88/1968 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 08.02.1993 do 31.08.1994
88
ZÁKON
zo dňa 27. júna 1968
o predĺžení materskej dovolenky, o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti z nemocenského poistenia
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Druhá časť | Peňažné dávky z dôvodov tehotnosti, pôrodu a materstva
§2
(1)
Z dôvodu tehotnosti, pôrodu a materstva sa v nemocenskom poistení poskytujú tieto dávky (ďalej len „ dávky v materstve“):
a)
vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve,
b)
peňažná pomoc v materstve a
c)
podpora pri narodení dieťaťa.
(2)
Dávky podľa odseku 1 sú peňažnými dávkami nemocenského poistenia.
§3 Okruh oprávnených
(1)
Dávky v materstve podľa tohto zákona patria pracovníčkam a ďalším osobám zúčastneným na nemocenskom poistení podľa zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestancov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nemocenskom poistení“) a predpisov podľa neho vydaných.
(2)
Kde sa v tomto zákone hovorí o pracovníčke, rozumie sa tým aj ďalšia osoba uvedená v odseku 1.
(3)
Podpora pri narodení dieťaťa patrí aj rodinným príslušníkom pracovníkov a ďalších osôb zúčastnených na nemocenskom poistení podľa zákona o nemocenskom poistení a predpisov podľa neho vydaných.
Peňažná pomoc v materstve
§6 Podmienky nároku
(1)
Peňažná pomoc v materstve patrí pracovníčke, ak bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na nemocenskom poistení (§ 3 ods. 1).
(2)
Do doby 270 dní sa započítavajú aj skoršie obdobia, v ktorých pracovníčka v posledných dvoch rokoch pred pôrodom
a)
bola zúčastnená na nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách,
b)
bola požívateľkou dôchodku zo sociálneho zabezpečenia,
c)
bola zúčastnená na zabezpečení podľa predpisov o zabezpečení družstevných roľníkov v chorobe a o zabezpečení matky a dieťaťa alebo na sociálnom zabezpečení samostatne zárobkovo činných osôb,
d)
poberala po zániku poistenia, prípadne iného zabezpečenia (starostlivosti) nemocenské alebo peňažnú pomoc v materstve,
e)
bola po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo štúdia vedená v evidencii národného výboru ako uchádzačka o zamestnanie.
f)
bola zúčastnená pred 1. májom 1990 na zabezpečení umelcov, občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia národného výboru alebo na zabezpečení jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných samostatne hospodáriacich osôb,
g)
bola zúčastnená pred 1. júlom 1990 na nemocenskom poistení členov výrobných družstiev.
(3)
Pokiaľ sa doby uvedené v predchádzajúcich odsekoch navzájom časove kryjú, započítajú sa len raz.
(4)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj žene, ktorá bola v posledných dvoch rokoch pred pôrodom zúčastnená aspoň 270 dní na poistení (starostlivosti, zabezpečení) podľa predchádzajúcich odsekov, ak jej trvá ochranná lehota z jej skoršieho nemocenského poistenia1b) ešte začiatkom šiesteho týždňa pred očakávaným alebo skutočným dňom pôrodu alebo ak až do začiatku tohto týždňa poberá nemocenské zo skoršieho nemocenského poistenia.
§7 Doba poskytovania peňažnej pomoci v materstve
(1)
Peňažná pomoc v materstve sa poskytuje namiesto mzdy, prípadne namiesto nemocenského. Poskytuje sa po dobu 28 týždňov materskej dovolenky, a to od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak.
(2)
Ak pracovníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej než šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve až do uplynutia doby ustanovenej v predchádzajúcom odseku alebo v § 10. Ak však pracovníčka vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej než šesť týždňov z iného dôvodu, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu, a ak ide o pracovníčku uvedenú v § 10, len do uplynutia 31 týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Ak sa poskytuje pracovníčke, ktorá má nárok na peňažnú pomoc v materstve, nemocenské až do začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, patrí jej od začiatku tohto týždňa namiesto nemocenského peňažná pomoc v materstve.
(4)
V prípadoch uvedených v § 6 ods. 4 sa peňažná pomoc v materstve poskytuje od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Výška peňažnej pomoci v materstve a spôsob jej určenia a poskytovania
§8
(1)
Peňažná pomoc v materstve sa určuje z priemernej čistej mzdy pracovníčky pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda“), najviac však zo sumy 180 Sk pri päťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne upraví, ak je pracovný čas rozvrhnutý na iný počet pracovných dní v týždni.1)
(2)
Základom pre zistenie čistej dennej mzdy je zárobok, ktorý pracovníčka dosiahla po odpočítaní dane zo mzdy v zamestnaní zakladajúcom jej nemocenské poistenie alebo v súvislosti s týmto zamestnaním pred vznikom nároku na peňažnú pomoc v materstve za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi.1c)
(3)
Výška peňažnej pomoci v materstve za pracovný deň je 90% z čistej dennej mzdy pracovníčky.
§9
Peňažná pomoc v materstve patrí za pracovné dni.1d) Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy alebo za ktoré sa mesačná mzda inak nekráti.
Peňažná pomoc v materstve v niektorých osobitných prípadoch
§10
(1)
Ak pracovníčka porodila súčasne dve alebo viac detí, poskytuje sa jej peňažná pomoc v materstve aj po vyčerpaní doby určenej v § 7, pokiaľ sa ďalej stará aspoň o dve z novorodených detí, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 37 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.
(2)
Pracovníčke, ktorá je nevydatá, ovdovelá, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá, ak nežije s druhom, poskytuje sa peňažná pomoc v materstve, pokiaľ sa stará o novonarodené dieťa, aj po vyčerpaní doby určenej v § 7, najdlhšie však do dňa, keď uplynie 37 týždňov od začiatku poskytovania tejto dávky.
§11
(1)
Peňažná pomoc v materstve patrí aj pracovníčke, ktorá do svojej trvalej starostlivosti nahrádzajúcej materskú starostlivosť prevzala dieťa, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušného orgánu, alebo dieťa, ktorého matka zomrela. Podmienky pre nárok na peňažnú pomoc v materstve a spôsob jej určenia sa posudzujú podľa stavu ku dňu prevzatia dieťaťa.
(2)
Peňažná pomoc v materstve sa v prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku poskytuje pracovníčke odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa o dieťa (deti) stará, najdlhšie po dobu
a)
22 týždňov, ak prevzala jedno dieťa,
b)
31 týždňov, ak prevzala dve alebo viac detí a stará sa aspoň o dve z týchto detí, alebo ak ide o pracovníčku uvedenú v § 10 ods. 2,
nie však dlhšie, ako dieťa (najmladšie dieťa) dosiahne osem mesiacov veku.
§12
(1)
Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzaté do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno - preventívnej starostlivosti a pracovníčka zatiaľ nastúpila do práce, preruší sa týmto nástupom poskytovanie peňažnej pomoci v materstve podľa predchádzajúcich ustanovení. Odo dňa keď pracovníčka prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, pokračuje sa v poskytovaní peňažnej pomoci v materstve až do vyčerpania celkového nároku, nie však dlhšie ako do dňa, keď dieťa dovŕši jeden rok. Poskytovanie peňažnej pomoci v materstve možno so súhlasom príslušného orgánu prerušiť s tými istými účinkami aj vtedy, ak sa pracovníčka nemôže alebo nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie, pre ktoré je práceneschopná, a ak dieťa muselo byť z tohto dôvodu prevzaté do starostlivosti dojčenského ústavu alebo iného lôžkového zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti alebo inej osoby.
(2)
Pracovníčke, ktorá sa prestala starať o narodené dieťa a toto dieťa bolo preto zverené do rodinnej alebo ústavnej starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj pracovníčke, ktorej dieťa je v ústavnej starostlivosti z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku, nepatrí peňažná pomoc v materstve za dobu, po ktorú sa o dieťa nestará; táto doba sa však započítava do celkovej doby, po ktorú by jej peňažná pomoc v materstve inak patrila.
(3)
Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poskytuje sa pracovníčke peňažná pomoc v materstve po dobu 14 týždňov.
(4)
Ak dieťa zomrelo v dobe, keď pracovníčke patrí peňažná pomoc v materstve, poskytuje sa jej táto pomoc ešte po dobu dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, nie však dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku.
(5)
Doba poskytovania peňažnej pomoci v materstve pracovníčke, ktorá dieťa porodila, nemôže byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.
§12a Poskytovanie peňažnej pomoci pracovníkovi
(1)
Peňažná pomoc podľa tohto zákona sa poskytuje slobodnému, ovdovenému, rozvedenému alebo z iných vážnych dôvodov osamelému pracovníkovi, ktorý nežije s družkou, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo o dieťa, ktorého matka zomrela.
(2)
Peňažná pomoc patrí tiež pracovníkovi, ktorý sa stará o dieťa, ak sa jeho manželke neposkytuje peňažná pomoc v materstve a sama sa nemôže alebo nesmie podľa lekárskeho posudku o dieťa starať pre závažné dlhodobé ochorenie.
(3)
Podmienky pre nárok na peňažnú pomoc a spôsob jej určenia sa u pracovníka uvedeného v odsekoch 1 a 2 posudzujú podľa stavu ku dňu prevzatia dieťaťa. Peňažná pomoc sa poskytuje odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa pracovník o dieťa stará, najdlhšie po dobu 31 týždňov, a v prípade uvedenom v odseku 2 po dobu 22 týždňov, nie však dlhšie, než dieťa dosiahne osem mesiacov veku.
(4)
Pre priznanie, výšku a poskytovanie peňažnej pomoci pracovníkovi platia ostatné ustanovenia tohto zákona obdobne.
§13 Podpora pri narodení dieťaťa
Ak porodí pracovníčka alebo rodinná príslušníčka pracovníka, patrí jej na každé narodené dieťa podpora vo výške 3000 Sk. Podpora patrí manželke alebo družke pracovníka aj vtedy, ak pôrod nastal v dobe 300 dní od úmrtia pracovníka.
Tretia časť | Prídavky na deti
Všeobecné ustanovenia
§14
Prídavky na deti sú základnou formou spoločenskej starostlivosti o rodiny s nezaopatrenými deťmi; sú určené výlučne na starostlivosť o tieto deti.
§15
Prídavky na deti podľa tohto zákona sú dávkou nemocenského poistenia.
§16 Okruh oprávnených
(1)
Prídavky na deti patria pracovníkom a ďalším osobám zúčastneným na nemocenskom poistení podľa zákona o nemocenskom poistení a predpisov podľa neho vydaných.
(2)
Kde sa v tomto zákona ďalej hovorí o pracovníkovi, rozumie sa tým aj ďalšia osoba uvedená v odseku 1.
§17 Podmienky nároku
(1)
Prídavky na deti patria pracovníkovi, ak
a)
má nezaopatrené deti, u ktorých sú splnené ustanovené podmienky (§ 18, 19 a 20),
b)
má vo svojom zamestnaní predpísaný pracovný úväzok (§ 21),
c)
odpracoval v kalendárnom mesiaci ustanovenú dobu (§ 22 a 23) a
d)
príjem nezaopatreného dieťaťa (detí) uvedeného v písmene a) spolu s príjmami osôb s nimi spoločne posudzovaných5a) po odpočítaní poistného na dôchodkové, nemocenské a zdravotné poistenie a príspevkov do fondu zamestnanosti neprevyšuje sumu 16 800 Sk mesačne.
(2)
Pracovníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách, s výnimkou služby z povolania, patria na nezaopatrené deti prídavky, ak jeho zamestnanie trvalo v čase nástupu služby alebo v čase, keď bol povolaný na výkon služby, alebo ak v čase, keď bol povolaný na výkon služby, mal zachované nároky z nemocenského poistenia.
(3)
Prídavky na deti patria pracovníkovi aj po zániku jeho nemocenského poistenia, pokiaľ sa poskytuje z dôvodu tohto poistenia ešte nemocenské alebo peňažná pomoc v materstve; predpokladom je, že mal v skončenom zamestnaní alebo ako člen vo výrobnom družstve predpísaný pracovný úväzok.
Nezaopatrené deti
§18
(1)
Za nezaopatrené sa považuje vlastné i osvojené dieťa pracovníka alebo jeho manžela až do skončenia povinnej školskej dochádzky.
(2)
Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky je vedené v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nemá nárok na hmotné zabezpečenie uchádzačov o zamestnanie,5b) najdlhšie do 18 rokov jeho veku.
(3)
Po skončení povinnej školskej dochádzky sa dieťa považuje za nezaopatrené, najdlhšie však do dovŕšenia 26 rokov, ak
a)
sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom alebo
b)
sa nemôže pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo
c)
pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok alebo
d)
pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je neschopné vykonávať sústavné zamestnanie alebo by vykonávanie takého zamestnania vážne zhoršilo jeho zdravotný stav.
(4)
Za nezaopatrené dieťa sa uznáva aj vnuk alebo súrodenec pracovníka alebo jeho manžela, ak je v priamom zaopatrení pracovníka, nemožno na neho priznať prídavky alebo výchovné z iného dôvodu a inak sú u neho splnené podmienky požadované u vlastných detí.
§19
Prídavky podľa tohto zákona nepatria na dieťa, na ktoré patrí výchovné k dôchodku alebo ktorému sa poskytuje invalidný dôchodok.
§20
(1)
Prídavky sa poskytujú, pokiaľ nezaopatrené dieťa žije v Československej socialistickej republike.
(2)
Na nezaopatrené dieťa, ktoré sa zdržiava v zahraničí, sa prídavky poskytujú len vtedy,
a)
ak ide o prechodný pobyt dieťaťa mimo územia Československej socialistickej republiky z dôvodu liečenia, rekreácie alebo štúdia,
b)
ak dieťa sprevádza svojho rodiča, ktorý je vyslaný na dočasný výkon pracovnej činnosti pre československú organizáciu v zahraničí, alebo
c)
ak je poskytovanie prídavkov na deti dojednané medzištátnym dohovorom.
Pracovný úväzok a odpracovaná doba
§21
(1)
Pre priznanie prídavkov na deti sa vyžaduje, aby pracovník mal vo svojom zamestnaní pracovný úväzok zodpovedajúci určenému týždennému pracovnému času, ktorý je v súlade s pracovnoprávnymi predpismi v organizácii všeobecne zavedený pre prevádzku, v ktorej je činný.
(2)
Ak ide o pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo o pracovníčku, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa a má z tohto dôvodu kratší pracovný úväzok, vyžaduje sa pre priznanie prídavkov na deti pracovný úväzok zodpovedajúci najmenej polovici pracovného času uvedeného v odseku 1.
(3)
Ustanovenia predchádzajúceho odseku platia aj pre slobodného, ovdoveného, rozvedeného alebo z iných vážnych dôvodov osamelého pracovníka, ktorý nežije s družkou a stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa.
(4)
Ak ide o slobodného, ovdoveného, rozvedeného alebo z iných vážnych dôvodov osamelého pracovníka (pracovníčku), ktorý nežije s družkou (druhom), je požívateľom čiastočného invalidného dôchodku a stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, považuje sa podmienka pracovného úväzku za splnenú, ak dosiahne hrubý zárobok v kalendárnom mesiaci najmenej 400 Sk. Ustanovenie § 23 tretej vety platí obdobne.
§22
(1)
Pre priznanie prídavkov na deti za jednotlivý kalendárny mesiac sa vyžaduje, aby pracovník v tomto mesiaci odpracoval všetky pracovné dni (smeny), ktoré pre neho vyplývajú z určeného rozvrhnutia pracovného času.
(2)
Odpracovanej dobe sa kladie na roveň
a)
doba dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, karantény, materskej dovolenky, ďalšej materskej dovolenky a doba neprítomnosti v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku do 10 rokov alebo ošetrovania chorého člena rodiny,
b)
doba, za ktorú sa poskytuje náhrada mzdy, prípadne mzda, ako aj doba, za ktorú pri dôležitých osobných prekážkach v práci náhrada mzdy nepatrí len preto, že pracovník nespĺňa požadovanú podmienku doby zamestnania,
c)
doba výkonu verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, služby v ozbrojených silách a civilnej služby vrátane potrebného pracovného voľna poskytovaného v súvislosti s touto službou,
d)
doba, po ktorú pracovník preukázateľne nemohol pracovať pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, prípadne pre prekážku na strane organizácie,
e)
doba pracovného voľna poskytovaného podľa predpisov o štúdiu popri zamestnaní alebo podľa predpisov o externej ašpirantúre,
f)
doba náhradného voľna za prácu nadčas alebo vo sviatok,
g)
doba kúpeľnej starostlivosti,
h)
doba pracovného voľna ospravedlneného organizáciou z iného dôvodu,
§23
U domáckych pracovníkov, pri iných skupinách pracovníkov, ktorým organizácia neurčí čas výkonu práce, a u pracovníkov činných na základe dohody o pracovnej činnosti sa považujú podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby za splnené v kalendárnych mesiacoch, v ktorých takýto pracovník dosiahol hrubý zárobok najmenej 700 Sk. Ak ide o pracovníka so zmenenou pracovnou schopnosťou, o pracovníka uvedeného v § 21 ods. 3 alebo o pracovníčku, ktorá sa stará aspoň o jedno nezaopatrené dieťa, vyžaduje sa, aby hrubý zárobok v kalendárnom mesiaci bol najmenej 400 Sk. Sumy 700 Sk, prípadne 400 Sk sa úmerne znížia v kalendárnom mesiaci, v ktorom pracovník nemohol vykonávať prácu z vážnych dôvodov; za vážny dôvod sa považuje uznaná dočasná pracovná neschopnosť pre chorobu alebo úraz, karanténa, platená materská dovolenka, kúpeľná starostlivosť, výkon verejnej funkcie, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme a služba v ozbrojených silách, ako aj civilná služba.
§24 Výška prídavkov na deti
(1)
Prídavky na deti mesačne sú
| na jedno dieťa | 90 Sk, |
| na dve deti | 430 Sk, |
| na tri deti | 880 Sk, |
| na štyri deti | 1280 Sk |
a zvyšujú sa za každé ďalšie dieťa o 240 Sk mesačne.
(2)
Ak ide o nezaopatrené dieťa staršie ako jeden rok, ktoré je podľa rozhodnutia orgánov sociálneho zabezpečenia dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť, poskytuje sa k prídavkom na deti príplatok vo výške
a)
500 Sk mesačne, alebo
b)
700 Sk mesačne, ak ide o dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť osobitne náročnú.
Podmienkou je, že dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným pobytom pre také deti, a ak ide o príplatok podľa ustanovenia písmena b), ani v zariadení s dennou dochádzkou. Príplatok podľa ustanovenia písmena a) patrí, ak dieťa nespĺňa podmienky pre príplatok podľa ustanovenia písmena b) len preto, že je umiestnené v zariadení s dennou dochádzkou.
Spoločné ustanovenia o prídavkoch na deti
§25
(1)
Prídavky na deti sa poskytujú za celé kalendárne mesiace, v ktorých boli splnené predpísané podmienky.
(2)
Prídavky sa poskytnú za celý kalendárny mesiac aj vtedy, ak mal pracovník nezaopatrené dieťa len po časť mesiaca.
§26
(1)
Prídavky na to isté dieťa patria len raz, a to aj vtedy, ak podmienky sú splnené u viacerých pracovníkov. V tom prípade poskytnú sa prídavky z nemocenského poistenia pracovníka, ktorý má dieťa v priamom zaopatrení. Ak je aj táto podmienka splnená u niekoľkých pracovníkov a ak sa nedohodnú o tom, komu z nich sa majú prídavky poskytovať, patria prednostne matke.
(2)
Ustanovenie odseku 1 platí aj pri súbehu prídavkov na deti podľa tohto zákona a prídavkov na deti z iných sústav zabezpečenia.
§27
(1)
Prídavky na deti sa vyplácajú tomu, komu boli z nemocenského poistenia priznané. Ak však má dieťa v priamom zaopatrení iný občan, vyplácajú sa jemu.
(2)
Prídavky na dieťa, ktoré je v plnom priamom zaopatrení ústavu (zariadenia) pre starostlivosť o deti alebo o mládež z iných dôvodov ako z dôvodov liečenia, prípadne z dôvodu plnenia povinnej školskej dochádzky alebo prípravy na budúce povolanie, vyplácajú sa tomuto ústavu. Čiastočná úhrada nákladov na zaopatrenie dieťaťa v ústave sa povinným osobám určí s prihliadnutím na to, do akej miery sa potreby dieťaťa uhrádzajú prídavkami vyplácanými ústavu.
(3)
Každý príjemca prídavkov na deti je povinný zabezpečiť, aby sa používali výlučne v prospech a v záujme detí, pre ktoré sú určené.
§28
(1)
Ak sa majú prídavky na viac detí toho istého oprávneného vyplácať rôznym príjemcom, rozdelí sa celková suma pripadajúca na všetky deti rovnakou pomernou časťou na každé dieťa; pritom sa halierové sumy zaokrúhľujú na celé koruny smerom hore.
(2)
Prídavky na deti sa vyplácajú pozadu po uplynutí kalendárneho mesiaca.
§29
(1)
Ak pracovník zomrie, poskytnú sa prídavky na deti, ktoré patrili z jeho nemocenského poistenia a neboli do dňa jeho smrti vyplatené, tomu, kto má v priamom zaopatrení deti, na ktoré patrili; tieto prídavky nie sú predmetom dedičstva.
(2)
Nárok na prídavky na deti ani pohľadávky z nich nemožno platne postúpiť; prídavky na deti nemožno tiež postihnúť výkonom rozhodnutí nariadených súdom alebo správnym orgánom.
§30
Pri určovaní výživného na dieťa prihliada súd aj na to, do akej miery sa potreby dieťaťa uhrádzajú prídavkami na deti, ktoré sa na ne poskytujú; do určeného výživného sa prídavky na deti nezapočítavajú.
Štvrtá časť | Úpravy pre niektoré ďalšie skupiny oprávnených
§32
(1)
Dávky v materstve s výnimkou vyrovnávacieho príspevku a prídavky na deti patria aj občanom, ktorí sú po skončení zamestnania, členstva v družstve, kde súčasťou členstva bol aj pracovný vzťah, školskej dochádzky alebo štúdia v evidencii národného výboru ako uchádzači o zamestnanie.
(2)
Doba, po ktorú občan uvedený v odseku 1 je v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie, kladie sa na roveň dobe, v ktorej sú splnené podmienky pracovného úväzku a odpracovanej doby (§ 21 a 22).
§33
(1)
Ustanovenia tohto zákona o dávkach v materstve obdobne platia pre vojačky z povolania a príslušníčky Zboru národnej bezpečnosti zabezpečené nemocenskou starostlivosťou v ozbrojených silách.***)
(2)
Pre výchovné poskytované príslušníkom ozbrojených síl a Zboru národnej bezpečnosti podľa predpisov o ich materiálnom zabezpečení†) na nezaopatrené deti obdobne platia ustanovenia tohto zákona o prídavkoch na deti. Toto výchovné sa vo vzťahu k prídavkom na deti posudzuje rovnako ako prídavky na deti poskytované pracovníkom.
(4)
Ustanovenia § 12a tohto zákona platia obdobne pre vojakov z povolania a príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti zabezpečených nemocenskou starostlivosťou v ozbrojených silách.
Piata časť | Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
§34
(1)
Kde sa v iných predpisoch platných pre pracovníkov hovorí o vyrovnávacom príspevku, peňažnej pomoci v materstve, podpore pri narodení dieťaťa alebo o prídavkoch na deti, rozumejú sa tým rovnomenné dávky podľa tohto zákona.
(2)
Pokiaľ z tohto zákona nevyplýva niečo iné, platia pre dávky v materstve a prídavky na deti podľa tohto zákona ustanovenia zákona o nemocenskom poistení a predpisov podľa neho vydaných.
§37
(1)
Podľa tohto zákona sa od 1. júla 1968 posudzuje aj nárok na vyrovnávací príspevok a na peňažnú pomoc v materstve u pracovníčky, ktorej 30. júna 1968 patrila niektorá z týchto dávok podľa doterajších predpisov. Do celkovej ustanovenej doby poskytovania peňažnej pomoci v materstve sa tejto pracovníčke započíta aj doba, po ktorú sa jej poskytovala pred 1. júlom 1968.
(2)
Ak má pracovníčka 30. júna 1968 už vyčerpanú celú materskú dovolenku podľa doterajších predpisov, patrí jej od 1. júla 1968 peňažná pomoc v materstve podľa tohto zákona, len ak ide o prípad uvedený v § 10 ods. 2 a ak neuplynula do 30. júna 1968 už doba, do ktorej možno podľa tohto zákona túto pomoc poskytnúť.
§38
Prídavky na deti podľa tohto zákona sa poskytnú prvý raz za mesiac júl 1968. Za predchádzajúce mesiace sa poskytujú podľa doterajších predpisov, aj keď sa o nich rozhoduje po 30. júni 1968. Ústredná rada odborov upraví po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi bližšie podrobnosti; pritom môže najmä ustanoviť čas, do ktorého sa budú poskytovať prídavky na deti, na ktoré od 1. júla 1968 patrí výchovné k dôchodkom, ako preddavok na toto výchovné, a ako sa navzájom vyrovnajú pritom vzniknuté preplatky alebo nedoplatky.
§40
Zrušujú sa:
1. ustanovenia § 28 a § 30 až 39 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb;
2. zákon č. 58/1964 Zb. o zvýšení starostlivosti o tehotné ženy a matky.
§41
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1968.
Čl. IV
Prechodné ustanovenia
(2)
Ak peňažná pomoc v materstve patrí podľa predpisov platných do 30. júna 1987 ešte po tomto dátume, poskytne sa po dobu ustanovenú týmto zákonom a počítanú od prvého dňa poskytovania peňažnej pomoci v materstve. Pokiaľ však žena, s výnimkou pracovníčky uvedenej v § 10 zákona č. 88/1968 Zb. v znení neskorších predpisov a družstevníčky uvedenej v § 23 alebo § 24 zákona č. 103/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, vyčerpala pred pôrodom z materskej dovolenky nastúpenej pred 1. júlom 1987 menej ako štyri týždne bez povolenia lekára alebo bez toho, že pôrod nastal skôr, ako určil lekár, poskytne sa peňažná pomoc v materstve len do uplynutia 22 týždňov odo dňa pôrodu.
(3)
Peňažná pomoc sa poskytne mužovi pri splnení podmienok ustanovených týmto zákonom aj v prípadoch, keď k prevzatiu dieťaťa došlo pred 1. júlom 1987; dávka však patrí najskôr od 1. júla 1987 a do celkovej doby, po ktorú by peňažná pomoc patrila, sa započítava aj doba starostlivosti pred 1. júlom 1987.
Čl. III
Prechodné ustanovenia
(2)
Príslušný orgán sociálneho zabezpečenia najneskoršie do 30. septembra 1989 posúdi, ktoré z detí, ktoré bolo pred 1. októbrom 1988 uznané za invalidné a vyžadujúce stálu starostlivosť podľa prv platných predpisov, spĺňa podmienku pre uznanie za dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť s nárokom na príplatok k prídavkom na deti vo výške 700 Kčs mesačne.
Čl. IV
V konaní o dávkach v materstve a o prídavkoch na deti uchádzačom o zamestnanie, ktoré právoplatne neskončilo do dňa účinnosti tohto zákona, pokračuje od tohto dňa orgán príslušný na konanie o dávkach nemocenského poistenia podľa zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie.
§ 11
Ustanovenie § 10 tohto zákona platí obdobne pre výchovné poskytované vojakom z povolania a príslušníkom ďalších ozbrojených zborov z povolania podľa osobitných predpisov.8)
Svoboda v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.
1a)
Suma 900 Kčs zodpovedá najvyššej hranici čistej dennej mzdy pre určenie nemocenského (§ 17 zákona o nemocenskom poistení) a peňažnej pomoci v materstve (§ 8). Pri 46 hodinovom týždennom pracovnom čase je najvyššia hranica čistého zárobku pred prevedením na inú prácu 13 Kčs na pracovnú hodinu; táto suma sa pri skrátení pracovného času (§ 83 ods. 3 Zákonníka práce) úmerne zvyšuje.
1b)
§ 42 ods. 2 a 3 zákona o nemocenskom poistení a § 71 až 74 vyhlášky č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení.
1c)
§ 44 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
1d)
§ 23 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
***)
Zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách.
†)
Zákon č. 88/1952 Zb. materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.
1)
5a)
§ 4 a 5 zákona č. 463/1991 Zb. o životnom minime.
5b)
§ 12 a nasl. zákona č. 1/1991 Zb. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov (úplné znenie č. 450/1992 Zb.).
8)
Zákon č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl v znení neskorších predpisov.
