Vyhláška Štátnej komisie pre financie, ceny a mzdy o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov 1967

Touto vyhláškou sa upravujú náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov pri pracovných cestách, pri preložení na pracovisko v inej obci, pri prijatí a pri niektorých prácach vyplývajúcich z osobitnej povahy povolania.*)

Vyhláška sa vzťahuje

Výdavkami podľa tejto vyhlášky sa v zásade rozumie rozdiel medzi pravidelnými výdavkami pracovníka a nevyhnutnými vyššími výdavkami, ktoré pracovníkovi vznikajú v súvislosti s úkonmi uvedenými v § 1 ods. 1.

Organizácie i pracovníci sú povinní postupovať pri vykonávaní tejto vyhlášky s najväčšou úspornosťou; pri všetkých opatreniach, ktorých dôsledkom je výplata náhrad, vopred uvážia, či sú nevyhnutne potrebné.

Pri pracovnej ceste, na ktorú organizácia vyslala pracovníka plniť pracovné úlohy na pracovisku mimo obvodu obce svojho pravidelného pracoviska a mimo obvodu obce svojho bydliska (ďalej len „prechodné pracovisko“), poskytne organizácia pracovníkovi pri splnení ustanovených podmienok

Pri pracovnej ceste, na ktorú organizácia vyslala pracovníka plniť pracovné úlohy mimo svojho pravidelného pracoviska, ale v obvode obce svojho pravidelného pracoviska alebo v obvode obce svojho bydliska, poskytne organizácia pracovníkovi len

Pravidelným pracoviskom sa rozumie miesto výkonu práce, na ktoré bol pracovník prijatý alebo preložený; u pracovníkov, u ktorých bolo dojednané ako miesto výkonu práce širšie územie, než je jedna obec, považuje sa za pravidelné pracovisko miesto sídla organizácie, pokiaľ organizácia neurčí pre účely tejto vyhlášky ako pravidelné pracovisko iné miesto.

Organizácia určuje pri vyslaní pracovníka na pracovnú cestu jej východisko, spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky cesty.

Pre určenie začiatku a konca pracovnej cesty vykonávanej verejným hromadným dopravným prostriedkom je rozhodujúci čas odchodu a čas príchodu určený cestovným poriadkom verejného hromadného dopravného prostriedku (s výnimkou miestneho dopravného prostriedku), ktorý pracovník použije na prekonanie vzdialenosti medzi obcou, ktorá bola určená ako východisko cesty, a obcou prechodného pracoviska. Pri použití lietadla je rozhodujúci cestovným poriadkom určený čas odchodu autobusu Československých aerolínií z východiskového miesta pozemnej prepravy cestujúcich na letisko a skutočný čas jeho príchodu na toto východiskové miesto. V odôvodnených prípadoch organizácia určí začiatok a koniec pracovnej cesty odchylne s prihliadnutím na podmienky dopravy.

Pri použití iného ako verejného hromadného dopravného prostriedku je pre určenie začiatku a konca pracovnej cesty rozhodujúci určený čas jeho odchodu a skutočný čas jeho príchodu. V ostatných prípadoch je rozhodujúci čas skutočne strávený na pracovnej ceste.

Pracovníkovi patrí náhrada cestovných výdavkov za cestu medzi obcou, ktorá bola určená ako východisko cesty, a obcami prechodného pracoviska a za cestu späť. Ak si pracovník nemohol obstarať ubytovanie v obci prechodného pracoviska, uhrádza mu organizácia aj preukázané cestovné výdavky za cestu do miesta ubytovania a späť. Cestovnými výdavkami sú výdavky za cestovný lístok (cestovné), letenku, miestenku, za použitie lôžkového (ležadlového) vozňa a za použitie nájomného auta. Pri ceste vlakom do vzdialenosti nad 200 km uhrádza sa cestovné za prvú vozňovú triedu, ak cesta nebola prerušená s cieľom ubytovania; inak sa uhrádza cestovné len za druhú vozňovú triedu.

Náhrady podľa odseku 1 sa poskytnú len vtedy, ak sa cestovné výdavky preukázali (cestovným lístkom, letenkou, miestenkou a pod.); pracovník je povinný využiť možnosti zliav cestovného, pokiaľ nejde o cestovné výhody, ktoré mu patria ako rodinnému príslušníkovi pracovníka odvetvia dopravy.

Ak pracovník použije pri pracovnej ceste iný dopravný prostriedok, než ktorý určila organizácia, poskytne mu organizácia náhradu vo výške cestovného za verejný hromadný dopravný prostriedok, ktorý by inak mal použiť (§ 4 ods. 2).

Organizácia uhrádza pracovníkovi aj výdavky za prepravu miestnymi dopravnými prostriedkami, ktoré pracovník použije v súvislosti s pracovnou cestou (vrátane cestovného v mieste bydliska). Výdavky za miestnu prepravu nájomným autom musí pracovník preukázať.

Pokiaľ čas, strávený na pracovnej ceste inak ako plnením pracovných úloh, spadá do pracovného času vyplývajúceho z určeného rozvrhu pracovných smien pracovníka (ďalej len „pracovný čas“), považuje sa za čas zameškaný pre prekážky v práci na strane organizácie. Za tento čas patrí pracovníkovi odmeňovanému podľa mzdových predpisov hodinovou mzdovou tarifou (časovou alebo úkolovou) náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.**) Pracovníkom odmeňovaným mesačnou mzdou sa poskytuje náhrada mzdy vo výške ich základnej mzdy.

Za čas strávený na pracovnej ceste prekonaním vzdialenosti medzi obcou východiska cesty a obcou prechodného pracoviska (obcami prechodného pracoviska) a späť mimo pracovného času patrí pracovníkovi náhrada za stratu času; náhrada je za každú celú hodinu

Za každý celý kalendárny deň pracovnej cesty patrí pracovníkovi stravné vo výške 25 Kčs. Stravné nepatrí, ak organizácia zabezpečí pracovníkovi na pracovnej ceste bezplatne celodennú stravu. Náklad na stravu, ktorú organizácia pracovníkovi zabezpečí bezplatne, nesmie presiahnuť sumu stravného.

Pri pracovnej ceste, ktorá netrvá celý kalendárny deň, patrí pracovníkovi stravné vo výške 11 Kčs, ak pracovná cesta trvá 6 až 12 hodín, 16 Kčs, ak pracovná cesta trvá viac ako 12 hodín.

Za deň, keď bola nastúpená pracovná cesta, ktorá spadá do dvoch alebo viac kalendárnych dní, a za deň, keď bola ukončená, patrí pracovníkovi stravné podľa odseku 2. Ak bolo potrebné takú pracovnú cestu nastúpiť pred 6. hodinou alebo ju ukončiť po 20. hodine, patrí pracovníkovi za deň nástupu alebo ukončenia cesty stravné vo výške 25 Kčs.

Pri pracovnej ceste, ktorá spadá do dvoch kalendárnych dní, upustí sa od oddeleného počítania stravného za jednotlivé dni, ak je to pre pracovníka výhodnejšie.

Za každú noc, ktorú pracovník strávi na pracovnej ceste, patrí mu nocľažné vo výške 15 Kčs, ak mu organizácia nezabezpečí bezplatné ubytovanie alebo ak pracovník nepoužije lôžkový (ležadlový) vozeň.

Montážnym pracovníkom na staveniskách, ako aj pracovníkom na pracoviskách obdobného charakteru, ktoré určí príslušný ústredný orgán po dohode s odborovým sväzom, organizácia zásadne zabezpečí bezplatné ubytovanie v závodných zariadeniach; v tomto prípade nocľažné pracovníkom nepatrí. Ak organizácia nezabezpečí bezplatné ubytovanie v závodných zariadeniach pre ich nedostatok alebo ak ho pracovník odmietne z vážnych dôvodov použiť, poskytne mu organizácia nocľažné vo výške 8 Kčs za každú noc. Náklady na ubytovanie v závodných zariadeniach si organizácie vyúčtujú, pokiaľ medzi nimi nedôjde k inej dohode o spôsobe úhrady.

Ak je výdavok za ubytovanie vyšší ako ustanovené nocľažné, uhrádza sa pracovníkovi v preukázanej výške namiesto nocľažného. Ak je v cene za ubytovanie v hoteli zahrnutá aj cena raňajok, znižuje sa suma stravného pripadajúceho na príslušný kalendárny deň o 4 Kčs.

Ak pracovník cestuje v noci, patrí mu nocľažné len vtedy, ak je nútený sa ubytovať pre skorý príchod alebo neskorý odchod.

Iné výdavky, ktoré pracovník musí nevyhnutne vynaložiť v súvislosti s plnením pracovných úloh na pracovnej ceste, uhrádza mu organizácia v preukázanej výške ako vedľajšie výdavky (napr. za prepravu nevyhnutných osobných a služobných batožín, služobných pomôcok a náradia, za parkovanie motorového vozidla, za telefónne poplatky).

Ustanovenia tejto časti sa nevzťahujú na cesty uskutočnené pri výkone niektorých prác vyplývajúcich z osobitnej povahy povolania, pokiaľ za ne pracovníkom patria náhrady podľa časti IV.

Náhrady podľa tejto časti sa poskytujú pracovníkovi, ktorý bol v záujme organizácie preložený na pracovisko mimo obce svojho pravidelného pracoviska alebo obce svojho bydliska, a pracovníkovi, ktorý bol preložený na vlastnú žiadosť, pretože podľa lekárskeho posudku nie je vhodné, aby ďalej pracoval na doterajšom pracovisku.*)

Za dni cesty do obce miesta preloženia pri nástupe do práce a za dni cesty späť po skončení patria preloženému pracovníkovi náhrady ako pri pracovnej ceste.

Pracovníkom organizácií stavebnej výroby, ktorí pracujú na stavenisku vzdialenom od ich bydliska viac ako 10 km, organizácia poskytne

Ministerstvo stavebníctva po dohode s ostatnými ústrednými orgánmi, ktoré riadia organizácie stavebnej výroby, a s príslušnými odborovými sväzmi ustanoví, ktorým pracovníkom stavebnej výroby a za akých podmienok sa poskytujú náhrady podľa odseku 1 alebo podľa časti II tejto vyhlášky.

Pracovníkom investora a pracovníkom projektových organizácií, ktorí sú pridelení na stavbu, patria náhrady podľa odseku 1.

Pracovníkom, u ktorých častá zmena miesta výkonu práce vyplýva z osobitnej povahy povolania (pracovníkom v poľnohospodárstve, v lesnom hospodárstve, prevádzkovým pracovníkom ČSD a iným pracovníkom dopravy, členom lodných posádok, kominárom, cezpoľným doručovateľom a pod.), patria osobitné paušálne náhrady. Okruh týchto pracovníkov a výšku paušálnych náhrad ustanoví príslušný ústredný orgán po dohode s odborovým sväzom a po prerokovaní s Ministerstvom financií.

Ak nastúpi pracovník v čase, keď poberá náhrady podľa tejto vyhlášky, na dovolenku na zotavenie, patrí mu v čase dovolenky len náhrada výdavkov za ubytovanie, ak si ho musel aj po tento čas zachovať.

Pracovníkovi poberajúcemu náhradu podľa tejto vyhlášky patria tieto náhrady aj v čase, keď nepracuje pre prekážky v práci, ak má v tomto čase nárok na náhradu mzdy alebo ak je hmotne zabezpečený podľa predpisov o nemocenskom poistení; ak je však pracovník v tomto čase v obci svojho bydliska alebo v ústavnom ošetrovaní, a pracovník, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu, aj v obci svojho pravidelného pracoviska, patrí mu len náhrada výdavkov za ubytovanie, ak si ho musel aj po tento čas zachovať.

Náhrady podľa tejto vyhlášky nepatria pracovníkovi za dni pracovného voľna, za ktoré mu nepatrí náhrada mzdy, ani za dni, v ktorých bez ospravedlnenia zameškal smenu alebo jej podstatnú časť. Ak zameškanie smeny bezprostredne nadväzuje na deň pracovného voľna alebo na deň pracovného pokoja alebo mu predchádza, nepatria pracovníkovi náhrady ani za tento deň.

Pracovníkovi, ktorý je v čase, keď poberá odlučné, z pracovných dôvodov vyslaný do obce svojho bydliska, poskytne organizácia za celé dni pobytu v tejto obci len náhradu výdavkov za ubytovanie, ak si ho pracovník musel aj v týchto dňoch zachovať. Za dni cesty však pracovník dostane príslušné odlučné. Obdobne sa postupuje pri poskytnutí náhrad pri pracovných cestách, ak je pracovník z miesta prechodného pracoviska povolaný na pracovný výkon do obce svojho pravidelného pracoviska alebo do obce svojho bydliska.

Ženatým pracovníkom, ktorí poberajú náhrady podľa tejto vyhlášky, poskytne organizácia za každých 14 dní ich odlúčenia od rodiny náhradu preukázaného cestovného (prípadne zľavneného cestovného) za prepravu verejným hromadným dopravným prostriedkom na návštevu rodiny a späť. Slobodným pracovníkom poskytne organizácia túto náhradu raz za tri mesiace. Pri ceste vlakom uhrádza sa cestovné za druhú vozňovú triedu osobného vlaku a pri vzdialenosti nad 100 km aj príplatok na rýchlik.

Náhrada do výšky cestovného podľa odseku 1 patrí pracovníkovi aj vtedy, keď použije iný dopravný prostriedok.

Za ďalšie cesty na návštevu rodiny sa poskytnú náhrady uvedené v odsekoch 1 a 2, ak je cesta vyvolaná zvlášť závažnými dôvodmi (napríklad vážnym ochorením rodinného príslušníka); tieto dôvody musí pracovník preukázať.

Ak pracovné alebo osobné dôvody (napríklad choroba) pracovníkovi bránia, aby sám vykonal cestu na návštevu rodiny, a ak ho preto navštívi jeho rodinný príslušník, poskytne organizácia pracovníkovi za túto cestu rodinného príslušníka náhradu podľa odsekov 1 a 2.

Pri návšteve rodiny sa stravné alebo odlučné poskytne za dni odchodu a návratu, pokiaľ pracovník po tieto dni odpracuje určený pracovný čas. Za celé dni návštevy u rodiny sa pracovníkovi poskytne len náhrada za ubytovanie.

Organizácia môže poskytnúť pracovníkovi, ktorý sa vracia po skončení pracovného týždňa do obce svojho bydliska, náhrady podľa odsekov 1, 2 a 5; súčet týchto náhrad nesmie byť vyšší ako náhrady, ktoré by pracovník dostal, keby zostal na pracovisku.

Ženatým pracovníkom (vydatým pracovníčkam) sú postavení na roveň pracovníci (pracovníčky), ktorí žijú v spoločnej domácnosti s rodinnými príslušníkmi, ktorým poskytujú zaopatrenie.

Rodinnými príslušníkmi pracovníka sa pre účely tejto vyhlášky rozumejú manželka (manžel), druh (družka), vlastné alebo nevlastné deti, vlastní i nevlastní rodičia, osvojenci a osvojitelia.

Na zmeny v osobných pomeroch pracovníka, ktoré sú rozhodujúce pre jeho nároky podľa tejto vyhlášky, sa prihliadne odo dňa, keď táto zmena nastala.

V záujme zjednodušenia účtovania a zhospodárnenia náhrad, najmä u pracovníkov, ktorí vykonávajú časté pracovné cesty, môžu sa všetky náhrady ustanovené touto vyhláškou paušalizovať mesačnými alebo dennými sumami zodpovedajúcimi očakávanému priemernému zvýšeniu výdavkov pracovníka (§ 2 ods. 1).

V prípadoch, v ktorých je potrebné pravidelne vo väčšom rozsahu používať na cesty motocykel alebo cestovný (motorový) bicykel alebo vykonávať cesty pešo, možno určiť primeranú mesačnú paušálnu náhradu aj za tieto úkony.

Výšku paušálnych náhrad podľa odsekov 1 a 2 organizácia určí po dohode so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového hnutia. Ústredné orgány môžu po dohode s príslušným odborovým sväzom ustanoviť zásady pre poskytovanie paušálnych náhrad.

Na náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov poskytne organizácia pracovníkovi na jeho žiadosť primeraný preddavok. Preddavok sa vyúčtuje v lehotách ustanovených osobitnými predpismi.*)

Vo vyúčtovaní musia byť uvedené a podľa potreby doložené všetky okolnosti rozhodujúce pre poskytovanie náhrad. Pracovník, ktorý vyúčtovanie predkladá, zodpovedá za úplnosť a správnosť údajov vo vyúčtovaní.

Náhrady výdavkov za čas pred 1. novembrom 1967 sa spravujú doterajšími predpismi. Na skutočnosti rozhodujúce podľa tejto vyhlášky pre ďalšie poskytovanie náhrady alebo jej výšky sa prihliada, aj keď nastali pred týmto dňom.

V jednotlivých odôvodnených prípadoch môžu ústredné orgány po dohode s príslušným odborovým sväzom robiť opatrenia na odstránenie tvrdostí, ku ktorým by voči pracovníkovi došlo pri vykonávaní tejto vyhlášky.

Zrušuje sa vyhláška č. 100/1964 Zb. o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov a predpisy vydané na jej vykonanie.

Nedotknuté však zostávajú predpisy vydané na vykonanie § 19 a 27 písm. a) vyhlášky č. 100/1964 Zb. (paušalizácia náhrad).

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. novembrom 1967.