80/1971 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 31.08.1971 do 15.02.1996
80
VYHLÁŠKA
ministra zahraničných vecí
z 31. mája 1971
o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach
Dňa 2. decembra 1967 bola v Prahe podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach.
So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené vo Varšave 19. apríla 1971.
Podľa svojho článku 33 nadobudla Zmluva platnosť 19. aprílom 1971.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
So Zmluvou vyslovilo súhlas Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky a prezident republiky ju ratifikoval. Ratifikačné listiny boli vymenené vo Varšave 19. apríla 1971.
Podľa svojho článku 33 nadobudla Zmluva platnosť 19. aprílom 1971.
České znenie Zmluvy sa vyhlasuje súčasne.*)
Minister:
Ing. Marko v. r.
Ing. Marko v. r.
ZMLUVA medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o právnych vzťahoch na československo-poľských štátnych hraniciach, o spolupráci a vzájomnej pomoci v hraničných otázkach
Prezident Československej socialistickej republiky a Štátna rada Poľskej ľudovej republiky, vedení snahou prehĺbiť priateľskú spoluprácu a vzájomnú pomoc pri vyznačovaní, udržiavaní a ochrane spoločných štátnych hraníc a upraviť hraničný režim,
sa rozhodli uzavrieť túto Zmluvu a za tým účelom vymenovali za svojich splnomocnencov:
prezident Československej socialistickej republiky
plk. dr. Jindřicha Thona,
námestníka ministra vnútra,
námestníka ministra vnútra,
Štátna rada Poľskej ľudovej republiky
div.
gen. Grzegorze Korczynského,
námestníka ministra národnej obrany,
námestníka ministra národnej obrany,
ktorí vymenivší si plnomocenstvá, ktoré boli zistené v dobrej a náležitej forme, sa dohodli na týchto ustanoveniach:
HLAVA I
Priebeh a vyznačenie štátnych hraníc
Článok 1
Na účely tejto zmluvy výrazy „štátne hranice“ alebo „hraničná čiara“ znamenajú čiaru vytýčenú podľa dokumentov o vytýčení štátnych hraníc (ďalej len „hraničné dokumenty“), ktoré sú nedielnou súčasťou Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o konečnom vytýčení štátnych hraníc, podpísanej vo Varšave 13. júna 1958.
Článok 2
1.
Na pozemných úsekoch a na miestach, kde štátne hranice pretínajú stojaté alebo tečúce vody tak, že prechádzajú na druhý breh, je hraničná čiara pevná a prebieha priamočiaro od jedného hraničného znaku k druhému. Výnimkou je hraničná čiara v Tatrách, kde medzi niektorými susednými hraničnými znakmi prebieha hraničná čiara lomene, presne po vodnom predele.
2.
Na spoločných hraničných cestách v úsekoch vedúcich po štátnych hraniciach prebieha hraničná čiara stredom cesty.
3.
V spoločných hraničných priekopách prebieha hraničná čiara stredom priekopy.
4.
Na hraničných vodných tokoch (riekach, potokoch a kanáloch) je hraničná čiara pohyblivá a prebieha priamočiaro, lomene alebo po krivke ich strednicou, alebo strednicou hlavného ramena.
Článok 3
1.
Na hraničných vodných tokoch sa mení priebeh hraničnej čiary pod1a presunu ich strednice, ktorý je spôsobený:
a)
pozvoľnými prirodzenými zmenami tvarov brehov hraničných vodných tokov,
b)
úpravami hraničných vodných tokov vykonanými po dohode s príslušnými orgánmi druhej zmluvnej strany, pri ktorých nedôjde k zmene rozlohy pobrežného územia zmluvných strán, a pokiaľ pobrežné pozemky jednej zmluvnej strany sa nestanú v dôsledku týchto úprav suchými pozemkami druhej zmluvnej strany.
2.
Pri určovaní hraničnej čiary prebiehajúcej strednicou hraničného vodného toku neberú sa do úvahy zátoky, ktoré sa na ňom nachádzajú; za strednicu hraničného vodného toku sa považuje v takom prípade vyrovnaná čiara rovnako vzdialená od primerane vyrovnaných čiar oboch brehov. Na miestach, kde nie je možné presne určiť túto čiaru brehov, sa pokladá za strednicu hraničného vodného toku strednica vodnej hladiny pri stave vody, ktorý trvá v roku najdlhšie.
3.
Ak dôjde k náhlej prirodzenej zmene koryta hraničného vodného toku a ak nie je možné ho uviesť do pôvodného stavu, rozhodnú zmluvné strany po vzájomnej dohode, či štátne hranice na tomto úseku zostanú nezmenené alebo či sa zmenia a budú novovytýčené.
Článok 4
Iné zmeny v priebehu hraničnej čiary než uvedené v článku 3, môžu nastať len vtedy, ak o tom zmluvné strany uzavrú osobitnú zmluvu.
Článok 5
1.
Priebeh hraničnej čiary je vyznačený hraničnými znakmi jednotlivými (ktoré tvorí jeden medzník), zdvojenými (ktoré tvoria dva medzníky) a trojitými (ktoré tvoria tri medzníky). Hraničné znaky sú umiestnené takto:
a)
jednotlivo, priamo v hraničnej čiare alebo striedavo po oboch stranách spoločných hraničných ciest, priekop a hraničných vodných tokov,
b)
zdvojene, na začiatku a na konci spoločných hraničných ciest, priekop a hraničných vodných tokov a na miestach, kde pre terénne prekážky nie je možné osadiť hraničný znak priamo do hraničnej čiary,
c)
trojite, obdobne ako pri zdvojených hraničných znakoch v prípadoch, keď použitie zdvojených hraničných znakov nedostačuje na zreteľné vyznačenie priebehu hraničnej čiary.
2.
Styk štátnych hraníc Československej socialistickej republiky, Poľskej ľudovej republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík na juhozápadnom svahu vrchu Kremenca je vyznačený železobetónovým monolitom tvaru trojbokého zrezaného ihlanu; styk štátnych hraníc Československej socialistickej republiky, Poľskej ľudovej republiky a Nemeckej demokratickej republiky v koryte rieky Lužickej Nisy je vyznačený troma železobetónovými monolitmi, každý v tvare trojbokého zrezaného ihlanu.
3.
Priebeh hraničnej čiary v zátope Oravskej priehrady je vyznačený železobetónovými monolitmi, každý v tvare štvorbokého zrezaného ihlanu.
4.
Hraničná čiara prebiehajúca skalnatým terénom, najmä v oblasti Tatier a Krkonôš, je tiež vyznačená hraničnými znakmi vytesanými priamo do skaly.
5.
Rozmery, tvar a číselné označenie hraničných znakov, ako aj ich poloha vo vzťahu k hraničnej čiare, sú určené v hraničných dokumentoch.
6.
Vyznačenie hraničnej čiary iným spôsobom, než ktorý bol prijatý pri vytýčení priebehu štátnych hraníc, alebo nahradenie doterajších hraničných znakov znakmi iného typu sa môže uskutočniť len vtedy, ak o tom zmluvné strany uzavrú osobitnú zmluvu.
HLAVA II
Udržiavanie štátnych hraníc a hraničných znakov
Článok 6
1.
Príslušné orgány zmluvných strán udržiavajú štátne hranice na celej dĺžke tak, aby ich priebeh bol stále jasný a zreteľný.
2.
Pozdĺž štátnych hraníc sa udržiava v náležitom stave a očisťuje sa od porastov hraničný pruh široký 1 meter na každej strane štátnych hraníc, merané od koruny stromov, pozdĺž štátnych hraníc prebiehajúcich hraničnými vodnými tokmi hraničný pruh široký 2 m na každom brehu. Toto ustanovenie sa však netýka vegetačného spevnenia brehov.
3.
Pestovanie vysokých kultúr a stavba akýchkoľvek budov a zariadení v hraničnom pruhu ustanovenom v odseku 2 nie sú dovolené okrem prípadov, keď sa príslušné orgány oboch zmluvných strán dohodnú ináč. Zákaz stavby budov a zariadení sa netýka budov a zariadení určených na ochranu štátnych hraníc.
4.
Príslušné orgány zmluvných strán zabezpečujú na svojom území čistenie hraničného pruhu ustanoveného v odseku 2.
Článok 7
1.
Príslušné orgány oboch zmluvných strán vykonávajú spoločné prehliadky v priebehu hraničnej čiary na hraničných vodných tokoch meraním a inými prácami v teréne. Tieto prehliadky sa vykonávajú každých desať rokov, pokiaľ o to príslušné orgány jednej zo zmluvných strán nepožiadajú skôr.
2.
Ak sa zistí zmena v priebehu hraničnej čiary v zmysle článku 3 odseku 1, vykonajú príslušné orgány oboch zmluvných strán nové zameranie a vyznačenie platného priebehu hraničnej čiary. O týchto prácach sa vyhotoví zápisnica, vzor ktorej určia príslušné orgány zmluvných strán; každá zápisnica sa pripojí k hraničným dokumentom. Ak dôjde k zmene priebehu hraničnej čiary v zmysle článku 3 odseku 3 a článku 4, príslušné orgány oboch zmluvných strán vyhotovia dokumenty o novom vytýčení štátnych hraníc.
3.
Na vykonanie prác uvedených v odseku 1 a 2 príslušné orgány zmluvných strán povolajú na základe parity odborníkov, ako aj iné osoby.
4.
Zápisnice a dokumenty vyhotovené v zmysle odseku 2 podliehajú schváleniu podľa právnych predpisov zmluvných strán a nadobudnú platnosť dňom výmeny nót o ich schválení.
5.
Nové dokumenty pre jednotlivé úseky hraničných vodných tokov uvedené v odseku 4 nahrádzajú hraničné dokumenty vo vzťahu k týmto úsekom.
6.
Príslušné orgány zmluvných strán udržiavajú v náležitom stave brehy hraničných vodných tokov tak, aby - s výnimkou prípadov uvedených v článku 3 a 4 - nedochádzalo k zmene v priebehu hraničnej čiary.
Článok 8
1.
Príslušné orgány zmluvných strán udržiavajú hraničné znaky v takom stave, aby ich umiestnenie, vzhľad, tvar, rozmery a farby zodpovedali požiadavkám určeným hraničnými dokumentami.
2.
Príslušné orgány zmluvných strán vykonávajú raz za päť rokov spoločné preskúšanie stavu a rozmiestnenia hraničných znakov v zmysle odseku 1; o týchto prácach vyhotovia príslušný protokol. Podľa potreby sa v rámci tohto preskúšania môžu uskutočniť práce spojené s vymeriavaním, ktoré vykonávajú príslušné orgány tej zmluvnej strany, ktorá podľa ustanovení článkov 9 a 10 tieto znaky udržiava; na týchto prácach sa zúčastnia zástupcovia príslušných orgánov druhej zmluvnej strany.
3.
Práce spojené s vymeriavaním v zmysle odseku 2 sa môžu v odôvodnených prípadoch uskutočniť i mimoriadne, pokiaľ sa na tom príslušné orgány dohodnú.
4.
Protokol vyhotovený v zmysle odseku 2 obsahuje najmä výsledok spoločného preskúšania stavu a rozmiestnenia hraničných znakov, priebehu hraničnej čiary, stavu hraničného pruhu ustanoveného v článku 6 a termíny vykonaných prác spojených s udržiavaním hraničných znakov. K tomuto protokolu sa pripoja zápisnice vyhotovené podľa článku 7 odseku 2 a podľa článku 11 odseku 7; protokol podlieha schváleniu v zmysle článku 7 odseku 4.
Článok 9
Zmluvné strany udržiavajú hraničné znaky takto:
a)
hraničné znaky osadené na území Československej socialistickej republiky udržiava československá strana a hraničné znaky osadené na území Poľskej ľudovej republiky udržiava poľská strana,
b)
hraničné znaky osadené priamo na hraničnej čiare udržiava každá zo strán na úsekoch jej pridelených; po uplynutí každého päťročného obdobia si obe strany vymenia udržiavanie úsekov,
c)
hraničné znaky vyznačujúce styk štátnych hraníc Československej socialistickej republiky, Poľskej ľudovej republiky a Zväzu sovietskych socialistických republík a styk štátnych hraníc Československej socialistickej republiky, Poľskej ľudovej republiky a Nemeckej demokratickej republiky uvedené v článku 5 odseku 2 udržiavajú zmluvné strany podľa osobitných dohôd.
Článok 10
1.
Určujú sa tieto úseky na udržiavanie hraničných znakov:
úsek 1 - od hraničného znaku I/1 (Kremenec) k hraničnému znaku 137/1, úsek 2 - od hraničného znaku 137/1 k hraničnému znaku II/1, úsek 3 - od hraničného znaku II/1 k hraničnému znaku II/172, úsek 4 - od hraničného znaku II/172 k hraničnému znaku III/1, úsek 5 - od hraničného znaku III/1 k hraničnému znaku 160/9, úsek 6 - od hraničného znaku 160/9 k hraničnému znaku IV/1, úsek 7 - od hraničného znaku IV/1 k hraničnému znaku 132/12, úsek 8 - od hraničného znaku 132/12 k hraničnému znaku V/1, úsek 9 - od hraničného znaku V/1 k hraničnému znaku V/143, úsek 10 - od hraničného znaku V/143 k hraničnému znaku VI/1, úsek 11 - od hraničného znaku VI/1 k hraničnému znaku VI/83, úsek 12 - od hraničného znaku VI/83 k hraničnému znaku na styku štátnych hraníc Československej socialistickej republiky, Poľskej ľudovej republiky a Nemeckej demokratickej republiky.
2.
V období piatich rokov počítajúc odo dňa, keď táto zmluva nadobudne platnosť, udržiavajú hraničné znaky:
a)
československá strana na úsekoch 1, 3, 5, 7, 9, 11,
b)
poľská strana na úsekoch 2, 4, 6, 8, 10, 12.
3.
Na základe protokolu vyhotoveného v zmysle článku 8 odseku 4 príslušní hraniční splnomocnenci v najkratšom čase uskutočnia odovzdanie a prevzatie úsekov v zmysle článku 9 písmena b).
Článok 11
1.
Ak dôjde k strate, zničeniu alebo poškodeniu hraničného znaku, vykonajú jeho obnovu alebo opravu príslušné orgány tej zmluvnej strany, na území ktorej sa hraničný znak nachádza alebo ktorá hraničný znak udržiava.
2.
Pri obnove alebo opätovnom osadení hraničných znakov, ktoré boli poškodené alebo zničené na hraničných vodných tokoch, možno zmeniť umiestnenie týchto znakov a novo ich osadiť tam, kde nebudú ohrozené alebo zničené; také premiestnenie hraničných znakov nemá vplyv na priebeh hraničnej čiary.
3.
Ustanovenie odseku 2 možno použiť aj v nevyhnutných prípadoch na úsekoch štátnych hraníc prebiehajúcich spoločnými hraničnými cestami a priekopami, ako aj súteskami.
4.
V nevyhnutných prípadoch možno osadiť doplnkové hraničné znaky tak, aby sa nezmenil priebeh hraničnej čiary. Tieto znaky musia zodpovedať vzorom uvedeným v hraničných dokumentoch.
5.
Obnovu, opätovné osadenie hraničných znakov alebo ich premiestnenie, ako aj osadenie doplnkových hraničných znakov môžu vykonať len spoločne príslušné orgány zmluvných strán.
6.
Ak sa zistí, že meračské údaje vykázané v hraničných dokumentoch sa nezhodujú s výsledkami spoločného merania vykonaného v teréne, platia v tomto prípade výsledky z terénnych meraní za podmienky, že od času vytýčenia štátnych hraníc sa umiestnenie hraničných znakov nezmenilo.
7.
Pre každý hraničný znak osadený na novom mieste v zmysle ustanovenia odseku 5 a v prípade uvedenom v odseku 6 sa vyhotoví zápisnica, o ktorej je zmienka v článku 7 odseku 2, a to vo dvoch vyhotoveniach, každá v českom alebo slovenskom a poľskom jazyku; zápisnica musí zodpovedať hraničným dokumentom a musí byť k nim pripojená. Ustanovenie článku 7 odseku 4 platí obdobne.
8.
Príslušné orgány zmluvných strán urobia potrebné opatrenia na zabezpečenie náležitej ochrany hraničných znakov. V prípade poškodenia alebo zničenia hraničného znaku uhrádza náklady spojené s jeho opravou alebo obnovou strana, na území ktorej má bydlisko osoba, ktorá poškodenie alebo zničenie spôsobila; ak túto osobu nemožno zistiť alebo ak je poškodenie alebo zničenie hraničného znaku dôsledkom prírodných vplyvov, uhrádza náklady spojené s opravou alebo obnovou zmluvná strana, ktorá tento hraničný znak podľa ustanovenia článku 9 udržiava.
HLAVA III
Hraniční splnomocnenci
Článok 12
1.
Zriaďujú sa hlavní hraniční splnomocnenci, zástupcovia hlavných hraničných splnomocnencov, hraniční splnomocnenci, zástupcovia hraničných splnomocnencov a pomocníci hraničných splnomocnencov, ktorí plnia úlohy vyplývajúce im z tejto zmluvy.
2.
Vláda každého štátu vymenúva hlavného hraničného splnomocnenca pre československo-poľské štátne hranice.
3.
Príslušný minister vymenúva zástupcu hlavného hraničného splnomocnenca, hraničného splnomocnenca a jeho zástupcu.
4.
Hraničný splnomocnenec vymenúva svojich pomocníkov.
Článok 13
1.
Hlavní hraniční splnomocnenci najmä:
a)
vyhodnocujú problematiku ochrany štátnych hraníc, stav a údržbu hraničných znakov a spoločne vykonávajú opatrenia na riadne zabezpečenie štátnych hraníc,
b)
koordinujú činnosť hraničných splnomocnencov,
c)
koordinujú činnosť pohraničných orgánov pri ochrane štátnych hraníc a určujú zásady na vykonávanie spoločných opatrení na štátnych hraniciach,
d)
prejednávajú závažné udalosti na štátnych hraniciach,
e)
prejednávajú otázky, ktoré neboli vyriešené hraničnými splnomocnencami alebo otázky, ktoré presahujú právomoc hraničných splnomocnencov,
f)
postupujú na prejednávanie diplomatickou cestou otázky, ktoré nemohli vyriešiť, a otázky, ktoré presahujú ich právomoc; o postúpení otázky na prejednanie sa informujú.
2.
Ustanovenie odseku 1 nevylučuje možnosť, aby sa odovzdali hlavným hraničným splnomocnencom na ďalšie prejednanie otázky, ktoré sa prejednávali diplomatickou cestou.
Článok 14
1.
Hraniční splnomocnenci vyhodnocujú stav ochrany štátnych hraníc a koordinujú službu pohraničných orgánov.
2.
Hraniční splnomocnenci vyšetrujú, prejednávajú a v prípadoch, kde to ich pôsobnosť pripúšťa, riešia udalosti a iné prípady na štátnych hraniciach, a to najmä:
a)
streľbu cez štátne hranice a jej následky,
b)
usmrtenie alebo ublíženie na zdraví pre činnosť, ktorá vyvolala tieto následky na území druhej zmluvnej strany,
c)
neoprávnený prechod štátnych hraníc,
d)
neoprávnené zdržiavanie sa riečnych plavidiel na brehu druhej zmluvnej strany,
e)
nálezy predmetov a zvierat, ktoré sa ocitli na území druhej zmluvnej strany,
f)
premiestnenie, poškodenie alebo zničenie hraničných znakov; za tým účelom vykonávajú obhliadku stavu a rozmiestnenia hraničných znakov a zároveň stavu hraničného pruhu spomenutého v článku 6 odseku 2, vzájomne sa informujú o zistených nedostatkoch a odovzdávajú si návrhy na odstránenie závad,
g)
krádež, rozkrádanie alebo zničenie a poškodenie majetku na území druhej zmluvnej strany,
h)
neoprávnený styk cez štátne hranice,
i)
prípady narušenia poriadku na štátnych hraniciach, v dôsledku ktorých vznikne nárok na náhradu škody,
j)
iné hraničné otázky, ktoré nemusia byť riešené hlavným hraničným splnomocnencom alebo diplomatickou cestou.
3.
Hraniční splnomocnenci vykonávajú každé 2 roky spoločné obhliadky hraničných znakov a hraničného pruhu spomenutého v článku 6 odseku 2; spoločné obhliadky sa môžu uskutočniť aj mimoriadne.
4.
Hraniční splnomocnenci sa bez meškania informujú o prípadoch hromadného výskytu chorôb ľudí, zvierat a rastlín, výskytu poľných a lesných škodcov, ako aj nebezpečenstva požiaru v pohraničných oblastiach, aby mohli príslušné orgány vykonať opatrenia proti šíreniu týchto chorôb, škodcov alebo požiarov.
5.
Hraničný splnomocnenec môže odovzdať každú otázku, ktorá má zvlášť veľký význam, na prejednanie hlavnému hraničnému splnomocnencovi, o čom zároveň informuje hraničného splnomocnenca druhej zmluvnej strany.
6.
Zvlášť vážne prípady na štátnych hraniciach, ako sú najmä usmrtenie a ťažká ujma na zdraví, musia sa vždy postupovať prostredníctvom hlavného hraničného splnomocnenca na prejednanie diplomatickou cestou; aj v týchto prípadoch však majú hraniční splnomocnenci povinnosť prípad náležite vyšetriť.
7.
Vyšetrovanie udalostí a iných prípadov na štátnych hraniciach sa vykonáva na mieste samom. Ak je to potrebné, o priebehu a výsledku tohto vyšetrovania sa vyhotoví protokol doložený potrebnými náčrtkami, fotografiami a inými dokladmi; tieto úkony nemajú charakter vyhľadávania ani vyšetrovania.
8.
Ustanovenia tohto článku nevylučujú možnosť, aby otázky, ktoré boli prejednávané hlavnými hraničnými splnomocnencami alebo diplomatickou cestou, boli odovzdané na prejednanie hraničným splnomocnencom.
Článok 15
1.
Zástupcovia hlavných hraničných splnomocnencov a zástupcovia hraničných splnomocnencov majú v rozsahu im vymedzenej činnosti rovnaké práva a povinnosti ako splnomocnenci, ktorých zastupujú.
2.
Pomocníci hraničných splnomocnencov plnia úlohy uložené im hraničnými splnomocnencami alebo ich zástupcami.
Článok 16
Hlavní hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia, hraniční splnomocnenci, ich zástupcovia a pomocníci sa zásadne stretávajú na spoločných hraničných schôdzkach alebo rokovaniach.
Článok 17
1.
Hraniční splnomocnenci sú povinní vykonávať primerané opatrenia, aby zabraňovali neoprávneným prechodom štátnych hraníc. Hraniční splnomocnenci sa vzájomne informujú o opatreniach vykonaných proti narušiteľom štátnych hraníc.
2.
Pohraničné orgány sú povinné bezodkladne po tom, čo dostali hlásenie o neoprávnenom prechode štátnych hraníc, urobiť také opatrenia, aby dopadli osobu, ktorá narušila štátne hranice; s výsledkom musí byť oboznámený hraničný splnomocnenec druhej zmluvnej strany.
3.
V prípade, že stopy osoby, ktorá neoprávnene prekročila štátne hranice, vedú na územie druhej zmluvnej strany, musia stíhajúce orgány bez meškania odovzdať všetky potrebné údaje pohraničným orgánom druhej zmluvnej strany a tým im umožniť ďalšie stíhanie.
4.
V prípade, že sa vedie bezprostredné stíhanie cez štátne hranice, môže sa stíhať na území druhej zmluvnej strany so súhlasom jej hraničného splnomocnenca alebo jeho zástupcu; bez tohto súhlasu sa môže viesť stíhanie - s výnimkou miest a obcí - len v prípadoch, keď by omeškanie mohlo spôsobiť nebezpečenstvo úteku páchateľa, ale len do miesta, v ktorom stíhajúci orgán zastihne orgán druhej zmluvnej strany; stíhanie na území druhej zmluvnej strany sa nesmie uskutočniť do väčšej hĺbky než päť kilometrov. Pri stíhaní nesmie stíhajúci orgán použiť zbraň, s výnimkou prípadov nutnej obrany, ani nesmie vykonávať osobnú a domovú prehliadku; môže sa však presvedčiť, či zadržaná osoba nemá pri sebe predmety, ktoré by mohla použiť na útok proti stíhajúcemu orgánu, a tieto predmety odobrať.
5.
Za bezprostredné stíhanie sa považuje prípad, keď stíhaný je v dohľade stíhajúceho orgánu alebo ak ide služobný pes po pachovej stope.
6.
Osoba zadržaná pri stíhaní na území druhej zmluvnej strany bude odovzdaná pohraničným orgánom tejto strany spolu s predmetmi, ktoré mala pri sebe v čase stíhania a zadržania. Ustanovenia článku 18-20 platia obdobne.
Článok 18
1.
Osoby, ktoré úmyselne neoprávnene prešli štátne hranice a boli zadržané, budú na základe rozhodnutia hraničného splnomocnenca zmluvnej strany, na území ktorej boli zadržané, odovzdané hraničnému splnomocnencovi druhej zmluvnej strany, a to spravidla do štyridsiatich ôsmich hodín od okamihu zadržania. Súčasne sa odovzdajú predmety, ktoré tieto osoby mali pri sebe v okamihu zadržania a ktoré boli vyvezené z územia druhej zmluvnej strany. Nevrátia sa však nezákonne získané platobné prostriedky tej zmluvnej strany, na území ktorej bola osoba zadržaná.
2.
Osoby uvedené v odseku 1 sa neodovzdajú, ak sú občanmi tej zmluvnej strany, na území ktorej boli zadržané.
3.
Osoby uvedené v odseku 1 sa nemusia odovzdať, ak okrem neoprávneného prechodu štátnych hraníc spáchali iný trestný čin na území tej zmluvnej strany, kde boli zadržané, a pre tento trestný čin sa vedie proti týmto osobám trestné stíhanie.
4.
Ak nedošlo k odovzdaniu osôb uvedených v odseku 1 z dôvodov uvedených v odseku 3 alebo ak odovzdanie nemožno uskutočniť do štyridsiatich ôsmich hodín z akýchkoľvek iných príčin, treba o tom najneskôr do ôsmich dní od okamihu zadržania takejto osoby upovedomiť hraničného splnomocnenca druhej zmluvnej strany a oznámiť príčiny. V takýchto prípadoch o odovzdaní rozhodujú príslušné orgány.
Článok 19
1.
Osoby, ktoré neúmyselne prešli neoprávnene štátne hranice a boli zadržané na území jednej zmluvnej strany, odovzdajú sa bez meškania najbližšiemu pohraničnému orgánu tej zmluvnej strany, z územia ktorej prišli. Súčasne sa odovzdajú predmety, ktoré tieto osoby mali u seba v okamihu zadržania a ktoré boli vyvezené z územia druhej zmluvnej strany.
2.
Ak sa osoby uvedené v odseku 1 dopustili trestného činu na území tej zmluvnej strany, kde boli zadržané, platia ustanovenia článku 18 odseku 3 a 4 obdobne.
Článok 20
Hraničný splnomocnenec jednej zmluvnej strany môže odmietnuť alebo odložiť prevzatie osôb, o ktorých hovorí článok 18 alebo 19, odovzdávaných hraničným splnomocnencom druhej zmluvnej strany, pričom oznámi príčiny odmietnutia alebo odloženia prevzatia.
Článok 21
1.
Hraniční splnomocnenci prerokúvajú spoločné nároky na náhradu škody spôsobenej porušením poriadku na štátnych hraniciach, ak škody vzniknuté na území Československej socialistickej republiky nepresahujú 1000 Kčs a škody vzniknuté na území Poľskej ľudovej republiky 1500 zlotých. Ak nedôjde medzi nimi k dohode, vec sa postúpi na ďalšie opatrenie hlavnému hraničnému splnomocnencovi. Ak hlavný hraničný splnomocnenec vec nevybaví alebo ak škoda prevyšuje uvedenú sumu, vec sa postúpi na prerokovanie diplomatickou cestou.
2.
O spôsobe úhrad odškodnenia sa príslušné orgány zmluvných strán dohodnú podľa platných predpisov o platobnom styku medzi oboma štátmi.
3.
Rozhodnutia hraničných splnomocnencov v prípadoch uvedených v odseku 1 nevylučujú možnosť uplatňovať nároky na súde.
4.
Výška súm uvedených v odseku 1 sa môže meniť výmenou nót.
Článok 22
1.
Hlavní hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia, hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia, pomocníci, experti, prekladatelia a iné osoby sprevádzajúce ich pri prechode štátnych hraníc a v čase pobytu na území druhej zmluvnej strany v súvislosti s výkonom ich služobnej činnosti vyplývajúcej z tejto zmluvy, sú oslobodené od dovozných a vývozných obmedzení, od cla a iných poplatkov, pokiaľ ide o ich služobné dokumenty, dopravné prostriedky a iné predmety určené na ich úradnú činnosť a nevyhnutnú osobnú potrebu.
2.
Hlavní hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia, hraniční splnomocnenci a ich zástupcovia sú pri prekračovaní štátnych hraníc v súvislosti so svojou služobnou činnosťou v zmysle tejto zmluvy oslobodení od colnej prehliadky; oslobodenie sa vzťahuje aj na predmety uvedené v odseku 1 a nimi prevážané.
3.
Osoby uvedené v odseku 1 môžu za pobytu na území druhej zmluvnej strany nosiť služobnú rovnošatu a osobnú zbraň; pri výkone svojej funkcie na tomto území požívajú osobnú nedotknuteľnosť; ich služobné dokumenty sú tiež nedotknuteľné. Druhá zmluvná strana bude poskytovať týmto osobám nevyhnutnú pomoc, a to najmä tým, že im na požiadanie poskytne dopravné prostriedky, ubytovanie a spojenie s ich vlastnými orgánmi.
HLAVA IV
Používanie spoločných ciest a chodníkov
Článok 23
1.
Hraničné cesty, ktoré zmluvné strany uznali v hraničných dokumentoch za spoločné, ako aj cesty a chodníky, ktoré sa čiastočne nachádzajú na území jednej zmluvnej strany a iné zmluvy ich určili za spoločné, sú prístupné občanom oboch štátov bez rozdielov.
2.
Príslušné orgány zmluvných strán určujú vo vzájomnej dohode zásady udržiavania spoločných ciest a chodníkov.
Článok 24
1.
Občania zmluvných strán používajúci spoločné cesty a chodníky podliehajú právnym predpisom svojho štátu.
2.
Pohraničné a colné orgány zmluvných strán môžu pri výkone služby na spoločných cestách a chodníkoch žiadať predloženie preukazu totožnosti od všetkých osôb, ktoré tieto cesty a chodníky používajú.
3.
Ak sa občan jednej zo zmluvných strán používajúci spoločnú cestu alebo chodník dopustí nezákonného konania podľa právnych predpisov svojho štátu, môžu ho orgány uvedené v odseku 2 zadržať a zaistiť veci, ktoré boli predmetom alebo slúžili na spáchanie nezákonného konania.
4.
Občania zmluvných strán zadržaní na spoločných cestách a chodníkoch podľa odseku 3 sa odovzdajú orgánom svojho štátu. Súčasne so zadržanými občanmi sa odovzdajú veci, ktoré mali v čase zadržania u seba, s výnimkou nezákonne získaných platobných prostriedkov tej zmluvnej strany, orgánmi ktorej boli zadržané.
5.
V prípade zadržania občanov zmluvných strán v okamihu spoločného nezákonného konania orgán vykonávajúci zadržanie odovzdá zadržaného občana druhej zmluvnej strany spolu s vecami, ktoré má u seba, orgánom jeho štátu. Odovzdaniu nepodliehajú tie veci, ktoré boli predmetom alebo slúžili na spáchanie nezákonného konania, a nezákonne získané platobné prostriedky tej zmluvnej strany, ktorej orgány vykonali zadržanie.
6.
Odovzdanie osôb zadržaných podľa odseku 4 a 5 treba uskutočniť do štyridsiatich ôsmich hodín od okamžiku zadržania.
HLAVA V
Používanie železníc, ciest, vodných ciest a iných zariadení slúžiacich doprave, ktorými prebiehajú štátne hranice alebo ktoré sú nimi preťaté
Článok 25
1.
Prevádzku na železniciach, cestách, vodných cestách a iných zariadeniach slúžiacich doprave, ktorými prebiehajú štátne hranice alebo ktoré sú nimi preťaté, a na vyznačených hraničných prechodoch upravujú osobitné zmluvy, ktoré rovnako upravujú otázky ich údržby a obnovy.
2.
V miestach, kde sú štátne hranice preťaté v zmysle odseku 1, umiestňujú príslušné orgány každej zmluvnej strany na svojom území zábrany (závory) alebo osobitné znaky a udržiavajú ich v náležitom stave.
HLAVA VI
Poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybolov a poľovníctvo
Článok 26
1.
Na pozemkoch priliehajúcich k štátnym hraniciam hospodári každá zmluvná strana tak, aby nespôsobila škody hospodárstvu druhej zmluvnej strany; najmä použije vhodné prostriedky, aby zabránila hromadnému výskytu chorôb ľudí, zvierat, rastlín a hromadnému výskytu poľných a lesných škodcov. Príslušné orgány zmluvných strán si pri tom poskytujú vzájomnú pomoc.
2.
Príslušné orgány zmluvnej strany, na území ktorej vznikol lesný požiar v blízkosti štátnych hraníc, použijú všetky možné opatrenia, aby požiar lokalizovali a zahasili a zabránili jeho rozšíreniu cez štátne hranice. Ak vznikne nebezpečenstvo, že lesný požiar sa rozšíri cez štátne hranice, tieto orgány bez meškania upovedomia príslušné orgány druhej zmluvnej strany, aby bolo možné použiť vhodné prostriedky na lokalizáciu požiaru.
Článok 27
1.
Osoby bývajúce na území jednej zo zmluvných strán môžu loviť ryby v hraničných vodách až po hraničnú čiaru, pričom musia dodržiavať platné predpisy štátu, z územia ktorého lovia.
2.
Lovenie rýb je dovolené zásadne vo dne, od východu do západu slnka. Lovenie rýb v noci sa môže vykonávať len so súhlasom pohraničných orgánov.
3.
Rybolov a ochrana rýb v hraničných vodách sa upravuje osobitnou zmluvou.
Článok 28
1.
Príslušné orgány zmluvných strán sa v prípade potreby dohodnú o otázkach týkajúcich sa ochrany raticovej a pernatej zveri, ako aj o súčasne prebiehajúcich obdobiach zákazu lovu na jednotlivých úsekoch štátnych hraníc.
2.
Pohraničné orgány zmluvných strán sa upovedomia o čase a miestach, kde sa usporiadajú v blízkosti štátnych hraníc poľovačky s použitím strelných zbraní.
3.
Pri poľovačkách je zakázané strieľať alebo poľovať na raticovú a pernatú zver na území druhej zmluvnej strany.
HLAVA VII
Spoločné ustanovenia
Článok 29
Zmluvné strany sa upovedomia výmenou nót, ktoré orgány budú príslušné v zmysle tejto zmluvy. Výmena nót sa uskutoční do deväťdesiatich dní odo dňa účinnosti tejto zmluvy.
Článok 30
Príslušné ústredné orgány oboch zmluvných strán môžu uzavierať dohody potrebné na vykonávanie tejto zmluvy.
Článok 31
Spoločné rozhodnutia hlavných hraničných splnomocnencov a ich zástupcov, hraničných splnomocnencov a ich zástupcov nadobúdajú platnosť podpisom, pokiaľ v nich nie je ustanovené ináč.
Článok 32
1.
Každá zmluvná strana uhrádza náklady na hraničné schôdzky a rokovania v zmysle článku 16 uskutočnené na svojom území.
2.
Náklady súvisiace s činnosťou expertov povolávaných hraničnými splnomocnencami a pomocného personálu uhrádza zmluvná strana, ktorá ich povolala.
3.
Náklady súvisiace s činnosťou odborníkov a ich pomocného personálu predvídanou v článku 7, 8 a v článku 11 odseku 5 uhrádza zmluvná strana, ktorá ich vysiela.
HLAVA VIII
Záverečné ustanovenia
Článok 33
Táto zmluva podlieha ratifikácii a nadobudne platnosť dňom výmeny ratifikačných listín, ktoré sa vymenia vo Varšave.
Článok 34
Táto zmluva sa uzaviera na dobu piatich rokov a jej platnosť sa predlžuje vždy o ďalších päť rokov, pokiaľ ju žiadna zo zmluvných strán písomne nevypovie šesť mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia platnosti.
Dané v Prahe 2. decembra 1967 vo dvoch vyhotoveniach, každé v českom a poľskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.
Na dôkaz toho splnomocnenci zmluvných strán túto zmluvu podpísali a opatrili ju pečaťami.
Za Československú socialistickú republiku:
plk. dr. Jindřich Thon
plk. dr. Jindřich Thon
Za Poľskú ľudovú republiku:
div. gen. Grzegorz Korczyński
div. gen. Grzegorz Korczyński
*)
Tu sa vyhlasuje slovenské znenie.
