Zákon o národných výboroch 1968

Národné výbory sú orgánmi socialistickej štátnej moci a správy v krajoch, okresoch a obciach. Vo svojej činnosti upevňujú pod vedením Komunistickej strany Československa socialistické spoločenské zriadenie, spravujú sa ústavou, ostatnými zákonmi a právnymi predpismi.

Národné výbory ako zastupiteľské sbory pracujúceho ľudu sú zložené z poslancov, ktorí sú volení na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

Poslanci sú ľudom kontrolovaní, jemu zodpovední a môžu byť na základe rozhodnutia svojich voličov odvolaní.

Národné výbory organizujú plánovitý rozvoj hospodárskej, kultúrnej, zdravotnej a sociálnej výstavby na svojom území. Ako štátne orgány samosprávneho charakteru spájajú vo svojej práci uspokojovanie potrieb spoločnosti s potrebami a záujmami vo svojom územnom obvode, predovšetkým s potrebami rozvoja miest a obcí, a uvádzajú do súladu celospoločenské, miestne, skupinové a osobné záujmy. Chránia práva, oprávnené záujmy občanov a organizácií a vedú ich k plneniu zákonov a k úcte k právam spoluobčanov. Podieľajú sa na ochrane socialistickej hospodárskej sústavy, socialistického poriadku v spoločnosti a na upevňovaní obranyschopnosti republiky.

Národné výbory vyvíjajú všetku svoju činnosť v spojení s občanmi, za ich aktívnej účasti a pod ich stálou kontrolou. Vytvárajú predpoklady pre priamu účasť občanov na plnení svojich úloh a zapájajú občanov do ich riešenia a vykonávania. Občanov tak zapájajú v najširšej miere do správy štátu.

Národné výbory sústavne skúmajú záujmy občanov, ich potreby a názory, radia sa s nimi o návrhoch závažných opatrení, pozorne sa zaoberajú ich pripomienkami a návrhmi a oboznamujú ich s výsledkami svojej práce a skladajú im účty zo svojej činnosti.

Národné výbory plnia svoje úlohy v súčinnosti s organizáciami združenými v Národnom fronte, najmä s Revolučným odborovým hnutím, Československým sväzom žien, Československým sväzom mládeže a s ostatnými spoločenskými organizáciami.

Spoluprácu s Revolučným odborovým hnutím národné výbory zameriavajú na prípravu a uskutočňovanie dôležitých opatrení dotýkajúcich sa záujmov pracujúcich a vyžadujú si k nim od jeho orgánov stanoviská. Obdobne spolupracujú aj s jednotnými roľníckymi družstvami.

Národné výbory združujú na základe vzájomnej dohody so spoločenskými organizáciami prostriedky a sily pre účinnejšie a hospodárne vykonávanie všeobecnoprospešných opatrení a koordinujú vykonávanie spoločných úloh.

Národným výborom patrí výkon štátnej správy v ich územných obvodoch; iným územným orgánom alebo organizáciám môže výkon štátnej správy zveriť len zákon.

Národné výbory vzájomne spolupracujú s ostatnými štátnymi orgánmi vo svojich územných obvodoch pre dosiahnutie spoločných cieľov. Spoluprácu zameriavajú zvlášť na všestranné upevňovanie socialistickej zákonnosti a štátnej disciplíny, na predchádzanie trestnej činnosti, na posilňovanie obranyschopnosti republiky, na plnenie Zákona o rodine a na všestrannú ochranu občianskych práv.

Národné výbory upozorňujú iné štátne orgány na nedostatky, ktoré zistia, a dávajú podnety na ich odstránenie; úlohy im môžu ukladať len vtedy, pokiaľ to pripúšťajú osobitné predpisy.

Súdy, prokuratúra a Sbor národnej bezpečnosti oboznamujú národné výbory so stavom socialistickej zákonnosti v ich obvode.

Národné výbory sú oprávnené pri zabezpečovaní miestnych vecí verejného poriadku v rámci svojej pôsobnosti ukladať úlohy Verejnej bezpečnosti, a to prostredníctvom príslušných náčelníkov. Orgány Verejnej bezpečnosti sú vo veciach výkonu služby zodpovedné a podriadené len vyšším náčelníkom.

Voči ústredne riadeným hospodárskym, družstevným a ostatným organizáciám vykonávajú národné výbory štátnu správu najmä na úseku výstavby, vodného hospodárstva, vytvárania a ochrany zdravých podmienok a zdravého spôsobu života a práce, zdravotníckych služieb, verejného poriadku, požiarnej ochrany, štátnych financií, ochrany rastlinnej a živočíšnej výroby a poľnohospodárskeho pôdneho a lesného fondu. Predpisy upravujúce jednotlivé úseky činnosti štátnej správy ustanovujú, v ktorých prípadoch sa musia tieto organizácie spravovať opatreniami národného výboru.

Ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie sú povinné spolupracovať s národnými výbormi a predkladať im na zaujatie záväzného stanoviska v prípadoch ustanovených osobitnými predpismi podklady o pripravovaných investíciách a iných dôležitých opatreniach, ktoré národné výbory potrebujú na zabezpečenie celkového rozvoja kraja, okresu, mesta a obce.

V obciach a v mestách sú miestne a mestské národné výbory, v okresoch okresné národné výbory a v krajoch krajské národné výbory.

So súhlasom občanov môže byť zriadený jeden miestny národný výbor pre niekoľko obcí; o tomto opatrení rozhoduje na návrh miestnych národných výborov okresný národný výbor.

V hlavnom meste Československej socialistickej republiky je Národný výbor hlavného mesta Prahy a obvodné národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Prahy je riadený priamo vládou. Osobitnú úpravu pôsobnosti a organizačnej výstavby Národného výboru hlavného mesta Prahy a obvodných národných výborov ustanoví zákon.²)

V hlavnom meste Slovenska Bratislave pôsobí Národný výbor hlavného mesta Slovenska Bratislavy a obvodné národné výbory. Národný výbor hlavného mesta Slovenska Bratislavy je riadený priamo vládou, prípadne Slovenskou národnou radou. Osobitnú úpravu postavenia, pôsobnosti a organizačnej výstavby Národného výboru hlavného mesta Slovenska Bratislavy a obvodných národných výborov ustanoví zákon Slovenskej národnej rady.**)

Mestské národné výbory sú v mestách, ktoré sú sídlami okresov, ďalej v iných obciach mestského charakteru, ktoré na návrh okresného národného výboru určí krajský národný výbor.

Mestské národné výbory v Brne, Ostrave, Plzni a v Košiciach sú riadené priamo krajským národným výborom. V obvodoch týchto miest pôsobia obvodné národné výbory.

Prvoradou úlohou národných výborov je starostlivosť o uspokojovanie potrieb občanov, najmä starostlivosť o výstavbu miest a obcí, o zdravé životné prostredie, o zlepšovanie úrovne bývania, o rozširovanie rôznych služieb, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života, o výchovu mládeže, o vytváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, o súladný rozvoj ich území, optimálne využívanie prírodných, hospodárskych a spoločenských podmienok a o zabezpečovanie verejného poriadku a ochrany záujmov občanov.

- vytvárania a ochrany podmienok zdravého spôsobu života a práce,

- územného plánovania a stavebného poriadku,

- pracovných síl,

- ochrany prírody,

- využitia nerastného bohatstva,

- poľnohospodárstva,

- lesného a vodného hospodárstva,

- energetiky,

- hospodárenia s bytmi a nebytovými priestormi,

- financií a správy a ochrany národného majetku,

- zásobovania, obchodu a cestovného ruchu,

- služieb,

- dopravy,

- cestného hospodárstva,

- školstva a starostlivosti o deti,

- kultúry a informácií,

- ochrany kultúrnych pamiatok,

- zdravotníckych služieb,

- sociálneho zabezpečenia,

- obrany štátu,

- ochrany verejného poriadku,

- požiarnej ochrany,

- všeobecnej vnútornej správy.

Národné výbory spravujú

V otázkach zriaďovania a zrušovania organizácií a zariadení uvedených v odseku 1 a v otázkach ich odborného vedenia sa národné výbory spravujú všeobecne záväznými predpismi a smernicami ústredných orgánov štátnej správy a národného výboru vyššieho stupňa.

- komunálne služby (zásobovanie vodou, čistenie mesta, kanalizácie, verejné osvetlenie),

- správu domového majetku,

- miestne stavebníctvo,

- miestne dopravné služby a verejnú osobnú i nákladnú automobilovú dopravu,

- správu ciest,

- opravárske činnosti a osobné služby,

- ubytovacie služby, verejné stravovanie, rekreáciu a cestovný ruch,

- miestnu výrobu,

- zásobovanie tuhými palivami,

- obchodnú činnosť nadväzujúcu na služby a miestnu výrobu,

- projektové a investorské práce, prípadne inžinierske činnosti, iné špecializované služby a ďalšie služby pre obyvateľstvo,

- zber odpadových surovín.

Riadenie hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť organizácii predmet činnosti, zveriť jej potrebný majetok do správy, určiť jej v medziach všeobecne záväzných právnych predpisov podmienky hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a vymedziť jeho práva, povinnosti a zodpovednosť, sledovať, ako organizácia zabezpečuje uspokojovanie potrieb obyvateľstva a plní ostatné svoje základné úlohy, vykonávať revízie jej hospodárenia a rozhodovať o jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou.

Národný výbor môže uložiť organizácii, ktorú riadi, aby v rámci vymedzeného predmetu svojej činnosti vykonala určitú naliehavú prácu, ktorá je potrebná v dôležitom všeobecnom záujme.

Národné výbory kontrolujú činnosť orgánov a organizácií riadených alebo spravovaných národným výborom a činnosť národných výborov nižších stupňov, ich orgánov a nimi riadených a spravovaných organizácií. Ďalej kontrolujú, ako ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie plnia svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi jednotlivé úseky štátnej správy, a to v rozsahu pôsobnosti zverenej národnému výboru.

Národné výbory kontrolujú, ako ústredne riadené hospodárske, družstevné a ostatné organizácie plnia svoje povinnosti uložené im osobitnými predpismi upravujúcimi vzťahy k štátnemu rozpočtu; spôsob vykonávania ustanoví vláda nariadením.

Miestny národný výbor vytvára podmienky pre uspokojovanie oprávnených potrieb a záujmov občanov, podmienky zdravého spôsobu života a práce v obci, organizuje výstavbu obce, stará sa o jej zveľaďovanie a vzhľad, rozvíja kultúrny a spoločenský život a chráni verejný poriadok a práva občanov. Na všetkých úsekoch svojej práce vytvára podmienky pre efektívny a intenzívny rozvoj poľnohospodárstva.

Miestny národný výbor

Ak iné štátne orgány robia opatrenia, ktoré sa dotýkajú záujmov obce, sú povinné si vyžiadať stanovisko miestneho národného výboru.

Miestny národný výbor môže, prihliadajúc na povahu svojich úloh a na podmienky svojej práce, vydať štatút, v ktorom najmä upraví usporiadanie svojich orgánov, vzájomnú deľbu ich práce a ďalej uvedie okruh organizácií a zariadení, ktoré spravuje, i aktívy, ktoré mu pri plnení jeho úloh pomáhajú. Spravuje sa vzorovým štatútom, ktorý vydá Národné zhromaždenie.

Mestský národný výbor zabezpečuje plánovitý rozvoj mesta a zúčastňuje sa na riešení oblastných proporcií. Organizuje výstavbu mesta, vytvára podmienky zdravého spôsobu života a práce v meste, rozvíja kultúrnu a politickovýchovnú prácu a chráni verejný poriadok a práva občanov.

Mestský národný výbor okrem pôsobnosti, ktorá patrí miestnemu národnému výboru (§ 25 ods. 2 a 3), spravuje mestské kultúrne zariadenia, rozvíja mestské hospodárstvo, zabezpečuje komunálne služby a spravidla ostatné služby pre obyvateľstvo. Riadi sbor (útvar) požiarnej ochrany. Spravidla riadi organizáciu miestneho stavebníctva. Stará sa aj o cestovný ruch.

Vzorový štatút mestských národných výborov, ktorý vydá Národné zhromaždenie, ustanoví, v ktorých otázkach krajský národný výbor zverí do pôsobnosti mestského národného výboru výkon štátnej správy, ktorý inak podľa všeobecne záväzných predpisov patrí okresnému národnému výboru.

Mestské národné výbory v Brne, Ostrave, Plzni a v Košiciach a ich obvodné národné výbory majú pôsobnosť mestských i okresných národných výborov. Vzorový štatút tiež ustanoví, v ktorých otázkach vláda zverí do pôsobnosti týchto mestských národných výborov výkon štátnej správy, ktorý inak podľa všeobecne záväzných predpisov patrí krajskému národnému výboru.

Mestský národný výbor vychádzajúc z rozhodnutí krajského národného výboru alebo vlády podrobnejšie uvedie vo svojom štatúte svoju pôsobnosť, upraví usporiadanie svojich orgánov, vzájomnú deľbu ich práce a právomoci, ďalej uvedie okruh organizácií a zariadení, ktoré riadi alebo spravuje, i aktívy, ktoré mu pri plnení jeho úloh pomáhajú. Mestské národné výbory v Brne, Ostrave, Plzni a v Košiciach vo svojom štatúte vykonajú aj rozdelenie pôsobnosti medzi mestským národným výborom a obvodnými národnými výbormi. Pri vydaní štatútu sa národný výbor spravuje vzorovým štatútom a prihliada na povahu svojich úloh, ktoré vyplývajú z potrieb a podmienok rozvoja mesta.

Okresný národný výbor riadi národné výbory nižšieho stupňa. Pomáha im v ich práci, najmä pre ne organizuje odbornú a poradenskú činnosť, zaoberá sa ich podnetmi a upozorneniami, radí sa s nimi, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej disciplíny a vykonáva revízie ich hospodárenia a hospodárenia nimi riadených organizácií.

Okresný národný výbor vykonáva štátnu správu na všetkých úsekoch uvedených v § 19.

Okresný národný výbor spolupracuje s krajským národným výborom pri riešení oblastných proporcií a pri vytváraní koncepcie rozvoja okresu.

Okresný národný výbor riadi alebo spravuje okresnú správu ciest, okresný ústav národného zdravia, zariadenia sociálneho zabezpečenia, ďalej školy a školské zariadenia, kultúrne a kultúrno-výchovné organizácie a zariadenia v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi. Môže riadiť aj organizácie obstarávajúce niektoré z činností uvedených v § 21, ak slúžia pre uspokojovanie potrieb viacerých obcí a ak ich možno na tomto stupni účelnejšie riadiť.

Krajský národný výbor zabezpečuje proporcionálny rozvoj hospodárstva a kultúrnej, zdravotníckej a sociálnej výstavby v kraji; za tým účelom vypracúva návrh plánu rozvoja oblasti, v rámci ktorého usmerňuje správne proporcie v rozvoji kraja. Zúčastňuje sa na ďalších prácach na príprave štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva, úzko spolupracuje s ústrednými orgánmi štátnej správy a predkladá im iniciatívne návrhy na riešenie otázok dotýkajúcich sa rozvoja kraja.

Krajský národný výbor riadi okresné národné výbory, pomáha im a radí sa s nimi, zaoberá sa ich podnetmi a upozorneniami, dozerá na plnenie zákonov a zachovávanie štátnej disciplíny a vykonáva revízie ich hospodárenia a hospodárenia nimi riadených a spravovaných organizácií.

Pri výkone štátnej správy sa krajský národný výbor zameriava predovšetkým na určenie základných úloh, riešenie koncepčných otázok a na dozor nad plnením zákonov a smerníc ústredných orgánov.

Krajský národný výbor môže riadiť hospodárske organizácie a spravovať rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré slúžia uspokojovaniu potrieb viacerých okresov alebo krajov, ak riadenie alebo správa je na tomto stupni účelnejšia; ďalej môže riadiť alebo spravovať organizácie poskytujúce zvlášť špecializované služby.

Národný výbor zostavuje a schvaľuje

Pre hospodárstvo riadené národnými výbormi platia predpisy vydané na vykonanie zdokonalenej sústavy riadenia národného hospodárstva.

Pri spracovaní svojho dlhodobého hospodárskeho plánu krajský národný výbor vychádza z úloh a prostriedkov ustanovených pre rozvoj hospodárstva riadeného národnými výbormi v kraji v štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva i z vlastného dlhodobého výhľadu opretého o technicko-ekonomické koncepcie a štúdie. Krajským národným výborom sú v štátnom pláne a v štátnom rozpočte ustanovené záväzné úlohy iba v nevyhnutnom rozsahu, ďalej dlhodobe ustanovené dotácie alebo odvody (dlhodobé súhrnné finančné vzťahy), účelové subvencie, prípadne ďalšie záväzné limity.

V rámci ustanovených záväzných úloh a záväzných limitov krajský a okresný národný výbor určí záväzné úlohy, ďalej dlhodobé súhrnné finančné vzťahy, účelové subvencie, prípadne ďalšie záväzné limity národným výborom nižších stupňov.

Vykonávací hospodársky plán (krátkodobý program) spresňuje úlohy dlhodobého plánu, najmä so zreteľom na podmienky vytvorené pri plnení dlhodobého hospodárskeho plánu.

Rozpočet národného výboru obsahuje v ustanovenom členení príjmy a výdavky národného výboru a jeho rozpočtových organizácií vrátane finančných vzťahov k jeho hospodárskym a príspevkovým organizáciám.

Rozpočet musí byť vyrovnaný.

Miestne a mestské národné výbory prerokúvajú svoje rozpočty s občanmi.

Príjmy národného výboru tvoria najmä

Plánované príjmy národného výboru nie sú účelové, s výnimkou subvencií, úverov a povinných príspevkov podľa ustanovenia odseku 1 písm. e); národné výbory môžu ich používať na krytie ktoréhokoľvek výdavku v rozpočte.

Národný výbor musí v rozpočte zabezpečiť krytie všetkých svojich záväzkov, ktoré prevzal, záväzkov vyplývajúcich z plnenia zákonných povinností, prípadne aj odvody do rozpočtu národného výboru vyššieho stupňa, prípadne do štátneho rozpočtu.

Ak národný výbor nedosahuje rozpočtom predpokladané príjmy, musí v zodpovedajúcom rozsahu obmedziť výdavky; pritom však musí zabezpečiť výdavky na krytie prevzatých záväzkov a výdavky na plnenie zákonných povinností.

Národný výbor vytvára vlastné peňažné fondy, predovšetkým z prostriedkov zo svojho hospodárenia a využíva ich na ďalší rozvoj hospodárskej a kultúrnej výstavby.

Národný výbor a jeho organizácie spravujú majetok v štátnom socialistickom vlastníctve, ktorý slúži na plnenie ich úloh.

Národný majetok, ktorý spravuje hospodárska organizácia riadená národným výborom, alebo národný majetok, ktorý národný výbor spravuje a využíva na niektorý z účelov uvedených v § 21, môže sa opatrením nadriadených orgánov previesť do správy inej organizácie, ktorá nie je tomuto národnému výboru podriadená, vtedy, ak vznikne pochybnosť o tom, ktorá organizácia má určitý národný majetok spravovať, alebo ak ide o nehnuteľný majetok, ktorý je potrebný na uskutočnenie stavby, jej užívanie alebo na vykonanie asanácie.

Národný výbor môže uzavrieť zmluvu s iným národným výborom, štátnymi, družstevnými alebo inými spoločenskými organizáciami o spoločnom použití prostriedkov, ak ide o plnenie ich spoločných úloh (združovanie prostriedkov).

V otázkach starostlivosti o zlepšovanie životného prostredia, úrovne bývania a uspokojovania ďalších potrieb občanov rôznymi službami, o rozvíjanie kultúrneho a spoločenského života a o vytváranie podmienok pre rozvoj telesnej výchovy, ďalej v otázkach zriaďovania a riadenia svojich hospodárskych organizácií (§ 21 a 22), v otázkach správy majetku a združovania prostriedkov (§ 35 až 37), určenia hospodárskeho plánu a rozpočtu a hospodárenia podľa neho (§ 29 až 33) a v otázkach zriaďovania a správy svojich fondov (§ 34) vykonávajú národné výbory svoju pôsobnosť samostatne, spravujúc sa len zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Národný výbor sa na svojom plenárnom zasadaní uznáša o základných otázkach hospodárskej, kultúrnej, zdravotnej a sociálnej výstavby na svojom území a o základných otázkach svojej práce. Zriaďuje si výkonné a kontrolné orgány, riadi ich činnosť a hodnotí výsledky ich práce. Všetky orgány národného výboru sú mu za svoju činnosť zodpovedné.

Plenárnemu zasadaniu národného výboru je vyhradené

Plenárne zasadanie národného výboru si môže vyhradiť rozhodnutie v akejkoľvek ďalšej otázke, ktorá patrí do pôsobnosti jeho orgánov.

Miestny a mestský národný výbor môže rozhodnúť, že niektorú základnú otázku života obce alebo mesta pred tým, než k tejto otázke prijme uznesenie, predloží na prerokovanie občanom; urobí tak najmä vtedy, ak ide o územný plán obce, o zlúčenie obcí alebo o iné závažné územné zmeny.

Okresný a krajský národný výbor zvoláva na posúdenie niektorých dôležitých otázok týkajúcich sa činnosti národných výborov konferencie národných výborov nižších stupňov.

Krajské a okresné národné výbory sa schádzajú najmenej štyrikrát, mestské a miestne národné výbory najmenej šesťkrát do roka na riadne zasadanie.

Zasadanie národného výboru zvoláva predseda národného výboru na základe uznesenia rady. Ak o to požiada aspoň štvrtina poslancov alebo národný výbor vyššieho stupňa alebo jeho rada, vláda alebo Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, je predseda národného výboru povinný zvolať národný výbor na mimoriadne zasadanie, a to tak, aby sa zasadanie konalo najneskôr do 14 dní.

Prípravu zasadania národného výboru organizuje jeho rada v súčinnosti s komisiami a s poslancami, prípadne s národnými výbormi nižších stupňov. Návrhy môžu prekladať rada, komisie alebo jednotliví poslanci. Národný výbor si na preverenie predložených návrhov môže vyžadovať stanoviská, najmä svojej komisie ľudovej kontroly, prípadne pracovných skupín poslancov a ďalších občanov, ďalej odborné posudky a vyjadrenia. S otázkami, ktoré budú predmetom rokovania plenárneho zasadania, musia byť poslanci včas oboznámení.

Plenárne zasadania národného výboru sú verejné. Rada upovedomuje občanov o mieste a čase rokovania a o navrhnutom programe.

Ak o slovo požiada poslanec národného výboru vyššieho stupňa, Slovenskej národnej rady alebo Národného zhromaždenia alebo zástupca vlády, musí sa mu udeliť. Slovo sa môže udeliť aj občanovi, ktorý nie je poslancom.

Pre platnosť uznesenia plenárneho zasadania národného výboru je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Hlasuje sa spravidla zdvihnutím ruky.

Plenárne zasadanie národného výboru vedie jeho predseda. Predseda spolu s tajomníkom podpisuje všeobecne záväzné nariadenia národného výboru a iné jeho uznesenia. Predseda národného výboru zastupuje národný výbor navonok. Predsedu zastupuje podpredseda národného výboru alebo iný člen rady poverený národným výborom.

Rada je výkonný orgán národného výboru so všeobecnou pôsobnosťou. Organizuje a zjednocuje plnenie úloh národného výboru na všetkých úsekoch. Rozhoduje najmä o otázkach, ktoré svojím významom presahujú rámec jedného odvetvia, prípadne úseku štátnej správy.

Rada národného výboru najmä

Rada národného výboru môže v nevyhnutných a neodkladných prípadoch vydať všeobecne záväzné nariadenie. Také nariadenie však stratí platnosť, ak nebude schválené na najbližšom zasadnutí národného výboru.

Rada je plenárnemu zasadaniu národného výboru podriadená a zodpovedná zo svojej činnosti; národný výbor môže radu a jej jednotlivých členov kedykoľvek odvolať.

Rada národného výboru vyššieho stupňa usmerňuje a riadi činnosť rád národných výborov nižších stupňov a pomáha im pri plnení úloh.

Rada miestneho alebo mestského národného výboru má v obciach alebo v mestách s počtom

Rada okresného národného výboru má dvanásť až pätnásť členov.

Rada krajského národného výboru má pätnásť až osemnásť členov.

Radu národného výboru tvorí predseda, podpredsedovia, tajomník národného výboru a ďalší členovia volení národným výborom z poslancov na celé volebné obdobie.

Rada zotrváva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia, dokiaľ si novozvolený národný výbor nezvolí radu.

Rada rozhoduje vždy v sbore, schádza sa na schôdze podľa potreby. Uznáša sa väčšinou hlasov všetkých svojich členov.

Schôdze rady vedie predseda. Predseda spolu s tajomníkom podpisuje uznesenia rady.

Predseda je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia rady, ak predpokladá, že odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru. Vec potom predloží na rozhodnutie najbližšiemu plenárnemu zasadnutiu národného výboru.

Tajomník národného výboru riadi prípravu plánu činnosti národného výboru a jeho rady; dbá tiež o účelnú organizáciu práce odborov a pomocných útvarov a o plynulý chod ich práce.

Národný výbor zriaďuje pre úseky svojej práce komisie, a to s prihliadnutím na rozsah svojich úloh.

Komisie sa ako iniciatívne orgány zaoberajú otázkami rozvoja na svojom úseku a predkladajú svoje návrhy národnému výboru alebo jeho rade. Vychádzajú pritom zo znalostí miestnych podmienok, potrieb a záujmov občanov.

Komisie ako kontrolné orgány dozerajú na činnosť organizácií riadených a spravovaných národným výborom, nezasahujú však do otázok ich operatívneho riadenia. Dozerajú aj na prácu odborov; ak v ich práci zistia nedostatky, požadujú ich odstránenie. Pokiaľ sa neurobila náprava, predkladajú príslušné návrhy rade.

Komisie ako výkonné orgány robia opatrenia uvedené v § 38 a ďalšie opatrenia v otázkach, ktoré im zverilo plenárne zasadanie národného výboru. Nemôžu robiť opatrenia vo veciach, ktoré sú vyhradené plenárnemu zasadaniu národného výboru (§ 39) alebo jeho rade (§ 46). Komisie miestneho a mestského národného výboru, ktorý nezriaďuje odbory, plnia aj úlohy odborov.

Národný výbor volí členov komisie z poslancov a ďalších občanov, predovšetkým z tých, ktorých mu navrhli spoločenské organizácie. Väčšina členov komisie musí byť poslancami.

Predsedom komisie je poslanec národného výboru. Riadi a organizuje prácu komisie a dbá o plnenie jej uznesení. Je oprávnený pozastaviť výkon uznesenia komisie, ak predpokladá, že odporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo uzneseniu národného výboru. Vec potom predloží rade na jej najbližšej schôdzi.

Komisia sa schádza podľa potreby. Uznáša sa väčšinou hlasov všetkých členov.

Komisia národného výboru nižšieho stupňa nie je podriadená komisii národného výboru vyššieho stupňa.

Pre vzťah komisií národného výboru k orgánom národného výboru vyššieho stupňa vo veciach správneho konania platia ustanovenia zákona o správnom konaní.

V prípadoch ustanovených osobitnými predpismi zriaďuje národný výbor správne komisie, ktorým patrí rozhodovať o právach a povinnostiach občanov a organizácií na úsekoch, pre ktoré sú zriadené. Tieto predpisy ustanovujú aj ich zloženie a pôsobnosť.

Správne komisie riadi rada a sú podriadené aj príslušnej správnej komisii národného výboru vyššieho stupňa; ak ide o správnu komisiu krajského národného výboru, je podriadená príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy.

Okresný a krajský národný výbor zriaďuje komisiu ľudovej kontroly; môže ju tiež zriadiť mestský a miestny národný výbor. Komisie ľudovej kontroly národných výborov sú súčasťou sústavy komisií ľudovej kontroly.

Členov komisie ľudovej kontroly volí národný výbor z poslancov a ďalších občanov. Členstvo v komisii ľudovej kontroly je nezlučiteľné s členstvom v rade národného výboru, v inej komisii národného výboru a s funkciou vedúceho odboru národného výboru.

(3)

Komisia ľudovej kontroly sa schádza podľa potreby; uznáša sa väčšinou hlasov svojich členov.

Komisia ľudovej kontroly vykonáva kontrolu v rozsahu, v ktorom jej to plenárne zasadanie v rámci kontrolnej pôsobnosti národného výboru (§ 23) uloží; inak vykonáva kontrolnú činnosť len v rozsahu vymedzenom podľa osobitného zákona.

Komisia ľudovej kontroly predkladá národnému výboru svoje stanovisko k záverečnému účtu národného výboru a k otázkam plnenia plánu a rozpočtu, ako aj iniciatívne návrhy vyplývajúce zo záverov jej práce. Kontroluje stav a úroveň vybavovania sťažností, oznámení a podnetov pracujúcich.

Komisia ľudovej kontroly je podriadená plenárnemu zasadaniu národného výboru, ktoré schvaľuje plán jej činnosti; vo svojej činnosti sa spravuje metodickými pokynmi komisie ľudovej kontroly národného výboru vyššieho stupňa a Ústrednej komisie ľudovej kontroly.

Krajské, okresné a mestské národné výbory zriaďujú pre jednotlivé odvetvia a úseky svojej pôsobnosti odbory.

Miestne národné výbory vo veľkých obciach môžu zriadiť jeden alebo viac odborov. Ostatné miestne národné výbory odbory nezriaďujú.

Namiesto odboru môže národný výbor zriadiť ako svoj orgán iný útvar; o tomto útvare platia ustanovenia o odboroch.

Vláda nariadením ustanoví, ktoré odbory alebo iné útvary národné výbory zriaďujú.

Odbor riadi rada a zodpovedá jej za všetku svoju činnosť. Vo veciach uvedených v § 62 č. 1 je podriadený aj odboru národného výboru vyššieho stupňa, ak ide o odbor krajského národného výboru, príslušnému ústrednému orgánu štátnej správy, na Slovensku aj príslušnému výkonnému orgánu Slovenskej národnej rady. Vo veciach uvedených v § 62 č. 2 a 3 zodpovedá príslušnej komisii.

Prácu odboru riadi a za ňu zodpovedá jeho vedúci.

Pracovníci odborov sú povinní zúčastňovať sa na schôdzach a besedách poslancov s voličmi a pomáhať im v ich práci vo volebnom obvode.

Mestské národné výbory a miestne národné výbory v obciach, kde to rozľahlosť územia a zvláštne podmienky hospodárskeho a kultúrneho rozvoja vyžadujú, zriaďujú občianske výbory. Občania volia ich členov na verejných zhromaždeniach na dobu 4 rokov.

Poslaním občianskych výborov je umožniť občanom uplatňovať ich potreby a záujmy v činnosti národného výboru a organizovať ich účasť na riešení verejných vecí, najmä pri zveľaďovaní obce a udržiavaní a ochrane bytového majetku.

Národný výbor môže v záujme styku s občanmi poveriť občianske výbory plnením niektorých svojich úloh, ak nejde o rozhodnutie vo veciach štátnej správy.

Občianske výbory úzko spolupracujú s poslancami národného výboru a pomáhajú im v ich činnosti vo volebných obvodoch.

Pre účasť občanov na spoločensky prospešnej práci, pre hlbšie poznávanie ich potrieb a záujmov a pre riešenie otázok vyžadujúcich všestranné posúdenie zriaďuje si národný výbor a jeho orgány poradné sbory, pracovné komisie a iné svoje aktívy.

Národné výbory dbajú o to, aby nimi spravované alebo riadené organizácie a zariadenia vytvárali svoje aktívy pre účasť občanov na svojej práci.

Pôsobnosť, právomoc a organizáciu národných výborov upravuje Národné zhromaždenie zákonom.

Národné zhromaždenie usmerňuje činnosť národných výborov na plnenie kľúčových úloh. Zovšeobecňuje skúsenosti národných výborov, hodnotí účinnosť foriem a metód ich práce, pôsobí na uplatňovanie demokratických princípov v ich činnosti a uznáša sa na opatreniach na zlepšenie ich výstavby a práce.

Národné zhromaždenie umožňuje národným výborom účasť na prerokúvaní návrhov zákonov a uznesení Národného zhromaždenia k otázkam činnosti národných výborov a na kontrole pôsobenia zákonov. Národné výbory sa môžu obracať priamo na Národné zhromaždenie s iniciatívnymi podnetmi.

Vláda riadi a kontroluje prácu národných výborov a vytvára vhodné podmienky pre ich činnosť.

Vláda najmä

Vláda podáva Národnému zhromaždeniu zprávy o činnosti národných výborov, o stave plnenia úloh v ich pôsobnosti a o opatreniach prijatých vládou pri riadení národných výborov.

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) riadia v rámci zákonov výkon štátnej správy v príslušnom odvetví (úseku) vydávaním všeobecne záväzných predpisov a ak nejde o veci uvedené v § 38, aj vydávaním smerníc.

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy), do pôsobnosti ktorých patria odvetvia (úseky) riadené a spravované národnými výbormi,

Ministerstvo vnútra plní aj úlohy orgánu vlády v otázkach riadenia národných výborov vládou, najmä spracúva podklady týkajúce sa činnosti národných výborov a predkladá návrhy vláde. Zabezpečuje koordináciu činnosti ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k národným výborom.

Ministerstvá (ústredné orgány štátnej správy) pôsobiace v ústredne riadených odvetviach

Slovenská národná rada sa zúčastňuje na riešení základných otázok národných výborov na Slovensku. Uznáša sa v súlade s celoštátnym zákonodarstvom, uzneseniami Národného zhromaždenia a vlády o opatreniach smerujúcich k prehĺbeniu práce národných výborov na Slovensku; jej uznesenia sú pre národné výbory na Slovensku záväzné.

Slovenská národná rada sa zúčastňuje na príprave štátneho plánu a štátneho rozpočtu; kontroluje, ako národné výbory na Slovensku plnia úlohy štátneho plánu a štátneho rozpočtu.

Predsedníctvo Slovenskej národnej rady zabezpečuje podľa zásadných smerníc vlády riadenie a kontrolu činnosti národných výborov na Slovensku. Rozhoduje podľa vládou ustanovených zásad o použití finančných rezerv vydelených pre národné výbory na Slovensku. Predkladá vláde svoje návrhy a stanoviská k návrhu štátneho plánu a štátneho rozpočtu.

Komisia Slovenskej národnej rady pre národné výbory plní úlohy orgánu Slovenskej národnej rady v otázkach riadenia národných výborov na Slovensku. Na jej čele je povereník-predseda.

Povereníci a komisie Slovenskej národnej rady sa vo vzťahoch voči národným výborom spravujú osobitnými predpismi.

Národný výbor vyššieho stupňa usmerňuje, kontroluje a riadi činnosť národných výborov nižšieho stupňa; dbá pritom plne na ich právomoc a zodpovednosť. Spolupracuje s nimi pri príprave vlastných opatrení, oboznamuje ich s dôležitými otázkami spoločenského rozvoja, ktoré riešia vyššie orgány, poskytuje im všestrannú pomoc a opiera sa o ich iniciatívu.

Plenárne zasadanie národného výboru môže nesprávne uznesenie rady alebo komisie zmeniť alebo zrušiť; urobí tak vždy, ak také uznesenie odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu alebo ustanovenému plánu, rozpočtu alebo inému jeho uzneseniu. Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) zruší alebo zmení, ak nápravu neurobí sama rada.

Ak rada predpokladá, že niektoré uznesenie komisie je nesprávne, môže jeho výkon pozastaviť a predložiť vec na rozhodnutie národnému výboru na jeho najbližšom plenárnom zasadaní. Toto oprávnenie rade nepatrí, ak ide o uznesenie komisie ľudovej kontroly národného výboru.

Nesprávne opatrenie odboru (správnej komisie) môže zrušiť alebo zmeniť rada.

Ak všeobecne záväzné nariadenie národného výboru odporuje zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, národný výbor vyššieho stupňa také nariadenie zruší. Ak ide o nariadenie krajského národného výboru, zruší ho Národné zhromaždenie.

V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takého všeobecne záväzného nariadenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na jeho najbližšom zasadaní. Ak ide o všeobecne záväzné nariadenie krajského národného výboru, pozastaví ho vláda a predloží vec Národnému zhromaždeniu.

Ak uznesenie plenárneho zasadania národného výboru odporuje zákonu, inému všeobecne záväznému predpisu, uzneseniu plenárneho zasadania národného výboru vyššieho stupňa, uzneseniam alebo smerniciam vyšších štátnych orgánov a ak nápravu neurobí národný výbor sám, národný výbor vyššieho stupňa alebo vláda také uznesenie zruší.

V prípadoch uvedených v odseku 1 rada národného výboru vyššieho stupňa výkon takého uznesenia pozastaví a predloží vec svojmu národnému výboru na jeho najbližšom zasadaní.

Ak je niektoré uznesenie rady národného výboru nesprávne a ak národný výbor neurobí nápravu sám, zruší ho rada národného výboru vyššieho stupňa alebo vláda.

Ak je niektoré opatrenie odboru (správnej komisie) vo veciach uvedených v § 62 č. 1 nesprávne a ak nápravu neurobí národný výbor alebo jeho rada, môže ho zrušiť odbor (správna komisia) národného výboru vyššieho stupňa, ak ide o opatrenie odboru (správnej komisie) krajského národného výboru, príslušný ústredný orgán štátnej správy, prípadne príslušný orgán Slovenskej národnej rady, ak ide o vec spadajúcu do jeho pôsobnosti.

Uznesenie plenárneho zasadania národného výboru, rady alebo komisie alebo opatrenie odboru vo veciach uvedených v § 38 zruší orgán vyššieho stupňa len vtedy, ak sú v rozpore so zákonom alebo s iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

O náprave rozhodnutí vydaných v správnom konaní platia ustanovenia zákona o správnom konaní.