Vyhláška Úradu pre vynálezy a objavy o odmeňovaní objavov, vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov

Odmena za objav sa určí podľa jeho významu pre ďalší rozvoj vedy, techniky a ekonomiky, najmä podľa toho, aký priamy alebo nepriamy vplyv má objav na príslušný vedný odbor alebo jeho časť a aká je možnosť jeho aplikácie v spoločenskej praxi a aký je jeho predpokladaný ekonomický význam.

Odmenu za objav, na ktorý bol udelený diplom, určí a vypláca Úrad pre vynálezy a objavy (ďalej len „Úrad“) po dohode s Československou akadémiou vied alebo Slovenskou akadémiou vied alebo Československou akadémiou poľnohospodárskou, a to najneskôr do šiestich mesiacov po udelení diplomu na objav.

Odmena za objav sa určí v rozsahu od 5000 Kčs do 100 000 Kčs. Vo zvlášť odôvodnených prípadoch môže predseda Úradu navrhnúť vláde Československej socialistickej republiky, aby dala súhlas na odmenu za objav nad 100 000 Kčs.

Odmena za využitie vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru v socialistickej organizácii (ďalej len „organizácia“) závisí od spoločenského prospechu, ktorý sa dosahuje týmto využívaním v národnom hospodárstve, a nie len od prospechu využívajúcej organizácie.

Spoločenským prospechom sa rozumie ekonomický, technický alebo iný prínos, ktorý sa dosahuje využívaním vynálezov, zlepšovacích návrhov a priemyselných vzorov, ako napr. úspory spoločenskej práce prejavujúce sa znížením vlastných nákladov a zvýšením produktivity práce, prínosy pri výrobe nových výrobkov prejavujúce sa v náhrade alebo v rozšírení sortimentu jestvujúcich výrobkov. Spoločenským prospechom sa rozumejú ďalej i prínosy pri zlepšení pracovných podmienok, zvýšení bezpečnosti práce a iné prínosy.

Pri určení spoločenského prospechu sa prihliada na náklady spojené so zavedením vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru. Neprihliada sa však na odmeny za využitie a za účasť na rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru.

Pri zisťovaní jednotlivých druhov prínosov sú orgány a organizácie povinné používať údaje informačnej sústavy a vychádzať z porovnateľných hodnôt.

Ak na podklade využitia vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru dôjde k úspore vlastných nákladov, zistí sa spoločenský prospech z rozdielov vlastných nákladov vynakladaných pred využitím riešenia a po jeho využití. Pri porovnaní vlastných nákladov pred využitím riešenia a po jeho využití sa prihliada na všetky úspory, najmä na materiáli, mzdách, energii a na príslušných položkách výrobnej a správnej réžie. V prípade, že na podklade využitia vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru dôjde k úspore nákladov na údržbu, alebo ak sa zníži poruchovosť pri výrobe, je spoločenským prospechom rozdiel nákladov vynaložených na údržbu alebo spojených s poruchovosťou pri výrobe v priebehu jedného roka pred využitím a po využití riešenia. Ak sa v uvedenom čase pred využitím riešenia nevynaložili náklady na údržbu alebo na odstraňovanie poruchovosti, pre zisťovanie rozdielu sú rozhodné vynaložené priemerné ročné náklady, najviac však z obdobia troch rokov pred využitím riešenia. Pre prípady, keď sa využívaním dosahujú úspory na investičných nákladoch, je základom pre určenie odmeny pri stavebných investíciách 15 % a pri strojových investíciách 30 % dosiahnutého rozdielu medzi rozpočtovanými a skutočne vynaloženými nákladmi.

Ak na podklade využitia vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru dôjde k zvýšeniu produktivity práce, zistí sa spoločenský prospech z úspor miezd a z prírastku zisku organizácie, ktoré sú v priamej súvislosti s využitím vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru.

Ak na podklade využitia vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru dôjde k výrobe nového výrobku, ktorý nahrádza jestvujúci výrobok alebo niekoľko výrobkov, pri ktorých vlastné náklady sú nižšie než pri pôvodnom výrobku, zistí sa spoločenský prospech pripadajúci na nový výrobok z rozdielu vlastných nákladov pri doterajších výrobkoch a nových výrobkoch a prihliadne sa na prípadnú zmenu akosti, životnosti a spoľahlivosti výrobkov. Ak nejde o taký prípad, zistí sa spoločenský prospech, s výnimkou uvedenou v § 7 ods. 2, z cenovej kalkulácie nového výrobku, a to z výšky kalkulovaného zisku vztiahnutého na jeden výrobok. Dosiahnutý výsledok sa násobí podielom, akým sa vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor zúčastňuje na novom výrobku.

Ak na podklade využitia vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru dôjde k prínosu pri zlepšení pracovných podmienok alebo zvýšení bezpečnosti práce, vyjadrí sa spoločenský prospech podľa stupňa nebezpečenstva alebo nedostatkov, ktoré sa využitím vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru odstraňujú s ohľadom na počet ohrozených pracovníkov.

Ak sa technicko-ekonomicky zdôvodnené prínosy vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru prejavia u spotrebiteľa výrobku, základom pre určenie odmeny je 10 - 30 % zisteného spoločenského prospechu u spotrebiteľa z použitia jedného výrobku násobeného počtom vyrobených výrobkov. Bližšie podmienky pre určenie percenta ustanovujú vo svojej pôsobnosti príslušné ústredné orgány po dohode s Úradom.

Ak sa využitím vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru dosahujú rôzne druhy prínosov podľa predchádzajúcich ustanovení, tvorí sa spoločenský prospech súčtom týchto prínosov.

Ak nemožno spoločenský prospech vyčísliť alebo vyjadriť podľa predchádzajúcich ustanovení, alebo by jeho vyčíslenie bolo mimoriadne ťažké, alebo by si vyžiadalo neprimerané náklady, alebo spoločenský prospech zistený podľa § 6 ods. 3 druhej a tretej vety by dostatočne nevyjadroval ekonomický, technický alebo iný prínos z využitia vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru, organizácia je povinná oceniť spoločenský prospech ekonomickým rozborom.

Pre výšku odmeny za využitie vynálezu v organizácii je rozhodujúci spoločenský prospech (§ 5) dosiahnutý pri vynáleze v najvýhodnejšom roku z prvých piatich rokov využívania; pri zlepšovacom návrhu a pri priemyselnom vzore je pre výšku odmeny za využitie rozhodujúci prospech dosiahnutý v najvýhodnejšom roku z prvých troch rokov využívania. Ak v prípade uvedenom v § 6 ods. 1 poslednej vete pripadá čas trvania jedného využitia celého predmetu vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu na ďalšie časové obdobie, než je čas jedného roka podľa predchádzajúcej vety, je pre výšku odmeny za využitie vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu v organizácii rozhodujúci spoločenský prospech dosiahnutý v tomto dlhšom časovom období.

Odmena za využitie vynálezu je pri dosiahnutí rovnakého spoločenského prospechu v dôsledku požiadavky svetovej novosti pri vynáleze vyššia proti odmene za využitie zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru.

Autor vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru má právo na odmenu od každej organizácie, ktorá vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor využila.

Ak odmenu za využitie zlepšovacieho návrhu podľa § 76 ods. 1 zákona vyrovná orgán nadriadený organizáciám, rovná sa odmena súčtu odmien, ktoré by autor dostal od každej takej organizácie.

Odmena za využitie vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru sa určuje podľa časti I sadzobníka; ak vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor zlepšuje pracovné podmienky alebo ak zvyšuje bezpečnosť práce, určuje sa odmena podľa časti II sadzobníka. Sadzobník je súčasťou tejto vyhlášky.

Odmena podľa sadzobníka môže byť zvýšená až o 200 %, ak vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor prispieva mimoriadne k rozvoju národného hospodárstva alebo ak vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor zlepšuje alebo výrazne ovplyvní pracovné podmienky alebo zvyšuje bezpečnosť práce na zvlášť ohrozených pracoviskách.

Bližšie podmienky pre zvýšenie odmeny podľa odseku 1 ustanovujú v súlade s potrebami národného hospodárstva vo svojej pôsobnosti príslušné ústredné úrady po dohode s Úradom.

Odmena podľa sadzobníka za využitie vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu sa zvyšuje o 100 % v organizácii, v ktorej autor pracuje na úlohách dotknutých vynálezom alebo zlepšovacím návrhom, ak má toto využitie za následok zmenu platnej výkonovej normy.

Ak organizácia využíva vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor v každom roku z obdobia uvedeného v § 8, prislúcha k odmene podľa predchádzajúcich ustanovení doplatok vo výške 25 % odmeny za najvýhodnejší rok využívania. Toto ustanovenie nemožno použiť v prípade jednorazovej odmeny podľa § 18.

Ak na základe odovzdania vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru dôjde k jeho využitiu v zahraničí v rámci hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce medzi členskými krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci, patrí autorovi odmena podľa príslušných medzištátnych dohôd.

Ak táto dohoda nie je uzavretá, ale vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor bol tiež využitý v tuzemsku, prislúcha autorovi odmena za také využitie v zahraničí v rámci zvýšenia odmeny za využitie v tuzemsku podľa ustanovenia § 11 tejto vyhlášky. Ak taký vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor nebol využitý v tuzemsku, ale bol využitý v zahraničí, prislúcha autorovi odmena až do výšky 10 000 Kčs za vynález a až do výšky 2000 Kčs za zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor.

Odmeny podľa predchádzajúceho odseku určí a uhradí ústredný úrad alebo orgán, ktorý taký vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor odovzdal v rámci hospodárskej a vedecko-technickej spolupráce medzi členskými krajinami Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Ak dôjde v zahraničí k využitiu vynálezu alebo priemyselného vzoru na podklade licenčnej alebo obdobnej zmluvy, vyplatí sa autorovi vynálezu odmena až do výšky 20 % čistej predajnej ceny alebo licenčných poplatkov za vynález, autorovi priemyselného vzoru odmena až do výšky 15 % čistej predajnej ceny alebo licenčných poplatkov za priemyselný vzor. Ak ide o licenčné poplatky, vypláca sa odmena po čas platnosti licenčnej zmluvy, najdlhšie však po čas 10 rokov.

Ak bola uzavretá zmluva o technickej pomoci zahraničnému záujemcovi, ktorej predmetom je riešenie chránené autorským osvedčením, tvorí odmena autorovi vynálezu až 20 % čistého prínosu za poskytnutú technickú pomoc, ale len tej časti, ktorá sa týka takého vynálezu.

Ak bola uzavretá zmluva o technickej pomoci zahraničnému záujemcovi, ktorej predmetom je riešenie obsiahnuté v československej prihláške vynálezu, v ktorej sa žiada o autorské osvedčenie, alebo riešenie obsiahnuté v zlepšovacom návrhu alebo v prihláške priemyselného vzoru, v ktorej sa žiada o osvedčenie, alebo riešenie chránené osvedčením na priemyselný vzor, tvorí odmena autora až 15 % čistého prínosu ceny dosiahnutej poskytnutím technickej pomoci, ale len tej jej časti, ktorá sa týka takého vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru.

Ak sa autor vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru osobne zúčastní na poskytovaní technickej pomoci, nepričítajú sa jeho platy vyplatené za poskytnutie technickej pomoci k jeho odmene za vynález, zlepšovací návrh alebo priemyselný vzor.

Pri určení výšky percentnej sadzby sa prihliadne aj na to, ako sa autor vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru zúčastňuje na poskytnutí technickej pomoci.

Odmena za využitie vynálezu sa určuje v rozsahu od 1000 Kčs do 500 000 Kčs. Odmena za využitie zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru sa určuje v rozsahu od 200 Kčs do 200 000 Kčs. Táto hranica platí aj pre úhrn všetkých odmien za využitie toho istého vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru v tuzemsku a v zahraničí.

Na návrh vedúceho príslušného ústredného orgánu a so schválením príslušnej vlády možno vo zvlášť odôvodnených prípadoch vyplatiť odmenu za využitie vynálezu podľa odseku 1 aj nad sumu 500 000 Kčs a odmenu za využitie zlepšovacieho návrhu a za využitie priemyselného vzoru podľa odseku 1 aj nad sumu 200 000 Kčs.

Ústredné orgány môžu v smerniciach vydaných podľa ustanovenia § 145 ods. 2 písm. d) zákona upraviť pre odbor svojej pôsobnosti spôsob schvaľovania výplaty odmien za využitie vynálezu, za využitie zlepšovacieho návrhu a za využitie priemyselného vzoru.

Organizácia sa môže s autorom vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru dohodnúť, že odmena podľa tejto vyhlášky bude autorovi vyplatená jednorazove.

Jednorazová odmena sa určí podľa sadzobníka na základe ocenenia predpokladaného spoločenského prospechu ekonomickým rozborom a môže byť vo využívajúcej organizácii najviac 20 000 Kčs včítane prípadného zvýšenia.

Ak strany nedojednajú kratšiu lehotu splatnosti odmeny, je odmena, prípadne splátka na odmenu za prvý rok využívania zročná do jedného mesiaca po uplynutí jedného roka od začiatku využívania vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru. Ak sa v niektorom ďalšom roku rozhodného obdobia dosiahne vyšší spoločenský prospech, vyplatí sa zodpovedajúca splátka odmeny do jedného mesiaca po uplynutí príslušného roka využívania.

Doplatok podľa ustanovenia § 13 tejto vyhlášky je zročný do jedného mesiaca po uplynutí obdobia uvedeného v § 8.

Autor má nárok na úhradu primeraných nákladov spojených s vypracovaním výkresov, modelov alebo prototypov, ktoré dodal na vyžiadanie organizácie, alebo ktoré organizácia inak riadne prevzala na potrebu zisťovania využiteľnosti, skúšanie, rozpracovanie alebo priame využitie jeho vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru. Výška úhrady nesmie prekročiť sumu, ktorú by organizácia musela účelne vynaložiť za zhotovenie výkresov, modelov alebo prototypov. Pokiaľ organizácia poskytla autorovi na ich zhotovenie potrebný materiál a prevádzkové zariadenie, odpočíta sa primeraná suma zodpovedajúca týmto nákladom od úhrady.

Úhrada podľa predchádzajúceho odseku je zročná do dvoch mesiacov od riadneho prevzatia výkresov, modelov alebo prototypov organizáciou.

Osobám, ktoré sa iniciatívne zúčastnili na rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní objavu, vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru, prislúcha právo na odmenu za túto účasť. Výška tejto odmeny môže v súhrne za všetky osoby tvoriť až 60 % odmeny vyplatenej autorovi za objav alebo za prvý rok využitia vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru a je závislá od stupňa pomoci a pracovného úsilia. Pri určení percenta sa prihliada aj na význam objavu, vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru. Odmena sa rozdeľuje medzi oprávnené osoby podľa miery ich účasti na rozpracovaní, skúšaní alebo zavádzaní objavu, vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru a je zročná do jedného mesiaca po uplynutí prvého roka využitia. K osobám, ktoré majú nárok na túto odmenu, patrí za rovnakých podmienok aj autor objavu, vynálezu, zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru, pri ktorých právo na využitie prislúcha štátu. Právo na odmenu za túto účasť však neprislúcha vedúcim hospodárskym pracovníkom organizácie, ktorých hmotná zainteresovanosť je upravená osobitnými predpismi,*) alebo tým pracovníkom organizácie, u ktorých táto účasť vyplýva z ich pracovných povinností.

Pracovníkovi, ktorý upozorní na možnosť využitia vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu už využitého v inej organizácii, prislúcha odmena, ak dôjde k zavedeniu vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu na toto upozornenie. Odmena môže dosiahnuť výšku priemerného zárobku pracovníka za jeden mesiac a je zročná do jedného mesiaca po začiatku využitia vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu. Právo na túto odmenu nemajú však pracovníci, k pracovným povinnostiam ktorých patrí tiež sledovať a navrhovať zavádzanie novej techniky alebo nových pracovných metód.

Odmeny podľa predchádzajúcich odsekov nekrátia odmenu autorovi za objav a za využitie vynálezu, zlepšovacieho návrhu a priemyselného vzoru.