113/1971 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1975 do 31.12.1975
113
ZÁKON
zo 7. októbra 1971
o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
§1 Úvodné ustanovenie
Týmto zákonom sa upravuje
1.
dôchodková daň, ktorou je
a)
daň zo zisku,
b)
daň z objemu miezd,
2.
príspevok na sociálne zabezpečenie.
§2 Daňovníci dôchodkovej dane
(1)
Dani podliehajú:
a)
družstevné organizácie (družstvá, ich vyššie organizácie, Ústredná rada družstiev, družstevné podniky, včítane podnikov zahraničného obchodu), s výnimkou jednotných roľníckych družstiev, spoločných poľnohospodárskych podnikov, spoločných družstevných podnikov a melioračných družstiev;
b)
hospodárske organizácie komunálnych služieb, miestneho priemyslu, podniky Zberné suroviny, krajské organizácie pre rozvoj a zavádzanie novej techniky v miestnom hospodárstve a krajské dopravné strediská;
c)
okresné (mestské) stavebné podniky;
e)
odborové (generálne) riaditeľstvá, združenia (zväzy) organizácií, pokiaľ aspoň polovica podriadených, prípadne členských organizácií podlieha dani podľa tohto zákona;
f)
ostatné socialistické organizácie, s výnimkou rozpočtových a príspevkových organizácií, ich hospodárske zariadenia (podniky), pokiaľ vykonávajú trvalú hospodársku činnosť a ktorých vzťah k štátnemu rozpočtu nie je upravený inými právnymi predpismi;**)
g)
iné organizácie než socialistické, ak sú právnickými osobami;
h)
spoločnosti obchodného a občianskeho práva, ústavy a základiny, podniky verejnoprávnych korporácií, združení osôb a iné subjekty so sídlom v cudzine, s výnimkou fyzických osôb.
(2)
Od dane sú oslobodené:
a)
výrobné a pracovné družstvá pre občanov s ťažším zdravotným poškodením, hospodárske (účelové) zariadenia zväzov invalidov zamestnávajúce občanov s ťažším zdravotným poškodením a zariadenia zväzov družstiev zabezpečujúce výberovú rekreáciu vlastných členov;
b)
stavebné bytové družstvá, ľudové bytové družstvá, okresné výstavbové bytové družstvá a ostatné bytové družstvá čo do príjmov z družstevnej bytovej výstavby a údržby (opráv) bytového fondu bytových družstiev a opráv v bytoch členov týchto družstiev;
c)
zväzy bytových družstiev okrem príjmov z ich vlastnej trvalej hospodárskej činnosti; oslobodenie sa nevzťahuje na podniky a hospodárske zariadenia zriadené týmito zväzmi;
d)
umelecké zväzy, kultúrne fondy a socialistické organizácie zastupujúce autorov alebo výkonných umelcov, ako aj podniky, ktoré majú v prevádzke tieto zväzy, fondy a organizácie, pokiaľ ich činnosť súvisí s poslaním týchto organizácií;
e)
organizácie hospodársky vedené vyššími orgánmi Komunistickej strany Československa, Revolučného odborového hnutia, organizácií Národného frontu, Zväzu pre spoluprácu s armádou a ich hospodárske zariadenia, ktoré sú priamo zapojené na rozpočet spoločenskej organizácie, pri ktorej boli zriadené, pokiaľ im vyššie orgány spoločenských organizácií určia odvody najmenej vo výške zodpovedajúcej dani zo zisku podľa tohto zákona. Oslobodenie sa nevzťahuje na základné organizácie spoločenských organizácií a ich hospodárske zariadenia, pokiaľ vykonávajú trvalú hospodársku činnosť.
ČASŤ I
Daň zo zisku
§3 Predmet dane
(1)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) až e), g) je predmetom dane všetka činnosť a príjmy z nej vyplývajúce.
(2)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. f) a § 2 ods. 2 písm. c), e) je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť a príjmy z nej vyplývajúce.
(3)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 2 písm. b) je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť a príjmy z nej vyplývajúce, okrem príjmov z družstevnej bytovej výstavby a údržby (opráv) bytového fondu bytových družstiev a opráv v bytoch členov týchto družstiev.
(4)
V organizáciách uvedených v § 2 ods. 2 písm. d) je predmetom dane trvalá hospodárska činnosť, ktorá nesúvisí s poslaním týchto organizácií, a príjmy z nej vyplývajúce.
(5)
U daňovníkov, ktorí majú sídlo v tuzemsku, nepodliehajú dani príjmy zo zdrojov v cudzine, ak preukážu, že boli zdanené obdobnou daňou v cudzine.
(6)
U daňovníkov, ktorí majú sídlo vedenia v cudzine, je predmetom dane všetka činnosť na území Československej socialistickej republiky a príjmy z nej vyplývajúce a ďalej všetky ostatné príjmy, ktorých zdroj je na území Československej socialistickej republiky.
§4 Základ dane
(1)
Základom dane zo zisku je pre daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) až f) a v § 2 ods. 2 písm. b) až e) vytvorený bilančný zisk z činnosti daňovníka podľa § 3 a z hospodárenia s majetkom, vykázaný v riadne vedenom účtovníctve, zvýšený o položky, ktoré treba pripočítať (ďalej len „pripočítateľné položky“), a znížený o položky, ktoré možno odpočítať (ďalej len „odpočítateľné položky“).
(2)
Bilančný zisk tvoria tržby z výrobných činností, odovzdania výrobkov, prác a služieb, aktivovanie investícií, aktivovanie materiálu, tržby z nevýrobných činností, iné výnosy, ako aj cenové prirážky (zrážky) a dotácie zvyšujúce tržby, zmeny stavu zásob a zostatkov časového rozlíšenia výnosov po odpočítaní položiek skracujúcich tržby a výnosy (nákupnej ceny predaných zásob, dane z obratu, tržieb z predaných základných prostriedkov a podobne) a celkových nákladov včítane finančných nákladov a povinných odvodov do štátnych fondov.
(3)
Za dotácie zvyšujúce tržby sa považujú dotácie a intervencie k cenám.
(4)
Súčasťou bilančného zisku sú aj všetky položky, o ktoré sa v rozpore s platnými právnymi predpismi skrátil zisk.
(5)
V spoločenských organizáciách sa do základu dane nezahŕňajú príjmy z členských príspevkov, darov a zápisného.
(6)
V prípade, že daňovník nevykáže zisk, je základom dane zo zisku suma pripočítateľných položiek prevyšujúca odpočítateľné položky; ak daňovník vykáže stratu, je základom tejto dane suma pripočítateľných položiek prevyšujúca súčet straty a odpočítateľných položiek.
(7)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. g) je základom dane:
a)
zisk z činnosti a z hospodárenia s majetkom zvýšený o daň podľa tohto zákona včítane príslušenstva, ktorá znížila zisk, o odpisy základných prostriedkov účtované na ťarchu zisku, pokiaľ prevyšujú odpisovú sadzbu určenú pre socialistické organizácie, o nepreukázané náklady a o náklady, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie alebo zabezpečenie príjmov; v cirkvách a ich organizáciách sa do základu dane nezahŕňajú príspevky členov cirkví, dary, výnosy kostolných zbierok a odplaty za cirkevné úkony;
b)
30 % nákladov na hrubé mzdy, ak základ dane podľa písmena a) by tvoril menej než 30 % nákladov na hrubé mzdy alebo ak daňovník vykazuje stratu; toto ustanovenie sa nevzťahuje na cirkevné organizácie.
(8)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) základ dane tvoria:
a)
príjmy za licenčné a im podobné poplatky a príjmy za technickú pomoc;
b)
príjmy z autorských a prevádzacích práv;
c)
príjmy z úrokov a nájomného;
d)
všetky ostatné príjmy po odpočítaní nákladov nevyhnutne vynaložených v tuzemsku na ich dosiahnutie, zabezpečenie a údržbu;
e)
30 % nákladov na hrubé mzdy za práce vykonané v tuzemsku, ak základ dane podľa písmena d) by tvoril menej než 30 % nákladov na hrubé mzdy za práce vykonané v tuzemsku alebo ak daňovník vykazuje stratu.
(9)
U daňovníkov v likvidácii a u daňovníkov zaniknutých bez vykonania likvidácie, pokiaľ nemožno základ dane zo zisku určiť spôsobom uvedeným v predchádzajúcich odsekoch, je základom tejto dane likvidačný zvyšok.
§5 Pripočítateľné položky
(1)
Pripočítateľnými položkami sú tieto položky účtované v nákladoch daňovníka:
a)
príspevky a subvencie, ktoré uhradiť nie je daňovník povinný podľa právnych predpisov, a iné bezodplatné venovania;
b)
platené pokuty a penále;
c)
zúčtované prirážky k náhrade za vypúšťanie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd;
d)
zúčtované poplatky za znečisťovanie ovzdušia včítane prirážky;
e)
hodnota naturálnych požitkov nad rámec predpisov alebo nad určený okruh pracovníkov;
f)
záporný rozdiel medzi vzniknutými mankami a prijatými náhradami mánk v organizáciách s prevažne obchodnou činnosťou.
(2)
Pripočítateľnými položkami sú ďalej:
a)
neuhradená strata zo závodného stravovania;
§6 Odpočítateľné položky
(1)
Odpočítateľnými položkami sú tieto položky, pokiaľ sa podľa právnych predpisov neúčtujú v nákladoch alebo na ťarchu tvorby zisku daňovníka:
a)
daň z pozemkov;*)
b)
príspevok do odborového fondu technického rozvoja a v organizáciách priamo riadených príspevok do fondu technického rozvoja ústredného orgánu;
c)
príspevok do fondu geologických prác určený osobitnými predpismi.
Súčasťou odpočítateľných položiek uvedených v tomto odseku nie je penále súvisiace s týmito položkami.
(2)
Odpočítateľnými položkami sú ďalej:
a)
zisk zo závodného stravovania;
b)
prijaté pokuty a penále;
c)
sumy prijaté od inej organizácie z prostriedkov, ktoré už boli zdanené daňou zo zisku alebo obdobnou daňou v inej organizácii, a položky už zdanené u toho istého daňovníka, ak sú súčasťou zisku;
d)
príspevok na podnikovú bytovú výstavbu do výšky 50 % rozpočtovej ceny podľa skutočnej realizácie výstavby v bežnom roku a do rovnakej výšky splátky úverov na podnikovú bytovú výstavbu čerpaných do 31. 12. 1970 daňovníkmi podľa zákonov o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie**) platných do účinnosti tohto zákona a u ostatných daňovníkov čerpaných do 31. 12. 1971;
e)
subvencie poskytované družstvám invalidov, podnikom invalidov a zväzom bytových družstiev, pokiaľ sú zahrnuté do zisku;
ČASŤ II
Daň z objemu miezd
§7
Daň z objemu miezd sa vyberá ako
a)
daň z celkového objemu miezd alebo
b)
daň z individuálnych miezd.
§8 Základ dane
(1)
Základom dane z celkového objemu miezd je objem mzdových prostriedkov daňovníka v bežnom roku zúčtovaných na výplatu.
(2)
Základom dane z individuálnych miezd je ročná individuálna mzda pracovníka presahujúca sumu 30 000 Kčs.
(3)
Za individuálnu mzdu pracovníka sa považujú mzdové prostriedky zúčtované pracovníkovi v bežnom roku na výplatu, včítane doplnkových odmien, znížené o prípadné odmeny podľa odseku 4.
(4)
Do základu dane z objemu miezd sa nezapočítavajú odmeny zúčtované na výplatu najlepším pracovníkom a kolektívom zo sumy, ktorú daňovník dostal ako odmenu k Červenej zástave piatej päťročnice alebo k zástave, prípadne štandarde jej na roveň postaveným.
§9 Daňová sadzba
(1)
Sadzba dane z celkového objemu miezd tvorí:
| pri prírastku priemerných miezd proti predchádzajúcemu roku v % | sadzba dane v % z celkového objemu miezd |
| od 0 do 3 | 0,5 à |
| nad 3 do 5 | 1,5+1,- à |
| nad 5 do 7 | 3,5+1,5 à |
| nad 7 do 10 | 6,5+3,- à |
| nad 10 | 15,5+6,- à. |
pričom činiteľ „a“ sa rovná percentu prírastku priemerných miezd presahujúcemu dolnú hranicu príslušného daňového pásma s presnosťou na stotiny.
(2)
Priemernou mzdou bežného roka sa rozumie podiel pripadajúci na jedného pracovníka vypočítaný z objemu mzdových prostriedkov (§ 8) zníženého o zúčtovanú mzdu za produktívnu prácu učňov a skutočného priemerného počtu pracovníkov v bežnom roku. Priemerná mzda predchádzajúceho roka sa určí tak, aby sa zachovala metodická a organizačná porovnateľnosť s bežným rokom.
(3)
Sadzba dane z individuálnych miezd tvorí z rozdielu medzi ročnou mzdou a sumou 30 000 Kčs pri ročnej mzde
| do 36 000 Kčs | 15 % |
| do 42 000 Kčs | 25 % |
| do 48 000 Kčs | 40 % |
| do 54 000 Kčs | 60 % |
| do 60 000 Kčs | 80 % |
| nad 60 000 Kčs | 100 %. |
ČASŤ III
Príspevok na sociálne zabezpečenie
§10
(1)
Príspevok na sociálne zabezpečenie odvádzajú do štátneho rozpočtu daňovníci podliehajúci dôchodkovej dani podľa § 2 ods. 1, okrem daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. f).*)
(2)
Základom pre výpočet príspevku na sociálne zabezpečenie je objem mzdových prostriedkov zúčtovaných v bežnom roku na výplatu a doplnkové odmeny znížený o prípadné odmeny podľa § 8 ods. 4.
(3)
Príspevok na sociálne zabezpečenie zahŕňa i poistné nemocenského poistenia.**) Príspevok na sociálne zabezpečenie je súčasťou nákladov daňovníka.
ČASŤ IV
Výška dôchodkovej dane a príspevku na sociálne zabezpečenie podľa skupín daňovníkov
ODDIEL I
Obchod
§11
(1)
Sadzba dane zo zisku u daňovníkov s prevažne obchodnou činnosťou, s výnimkou daňovníkov uvedených v odseku 6, v § 2 ods. 1 písm. d), g), h), v § 2 ods. 2 písm. b), c), d), e), v § 20 ods. 1 a s výnimkou spoločných družstevných podnikov a melioračných družstiev
| pri rentabilite % | tvorí % |
| do 5 | 10,- |
| nad 5 do 15 | 10,- + 2,- à |
| nad 15 do 30 | 30,- + 1,- à |
| nad 30 do 50 | 45,- + 0,5 à |
| nad 50 | 55,-. |
(2)
Rentabilita sa vypočítava ako pomer bilančného zisku (neupraveného o pripočítateľné a odpočítateľné položky) k celkovým nákladom (včítane finančných). Vo vybraných organizáciách, ktoré majú vlastné výrobne, sa celkové náklady znižujú o spotrebu základných surovín v týchto výrobniach.
(3)
Činiteľ „a“ uvedený v odseku 1 sa rovná percentu rentability presahujúcemu dolnú hranicu príslušného daňového pásma s presnosťou na stotiny.
(4)
Sadzba dane zo zisku sa zvyšuje o prirážku vo výške 10 % k sadzbe dane podľa odseku 1 u všetkých daňovníkov s prevažne obchodnou činnosťou, s výnimkou organizácií spotrebných družstiev s prevažne obchodnou činnosťou.
(5)
Vypočítaná daň zo zisku sa znižuje o zľavy uvedené v § 22.
(6)
V družstevných podnikoch zahraničného obchodu tvorí sadzba dane zo zisku 75 %.
(7)
Ak je základom dane zo zisku likvidačný zvyšok, tvorí sadzba dane 50 % tohto zvyšku.
§12
(1)
Daňovníci s prevažne obchodnou činnosťou včítane družstevných podnikov zahraničného obchodu platia daň z celkového objemu miezd.
(2)
Daňovníci s prevažne obchodnou činnosťou odvádzajú príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 10 % a družstevné podniky zahraničného obchodu vo výške 25 % zo základu podľa § 10 ods. 2.
ODDIEL II
Služby, miestna výroba a miestne stavebníctvo
§13
(1)
Sadzba dane zo zisku u daňovníkov s prevažne neobchodnou činnosťou, s výnimkou daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. d), g), h), v § 2 ods. 2 písm. b), c), d), e), v § 20 ods. 1 a s výnimkou spoločných družstevných podnikov a melioračných družstiev
| pri rentabilite % | tvorí % |
| do 15 | 30,- |
| nad 15 do 18 | 30,- + 3,- à |
| nad 18 do 22 | 39,- + 2,- à |
| nad 22 do 26 | 47,- + 1,5 à |
| nad 26 do 30 | 53 + 1,- à |
| nad 30 do 35 | 57 + 0,8 à |
| nad 35 do 40 | 61 + 0,6 à |
| nad 40 do 55 | 64 + 0,4 à |
| nad 55 | 70,-. |
(2)
U daňovníkov s prevažne neobchodnou činnosťou sa rentabilita vypočítava ako pomer bilančného zisku (neupraveného o pripočítateľné a odpočítateľné položky) k súčtu bilančného zisku (neupraveného) a miezd zúčtovaných na výplatu včítane ostatných osobných výdavkov.
(3)
Činiteľ „a“ uvedený v odseku 1 sa rovná percentu rentability presahujúcemu dolnú hranicu príslušného daňového pásma s presnosťou na stotiny.
(4)
Vypočítaná daň zo zisku sa znižuje o zľavy uvedené v § 22.
(5)
Ak je základom dane zo zisku likvidačný zvyšok, tvorí sadzba dane 50 % tohto zvyšku.
§14
(1)
Daňovníci s prevažne neobchodnou činnosťou platia daň z individuálnych miezd, s výnimkou okresných poľnohospodárskych stavebných podnikov, výskumných ústavov družstiev, krajských organizácií pre rozvoj a zavádzanie novej techniky v miestnom hospodárstve a krajských dopravných stredísk, ktoré platia daň z celkového objemu miezd.
(2)
Vo výrobných družstvách sa do individuálnej mzdy pracovníka nezapočítavajú doplnkové odmeny, ak úhrn vyplatených doplnkových odmien za celé zdaňovacie obdobie nepresiahne 2,5 % mzdových prostriedkov výrobného družstva. Ak úhrn týchto odmien presiahne 2,5 mzdových prostriedkov výrobného družstva, započíta sa celá doplnková odmena do individuálnej mzdy pracovníka.
§15
(1)
Daňovníci s prevažne neobchodnou činnosťou, s výnimkou uvedenou v odseku 2 odvádzajú príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 25 % zo základu podľa § 10 ods. 2.
(2)
Príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 10 % základu podľa § 10 ods. 2 odvádzajú výskumné ústavy družstiev, družstvá invalidov a podniky invalidov a určený okruh organizácií s prevažne neobchodnou činnosťou z časti základu podľa § 10 ods. 2, ktorý pripadá na podiel tržieb za vybrané činnosti (služby).
§16
(1)
Sadzba dane zo zisku pre organizácie uvedené v § 2 ods. 2 písm. b), d) a e) tvorí 65 % a pre organizácie uvedené v § 2 ods. 2 písm. c) 50 % základu podľa § 4.
(2)
Daňovníci dane zo zisku podľa odseku 1 platia daň z individuálnych miezd za pracovníkov vykonávajúcich činnosť podliehajúcu dani zo zisku, s výnimkou zväzov bytových družstiev, ktoré platia daň z celkového objemu miezd.
ODDIEL IV
Ostatní daňovníci
§20
(1)
Sadzba dane zo zisku v odborových (generálnych) riaditeľstvách, zväzoch družstiev, združeniach (zväzoch) organizácií a Ústrednej rade družstiev tvorí 50 %.
(2)
Daňovníci uvedení v odseku 1 platia daň z celkového objemu miezd a odvádzajú príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 10 % zo základu podľa § 10 ods. 2.
§21
(1)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. g) tvorí sadzba dane zo zisku 65 %.
(2)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) tvorí sadzba dane zo zisku:
a)
40 % zo základu podľa § 4 ods. 8 písm. a),
b)
25 % zo základu podľa § 4 ods. 8 písm. b),
c)
20 % zo základu podľa § 4 ods. 8 písm. c),
d)
65 % zo základu podľa § 4 ods. 8 písm. d), príp. e).
(3)
Daňovníci uvedení v § 2 ods. 1 písm. g) a h) platia z miezd a odmien vyplatených na území Československej socialistickej republiky daň z individuálnych miezd a odvádzajú príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 25 % (§ 10 ods. 2).
ČASŤ V
Spoločné ustanovenia
§22 Zľavy na dani zo zisku
(1)
Ak základ dane zo zisku nepresahuje 80 000 Kčs, tvorí sadzba dane zo zisku 20 % (včítane prirážky podľa § 11 ods. 4 a zvýšenia podľa § 17 ods. 4) pre všetkých daňovníkov, pokiaľ je pre nich výhodnejšia.
(2)
Daňovníkom sa poskytuje zľava na dani zo zisku na výchovu učňov v tuzemsku takto:
| pre preferované činnosti | pre ostatné činnosti | |
| ročne Kčs | ||
| na každého učňa v 1. roku výučby | ||
| pri internátnej výučbe mimo podniku | 5000 | 3000 |
| pri sústredenej výučbe v podniku | 3000 | 2000 |
| pri individuálnej výučbe | 2000 | 1000 |
| na každého učňa v 2. roku výučby (pri trojročnej učebnej dobe) | ||
| pri internátnej výučbe mimo podniku | 3000 | 2000 |
| pri sústredenej výučbe v podniku | 2000 | 1500 |
| pri individuálnej výučbe | 1500 | 1000. |
(3)
Pre družstvá invalidov alebo podniky invalidov a spoločenské organizácie (ich podniky a hospodárske zariadenia) sa daň zo zisku znižuje o 30 %. Toto ustanovenie nemožno použiť v prípadoch uvedených v odseku 1.
(4)
Vo vybranom okruhu daňovníkov s prevažne neobchodnou činnosťou, s výnimkou spoločenských organizácií (ich podnikov a hospodárskych zariadení) sa daň zo zisku pripadajúca na tržby za vybrané činnosti (služby) znižuje o 40 %; pri medziročnom raste tržieb za vybrané činnosti (služby) sa percento zľavy na dani zo zisku zvyšuje, a to až do 70 %.
§23 Správa dôchodkovej dane a príspevku na sociálne zabezpečenie
(1)
Správu dôchodkovej dane (ďalej len „daň“), ktorej výnos plynie
a)
do rozpočtu národných výborov, vykonávajú orgány poverené príslušnými ústrednými orgánmi republík;*)
b)
do štátneho rozpočtu federácie, vykonávajú finančné správy.**)
(2)
Správu príspevku na sociálne zabezpečenie vykonávajú orgány príslušné na správu dane.
§24 Vznik daňovej povinnosti a povinnosti odvodu príspevku na sociálne zabezpečenie
(1)
Daňová povinnosť a povinnosť odvodu príspevku na sociálne zabezpečenie vzniká dňom začatia dani podrobenej činnosti.
(2)
U daňovníkov uvedených v § 2 ods. 1 písm. h) vzniká daňová povinnosť a povinnosť odvodu príspevku na sociálne zabezpečenie dňom, keď začali v tuzemsku vykonávať hospodársku činnosť, prípadne keď sa im vyplácajú alebo k ich dobru pripisujú príjmy podrobené dani.
(3)
Daňovník je povinný začiatok a ukončenie dani podrobenej činnosti oznámiť do 15 dní miestne príslušným orgánom, ktoré spravujú daň a príspevok na sociálne zabezpečenie.
§25 Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím je bežný kalendárny rok.
§26 Daňové priznanie
(1)
Daňovník je povinný podať priznanie k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie orgánu vykonávajúcemu správu dane (§ 23), v obvode ktorého mal sídlo 31. decembra zdaňovacieho obdobia, a to do 15. februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia (§ 25) a pripojiť k nemu účtovnú uzávierku a ďalšie doklady ustanovené príslušným ministerstvom financií.
(2)
Daňovník je povinný v priznaní si daň a príspevok na sociálne zabezpečenie sám vypočítať a uviesť aj prípadné výnimky, zvýhodnenia a zľavy a vyčísliť ich objem v korunách.
(3)
Ak organizácia zanikne bez vykonania likvidácie, je jej právny nástupca povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca priznanie k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie za uplynulú časť roka.
(4)
V prípade likvidácie organizácie trvá daňová povinnosť i povinnosť podávať každoročne priznanie k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie až do skončenia likvidácie. Po skončení likvidácie je orgán poverený likvidáciou povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca priznanie za uplynulú časť roka a v priznaní k dani zo zisku uviesť aj likvidačný zvyšok. Priznanie je povinný doložiť začiatočnou a konečnou likvidačnou súvahou a výkazom o použití likvidačného zvyšku. Likvidačný zvyšok sa pripočíta k základu dane zo zisku toho roka, v ktorom sa likvidácia skončila.
(5)
Ak sa priznanie nepodalo včas, možno vyrubenú daň a príspevok na sociálne zabezpečenie zvýšiť až o 10 %.
Vyrubenie dane a príspevku na sociálne zabezpečenie
§27
(1)
Daň a príspevok na sociálne zabezpečenie vyrubí orgán vykonávajúci správu dane a príspevku na sociálne zabezpečenie po uplynutí zdaňovacieho obdobia.
(2)
Daň sa nevyrubí, pokiaľ je menšia ako 100 Kčs.
(3)
Základ dane a základ príspevku na sociálne zabezpečenie sa zaokrúhľuje na celé 100 Kčs hore; daň, zvýšenie (§ 26 ods. 5) a penále sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.
§28
(1)
O vyrubení dane a príspevku na sociálne zabezpečenie upovedomí orgán vykonávajúci správu dane a príspevku na sociálne zabezpečenie daňovníka platobným výmerom.
(2)
Proti platobnému výmeru môže daňovník podať do 15 dní odvolanie orgánu, ktorý platobný výmer vydal.
(3)
Odvolanie nemá odkladný účinok.
Platenie dane a príspevku na sociálne zabezpečenie
§29
(1)
Daňovník je povinný najneskôr tretieho dňa pred koncom každého mesiaca platiť mesačné preddavky na daň, a to:
a)
na daň zo zisku vo výške jednej dvanástiny ročnej daňovej povinnosti vypočítanej zo zisku plánovaného na bežný rok. Po uplynutí každého štvrťroka (s výnimkou posledného štvrťroka) vypočíta daňovník, koľko je daň zo zisku zo základu skutočne dosiahnutého za uplynulý čas od začiatku roka. Ak je vypočítaná daň vyššia než odvedené preddavky, je povinný rozdiel zaplatiť s preddavkom zročným v prvom mesiaci nasledujúceho štvrťroka. Zároveň je povinný oznámiť orgánu vykonávajúcemu správu dane, ako daň vypočítal. Pokiaľ je vypočítaná daň nižšia než odvedené preddavky, zúčtuje sa preplatok na preddavky zročné v ďalšom mesiaci;
b)
na daň z objemu miezd (§ 7) vo výške jednej dvanástiny plánovanej ročnej výšky tejto dane.
(2)
Ak bola daň zo zisku za uplynulý kalendárny rok menšia než 400 000 Kčs, platia sa preddavky na daň štvrťročne, najneskôr tretieho dňa pred koncom prvého mesiaca po skončení štvrťroka (s výnimkou posledného štvrťroka), a to:
a)
na daň zo zisku vo výške dane zo zisku zo základu skutočne dosiahnutého za uplynulý čas od začiatku roka po odpočítaní preddavkov na túto daň už zaplatených;
b)
na daň z objemu miezd vo výške jednej štvrtiny plánovanej ročnej povinnosti tejto dane.
(3)
Príspevok na sociálne zabezpečenie, ktorý si daňovník sám vypočíta, je zročný v mesačných preddavkoch najneskôr tretieho dňa pred koncom každého mesiaca, a to vo výške jednej dvanástiny celoročnej povinnosti vypočítanej z objemu mzdových prostriedkov plánovaných na príslušný rok a u daňovníkov s rozdielnou výškou príspevku podľa druhu činností a ich plánovanej skladby. Po uplynutí každého štvrťroka sa výška príspevku na sociálne zabezpečenie upravuje podľa skutočne zúčtovaného objemu mzdových prostriedkov za uplynulé obdobie a u daňovníkov s rozdielnou výškou príspevku podľa skutočne dosiahnutých tržieb v jednotlivých druhoch činností. Ak je takto vypočítaný príspevok na sociálne zabezpečenie vyšší než odvedené preddavky, je daňovník povinný rozdiel zaplatiť za prvý až tretí štvrťrok s preddavkom zročným v prvom mesiaci nasledujúceho štvrťroka a za štvrtý štvrťrok v lehote určenej na podanie priznania k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie. Ak vznikne za prvý až tretí štvrťrok preplatok, odvedie daňovník o tento rozdiel pri najbližšom preddavku na príspevok na sociálne zabezpečenie menej.
(4)
Daňovník je povinný predložiť orgánu vykonávajúcemu správu dane a správu príspevku na sociálne zabezpečenie najneskôr do 29. januára výpočet plánovanej ročnej povinnosti dane a príspevku na sociálne zabezpečenie.
(5)
Ak daň a príspevok na sociálne zabezpečenie vypočítané v priznaní sú vyššie než zaplatené preddavky na daň a na príspevok na sociálne zabezpečenie, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel v lehote určenej na podanie priznania. Ak sú zaplatené preddavky na daň a na príspevok na sociálne zabezpečenie vyššie než daň a príspevok na sociálne zabezpečenie vypočítané v priznaní, vráti orgán vykonávajúci správu dane a príspevku na sociálne zabezpečenie daňovníkovi rozdiel do 15. marca.
(6)
Ak daň a príspevok na sociálne zabezpečenie určené platobným výmerom sú vyššie než daň a príspevok na sociálne zabezpečenie vypočítané v priznaní, je daňovník povinný zaplatiť rozdiel do 15 dní po doručení platobného výmeru.
(7)
V odôvodnených prípadoch, najmä daňovníkom so sezónnou činnosťou môže orgán vykonávajúci správu dane a príspevku na sociálne zabezpečenie určiť preddavky inak.
(8)
Ustanovenie o výkone rozhodnutia v daňovom konaní*) platí pre všetkých daňovníkov tejto dane a príspevku na sociálne zabezpečenie; použije sa obdobne i pri úhrade dlžných súm z účtov v ostatných peňažných ústavoch.
§30
(1)
Daň zo zisku z príjmov uvedených v § 4 ods. 8 písm. a), b) a c), ktorú sú povinní platiť daňovníci so sídlom v cudzine, sa vyberá zrážkou. Zrážku je povinný vykonať dlžník, ktorý má bydlisko alebo sídlo v tuzemsku (ďalej len „dlžník“) vo výške uvedenej v § 21 ods. 2 písm. a), b) a c).
(2)
Dlžník je povinný zrazenú daň zo zisku odviesť príslušnému orgánu vykonávajúcemu správu dane najneskôr do 15 dní po dni, keď daňovníkovi (veriteľovi) vypláca alebo pripisuje v prospech dlžné sumy, a súčasne oznámiť príslušnému orgánu vykonávajúcemu správu dane sumu, ktorú daňovníkovi (veriteľovi) vypláca alebo pripisuje v prospech, a právny dôvod svojho záväzku.
(3)
Ak dlžník nevykoná zrážku dane zo zisku alebo zrazenú daň neodvedie, bude sa na ňom vymáhať ako jeho dlh.
(4)
Daňová povinnosť daňovníka, pokiaľ ide o príjmy uvedené v § 4 ods. 8 písm. a), b) a c), sa považuje za splnenú zaplatením dane zo zisku zrážkou.
(5)
Federálne ministerstvo financií môže aj v iných prípadoch ustanoviť, že daň zo zisku, ktorú sú povinní platiť daňovníci so sídlom v cudzine, sa vyberá zrážkou, ak to je v záujme zabezpečenia dane, a súčasne ustanoviť výšku daňovej zrážky.
§31 Penále
(1)
Ak daň alebo príspevok na sociálne zabezpečenie, prípadne preddavky na ne neboli zaplatené včas, je daňovník povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % z dlžnej sumy. Penále v rovnakej výške je povinný platiť aj dlžník, ak neodviedol včas daň vyberanú zrážkou (§ 30).
(2)
Ak daňovník v priznaní uvedie daň alebo príspevok na sociálne zabezpečenie nižšou sumou, než bude určená platobným výmerom, zvýši orgán vykonávajúci správu dane a príspevku na sociálne zabezpečenie daň alebo príspevok o 10 % tohto rozdielu.
§32 Premlčanie
(1)
Daň a príspevok na sociálne zabezpečenie nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie k dani a príspevku na sociálne zabezpečenie.
(2)
Ak sa vykoná úkon na vyrubenie alebo vymáhanie dane, prípadne na vymáhanie príspevku na sociálne zabezpečenie, plynie premlčacia lehota znova od konca roka, v ktorom bol daňovník o tomto úkone upovedomený.
§33 Kontrola dane a príspevku na sociálne zabezpečenie
(1)
Orgán vykonávajúci správu dane a príspevku na sociálne zabezpečenie preveruje správnosť a úplnosť daňových priznaní a včasnosť, správnosť a úplnosť platenia dane a príspevku na sociálne zabezpečenie.
(2)
Daňovníci, prípadne dlžníci, ktorým je uložená povinnosť zrážať daň zo zisku (§ 30 ods. 1), sú povinní poskytnúť kontrolným orgánom vysvetlenie a dôkazy o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyrubenie dane a príspevku na sociálne zabezpečenie a urobiť všetko, čo je na uľahčenie a urýchlenie kontroly potrebné.
§34 Konanie
Pre konanie vo veciach dane a príspevku na sociálne zabezpečenie platia predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov,*) pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
ČASŤ VI
Vykonávacie predpisy, výnimky a úľavy
§35
(1)
Vláda Československej socialistickej republiky môže ustanoviť pre nevyhnutné prípady spôsob znovurozdeľovania prostriedkov podriadených hospodárskych organizácií odborovým (generálnym) riaditeľstvom, riadiacim národným výborom, prípadne znovurozdeľovanie prostriedkov výrobných hospodárskych jednotiek a organizácií priamo riadených ústredným orgánom.
(2)
Vláda Československej socialistickej republiky, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi federácie, a vlády Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi republík, môžu
a)
ustanoviť podmienky, za ktorých sa nebude zdaňovať prírastok priemerných miezd vyplývajúci zo zníženia zamestnanosti;
b)
povoliť ako experiment, aby organizácie s vhodnými podmienkami nahradili jednotlivé dane a príspevok na sociálne zabezpečenie podľa tohto zákona iným vzťahom k štátnemu rozpočtu, prípadne aby iným spôsobom odvádzali dane, a to na overenie nových spôsobov riadenia, najmä aj na zjednotenie jednotlivých ekonomických nástrojov medzi socialistickými krajinami;
c)
ustanoviť podmienky, za ktorých nebudú prirážky k náhrade za vypúšťanie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd, ako ani poplatky a prirážky za znečisťovanie ovzdušia pripočítateľnými položkami k zisku na účely výpočtu dane zo zisku.
§36
(1)
Federálne ministerstvo financií môže ustanoviť:
a)
okruh vybraných organizácií a činností (služieb) podľa § 15 ods. 2 a podľa § 22 ods. 4 a ďalej percentné zvýšenie zľavy za medziročný rast tržieb za vybrané činnosti (služby) podľa § 22 ods. 4;
b)
po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí okruh preferovaných činností podľa § 22 ods. 2.
(2)
Federálne ministerstvo financií, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi federácie a o daňovníkov so sídlom v cudzine, a ministerstvá financií Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky, pokiaľ ide o daňovníkov riadených orgánmi republík, môžu:
a)
rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia;
b)
ustanoviť, že daňovníkom dane a príspevku na sociálne zabezpečenie je generálne (odborové) riaditeľstvo, prípadne ministerstvo za všetky ním riadené organizácie. V prípade, že riadené organizácie sa nachádzajú na území oboch národných republík, je na vydanie povolenia potrebná dohoda s príslušnými orgánmi oboch republík; táto dohoda nie je potrebná pri organizáciách riadených federálnymi orgánmi;
c)
po dohode s príslušným ministerstvom práce a sociálnych vecí ustanoviť na účely dane z objemu miezd východiskovú úroveň miezd, najmä:
1.
pre novovzniknuté organizácie v prípadoch reorganizácií,
2.
v organizáciách, miestach, prípadne odvetviach (odboroch), ak vláda tak rozhodne;
d)
znížiť daň zo zisku organizáciám s prevažne obchodnou činnosťou, a to až o 20% na dobudovanie obchodnej siete;
f)
úplne alebo čiastočne oslobodiť od dane zo zisku novobudované organizácie, a to najviac na dobu dvoch rokov od začatia činnosti;
g)
určiť okruh organizácií s prevažne obchodnou činnosťou, v ktorých sa budú na účely výpočtu rentability celkové náklady znižovať o spotrebu základných surovín v ich výrobniach;
h)
urobiť opatrenia, aby sa zabránilo dvojakému zdaneniu toho istého základu dane u toho istého daňovníka;
ch)
pre jednotlivé prípady urobiť opatrenia na zamedzenie tvrdostí a nezrovnalostí, prípadne povoliť úľavu, ak to vyžadujú spoločenské záujmy, a určiť orgány a vymedziť ich oprávnenia na povoľovanie týchto úľav.
§37
Federálne ministerstvo financií sa splnomocňuje podrobnejšie upraviť vykonávacím predpisom § 2 až 6, § 8, 9, 11, § 13 až 15, § 17, 19, 22, 26, § 29 až 31 a § 36 tohto zákona.
ČASŤ VII
Prechodné a záverečné ustanovenia
§38
Výnos dane a príspevku na sociálne zabezpečenie od organizácií riadených federálnymi orgánmi plynie do štátneho rozpočtu federácie.
§39
Zrušujú sa:
a)
zákon č. 101/1970 Zb., ktorým sa ustanovujú zásady pre zákony národných rád o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie,
b)
zákon Slovenskej národnej rady č. 116/1970 Zb. o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie,
c)
zákon Českej národnej rady č. 120/1970 Zb. o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie,
d)
vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 9/1971 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Slovenskej národnej rady č. 116/1970 Zb. o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie,
e)
vyhláška Ministerstva financií Českej socialistickej republiky č. 10/1971 Zb., ktorou sa vykonáva zákon Českej národnej rady č. 120/1970 Zb. o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie.
§40 Účinnosť
(1)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.
(2)
Daň a príspevok na sociálne zabezpečenie sa podľa tohto zákona prvý raz vyrubia za kalendárny rok 1972.
(3)
Svoboda v. r.
Dr. Hanes v. r.
Dr. Štrougal v. r.
Dr. Hanes v. r.
Dr. Štrougal v. r.
*)
Druhá časť zákona č. 112/1966 Zb. o poľnohospodárskej dani.
**)
Zákon č. 111/1971 Zb. o odvodoch do štátneho rozpočtu a príspevku na sociálne zabezpečenie (§ 2 ods. 1).
*)
Zákon č. 112/1966 Zb. o poľnohospodárskej dani.
**)
Zákon SNR č. 116/1970 Zb. a zákon ČNR č. 120/1970 Zb. o dôchodkovej dani a príspevku na sociálne zabezpečenie.
*)
Organizácie uvedené v § 2 ods. 1 písm. f) a v § 2 ods. 2 tohto zákona platia poistné nemocenského poistenia podľa zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov.
**)
§ 57 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov.
*)
Článok 12 ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o československej federácii v znení ústavného zákona č. 125/1970 Zb.
**)
*)
§ 27 vyhlášky Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov.
*)
Vyhláška Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov.
