Predpis bol zrušený predpisom 111/1971 Zb.
178/1969 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.01.1971 do 31.12.1971
178
ZÁKON
Slovenskej národnej rady
z 22. decembra 1969
o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie
Slovenská národná rada sa uzniesla na tomto zákone:
§1 Úvodné ustanovenie
Týmto zákonom sa upravujú v rámci zákona Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky č. 133/1969 Zb., ktorým sa určujú zásady pre zákony národných rád o podnikových daniach a príspevku na sociálne zabezpečenie,
a)
podnikové dane, ktorými sú daň zo zisku, daň z majetku a daň z objemu miezd;
b)
príspevok na sociálne zabezpečenie.
§2 Daňovníci
(1)
Daňovníkmi dane zo zisku a dane z majetku sú:
a)
štátne hospodárske organizácie, ktorých objem výkonov priemyslovej alebo stavebnej činnosti, prípadne súhrn objemov týchto činností presahuje polovicu celkových výkonov;
b)
odborové (generálne) riaditeľstvá, ak aspoň polovica podriadených organizácií podlieha zdaneniu podľa písm. a);
c)
organizácie zahraničného obchodu;
d)
tuzemské účastinné spoločnosti;
e)
organizácie, ktoré vznikli na základe zmluvy o združení,*) ak aspoň polovica ich zakladateľov alebo členov sú organizácie uvedené pod písm. a) až d).
(2)
Daňovníkmi dane z objemu miezd sú všetky štátne hospodárske organizácie, organizácie zahraničného obchodu, tuzemské účastinné spoločnosti a organizácie uvedené v odseku 1 písm. e).
(3)
Daňovníkmi podnikových daní nie sú organizácie, ktoré sa zdaňujú dôchodkovou daňou,**) poľnohospodárskou daňou***) a organizácie, pre ktoré bol podľa doterajších predpisov†) ku dňu účinnosti tohto zákona určený osobitný vzťah k štátnemu rozpočtu. Dani zo zisku a dani z majetku nepodliehajú organizácie Ústrednej správy železníc.
Prvá časť | DAŇ ZO ZISKU
§3 Predmet dane
(1)
Dani zo zisku podliehajú príjmy vyplývajúce z celej činnosti daňovníka.
(2)
U daňovníkov, ktorí majú sídlo v tuzemsku, nepodliehajú dani zo zisku príjmy zo zdrojov v cudzine, ak preukážu, že boli zdanené obdobnou daňou v cudzine.
§4 Základ dane
(1)
Základom dane je bilančný zisk zo všetkej činnosti daňovníka a z hospodárenia so všetkým majetkom, vykázaný v riadne vedenom účtovníctve zvýšený o položky, ktoré treba pripočítať (ďalej len „pripočítateľné položky“) a znížený o položky, ktoré sa odpočítajú (ďalej len „odpočítateľné položky“). Ak daňovník nevykáže zisk, je základom dane zo zisku suma pripočítateľných položiek prevyšujúca odpočítateľné položky; ak daňovník vykáže stratu, je základom tejto dane suma pripočítateľných položiek prevyšujúca súčet straty a odpočítateľných položiek.
(2)
Bilančný zisk tvoria tržby z výrobných činností, odovzdania výrobkov, prác a služieb, aktivovanie investícií, aktivovanie materiálu, tržby z nevýrobných činností, ostatné výnosy, ako i cenové prirážky (zrážky) a dotácie zvyšujúce tržby, zmeny stavu zásob a zostatkov časového rozlíšenia po odpočítaní položiek skracujúcich tržby a výnosy (nákupnej ceny predaných zásob, dane z obratu, tržieb z predaných základných prostriedkov a pod.) a celkových nákladov vrátane finančných nákladov a povinných odvodov do štátnych fondov.
(3)
Za dotácie zvyšujúce tržby sa považujú dotácie a intervencie k cenám. Súčasťou tržieb sú aj dotácie, intervencie a príspevky poskytnuté na základe faktúr.
(4)
Podrobnú náplň jednotlivých zložiek tvorby zisku podľa ods. 2 určia predpisy o účtovníctve.
§5 Pripočítateľné položky
Pripočítateľnými položkami k zisku sú:
a)
položky účtované v nákladoch daňovníka
1.
príspevky, ak k ich úhrade nie je daňovník povinný podľa právnych predpisov, subvencie, dary a iné bezodplatné venovania;
2.
tvorba, prípadne zmena stavu rezerv, nezodpovedajúca právnym predpisom;
3.
výdavky spojené s pohostením, v organizáciách zahraničného obchodu len výdavky spojené s pohostením a darmi prevyšujúce schválený limit;
4.
položky, zahrnutím ktorých do nákladov bol v rozpore s právnymi predpismi skrátený bilančný zisk;
5.
zaplatené pokuty a penále;
6.
zúčtované prirážky k náhrade za vypúšťanie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd;
7.
zúčtované poplatky vrátane prirážky za znečisťovanie ovzdušia;
b)
vratky dane z majetku a neuhradená strata zo závodného stravovania;
c)
sumy prijaté v rámci znovurozdelenia prostriedkov v uhoľnom priemysle v dôsledku rozdielnych prírodných a polohových podmienok.
d)
nezdanené prídely do fondov, ktoré skracujú tvorbu zisku a použili sa na účely, na ktoré možno podľa právnych predpisov použiť zdanené vlastné prostriedky organizácie;
e)
vernostné prídavky baníkom nad určený okruh alebo nad určené rozpätie,*) sumy vynaložené na ochranné odevy, obuv a pomôcky nad normy určené regulatívmi alebo nad určený okruh pracovníkov a hodnota naturálnych požitkov nad rámec predpisov alebo nad určený okruh pracovníkov.
§6 Odpočítateľné položky
(1)
Odpočítateľnými položkami od zisku sú tieto položky, ak sa podľa právnych predpisov neúčtujú do nákladov, resp. na ťarchu tvorby zisku daňovníka;
a)
zaplatená daň z majetku;
b)
zaplatená daň z pozemkov;*)
c)
zaplatené náhrady za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy v geológii;
d)
príspevok do fondu technického rozvoja utvoreného na odborovom riaditeľstve;
e)
príspevok do fondu škôd a náhrad v baníctve;
f)
príspevok do fondu geologických prác určený osobitnými predpismi.
(2)
Odpočítateľnými položkami sú ďalej:
a)
účelové vývozné prémie, ak sú zahrnuté v zisku;
b)
zisk zo závodného stravovania;
c)
prijaté pokuty a penále a prijaté sumy, ktoré už boli zdanené daňou zo zisku alebo obdobnou daňou u iného daňovníka, a položky už zdanené u toho istého daňovníka, ak sú súčasťou zisku;
d)
príspevok na podnikovú bytovú výstavbu do výšky 50 % rozpočtovej ceny podľa skutočnej realizácie výstavby v bežnom roku a do rovnakej výšky splátky úverov na podnikovú bytovú výstavbu čerpaných do 31. decembra 1969;
e)
sumy poskytnuté v rámci znovurozdelenia prostriedkov v uhoľnom priemysle v dôsledku rozdielnych prírodných a polohových podmienok.
f)
odmeny k Červeným zástavám vlády a Ústrednej rady Čs. ROH alebo k zástavám, prípadne štandardám im na roveň postaveným, ak sú zahrnuté do zisku.
§7 Sadzba dane
Sadzba dane zo zisku je 65 % zo základu dane (§ 4), s týmito odchýlkami:
a)
40 % v organizáciách, ktoré sa zaoberajú prevažne výrobou stavebných látok, výrobou konštrukcií alebo dielcov, a v organizáciách potravinárskeho priemyslu (s výnimkou organizácií, ktoré sa zaoberajú prevažne strojárskou výrobou alebo výrobou obalov),
b)
50 % v energetických organizáciách zapojených do jednotnej elektrizačnej sústavy, ktorých prevažnou činnosťou je výroba alebo rozvod elektrickej energie alebo výroba tepla (s výnimkou závodných elektrární),
c)
60 % v baníckych organizáciách, ktorých prevažnou činnosťou je ťažba alebo úprava pevných palív, prípadne rúd alebo vyhľadávanie a ťažba bitúmenov, a v plynárenských organizáciách, ktoré sa zaoberajú prevažne výrobou, rozvodom alebo uskladnením vykurovacích plynov,
d)
85 % v tých peňažných ústavoch, ktoré sú účastinnými spoločnosťami a majú vytvorený všeobecný rezervný fond vo výške určenej stanovami.
Druhá časť | DAŇ Z MAJETKU
§8 Predmet dane
Predmetom dane z majetku je majetok daňovníka.
Základ dane
§9
(1)
Základ dane z majetku tvorí majetok daňovníka:
a)
pri základných prostriedkoch a nedokončených investíciách stav fondu základných prostriedkov a investícií a stav fondu výstavby;
b)
pri obežných prostriedkoch stav obratového fondu a stav všetkých ostatných fondov organizácie okrem fondu kultúrnych a sociálnych potrieb, fondu technického rozvoja, fondu škôd a náhrad v baníctve a fondu geologických prác, ak príspevok do tohto fondu je odpočítateľnou položkou pri dani zo zisku [§ 6 ods. 1 písm. f)]; v tuzemských účastinných spoločnostiach tiež účastinný kapitál;
c)
nerozdelený zisk a stav rezerv, ktoré nezodpovedajú právnym predpisom.
(2)
Z majetku daňovníka sa odpočítajú:
a)
zostatková cena
1.
základných prostriedkov slúžiacich ako samostatné zariadenia**) prevažne bytovým, zdravotníckym, rehabilitačným, výchovným, kultúrnym a telovýchovným účelom, na rekreáciu vlastných zamestnancov (vrátane pionierskej rekreácie ROH) alebo na závodné stravovanie a ubytovanie;
2.
samostatných základných prostriedkov slúžiacich výlučne na zlepšenie čistoty vody a ovzdušia, na zaistenie bezpečnosti alebo na ochranu zdravia pracujúcich;
3.
základných prostriedkov slúžiacich výlučne na účely civilnej obrany a na zvláštne úlohy;
4.
základných prostriedkov v konzervácii, určených na zvláštne úlohy;
5.
cestných komunikácií s verejnou prevádzkou;
6.
základných prostriedkov odovzdaných do dočasného užívania a použitých na účely uvedené pod číslom 1 až 3.
Zostatková cena základných prostriedkov uvedených pod číslom 1 až 6 sa odpočíta z majetku daňovníka len vo výške krytej fondom základných prostriedkov a investícií;
b)
prostriedky fondov, ktoré sú na základe rozhodnutia vlády uložené na osobitných účtoch a viazané (napr. minimálna výška rezervného fondu);
c)
cena zásob materiálu civilnej obrany a ďalej zásob na zvláštne úlohy, ktorých skladovanie bolo daňovníkovi osobitne uložené, ak sú kryté niektorým z podnikových fondov;
d)
neuhradená strata;
e)
cena pozemkov, ak je zahrnutá do základných prostriedkov.
§10
Pre určenie daňovej povinnosti je rozhodný priemerný stav majetku v zdaňovacom období.
§11
Ak má daňovník majetok v cudzine, môže si od dane z majetku odpočítať sumu obdobnej dane pripadajúcej na tento majetok zaplatenú v cudzine.
§12 Sadzba dane
Sadzba dane z majetku je 5 % zo základu dane; v žriedelných organizáciách a v organizáciách uvedených v § 7 písm. b) a c) je sadzba 2 %.
Tretia časť | DAŇ Z OBJEMU MIEZD
§13 Predmet dane
Dani z objemu miezd podliehajú u daňovníkov uvedených v § 2 ods. 2 mzdy, ostatné osobné výdavky a podiely na hospodárskom výsledku.
§14 Základ dane
Základom dane z objemu miezd je objem všetkých v bežnom roku zúčtovaných miezd vrátane ostatných osobných výdavkov a vyplatených podielov na hospodárskom výsledku. Do základu dane z objemu miezd sa nezapočítavajú odmeny zúčtované na vyplatenie najlepším pracovníkom a kolektívom zo sumy, ktorú dostala organizácia ako odmenu k Červenej zástave vlády a Ústrednej rady Čs. ROH alebo k zástave, prípadne štandarde jej na roveň postavenej.
§15 Sadzba dane
(1)
Sadzba dane z objemu miezd je:
| pri prírastku miezd oproti predchádzajúcemu roku v % | sadzba dane v % z objemu miezd | |||
| od | 0 | do | 3 | 0,5a |
| nad | 3 | do | 5 | 1,5 + 1 a |
| nad | 5 | do | 7 | 3,5 + 1,5a |
| nad | 7 | do | 10 | 6,5 + 3 a |
| nad | 10 | 15,5 + 6 a | ||
pričom činiteľ „a“ sa rovná percentu prírastku priemerných miezd presahujúcemu dolnú hranicu príslušného daňového pásma s presnosťou na stotiny.
(2)
Priemernou mzdou bežného roku sa rozumie podiel pripadajúci na jedného pracovníka vypočítaný z objemu miezd (§ 14) zníženého o zúčtovanú mzdu za produktívnu prácu učňov a skutočného priemerného počtu pracovníkov v bežnom roku. Priemerná mzda predchádzajúceho roka sa určí tak, aby sa zachovala metodická a organizačná porovnateľnosť s bežným rokom.
Štvrtá časť | PRÍSPEVOK NA SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE
§16
Daňovníci dane zo zisku a dane z majetku odvádzajú do štátneho rozpočtu príspevok na sociálne zabezpečenie vo výške 25 % z objemu v bežnom roku zúčtovaných miezd a ostatných osobných výdavkov a vyplatených podielov na hospodárskom výsledku. Do základu pre výpočet príspevku na sociálne zabezpečenie sa nezapočítavajú odmeny zúčtované na vyplatenie podľa druhej vety § 14 (bod 16). Súčasťou príspevku na sociálne zabezpečenie je aj poistné nemocenského poistenia.*) Príspevok na sociálne zabezpečenie je súčasťou nákladov daňovníkov.
Piata časť | PRECHODNÉ USTANOVENIA
§17
Sumu vo výške zľavy z odvodu zo základných prostriedkov poskytnutú alebo prisľúbenú v súvislosti s povolením dotácie na rozvoj menej rozvinutých oblastí,*) možno až do ukončenia stanovenej lehoty odpočítať od dane z majetku, ak základný prostriedok slúži účelu, s ktorým bolo spojené poskytnutie dotácie.
§18
Do konca roku 1970 sa od základu dane z majetku odpočíta časť ceny základných prostriedkov, ktorá bola v roku 1966 (v experimentujúcich organizáciách i v roku 1965) uhradená do výšky prídelu z hrubého dôchodku alebo zo zisku, prípadne z investičného úveru, ktorý bol splatený z týchto zdrojov do konca roku 1966.**)
Šiesta časť | SPOLOČNÉ USTANOVENIA
§19 Správa daní
(1)
Správu podnikových daní a príspevku na sociálne zabezpečenie vykonáva s výnimkou uvedenou v odseku 2 okresná (mestská) finančná správa,**) v obvode ktorej má daňovník sídlo (ďalej len „finančná správa").
(2)
Ak podlieha podnikovým daniam organizácia v hospodárstve riadenom národnými výbormi, správu podnikových daní a príspevku na sociálne zabezpečenie vykonáva okresný národný výbor (národný výbor s rovnakou pôsobnosťou), v obvode ktorého má daňovník sídlo (ďalej len „národný výbor").
§20
Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok. Dane sa vyrubujú po jeho uplynutí.
§21 Priznanie k daniam
(1)
Podkladom k zisteniu základu daní a daňových povinností je priznanie k daniam. Daňovník je povinný podať priznanie k daniam na miestne príslušnej finančnej správe alebo národnom výbore (§ 19) na tlačive vydanom Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky do konca februára po uplynutí zdaňovacieho obdobia (§ 20) a pripojiť k nemu schválené účtovné závierky, ako aj ďalšie doklady uvedené na tlačive priznania k daniam.
(2)
Pri zániku organizácie bez vykonania likvidácie je daňovník (jeho právny nástupca) povinný podať priznanie k daniam za uplynulú časť roka do konca nasledujúceho mesiaca.
(3)
Daňovník je povinný v priznaní k daniam sám vypočítať dane a uviesť prípadné výnimky, zvýhodnenia a zľavy a vyčísliť ich objem.
(4)
Ak sa nepodalo priznanie k daniam včas, možno vyrubené dane zvýšiť až o 10 %.
§22
V prípade likvidácie organizácie trvá daňová povinnosť daňovníka až do skončenia likvidácie, a teda aj povinnosť podávať každoročne priznanie k daniam. Po skončení likvidácie je orgán poverený likvidáciou povinný podať do konca nasledujúceho mesiaca priznanie za uplynulú časť roka a v priznaní k dani zo zisku uviesť aj likvidačný prebytok. Priznanie k daniam je povinný doložiť počiatočnou a konečnou likvidačnou súvahou a výkazom o použití likvidačného prebytku. Likvidačný prebytok sa pripočíta k základu dane zo zisku toho roku, v ktorom sa skončila likvidácia.
§23 Vyrubenie daní
(1)
Dane vyrubí finančná správa (národný výbor).
(2)
Základ daní sa zaokrúhľuje na celé sto Kčs hore. Daň, zvýšenie dane (§ 21 ods. 4) a penále (§ 26) sa zaokrúhľujú na celé koruny hore.
§24
(1)
O vyrubení daní vyrozumie finančná správa (národný výbor) daňovníka platobným výmerom.
(2)
Proti platobnému výmeru môže daňovník podať do 15 dní odvolanie na orgáne, ktorý platobný výmer vydal.
(3)
Odvolanie nemá odkladný účinok.
§25 Platenie daní
(1)
Daňovník je povinný platiť mesačné preddavky na podnikové dane najneskoršie 3. dňa pred koncom každého mesiaca, a to:
a)
na daň zo zisku vo výške 1/12 celoročnej daňovej povinnosti vypočítanej zo zisku plánovaného na bežný rok. Novým daňovníkom určí výšku mesačných preddavkov finančná správa (národný výbor) s prihliadnutím na plánovaný zisk daňovníka. Po uplynutí každého štvrťroka (s výnimkou posledného štvrťroka) vypočíta daňovník, koľko je daň zo zisku skutočne dosiahnutého za uplynutý čas od začiatku roka. Ak je vypočítaná daň vyššia ako odvedené preddavky, je povinný rozdiel zaplatiť s preddavkom zročným v prvom mesiaci nasledujúceho štvrťroka. Zároveň oznámi finančnej správe (národnému výboru) na predpísanom tlačive, ako vypočítal daň. Ak je vypočítaná daň nižšia ako odvedené preddavky, zúčtuje sa preplatok na preddavky zročné v ďalších mesiacoch;
b)
na daň z majetku vo výške 1/12 celoročnej daňovej povinnosti vypočítanej z priemerného stavu majetku v zdaňovacom období, t. j. z účtovného stavu majetku daňovníka na začiatku bežného roka a z plánovaného stavu majetku daňovníka na konci bežného roka;
c)
na daň z objemu miezd vo výške 1/12 plánovanej ročnej výšky dane.
(2)
Daňovník je povinný predložiť finančnej správe (národnému výboru) do 29. januára každého roka výpočet ročnej povinnosti dane zo zisku, dane z majetku a dane z objemu miezd.
(3)
V odôvodnených prípadoch, najmä podnikom so sezónnou výrobou, môže finančná správa (národný výbor) bor určiť preddavky inak.
(4)
Rozdiel medzi zaplatenými preddavkami a výškou daní vypočítanou daňovníkom v priznaní je daňovník povinný zaplatiť najneskoršie v lehote určenej na podanie priznania k daniam (§ 21 ods. 1 a 2).
(5)
Rozdiel medzi výškou daní vypočítanou daňovníkom v priznaní k daniam a výškou daní stanovenou platobným výmerom je daňovník povinný zaplatiť najneskoršie do 15 dní po doručení platobného výmeru.
§26
Ak nebola daň (vrátane zvýšenia dane podľa § 21 ods. 4) alebo preddavok na daň zaplatené včas, je daňovník povinný zaplatiť za každý deň omeškania penále vo výške 0,1 % dlžnej sumy.
§27 Premlčanie
(1)
Dane nemožno vyrubiť ani vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník povinný podať priznanie k daniam.
(2)
Príspevok na sociálne zabezpečenie nemožno vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol daňovník povinný odviesť tento príspevok.
(3)
Ak sa vykoná úkon na vyrubenie alebo vymáhanie daní, prípadne na vymáhanie príspevku na sociálne zabezpečenie, beží premlčacia lehota znova od konca roka, v ktorom bol daňovník o tomto úkone upovedomený.
§28 Kontrola daní
(1)
Finančná správa (národný výbor) kontroluje správnosť a úplnosť priznaní k daniam, ako aj včasnosť, správnosť a úplnosť platenia daní.
(2)
Daňovníci sú povinní poskytnúť kontrolným orgánom vysvetlenia a dôkazy o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyrubenie daní a urobiť všetko, čo je potrebné na uľahčenie a urýchlenie kontroly.
§29 Vznik a zánik daňovej povinnosti
(1)
Daňová povinnosť vzniká dňom začatia činnosti daňovníka a zaniká dňom jej ukončenia.
(2)
Daňovník je povinný oznámiť do 15 dní finančnej správe (národnému výboru) začiatok a ukončenie činnosti.
Konanie
§30
Ak tento zákon neurčuje inak, platia o konaní vo veciach týchto daní predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov.*)
§31
Ustanovenia § 19 až 30 sa použijú primerane i na príspevok na sociálne zabezpečenie (§ 16). Príspevok je zročný bez vyrubenia v mesačných splátkach, a to tak, že najneskoršie do 15 dní po uplynutí každého mesiaca odvedie daňovník na osobitný účet sumu vo výške 25 % z objemu v uplynulom mesiaci zúčtovaných miezd a ostatných osobných výdavkov a vyplatených podielov na hospodárskom výsledku.
Siedma časť | VÝNIMKY, ZVÝHODNENIA A ZĽAVY
§32
Vláda Slovenskej socialistickej republiky môže pre daňovníkov so sídlom v Slovenskej socialistickej republike s výnimkou daňovníkov riadených federálnymi orgánmi*):
a)
rozšíriť pri dani zo zisku okruh pripočítateľných a odpočítateľných položiek, prípadne upraviť alebo zrušiť niektoré z určených položiek, a to najviac v rozsahu 3 % daňového základu všetkých daňovníkov;
b)
na plánovanú dobu výstavby úplne oslobodiť od dane zo zisku a dane z majetku novobudované podniky a čiastočne oslobodiť od dane zo zisku a dane z majetku podniky, ktoré sa podstatne rozširujú najmä budovaním nových závodov;
c)
určiť miesta a odvetvia (odbory), prípadne jednotlivé podniky, v ktorých daň z objemu miezd nebude postihovať prírastky objemu miezd vyplývajúce z rastu zamestnanosti;
d)
určiť podmienky, v ktorých prípadoch sa daňou z objemu miezd nebude zdaňovať prírastok miezd vyplývajúcich zo zníženia zamestnanosti;
e)
upraviť sadzbu dane z objemu miezd v jednotlivých pásmach zdanenia maximálne v rozsahu ± 1 % v súlade so mzdovopolitickými zámermi a s potrebou diferencovaného tempa rastu priemerných miezd v jednotlivých odvetviach, prípadne i podnikoch;
f)
v prípadoch odôvodnených špecifickými podmienkami a ekonomickou účelnosťou povoliť odvod podnikových daní odborovými (generálnymi) riaditeľstvami alebo obdobnými orgánmi hospodárskeho riadenia za výrobnú hospodársku jednotku ako celok alebo povoliť ako experiment, aby sa zdaňoval zisk, prípadne aj majetok výrobnej hospodárskej jednotky ako celku a aby daňovníkom dane zo zisku, prípadne aj dane z majetku za celú výrobnú hospodársku jednotku mohlo byť odborové (generálne) riaditeľstvo alebo obdobný orgán hospodárskeho riadenia; ak ide o orgány hospodárskeho riadenia v Českej socialistickej republike, ktoré majú podriadené podniky na území Slovenskej socialistickej republiky, je potrebný súhlas vlády Slovenskej socialistickej republiky;
g)
schvaľovať v niektorých vybraných organizáciách alebo odboroch experimentálne vyskúšanie dane zo zisku pri progresívnej daňovej sadzbe stanovenej v závislosti na rentabilite organizácie a schvaľovať vyskúšanie ďalších spôsobov zdaňovania objemu miezd;
h)
povoľovať zľavy z dane z majetku a dane zo zisku daňovníkom, ktorí vykonávajú činnosť vo verejnom záujme, a to pri dani zo zisku až do výšky 35 % z rozdielu medzi príjmami a výdavkami z tejto činnosti a pri dani z majetku až do výšky daňovej povinnosti pripadajúcej na skutočný majetok, ktorý slúži tejto činnosti.
ch)
určiť podmienky, za ktorých nebudú prirážky k náhrade za vypúšťanie nečistených alebo nedostatočne čistených odpadových vôd, ako aj poplatky a prirážky za znečisťovanie ovzdušia pripočítateľnými položkami k zisku na účely výpočtu dane zo zisku;
i)
povoľovať v odvetví potravinárskeho priemyslu zľavy z dane z majetku až do výšky tejto dane z tej časti hodnoty zásob vybraných druhov výrobkov, ktorá je krytá obratovým fondom; druhy týchto výrobkov určí Ministerstvo financií Slovenskej socialistickej republiky po dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva a výživy Slovenskej socialistickej republiky.
§33
Ministerstvo financií Slovenskej socialistickej republiky môže pre daňovníkov so sídlom v Slovenskej socialistickej republike s výnimkou daňovníkov riadených federálnymi orgánmi*):
a)
povoľovať zľavy z dane z majetku a z dane zo zisku daňovníkom, u ktorých celková daňová povinnosť týchto daní bude väčšia ako 85 % základu dane zo zisku nezníženého o daň z majetku, a to najviac tak, aby celková daňová povinnosť týchto daní bola najmenej 85 % tohto základu;
b)
zrušené od 1. 1. 1971;
c)
v spolupráci s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky určiť na účely dane z objemu miezd východiskovú úroveň miezd:
1.
pre novovzniknuté organizácie a v prípadoch reorganizácií;
2.
v organizáciách, v miestach, prípadne odvetviach (odboroch), ak tak rozhodne vláda Slovenskej socialistickej republiky;
d)
urobiť opatrenia, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu toho istého základu dane u toho istého daňovníka;
e)
v jednotlivých prípadoch urobiť opatrenia na zamedzenie tvrdostí a nezrovnalostí.
Ôsma časť | ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§34
Ministerstvo financií Slovenskej socialistickej republiky rozhodne v sporných prípadoch, s výnimkou organizácií riadených federálnymi orgánmi, o spôsobe zdanenia.**)
§ 35 - Zrušený od 1. 1. 1971.
§36
Zrušujú sa
a)
ustanovenia § 4 a 5 zákona č. 131/1968 Zb. o odvodoch zo zisku a z prírastku miezd;
b)
ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 159/1968 Zb. o dôchodkovej dani.
§37
(1)
Pre daňovníkov dane zo zisku a dane z majetku sa nepoužijú:
a)
zákon č. 131/1968 Zb. o odvodoch zo zisku a z prírastku miezd;
b)
ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 4, § 5 ods. 1 až 3, § 6 až 8 a § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 83/1966 Zb. o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky;
c)
ustanovenia § 4 a 5 zákona č. 158/1968 Zb. o štátnom rozpočte na rok 1969 a o niektorých ďalších finančných opatreniach;
d)
ustanovenia § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 159/1968 Zb. o dôchodkovej dani;
e)
prvá časť vládneho nariadenia č. 148/1968 Zb. o vykonávaní odvodov zo zisku a z prírastku miezd a o zmene a doplnení vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva;
f)
ustanovenia § 3 ods. 6 druhá veta, § 18 ods. 1 písm. a) až d) a ods. 2, § 20 až 25, § 40 ods. 1 písm. c), § 41, § 45 ods. 1 druhá veta, § 46 písm. c), § 47 ods. 2 písm. a) až d), § 49, § 50 ods. 3, pokiaľ stanovuje odchýlky, § 64 ods. 1 až 3, § 65 písm. a), c) a d), [ak ide o vzťah k § 59 ods. 1 písm. b)], § 66 písm. b), c) a e), § 67 a § 70 vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva v znení vládneho nariadenia č. 83/1967 Zb., vládneho nariadenia č. 16/1968 Zb. a vládneho nariadenia č. 148/1968 Zb.
(2)
Pre daňovníkov dane z objemu miezd neplatia ustanovenia § 6 až 9 zákona č. 131/1968 Zb. o odvodoch zo zisku a z prírastku miezd, pokiaľ sa týkajú odvodu z prírastku miezd.
§38
Ustanovenia § 5 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 159/1968 Zb. o dôchodkovej dani v znení oddielu II § 5 ods. 3, 4 a 5 zákonného opatrenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady č. 88/1969 Zb. o dodatkovom odvode, záväzných limitoch a o zmenách dôchodkovej dane a zdanení motorových vozidiel platia aj na rok 1970.
§ 39 - Zrušený od 1. 1. 1971.
§40
Ministerstvo financií Slovenskej socialistickej republiky sa splnomocňuje vykonávacím predpisom podrobnejšie upraviť ustanovenia § 2, § 4, § 5 a § 6, § 9, § 10 a § 11, § 15, § 19, § 21, § 25, § 26, § 29, § 31 a § 33 tohto zákona.
§41
(1)
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1970.
(2)
Dane podľa tohto zákona sa vyrubia prvýkrát za kalendárny rok 1970.
Článok 2
(1)
Odvody vykonávané podľa zákona č. 83/1966 Zb. o štvrtom päťročnom pláne rozvoja národného hospodárstva Československej socialistickej republiky a zákona č. 131/1968 Zb. o odvodoch zo zisku a z prírastku miezd, ktorých povinnosť vznikla po 1. januári 1971, nemožno vymáhať po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom vznikla povinnosť odvodu.
(2)
Ak sa vykoná úkon na vymáhanie odvodu podľa odseku 1, platí obdobne ustanovenie § 27 ods. 3.
Klokoč v. r.
Colotka v. r.
Colotka v. r.
*)
§ 85 ods. 6 vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva.
***)
Druhá časť zákona č. 112/1966 Zb. o poľnohospodárskej dani.
†)
§ 68 vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva.
*)
Zákon č. 177/1968 Zb. o vernostnom prídavku baníkov.
*)
Zákon č. 112/1968 Zb. o poľnohospodárskej dani.
**)
T. j. zariadenia evidované v účtovníctve ako samostatné inventárne predmety.
*)
§ 57 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov.
*)
Paragraf 40 ods. 1 písm. a) a b) vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva.
**)
Paragraf 24 ods. 2 písm. f) vládneho nariadenia č. 100/1966 Zb. o plánovitom riadení národného hospodárstva.
**)
Zákon SNR č. 115/1970 Zb. o finančných správach.
*)
Vyhláška Ministerstva financií č. 16/1962 Zb. o konaní vo veciach daní a poplatkov.
*)
Výnimky, zvýhodnenia a zľavy pre daňovníkov v pôsobnosti federálnych orgánov podľa § 32 môže povoliť vláda Československej socialistickej republiky a podľa § 33 federálne Ministerstvo financií, a to ak ide o prípady uvedené v § 33 písm. c), po dohode s federálnym Ministerstvom práce a sociálnych vecí (§ 22 zákona č. 133/1969 Zb. v znení zákona č. 102/1970 Zb.).
**)
V organizáciách v pôsobnosti federálnych orgánov môže rozhodnúť federálne Ministerstvo financií (§ 21 zákona č. 133/1969 Zb. v znení zákona č. 102/1970 Zb.).
