Vyhláška ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o úprave vodohospodárskych otázok na hraničných vodách 2024

úseky tokov, ktorými prebiehajú štátne hranice medzi zmluvnými štátmi,

vody pretínajúce štátne hranice a vody so štátnymi hranicami susediace, pokiaľ by na nich urobené vodohospodárske opatrenia na území jedného zmluvného štátu podstatne nepriaznivo ovplyvnili vodné pomery na území druhého zmluvného štátu.

Vodohospodárske otázky a opatrenia v zmysle článku 1 sa vzťahujú na zmeny riečneho režimu, úpravy tokov, na stavbu hrádzí proti veľkej vode, ochranu pred veľkou vodou a ľadmi, meliorácie, zásobovanie vodou, udržiavanie čistoty vôd, využitie vodnej energie podľa odseku 2, na mosty a prívozy, ako aj na záležitosti plavby, pokiaľ súvisia s opatreniami vodného staviteľstva v zmysle tejto Zmluvy, ako je udržiavanie splavnosti a označenie plavebnej dráhy, odpratávanie prekážok plavby a plavebné spravodajstvo.

Táto Zmluva sa nevzťahuje na

Zmluvné štáty sa zaväzujú nevykonávať na hraničných vodách podľa článku 1 písmena a) bez súhlasu druhého zmluvného štátu žiadne opatrenia, ktoré by nepriaznivo ovplyvnili vodné pomery na území druhého zmluvného štátu. Súhlas sa môže odoprieť len z pádnych dôvodov.

Zmluvné štáty sa ďalej zaväzujú prerokovať pred zavedením vodohospodárskeho konania (článok 10 odsek 4 prvá veta) v Československo-rakúskej komisii pre hraničné vody podľa článku 14 (Komisia) opatrenia, ktoré sú plánované na hraničných vodách podľa článku 1 písmena b). Pritom sa Komisia vynasnaží o dosiahnutie dohody.

Na hraničných vodách podľa článku 1 písmena a) oba zmluvné štáty disponujú - bez ujmy nadobudnutých práv - polovicou odtekajúceho prirodzeného množstva vody, ktoré nie je zväčšené technickými zásahmi.

Tam, kde bude potrebná ochrana hraničných vôd pred znečistením, budú sa zmluvné štáty snažiť o zlepšenie a pri novovzniknutom vypustení odpadových vôd predpíšu ich čistenie.

Ďalej sa budú zmluvné štáty podľa možnosti starať o to, aby prevozom vodohospodárskych diel a zariadení všetkých druhov na hraničných vodách neutrpeli škodu vodohospodárske záujmy druhého zmluvného štátu.

Zmluvné štáty budú udržiavať, pokiaľ to bude potrebné, v dobrom stave vody uvedené v článku 1 včítane stavieb, diel a zariadení na týchto vodách a budú ich stav podľa potreby zlepšovať.

V súlade s vnútroštátnymi predpismi budú zmluvné štáty podporovať na svojom území výstavbu vodohospodárskych diel a zariadení, ktorými bude zabezpečená ochrana pred nebezpečenstvom veľkej vody a ľadov pozdĺž hraničných vôd; práve tak sa bude podporovať udržiavanie čistoty hraničných vôd a zriaďovanie takých vodohospodárskych diel a zariadení, ktorých účelom je odvodnenie alebo zavodnenie priľahlého územia, zásobovanie pohraničných obcí vodou a konečne využitie vodnej energie hraničných vôd alebo zlepšenie plavby.

Každý zmluvný štát sa bude starať na svojom území o udržiavanie hraničných vôd, regulačných stavieb a ostatných vodohospodárskych diel a zariadení na nich.

Každý zmluvný štát sa stará aj o údržbu vodohospodárskych diel a zariadení vybudovaných na základe vodohospodárskeho povolenia alebo osobitnej dohody na jeho území a slúžiacich záujmom druhého zmluvného štátu.

Korytá a brehy hraničných tokov sa majú vypratávať podľa potreby a vykoná to každý zmluvný štát spravidla na svojom území na vlastné náklady.

Bagrovanie brodov sa vykonáva spravidla tak, že zmluvné štáty prehĺbia striedavo jeden celý brod.

O spoločnom postupe pri vykonávaní prác podľa odsekov 3 a 4 a o ich nevyhnutnosti sa uznesie Komisia.

Projektovanie vodohospodárskych opatrení zmluvných štátov sa deje podľa smerníc, ktoré ustanoví Komisia.

Projekty pre také opatrenia, ktoré sa vykonávajú na vlastnom štátnom území, vypracuje príslušný zmluvný štát. Ak sa týkajú opatrení oboch štátnych území, vypracúva v jednotlivom prípade projekt ten zmluvný štát, ktorý určí Komisia.

Komisia bude dbať, aby potrebné podklady pre projektovanie dali príslušné miesta zmluvných štátov k dispozícii a aby sa potrebná spolupráca uskutočňovala vhodným spôsobom.

Každý zmluvný štát vykonáva vodohospodárske opatrenia, najmä regulačné a ostatné vodohospodárske stavebné práce, na svojom území v zásade sám.

O vykonávaní opatrení včítane rozsiahlych opráv, na ktoré majú oba zmluvné štáty spoločne prispievať, sa uznesie Komisia.

Ak bude treba vykonať opatrenia na oboch štátnych územiach a ak sa môžu z technických alebo hospodárskych dôvodov vykonať len spoločne, o spôsobe vykonania sa uznesie Komisia.

Každý zmluvný štát nesie náklady na vykonanie vodohospodárskych opatrení, ktoré má podnikať na svojom území a ktoré majú výhradne slúžiť jeho záujmom.

Náklady na vykonanie vodohospodárskych opatrení, ktoré slúžia záujmom oboch zmluvných štátov, nesú zmluvné štáty v pomere svojich záujmov bez zreteľa na to, či ide o práce na území jedného alebo oboch zmluvných štátov.

Náklady na vykonanie vodohospodárskych opatrení, ktoré sa podnikajú na území jedného zmluvného štátu, slúžia však výhradne záujmom druhého zmluvného štátu, nesie zmluvný štát, ktorého záujmom opatrenia slúžia.

Náklady spojené so zameriavaním, projektovaním a riadením vykonaných prác si zmluvné štáty nebudú navzájom uhrádzať, ak nebude v jednotlivých prípadoch dohodnuté ináč.

Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia obdobne taktiež pre náklady na údržbu a prevádzku vodohospodárskych diel a zariadení.

Pokiaľ niet inej úpravy, o rozdelení nákladov sa uznesie Komisia podľa zásad uvedených v predchádzajúcich odsekoch.

O úhradu nákladov sa postarajú zmluvné štáty.

Náklady za práce a výkony, ktoré slúžia záujmu oboch zmluvných štátov alebo boli vykonané jedným zo zmluvných štátov v záujme druhého zmluvného štátu, budú vyúčtované za uplynulý kalendárny rok do konca júna každého roku.

Vyúčtovanie sa vykoná tak, že sa práce, výkony a materiál v zásade vyrovnajú in natura.

Ak vykazujú vyúčtovania za dlhšie obdobie v prospech jedného zmluvného štátu zostatok, ktorý podľa odseku 2 nemožno vyrovnať, vyrovná sa spravidla prevodom. Prepočet z meny jedného zmluvného štátu do meny druhého zmluvného štátu sa robí podľa devízových kurzov v tej-ktorej dobe úradne (oficiálne) poznamenaných. Ak však pritom dôjde k zrejmému nepomeru medzi výkonmi zmluvných štátov, Komisia pri hodnotení podľa odseku 4 takýto nepomer odstráni.

Podrobnosti pre hodnotenie a na to potrebné porovnanie nákladov za práce, výkony a materiál, vyúčtovanie a vykonávanie platieb určuje Komisia. Komisia sa môže taktiež uzniesť na vyrovnaní dodávkou materiálu, prípadne poskytnutím prác v rámci účelu Zmluvy.

Prevody podľa odseku 3 sa vykonajú podľa platobnej úpravy platnej v tej-ktorej dobe medzi oboma zmluvnými štátmi.

Vodoprávne záležitosti sa posudzujú podľa zákona a orgánom oného zmluvného štátu, na územie ktorého sa konanie v danom prípade vzťahuje.

Pri dielach a zariadeniach, ktoré budú umiestnené na oboch štátnych územiach, udeľuje povolenie vodohospodársky orgán príslušný pre tú časť, ktorá bude zriadená na jeho štátnom území, pričom sa bude brať zreteľ na to, aby konania po sebe časovo nasledovali a uskutočnili sa za obojstrannej účasti. Aby sa zabránilo rozporom v obsahu rozhodnutí oboch strán, treba dosiahnuť dohodu medzi príslušnými orgánmi oboch zmluvných štátov.

Pri dielach a zariadeniach, ktorými budú dotknuté práva alebo záujmy na oboch štátnych územiach, ktoré však budú zriadené len na jednom štátnom území, uskutoční každý zmluvný štát konanie na svojom území. Pritom sa použije primerane ustanovenie odseku 2.

Vodohospodárske konanie o záležitosti, ktorej prerokovanie patrí do okruhu činnosti Komisie, možno začať s výnimkou nebezpečenstva z omeškania až vtedy, keď sa záležitosťou zaoberala Komisia alebo splnomocnenci (článok 1 odsek 2 prílohy A). Potom prerokujú vodohospodárske orgány zmluvných štátov, dbajúc na ustanovenie tohto článku, v akom rozsahu a v akom časovom slede uskutoční každý zmluvný štát vodohospodárske konanie. Ak sa pritom nedospeje k zhodnému názoru, predloží sa táto záležitosť prostredníctvom Komisie vládam zmluvných štátov.

Vodohospodárske orgány zmluvných štátov sa môžu vo vodoprávnych záležitostiach stýkať priamo.

Doterajšie vodné oprávnenia na hraničných vodách a s nimi súvisiace záväzky zostávajú nedotknuté.

Príslušné miesta zmluvných štátov, najmä aj hydrografická služba a miestne stanice, budú si navzájom čo možno najrýchlejšie podávať správy o nebezpečenstve veľkej vody, ľadov a iných nebezpečenstvách, ktoré sú v súvislosti s hraničnými vodami, pokiaľ sa o týchto nebezpečenstvách dozvedia.

Smernice pre varovnú službu ustanoví Komisia.

Štrk a piesok z pieskových lavíc medzi regulačnými líniami hraničných vôd podľa článku 1 písmena a) je dovolené voľne ťažiť na riečne stavebné účely v hraničnom úseku bez zreteľa na ich polohu v riečnom koryte po predchádzajúcej dohode miest zmluvných štátov, príslušných pre riečne stavby.

Topografické znaky na oboch brehoch, ako i triangulačné body, výškové body, kilometrové a hektometrové znaky a vodočty bude každý zmluvný štát na svojom území udržiavať a podľa potreby dopĺňať a obnovovať. Príslušné miesta zmluvných štátov môžu vo vzájomnej dohode kedykoľvek použiť tieto zariadenia. Zmluvné štáty budú podporovať vykonávanie hydrometeorologických a hydrometrických pozorovaní a zisťovaní; výsledky si budú vymieňať.

Plávajúce plavebné znaky, ako i plavebné znaky na mostoch a nadstavbách, budú zmluvné štáty striedavo zriaďovať a udržiavať v časovom rozmedzí ustanovenom Komisiou. Pobrežné plavebné znaky budú zmluvné štáty na svojom území zriaďovať a udržiavať vo vzájomnej dohode.

Vodohospodárske otázky, opatrenia a práce, na ktoré sa vzťahuje táto Zmluva, budú prerokúvané v Československo-rakúskej komisii pre hraničné vody.

Komisia sa poradí o záležitostiach, ktoré sa jej predložia. Uznesenia, ktoré sa urobia na základe týchto porád, nadobudnú právnu účinnosť schválením vládami zmluvných štátov.

Podrobný okruh činnosti, ako i zloženie tejto Komisie a konanie pred ňou upravuje štatút, ktorý je pripojený k tejto Zmluve ako príloha A.

Stavebný materiál a prevádzkové prostriedky, ktoré sa dovážajú z územia jedného zmluvného štátu na územie druhého zmluvného štátu a sú určené na vykonávanie prác v rámci tejto Zmluvy, s výnimkou pohonných hmôt pre pozemné motorové vozidlá, sú trvale oslobodené od všetkých dovozných a vývozných poplatkov. Tento stavebný materiál a prevádzkové prostriedky nepodliehajú dovozným ani vývozným obmedzeniam.

Prechodne budú oslobodené od poplatkov podľa zmyslu odseku 1 vozidlá, plavidlá a nástroje (pracovné stroje, náradie a pod.) pod podmienkou, že tieto predmety budú colnému orgánu predvedené na zistenie a že budú v priebehu času, ktorý určí colný orgán, späť vyvezené. Zabezpečenie poplatkov na ne pripadajúcich sa nevykonáva. Za predmety, ktoré nebudú v určenej lehote späť vyvezené, sa platia poplatky. Predmety, dovezené z územia jedného zmluvného štátu, ktoré sa pre úplné opotrebovanie stali nepoužiteľnými a nebudú preto späť vyvezené, nebudú spoplatnené za predpokladu, že budú prenechané druhému zmluvnému štátu k voľnej dispozícii.

Osoby vykonávajúce práce na území druhého zmluvného štátu, ako aj dovážané a vyvážané vozidlá, plavidlá, stavebný materiál, prevádzkové prostriedky a nástroje podliehajú colnej kontrole príslušného zmluvného štátu.

Oba zmluvné štáty si vzájomne zabezpečujú v súvislosti s vodohospodárskymi opatreniami, vykonávanými podľa tejto Zmluvy v spoločnom záujme, prostredníctvom svojich colných správ uľahčené bezpoplatkové colné odbavenie pre prevoz vozidiel, plavidiel, stavebného materiálu, prevádzkových prostriedkov a nástrojov, včítane potrebných pohonných hmôt.

Osoby, ktoré pri plnení svojich úloh vyplývajúcich z tejto Zmluvy, prekračujú štátne hranice, musia byť vybavené dvojjazyčným preukazom pre prekračovanie štátnych hraníc (hraničným preukazom). Vzory československého a rakúskeho hraničného preukazu sú uvedené v prílohách B a C tejto Zmluvy.

Hraničné preukazy oprávňujúce vstúpiť na územie Československej socialistickej republiky vydáva Spolkové ministerstvo vnútra Rakúskej republiky, hraničné preukazy oprávňujúce vstúpiť na územie Rakúskej republiky vydávajú príslušné úrady Československej socialistickej republiky. Hraničné preukazy sa vydávajú s platnosťou až na čas piatich rokov.

Hraničné preukazy sa vidujú na čas ich platnosti. Hraničné preukazy Československej socialistickej republiky viduje Spolkové ministerstvo vnútra Rakúskej republiky, hraničné preukazy Rakúskej republiky viduje Ministerstvo vnútra Československej socialistickej republiky. Vydávanie a vidovanie hraničných preukazov je oslobodené od poplatkov a dávok.

Zmluvné štáty sú oprávnené bez uvedenia dôvodov odmietnuť vidovanie hraničných preukazov alebo udelené vidovanie kedykoľvek zrušiť. O tom musí byť bez meškania upovedomený úrad druhého zmluvného štátu, ktorý hraničný preukaz vydal.

Držitelia hraničných preukazov sú oprávnení prekračovať štátne hranice i mimo prípustných hraničných prechodov a pobývať na území druhého zmluvného štátu až do vzdialenosti 200 m od štátnych hraníc; v obzvlášť odôvodnených prípadoch môžu byť vydané hraničné preukazy oprávňujúce na pobyt na území druhého zmluvného štátu až do vzdialenosti 20 km od štátnych hraníc.

Pobyt na území druhého zmluvného štátu je povolený len v čase od svitania do súmraku. Toto ustanovenie však neplatí pri živelných pohromách a iných nepredvídaných udalostiach.

Účel, pre ktorý sa hraničný preukaz vydáva, ako aj obvod pracoviska na území druhého zmluvného štátu musí byť v hraničnom preukaze presne uvedený.

Držitelia hraničných preukazov sú povinní ich predložiť na požiadanie na kontrolu príslušným úradným orgánom zmluvných štátov.

Každý zmluvný štát je povinný včas upovedomiť svoje príslušné pohraničné kontrolné orgány o mieste, čase a účele prekročenia štátnych hraníc držiteľmi hraničných preukazov, ako aj o začatí a ukončení činnosti na území druhého zmluvného štátu.

Každá strata hraničného preukazu sa musí oznámiť úradu, ktorý hraničný preukaz vydal; musí sa o tom upovedomiť úrad, ktorý hraničný preukaz vidoval. Ak došlo k strate hraničného preukazu na území druhého zmluvného štátu, musia sa o tom upovedomiť aj príslušné pohraničné kontrolné orgány.

Ak bude držiteľ hraničného preukazu v priebehu svojej činnosti na území druhého zmluvného štátu zadržaný pre trestný čin, upovedomí sa o tom do 24 hodín pohraničný kontrolný orgán na najbližšom hraničnom kontrolnom prechode zmluvného štátu, ktorý hraničný preukaz vydal, s uvedením dôvodu zadržania.

Každý zmluvný štát je povinný prevziať na požiadanie bez meškania späť držiteľa hraničného preukazu, ktorý vydali jeho úrady.

Zmluvné štáty si vzájomne zabezpečia možnosť spoločnej prehliadky a posúdenia všetkých prác vykonávaných v rámci tejto Zmluvy. Vykonanie a vyúčtovanie verejných prác, uskutočnených spoločnými nákladmi alebo podľa článku 8 odseku 3, bude preskúšané spoločne. Bližšie podrobnosti určí Komisia.

Zmluvné štáty sa vynasnažia uľahčiť vykonávanie tejto Zmluvy, ako aj činnosť Komisie, pričom budú dbať na záujmy oboch strán.

Rozpory týkajúce sa výkladu alebo vykonávania tejto Zmluvy budú riešiť príslušné miesta oboch zmluvných štátov. Tým nie je vylúčené riešenie diplomatickou cestou.

Ak nebude možné takto vyriešiť rozpor, predloží sa na požiadanie jedného zo zmluvných štátov rozhodcovskému súdu.

Rozhodcovský súd bude ustanovený z prípadu na prípad tak, že každý z oboch zmluvných štátov určí do troch mesiacov potom, keď jeden z nich oznámil svoj úmysel obrátiť sa na rozhodcovský súd, po jednom rozhodcovi, a že sa takto určení rozhodcovia dohodnú na príslušníkovi tretieho štátu ako predsedovi. Ak nedôjde k dohode o predsedovi do šiestich mesiacov potom, keď jeden z oboch zmluvných štátov oznámil svoj úmysel obrátiť sa na rozhodcovský súd, ak nebude dohodnuté inak, platia pre určenie predsedu ustanovenia článku 45 Dohovoru z 18. októbra 1907 o pokojnom riešení medzinárodných sporov, pokiaľ sa vzťahujú na voľbu predsedu.

Rozhodcovský súd rozhoduje podľa tohto Dohovoru, ako aj s použitím medzinárodného obyčajového práva a všeobecne uznaných právnych zásad.

Rozhodcovský súd rozhoduje väčšinou hlasov. Jeho rozhodnutia sú záväzné. Každý zo zmluvných štátov uhrádza výdavky svojho rozhodcu; ostatné výdavky uhrádzajú oba zmluvné štáty rovnakým dielom. V ostatnom si upraví konanie rozhodcovský súd sám.

Pokiaľ ide o predvolávanie a výsluch svedkov a znalcov, použijú sa obdobne ustanovenia o právnej pomoci platné v tej-ktorej dobe medzi oboma zmluvnými štátmi.

Ustanovenia tejto Zmluvy nahrádzajú doterajšie dojednania medzi oboma zmluvnými štátmi o riešení vodohospodárskych otázok a opatrení na hraničných vodách.

Práce a opatrenia začaté alebo vykonané pred platnosťou tejto Zmluvy sa budú považovať za práce a opatrenia podľa zmyslu tejto Zmluvy. Ich vyúčtovanie sa vykoná podľa článkov 8 a 9 tejto Zmluvy.

Vnútroštátne úpravy a záväzky týkajúce sa vodohospodárskych opatrení a s tým súvisiace úhrady nákladov nie sú dotknuté povinnosťami, ktoré v tejto Zmluve vzájomne prevzali zmluvné štáty.

Táto Zmluva bude ratifikovaná. Ratifikačné listiny budú vymenené v Prahe.

Zmluva nadobúda platnosť tridsiatym dňom po výmene ratifikačných listín a nemožno ju po dobu piatich rokov vypovedať. Po uplynutí tohto obdobia zostáva Zmluva v platnosti, pokiaľ ju jeden zo zmluvných štátov nevypovie. Výpoveď nadobudne účinnosť koncom kalendárneho roku, ktorý nasleduje po roku, v ktorom bolo oznámenie výpovede doručené diplomatickou cestou druhému zmluvnému štátu.

Na dôkaz toho splnomocnenci oboch zmluvných štátov túto Zmluvu podpísali a opatrili ju svojimi pečaťami.

Dané vo Viedni 7. 12. 1967 vo dvoch pôvodných vyhotoveniach, každé v českom a nemeckom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť.

Za Československú socialistickú republiku:

Na prerokúvanie vodohospodárskych otázok, opatrení a prác spomenutých v článku 14 tejto Zmluvy vytvoria zmluvné štáty stálu komisiu - Československo-rakúsku komisiu pre hraničné vody.

Každý zmluvný štát vysiela do Komisie štvorčlennú delegáciu a vymenúva jedného člena delegácie za stáleho splnomocnenca. Podľa potreby sa môžu na konania Komisie pribrať experti.

Komisia si určí svoj rokovací poriadok.

Každý zmluvný štát nesie náklady spojené s činnosťou svojej časti Komisie.

V rámci činnosti ustanovenej v článkoch 1 a 2 tejto Zmluvy bude Komisia prerokúvať najmä tieto záležitosti:

Splnomocnenci sa môžu priamo stýkať a prerokúvať bežné záležitosti. Podávajú o tom správu Komisii pri jej najbližšom zasadnutí.

Komisia sa schádza pravidelne raz za rok na riadne zasadnutie. Na žiadosť jedného splnomocnenca zvolá sa do jedného mesiaca mimoriadne zasadnutie.

Ak nebude dojednané ináč, konajú sa zasadnutia Komisie striedavo v jednom zo zmluvných štátov.

Zasadnutie zvoláva splnomocnenec zmluvného štátu, na území ktorého sa má zasadnutie konať, po dohode so splnomocnencom druhého zmluvného štátu.

Program rokovania určia dohodou splnomocnenci pred zasadnutím; program rokovania sa môže pri zasadnutí po dohode zmeniť.

Rokovanie vedie splnomocnenec zmluvného štátu, na území ktorého sa zasadnutie koná.

Rokovania Komisie sa vedú v jazykoch zmluvných štátov.

Na uznesenie Komisie je potrebná zhoda oboch delegácií.

O zasadnutiach sa spisujú vo dvoch vyhotoveniach rovnako znejúce protokoly v jazykoch zmluvných štátov a podpisujú ich splnomocnenci zmluvných štátov.

Uzneseniami Komisie sa nepredchádza právu vlád rozhodovať. Uznesenia sa smú vykonať len vtedy, ak boli schválené vládami zmluvných štátov. O rozhodnutí svojich vlád sa splnomocnenci navzájom upovedomujú.