87/1968 Zb.
Časová verzia predpisu účinná od 01.07.1968 do 31.12.2003
87
ZÁKON
z 27. júna 1968
o zmenách v nemocenskom poistení a v nemocenskej starostlivosti
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na tomto zákone:
Čl. I
Zákon č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb. sa mení a dopĺňa takto:
1.
§ 17 znie:
§17
(1)
Nemocenské sa určí z priemernej čistej mzdy pracovníka pripadajúcej na pracovný deň (ďalej len „čistá denná mzda"), najviac však zo sumy 100 Kčs pri šesťdennom pracovnom týždni. Táto suma sa úmerne zvýši, ak je pracovný čas rozvrhnutý na menej ako šesť pracovných dní v priemere na týždeň (§ 85 Zákonníka práce); pri päťdennom pracovnom týždni je 120 Kčs.
(2)
Základom pre zistenie čistej dennej mzdy je zárobok, ktorý pracovník dosiahol po odpočítaní dane zo mzdy v zamestnaní zakladajúcom jeho nemocenské poistenie alebo v súvislosti s týmto zamestnaním pred vznikom nároku na nemocenské za obdobie ustanovené vykonávacími predpismi.*)
(3)
Nemocenské patrí za pracovné dni.*) Pracovným dňom sa kladú na roveň sviatky, za ktoré sa poskytuje náhrada mzdy.“.
2.
§ 18 znie:
§18
(1)
Výška nemocenského za pracovný deň je:
| pri dobe zamestnania: | z čistej dennej mzdy: |
| do jedného roka | 60 % |
| nad jeden rok do 5 rokov | 70 % |
| nad 5 do 10 rokov | 80 % |
| nad 10 rokov | 90 % |
(2)
Za prvé tri pracovné dni pracovnej neschopnosti je však výška nemocenského:
| pri dobe zamestnania: | z čistej dennej mzdy: |
| do jedného roka | 50 % |
| nad jeden rok do 5 rokov | 60 % |
| nad 5 rokov do 10 rokov | 65 % |
| nad 10 rokov | 70 % |
Pri pracovnej neschopnosti, ktorá vznikla pracovným úrazom (chorobou z povolania), alebo pri karanténe patrí za prvé tri pracovné dni nemocenské vo výške ustanovenej v odseku 1. Vláda môže ustanoviť, že nemocenské v tejto výške patrí za prvé tri pracovné dni aj v ostatných prípadoch pracovnej neschopnosti.
(3)
Nemocenské je najmenej 16 Kčs denne; ak by však táto suma prevýšila 90 % čistej dennej mzdy pracovníka, nemocenské je 90 % tejto mzdy.
(4)
Do doby zamestnania rozhodujúcej pre sadzbu nemocenského sa započítavajú:
a)
doby zamestnania v pracovnom pomere;
b)
doby výkonu iných činností zakladajúcich nemocenské poistenie, pokiaľ sa pre tento účel hodnotia ako doba zamestnania;
c)
doba štúdia na vysokých školách, doba vedeckej (umeleckej) ašpirantúry a doba sústavnej prípravy na budúce povolanie predpísaným výcvikom;
d)
doba výkonu základnej alebo obdobnej služby v ozbrojených silách, doba služby príslušníkov ozbrojených síl a Zboru národnej bezpečnosti;
e)
doba členstva v jednotnom roľníckom družstve;
f)
doba, po ktorú sa matka alebo žena, ktorá prevzala dieťa do trvalej starostlivosti, starala o dieťa vo veku do troch rokov alebo o invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený v ústave sociálnej starostlivosti;
g)
doba, po ktorú občan bol po skončení zamestnania, členstva vo výrobnom družstve, školskej dochádzky alebo štúdia vedený v evidencii národného výboru ako uchádzač o zamestnanie;
h)
iné doby ustanovené vo vykonávacích predpisoch.**)
(5)
Pokiaľ sa započítateľné doby zamestnania a doby im na roveň postavené navzájom kryjú, započítajú sa len raz.“.
3.
§ 25 znie:
§25 Podpora pri ošetrovaní člena rodiny
(1)
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny patrí za podmienok ďalej ustanovených pracovníkovi (mužovi alebo žene), ktorý nemôže pracovať, pretože musí
1.
ošetrovať choré dieťa mladšie ako 10 rokov alebo
2.
starať sa o dieťa mladšie ako 10 rokov z toho dôvodu, že
a)
detské výchovné zariadenie, v starostlivosti ktorého dieťa inak je, alebo škola, do ktorej chodí, boli uzavreté na základe nariadenia príslušných orgánov, alebo
b)
dieťa nemôže byť pre nariadenú karanténu v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo dochádzať do školy, alebo
c)
osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela alebo jej bola nariadená karanténa (karanténne opatrenie), a preto sa nemôže o dieťa starať, alebo
3.
ošetrovať iného chorého člena rodiny, ak jeho zdravotný stav nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou.
(2)
Podmienkou pre poskytovanie podpory pri ošetrovaní člena rodiny je to, že dieťa alebo chorý člen rodiny žije s pracovníkom v spoločnej domácnosti a že v domácnosti nie je nikto iný, kto by sa mohol o dieťa starať alebo chorého ošetrovať; ak ide o ošetrovanie chorého dieťaťa alebo iného chorého člena rodiny, ďalšou podmienkou je to, že chorého nie je možné alebo vhodné umiestniť v nemocnici.
(3)
Podpora pri ošetrovaní člena rodiny sa poskytuje najviac po dobu troch pracovných dní, pokiaľ potreba ošetrovania v nich trvá; poskytovanie možno predĺžiť až o ďalšie tri pracovné dni, ak počas prvých troch pracovných dní nebolo možné obstarať potrebnú starostlivosť.
(4)
Pracovníkovi, ktorý má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a je inak osamelý, môže byť poskytovanie podpory priznanej podľa odsekov 1 až 3 ďalej predĺžené; doba poskytovania tejto podpory nesmie však v tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) prevýšiť 12 pracovných dní.
(5)
O určení podpory a o jej sadzbách obdobne platia predpisy o nemocenskom.
(6)
V tom istom prípade ošetrovania (starostlivosti) patrí podpora len raz a len jednému oprávnenému.“.
4.
V § 41 ods. 1 písm. c) a odseku 2 písm. b) sa hranica veku zvyšuje z 25 rokov na 26 rokov.
5.
§ 51 ods. 1 písm. a) znie:
„a)
obdobie, za ktoré sa zisťuje zárobok pre určenie peňažných dávok nemocenského poistenia nahrádzajúcich mzdu, ktoré zložky príjmov tvoria započítateľný zárobok pre určenie týchto dávok a ako sa postupuje pri ich výpočte. Ústredná rada odborov môže ustanoviť aj odchýlky, a to najmä pre prípady, v ktorých zamestnanie netrvalo po celé obdobie, za ktoré sa zárobok zisťuje, alebo keď je to potrebné so zreteľom na osobitné úpravy pracovného pomeru.“.
6.
Za § 63 sa vkladá § 63a, ktorý znie:
§63a
(1)
Predpisy o nemocenskom poistení zamestnancov primerane platia pre nemocenské poistenie členov výrobných družstiev; súčasťou tohto poistenia však nie je rekreácia.
(2)
Nemocenské poistenie členov výrobných družstiev vykonávajú výrobné družstvá a Zväz výrobných družstiev.
(3)
Podrobnosti o nemocenskom poistení členov výrobných družstiev, najmä o jeho organizácii a o konaní vo veciach tohto poistenia, upraví Zväz výrobných družstiev.*)"
Čl. II
Zákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách sa mení takto:
V § 25 sa suma 650 Kčs nahrádza sumou 1000 Kčs.
Čl. III
Podľa tohto zákona sa od 1. júla 1968 posudzuje aj nárok na nemocenské a na podporu pri ošetrovaní člena rodiny, aj keď dôvod pre ich poskytovanie vznikol za platnosti doterajších predpisov; do celkovej ustanovenej doby poskytovania sa započíta aj doba, po ktorú sa dávka poskytovala pred 1. júlom 1968.
Čl. IV
Zrušujú sa:
1.
vládne nariadenie č. 57/1956 Zb. o nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení členov výrobných družstiev;
2.
zákon č. 67/1965 Zb. o niektorých zmenách v nemocenskom poistení.
Čl. V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1968.
Svoboda v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.
Smrkovský v. r.
Ing. Černík v. r.
*)
§ 4 vyhlášky č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení.
*)
§ 23 vyhlášky č. 143/1965 Zb.
**)
§ 14 až 20 vyhlášky č. 143/1965 Zb. a vyhláška č. 97/1967 Zb., ktorou sa vykonávajú niektoré ďalšie ustanovenia Zákonníka práce a predpisov o nemocenskom poistení.
*)
Vyhláška č. 88/1967 Zb. o nemocenskom poistení členov výrobných družstiev.
