-architektonické riešenie;
- požiadavky na výtvarné riešenie a výzdobu;
- určenie užívateľov stavebných objektov;
- požiadavky na vybavenie a úpravu terénu súvisiaceho so stavebným objektom;
- požiadavky na použitie technologických súborov, typových podkladov a typizačných smerníc stavebných objektov alebo ich priestorove ucelených častí;
- spôsob zakladania;
- údaje o potrebe paliva, energií a vody; požiadavky na slaboprúdové zariadenia, meranie a reguláciu;
- údaje o množstve a druhu odpadov, prípadne exhalácií, predpokladaný spôsob ich zneškodnenia a vyhodnotenia ich vplyvu na životné prostredie;
- podmienky pripojenia stavebných objektov na zdroje, inžinierske siete a na verejné a iné zariadenia, ako aj základné kapacitné a technické údaje o nich a dôkaz o možnosti a vhodnosti ich využitia;
- osobitné požiadavky na akustické riešenie, na druh a hladinu osvetlenia, na klimatizáciu, na mikroklímu a hygienické podmienky;
- audiovizuálne riešenie (orientácia, informácia); centrálny kľúč;
- pri kotolniach aj zoznam napojených objektov, orientačná tepelná bilancia, pridelenie palivovej základne; požiadavky na prevádzkové parametre, meranie a reguláciu; stupeň odlúčenia splodín a dymových plynov; základné prevádzkové a investičné ukazovatele pre uvedenie kotolne do prevádzky;
- požiadavky hygienickej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
- predpokladaný vplyv okolia na stavebný objekt a naopak;
- pri rekonštrukciách alebo rozšírení doterajších stavebných objektov údaje o ich stave, o stave ich zariadenia a vybavenia a o spôsobe ich súčasného a navrhovaného využitia.
2.3.
Stavebný program stavebných (inžinierskych) objektov obsahujúci podľa ich charakteru najmä:
- údaje o účele a kapacite;
- požiadavky na stavebné (inžinierske) objekty v závislosti od ich doterajšieho stavu v mieste stavby a od podmienok umiestnenia stavby;
- podmienky pripojenia stavebných (inžinierskych) objektov (sietí) na zdroje a doterajšie rozvody, včítane základných údajov o týchto zdrojoch, dôkazu o možnosti a vhodnosti ich využitia a osobitných požiadaviek na ich riešenie (predčistenie, ochrany, útlmy vedenia a pod.);
- požiadavky na úpravu priestranstva, na riešenie drobných zariadení technickej vybavenosti, včítane súvisiacich údajov o miestnych podmienkach (napr. odvoz odpadkov, vegetačné podmienky) a na rozsah tzv. malej architektúry, prípadne výzdoby;
- požiadavky hygienickej starostlivosti a ochrany zdravia pri práci a na riešenie PO a CO;
- požiadavky na ochranu podzemných kovových zariadení pred koróziou.
2.4.
Údaje o technickom systéme automatizovaného systému riadenia podniku (pozri bod 2.4 prílohy č. 2).
2.5.
Údaje o technologickej časti sa spracúvajú podľa bodu 2.2 prílohy č. 2.
3.
Odôvodnenie výberu staveniska
D.
Požiadavky na uskutočňovanie stavby
- zásady riešenia zariadenia staveniska, najmä z hľadiska včasného zabezpečenia sociálneho zariadenia,
- údaje o dopravných trasách na presun rozhodujúcich stavebných prvkov, konštrukcií, hmôt a materiálov,
- časový postup uskutočňovania stavby a zabezpečenia súvisiacich investícií,
- predpokladané lehoty vypracovania projektovej dokumentácie,
- údaje o dodávateľskom systéme,
- predpokladané lehoty uvádzania stavby, prípadne jej ucelených častí do prevádzky (užívania),
- lehoty výstavby,
- prípadné vymedzenie etáp (§ 17 vyhlášky).
E.
Výkresy
- prehľadná situácia oblasti zakreslená do mapového podkladu s vyznačením širších vzťahov stavby k okoliu, s vyznačením staveniska a ochranných pásem,
- prehľadná situácia dokumentujúca doterajší stav územia s vyznačením staveniska, ochranných pásem a s orientačným vyznačením navrhovanej zástavby,
- potrebné štúdie (napr. zastavovacia, objemová, technologická),
- pri rekonštrukciách alebo rozšírení aj celková situácia stavby (objektu) s dokumentáciou doterajšieho stavu, prípadne ďalšia výkresová, event. grafická dokumentácia,
- odkaz na príslušné výkresy schválenej územnoplánovacej dokumentácie, prípadne štúdia súboru stavieb s vyznačením rozsahu vyčlenenej stavby.
F.
Doklady
- investičný zámer (ak je spracovaný),
- zápisnica o výbere staveniska,
- dohoda, prípadne odpis (výpis) podľa § 16 ods. 5 vyhlášky,
- prípadný doklad o dohode podľa § 17 ods. 3 vyhlášky,
- výsledky prerokovania s orgánmi a organizáciami podľa § 20, 21 a 23 vyhlášky,
- prípadné ďalšie doklady.
PRÍLOHA č. 4
ZÁSADY POSTUPU PRI VÝBERE STAVENISKA
1.
Výber staveniska sa uskutočňuje podľa § 19 vyhlášky.
2.
Podkladom pre výber staveniska sú najmä údaje
- o zamýšľanom druhu stavby;
- o zabezpečení pracovných síl pre budúcu prevádzku;
- o ploche potrebnej na výstavbu, včítane skládok a odvalov, a na zariadenie staveniska;
- o nárokoch vyplývajúcich zo zakladania stavby;
- o potrebe vodných zdrojov;
- o zdrojoch palív na technologické a energetické účely;
- o potrebe energií (elektriny, pary, plynu, horúcej vody, oleja a pod.);
- o nárokoch na prepravu (osôb, surovín, výrobkov, odpadových hmôt a pod.);
- o nárokoch na služby obyvateľstvu, prípadne o miere ich zabezpečenia v existujúcich zariadeniach.
Podkladom pre výber staveniska sú ďalej:
- mapa oblasti;
- prehľadná situácia;
- situačný výkres predbežného umiestnenia stavby (súboru stavieb) s vyznačením predpokladaných vstupov na stavenisko, dočasne používaných plôch, včítane maximálnej hranice staveniska;
- pri rekonštrukciách aj celková situácia doterajšieho stavu.
3.
Do prác spojených s výberom staveniska patrí (podľa povahy rozsahu a zložitosti stavby alebo súboru stavieb):
- uskutočnenie nevyhnutných prieskumov a zaobstaranie výsledkov všetkých dosiaľ uskutočnených prieskumov v oblastiach prichádzajúcich do úvahy (pozri prílohu č. 5);
- prehliadka všetkých predpokladaných stavenísk a ich okolia;
- obstaranie potrebných mapových podkladov;
- prerokovanie otázok kooperácie pri uskutočňovaní alebo prevádzke (užívaní) stavby (napr. možnosť použitia cudzích objektov pri uskutočňovaní stavby, vybudovania spoločných pomocných zariadení alebo objektov pre služby);
- zistenie podmienok pripojenia stavby na verejné komunikácie (železnice, cesty, vodné cesty) a na siete (energetické, vodovodné, kanalizačné, spojové a pod.);
- zistenie, že výdatnosť vodných zdrojov je pre zamýšľanú stavbu dostačujúca;
- prerokovanie otázok súvisiacich s investíciami.
4.
Pri výbere staveniska treba dbať, aby
- nároky na prepravu ťažených a spracúvaných surovín a materiálov, na prepravu hotových výrobkov do hlavných stredísk spotreby, na dodávky energie, vody atď. pre stavbu v súhrne uskutočňovaných prepráv boli čo najmenšie;
- bola zabezpečená účelná nadväznosť na celoštátne technické siete (na železničnú a cestnú dopravu, elektrizačnú sústavu, sústavu rozvodov plynu a pod.);
- bol zabezpečený súlad stavby (súboru stavieb) so širším okolím a s jeho technickými sieťami, ako aj podmienky pre jej ďalšiu prevádzku (užívanie);
- bola rešpektovaná požiadavka minimálneho odňatia pôdy vysokej bonity poľnohospodárskej výrobe;
- boli uvážené aj ostatné rozhodujúce hľadiská (napr. ložiská surovín, vodné toky a pod.);
- boli rešpektované hľadiská ochrany a tvorby životného prostredia.
PRÍLOHA č. 5
PRIESKUMY
1.
Do súboru prieskumných prác patria prieskumy prírodných, urbanistických a architektonických, technicko-hospodárskych podmienok a prieskumy podmienok pre uskutočňovanie stavieb (súboru stavieb). Prieskumy vychádzajú najmä z prieskumov obdobnej povahy, uskutočnených napr. pri spracovaní územných plánov alebo pri iných príležitostiach, a podľa potreby sa spresňujú a prehlbujú.
1.1
Do prieskumu prírodných podmienok patrí najmä prieskum surovinových zdrojov, inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum (vlastnosti základovej pôdy, poddolovanie, seizmicita, režim, množstvo a akosť podzemných vôd); pôdny mechanický prieskum, hydropedologický a hydrologický prieskum (množstvo a akosť povrchovej vody, inundačná oblasť); prieskum klimatických podmienok; prieskum z hľadiska ochrany prírody (včítane poľnohospodárskej a lesnej pôdy); prieskum overujúci, že nebudú dotknuté ložiská nerastných surovín; prípadne aj ďalšie špeciálne prieskumy (napr. bakteriologický, chemický, bludných elektrických prúdov, agresivity pôdy, hlučnosti, vysokofrekvenčného žiarenia a pod.).
1.2
Prieskumom urbanistických a architektonických podmienok stavby sa rozumie najmä prieskum doterajšieho urbanistického a architektonického utvárania prostredia, včítane spracovania potrebných topografických (mapových) podkladov; ďalej prieskum územnej súvislosti s priemyselným a obytným zastavaním a prieskum potreby asanácií; prieskum pamiatkových objektov a pamiatkovo cenných komplexov a overenie, že nie sú dotknuté chránené časti prírody; pri rekonštrukcii pamiatkových budov aj umeleckohistorický prieskum, fotodokumentačný prieskum včítane fasád (fasády susediacich budov a architektonických článkov, ktoré sú predmetom pamiatkovej ochrany, hlavné vnútorné aj vonkajšie priestory) a pod.
1.3
Prieskumom technicko-hospodárskych podmienok sa rozumie najmä prieskum zásobovania vodou (pitnou, úžitkovou, prevádzkovou) a zásobovania elektrinou, teplom a plynom; ďalej prieskum možností využitia odpadových vôd, odvedenia a zneškodnenia iného odpadu; prieskum dopravných a spojových zariadení; prieskum stavu objektov a sietí; prieskum podmienok pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo (rekultivácia); prieskum miestnych zdrojov pracovných síl a prieskum vplyvu stavby na okolie (exhalácia, hluk a pod.) alebo naopak; ďalej vplyv odpadových vôd na zhoršenie kvality vody v plánovanom vodnom recipiente.
1.4
Prieskumom podmienok pre uskutočňovanie stavby sa rozumie najmä prieskum miestnych zdrojov prírodných a iných stavebných hmôt pri veľkých stavbách s abnormálnou potrebou stavebných hmôt na jednom mieste (priehrady a pod.); prieskum možností použitia doterajších objektov na účely zariadenia staveniska - najmä aj na ubytovanie pracovníkov, na určenie plôch ako skladovacích priestorov a prieskum dopravných a energetických podmienok pre uskutočňovanie stavby. Dodávatelia v rámci prípravy stavby uskutočňujú aj prieskum miestnych zdrojov stavebných hmôt, možností výroby stavebných prvkov, druhu mechanizačného vybavenia a ostatných podmienok pre uskutočňovanie stavby.
PRÍLOHA č. 6
ŠTÚDIA SÚBORU VÝROBNÝCH STAVIEB
Štúdia súboru výrobných stavieb má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Prepočet
C.
Ekonomická správa
D.
Požiadavky na uskutočňovanie súboru stavieb
E.
Výkresy
F.
Doklady
Obsah jednotlivých častí (v členení na celý súbor a podľa potreby na jednotlivé stavby):
A.
Sprievodná správa
1.
Základné údaje
- názov a miesto súboru stavieb;
- charakteristika účelu súboru stavieb;
- údaje o zadaní a vypracovaní štúdie súboru stavieb;
- návrh členenia súboru stavieb na jednotlivé stavby so zdôvodnením;
- orientačné údaje o druhoch výrobkov, o výrobných kapacitách a o výrobných súvislostiach jednotlivých stavieb; úvahy o možnostiach rozšírenia výroby; orientačné údaje o predpokladaných účinkoch výstavby z hľadiska verejného záujmu.
2.
Technické údaje o súbore stavieb
- údaje o použitých meračských podkladoch;
- prehľad všetkých prieskumov s uvedením spracovateľov prieskumov a času ich uskutočnenia a s vyhodnotením vplyvu prieskumov na navrhovanú výstavbu, včítane navrhovaných opatrení;
- podmienky prípravy územia z hľadiska uvoľnenia staveniska (odvodnenie, skrývka, ornica, násypy, výkopy a pod.), včítane zdôvodnenia návrhu prípadných demolácií, výkupov, vyvlastnenia a pod.;
- zdôvodnenie výberu objektov a zariadení odporučených na ďalšie užívanie alebo na rekonštrukciu; spôsob zabezpečenia prípadných pamiatkovo chránených objektov alebo oblastí a ich ochrany proti odpadom, exhaláciám a pod.;
- návrh princípov technológie výroby hlavných výrobných procesov alebo hlavnej produkcie;
- orientačné údaje o potrebe základných surovín, polotovarov, energie, palív, vody, pracovných síl, dopravy a pod.;
- bilancie (predbežné) množstva odpadových vôd, hmôt a exhalácií s udaním ich druhov a zásad spôsobu využitia alebo zneškodnenia;
- návrh pripojenia na všetky druhy inžinierskych sietí s predbežnou bilanciou požiadaviek na ne a s uvedením kapacít doterajších zariadení;
- požiadavky na telekomunikačné a iné slaboprúdové zariadenia;
- návrh spôsobu pripojenia na dopravný systém s predbežnou bilanciou plôch potrebných na dopravné zariadenia a parkovanie;
- požiadavky na ochranu podzemných kovových zariadení;
- orientačné údaje o vplyve na životné prostredie a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;
- predbežné bilancie o dodávateľských a odberateľských kooperáciách;
- návrh celkového systému organizácie a riadenia výrobných procesov a správy; požiadavky na automatizovaný systém riadenia;
- požiadavky na technický rozvoj a vedecko-technickú spoluprácu s príslušnými lehotami;
- požiadavky na súvisiace investície;
- úvahy o projektovom a dodávateľskom zabezpečení súboru stavieb;
- ak súčasťou súboru stavieb sú aj rekonštrukcie alebo rozšírenie závodov alebo ich častí, obsahuje štúdia súboru výrobných stavieb aj údaje a ukazovatele o ich doterajšom stave, objasňujúcu nadväznosť novonavrhovaných stavieb na doterajší stav.
3.
Umiestnenie súboru stavieb
- charakteristika staveniska a jeho orientačné vymedzenie;
- zdôvodnenie výberu staveniska na základe prieskumov a širších územných vzťahov, prípadne na základe výťahu z príslušného územného plánu; vyznačenie dobývacích priestorov, chránených území a prehľad ochranných pásem;
- zdôvodnenie zásad urbanistického a architektonického riešenia;
- zásady požiadaviek na úpravu územia súboru stavieb a jeho okolia;
- posúdenie vplyvu súboru stavieb na okolie;
- orientačné požiadavky hygienickej starostlivosti;
- požiadavky na PO a CO;
- orientačné údaje o podmienkach založenia meračskej siete potrebnej na zabezpečenie geodetických prác;
- orientačná bilancia odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe;
- orientačné údaje o pozemkoch a nehnuteľnostiach dotknutých výstavbou súboru stavieb.
D.
Požiadavky na uskutočňovanie súboru stavieb
- základná koncepcia zariadenia staveniska so zreteľom na jeho využitie pre stavby súboru, prípadne využitie doterajších objektov pre tento účel;
- návrh dopravných trás na presun rozhodujúcich stavebných prvkov, hmôt, materiálov a strojov a zariadení pre výstavbu;
- orientačné lehoty vypracovania projektových úloh jednotlivých stavieb;
- orientačné lehoty uskutočňovania jednotlivých stavieb a ich poradie a lehoty uvádzania do prevádzky (užívania).
E.
Výkresy
- prehľadná situácia oblasti zakreslená do mapového podkladu s vyznačením začlenenia súboru stavieb do širšieho okolia, s vyznačením jeho komunikačných a iných nadväzností a s vyznačením ochranných pásem, chránených území a dobývacích priestorov;
- celková situácia súboru stavieb s plošným rozmiestnením jednotlivých stavieb podľa projektových úloh vypracovaných postupne na jednotlivé stavby súboru;
- ak je súčasťou súboru stavieb rekonštrukcia alebo rozšírenie doterajšieho závodu (stavby), jeho celková situácia s vyznačením nadväznosti na novonavrhované stavby;
- prehľadná situácia vymedzujúca rozsah tej stavby súboru, ktorá sa má uskutočniť ako prvá.
F.
Doklady
- investičný zámer (ak je spracovaný), prípadne zápisnica o výbere staveniska;
- o prerokúvaní s orgánmi a organizáciami podľa § 24 ods. 6 vyhlášky;
- prípadne ďalšie doklady.
PRÍLOHA č. 7
ŠTÚDIA SÚBORU NEVÝROBNÝCH STAVIEB
Štúdia súboru stavieb má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Prepočet
C.
Ekonomická správa
D.
Požiadavky na uskutočňovanie súboru stavieb
E.
Výkresy
F.
Doklady
Obsah jednotlivých častí (v členení na celý súbor a podľa potreby na jednotlivé stavby):
A.
Sprievodná správa
1.
Základné údaje
- názov a miesto súboru stavieb;
- charakteristika účelu súboru stavieb;
- údaje o zadaní a vypracovaní štúdie súboru stavieb;
- návrh členenia súboru stavieb na jednotlivé stavby so zdôvodnením;
- charakteristika územia výstavby z hľadiska existujúcej zástavby, bytového fondu a využitia pozemkov; súpis objektov, bytov a zariadení určených alebo navrhovaných na demoláciu alebo na ďalšie užívanie, prípadne na rekonštrukciu s vyčíslením základných účelových jednotiek porovnateľných s ukazovateľmi novonavrhovanej výstavby;
- predpokladaný počet novonavrhovaných bytových jednotiek a ich skladba podľa kategórií; súpis navrhovaných stavebných objektov, prípadne prevádzkových súborov občianskej vybavenosti a objektov verejného charakteru, s uvedením počtu základných účelových jednotiek.
2.
Technické údaje o súbore stavieb
- údaje o použitých mapových a meračských podkladoch;
- prehľad všetkých prieskumov s uvedením spracovateľov prieskumov a času ich uskutočnenia a s vyhodnotením vplyvu prieskumov na navrhovanú výstavbu, včítane navrhovaných opatrení;
- zdôvodnenie výberu objektov a zariadení odporučených na ďalšie užívanie alebo na rekonštrukciu a spôsob zabezpečenia pamiatkovo chránených objektov; zdôvodnenie návrhu demolácií;
- údaje o použití konštrukčných sústav pre novonavrhované obytné budovy; vyhodnotenie a zdôvodnenie počtu bytov a ich štandardu, kategorizácie a výškového zónovania v porovnaní s technicko-hospodárskymi ukazovateľmi a v závislosti od urbanisticko-architektonických podmienok komplexného riešenia; celková bilancia s využitím ponechaného existujúceho bytového fondu; údaje o použití typových podkladov;
- návrh technického a občianskeho vybavenia a jeho zdôvodnenie z hľadiska charakteru jeho zatriedenia so zreteľom na existujúce zariadenia, prípadne vplyv spádových oblastí mimo územia súboru vo vzťahu k technicko-hospodárskym ukazovateľom a porovnanie s urbanistickými alebo inými územnoplánovacími ukazovateľmi;
- údaje o použití konštrukčných sústav pre stavebné objekty technického a občianskeho vybavenia, údaje o využití typových podkladov, zdôvodnenie použitia atypických riešení a údaje o štandarde vybavenia;
- požiadavky na vývoj (konštrukcií, hmôt, vybavenia, zariadenia a pod.) a na eventuálne experimentálne overenie navrhovaných riešení bytových alebo iných objektov;
- návrh spôsobu pripojenia na dopravný systém, návrh dopravného riešenia, bilancia plôch potrebných na verejné aj súkromné dopravné zariadenia; vyhodnotenie doterajšieho stavu dopravného riešenia;
- bilancia požiadaviek na všetky druhy inžinierskych sietí s vyhodnotením využiteľnosti kapacít doterajších zariadení;
- bilancia požiadaviek na všetky druhy energií a na zabezpečenie zdrojov vody;
- požiadavky na telekomunikačné a iné slaboprúdové zariadenia;
- návrh pripojenia stavieb na všetky druhy inžinierskych sietí;
- návrh na likvidáciu suchých odpadov každého druhu;
- podmienky prípravy územia z hľadiska uvoľnenia staveniska (postup a spôsob uskutočnenia demolácií, skrývka ornej a lesnej pôdy, vyrúbanie porastu a odvodnenie staveniska), včítane úvah o možnom využití a umiestnení materiálu;
- požiadavky na súvisiace investície;
- podmienky zabezpečenia prevádzky doterajších objektov a zariadení, včítane zabezpečenia vzťahu k prípadným súvisiacim stavbám iných investorov;
- úvahy o projektovom a dodávateľskom zabezpečení výstavby súboru stavieb;
- požiadavky na ochranu podzemných kovových zariadení pred koróziou.
3.
Umiestnenie súboru stavieb
- zdôvodnenie výberu stavenísk na základe prieskumov a širších územných vzťahov, prípadne na základe príslušných územných plánov;
- zastavovacie a urbanisticko-architektonické podmienky pre návrh riešenia súboru stavieb; prehľad ochranných pásem doterajších i výhľadove predpokladaných;
- zdôvodnenie zásad urbanisticko-architektonického riešenia a v súvislosti s ním určenie podmienok, prípadne zásad riešenia úpravy územia súboru stavieb a jeho okolia;
- orientačné údaje o vplyve súboru stavieb na životné prostredie a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a určenie podmienok a zásad riešenia výstavby so zreteľom na tieto vplyvy; posúdenie vplyvu stavby na okolie a opačne;
- orientačné požiadavky hygienickej starostlivosti a určenie podmienok, prípadne zásad ich splnenia;
- orientačné požiadavky PO a CO a určenie podmienok, prípadne zásad ich splnenia;
- bilancia plôch hustoty zastavania a osídlenia v porovnaní s ukazovateľmi so zdôvodnením odchýlok;
- orientačné údaje o podmienkach založenia meračskej siete potrebnej na zabezpečenie súvisiacich geodetických prác;
- orientačná bilancia odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe;
- orientačné údaje o pozemkoch a nehnuteľnostiach dotknutých výstavbou súboru stavieb s prehľadom rozsahu potrebných dislokácií a vypratania pozemkov.
D.
Požiadavky na uskutočňovanie súboru stavieb
- základná koncepcia zariadenia staveniska so zreteľom na jeho využitie pre stavby súboru, prípadne využitie doterajších objektov na tento účel;
- návrh dopravných trás na presun rozhodujúcich prvkov, konštrukcií, hmôt, materiálov a strojov a zariadení pre výstavbu;
- orientačné lehoty na vypracovanie projektových úloh jednotlivých stavieb;
- orientačné lehoty uskutočňovania jednotlivých stavieb a predbežné lehoty uvádzania do prevádzky (užívania);
E.
Výkresy
- prehľadná situácia oblasti zakreslená do mapového podkladu s vyznačením začlenenia súboru stavieb do širšieho okolia a s vyznačením jeho komunikačných a iných nadväzností a ochranných pásem;
- celková situácia súboru stavieb s vyznačením jednotlivých stavieb podľa projektových úloh vypracovaných postupne na jednotlivé stavby súboru, prípadne aj s vyznačením objektov;
- prehľadná situácia vymedzujúca rozsah tej stavby súboru, ktorá sa má uskutočniť ako prvá.
F.
Doklady
- investičný zámer (ak je spracovaný), prípadne zápisnica o výbere staveniska;
- o prerokovaní s orgánmi a organizáciami podľa § 24 ods. 6 vyhlášky;
- prípadné ďalšie doklady.
PRÍLOHA č. 8
VÝCHODISKOVÉ TECHNICKÉ ÚDAJE
1.
Východiskové technické údaje pre poskytovanie projektových podkladov obsahujú spravidla:
- názov, požadovaný účel a charakteristiku výrobku;
- počet, prípadne množstvo (v mierových technických jednotkách);
- technologické údaje a parametre o druhu, veľkosti, zložení a vlastnostiach výrobkov, materiálov alebo látok, ktoré sa budú vyrábať, spracúvať, dopravovať a pod., ako aj požadovaný výkon, príkon, kapacitu, prípadne druh a čas prevádzky;
- osobitné požiadavky na vybavenie a prevádzku (na automatizáciu, mechanizáciu, ochranu životného prostredia, požiarnu ochranu, hygienickú starostlivosť, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, spoločnú ochranu podzemných kovových zariadení pred koróziou, prípadne osobitné technické a preberacie podmienky, event. obsluhu zariadení, požiadavky na potrebu náhradných dielcov a pod.);
- osobitné požiadavky na montáž;
- údaje o tom, kde bude zariadenie umiestnené (v akých prevádzkových podmienkach a v akom prostredí);
- približnú váhu (pokiaľ je odberateľovi podkladov známa);
- náčrt zostavy;
- meno a sídlo predošlého dodávateľa a ním fakturovanú cenu, ak ide o neštandardné zariadenie, o ktorom je odberateľovi podkladov známe, že bolo skôr dodané alebo ponúknuté v podobnom vyhotovení alebo na obdobný účel použitia;
2.
Východiskové technické údaje sa podľa potreby doplnia pri stavebnej časti (včítane kovových konštrukcií):
- náčrtmi dispozičného usporiadania objektu alebo jeho časti s opisom účelu a funkcie jednotlivých priestorov a s vymedzením podmienok alebo nárokov na konštrukcie a na technické, prípadne architektonické alebo výtvarné riešenie;
- rozmerovými náčrtmi požadovanej skladobnosti stavebných prvkov alebo konštrukcií, s opisom ich účelu a s vymedzením špecifických požiadaviek na ich výtvarné, technické, technicko-fyzikálne vlastnosti;
- údajmi o spôsobe riešenia technických zariadení budov, vyvolávajúcich potrebu úprav stavebných prvkov, prípadne konštrukcií;
- schematickým náčrtom zostavy kovovej konštrukcie, s naznačením umiestnenia príslušného stroja v obrysoch a s predbežným vyznačením zaťaženia;
- osobitnými požiadavkami na montáž kovovej konštrukcie.
PRÍLOHA č. 9
ÚVODNÝ PROJEKT VÝROBNEJ STAVBY
Úvodný projekt má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Súhrnné riešenie stavby
C.
Technologická časť
D.
Stavebná časť
E.
Rozpočtová časť
F.
Plán organizácie výstavby.
Obsah jednotlivých častí:
A.
Sprievodná správa
- názov stavby, miesto okres (kraj), názvy a adresy investora a generálneho projektanta;
- východiskové podklady, na základe ktorých sa vypracoval úvodný projekt;
- prehľad usporiadania úvodného projektu;
- členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty;
- dodávateľský systém s uvedením vyšších a ďalších rozhodujúcich dodávateľov.
B.
Súhrnné riešenie stavby
2.
Súhrnná technická správa
objasňuje celkové riešenie stavby a obsahuje najmä
2.1
Stavenisko
- zásady celkového urbanistického a technického riešenia stavby;
- stručné zdôvodnenie a opis staveniska s odkazom na uskutočnený výber staveniska, zhodnotenie a výsledky vykonaných prieskumných prác, pri rekonštrukciách doterajších stavieb alebo pamiatkových objektov zhodnotenie stavu objektov zo stavebnotechnického hľadiska, prípadne zo stavebno-historického hľadiska;
- opis spôsobu pripojenia stavby na dopravný systém, zásady riešenia dopravy na území stavby s bilanciou plôch potrebných pre dopravné zariadenia, prípadne osobitných dopravných zariadení;
- hlavné zásady hrubej výškovej úpravy staveniska s hrubou bilanciou zemných prác, včítane údajov o skrývke ornice a mieste jej uskladnenia;
- opis úprav územia stavby, rekultivácie a sadových úprav, včítane zriadenia ihrísk každého druhu, osvetlenia vonkajších plôch a pod.;
- údaje o súvisiacich investíciách a spôsob ich zabezpečenia;
- vyhodnotenie stavby z hľadiska hluku cestnej, železničnej a leteckej dopravy;
- vplyv prevádzky budovanej stavby na okolie a naopak, opis ochranných pásem každého druhu, včítane opatrení na ich správnu funkciu a využitie;
- údaje o spôsobe zabezpečenia požiarnej ochrany s opisom riešenia zariadení CO a PO;
- zdôvodnenie odchýlok riešenia od zásad určených vo východiskových podkladoch a v dokladoch o prerokovaní v priebehu spracovania úvodného projektu;
- opis spôsobu pripojenia stavby na všetky druhy inžinierskych, energetických a spojových sietí s uvedením bilancií potreby vo vzťahu k výsledkom prieskumu a k doterajším zariadeniam a so zásadami riešenia;
- opis riešenia ochrany podzemných kovových zariadení pred koróziou, vyhodnotenie prieskumných prác a úprav objektov na trase.
2.2
Technológia výroby (prevádzky)
2.21
Vlastná technológia výroby:
- výrobný program, kapacita, ročný časový fond, výrobná alebo iná kooperácia s ďalšími závodmi;
- stručný opis hlavnej technológie jednotlivých prevádzkových súborov (prevádzkových celkov);
- možnosti rozšírenia výroby;
- údaje o potrebe, východiskovom a konečnom zložení surovín, materiálov, medziproduktov a odpadových látok (látková bilancia); spôsob zabezpečenia surovín;
- spôsob zneškodnenia, zužitkovania a odstránenia odpadových látok a ich vplyv na okolie.
Pri inžinierskych stavbách sa uvedie:
- účel, rozsah a funkcia stavby, pri viacúčelových stavbách aj komplexné riešenie vo vzťahu k jednotlivým užívateľom a k organizácii prevádzky;
- stručný opis a zdôvodnenie zásad technického riešenia stavby s udaním parametrov hlavných objektov.
Pri vodohospodárskych a podobných stavbách aj:
- celkové údaje o potrebe a zabezpečení chemikálií;
- hlavné údaje o likvidácii vodárenských kalov, využití kanálových kalov.
2.22
Manipulácia s materiálom
- celková koncepcia riešenia.
2.23
Meranie, regulácia, riadenie a automatizácia - celková koncepcia riešenia.
2.3
Energetické hospodárstvo
Riešenie zdrojov a rozvodov s rozdelením spotreby energií pre prevádzkové súbory (celky) a stavebné objekty. Pri stavbách budovaných na výrobu niektorej z energií sa výroba tejto energie považuje za technológiu výroby a diel „Energetické hospodárstvo“ je obsiahnutý v oddiele 2.2 - „Technológia výroby (prevádzky)“.
2.31
Elektrina
- bilancia ročnej potreby elektriny a spôsob jej krytia,
- orientačný diagram dennej spotreby,
- voľba prúdových sústav a napätia,
- spôsob regulácie na strane vysokého a nízkeho napätia,
- údaje o skratových prúdoch,
- volené ochrany v rozvodnej sieti, prípadne pri veľkých a dôležitých agregátoch,
- celková koncepcia uzemnenia,
- spôsob kompenzácie účinníka,
- kategorizácia spotreby elektriny pre jednotlivé prevádzkové celky,
- prípadné osobitné požiadavky na zásobovanie elektrinou.
2.32
Teplo
- bilancia potreby tepla (pary, horúcej vody, vykurovacieho plynu, oleja a pod.) a spôsob jej krytia,
- grafické vyjadrenie priebehu spotreby tepla,
- parametre vykurovacích médií (pary, horúcej vody a pod.) na rozvodných systémoch,
- spôsob hospodárenia s kondenzátmi a údaje o čistote kondenzátov,
- prípadné osobitné požiadavky na zásobovanie teplom.
2.33
Ostatné energie (stlačený vzduch, inertný plyn a pod.)
- bilancia vlastnej výroby a spotreby energií,
- voľba parametrov energií na zdrojoch a rozvodných systémoch.
2.34
Oznamovacie zariadenia (ústredne, rozvody, vnútorné a vonkajšie, vnútrozávodné):
- celková koncepcia riešenia.
2.4
Vodné hospodárstvo
- bilancia potreby vody a bilancia odpadových vôd,
- grafické vyjadrenie priebehu spotreby,
- opis a porovnanie kvality všetkých úžitkových a odpadových vôd, včítane zdrojov a recipientu, návrhy na ich úpravu so všetkými potrebnými údajmi,
- stručný opis objektov vodného hospodárstva, spôsobu úpravy vody, čistenia odpadových vôd, určenia systému obehu vody v závode a pod.
2.5
Stavebné objekty
2.51
Stručný opis pozemných objektov (výrobných, nevýrobných a pomocných).
2.52
Stručný opis inžinierskych objektov.
2.53
Stručný opis objektov na osobitné účely (CO, PO, vnútorná stráž).
2.54
Zásady riešenia vykurovania.
2.55
Zásady riešenia vonkajšieho osvetlenia.
2.56
Prehľad o použití typových podkladov, opakovaných projektov a prefabrikácie.
2.6
Hygienická starostlivosť, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, ochrana proti požiaru.
2.61
Celková charakteristika technológie výroby (prevádzky) z hľadiska hygienickej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
2.62
Zdroje, druhy, vlastnosti a množstvo škodlivín a iné možnosti ohrozenia zdravia a bezpečnosti pracovníkov.
2.63
Opis komplexného technického riešenia stavby z hľadiska hygienickej starostlivosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s výsledným účinkom a s prípadnými odkazmi na ďalšiu časť dokumentácie, a to najmä opis:
- celkového riešenia stavby (umiestnenie, vplyv na okolie a naopak, zástavba podľa prevádzok, pásma hygienickej ochrany, bezpečnostné pásma a pod.),
- likvidácie škodlivín a iných ohrození, ktorých zdrojom sú technologické postupy a výrobné i pomocné technické zariadenia,
- stavebného, priestorového, mikroklimatického, akustického a svetelného riešenia,
- vnútorných komunikácií a únikových ciest,
- vnútrozávodnej dopravy a manipulácie s materiálom,
- bezpečných prístupov a plôch pre obsluhu, údržbu a opravy objektov a technických zariadení,
- skladovania nebezpečných látok a manipulácie s nimi,
- hygienických zariadení,
- rozsahu bezpečnostných opatrení na uskutočňovanie stavebných a montážnych prác za prevádzok.53)
2.64
Charakteristika riešenia ochrany proti požiaru s prípadnými odkazmi na ďalšiu časť dokumentácie.
2.7
Organizácia prevádzok a jej väzba na celkovú organizáciu závodu s udaním potreby pracovných síl a smennosti.
2.8
Zásady a opis spôsobu zabezpečenia údržby základných prostriedkov. Uvedú sa najmä:
- zásady a opis spôsobu uskutočňovania údržby (vlastnými pracovníkmi, inými prevádzkami, event. externe),
- rozbor potrebných kapacít (pre opravy, údržbu) a spôsob zabezpečovania náhradných dielcov.
2.9
Automatizovaný systém riadenia obsahuje:
- údaje o technickom systéme automatizovaného systému riadenia podniku (výpočtové stredisko, zariadenie na prenos informácií a pod.), ako boli uvedené v projektovej úlohe;
- údaje o riešení príslušného dielu stavebnej časti úvodného projektu vyjadrujúce väzby na budovanie automatizovaného systému riadenia podniku.
Poznámka: Pri výskyte agresívnej pôdy, spodnej vody alebo bludných elektrických prúdov obsahuje súhrnná technická správa aj spôsob riešenia pasívnej a spoločnej ochrany.
3.
Výkresy
3.1
Prehľadná situácia oblasti zakreslená do mapového podkladu so zakreslením staveniska a jeho pripojenia na inžinierske objekty a s vyznačením vzťahov k okoliu, najmä ochranných pásem a inundácií a miesta súvisiacich investícií mimo staveniska vypracovaná väčšinou v mierke 1:25 000 alebo v inej vhodnej mierke.
3.2
Celková situácia stavby (zastavovací plán), vypracovaná spravidla v mierke 1 : 1000 až 1 : 500, obsahuje:
- svetové strany, smer a častosť prevládajúcich vetrov;
- vyznačenie prieskumu staveniska (sondy, podzemná voda, inundačné, poddolované a zosuvné územie), pokiaľ to nie je uvedené v osobitných výkresoch;
- doterajší stav, čo sa týka polohy a výšky, s vyznačením pevných bodov a s vyznačením doterajších pozemných a inžinierskych objektov (komunikácií, rozvodov plynu, vody, kanalizácie, silnoprúdového a slaboprúdového elektrického vedenia, vykurovacích kanálov a pod.), ako aj označenie stavebných a prírodných chránených objektov;
- navrhované zastavanie, včítane pripojenia na pozemné a inžinierske objekty, s vyznačením chránených podchodov pod komunikáciami, úpravu staveniska, včítane demolácií; možnosti rozšírenia;
- základné rozmery určujúce veľkosť navrhovaného zastavania a jeho polohu na pozemku (vo vzťahu k polohovým a výškovým bodom, k osiam trás komunikácií a pod.);
- situačné vyznačenie dopravných, peších a parkových komunikácií, ihrísk, drobnej architektúry a zelene;
- vyznačenie výškových kót prvých podlaží stavebných objektov s orientačných výškových kót upraveného terénu;
- označenie chránených pásem hygienických a bezpečnostných vzdialeností;
- označenie hlukových pásem (cestnej, železničnej a leteckej dopravy), ako aj vyznačenie náletových kužeľov;
- názvy priľahlých doterajších priestorov (ulíc, námestí a pod.), prípadne čísla parciel a blokov;
- legendu jednotlivých objektov;
- vyznačenie plochy zastavaných a nezastavaných pozemkov a m2 a v percentách.
3.3
Orientačný vytyčovací plán stavby s vyznačením použitia meračskej siete aj s údajmi o základných výškových bodoch.
3.4
Terénne úpravy
- schematické rezy len pri zložitejších výškových úpravách.
3.5
Sadové úpravy s vyznačením osádzania; uvedené sú druhy krov, stromov a drobnej záhradnej architektúry s udaním hlavných rozmerov; rekultivácia pozemku.
3.6
Celková situácia objektov CO a PO.
3.7
Odkladacie plochy pre potrebu údržby a generálnych opráv.
3.8
Koordinačný plán s orientačným vyznačením všetkých sietí, prípadne s riešením spôsobu ich kríženia; súlad priestorového riešenia s prostredím sa v zložitých prípadoch podľa potreby dokumentuje perspektívnymi alebo panoramatickými pohľadmi (event. fotografiami modelov), ktoré objasňujú architektonické riešenie.
3.9
Súhrnná technologická schéma
3.10
Schéma vnútrozávodnej dopravy so znázornením materiálového toku, smerovania, frekvencie a pod. s vyznačením dopravných prostriedkov.
3.11
Jednopólová schéma zásobovania elektrinou, včítane napájacích silnoprúdových rozvodov.
3.12
Hlavná schéma rozvodu pary alebo horúcej vody s údajmi o prenose tepla s vyznačením hlavnej zbernej siete vratných kondenzátov a s údajmi o množstve a o pripojení na zdroj.
3.13
Schéma rozvodov ostatných energií, pokiaľ majú význam hlavných energií (vykurovací plyn, tlakový vzduch a pod.).
3.14
Spoločná schéma všetkých vonkajších oznamovacích rozvodov s vyznačením ústrední.
3.15
Základná schéma
- zachytávania vody, jej úpravy a dopravy,
- hospodárenia s vodou (priemyselná voda, požiarna voda, odpady, kanalizácia),
- čistenia odpadových vôd a odvedenia do recipientu.
3.16
Organizačná schéma (pozri čl. 2.7).
3.17
Schéma aktívnej ochrany pred koróziou.
Poznámka: Podľa povahy prípadu možno (uvedené) výkresy účelne zlúčiť, prípadne vypustiť alebo nahradiť tabuľkami.
4.
Doklady:
- výpis z protokolu o schválení projektovej úlohy,
- územné rozhodnutie o umiestnení stavby,
- výsledky prerokovania úvodného projektu s príslušnými orgánmi a organizáciami, ako aj s dodávateľmi podľa § 37 a 38 vyhlášky.
C.
Technologická časť
Technologická časť úvodného projektu sa spracúva pre prevádzkové súbory, a to podľa ich priestorovej súvislosti. Prevádzkové súbory umiestnené v bezprostrednej nadväznosti na iné prevádzkové súbory sa riešia spoločne jednou schémou a dispozíciou s jednoznačným vymedzením rozsahu jednotlivých prevádzkových súborov. Každá technická správa obsahuje aj charakteristiku a opis technického riešenia prevádzkového súboru z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; obsahuje aj spôsob riešenia zabezpečujúci, aby hodnoty hlučnosti, otrasov a pod. boli v súlade s príslušnými predpismi.
Pri prevádzkových súboroch budovaných na výrobu niektorej z energií sa výroba tejto energie považuje za technológiu a technologická časť sa spracuje ako pre výrobné zariadenie.
Pri iných prevádzkových súboroch alebo ich častiach, ako sú prípojné potrubia, napájacie rozvody, transformovne, spínacie stanice, vzduchotechnické zariadenia, elektrotechnická časť, automatizované systémy riadenia výrobného procesu (vyšší stupeň riadenia) a energetické dispečerské zariadenia a pod., sa príslušná časť primerane spracuje ako pre prevádzkové súbory výrobného (prevádzkového) zariadenia.
1.1
Výrobné (prevádzkové) zariadenie
1.11
Technická správa
- charakteristika prevádzkového súboru, množstvo ročnej výroby, sortimentov, akosť, prípadne parametre výrobkov, medziprodukty, fond pracovného času, projektovaná kapacita zariadenia;
- opis technológie výroby;
- látková bilancia;
- potreba hlavných a pomocných surovín, ich zdroje a spôsob zásobovania, množstvo odpadových látok a ich zneškodnenie, využitie a odvedenie;
- rozpis energií a vody; uvedie sa druh a množstvo energií a vôd, ich zdroje a spôsob zásobovania, hlavné spotrebiče, inštalované výkony, výpočtové a špičkové zaťaženia odberu elektriny, kategorizácia spotreby;
- prehľad zamestnancov a smennosti;
- riešenie manipulácie s materiálom vnútri prevádzkového súboru;
- požiadavky na dopravu do prevádzkového súboru a z neho;
- sklady a medzisklady surovín, prevádzkových hmôt, polovýrobkov, výrobkov a odpadov.
Poznámka: Technické požiadavky vyplývajúce zo spracovania úvodného projektu, ktoré treba splniť v rámci komplexného vyskúšania a skúšobnej prevádzky, prípadne garančného merania, sa uvádzajú oddelene.
1.12
Výkresy
- technologická schéma; vyjadruje technologický postup podľa toku materiálu s vyznačením hlavných údajov o množstve, intenzite a o hlavných parametroch vstupujúcich a vystupujúcich hmôt a energií;
- dispozičná schéma; vyznačuje vzájomné prepojenie všetkých strojov, zariadení a meracie i regulačné obvody; tam, kde je to účelné, možno obidve schémy nahradiť jedinou schémou;
- dispozícia strojov a zariadení (pôdorysy a potrebné rezy spravidla v mierke 1 : 200); vyjadruje návrh priestorového rozmiestnenia hlavných strojov a zariadení uvedených v schéme, a to v podrobnosti potrebnej na určenie celkovej plochy a priestorov, vo vzťahu k stavebnej konštrukcii, k zásadnému určeniu väzieb na vonkajšie rozvody a inžinierske siete; vyznačuje sa v nej smer prípadného rozšírenia a druh prostredia; zakreslenie potrubia a potrubných zväzkov, ktoré svojimi rozmermi alebo inými vlastnosťami ovplyvňuje dispozičné riešenie.
1.13
Zoznam strojov a zariadení
Obsahuje hlavne stroje a zariadenia v tomto usporiadaní:
- stroje a zariadenia sa uvedú v členení na prevádzkové jednotky, prípadne na základné jednotky; pri každej položke sa uvedú technické údaje; pre neštandardné stroje sa v prípade potreby uvedú východiskové technické údaje; pokiaľ sa v zozname uvádza stroj nevyskúšaný v prevádzke, musí sa ako taký označiť;
- kovové konštrukcie, ktoré sú súčasťou technologického zariadenia; uvedie sa názov a váha;
- potrubia, včítane príslušenstva a armatúry, uvedú sa súhrnne podľa druhu materiálov celkovou váhou v tonách určenou odborným odhadom;
- izolácie sa uvedú súhrnne v členení podľa druhu materiálov izolácií s odhadom výmer;
- nátery sa uvedú súhrnne s odhadom výmer.
Poznámka: (Platí pre spracovanie všetkých zoznamov strojov a zariadení.)
a)
pre neštandardné stroje a zariadenia a pre kovové konštrukcie sa môžu východiskové technické údaje uviesť v osobitných výkresoch alebo opisoch, ktoré tvoria prílohu zoznamu strojov a zariadení;
b)
oddelene sa uvádza
- inventár uhrádzaný z investičných prostriedkov,
- stroje a zariadenia z tuzemska zabezpečované investorom priamo;
c)
stroje a zariadenia z dovozu.
Zoznam strojov a zariadení je súčasne špecifikáciou k rozpočtu prevádzkového súboru.
1.2
Meranie, regulácia, riadenie a automatizácia
1.21
Technická správa
- opis systému riadenia výroby a prvotného zberu dát v nadväznosti na vyšší stupeň súvislosti meracích, regulačných a ovládacích obvodov s výrobným postupom;
- charakteristika prevádzky a prostredia;
- charakteristické údaje meraných a regulovaných médií s údajmi o hlavných konštrukčných materiáloch;
- technické údaje a parametre jednotlivých obvodov s opisom funkcií.
1.22
Výkresy
- kópia dispozície strojov a zariadení uvedená v dieli 1.12 „Výrobné zariadenia“ s vyznačením hlavných zberných trás;
- kópia schémy (dispozičnej) uvedenej v dieli 1.12 „Výrobné zariadenia“, prípadne schémy zložitých meracích a regulačných obvodov a hlavných automatizačných obvodov;
- dispozície dozorní, panelov, ovládacích pultov, prístrojových skríň v dozorniach i prevádzkach s udaním hlavných rozmerov;
- schéma toku informácií v rámci prevádzkového súboru s nadväznosťou na automatizovaný systém riadenia výrobného procesu.
1.23
Zoznam strojov a zariadení
- súpis prístrojov súhrnne po skupinách podľa základných typov;
- súpis meracích a regulačných obvodov s udaním diaľkových prenosov;
- panely, pulty, skrine a ochranné skrine s hlavnými rozmermi, ako aj všetky zariadenia investičného charakteru meracích ústrední a veliteľní a riadiacich systémov sa uvedú samostatne.
1.3
Prevádzkový rozvod silnoprúdu
1.31
Technická správa
- údaje, kde sa začína a končí rozvod;
- voľba prúdových sústav a napätia a spôsob napájania;
- údaje o celkovej spotrebe a prehľad spotrieb v jednotlivých prúdových sústavách rozčlenených podľa napätia;
- prípadné osobitné prevádzkové a predpisové podmienky a ich riešenie;
- druh prostredia;
- stupeň dôležitosti dodávky elektrickej energie;
- zásadné riešenia ochrán proti skratu, preťaženiu a dotyku, uzemnenie a pod.;
- opis spôsobu kompenzácie účinníka;
- zásady blokovania, ovládania, merania a signalizácie;
- skratové pomery až po prípojnicu hlavných (úsekových) rozvádzačov.
1.32
Výkresy
- prehľadová schéma prepojenia rozvádzačov bez dimenzovania ochrán; zakreslia sa hlavné rozvádzače až po prípojnicu podružných rozvádzačov alebo až k miestam pripojenia samostatne pripájaných výrobných zariadení s ich označením, s vyznačením prúdových sústav a s udaním skratových pomerov;
- dispozície so zakreslenými združenými trasami rozvodov počnúc od hlavného rozvádzača až po podružné rozvádzače s uvedením druhu a rozmerov rozvádzačov a informatívnych rozmerov združených trás;
- schémy rozvádzačov (jednopólové) s vyznačením jednotlivých vývodov, použitých prístrojov bez dimenzovania poistiek a tepelných ochrán a bez udania druhu a prierezov vodičov a vývodov; ďalej sa uvedie druh rozvádzača a jeho hlavné rozmery.
1.33
Zoznam strojov a zariadení členený podľa objektov
- obsahuje jednotlivé položky investičných dodávok, t. j. rozvádzače (druh, prúdovú sústavu, menovitý prúd prípojnice, počet polí pre v.n., skratovú odolnosť), prípadne transformátory od 30 kVA;
- pri montážnych prácach sa uvedú iba súhrnne položky základného montážneho materiálu podľa odborného odhadu.
1.4
Prevádzkové potrubie
1.41
Technická správa obsahuje:
- údaje, kde sa začína a končí prevádzkový rozvod;
- množstvo prenášaných médií bez uvádzania údajov obsiahnutých vo výkresoch;
- stručné zdôvodnenie druhov volených potrubí s ich technickým opisom (tlakové straty, požiadavky na vykurovanie alebo chladenie potrubia, izolácia a nároky na materiál) s požiadavkami na uloženie, spádovanie, kompenzácie, odvodnenie a pod.;
- výsledky výpočtov predbežných tlakových a tepelných strát;
- ďalšie údaje, napr. požiadavky na vyskúšanie a pod.
1.42
Výkresy
- schéma rozvodu s vyznačením druhu média, prevádzkového tlaku, teploty, spotrebičov a pripojenia na prípojné (vonkajšie) potrubie;
- dispozícia obsahuje vyznačenie trás potrubia od miesta pripojenia na prípojné (vonkajšie) potrubie až k miestam pripájaných zariadení; armatúry sa kreslia schematickými značkami.
1.43
Zoznam strojov a zariadení obsahuje:
- potrubia, včítane príslušenstva a armatúry; uvedú sa súhrnne podľa druhu materiálu celkovou váhou v tonách určenou odborným odhadom;
- kovové konštrukcie, ktoré sú súčasťou potrubia; uvedie sa názov, váha;
- izolácie; uvedú sa súhrnne v členení podľa druhu materiálov izolácií s odhadom výmer;
- nátery; uvedú sa súhrnne s odhadom výmer.
1.5
Údržba základných prostriedkov
1.51
Technická správa
- určenie a riešenie plôch, priestorov a prístupových ciest pre demontáž (zariadenia, jeho uzlov, mechanizačné prostriedky);
- návrh potrebných úprav stavebných konštrukcií (zavesenie kladkostrojov a pod.);
- prístupnosť a vymeniteľnosť súčastí a uzlov (max. rozmery, váhy, možnosť ich dopravy);
- súpis kapacity a technické dáta zariadení prevádzateľa určených na údržbu.
Poznámka: Obsah technickej správy treba prerokovať s dodávateľmi a s prevádzateľom, event. uplatniť požiadavky vo východiskových technických údajoch.
1.52
Výkresy
Spravidla sa spracúvajú do hĺbky východiskových technických údajov s použitím výkresov technologickej, prípadne stavebnej časti úvodného projektu.
1.53
Zoznam strojov a zariadení
Spracúva sa obdobne podľa 1.13.
Poznámka: Vypracovanie dokumentácie podľa bodov 1.52 a 1.53 prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď požiadavky na údržbu vyvolávajú potrebu mechanizačných, dopravných alebo iných prostriedkov, ktoré treba uhrádzať z investičných prostriedkov na stavbu.
1.6
Špecifikácia dodávok s dlhou dodacou lehotou
1.61
Špecifikácia dodávok a prác, ktoré treba vopred zabezpečiť vzhľadom na ich dlhé dodacie lehoty a na plánovanú lehotu výstavby. Špecifikáciu odovzdá generálny projektant investorovi v dohodnutom rozsahu a termíne.
D.
Stavebná časť
1.
Pozemné objekty
1.1
Architektonicko-stavebné riešenie
1.11
Technická správa
- zásady funkčného, technického, architektonického a výtvarného riešenia; uvádzajú sa najmä výsledky prieskumných prác, spôsob založenia stavebných objektov, opis nosných konštrukcií, požiadavky na vonkajšie a vnútorné vybavenie; prípadné odchýlky od typových podkladov a doklad o ich prerokovaní;
- charakteristika a opis technických riešení stavebných objektov z hľadiska hygieny a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a navrhované riešenia;
- stručný opis osvetlenia, vetrania a klimatizácie s uvedením hlavných údajov;
- opis statického pôsobenia konštrukcií;
- osobitné požiadavky na ochranu proti korózii a pod.;
- pri rekonštrukciách pamiatkových objektov obsahuje aj riešenia z hľadiska pamiatkovej ochrany a z umelecko-historických hľadísk.
1.12
Výkresy (podľa povahy, veľkosti a zložitosti spravidla v mierke 1 : 200) obsahujú:
- pôdorysy; vyjadrujú stavebno-architektonickú dispozíciu vo väzbe na modulovú sieť, obsahujú najmä rozhodujúce rozmery hlavných konštrukcií včítane základov podľa predbežného statického výpočtu, výškové kóty podlaží, podest a pod., označenie miestností podľa účelu (v legende) a ich plošné výmery, podlahy a obklady s charakteristickým opisom, druh izolácií proti zemnej vlhkosti, tlakovej agresívnej vode a proti agresívnemu prostrediu, v obrysoch hlavné vnútorné zariadenie, pokiaľ ovplyvňuje dispozíciu;
- rezy; vyznačujú sa schematicky nosné konštrukcie, včítane základov, výškové kóty jednotlivých podlaží, ríms, hrebeňov, vstupov a okolitého prirodzeného i upraveného terénu vo vzťahu k úrovni prvého podlažia, pre ktoré sa udá aj nadmorská výška;
- pohľady s udaním akosti, druhu omietky a farby; povrch prirodzeného aj upraveného terénu stavebného objektu; kóty jednotlivých podlaží, ríms, hrebeňov, vstupov, prirodzeného aj upraveného terénu;
- schematické výkresy konštrukcií, prípadne s vyznačením zaťaženia;
- doplnkové výkresy; spracúvajú sa podľa potreby ako perspektíva, axonometria, panoramatický pohľad, farebné riešenie interiéru; osobitné štúdie, napr. akustiky, osvetlenia, tepelného sálania a pod.;
Dokumentácia strojov a zariadení, ktoré sú súčasťou stavebnej časti, sa spracúvajú obdobne ako v časti C.
1.2
Zdravotnotechnická inštalácia a požiarny vodovod
1.21
Technická správa
Udáva na základe bilancií potrebu vody, plynu, množstvo splaškov a prevádzkové podmienky (tlak, rýchlosť, ročnú a špičkovú spotrebu) a zdôvodňuje pripojenie na vonkajšie siete.
1.22
Výkresy
- do pôdorysov (obvykle ide o suterén) sa schematicky zakreslia ležaté rozvody aj so strojovým zariadením; stavebné úpravy ako ryhy, drážky a priestupy sa nekreslia;
- do pôdorysov stavebných výkresov sa schematicky zakreslia umývadlá, záchody, inštalačné jadrá a pod.
1.23
Zoznam hlavných zariadení
Uvádza sa súhrnne za pozemné objekty.
1.3
Vykurovanie
1.31
Technická správa
Uvedie na základe bilancie potrebu tepla s udaním média a parametrov; rieši sa možnosť pripojenia na zdroj alebo na vonkajší rozvod a systém regulačného zariadenia; zdôvodňuje voľbu systému.
1.32
Výkresy
Do pôdorysu (obvykle ide o suterén) sa schematicky zakreslí horizontálny rozvod; do pôdorysu podlažia sa schematicky zakreslia vykurovacie telesá. Ak pozemný objekt obsahuje kotolňu alebo výmenníkovú stanicu, spracuje sa schéma a dispozičné riešenie tohto zariadenia obdobne ako v časti C - 1.12.
1.33
Zoznam hlavných zariadení sa uvedie súhrnne za pozemný objekt; pre zabudovaný zdroj sa spracúva obdobne ako v časti C - 1.13.
1.4
Bleskozvody
1.41
Technická správa
Obsahuje stručný opis s uvedením miestnych uzemňovacích podmienok.
1.42
Výkresy
Spracúvajú sa schematicky, a to len pri zložitých ochranných zariadeniach (keď sa napr. použijú Faradayove klietky, ochranné siete na stožiaroch a pod.); uzemňovacie dosky sa vyznačujú len značkami v pôdorysoch.
1.43
Zoznam zariadení sa spracúva iba pri zložitých ochranných zariadeniach.
1.5
Vzduchotechnické zariadenia
1.51
Technická správa
Uvedie sa opis prevádzky a základné údaje a charakteristika zariadení so stručným zdôvodnením volených výkonov, východiskové parametre pre výpočet zariadení, regulačný systém a dôležité údaje o nevyhnutných stavebných opatreniach, bilancia spotrieb energie a látok a charakteristika i opis technického riešenia z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti i ochrany zdravia pri práci.
1.52
Výkresy
Dispozície zariadení, priestorové umiestnenie strojov, konštrukcií, panelov, rozvádzačov, kanálov a potrubí s uvedením profilov a s kótami hlavných rozmerov vo vzťahu k stavebnej konštrukcii a k ostatným zariadeniam.
1.53
Zoznam strojov a zariadení so základnými parametrami a s charakteristikou i hrubou váhou. Izolácie sa uvedú súhrnne s odhadom výmer.
1.6
Vnútorné svetelné a silnoprúdové rozvody
1.61
Technická správa
Obsahuje údaje o voľbe prúdových sústav a napätí, bilancie celkovej potreby a prehľad potrieb v jednotlivých prúdových sústavách, prípadne požiadavky na riadenie, blokovanie, ovládanie a pod., druh osvetlenia s údajmi požadovanej intenzity, využiteľnosť doterajších zdrojov alebo opis zdroja napájania, druh prostredia, stupeň dôležitosti dodávky, druh zemnenia s údajmi o miestnych uzemňovacích podmienkach a charakteristiku i opis technického riešenia z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti i ochrany zdravia pri práci.
1.62
Výkresy
- schéma rozvodu, včítane rozvádzačov;
- dispozície so zakreslenými združenými trasami rozvodov s umiestnením rozvádzačov s vyznačením druhov a informatívnych rozmerov trás, rozmiestnenia a druhov svietidiel.
1.63
Zoznam zariadení obsahujúci jednotlivé položky investičných dodávok (rozvádzače, skrinky, transformátory a pod.) s uvedením počtu jednotiek a základných technických údajov.
1.7
Oznamovacie ústredne a vnútorné slaboprúdové rozvody
1.71
Technická správa
Obsahuje opis a zdôvodnenie koncepcie riešení s väzbou na verejné zariadenia (pripojenia na verejnú telefónnu sieť, prípadne drôtového rozhlasu alebo iné zariadenia, napr. rozvod televízneho signálu), návrh na umiestnenie sústreďovacieho bodu miestneho rozvodu, jeho plochu a stručný opis rozvodov. V zložitých prípadoch sa pripojí grafické vyjadrenie, napr. pomocou prehľadových schém, tabuliek a pod.
1.72
Výkresy
Schéma rozvodov s pripojením na sústreďovacie body, dispozície so zakreslenými rozvodmi s vyznačením ich typov, rozmiestnenia vývodov, prípadne strojov.
1.73
Zoznam zariadení doplnený tabuľkou udávajúcou počet a druh oznamovacích a slaboprúdových prístrojov v jednotlivých miestnostiach a priestoroch s odkazom na spôsob ich napájania.
2.
Inžinierske objekty
(komunikácie, mosty, tunely, vonkajšie siete, hydroenergetické, hydrotechnické a plošné objekty, hydromeliorácie a iné)
2.1
Stavebnotechnické riešenie
(okrem svetelných, silnoprúdových a vonkajších oznamovacích rozvodov).
2.11
Technická správa
- opis inžinierskeho objektu (rozvodov) a pomocných zariadení;
- vyhodnotenie výsledkov prieskumných prác, prípadne výskumných prác;
- opis funkčného a technického riešenia; uvedie sa najmä spôsob založenia objektu, opis použitých zariadení, konštrukcií a ich statického pôsobenia, prípadne ďalšie údaje;
- požiadavky na vybavenie;
- úprava príslušného režimu povrchových a podzemných vôd;
- osobitné požiadavky na postup prác;
- osobitné požiadavky na prevádzku zariadení, údaje o množstve dopravovaných materiálov, látok alebo energie, o ich vlastnostiach, doprave, skladovaní, o rozvodoch, o čistení a pod.);
- charakteristika a opis technického riešenia objektu z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti i ochrany zdravia pri práci a navrhované opatrenia;
- opis riešenia ochrany kovových podzemných zariadení pred koróziou, vyhodnotenie prieskumných prác a úprav objektov na trase;
- zoznam typových podkladov.
2.12
Výkresy
- výkresy inžinierskeho objektu;
- vytyčovací výkres objektu s označením výšok s nadviazaním na súradnicovú sieť a zoznam smerových a výškových bodov;
- pozdĺžne profily v primeranej mierke; pozdĺžne profily sa nemusia dokladať pri podružných trasách vodovodov a plynovodov;
- vzorové priečne rezy;
- charakteristické priečne rezy, spravidla v mierke 1 : 100, vystihujúce hrubý rozsah zemných prác a technických úprav (pri podzemných rozvodoch sa nekreslia);
- celkové výkresy provizórnych premostení, komunikácií, vodných tokov, preložiek, diaľkových vedení, ďalej objektov určených na demoláciu alebo na adaptáciu, včítane provizórnych zariadení dotknutých navrhovaným objektom;
- spôsob zakladania inžinierskeho objektu so situáciou a charakteristickými rezmi; návrh konštrukcie vodojemu;
- celkový výpočet kubatúry zemných prác (prípadne so schémou pohybu zemín);
- schematický plán polohy zariadení aktívnej ochrany pred koróziou.
2.2
Vonkajšie svetelné a silnoprúdové rozvody
2.21
Technická správa
- údaje, kde sa začína a končí rozvod;
- voľba prúdových sústav a napätia;
- údaje inštalovaných výkonov napájaných miest;
- druh prostredia;
- kategorizácia dodávky elektriny;
- druh uzemnenia s údajmi miestnych uzemňovacích podmienok;
- skratové pomery s údajmi výsledkov výpočtov a s uvedením východiskových parametrov; ochrana proti skratu;
- úbytky na napätí, straty na výkone s údajmi výsledkov výpočtov s uvedením východiskových parametrov;
- charakteristika a opis technického riešenia z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti i ochrany zdravia pri práci.
2.22
Výkresy
- jednopólová schéma hlavného rozvodu, včítane zdrojov a údajov o prenose energie;
- situácia vonkajších rozvodov zakreslená obvykle v celkovej situácii s jednočiarovým vyjadrením priebehu trás, prípadne káblových kanálov a využitých podchodov (priechodov), včítane nárokov na vstupy do inžinierskych objektov; vyznačenie druhu a rozmiestnenia svietidiel vonkajšieho osvetlenia.
2.23
Zoznam zariadení obsahuje jednotlivé položky investičných dodávok s uvedením počtu jednotiek a základných technických jednotiek.
2.3
Vonkajšie oznamovacie rozvody
2.31
Technická správa
- opis a zdôvodnenie celkovej koncepcie riešenia s väzbou na verejné alebo iné zariadenia; v zložitých prípadoch sa môže technická správa doplniť grafickým vyjadrením, napr. prehľadovými schémami, tabuľkami a pod.;
- stručný opis rozvodov;
- hodnota útlmu k najvzdialenejším účastníkom.
2.32
Výkresy
- spoločná schéma všetkých vonkajších oznamovacích rozvodov, doplnená údajmi o typoch a kapacite káblov;
- situácia vonkajších rozvodov s jednočiarovým vyjadrením priebehu trás, prípadne káblových kanálov, podchodov (priechodov) včítane vstupov do objektov k sústreďovacím bodom vnútorného rozvodu.
2.33
Zoznam zariadení
Zoznam káblov s údajmi dĺžok.
3.
Špecifikácia dodávok s dlhou dodacou lehotou
Špecifikácia dodávok a prác, ktoré treba vopred zabezpečiť vzhľadom na ich dlhé dodacie lehoty a na plánovanú lehotu výstavby. Špecifikáciu odovzdá generálny projektant investorovi v dohodnutom rozsahu a termíne.
Poznámky:
1.
Pre inžinierske objekty majúce sčasti aj charakter pozemných objektov (napr. zberné objekty, čerpacie stanice, čistiarne odpadových vôd a pod.) sa primerane použijú ustanovenia časti D-1 „Pozemné objekty“.
2.
Pokiaľ sa v pozemných a inžinierskych objektoch navrhujú stroje a zariadenia vyvolávajúce hluk a otrasy, obsahuje príslušná technická správa vždy aj spôsob riešenia zabezpečujúci súlad hodnôt hlučnosti, otrasov a pod. s príslušnými predpismi.
F.
Plán organizácie výstavby
1.
Technická správa
1.1
Dodávateľský systém s vymedzením rozsahu dodávok jednotlivých vyšších a iných dodávateľov v nadväznosti na členenie projektovej dokumentácie, včítane dovozu.
1.2
Lehota výstavby, rozhodujúce lehoty (termíny) a komentár k časovému plánu.
1.3
Opis postupov stavebných a montážnych prác podľa stavebných objektov a prevádzkových súborov z hľadiska vzájomnej nadväznosti, z hľadiska bezpečnosti prác pri ich súbehu vo vzťahu k časovému plánu stavby, z hľadiska postupov a uvádzania stavby do prevádzky a určenia začiatku výroby; pri výstavbe za prevádzky doterajších objektov a zariadení údaje o potrebe koordinácie postupu uskutočňovania stavby so zreteľom na ich prevádzku a bezpečnosť i ochranu zdravia pri práci.
1.4
Základné riešenie zariadenia staveniska
- charakteristika staveniska,
- spôsob rozpočtovania zariadenia staveniska,
- skladba, kapacita a podmienky využitia objektov na účely zariadenia staveniska v členení
a)
na trvalé stavebné objekty projektovanej stavby, ktoré sa vybudujú v predstihu tak, aby ich mohli dočasne užívať dodávatelia ako zariadenie staveniska,
b)
na doterajšie objekty a zariadenia investora alebo iných organizácií,
c)
na dočasné objekty zariadenia staveniska,
- spôsob zabezpečenia prevádzky zariadenia staveniska (voda, energia, komunikácie a pod.),
- postup pri likvidácii zariadenia staveniska.
1.5
Podmienky uvedenia stavby do prevádzky, t. j. podmienky komplexného vyskúšania, skúšobnej prevádzky, začiatku výroby, prípadne garančných skúšok podľa potreby so zreteľom na osobitné požiadavky uvedenia do prevádzky zariadení z dovozu a strojov nevyskúšaných v prevádzke.
2.
Výkresy
2.1
Kópia celkovej situácie stavby so zakreslením
- plôch určených na vybudovanie dočasných objektov zariadenia staveniska,
- všetkých objektov, ktoré sa majú menovite určiť a rozpočtovať,
- všetkých vstupov i vjazdov, a to na hlavnom i vedľajšom stavenisku,
- depónií ornice a zvyšného výkopku, prípadne zemníkov zriadených na účely výstavby.
3.
Časový plán stavby
3.1
Pri stavbách, kde príslušná vláda určila v štátnom pláne termín dokončenia stavby, vypracúvajú sa ďalej uvedené grafy v kalendárnom vyjadrení; pri ostatných stavbách sa vypracúvajú grafy v kalendárnom alebo lehotovom vyjadrení.
3.2
Graf postupu ďalších projektových prác po úvodnom projekte podľa jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov s údajom, kto spracuje vykonávacie projekty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov alebo ich častí; lehoty dodania vykonávacích projektov generálnemu projektantovi a investorovi; lehoty na predloženie dopytu vyšším dodávateľom
- časový priebeh odovzdávania východiskových technických údajov a projektových podkladov pre vykonávacie projekty.
3.3
Graf postupu uskutočňovania stavby od predpokladaného začatia do odovzdania a prevzatia, a to v členení na prevádzkové súbory, stavebné objekty a objekty zariadenia staveniska, ktoré sa majú menovite určiť a rozpočtovať, v rozvrhnutí na jednotlivé roky (pre prvý kalendárny rok v kvartáloch) s termínmi
- odovzdania staveniska,
- začatia a skončenia stavebných prác na stavebných objektoch s uvedením termínu stavebnej pripravenosti na začatie montáže prevádzkových súborov;
- začatia a skončenia montážnych prác jednotlivých prevádzkových súborov s termínmi (lehotami) ich odovzdania na dokončenie stavebných prác a s termínmi (lehotami) na odovzdanie a prevzatie stavebných prác;
- komplexných skúšok podľa jednotlivých prevádzkových súborov (celkov) s termínmi (lehotami) ich odovzdania a prevzatia, časový priebeh skúšobnej prevádzky a termíny (lehoty) na uvedenie stavby, prípadne jej prevádzkove ucelených častí do prevádzky (užívania);
- uvedenia staveniska do pôvodného alebo dohovoreného stavu (likvidácia dočasných objektov zariadenia staveniska, rekultivácia pozemkov a pod.).
3.4
Časové rozvrhnutie finančných objemov (spolu a z toho stavebnej a technologickej časti stavby)
- výkaz hlavných objemov a potrieb hlavných materiálov (v členení podľa grafu postupu uskutočňovania stavby 3.3);
- časové rozvrhnutie príchodu a odchodu pracovníkov na uskutočňovanie stavebnej časti a na montáž technologického zariadenia ako podklad pre zabezpečenie rozsahu zariadenia staveniska pre pracovníkov potrebného v priebehu uskutočňovania stavby.
4.
Doklady
- o prerokovaní možnosti užívania trvalých objektov (doterajších a budovaných v rámci stavby) pre potreby zariadenia staveniska s organizáciou, ktorá zabezpečuje (obstaráva) zariadenie staveniska;
- o prerokovaní plánu organizácie výstavby s dodávateľmi investora.
PRÍLOHA č. 10
ÚVODNÝ PROJEKT NEVÝROBNEJ STAVBY
Úvodný projekt má tieto časti:
A.
Sprievodná správa
B.
Súhrnné riešenie stavby
C.
Stavebná časť
D.
Technologická časť
E.
Rozpočtová časť
F.
Plán organizácie výstavby
Obsah jednotlivých častí:
A.
Sprievodná správa
- názov stavby, miesto, okres (kraj), názvy a adresy investora a generálneho projektanta,
- východiskové podklady, na základe ktorých sa úvodný projekt vypracoval,
- prehľad usporiadania úvodného projektu,
- členenie stavby na stavebné objekty, prípadne aj na prevádzkové súbory,
- dodávateľský systém s uvedením vyšších a ďalších rozhodujúcich dodávateľov.
B.
Súhrnné riešenie stavby
2.
Súhrnná technická správa
objasňuje celkové riešenie stavby a obsahuje najmä:
- zásady celkového urbanistického, architektonického a technického riešenia stavby;
- stručné odôvodnenie a opis staveniska s odkazom na uskutočnený výber staveniska, zhodnotenie a výsledky vykonaných prieskumných prác, pri rekonštrukciách doterajších stavieb, včítane pamiatkových objektov, zhodnotenie stavu objektov zo stavebnotechnického, prípadne stavebnohistorického hľadiska;
- opis spôsobu pripojenia stavby na dopravný systém, zásady riešenia dopravy na území stavby s bilanciou plôch potrebných pre dopravné zariadenia, prípadne osobitných dopravných zariadení;
- hlavné zásady hrubej výškovej úpravy staveniska s hrubou bilanciou zemných prác, včítane údajov o skrývke ornice a mieste jej uskladnenia;
- opis úprav územia stavby, rekultivácie a sadových úprav, včítane zariadení ihrísk každého druhu, osvetlenia vonkajších plôch a pod.;
- údaje o súvisiacich investíciách a spôsob ich zabezpečenia;
- vyhodnotenie stavby z hľadiska hluku cestnej, železničnej a leteckej dopravy;
- vplyv prevádzky stavby na okolie a naopak, opis ochranných pásem každého druhu, včítane opatrení na ich správnu funkciu a využitie;
- údaje o spôsobe zabezpečenia požiarnej ochrany s opisom riešenia zariadení PO a CO;
- zdôvodnenie odchýlok riešenia od zásad určených vo východiskových podkladoch a v dokladoch o prerokovaní v priebehu spracovania úvodného projektu;
- opis spôsobu pripojenia stavby na všetky druhy inžinierskych, energetických a spojových sietí s uvedením bilancií potreby vo vzťahu k výsledkom prieskumu a doterajším nariadeniam a so zásadami riešenia;
- opis spôsobu ochrany podzemných kovových zariadení pred koróziou;
- charakteristika prevádzky a opis technického riešenia stavby z hľadiska hygienickej starostlivosti, bezpečnosti i ochrany zdravia pri práci;
- rozsah bezpečnostných opatrení pri uskutočňovaní stavebných a montážnych prác za prevádzky;
- prípadné údaje o automatizovanom systéme riadenia podniku (obdobne ako v časti B/2.9 prílohy č. 9).
Poznámka: Pri výskyte agresívnej pôdy, spodnej vody a bludných elektrických prúdov obsahuje súhrnná technická správa aj spôsob riešenia pasívnej a spoločnej ochrany.
3.
Výkresy
3.1
Celková situácia stavby (zastavovací plán), vypracovaná spravidla v mierke 1 : 1000 až 1 : 500, obsahuje:
- svetové strany, smer a častosť prevládajúcich vetrov;
- vyznačenie prieskumu staveniska (sondy, podzemná voda, inundačné, poddolované a zosuvné územie), pokiaľ tento prieskum nie je uvedený v osobitných výkresoch;
- doterajší stav čo do polohy a výšky s vyznačením pevných bodov a s vyznačením doterajších pozemných a inžinierskych objektov (komunikácie, rozvody vody, plynu, kanalizácia, silnoprúdové a slaboprúdové elektrické vedenie, vykurovacie kanále a pod.), ako aj označenie stavebných i prírodných chránených objektov;
- navrhované zastavanie, včítane pripojenia na pozemné a inžinierske objekty, s vyznačením podchodov pod komunikáciami, úpravu staveniska včítane demolácií; možnosť rozšírenia;
- základné rozmery určujúce veľkosť navrhovaného zastavania a jeho polohu na pozemku (vo vzťahu k polohovým a výškovým bodom, k osiam trás komunikácií a pod.);
- situačné vyznačenie peších a parkových komunikácií, ihrísk, drobnej architektúry a zelene;
- vyznačenie výškových kót prvých podlaží stavebných objektov a orientačných výškových kót upraveného terénu;
- označenie ochranných pásem hygienických a bezpečnostných vzdialeností;
- označenie hlukových pásem cestnej, železničnej a leteckej dopravy, ako aj vyznačenie náletových kužeľov;
- názvy priľahlých doterajších priestorov (ulíc, námestí a pod.), prípadne čísla parciel a blokov;
- legendu jednotlivých objektov;
- vyznačenie plochy zastavaných a nezastavaných pozemkov v m2 a v percentách;
- situačné vyznačenie riešení PO a CO v rozsahu stavby.
3.2
Orientačný vytyčovací plán stavby s vyznačením použitej meračskej siete, včítane údajov o základných výškových bodoch.
3.3
Koordinačný plán s orientačným vyznačením všetkých sietí, prípadne s riešením spôsobu ich kríženia; súlad priestorového riešenia s prostredím sa v zložitých prípadoch podľa potreby dokumentuje perspektívnymi alebo panoramatickými pohľadmi (príp. fotografiami modelov), ktoré objasňujú architektonické riešenie.
3.4
V prípade potreby sa vypracujú základné schémy (zásobovania vodou, kanalizácie, zásobovania elektrinou, rozvodu pary alebo teplej vody a pod.), ktoré možno účelne zlučovať, prípadne zakresľovať do celkovej situácie alebo nahrádzať tabuľkami.
4.
Doklady
- výpis z protokolu o schválení projektovej úlohy;
- územné rozhodnutie o umiestnení stavby;
- výsledky prerokovania úvodného projektu s príslušnými orgánmi a organizáciami, ako aj s dodávateľmi podľa § 37 a 38 vyhlášky.
C.
Stavebná časť
1.
Pozemné objekty
1.1
Architektonicko-stavebné riešenie
1.11
Technická správa
- zásady funkčného, technického, architektonického a výtvarného riešenia; najmä sa uvádzajú výsledky prieskumných prác, spôsob založenia objektov, opis nosných konštrukcií, požiadavky na vonkajšie a vnútorné vybavenie; prípadné odchýlky od schválených typových podkladov a doklad o ich prerokovaní;
- charakteristika a opis technického riešenia stavebných objektov z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti aj ochrany zdravia pri práci a navrhované riešenia;
- stručný opis osvetlenia, vetrania, klimatizácie a akustických podmienok s uvedením hlavných údajov;
- opis statického pôsobenia konštrukcie, osobitné požiadavky na ochranu proti korózii a pod.;
- pri rekonštrukciách pamiatkových objektov obsahuje aj riešenie z hľadiska pamiatkovej ochrany a z umelecko-historického hľadiska.
1.12
Výkresy (spravidla v mierke 1 : 200) obsahujú:
- pôdorysy, ktoré vyjadrujú stavebno-architektonickú dispozíciu vo väzbe na modulovú sieť a obsahujú najmä rozhodujúce rozmery hlavných konštrukcií, včítane základov podľa predbežného statického výpočtu, výškové kóty podlaží, podest a pod., označenie miestností podľa účelu (v legende) a ich plošné výmery, podlahy a obklady s charakteristickým opisom, druh izolácií proti zemnej vlhkosti, proti tlakovej agresívnej vode a agresívnemu prostrediu, proti bludným elektrickým prúdom; ďalej obsahujú v obrysoch hlavné vnútorné zariadenie, pokiaľ ovplyvňuje dispozíciu;
- rezy, v ktorých sa schematicky vyznačujú nosné konštrukcie, včítane základov, výškové kóty jednotlivých podlaží, ríms, hrebeňov, vstupov a okolitého prirodzeného i upraveného terénu vo vzťahu k úrovni prvého podlažia, pre ktoré sa udá aj nadmorská výška;
- pohľady s udaním akosti, druhu omietky a farby, prirodzeného i upraveného povrchu terénu stavebného objektu a s vyznačením kót jednotlivých podlaží, ríms, hrebeňov, vstupov, prirodzeného i upraveného terénu;
- schematické výkresy konštrukcií, prípadne s vyznačením zaťaženia;
- doplnkové výkresy spracúvané podľa potreby ako perspektíva, axonometria, panoramatický pohľad, farebné riešenie interiéru, osobitné štúdie, napr. akustiky, osvetlenia, tepelného sálania a pod.
1.2
Zdravotnotechnická inštalácia a požiarny vodovod
1.21
Technická správa
Uvádza na podklade bilancie potrebu vody, plynu, množstva splaškov a prevádzkové podmienky (tlak, rýchlosť, ročná aj špičková spotreba) a zdôvodňuje pripojenie na vonkajšie siete.
1.22
Výkresy
- do pôdorysu (obvykle suterénu) sa schematicky zakreslia ležaté rozvody aj so strojovým zariadením; stavebné úpravy, ako ryhy, drážky a priestupy sa nekreslia;
- do pôdorysov stavebných výkresov sa schematicky zakreslia umývadlá, záchody, inštalačné jadrá a pod.
1.23
Zoznam hlavných zariadení
Uvádzajú sa súhrnne za stavebný objekt.
1.3
Vykurovanie
1.31
Technická správa
Uvádza na základe bilancie potrebu tepla s udaním média a parametrov; rieši možnosť pripojenia na zdroj alebo na vonkajší rozvod a systém regulačného zariadenia; zdôvodňuje voľbu systému.
1.32
Výkresy
Do pôdorysu (obvykle suterénu) sa schematicky zakreslí horizontálny rozvod; do pôdorysu podlažia sa schematicky zakreslia vykurovacie telesá. Ak stavebný objekt obsahuje kotolňu alebo výmenníkovú stanicu, spracuje sa schéma a dispozičné riešenie tohto zariadenia obdobne ako v časti C prílohy č. 9.
1.33
Zoznam hlavných zariadení
Uvádza sa súhrnne za stavebný objekt; pre zabudovaný zdroj sa spracúva obdobne ako v časti C prílohy č. 9.
1.4
Bleskozvody
1.41
Technická správa
Obsahuje stručný opis s uvedením miestnych uzemňovacích podmienok.
1.42
Výkresy
Spracúvajú sa schematicky, a to len pri zložitých zariadeniach (keď sa napr. použijú Faradayove klietky, ochranné siete na stožiaroch a pod.), uzemňovacie dosky sa vyznačujú iba značkami v pôdorysoch.
1.43
Zoznam zariadení
Spracúva sa len pri zložitých ochranných zariadeniach.
1.5
Vzduchotechnické zariadenia
1.51
Technická správa
Uvedie sa opis prevádzky a základné údaje a charakteristika zariadení so stručným zdôvodnením volených výkonov, východiskové parametre pre výpočet zariadení, regulačný systém a dôležité údaje o nevyhnutných stavebných opatreniach, bilancia spotrieb energie a látok a charakteristika a opis technického riešenia z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti práce i ochrany zdravia pri práci.
1.52
Výkresy
Dispozície zariadení, priestorové umiestnenie strojov, konštrukcií, panelov, rozvádzačov, kanálov a potrubia s uvedením profilov a s kótami hlavných rozmerov vo vzťahu k stavebnej konštrukcii a ostatným zariadeniam.
1.53
Zoznam strojov a zariadení
Uvádza základné parametre, charakteristiku, hrubú váhu a izolácie súhrnne s odhadom výmer.
1.6
Vnútorné svetelné a silnoprúdové rozvody
1.61
Technická správa
Obsahuje údaje o voľbe prúdových sústav a napätia, bilanciu celkovej potreby a prehľad potrieb v jednotlivých prúdových sústavách, prípadné požiadavky na riadenie, blokovanie, ovládanie a pod.; druh osvetlenia s údajmi požadovanej intenzity, využiteľnosť doterajších zdrojov alebo opis zdroja napájania, druh prostredia, stupeň dôležitosti dodávky, druh zemnenia s údajmi o miestnych uzemňovacích podmienkach a charakteristiku a opis technického riešenia z hľadiska hygienickej starostlivosti a bezpečnosti i ochrany zdravia pri práci.
1.62
Výkresy
Schéma rozvodu, včítane rozvádzačov, dispozície so zakreslenými združenými trasami rozvodov s umiestnením rozvádzačov, s vyznačením druhov a informatívnych rozmerov trás, rozmiestnenia a druhov svietidiel.
1.63
Zoznam zariadení
Uvádza jednotlivé položky investičných dodávok (rozvádzače, skrinky, transformátory a pod.) s uvedením počtu jednotiek a základných technických údajov.
1.7
Vnútorné oznamovacie a slaboprúdové rozvody
1.71
Technická správa
Obsahuje opis a zdôvodnenie koncepcie riešení s väzbou na verejné zariadenia (pripojenia na verejnú sieť, prípadne na sieť drôtového rozhlasu a na iné zariadenia, napr. na rozvod televízneho signálu), návrh na umiestnenie sústreďovacieho bodu miestneho rozvodu, jeho plochu a stručný opis rozvodov. V zložitých prípadoch sa pripojí grafické vyjadrenie, napr. pomocou prehľadových schém, tabuliek a pod.
1.72
Výkresy
Schéma rozvodov s pripojením na sústreďovacie body; dispozície so zakreslenými rozvodmi a s vyznačením ich typov, rozmiestnením vývodov, prípadne prístrojov.
1.73
Zoznam zariadení doplnený tabuľkou udávajúcou počet a druh oznamovacích a slaboprúdových prístrojov v jednotlivých miestnostiach a priestoroch s odkazom sa spôsob ich napájania.
1.8
Ostatné zariadenia (ktoré sú súčasťou stavebného objektu).
Dokumentácia obsahuje technickú správu, výkresy a zoznam v nevyhnutnom rozsahu.
2.
Inžinierske objekty
Dokumentácia inžinierskych objektov sa spracúva podľa prílohy č. 9 časti D-2.
D.
Technologická časť
Technologická časť úvodného projektu sa spracúva iba pri stavbách zahŕňajúcich prevádzkové zariadenie (súhrn strojov a zariadení), ktoré má charakter prevádzkového súboru. Technologická časť sa spracúva ako pre prevádzkové súbory podľa prílohy č. 9 časti C, s výnimkou verejných telefónnych ústrední.
1.
Verejné telefónne ústredne
1.1
Technická správa
- voľba typov a druhov zariadení, výpočet hodnôt zaručujúcich prevádzku navrhnutých zariadení, zdôvodnenie odchýlok od projektovej úlohy;
- požiadavky na prostredie a na stavebnotechnické úpravy;
- opis neštandardného zariadenia, jeho funkcie, včítane potrebných parametrov;
- opis usporiadania prevádzky a počet zamestnancov;
- možnosť ďalšieho rozšírenia a riešenia núdzovej prevádzky;
- riešenie uzemnenia.
1.2
Výkresy
- funkčné blokové schémy (prehľadové);
- prehľadová schéma oznamovacej siete (pokiaľ to povaha investície vyžaduje);
- skupinový plán;
- káblový plán;
- dispozícia strojov a zariadení, včítane prúdových zdrojov vo vhodnej mierke, ktorá vyjadruje rozmiestnenie strojov a zariadení, dĺžky a typy stojanových radov s kótovaním jednotlivých zariadení navzájom a od stavebných konštrukcií, včítane silových vývodov a osvetľovacích telies; pri prúdových zdrojoch sa uvedú údaje o spotrebe a výkone zariadení;
- pri neštandardných zariadeniach schematický náčrt zariadení s návrhom na usporiadanie výstroja;
- situačný výkres uzemnenia zariadení;
- orientačné obsadenie medziľahlých rozvodov a hlavného rozvodu.
1.3
Zoznam strojov a zariadení
Obsahuje súpis strojov a zariadením s uvedením cenníkových čísel podľa výrobcov.
Poznámka:
a)
V rámci prevádzkového súboru verejnej telefónnej ústredne sa projektuje káblové spojenie medzi hlavným rozvodom a káblovňou, včítane roštu, a to na konečnú kapacitu ústredne.
b)
Pri pobočkových ústredniach sa technická správa aj výkresová časť spracujú zjednodušene, primerane funkcii, typu a kapacite ústredne. Spájacie vedenie medzi zvislou stranou hlavného rozvodu a pobočkovými stanicami sa rieši ako súčasť vnútorného oznamovacieho rozvodu.
PRÍLOHA č. 11
PRÍLOHA č. 12
VZORY TLAČÍV NA ZOSTAVOVANIE PREPOČTOV A ROZPOČTOV A VYSVETLIVKY K NIM
Vysvetlivky k tlačivu č. 1
1.
Skladba a forma tlačiva je záväzná a nesmie sa meniť.
2.
Tlačivo sa vypĺňa:
a)
pri spracovaní investičného zámeru a projektovej úlohy ako prepočet (A),
b)
pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu ako súhrnný rozpočet (B),
c)
pri výkone autorského dozoru podľa § 68 ods. 3 písm. f) vyhlášky ako kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov (C).
3.
Všetky rozpočtové náklady sa v tlačive uvádzajú v tisícoch Kčs zaokrúhlene na celé tisíce bez desatinných miest.
4.
Prečiarknuté okienka v tlačive sa nevypĺňajú; do súčtu jednotlivých stĺpcov (r. 37, stĺpec c až h) sa započítavajú iba sumy uvedené v hrubo orámovaných okienkach.
5.
Stĺpce c, d, e obsahujú náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby. V stĺpci c sa uvádzajú rozpočtové náklady stavebnej časti, v stĺpci d sa uvádzajú rozpočtové náklady technologickej časti (§ 34 vyhlášky). Platí, že c + d = e.
6.
Stĺpec f obsahuje náklady zahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov; proti súčtu stĺpca e je rozšírený o náklady na projektové a prieskumné práce (hl. I) a na iné investície (hl. IX). V hlavách II až VIII platí, že e = f.
7.
Stĺpec g obsahuje náklady financované z investičných prostriedkov; proti súčtu stĺpca f je rozšírený o náklady uhrádzané z investičných prostriedkov, ale nezahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov (hl. X). V hlavách I - IX platí, že f = g.
8.
Stĺpec h obsahuje celkové náklady stavby. Proti súčtu stĺpca g zahŕňa navyše náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby financované z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov (hl. XI). V hlavách I - X platí, že g = h.
9.
Jednotlivé riadky tlačiva sa vypĺňajú takto:
Riadok 1 - nehodiace sa názvy sa prečiarknu. Zmenené, novospracované rozpočty (prepočty) sa označujú poradovým číslom zmeny.
Riadky 2, 3, 4, 5 - údaje charakterizujúce názov a miesto stavby sa uvedú zhodne so základnými údajmi prípravnej alebo projektovej dokumentácie, uvádzanými aj v príslušnom registračnom liste.
Riadok 6 - charakter stavby sa uvedie buď ako nová stavba, alebo rekonštrukcia.54)
Riadky 7, 8, 9 - údaje obsahujúce názov a miesto investora, nadriadeného a ústredného orgánu investora.
Riadky 10, 11 - číslo stavby doplní investor po dohode s financujúcou pobočkou Štátnej banky československej,55) čísla registračných listov doplní po vykonanej registrácii.
Riadok 12 - obsahuje náklady na projektové a prieskumné práce zahŕňané do plánu projektových prác a financované z investičných prostriedkov.
Riadok 13 - obsahuje súčet rozpočtových nákladov všetkých prevádzkových súborov stavby a zásadne sa vypĺňa iba v stĺpci d; ak súčasťou prevádzkových súborov sú stavebné práce netvoriace samostatný stavebný objekt, uvedú sa ich náklady v stĺpci d. Platí, že d = e = f = g = h.
Riadky 14, 15, 16 - údaj uvedený v riadku 13 stĺpci d sa v súhrnnom rozpočte rozčlení:
- na dodávky rozpočtované v samostatných špecifikáciách, včítane mimostaveniskovej dopravy (r. 14),56)
- na montážne práce - základné rozpočtové náklady (r. 15),
- na doplnkové rozpočtové náklady (r. 16).56) V prepočte (A) sa nemusia doplnkové náklady uvádzať samostatne v riadku 16. Platí, že r. 14 + 15 + 16 = r. 13. Ak súčasťou prevádzkových súborov sú stavebné práce vykázané v stĺpci d, uvedú sa základné rozpočtové náklady týchto prác v riadku 15 stĺpci d a doplnkové rozpočtové náklady v riadku 16 stĺpci d.
Riadok 17 - obsahuje súčet rozpočtových nákladov všetkých stavebných objektov. Zásadne sa vypĺňa iba v stĺpci c; ak súčasťou, príp. príslušenstvom stavebných objektov sú aj stroje a strojové zariadenia, uvedú sa taktiež v stĺpci c. Platí, že c = e = f = g = h.
Riadky 18, 19 - údaj v riadku 17 stĺpci c sa v súhrnnom rozpočte rozčlení
- na základné rozpočtové náklady, včítane mimoriadnej cenovej prirážky v komplexnej bytovej a občianskej výstavbe (r. 18),57)
- na doplnkové rozpočtové náklady (r. 19).57)
V prepočte (A) údaj v r. 17 stĺpci c sa nemusí takto rozčleniť (§ 47 ods. 2 vyhlášky). Platí, že riadky 18 + 19 = riadok 17.
Ak súčasťou stavebných objektov sú stroje a zariadenia vykázané v stĺpci c, uvedú sa ich základné rozpočtové náklady, včítane nákladov na mimostaveniskovú dopravu a montáž, v riadku 18 stĺpci c a ich doplnkové náklady v riadku 19 stĺpci c.
Riadok 20 - náklady na stroje, zariadenia, náradie a inventár investičnej povahy, ktoré nie sú súčasťou nákladov prevádzkových súborov alebo stavebných objektov, sa v tomto riadku uvádzajú iba v stĺpci d. Platí, že d = e = f = g = h.
To neplatí pri bytových stavebných objektoch v komplexnej bytovej výstavbe (§ 34 ods. 3 vyhlášky), ktorých náklady sa uvádzajú v stĺpci c. Platí, že c = e = f = g = h.
Riadok 21 - náklady na umelecké diela tvoriace neoddeliteľnú súčasť stavieb sa uvádzajú iba v stĺpci c. Platí, že c = e = f = g = h.
Riadky 22 až 29 - obsahujú všetky vedľajšie rozpočtové náklady stavby. Ich súčet z riadku 22 je rozvedený podľa druhu v riadkoch 23 až 29, a to v členení na stavebnú (stĺpec c) a technologickú (stĺpec d) časť podľa vecnej príslušnosti k rozpočtovým nákladom prevádzkových súborov a stavebných objektov.
V prepočte (A) sa vedľajšie náklady určujú spravidla odhadom, príp. prepočtom predpokladaných nákladov.
Riadky 28 a 29 sú vyhradené iným vedľajším nákladom, ktorých druh a právny dôvod sa môže novo určiť. Platí, že súčet riadkov 23 až 29 sa vždy rovná riadku 22; v riadku 22, že stĺpec c + d = e = f = g = h.
Riadok 30 - obsahuje ostatné rozpočtové náklady neuvedené v iných hlavách; podľa vzťahu k stavebnej alebo technologickej časti stavby sa tieto náklady uvádzajú v stĺpci c alebo d. Platí, že c + d = e = f = g = h.
Riadok 31 - obsahuje rezervu rozdelenú na stavebnú (stĺpec c) a technologickú (stĺpec d) časť. Platí, že c + d = e = f = g = h.
Riadok 32 - obsahuje náklady na iné investície nezahŕňané do plánu investičnej výstavby, zahŕňané však do obstarávacej ceny základných prostriedkov. Platí, že f = g = h.
Riadok 33 - obsahuje náklady financované z investičných prostriedkov, ale nezahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov. Platí, že g = h.
Riadok 34 - z celkovej sumy nákladov, uvedenej v riadku 33, sa v riadku 34 stĺpci g samostatne uvádzajú príspevky iným investorom.
Riadok 35 - obsahuje v stĺpci h všetky rozpočtové náklady stavby financované z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov.
Riadok 36 - z nákladov uvedených v riadku 35 sa samostatne uvádzajú v riadku 36 stĺpci h samostatnou položkou celkové náklady na inžiniersku činnosť (dodávateľskú aj priamu).
Riadok 37 - obsahuje vo všetkých stĺpcoch (c až h) súčet súm uvedených v hrubo orámovaných okienkach.
Riadok 38 - uvádza meno a podpis spracovateľa, názov a sídlo organizácie spracovateľa a dátum vypracovania.
Riadok 39 - uvádza údaje o generálnom projektantovi, investorovi a o schvaľujúcom orgáne a o dni schválenia; určuje spôsob podpisu štatutárnym zástupcom.
Riadok 40 - uvádza potrebu dovozu v rozdelení na dovozy z KST a z KŠ v cenách fco čs. hranice.
Vysvetlivky k tlačivu č. 2
1.
Skladba a forma tlačiva je záväzná a nesmie sa meniť.
2.
Tlačivo sa vypĺňa pri všetkých stavbách, s výnimkou stavieb komplexnej bytovej výstavby;
a)
pri spracovaní projektovej úlohy ako rekapitulácia k prepočtu (A); nepoužíva sa na zostavenie prepočtu v investičnom zámere;
b)
pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu ako rekapitulácia nákladov k súhrnnému rozpočtu (B);
c)
pri výkone autorského dozoru podľa § 68 ods. 3 písm. f) vyhlášky ako rekapitulácia nákladov ku kontrolnému zostaveniu rozpočtových nákladov stavby (C).
3.
Podkladom pre zostavenie rekapitulácie nákladov sú prepočty, rozpočty a odbytové rozpočty prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov.
4.
Nehodiace sa názvy tlačiva sa prečiarknu.
5.
V záhlaví sa uvedie názov a miesto stavby zhodne s názvom v tlačive č. 1.
6.
Všetky náklady stavby sa v rekapitulácii k prepočtu uvádzajú v tisícoch Kčs bez desatinných miest. Rozpočtové náklady v rekapitulácii k súhrnnému rozpočtu a ku kontrolnému zostaveniu sa uvádzajú v tisícoch Kčs na jedno desatinné miesto. Súčty jednotlivých hláv sa však do súhrnného rozpočtu alebo do kontrolného zostavenia (tlačivo č. 1) prevádzajú zaokrúhlene na celé tisíce Kčs bez desatinných miest.
7.
Ak pri spracovaní rekapitulácie k prepočtu (A) náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov nemožno podrobnejšie rozčleniť, postačí ich členenie pri prevádzkových súboroch do stĺpcov 3, 5 a 8 a pri stavebných objektoch do stĺpcov 3 a 8.
V súhrnnom rozpočte i v kontrolnom zostavení sa však musia rozpočtové náklady všetkých hláv už rozčleniť v plnom rozsahu.
8.
Pre každú hlavu sa v stĺpci 1 uvedú jednotlivé nákladové položky, z ktorých sa skladá celkový náklad príslušnej hlavy. Pri stavebných objektoch sa v stĺpci 1 uvedie navyše príslušné číslo jednotnej klasifikácie stavebných objektov.58) Každá hlava sa uzavrie samostatným súčtom, ktorý sa prevedie do tlačiva č. 1.
9.
Rekapitulácia nákladov v jednotlivých hlavách sa urobí takto:
Hlava I - náklady na projektové a prieskumné práce sa uvedú iba v stĺpci 2 v minimálnom členení
- na projektové práce,
- na prieskumné práce.
Hlava II - náklady podľa jednotlivých prevádzkových súborov sa uvedú v stĺpcoch 2 a 3, ich podrobnejšie členenie v stĺpcoch 4, 5, 6, 7. Platí, že stĺpec 2 = stĺpec 3, stĺpce 4 + 5 = stĺpec 6, stĺpec 3 = stĺpce 6 + 7.
Hlava III - náklady podľa jednotlivých stavebných objektov sa uvedú v stĺpcoch 2 a 3, ich podrobnejšie členenie v stĺpcoch 6 a 7. Platí, že stĺpec 2 = stĺpec 3, stĺpec 3 = stĺpce 6 + 7.
Hlava IV - náklady v členení podľa položiek sa uvedú iba v stĺpci 2.
Hlava V - náklady sa členia na jednotlivé umelecké diela, a to iba v stĺpci 2.
Hlava VI -
a)
vedľajšie náklady v rozčlenení podľa predpísaných druhov sa uvádzajú v stĺpcoch 8 až 15, a to na riadkoch jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rekapitulácii nákladov hláv II a III;
b)
náklady mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska v členení podľa jednotlivých objektov sa uvádzajú iba v stĺpci 3; ich základné a doplnkové rozpočtové náklady sa uvedú v stĺpci 6 a 7. Vedľajšie náklady týchto objektov sa uvedú v rovnakých riadkoch v stĺpcoch 8 až 15. Rekapitulácia mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska sa uzavrie súčtami v stĺpcoch 3, 6 až 15;
c)
obdobne ako v odseku b) sa postupuje pri menovite rozpočtovaných objektoch zariadenia staveniska pri použití individuálnej metódy s tým, že jednotlivé skupiny nákladov59) sa uzavrú samostatnými medzisúčtami; za menovitými objektami treba navyše uviesť samostatne aj nerozdelenú sumu nákladov na ostatné zariadenie staveniska;
d)
celková rekapitulácia nákladov hlavy VI sa urobí tak, že sa najprv prevedie súčet nákladov mimoglobálnych objektov [písmeno b)], príp. medzisúčty jednotlivých skupín menovite rozpočtovaných objektov pri individuálnej metóde rozpočtovania zariadenia staveniska [písmeno c)] zo stĺpca 3 do stĺpcov 8 a 9, potom sa urobí celkový súčet stĺpcov 8 až 15; súčet stĺpca 8 sa zapíše do stĺpca 2. Takto získané súčty tvoria jednotlivé položky rekapitulácie nákladov hlavy VI v stĺpci e na tlačive č. 1. Tieto položky sa do stavebnej a technologickej časti (stĺpec c a d tlačiva č. 1) rozvrhnú pomocou medzisúčtov jednotlivých skupín objektov zariadenia staveniska. Platí, že stĺpec 2 = stĺpec 8, stĺpec 8 = stĺpce 9 + 10 + 11 + 12 + 13 + 14 + 15.
Hlava VII - náklady v členení uvedenom v prílohe č. 13 a podľa príslušnosti k stavebnej a technologickej časti sa uvedú v stĺpci 2.
Hlava VIII - rezerva sa uvádza v stĺpci 2.
Hlava IX - náklady v členení uvedenom v prílohe č. 13 sa uvádzajú iba v stĺpci 2.
Hlava X - náklady v členení uvedenom v prílohe č. 13 sa uvádzajú iba v stĺpci 2. Úhrn súm pripadajúci na príspevky iným investorom, vykazovaný v riadku 34 tlačiva č. 1, sa zistí z údajov v stĺpci 2.
Hlava XI
a)
náklady na dodávateľskú inžiniersku činnosť sa uvádzajú v stĺpci 16 na riadkoch jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a v rekapitulácii nákladov hláv II a III. V rekapitulácii hlavy XI sa oba medzisúčty zo stĺpca 16 zapíšu do stĺpca 2;
b)
ostatné náklady financované z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov v členení uvedenom v prílohe č. 13 sa uvedú taktiež v stĺpci 2;
c)
súčet nákladov hlavy XI v stĺpci 2 sa na tlačive č. 1 uvedie v riadku 35. Úhrn nákladov na inžiniersku činnosť zahŕňajúcu tak dodávateľskú, ako aj priamu inžiniersku činnosť, zistený z údajov v stĺpci 2, sa evidenčne vykáže samostatnou položkou v riadku 36 tlačiva č. 1.
Vysvetlivky k tlačivu č. 3
1.
Skladba a forma tlačiva je záväzná a nesmie sa meniť.
2.
Tlačivo sa vypĺňa pri stavbách komplexnej bytovej výstavby
a)
pri spracovaní projektovej úlohy ako rekapitulácia k prepočtu (A); nepoužíva sa na zostavenie prepočtu v investičnom zámere;
b)
pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu ako rekapitulácia nákladov k súhrnnému rozpočtu (B);
c)
pri výkone autorského dozoru podľa § 68 ods. 3 písm. f) vyhlášky ako rekapitulácia nákladov ku kontrolnému zostaveniu rozpočtových nákladov stavby (C).
3.
Podkladom pre zostavenie rekapitulácie nákladov sú prepočty, rozpočty a odbytové rozpočty prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov.
4.
Nehodiace sa názvy v tlačive sa prečiarknu.
5.
V záhlaví sa uvedie názov a miesto stavby zhodne s názvom v tlačive č. 1.
6.
Všetky náklady v rekapitulácii k prepočtu, súhrnnému rozpočtu a ku kontrolnému zostaveniu sa uvádzajú v tisícoch Kčs bez desatinných miest.
7.
Rekapitulácia nákladov sa zostavuje jednak podľa hláv, jednak podľa prevádzkových súborov a stavebných objektov.
8.
Celkové náklady stavby sú v rekapitulácii podľa hláv (pol. č. 1 až 12) rozčlenené šachovnicovým spôsobom (horizontálne aj vertikálne) do jedenástich hláv, pričom súhrnné údaje jednotlivých hláv musia súhlasiť s údajmi v stĺpci h tlačiva č. 1.
9.
V rekapitulácii podľa prevádzkových súborov a stavebných objektov (pol. č. 13 a ďalších) sú náklady všetkých hláv rozvrhnuté na jednotlivé prevádzkové súbory a stavebné objekty. Súčty takto rozvrhnutých nákladov v stĺpcoch 7 až 20 musia byť totožné so sumami uvedenými v týchto stĺpcoch v rekapitulácii podľa hláv.
Poznámka:
Objednávky tlačív č 1-3 vybavuje Štatistické a evidenčné vydavateľstvo tlačív, ul. Obrancov mieru č. 4, Bratislava, PSČ 891 17.
PRÍLOHA č. 13
ČLENENIE PREPOČTU, SÚHRNNÉHO ROZPOČTU A KONTROLNÉHO ZOSTAVENIA ROZPOČTOVÝCH NÁKLADOV STAVBY
Členenie prepočtu, súhrnného rozpočtu a kontrolného zostavenia rozpočtových nákladov stavby na jednotlivé hlavy a usporiadanie na tlačive č. 1 umožňujú získať potrebné podklady pre zostavenie plánov organizácií na úsek investičnej výstavby v súlade s metodickými pokynmi Štátnej plánovacej komisie na vypracovanie plánov60) a v nadväznosti na predpisy o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.61)
Členenie umožňuje vyjadriť
a)
náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby (r. 37, stĺpec e),
b)
náklady zahŕňané do plánu projektových prác (r. 12, stĺpec f),
c)
náklady na iné investície (r. 32, stĺpec f),
d)
náklady zahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov (r. 37, stĺpec f),
e)
náklady uhrádzané z investičných prostriedkov (r. 37, stĺpec g),
f)
náklady uhrádzané z investičných prostriedkov nezahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov (r. 33, stĺpec g),
g)
náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov (r. 35, stĺpec h),
h)
celkové náklady stavby (r. 37, stĺpec h).
Hlava I - Projektové a prieskumné práce
Zaraďujú sa sem náklady na projektové a prieskumné práce
a)
určené podľa cenníka projektových prác; ide najmä o náklady
- na činnosť generálneho projektanta stavby,
- na spracovanie úvodného (jednostupňového) projektu a vykonávacích projektov jednotlivých stavebných objektov a prevádzkových súborov,
- na výkon autorských dozorov,
- na ďalšie práce, pokiaľ prichádzajú do úvahy a uskutočňujú sa v rámci projektovej dokumentácie, ako napr.
- zmeny a doplnky požadované odberateľom,
- projekty demolácií demontáží, ak sú súčasťou stavby,
b)
vykonávané v rámci projektovej dokumentácie
- podľa cenníka geologických prác,
- podľa cenníka geodetických a kartografických prác.
Tu sa uvádzajú aj náklady na nepoužité alternatívy projektov až do tých čias, kým príslušný orgán dá súhlas na odpis. Prevod týchto nákladov do hlavy X sa v rozpočte uskutoční pri zmene rozpočtu vykonávanej z iných (závažnejších) dôvodov.
Hlava II - Prevádzkové súbory62)
Zaraďujú sa sem náklady na stroje, zariadenia, náradie a inventár, ak zodpovedajú pojmu základných prostriedkov a ak predstavujú prevádzkový súbor, ako aj náklady na ich montáž (šéfmontáž), včítane mimostaveniskovej dopravy a doplnkových rozpočtových nákladov.
Patria sem aj náklady na vymurovky (napr. priemyselných pecí) a náklady na demontáže existujúcich prevádzkových súborov uskutočňované v súvislosti s realizáciou nových prevádzkových súborov.
Hlava III - Stavebné objekty63)
Zaraďujú sa náklady na obstaranie stavebných objektov, včítane všetkého materiálu a práce zahŕňanej do veľkoobchodných cien, včítane nákladov spojených s likvidáciou, prípadne s presunom existujúcich základných prostriedkov uskutočňovaným ako súčasť stavieb, včítane nákladov na odlesnenie a včítane doplnkových rozpočtových nákladov. Nezahŕňajú sa však náklady na vypratanie likvidovaných objektov, ktoré patria do hlavy XI.
Ďalej sa zaraďujú náklady na predmety získané po splnení úloh rozvoja vedy a techniky a zaraďované do základných prostriedkov, patriace k stavebnej časti. Pri komplexnej bytovej výstavbe a pri občianskej výstavbe, pri ktorých sa poskytuje mimoriadna cenová prirážka, sa zaraďujú aj náklady na túto prirážku.
Hlava IV - Stroje, zariadenia, náradie a inventár investičnej povahy
Zahŕňajú sa sem náklady na stroje, zariadenia, náradie a inventár, ak sú základnými prostriedkami a ak nie sú súčasťou prevádzkových súborov alebo stavebných objektov (napr. paletizačné vozíky, vysokozdvihové vozíky, rozličné iné dopravné prostriedky, skúšobné prístroje, meracie prístroje, prenosné prístroje na röntgenovanie zvarov, ručné brúsky, tlakové skúšačky, regály a pod.).
Do celkových nákladov sa zahŕňajú náklady na ich mimostaveniskovú dopravu, vnútrostaveniskovú dopravu, na ich osadenie a umiestnenie. Nemožno sem zaraďovať náklady na obstaranie drobných a krátkodobých predmetov.
Patria sem aj náklady na obstaranie samostatných základných prostriedkov určených do rezervy alebo do konzervácie64) a na predmety získané po splnení úloh rozvoja vedy a techniky a zahŕňané do základných prostriedkov, ktoré patria do technologickej časti.
Hlava V - Umelecké diela
Zaraďujú sa sem náklady na umelecké diela a na muzeálne predmety, pokiaľ sú neoddeliteľnou súčasťou stavieb, napr. sochy, fresky, sgrafitá. Nemožno sem zahŕňať náklady na umelecké diela, ktoré majú povahu prenosného vybavenia a ktoré sa financujú z iných investícií; ich náklady sa začleňujú do hlavy X.
Hlava VI - Vedľajšie náklady
Vedľajšie náklady sa určujú podľa osobitných predpisov65) v tomto členení:
- zariadenie staveniska,
- územné vplyvy,
- mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy),
- prirážky za zníženie rozpočtových nákladov stavieb,
- preferenčné prirážky na vybraných stavbách.66)
Vybranými stavbami sú stavby
- určené vládou ČSSR alebo ČSR alebo SSR,
- podmieňujúce komplexnú bytovú výstavbu,
- samostatných čistiarní odpadových vôd.
Hlava VII - Ostatné náklady neuvedené v iných hlavách
Podľa vzťahu k stavebnej alebo technologickej časti stavby sa do stĺpca c alebo d zaraďujú náklady
- za úhrady pre patenty a licencie pre výstavbu (ale nie pre budúcu výrobu alebo prevádzku),
- na stabilizáciu bodov vytyčovacej siete, na vytýčenie hlavných trás, stavebných čiar a výškových úrovní na stavenisku,
- na vysádzanie dlhodobých kultúr, napr. sadov, vinohradov, chmelníc a pod.,
- na ložiskovú geológiu, pokiaľ ide o investičné náklady,
- na ostatné práce a náklady inde neuvedené, pokiaľ sa financujú z investičných prostriedkov stavby a zahŕňajú do jej obstarávacej ceny,
- na zvýšenie rozpočtových nákladov, ktoré je dôsledkom uskutočňovania stavby zahraničným dodávateľom,
- na zvýšenie rozpočtových nákladov vzniknuté zahraničnými poddodávkami stavebných prác alebo v súvislosti s použitím stavebných profesií zo zahraničia,
- prípadne aj ďalšie náklady vzniknuté v súvislosti s realizáciou stavby alebo určené osobitnými predpismi (s výnimkou preferenčných prirážok uvádzaných v hlave VI).
Hlava VIII - Rezerva
Rezerva sa určí podľa § 48 a 55 vyhlášky.
Hlava IX - Iné investície
Zaraďujú sa sem náklady na iné investície, ktorých súpis je taxatívny, pokiaľ sa zahŕňajú do obstarávacej ceny základných prostriedkov. Sú to:
- nákup (odplatný prevod) existujúcich základných prostriedkov, pokiaľ sa nebudú likvidovať;
- výkup pozemkov iba pri tých organizáciách, ktoré ich vedú v účtovníctve (výrobné a spotrebné družstvá a podniky zahraničného obchodu);
- odvody za odňatie pôdy poľnohospodárskej výrobe na investičnú výstavbu;67)
- odvody za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe na zariadenie staveniska;
- cenové prirážky pri dovoze strojov a zariadení v zahraničnom obchode68) (pri dodávkach investičného charakteru sa zahŕňajú v plnej výške; nie je prípustné rozdeľovať ich na časť uhrádzanú z investičných prostriedkov a na časť uhrádzanú z prevádzkových prostriedkov, ktorá pripadá na zahraničné úroky).
Hlava X - Náklady uhrádzané z investičných prostriedkov nezahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov
Zahŕňajú sa napr. náklady
- na niektoré iné investície, ktoré sa nezahŕňajú do obstarávacej ceny základných prostriedkov; nákup pozemkov, pokiaľ sa sledujú v operatívnej evidencii (napr. v štátnych hospodárskych organizáciách, rozpočtových a príspevkových organizáciách), umelecké diela a muzeálne predmety, ktoré nie sú neoddeliteľnou súčasťou stavieb a obstarávajú sa ako prenosné vybavenie; nákup (odplatný prevod) základných prostriedkov (napr. budov, strojov, zariadení a inventára), ktoré sú určené na likvidáciu, včítane výkupov nehnuteľností od súkromníkov;
- na príspevky iným investorom, včítane príspevkov na vyvolané (doplnkové) investície u ďalších investorov69) a príspevky na infraštruktúru;
- na nepoužité alternatívy projektov (po vydaní súhlasu na ich odpis);
- na zabezpečovacie a konzervačné, prípadne udržiavacie a dekonzervačné práce pri zastavení stavby, pokiaľ prídu v priebehu stavby do úvahy;
- na nedokončené investície, ktoré treba po ich zničení, prípadne poškodení náhodnými udalosťami nahradiť úplne alebo čiastočne novými investíciami (tieto náklady sa odpíšu a do obstarávacej ceny základných prostriedkov sa zahrnú náklady na náhradné práce).
Hlava XI - Náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov
Zahŕňajú sa sem všetky náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov, ktoré treba vynaložiť v súvislosti s budovanou investíciou. Sú to najmä náklady na prípravu a zabezpečenie výstavby, napr.
- na organizačnú a prípravnú činnosť investora (t. j. na vypracovanie investičného zámeru, prípravnej dokumentácie, expertízy, činnosť riaditeľstva budovaných podnikov a závodov, na technický dozor investora, odovzdanie a prevzatie dokončených stavieb, alebo ich ucelených častí, na prípravu a začatie prevádzky, včítane komplexného vyskúšania a skúšobnej prevádzky, na prípravu kádrov pre budované podniky, presídlenie obyvateľov, na záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie);
- na inžiniersku činnosť;
- na ložiskovú geológiu;
- na vybavenie prevádzky a iných budovaných zariadení zásobami, súčiastkami, náhradnými dielcami, drobnými a krátkodobými predmetmi;
- na správne a miestne poplatky, penále, poplatky z omeškania, na všetky úroky (tuzemské aj zahraničné), peňažné náhrady škôd súvisiacich s investičnou výstavbou a ďalej na iné nehmotné náklady a prirážky (zdržné, úhrada za užívanie, stavebné povolenie, užívacie povolenie, arbitrážne poplatky, tuzemské aj zahraničné poistné, pokuty a i.);
- na náklady na projektové súťaže, na technickú pomoc poskytovanú projektovými alebo inžinierskymi organizáciami;
- na ostatné práce neinvestičnej povahy (napr. náklady na vypratanie likvidovaných objektov, cenové prirážky pri dovozoch neinvestičného charakteru, napr. náhradných dielcov a pod.);
- na umelecké diela, ktoré majú povahu drobných predmetov;
- na náklady vyvolané predĺžením záručnej lehoty nad lehotu určenú osobitnými predpismi, na zlepšenie budúceho ekonomického alebo iného efektu trvalej prevádzky70) a na náklady vzniknuté dodávateľovi v súvislosti so splnením jeho povinnosti uzavrieť zmluvu s investorom.
PRÍLOHA č. 14
SCHVAĽOVANIE PRÍPRAVNEJ A PROJEKTOVEJ DOKUMENTÁCIE STAVIEB A ŠTÁTNA EXPERTÍZA
1.
Pojmy
1.1
Schválením prípravnej a projektovej dokumentácie (ďalej len „dokumentácie“) sa rozumie rozhodnutie orgánu (organizácie) uvedeného v § 64 vyhlášky o tom, že (či) táto dokumentácia má (môže) byť východiskovým podkladom pre ďalšiu prípravu alebo pre uskutočnenie stavby, a podľa potreby určenie záväzných podmienok pre ďalšiu prípravu alebo realizáciu stavby.
1.2
Posudzovanie dokumentácie je vyhodnotenie celkovej technicko-ekonomickej úrovne stavby a jej najdôležitejších nárokov, dôsledkov a účinkov orgánom (organizáciou), ktorý dokumentáciu schvaľuje. Posudzovanie dokumentácie zároveň zahŕňa hodnotenie správnosti, úplnosti a vecného obsahu dokumentácie, včítane hodnotenia vyjadrení vypracovaných k nej podľa čl. 5 a vyhodnotenia jej súladu s predchádzajúcou dokumentáciou.
1.3
Štátnou expertízou sa rozumie súhrnné zhodnotenie národohospodárskych, oblastných, medziodvetvových a iných významných súvislostí a dôsledkov stavby ústrednými orgánmi určenými v § 65 vyhlášky.
1.4
Stanoviskom na účely štátnej expertízy sa rozumie zhodnotenie súvislostí a dôsledkov stavby podľa predchádzajúceho článku, spracované pre orgány uskutočňujúce štátnu expertízu orgánom, od ktorého bolo vyžiadané (§ 65 vyhlášky), v jeho pôsobnosti a z hľadísk uvedených v čl. 3.3.
2.
Schvaľovanie prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb (okrem stavby komplexnej bytovej výstavby)
2.1
Schvaľovanie prípravnej dokumentácie stavieb
2.11
Predpoklady schvaľovania prípravnej dokumentácie stavieb
2.111
Projektová úloha predkladaná na schválenie sa musí doložiť v súlade s § 64 ods. 4, 6 a 7 vyhlášky.
2.12
Postup pri schvaľovaní prípravnej dokumentácie
2.121
Ak ústredný orgán investora, schvaľujúci prípravnú dokumentáciu stavby, nesúhlasí so závermi štátnej expertízy, prerokuje svoje námietky s orgánom, ktorý vykonal štátnu expertízu; ak nedôjde k zjednoteniu stanovísk, rozhodne o rozpore príslušná vláda.
2.123
Pred schválením prípravnej dokumentácie účelových stavieb národných výborov a organizácií nimi riadených nad 10 mil. Kčs nákladov stavby zahŕňaných do plánu investičnej výstavby je schvaľujúci orgán povinný vyžiadať si stanovisko príslušného odvetvového orgánu. Ak nedôjde k zjednoteniu stanovísk odvetvového ústredného orgánu a schvaľujúceho orgánu, ktorého stanovisko potvrdí krajský národný výbor, rozhodne príslušná vláda alebo ňou splnomocnený orgán.
2.13
Schvaľovací protokol
2.131
Schvaľovací protokol, ktorým sa schvaľuje prípravná dokumentácia, podpisuje vedúci schvaľujúceho orgánu (organizácie) alebo ním poverený zástupca.
2.132
Schvaľujúci orgán odovzdá po jednom vyhotovení schvaľovacieho protokolu orgánu, ktorý vykonával štátnu expertízu, orgánom, ktoré vypracovali k dokumentácii stanoviská na účely štátnej expertízy, a všetkým orgánom (organizáciám), ktoré sa k dokumentácii vyjadrovali; investorovi odovzdá toľko vyhotovení schvaľovacieho protokolu, koľko vyhotovení schválenej dokumentácie sa investorovi vracia.
2.14
Údaje obsiahnuté v schvaľovacom protokole. Záväzné údaje
2.141
V schvaľovacom protokole sa uvádzajú identifikačné údaje podľa prílohy č. 1 [II/1. a) až c)].
2.142
Schvaľujúci orgán pri schvaľovaní určí a v schvaľovacom protokole výslovne uvedie údaje a ukazovatele, ktorých zmena vyžaduje
a)
nové schválenie dokumentácie na základe predchádzajúceho posúdenia, prípadne štátnej expertízy (záväzné údaje) alebo
b)
prerokovanie odchýlok pri schvaľovaní projektovej dokumentácie s orgánom, ktorý schválil prípravnú dokumentáciu.
2.143
Záväznými údajmi podľa predchádzajúceho článku sú tieto údaje a ukazovatele:
a)
pri všetkých stavbách:
aa)
náklady stavby zahŕňané do plánu investičnej výstavby,
ab)
projektovaná kapacita v mierových, prípadne účelových jednotkách,
ac)
počet pracovných síl, z toho prírastok, v tom zo zdrojov krajského národného výboru,
ad)
čas výstavby v mesiacoch;
b)
pri výrobných stavbách aj:
ba)
ročný objem výroby tovaru,
bb)
ročný objem výkonov
bc)
hrubý zisk,
bd)
náklady vo vzťahu na cenovú úroveň budúcej výroby (návrhy cenových limitov výrobkov, pre ktoré sa dosiaľ neurčili veľkoobchodné ceny).
2.144
Orgán schvaľujúci dokumentáciu môže určiť ďalšie údaje, ktoré sa schvália ako záväzné.
2.2
Schvaľovanie projektovej dokumentácie
2.21
Predpoklady schvaľovania projektovej dokumentácie stavieb
2.211
Projektová dokumentácia predkladaná na schválenie sa musí doložiť v súlade s § 64 ods. 4 a 8 vyhlášky.
2.22
Postup pri schvaľovaní projektovej dokumentácie
2.221
Ustanovenia čl. 2.12 až 2.14 sa použijú obdobne.
2.222
Schvaľujúci orgán potvrdí schválenie projektovej dokumentácie aj v súhrnnom rozpočte.
2.3
Zmeny záväzných údajov projektovej dokumentácie
2.31
Postup pri zmenách záväzných údajov projektovej dokumentácie
2.311
Ak sa pri spracovaní projektovej dokumentácie nemôžu dodržať záväzné údaje prípravnej dokumentácie alebo pri realizácii stavby záväzné údaje projektovej dokumentácie, musí sa ich zmena posúdiť, prípadne podrobiť štátnej expertíze a schváliť - ak osobitné predpisy neustanovujú inak71) - podľa tejto prílohy rovnakým spôsobom ako pri štátnej expertíze a pri schválení dokumentácie, pri ktorej dochádza k zmene.
2.312
Rozsah predkladanej projektovej dokumentácie, pri ktorej došlo k zmene podľa čl. 2.311, prípadne spôsob jej posúdenia a spôsob uskutočnenia štátnej expertízy určí podľa povahy zmeny orgán príslušný schváliť dokumentáciu, prípadne štátnu expertízu.
3.
Štátna expertíza dokumentácie stavieb (okrem stavby komplexnej bytovej výstavby)
3.1
Výber stavieb na vykonávanie štátnej expertízy
3.11
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj vyberá spoločne so Štátnou plánovacou komisiou stavby, pri ktorých si vyhradzuje právo vykonať štátnu expertízu na jednotlivé roky (§ 65 ods. 2 vyhlášky).
3.12
Obdobne postupuje pri výbere ďalších stavieb podľa príslušnosti Ministerstvo výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Ministerstvo výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky v súčinnosti s Českou plánovacou komisiou a Slovenskou plánovacou komisiou.
3.2
Postup pri štátnej expertíze prípravnej dokumentácie
3.21
Ústredný orgán investora schvaľujúci prípravnú dokumentáciu, ktorá podlieha štátnej expertíze, je povinný ju predložiť pred schválením ústrednému orgánu vykonávajúcemu štátnu expertízu, pokiaľ štátnu expertízu nevykonáva sám.
3.22
Orgány vykonávajúce štátnu expertízu a orgány spracúvajúce stanoviská na účely štátnej expertízy sú oprávnené vyžiadať si od orgánu, ktorý predložil dokumentáciu na vykonanie štátnej expertízy, predloženie ďalších dokladov a znaleckých posudkov odborných organizácií, prípadne externých odborníkov aj zahraničných; môžu si vyžiadať aj spoluprácu ďalších orgánov alebo organizácií. Okrem toho môžu požadovať, aby boli už v priebehu spracovania dokumentácie prizvané na konzultácie o problematike predpokladaného riešenia.
3.23
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj vykonávajúce štátnu expertízu vyžaduje od Ministerstva výstavby a techniky Českej socialistickej republiky alebo od Ministerstva výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky stanovisko predovšetkým z hľadiska územno-technických podmienok.
3.24
Orgán vykonávajúci štátnu expertízu zhrnie stanoviská orgánov, ktoré ich vypracovali na účely štátnej expertízy, a svoje stanovisko (rozdiely v názoroch prerokuje a po dohode s uvedenými orgánmi odstráni) a na tomto základe vypracuje protokol o štátnej expertíze.
3.25
Súčasťou protokolu o štátnej expertíze je návrh na riešenie neuzavretých a sporných otázok, ktoré treba vyriešiť pred schválením prípravnej dokumentácie, prípadne pri spracovaní projektu.
3.26
Protokol o štátnej expertíze zašle orgán, ktorý ho vypracoval, orgánu, ktorý mu predložil dokumentáciu, a orgánom, ktoré k dokumentácii zaujímali stanoviská.
3.27
Postup ústredných orgánov investorov družstevných a spoločenských organizácií je obdobný postupu ústredných orgánov investorov štátnej správy.
3.3
Hľadiská pre spracovanie stanovísk na účely štátnej expertízy
3.31
Orgány (ústredné orgány) vypracúvajú stanoviská na účely štátnej expertízy z rozsahu a z hľadísk vyplývajúcich z ich pôsobnosti, právomocí a zodpovedností vymedzených osobitnými predpismi a štatútmi. V tomto rozsahu môžu označovať svoje stanovisko alebo jeho časti za záväzné. Formou odporúčaní sa môžu v stanoviskách zapodievať aj ďalšími otázkami.
3.32
V súlade s ustanoveniami predchádzajúceho odseku spracúvajú nižšie uvedené orgány na vyžiadanie orgánu príslušného na vykonanie štátnej expertízy stanovisko k prípravnej dokumentácii ním predloženej spravidla z týchto hľadísk:
a)
Štátna plánovacia komisia (Česká plánovacia komisia alebo Slovenská plánovacia komisia) najmä z hľadiska
- hospodárskopolitickej koncepcie štátu (republiky),
- súladu s úlohami dlhodobých a strednodobých plánov rozvoja národného hospodárstva, najmä s úlohami štátneho plánu,
- riešenia štrukturálnych zmien,
- riešenia medziodvetvových vzťahov,
- rozvoja jednotlivých oblastí.
- účinku na riešenie úloh v oblasti medzinárodných vzťahov a deľby práce, zabezpečovania vnútorných väzieb,
- reálnosti uskutočnenia stavby s ohľadom na celoštátnu investičnú politiku a bilancie dodávateľských kapacít,
- nárokov na palivovoenergetickú bilanciu,
- oblastného umiestnenia a bilancie pracovných síl so zreteľom na zabezpečenie prevádzky stavby,72) efektívnosti stavby a jej vplyvu na efektívnosť odboru a odvetvia;
b)
Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj (Ministerstvo výstavby a techniky Českej socialistickej republiky a Ministerstvo výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky) spracúva stanovisko najmä z hľadiska
- súladu so zámermi štátnej technickej politiky a licenčnej politiky,
- využitia výsledkov výskumných a vývojových prác, progresívnosti navrhovanej techniky, technológie a výrobkov a možnosti realizácie prevádzkových súborov, ktorých riešenie sa zabezpečuje v pláne rozvoja vedy a techniky,
- úrovne a reálnosti zabezpečenia technologického procesu výrobným zariadením,
- umiestnenia stavby, usporiadania a funkcie plôch s prihliadnutím na podmienky stavania a prevádzky (užívania), na koncepciu osídlenia, zdroje pracovných síl a podmienky životného prostredia,
- úrovne stavebného a architektonického riešenia,
- komplexnosti výstavby so zreteľom na potrebu vyvolaných investícií a na ich zabezpečenie a na hospodárnosť územno-technického riešenia,
- väzby na súčasnú výkonnosť doterajších dopravných ciest, na medzinárodnú sieť, na tranzity a dopravné dohody,
- prepočtových (rozpočtových) nákladov,
- lehôt výstavby a ich realizovateľnosti,
- efektívnosti a mimoekonomických účinkov stavby,
- zaistenia (uplatnených) záujmov obrany a bezpečnosti štátu,
- súladu dokumentácie s právnymi predpismi a metodickými opatreniami;
c)
ministerstvo financií najmä z hľadísk
- finančnej politiky štátu (republiky),
- dodržanie predpisov platných pre hospodárenie so štátnymi finančnými prostriedkami,
- efektívnosti vynakladania finančných prostriedkov na výstavbu a prevádzku;
d)
Federálne ministerstvo zahraničného obchodu najmä z hľadiska
- dovozu potrebných surovín,
- vývozu hotových výrobkov,
- požiadaviek na dovoz strojov a zariadení potrebných na realizáciu stavby,
- plánu zahraničnoobchodnej činnosti;
e)
Federálny cenový úrad (Český cenový úrad alebo Slovenský cenový úrad) najmä z hľadiska posúdenia nákladovej a cenovej úrovne budúcej produkcie;
f)
Štátna banka československá najmä z hľadiska
- vplyvu realizácie stavby na stav a vývoj dôchodkovej situácie podniku, prípadne odboru,
- možnosti financovania stavby investičným úverom podľa požiadavky investora,
- možnosti realizácie požadovaného dovozu strojov a zariadení a jeho krytie,
- požiadaviek na devízové prostriedky, na dovoz surovín a materiálov pre prevádzku nových kapacít,
- návratnosti vložených investičných prostriedkov.
3.4
Štátna expertíza projektovej dokumentácie
3.41
Štátna expertíza úvodného (jednostupňového) projektu sa vykonáva iba výnimočne, pokiaľ si ju príslušný orgán vyhradil.
3.42
Ustanovenia čl. 3.2 a 3.3 sa použijú obdobne.
4.
Schvaľovanie a štátna expertíza dokumentácie stavieb komplexnej bytovej výstavby
4.1
Schvaľovanie dokumentácie stavieb komplexnej bytovej výstavby
4.11
Dokumentáciu stavieb obytných súborov schvaľuje krajský národný výbor, pokiaľ so súhlasom príslušného ministerstva výstavby a techniky nesplnomocní okresný národný výbor.
4.12
Krajský národný výbor určí samostatné bytové stavby, ktorých dokumentáciu bude schvaľovať sám; projektovú dokumentáciu ostatných samostatných bytových stavieb schvaľuje investor, pokiaľ si to so súhlasom krajského národného výboru nevyhradil okresný národný výbor, prípadne orgán nadriadený investorovi.
4.13
Schvaľujúci orgán určí pri schvaľovaní a vo schvaľovacom protokole výslovne uvedie:
a)
celkové náklady stavby,
- z toho náklady zahŕňané do obstarávacej ceny základných prostriedkov,
- v tom základy zahŕňané do plánu investičnej výstavby,
- z toho stavebnú časť
b)
projektovanú kapacitu v mierových, prípadne účelových jednotkách,
c)
čas výstavby v mesiacoch,
d)
priemerný náklad na jeden byt, včítane technickej a občianskej vybavenosti,
e)
priemerný náklad na jeden čistý byt,
f)
náklady na technickú a občiansku vybavenosť,
g)
priemerný štandard (plošný i zariadenia) bytových stavieb a stavieb občianskej vybavenosti,
h)
veľkosť domácnosti (cenzové domácnosti),
ch)
zoznam podmieňujúcich investícií s uvedením nákladov na vybudovanie každej z nich.
4.131
V schvaľovacom protokole sa uvádzajú identifikačné údaje podľa prílohy č. 1 [II/1. a) až c)].
4.2
Štátna expertíza dokumentácie stavieb obytných súborov
4.21
Vyjadrenie krajského národného výboru k dokumentácii predkladanej príslušnému ministerstvu výstavby a techniky musí obsahovať aj vysvetlenie, ako krajský národný výbor zabezpečí dodržanie technicko-hospodárskych ukazovateľov komplexnej bytovej výstavby v rámci kraja.
5.
Postup pri predkladaní dokumentácie stavieb a jej náležitosti
5.1
Všeobecné ustanovenia
5.11
Dokumentáciu, ktorá vyžaduje schválenie vyššími stupňami riadenia alebo pri ktorej sa má vykonať štátna expertíza, predkladá investor spolu so svojím vyjadrením vždy priamo nadriadenému orgánu alebo organizácii.
5.12
Orgán (organizácia), ktorý predkladá dokumentáciu na schválenie alebo vykonanie štátnej expertízy alebo na zaujatie stanoviska na účely štátnej expertízy, je povinný ju doplniť svojím vyjadrením. Bez tohto vyjadrenia je predložená dokumentácia neúplná a musí sa doplniť. Lehoty určené v čl. 6 sa začínajú až predložením doplnenej dokumentácie.
5.13
Vyjadrenie obsahuje:
a)
preverenie správnosti a úplnosti riešenia i formulácie jednotlivých vecných problémov stavby v dokumentácii,
b)
preverenie súladu predkladanej dokumentácie s predošlou dokumentáciou,
c)
zhodnotenie kladných i záporných účinkov, ktoré stavba a jej prevádzka (užívanie) vyvolá, rizík s jej realizáciou spojených,
d)
zdôvodnenie nevyhnutnosti a naliehavosti stavby,
e)
návrhy na riešenie otvorených otázok.
5.14
Vyjadrenie sa predkladá v rovnakom počte vyhotovení ako dokumentácia, ku ktorej sa pripája, a musí ho podpísať vedúci orgánu (organizácie) alebo ním poverený zástupca.
5.15
Orgán príslušný schváliť alebo vykonať štátnu expertízu dokumentácie môže v jednotlivých prípadoch v súlade s ustanovením čl. 5.22 obmedziť rozsah dokumentácie, ktorá sa mu má na ten účel predložiť.
5.2
Predkladanie dokumentácie stavieb na vykonanie štátnej expertízy
5.21
Náležitosti predkladanej dokumentácie
5.211
Organizácie a orgány predkladajúce dokumentáciu stavieb na vykonanie štátnej expertízy sú povinné zabezpečiť
a)
úplnosť a prehľadnosť dokumentácie,
b)
možnosť rozdelenia dokumentácie už pri jej vypracovaní na časti potrebné pre prácu orgánov spracúvajúcich stanoviská na účely štátnej expertízy,
c)
náležité usporiadanie a obsahovú náplň vyjadrenia k dokumentácii,
d)
bezodkladné predkladanie vyžiadaných dopĺňajúcich vyjadrení, dokladov a údajov.
5.212
Dokumentáciu stavieb podliehajúcu štátnej expertíze
a)
ústredného orgánu investora predkladá orgán priamo nadriadený investorovi so svojím vyjadrením v siedmich vyhotoveniach,
b)
Ministerstva výstavby a techniky Českej socialistickej republiky alebo Ministerstva výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky predkladá ústredný orgán investora so svojím vyjadrením v deviatich vyhotoveniach,
c)
Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj predkladá ústredný orgán investora so svojím vyjadrením v ôsmich vyhotoveniach.
5.213
Ak dokumentácia predkladaná príslušným orgánom vypracúvajúcim stanoviská na účely štátnej expertízy nemá obsah zodpovedajúci ustanoveniam čl. 5.211, použije sa ustanovenie čl. 3.22.
5.22
Obmedzenie rozsahu dokumentácie predkladanej na vypracovanie stanovísk na účely štátnej expertízy
5.221
Z dokumentácie stavieb podliehajúcich štátnej expertíze sa jednotlivým orgánom vypracúvajúcim stanoviská na účely štátnej expertízy predkladá
a)
Federálnemu ministerstvu financií - ekonomická správa prípravnej dokumentácie a úvodného (jednostupňového) projektu (ďalej len „ekonomická správa“), prepočet v projektovej úlohe, prípadne súhrnný rozpočet,
b)
Federálnemu ministerstvu zahraničného obchodu - tak isto ekonomická správa,73)
c)
Štátnej banke československej - technické údaje o stavbe (a technológii výroby) zo sprievodnej správy, ekonomická správa a prepočet v projektovej úlohe, prípadne súhrnný rozpočet,
d)
Federálnemu cenovému úradu - ekonomická správa,
e)
Štátnej plánovacej komisii a Federálnemu ministerstvu pre technický a investičný rozvoj - úplná dokumentácia.
5.222
Ustanovenia čl. 5.221 platia obdobne aj pre rozsah dokumentácie predkladanej ústredným orgánom republík, ktoré vypracúvajú stanoviská na účely štátnej expertízy.
5.223
Obmedzenie rozsahu dokumentácie predkladanej podľa čl. 5.221 a 5.222 zabezpečuje orgán predkladajúci dokumentáciu orgánu štátnej expertízy, prípadne orgán alebo ním určená organizácia.
6.
Lehoty
6.1
Lehota na vykonanie štátnej expertízy je 60 dní od predloženia dokumentácie.
6.2
Lehoty na schválenie dokumentácie, na vypracovanie vyjadrenia a na ďalšie predloženie dokumentácie sú pre každý z týchto úkonov 30 dní od predloženia dokumentácie. Pokiaľ schvaľujúci orgán je totožný s orgánom vykonávajúcim štátnu expertízu, musí sa štátna expertíza i schválenie dokončiť najneskôr v lehote 60 dní.
6.3
Lehota na vypracovanie stanovísk na účely štátnej expertízy je 30 dní od predloženia dokumentácie.
6.4
Ak lehoty uvedené v čl. 6.1 až 6.3 nie sú postačujúce, prerokuje orgán vykonávajúci štátnu expertízu, schvaľujúci orgán alebo orgán vypracúvajúci stanovisko na účely štátnej expertízy bez meškania s orgánom, ktorý predložil dokumentáciu, v akej primerane dlhšej lehote vykoná štátnu expertízu alebo schválenie, prípadne vypracuje stanovisko; predĺženie lehoty nemá prekročiť - ak nie je výnimočne dohodnuté inak - 30 dní.
6.5
Ak orgán uskutočňujúci štátnu expertízu je totožný so schvaľujúcim orgánom, môže sa štátna expertíza a schvaľovanie dokumentácie vykonať v tesnej časovej nadväznosti alebo spojiť v jedno konanie; protokol o štátnej expertíze a schvaľovací protokol sa však musia vypracovať oddelene.
PRÍLOHA č. 15
ZÁVEREČNÉ TECHNICKO-EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE STAVBY
A.
Uskutočňovanie záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby
I.
Úvodné ustanovenia
(1)
Účelom záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby je:
a)
posúdiť priebeh prípravy a realizácie výstavby,
b)
zhrnúť poznatky a skúsenosti z prípravy a realizácie výstavby na skvalitnenie úrovne riadenia investičnej výstavby,
c)
posúdiť technickú, technologickú a technicko-ekonomickú úroveň realizovanej stavby,
d)
rozhodnúť o opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov alebo na zvýšenie efektov realizovanej stavby, ak sa nedosiahli predpokladané efekty.
(2)
Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby je aj podkladom pre určenie konečných záväzkov voči Štátnej banke československej a štátnemu rozpočtu a pre registráciu dokončenej stavby.74)
(3)
Základnou metódou vyhodnotenia stavby je porovnanie skutočných údajov a ukazovateľov realizácie a prevádzky stavby s údajmi a ukazovateľmi uvedenými v bode II/1 a z hľadísk uvedených v bode II/3.
II.
Vyhodnotenie stavby investorom
(1)
Podkladom pre porovnanie predpokladaného a skutočne dosiahnutého priebehu a výsledku výstavby sú:
a)
údaje a ukazovatele východiskovej dokumentácie stavby,
b)
v prípade, že východisková dokumentácia nebola spracovaná podľa tejto vyhlášky, aj údaje a ukazovatele porovnávacieho variantu zostavené zo schválených sústav THU,75)
c)
priemerné súčasné, prípadne výhľadové ukazovatele odboru, VHJ, odvetvia, rezortu a pod.,
d)
údaje a ukazovatele najprogresívnejších tuzemských a zahraničných stavieb (častí stavieb) toho istého druhu, prípadne ich projektov,
e)
pri rekonštrukciách a modernizáciách údaje a ukazovatele charakterizujúce stav pred výstavbou.
(2)
Východiskovou dokumentáciou podľa bodu 1 písm. a) sa rozumie:
a)
pri stavbách, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia vyhlášky č. 17/1970 Zb. o udeľovaní súhlasu na začínanie stavieb, projektová dokumentácia, ktorá bola podkladom pre vydanie povolenia na začatie stavby,
b)
pri stavbách, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia vyhlášky č. 17/1970 Zb., dokumentácia, ktorá bola podkladom pre začatie financovania stavby,
c)
pri stavbách, na ktoré bola poskytnutá štátna dotácia (subvencia), aj dokumentácia, ktorá bola podkladom pre poskytnutie týchto dotácií (subvencií),76)
(3)
Vyhodnotenie stavby sa uskutočňuje najmä z týchto hľadísk:
a)
zhodnotenie efektívnosti stavby z nadpodnikových a národohospodárskych hľadísk (splnenie predpokladov obsiahnutých v prípravnej a projektovej dokumentácii), najmä
- vplyv stavby na využitie jestvujúcich kapacít a základných prostriedkov,
- súlad stavby s úlohami strednodobých plánov a dlhodobých výhľadov rozvoja národného hospodárstva, odborov a podnikov,
- súvislosť stavby so styčnými (nadväzujúcimi) podnikmi a odbormi, predovšetkým vyvolané (podmieňujúce) zvýšenie a zníženie jednorazových nákladov (investícií), počtu pracovníkov, spotreby paliva, energií a i., prevádzkových nákladov, výkonov, vývozu a dovozu a pod.,
- vplyv stavby na zmeny štruktúry, medziodvetvové vzťahy a proporcie, na oblastný rozvoj, kooperačné vzťahy, špecializáciu výroby a pod.,
- súlad stavby s prijatou koncepciou rozvoja územia, osídlenia, s funkciou predpokladaných plôch a s požadovanou komplexnosťou výstavby,
- umiestnenie stavby a jej vplyv na životné prostredie a na územnú bilanciu pracovných síl,
- mimoekonomické účinky a dôsledky stavby;
b)
zhodnotenie prípravy a priebehu realizácie výstavby, najmä
- projektové zabezpečenie, včítane zmien projektovej dokumentácie v priebehu výstavby a ich príčin,
- dodávateľské zabezpečenie stavebnej a technologickej časti stavby,
- dovozy strojov a zariadení, stavebných, prípadne montážnych prác,
- náklady na výstavbu, včítane zmien rozpočtu a ich príčin,
- financovanie výstavby,
- časový priebeh výstavby a lehoty výstavby,
- skúšobná prevádzka e jej priebeh,
- straty v dôsledku predĺženia času výstavby, prípadne dodatočný efekt pri uvedení stavby do prevádzky pred lehotou,
- kvalita realizovaných dodávok, druh a rozsah zistených chýb a nedorobkov;
c)
zhodnotenie technickej a technologickej úrovne stavby a organizácie prevádzky, najmä
- porovnanie so súčasnou technickou a technologickou úrovňou vo svete,
- mimoekonomické vplyvy techniky a technológie (pracovné prostredie, namáhavosť, bezpečnosť práce a pod.),
- progresivita stavebného riešenia z hľadiska súčasných poznatkov a vývojových tendencií,
- architektonicko-estetická úroveň stavby,
- organizácia a riadenie prevádzky v porovnaní s jestvujúcimi obdobnými prevádzkami, využitie výpočtovej techniky a pod.;
d)
zhodnotenie dosiahnutých technicko-ekonomických parametrov stavby a ukazovateľov prevádzky, najmä
- kapacity,
- technicko-ekonomická úroveň výrobkov (služieb),
- plochy a obstavané priestory,
- základné a obežné prostriedky,
- pracovníci a ich štruktúra,
- výkony (výroba) a ekonomická štruktúra odbytu,
- náklady na výkony a zisk,
- nároky na prevádzkovú materiálovú spotrebu,
- nároky na územie a životné prostredie,
- ekonomická efektívnosť stavby,
- dôsledky stavby pre finančnú a dôchodkovú situáciu investora, včítane potreby prevádzkových dotácií, subvencií a intervencií a devízových prostriedkov na dovoz surovín, materiálov, náhradných dielcov a pod. a pre prevádzku.
(4)
Investor za účasti generálneho projektanta vypracuje na základe vyhodnotenia stavby podľa predchádzajúceho bodu správu, ktorej súčasťou je:
a)
prehľad údajov a ukazovateľov stavby (okrem stavby komplexnej bytovej výstavby) v poradí a rozsahu zhodnom s nomenklatúrou schválenej sústavy THU na ten istý alebo najbližšie príbuzný druh stavby a ďalších ukazovateľov ekonomickej efektívnosti stavby podľa Zásad hodnotenia efektívnosti investícií a ďalších údajov a ukazovateľov registračného listu stavby;
b)
pri stavbách komplexnej bytovej výstavby súhrnné údaje a základné ukazovatele stavby;77)
c)
závery uskutočneného vyhodnotenia, najmä:
- celkové zhodnotenie priebehu realizácie výstavby, hlavné klady a nedostatky, charakteristika činnosti jednotlivých účastníkov výstavby,
- súhrnné zhodnotenie efektívnosti stavby, základné pozitívne a negatívne ekonomické aj mimoekonomické účinky a dôsledky stavby, vplyv stavby na efektívnosť odboru, odvetvia a na efektívny oblastný rozvoj,
- návrh na opatrenia, ktoré treba urobiť najmä v prípade, že sa nedosiahli projektované parametre stavby (technicko-organizačné a pod.),
- návrhy na doriešenie otvorených problémov výstavby [napr. záväzkov voči Štátnej banke československej a štátnemu rozpočtu (štátnym fondom)].
III.
Vyhodnocovacie konanie
(1)
Investor predloží - ak nejde o prípad upravený v odseku 3 písm. d) - vypracovanú správu orgánu vykonávajúcemu vyhodnocovacie konanie, ktorý po dohode s investorom určí termín vyhodnocovacieho konania tak, aby sa mohlo skončiť, včítane vypracovania protokolu do dvoch mesiacov od predloženia správy.
(2)
Investor zvolá v určenom termíne vyhodnocovacie konanie a súčasne rozošle správu účastníkom konania a prizvaným orgánom.
(3)
Vyhodnocovacie konanie vykonáva:
a)
ústredný orgán investora pri stavbách, na ktoré sa vzťahujú smernice FMTIR č. 1/1971 o režimoch stavieb;78) pri centrálne posudzovaných stavbách, ak si to vyhradil;
b)
krajský národný výbor pri stavbách komplexnej bytovej výstavby zabezpečovaných národnými výbormi, pokiaľ nepreniesol právomoc na investora;
c)
nadriadený orgán investora pri ostatných stavbách, pokiaľ nepoveril investora podľa bodu d);
d)
investor pri stavbách komplexnej bytovej výstavby a pri bytových stavbách, pokiaľ naňho preniesol právomoc krajský národný výbor alebo nadriadený orgán investora.
(4)
Účastníkmi vyhodnocovacieho konania sú:
a)
investor,
b)
generálny projektant,
c)
užívateľ (prevádzateľ) stavby, ak ním nie je investor,
d)
Štátna banka československá,
e)
nadriadený orgán investora, ak nie je súčasne orgánom vykonávajúcim vyhodnocovacie konanie,
f)
krajský národný výbor pri stavbách komplexnej bytovej výstavby, včítane podmieňujúcich investícií, ak nie je súčasne orgánom vykonávajúcim vyhodnocovacie konanie,
g)
rozhodujúci dodávatelia stavebnej a technologickej časti stavby.
(5)
Pri centrálne posudzovaných stavbách je investor povinný prizvať na vyhodnocovacie konanie podľa príslušnosti zástupcu Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstva výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstva výstavby a techniky SSR, zástupcu príslušného ústredného plánovacieho orgánu a prípadne zástupcu ústredného orgánu investora, ak nie je orgánom vykonávajúcim vyhodnocovacie konanie.
(6)
Pri stavbách určených ako úloha štátneho plánu je investor povinný prizvať na vyhodnocovacie konanie okrem orgánov uvedených v predchádzajúcom bode aj ďalšie orgány uvedené v § 6 ods. 5 smerníc FMTIR č. 1/1971 o režimoch stavieb.
(7)
Ak nejde o stavby uvedené v odsekoch 5 a 6, môže orgán vykonávajúci vyhodnocovacie konanie ustanoviť, že sa vyhodnocovacie konanie vykoná na podklade predložených písomných stanovísk účastníkov vyhodnocovacieho konania.
(8)
Orgán, ktorý vykonáva vyhodnocovacie konanie, po prerokovaní a posúdení správy vypracovanej investorom a stanovísk účastníkov konania k správe vypracuje zápisnicu o vyhodnocovacom konaní, ktorá musí obsahovať:
a)
závery celkového vyhodnotenia stavby,
b)
priebeh a výsledok vyhodnocovacieho konania,
c)
stanoviská jednotlivých účastníkov konania,
d)
pri stavbách, na ktoré bola poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu (štátneho fondu), vyhodnotenie dodržania podmienok, za ktorých bola dotácia poskytnutá, včítane stanoviska Štátnej banky československej,
e)
rozhodnutie o opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov, prípadne návrhy na ich vykonanie príslušným orgánom.
(9)
Zápisnicu o vyhodnocovacom konaní zašle orgán (organizácia), ktorý vykonával vyhodnocovacie konanie, všetkým účastníkom konania i orgánom uvedeným v odsekoch 5 a 6, ktoré boli prizvané. Ústredný orgán investora dostane zápisnicu pri všetkých stavbách, na ktoré bola poskytnutá dotácia zo štátneho rozpočtu (štátneho fondu).
IV.
Ďalšie opatrenia
(1)
Pri stavbách uvedených v odseku 6 predchádzajúcej časti je ústredný orgán investora povinný vo vedení orgánu prerokovať výsledky záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby obdobne ako štvrťročnú správu podľa § 7 ods. 5 smerníc FMTIR č. 1/1971 o režimoch stavieb.
(2)
Investor po tom, čo dostal zápisnicu o vyhodnocovacom konaní, vypracuje registračný list stavby a odošle ho svojmu nadriadenému orgánu.79)
B.
Zostavovanie ročných časových plánov a súhrnných správ
(1)
Pri stavbách určených ako úloha štátneho plánu a pri stavbách centrálne posudzovaných zostaví ústredný orgán investora po dohode s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo podľa príslušnosti s Ministerstvom výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvom výstavby a techniky SSR vždy na budúci rok časový plán vyhodnocovania stavieb. Pri centrálne posudzovaných stavbách uvedie tiež, pri ktorých stavbách bude sám vykonávať vyhodnocovacie konanie. Plán musí obsahovať aj počty ostatných vyhodnocovaných stavieb nad 2 mil. Kčs obsiahnutých v plánoch nadriadených orgánov investorov (odsek 4) v členení podľa VHJ.
(2)
Ústredný orgán investora predkladá ročný časový plán do konca bežného roka podľa príslušnosti:
a)
Štátnej plánovacej komisii, Českej plánovacej komisii alebo Slovenskej plánovacej komisii,
b)
Federálnemu ministerstvu pre technický a investičný rozvoj, Ministerstvu výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvu výstavby a techniky SSR,
c)
Výboru ľudovej kontroly ČSSR, Výboru ľudovej kontroly ČSR alebo Výboru ľudovej kontroly SSR,
d)
Štátnej banke československej - ústrediu alebo hlavnému ústavu pre ČSR v Prahe alebo hlavnému ústavu pre SSR v Bratislave.
(3)
Pri stavbách komplexnej bytovej výstavby zostavuje a predkladá ročný časový plán vyhodnocovania krajský národný výbor rovnakým spôsobom.
(4)
Pri ostatných stavbách zostavujú ročné časové plány vyhodnocovania stavieb orgány nadriadené investorovi po prerokovaní so Štátnou bankou československou v rovnakom termíne ako v odseku 1.
(5)
Ústredné orgány investorov a krajské národné výbory (pri stavbách komplexnej bytovej výstavby) kontrolujú dodržiavanie termínov obsiahnutých v ročných časových plánoch a vypracúvajú o výsledkoch vyhodnotenia stavieb za uplynulý rok súhrnnú správu. Po jednom vyhotovení tejto správy predkladajú Federálnemu ministerstvu pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvu výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvu výstavby a techniky SSR a Štátnej plánovacej komisii alebo Českej plánovacej komisii alebo Slovenskej plánovacej komisii najneskoršie do konca prvého štvrťroka nasledujúceho roka. Rozsah súhrnných správ určí podľa potreby Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj.
PRÍLOHA č. 16
ZDRUŽENÉ ZARIADENIE STAVENISKA
I.
Spoločné ustanovenia
(1)
Združené zariadenie staveniska sa zriaďuje pre potreby viacerých stavieb v miestach sústredenej výstavby za účelom efektívnejšieho využitia vecných i finančných prostriedkov vynakladaných na dočasné objekty zariadenia staveniska a pre včasné zabezpečenie jeho funkcií sociálnych (najmä ubytovanie a výroba jedál) a prevádzkových (napr. sklady a opravárne).
(2)
Náklady prípravy, vybudovania a užívania združeného zariadenia staveniska sa kryjú z globálnych rozpočtových nákladov stavieb.
(3)
Združené zariadenie staveniska sa môže zriadiť pre potreby vyšších dodávateľov pri stavbách, ktoré majú na základe prerokovanej projektovej úlohy alebo spracovanej štúdie súboru stavieb dohodnuté (určené) rozhodujúci vyšší dodávatelia investora a na ktoré sa pamätá vo výrobných plánoch ústredných dodávateľských orgánov.
(4)
Pri splnení podmienok podľa odseku 3 sa ďalej vyžaduje, aby
a)
stavby, ktoré majú charakter centrálne posudzovaných stavieb a nie sú záväznými úlohami štátneho plánu, boli zaradené vo vykonávacom štátnom pláne alebo uvedené v zozname stavieb pripravovaných na začatie v nasledujúcich rokoch,
b)
stavby komplexnej bytovej výstavby a stavby komplexnú bytovú výstavbu podmieňujúce, ktoré nie sú určené ako záväzné úlohy štátneho plánu, boli zahrnuté do režimov komplexnej bytovej výstavby.
(5)
Združené zariadenie staveniska buduje, má v prevádzke82) a udržiava, má vo svojej správe a poskytuje na užívanie zriaďovateľ. Zriaďovateľom je stavebná dodávateľská organizácia určená podľa bodu II ods. 2 alebo podľa bodu III ods. 2; za zriaďovateľa môže byť určená aj iná dodávateľská organizácia, ak s tým súhlasí podľa príslušnosti Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj alebo Ministerstvo výstavby a techniky Českej socialistickej republiky, prípadne Ministerstvo výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky, na návrh svojho ústredného orgánu.
(6)
Združené zariadenie staveniska sa zriaďuje ako:
a)
samostatné združené zariadenie staveniska,
b)
združené zariadenie staveniska súboru stavieb.
(7)
V príslušnej časti dokumentácie stavieb, ktorých dodávatelia sa na zriadení združeného zariadenia staveniska dohodli, sa uvedie, do akej miery sa potreby týchto stavieb uspokoja združeným zariadením staveniska.
(8)
Režim hospodárenia s rozpočtovými nákladmi združeného zariadenia staveniska upravuje osobitný predpis.83)
II.
Samostatné združené zariadenie staveniska
(1)
Samostatné združené zariadenie staveniska možno zriaďovať pre stavby, ak spĺňajú podmienky uvedené v bode I ods. 3 a 4; zriaďuje sa ako samostatný celok podľa vlastnej dokumentácie (odsek 5) na čas trvania výstavby týchto stavieb.
(2)
Samostatné združené zariadenie staveniska sa zriaďuje na podnet ústredných orgánov dodávateľov uskutočňujúcich dodávky pre stavby pripadajúce do úvahy na jeho zriadenie; na základe ich dohody určí jeden z nich podriadenú organizáciu, ktorá bude vykonávať funkciu zriaďovateľa, a oznámi jej, pre ktoré stavby by sa v danej oblasti malo združené zariadenie staveniska využiť.
(3)
Zriaďovateľ určený podľa odseku 2 uzavrie s vyššími dodávateľmi investorov prichádzajúcimi do úvahy, ktorí sa budú na samostatnom združenom zariadení staveniska podieľať, zmluvu o združení prostriedkov na zriadenie samostatného združeného zariadenia staveniska.84)
(4)
Pokiaľ sa všetky potrebné funkcie nemôžu zabezpečiť jedným samostatným združeným zariadením staveniska, možno zriadiť pre daný okruh stavieb aj niekoľko samostatných združených zariadení staveniska.
(5)
Zriaďovateľ samostatného združeného zariadenia staveniska zabezpečuje dokumentáciu samostatného združeného zariadenia staveniska, ktorá zahŕňa:
a)
projektovú úlohu samostatného združeného zariadenia staveniska (ďalej len „projektová úloha"),
b)
jednostupňový projekt samostatného združeného zariadenia staveniska (ďalej len „jednostupňový projekt"),
c)
prípadne úvodný projekt a vykonávacie projekty samostatného združeného zariadenia staveniska (ďalej len „úvodný projekt a vykonávacie projekty").
(6)
Na spracovanie a prerokovanie dokumentácie samostatného združeného zariadenia staveniska a na riešenie rozporov sa primerane použijú ustanovenia tretej až piatej a desiatej časti vyhlášky, pokiaľ v tejto prílohe nie je ustanovené inak.
(7)
Podkladom pre spracovanie projektovej úlohy je zmluva o združení prostriedkov na zriadenie samostatného združeného zariadenia staveniska.
(8)
Spracovanú a prerokovanú projektovú úlohu predloží zriaďovateľ na posúdenie svojmu ústrednému orgánu, ktorý projektovú úlohu posúdi najmä z hľadiska efektívnosti vybudovania samostatného združeného zariadenia staveniska a jeho hospodárneho umiestnenia vo vzťahu k zúčastneným stavbám, vecnej účelnosti a úplnosti združeného zariadenia staveniska s ohľadom na nároky zúčastnených stavieb, z hľadiska objektivity prepočtových nákladov a ich splatiteľnosti z príspevkov zúčastnených stavieb.
(9)
V prípade potreby úveru prerokuje zriaďovateľ projektovú úlohu posúdenú podľa odseku 8 s financujúcou pobočkou Štátnej banky československej.
(10)
Projektová úloha posúdená podľa odseku 8 a prerokovaná podľa odseku 9 je podkladom návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby podľa osobitných predpisov,85) o ktoré žiada zriaďovateľ.
(11)
Na základe splnených predpokladov podľa predchádzajúcich odsekov môže ústredný orgán zriaďovateľa schváliť návrh projektovej úlohy.
(12)
V prepočte a v súhrnnom rozpočte sa náklady samostatného združeného zariadenia staveniska rozčlenia bez ohľadu na povahu vedľajších rozpočtových nákladov do jednotlivých hláv podľa svojej vecnej príslušnosti určenej prílohou č. 13.
III.
Združené zariadenie staveniska súboru stavieb
(1)
Združené zariadenie staveniska súboru stavieb možno zriaďovať pre územne súvisiace stavby súboru stavieb zabezpečované iba jediným investorom pre jedného budúceho prevádzateľa - užívateľa; pripravuje sa a buduje ako súčasť zariadenia staveniska prvej stavby plánovanej na začatie (ďalej len „prvá stavba").
(2)
O zriadení združeného zariadenia staveniska súboru stavieb sa môžu dohodnúť vyšší dodávatelia investora stavebnej a technologickej časti stavby prichádzajúci do úvahy, ktorí prejavia úmysel podieľať sa na združenom zariadení staveniska súboru stavieb, a to najneskoršie do schválenia projektovej úlohy prvej stavby. Zriaďovateľom združeného zariadenia staveniska súboru stavieb je dodávateľ stavebnej časti prvej stavby, pri ktorej sa má združené zariadenie staveniska súboru stavieb zriadiť, pokiaľ sa nevyužije ustanovenie poslednej vety za bodkočiarkou bodu I ods. 5.
(3)
Dohoda o zriadení združeného zariadenia staveniska súboru stavieb podľa odseku 2 musí obsahovať podmienky využitia združeného zariadenia staveniska súboru stavieb a výšku podielov zodpovedajúcej časti globálnych rozpočtových nákladov jednotlivých stavieb súboru, ktoré budú tvoriť náklady združeného zariadenia staveniska súboru stavieb.
(4)
Na základe tejto dohody sa musia podiely z globálnych rozpočtových nákladov jednotlivých stavieb súboru začleniť do prepočtu projektovej úlohy prvej stavby, pri ktorej sa má združené zariadenie staveniska súboru stavieb zriadiť.
(5)
Ak nie je možné alebo účelné zriaďovať združené zariadenie staveniska súboru stavieb, možno sa dohodnúť o zriadení samostatného združeného zariadenia staveniska.
1)
§ 15 vyhlášky č. 140/1971 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
1)
Porov. výmer Federálneho cenového úradu č. 2638/10/1972 z 31. októbra 1972, ktorým sa vydávajú pravidlá na oceňovanie stavebných prác (zošit 55 Cenových správ Ústavu racionalizácie v stavebníctve z roka 1972) a Pravidlá Českého cenového úradu a Slovenského cenového úradu na používanie cenníkov montážnych prác a na zostavovanie rozpočtov prevádzkových súborov z 30. júna 1970 (výmer Českého cenového úradu č. 1742/32/70 a výmer Slovenského cenového úradu č. 387-C/70/II).
2)
Za stavbu sa nepovažujú „stroje a zariadenia, náradie a inventár nezahrnuté do rozpočtu budovaných stavieb" (pozri oznámenie Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj z 9. októbra 1970, uverejnené v čiastke 6 Spravodajcu Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj z roku 1970).
2)
Úhrada za opis prác a dodávok sa vyčlení v prospech dodávateľa z ceny projektových prác (hlava I súhrnného rozpočtu) podľa osobitného predpisu, ktorý vydá Federálny cenový úrad.
3)
Porov. „Metodiku triedenia technologických zariadení v investičnej výstavbe" - vydala býv. Štátna komisia pre techniku vo svojej knižnici ako č. 5 rad 2 zväzok 1 ročníka 1966.
3)
Úhrada za vykonávací projekt sa vyčlení v prospech dodávateľa stavebných prác z ceny projektových prác (hlava I súhrnného rozpočtu) podľa osobitného predpisu, ktorý vydá Federálny cenový úrad. Porov. poznámku 2 k § 63b.
4)
Porov. vyhl. č. 89/1967 Zb. o zavedení a využívaní jednotnej klasifikácie stavebných objektov.
4)
5)
Nomenklatúru stavebných objektov, príp. prevádzkových súborov technickej a občianskej vybavenosti a ich rozsah určuje sústava technicko-hospodárskych ukazovateľov komplexnej bytovej výstavby.
5)
Pokyn FCÚ, ČCÚ a SCÚ č. P-5/77 o tvorbe veľkoobchodných cien typových stavebných objektov (Cenový vestník č. 1, ročník 1978).
6)
Vyšší dodávateľ - pozri § 280 ods. 1 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. v znení neskorších predpisov; úplné znenie č. 37/1971 Zb. (ďalej len „Hosp. zák.").
6)
§ 10 vyhlášky č. 95/1977 Zb. o typizácii vo výstavbe.
7)
§ 9 vyhlášky č. 95/1977 Zb.
8)
8)
§ 9 ods. 8 vyhlášky č. 95/1977 Zb.
9)
Vyhl. č. 108/1966 Zb. o oprávnení na projektovú činnosť v znení vyhl. č. 137/1970 Zb.
9)
10)
10)
Úprava FMTIR č. 4/1978 o rozpočtovaní súhrnných cien typových stavebných objektov a opakovaných stavebných objektov alebo prevádzkových súborov (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 3-4 ročníka 1978).
11)
§ 12 ods. 1 vyhl. č. 75/1971 Zb. o typizácii vo výstavbe.
11)
Úprava FMTIR č. 3/1978 o osobitnom postupe pri príprave stavieb na území hlavného mesta Prahy (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 3-4 ročníka 1978).
12a)
Vyhláška č. 75/1977 Zb. o opakovaných projektoch.
13)
Zásady hodnotenia efektívnosti investícií vydané Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj (1974), smernice č. 25 Ministerstva výstavby a techniky ČSR z 30. 11. 1970 o určovaní investícií podmieňujúcich komplexnú bytovú výstavbu (oznámené v čiastke 37/1970 Zb.) a smernice č. 3 Ministerstva výstavby a techniky SSR z 30. 11. 1970 o určovaní investícií podmieňujúcich komplexnú bytovú výstavbu (Spravodajca FMTIR, čiastka 1 ročníka 1971).
14)
Obdobne ako pri postupe podľa Metodických pokynov Českej plánovacej komisie pre prípravu a prerokovanie projektových úloh z hľadiska oblastnej stránky rozvoja národného hospodárstva (Ústredný vestník Českej socialistickej republiky č. 6, čiastka 2 ročníka 1971) a Pokynov býv. Ministerstva plánovania Slovenskej socialistickej republiky pre prerokúvanie návrhov na rozmiestňovanie stavieb a prípravnej dokumentácie investormi (Spravodajca FMTIR čiastka 5 ročníka 1970).
15)
16)
Jednotná klasifikácia stavebných objektov a odborový číselník, diel I - Jednotná klasifikácia stavebných objektov. (Vydal Federálny štatistický úrad v roku 1970 ako 3. časť jednotnej sústavy ekonomických klasifikácií.)
17)
Sú to najmä
1. konštrukčné, dielenské a montážne výkresy pre výrobu a montáž jednotlivých strojov a zariadení a kovových konštrukcií, statické a technicko-fyzikálne výpočty a výkresy panelov, stavebných prvkov, hromadne vyrábaných alebo typizovaných konštrukcií, dielenské a montážne výkresy nosných a pomocných konštrukcií, silových a ovládacích zariadení, drôtovacie a svorkové schémy, určenie konečného očíslovania, určenie počtu a sledu svoriek na zariadeniach, schémy vnútorných prepojení zariadení a prístrojov, detailné káblové a ukladačské plány a ukladačské výkresy rozvodov; špecifikácia drobného základného a pomocného materiálu na montážne práce;
2. konštrukčné, dielenské a montážne výkresy výrobkov pridruženej stavebnej výroby a výroby prefabrikátov, včítane ich statických výpočtov, ďalej vymuroviek a izolácií technologických zariadení;
3. výkresy stavebných a montážnych zariadení, ako lešení, výťahov, žeriavových dráh a pod.;
4. dokumentácia pre ostatnú výrobnú a montážnu prípravu dodávateľov; podrobné vytýčenie stavby uskutočňované na základe hlavných trás, stavebných čiar a hlavných výškových bodov vytýčených investorom.
1. konštrukčné, dielenské a montážne výkresy pre výrobu a montáž jednotlivých strojov a zariadení a kovových konštrukcií, statické a technicko-fyzikálne výpočty a výkresy panelov, stavebných prvkov, hromadne vyrábaných alebo typizovaných konštrukcií, dielenské a montážne výkresy nosných a pomocných konštrukcií, silových a ovládacích zariadení, drôtovacie a svorkové schémy, určenie konečného očíslovania, určenie počtu a sledu svoriek na zariadeniach, schémy vnútorných prepojení zariadení a prístrojov, detailné káblové a ukladačské plány a ukladačské výkresy rozvodov; špecifikácia drobného základného a pomocného materiálu na montážne práce;
2. konštrukčné, dielenské a montážne výkresy výrobkov pridruženej stavebnej výroby a výroby prefabrikátov, včítane ich statických výpočtov, ďalej vymuroviek a izolácií technologických zariadení;
3. výkresy stavebných a montážnych zariadení, ako lešení, výťahov, žeriavových dráh a pod.;
4. dokumentácia pre ostatnú výrobnú a montážnu prípravu dodávateľov; podrobné vytýčenie stavby uskutočňované na základe hlavných trás, stavebných čiar a hlavných výškových bodov vytýčených investorom.
18)
Ide najmä o dokumentáciu
- na preukazovanie požadovaných vlastností ich dodávok (atesty, individuálne a komplexné skúšky a pod.),
- na správne a bezpečné uvádzanie do prevádzky, pre prevádzku a odstavovanie nimi dodávaných strojov a zariadení (predpisy pre skúšobnú prevádzku a prevádzkové predpisy),
- na správnu a včasnú údržbu nimi dodávaných strojov a zariadení (dokumentácia údržby a náhradných dielcov),
- na iné účely podľa dohody s investorom.
- na preukazovanie požadovaných vlastností ich dodávok (atesty, individuálne a komplexné skúšky a pod.),
- na správne a bezpečné uvádzanie do prevádzky, pre prevádzku a odstavovanie nimi dodávaných strojov a zariadení (predpisy pre skúšobnú prevádzku a prevádzkové predpisy),
- na správnu a včasnú údržbu nimi dodávaných strojov a zariadení (dokumentácia údržby a náhradných dielcov),
- na iné účely podľa dohody s investorom.
19)
20)
21)
22)
23)
Ide o predmety určitého druhu, akosti, rozmerov a pod., hromadne alebo opakovane vyrábané, bežné, obvyklé.
24)
§ 15 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 75/1971 Zb. o typizácii vo výstavbe.
25)
Také začatie stavby vyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov (najmä zák. č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku a vyhl. č. 17/1970 Zb. o udeľovaní súhlasu na začínanie stavieb).
26)
§ 116 Hosp. zák., vyhl. č. 31/1972 Zb. o zmluvách o príprave dodávok niektorých stavieb, vyhl. č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác.
27)
§ 116, 280 a 281 Hosp. zák. a vykonávacie predpisy uvedené v predchádzajúcej poznámke.
28)
29)
Pozri „Metodické zásady pre vymedzenie stavebnej časti stavieb", uverejnené v Spravodajcovi Ministerstva techniky v čiastke 5 z 11. 10. 1968.
30)
Vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže Československej socialistickej republiky č. 91/1972 Zb. o normách lehôt výstavby.
31)
Smernice Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho cenového úradu a Federálneho ministerstva financií č. 8/1971 (Spravodajca FMTIR čiastka 7 ročníka 1971; oznámené v čiastke 6/1972 Zb.).
32)
V prevádzke nevyskúšanými strojmi a zariadeniami sa rozumejú stroje a zariadenia, ktoré neboli vyskúšané v prevádzke v technických podmienkach zodpovedajúcich budúcej prevádzke a ktoré sa vyvíjajú na základe plánov rozvoja vedy a techniky. Dohodou investora s dodávateľmi sa môžu výnimočne vyhlásiť za nevyskúšané aj stroje a zariadenia, ktoré sa majú prvý raz použiť v mimoriadnych technologických podmienkach.
33)
Smernice č. 2 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 15. 2. 1972 o sústavách technicko-hospodárskych ukazovateľov v investičnej výstavbe (Spravodajca FMTIR čiastka 1 ročníka 1972; oznámené v čiastke 7/1972 Zb.).
34)
Pokiaľ sa v tejto časti vyhlášky používajú pojmy „cena", „súhrnná cena", „skupinová cena", „veľkoobchodná cena", „maloobchodná cena", „kúpna cena", „sadzba", „zvláštne druhy cien", „konečný cenový limit", „limit kúpnej ceny", „predbežná cena", ide o pojmy upravené vyhláškou Federálneho cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách.
35)
Najmä smernice č. 8 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho cenového úradu a Federálneho ministerstva financií z 20.12.1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch na zariadenie staveniska (Spravodajca FMTIR čiastka 7 ročníka 1971), opatrenie č. 31/1971 ministra palív a energetiky ČSSR a opatrenie č. 39/1971 ministra hutníctva a strojárstva ČSSR, ktorými sa vydávajú Pravidlá pre používanie cenníkov a sadzieb banských stavebných prác a pre zostavovanie rozpočtov banských objektov (vydané ako samostatná príručka).
36)
Úprava Federálneho cenového úradu a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 20.12.1971 o rozpočtovaní a fakturácii vedľajších rozpočtových nákladov stavieb (Cenové správy č. 44/1971 Ústavu racionalizácie v stavebníctve) a § 4 vyhlášky č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe v znení dopĺňajúcich predpisov.
37)
Porov. § 30 ods. 12 vyhl. č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác.
38)
Vyhláška Federálneho cenového úradu č. 137/1973 Zb. o cenách.
39)
Spory o tvorbu cien (cenové spory) sa riešia podľa cenových predpisov.
40)
Vyhláška č. 104/1973 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky stavebných prác, a smernice č. 8 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho cenového úradu a Federálneho ministerstva financií z 20.12.1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch na zariadenie staveniska (Spravodajca FMTIR čiastka 7 ročníka 1971).
41)
Smernice Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj a ministerstiev výstavby a techniky ČSR a SSR z 25.6.1970 o postupe pri zvýšení rozpočtových nákladov rozostavaných stavieb v znení smerníc č. 1 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 24.5.1973 (Spravodajca FVTIR čiastka 5 ročníka 1970 a Spravodajca FMTIR čiastka 3 ročníka 1973).
42)
43)
Smernice č. 4 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 23. 6. 1971 o posudzovaní, štátnej expertíze a schvaľovaní prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb (Spravodajca FMTIR čiastka 5 ročníka 1971; oznámené v čiastke 28/1971 Zb.).
44)
Porovnaj aj - Podrobný výklad k smerniciam FMTIR č. 2/1972 o sústavách technicko-hospodárskych ukazovateľov v investičnej výstavbe (vydalo FMTIR v roku 1973).
- Terminológia a výpočty používané pri tvorbe sústav THU (vydalo FMTIR v roku 1973).
- Terminológia a výpočty používané pri tvorbe sústav THU (vydalo FMTIR v roku 1973).
45)
Pokiaľ pre daný druh stavieb existujú.
46)
Dovoz sa bude členiť na jednotlivé socialistické a kapitalistické štáty v hodnotovom vyjadrení v mil. Kčs fco čs. hranice (vč. VRCV); devízové prostriedky potrebné na krytie požadovaných dovozov sa uvedú zároveň spolu za celý dovoz v mil. Kčs fco čs. hranice (vč. VRCV) a v členení a
socialistické a kapitalistické krajiny; ďalej sa uvedú roky, v ktorých sa predpokladá realizácia dovozu.
socialistické a kapitalistické krajiny; ďalej sa uvedú roky, v ktorých sa predpokladá realizácia dovozu.
47)
V členení podľa teritoriálneho zamerania a s uvedením náročnosti na devízové krytie (pokiaľ ju možno vyjadriť).
48)
Podľa prílohy č. 2 k § 18 vyhlášky č. 162/1970 Zb. o niektorých opatreniach v bytovej výstavbe.
49)
Pokiaľ pre daný druh stavieb existujú.
50)
Metodické pokyny Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj pre budovanie automatizovaných systémov riadenia podnikov z roku 1973. (Oznámenie o vydaní pozri Spravodajcu FMTIR čiastku 4-5 ročníka 1973).
51)
Uvádzajú sa iba v prípadoch, keď sa požaduje vybudovanie automatizovaného systému riadenia podniku.
52)
Metodické pokyny Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj pre budovanie automatizovaných systémov riadenia podnikov z roku 1973. (Oznámenie o vydaní pozri Spravodajcu FMTIR čiastku 4-5 ročníka 1973).
53)
Porov. § 41 vyhlášky č. 104/1977 Zb., ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávok stavebných prác.
54)
Metodické smernice FŠÚ č. 4 zo 16.3.1970 (Spravodajca FMTIR čiastka 3 ročníka 1970).
55)
Do vydania všeobecne platného predpisu sa uvedie číslo stavby dohodnuté medzi investorom a financujúcou pobočnou Štátnej banky československej.
56)
Články 27 a 28 Pravidiel na používanie cenníkov montážnych prác na rozpočtovanie prevádzkových súborov - ČCÚ a SCÚ 1970
57)
Článok 57 a článok 9 a nasl. Pravidiel na oceňovanie stavebných prác - FCÚ 1973.
58)
Pozri poznámku k § 13 ods. 2 písm. a) vyhlášky.
59)
Pozri poznámku k § 54 ods. 1 vyhlášky.
60)
Napr. Jednotné metodické pokyny na vypracovanie návrhov vykonávacích plánov na rok 1973 a ďalšie roky piateho päťročného plánu č. 20 210/72/III.
61)
Napr. vyhláška č. 140/1971 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
62)
Pozri poznámku 3) k § 2 ods. 3 vyhlášky.
63)
Pozri poznámku 16) k § 13 ods. 2 písm. a) vyhlášky. „Metodické zásady pre vymedzenie stavebnej časti stavieb", uverejnené v Spravodajcovi Ministerstva techniky v čiastke 5 z 11. 10. 1968.
64)
§ 2 ods. 3 vyhlášky č. 140/1971 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov.
65)
Smernice FMTIR, FCÚ a FMF č. 8/1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch na zariadenie staveniska, úprava FCÚ a FMTIR z 20.12.1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch.
66)
Nepatria sem náklady na mzdové preferencie a na preferenčné odlučné, ktoré sú súčasťou nákladov územných vplyvov.
67)
Zákon č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu.
68)
Napr. „Smernice a sadzobník cenových prirážok a zrážok na rok 1974" Federálneho ministerstva financií č. XIII/26 463/73.
69)
Ak investor stavby neposkytuje príspevok na vyvolanú (doplnkovú) investíciu, ale ju realizuje ako súčasť stavby, nezahrnie náklady súvisiace s jej realizáciou do hlavy X, ale do príslušných hláv I-IX.
70)
§ 4 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických opatreniach v investičnej výstavbe.
71)
Smernice Federálneho výboru pre technický a investičný rozvoj a Ministerstiev výstavby a techniky ČSR a SSR z 25. júna 1970 o postupe pri zvyšovaní rozpočtových nákladov rozostavaných stavieb, zmenené (pre Slovenskú socialistickú republiku) smernicami FMTIR č. 1/1973.
72)
Podklad pre Štátnu plánovaciu komisiu spracúva Česká plánovacia komisia alebo Slovenská plánovacia komisia.
73)
Pri spracovaní dokumentácie investori, nadriadené orgány investorov a ústredné orgány investorov musia zabezpečiť, aby sa údaje nevyhnutné pre vypracovanie stanoviska Federálneho ministerstva zahraničného obchodu obstarávali výlučne v úzkej súčinnosti s podnikmi zahraničného obchodu, prípadne Federálneho ministerstva zahraničného obchodu.
74)
§ 8 vyhlášky č. 7/1971 Zb. o registrácii stavieb.
75)
Smernice č. 2 FMTIR z 15.2.1972 o sústavách technicko-hospodárskych ukazovateľov v investičnej výstavbe, uverejnené v Spravodajcovi FMTIR v čiastke 1/1972.
76)
Opatrenie na poskytovanie štátnych dotácií (subvencií) na investičnú výstavbu hospodárskym organizáciám od 1. januára 1971 (Ústredný vestník čiastka 1/1971).
77)
Spracované podľa prílohy č. 2 k § 18 vyhlášky č. 162/1970 Zb. o niektorých opatreniach v bytovej výstavbe.
78)
Uverejnené v Spravodajcovi FMTIR v čiastke 2 - 3/1971.
79)
§ 9 vyhlášky č. 7/1971 Zb. o registrácii stavieb.
80)
Také začatie stavby vyžaduje povolenie podľa osobitných predpisov [najmä podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a vyhlášky č. 85/1977 Zb. o podmienkach začínania stavieb a ich registrácii a evidencii].
81)
Príslušným orgánom je okresná odborová rada zodpovedajúca miestu stavby.
82)
Stravovanie sa spravuje nariadením vlády č. 25/1974 Zb. o závodnom stravovaní.
83)
Článok 26 úpravy FCÚ a FMTIR č. V-1/76 z 12. apríla 1976 o vedľajších rozpočtových nákladoch stavieb v znení úpravy FCÚ a FMTIR č. V-3/78 z 21. decembra 1978 (reg. v čiastke 34/1978 Zb.).
84)
§ 360a Hospodárskeho zákonníka a § 7 vyhlášky č. 151/1978 Zb. o združovaní prostriedkov socialistických organizácií.
85)
§ 39 zákona č. 50/1976 Zb.