Zákon o devízovom hospodárstve

Vláda Československej socialistickej republiky riadi devízové hospodárstva a prostredníctvom Federálneho ministerstva financií dozerá na uskutočňovanie devízového monopolu Československej socialistickej republiky.

Za uskutočňovanie devízového monopolu Československej socialistickej republiky zodpovedá Štátna banka československá.

Štátna banka československá vypracúva v spolupráci s príslušnými federálnymi orgánmi a orgánmi republík návrh devízového plánu v súlade so zámermi štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva a zabezpečuje realizáciu a kontrolu schváleného devízového plánu.

Devízovými tuzemcami sú fyzické osoby, ktoré majú v tuzemsku bydlisko alebo sa tu aspoň po dobu jedného roka zdržiavajú, ďalej československí štátni občania, ktorí sa zdržiavajú v zahraničí so súhlasom príslušných štátnych orgánov, a rodinní príslušníci takých osôb, ktorí sa s nimi v zahraničí zdržiavajú, ako aj právnické osoby, ktoré majú v tuzemsku svoje sídlo. Iné fyzické a právnické osoby sú devízovými cudzozemcami.

Vykonávací predpis určuje:

Obchodovať s devízovými prostriedkami a vykonávať platobný styk so zahraničím je oprávnená Štátna banka československá, ako aj peňažné ústavy a organizácie, ktoré tým Štátna banka československá poverí. Štátna banka československá určuje podmienky, za ktorých tieto peňažné ústavy a organizácie nakupujú a predávajú devízy, valuty a zlato.

Peňažné ústavy oprávnené obchodovať so všetkými devízovými prostriedkami a vykonávať platobný styk so zahraničím sú devízovými bankami. Peňažné ústavy a iné organizácie oprávnené na plnenie niektorých úloh devízových bánk sú devízovými miestami. Devízové banky a devízové miesta sú povinné postupovať podľa pokynov, ktoré Štátna banka československá pre obchod s devízovými prostriedkami vydá, a ponúknuť jej v rozsahu, ktorý im určí, na odkup devízové prostriedky, ktoré podľa svojho oprávnenia získali.

Vykonávať platby do zahraničia a prijímať úhrady zo zahraničia inak než prostredníctvom devízových bánk, ako aj obchodovať s devízovými prostriedkami, ak jednou zo zmluvných strán nie je devízová banka alebo devízové miesto oprávnené obchodovať s devízovými prostriedkami podľa § 7, je dovolené len v prípadoch, ktoré určuje vykonávací predpis.

Dovoz valút, platobných dokumentov znejúcich na cudziu menu, zlata, cenných papierov, depozitných potvrdeniek, vkladných knižiek a životných poistiek znejúcich na cudziu menu je voľný.

Vývoz valút, platobných dokumentov znejúcich na cudziu menu, zlata, cenných papierov, depozitných potvrdeniek, vkladných knižiek a životných poistiek znejúcich na cudziu menu, ako aj plnomocenstiev na nakladanie s majetkovými hodnotami nachádzajúcimi sa v zahraničí je dovolený len s povolením Štátnej banky československej. Povolenie netreba na vývoz hodnôt, ktoré nie sú devízoví tuzemci povinní ponúknuť na odkup vôbec, prípadne ktoré devízová banka neodkúpila (§ 16).

Dovoz a vývoz československých peňazí a platobných dokumentov znejúcich na československú menu, ako aj vkladných knižiek znejúcich na československú menu, je dovolený len s povolením Štátnej banky československej.

Podmienky dovozu a vývozu hodnôt uvedených v § 11 a 12, prípadne úľavy z týchto ustanovení a sumy, do ktorých možno tieto hodnoty dovážať a vyvážať bez povolenia, určuje vykonávací predpis.

Konať platby do zahraničia v akejkoľvek mene je dovolené len s povolením Štátnej banky československej.

Povolenie podľa odseku 1 netreba: a) na platby súvisiace s uskutočňovaním medzinárodného obchodu, medzinárodnej dopravy a medzinárodného zasielateľstva; podmienky, za ktorých možno tieto platby vykonávať, určí Štátna banka československá po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu; b) na ostatné platby, ak platba nepresahuje sumu určenú pre jednotlivé druhy platieb Štátnou bankou československou, ako ani na platby, ktoré určuje vykonávací predpis.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne na predaj valút a devíz devízovým tuzemcom devízovými bankami a devízovými miestami.

Devízoví tuzemci sú povinní:

Devízová banka má právo odkúpiť podľa podmienok pre obchod s devízami, valutami a zlatom hodnoty, ktoré jej boli ponúknuté podľa ustanovenia odseku 1 písm. b), ako i sumy uhradené v prospech devízových tuzemcov dobropisom v cudzej mene na účte u jej zahraničného dopisovateľa alebo prevziať na inkaso platobné dokumenty znejúce na cudziu menu a valuty.

Výnimky z povinností ustanovených v odseku 1 upravuje vykonávací predpis.

Štátna banka československá určí, ktoré hodnoty [§ 15 ods. 1 písm. b)] nie sú devízoví tuzemci povinní ponúknuť na odkup buď vôbec alebo do určitej výšky. S hodnotami, ktoré nie sú devízoví tuzemci povinní ponúknuť na odkup vôbec, prípadne ktoré devízová banka neodkúpila, môžu devízoví tuzemci voľne nakladať.

Štátna banka československá môže povoliť na žiadosť úľavy z povinností uložených v § 15 ods. 1 písm. a) a b) a je oprávnená určiť podmienky nakladania s týmito hodnotami.

Štátna banka československá môže tak isto povoliť, aby došlá devízová úhrada alebo jej časť bola prevedená na účet devízového tuzemca zriadený v devízovej banke a vedený v cudzej mene alebo aby na taký účet bolo prevedené inkaso platobného dokumentu znejúceho na cudziu menu alebo jeho časť. Vlastník účtu môže zostatok účtu alebo jeho časť buď previesť na rovnaký účet iného devízového tuzemca alebo ho speňažiť v devízovej banke. So súhlasom Štátnej banky československej môže vlastník účtu zostatok účtu alebo jeho časť použiť v zahraničí.

V devízových bankách sa môžu zriadiť účty devízových cudzozemcov (cudzozemské účty). Z vkladu na cudzozemskom účte vzniknutého poukazom alebo zložením cudzej meny môže vlastník účtu v tejto mene kedykoľvek voľne vykonávať platby do zahraničia. Inak platia o dobropisoch na cudzozemský účet otvorený z príkazu devízového cudzozemca a o dispozíciách so zostatkom takého účtu podmienky dohodnuté s bankou vedúcou účet.

S pohľadávkami devízových tuzemcov voči devízovým cudzozemcom, s ich nehnuteľnosťami a majetkovými účasťami v zahraničí, s ich zahraničnými cennými papiermi a s cennými papiermi uloženými v zahraničí, s ich nárokmi na dedičstvo alebo odkaz v zahraničí, ako i s cennými papiermi devízových cudzozemcov, ktoré sú v úschove devízových tuzemcov, a s tuzemskými nehnuteľnosťami devízových cudzozemcov je dovolené nakladať len s povolením Štátnej banky československej.

Povolenie nie je potrebné, ak ide o nakladanie s hodnotami uvedenými v odseku 1 v prípade smrti, ďalej o nakladanie s hodnotami, ktoré boli zbavené ponukovej povinnosti vôbec alebo neboli devízovou bankou odkúpené (§ 16). Ďalšie prípady, v ktorých sa povolenie nevyžaduje, určuje vykonávací predpis.

Devízoví tuzemci smú len s povolením Štátnej banky československej:

V povolení Štátnej banky československej na vstup do záväzku podľa odseku 1 písm. b) sa môže vysloviť, že toto povolenie platí zároveň ako povolenie na platbu do zahraničia podľa § 14, prípadne na platbu podľa odseku 1 písm. a).

Vykonávací predpis určuje, v ktorých prípadoch sa povolenie nevyžaduje.

Devízoví tuzemci smú len s povolením Federálneho ministerstva financií dojednávať zahraničné finančné účasti na tuzemských podnikoch alebo sa finančne zúčastňovať na podnikaní v zahraničí.

Ak finančná účasť má dosah iba pre územie Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky, udelí Federálne ministerstvo financií povolenie podľa odseku 1 po prerokovaní s ministerstvom financií republiky. Ak sa finančná účasť dotýka záujmov oboch republík, prerokuje Federálne ministerstvo financií udelenie povolenia podľa odseku 1 s ministerstvami financií republík.

Ak ide o účasť súvisiacu s uskutočňovaním medzinárodného obchodu, medzinárodnej dopravy a medzinárodného zasielateľstva, udeľuje devízovým tuzemcom povolenie Federálne ministerstvo zahraničného obchodu po dohode s Federálnym ministerstvom financií.

Povolenie v zmysle odsekov 1 až 3 nenahrádza devízové povolenia Štátnej banky československej, pokiaľ sú podľa tohto zákona potrebné.

Devízoví tuzemci sú povinní ohlásiť do devízovej evidencie:

Hlásenie cenných papierov a tuzemských nehnuteľností [odsek 1 písm. c)] a ich zmien podávajú devízoví tuzemci, ktorí ich pre cudzozemských vlastníkov spravujú alebo majú v úschove.

Devízovú evidenciu vedie Štátna banka československá. Lehoty na hlásenie, spôsob hlásenia a prípady, na ktoré sa ohlasovacia povinnosť podľa ustanovenia § 21 nevzťahuje, ako aj úľavy z ohlasovacej povinnosti určuje vykonávací predpis.

Štátna banka československá dohliada, či a ako devízoví tuzemci plnia povinnosti uložené im týmto zákonom a predpismi ho vykonávajúcimi. Devízoví tuzemci sú povinní na jej výzvu podať jej aj iné hlásenia než uvedené v § 21, správy a vysvetlenia o okolnostiach priamo i nepriamo závažných z hľadiska devízového hospodárstva, ako i predložiť potrebné doklady.

Kontrolu zachovania ustanovení tohto zákona o dovoze a vývoze hodnôt (§ 10 až 12) a vykonávajúcich ho predpisov vykonávajú colné orgány, ktoré sú v tejto svojej pôsobnosti oprávnené vykonávať vonkajšie i vnútorné prehliadky batožiny, dopravných prostriedkov, listových a iných zásielok, ako aj osobné prehliadky; zároveň môžu od kontrolovaných osôb vyžadovať potrebné vysvetlenia.

Pri vykonávaní prehliadok sa musia rešpektovať ústavné a iné zákonné predpisy o ochrane osobnej slobody a listového tajomstva.

Colnice prijímajú od cestujúcich do zahraničia na ich vlastný náklad do úschovy hodnoty, na vývoz ktorých nemajú povolenie. Podmienky úschovy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Ak cestujúci neuplatní právo na vydanie predmetu úschovy do jedného roka od prijatia colnicou, právo na vydanie zaniká a predmet úschovy pripadne štátu.

Vykonávacie predpisy k tomuto zákonu vydáva Federálne ministerstvo financií po dohode s Federálnym ministerstvom zahraničného obchodu a Štátnou bankou československou a v spolupráci s ministerstvami financií republík. Vo veciach týkajúcich sa zahraničného obchodu vydávajú vykonávacie predpisy k tomuto zákonu spoločne Federálne ministerstvo financií a Federálne ministerstvo zahraničného obchodu po dohode so Štátnou bankou československou.

Vo vykonávacom predpise sa môže právomoc daná týmto zákonom Štátnej banke československej preniesť na orgány štátnej správy.

Povinnosti, ktoré majú devízoví tuzemci, orgány štátnej správy a organizácie podľa tohto zákona voči Štátnej banke československej, majú v rovnakom rozsahu voči orgánom štátnej správy, ak sa na ne právomoc Štátnej banky československej podľa odseku 1 prenesie.

Peňažnú sumu, ktorá sa má na základe výkonu súdneho rozhodnutia vydať devízovému cudzozemcovi ako veriteľovi, zloží súd, prípadne nariadi zložiť v prospech oprávneného v devízovej banke. Na prevod takejto sumy do zahraničia netreba povolenie, ak ide o plnenie záväzku vzniknutého v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 z medzinárodného obchodu, medzinárodnej dopravy a medzinárodného zasielateľstva; inak možno sumu previesť do zahraničia len s povolením Štátnej banky československej, iba že by šlo o plnenie záväzku, pri vzniku ktorého sa už o povolení úhrady rozhodlo (§ 19 ods. 2).

Orgány štátnej správy a organizácie sú povinné oznamovať Štátnej banke československej na jej požiadanie všetky údaje, ktoré sú potrebné na plnenie úloh, ktoré jej ukladá tento zákon, pokiaľ tomu nebránia osobitné predpisy.

Na povolenie podľa tohto zákona sa nevzťahujú predpisy zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok); postup upraví vykonávací predpis.

Do dňa účinnosti tohto zákona vydané a ešte nevyužité devízové povolenia platia naďalej po dobu platnosti v nich určenú. Dosiaľ vydané všeobecné devízové povolenia platia zatiaľ naďalej ako vydané Štátnou bankou československou; organizácie, ktorým boli všeobecné devízové povolenia udelené, sú však povinné do 6 mesiacov od účinnosti tohto zákona predložiť všeobecné devízové povolenia Štátnej banke československej na potvrdenie, inak tieto povolenia stratia platnosť.

Zrušujú sa:

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1971.