Predpis bol zrušený predpisom 33/1975 Zb.
33/1972 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 29.06.1972 do 30.04.1975
33
VYHLÁŠKA
Štátnej plánovacej komisie
zo 14. júna 1972
o prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese
Štátna plánovacia komisia po prerokovaní s Českou plánovacou komisiou a Slovenskou plánovacou komisiou ustanovuje podľa § 17 ods. 1 písm. e) a ods. 4 zákona č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní:
PRVÁ ČASŤ | Úvodné a spoločné ustanovenia
Úvodné ustanovenia
§1
(1)
Táto vyhláška upravuje postupy ústredných orgánov, orgánov stredného článku riadenia a organizácií1) pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese (ďalej len „dodávateľsko-odberateľské vzťahy“), najmä v období prípravy vykonávacích štátnych a hospodárskych plánov, včítane zvláštnej časti štátnych plánov;2) súčasne ustanovuje spôsob vydávania plánovacích aktov a uplatňovania bilančných gescií a podrobnejšie upravuje dodávateľsko-odberateľské vzťahy na úsekoch dodávok
a)
pre investičnú výstavbu,
b)
pre vývoz a z dovozu,
c)
pre vnútorný obchod,
d)
ostatných, najmä dodávok pre výrobu, kompletáciu a údržbu.
(2)
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy sa prerokúvajú plynule tak, aby zabezpečili najmä
a)
vnútorný súlad hmotných proporcií vykonávacích plánov v nadväznosti na hlavné smery, ciele a úlohy päťročných plánov, a to na základe smerníc pre prípravu vykonávacích plánov (ďalej len „smernice“),
b)
realizáciu úloh plánu dodávkami surovín, materiálov, výrobkov, prác a služieb (ďalej len „výrobky“),
c)
včasné odhalenie a riešenie prípadného nesúladu medzi uplatňovanými potrebami národného hospodárstva a zdrojmi,
d)
utváranie predpokladov pre dlhodobú stabilizáciu vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi.
(3)
Prípravou na prerokovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov sú predbežné rokovania (výmena informácií) o smeroch ďalšieho formovania potrieb národného hospodárstva a zdrojov a s tým spojeného formovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov na jednotlivých stupňoch riadenia s ohľadom na potreby prípravy plánov.
(4)
Prerokúvaním dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa tejto vyhlášky sa rozumejú rokovania o nich smerujúce k zabezpečeniu potrieb národného hospodárstva zdrojmi vo vykonávacích štátnych a hospodárskych plánoch, najmä rokovania po vydaní smerníc.3)
(5)
Ústredné orgány a orgány stredného článku riadenia (ďalej len „orgány hospodárskeho riadenia“) sú povinné organizovať vo vzájomnej súčinnosti prerokúvania dodávateľsko-odberateľských vzťahov4) tak, aby sa výsledky mohli spracovať do vykonávacích hospodárskych plánov na všetkých stupňoch riadenia. Ďalej sú povinné so zreteľom na špecifické podmienky hospodárskych odvetví a úsekov, ktoré riadia, sledovať a analyzovať vývoj dodávateľsko-odberateľských vzťahov, najmä s ohľadom na zabezpečenie úloh vykonávacích štátnych plánov, a riešiť rozpory, prípadne navrhovať spôsob ich riešenia príslušným orgánom (§ 3 ods. 4 a 5).
§2
(1)
Dodávateľské a odberateľské organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov vychádzať predovšetkým zo smerníc a rozpisu vykonávacích štátnych plánov. Ak sa prerokúvajú tieto vzťahy po uzavretí zmlúv o príprave dodávok, prípadne až po uzavretí hospodárskych zmlúv o dodávkach, vychádza sa tiež z týchto zmlúv.
(2)
Dodávateľské organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné využívať všetky možnosti komplexnej socialistickej racionalizácie zameranej na zvýšenie dodávkovej pohotovosti (dodávateľské zásoby a pod.) a kvality dodávok; sú povinné včas informovať svojich odberateľov o svojich zámeroch v rozvoji výrobných a odbytových programov a podľa potrieb ich s hlavnými odberateľmi konzultovať.5)
(3)
Dodávateľské organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú oprávnené vyžadovať od príslušných partnerských odberateľských organizácií a orgánov hospodárskeho riadenia spoluprácu pri riešení problémov materiálno-technického zásobovania a dodávateľsko-odberateľských vzťahov (informácie o vývoji a cykloch spotreby, spotrebiteľských zásob atď.); nemôžu však vo svojej právomoci zavádzať požiadavkový systém (požiadavkové konanie).
(4)
Odberateľské organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné svoje potreby uplatňovať tak, aby včas a racionálne zabezpečili ustanovené, prípadne pripravované úlohy vykonávacích štátnych a hospodárskych plánov. Sú povinné dodržiavať vyhlásené normy a štandardy, využívať možnosti komplexnej socialistickej racionalizácie na znižovanie mernej spotreby výrobkov, udržiavať iba nevyhnutné spotrebiteľské zásoby a bez meškania informovať svojich dodávateľov o závažných zmenách svojich potrieb v množstve, sortimente aj čase.
(5)
Odberateľské organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú oprávnené vyžadovať od príslušných partnerských dodávateľských organizácií a orgánov hospodárskeho riadenia spoluprácu pri riešení svojich odberateľských problémov (napr. poradenské a podobné obchodno-technické služby).
§3
(1)
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy sa prerokúvajú v hĺbke a štruktúre diferencovanej podľa podmienok jednotlivých hospodárskych odvetví a úsekov (technologická povaha výrobkov, smery ich použitia a okruhy spotrebiteľov, organizácia odbytových ciest, rozhodovacie stupne atď.).
(2)
Ak ide o výrobky, pre ktoré vláda ČSSR ustanovila bilančného gestora, prerokúvajú dodávateľsko-odberateľské vzťahy odberateľské, prípadne dodávateľské orgány stredného článku riadenia6) s príslušným bilančným gestorom. V spojitosti s tým prebiehajú aj potrebné rokovania po dodávateľskej i odberateľskej línii. Ak bilančným gestorom je ústredný orgán, rokujú s ním ústredné orgány odberateľov, prípadne dodávateľov; v nadväznosti na to prebiehajú rokovania na nižších stupňoch riadenia.
(3)
O výsledkoch prerokúvania dodávateľsko-odberateľských vzťahov sa vyhotovujú zápisnice, ak nie je ďalej ustanovené inak. Zápisnice musia obsahovať najmenej údaje umožňujúce spracovanie príslušných častí návrhov hospodárskych plánov a rozbor prípadných rozporov spolu s návrhmi na ich riešenie.
(4)
Rozpory vzniknuté pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi organizáciami, ktoré sa nepodarí odstrániť bežným rokovaním, prípadne osobitnými postupmi ustanovenými nadriadenými orgánmi, sa môžu predložiť na rozhodnutie orgánom stredného článku riadenia za predpokladu, že o nich predtým bezúspešne rokovali štatutárne orgány7) týchto organizácií. Ústredným orgánom sa môžu rozpory predložiť na rozhodnutie za predpokladu, že sa týkajú zabezpečenia pripravovaných úloh vykonávacích štátnych plánov a že o nich predtým bezúspešne rokovali štatutárne orgány stredného článku riadenia. Ústredné orgány môžu ustanoviť ďalšie prípady, v ktorých sa im majú rozpory predložiť. Rozpory predkladané na rozhodnutie nadriadeným orgánom sa musia doložiť zápisnicami.
(5)
Správy o výsledkoch prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov spolu so závermi, včítane návrhov na riešenie prípadných rozporov, odovzdávajú
- organizácie nadriadeným orgánom v určených lehotách,8) ak nadriadené ústredné orgány neustanovia po vzájomnej dohode kratšie lehoty; správy a zápisnice musia byť podpísané štatutárnymi orgánmi;
- ústredné orgány plánovacím komisiám v určených lehotách;8) správy a zápisnice musia podpísať vedúci ústredných orgánov alebo ich námestníci. Správy musia obsahovať hlavne komplexné zhodnotenie a rozbor rozporov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, ktoré sa nepodarilo odstrániť ani rokovaním ústredných orgánov podľa odseku 4 a ktoré sa týkajú zabezpečenia pripravovaných vykonávacích štátnych plánov.
(6)
Tento postup platí obdobne pre záväzné úlohy výroby a dodávok zvláštnej časti štátnych plánov - obrana a bezpečnosť.
§4
Organizácie a orgány hospodárskeho riadenia sú povinné vyvinúť všetko úsilie na zabezpečenie všetkých dodávok potrebných na splnenie ustanovených, prípadne pripravovaných úloh plánov, najmä úloh vykonávacích štátnych plánov. Ak zanedbajú riadne prerokovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa tejto vyhlášky, prípadne podľa iných právnych predpisov, predpokladá sa, že k prípadnému nesplneniu úloh v dôsledku nezabezpečenia potrebných dodávok došlo ich zavinením.9)
§5
Objednávky (dopyty) sa musia označiť tak, aby z nich bola zrejmá dôležitosť a naliehavosť potreby odberateľa. Ak ide o dodávky určené na zabezpečenie pripravovaných, prípadne ustanovených úloh vykonávacích štátnych plánov, musí sa táto skutočnosť v objednávke uviesť spolu s bližšou charakteristikou úlohy.
§6
(1)
Úlohy plánu v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch ukladajú orgány hospodárskeho riadenia
a)
formou rozpisu úloh vykonávacích štátnych plánov; za tento rozpis sa považujú aj menovite uložené úlohy dodávok súborov strojov a zariadení alebo dodávok stavebných častí;10)
b)
formou uloženia úloh svojich vykonávacích hospodárskych plánov, prípadne rozpisom úloh vykonávacích hospodárskych plánov uložených nadriadeným orgánom hospodárskeho riadenia;
c)
vo výnimočných prípadoch po rozpise vykonávacích štátnych a hospodárskych plánov ustanovením nových úloh alebo zmenou doterajších úloh.11)
(2)
Po rozpise vykonávacích štátnych a hospodárskych plánov dokončia príslušné dodávateľské a odberateľské orgány hospodárskeho riadenia a organizácie rokovania o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch; prerokujú najmä úpravy dodávateľsko-odberateľských vzťahov vyplývajúce z potrieb zabezpečenia vykonávacích štátnych plánov.
Plánovacie akty
§7
(1)
Plánovacie akty sa vydávajú v prípadoch uvedených v § 115 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, ak ide o úlohy vykonávacieho štátneho plánu podľa § 24 ods. 1 zákona o národohospodárskom plánovaní, a to podľa konkrétnych podmienok a potrieb zabezpečenia týchto úloh. Na úlohy smerníc sa plánovacie akty nevydávajú.
(2)
Plánovacími aktami sú za podmienok nižšie ustanovených
a)
rozpisy úloh vykonávacích štátnych plánov vykonané na dodávateľa príslušnými orgánmi hospodárskeho riadenia;
b)
v prípadoch, keď je zriadená bilančná gescia, rozpisy na dodávateľa a odberateľa vykonané bilančným gestorom na základe rozpisu plánov rozdelenia ustanovených vykonávacími štátnymi plánmi.
(3)
Plánovací akt musí určiť predmet a čas (obdobie) plnenia dodávky, a to v hĺbke nomenklatúry výrobkov vykonávacích štátnych plánov, s výnimkou ustanovenia odseku 4, a označiť jej odberateľa po dohode s jeho nadriadeným orgánom, pokiaľ už z predmetu plnenia jednoznačne nevyplýva, ktorá organizácia je odberateľom. Pri rozpise úloh dodávok súborov strojov a zariadení alebo dodávok stavebných častí sa predmet vymedzuje v nadväznosti na súhrnné projektové riešenie.
(4)
Pri úlohách vykonávacieho štátneho plánu ustanovených zhodne dodávateľským a odberateľským ústredným orgánom v súhrnnom hodnotovom vyjadrení, pri ktorých je zároveň uložená povinnosť zhodného rozpisu na dodávateľské a odberateľské orgány stredného článku riadenia a organizácie, upraví uplatňovanie plánovacích aktov osobitné opatrenie.
§8
(1)
Orgány hospodárskeho riadenia vydávajú plánovacie akty pre podriadené dodávateľské organizácie
a)
ako súčasť rozpisu vykonávacích štátnych plánov,
b)
po rozpise vykonávacích štátnych plánov (v priebehu ich realizácie), ak sú pre to dôležité dôvody. V týchto prípadoch sa musí doklad o tom vydaný výslovne označiť ako plánovací akt.
(2)
Pre zmeny alebo zrušenie plánovacích aktov platia obdobné podmienky a postup ako pri ich vydávaní.12)
§9
(1)
Rozpis úlohy vykonávacieho štátneho plánu, z ktorého síce vyplýva pre dodávateľa dodávková povinnosť voči určitému odberateľovi, ktorý však nemá náležitosti podľa § 7 ods. 3 a 4, nie je plánovacím aktom; osvedčuje však, že ide o zabezpečenie potrieb, ktoré sú v štátnom pláne uvedené ako prednostné.13)
(2)
Úloha vykonávacieho hospodárskeho plánu, ktorou príslušný orgán hospodárskeho riadenia uloží dodávateľovi dodávkovú povinnosť voči určitému odberateľovi s vymedzením predmetu a času plnenia dodávky, nie je plánovacím aktom; je však opatrením podľa § 118 Hospodárskeho zákonníka.
Bilančná gescia
§11
(1)
Bilančnou gesciou sa pri výrobkoch rozumie sústredenie činností spojených s prieskumom, rozborom, overovaním a aktívnym ovplyvňovaním potrieb národného hospodárstva a ich optimálnym zabezpečením zdrojmi z tuzemskej výroby a z dovozu, spravidla na jednom mieste v celej ČSSR. Týmto miestom je spravidla orgán stredného článku riadenia (odborové alebo generálne riaditeľstvo).
(2)
Bilančná gescia sa uplatňuje pri vybraných výrobkoch, ktorých hmotné bilancie a plány rozdelenia ustanovujú vykonávacie štátne plány ako záväzné.
(3)
Funkciu bilančného gestora môže vykonávať aj
a)
ústredný orgán, ak to je z hľadiska špecifických podmienok nevyhnutné,
b)
organizácia, ak ide o produkciu, na výrobe ktorej sa rozhodujúcim spôsobom zúčastňuje, a má aj ostatné predpoklady,
c)
spoločný orgán organizácií zúčastnených na gescii.
§12
(1)
Bilančná gescia je nástrojom obzvlášť intenzívnej a kvalifikovanej spolupráce bilančného gestora s organizáciami na gescii zúčastnenými. Cieľom bilančnej gescie je optimálne zabezpečiť uspokojenie odôvodnených potrieb národného hospodárstva, predovšetkým potrieb označených vo vykonávacích štátnych plánoch a právnych predpisoch ako prednostné, dodávkami výrobkov v náležitom množstve, sortimente, akosti a čase. Na dosiahnutie tohto cieľa sú bilančný gestor a na gescii zúčastnené organizácie povinní usilovať sa predovšetkým o zvýšenie efektívnosti využitia danej zdrojovej základne pomocou racionalizačných opatrení.
(2)
Zriadením bilančnej gescie nie sú dotknuté platné vzťahy organizačnej nadriadenosti a podriadenosti. Úlohy plánu sa ukladajú po organizačnej línii. Bilančný gestor nemá prikazovacie právo voči organizáciám, ktoré mu nie sú organizačne podriadené; je však oprávnený požadovať riešenie vyskytujúcich sa problémov.
(3)
Hlavnou úlohou bilančného gestora je organizovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a prepojení dodávateľov a odberateľov, predovšetkým z hľadiska sortimentovej skladby dodávok, a to podľa hmotných bilancií a plánov rozdelenia schválených vo vykonávacích štátnych plánoch a podľa ich rozpisu.
(4)
Formy a spôsob uskutočňovania bilančnej gescie musia zodpovedať špecifickým podmienkam jednotlivých prípadov a určuje ich zmluva, ktorú bilančný gestor a organizácie na gescii zúčastnené spolu uzavrú podľa platných predpisov. Uzavretie takej zmluvy môžu príslušné orgány podľa potreby nariadiť.14) Zmluvou sa predovšetkým vymedzí rozsah a spôsob spolupráce bilančného gestora s organizáciami na gescii zúčastnenými
- pri vykonávaní prieskumu, rozboru, overovania a aktívnom ovplyvňovaní potrieb národného hospodárstva,
- pri zabezpečovaní uspokojenia potrieb národného hospodárstva zdrojmi z tuzemskej výroby a z dovozu, a to tak opatreniami, ktoré sú jednotliví partneri povinní vykonať vo svojej právomoci, ako opatreniami, ktoré odporučia príslušným nadriadeným orgánom a spotrebiteľom,
- pri spracovaní konkrétnej zákazkovej náplne (objednávok), jej zabezpečovaní vo výrobe a z dovozu a pri rokovaniach so spotrebiteľmi a dodávateľmi s tým spojených,
- pri rozpise záväzných hmotných bilancií ustanovených vykonávacími štátnymi plánmi a plánov rozdelenia na zúčastnených dodávateľov a odberateľov, ako aj pri konkrétnom rozhodovaní o využití prostriedkov na dovoz. Zmluvne vymedzený rozsah a spôsob spolupráce musí pritom vychádzať zo spôsobu vykonania rozpisu záväzných hmotných bilancií a plánov rozdelenia.
(5)
Bilančný gestor je povinný a oprávnený vyžadovať aktívnu spoluprácu hlavných odberateľov, najmä pri overovaní národohospodárskej efektívnosti rozsahu, sortimentovej skladby, kvality a času nimi požadovaných dodávok, ako aj ich odberateľských zásob. Toto ustanovenie sa netýka odberateľov, ktorých ústredné orgány sú v Jednotných metodických pokynoch osobitne označené.15)
DRUHÁ ČASŤ | Dodávky pre investičnú výstavbu
§13
(1)
Prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov v investičnej výstavbe sa zameriava predovšetkým na ich sústavné a postupné vyjasnenie pri zabezpečovaní prípravy a realizácie stavieb. Pritom sa postupuje diferencovane, s ohľadom na konkrétny stupeň pripravenosti alebo rozostavanosti jednotlivých akcií. Z tohto hľadiska sa prerokúvanie zameria
a)
pri stavbách v štádiu prác na projektovej úlohe na spresnenie požiadaviek pre plán rozvoja vedy a techniky, prípadne na dovoz licencií, dodávok a prác;16)
b)
pri stavbách v štádiu schválenej projektovej úlohy na zabezpečenie aktívnej spolupráce do úvahy prichádzajúcich vyšších dodávateľov na projektovej a organizačnej príprave stavby, na vyjasnenie budúceho dodávateľského systému a na prerokovanie objemov projektových prác;17)
c)
pri stavbách plánovaných na začatie, pri ktorých bolo spracované súhrnné projektové riešenie, na zabezpečenie hmotných dodávok pre prevádzkové súbory a objekty na celé obdobie výstavby a na celý rozsah stavieb; pri stavbách podľa odseku 3 písmena a) sa tento rozsah potvrdí v režimoch stavieb;18)
d)
pri rozostavaných a začínaných stavbách na overenie postupu výstavby s ohľadom na ich dodávkové zabezpečenie a na včasnú prípravu a vykonanie čiastkových úprav dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ktoré z toho vyplývajú.
(2)
Pri stavbách ustanovených ako úlohy štátneho plánu na začatie v ďalších rokoch určia dodávateľské ústredné orgány hospodárskeho riadenia na základe spracovanej projektovej úlohy na žiadosť investorských ústredných orgánov hospodárskeho riadenia do jedného mesiaca do úvahy prichádzajúcich budúcich dodávateľov; súčasne určia rozsah, v ktorom majú títo dodávatelia povinnosť zabezpečovať prípravu stavieb.
Do úvahy prichádzajúci budúci dodávatelia sa však neurčujú v prípadoch, keď sa rozhodujúce dodávky strojov a zariadení majú zabezpečiť z dovozu, a v prípadoch predpokladaných kusových dodávok.
Dodávateľské ústredné orgány môžu v priebehu prác na súhrnnom projektovom riešení zmeniť dodávateľskú organizáciu alebo navrhnúť odôvodnenú zmenu dodávateľského systému. Za odôvodnenú zmenu dodávateľského systému sa považuje aj prípad, keď sa v priebehu ďalších prác preukáže, že dodávky rozhodujúcich strojov a zariadení, o ktorých sa pôvodne predpokladalo, že sa dodajú z tuzemska, sa musia zabezpečiť z dovozu.
(3)
Dodávky a práce pre stavby prerokujú investorské organizácie s dodávateľskými organizáciami v tomto poradí:
a)
úlohy štátneho plánu
- stavby ustanovené ako záväzné úlohy (po investorskej i dodávateľskej línii) a stavby ustanovené ako záväzné úlohy zvláštnej časti štátneho plánu - obrana a bezpečnosť,
- komplexná bytová výstavba;
b)
stavby realizované v rámci záväzných objemov stavebných prác v oblastiach sústredenej výstavby, ustanovených štátnym plánom, pokiaľ už neboli prerokované podľa písmena a);
c)
ostatné stavby
- rozostavané,
- začínané, a to v poradí: menovite uložené vládami investorským ústredným orgánom na zabezpečenie,19) centrálne posudzované, stavby zvláštnej časti štátneho plánu, ak nie sú zahrnuté v písmene a), iné stavby.
(4)
Pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov platia aj príslušné ustanovenie Jednotných metodických pokynov a ďalej:
a)
pri stavbách ustanovených ako záväzné úlohy štátneho plánu, s výnimkou komplexnej bytovej výstavby, Smernice č. 1 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 10. februára 1971 o režimoch stavieb;
b)
pri všetkých stavbách komplexnej bytovej výstavby
- na území ČSR Pokyny č. 2 Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 31. augusta 1971 pre spracovanie režimov a realizačných programov komplexnej bytovej výstavby,
- na území SSR Smernice Ministerstva výstavby a techniky SSR z 1. júla 1970 pre vypracovanie režimov komplexnej bytovej výstavby a podmieňujúcich investícií.
§14
(1)
Na základe rozpisu smerníc sú investorské a dodávateľské organizácie povinné podrobne prerokovať, prípadne spresniť
a)
pri stavbách podľa § 13 ods. 1 písm. b) rozsah spolupráce na projektovej a organizačnej príprave stavby a budúci dodávateľský systém;20)
b)
pri stavbách podľa § 13 ods. 1 písm. c) a d) ročné objemy dodávok a prác pre stavby a objemy dodávok strojov a zariadení nezahrnutých do rozpočtov stavieb, a to v hĺbke a štruktúre zodpovedajúcej príslušným formulárom Jednotných metodických pokynov;21) sú pritom povinné rešpektovať:
- limity určené smernicami,
- lehoty dokončenia stavby a získania kapacity ustanovenej štátnym plánom, najmä pri stavbách ustanovených ako záväzná úloha,
- uzavreté zmluvné vzťahy.
(2)
Zápisnice o výsledkoch prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov pri stavbách ustanovených ako záväzné úlohy vykonávacieho štátneho plánu sa vyhotovujú aspoň v rozsahu ukazovateľov uvedených v príslušných formulároch Jednotných metodických pokynov,22) a to pre každú jednotlivú stavbu. Ak nedôjde k dohode o objeme dodávok, musí sa rozpor v zápisnici podrobne objasniť, a to so stanoviskami odberateľa i dodávateľa a s návrhmi na jeho riešenie. Zápisnice predkladané nadriadeným orgánom vždy po dodávateľskej i odberateľskej línii budú obsahovať v prílohe potrebný súhrn v ukazovateľoch príslušných formulárov Jednotných metodických pokynov.
V prípadoch, keď pôjde výnimočne o zabezpečovanie hmotných dodávok pre stavby, pri ktorých nie je schválené súhrnné projektové riešenie, sa v zápisnici uvedú aj podklady, z ktorých sa pri prerokúvaní dodávok vychádzalo. Pri stavbách podľa § 13 ods. 1 písm. a) sa uvedie iba informácia o stave zabezpečenia spolupráce na projektovej a organizačnej príprave stavby a budúceho dodávateľského systému.
(3)
V zápisniciach o rokovaní na úrovni ústredných orgánov sa musia potvrdiť ročné objemy dodávok a prác pre stavby ustanovené ako záväzné úlohy vykonávacieho štátneho plánu, a to v nadväznosti na uzavreté režimy.
(4)
Pri ostatných stavbách prerokujú ich zabezpečenie investorské a dodávateľské organizácie. Výsledky rokovania pri stavbách nad 1,5 mil. Kčs sa uvedú na príslušných formulároch Jednotných metodických pokynov.22) Zúčastnené ústredné orgány sa pritom môžu dohodnúť, že aj vo vybraných prípadoch týchto stavieb budú podriadené orgány hospodárskeho riadenia a organizácie vyhotovovať zápisnice podľa predchádzajúcich ustanovení.
TRETIA ČASŤ | Dodávky pre vývoz a z dovozu
§15
(1)
Rokovania o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch sa zameriavajú predovšetkým na vyjasnenie základných proporcií dodávateľsko-odberateľských vzťahov,23) na zabezpečenie záväzkov z dlhodobých obchodných dohôd a iných medzištátnych dohôd a na hlbšiu konkretizáciu vzťahov pri dodávkach výrobkov, najmä výrobkov s dlhšími výrobnými a dodávkovými cyklami s ohľadom na zabezpečenie úloh päťročných plánov.
(2)
V období prípravy smerníc prebiehajú bežné rokovania o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch medzi organizáciami zahraničného obchodu24) a tuzemskými dodávateľskými a odberateľskými organizáciami; podľa potreby sa vedú tieto rokovania aj na úrovni stredného článku riadenia, prípadne aj na úrovni ústredných orgánov.
(3)
Na základe rozpisu smerníc, ktorý Federálne ministerstvo zahraničného obchodu vykoná na organizácie zahraničného obchodu a dodávateľské a odberateľské ústredné orgány po organizačnej línii na podriadené orgány a organizácie, prerokujú organizácie zahraničného obchodu s tuzemskými dodávateľskými a odberateľskými organizáciami, prípadne s orgánmi stredného článku riadenia, dodávateľsko-odberateľské vzťahy v hĺbke a štruktúre nadväzujúcej primerane na príslušné formuláre Jednotných metodických pokynov.
(4)
Prerokúvanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa odseku 3 sa zameria na zabezpečenie smerníc a úloh, na ktorých sa Federálne ministerstvo zahraničného obchodu dohodne s príslušnými ústrednými orgánmi; osobitná pozornosť sa venuje zabezpečeniu záväzkov vyplývajúcich z dlhodobých obchodných dohôd a iných medzištátnych dohôd, včítane záväzkov týkajúcich sa špecializácie a kooperácie a ostatných hospodárskych záväzkov voči zahraničiu. Súčasne sa prerokujú aj ďalšie dôležité otázky dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ako vyjasnenie požiadaviek na nové druhy tovaru a obmenu sortimentu, zlepšenie adjustácie a pod.
§16
(1)
Zápisnice o výsledkoch prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov na úseku vývozu vyhotovujú organizácie zahraničného obchodu spravidla s dodávateľskými orgánmi stredného článku riadenia, a to na základe výsledkov rokovaní vedených s tuzemskými dodávateľskými organizáciami.25)
(2)
Zápisnice o výsledkoch prerokovaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov na úseku dovozu vyhotovujú organizácie zahraničného obchodu spravidla s odberateľskými orgánmi stredného článku riadenia, výnimočne s odberateľskými ústrednými orgánmi.26)
(3)
Organizácie zahraničného obchodu odovzdávajú zápisnice vyhotovené podľa odsekov 1 a 2 spolu so správou o zabezpečení vývozných a dovozných úloh Federálnemu ministerstvu zahraničného obchodu; dodávateľské a odberateľské orgány stredného článku riadenia odovzdávajú tieto zápisnice so správou nadriadeným ústredným orgánom. V správach musí byť podrobne osvetlené predovšetkým zabezpečenie záväzkov z dlhodobých obchodných dohôd, včítane záväzkov týkajúcich sa špecializácie a kooperácie a ostatných hospodárskych záväzkov voči zahraničiu.
ŠTVRTÁ ČASŤ | Dodávky pre vnútorný obchod
§17
(1)
V období prípravy smerníc prerokujú dodávateľské a odberateľské ústredné orgány základné proporcie pripravovaných úloh a orientačných ukazovateľov vykonávacích štátnych plánov. Súčasne môžu dohodnúť okruh ďalších ukazovateľov (sortimentových položiek, prípadne ich skupín), ktoré určia zhodne po dodávateľskej i odberateľskej línii ako úlohy, prípadne orientačné ukazovatele svojich hospodárskych plánov.
(2)
Na základe rozpisu smerníc prerokujú odberateľské organizácie s dodávateľskými organizáciami tak celkové objemy dodávok, ako aj ich sortimentovú skladbu, a to v hĺbke a štruktúre zodpovedajúcej
a)
pripravovaným úlohám a orientačným ukazovateľom štátneho plánu,27)
b)
pripravovaným úlohám a orientačným ukazovateľom hospodárskych plánov, dohodnutých nadriadenými ústrednými orgánmi,
c)
vzájomne dohodnutej nomenklatúre.
Súčasne sa prerokujú aj ďalšie dôležité otázky dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ako vyjasnenie požiadaviek a ponúk na nové druhy tovaru a obmenu sortimentu (napr. doplnenia a obmeny kolekcií), zvyšovanie kvality, zlepšenie adjustácie, spotrebiteľského balenia a pod.
§18
(1)
Zápisnice o výsledkoch prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov28) musia obsahovať závery v hĺbke a štruktúre podľa § 17 ods. 2. Zápisnice musia nadväzovať na príslušné formuláre Jednotných metodických pokynov.29)
(2)
Dodávateľské a odberateľské orgány stredného článku riadenia a obdobne aj organizácie riadené priamo ústrednými orgánmi vyhotovia súhrnné zápisnice, obsahujúce celkový prehľad výsledkov rokovaní im podriadených organizácií aj vlastných rokovaní a transformujú ich do príslušných formulárov podľa Jednotných metodických pokynov, prípadne rezortných dodatkov k nim. Tieto formuláre, doložené v prípadoch rozporov zápisnicami, predložia svojim nadriadeným ústredným orgánom, a to so správou obsahujúcou príslušný komentár; pritom uvedú prehľad rozporov, ktoré treba rozhodnúť na úrovni centrálneho riadenia spolu s návrhom na riešenie.
(3)
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy sa prerokúvajú na všetkých stupňoch riadenia dôsledne v odberateľskom členení podľa republík z hľadiska určenia dodávok.
PIATA ČASŤ | Ostatné dodávky
§19
(1)
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy pri ostatných dodávkach, najmä pri dodávkach pre výrobu, kompletáciu a údržbu (ďalej len „ostatné dodávky“) sa prerokúvajú diferencovane s ohľadom na povahu výrobkov, o ktoré ide (hromadné, veľkosériové, malosériové, neštandardné - kusové výrobky, stavebné práce, náhradné diely), najmä s ohľadom na výrobné a dodávkové cykly a stabilitu vzťahov a s osobitným zreteľom na zabezpečenie úloh vykonávacích štátnych plánov. Pri prerokúvaní dodávok súborov strojov a zariadení pre vyšších dodávateľov sa postupuje primerane aj podľa druhej, prípadne tretej časti.
(2)
Pri vybraných výrobkoch,30) ktorých bilancie sú súčasťou vykonávacích štátnych plánov, prerokúvajú dodávateľsko-odberateľské vzťahy s príslušnými dodávateľskými organizáciami všetky odberateľské organizácie, ktoré majú povinnosť predkladať v návrhoch svojich hospodárskych plánov údaje o spotrebe.31)
(3)
Pri ostatných výrobkoch,32) ktorých bilancie sú súčasťou vykonávacích štátnych plánov, prerokujú dodávateľsko-odberateľské vzťahy odberateľské organizácie s príslušnými dodávateľskými organizáciami vo všetkých prípadoch, keď ide o výrobky rozhodujúce pre zabezpečenie ich plánovaných úloh, najmä pripravovaných úloh vykonávacích štátnych plánov.
(4)
Obdobne ako v prípadoch podľa odseku 3 sa postupuje aj pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov pri ďalších výrobkoch.
(5)
Dodávateľsko-odberateľské vzťahy v prípadoch podľa odsekov 3 a 4 sa môžu prerokúvať aj medzi orgánmi stredného článku riadenia, pokiaľ sa na tom dohodnú.
§20
(1)
Výsledky prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov v prípadoch podľa § 19 ods. 2 a 3 sa po dodávateľskej línii premietnu do príslušných návrhov bilancií a podrobnejšie sa osvetlia v komentári k nim, v ktorom sa hlavne zaujme stanovisko k nedoriešeným rozporom a navrhne sa ďalší postup. Po odberateľskej línii budú výsledky prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov vyjadrené v príslušnom formulári Jednotných metodických pokynov33) a v komentári k nemu podrobnejšie osvetlené, obdobne ako v predchádzajúcom prípade.
(2)
Výsledky prerokovania dodávateľsko-odberateľských vzťahov v prípadoch podľa § 19 ods. 4 sa po dodávateľskej i odberateľskej línii premietajú do návrhov hospodárskych plánov zúčastnených organizácií s tým, že prípadné rozpory sa riešia rokovaním príslušných orgánov stredného článku riadenia.
(3)
Zápisnice o prerokovaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov pri ostatných dodávkach organizácie vyhotovia iba v prípadoch, keď tak určia po vzájomnej dohode im nadriadené orgány.
ŠIESTA ČASŤ | Záverečné ustanovenia
§21
(1)
Úlohami plánu sa rozumejú úlohy plánu uložené podľa § 23 ods. 1, príp. 27 ods. 1 zákona č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní, najmä záväzné úlohy a záväzné limity. Pripravovanými úlohami vykonávacích štátnych, prípadne hospodárskych plánov sa na účely tejto vyhlášky rozumejú úlohy smerníc.
(2)
Ustanovenia tejto vyhlášky platia primerane aj pre dodávateľsko-odberateľské vzťahy v procese tvorby a zabezpečovania strednodobých (päťročných) štátnych a hospodárskych plánov.
(3)
Ústredné orgány môžu po vzájomnej dohode vydať podrobnejšie pokyny upravujúce postupy podriadených orgánov stredného článku riadenia a organizácií pri prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov, a to s ohľadom na osobitné podmienky jednotlivých hospodárskych odvetví a úsekov. Pokiaľ sa tieto podrobnejšie pokyny odchýlia od úpravy vykonanej touto vyhláškou, je na ich vydanie potrebný súhlas Štátnej plánovacej komisie. Inak ústredné orgány o vydaní pokynov Štátnu plánovaciu komisiu iba informujú; ústredné orgány republík informujú aj príslušné plánovacie komisie republík.
(4)
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Námestník predsedu:
Ing. Hvorecký v. r.
Ing. Hvorecký v. r.
1)
Rozumejú sa orgány a organizácie v zmysle § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 145/1970 Zb. o národohospodárskom plánovaní.
2)
Rozumie sa zvláštna časť štátnych plánov - obrana a bezpečnosť v zmysle uznesenia Predsedníctva vlády ČSSR č. 226 z 15. júla 1971.
3)
Predpisy upravujúce uzavieranie hospodárskych zmlúv nie sú touto vyhláškou dotknuté.
4)
Pozri ustanovenia § 30 a 34 Hospodárskeho zákonníka a § 19 a 20 zákona o národohospodárskom plánovaní.
5)
Pozri aj postupy podľa § 119 ods. 2, pri zmenách a prevodoch výrobných programov aj postupy podľa § 51 a nasl. Hospodárskeho zákonníka.
6)
Pri vývoze organizácia zahraničného obchodu.
8)
Spravidla uznesením vlády ČSSR a vlád republík k smerniciam.
9)
Pozri ustanovenie § 29 ods. 2 zákona o národohospodárskom plánovaní.
11)
Pozri aj ustanovenia § 27 a 28 zákona o národohospodárskom plánovaní.
12)
Pozri aj ustanovenia § 27 a 28 zákona o národohospodárskom plánovaní a § 125 Hospodárskeho zákonníka.
13)
Pozri ustanovenie § 119 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka.
15)
Symbol „OB" v prílohe D Jednotných metodických pokynov pre vypracovanie návrhov vykonávacích plánov na rok 1973 a ďalšie roky 5. päťročného plánu.
16)
Dodávkami a prácami v § 13 a 14 sa rozumejú dodávky stavebných prác a dodávky strojov a zariadení (včítane montáží) v zmysle Jednotných metodických pokynov.
17)
Uzavieranie zmlúv o príprave dodávok podľa § 116 a zmlúv o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby podľa § 280 Hospodárskeho zákonníka.
18)
Pozri aj zmluvy uzavierané na uskutočnenie investičnej výstavby podľa Hospodárskeho zákonníka: § 299 - zmluva o dodávke stavebných prác a stavebnej časti; § 301 - zmluva o dodávke súboru strojov a zariadení; § 311 - zmluva o dodávke zmontovaných strojov, zariadení a konštrukcií; § 315 - zmluva o dodávke montáže; pozri aj § 282 ods. 3.
19)
Najmä čistiarne odpadových vôd, stavby podmieňujúce komplexnú bytovú výstavbu, stavby zabezpečujúce štátne racionalizačné programy.
21)
Najmä formuláre Pv-2, Pv-7, IV-6, IV-7, IV-8, IV-9, MTZ-1, S-2, ZO-4a.
22)
Pri strojoch a zariadeniach, vč. montáží, form. Pv-7 (na zápisnicu sa použije priamo formulár), pri stavebných prácach form. S-2; ďalej form. IV-6, IV-7, IV-8, IV-9 a ZO-4a.
23)
V nadväznosti na postupy ustanovené v druhej, štvrtej a piatej časti.
24)
Rozumejú sa tak organizácie, voči ktorým Federálne ministerstvo zahraničného obchodu vykonáva pôsobnosť ústredného orgánu štátnej správy, ako aj ostatné organizácie oprávnené na vykonávanie zahraničnoobchodnej činnosti.
25)
Obyčajne v nadväznosti na rokovania o zmluvách o príprave dodávok podľa § 116 Hospodárskeho zákonníka.
26)
S nevýrobnými rezortami, vyššími družstevnými organizáciami a pod.
27)
Rozumie sa včítane všetkých ďalších do úvahy prichádzajúcich položiek podľa Jednotných metodických pokynov, prílohy D.
28)
V spojitosti s rokovaním o uzavretí zmlúv o príprave dodávok vo vybraných položkách podľa vyhl. č. 140/1970 Zb.
29)
Najmä na form. VO-3.
30)
Podľa Jednotných metodických pokynov, prílohy D, symbolu X.
31)
Podľa Jednotných metodických pokynov, prílohy D, stĺpca 12.
32)
Podľa Jednotných metodických pokynov, prílohy D, symbolu Y.
33)
Formulár MTZ-2 a čiastkové špecializované formuláre.
