Vyhláška Ministerstva financií Českej socialistickej republiky, ktorou sa vykonáva zákon o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie 2024

Za priemyselnú činnosť podľa sa považuje aj činnosť orgnizácií geologického prieskumu; za priemyselnú činnosť sa však nepovažuje činnosť podnikov podliehajúcich odborovému riaditeľstvu Vodné toky a vodohospodárskych organizácií riadených národnými výbormi, ďalej činnosť podnikov Filmový priemysel, Filmové laboratóriá Ústredie umeleckých remesiel. Ústredia ľudovej umeleckej výroby a Divadelná služba.

Na posúdenie, či objem výkonov priemyselnej alebo stavebnej činnosti, prípadne súhrn objemov týchto činností presahuje polovicu celkových výkonov, je rozhodujúci pomer tržieb z priemyselnej a stavebnej činosti k celkovým tržbám z výrobných činností*) dosiahnutých v predchádzajúcom kalendárnom roku; pri organizáciách, ktorých daňová povinnosť vznikla v priebehu zdaňovacieho obdobia, je rozhodujúci pomer týchto tržieb v pláne organizácie.

Odborové (generálne) riaditeľstvá, ktoré sú daňovníkmi dane zo zisku a dane z mejetku, platia daň zo zisku a daň z majetku, len ak ide o zisk z ich vlastnej činnosti a o ich vlastný majetok. Na posúdenie toho, či zákomu podliehajú odborové (generálne) riaditeľstvá, je rozhodujúci počet podriadených organizácií podliahajúcich týmto daniam k prnému dňu zdaňovacieho obdobia.

Organizáciami zahraničného obchodu sa rozumejú:

Príspevkovkami podľa § 4 písm. a) bodu 1 zákona, ktoré uhraduť nie je poplatník podľa právnych predpisov povinný, sú napr. príspevky na dobrovoľné poistenie pracujúcich v Štátnej poisťovni, príspevky dobrovoľným záujmovým alebo účelovým združeniam, nie však napr. príspevky odborovým riaditeľstvám na úhradu nákladov na ich činnosť.

Tvorba alebo zvýšenie stavu rezerv je pripočitateľnou položkou vtedy, ak sa účtuje na ťarchu nákladov daňovníka v rozpore s právnymi predpismi; za rezervy, ktoré právne predpisy dovoľujú tvoriť, sa považujú všetky rezervy podľa smerníc k jednotnej účtovnej osnove v národnom hospodárstve.

Znovurozdelenie prostriedkov**) sa vykonáva zo zisku po zdanení. Sumy prijaté zo znovurozdelenia prostriedkov sa u príjemcov nezdaňujú. Výnimku tvoria len sumy prijaté [§ 4 písm. c) zákona] alebo poskytnuté [§ 5 ods. 2 písm. e) zákona] zo znovurozdelenia prostriedkov v uhoľnom priemysle.

Pri podnikovej bytovej výstavbe uskutočňovanej dodávateľským spôsobom môže si daňovník odpočítať v každom roku po dobu trvania výstavby ako príspevok na podnikovú bytovú výstavbu podľa § 5 ods. 2 písm. d) zákona 50 % súm, ktoré zaplatí dodávateľovi ako splátky (včítane splátkami vyrovnaných preddavkov) alebo ako doplatok na faktúru.***) Pri podnikovej bytovej výstavbe uskutočňovanej vo vlastnej réžii môže si odpočítať v kažkom roku po dobu trvania výstavby 50 % skutočne vynaložených nákladov na podnikovú výstavbu. Celkový úhrn odpočítaných súm nesmie ani v jednom prípade prevýšíť 50 % rozpočtovej ceny. Pri podnikovej bytovej výstavbe začatej pred 1.januárom 1970sa nehľadí na náklady dovtedy vynaložené.

Pokiaľ sa v rámci podnikovej bytovej výstavby budujú aj obchodné priestory, kancelárie, prevádzkárne a pod., vylúčia sa náklady na vybudovanie týchto priestorov z rozpočtovej ceny.

Odpočítať možno len sumy zaplatené na podnikovú bytovú výstavbu z vlastných zdrojov a z úveru čerpaného po 1. januári 1970, nie však sumy z dotácií, ktoré sa daňovníkovi na podnikovú bytovú výstavbu poskytli. Splátky úveru na podnikovú bytovú výstavbu nie sú odpočítateľnou položkou.

Ak sa združí niekoľko podnikov na spoločné uskutočnenie bytovej výstavby tak, že jeden z nich je investorom, môžu si príspevok na podnikovú bytovú výstavbu za výššie uvedených podmienok odpočítať jednotliví účastníci, a to pomernou sumou podľa výšky účasti.

Preddavky a splátky poskytnuté investormi dodávateľom⁺) neznižujú základ dane z mejetku.

Za účastínný kapitál tuzemských účastinných spoločností, ktorý je súčasťou majetku daňovníka podľa § 9 ods. 1 zákona, sa považuje len splatený účastinný kapitál.

Zostatkovú cenu základných prostriedkov, ktorá sa z mejetku daňovníka odpočíta, možno odpočítať len vo výške krytej fondom základnýcj prostriedkov a investícií, nie úvermi alebo inými zdrojmi.

Priemerný stav majetku daňovníka sa vypočíta zo stavu majetku k 1. januáru a k 31. decembru zdaňovacieho obdobia.

Základom dane z objemu miezd jej objem všetkých v bežnom roku zúčtovaných miezd včítane ostatných osobných výdavkov a vyplatených podielov na hospodárskom výsledku, ktoré sa podľa zmyslu § 3 vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí Československej socialistickej republiky č. 174/ 1969 Zb. o usmerňovaní mzdového vývoja a o zásadách odmeňovania práce zahŕňajú do mzdových prostriedkov.

Objem mzdových prostriedov a priemerný počet pracovníkov predchádzajúceho roku sa určí za účelom metodickej porovnateľnosti podľa účtovných a štatistických predpisov platných na bežný rok.

Základ príspevku na sociálne zabezpečenie je totožný so základom dane z objemu miezd (§ 13 Zákona).

Správu podnikových daní a príspevku na sociálne zabezpečenie vykonáva odbor štátnych financií národného výboru príslušného podľa §16 zákona, s výnimkou správy podnikových daní a príspevku na sociálne zabezpečenie organizácií riadených národnými výbormi, ktorú vykonáva výkonný orgán príslušného národného výboru.

Lehotu na podanie priznania k podnikovým daniam môže z dôležitých dôvodov národný výbor primerane predĺžiť. Predĺženie tejto lehoty má za následok i predĺženie lehoty pre doplatok rozdielu medzi zaplatenými preddavkami a výškou daní vypočítanou v priznaní (§ 22 ods. 4 zákona).

Daňovník je povinný podať priznanie k podnikovým daniam aj za rok, v ktorom vykázal stratu.

Podkladom pre výpečet mesačných preddavkov na daň zo zisku (pokiaľ nedôjde k prnému vyrubeniu tejto dane) a daň z objemu miezd je finančný plán organizácie.

Ak dôjde v priebehu roku k zmenám finančného plánu, ktoré majú vplyv na výšku vypočítaných preddavkov, je daňovník povinný predložiť národnému výboru do 8 dní nový prepočet preddavkov a ďalej platiť mesačné preddavky podľa nového výpočtu. Výška mesačných preddavkov dovtedy splatných sa nemení.

Pri výpočte dane zo zisku po uplynutí štvrťroku sa prihliada na pripočítateľné s odpočítateľné položky podľa § 4 a 5 zákona.

U daňovníka so sezónnou výrobou určí národný výbor na žiadosť daňovníka mesačné preddavky na dane spravidla vo výške jednej tretiny štvrťročnej povinnosti vyplývajúcej z rozdelenia celoročnej daňovej povinnosti na jednotlivé štvrťroky na základe sezónnych výkyvov v tvorbe zisku za predchádzajúci rok. Mesačné preddavky možno určiť aj podľa rozpisu, ktorý vyhotoví organizácia v rámci svojej štvrťročnej povinnosti na jednotlivé mesiace.

Každá daň sa platí na osobitný účet národného výboru v Štátnej banke československej a na národnom výboru sa účtuje na samostatnom účte.

Za včas nezaplatenú daň alebo preddavok sa považuje aj rozdiel, o ktorý daňovník zaplatil manej, než mal zaplatiť.

Penále vypočíta národný výbor po uplynutí každého štvrťroku a vydá o tom výmer.

Organizácie, ktoré vzniknú po 1. januári 1970, alebo v ktorých nastanú po tomoto dni skutočnosti zakladajúce daňovnú povinnosť, sú povinné oznámiť to národnému výboru.

Prípevok sa odvádza na osobitný účet národného výboru v Štátnej banke československej.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.