Zákon Slovenskej národnej rady o pravidlách štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky a o hospodárení s rozpočtovými prostriedkami (rozpočtové pravidlá) 1973

Štátne finančné hospodárenie Slovenskej socialistickej republiky sa spravuje štátnym rozpočtom Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „štátny rozpočet republiky“).

Štátny rozpočet republiky vychádza

Štátny rozpočet republiky sa aktívne zúčastňuje na tvorbe a realizácii štátneho vykonávacieho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky.

Výšku príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu republiky na rozpočtový rok schvaľuje Slovenská národná rada rozpočtovým zákonom.

Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.

Strednodobý rozpočtový výhľad republiky obsahuje príjmy a výdavky, ktoré budú štátne rozpočty republiky zabezpečovať v jednotlivých rokoch; vychádza z úloh a cieľov strednodobého štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „strednodobý plán republiky“) a zo strednodobého rozpočtového výhľadu federácie a zostavuje sa na rovnaké obdobie.

Návrh strednodobého rozpočtového výhľadu republiky predkladá Ministerstvo financií Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „Ministerstvo financií“) vláde Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „vláda“), a to i v územnom priereze, spolu s návrhom zásad finančnej politiky.

Strednodobý rozpočtový výhľad republiky sa prerokúva súčasne so strednodobým plánom republiky.

Vzťahy medzi štátnym rozpočtom republiky a štátnym rozpočtom federácie, ako aj zásady hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky.*)

Štátny rozpočet republiky zahrňuje finančné vzťahy za všetky úseky hospodárstva a správy v Slovenskej socialistickej republike, s výnimkou činností financovaných zo štátneho rozpočtu federácie.

Štátny rozpočet republiky sa skladá z rozpočtov ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ako aj iných ústredných orgánov a organizácií v Slovenskej socialistickej republike (ďalej len „ústredné orgány“). Rozpočet ústredného orgánu obsahuje rozpočet vlastného ústredného orgánu, príjmy a výdavky podriadených rozpočtových organizácií a odvody a príspevky príspevkových organizácií, ďalej dane, odvody a poplatky podriadených hospodárskych a iných socialistických organizácií s výnimkou daní, odvodov a poplatkov, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu federácie alebo národných výborov, ako aj dotácie a subvencie pre tieto organizácie.

Súčasťou štátneho rozpočtu republiky sú dotácie a subvencie poskytované rozpočtom národných výborov.

Prílohou štátneho rozpočtu republiky sú rozpočty štátnych účelových fondov republiky (ďalej len „štátne fondy“).

Ministerstvo financií predkladá vláde návrh rozpočtového projektu republiky. Schválený rozpočtový projekt republiky slúži ako smernica pre zostavenie návrhov rozpočtov ústredných orgánov a národných výborov.

Ministerstvo financií riadi práce na zostavení štátneho rozpočtu republiky, rozpočtov ústredných orgánov a finančných plánov hospodárskych organizácií; usmerňuje práce na zostavení rozpočtov národných výborov a štátnych fondov. Koordinuje štátny rozpočet republiky s úverovým plánom*) a s plánom podnikových financií za Slovenskú socialistickú republiku.

Ministerstvo financií ustanovuje, ktoré podklady mu predkladajú ústredné orgány, národné výbory a štátne fondy, a určuje spôsob ich predkladania.

Ústredné orgány a nimi riadené organizácie zostavujú a predkladajú návrh svojho rozpočtu a finančných plánov podľa jednotných smerníc na zostavenie štátnych rozpočtov a finančných plánov, ktoré vydáva Federálne ministerstvo financií spolu s ministerstvami financií republík.

Ústredné orgány, nimi riadené organizácie a štátne fondy zaraďujú do návrhu svojho rozpočtu všetky v rozpočtovom roku predpokladané príjmy a výdavky, ktoré sa majú v príslušnom roku realizovať. Pritom sú povinné

Návrh štátneho rozpočtu republiky vypracúva a vláde predkladá Ministerstvo financií; spolu s ním po prerokovaní s Federálnym ministerstvom financií predkladá ako podklad rozpočtové a finančné ukazovatele a proporcie za Slovenskú socialistickú republiku v územnom priereze.

Vláda predkladá návrh štátneho rozpočtu republiky Slovenskej národnej rade.

Ústredné orgány hospodária podľa schváleného štátneho rozpočtu republiky. Podriadené rozpočtové organizácie hospodária podľa svojho rozpočtu v rámci príjmov a výdavkov určených im ústredným orgánom. Štátne hospodárske organizácie, príspevkové organizácie a ostatné socialistické organizácie, ako aj štátne fondy hospodária tak, aby prinajmenej zabezpečili finančné vzťahy ustanovené im štátnym rozpočtom republiky alebo osobitnými predpismi.**)

Ústredné orgány a organizácie hospodáriace s prostriedkami štátneho rozpočtu republiky sú povinné

Ministerstvo financií určuje podmienky, za ktorých môžu ústredné orgány použiť svoje rozpočtové prostriedky na iný účel, než na ktorý boli rozpočtom určené.

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „minister financií“) môže povoliť uskutočnenie výdavkov nevyhnutných pre národné hospodárstvo a nezabezpečených v štátnom rozpočte republiky, ktoré nemožno kryť z rozpočtu príslušného ústredného orgánu alebo z rozpočtu národného výboru, ak zabezpečí ich úhradu vyššími príjmami, úsporami na iných výdavkoch štátneho rozpočtu republiky alebo odsunutím iného, menej naliehavého výdavku.

Ak sa schválená investičná výstavba urýchli a bude treba viac rozpočtových prostriedkov, než bolo zaradené do štátneho rozpočtu republiky na bežný rok, zabezpečia sa prostriedky potrebné na úhradu urýchleného postupu výstavby (v rámci celkových rozpočtových nákladov určených na príslušnú akciu) predovšetkým z úspor prostriedkov určených v štátnom rozpočte republiky na investície; ak to nie je možné, uvoľnia sa prostriedky z vládnej rozpočtovej rezervy (§ 20).

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže povoliť zníženie niektorého príjmu štátneho rozpočtu republiky, ak toto zníženie vyváži zvýšením iného príjmu štátneho rozpočtu republiky alebo znížením jeho výdavkov.

O opatreniach podľa predchádzajúcich odsekov informuje vláda Slovenskú národnú radu v rámci správ o plnení štátneho rozpočtu republiky.

Ústredné orgány môžu prekročiť svoj rozpočet,

Ústredné orgány môžu vykonávať opatrenia uvedené v odseku 5 po dohode s Ministerstvom financií.

Rozpočtové organizácie podriadené ústredným orgánom môžu prekročiť svoj rozpočet len s ich súhlasom; rovnako postupujú príspevkové organizácie pri prekročení príspevku z rozpočtu.

Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte zabezpečené dostatočné prostriedky alebo ak v rozpočte naň niet vôbec úhrady, môžu ju ústredné orgány a nimi riadené rozpočtové organizácie výnimočne zabezpečiť z použiteľných úspor na iných rozpočtových prostriedkoch presunom vo vnútri svojho rozpočtu (rozpočtový presun).

Ústredné orgány a nimi riadené rozpočtové organizácie nemôžu použiť na rozpočtové presuny úspory vo výdavkoch na investície a mzdové fondy. Rozpočtové výdavky na investície a mzdové fondy možno presunom zvyšovať len v súlade so schválenými zmenami v hospodárskom pláne organizácie.

Ústredné orgány nemôžu vo svojich rozpočtoch vykonávať vzájomné presuny medzi rozpočtovými prostriedkami určenými pre rozpočtové, príspevkové, štátne hospodárske a iné socialistické organizácie.

Príspevkové organizácie nemôžu presúvať prostriedky medzi jednotlivými druhmi príspevkov, s výnimkou prípadov, keď je presun nevyhnutný na zabezpečenie súladu rozpočtu so schválenými zmenami v hospodárskom pláne organizácie.

Ústredné orgány môžu určiť, ktoré ďalšie rozpočtové presuny nesmú nimi riadené organizácie vykonávať.

Ministerstvo financií môže upraviť podrobnosti presunového konania; môže pritom sprísniť podmienky presunov a zo závažných dôvodov povoliť výnimky z ustanovení odsekov 1 až 4.

Ústredné orgány a nimi riadené rozpočtové organizácie musia vo svojich rozpočtoch viazať rozpočtové prostriedky,

Ústredné orgány a nimi riadené rozpočtové organizácie nesmú použiť rozpočtové prostriedky viazané v rozpočte na uskutočňovanie rozpočtových výdavkov ani na presuny bez súhlasu orgánu, ktorý viazanie nariadil.

Minister financií môže zo závažných dôvodov určiť, v ktorých ďalších prípadoch treba viazať rozpočtové prostriedky, ako aj určiť podmienky, za ktorých možno tieto prostriedky použiť.

Rozpočtové prostriedky možno použiť len do konca rozpočtového roku, a to len na úhradu výdavkov zročných do konca tohto roku. Úhrada výdavkov, ktoré sa majú uskutočniť zo štátneho rozpočtu republiky v bežnom rozpočtovom roku, sa nesmie odsunúť na ťarchu štátneho rozpočtu republiky na budúci rok.

Tvoriť rezervy z rozpočtových prostriedkov nie je prípustné, s výnimkou rezervy, ktorú si môžu vytvoriť ústredné orgány a národné výbory pri rozpise schváleného rozpočtu (§ 19 a § 27 ods. 3), vládnej rozpočtovej rezervy (§ 20), fondu rezerv a rozvoja na národných výboroch (§ 29) alebo rezerv, ktoré možno tvoriť podľa osobitných predpisov.*)

Ministerstvo financií môže povoliť výnimky z ustanovení odsekov 1 a 2.

Pri návrhoch zákonov, zákonných opatrení Predsedníctva Slovenskej národnej rady, nariadení a uznesení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov a iných opatrení ministrov a vedúcich ústredných orgánov, ako aj pri návrhoch nariadení a uznesení národných výborov a ich rád treba zodpovedne uvážiť a v návrhoch vyjadriť aj ich finančné dôsledky, a to nielen na bežný rok, ale i na nasledujúce roky. Dôsledky týchto opatrení pre príjmy a výdavky štátneho rozpočtu republiky a rozpočtov národných výborov treba vyčísliť a výpočet pripojiť k návrhu opatrenia. Pri každom navrhovanom opatrení sa musí skúmať, či jeho povaha umožňuje zavedenie nových príjmov štátneho rozpočtu republiky, a v kladnom prípade musia navrhovatelia takýchto opatrení nové príjmy navrhnúť.

Pri všetkých opatreniach uvedených v odseku 1, ktorými sa zvyšujú výdavky alebo znižujú príjmy štátneho rozpočtu republiky alebo rozpočtov národných výborov a štátnych fondov, treba zároveň navrhnúť úhradu zvýšených výdavkov alebo náhradu úbytku príjmov, a to na bežný rok aj na nasledujúce roky.

Navrhovatelia sú povinní opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 vopred prerokovať s Ministerstvom financií, a ak sa dotýkajú rozpočtov národných výborov, aj s krajskými národnými výbormi alebo s Národným výborom hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (ďalej len „krajské národné výbory“; ak tieto opatrenia majú za následok zmenu finančných vzťahov rozpočtov národných výborov k štátnemu rozpočtu republiky alebo k rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa, prerokujú ich krajské národné výbory s Ministerstvom financií a národné výbory nižšieho stupňa s národným výborom vyššieho stupňa. Stanoviská príslušných orgánov treba pripojiť k návrhu opatrení.

Vláda zodpovedá Slovenskej národnej rade za hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu republiky; podáva jej správy o priebehu a výsledkoch rozpočtového hospodárenia.

Ministri, vedúci ústredných orgánov a orgány spravujúce štátne fondy zodpovedajú vo svojej pôsobnosti za včasné plnenie rozpočtových príjmov najmenej v rozsahu ustanovenom rozpočtom alebo osobitnými predpismi, za zabezpečenie hospodárneho plnenia úloh, ako aj za to, že sa výdavky rozpočtu, s výnimkami prípustnými podľa tohto zákona, neprekročia.

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže pri porušení finančných a rozpočtových predpisov alebo zásad pre poskytovanie dotácií a subvencií znížiť alebo viazať rozpočtové prostriedky poskytované zo štátneho rozpočtu republiky ústredným orgánom a nimi riadeným organizáciám, prípadne im uložiť odvod rozpočtových prostriedkov neoprávnene použitých zo štátneho rozpočtu republiky; národným výborom a štátnym fondom možno z rovnakých dôvodov znížiť dotácie a subvencie poskytované im zo štátneho rozpočtu republiky alebo uložiť odvod finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu republiky.

Orgány spravujúce štátne fondy môžu vykonať opatrenia uvedené v odseku 1, ak ide o prostriedky štátnych fondov, a môžu nariadiť odvod prostriedkov, ktoré sa nesprávne použili, do týchto fondov.

Ústredné orgány môžu si vytvoriť v rámci schváleného rozpočtu pri jeho rozpise rozpočtovú rezervu v príjmoch i výdavkoch rozpočtu. Rezervu môžu používať v príslušnom rozpočtovom roku v súlade s úlohami a cieľmi hospodárskeho plánu a pri zachovaní účelového určenia rozpočtových prostriedkov.

Na zabezpečenie rozpočtového hospodárenia a na krytie nevyhnutných a nepredvídaných výdavkov zo štátneho rozpočtu republiky sa vytvárajú v štátnom rozpočte republiky vládna rozpočtová rezerva a účelové rezervy.

S vládnou rozpočtovou rezervou a s účelovými rezervami disponuje vláda. Vláda môže určiť, do akej výšky rozhoduje v jednotlivých prípadoch o použití vládnej rozpočtovej rezervy minister financií, a môže ho splnomocniť spravovať účelové rezervy.

O hospodárení s vládnou rozpočtovou rezervou podáva vláda správu Slovenskej národnej rade v rámci správ o plnení štátneho rozpočtu republiky.

Štátne finančné rezervy republiky sa vytvárajú z prebytkov rozpočtového hospodárenia minulých rokov v rozsahu schválenom Slovenskou národnou radou (§ 32).

Štátne finančné rezervy republiky možno použiť len so súhlasom Slovenskej národnej rady, s výnimkou prípadov uvedených v odseku 3.

Vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií môže prostriedky štátnych finančných rezerv republiky použiť na úhradu

Prostriedky štátnych finančných rezerv republiky sa nezahrňujú do štátneho rozpočtu republiky, s výnimkou prostriedkov, ktoré sa použili podľa odseku 3.

Vláda informuje Slovenskú národnú radu o použití štátnych finančných rezerv republiky.

Finančné hospodárenie národných výborov sa spravuje ich schváleným rozpočtom.

Rozpočty národných výborov vychádzajú najmä a) zo základných úloh a cieľov hospodárskych plánov národných výborov, na tvorbe a realizácii ktorých sa aktívne zúčastňujú, b) zo záväzných úloh a limitov určených vládou alebo národným výborom vyššieho stupňa.

Rozpočty národných výborov sú zapojené na štátny rozpočet republiky finančnými vzťahmi.

Finančné vzťahy podľa odseku 1 sú základnými ekonomickými nástrojmi na ovplyvňovanie rozvoja hospodárstva národných výborov; tvorí ich súhrnný finančný vzťah a účelové subvencie.

Súhrnným finančným vzťahom sa rozumejú neúčelové dotácie zo štátneho rozpočtu republiky alebo z rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa, prípadne odvod do štátneho rozpočtu republiky alebo do rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa.

Účelové subvencie zo štátneho rozpočtu republiky alebo z rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa sa poskytujú na úlohy spoločenského významu, ktoré určí vláda.

Prostriedky zo subvencií nevyčerpané do konca rozpočtového roku sa odvedú do štátneho rozpočtu republiky.

Minister financií môže podľa potreby a po prerokovaní s krajskými národnými výbormi znovurozdeliť nevyčerpané účelové subvencie medzi jednotlivé krajské národné výbory a povoliť výnimky z ustanovenia odseku 2.

Rozpočet národného výboru obsahuje

Súčasťou rozpočtov národných výborov vyšších stupňov sú aj finančné vzťahy k rozpočtom národných výborov nižších stupňov.

Národné výbory kryjú svoje potreby

Národné výbory zostavujú a predkladajú návrhy svojich rozpočtov a finančných plánov nimi riadených hospodárskych organizácií podľa smerníc Ministerstva financií a pokynov národného výboru vyššieho stupňa, vypracovaných v súlade s týmito smernicami.

Národné výbory nesmú pri schvaľovaní svojich rozpočtov prekročiť dotácie a subvencie zo štátneho rozpočtu republiky určené rozpočtovým zákonom a rozpočtom národného výboru vyššieho stupňa.

Národné výbory môžu si vytvoriť vo svojich schválených rozpočtoch rezervu v potrebnom a ekonomicky odôvodnenom rozsahu.

Národné výbory hospodária podľa rozpočtov, ktoré si samy schvaľujú. Sú povinné dbať, aby sa v ich pôsobnosti rozpočtové príjmy plnili a rozpočtové výdavky vynakladali hospodárne a v súlade s právnymi predpismi. Pri hospodárení s prostriedkami poskytnutými zo štátneho rozpočtu republiky musia národné výbory dodržiavať aj podmienky, za ktorých sa tieto prostriedky prideľujú.

Národným výborom sa presunú zo štátneho rozpočtu republiky prostriedky v prípadoch, keď na ne počas roku prešlo podľa rozhodnutia oprávneného orgánu plnenie úlohy z orgánu, ktorý mal na to v štátnom rozpočte republiky zabezpečené prostriedky.

Národné výbory odvedú do štátneho rozpočtu republiky (prípadne viažu vo svojich rozpočtoch) rozpočtové prostriedky v prípadoch, keď plnenie úloh, ktoré zabezpečovali vo svojich rozpočtoch z dotácií a subvencií zo štátneho rozpočtu republiky, prešlo na orgán, ktorého činnosť sa financuje zo štátneho rozpočtu republiky.

Po skončení rozpočtového roku vykonajú národné výbory všetkých stupňov finančné usporiadanie svojho hospodárenia a hospodárenia organizácií, ktoré riadia.

Pri porušení právnych predpisov a opatrení príslušných orgánov v oblasti finančného a rozpočtového hospodárenia národných výborov môžu národné výbory vyššieho stupňa dotácie a subvencie národným výborom nižšieho stupňa znížiť alebo im určiť odvod prostriedkov do svojho rozpočtu.

Pre hospodárenie národných výborov platia obdobne ustanovenia § 9 ods. 2, § 15 a § 16.

Národné výbory všetkých stupňov môžu vytvárať fond rezerv a rozvoja.

Zdrojom fondu rezerv a rozvoja sú zostatky tohto fondu z minulých rokov, ďalej prebytky hospodárenia bežného roku v rozsahu ustanovenom vládou, prípadne iné zdroje určené osobitnými predpismi. Nadplánové a doplnkové zdroje nemožno prevádzať do fondu rezerv a rozvoja počas roku.

Fond rezerv a rozvoja používajú národné výbory na financovanie úloh nezabezpečených rozpočtom, na kvalitnejšie a rýchlejšie plnenie úloh rozpočtu, na odstránenie prípadných výkyvov v hospodárení, na zabezpečenie úloh rozpočtu a na posilnenie rozpočtov národných výborov nižšieho stupňa. Výnimočne možno poskytnúť z fondu rezerv a rozvoja príspevky spoločenským a iným organizáciám, ktoré plnia vo verejnom záujme dôležité úlohy. Z fondu rezerv a rozvoja možno poskytovať odmeny funkcionárom a pracovníkom národných výborov podľa osobitných predpisov. Použitie fondu rezerv a rozvoja na ďalšie účely môže určiť vláda alebo na základe jej splnomocnenia minister financií.

Zostatky fondu rezerv a rozvoja koncom roku prechádzajú do ďalšieho roku.

Národné výbory vyšších stupňov môžu poskytovať z prostriedkov fondu rezerv a rozvoja prechodnú výpomoc národným výborom nižších stupňov.

Ministerstvo financií môže poskytnúť krajským národným výborom prechodnú výpomoc zo štátneho rozpočtu republiky a určiť podmienky pre jej použitie.

Štátne fondy sa zriaďujú zákonom Slovenskej národnej rady na financovanie osobitne určených úloh. Činnosť štátneho fondu sa spravuje štatútom, ktorý schvaľuje vláda.

Štátny fond spravuje orgán ustanovený zákonom Slovenskej národnej rady.

Orgán, ktorý štátny fond spravuje,

Republika neručí za záväzky štátneho fondu a štátny fond neručí za záväzky republiky; ak má republika ručiť za záväzky štátneho fondu, musí to ustanoviť zákon, ktorým sa štátny fond zriaďuje.

Minister financií môže vydať podrobnejšie predpisy na zostavovanie rozpočtov a záverečných účtov štátnych fondov a o hospodárení s prostriedkami fondov.

Výsledky ročného hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu republiky sú obsiahnuté v štátnom záverečnom účte Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „štátny záverečný účet republiky“). Prílohou štátneho záverečného účtu republiky sú záverečné účty národných výborov a štátnych fondov.

Ústredné orgány, národné výbory a nimi riadené organizácie zostavujú a predkladajú návrh svojho záverečného účtu podľa jednotných smerníc na zostavenie záverečných účtov, ktoré vydáva Federálne ministerstvo financií spolu s ministerstvami financií republík.

Ministerstvo financií riadi práce na zostavení štátneho záverečného účtu republiky a záverečných účtov ústredných orgánov; usmerňuje práce na zostavení záverečných účtov národných výborov a štátnych fondov. Ministerstvo financií ustanovuje, ktoré podklady mu predkladajú ústredné orgány a národné výbory, a spôsob ich predkladania.

Návrh štátneho záverečného účtu republiky zostavuje a predkladá vláde Ministerstvo financií s návrhom na použitie prebytkov rozpočtového hospodárenia, prípadne na úhradu jeho schodku; spolu s ním predkladá po prerokovaní s Federálnym ministerstvom financií súhrnný prehľad o plnení rozpočtových a finančných ukazovateľov a proporcií za Slovenskú socialistickú republiku i v územnom priereze.

Štátny záverečný účet republiky prerokúva a schvaľuje na návrh vlády Slovenská národná rada. Ak nerozhodne Slovenská národná rada o použití prebytku rozpočtového hospodárenia inak, použije sa prebytok na zvýšenie štátnych finančných rezerv.

Ministerstvo financií vedie evidenciu štátnych finančných aktív a pasív republiky.

Ministerstvo financií predkladá vláde prehľad o štátnych finančných aktívach a pasívach republiky.

Vláda predkladá Slovenskej národnej rade každoročne správu o stave štátnych finančných aktív a pasív v súvislosti s prerokúvaním štátneho záverečného účtu republiky.

Vláda kontroluje hospodárenie s prostriedkami štátneho rozpočtu republiky.

Ministerstvo financií

Revíznu činnosť podľa odseku 1 písm. c) a d) Ministerstvo financií vykonáva, riadi a usmerňuje v rámci predpisov vydaných Federálnym ministerstvom financií.

Osobitné predpisy o kontrole daní, odvodov a poplatkov, ako aj predpisy o kontrolnej činnosti iných kontrolných orgánov nie sú týmto zákonom dotknuté.

Kontrolné orgány Ministerstva financií (ďalej len „kontrolné orgány“) sú oprávnené vykonávať všetky úkony potrebné na riadny výkon kontroly alebo revízie, najmä vstupovať do prevádzkových miestností, zariadení a priestorov organizácií, nazerať do účtovných a iných dokladov, požadovať potrebné informácie a vysvetlenia a zabezpečiť preverovaný materiál, prípadne vziať ho do úschovy, pokiaľ tomu nebráni dôležitý verejný záujem a ak je nebezpečenstvo, že sa materiál stratí alebo zašantročí.

Kontrolné orgány sú povinné zachovávať štátne, hospodárske a služobné tajomstvo o skutočnostiach, o ktorých sa pri výkone svojej činnosti dozvedeli. Táto povinnosť trvá aj po skončení pracovného pomeru.

Kontrolné orgány sú povinné upovedomiť o závažných skutočnostiach zistených pri výkone svojej činnosti orgány, ktoré sú príslušné robiť opatrenia podľa osobitných predpisov.

Ak kontrolné orgány zistia, že kontrolovaná organizácia porušila finančné a rozpočtové predpisy, dajú bez meškania podnet na odstránenie zistených závad.

Vedúci a ostatní pracovníci organizácií sú povinní poskytnúť kontrolným orgánom na požiadanie všetku pomoc, najmä predložiť účtovné, kalkulačné a rozpočtové podklady, plány a materiály o previerkach, kontrolách, revíziách a inšpekciách všetkých druhov aj vykonaných inými orgánmi.

Vedúci a ostatní pracovníci organizácií sú povinní poskytnúť kontrolným orgánom požadované informácie a vysvetlenia.

Všetky štátne orgány sú povinné poskytovať v medziach svojej pôsobnosti kontrolným orgánom účinnú pomoc.

Minister financií sa splnomocňuje:

Ministerstvo financií môže