Inteligentné zákony pre účtovníkov
Uvádzacia cena

Vládne nariadenie Československej sociaslitickej republiky o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôcodcom 1969

Znenie účinné: od 01.07.1969 do 28.02.1971 Neplatné znenie pre dnes
Časové verzie:

Predpis bol zrušený predpisom 2/1971 Zb.

73/1969 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1969 do 28.02.1971
73
VLÁDNE NARIADENIE
Československej socialistickej republiky
z 28. mája 1969
o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom
Vláda Československej socialistickej republiky ustanovuje podľa § 58 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 46, 49 a 96 zákona č. 103/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení družstevných roľníkov v znení zákona č. 116/1967 Zb.:

Nároky na starobný dôchodok pri zamestnaní

§1
(1)
Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný*) po vzniku nároku na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov alebo družstevných roľníkov alebo z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, sa poskytuje starobný dôchodok až do výšky 1 000 Kčs mesačne
a)
po dosiahnutí veku 65 rokov,
b)
po dosiahnutí veku 60 rokov, ak ide o starobný dôchodok zo zamestnania I. pracovnej kategórie alebo o starobný dôchodok ženy alebo o starobný dôchodok účastníka odboja, u ktorého je pre nárok na starobný dôchodok hranica veku znížená.**)
(2)
Aj keď nie sú splnené podmienky pre poskytovanie starobného dôchodku podľa predchádzajúceho odseku, poskytuje sa starobný dôchodok,
a)
ak tento dôchodok neprevyšuje sumu 800 Kčs mesačne a hrubý zárobok pracovníka nie je vyšší ako 1 200 Kčs mesačne alebo
b)
ak tento dôchodok prevyšuje sumu 800 Kčs mesačne, ale hrubý zárobok pracovníka nie je vyšší ako 600 Kčs mesačne.
§2
(1)
Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov alebo družstevných roľníkov alebo z dôchodkového poistenia samostatne hospodáriacich osôb, sa poskytuje starobný dôchodok až do výšky 1 000 Kčs mesačne, ak je zamestnaný
a)
na štátnom alebo školskom majetku, v jednotnom roľníckom družstve alebo v inej organizácii s poľnohospodárskou výrobou, ak pracuje výhradne v tejto poľnohospodárskej výrobe, alebo v lesnom závode,
b)
pri vykonávaní služieb, včítane opráv, údržby a iných obdobných prác smerujúcich k uspokojovaniu potrieb obyvateľstva
- v organizáciách miestneho priemyslu, komunálnych služieb, v rozpočtových organizáciách a zariadeniach národných výborov pre komunálne služby, v drobných prevádzkárňach národných výborov, vo výrobných družstvách a v bytovom hospodárstve národných výborov a družstiev,
- v obchode,
- vo verejnom, závodnom a školskom stravovaní a v ubytovacích zariadeniach,
- v zdravotníctve a v zariadeniach sociálneho zabezpečenia, včítane opatrovateľskej služby,
- vo verejnej doprave, včítane miestnej dopravy a v prevádzke pôšt a telekomunikácií,
- pri prevádzke vodární a úpravní pitnej vody, včítane čerpacích staníc,
- pri zbere surovín,
c)
v potravinárskom priemysle a pri výkupe poľnohospodárskych výrobkov a výrobe krmív, v banských a polygrafických prevádzkach,
d)
v stavebnej výrobe, včítane údržby a obnovy, vo výrobe stavebných hmôt a pri výstavbe, obnove a údržbe inžinierskych sietí a komunikácií.
(2)
Ustanovenia odseku 1 písm. b) až d) sa nevzťahujú na pracovníkov vykonávajúcich administratívne práce.
§3
(1)
Pracovníkovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok z dôchodkového zabezpečenia pracovníkov, sa poskytuje tento dôchodok vo výške jednej polovice,*) pokiaľ nie je preňho výhodnejšia úprava podľa § 1 alebo § 2, ak jeho hrubý zárobok po vzniku nároku na starobný dôchodok podstatne poklesol; pritom je podmienkou, že podstatný pokles zárobku spôsobilo skrátenie pracovného úväzku alebo zmena zamestnania.
(2)
Za podstatný pokles zárobku pracovníka sa považuje, ak mesačný hrubý zárobok pracovníka je aspoň o tretinu nižší ako priemerný mesačný zárobok, z ktorého sa vypočítava starobný dôchodok, ale neobmedzený podľa § 9 ods. 3 zákona č. 101/1964 Zb.
(3)
Polovica starobného dôchodku sa vypočítava zo starobného dôchodku v tej výške, v ktorej by patril ku dňu, od ktorého sa priznáva polovica tohto dôchodku. Priemerný mesačný zárobok pracovníka, ktorému sa starobný dôchodok dosiaľ nevymeral, sa zisťuje z hrubých zárobkov dosiahnutých pred rokom, v ktorom mu vznikol nárok na starobný dôchodok, alebo ak je to pre pracovníka výhodnejšie, pred rokom, v ktorom nastal podstatný pokles zárobku po vzniku nároku na dôchodok.

Nároky na dôchodok pri kampaňových, sezónnych a iných krátkodobých prácach

§4
Družstevníkovi, ktorý je pracovne činný**) v jednotnom roľníckom družstve po vzniku nároku na starobný dôchodok, sa tento dôchodok poskytuje až do výšky 1 000 Kčs mesačne.

Nároky na dôchodok pri kampaňových, sezónnych a iných krátkodobých prácach

§5
(1)
Požívateľom starobného, vdovského a sirotského dôchodku z dôchodkového zabezpečenia (poistenia), ktorým by sa dôchodok nevyplácal alebo by sa krátil pri zamestnaní alebo pri pracovnej činnosti v jednotnom roľníckom družstve, sa poskytuje dôchodok v nezmenenej výške, ak je dôchodca prechodne zamestnaný (prechodne pracovne činný v družstve) pri kampaňových, sezónnych, špičkových, nárazových alebo výpomocných prácach po dobu dojednanú najviac
a)
na 180 pracovných dní,
b)
na 120 pracovných dní, ak ide o administratívne práce,
pokiaľ dôchodca skutočne neodpracoval v takto dojednanom krátkodobom zamestnaní (pracovnej činnosti) v kalendárnom roku viac ako uvedený počet pracovných dní. Do počtu odpracovaných dní sa započítavajú i dni, za ktoré dôchodcovi patrilo nemocenské.
Výhody podľa tohto odseku nepatria, ak medzi skončením trvalého pracovného pomeru a dňom nástupu do práce v krátkodobom zamestnaní (pracovnej činnosti) v tej istej organizácii (družstve) neuplynulo aspoň 14 dní.
(2)
Dôchodcom uvedeným v predchádzajúcom odseku sa poskytuje dôchodok v nezmenenej výške aj vtedy, ak sú zamestnaní (pracovne činní) s pracovným úväzkom takého rozsahu, že v kalendárnom roku nepresiahne 1 200 pracovných hodín, a ak ide o práce administratívne, 800 pracovných hodín.
(3)
Celkové trvanie prác uvedených v odseku 1 nesmie byť v kalendárnom roku vyššie ako 180 pracovných dní. Ak dôchodca vykonával v tom istom kalendárnom roku tak práce uvedené v odseku 1, ako práce uvedené v odseku 2, hodnotí sa každý deň, v ktorom vykonával práce uvedené v odseku 2, ako jeden pracovný deň; celkové trvanie všetkých prác nesmie ani v tomto prípade byť v kalendárnom roku vyššie ako 180 pracovných dní. Na administratívne práce nesmie však pripadať viac ako 120 pracovných dní.
(4)
Ak naliehavo treba s pomocou dôchodcov urýchlene odstrániť následky nepredvídaných mimoriadnych udalostí, môže sa najvyšší časový rozsah prác stanovený v predchádzajúcich odsekoch prekročiť. O rozsahu takého prekročenia a o tom, pre ktoré práce sa povoľuje, rozhodnú pri jednotlivých mimoriadnych udalostiach vlády Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky.
§6
(1)
Organizácia (jednotné roľnícke družstvo) môže prijímať dôchodcov len na výkon tých kampaňových, sezónnych alebo iných krátkodobých prác, ktoré nemôžu vykonávať pracovníci zamestnaní (pracovne činní) v organizácii (družstve) po celý rok.
(2)
Organizácia (jednotné roľnícke družstvo) je povinná uviesť v hlásení orgánu sociálneho zabezpečenia okolnosti, z ktorých je zrejmé, či ide o práce, pri ktorých je dôchodca zúčastnený na výhodách podľa predchádzajúcich ustanovení tohto nariadenia, a zodpovedá podľa platných predpisov za škodu vzniknutú neoprávnenou výplatou dôchodku, ak dôchodca nemá na tieto výhody nárok.*)

Spoločné ustanovenia

§7
(1)
Za čas zamestnania (pracovnej činnosti), po ktorý sa poskytuje starobný dôchodok alebo jeho časť, sa nárok na tento dôchodok nezvyšuje.
(2)
Oprávnený si môže v prípadoch uvedených v § 1 až 5 zvoliť miesto výplaty dôchodku zvyšovanie nároku na dôchodok. V prípadoch uvedených v § 1 až 4 sa voľba nemôže meniť pred uplynutím 3 mesiacov; v prípadoch uvedených v § 5 môže dôchodca kedykoľvek požiadať, aby sa mu miesto výplaty dôchodku zvyšoval nárok na starobný dôchodok. Čas zamestnania (pracovnej činnosti) sa hodnotí pre zvýšenie nároku na dôchodok vo všetkých týchto prípadoch podľa všeobecných predpisov odo dňa nasledujúceho po uplynutí obdobia, za ktoré sa už vyplatila mesačná splátka dôchodku.
§8
Po dobu, po ktorú patrí podľa § 1 až 5 starobný dôchodok alebo jeho časť pri zamestnaní (pracovnej činnosti), sa dôchodok vypláca, aj keď v tejto dobe patrí dôchodcovi nemocenské.

Záverečné ustanovenia

§9
Ak dôchodca vykonáva práce podľa dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce**) alebo ak poskytuje služby alebo opravy na základe povolenia národného výboru,***) jeho dôchodok sa z tohto dôvodu neodníma ani nekráti.
§10
Čas, po ktorý dôchodca vykonával po 31. decembri 1968 kampaňové, sezónne alebo iné krátkodobé práce, pri ktorých bol zúčastnený na výhodách podľa doterajších predpisov o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom, sa započítava do času zamestnania (pracovnej činnosti) podľa § 5 s prihliadnutím na povahu vykonanej práce.
§11
Ustanovenia tohto nariadenia sa vzťahujú i na požívateľov dôchodkov vyplácaných orgánmi ministerstiev národnej obrany, vnútra a spravodlivosti.
§12
Zrušuje sa vládna vyhláška č. 60/1966 Zb. o výnimočnom poskytovaní dôchodku niektorým pracujúcim dôchodcom.
§13
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Ing. Černík v. r.
*)
Pracovníkom sa tu rozumie pracovník v pracovnom pomere a taktiež člen výrobného družstva.
**)
§ 107 d) a e) zákona č. 101/1964 Zb. v znení zákona č. 161/1968 Zb.,§ 74 d) zákona č. 103/1964 Zb. v znení zákona č. 161/1968 Zb. a§ 22 b) vyhlášky č. 105/1964 Zb. v znení vyhlášky č. 181/1968 Zb.
**)
Družstevníkom sa tu rozumie aj občan, ktorý trvale pracuje v družstve a nie je jeho členom ani nie je v ňom v pracovnom pomere (§ 2 zákona č. 103/1964 Zb.).
*)
Povinnosť závodov (jednotných roľníckych družstiev) viesť záznamy a podávať hlásenie pre účely sociálneho zabezpečenia a povinnosť nahradiť neprávom vyplatené dávky ustanovuje § 89 a § 139 zákona č. 101/1964 Zb., § 118 zákona č. 103/1964 Zb. a § 123 až 132 vyhlášky č. 102/1964 Zb.
***)